Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. marec 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 24C/503/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115236006
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Keresztényi

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7115236006.22

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou Mgr. Zuzanou Keresztényi v spore žalobcov: 1. A. B., nar. XX.X.XXXX,

trvale bytom v Košiciach, Zvonárska 9, 2. Zmysel, občianske združenie, so sídlom v Košiciach, Thurzova
1525/8, IČO: 51251132, 3. SVB Zvonárska 9, Košice, so sídlom v Košiciach, Zvonárska 144/9, IČO:
50 657 097, 4. C. D. E., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom F. XX, 5. G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
v I., J. X, 6. K. C. H., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom v I., J. X, zastúpených: JUDr. Danica Holováčová,
advokátka, so sídlom v Košiciach, Čajakova 5, proti žalovanej: L. C. B., nar. XX.X.XXXX, bytom v I.,
J. X, zastúpenej: Mgr. Monika Dunčáková, advokátka, so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, o zaplatenie
13.506,63 EUR s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Konanie vo vzťahu medzi žalobcami v 1.,2., 4., 5. a 6. rade a žalovanou zastavuje.
II. Vo vzťahu k nároku uplatnenému za NP-1 je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi v 3.rade sumu
2.673,03 EUR spolu s úrokom z omeškania

- vo výške 5 % ročne zo sumy 118,82 EUR od 6.2.2023 až do zaplatenia,

- vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.252,18 EUR od 1.1.2015 až do zaplatenia,

- vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.302,03 EUR od 3.7.2015 až do zaplatenia,

v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti nároku uplatneného za NP 1 spolu s prísl. žalobu zamieta.
IV. Vo vzťahu k nároku uplatnenému za NP 1 priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti
žalovanej v rozsahu 84 %.

V. Vo vzťahu k nároku uplatnenému za pôvodné NP 12-4, 12-5 a 12 -6 je žalovaná povinná zaplatiť
žalobcovi v 3.rade sumu 101,28 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne:
- zo sumy 18,14 EUR od 8.7.2017 až do zaplatenia
- zo sumy 40,78 EUR od 1.1.2015 až do zaplatenia
- zo sumy 42,36 EUR od 3.7.2015 až do zaplatenia
v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

VI. V prevyšujúcej časti nároku uplatneného za pôvodné NP 12-4, 12-5 a 12 -6 s prísl. žalobu zamieta.
VII. Vo vzťahu k nároku uplatnenému za pôvodné NP 12-4, 12-4 a 12-6 priznáva žalovanej nárok na
náhradu trov konania voči žalobcovi v 3.rade v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :1. Žalobcovia - pôvodne 1. A. B., nar.XX.X.XXXX, 2. GO INVEST s.r.o., so sídlom v Košiciach,
Buzulucká 11, 3. BYTY-SERVIS, spol. s r.o., so sídlom v Košiciach - sa žalobou zo dňa 28.12.2015
domáhali, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť im na účet správcu bytového domu sumu 13.506,63 EUR

s príslušenstvom.
2. Žalobu odôvodnili skutočnosťami, že žalobcovia v 1. a 2. rade sú vlastníkmi bytov alebo nebytových
priestorov v bytovom dome súp.č.XXX na J. M..X N. I., zapísaných na LV č.XXXXX, kat. územie H. E.
a žalobca v 3.rade je správcom tohto bytového domu na základe zmluvy o výkone správy. Žalovaná
je vlastníčkou dvoch bytov a štyroch nebytových priestorov v predmetnom dome. Žalovaná si neplní

povinnosti v zmysle ust. § 10 zákona č.182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov
a zmluvy o výkone správy, pretože neplatí úhrady za plnenia spojené s ich užívaním a preddavky do
fondu prevádzky, údržby a opráv. Za obdobie od 1.9.2012 do 31.12.2014 dlhuje vo vzťahu k nebytovému
priestoru č.1 – NP 1 na 1.posch. sumu 2.935,87 EUR, vo vzťahu k nebytovému priestoru č.12-4 na
1.posch. sumu 2.950,15 EUR, vo vzťahu k nebytovému priestoru č.12-5 na 1.posch. sumu 2.028,71 EUR
a vo vzťahu k nebytovému priestoru č.12-6 v podkroví sumu 5.591,90 EUR, spolu sumu 13.506,63 EUR.

3. V priebehu konania sa menil okruh žalobcov jednak v dôsledku zmien v subjektoch vlastníckeho práva
k bytom a nebytovým priestorom a jednak v dôsledku zmeny formy výkonu správy bytového domu v
subjekte pôvodného žalobcu v 3.rade (správca bytového domu, následne spoločenstvo). O jednotlivých
zmenách na strane žalobcov súd rozhodol uzneseniami o pripustení zmeny.
4. Okruh žalobcov bol ustálený v čase rozhodovania súdu tak, ako je uvedené v hlavičke tohto rozsudku.

5. Podaním zo dňa 20.3.2024 ( po začatí pojednávania vo veci samej ) žalobcovia v 1.,2., 4., 5.
a 6. rade vzali späť žalobu a žiadali konanie vo vzťahu medzi nimi a žalovanou zastaviť. Žalovaná
na pojednávaní konanom dňa 21.3.2024 uviedla, že nedáva súhlas na zastavenie konania a žiadala
o odročenie pojednávania a poskytnutie lehoty na vyjadrenie, či súhlasí alebo nesúhlasí so späťvzatím
žaloby.

6. Žalovaná nárok žalobcov neuznala a žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Potvrdila, že jej
dňa 2.6.2015 boli doručené vyúčtovania za rok 2014 a dňa 2.7.2015 proti nim podala reklamáciu;
reklamáciu podala aj proti vyúčtovaniam za rok 2013 a 2015. Namietala, že vyúčtovania sú neprehľadné,
neúplné a zmätočné, nie je možné z nich identifikovať, ako správca dospel k výške nedoplatku za
jednotlivé obdobia a nie je zrejmé, ako boli zohľadnené (započítané) pri výpočte nedoplatku zaplatené

preddavkovéplatby.Ďalejargumentovala,ženárokjenedôvodný vovzťahukpoplatkuzasprávnuréžiu,
vrátane poplatku za spracovanie vyúčtovania a to s poukazom na ust. § 8a ods.2 a 4 zákona č.182/1993
Z.z. z dôvodu, že správca nesplnil svoju povinnosť v zákonom stanovenej lehote spolu s vyúčtovaním
predložiť vlastníkom správu o svojej činnosti, vrátane vyúčtovania použitia fondu prevádzky, údržby
a opráv. Žalovaná ďalej namietala aj výšku príspevku do fondu údržby, prevádzky a opráv, ktorý bol pre

celé rozhodné obdobie predpísaný mesačným zálohovým predpisom vo výške 116,53 EUR mesačne,
s tým, že výška preddavku do fondu bola schválená rozhodnutím vlastníkov bytov a nebytových
priestorov na schôdzi konanej dňa 16.6.2011, ktorého zrušenia sa žalovaná domáha v konaní vedenom
na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 37 C 204/2011. Ďalej argumentovala, že uplatnený nárok
predstavuje zjavné zneužitie práva a z trestnoprávneho hľadiska sa jedná o podvod, resp. spreneveru.

V tejto súvislosti tvrdila, že žiaden z vlastníkov bytov a nebytových priestorov fakticky neplatil žiadne
úhrady, najmä do fondu prevádzky, údržby a opráv, že jedna z vlastníčok bytov a nebytových priestorov,
žalobkyňa L. B. má niekoľko tisícové nedoplatky, ktoré správca od nej nevymáha; nedoplatky sú
vymáhané výlučne od žalovanej. Na preukázanie týchto skutočností navrhla vykonať dokazovanie
navrhnuté výsluchom L. A. B. (žalobkyňa v 1.rade) a vyžiadaním všetkých spisov od SVB, vrátane

účtovnej dokumentácie
7. Súd vo veci samej rozhodol vo vzťahu medzi žalobcom v 3.rade a žalovanou.
8. V prvom rade súd konštatuje, že o žalobou uplatnenom nároku rozhodol osobitne vo vzťahu
k nebytového priestoru NP1 a osobitne vo vzťahu k nebytovým priestorom NP 12-4, 12-5 a 12-6 a to
z dôvodu rozdielneho skutkového a právneho posúdenia nároku. Predbežný záver o tomto postupe

súd oznámil sporovým stranám na pojednávaniach, predchádzajúcich rozhodnutiu vo veci samej (dňa
26.1.2023, 30.3.2023, 25.1.2024).
9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a pripojených spisov.
10. V konaní nebolo sporné a súd mal z LV č.XXXXX, okres I. L., O. I. – H. E., katastrálne územie H.
E. za preukázané, že žalovaná bola v čase podania žaloby evidovaná ako výlučná vlastníčka štyroch

nebytových priestorov NP – 1, NP 12-4, NP 12-5 a NP 12-6, vrátane príslušných spoluvlastníckych
podielov na spoločných častiach a zariadeniach a príslušenstve bytového domu súp.č.XXX na J. M..X
N. I.. Vo vzťahu k NP 1 je žalovaná v katastri nehnuteľností evidovaná ako vlastníčka na základe
rozhodnutia o povolení vkladu kúpnej zmluvy V-8749/2012.11. Nespornou skutočnosťou ďalej bolo, že v čase rozhodnom pre posúdenie predmetu žaloby (8/2012
– 31.12.2014) správu bytového domu vykonávala spoločnosť BYTY-SERVIS spol. s .r.o. Košice na
základe zmluvy o výkone správy zo dňa 23.12.2010.

