Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. apríl 2024

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 28C/50/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6423201890

Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radovan Beňo

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2024:6423201890.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

28C/50/2023
– 19 –

OkresnýsúdŽiarnadHronomvkonanípredsudcomJUDr.RadovanomBeňomvprávnejvecižalobcuA.
B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, XXX XX E., zastúpený Advokátska kancelária UHAĽ s.r.o.,
IČO: 47 236 655, so sídlom Štefana Moyzesa 9877/43, 960 01 Zvolen, proti žalovanému Slovenská
republika, za ktorého koná Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, so sídlom Štúrova 2, 812 85
Bratislava, o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

28C/50/2023
– 19 –

I. Súd konanie z a s t a v u j e v časti o zaplatenie istiny 375,33 Eur s úrokom z omeškania vo výške
7,5 % ročne zo sumy 375,33 Eur od 20.01.2023 do zaplatenia, v časti úroku z omeškania vo výške 7,5
% ročne zo sumy 3.800,47 Eur od 20.01.2023 do 09.07.2023 a v časti o zaplatenie nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky vo výške 23,91 Eur.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3.775,97 Eur s úrokom z omeškania vo výške 7,5 %

ročne zo sumy 3.775,97 Eur od 10.07.2023 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky
vo výške 370,82 Eur, a to do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

IV. Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 81,46 %.

o d ô v o d n e n i e :

28C/50/2023
– 16 –

1.1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Žiar nad Hronom dňa 10.07.2023 sa žalobca domáhal, aby
súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 4.175,80 Eur s úrokom z omeškania vo výške 7,5 % ročnezo sumy 4.175,80 Eur od 20.01.2023 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo
výške 394,73 Eur.
1.2. Žalobu odôvodnil tým, že F. G. D. E. H. I. J. C., odbor kriminálnej polície v konaní vedenom pod

ČVS: F./F. vydalo uznesenie zo dňa 29.09.2008, na základe ktorého bolo voči žalobcovi podľa § 206 ods.
1 zákona č. 301/2005 Z.z., Trestný poriadok (ďalej aj „TP“) vznesené obvinenie pre trestný čin podvodu
podľa § 250 ods. 1, ods. 3 zákona č. 140/1961 Zb., Trestný zákon (ďalej aj „TZ č. 140/1961 Zb.“).
Uznesenie o vznesení obvinenia zo dňa 29.09.2008 bolo žalobcovi doručené dňa 11.10.2008. Následne
dňa 14.10.2008 splnomocnil advokáta JUDr. Maroša Uhaľa, aby ho ako obhajca zastupoval v uvedenej

trestnej veci. Voči uzneseniu o vznesení obvinenia zo dňa 29.09.2008 prostredníctvom obhajcu podal
dňa 14.10.2008 riadne odôvodnenú sťažnosť, ktorú prokurátorka Okresnej prokuratúry Žiar nad Hronom
uznesením sp. zn. XXX XXX/XX-X zo dňa 27.10.2008 zamietla ako nedôvodnú.
1.3. Trestné stíhanie voči žalobcovi ďalej pokračovalo a v tejto veci OR PZ v Žiari nad Hronom, odbor
kriminálnej polície dňa 09.06.2011 vydalo uznesenie, na základe ktorého bolo voči žalobcovi podľa §
206 ods. 5 TP vznesené obvinenie pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 3 TZ č.

140/1961 Zb. Voči tomuto uzneseniu o vznesení obvinenia zo dňa 09.06.2011, ktoré mu bolo doručené
dňa 15.06.2011, prostredníctvom obhajcu podal dňa 20.06.2011 riadne odôvodnenú sťažnosť, ktorej
nebolo vyhovené.
1.4. Prokurátorka Okresnej prokuratúry Žiar nad Hronom podala dňa 20.02.2012 na Okresný súd Žiar
nad Hronom pod sp. zn. X D. XXX/XX-XX voči žalobcovi obžalobu pre spáchanie trestného činu podvodu

podľa § 250 ods. 1, ods. 4 písm. b) TZ č. 140/1961 Zb., a to za skutky kladené mu za vinu na základe
uznesenia o vznesení obvinenia zo dňa 29.09.2008 a uznesenia o vznesení obvinenia zo 09.06.2011.
1.5. Okresný súd Žiar nad Hronom rozsudkom č.k. XX/XX/XXXX-XXX zo dňa 20.01.2020 rozhodol podľa
§ 285 písm. b) TP tak, že žalobcu oslobodil spod predmetnej obžaloby, pretože skutok nie je trestným
činom. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 24.01.2020.

1.6. Z uvedených skutočností vyplýva, že voči žalobcovi bolo od 29.09.2008 (vydanie uznesenia o
vznesení obvinenia zo dňa 29.09.2008) až do 24.01.2020 (právoplatnosť oslobodzujúceho rozsudku),
t.j. viac ako 11 rokov vedené nedôvodné trestné stíhanie za skutok, ktorý nebol trestným činom. V
zmysle uvedeného bolo uznesenie o vznesení obvinenia zo dňa 29.09.2008 K.: F./F. nezákonným
rozhodnutím, ktoré nemalo byť vydané a ktorého vydaním bola žalobcovi spôsobená škoda. Toto

nezákonné rozhodnutie bolo zrušené po viac ako 11 rokoch na základe oslobodzujúceho rozsudku
Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. XX/XX/XXXX zo dňa 20.01.2020.
1.7. Žalobca uviedol, že v trestnej veci vedenej na základe nezákonného rozhodnutia mu vznikli v súlade
s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“) trovy trestného konania spolu vo výške 4.175,80

Eur, ktorých prehľad priložil. Uvedené trovy boli jeho obhajcom vyúčtované na základe faktúry č. XXXX/
XXXXXX zo dňa 24.06.2015 na sumu 600,- Eur, ktorú žalobca uhradil dňa 09.11.2015; faktúry č. XXXX/
XXXXXX zo dňa 06.12.2019 na sumu 600,- Eur, ktorú uhradil dňa 20.01.2020 a faktúry č. XXXX/
XXXXXX zo dňa 09.12.2022 na sumu 2.975,80 Eur, ktorú uhradil dňa 09.12.2022. Zaplatenie uvedených
faktúr celkovo vo výške 4.175,80 Eur za obhajobu v trestnom konaní, ktoré bolo vedené na základe

nezákonného rozhodnutia, predstavuje priamu majetkovú škodu, ktorá vznikla v súvislosti s vedením
trestného konania voči žalobcovi na základe nezákonného rozhodnutia. V prípade, ak by nezákonné
rozhodnutie - uznesenie o vznesení obvinenia zo dňa 29.09.2008 nebolo vydané alebo by bolo na
základe podanej sťažnosti zrušené ako nezákonné, nebolo by zo strany žalobcu nutné zvoliť si obhajcu
na dôslednú obhajobu jeho práv, a teda trovy v trestnom konaní by bez nezákonného rozhodnutia neboli

vznikli. Za takto vzniknutú majetkovú škodu zodpovedá štát podľa zákona č. 514/2003 Z.z.
1.8. Žalobca sa dňa 18.01.2023 prostredníctvom právneho zástupcu obrátil na Ministerstvo
spravodlivosti SR so žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v celkovej výške
4.175,80 Eur. Žalovaný v zastúpení Ministerstva spravodlivosti SR mu listom zo dňa 26.01.2023
oznámil, že postupuje jeho žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody na Generálnu

prokuratúru SR. Generálna prokuratúra SR doručila právnemu zástupcovi žalobcu dňa 10.07.2023
list zo dňa 29.06.2023, kde žalovaný uviedol, že nezistil splnenie všetkých zákonných podmienok na
uspokojenie nároku uplatneného žiadosťou žalobcu a preto jeho nárok neuspokojuje ani čiastočne.
Žalovaný v odpovedi konštatoval, že bola zachovaná subjektívna trojročná lehota na uplatnenie náhrady
škody, keďže žiadosť o predbežné prerokovanie nároku bola u žalovaného podaná dňa 18.01.2023 a

subjektívna lehota podľa žalovaného mala začať plynúť dňa 20.01.2020. Žalobca má za to, že v danom
prípade subjektívna lehota na uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci
začalaplynúťaždňa24.01.2020právoplatnosťouoslobodzujúcehorozsudku.Nesplneniepodmienokna
uspokojenienárokužalovanýodôvodniltým,ženebolažiadosťpodanávobjektívnejlehotenauplatneniepráva na náhradu škody. Žalovaný mal za to, že lehota uplynula dňa 15.06.2021, t.j. desať rokov od
doručenia uznesenia o vznesení obvinenia zo dňa 09.06.2011. K tomu žalobca uviedol, že uznesenie
o vznesení obvinenia zo dňa 09.06.2011 bolo vydané v rozpore so zákonom, avšak nezákonným

