Rozsudok – Zodpovednosť za škodu ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. august 2023

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: KK-2C/114/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8416206652
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Borovská

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2023:8416206652.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad sudkyňou JUDr. Erikou Borovskou v právnej veci žalobkyne: A. B., nar.: 11.07.1969,

trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX B., t.č. bytom D. E., F. XXX, XXX XX G. H., zastúpená: Advokátska
kancelária JUDr. Marcel Mašan, s.r.o., so sídlom Školská 257, 059 01 Veľký Slavkov, IČO: 36 858 935,
proti žalovaným 1. STILL SR, spol. s.r.o., so sídlom Dlhá 91, 949 07 Nitra, IČO: 36 547 123, zastúpený:
Advokátska kancelária KOTRUSZ – BENČÍK, s.r.o., so sídlom Štefánikova 57, 949 01 Nitra, IČO:
47 237 252, 2. KOOPERATÍVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefaničova 4, 816
23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o náhradu škody na zdraví, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Konanie sčasti, a to ohľadne nároku na náhradu bolestného vo výške 14.255,20 eur spolu s úrokmi

z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 14.255,20 eur od 18.04.2015 do zaplatenia, a ohľadne
nároku na náhradu za sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 70.550,88 eur spolu s úrokmi
z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 109.756,80 eur od 29.04.2016 do 15.05.2017 a zo sumy
70.550,80 eur od 16.05.2017 do zaplatenia, z a s t a v u j e.

II. Žalobu z a m i e t a .

III. Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť žalovanej v 1. rade náhradu trov konania v plnom rozsahu k rukám
zástupcu žalovanej v 1. rade Advokátska kancelária KOTRUSZ – BENČÍK, s.r.o., so sídlom Štefánikova
57, 949 01 Nitra, IČO: 47 237 252, s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne po právoplatnosti tohto
rozsudku súdny úradník samostatným uznesením.

IV. Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť žalovanej v 2. rade náhradu trov konania v rozsahu 21 % trov
s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súdny úradník samostatným
uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.Dňa24.11.2016podalažalobkyňavočižalovanémuv1.radeoznačenémuakoI.J.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom K. XXX/X, XXX XX L. (ďalej už len „pôvodný žalovaný v 1. rade“) a žalovanej v 2. rade na tunajší
súd žalobu, ktorou žiadala, aby súd uložil obom žalovaným povinnosť zaplatiť jej titulom náhrady škody
na zdraví, ktorú utrpela pri dopravnej nehode dňa 27.11.2013, náhradu za bolesť vo výške 23.442,80 eur
spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 23.442,80 eur od 18.04.2015 do zaplatenia
a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 109.756,80 eur spolu úrokmi z omeškania
vo výške 5% ročne zo sumy 109.756,80 eur od 29.04.2016 do zaplatenia, spolu teda náhradu škody na

zdraví celkom vo výške 133.199,60 eur s príslušenstvom.

2. Zástupca žalobkyne žalobu odôvodnil tak, že dňa 27.11.2013 v čase o 7.40 hod došlo k dopravnej
nehode, ktorej účastníkom bol pôvodný žalovaný v 1. rade I. J., ktorý viedol osobné motorové vozidlozn. Škoda Octavia ev. č. H. XXXXX, poistené v poisťovni žalovanej v 2. rade. Vozidlo viedol po ul. M.
F. v smere Kežmarok na obec Vrbov, pričom na priamom úseku cesty pri miestnej materskej škôlke
zachytil ľavou prednou časťou vozidla na riadne vyznačenom priechode pre chodcov prechádzajúcu

z pohľadu vodiča zľava doprava dvojicu chodcov, a to žalobkyňu A. B. a mal. F. B.. Dopravná nehoda
bola vyšetrovaná OR PZ ODI Kežmarok pod ČVS: ORP-101/DI-KK-2013, pričom dňa 24.12.2013
bolo začaté trestné stíhanie vo veci za prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2,
písm. a) Trestného zákona. Uznesením OR PZ ODI Kežmarok ČVS:ORP-101/DI-KK-2013 zo dňa
19.10.2015 bola vec podozrenia z tohto prečinu zastavená, nakoľko nebol dôvod na postúpenie veci.

Voči uzneseniu o zastavení trestného stíhania podal dňa 23.12.2015 sťažnosť, ktorá bola uznesením
Okresnej prokuratúry Kežmarok zo dňa 23.12.2015 č. Pv 845/13/7703-30 zamietnutá ako nedôvodná.

3.Žalobkyňabolaod27.11.2013do06.12.2013hospitalizovanánaoddeleníanesteziológieaintenzívnej
medicíny NsP Poprad. Dňa 06.12.2013 bola preložená na oddelenie úrazovej chirurgie, kde bola
hospitalizovaná do 11.12.2013. Od 11.12.2013 do 09.01.2014 bola hospitalizovaná v NsP Kežmarok

na oddelení dlhodobo chorých. Dňa 09.01.2014 do 16.01.2014 bola hospitalizovaná v psychiatrickej
nemocnicivKremnici.Od16.01.2014do11.02.2014bolaumiestnenávDomovedôchodcovasociálnych
služieb v Žiari nad Hronom. Od 15.12.2014 do 13.04.2015 bola v domácej starostlivosti, avšak vzhľadom
na jej dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je odkázaná na sociálnu službu poskytovanú v domove
sociálnych služieb a bola umiestnená dňom 14.04.2015 v Domove Seniorov Tatranská Štrba. O jej

odkázanosti na sociálnu službu v domove sociálnych služieb bolo rozhodnuté rozhodnutím BSK zo dňa
12.12.2014. V súčasnej dobe sa žalobkyňa nachádza v Domove sociálnych služieb FEMINA DSS, SNP
419, 980 22 Veľký Blh.

4. Lekárskym posudkom o bolestnom vypracovaným K. K. N., primárom oddelenia úrazovej chirurgie

NsP Poprad, zo dňa 28.03.2014, predloženým spolu so žalobou bolo bolestné ohodnotené 2570 bodmi.
Žiadosťou zo dňa 14.10.2014 ako zástupca žalobkyne požiadal žalovanú v 2. rade o zaplatenie náhrady
bolestného vo výške 41.377 eur (2570 bodov x 16,10 eur). Žalovaná v 2. rade, ktorá poistnú udalosť
zaevidovala pod č. 9522422789, dňa 24.11.2014 poukázala na jeho účet preddavok na poistné plnenie
za bolesť vo výške 10.000 eur. Následne listom zo dňa 08.04.2015 žalovaná v 2. rade mu oznámila, že

ukončila šetrenie poistnej udalosti s tým, že žalobkyni priznala náhradu bolestného v rozsahu 1147,50
bodov, a dňa 08.04.2015 poukázala na jeho účet poistné plnenie vo výške 5.697,20 eur (celkom
1147,50 bodov x 16,48 eur = 18.910,80 eur). Listom zo dňa 22.05.2015 požiadal žalovanú v 2. rade,
ktorá neuznala niektoré položky (predovšetkým 3 krát ohodnotenie položky č. 226) a zároveň chybne
spočítala body, o prehodnotenie poistného plnenia. Listom zo dňa 12.06.2015 žalovaná v 2. uznala,

že došlo k technickej chybe a poukázala na jeho účet ďalšie poistné plnenie vo výške 3.213,60 eur.
Na bodovom ohodnotení bolestného 1147,50 bodmi vykonanom znaleckou organizáciou Forensic.sk v
odbornom vyjadrení č. 70/2015 zotrvala. Žalobou si žalobkyňa uplatňuje nárok na náhradu bolestného
vo výške rozdielu bodového ohodnotenia bolestného v predloženom lekárskom posudku K. K. N.
zo dňa 28.03.2014, t.j. 2570 bodmi, a bodového ohodnotenia priznaného žalovanou v 2. rade, t.j

1147,50 bodmi, čo pri hodnote jedného bodu 16,48 eur predstavuje 23.442,80 eur (1.422,50 bodov x
16,48 eur = 23.442,80 eur). Ohodnotenie bolestného žalovanou v 2. rade bolo vykonané bez tohto,
aby si vyžiadala kompletnú zdravotnú dokumentáciu žalobkyne, prípadne žalobkyňu vyšetrila. Ide
o rozhodnutie administratívne, bez akéhokoľvek relevantného objektívneho posúdenia zdravotného
stavu žalobkyne, so zámerom znížiť výšku uplatneného nároku.

5. Lekárskym posudkom vypracovaným K. K. N. zo dňa 01.04.2015 predloženým spolu so žalobou bolo
sťaženie spoločenského uplatnenia u žalobkyne ohodnotené celkom 6060 bodmi. Lekárskym posudkom
vypracovaným MUDr. Beátou Kantorovou, znalkyňou v odvetvia „Psychiatria“, zo dňa 21.06.2015
bolo sťaženie spoločenského uplatnenia u žalobkyne ohodnotené celkom 3120 bodmi. Listom zo dňa

07.05.2015 ako zástupca žalobkyne požiadal žalovanú v 2. rade, ktorá poistnú udalosť zaevidovala pod
č. 9523281498, o poistné plnenie vo výške 151.286,40 bod (9180 bodov x 16,48 eur = 151.286,40
eur). Dňa 11.08.2015 žalovaná v 2. rade poukázala na jeho účet preddavok na poistné plnenie vo výške
20.000 eur. Následne listom zo dňa 18.04.2016 mu žalovaná v 2. rade oznámila, že dňa 13.06.2016
ukončila šetrenie poistnej udalosti a žalobkyni priznala náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v

rozsahu 2520 bodov, a dňa 18.04.2016 poukázala na jeho účet poistné plnenie ešte vo výške 21.530 eur
(celkom 2520 bodov x 16,48 eur = 41.530 eur). Listom zo dňa 16.05.2016 požiadal žalovanú v 2. rade
o prehodnotenie poistného plnenia, nakoľko žalovaná v 2. rade niektoré položky neuznala (položky č.
300b, č. 305, č.314) s tým, že nie sú v zdravotnej dokumentácii objektivizované, a navýšenie priznanýchpoložiek vzhľadom na vek žalobkyne priznala iba vo výške 40 %. Spolu so žiadosťou predložil lekárske
správy zo zdravotnej dokumentácie. Na urgencie mailom zo dňa 15.06.2016, 12.09.2016 a 07.10.2016
žalovanáv2.radereagovalatak,ževybaveniežiadostijevštádiukonzultáciesoznaleckouorganizáciou

Forensic.sk. Žalobou si žalobkyňa uplatňuje nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia
vo výške rozdielu medzi bodovým ohodnotením sťaženia spoločenského uplatnenia predloženými
lekárskymiposudkamiK.K.N. aK.H.L.,t.j. 9180bodmi,abodovýmohodnotenímpriznanýmžalovanou
v2.rade t.j.2520bodmi,čoprihodnotejednéhobodu16,48eurpredstavuje109.756,80eur(6660bodov
x 16,48 eur = 109.756,80 eur). Ohodnotenie aj sťaženia spoločenského uplatnenia u žalobkyne bolo

žalovanouv2.radevykonanébeztohto,abysivyžiadalakompletnúzdravotnúdokumentáciužalobkyne,
prípadne žalobkyňu vyšetrila. Aj tu ide o administratívne rozhodnutie, bez akéhokoľvek relevantného
objektívneho posúdenia zdravotného stavu žalobkyne, so zámerom znížiť výšku uplatneného nároku.