12. Podľa čl.V bodu 2 a 3 zmluvy o výkone správy, vlastníci bytov a nebytových priestorov sú povinní
poukazovať preddavky špecifikované v mesačnom zálohovom predpise platieb mesačne vopred vždy
do 25.dňa mesiaca:
- do fondu opráv
- odmenu pre správcu za výkon správy (poplatok za správnu a prevádzkovú réžiu) vo výške 5,33 EUR

(k 1.1.2011) a
- preddavky na správcom zabezpečované dodávky služieb – dodávka pitnej vody, odvádzanie zrážkovej
vody, energia spoločných častí a zariadení domu
- ďalšie preddavky na správcom zabezpečovanú dodávku služieb – havarijná služba, požiarna ochrana,
deratizácia, bežná údržba, poistenie.

13. Podľa ust. § 6 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, v znení
neskorších právnych predpisov, na správu domu sa zriaďuje spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome (ďalej len "spoločenstvo"), ak vlastníci bytov a nebytových priestorov neuzavrú zmluvu
o výkone správy s inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou (ďalej len "správca"), najmä s bytovým
družstvom.

14. Podľa § 8a ods.1 citovaného zákona, vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome uzatvoria so
správcom písomnú zmluvu o výkone správy.

15. Podľa ust. § 8a ods.2 citovaného zákona, správca je povinný najneskôr do 31. mája nasledujúceho

roka predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti za
predchádzajúci rok týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných častí
domuaspoločnýchzariadenídomu,akoajoinýchvýznamnýchskutočnostiach,ktorésúvisiasosprávou
domu. Zároveň je povinný vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za
plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome.

16. Podľa ust. § 8a ods.3 citovaného zákona, dňom skončenia správy domu prechádzajú všetky práva
a povinnosti vyplývajúce zo zmlúv, ktoré súvisia so správou domu a ktoré boli uzatvorené v mene
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, alebo zo zmlúv uzavretých na základe rozhodnutia
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome na nového správcu alebo na spoločenstvo.

17. Podľa ust. § 8a ods.4 citovaného zákona, ak správca nepredloží vlastníkom bytov a nebytových
priestorovvdomesprávuosvojejčinnostizapredchádzajúciroktýkajúcusadomuavyúčtovaniepoužitia
fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrad za plnenia v lehote podľa odseku 2, nemá až do ich predloženia
nároknaplatbyzasprávu.Aksprávcanajneskôrvdeňskončeniasprávyneprevediezostatokfinančných

prostriedkov na účte domu v banke na účet založený novým správcom alebo spoločenstvom, je povinný
zaplatiť na účet domu založený novým správcom alebo spoločenstvom úroky z omeškania.

18. Podľa ust. § 8b ods.1 citovaného zákona, správca je povinný vykonávať správu domu samostatne
v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet a je oprávnený konať pri správe

domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom. Podľa ust. § 8b ods.2 písm.e/
citovanéhozákona,prisprávedomujesprávcapovinnýsledovaťúhradyzaplneniaaúhradypreddavkov
do fondu prevádzky údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a vymáhať
vzniknuté nedoplatky.

19.Podľaust.§10ods.1vetaprvácitovanéhozákona,vlastnícibytovanebytovýchpriestorovvdomesú
povinní v súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky
mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po
vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Výšku preddavku do fondu prevádzky, údržby
a opráv určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome spravidla vždy na jeden rok vopred

tak, aby sa pokryli predpokladané náklady na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu,
spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako
aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v
dome vykonávajú úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu;ak je súčasťou bytu balkón, lodžia alebo terasa, pre účely tvorby fondu prevádzky, údržby a opráv
domu sa zarátava do veľkosti spoluvlastníckeho podielu 25% z podlahovej plochy balkóna, lodžie alebo
terasy. Pri určení preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv sú vlastníci bytov a nebytových

priestorov v dome povinní zohľadniť mieru využívania spoločných častí domu a spoločných zariadení
domu vlastníkmi nebytových priestorov a garáží v dome.

20. Podľa ust. § 10 ods.6 citovaného zákona, úhrady za plnenia sú vlastníci bytov a nebytových
priestorov v dome povinní mesačne vopred uhrádzať na účet domu v banke. Pri rozúčtovaní úhrad za

plnenia sa zohľadňuje miera využívania spoločných častí domu a spoločných zariadení domu vlastníkmi
bytov alebo nebytových priestorov v dome. Okrem služieb a prác, ktoré vlastník bytu a nebytového
priestoru v dome uhrádza priamo dodávateľovi, sa za plnenie spojené s užívaním bytu alebo nebytového
priestoru považuje najmä osvetlenie spoločných častí domu, odvoz odpadov, čistenie žúmp, užívanie
výťahov, upratovanie, dodávka tepla a teplej vody, dodávka vody od vodárenských spoločností a
odvádzanie odpadových vôd.

21. Aktívna legitimácia pôvodného žalobcu v 3.rade BYTY-SERVIS s.r.o. na podanie tejto žaloby
vyplýva zo zmluvy o výkone správy, uzavretej medzi týmto pôvodným žalobcom a vlastníkmi bytov
a nebytových priestorov v predmetnom bytovom dome. Pôvodný žalobca v 3.rade na základe oprávnení
daných mu zákonom č.182/1993 Z.z. a zmluvou o výkone správy spravoval spoločné časti domu a

spoločné zariadenia domu, nebytové priestory, ktoré sú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových
priestorov,príslušenstvoapriľahlýpozemok,vrátaneichúdržbyaobnovyazabezpečujeplneniaspojené
s užívaním bytov a nebytových priestorov v dome. Správca bol zároveň vo vlastnom mene oprávnený
vymáhať plnenie povinností od vlastníkov bytov a nebytových priestorov podľa ust. § 8b ods.1 a § 8b
ods.2 písm.e) zákona č.182/1993 Z.z., t.j. sledovať úhrady za poskytované plnenia a úhrady preddavkov

do fondu prevádzky údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a vymáhať
vzniknuté nedoplatky.

22. Uvedené práva a povinnosti v priebehu konania podľa ust. § 8a ods.3 citovaného zákona dňom
skončenia správy domu prešli na nového správcu, resp. na spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových

priestorov – SVB Zvonárska 9 Košice.

23. Žalovaná namietala, že súd nemôže rozhodnúť vo vzťahu k žalobcovi v 3.rade (SVB) z dôvodu, že
v deň vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej existoval stav, kedy došlo k vydraženiu bytu vo vlastníctve
predsedkyne SVB L. A. B. (23.2.2024), čoho právnym dôsledkom je, že nemôže byť ani predsedkyňou

SVB a teda, nemohla dať za žalobcu v 3.rade žiaden pokyn právnemu zástupcovi, aby na pojednávaní
konanom dňa 21.3.2024 vôbec konal nejakým spôsobom.

Námietku žalovanej súd pokladal za neopodstatnenú a bez právneho významu. Podľa výpisu z registra
spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov vedeného MV SR, žalobca v 3.rade – SVB

Zvonárska 9 ako právnická osoba v deň vyhlásenia rozsudku riadne existoval a L. B. bola evidovaná
ako osoba oprávnená konať za spoločenstvo. Dohoda o poskytovaní právnej pomoci, na základe ktorej
advokát vystupoval v tomto konaní ako zástupca žalobcu v 3.rade, zaväzuje obe zmluvné strany a
nezaniká ani v prípade, že by skutočne nastali okolnosti, na ktoré žalovaná poukazovala. Neskorší zánik
oprávneniakonaťzaprávnickúosobuniejedôvodomzánikuprávnehovzťahuskôrzaloženéhodohodou

o poskytovaní právnej pomoci.

Postup advokáta pri právnom zastúpení je vecou vzájomného vzťahu týchto zmluvných strán. Podľa ust.
§ 18 ods.1 a 2 zákona č.586/2003 Z.z. o advokácii, advokát je povinný pri výkone advokácie chrániť
a presadzovať práva a záujmy klienta a riadiť sa jeho pokynmi. Ak sú pokyny klienta v rozpore so

všeobecne záväznými právnymi predpismi, nie je nimi viazaný. O tom klienta vhodným spôsobom poučí.
Advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou, ktorou sa rozumie,
že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne využíva všetky právne prostriedky a
uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za prospešné. Pritom dbá na
účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb.

Vo svetle vyššie uvedeného postup advokáta, ktorý trvá na tom, aby súd vo veci žaloby podanej jeho
klientom rozhodol, zaiste nie je konaním v rozpore s jeho povinnosťou chrániť a presadzovať práva a
záujmy klienta.Posúdenie nároku vo vzťahu k NP-1

24. V predmetnej veci nebolo sporné a súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že
žalovaná bola v rozhodnom, t.j. žalovanom období vlastníčkou nebytového priestoru NP 1 vo vyššie
špecifikovanom bytovom dome.