rozhodnutím podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ktorým mu vznikla škoda, bolo uznesenie o vznesení
obvinenia zo dňa 29.09.2008, na základe ktorého začalo voči nemu trestné stíhanie, v ktorom bolo voči
nemu vydané aj uznesenie o vznesení obvinenia zo dňa 09.06.2011. Žalobca uviedol, že je nelogické
a v rozpore so zachovaním právnej istoty, aby si žalovaný svojvoľne určil, ktoré z jeho rozhodnutí je
nezákonným rozhodnutím podľa zákona č. 514/2003 Z.z. a od takto určeného rozhodnutia začal počítať

objektívnu lehotu na uplatnenie náhrady škody spôsobenej pri výkone verejnej moci. Žalobca uviedol,
že objektívna lehota sa viaže aj na moment vzniku škody samotnej. Náhradu škody možno uplatniť až
po zistení jej výšky. V tejto veci bolo možné zistiť výšku škody až po tom, ako oslobodzujúci rozsudok
nadobudol právoplatnosť a teda mu v tejto veci ďalej nevznikali náklady spojené s trovami obhajoby.
V danom prípade posledný deň objektívnej lehoty od doručenia nezákonného rozhodnutia (uznesenie
o vznesení obvinenia zo dňa 29.09.2008) by pripadal na deň 11.10.2018, t.j. na deň kedy bol žalobca v

trestnom konaní stále obžalovaný. Zrušenie nezákonného rozhodnutia nastalo až po uplynutí 10 ročnej
objektívnej lehoty.
1.9. Žalobca si uplatnil aj náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 392,57 Eur
ako odmenu právneho zástupcu za 2 úkony právnej služby – prevzatie a príprava zastúpenia vrátane
prvej porady s klientom a predžalobná výzva, vrátane režijného paušálu a DPH. Tiež si uplatnil náklady

spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 2,16 Eur ako zaplatenú úhradu za vykonanie zaručenej
konverzie.

2.1. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že s poukazom na ustálenú judikatúru sú predmetné
rozhodnutia vyšetrovateľa ČVS: F./F. zo dňa 29.09.2008 a ČVS: F./F. zo dňa 09.06.2011, ako aj

prokurátora nezákonné, aj keď boli podložené výsledkami dokazovania v prípravnom konaní, nakoľko sa
trestné stíhanie žalobcu skončilo oslobodením spod obžaloby. Okresný súd Žiar nad Hronom oslobodil
žalobcu podľa § 285 písm. b) Tr. por. z dôvodu, že skutok nie je trestným činom, pričom dospel k
záveru, že skutkový dej uvedený v skutkovej vete obžaloby sa síce stal, nenaplnil však znaky skutkovej
podstaty trestného činu podvodu. Vzhľadom na ustálenú rozhodovaciu prax súdov v prípade, že dôjde k

oslobodeniu spod obžaloby z dôvodu, že skutok nie je trestným činom, uznesenie o vznesení obvinenia
sa považuje za nezákonné, pričom v danom prípade bola splnená aj podmienka podľa § 6 zákona č.
514/2003Z.z.avočinezákonnémurozhodnutiu,t.j.vočiuzneseniuovzneseníobvineniabolavzákonom
stanovenej lehote podaná sťažnosť, ktorá bola zamietnutá ako nedôvodná.
2.2. Podľa v spise pripojenej doručenky bolo uznesenie o vznesení obvinenia žalobcovi oznámené dňa

11.10.2008. Objektívna premlčacia lehota uplynula 11.10.2018. Uznesenie, ktorým bolo žalobcovi podľa
§ 208 ods. 5 Tr. por. rozšírené obvinenie, teda uznesenie vyšetrovateľa OR PZ v Žiari nad Hronom,
odbor kriminálnej polície ČVS: F./F. zo dňa 09.06.2011, bolo obhajcovi doručené dňa 15.06.2011,
teda v prospech žalobcu by mohla objektívna lehota uplynúť od doručenia rozširujúceho uznesenia o
vznesení obvinenia, a to 15.06.2021. Napriek tomu, že objektívna a subjektívna lehota začínajú plynúť

nezávisle od seba, nárok na náhradu škody je potrebné uplatniť v čase plynutia oboch lehôt. Uplynutím
jednej z nich sa nárok premlčí. Žalobca podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody dňa 18.01.2023, t.j. po uplynutí objektívnej lehoty na uplatnenie nároku na náhradu škody. S
poukazom na uvedené žalovaný vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku náhradu škody
(vrátane príslušenstva).

2.3. Žalovaný tiež uviedol, že trovy obhajoby v trestnom konaní sp. zn. XX/XX/XXXX si žalobca vyčíslil
nesprávne na sumu 4.175,80 Eur, keď žalovaný uviedol vlastný prepočet s tým, že správna výška
trov obhajoby má byť 3.602,23 Eur. Počítanie úroku z omeškania od 20.01.2023 žalovaný nepovažuje
za správne, nakoľko až odo dňa oznámenia o nevyhovení žiadosti o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody možno počítať úrok z omeškania. Žalovaný uviedol, že nakoľko trovy obhajoby v

trestnom konaní boli vypočítané nesprávne, potom aj žalobcom uplatnené trovy, ktoré vznikli v súvislosti
s predbežným prerokovaním nároku na náhradu škody sú nesprávne, keďže je potrebné vychádzať
z iného základu pre výpočet tarifnej odmeny advokáta. Náklady, ktoré vznikli v súvislosti s vykonaním
zaručenej konverzie na účet právneho zástupcu žalobcu vo výške 2,16 Eur žalovaný nepovažuje za
dôvodné a spĺňajúce podmienku účelnosti, nakoľko v prípade iného spôsoby platby, by tieto náklady v

súvislosti s zaručenou konverziou nevznikli.

3.1. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 18.08.2023 uviedol, že argumentácia žalovaného spočíva
v nesprávnom výklade a definícii nezákonného rozhodnutia v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., pod ktoréžalovaný zaraďuje aj rozšírenie obvinenia, ku ktorému prišlo po troch rokoch vedenia trestného konania
voči žalobcovi. Žalovaný označil namiesto jedného nezákonného rozhodnutia (vznesenia obvinenia),
dve nezákonné rozhodnutia (vznesenie obvinenia a rozšírenie obvinenia) a objektívnu premlčaciu lehotu

začal počítať od vydania neskoršie vydaného rozhodnutia o rozšírení obvinenia. Žalobca uviedol, že v
predmetnejveciexistujelenjedinénezákonnérozhodnutie,atouznesenieČVS:F./F.zodňa29.09.2008.
Uznesením zo dňa 09.06.2011 sa voči nemu rozšírilo obvinenie o ďalšie trestné činy v konaní, ktoré
začalo už vydaním nezákonného rozhodnutia. Aj z odôvodnenia uznesenia zo dňa 09.06.2011 vyplýva,
že voči žalobcovi bolo dňa 29.09.2008 vznesené obvinenie a týmto uznesením zo dňa 09.06.2011 sa

len rozšírilo obvinenie o tam uvedené trestné činy a nezačínalo ním nové konanie. Nemožno pripustiť
argumentáciu žalovaného, že počítanie objektívnej premlčacej lehoty začne akoby „odznova“ vydaním
rozhodnutia o rozšírení obvinenia v tom istom trestom konaní. Konanie žalovaného považuje žalobca
aj za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. V skutočnosti žalovaným predostreté počítanie
premlčacej lehoty nie v prospech žalobcu, ale v jeho neprospech.
3.2. Žalovaný vo vyjadrení čiastočne akceptoval výhrady žalovaného k počítaniu vynaložených trov

obhajoby v trestnom konaní a uviedol, že si uplatňuje náhradu škody vo výške 3.800,47 Eur. Uviedol,
že náklad spojený s uplatnením pohľadávky, ktorý predstavuje úkon právnej služby, teda predžalobnú
výzvu, resp. žiadosť o predbežné prerokovanie nároku, nie je súčasťou trov konania, keďže tento náklad
nevznikol priamo v konaní. Preto si ho žalobca uplatnil ako príslušenstvo pohľadávky – náklad spojený
sjejuplatnením.Nákladvpodobenáhradyzazaručenúkonverziivznikolvykonanímzaručenejkonverzie

plnomocenstva na zastupovanie v tomto konaní s odkazom na sadzobník úhrad, ktorý je prílohou
vyhlášky č. 70/2021 Z.z.
3.3. Žalobca uviedol, že berie žalobu čiastočne späť o zaplatenie istiny 375,33 Eur (pôvodne sa domáhal
náhrady škody vo výške 4.175,80 Eur a naďalej sa domáha náhrady škody 3.800,47 Eur). Vzal žalobu
späť aj v časti žiadaného úroku z omeškania vo výške 7,5 % ročne z uvedenej sumy 375,33 Eur od

20.01.2023 do zaplatenia. Tiež vzal žalobu späť v časti o zaplatenie nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky vo výške 23,91 Eur, keď pôvodne sa domáhal náhrady nákladov vo výške 394,73 Eur
a naďalej sa domáha náhrady nákladov 370,82 Eur (z toho 368,66 Eur ako odmenu advokáta za 2 úkony
právnej služby + režijný paušál + DPH a sumy 2,16 Eur v súvislosti so zaručenou konverziou).

4. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 24.08.2023 zotrval na vznesenej námietke premlčania. Po opätovnom
prepočítaní výšky trov obhajoby žalobcu v trestnom konaní žalovaný mal za to, že ich správna výška
je 3.692,95 Eur.

5. Súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 16.04.2024, na ktorom vykonal dokazovanie listinnými

dôkazmi.

6. Uznesením vyšetrovateľa F. G. D. I. J. C., úrad justičnej a kriminálnej polície ČVS: F./F. zo dňa
29.09.2008 bolo žalobcovi podľa § 206 ods. 1 Tr. por. vznesené obvinenie pre trestný čin podvodu podľa
§250ods.1,ods.3Tr.zákonač.140/1961Zb.Uzneseniebolodoručenéžalobcovidňa11.10.2008.Proti

uzneseniu žalobca podal sťažnosť zo dňa 14.10.2008. Uznesením prokurátora OP Žiar nad Hronom č.
XXX XXX/XX-X zo dňa 27.10.2008 bola sťažnosť zamietnutá ako nedôvodná.

7. Uznesením vyšetrovateľa F. G. D. I. J. C., odbor kriminálnej polície ČVS: F./F. zo dňa 09.06.2011
bolo žalobcovi podľa § 206 ods. 5 Tr. por. rozšírené obvinenie pre ďalší čiastkový útok pokračovacieho

trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 3 Tr. zákona č. 140/1961 Zb. Uznesenie bolo
doručenéobhajcovižalobcudňa15.06.2011.Protiuzneseniužalobcapodalsťažnosťzodňa20.06.2011.
Uznesením prokurátora OP Žiar nad Hronom č. XXX XXX/XX-XX zo dňa 18.07.2011 bola sťažnosť
zamietnutá ako nedôvodná.

8. Dňa 20.02.2012 podal prokurátor F. D. I. J. C. obžalobu na žalobcu za skutok kvalifikovaný ako trestný
čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 písm. b) Tr. zákona č. 140/1961 Zb. Rozsudkom Okresného súdu
Žiar nad Hronom sp. zn. 3T/48/2012 zo dňa 20.01.2020 bol žalobca oslobodený spod obžaloby podľa
§ 285 písm. b) Tr. poriadku, pretože skutok nie je trestným činom. Rozsudok nadobudol právoplatnosť
dňa 24.01.2020.

9. Žalobca zaslal Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky žiadosť o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody zo dňa 16.01.2023, ktorá bola ministerstvu doručená dňa 18.01.2023. Za
nezákonné rozhodnutie žalobca označil uznesenie o vznesení obvinenia ČVS: F./F. zo dňa 29.09.2008s poukazom na svoje oslobodenie spod obžaloby. V žiadosti uviedol, že žiada náhradu nákladov na
obhajobu v trestnom konaní spolu vo výške 4.175,80 Eur. Ministerstvo spravodlivosti SR prípisom zo
dňa 26.01.2023 postúpilo žiadosť Generálnej prokuratúre SR. Generálna prokuratúra SR listom zo dňa

29.06.2023 žalobcovi oznámila, že jeho nárok na náhradu škody nemôže byť uspokojený ani čiastočne,
nakoľko nebolo zistené splnenie všetkých zákonných podmienok. Konkrétne Generálna prokuratúra SR
uviedla, že má za to, že vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcu uplynula objektívna premlčacia lehota
a považujú ho za premlčaný.

10. Z faktúry č. XXXX/XXXXXX zo dňa 24.06.2015 vyplýva, že Advokátska kancelária UHAĽ s.r.o., IČO:
47 236 655, si voči žalobcovi vyúčtovala sumu 600,- Eur za poskytovanie právnej pomoci v oblasti
trestného práva, č.k. XX/XX/XXXX. Podľa predloženého potvrdenia o bankovej transakcii žalobca
uvedenú sumu uhradil advokátskej kancelárii dňa 09.11.2015.
11. Z faktúry č. XXXX/XXXXXX zo dňa 06.12.2019 vyplýva, že Advokátska kancelária UHAĽ s.r.o., IČO:
47 236 655, si voči žalobcovi vyúčtovala sumu 600,- Eur za poskytovanie právnej pomoci v oblasti

trestného práva XX/XX/XXXX. Podľa predloženého potvrdenia o bankovej transakcii žalobca uvedenú
sumu uhradil advokátskej kancelárii dňa 20.01.2020.
12. Z faktúry č. XXXX/XXXXXX zo dňa 09.12.2022 vyplýva, že Advokátska kancelária UHAĽ s.r.o., IČO:
47 236 655, si voči žalobcovi vyúčtovala sumu 2.975,80 Eur za poskytovanie právnej pomoci v oblasti
trestného práva, č.k. XX/XX/XXXX. Podľa predloženého pokladničného dokladu žalobca uvedenú sumu

uhradil advokátskej kancelárii dňa 09.12.2022.

13.1. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že prihliadnutie na námietku premlčania v
prejednávanej veci by bolo v rozpore s dobrými mravmi, ako aj so spravodlivosťou vo vzťahu k žalobcovi.
Žalobcovi bolo vznesené obvinenie v roku 2008 a následne sa voči nemu viedlo trestné konanie.

Žalobca sa účinne bránil v tomto trestnom konaní, ale sám nemohol ovplyvniť dĺžku jeho trvania. Toto
trestné konanie nakoniec trvalo viac než 10 rokov a z tohto dôvodu žalobca nemohol uplatniť svoj
nárok na náhradu škody v objektívnej 10-ročnej premlčacej lehote. Žalobca sa o škode dozvedel až
právoplatnosťou rozsudku, ktorým bol oslobodený spod obžaloby. V danej veci ani nemohla začať plynúť
objektívna10-ročnápremlčacialehota,nakoľkovdeň,kedybymalauplynúť,eštetrestnékonanienebolo

skončené, a teda žalobcovi ešte škoda nevznikla. Žalovaný si nemôže svojvoľne určiť čas odkedy by
mala začať plynúť premlčacia lehota, resp. sám určiť, čo je alebo nie je nezákonným rozhodnutím, od
ktorého žalobca odvodzuje svoj nárok na náhradu škody. Žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 5MCdo/13/2010, ako aj nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 44/2017, z ktorého
vyplýva záver, že sťažovateľ v danom prípade nezavinil márne uplynutie 10-ročnej premlčacej lehoty,

nakoľko táto uplynula skôr ako skončilo jeho trestné stíhanie, ktorého závery možno aplikovať aj v teraz
prejednávanej veci.
13.2. Pokiaľ sa jedná o samotnú výšku škody a jej príslušenstvo, právny zástupca žalobcu zotrval na
písomných vyjadreniach. Uviedol, že berie podanú žalobu späť pokiaľ sa jedná o úroky z omeškania
v rozsahu, ktorý namieta žalovaný, teda v tom smere, aby tieto boli počítané z uplatnenej sumy až od

10.07.2023.

14. Zástupkyňa žalovaného (prokurátorka OP Žiar nad Hronom) na pojednávaní nad rámec písomných
vyjadrení uviedla, že žalovaný zotrváva na vznesenej námietke premlčania. Rozširujúce uznesenie
o vznesení obvinenia voči žalobcovi bolo doručené 15.06.2011, pričom toto rozhodnutie je potrebné

považovať za nezákonné rozhodnutie s ohľadom na výsledok konania, ktoré zakladá nárok žalobcu
na náhradu škody. Objektívna premlčacia lehota teda uplynula dňa 15.06.2021, pričom žalobca si
neuplatnil nárok v tejto lehote. Úrok z omeškania si žalobca uplatňuje nesprávne od dátumu žiadosti
o predbežné prerokovanie nároku, avšak mal by si ho uplatňovať až odkedy sa dozvedel o tom, že v
rámcipredbežnéhoprerokovanianebudejehonárokuvyhovené.Žalovanýzotrvalnasvojichnámietkach

ohľadom výšky škody, ktorá mala vzniknúť žalobcovi v podobe vynaložených trov obhajoby s tým, že
žalovaný namieta nesprávnosť účtovania niektorých úkonov právnej pomoci. Uviedol, že celková výška
škody, ktorá by mala patriť žalobcovi v danom konaní v prípade, že súd neprihliadne na námietku
premlčania, by mala byť vo výške 3.695,30 Eur.

15. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca môže
vziať žalobu späť.
Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

16. Žalobca vzal žalobu čiastočne späť písomným podaním zo dňa 18.08.2023 a na pojednávaní dňa
16.04.2024. Žalovaný so späťvzatím žaloby v predmetnom rozsahu súhlasil. Súd preto konanie podľa
citovaných zákonných ustanovení zastavil v časti o zaplatenie istiny 375,33 Eur s úrokom z omeškania
vo výške 7,5 % ročne zo sumy 375,33 Eur od 20.01.2023 do zaplatenia, v časti úroku z omeškania vo

výške 7,5 % ročne zo sumy 3.800,47 Eur od 20.01.2023 do 09.07.2023 a v časti o zaplatenie nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 23,91 Eur.
17. Predmetom konania teda zostalo zaplatenie sumy 3.800,47 Eur s úrokom z omeškania vo výške
7,5 % ročne zo sumy 3.800,47 Eur od 10.07.2023 do zaplatenia a nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky vo výške 370,82 Eur.

18. Podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym
úradným postupom.
Podľa § 3 ods. 1 písm. a) a d) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola

spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa § 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 514/2003 Z.z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu

spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo
správnom konaní.
Podľa § 5 ods. 1 a 3 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto
konaní. Ak bolo nezákonné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom

konaní, právo na náhradu škody má ten, komu nezákonným rozhodnutím škoda vznikla.
Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený
podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie
tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím

o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.
Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody

alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán
písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde
môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z
titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj

úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.
Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených
trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo
rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbaveníosobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo
trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.
Podľa § 18 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z., súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia,

ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná
odmena advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody pred príslušným orgánom.
Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie

alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.
Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov
odo dňa, keď bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda;
to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8.
Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku

podľa§15ododňapodaniažiadostidoskončeniaprerokovania,najdlhšievšakpočasšiestichmesiacov.

19. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k záveru,
že žaloba je v rozsahu, ktorý zostal predmetom konania po čiastočnom zastavení konania, čiastočne
dôvodná.

20. Vo všeobecnosti štát (žalovaný) zodpovedá za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri
výkone verejnej moci (§ 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z.), pričom pod výkonom verejnej moci
sa rozumie rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených
záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb (§ 2 písm. a) zákona č. 514/2003

Z.z.) a za orgán verejnej moci sa považuje aj štátny orgán (§ 2 písm. b) bod 1 zákona). Štát
za podmienok stanovených zákonom zodpovedá za škodu spôsobenú okrem iného aj nezákonným
rozhodnutím (§ 3 ods. 1 písm. a) zákona) a svojej zodpovednosti sa nemôže zbaviť (§ 3 ods. 2
zákona). Na základe uvedeného zodpovedá štát aj za škodu spôsobenú orgánmi činnými v trestnom
konaní vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsúdením obvineného. Na vznik

zodpovednostištátuzaškodu,(resp.nemajetkovúujmu)ztitulunezákonnéhorozhodnutiajenevyhnutné
súčasné splnenie zákonných predpokladov, ktorými sú: (1) nezákonné rozhodnutie, (2) vznik škody
(resp. nemajetkovej ujmy) a (3) príčinná súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody
(resp. nemajetkovej ujmy). Nezákonným rozhodnutím treba v tejto súvislosti rozumieť predovšetkým
rozhodnutie orgánu verejnej moci vydané v medziach jeho právomoci, ktoré bolo na základe opravného

prostriedku poškodeného príslušným orgánom zrušené pre nezákonnosť. Škodou je vo všeobecnosti
akákoľvek ujma v majetkovej sfére poškodeného (resp. nemajetkovou ujmou je vo všeobecnosti ujma
v nemajetkovej sfére poškodeného) vyjadriteľná v peniazoch a napraviteľná poskytnutím majetkového
plnenia (v prípade nemajetkovej ujmy za predpokladu, že ju nemožno uspokojiť inak). Nakoniec
príčinnou súvislosťou je skutková otázka objektívnej nevyhnutnosti pôsobenia príčiny (nezákonné

rozhodnutie) na následok (škoda, resp. nemajetková ujma), resp. vyplývania následku z príčiny, t.j. o
vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nezákonným rozhodnutím a škodou (nemajetkovou ujmou)
priamy a bezprostredný vzťah príčiny a následku.

21. V prejednávanej veci bolo preukázané, že žalobcovi bolo uznesením vyšetrovateľa ČVS: F./F. zo

dňa 29.09.2008 vznesené obvinenie pre trestný čin podvodu. V tom istom prebiehajúcom trestnom
konaníboložalobcoviuznesenímvyšetrovateľaČVS:F./F.zodňa09.06.2011rozšírenéobvinenieoďalší
čiastkový útok toho istého pokračovacieho trestného činu podvodu. Následne bola na žalobcu podaná
obžaloba, pričom súd ho rozsudkom zo dňa 20.01.2020, právoplatným dňa 24.01.2020 oslobodil spod
obžaloby, pretože skutok nie je trestným činom. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca pred podaním

žaloby žiadosťou podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. požiadal príslušný orgán o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorej nebolo vyhovené a jeho nárok na náhradu škody nebol
uspokojený. Z uvedeného vyplýva, že procesná podmienka uplatnenia nároku na náhradu škody na
súde - predbežné prerokovanie nároku príslušným orgánom bola splnená. Sporná nebola ani otázka
pasívnej vecnej legitimácie žalovaného štátu - Slovenskej republiky, a ani to, ktorý orgán verejnej moci

je oprávnený a povinný konať v mene Slovenskej republiky, ktorým je v danom prípade Generálna
prokuratúra SR v zmysle § 4 ods. 1 písm. f) zákona, keďže v predmetnom trestnom konaní prokurátor
zamietol sťažnosť žalobcu proti uzneseniu policajta o vznesení obvinenia a následne podal vo veci
obžalobu.22. Žalovaný v konaní nerozporoval, že predmetné uznesenie o vznesení obvinenia žalobcovi je pre
účely zákona č. 514/2003 Z.z. potrebné považovať za nezákonné rozhodnutie s poukazom na konečný

výsledok trestného konania. V tomto smere súd poukazuje na ustálenú súdnu prax, podľa ktorej
rozhodujúcim meradlom zákonnosti nielen uznesenia o vznesení obvinenia, ale aj následne vedeného
trestného konania pre účely posúdenia nárokov na náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z.,
je samotný výsledok trestného konania. Od tejto ustálenej súdnej praxe súd nevidí dôvod sa odkloniť,
pričom je potrebné poukázať aj na čl. 2 ods. 2 Základných princípov Civilného sporového poriadku,

zakotvujúceho pre strany sporu legitímne očakávanie, že ich spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou
rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, čo zodpovedá právnej istote ako podstatnej zložke
materiálneho právneho štátu.

23. Možno poukázať na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4MCdo/15/2009
zo dňa 18.08.2010, ktoré bolo zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov

Slovenskej republiky (ďalej len „Zbierka“) ako judikát R 37/2014, z ktorého vyplýva, že zmyslu a účelu
§ 6 ods. 1 veta prvá zákona č. 514/2003 Z.z. zodpovedá interpretácia tohto ustanovenia, v zmysle
ktorej rovnaké dôsledky ako zrušenie nezákonného uznesenia o začatí trestného stíhania a o vznesení
obvinenia, má tiež rozhodnutie o zastavení trestného stíhania (rovnako o oslobodení spod obžaloby)
vydané z dôvodu, že sa nepotvrdil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným. Ako vyplýva

z neskorších rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, v čase po zverejnení uvedeného rozhodnutia v Zbierke
najvyšší súd nevydal rozhodnutie, ktoré by v porovnaní s týmto rozhodnutím bolo založené na odlišných
právnych záveroch a teda rozhodovacia prax najvyššieho súdu po zverejnení judikátu R 37/2014
už nie je rozdielna v tom, že ak došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo k oslobodeniu spod obžaloby,
treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z toho, že občan čin nespáchal a že

trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté.