6. Žalobou si žalobkyňa uplatňuje aj nárok na úroky z omeškania, a to s poukazom na ust. § 517 a § 797
ods.3Občianskehozákonníka.Podľazákonač.381/2001Z.z.opovinnomzmluvnompoistenívplatnom

znení žalovaná v 2. rade bola povinná uhradiť poistné plnenie do 15 dní odo dňa ukončenia poistného
šetrenia. Žalovaná v 2. rade poistné šetrenie vo vzťahu k bolestnému ukončila dňa 02.04.2015, keď
oznámila žalobkyni listom svoje stanovisko. Do omeškania s plnením poistného plnenia titulom náhrady
za bolesť sa teda dostala dňom 18.04.2015, t.j. po uplynutí 15 dní od skončenia prešetrovania tejto
poistnej udalosti. Preto žalobkyňa požaduje úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy

23.442,80 eur od 18.04.2015 do zaplatenia. Šetrenie vo vzťahu k náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia žalovaná v 2. rade ukončila dňa 13.04.2016, keď listom oznámila žalobkyni svoje stanovisko.
Do omeškania s plnením poistného plnenia titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa
teda dostala dňom 29.04.2016, t.j. po uplynutí 15 dní po skončení prešetrovania tejto poistnej udalosti.
Pretožalobkyňapožadujeúrokyzomeškaniavovýške5%ročnezosumy109.756,80eurod29.04.2016

do zaplatenia.

7. Uznesením zo dňa 05.04.2017 č.k. 2C 114/2016-72 súd podľa § 167 ods. 2 Civilného sporového
poriadku vyzval pôvodného žalovaného v 1. rade I. J. a žalovanú v 2. rade na vyjadrenie k žalobe
a jej prílohám v lehote 15 dní od ich doručenia. Uznesenie spolu so žalobou a prílohami bolo

pôvodnému žalovanému v 1. rade doručené dňa 07.04.2017 a žalovanej v 2. rade dňa 10.04.2017.
Na výzvu reagoval zástupca pôvodného žalovaného v 1. rade písomným podaním zo dňa 11.04.2017
(čl. 74 spisu), ktorým navrhol žalobu voči tomuto žalovanému v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu
nedostatku jeho vecnej pasívnej legitimácie v konaní. Uviedol, že pôvodný žalovaný v 1. rade I.
J. nebol v čase dopravnej nehody prevádzkovateľom motorového vozidla a ani ako vodič vozidla

nebol uznaný vinným za vznik dopravnej nehody dňa 27.11.2013. Poukázal na trestné stíhanie vo
veci podozrenia z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona, ktoré bolo
uznesením ČVS:ORP-101/DI-KK-2013 zo dňa 19.10.2015 v spojení s uznesením Okresnej prokuratúry
Kežmarok č.Pv 845/13/7703-30 zo dňa 23.12.2015 právoplatne zastavené. Podľa záverov vyslovených
v uznesení Okresnej prokuratúry Kežmarok (str. 9 uznesenia): „Práve jej rozhodnutie (pozn. poškodenej

B.), poukazujúc na zabezpečené dôkazy, ich vyhodnotenie, prejsť na druhú stranu vozovky, síce cez
priechod pre chodcov, avšak ihneď po prejdení dodávkového vozidla a spôsobom „prebehnutia“ cez
vozovku, bolo jednoznačnou, jedinou a bezprostrednou príčinou vzniku dopravnej nehody, jej následkov,
čo bolo jediným dôvodom vedúcim k vydaniu napadnutého rozhodnutia povereným príslušníkom PZ
konajúcim vo veci samotnej“.

8. Žalovaná v 2. rade na výzvu súdu reagovala písomným podaním datovaným dňom 19.04.2017,
ktorým navrhla žalobu v celom rozsahu zamietnuť s odôvodnením, že žalobu považuje za predčasnú
a nedôvodnú v celom rozsahu. Uviedla, že pri šetrení poistných udalostí uplatnila štandardný postup
upravený ust. § 7 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a za sťaženie spoločenského

uplatnenia, ktorý jej pri pochybnostiach o správnosti hodnotenia v lekárskom posudku umožňuje
požiadať o vydanie znaleckého posudku. Lekárske posudky predložené zástupcom žalobkyne dala
prehodnotiť znaleckej organizácii v odbore zdravotníctvo a farmácia, Inštitútu forenzných medicínskych
expertíz s.r.o., Boženy Nemcovej 8, 811 04 Bratislava (ďalej už len „Forensic.sk“), ktorá vo vzťahu
k bolestnému vypracovala odborné vyjadrenie č. 70/2015. Vzhľadom na predloženú zdravotnú

dokumentáciu žalobkyne a závery tohto odborného vyjadrenia žalobkyňou uplatnený nárok na poistné
plnenie titulom náhrady za bolestné považovala za dôvodný vo výške 18.910,80 eur, v ktorej po
ukončení šetrenia poistnej udalosti dňa 02.04.2015 žalobkyni bola náhrada aj vyplatená. Rovnako dala
prehodnotiť znaleckej organizácii Forensic.sk aj lekárske posudky predložené zástupcom žalobkyneo ohodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia, ktorá vypracovala odborné vyjadrenia č. 241/2015
zo dňa 25.09.2015 a č. 57/2016 zo dňa 04.03.2016. Podľa odborného vyjadrenia č. 241/2015 bodové
ohodnotenie vyplývajúce z lekárskeho posudku vykonaného MUDr. Beátou Kantorovou je neprimerane

nadhodnotené (vzhľadom k ust. § 10 ods. 6 zákona č.437/2004 Z.z.). Týmto odborným vyjadrením
znalecká organizácia Forensic.sk vypracovala svoje bodové ohodnotenia sťaženia spoločenského
uplatnenia za položku č. 253 (psychiatrická časť) na 1170 bodov a toto navýšila iba o 40% (celkom teda
na 1638 bodov) z dôvodu, že pri poúrazovo popisovaných organických vlastnostiach osobnosti (klinicky
významných nežiadúcich povahových zmenách) sa u žalobkyne nejedná o novovzniknuté poúrazové

vlastnosti osobnosti, ale o poúrazové zvýraznenie predúrazovo prítomných nežiadúcich vlastností
osobnosti (vzhľadom na vek žalobkyne, skutočnosť, že od 18 rokov zvýšene požívala alkoholické
nápoje a medikamenty s rozvojom chronickej polymorfnej závislosti od alkoholu a medikamentov
so sprievodnými zmenami osobnosti, od roku 2004 bola dlhodobo v liečbe psychiatra s diagnózami
depresívnych porúch a zmiešanej poruchy osobnosti s rysmi emočnej nestability, pred úrazom bola
invalidizovaná a jej manželský život bol predúrazovo dlhodobo disharmonický). Z odborného vyjadrenia

č. 57/2016 vyplýva, že položky č. 300b, 305 a 314 ohodnotené lekárskym posudkom K. K. N. nie
sú nikde v zdravotnej dokumentácii objektivizované. Preto somatickú časť sťaženia spoločenského
uplatnenia znalecká organizácia Forensic.sk ohodnotila 630 bodmi, ktoré vzhľadom na vek žalobkyne
navýšila tiež len o 40 % (celkom 882 bodov). Vzhľadom na predloženú zdravotnú dokumentáciu
žalobkyneazáverytýchtoodbornýchvyjadreníznaleckejorganizácieuplatnenýnároknapoistnéplnenie

titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia považovala za dôvodný vo výške 41.530 eur,
v ktorej po ukončení šetrenia poistnej udalosti dňa 13.04.2016 žalobkyni náhradu aj vyplatila. Nároky
žalobkyne uspokojila v rozsahu, v akom tieto nároky jej žalobkyňa preukázala (§ 15 ods. 1 zákona č.
258/2001 Z.z.). Nakoľko zástupca žalobkyne jej predložil ďalšie lekárske správy až spolu so žiadosťou
o prehodnotenie poskytnutého poistného plnenia, t. č. vykonáva dolikvidáciu poistnej udalosti v časti

sťaženia spoločenského uplatnenia, o čom bol zástupca žalobkyne vyrozumený. Preto žalobu v tejto
časti považuje za predčasnú. Bolo jej už doručené ďalšie odborné vyjadrenie znaleckej organizácie
Forensic.sk č. 69/2017 zo dňa 28.02.2017, na základe ktorého bude žalobkyni po schválení komisiou
v najbližších dňoch doplatená náhrada. Vzhľadom na predčasnosť podania žaloby v časti doplatenia
náhradyzasťaženiespoločenskéhouplatneniapožadovanéúrokyzomeškaniasposkytnutímpoistného

plnenia v tejto časti považuje za nedôvodné. Nárok na úroky z omeškania s poistným plnením za
bolestné považuje tiež za nedôvodné, a to z dôvodu, že žalobkyni nárok na doplatenie poistného plnenia
za bolesť nevznikol. V prílohe žalovaná v 2. rade predložila odborné vyjadrenia znaleckej organizácie
Forensic.sk č. 241/2015, č. 57/2016 a č. 69/2017.

9. Na vyjadrenie žalovanej v 2. rade a ňou predložené odborné vyjadrenia znaleckej organizácie
reagoval zástupca žalobkyne písomným podaním zo dňa 05.05.2017. V podaní uviedol, že za jediné
správne považuje ním predložené lekárske posudky, nakoľko K. K. N. bol ošetrujúcim lekárom
žalobkyne, stav žalobkyne priebežne sledoval na základe opakovaných osobných kontrol a správ
všetkých ošetrujúcich lekárov. Pri bodovom ohodnotení tak vychádzal zo skutočného psychického

a fyzického stavu žalobkyne a z kompletnej zdravotnej dokumentácie, ktorú mal reálne aj k dispozícii.
Nakoľko ním predložené lekárske správy od oboch znalcov boli vypracované na základe komplexnej
dokumentácie a opakovaného komplexného vyšetrenia žalobkyne, ich spochybňovanie odbornými
vyjadreniami znaleckej organizácie Forensic.sk predloženými žalovanou v 2. rade sa javí ako snaha
poškodiťžalobkyňu.Odbornévyjadreniapredloženéžalovanouv2.radebolivykonanébezrelevantných

vyšetrení, bez toho, aby si ich vyhotoviteľ vyžiadal ďalšie doklady, resp. všetky doklady, ktoré považoval
za potrebné. Namietol, že odborný posudok znaleckej organizácie Forensic.sk č. 70/2015, ktorým
žalovanáv2.radedôvodívýškupoistnéhoplneniavyplatenéhozabolesť,munebolnikdypredložený.Vo
vzťahu k predčasnosti žaloby uviedol, že o doplatenie poistného plnenia titulom sťaženia spoločenského
uplatnenia požiadal žalovanú v 2. rade žiadosťou zo dňa 16.05.2016, ktorú následne opakovane

(naposledy dňa 07.10.2016) urgoval. Na urgencie nedostal žiadnu odpoveď. Dobu opätovného šetrenia
poistnej udalosti 6 mesiacov považuje za zjavne neprimeranú. V konečnom dôsledku od posledného
oznámenia žalovanej v 2. rade o tom, že poistnú udalosť prešetruje, uplynul takmer rok. Nebyť podania
žaloby žalovaná v 2. rade by s najväčšou pravdepodobnosťou s ním nekomunikovala.