25. V konaní nebolo sporné, že vo vzťahu k NP-1 správca na rozhodné obdobie vystavil mesačný
zálohový predpis platieb vo výške 124,75 EUR; z toho úhrada do fondu opráv činila 116,53 EUR, správna
a prevádzková réžia činila 5,33 EUR, energia spoločných priestorov činila 0,90 EUR, zrážková voda
činila 1 EUR a poistenie činilo 0,99 EUR.
26. V konaní nebolo sporné, že vo vzťahu k NP-1 správca vyhotovil vyúčtovanie zo dňa 30.4.2013 za
obdobie december 2012, ktorým žalovanej vyúčtoval nedoplatok vo výške 784,89 EUR. Vo vyúčtovaní

sa uvádza, že skutočné náklady predstavujú sumu 124,01 EUR; z toho fond opráv - 116,53 EUR,
správna a prevádzková réžia - 5,33 EUR, energia spoločných priestorov - 0 EUR, zrážková voda – 1,30
EUR, poistenie - 0,72 EUR, poplatok za spracovanie vyúčtovania 0,13 EUR.
Čo sa týka doručenia vyúčtovania, žalobca nepredložil dôkaz o tom, že by bol vyúčtovanie doručil
žalovanej ešte pred podaním žaloby. Vyúčtovanie bolo doručené žalovanej až v priebehu konania dňa

6.1.2023 (č.l.390).
Zároveň nebolo sporné, že za vyúčtované obdobie žalovaná nezaplatila žiadnu úhradu.
27. V konaní nebolo sporné, že vo vzťahu k NP-1 správca vyhotovil vyúčtovanie zo dňa 30.4.2014 za
rok 2013, ktorým žalovanej vyúčtoval nedoplatok vo výške 3.323,11 EUR. Vo vyúčtovaní sa uvádza,
že skutočné náklady predstavujú sumu 1.485,79 EUR; z toho fond opráv – 1.398,36 EUR, správna

a prevádzková réžia - 63,96 EUR, energia spoločných priestorov - 0 EUR, zrážková voda – 14,42 EUR,
poistenie – 7,17 EUR a poplatok za spracovanie vyúčtovania 1,88 EUR.
Žalovaná potvrdila, že vyúčtovanie za uvedené obdobie jej bolo doručené, pretože podala voči
nemu reklamáciu. Z poštového hárku (č.l.373) súd zistil, že vyúčtovanie bolo žalovanej doručované
doporučenou zásielkou podanou na pošte dňa 27.5.2014.

Zároveň nebolo sporné, že za uvedené obdobie žalovaná zaplatila 172,48 EUR.
28. V konaní nebolo sporné, že vo vzťahu k NP-1 správca vyhotovil vyúčtovanie zo dňa 30.4.2015 za
rok 2014, ktorým žalovanej vyúčtoval nedoplatok vo výške 7.149,42 EUR. Vo vyúčtovaní sa uvádza,
že skutočné náklady predstavujú sumu 1.494,14 EUR; z toho fond opráv – 1.398,36 EUR, správna
a prevádzková réžia - 63,96 EUR, energia spoločných priestorov - 0 EUR, zrážková voda – 14,99 EUR,

poistenie – 7,21 EUR, vodné a stočné 7,22 EUR a poplatok za spracovanie vyúčtovania 2,40 EUR.
Žalovaná potvrdila, že vyúčtovanie za uvedené obdobie jej bolo doručené, pretože podala voči nemu
reklamáciu. Z doručenky (č.l.380) súd zistil, že vyúčtovanie bolo žalovanej doručené dňa 2.6.2015.
Zároveň nebolo sporné, že za uvedené obdobie žalovaná zaplatila 123,20 EUR.

29. Základnou povinnosťou žalovanej ako každého vlastníka bytu a nebytového priestoru bolo v zmysle
ust.§10cit.zákonavsúladesozmluvouovýkonesprávypoukazovaťmesačnevopredjednakpreddavky
do fondu prevádzky, údržby a opráv a jednak aj úhrady za poskytované plnenia a zaplatiť aj vyúčtovaním
zistený nedoplatok.

30. V danej súvislosti súd poukazuje na to, že žalobca sa po uplynutí období, ktoré boli predmetom
vyúčtovania, nemohol domáhať zaplatenia preddavkov, uvedených v mesačnom zálohovom predpise.
Mohol sa domáhať len zaplatenia nedoplatku, ktorý vyplýva z vyúčtovania a ktorý by mal predstavovať
rozdiel medzi skutočnými správcom vynaloženými nákladmi a žalovanou uhradenými preddavkovými
platbami.

31. Súd sa stotožnil s obranou žalovanej v tom smere, že predložené vyúčtovania sú neúplné
a zmätočné, pretože z nich nebolo možné identifikovať, ako správca dospel k výške nedoplatku za
jednotlivé obdobia. Ako príklad uvádza vyúčtovanie za mesiac december 2012, ktorým bol vyúčtovaný
nedoplatok vo výške 784,89 EUR, hoc skutočné náklady za jednotlivé účtované položky predstavovali

len 124,01 EUR. Súd sa len môže domnievať, že k výške tohto nedoplatku správca dospel tak, že
k skutočným nákladom vo výške 124,01 EUR pripočítal aj dlh na nezaplatených preddavkových platbách
za nasledujúce vyúčtovacie obdobie do 30.4.2013 vo výške 662,26 EUR (viď riadok „Akt.stav – Úhrady
– predpísané zálohy k 30.4.2013“), ktorý však nie je a ani nemôže byť predmetom vyúčtovania za rok2012. Súd sa zároveň stotožňuje s obranou žalovanej, že z vyúčtovania tiež nie je zrejmé, ako boli
zohľadnené (započítané) pri výpočte nedoplatku zaplatené preddavkové platby.

32. Súd však napriek zjavným formálnym a obsahovým nedostatkom vo vyúčtovaniach nevyhovel
návrhu žalovanej na nariadenie znaleckého dokazovania zameraného na preskúmanie správnosti výšky
vyúčtovaných nedoplatkov a to z dôvodu hospodárnosti konania a teda, neopodstatneného navyšovania
trov konania.

V tejto súvislosti poukazuje súd na skutočnosť, že v podstate jedinou tzv. nákladovou položkou
vyúčtovania, ktorá by mohla byť predmetom znaleckého prieskumu, sú náklady na odvádzanie zrážkovej
vody, ktoré sú však zanedbateľné - za rok 2012 suma 1,30 EUR, za rok 2013 suma 14,42 EUR a za rok
2014 suma 14,99 EUR), pričom spôsob ich vyúčtovania sa odvíja od výmery podlahovej plochy daného
nebytového priestoru, ktorá nebola sporná. Je pravdou, že vo vyúčtovaní za rok 2014 sa objavila ďalšia
nákladová položka – vodné a stočné vo výške 7,22 EUR, ktoré ale súd žalobcovi nepriznal s poukazom

na to, že uvedená položka ani nebola obsiahnutá v mesačnom zálohovom predpise platieb.

33. Okrem nákladov na odvádzanie zrážkovej vody teda ostatné vyúčtované položky predstavovali
tzv.pevné platby – nenákladové položky, t.j. fond prevádzky, údržby a opráv, poistenie, správna réžia
a poplatok za spracovanie vyúčtovania.

34. Vo vzťahu k poplatku za správnu réžiu, vrátane poplatku za spracovanie vyúčtovania sa súd stotožnil
s obranou žalovanej a konštatoval, že správcovi bytového domu naň nevznikol nárok a to s poukazom na
ust. § 8a ods.2 a 4 zákona č.182/1993 Z.z., t.j. z dôvodu, že správca nesplnil svoju povinnosť v zákonom
stanovenej lehote najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka spolu s vyúčtovaním predložiť vlastníkom

bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok týkajúcej sa domu,
najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných častí domu a spoločných zariadení domu,
ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so správou domu, vrátane vyúčtovania použitia
fondu prevádzky, údržby a opráv. Súd preto žalobu v časti o zaplatenie sumy 137,66 EUR zamietol ( t.j.
5,33 + 0,13 EUR za rok 2012, 63,96 EUR + 1,88 EUR za rok 2013 a 63,96 EUR+ 2,40 EUR za rok 2014).

35. Čo sa týka ostatných tzv. pevných platieb, v danom prípade fond prevádzky, údržby a opráv
a poistenie, v tejto časti súd nárok žalobcu pokladá za dôvodný a to vzhľadom na charakter (povahu)
týchto platieb, vrátane spôsobu ich účtovania.

36. Finančné prostriedky akumulované na základe príspevkov vlastníkov vo fonde tvoria peňažný
majetok vlastníkov, vedený na osobitnom účte. Na rozdiel od úhrad za plnenia poskytované
s vlastníctvom bytu sa tieto prostriedky vlastníkom nevracajú a to aj keď sa v danom roku
nevyčerpajú. Fond má sporivý charakter; príspevky sa akumulujú na pokrytie predpokladaných
nákladov na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu,

spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, na ďalšie nevyhnutné opravy či
plánovanú modernizáciu domu v ďalších obdobiach, zabezpečujú financovanie následkov prípadných
nepredvídaných havárií, škôd či iných udalostí.

Zákonnejpovinnostiprispievaťdospoločnéhofondusapočastrvaniavlastníctvavlastníknemôžezbaviť,

lebo vyplýva priamo zo zákona, ako aj z akcesority spoluvlastníckeho práva k spoločným častiam
a zariadeniam domu.

37. Žalovaná nedôvodne namietala výšku príspevku do fondu údržby, prevádzky a opráv, ktorý bol pre
celé rozhodné obdobie predpísaný mesačným zálohovým predpisom vo výške 116,53 EUR mesačne,

t.j. 1.398,36 EUR ročne. Výška preddavku do fondu bola schválená rozhodnutím vlastníkov bytov
a nebytových priestorov na schôdzi konanej dňa 16.6.2011. Žalovaná sa v konaní vedenom na
Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 37 C 204/2011 domáhala zrušenia tohto rozhodnutia vlastníkov.
Okresný súd Košice I rozsudkom č.k.37 C 204/2011 zo dňa 22.5.2023 žalobu zamietol. Rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 1.7.2023. Výšku príspevku do fondu údržby, prevádzky a opráv,

uplatňovanú žalobcom, preto súd pokladal za dôvodnú.