24. Tiež Ústavný súd SR v náleze sp. zn. I. ÚS 320/2016 zo dňa 07.07.2016 konštatoval, že nárok
na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným
odsúdením, je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Nárok na

náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti (zákonnosti) začatia
(vedenia) trestného stíhania je neskorší výsledok trestného konania. Pre posúdenie nezákonnosti
rozhodnutia, resp. postupu orgánu činného v trestnom konaní nie je rozhodujúce, ako orgány činné v
trestnomkonanívyhodnotilipôvodnépodozrenie,aleto,čisaichpodozrenievtrestnomkonanípotvrdilo.

Ústavný súd konštatuje, že ak bolo trestné stíhanie konkrétnej osoby zastavené z dôvodu, že sa skutok,
pre ktorý bolo vznesené obvinenie, nestal, že skutok nie je trestným činom, resp. že skutok nespáchal
obvinený, uznesenie, ktorým bolo obvinenému obvinenie vznesené je vždy nezákonné, zasahujúce do
základných práv jednotlivca.

25. Uvedený výklad a súdnu prax nemožno chápať ako popretie legitímneho práva a povinnosti štátu
odhaľovať trestnú činnosť a viesť trestné stíhanie proti osobe, ktorá je dôvodne podozrivá, že sa
trestnej činnosti dopustila. Skutočnosť, že štát je povinný odškodniť ujmu vzniknutú jednotlivcovi, proti
ktorému bolo vedené trestné stíhanie ako proti obvinenému, ak sa podozrenie voči nemu nepotvrdilo, len
odzrkadľujeobjektívnycharakterzodpovednostištátuzaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci.Štát

teda za konanie svojich orgánov zodpovedá, aj keď z ich strany ku žiadnemu subjektívnemu pochybeniu
nedošlo, a to s ohľadom na výsledok ich činnosti.

26. Súd mal teda preukázanú existenciu prvej podmienky pre vznik nároku žalobcu na náhradu škody,
a to nezákonné rozhodnutie, za ktoré je, odhliadnuc od dodržania trestnoprávnych postupov, pre

účely náhrady škody spôsobenej trestným stíhaním potrebné podľa ustálenej súdnej praxe považovať
uznesenie o vznesení obvinenia zo dňa 29.09.2008.

27. Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného, že by v prejednávanej veci bolo potrebné klásť
akúkoľvek relevanciu na uznesenie vyšetrovateľa zo dňa 09.06.2011, ktorým bolo v zmysle § 206

ods. 5 Tr. por. žalobcovi v tom istom, už prebiehajúcom trestnom konaní, rozšírené obvinenie o
ďalší čiastkový útok toho istého pokračovacieho trestného činu podvodu. Ak má byť štát skutočne
považovaný za materiálny právny štát, musí niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov,
ktoré priamo zasiahli do základných práv jednotlivca. V rozhodovacej praxi súdov je posúdeniepodmienok vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej vedením trestného stíhania voči konkrétnej
osobe, ktoré neskončilo jej odsúdením, ustálene riešený analogickým posúdením tohto nároku
podľa ustanovení o zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, pričom objektívna

zodpovednosť štátu vyplývajúca z § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. sa v tomto prípade prejavuje
ako zodpovednosť za výsledok trestného konania. Relevantným je pritom okamih začatia konkrétneho
trestného stíhania konkrétnej osoby a následne okamih, kedy jej trestné stíhanie skončí. Za okamih
začatia trestného stíhania treba považovať vydanie uznesenia orgánu činného v trestnom konaní,
ktorým je konkrétnej osobe vznesené obvinenie z trestného činu. Pre účely konania o náhrade škody

v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. je toto rozhodnutie považované za nezákonné rozhodnutie, pokiaľ
sa podľa výsledku trestného konania nepotvrdil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným.
V prejednávanej veci trestné stíhanie žalobcu prebiehalo kontinuálne odkedy mu bolo uznesením zo
dňa 29.09.2008 vznesené obvinenie až do 24.01.2020, kedy nadobudol právoplatnosť oslobodzujúci
rozsudok. Okolnosť, že v priebehu trestného stíhania mu bolo rozšírené obvinenie o ďalší čiastkový útok
toho istého pokračovacieho trestného činu nie je relevantná, keďže nič nemení na tom, že za nezákonné

rozhodnutie treba považovať už pôvodné uznesenie o vznesení obvinenia zo dňa 29.09.2008, ktorým
trestné stíhanie žalobcu začalo.

28. Žalovaný namietal premlčanie uplatneného nároku žalobcu. Zákon č. 514/2003 Z.z. upravuje
v § 19 ods. 1 subjektívnu trojročnú premlčaciu lehotu, ktorá plynie odo dňa, keď sa poškodený

dozvedel o škode, resp. ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena
právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia,
ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie. V ust. § 19 ods. 2 zákon upravuje
objektívnu desaťročnú premlčaciu lehotu, ktorá plynie odo dňa, keď bolo poškodenému doručené
(oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo

škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8. Po splnení zákonom stanovených podmienok upravených
osobitne pre subjektívnu a pre objektívnu premlčaciu lehotu začne príslušná premlčacia lehota plynúť,
pričom nie je vylúčené, že jednotlivé lehoty začnú plynúť nezávisle od seba v inom okamihu a následne
subjektívna a objektívna premlčacia lehota môžu plynúť popri sebe. Pokiaľ uplynie ktorákoľvek z nich
predtým, ako poškodený uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu, jeho nárok sa premlčí,

čo v prípade vznesenia námietky premlčania žalovaným v súdnom konaní má za následok, že tento
nárok nemožno rozhodnutím priznať.

29. V prejednávanej veci nebolo sporné, že žalobcovi neuplynula subjektívna premlčacia lehota na
uplatnenie jeho nároku na náhradu škody. Podľa obsahu trestného spisu sp. zn. XX/XX/XXXX bol

žalobca osobne prítomný pri vyhlásení oslobodzujúceho rozsudku dňa 20.01.2020, ktorý následne
nadobudol právoplatnosť dňa 24.01.2020. Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody bola doručená Ministerstvu spravodlivosti SR dňa 18.01.2023, teda v lehote 3 rokov odo
dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia (oslobodzujúceho rozsudku), ktorým bolo fakticky zrušené
nezákonné rozhodnutie o vznesení obvinenia. Počas predbežného prerokovania nároku premlčacie

lehoty neplynú (§ 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z.). Ministerstvo spravodlivosti SR postúpilo žiadosť
žalobcu Generálnej prokuratúre SR ako príslušnému orgánu s tým, že účinky podania žiadosti zostali
zachované (§ 15 ods. 2 zákona). Oznámenie Generálnej prokuratúry SR o nevyhovení žiadosti bolo
právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 10.07.2023 a ešte v ten deň bola podaná predmetná žaloba
na súd. Subjektívna premlčacia lehota na uplatnenie nároku žalobcu teda bola zachovaná.

30. Pokiaľ sa jedná o objektívnu premlčaciu lehotu, súd sa nestotožnil s názorom žalovaného, že
by ju bolo potrebné počítať od doručenia uznesenia vyšetrovateľa zo dňa 09.06.2011, ktorým bolo
žalobcovi rozšírené obvinenie, jeho obhajcovi, teda odo dňa 15.06.2011 s tým, že táto mala uplynúť dňa
15.06.2021, ešte pred podaním žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Ako už

bolo uvedené, nie je žiadny dôvod prikladať v prejednávanej veci relevanciu uzneseniu vyšetrovateľa
o rozšírení obvinenia žalobcu o ďalší čiastkový útok toho istého pokračovacieho trestného činu podvodu,
keď jeho trestné stíhanie začalo už dňa 29.09.2008, kedy mu bolo vznesené obvinenie. Pre účely
zákona č. 514/2003 Z.z., a to vrátane posudzovania otázok plynutia objektívnej premlčacej lehoty, je
relevantný len okamih doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bola žalobcovi spôsobená škoda.