10. Podaním zo dňa 06.06.2017 (čl. 125 spisu) zástupca žalobkyne oznámil, že žalobu ohľadne sumy
43.261 eur berie späť z dôvodu, že žalovaná v 2. rade po podaní žaloby uhradila peňažné prostriedky
v tejto výške na jeho účet. Uviedol, že žalovaná v 2. rade dňa 15.05.2017 doplatila poistné plnenie titulom
sťaženia spoločenského uplatnenia za položku č. 305 (centrálna kvadruparéza viac vľavo) o základnejsadzbe 1300 bodov zníženej na 75%, t.j. na 975 bodov, a následne zvýšenej o 40% vzhľadom k veku
poškodenej v čase dopravnej nehody, t.j. za 1365 bodov, čo pri hodnote jedného bodu 16,48 eur
predstavuje 22.496 eur. Ďalej tiež za položku č. 314 (inkontinencia III. stupňa) o základnej sadzbe 900

bodov zvýšenej o 40% vzhľadom k veku poškodenej v čase dopravnej nehody, t.j. za 1260 bodov, čo pri
hodnote jedného bodu 16,48 eur predstavuje 20.765 eur. Naďalej trval na zaplatení 89.938, 60 eur spolu
s 5,5% úrokmi z omeškania ročne zo sumy 23.442,80 eur od 18.04.2015 do zaplatenia a vo výške 5 %
ročne zo sumy 109.756,80 eur od 29.04.2016 do 15.05.2017 a zo sumy 66.945,80 eur od 16.05.2017
do zaplatenia. V prílohe podanie predložil doklady o dodatočnom poistnom plnení žalovanou v 2. rade

zo dňa 11.05.2017, ktoré následne predložila súdu aj žalovaná v 2. rade.

11. Žalovaná v 2. rade na uvedené podania zástupcu žalobkyne reagovala písomným podaním zo dňa
29.06.2017, v ktorom argumentovala ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom
poistení, podľa ktorého poškodený, ktorý je oprávnený uplatniť si svoj nárok priamo proti poisťovateľovi,
je povinný tento nárok aj preukázať. Uviedla, že tento zákon nevymedzuje dĺžku doby, v ktorej musí

byť poistná udalosť zlikvidovaná. Dĺžka tejto doby závisí vždy od jednotlivých skutkových okolnosti
daného prípadu (od spolupráce zo strany poškodeného, dĺžky úkonov znalcov, a pod). Zástupcovi
žalobkyne v súlade s ust. § 11 ods. 6 tohto zákona poskytla písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré
nestihla šetrenie poistnej udalosti ukončiť, a zároveň vyplatila aj preddavok na poistné plnenie titulom
sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 20.000 eur. Zbytočné predlženie šetrenia poistnej udalosti

zapríčinila práve žalobkyňa svojou nedostatočnou aktivitou (postupným predkladaním lekárskych správ)
a nerešpektovaním zákonnej povinnosti riadne nárok preukázať. Podaním žalovaná v 2. rade navrhla
vykonanie dokazovania za účelom preukázania miery spoluzavinenia žalobkyne na vzniku škody, a to
s poukazom na závery vyslovené Okresnou prokuratúrou Kežmarok v uznesení č.k. PV 845/13/7703-30
zo dňa 23.12.2015, podľa ktorých jedinou, jednoznačnou a bezprostrednou príčinou nehody boli časové

súvislosti a spôsob prechodu žalobkyne po priechode pre chodcov.

12. V priebehu ďalšieho konania žalovaná v 2. rade písomným podaním zo dňa 01.06.2018, o.i., vzniesla
námietku premlčania nároku, a to s poukazom na § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, bez bližšieho
odôvodnenia. Na pojednávaní konanom dňa 28.06.2022 žalovaná v 2. rade uviedla, že trvá na námietke

premlčania nároku na náhradu bolestného vo vzťahu k subjektívnej dvojročnej premlčacej dobe.

13. Uznesením zo dňa 23.01.2019 č.k. 2C 114/2016 – 197 súd na návrh zástupcu žalobkyne doručený
súdu dňa 22.06.2018 pripustil zmenu na strane žalovaného v 1. rade tak, že na miesto pôvodného
žalovaného v 1. rade I. J. do konania vstúpila obchodná spoločnosť STILL SR, spol. s r.o., Dlhá 91,

949 07 Nitra, IČO: 36 547 123. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.02.2019. Súd tak rozhodol
s poukazom na ust. § 80 Civilného sporového poriadku na základe čestného prehlásenia obchodnej
spoločnosti BUSSINESS LEASE Slovakia s.r.o. Karadžičová 8, Bratislava, IČO: 35 745 843, zo dňa
20.05.2018, predloženého zástupcom žalobkyne v priebehu konania, podľa ktorého motorové vozidlo
zn. Škoda Octavia, ev. č. H. XXXXX, pôvodne ev. č. H. XXXXX, bolo v dobe od 11.11.2011 do 11.07.2014

majetkom tejto spoločnosti, pričom počas tohto obdobia bolo na základe nájomnej zmluvy prenajaté
spoločnosti STILL SR, spol. s r.o..

14. Písomným podaním zo dňa 03.09.2019 zástupca žalovanej v 1. rade požiadal súd, aby opätovne
preskúmal návrh zástupcu žalobkyne na zámenu subjektu v procesnom postavení žalovaného v 1.

rade z dôvodu, že nebola naplnená základná podmienka pre aplikáciu ust. § 80 ods. 1 a 2 Civilného
sporového poriadku, a to vznik právnej skutočnosti, s ktorou by bol spojený prechod práv a povinností,
ktoré sú predmetom sporu, v čase po začatí súdneho konania. Uviedol, že od začiatku konania bolo
zrejmé, že predmetné osobné motorové vozidlo užívala žalovaná v 1. rade ako lízingový nájomca, a že
pôvodný žalovaný v 1. rade I. J. nebol jeho vlastníkom, nájomcom, ani držiteľom, a vozidlo užíval len

ako služobné. Tento stav sa po začatí konania nijako nezmenil. Tzn., že po začatí konania nenastala
žiadna právna skutočnosť, s ktorou by bol spojený prevod práv a povinností, ktoré boli predmetom
konaniavprejednávanejveci.Takútoskutočnosťzástupcažalobkyneaninetvrdilvnávrhunapripustenie
tejto zmeny zo dňa 22.06.2018, a ani nepreukázal. Pripustenie zmeny strany sporu v procesnom
postavení žalovaného v 1. rade preto predstavuje nesprávny úradný postup, ktorý má za následok,

že konanie trpí neodstrániteľnou vadou. Navrhol, aby súd uznesenie, proti ktorému odvolanie nie je
prípustné,zrušil.Podanímvspojeníspodanímzodňa21.01.2020,vzniesolnámietkupremlčanianároku
vo vzťahu k žalovanej v 1. rade. Poukázal na rozhodnutie NS SR sp.zn. 2Cdo 194/2011, publikované
pod R 58/2014, podľa ktorého právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch je právo majetkovejpovahy, ktoré sa premlčuje. Pri náhrade škody na zdraví sa uplatňuje dvojročná subjektívna premlčacia
doba. Pre začiatok jej plynutia musia byť kumulatívne splnené dve podmienky, a to čas, kedy sa
poškodený kvalifikovane dozvie o škode, a vedomosť poškodeného o tom, kto za škodu zodpovedá.

Prvá podmienka bola splnená ešte v čase dopravnej nehody. Druhá v deň, kedy bolo žalobkyni doručené
uznesenie OR PZ, ODI, Kežmarok, zo dňa 19.10.2015 o zastavení trestného stíhania, z ktorého bolo
zrejmé, že predmetné vozidlo pôvodný žalovaný v 1. rade užíval ako služobné. Poukázal na výpoveď
pôvodného žalovaného v 1. rade, na ktorý odkazuje predmetné uznesenie, podľa ktorej vodič I. J.
dňa 27.11.2013 išiel do práce služobným motorovým vozidlom. Z tohto uznesenia tiež vyplýva, že do

vyšetrovacieho spisu bola zabezpečená, o.i, aj evidenčná karta motorového vozidla, z ktorej bolo možné
spoľahlivo zistiť vlastníka vozidla s tým, že žalobkyňa bola od počiatku trestného konania zastúpená
zástupcom, ktorý mal k vyšetrovaciemu spisu prístup. Nakoľko žalobkyňa proti uzneseniu o zastavení
trestného stíhania podala dňa 23.10.2015 sťažnosť, k uvedenému dňu mala nepochybne vedomosť
o obsahu napadnutého uznesenia. Subjektívna dvojročná premlčacia doba preto uplynula najneskôr
dňa 23.10.2017, pričom návrh na zmenu strany sporu, ktorý možno považovať za prvý úkon, ktorým si

žalobkyňa uplatnila svoj nárok voči žalovanej v 1. rade, bol podaný až dňa 22.06.2018, tzn., po uplynutí
tejto subjektívnej dvojročnej premlčacej doby.

15. K tomuto podaniu zástupcu žalovanej v 1. rade sa zástupca žalobkyne vyjadril podaním zo dňa
05.11.2019 tak, že potencionálne vady, na ktoré zástupca žalovanej v 1. rade poukazuje, nemajú vplyv

na zákonnosť ďalšieho priebehu konania. Poprel tvrdenie zástupcu žalovanej v 1. rade, že žalobkyňa
sa mohla dozvedieť, kto je prevádzkovateľom motorového vozidla, z uznesenia o zastavení trestného
konania zo dňa 23.10.2017. Uviedol, že v uznesení je uvedený výlučne vodič, a to pôvodný žalovaný v 1.
rade I. J., nie prevádzateľ vozidla. Namietol tiež, že premlčacia doba môže začať plynúť až momentom,
keď bola ukončená liečba žalobkyne, resp., kedy bol definitívne stabilizovaný jej zdravotný stav. Až vtedy

si žalobkyňa mohla uplatniť svoje nároky. K ustáleniu zdravotného stavu žalobkyne došlo v roku 2015.
Dovtedy výška nároku nebola zrejmá.

16. V priebehu ďalšieho konania zástupca žalobkyne písomným podaním zo dňa 11.05.2023 (čl. 566
spisu) v spojení písomnými podaniami zo dňa 06.07.2022 (čl. 508 spisu) a zo dňa 14.03.2023 (čl. 537

spis) v nadväznosti na výsledky dokazovania oznámil, že trvá na uplatnených nárokoch iba sčasti, a to
na nároku náhradu bolestného vo výške 9.187,60 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 %
ročne od 18.04.2015 do zaplatenia, a na nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo
výške 39.205,92 eur spolu s úrokmi vo výške 5% ročne od 16.05.2017 do zaplatenia. Celkom, teda na
nároku na náhradu škody na zdraví vo výške 48.393,52 eur. Podanie odôvodnil tabuľkovým porovnaním

bodového ohodnotenia bolestného v znaleckom posudku vypracovanom súdom ustanoveným znalcom
MUDr. Petrom Kľocom PhD., v odbornom stanovisku K. K. N. k znaleckému posudku MUDr. Petra Kľoca
PhD., a poistného plnenia priznaného žalovanou v 2. rade s tým, že konečný nárok vychádza z rozdielu
v tomto bodovom ohodnotení bolestného 557,50 bodov, čomu pri hodnote bodu 16,48 eur zodpovedá
doplatok náhrady za bolestné vo výške 9.187,60 eur (557,50 bodov x 16,48 eur = 9.187,60 eur).