38. Zhrnúc vyššie uvedené, súd vo vzťahu k NP 1 uzavrel, že nárok žalobcu je dôvodný v časti:- o zaplatenie sumy 118,82 EUR ( z vyúčtovania za rok 2012: fond opráv 116,53 EUR, zrážková voda
1,30 EUR a poistenie 0,99 EUR; odpočítaná žalovanou zaplatená úhrada 0 EUR),
- o zaplatenie sumy 1.252,18 EUR (z vyúčtovania za rok 2013: fond opráv 1.398,36 EUR, zrážková

voda 14,42 EUR a poistenie 11,88 EUR, spolu 1.488,62 EUR; odpočítaná žalovanou zaplatená úhrada
172,48 EUR ),
- o zaplatenie sumy 1.302,03 EUR ( z vyúčtovania za rok 2014: fond opráv 1.398,36 EUR, zrážková
voda 14,99 EUR, poistenie 11,88 EUR, spolu 1.425,23 EUR; odpočítaná žalovanou zaplatená úhrada
123,20 EUR),

t.j. spolu o zaplatenie sumy 2.673,03 EUR a zaviazal žalovanú na zaplatenie tejto istiny.

39. V prevyšujúcej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

40. Súd nevykonal dokazovanie navrhnuté žalovanou – výsluchom L. A. B. (žalobkyňa v 1.rade)

a vyžiadaním všetkých spisov od SVB, vrátane účtovnej dokumentácie. Žalovaná mienila týmito dôkazmi
preukázať, že ide o zjavné zneužitie práva a z trestnoprávneho hľadiska o podvod, resp. spreneveru.
Žalovanávsúvislostisnavrhnutýmidôkazmitvrdila,žežiadenzvlastníkovbytovanebytovýchpriestorov
fakticky neplatil žiadne úhrady, najmä do fondu prevádzky, údržby a opráv, že L. B. má niekoľko tisícové
nedoplatky, ďalej že peniaze, ktoré žalovaná zaplatila na základe právoplatného rozsudku súdu, nie sú

na účte SVB atď. Namietala, že vlastníci bytov a nebytových priestorov spolu so správcom vymáhajú
nedoplatky výlučne od žalovanej.

41.Súdžalovanounavrhnutédôkazynepovažovalzarelevantné-podstatnépreposúdenieuplatneného
nároku z hmotnoprávneho hľadiska. To, čo bolo podstatné, mal súd za preukázané tak, ako to

uviedol vyššie v odôvodnení tohto rozsudku. Žalovaná netvrdila a navrhnutými dôkazmi ani nemienila
preukazovať, že by splnila svoju povinnosť vlastníčky nebytového priestoru a teda, že by dlh splnila vo
vyššom rozsahu, než bolo nesporné.

42. Vo vzťahu k argumentácii žalovanej, že nedoplatky sú vymáhané výlučne voči nej, hoc by aj bola

pravdivá, súd uvádza, že takýto postup nepokladá za zjavné zneužitie práva, ktoré by odôvodňovalo
zamietnutie inak dôvodnej žaloby.

Je pravdou, že zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v ust. § 8b ods.2 písm.e/ ukladá
správcovi pri správe domu povinnosť sledovať úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu

prevádzky údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a tiež povinnosť vymáhať
vzniknuté nedoplatky, čo znamená, že táto povinnosť správcu sa skutočne vzťahuje rovnocenne vo
vzťahu k všetkým vlastníkom bytov a nebytových priestorov.

Tento zákon však v ust. § 8 ods.5 výslovne zakotvuje aj zodpovednosť správcu voči vlastníkom bytov a

nebytových priestorov v dome za všetky škody vzniknuté v dôsledku neplnenia alebo nedostatočného
plnenia svojich povinností vyplývajúcich z tohto zákona alebo zo zmluvy o výkone správy. Ide o dôležité
ustanovenie v súvislosti so správou cudzieho majetku. Z tohto dôvodu sa zodpovednosť upravená v
civilnom práve môže preklopiť na zodpovednosť v zmysle trestnoprávnych predpisov, napr. trestný čin
porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku alebo sprenevera. Vyhodnotenie takého konania

správcu je na vlastníkoch bytov a nebytových priestorov. Ak sa budú domnievať, že správca dostatočne
neplnil svoje povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo zákona alebo zo zmluvy o výkone správy a v tejto
súvislosti im vznikla škoda, môžu vyvodiť voči nemu zodpovednosť, či už podaním žaloby v občianskom
súdnom konaní alebo podaním trestného oznámenia.

Žalovaná žiadne z týchto konaní neiniciovala, hoc jej v tom nič nebránilo. Jej argumentácia v tomto
smere, že to nechcela riešiť v trestnoprávnej rovine, ale dohodou, je bez významu. Žalobca nepoprel, že
žalovaná iniciovala uzatvorenie dohody, avšak nepredložila žiaden konkrétny návrh, na ktorý by mohol
reagovať.

Na margo návrhu žalovanej na vyžiadanie a oboznámenie všetkých spisov správcu resp. spoločenstva,
súd poukazuje na ust. § 9 ods. 5 písm. d) cit.zákona, podľa ktorého sú spoločenstvo a správca povinní
umožniťvlastníkovibytuanebytovéhopriestoruvdomenapožiadanienahliadnuťdodokladovtýkajúcich
sa správy domu alebo čerpania fondu prevádzky, údržby a opráv, robiť si z nich výpisy, odpisy a kópiealebo môžu na náklady vlastníka bytu a nebytového priestoru v dome vyhotoviť z nich kópie. Pokiaľ
žalovaná potrebuje pre uplatňovanie a ochranu svojich práv a záujmov informácie (napr. pre podanie
trestného oznámenia alebo žaloby o náhradu škody), ktoré jej správca alebo spoločenstvo odmieta

sprístupniť, právna úprava poskytuje právne prostriedky na dosiahnutie nápravy v tomto smere.

Prijatie argumentácie žalovanej, t.j. ak by súd mohol zamietnuť inak dôvodnú žalobu správcu z dôvodu,
že si správca neplnil riadne svoje povinnosti sledovať úhrady a vymáhať nedoplatky od každého z
vlastníkov by viedlo k neprípustnému zvýhodneniu tých vlastníkov, ktorí si svoje povinnosti nesplnili

a poškodeniu tých vlastníkov, ktorí si svoje povinnosti plnili. V tejto súvislosti je potrebné tiež podotknúť,
že správca pri výkone správy vrátane vymáhania nedoplatkov nekoná sám za seba, ale koná v mene
a na účet všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome.

43. Žalobca si uplatnil aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 1.1.2015
až do zaplatenia.

44. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1, veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj
dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

45. Podľa ust. § 3 ods.1 Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov
z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením dlhu.

46. Súd konštatoval, že žalobca má nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v súlade s ust. § 517
Občianskeho zákonníka, pretože žalovaná ako dlžník svoj dlh riadne a včas nesplnila a preto sa
dostaladoomeškania.Začiatokomeškaniasaodvíjaodmomentusplatnostidlhu.Splatnosťnedoplatkov
vyplývajúcich z vyúčtovania vyplýva z článku VI. bodu 5 zmluvy o výkone správy, podľa ktorého

vyúčtovaním zistený nedoplatok je vlastník povinný zaplatiť do 30 dní odo dňa doručenia vyúčtovania.

47. Ako už súd uviedol vyššie, vyúčtovanie za rok 2012 bolo doručené žalovanej až v priebehu konania,
dňa 6.1.2023. 30 dňová lehota na zaplatenie nedoplatku z vyúčtovania teda uplynula dňa 5.2.2023
a prvým dňom omeškania je 6.2.2023. Súd preto zaviazal žalovanú na zaplatenie úrokov z omeškania

zo sumy 118,82 EUR počnúc od 6.2.2023 až do zaplatenia.
48. Vyúčtovanie za rok 2013 bolo žalovanej doručované doporučenou zásielkou podanou na pošte dňa
27.5.2014. 30 dňová lehota na zaplatenie nedoplatku preto uplynula ešte v roku 2014. Žalobca si však
úroky z omeškania uplatnil až od neskoršieho dátumu, preto súd zaviazal žalovanú na zaplatenie úrokov
z omeškania zo sumy 1.252,18 EUR od 1.1.2015 až do zaplatenia.

49. Vyúčtovanie za rok 2014 bolo žalovanej doručené dňa 2.6.2015. 30 dňová lehota na zaplatenie
nedoplatku teda uplynula dňa 2.7.2015 a prvým dňom omeškania so splnením dlhu je 3.7.2015. Preto
súd zaviazal žalovanú na zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 1.302,03 EUR počnúc od 3.7.2015
až do zaplatenia.
50. Čo sa týka výšky úrokov z omeškania, túto súd určil podľa ust. § 3 ods.1 nariadenia vlády SR

č.87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky
platná k prvému dňu omeškania s plnením sumy 118,82 EUR, zvýšená o 5 perc.bodov bola k 6.2.2023 vo
výške 5 % ročne. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením sumy 1.252,18 EUR ako aj sumy 1.302,03 EUR, zvýšená o 5 perc.bodov bola k 1.1.2015
a k 3.7.2015 vo výške 5,05 % ročne.