Za toto rozhodnutie treba považovať pôvodné uznesenie o vznesení obvinenia zo dňa 29.09.2008, na
základe ktorého začalo trestné stíhanie žalobcu, ktoré bolo kontinuálne vedené až do právoplatnosti
oslobodzujúceho rozsudku dňa 24.01.2020 a ktoré sa s ohľadom na výsledok trestného konania ukázalo
ako vedené nedôvodne.31. Samotný jazykový výklad § 19 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. môže viesť k záveru, že objektívna
premlčacia lehota pri škode spôsobenej nezákonným rozhodnutím (okrem škody na zdraví a rozhodnutí

podľa § 7 a § 8) začína plynúť od doručenia (oznámenia) nezákonného rozhodnutia poškodenému.
Tento výklad by mal ale za následok, že v niektorých prípadoch by sa právo na náhradu škody začalo
premlčiavať, alebo by sa celkom premlčalo skôr, než by vôbec vznikla škoda, a teda skôr, než by vzniklo
právo na jej náhradu. Všeobecný súd ale nie je absolútne viazaný doslovným znením zákona, ale môže
a musí sa od neho odchýliť, ak to vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť

aleboniektorýzústavnoprávnychprincípov.Privýkladeauplatňovaníprávnychpredpisovtedanemožno
opomínať ich účel a zmysel, ktorý nie je vyjadrený len v slovách a vetách toho-ktorého zákonného
predpisu, ale i v základných princípoch právneho štátu (porov. napr. nález Ústavného súdu SR sp. zn. I.
ÚS 155/2017). V posudzovanom prípade je tak namieste výklad v súlade so zmyslom zákona. Úlohou
súdu ako orgánu uplatňujúceho a vykladajúceho právo je nájsť spôsob, ako ust. § 19 ods. 2 zákona č.
514/2003 Z.z. vyložiť tak, aby výsledok čo najviac zodpovedal účelu, ktorý sa má týmto ustanovením

dosiahnuť.Cieľomúpravyobjektívnychpremlčacíchlehôtjerozumnečasovoobmedziťmožnosťveriteľa
domáhať sa na súde svojho práva bez rizika vznesenia námietky premlčania protistranou – nie túto
možnosť objektívne úplne vylúčiť. Pri výklade objektívnej premlčacej lehoty v ust. § 19 ods. 2 zákona č.
514/2003 Z.z. sa vzhľadom na subsidiaritu Občianskeho zákonníka treba riadiť pravidlom upraveným v §
106 ods. 2 OZ, podľa ktorého je pre začiatok jej plynutia dôležitý „deň, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda

vznikla“. Pojem „udalosť, z ktorej škoda vznikla“ zahŕňa nielen protiprávny úkon či právne kvalifikovanú
udalosť, ktorá viedla k vzniku škody, ale najmä vznik škody samej. Z hľadiska ust. § 106 ods. 2 OZ totiž
nemožno udalosť, z ktorej škoda vznikla, stotožňovať len so škodnou udalosťou, keďže v takom prípade
by objektívna premlčacia lehota mohla začať plynúť skôr, ako k škode na majetku vôbec došlo, prípadne
škoda by mohla vzniknúť až po uplynutí objektívnej premlčacej lehoty alebo by nemusela vzniknúť vôbec

(porov. napr. nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 331/2009). Na základe uvedených úvah súd dospel
k záveru, že pojem „deň, keď bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola
spôsobená škoda“, použitý v ust. § 19 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. treba vykladať v súlade s úmyslom
zákonodarcu (teda v konečnom dôsledku nie contra legem) tak, že zahŕňa aj vznik škody samotnej. V
opačnom prípade by sa právo na náhradu škody premlčalo v dôsledku uplynutia objektívnej premlčacej

lehoty skôr, než by škoda vôbec vznikla, a teda vo výsledku skôr, než by vzniklo samotné právo na
náhradu škody.

32. V prejednávanej veci bolo uznesenie o vznesení obvinenia zo dňa 29.09.2008 žalobcovi doručené
dňa 11.10.2008. Desaťročná premlčacia lehota na uplatnenie nároku na náhradu škody by pri

strohom jazykovom výklade zákona mala uplynúť dňa 11.10.2018. V tom čase však ešte predmetné
trestné konanie vedené voči žalobcovi stále prebiehalo. Podmienkou vzniku zodpovednosti štátu za
škodu v súvislosti s vedeným trestným stíhaním, ktoré neskončilo odsúdením poškodeného pritom je
zrušenie alebo zmena nezákonného uznesenia o vznesení obvinenia, ku čomu fakticky zásadne dôjde
zastavením trestného stíhania alebo oslobodením spod obžaloby. Pred uvedeným okamihom nemožno

hovoriť o vzniku nároku na náhradu škody, nakoľko nie je splnený jeden z predpokladov, ktorým je
existencia nezákonného rozhodnutia. Takým sa uznesenie o vznesení obvinenia stane až na základe
konečného výsledku trestného konania, ktoré neskončí uznaním viny poškodeného. V prejednávanej
veci preto vôbec nemožno vychádzať z objektívnej desaťročnej premlčacej lehoty, ktorá by mala plynúť
od doručenia uznesenia o vznesení obvinenia žalobcovi dňa 11.10.2008, keďže v čase jej potenciálneho

uplynutia ešte neboli splnené podmienky na uplatnenie nároku na náhradu škody. Keďže trestné
stíhanie žalobcu začaté uvedeným uznesením stále prebiehalo, objektívne nebolo možné domáhať sa
z jeho strany náhrady škody, ktorá mu trestným stíhaním vznikla, pretože v tom čase neboli splnené
zákonné podmienky pre vznik nároku na takúto náhradu škody. V žiadnom prípade nie je možné
dôjsť k absurdnému interpretačnému záveru, že žalobcov nárok na náhradu škody sa premlčal len

preto, že jeho nedôvodné trestné stíhanie trvalo viac ako 10 rokov, počas ktorých objektívne nemohol
nárok na náhradu škody úspešne uplatniť. Taký výklad by bezpochyby bol v rozpore nielen s vyššie
citovaným čl. 46 ods. 3 Ústavy SR, ale predovšetkým aj s jej čl. 1 ods. 1, teda so samotnými princípmi
materiálneho právneho štátu. Treba konštatovať, že k obdobným právnym a interpretačným záverom,
ktoré sú uplatniteľné aj v prejednávanej veci, dospel aj Ústavný súd SR vo svojom náleze sp. zn. III. ÚS

44/2017, na ktorý poukázal žalobca.

33. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že uplatnený nárok žalobcu na náhradu škody nie je
premlčaný.34. V konaní nebolo sporné, že žalobca v pozícii obvineného podal proti uzneseniu o vznesení obvinenia
zo dňa 29.09.2008 riadny opravný prostriedok – sťažnosť, teda bola splnená aj podmienka v zmysle § 6

ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. pre možnosť priznania nároku na náhradu škody. Táto bola uznesením
prokurátora zo dňa 27.10.2008 zamietnutá. Pre úplnosť možno konštatovať, že podľa rozsudku veľkého
senátu občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VCdo/2/2022 zo dňa 24.10.2022
splnenie podmienky podať riadny opravný prostriedok v zmysle § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.
z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov sa

nevyžaduje, ak bol žalobca spod obžaloby v trestnom konaní oslobodený.

35. Žalobca si po čiastočnom späťvzatí žaloby uplatňoval náhradu majetkovej škody pozostávajúcej
z vynaložených trov obhajoby vo výške 3.800,47 Eur s úrokom z omeškania vo výške 7,5 % ročne zo
sumy 3.800,47 Eur od 10.07.2023 do zaplatenia. Z predložených faktúr a potvrdení o ich úhrade bolo
preukázané, že žalobca uhradil Advokátskej kancelárii UHAĽ s.r.o. trovy celkovo vo výške 4.175,80

Eur v súvislosti so svojou obhajobou v predmetnom trestnom konaní. V zmysle § 18 ods. 3 zákona
č. 514/2003 Z.z. súčasťou trov konania, ktorých náhrada spadá do rozsahu náhrady škody zo strany
štátu v súvislosti s nezákonným rozhodnutím, sú aj účelne vynaložené hotové výdavky a odmena za
zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej

len „vyhláška“). Z uvedeného vyplýva, že poškodený má nárok na náhradu škody voči štátu čo sa
týka vynaložených trov obhajoby len v rozsahu zodpovedajúcom tarifnej odmene advokáta a hotových
výdavkov v zmysle vyhlášky.