Nárok na doplatok náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia odôvodnil tabuľkovým porovnaním
bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia v znaleckých posudkoch vypracovaných
súdom ustanovenými znalcami MUDr. Petrom Kľocom PhD. A K. N. N., odborným stanoviskom K. K. N.
k týmto znaleckým posudkom, a poistného plnenia priznaného žalovanou v 2. rade s tým, že konečný
nárokvychádzazrozdieluvtomtobodovomohodnotenísťaženiaspoločenskéhouplatnenia2379bodov,

čo pri hodnote jedného bodu 16,48 eur zodpovedá sume 39.205,92 eur (2379 bodov x 16,48 eur =
39.205,92 eur).

17. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť.

18. Podľa § 145 ods. 2 prvá veta Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví.

19. Podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím
žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby neprihliada,

ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo
pojednávanie.20. Podaniami zo dňa 06.06.2017, 06.07.2022 a 14.03.2023 v ich konečnej úprave podaním zo dňa
11.05.2023 zástupca žalobkyne zobral žalobu v časti nároku na doplatenie náhrady bolestného, ako
aj v časti nároku na doplatenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia späť po otvorení

prvého pojednávania. Na späťvzatí žaloby v zmysle posledného tabuľkového prehľadu v podaní zo
dňa 11.05.2023 zástupca žalobcu trval a žiadal konanie v rozsahu prevyšujúcom nároky vyplývajúce
žalobkyni podľa tohto tabuľkového prehľadu zastaviť. Na podania zástupcu žalobkyne zástupca
žalovanej v 1. rade reagoval podaním zo dňa 19.06.2023, ktorým súdu oznámil, že nemá pripomienky
voči späťvzatiu žaloby v zmysle posledného podania zo dňa 11.05.2023. Žalovaná v 2. rade v priebehu

celého konania neuviedla žiadne dôvody, pre ktoré so späťvzatím žaloby žalobkyňou nesúhlasí. Preto
súd vychádzajúc z posledného podania zástupcu žalobkyne zo dňa 11.05.2023 konanie sčasti zastavil
tak, ako je to uvedené vo výroku I. tohto rozsudku. Predmetom ďalšieho konania tak ostal nárok
žalobkyne na doplatenie náhrady za bolestné vo výške 9.187,60 eur spolu s úrokmi z omeškania vo
výške 5,05% ročne od 18.04.2015 do zaplatenia a doplatenie náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia vo výške 39.205,92 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne od 16.05.2017 do

zaplatenia, spolu nárok na náhradu škody na zdraví vo výške 48.393,52 eur s prísl.

21. Súd vec prejednal na pojednávaniach konaných dňa 17.05.2018, 08.06.2022 a 01.08.2023. Vo
veci vykonal dokazovanie, vrátane znaleckého dokazovania súdom ustanovenými znalcami K. O. L.
O. a K. N. N., a pojednávanie konané dňa 01.08.2023 odročil za účelom vyhlásenia rozsudku na deň

31.08.2023.Zástupcažalobkynenaposlednompojednávanítrvalnažalobetak,akojuupravilpísomným
tabuľkovým podaním zo dňa 11.05.2023. Žiadal, aby súd neprihliadal na procesnú obranu žalovanej
v 2. rade spočívajúcu v zohľadnení miery spoluzavinenia žalobkyne na vzniku škody z dôvodu, že tento
prostriedok procesnej obrany bol žalovanou v rade uplatnený oneskorene. Tvrdil, že priebeh dopravnej
nehody nie je tak jednoznačný, ako je to konštatované v záveroch uznesení policajných orgánov.

22. Zástupca žalovanej v 1. rade na pojednávaniach trval na zamietnutí žaloby voči žalovanej v 1. rade
celkom, a na procesnej obrane spočívajúcej v nesprávnom úradnom postupe súdu pri rozhodovaní
o vstupe žalovanej v 1. rade do konania namiesto pôvodného žalovaného v 1. rade, ako aj na námietke
premlčania oboch nárokov uplatnených žalobkyňou voči žalovanej v 1. rade. S poukazom na závery

vyslovené v uznesení Okresnej prokuratúry Kežmarok zo dňa 23.12.2015 a rozhodovaciu činnosť súdov,
zhodne so žalovanou v 2. rade, za ďalší dôvod pre zamietnutie žaloby celkom považoval spoluzavinenie
žalobkyne na vzniku škody na jej zdraví v rozsahu minimálne 50 %.

23. Žalovaná v 2. rade trvala na zamietnutí žaloby celkom. Vo vzťahu k nároku na doplatenie

náhrady na bolestnom uviedla, že žalobkyni už vyplatila viac, ak to vyplýva zo znaleckého posudku
vypracovaného súdom ustanoveným znalcom MUDr. Petrom Kľocom PhD. Vo vzťahu k nároku na
sťaženie spoločenského uplatnenia uviedla, že za somatickú časť sťaženia spoločenského uplatnenia
poskytla žalobkyni poistné plnenie zodpovedajúce rovnakému počtu bodov, akým túto časť ohodnotil
v znaleckom posudku súdom ustanovený znalec MUDr. Peter Kľoc PhD. Vo vzťahu k psychickej časti

sťaženia spoločenského uplatnenia sa nestotožňuje so znaleckým posudkom vypracovaným súdom
ustanoveným znalcom MUDr. Ladislavom Laukom, a to z dôvodu, že vzhľadom na psychické problémy
žalobkyne už pred úrazom pri aplikácii § 10 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z.z. žalobkyni prináleží
bodové ohodnotenie maximálne vo výške 3/4 sadzby, čo je 1170 bod (z 1560 bodov). Tento počet
bodov spolu s navýšením o 40% (celkom 1638 bodov) priznala žalobkyni aj znalecká organizácia

Forensic.sk., a za tento počet bodov poukázala žalobkyni aj poistné plnenie. Poukázala na chybu vo
výpočte v tabuľkovom prehľade vypracovanom zástupcom žalobkyne v podaní zo dňa 11.05.2023,
podľa ktorého mala žalobkyni vyplatiť za psychickú časť sťaženia spoločenského uplatnenia plnenie
zodpovedajúce iba 1170 bodov, pričom skutočne vyplatila plnenie zodpovedajúce 1368 bodom. Celkom
titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyni vyplatila plnenie zodpovedajúce 5145

bodom, t.j., rovnakému počtu bodov, ako priznal v znaleckom posudku súdom ustanovený znalec MUDr.
Peter Kľoc. PhD.. Trvala na tom, aby súd pri rozhodovaní o nárokoch žalobkyne zohľadnil mieru
spoluzavinenia žalobkyne na vzniku škody s tým, že tento prostriedok procesnej obrany s poukazom
na závery vyslovené Okresnou prokuratúrou Kežmarok v uznesení zo dňa 23.12.2015 uplatnila už
písomným podaním zo dňa 29.06.2017. Stotožnila sa so zástupcom žalovanej v 1. rade, že miera

zavinenia žalobkyne na vzniku škody na jej zdraví zodpovedá 50 %.

24. Vykonaným dokazovaním súd skutkový stav vo veci ustálil nasledovne:25. Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 27.11.2013 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej žalobkyňa
utrpela zranenia. Aj keď zástupca žalobkyne tvrdil, že skutkový priebeh tejto dopravnej nehody nie je tak
jednoznačný, ako je to konštatované uzneseniami policajných orgánov a prokuratúry, na svoje tvrdenie

nenavrhol a nepredložil žiadny dôkaz. Preto súd vychádzal zo záverov šetrenia tejto dopravnej nehody
OR PZ ODI v Kežmarku, vedeným pod č. ČVS:ORP-101/DI-KK-2013, ktoré neboli žiadnym dôkazom
vykonaným v konaní v prejednávanej veci dôvodne spochybnené (§ 194 Civilného sporového poriadku).
Podľa týchto záverov dokazovaním vykonaným v tomto konaní bolo, bez akýchkoľvek pochybností,
možné ustáliť skutkový priebeh dopravnej nehody, jej následky a príčiny. Trestné konanie v súvislosti

s touto dopravnou nehodou začalo vo veci podozrenia z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1,
2 písm. a) Trestného zákona na základe uznesenia povereného príslušníka PZ zo dňa 24.12.2013 ČVS:
ORP-101/DI-KK-2013. Uznesením povereného príslušníka PZ zo dňa 19.10.2015 ČVS: ORP-101/DI-
KK-2013bolatátoveczastavenázdôvodu,žeskutokniejetrestnýmčinomaneboldôvodnapostúpenie
veci ( ďalej už len „uznesenie o zastavení konania vo veci“). Uznesením zo dňa 23.12.2015 č. Pv
845/13/7703-30 prokurátor Okresnej prokuratúry Kežmarok zamietol sťažnosť poškodených, žalobkyne

a mal. F. B., oboch zastúpených v tomto trestnom konaní advokátom JUDr. Marcelom Mašanom, proti
tomuto uzneseniu o zastavení konania ako nedôvodnú. Uznesenie prokurátora zo dňa 23.12.2015
nadobudlo právoplatnosť dňa 08.01.2015 (ďalej už len „uznesenie prokurátora o sťažnosti“) .

26. Podľa odôvodnenia právoplatného uznesenia prokurátora o sťažnosti (str.4): „Z vykonaného

dokazovania, z hľadiska skutkových zistení, možno jednoznačne bez akýchkoľvek pochybností, ustáliť
udalosti odohrávajúce sa bezprostredne pred dopravnou nehodou, priebeh dopravnej nehody, celkovú
činnosť účastníkov dopravnej nehody, jej následky, ako aj bezprostredné príčiny vzniku dopravnej
nehody. V tomto konkrétnom prípade možno jednoznačne konštatovať, že dňa 27.11.2013 v čase
okolo 07.40 hod sa poškodená A. B., držiac svojou ľavou rukou pravú ruku maloletej F. B., v obci P.

pohybovala po chodníku na ulici M. F., nachádzajúceho sa pri ceste č. II/536, kde v blízkosti materskej
škôlky sa rozhodla prejsť cez vyznačený priechod pre chodcov na druhú stranu cesty, pričom na
vyznačený priechod pre chodcov vstúpila rozbehnutím sa spolu s mal. Simonou H., potom, čo cez
daný úsek cesty prešlo neznáme dodávkové vozidlo bielej farby. V čase prechodu dodávkového vozidla
popred obe chodkyne, ktoré v tomto rozhodnom čase ešte stáli na chodníku pred priechodom pre

chodcov, zo smeru od Kežmarku prichádzalo osobné motorové vozidlo továrenskej značky ŠKODA
OCTAVIA, ev. číslo H. XXX Q., vedené vodičom I. J.. Menovaný po prechode dodávkového vozidla
spozoroval na vozovke pohyb chodkýň, ktorá skutočnosť vyvolala reakciu spočívajúcu v brzdení vozidla.
Ajnapriekuvedenémuvšakdošlokstretuvozidla,jehoľavejprednejčastispoškodenouA.B.anásledne
aj s maloletou F. B., ktoré mali byť po náraze odhodené od vozidla - A. B. do bočnej strany vľavo

od motorového vozidla, maloletá Simona H. pred motorové vozidlo, pričom nedošlo k ich prejdeniu
kolesami motorového vozidla továrenskej značky ŠKODA OCTAVIA, prípadne inými vozidlami, ktoré
mohli prechádzať daným úsekom cesty č. II/536, v okamihu vzniku dopravnej nehody, resp. ihneď po
dopravnej nehode (vznik zranení poškodených bezprostredne súvisí len s nárazom motorovým vozidlo
zn. ŠKODA OCTAVIA)“.