51. V prevyšujúcom rozsahu uplatnených úrokov z omeškania súd žalobu zamietol.

52. Podľa ust. § 262 ods.1 zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), o
nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

53. Podľa ust. § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.54. O nároku na náhradu trov súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní v zmysle ust. § 255
ods.1 CSP. Žalobca sa vo vzťahu k nároku uplatnenému za NP 1 domáhal zaplatenia sumy 2.935,87
EUR, z čoho mu súd priznal sumu 2.673,03 EUR. V percentuálnom vyjadrení mal teda žalobca úspech

v rozsahu 92 % a neúspech v rozsahu 8 %. Pomer úspechu a neúspechu predstavuje 84 %. Súd preto
priznal žalobcovi v 3.rade nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 84 %.

55. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.
2 CSP).

Posúdenie nároku vo vzťahu k priestorom NP 12-4, 12-5 a 12-6

56. V konaní bolo nesporné, že vo vzťahu k NP 12-4, 12-5 a 12-6 bola žalovaná v katastri nehnuteľností
evidovaná ako výlučná vlastníčka týchto rozostavaných nebytových priestorov na základe rozhodnutia
o povolení vkladu zmluvy o vstavbe č.9688/2007 zo dňa 27.6.2006.

57. V konaní nebolo sporné, že vo vzťahu k NP 12-4 správca vyhotovil vyúčtovanie zo dňa 30.4.2013 za
obdobie od 1.8.2012 do 31.12. 2012, ktorým žalovanej vyúčtoval nedoplatok vo výške 1.277,19 EUR. Vo
vyúčtovaní sa uvádza, že skutočné náklady predstavujú sumu 489,36 EUR; z toho fond opráv - 454,25
EUR,správnaaprevádzkováréžia-26,65EUR,energiaspoločnýchpriestorov-0EUR,zrážkovávoda–
5 EUR a poistenie - 2,78 EUR. Čo sa týka doručenia vyúčtovania, žalobca nepredložil dôkaz o tom, že by

bol vyúčtovanie doručil žalovanej ešte pred podaním žaloby. Zároveň nebolo sporné, že za vyúčtované
obdobie žalovaná nezaplatila žiadnu úhradu.
58. V konaní nebolo sporné, že vo vzťahu k NP 12-5 správca vyhotovil vyúčtovanie zo dňa 30.4.2013 za
obdobie od 1.8.2012 do 31.12. 2012, ktorým žalovanej vyúčtoval nedoplatok vo výške 880,32 EUR. Vo
vyúčtovaní sa uvádza, že skutočné náklady predstavujú sumu 334,56 EUR; z toho fond opráv - 302,05

EUR, správna a prevádzková réžia - 26,65 EUR, energia spoločných priestorov - 0 EUR, zrážková
voda – 3,33 EUR a poistenie - 1,85 EUR. Čo sa týka doručenia vyúčtovania, žalobca nepredložil dôkaz
o tom, že by bol vyúčtovanie doručil žalovanej ešte pred podaním žaloby. Zároveň nebolo sporné, že za
vyúčtované obdobie žalovaná nezaplatila žiadnu úhradu.
59. V konaní nebolo sporné, že vo vzťahu k NP 12-6 správca vyhotovil vyúčtovanie zo dňa 30.4.2013 za

obdobie od 1.8.2012 do 31.12. 2012, ktorým žalovanej vyúčtoval nedoplatok vo výške 2.415,02 EUR. Vo
vyúčtovaní sa uvádza, že skutočné náklady predstavujú sumu 933,18 EUR; z toho fond opráv - 890,60
EUR, správna a prevádzková réžia - 26,65 EUR, energia spoločných priestorov - 0 EUR, zrážková
voda – 9,81 EUR a poistenie - 5,45 EUR. Čo sa týka doručenia vyúčtovania, žalobca nepredložil dôkaz
o tom, že by bol vyúčtovanie doručil žalovanej ešte pred podaním žaloby. Zároveň nebolo sporné, že za

vyúčtované obdobie žalovaná nezaplatila žiadnu úhradu.
60. V konaní nebolo sporné, že vo vzťahu k NP 12-4 správca vyhotovil vyúčtovanie zo dňa 30.4.2014
za rok 2013, ktorým žalovanej vyúčtoval nedoplatok vo výške 3.846,68 EUR. Vo vyúčtovaní sa uvádza,
že skutočné náklady predstavujú sumu 1.172,88 EUR; z toho fond opráv – 1.090,20 EUR, správna
a prevádzková réžia - 63,96 EUR, energia spoločných priestorov - 0 EUR, zrážková voda – 11,25 EUR

a poistenie – 5,59 EUR. Žalovaná potvrdila, že vyúčtovanie za uvedené obdobie jej bolo doručené,
pretože podala voči nemu reklamáciu. Z poštového hárku (č.l.373) súd zistil, že vyúčtovanie bolo
žalovanejdoručovanédoporučenouzásielkoupodanounapoštedňa27.5.2014.Zároveňnebolosporné,
že za uvedené obdobie žalovaná nezaplatila žiadnu úhradu.
61. V konaní nebolo sporné, že vo vzťahu k NP 12-5 správca vyhotovil vyúčtovanie zo dňa 30.4.2014

za rok 2013, ktorým žalovanej vyúčtoval nedoplatok vo výške 2.646,06 EUR. Vo vyúčtovaní sa
uvádza, že skutočné náklady predstavujú sumu 801,96 EUR; z toho fond opráv – 724,92 EUR, správna
a prevádzková réžia - 63,96 EUR, energia spoločných priestorov - 0 EUR, zrážková voda – 7,48 EUR
a poistenie – 3,72 EUR. Žalovaná potvrdila, že vyúčtovanie za uvedené obdobie jej bolo doručené,
pretože podala voči nemu reklamáciu. Z poštového hárku (č.l.373) súd zistil, že vyúčtovanie bolo

žalovanejdoručovanédoporučenouzásielkoupodanounapoštedňa27.5.2014.Zároveňnebolosporné,
že za uvedené obdobie žalovaná nezaplatila žiadnu úhradu.
62. V konaní nebolo sporné, že vo vzťahu k NP 12-6 správca vyhotovil vyúčtovanie zo dňa 30.4.2014
za rok 2013, ktorým žalovanej vyúčtoval nedoplatok vo výške 7.288,69 EUR. Vo vyúčtovaní sa uvádza,že skutočné náklady predstavujú sumu 2.236,29 EUR; z toho fond opráv – 2.137,44, EUR, správna
a prevádzková réžia - 63,96 EUR, energia spoločných priestorov - 0 EUR, zrážková voda – 22,05 EUR
a poistenie – 10,96 EUR. Žalovaná potvrdila, že vyúčtovanie za uvedené obdobie jej bolo doručené,

pretože podala voči nemu reklamáciu. Z poštového hárku (č.l.373) súd zistil, že vyúčtovanie bolo
žalovanejdoručovanédoporučenouzásielkoupodanounapoštedňa27.5.2014.Zároveňnebolosporné,
že za uvedené obdobie žalovaná nezaplatila žiadnu úhradu.
63. V konaní nebolo sporné, že vo vzťahu k NP 12-4 správca vyhotovil vyúčtovanie zo dňa 30.4.2015 za
rok 2014, ktorým žalovanej vyúčtoval nedoplatok vo výške 7.488,10 EUR. Vo vyúčtovaní sa uvádza,

že skutočné náklady predstavujú sumu 1.173,86 EUR; z toho fond opráv – 1.090,20 EUR, správna
a prevádzková réžia - 63,96 EUR, energia spoločných priestorov - 0 EUR, zrážková voda – 11,68 EUR,
poistenie – 5,62 EUR. Žalovaná potvrdila, že vyúčtovanie za uvedené obdobie jej bolo doručené, pretože
podala voči nemu reklamáciu. Z doručenky (č.l.380) súd zistil, že vyúčtovanie bolo žalovanej doručené
dňa 2.6.2015. Zároveň nebolo sporné, že za uvedené obdobie žalovaná nezaplatila žiadnu úhradu.
64. V konaní nebolo sporné, že vo vzťahu k NP 12-5 správca vyhotovil vyúčtovanie zo dňa 30.4.2015

za rok 2014, ktorým žalovanej vyúčtoval nedoplatok vo výške 5.145,36 EUR. Vo vyúčtovaní sa
uvádza, že skutočné náklady predstavujú sumu 802,79 EUR; z toho fond opráv – 724,92 EUR, správna
a prevádzková réžia - 63,96 EUR, energia spoločných priestorov - 0 EUR, zrážková voda – 7,77 EUR,
poistenie – 3,72 EUR. Žalovaná potvrdila, že vyúčtovanie za uvedené obdobie jej bolo doručené, pretože
podala voči nemu reklamáciu. Z doručenky (č.l.380) súd zistil, že vyúčtovanie bolo žalovanej doručené

dňa 2.6.2015. Zároveň nebolo sporné, že za uvedené obdobie žalovaná nezaplatila žiadnu úhradu.
65. V konaní nebolo sporné, že vo vzťahu k NP 12-6 správca vyhotovil vyúčtovanie zo dňa 30.4.2015 za
rok 2014, ktorým žalovanej vyúčtoval nedoplatok vo výške 14.204,6´1 EUR. Vo vyúčtovaní sa uvádza,
že skutočné náklady predstavujú sumu 2.237,73 EUR; z toho fond opráv – 2.137,44 EUR, správna
a prevádzková réžia - 63,96 EUR, energia spoločných priestorov - 0 EUR, zrážková voda – 22,91