36. Súd vychádzajúc z predloženého vyčíslenia trov obhajoby, po zohľadnení a vyhodnotení argumentov

strán sporu ohľadom okolností, ktoré zostali sporné aj ku dňu vyhlásenia rozsudku uznal za súladné
s vyhláškou vynaložené trovy obhajoby žalobcu nasledovne:

37. Odmena a režijný paušál za rok 2008:

14.10.2008 prevzatie a príprava obhajoby vrátane prvej porady s klientom 52,71 Eur
14.10.2008 sťažnosť 52,71 Eur
03.12.2008 účasť na vyšetrovacích úkonoch 52,71 Eur
spolu odmena: 158,13 Eur + 19 % DPH = 188,17 Eur
režijný paušál za rok 2008 (3 x 6,31 Eur): 18,93 Eur

spolu odmena a režijný paušál za rok 2008: 207,10 Eur

38. Odmena a režijný paušál za rok 2009:

22.01.2009 účasť na vyšetrovacích úkonoch 57,95 Eur

05.02.2009 účasť na vyšetrovacích úkonoch 57,95 Eur
12.03.2009 účasť na vyšetrovacích úkonoch (3 hod 25 min) 2 x 57,95 Eur = 115,90 Eur
15.05.2009 účasť na vyšetrovacích úkonoch 57,95 Eur
spolu odmena: 289,75 Eur + 19 % DPH = 344,80 Eur
režijný paušál za rok 2009 (4 x 6,95 Eur): 27,80 Eur

spolu odmena a režijný paušál za rok 2009: 372,60 Eur

39. Odmena a režijný paušál za rok 2010:

25.01.2010 účasť na vyšetrovacích úkonoch 60,11 Eur

22.03.2010 účasť na vyšetrovacích úkonoch 60,11 Eur
01.04.2010 účasť na vyšetrovacích úkonoch 60,11 Eur
08.04.2010 návrh na vykonanie dôkazov 60,11 Eur
30.04.2010 účasť na vyšetrovacích úkonoch 60,11 Eur
spolu odmena: 300,55 Eur + 19 % DPH = 357,65 Eur

režijný paušál za rok 2010 (5 x 7,21 Eur): 36,05 Eur + 19 % DPH = 42,90 Eur
spolu odmena a režijný paušál za rok 2010: 400,55 Eur

40. Odmena a režijný paušál za rok 2011:20.01.2011 účasť na vyšetrovacích úkonoch 61,75 Eur
08.03.2011 účasť na vyšetrovacích úkonoch (2 hod 30 min) 2 x 61,75 Eur = 123,50 Eur

27.04.2011 účasť na vyšetrovacích úkonoch 61,75 Eur
20.06.2011 sťažnosť 61,75 Eur
10.08.2011 podnet na Krajskú prokuratúru v Banskej Bystrici 61,75 Eur
26.08.2011 účasť na vyšetrovacích úkonoch 61,75 Eur
09.09.2011 účasť na vyšetrovacích úkonoch 61,75 Eur

spolu odmena: 494,00 Eur + 20 % DPH = 592,80 Eur
režijný paušál za rok 2011 (7 x 7,41 Eur): 51,87 Eur + 20 % DPH = 62,24 Eur
spolu odmena a režijný paušál za rok 2011: 655,04 Eur

41. Odmena a režijný paušál za rok 2012:

13.02.2012 preštudovanie spisu 63,58 Eur
spolu odmena: 63,58 Eur + 20 % DPH = 76,30 Eur
režijný paušál za rok 2012 (1 x 7,63 Eur): 7,63 Eur + 20 % DPH = 9,16 Eur
spolu odmena a režijný paušál za rok 2012: 85,46 Eur

42. Odmena a režijný paušál za rok 2013:

17.01.2013 účasť na hlavnom pojednávaní (2 hod 25 min) 2 x 65,08 Eur = 130,16 Eur
21.01.2013 návrh na dokazovanie (§ 14 ods. 3 písm. a) vyhl.) 43,39 Eur
spolu odmena: 173,55 Eur + 20 % DPH = 208,26 Eur

režijný paušál za rok 2013 (2 x 7,81 Eur): 15,62 Eur + 20 % DPH = 18,74 Eur
spolu odmena a režijný paušál za rok 2013: 227,00 Eur

43. Odmena a režijný paušál za rok 2015:

09.11.2015 účasť na hlavnom pojednávaní 61,75 Eur
spolu odmena: 61,75 Eur + 20 % DPH = 74,10 Eur
režijný paušál za rok 2015 (1 x 8,39 Eur):8,39 Eur + 20 % DPH = 10,07 Eur
spolu odmena a režijný paušál za rok 2015: 84,17 Eur

44. Odmena a režijný paušál za rok 2016:

28.01.2016 účasť na hlavnom pojednávaní 63,58 Eur
27.04.2016 návrh na dokazovanie (§ 14 ods. 3 písm. a), ods. 8 vyhl.) 31,79 Eur
spolu odmena: 95,37 Eur + 20 % DPH = 114,44 Eur

režijný paušál za rok 2016 (2 x 8,58 Eur): 17,16 Eur + 20 % DPH = 20,59 Eur
spolu odmena a režijný paušál za rok 2016: 135,03 Eur

45. Odmena a režijný paušál za rok 2017:

Žalobca uplatnil náhradu škody v podobe vynaložených trov obhajoby za úkon právnej služby – návrh
na vykonanie dokazovania zo dňa 15.08.2017 v zmysle § 14 ods. 3 písm. a) vyhlášky vo výške odmeny
advokáta32,54Eur+režijnýpaušál8,84Eur+20%DPH.Vtejtočastisúdnepovažovalnárokžalobcuza
uplatnenýdôvodneastotožnilsasožalovanýmvtom,žeuvedenýúkonnespĺňakritériumúčelnosti,ktoré
je v zmysle § 18 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. nevyhnutné pre možnosť priznať poškodenému náhradu

škody voči štátu v podobe vynaložených trov obhajoby. Predmetným podaním zo dňa 15.08.2017
obhajca žalobcu v trestnom konaní súdu iba oznámil, že žiada vykonať dôkazy, ktoré navrhol už vo
svojom predošlom písomnom podaní zo dňa 21.01.2013, na ktoré odkázal. V súvislosti s návrhom
na vykonanie dokazovania z 21.01.2013 mu pritom súd priznáva náhradu škody za vynaložené trovy
obhajoby. Podanie zo dňa 15.08.2017 je len duplicitným úkonom, ktorý nenavrhuje nové dokazovanie,

len odkazuje na skorší návrh na vykonanie dokazovania. Preto ho nemožno považovať sa samostatný
návrh na zabezpečenie dôkazu v zmysle v zmysle § 14 ods. 3 písm. a) vyhlášky. Na tom sama osebe
nič nemení ani okolnosť, že podanie z 15.08.2017 bolo súdu zaslané na základe jeho výzvy, či mážalobca ako obžalovaný návrhy na doplnenie dokazovania, keďže žiadne ďalšie dôkazné návrhy reálne
neuviedol.

46. Odmena a režijný paušál za rok 2018:

26.02.2018 účasť na hlavnom pojednávaní - odročené bez prejednania veci
(§ 14 ods. 5 písm. b) vyhl.) 16,75 Eur
13.12.2018 účasť na hlavnom pojednávaní - odročené bez prejednania veci

(§ 14 ods. 5 písm. b) vyhl.) 16,75 Eur
spolu odmena: 33,50 Eur + 20 % DPH = 40,20 Eur
režijný paušál za rok 2018 (2 x 9,21 Eur): 18,42 Eur + 20 % DPH = 22,10 Eur
spolu odmena a režijný paušál za rok 2018: 62,30 Eur

47. Odmena a režijný paušál za rok 2019:

23.01.2019 písomné vyjadrenie 69,92 Eur
21.02.2019 účasť na hlavnom pojednávaní 69,92 Eur
spolu odmena: 139,84 Eur + 20 % DPH = 167,81 Eur
režijný paušál za rok 2019 (2 x 9,80 Eur): 19,60 Eur + 20 % DPH = 23,52 Eur

spolu odmena a režijný paušál za rok 2019: 191,33 Eur

Súd sa nestotožnil s námietkou žalovaného, že úkon právnej služby zo dňa 23.01.2019 je potrebné
považovať za návrh na vykonanie dokazovania v zmysle § 14 ods. 3 písm. a) v spojení s § 14 ods. 8
vyhlášky, za ktorý patrí obhajcovi odmena len vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny.

Súd sa stotožnil so žalobcom a posúdil tento úkon ako písomné podanie na súd vo veci samej v zmysle §
14 ods. 1 písm. b) vyhlášky, za ktorý patrí obhajcovi odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny,
t.j. 69,92 Eur bez DPH. Z obsahu tohto písomného podania založeného v pripojenom trestnom spise sp.
zn. 3T/48/2012 vyplýva, že sa jedná o pomerne obsiahle vyjadrenie v rozsahu viac ako 5 strán, ktorého
obsahom nie je len návrh na vykonanie dokazovania, ale aj vecné vyjadrenie žalobcu ako obžalovaného

k už vykonaným dôkazom a meritu veci.