27. Vychádzajúc z tohto skutkového deja týkajúceho sa predmetnej dopravnej nehody prokurátor na
základe znaleckého dokazovania vykonaného znalcom z odboru cestnej dopravy a ostatných v trestnej
veci vykonaných dôkazov skutkové okolnosti dopravnej nehody právne vyhodnotil v právoplatnom
uznesení o sťažnosti nasledovne (str.8): „Vychádzajúc zo znení jednotlivých vyššie uvedených

ustanovení zákona o cestnej premávke, poukazujúc na závery znaleckého dokazovania ohľadne
vyhodnoteniamožnostizabráneniavznikudopravnejnehodyznalcomztechnickéhohľadiska,zhľadiska
právneho možno konštatovať, že aj napriek tomu, že rýchlosť vozidla pred dopravnou nehodou bola
ustálená na hodnote 53km/h, čo je prekročením maximálne povolenej rýchlosti v zmysle § 16 ods. 4
zákona o cestnej premávke, takto ustálenú rýchlosť nemožno hodnotiť ako rýchlosť v danom čase za

tak neprimeranú, aby jej výsledkom bol vznik kolíznej situácie. Vodič motorového vozidla I. J. reagoval
aj pri takto stanovenej rýchlosti vozidla na vznik kolíznej situácie včas, v momente, keď jednoznačne
mohol rozpoznať, že chodkyne prechádzajú cez vozovku a vytvárajú pre neho kolíznu situáciu, kde jeho
reakciu bolo možné vyhodnotiť ako správny prvok v jeho technike jazdy. Samotný, mierne prekročený
limit rýchlosti pohybu vozidla v obci, nemožno vyhodnotiť z hľadiska právneho ako bezprostrednú

príčinu vzniku dopravnej nehody, keďže pri zohľadnení technického hodnotenia, podľa ktorého by došlo
k zastaveniu vozidla pred miestom stretu len v prípade, ak by sa vozidlo pred kolíznou situáciou
pohybovalo len rýchlosťou do 43 km/h, ktorá rýchlosť je v absolútnych hodnotách neporovnateľne nižšia
ako hodnota ustálenej rýchlosti vozidla k maximálnej povolenej rýchlosti v obci. V prípade samotnéhoprekročenia maximálne povolenej rýchlosti v zistenom minimálnom rozsahu, by mohlo predstavovať zo
stranyvodičalennaplneniezákonnýchznakovpriestupku.Nakoľkovšakpredmetnézprávnehohľadiska
len minimálne prekročenie rýchlosti vozidla oproti povolenej maximálnej rýchlosti pri jazde cez obec,

nebolo bezprostrednou príčinou vzniku dopravnej nehody, žiadny právny prepis neukladá povinnosť
vodičommotorovýchvozidielvobcipohybovaťsarýchlosťoudo43km/h,priktorejbykdopravnejnehode
v tomto prípade nedošlo, nemožno vyhodnotiť konania vodiča I. J. ako konanie v rozpore s vyššie
citovanými ustanoveniami zákona o cestnej premávke vzťahujúce sa na povinnosti vodiča. Na druhej
strane je potrebné pripomenúť, že chodci aj napriek tomu, že sa pohybujú po priechode pre chodcov,

resp. chcú prejsť vozovku po vyznačenom priechode pre chodcov, pri takejto činnosti im nie je dané
absolútne právo prednosti, čo v danom prípade, pri hodnotení celkového konania chodkyne A. B.,
ktorá navyše sprevádzala maloletú chodkyňu F. H., možno hodnotiť ako bezprostrednú príčinu vzniku
dopravnejnehody,poukazujúcnaporušenieustanovenia§53ods.2zákonaocestnejpremávke...Vtom
je potrebné poukázať predovšetkým na objektívne zistený skutkový stav odohrávajúci sa tesne pred
časom vzniku dopravnej nehody, vzťahujúci sa práve na konanie poškodenej A. B., kde rozhodujúcu

úlohu zohral bezpochyby aj jej zdravotný stav ohľadne poruchy zraku, keď táto sa zjavne nepresvedčila
o celkovej situácii v cestnej premávke a to predovšetkým o situácií v opačnom jazdnom pruhu, kde sa
v rozhodnom čase pohybovalo práve vozidlo vedené vodičom I. J.. Práve jej rozhodnutie sa, poukazujúc
na zabezpečené dôkazy, ich vyhodnotenie, prejsť na druhú stranu vozovky, síce cez priechod pre
chodcov, avšak ihneď po prejdení dodávkového vozidla a spôsobom „prebehnutie“ cez vozovku, bolo

jednoznačnou, jedinou a bezprostrednou príčinou vzniku dopravnej nehody, jej následkov...“:

28. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

29. Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou
osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za
škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych
predpisov nie je tým dotknutá.

30. Podľa § 427 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný
prevádzateľ motorového vozidla.

31. Podľa § 428 Občianskeho zákonníka svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola

škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví len ak
preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

32. Podľa § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak škodu spôsobí viacero škodcov, zodpovedajú za ňu
spoločne a nerozdielne.

33. Podľa § 441 Občianskeho zákonníka ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša
škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

34. Podľa § 4 ods. 1 a 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti

za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
už len „Zákon o PZP„) poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. Poistený má z poistenia
zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na
náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení.

35. Podľa § 15 ods. 1 Zákona o povinnom zmluvnom poistení náhradu škody uhrádza poisťovateľ
poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti
poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

36. Nárok na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla si poškodený môže uplatniť
voči viacerým subjektom, ktoré zodpovedajú za škodu. A to ako voči priamemu škodcovi, ktorým
spravidla býva vodič motorového vozidla, na základe zodpovednosti za zavinene podľa cit. ust. § 420
ods.1 Občianskehozákonníka.Tuvšakjepotrebnézisťovať,činebolaškodaspôsobenávrámciplneniaúloh organizácie v zmysle cit. ust. § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Nárok si môže poškodený
uplatniť aj voči prevádzateľovi motorového vozidla v zmysle cit. ust. § 427 Občianskeho zákonníka.
Bude to spravidla vtedy, ak poškodený chce využiť možnosti solidarity záväzku viacerých subjektov

podľa cit. § 438 Občianskeho zákonníka. Ak túto možnosť poškodený nevyužije, môže žalovať iba jeden
z týchto subjektov. Poškodený si môže nárok na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového
vozidla uplatniť aj priamo voči poisťovateľovi škodcu ( § 15 ods. 1 Zákona o PZP), pričom poškodený
má dôkaznú povinnosť o tom, že za škodu zodpovedá škodca. Zdrojom záväzku poisťovateľa plniť
z povinného poistného plnenia je poistná zmluva.

37. Zástupca žalobkyne si nárok na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla zn.
Škoda Octavia ev. č. H. XXXXX (ďalej už len „predmetné motorové vozidlo“) pri dopravnej nehode
dňa 27.11.2013 žalobou uplatnil najprv voči pôvodnému žalovanému v 1. rade I. J., ako vodičovi
predmetného motorového vozidla. Súčasne tiež podľa § 15 Zákona o PZP aj priamo voči žalovanej v 2.
rade ako poisťovateľovi, u ktorého bola zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou predmetného

motorového vozidla poistená, čo žiadna zo strán nijako nespochybnila. Právoplatným uznesením súdu
zo dňa 23.01.2019 č.k. 2C 114/2016-197 súd na návrh zástupcu žalobkyne pripustil zámenu subjektu
v procesnom postavení žalovaného v 1. rade tak, že namiesto vodiča predmetného vozidla I. J. do
procesného postavenia žalovaného v 1. rade vstúpila žalovaná v 1. rade, obchodná spoločnosť STILL
SR spol. s r.o.. Návrh na zámenu tejto strany sporu doručený súdu dňa 22.06.2018 zástupca žalobkyne

(ako aj súd), bez ďalšieho, odôvodnil poukazom na listinný dôkaz na čl. 188 spisu, ktorý zástupca
žalobkyne predložil spolu s návrhom. Ide o písomné čestné prehlásenie splnomocneného zástupcu
obchodnej spoločnosti BUSINESS LEASE Slovakia, s.r.o., Karadžičová 8, 821 08 Bratislava 2, IČO: 35
745 843, Ing. Vladimíra Guštafika, datované dňom 20.05.2018 o tom, že predmetné motorové vozidlo
bolo v majetku tejto spoločnosti v dobe od 11.11.2011 do 11.07.2014, pričom počas tohto obdobia vozidlo

mala v prenájme obchodná spoločnosť STILL SR, spol. s r.o. na základe nájomnej zmluvy č. 3736512.

38. Zástupca žalovanej v 1. rade v podaní zo dňa 03.09.2019, o.i., ako aj priebehu ďalšieho konania
tvrdil, že od začiatku súdneho konania, resp. od vzniku škodovej udalosti, bolo stranám sporu známe, že
predmetné motorové vozidlo bolo služobným motorovým vozidlom, ktoré pôvodný žalovaný v 1. rade I.

J. využíval v rámci svojho pracovného pomeru za účelom plnenia pracovných úloh v spoločnosti STILL
SR spol. s r.o.. Túto skutočnosť uviedol aj sám pôvodný žalovaný v 1. rade I. J. v svojej výpovedi už
v rámci skráteného vyšetrovania po začatí trestného stíhania vo veci. Zástupca žalobkyne v podaní
zo dňa 05.11.2019, ako aj v priebehu celého ďalšieho konania tvrdil, že spoločnosť STILL SR spol.
s.r.o. je v danej veci žalovaná z opatrnosti pre nejednotnosť rozhodovacej praxe súdov, keďže nie

je zrejmé, či na stane žalovaných má vystupovať aj „prevádzateľ“ vozidla. V súvislosti s námietkou
premlčania vznesenou žalovanou v 1. rade o.i. tvrdil, že skutočnosť, že spoločnosť STILL SR spol s.r.o.
bola „prevádzateľom“ vozidla, nie je uvedené v žiadnom rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní
s tým, že v uznesení je uvedený výlučne vodič vozidla, nie prevádzateľ vozidla. Na pojednávaniach o.i.
tvrdil, že judikatúra najvyššieho súdu nie je jednotná v tom, kto má byť v takýchto prípadoch žalovaný,

či len poisťovňa, resp. „vlastník“, resp. „prevádzateľ“ motorového vozidla.