EUR, poistenie – 11,02 EUR. Žalovaná potvrdila, že vyúčtovanie za uvedené obdobie jej bolo doručené,
pretože podala voči nemu reklamáciu. Z doručenky (č.l.380) súd zistil, že vyúčtovanie bolo žalovanej
doručené dňa 2.6.2015. Zároveň nebolo sporné, že za uvedené obdobie žalovaná nezaplatila žiadnu
úhradu.
66. V priebehu tohto konania vo vzťahu k týmto priestorom NP 12- 4, 5, 6 došlo k zmene zápisu v katastri

nehnuteľností.
67. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v predmetnom bytovom dome totiž podali voči žalovanej
žalobu, ktorou sa domáhali určenia, že priestory, ktoré boli na liste vlastníctva zapísané ako rozostavané
nebytové priestory č.12-4, č.12-5 a č.12-6 evidované vo vlastníctve žalovanej, tvoria spoločné časti
a spoločné zariadenia bytového domu (a teda, že nie sú nebytovými priestormi vo výlučnom vlastníctve

žalovanej).
Okresný súd Košice I rozsudkom č.k. 35C 468/2013-461 zo dňa 20.9.2018 žalobe vyhovel a určil,
že priestory, ktoré sa nachádzajú v bytovom dome a sú zapísané na liste vlastníctva číslo XXXXX,
vedenom Okresným úradom Košice, katastrálny odbor, katastrálne územie H. E. ako priestor číslo
12-4 - vchod 9, 1. p., s ktorým je nerozlučne spojený spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a

spoločnýchzariadeniachdomuoveľkosti494/10000podB10,priestorčíslo12-5,vchod9,1.p.,sktorým
je nerozlučne spojený spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu
o veľkosti 329/10000 pod B11 a priestor číslo 12-6, vchod 9, podkrovie, s ktorým je nerozlučne spojený
spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 969/10000
pod B12 sú spoločnými časťami a spoločnými zariadeniami bytového domu na J. P. X, so súpisným

číslom XXX.
Vyššiecitovanýrozsudoknadobudolprávoplatnosťdňa19.11.2020vspojeníspotvrdzujúcimrozsudkom
Krajského súdu v Košiciach č.k.11 Co 170/2019-631 zo dňa 23.9.2020.
Krajský súd v Košiciach v odôvodnení potvrdzujúceho rozsudku uviedol, že správa katastra pochybila
pri rozhodovaní o návrhu jednej z vlastníčok bytov a nebytových priestorov A. B. na vklad vlastníckeho

práva v jej prospech na základe právneho úkonu, ktorým bola zmluva o vstavbe z 27.6.2006, konkrétne
jej časť čl. II bod 1.1, týkajúca sa výlučne A. B., keď v rozpore s podaným návrhom povolila vklad
celej zmluvy o vstavbe ako celku a zároveň zapísala aj vlastnícke právo k rozostavaným nebytovým
priestorom NP 12.4, 12-5 a 12-6 v prospech žalovanej napriek tomu, že táto takýto návrh na vklad
nepodala, teda nebola účastníčkou vkladového konania a kataster ani v čase vkladu jej vlastníckeho

práva nedisponoval písomnými podkladmi pre jeho posúdenie, lebo žalovaná ich nepredložila (§ 30 ods.
4 katastrálneho zákona).
K argumentom žalovanej v súvislosti so stavebným povolením č. MK-08/220371-005/I/KUS zo dňa
19.9.2008 pre žalovanú ako stavebníka 2 „Rekonštrukcia a prístavba dvorného krídla objektu A. X,V.“, odvolací súd poukázal na to, že už z dátumu stavebného povolenia je zrejmé, že nemohlo byť
prílohou vkladu vlastníckeho práva dňa 13.9.2007 v prospech žalovanej k „rozostavaným nebytovým
priestorom“ č. 4, 5 a 6. Navyše podľa názoru Krajského stavebného úradu z 15.3.2011, stavebné práce,

ktoré vyplývali z obsahu stavebného denníka a ktoré L. O. pri výkone ŠSD označil ako stavebné práce
vykonané v súlade so stavebným povolením a ďalšie vykonané stavebné práce zistené na mieste,
neboli stavebnými prácami týkajúcimi sa stavby, ktorá bola povolená stavebným povolením. Tzn., že
práce uvedené v stavebnom denníku v čase od 15.9.2010 do 20.9.2010, nemožno považovať za
začatie stavby podľa stavebného povolenia. Predmetné stavebné povolenie povoľovalo Rekonštrukciu a

prístavbu dvorného krídla objektu A. X, V. tak, ako je to v samotnom stavebnom povolení popísané, a nie
úpravy bytov či nebytových priestorov vykonaných žalovanou. Krajský stavebný úrad tiež konštatoval,
že rozhodnutie stavebného úradu Mesta Košice, pracovisko Košice - Staré mesto č. MK-08/220371-005/
I/KUS zo dňa 19.9.2008 právoplatné a vykonateľné dňa 14.10.2008, stratilo platnosť v zmysle § 67
ods. 2 stavebného zákona, t.j. 14.10.2010. Vzhľadom na neplatnosť stavebného povolenia je aj odkaz
žalovanej na projektovú dokumentáciu, ktorá má tvoriť jeho neoddeliteľnú súčasť (z tejto podľa žalovanej

vyplýva, že stavebné povolenie sa malo týkať všetkých priestorov, ktoré žalovaná nadobudla na základe
zmluvy o vstavbe bytov a nebytových priestorov), bezpredmetný.
Odvolací súd uzavrel, že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno a žiadnym spôsobom nepreukázala,
že jej ako stavebníčke 2 vzniklo (a akým spôsobom) vlastnícke právo k vstavbám bytov a nebytových
priestorov podľa čl. II bod 1.2 zmluvy o vstavbe z 27.6.2006, resp. „k rozostavaným stavbám nebytových

priestorov“ č. 4, 5, 6, a dokonca ani dôkazné bremeno o samotnej existencii týchto priestorov (v čase ich
vkladu), preto je prejednávaná určovacia žaloba dôvodná a bolo potrebné zosúladiť nezákonný zápis v
katastri nehnuteľností so stavom právnym.
68. V dôsledku vyššie opísanej situácie sa v predmetnom spore stala „spornou“ otázka právneho
posúdenia tejto časti uplatneného nároku. Súd sa nestotožnil s právnou argumentáciou žalobcu

(žalobcov), že tá skutočnosť, že v čase podania žaloby bola žalovaná zapísaná ako pozemnoknižný
vlastník týchto priestorov, pričom neexistencia jej vlastníckeho práva vyvstala až v priebehu tohto
konania v dôsledku právoplatného rozsudku Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp.zn.
35C/468/2013, by mala viesť k záveru, že žalovaná je povinná platiť úhrady z vyúčtovania, ktoré zo
zákona vyplývajú len pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov.

69. Vychádzajúc z výsledkov vyššie uvedeného právoplatného rozsudku súd konštatoval, že vlastnícke
právo žalovanej k týmto nebytovým priestorom nikdy (od počiatku) neexistovalo, pretože neexistovali
ani predmetné nebytové priestory. Žalovanej preto nemohla vzniknúť povinnosť platiť tie úhrady, ktoré
zaťažujú výlučne vlastníka nebytového priestoru, najmä tzv. pevné platby – nenákladové položky, akými
sú v danej veci príspevok do fondu prevádzky, opráv a údržby bytového domu, správna réžia a poistenie.

70. Podľa ustanovenia § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí,
musí obohatenie vydať.

71. Podľa ustanovenia § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový
prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením

z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

72. Podľa ustanovenia § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí
vydať tomu, na úkor koho sa získal.

73. Podľa ustanovenia § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo
bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo
výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

74. Súd uplatnený nárok v tejto časti po právnej stránke mohol priznať len titulom vydania

bezdôvodného obohatenia a to len vo vzťahu k jedinej nákladovej položke vyúčtovania – odvádzanie
zrážkovej vody.

75. Nebolo totiž sporné, že správca bytového domu bez právneho dôvodu poskytol (zabezpečil)
žalovanej uvedené plnenie, ktoré má majetkovú hodnotu a za ktoré žalovaná nezaplatila. Bez právneho

dôvodu preto, že žalovaná nebola vlastníčkou týchto nebytových priestorov. V danom prípade za
prijímateľa plnenia poskytovaného žalobcom, a teda za osobu, realizujúcu užívateľské oprávnenia
(patriace vlastníkovi) bez právneho dôvodu, bolo potrebné považovať žalovanú, ktorá sa vykonávaním
jej nepatriacich oprávnení bezdôvodne obohatila. Jej majetok sa totiž nezmenšil o prostriedky, ktoré byinak musela vynaložiť za výkon týchto oprávnení v prípade, že by jej tieto vyplývali z právne relevantného
titulu (vlastníctvo nebytového priestoru). Z hľadiska hmotnoprávneho je teda žalovaná v právnom vzťahu
bezdôvodného obohatenia nositeľkou povinnosti, o uloženie ktorej žalobca žiadal a preto je v predmetnej

veci vecne pasívne legitimovaná.
76. Súd s týmto názorom oboznámil sporové strany už na pojednávaniach, predchádzajúcich
rozhodnutiu vo veci samej.
77. Vychádzajúc z tohto záveru súd konštatoval, že nárok žalobcu je dôvodný v časti
- o zaplatenie sumy 27,93 EUR vo vzťahu k pôvodne označenému priestoru NP 12-4 (za rok 2012 suma

5 EUR, za rok 2013 suma 11,25 EUR, za rok 2014 suma 11,68 EUR),
- o zaplatenie sumy 18,58 EUR vo vzťahu k pôvodne označenému priestoru NP 12-5 (za rok 2012 suma
3,33 EUR, za rok 2013 suma 7,48 EUR a za rok 2014 suma 7,77 EUR),
- o zaplatenie sumy 54,77 EUR vo vzťahu k pôvodne označenému priestoru NP 12-6 (za rok 2012 suma
9,81 EUR, za rok 2013 suma 22,05 EUR a za rok 2014 suma 22,91 EUR),
t.j. spolu o zaplatenie sumy 101,28 EUR a zaviazal žalovanú aj na zaplatenie uvedenej istiny.