48. Odmena a režijný paušál za rok 2020:

02.01.2020 písomné vyjadrenie 73,66 Eur

20.01.2020 účasť na hlavnom pojednávaní 73,66 Eur
spolu odmena: 147,32 Eur + 20 % DPH = 176,78 Eur
režijný paušál za rok 2020 (2 x 10,62 Eur): 21,24 Eur + 20 % DPH = 25,49 Eur
spolu odmena a režijný paušál za rok 2020: 202,27 Eur

Súd sa nestotožnil s námietkou žalovaného, že úkon právnej služby zo dňa 02.01.2020 je potrebné
považovať za návrh na vykonanie dokazovania v zmysle § 14 ods. 3 písm. a) v spojení s § 14 ods. 8
vyhlášky, za ktorý patrí obhajcovi odmena len vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny.
Súd sa stotožnil so žalobcom a posúdil tento úkon ako písomné podanie na súd vo veci samej v zmysle
§ 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky, za ktorý patrí obhajcovi odmena vo výške základnej sadzby tarifnej

odmeny, t.j. 73,66 Eur bez DPH. Z obsahu tohto písomného podania založeného v pripojenom trestnom
spise sp. zn. 3T/48/2012 vyplýva, že ním žalobca nenavrhoval vykonanie dokazovania, ale vyjadroval sa
k predloženému znaleckému posudku, polemizoval s jeho závermi a uvádzal vlastné skutkové tvrdenia.
Aj takéto pripomienky a argumentáciu k vykonanému dokazovaniu je potrebné považovať za vyjadrenie
vo veci samej.

49. Odmena a režijný paušál vrátane DPH spolu: 2.622,85 Eur

50. Žalovaný ku dňu vyhlásenia rozsudku nerozporoval výšku škody spočívajúcej vo vynaložených
hotových výdavkoch žalobcu v trestnom konaní, konkrétne poštovného a nákladov na vyhotovenie

fotokópií spolu vo výške 126,51 Eur vrátane DPH a cestovných výdavkov obhajcu v celkovej výške
343,66 Eur vrátane DPH v zmysle § 15 písm. a) vyhlášky a zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných
náhradách, keď žalobca predložil aj technické preukazy k motorovým vozidlám, ktoré využíval jehoobhajca počas trestného konania. Žalovaný tiež nerozporoval výšku škody spočívajúcej v náhrade
obhajcu za stratu času v zmysle § 15 písm. b) a § 17 vyhlášky v celkovej výške 682,95 Eur vrátane DPH.

51. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že za vykonanie predmetných úkonov právnej služby
v rámci obhajoby žalobcu v trestnom konaní zodpovedajú kritériám v § 18 ods. 3 zákona č. 514/2003
Z.z. trovy obhajoby v celkovej výške 3.775,97 Eur. Tieto náklady je možné považovať za skutočnú
škodu, ktorá vznikla žalobcovi v príčinnej súvislosti s trestným konaním vedeným proti nemu, ktoré
neskončilo jeho odsúdením a za ktorú zodpovedá štát analogicky podľa ustanovení o zodpovednosti

za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Príčinná súvislosť je daná tým, že nebyť úkonov štátu
smerujúcich k začatiu a ďalšiemu vedeniu trestného stíhania žalobcu, nemal by žalobca dôvod voliť si
obhajcu a vynakladať náklady na svoju obhajobu. Súd preto zaviazal žalovaného na náhradu škody
spočívajúcej vo vynaložených trovách právneho zastúpenia vo výške 3.775,97 Eur a v prevyšujúcej časti
až do uplatnenej sumy 3.800,47 Eur žalobu zamietol.

52. Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. sa právne vzťahy podľa tohto zákona spravujú
Občianskym zákonníkom. Keďže žalovaný je v omeškaní s plnením peňažného dlhu, súd v zmysle §
517 ods. 2 Občianskeho zákonníka priznal žalobcovi aj úrok z omeškania, pričom podľa § 16 ods. 4
zákona č. 514/2003 Z.z. lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia,
že neuspokojí nárok na náhradu škody. Žalobca požiadal o predbežné prerokovanie nároku na náhradu

škody z titulu nezákonného rozhodnutia listom zo dňa 16.01.2023, pričom Generálna prokuratúra SR
mu listom zo dňa 29.06.2023 oznámila, že neuspokojí jeho nárok. Toto oznámenie bolo právnemu
zástupcovi žalobcu doručené dňa 10.07.2023, od ktorého si v konečnom dôsledku (po čiastočnom
späťvzatížaloby)žalobcaajuplatňovalúrokzomeškania.Súdzaviazalžalovanéhonazaplatenieúrokov
z omeškania v uplatnenej výške 7,5 % ročne zo sumy priznanej náhrady majetkovej škody 3.775,97 Eur

od 10.07.2023 do zaplatenia. Uplatnená sadzba úroku z omeškania nie je v rozpore s § 3 nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

53. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka sú príslušenstvom pohľadávky aj náklady spojené s
jej uplatnením, ktoré si žalobca uplatnil vo výške 370,82 Eur. Aj túto sumu mu súd priznal. V časti

368,66 Eur sa jednalo o odmenu jeho právneho zástupcu v súvislosti s prevzatím a prípravou zastúpenia
vrátane prvej porady s klientom podľa § 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky a vypracovaním a zaslaním
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 16.01.2023 podľa § 13a ods. 1
písm. d) vyhlášky, ktorá bola nevyhnutná pre možnosť domáhať sa náhrady škody na súde. Jedná sa
teda o účelne vynaložené náklady žalobcu v súvislosti s uplatnením nároku na náhradu škody. Pri tarifnej

hodnote veci vo výške 3.775,97 Eur (výška dôvodne uplatnenej náhrady škody) základná sadzba tarifnej
odmeny advokáta za jeden úkon právnej služby predstavuje 141,09 Eur podľa § 10 ods. 1 vyhlášky,
k čomu prislúcha režijný paušál v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky na rok 2023 vo výške 12,52 Eur. Za
uvedené 2 úkony právnej služby sa jedná o náklady 2 x (141,09 Eur + 12,52 Eur), t.j. spolu 307,22 Eur,
po zvýšení o 20 % DPH vo výške 368,66 Eur.

54. V časti 2,16 Eur sa jednalo o náhradu nákladov žalobcu spočívajúcich v úhrade jeho advokátovi
ako oprávnenej osobe (§ 35 ods. 3 písm. b) zákona č. 305/2013 Z.z.) za úkon transformácie pôvodného
listinného dokumentu (plnomocenstva na zastupovanie žalobcu v tomto súdnom konaní) pri zaručenej
konverzii do elektronického dokumentu (0,36 Eur) a za vytvorenie osvedčovacej doložky zaručenej
konverzie z listinnej podoby do elektronickej podoby (1,80 Eur) v zmysle Sadzobníka úhrad, ktorý tvorí

prílohu vyhlášky Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky č.
70/2021 Z.z. o zaručenej konverzii. Aj uvedenú sumu súd považoval za dôvodne vynaložené náklady
spojené s uplatnením pohľadávky žalobcu.

55. S poukazom na § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku súd určil lehotu na plnenie povinnosti

uloženej týmto rozsudkom na 30 dní od jeho právoplatnosti, keď prisvedčil poukazu žalovaného na
administratívnu náročnosť zabezpečenia procesu výplaty priznanej sumy zo štátneho rozpočtu.

56. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne

rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

57. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 a 2 CSP na základe zásady úspechu, ako
aj na základe zásady procesného zavinenia na zastavení konania v zmysle § 256 ods. 1 CSP. Čo sa
týka čiastočného späťvzatia žaloby, toto bolo reakciou žalobcu na námietky žalovaného vznesené počas
konania, keď žalobca uznal, že pôvodne vyčíslil vynaložené trovy obhajoby v trestnom konaní čiastočne
v rozpore s vyhláškou č. 655/2004 Z.z. v príslušnom znení. Zastavenie konania v uvedenej časti preto

procesne zavinil žalobca, čo pre účely rozhodovania o nároku na náhradu trov konania je potrebné
považovať za úspech žalovaného. Žalobca sa domáhal priznania sumy 4.570,53 Eur (istina 4.175,80
Eur + náklady spojené s uplatnením pohľadávky 394,73 Eur) a bola mu priznaná suma 4.146,79 Eur
(istina 3.775,97 Eur + náklady spojené s uplatnením pohľadávky 370,82 Eur). Žalobca bol teda v konaní
úspešný v rozsahu 90,73 % uplatneného nároku a neúspešný v rozsahu 9,27 %. Súd preto priznal
žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 81,46 % (90,73 % - 9,27 %).

O konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

28C/50/2023
– 2 –

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 362
ods. 1 veta prvá CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon
na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom
konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej
podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie

urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa § 366 CSP prostriedky procesného
útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie,
možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

1. sa týkajú procesných podmienok,
2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie,

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.