39. Podľa vyjadrenia žalovanej v 1. rade teda pôvodný žalovaný v 1. rade, vodič I. J., bol jej
zamestnancom a predmetné motorové vozidlo v čase nehody 27.11.2013 používal ako služobné. Toto
tvrdenie korešponduje so závermi konštatovanými policajnými orgánmi v uznesení o zastavení konania

vo veci, podľa ktorých vodič I. J. v svojej výpovedi sám uviedol, že v rozhodný deň išiel služobným
motorovým vozidlom. Súd preto zastáva názor, že u žalovanej v 1. rade sa jedná o zodpovednosť za
škodu podľa cit. § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého škoda je spôsobená právnickou
osobou, keď bola spôsobená pri jej činnosti tými, ktorých na túto činnosť použila.

40. Vo vzťahu k tvrdeniu zástupcu žalobkyne, že žalovanú v 1. rade žaluje ako prevádzateľa
predmetného motorového vozidla, ktorého zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla upravuje cit. ust. § 427 Občianskeho zákonníka, súd udáva, že zákon pojem „prevádzateľ“
motorového vozidla pre účely zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
nijako nedefinuje. Podľa ustálenej judikatúry však za prevádzateľa možno považovať právnickú alebo

fyzickú osobu, ktorá má právnu, a súčasne aj faktickú, možnosť disponovať s motorovým vozidlom
a organizovane ho užívať. Ide o organizované a dlhodobejšie používanie motorového vozidla na účel,
na ktorý je určený, osobou, ktorá je oprávnená ho na tento účel používať. Ide najmä o vlastníka,
oprávneného držiteľa alebo nájomcu. Prevádzateľ pritom môže, ale nemusí, byť totožný s vlastníkommotorového vozidla, prípadne vodičom. Pojem „prevádzateľ“ tiež nemožno zamieňať s pojmom „držiteľ“,
ktorý je pojmom pre účely správneho konania a predstavuje osobu, ktorá je takto zapísaná v dokladoch
od vozidla. Zistenie totožnosti vodiča a evidenčného čísla motorového vozidla, resp. aj vlastníka, je

jednou, ale nie jedinou cestou k zisteniu spoľahlivého záveru o tom, kto je prevádzateľom motorového
vozidla ako subjektu zodpovedného za škodu spôsobenú jeho prevádzkou podľa § 427 Občianskeho
zákonníka (porovnaj R 55/1971, str. 163, R 70/1969, ďalej napr. rozhodnutie NS ČR sp.zn. 25Cdo
2053/2005 zo dňa 28.02.2007).

41. Tu súd dáva do pozornosti predovšetkým rozsudok NS SR sp.zn. 6Cdo 154/2018 zo dňa 22.07.2020,
ktorý rieši právnu otázku, či nájomcu, ktorý uzatvoril zmluvu o nájme motorového vozidla, možno
považovať za prevádzateľa motorového vozidla v zmysle § 427 Občianskeho zákonníka, a ktorý
plne korešponduje so závermi vyslovenými NS ČR v rozsudku sp.zn. 25Cdo 2053/2005 zo dňa
28.02.2007. Podľa tohto rozsudku: “24. V preskúmavanej veci je predmetom konania nárok žalobcov
o náhradu škody na zdraví (a iné nároky) spôsobenej prevádzkou dopravného prostriedku podľa §

427 a nasl. Občianskeho zákonníka, podľa ktorých za túto škodu zodpovedá zásadne prevádzateľ
dopravného prostriedku. Tento zákonný pojem, ktorý je do istej miery jazykovo sporným, Občianskym
zákonníkom definovaný nie je. Vo všeobecnosti sa za prevádzkovateľa na účely § 427 Občianskeho
zákonníka považuje subjekt, ktorý má právnu a faktickú možnosť disponovať daným dopravným
prostriedkom, pričom takáto dispozícia má dlhodobejšie účelové určenie. Pôjde teda o subjekt, na

ktorého účet, nebezpečenstvo a v záujme ktorého sa prevádzka dopravného prostriedku vykonáva,
t. j. takú osobu, ktorá v prevažujúcej miere profituje z prevádzky, má záujem na prevádzke daného
dopravného prostriedku a znáša finančné náklady na jeho prevádzku. Podmienka možnosti faktickej a
právnej dispozície s dopravným prostriedkom musí byť splnená kumulatívne. Musí ísť teda o možnosť
tak organizovaného užívania a využívania dopravného prostriedku na účel, na ktorý daný dopravný

prostriedok slúži (najmä na jazdu), ako aj o možnosť právnej dispozície s dopravným prostriedkom
v rozsahu, v ktorom bola na subjekt prevádzkovateľa prenesená alebo v rozsahu, v ktorom obvykle
vyplýva z daného spôsobu a účelu faktickej dispozície. Na priznanie postavenia prevádzkovateľa
nestačí iba samotná právna možnosť nakladania s dopravným prostriedkom bez faktického ovládania
(napr. lízingová spoločnosť, ktorá dopravný prostriedok dlhodobo fyzicky neovláda, pričom previedla na

lízingovéhonájomcuajčasťprávnejdispozíciespočívajúcejnapr.vpovinnostiuzatvoriťpovinnézmluvné
poistenie), na druhej strane je však nedostačujúca aj iba samotná možnosť fyzickej dispozície s ním
(lízingová spoločnosť, ktorá umožnila nájomcovi za odplatu užívať vozidlo obvyklým spôsobom, nie však
na ňom vykonávať technické úpravy s výnimkou nevyhnutných opráv, pričom lízingový nájomca nebol
ani povinný vozidlo poistiť, t. j. nájomca mohol s vozidlom disponovať iba fyzicky, a to v obmedzenom

rozsahu, nebol však oprávnený právne disponovať s vozidlom) (Najvyšší súd Českej republiky, sp. zn.
25 Cdo 2563/2005). Pri posúdení právnej a faktickej možnosti dispozície s dopravným prostriedkom je
potrebné zohľadniť viacero faktorov. Primárnym je časový faktor faktickej dispozície, keďže prevádzka
dopravného prostriedku (resp. možnosť dispozície) sa viaže na splnenie podmienky dlhodobosti. K
dlhodobému užívaniu však nemusí reálne dôjsť (na priznanie postavenia prevádzkovateľa stačí účel,

s ktorým daný subjekt užíva dopravný prostriedok, smerujúci k jeho dlhodobejšiemu užívaniu). Ten,
kto so súhlasom prevádzkovateľa použije dopravný prostriedok iba prechodne alebo dokonca iba
jednorazovo, prípadne iba prevezme riadenie takéhoto dopravného prostriedku na určitý úsek cesty,
sa na účely tohto použitia nestáva jeho prevádzkovateľom. Ďalšie faktory, ktoré je potrebné zohľadniť,
je starostlivosť o dopravný prostriedok zo stránky finančnej a technickej, t. j. kto reálne zabezpečuje

bežnú údržbu, nevyhnutné a iné opravy, technické úpravy, kto uvedené opravy a úpravy uhrádza, kto
hradí bežné prevádzkové náklady, kto je povinný dať dopravný prostriedok poistiť, atď. a v neposlednom
rade je potrebné skúmať charakter vzťahu vlastníka dopravného prostriedku a jeho užívateľa. Aj keď
status prevádzkovateľa možno obvykle priznať vlastníkovi daného dopravného prostriedku, pojem
„prevádzkovateľ“ nemožno redukovať iba na vlastníka dopravného prostriedku, keďže faktická a právna

možnosť dispozície s dopravným prostriedkom môže byť v rôznom rozsahu prenesená na subjekt
odlišný od vlastníka. V takomto prípade je potrebné skúmať, či rozsah tohto prenesenia spolu s
koncentráciou atribútov, ktorými je charakterizovaný prevádzkovateľ, odôvodňujú priznanie postavenia
prevádzkovateľa inému subjektu (odlišnému od vlastníka). Súčasná právna úprava (ani vo svojom
pôvodnom znení z roku 1964) neprevzala domnienku, historicky vychádzajúcu z úpravy zákona č.

63/1951 o zodpovednosti za škody spôsobené dopravnými prostriedkami, ktorá v pochybnostiach
považovala za prevádzkovateľa dopravného prostriedku jeho vlastníka alebo každého spoluvlastníka
(k zakotveniu právnej domnienky vlastníka dopravného prostriedku ako prevádzkovateľa sa vrátila aj
súčasná česká právna úprava). Napriek tomu, že táto domnienka nemá svoje legálne vyjadrenie vObčianskom zákonníku, v právnej spisbe je tento výklad dovodzovaný, pretože v prípade pochybností
je práve vlastník tým subjektom, u ktorého možno predpokladať možnosť dlhodobo cielenej právnej a
faktickej dispozície s dopravným prostriedkom (Števček, M., G., A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko,

F., Tomašoviš, M. a kol. Občiansky zákonník I., § 1 - 450. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck,
2019, s. 1526-1527)“.

42. Podľa písomného čestného prehlásenia zo dňa 20.05.2018 (čl. 188 spisu), zhodne s údajmi v
evidenčnej karte vozidla a v zázname z dopravnej nehody (čl. 15 a čl. 17 pripojeného vyšetrovacieho

spisu), vlastníkom a držiteľom predmetného motorového vozidla v čase dopravnej nehody bola
spoločnosť BUSINESS LEASE Slovakia, s.r.o., Karadžičová 8, 821 08 Bratislava 2, IČO: 35 745 843, nie
žalovaná v 1. rade. Táto obchodná spoločnosť podľa listinných dôkazov v spise týkajúcich sa likvidácie
poistných udalosti a poistných plnení poskytnutých žalovanou v 2. rade zástupcov žalobkyne, bola aj
„poisteným„, teda tým, na koho sa vzťahuje poistenie u žalovanej v 2. rade na základe poistnej zmluvy
č. 6572222407. Ako však súd vyššie uviedol, tieto zistenia ešte sami o sebe nevylučovali záver, že

prevádzateľom predmetného motorového vozidla v čase dopravnej nehody mohla byť aj žalovaná v 1.
rade, teda osoba odlišná od vlastníka a držiteľa predmetného motorového vozidla. Zástupca žalobkyne
však na preukázanie svojho tvrdenia, že žalovanú v 1. rade žaluje ako prevádzateľa predmetného
motorového vozidla, okrem písomného prehlásenia zo dňa 20.05.2018 (čl. 188 spisu), podľa ktorého
táto žalovaná mala vozidlo v prenájme, neoznačil a nepredložil žiadne ďalšie dôkazy. Súd preto nemohol

bez dôvodných pochybností prijať vo veci záver, že žalovaná v 1. bola v čase dopravnej nehody
prevádzateľom predmetného motorového vozidla, a teda, že je daná jej zodpovednosť za škodu aj podľa
§ 427 Občianskeho zákonníka. Na základe vykonaného dokazovania súd prijal záver, že prevádzateľom
v čase dopravnej nehody bol vlastník vozidla a držiteľ dokladov od vozidla, a to obchodná spoločnosť
BUSINESS LEASE Slovakia, s.r.o., Karadžičová 8, 821 08 Bratislava 2, IČO: 35 745 843, ktorá bola

aj poisteným.