78. V prevyšujúcej časti tohto nároku súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
79. Žalobca si uplatnil aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 1.1.2015
až do zaplatenia.

80. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1, veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj
dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

81. Podľa ust. § 3 ods.1 Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov
z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením dlhu.

82. Súd konštatoval, že žalobca má nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v súlade s ust. § 517
Občianskeho zákonníka, pretože žalovaná ako dlžník svoj dlh riadne a včas nesplnila a preto sa dostala
do omeškania. Začiatok omeškania sa odvíja od momentu splatnosti dlhu. Splatnosť priznaného nároku
sa odvíja od iného mementu, ako v prípade nedoplatkov vyplývajúcich z vyúčtovania za NP 1 ( 30 dní
odo dňa doručenia vyúčtovania).

83. Podľa ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený
právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho
o plnenie veriteľ požiadal.

84. Keďže v Občianskom zákonníku pri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je ustanovený
čas plnenia (splatnosti), bolo potrebné podľa všeobecného ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka
vychádzať z toho, že žalovaná bola povinná splniť dlh prvý deň po tom, čo ju žalobca (žalobcovia)
požiadal/i o splnenie.

85. Čo sa týka istiny vo výške 18,14 EUR (dlh z vyúčtovania za rok 2012), v danej veci nebolo sporné, že
žalobcovia pred podaním žaloby nedoručili žalovanej výzvu na zaplatenie bezdôvodného obohatenia.
Za výzvu na splnenie dlhu je preto potrebné považovať samotnú žalobu, ktorá bola žalovanej doručená
dňa 6.7.2017 (č.l.50). Dátumom splatnosti dlhu je preto 7.7.2017 a prvým dňom omeškania je 8.7.2017.
Súd preto zaviazal žalovanú na zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 18,14 EUR počnúc od 8.7.2017

až do zaplatenia.

86. Čo sa týka istiny vo výške 40,78 EUR (dlh z vyúčtovania za rok 2013), žalobca preukázal doručenie
výzvy (ktorou je samotné vyúčtovanie) dňa 27.5.2014. Žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie v lehote
30 dní od doručenia, preto dátumom splatnosti dlhu je 27.6.2014 a prvým dňom omeškania je 28.6.2014.

Žalobca si uplatnil úroky z omeškania od neskoršieho dátumu, preto mu súd priznal tento nárok v súlade
s petitom žaloby až od 1.1.2015. Súd preto zaviazal žalovanú na zaplatenie úrokov z omeškania zo
sumy 40,78 EUR počnúc od 1.1.2015 až do zaplatenia.87. Čo sa týka istiny vo výške 42,36 EUR (dlh z vyúčtovania za rok 2014), žalobca preukázal doručenie
výzvy (ktorou je samotné vyúčtovanie) dňa 2.6.2015. Žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie v lehote
30 dní od doručenia, preto dátumom splatnosti dlhu je 2.7.2015 a prvým dňom omeškania je 3.7.2015.

Súd preto zaviazal žalovanú na zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 42,36 EUR počnúc od 3.7.2015
až do zaplatenia a v prevyšujúcej časti uplatnených úrokov z omeškania (za obdobie od 1.1.2015 do
2.7.2015, kedy žalovaná ešte nemohla byť v omeškaní ) žalobu zamietol ako nedôvodnú.

88. Čo sa týka výšky úrokov z omeškania, túto súd určil podľa ust. § 3 ods.1 nariadenia vlády SR

č.87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky
platná k prvému dňu omeškania s plnením sumy 18,14 EUR, 40,78 EUR ako aj 42,36 EUR, zvýšená
o 5 perc.bodov bola vo výške 5,05 % ročne.

89. V prevyšujúcom rozsahu uplatnených úrokov z omeškania súd žalobu zamietol.

90. Podľa ust. § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

91. Podľa ust. § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

92. O nároku na náhradu trov súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní v zmysle ust. § 255 ods.1
CSP. Žalobca sa vo vzťahu k nároku uplatnenému za pôvodné NP 12-4, 12-5 a 12-6 domáhal zaplatenia
sumy 10.570,61 EUR, z čoho mu súd priznal sumu 101,28 EUR. V percentuálnom vyjadrení mal teda
žalobcaneúspechvrozsahutakmer100%(úspechmallenvrozsahunecelého1%).Súdpretoúspešnej

žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v 3.rade v rozsahu 100 %.

93. Žalobca navrhoval, aby súd nárok na náhradu trov konania v tejto časti uplatneného nároku posúdil
s prihliadnutím na ust. § 257 CSP a teda, aby v prípade zamietnutia žaloby nepriznal úspešnej žalovanej
nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Žalobca v 3.rade

v tejto súvislosti argumentoval, že v čase podania žaloby žalobcovia nemohli predpokladať, aký bude
výsledok konania vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp.zn.35 C 468/2013, v ktorom bolo
napokon určené, že priestory, ktoré boli na liste vlastníctva zapísané ako rozostavané nebytové priestory
č.12-4, č.12-5 a č.12-6 evidované vo vlastníctve žalovanej, tvoria spoločné časti a spoločné zariadenia
bytového domu.

94. Súd sa s argumentáciou žalobcu nestotožnil.

95. Podľa ust. § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

96. Aplikácia ust. § 257 CSP prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady
na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného
zreteľa, pre ktoré náhradu trov neprizná. Potreba použitia tohto ustanovenia je odôvodnená tým, že by
strohá aplikácia ustanovení o náhrade trov konania mohla viesť v konkrétnom prípade k nežiaducej

tvrdosti. Musí však ísť o výnimočný prípad. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj
v okolnostiach na strane účastníkov konania (najmä sociálne aspekty). Významnými z hľadiska aplikácie
ust. § 257 CSP sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj účastníkov v priebehu
konania a podobne.

97. Aplikácia vyššie citovaného ustanovenia prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky
predpoklady pre priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné
osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o prípad hodný
osobitného zreteľa, pričom výnimočnosť tohto prípadu môže spočívať jednak v okolnostiach danej veci,
ale aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Vždy je pritom potrebné zvážiť okolnosti konkrétneho

prípadu tak na strane toho, v čí prospech má byť toto ustanovenie použité, ako aj na strane toho, komu
inak prislúchajúci nárok nie je priznaný. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy vo výnimočných
prípadochamáslúžiťkodstráneniuneprimeranejtvrdosti.Úvahasúdu,žeideovýnimočnýprípadačisú
dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci.Výnimočnosť prípadu musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnená. Pri skúmaní existencie podmienok
hodných osobitného zreteľa treba prihliadnuť v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším
pomerom všetkých účastníkov konania, pričom treba zohľadniť aj pomery toho účastníka, ktorému by

inak patrila náhrada trov konania z toho hľadiska, aký bude dopad rozhodnutia v zmysle ust. § 257 CSP
na majetkové pomery tohto oprávneného účastníka. Významnými z hľadiska aplikácie ust. § 257 CSP sú
tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a podobne.

98. Súd v danej veci dospel k záveru, že práve okolnosti, ktoré viedli žalobcov k uplatneniu nároku a ich

postoj v priebehu konania, vylučujú aplikáciu ust. § 257 CSP.

99. Žalobcovia dňa 28.12.2015 podali predmetnú žalobu, ktorou sa od žalovanej domáhali zaplatenia
peňažného plnenia titulom povinností vlastníka nebytových priestorov, napriek tomu, že žalovanú ako
vlastníčku nebytových priestorov neakceptovali.

Svedčí o tom jednak fakt, že už dva roky pred podaním tejto žaloby - dňa 20.12.2023 podali žalobu
o určenie, že žalovaná nie je vlastníčkou predmetných nebytových priestorov resp. o určenie, že tieto
priestory sú spoločné časti a spoločné zariadenia bytového domu, podali žalobcovia o dva roky skôr.
V predmetnej určovacej žalobe sami žalobcovia tvrdili, že žalovaná nemohla nadobudnúť vlastnícke
právo k rozostavaným nebytovým priestorom, nakoľko tieto po technickej stránke nevznikli a teda, nikdy

nestratili status spoločných priestorov, pričom vlastnícke právo žalovanej bolo zapísané na základe
chyby správy katastra, išlo o nezákonný zápis vlastníckeho práva.

Podaniu tejto určovacej žaloby predchádzali aj ďalšie aktívne právne kroky žalobcov učinené v rámci
katastrálneho konania, v snahe dosiahnuť nápravu chyby, ktorú učinila správa katastra.

V prvom rade však súd zdôrazňuje, že žalobcovia sa voči žalovanej aj fakticky správali tak, ako keby
nebola vlastníčkou dotknutých priestorov, čo je napokon zrejmé z ich postupu pri hlasovaní na schôdzi
vlastníkov bytov a nebytových priestorov konanej dňa 16.6.2011 ( 4 roky pred podaním žaloby), na ktorej
bolo prijaté uznesenie, ktoré v bode 3 schválilo zvýšenie príspevku do fondu prevádzky, údržby a opráv.