43. Podľa písomného čestného vyhlásenia tejto spoločnosti zo dňa 20.05.2018 (čl. 188 spisu) žalovaná
v 1. rade mala predmetné motorové vozidlo v dobe od 11.11.2011 do 11.07.2014 v prenájme na
základe nájomnej zmluvy č. 3736512, čo strany nečinili sporným. Takáto nájomná zmluva však súdu

nebola predložená. Zástupca žalobkyne neuviedol žiadne ďalšie tvrdenia. Zástupca žalovanej v 1.
rade v priebehu celého konania iba tvrdil, že predmetné motorové vozidlo bolo služobným motorovým
vozidlom, ktoré pôvodný žalovaný v 1. rade I. J. využíval v rámci svojho pracovného pomeru za účelom
plnenia pracovných úloh u žalovanej v 1. rade. V priebehu konania však tiež neuviedol žiadne tvrdenia
a nepreukázal rozsah oprávnení, ktoré na základe nájomnej zmluvy žalovaná v 1. rade k predmetnému

vozidlu mala. Podľa uvedenej judikatúry nájomca prichádza do úvahy ako prevádzateľ motorového
vozidla najmä v prípade lízingu s následným právom kúpy, tzv. finančného lízingu (porovnaj napr.
Rc 6/2009). V prejednávanej veci nie je však zrejmé, či sa malo jednať o lízingovú nájomnú zmluvu
s následným odkúpením vozidla za odplatu, alebo len o bežný prenájom vozidla. Podľa výpisu z
obchodného registra vlastník predmetného motorového vozidla má v predmete činnosti, o.i., aj prenájom

motorových vozidiel. Podľa uvedenej judikatúry však z hľadiska spoľahlivého zistenia prevádzateľa
motorového vozidla pre účely zodpovednosti za škodu podľa § 427 Občianskeho zákonníka u žalovanej
v 1. rade ako nájomcu vozidla bolo rozhodné, či prenajímateľ previedol na žalovanú v 1. rade toľko práv
k prenajatému predmetnému vozidlu, že už právne a fyzicky nedisponoval s vozidlom, a že žalovaná
v 1. rade ako nájomca sa tak stala prevádzateľom vozidla. Inak, vlastník vozidla, ktorý požičia alebo

prenájme motorové vozidlo, ostáva jeho prevádzateľom, a v zásade subjektom zodpovedným za škodu
spôsobenú jeho prevádzkou podľa cit. ust. § 427 Občianskeho zákonníka.

44. Vychádzajúc z uvedených skutkových a právnych záverov súd žalovanú v 1. rade nemohol
považovať za prevádzateľa predmetného motorového vozidla zodpovedného za škodu spôsobenú

jeho prevádzkou podľa § 427 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na výsledky dokazovania do úvahy
prichádzala iba zodpovednosť žalovanej v 1. rade podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, teda
zodpovednosť žalovanej v 1. rade za škodu spôsobenú pri jej činnosti vodičom I. J., ktorý predmetné
motorové vozidlo používal ako služobné motorové vozidlo v rámci svojho pracovného pomeru za účelom
plnenia pracovných úloh u nej.

45. Nakoľko žalované v 1. a 2. rade vzniesli vo veci námietky premlčania uplatnených nárokov, súd sa
najprv zaoberal týmito riadne uplatnenými prostriedkami procesnej obrany oboch žalovaných.46. Vo vzťahu k obrane žalovanej v 1. rade spočívajúcej v nesprávnom postupe súdu pri
pripustení zámeny subjektov v procesnom postavení žalovanej 1. rade súd iba udáva, že uznesenie
Okresného súdu Kežmarok zo dňa 23.01.2019 č.k. 2C 114/2016-197 nadobudlo dňom 26.02.2019

právoplatnosť. Právoplatnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia, ktorá spôsobuje jeho záväznosť a
zásadnú nezmeniteľnosť, a to aj v prípade jeho prípadnej nesprávnosti. Civilný sporový poriadok nedáva
súdu prvej inštancie žiadne oprávnenie meniť svoje právoplatné rozhodnutie. Súd konajúci vo veci iba
výnimočne nie je viazaný svojim uznesením a môže ho zmeniť, a to len uznesením, ktorým sa upravuje
vedenie konania (napr. uznesenie o predĺžení lehoty podľa § 118 ods. 2, uznesenie o spojení veci na

spoločné konanie alebo vylúčení veci na samostatné konanie podľa § 147 ods. 4, § 166, uznesenie o
vyhlásenídokazovaniazaskončenépodľa§182,uznesenieoustanoveníznalcapodľa§207,uznesenie
o odročení pojednávania a pod). Uznesenie súdu podľa § 80 Civilného sporového poriadku nie je
uznesením o vedení konania. Preto súd nemohol žiadosti zástupcu žalovanej v 1. rade o zrušenie
tohto právoplatného uznesenia, ktorým je súd viazaný (a to bez ohľadu na jeho prípadnú nesprávnosť)
vyhovieť, a vo veci konal a vec rozhodol voči subjektu, ktorý bol právoplatne do procesného postavenia

žalovanej v 1. rade pripustený.

47. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

48. Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za
tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej
škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

49. Podľa § 15 ods. 2 Zákona o povinnom zmluvnom poistení na premlčanie nároku na náhradu škody

proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila.

50. Pre právo na náhradu škody spôsobenej na zdraví platí len subjektívna premlčacia doba ( § 106 ods.
2 veta druhá), ktorá plynie odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a tiež o tom, kto za ňu zodpovedá.
Pre začatie plynutia subjektívnej premlčacej doby teda musia byť kumulatívne splnené obidve zákonné

podmienky,tzn.,akovedomosťpoškodenéhooškode,takajvedomosťpoškodenéhootom,ktozaškodu
zodpovedá. Okamih splnenia oboch podmienok pritom môže byť rozdielny. Podľa ustálenej judikatúry
prvú podmienku, a to že poškodený sa „dozvie o škode“, je potrebné vykladať tak, že vyjadruje ako
vedomosť poškodeného nie len o protiprávnom konaní alebo udalosti, ktorou bola škoda spôsobená,
ale aj o tom, že mu vznikla ujma určitého druhu a rozsahu, ktorú je možné objektívne vyjadriť (vyčísliť)

v peniazoch tak, aby mohol svoj nárok na náhradu škody aj uplatniť na súde. Druhá podmienka, a to
že poškodený sa dozvie „o tom, kto za ňu zodpovedá“, teda vedomosť poškodeného o osobe škodcu,
sa viaže k okamihu, keď poškodený dostal dostatok informácií, na základe ktorých si mohol urobiť
úsudok, ktorý konkrétny subjekt je za škodu zodpovedný. Podľa judikatúry sa nemusí jednať priamo
ozistenietohtosubjektu,alepostačuje,akskutkovéokolnosti,ktorýmipoškodenýdisponoval,mohliviesť

k záveru o vymedzení zodpovedného subjektu. Nie je rozhodujúce, kedy si poškodený na základe týchto
informácii, o ktorých vedel, skutočne utvoril právny záver o zodpovednosti určitej osoby alebo overil
jej identitu, ale kedy disponoval skutkovými okolnosťami potrebnými k utvoreniu tohto záveru (porovnaj
napr. rozsudok NS ČSR z 27.09.1974 sp.zn. 2Cs 19/74, publikovaný v Zbierke súdnych rozhodnutí
a stanovísk pod 38/1975, obdobne stanovisko NS SSR z 23.11.1983, sp.zn. Cpj 10/83, publikované

pod č. 3/1984 Zbierky súdnych rozhodnutí a stanovísk, rozsudky NS ČR sp.zn. 22 Odo 477/2001 zo dňa
03.04.2002, sp.zn. 25 Cdo 61/2002 zo dňa 28.01.2004, rozsudok NS ČR sp.zn. 25Cdo 1331/2005 zo
dňa 23.05.2007, sp.zn. 25Cdo 2272/2001, a pod).

51. Pokiaľ ide o prvú podmienku, tzn. vedomosť poškodeného o škode a jej rozsahu, posúdenie splnenia

tejto podmienky pri škode na zdraví slovenská judikatúra viaže na okamih ustálenia zdravotného stavu
poškodeného. V otázke premlčania nároku na náhradu bolestného sa za podstatný považuje právny
názor vyslovený v rozsudku NS SR sp.zn. MCdo 37/2000 zo dňa 28.06.2001, R 68/2003, v odôvodnení
ktorého sa uvádza, že: „Za deň zistenia bolesti nemožno bez ďalšieho považovať deň ukončenia
práceneschopnosti poškodeného, ani deň vyhotovenia posudku o bolestnom, ale okamih(deň) ustálenia

zdravotného stavu poškodeného“. Tento právny názor prevzala väčšina súdov, porovnaj napr. uznesenie
ÚS SR sp.zn. IV. ÚS 305/208 zo dňa 24.07.2008, uznesenie ÚS SR sp.zn. 399/2016 zo dňa 21.06.2016,
rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 17Co 86/2011 zo dňa 03.11.2011, a ďalšie. V otázke
premlčania nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia sa za zásadný považuje právnynázor vyslovený v rozsudku NS ČR sp.zn. 1Cz 23/1983, Rc 9/1986, v odôvodnení ktorého sa uvádza:
„O škodě spočívajíci ve stížení společenského uplatnění se poškozený dozví v dobe, kdy lze objektívne
provést ohodnocení bolestného a stížení společenského uplatnení, neboť až tehdy má poškozený

k dispozici skutkové okolnosti, z nich lze škodu zjistit“. Posúdenie otázky, kedy sa zdravotný stav
poškodeného ustálil a kedy je možné vykonať bodové ohodnotenie, je závislé vždy na odbornom
vyjadrení lekára. Začiatok plynutia subjektívnej doby môže byť pritom rozdielny vo vzťahu k nároku na
náhradu škody na zdraví spočívajúcej v pretrpenej bolesti, a vo vzťahu k nároku na náhradu škody
spočívajúcej v sťažení spoločenského uplatnenia.

52. Podľa záverov znalca ustanoveného súdom v konaní MUDr. Petra Kľoca, PhD., odbor „Zdravotníctvo
a farmácia“, odvetvie „Traumatológia“, konštatovaných v písomnom znaleckom posudku vedenom
v denníku znalca pod č.5/2020 zo dňa 10.12.2020 k ustáleniu somatického zdravotného stavu žalobkyne
z hľadiska priebehu jej liečby došlo na základe zdravotnej dokumentácie najneskôr 16.01.2014, teda
v čase jej prepustenia z oddelenia dlhodobo chorých v Banskej Štiavnici do Domova dôchodcov

a sociálnych služieb v Žiari nad Hronom („bolesti panvy tlmené bežnými analgetikami, pacientka
bez zjavného deficitu na končatinách, po rehabilitácii schopná pri prepustení chôdze oporou pod
dohľadom druhej osoby...“). Podľa záverov znalca po tomto čase nedošlo u žalobkyne už k okolnostiam
ovplyvňujúcim bodové ohodnotenie jej bolestného v súvislosti s predmetnou nehodou. Je to teda dátum,
ku ktorému bolo možné vykonať bodové ohodnotenie bolestného. Tento záver vyslovený znalcom

MUDr. Petrom Kľocom PhD. nebol žiadnou zo sporových strán nijako spochybnený. Preto súd dátum
16.01.2014 považoval za okamih, kedy bol zdravotný stav žalobkyne už ustálený, a kedy bolo objektívne
už možné vykonať bodové ohodnotenie bolestného. Súd sa nestotožnil so zástupcom žalovanej v 1.
rade, že za deň, kedy sa žalobkyňa ako poškodená o škode za pretrpenú bolesť dozvedela, je pre účely
začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby potrebné považovať deň dopravnej nehody (27.11.2013).