Zo zápisnice zo zasadnutia je zrejmé, že ostatní vlastníci (žalobcovia) neuznali počet hlasov žalovanej
(1 hlas za vlastníctvo každého bytu a nebytového priestoru v dome), keď namiesto 5 hlasov za 2 byty a 3
nebytové priestory jej priznali len 2 hlasy za vlastníctvo 2 bytov. Uvedené skutočnosti vyplývajú z konania
vedenéhonaOkresnomsúdeKošiceIpodsp.zn.37C204/2011,vktoromsažalovanáakoprehlasovaný
vlastník (aj) s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti domáhala zrušenia tohto rozhodnutia vlastníkov

bytov a nebytových priestorov ( viď rozsudok č.k. 37C 204/2011 zo dňa 22.5.2023 – č.l.585).

100. Vyššie opísaný postoj žalobcov je podľa názoru súdu v evidentnom rozpore a budí dojem
účelovosti, kedy si žalobcovia volili svoj postup v závislosti od toho, čo mienili dosiahnuť. Kým vo
vzťahu k uplatňovaniu resp. vymáhaniu nedoplatkov voči žalovanej sa žalobcovia bránili tým, že

nemohli predpokladať, aký bude výsledok súdneho konania o určovacej žalobe a základ uplatneného
nároku odvíjali s poukazom na právny stav v katastri nehnuteľností, opačný postoj zaujali pri hlasovaní
vlastníkov na schôdzi, kedy žalovanej status vlastníka bez ohľadu na právny stav neuznali.

101. Celkový obraz dokresľuje potom aj fakt, že žalobcovia ani v priebehu tohto konania, kedy už bol

zrejmý výsledok konania o určovacej žalobe a v nadväznosti naň bol prezentovaný právny názor súdu
ohľadom nedôvodnosti uplatneného nároku, žalobcovia v tejto časti žalobu nevzali späť a trvali na
zaplatení celého uplatneného nároku. Nešlo pritom o bagateľnú sumu, ale o sumu spolu 10.570,61 EUR,
z ktorej podstatnú časť tvorili príspevky do fondu prevádzky, údržby a opráv a teda, išlo o povinnosti,
ktoré zaväzujú výlučne vlastníkov bytov a nebytových priestorov.

102. Zhrnúc vyššie uvedené, súd nevidel dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali
nepriznať úspešnej žalovanej nárok na náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi.

103. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.
2 CSP).Späťvzatie žaloby

104. Podľa ust. § 144 ods. 1 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

105. Podľa ust. § 145 ods.1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

106. Podľa ust. § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu

žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

107. Ako už súd uviedol v úvode odôvodnenia, podaním zo dňa 20.3.2024 žalobcovia v 1., 2., 4., 5. a 6.
rade vzali späť žalobu a žiadali konanie vo vzťahu medzi nimi a žalovanou zastaviť. Je nesporné, že
kspäťvzatiužalobydošloažpozačatípojednávaniavovecisamej,pretobolsúdpovinnýprirozhodovaní
o zastavení konania prihliadnuť na súhlas žalovanej so spävzatím žaloby (§ 146 ods.1 CSP).

108. Súd na pojednávaní konanom dňa 21.3.2024 vyzval žalovanú, aby sa na tomto pojednávaní
vyjadrila, či súhlasí so späťvzatím žaloby. Žalovaná uviedla, že nedáva súhlas na zastavenie konania
a žiadala o odročenie pojednávania a poskytnutie lehoty na vyjadrenie, či súhlasí alebo nesúhlasí so
späťvzatím žaloby. Súd jej žiadosti o odročenie pojednávania nevyhovel, s tým, že bude vychádzať

z predpokladu, že sa na výzvu súdu nevyjadrila, resp. že k späťvzatiu žaloby súhlas ani nedala. Zároveň
sa súd vysporiadal s otázkou, či existujú vážne dôvody pre nesúhlas so späťvzatím žaloby, ktoré by
odôvodňovali nezastavenie konania a potrebu meritórneho rozhodnutia aj vo vzťahu medzi žalobcami
v 1., 2., 4., 5. a 6. rade a žalovanou.

109. V prvom rade je potrebné uviesť, že ust. § 144, § 145 CSP rešpektuje žalobcu ako dominus litis,
teda ako pána sporu, na ktorého vôli záleží, či sa o jeho žalobe bude konať. Späťvzatie žaloby je
procesný úkon, ktorým žalobca prejavuje vôľu, aby sa o jeho nároku ďalej nekonalo a o veci meritórne
nerozhodovalo.

110. Posudzovanie existencie vážnych dôvodov na nesúhlas so späťvzatím žaloby závisí od
individuálnych okolností prípadu. Súd zohľadnil skutkové a právne špecifiká, vrátane povahy
uplatneného nároku, ako aj možné dôsledky zastavenia konania na hmotnoprávny vzťah medzi stranami
sporu a na mieru a závažnosť ohrozenia práv a oprávnených záujmov žalovanej.

111. Čo sa týka povahy uplatneného nároku, v prvom rade je potrebné uviesť, že v danej veci
nejde o situáciu tzv. iudicium duplex, kedy určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva
z hmotného práva, t.j. kedy sa ktorákoľvek strana môže domáhať tohto usporiadania (totožného
nároku) podaním žaloby (napr. konanie o vyporiadanie BSM, o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva). V takýchto prípadoch pri absencii výslovného súhlasu žalovaného so späťvzatím

žaloby súd musí v konaní pokračovať.

112. V danom prípade okruh žalobcov od počiatku (od podania žaloby) tvorili jednak jednotliví vlastníci
bytov a nebytových priestorov a jednak správca bytového domu (neskôr spoločenstvo). Judikatúra
najvyššej súdnej inštancie je z hľadiska danosti aktívnej vecnej legitimácie a teda nazerania na

hmotnoprávne a procesné postavenie vlastníkov bytov ako aj správcu, ustálená. Nositeľmi hmotného
práva, o ktorom sa koná, boli podľa predošlej i aktuálnej právnej úpravy vlastníci bytov ako aj správca
ako zástupca vlastníkov. Zmenou právnej úpravy (novelou zákona č.182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov
a nebytových priestorov, účinnou od 1. novembra 2018) správca len nadobudol procesné právo (popri
vlastníkoch bytov ako nositeľoch hmotných práv) tento hmotnoprávny nárok vlastníkov bytov uplatňovať

vo vlastnom mene. Predmetnou zmenou právnej úpravy teda došlo k zmene postavenia správcu ako
zákonného zástupcu vlastníkov z priameho zástupcu na nepriameho zástupcu vlastníkov bytov. Inými
slovami, došlo len k prechodu procesného oprávnenia si úspešne tento hmotnoprávny nárok uplatňovať
za vlastníkov bytov na správcu. Zmenou právnej úpravy správca len nadobudol procesné právo popri
vlastníkoch bytov ako nositeľoch hmotných práv tento hmotnoprávny nárok vlastníkov bytov uplatňovať

vo vlastnom mene.
113. Účelom a zmyslom zastúpenia vlastníkov bytov správcom v súdnych konaniach (v minulosti, aj v
súčasnosti) je efektívnosť, rýchlosť a hospodárnosť konania. Podanie žaloby nielen správcom, ale aj
samotnými vlastníkmi, namiesto toho, aby žalobu podal sám správca tak, ako to umožňovala právnaúprava a relevantná judikatúra aj pred 1. novembrom 2018, sťažilo procesný postup v konaní, pretože
v priebehu konania dochádzalo k zmene vlastníckych vzťahov na strane jednotlivých žalobcov ako
vlastníkov bytov a nebytových priestorov, čo si vyžadovalo vždy rozhodnutie o pripustení zmeny podľa

ust. § 80 CSP a niekoľko krát oddialilo možnosť rozhodnutia vo veci samej. Dispozičný úkon žalobcov
– späťvzatie žaloby zo strany žalobcov v 1., 2., 4., 5. a 6. rade v postavení jednotlivých aktuálnych
vlastníkov bytov a nebytových priestorov, je preto potrebné vnímať aj z tohto hľadiska.
114.Pospäťvzatížalobyzostranyžalobcovv1.,2.,4.,5.a6.radeostaljedinýmžalobcomsprávca,resp.
v danom prípade SVB Zvonárska 9 Košice. Na povahe ani rozsahu uplatneného nároku, vrátane jeho

skutkového a právneho posúdenia sa nič nezmenilo. Aj za situácie, kedy by súd meritórne rozhodoval
vo vzťahu k všetkým žalobcom, výrok rozsudku by bol rovnaký – žalovaná by bola povinná zaplatiť
všetkým žalobcom len jedno a to isté peňažné plnenie na účet ostávajúceho žalobcu v 3.rade (správcu
resp. teraz spoločenstva).
115. Zhrnúc vyššie uvedené, súd nevidel dôvody na to, aby nerešpektoval vôľu žalobcov ako dominus
litis nepokračovať v tomto spore. Súd má za to, že zastavením konania nebudú poškodené práva

a záujmy účastníkov konania a najmä žalovanej nebude odopretá súdna ochrana jej oprávnených
záujmov. Súd preto konanie medzi žalobcami v 1., 2., 4., 5. a 6. rade a žalovanou zastavil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. (§ 48 ods. 2 veta prvá
Exekučného poriadku).