Vedomosť poškodeného o škode nemožno totiž zamieňať s vedomosťou iba o udalosti, ktorá škodu
spôsobila. Ako už súd uviedol, pri vedomosti o škode v zmysle cit § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka
ide o existenciu vedomosti nie len o tom, že vznikla určitá škoda, ale aj o jej rozsahu. Zástupca žalobkyne
spolu so žalobou predložil súdu lekársky posudok o bodovom ohodnotení bolestného u žalobkyne
vypracovaný MUDr. Martinom Lajošom zo dňa 28.03.2014. Žalobkyňa teda nepochybne minimálne dňa

28.03.2014 mala aj k dispozícii lekársky posudok o bodovom ohodnotení bolestného, a teda minimálne
dňa 28.03.2014 mala aj reálnu vedomosť o rozsahu a výške škody na jej zdraví z pohľadu bolestného.

53. Pokiaľ ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, podľa záverov znalca MUDr. Petra Kľoca PhD.
prijatých v písomnom znaleckom posudku, z hľadiska výskytu relevantných zmien zdravotného stavu

žalobkyne viac ako rok po úraze, a to aj s ohľadom na ich dopad na spoločenské uplatnenie
žalobkyne, bolo možné ohodnotiť sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne rok po úraze, t.j. dňa
27.11.2014. Po tomto čase nedošlo u žalobkyne v súvislosti s trvalými následkami po predmetnom úraze
k okolnostiam ovplyvňujúcim bodové ohodnotenie sťaženia jej spoločenského uplatnenia. Rovnako aj
podľa záverov aj znalca MUDr. Ladislava Lauka vyslovených v znaleckom posudku č. 81/2021 stav

žalobkyne možno považovať za ustálený po roku od úrazu, teda 27.11.2014. Ani tieto závery vyslovené
znalcamineboližiadnouzosporovýchstránnijakospochybnené.Pretosúddeň27.11.2014považovalza
okamih, kedy bolo objektívne možné vykonať bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia.
Zástupca žalobkyne spolu so žalobou predložil súdu lekársky posudok o bodovom ohodnotení sťaženia
spoločenského uplatnenia žalobkyne vypracovaný MUDr. Martinom Lajošom zo dňa 01.04.2015.

Žalobkyňa teda dňa 01.04.2015 mala už aj reálne k dispozícii lekársky posudok o bodovom ohodnotení
sťaženia spoločenského uplatnenia, teda dňa 01.04.2015 mala už aj reálnu vedomosť o rozsahu a výške
škody na jej zdraví z pohľadu sťaženia spoločenského uplatnenia.

54. Pokiaľ ide splnenie druhej zákonnej podmienky pre začatie plynutia subjektívnej dvojročnej

premlčacej doby, t.j. vedomosť žalobkyne o škodcovi, zástupca žalovanej v 1. rade v nadväznosti na
vznesenú námietku premlčania tvrdil, že žalobkyňa mala vedomosti o tom, ktorý subjekt jej za škodu
zodpovedá, už zo skutkových okolností, ktoré boli zistené v trestnom konaní vedenom OR PZ ODI
Kežmarok v súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou pod ČVS: OPR-101/DI-KK-2013. Poukazoval
na evidenčnú kartu predmetného motorového vozidla nachádzajúcu sa vo vyšetrovacom spise, kde

ako už súd vyššie uviedol, ako vlastník vozidla a držiteľ dokladov od vozidla bola vedená spoločnosť
BUSINESS LEASE Slovakia, s.r.o., Karadžičová 8, 821 08 Bratislava 2, IČO: 35 745 843. Ďalej tiež
na odôvodnenie uznesenia o zastavení konania vo veci, podľa ktorého: „Z výpovede vodiča I. J.
vyplýva, že dňa 27.11.2013 išiel služobným motorovým vozidlom zn. Škoda OKTAVIA do práce...“.Poukazoval pritom na skutočnosť, že žalobkyňa bola aj v tomto trestnom konaní zastúpená advokátom
JUDr. Marcelom Mašanom. Zástupca žalobkyne namietal, že v uzneseniach síce bol uvedený vodič
predmetného motorového vozidla I. J., nie však prevádzateľ predmetného motorového vozidla, za

ktorého považuje žalovanú v 1. rade.

55. Tu súd opakovane konštatuje, že žalobkyňa neuniesla v konaní dôkazné bremeno o tom, že
žalovaná v 1. rade ako nájomca predmetného motorového vozidla bola v čase dopravnej nehody aj
prevádzateľom motorového vozidla, zodpovedným za škodu spôsobenú jeho prevádzkou v zmysle

§ 427 Občianskeho zákonníka, a súd na základe vykonaného dokazovania mohol uvažovať iba
o zodpovednosti žalovanej v 1. rade za škodu na zdraví žalobkyne podľa § 420 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Tzn., o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri činnosti vodičom I. J., ktorý predmetné
motorové vozidlo používal ako služobné motorové vozidlo v rámci svojho pracovného pomeru
u žalovanej v 1. rade za účelom plnenia jej pracovných úloh. Súd len dodáva, že toto tvrdenie žalovanej
v 1. rade nebolo žiadnou zo strán spochybnené. Aj keď z pohľadu zodpovednosti žalovanej v 1. rade

ako prevádzateľa podľa § 427 Občianskeho zákonníka (existencie ktorej zákonné predpoklady neboli
v konaní preukázané) možno prisvedčiť zástupcovi žalobkyne, že na základe skutkových okolností,
ktoré vyšli najavo v trestnom konaní, si žalobkyňa nemohla vytvoriť úsudok o tom, že prevádzateľom
predmetného motorového vozidla by mala byť žalovaná v 1. rade, a teda záver o jej zodpovednosti za
škodu ako prevádzateľa (to nebolo preukázané ani v konaní v prejednávanej veci). Tento záver je však

z hľadiska zodpovednosti žalovanej v 1. rade podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka irelevantný.
Súd z pohľadu tejto zodpovednosti žalovanej v 1. rade považoval za rozhodujúci záver o opodstatnenosti
obrany zástupcu žalovanej v 1. rade, že žalobkyňa na základe skutkových okolností, ktoré vyšli najavo
v trestnom konaní, si mohla urobiť úsudok o zodpovednosti žalovanej v 1. rade ako škodcu podľa §
420 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ako už súd vyššie uviedol, nemuselo sa jednať o presné zistenie

osoby škodcu, ale postačovalo, aby skutkové okolnosti, ktorými žalobkyňa ako poškodená v tom čase
disponovala, jej umožňovali urobiť záver o vymedzení žalovanej v 1. rade ako zodpovedného subjektu
a overiť si jej identitu. Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby nemôže závisieť na tom, či a
kedy si žalobkyňa zaopatrila dostatok dôkazov alebo kedy sa vytvorila pro ňu priaznivejšia procesnú
situáciu k tomu, aby skutkové okolnosti, o ktorých mala vedomosť, mohla v súdnom konaní preukázať.

Súd preto zastáva názor, že žalobkyňa už v čase trestného konania vedela, že predmetné motorové
vozidlo, prevádzkou ktorého jej bola spôsobená škoda na zdraví, riadil vodič I. J. ako vozidlo služobné,
čo nepochybne vyplývalo z odôvodnenia uznesení vydaných v tomto konaní. Nie je relevantné, kedy
si na základe tejto informácie žalobkyňa utvorila právny záver o žalovanej v 1. rade ako zodpovednom
subjekte, a kedy si zabezpečila doklady o jej identite ako zamestnávateľa vodiča I. J., zodpovedajúceho

za škodu spôsobenú týmto vodičom. Čestné prehlásenia vlastníka predmetného motorového vozidla,
spoločnosti BUSINESS LEASE Slovakia, s.r.o., Karadžičová 8, 821 08 Bratislava 2, IČO: 35 745 843,
ktorá bola aj poisteným, zo dňa 20.05.2018, ktoré zástupca žalobkyne predložil súdu v priebehu konania
spolu s podaním 22.06.2018, si žalobkyňa objektívne mohla zabezpečiť už skôr. Preto súd vychádzal
zo záveru, že najneskôr momentom, kedy bolo žalobkyni doručené uznesenie o zastavení konania vo

veci zo dňa 19.10.2015, t.j., dňom 30.10.2015, resp. dňom 20.10.2015, kedy sa jej zástupca oboznámil
s výsledkami vyšetrovania, sa žalobkyňa v zmysle § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka preukázateľne
dozvedela o skutkových okolnostiach, z ktorých si mohla záver o zodpovednosti žalovanej v 1. rade za
škodu podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyvodiť a jej identitu overiť.

56. Nárok na náhradu škody na zdraví titulom bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenie si
žalobkyňa voči žalovanej v 1. rade uplatnila 1 krát na súde písomným elektronickým podaním, ktorým
navrhla, aby do konania namiesto pôvodného žalovaného v 1. rade, vodiča predmetného motorového
vozidlaI.J.,vstúpilažalovanáv1.rade(čl.186spisu).Totoelektronicképodaniebolosúdudoručenédňa
22.06.2018. Vychádzajú z vyššie ustáleného okamihu, kedy sa žalobkyňa dozvedela o škode a súčasne

aj o tom, že za škodu jej ako zamestnávateľ vodiča I. J. zodpovedá žalovaná v 1. rade podľa § 420 ods.
2 Občianskeho zákonník, t.j., najneskôr dňom 30.10.2015, súd prisvedčil zástupcovi žalovanej v 1. rade,
že nárok na náhradu škody na zdraví, a to ako na náhradu bolestného, tak aj na náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia, si žalobkyňa voči žalovanej v 1. rade uplatnila po uplynutí subjektívnej
dvojročnej premlčacej doby. Súd považoval za preukázané, že táto dvojročná subjektívna premlčania

doba začala plynúť najneskôr dňa 30.10.2015, a uplynula dňom 30.10.2017. Preto pokiaľ žalobkyňa si
nároky na náhradu škody 1 krát uplatnila voči žalovanej v 1. rade až dňa 22.06.2018, nároky uplatnila po
uplynutí dvojročnej premlčacej doby. Súd žalobkyni nemohol premlčané právo priznať a žalobu voči tejto
žalovanej musel v celom rozsahu oboch uplatnených nárokov predovšetkým z tohto dôvodu zamietnuť.57. Pokiaľ ide o námietku premlčania vznesenú žalovanou v 2. rade ako poisťovateľom, súd vychádzal
z cit. § 15 ods. 2 Zákona o PZP, podľa ktorého na premlčanie nároku na náhradu škody proti

poisťovateľovi platí rovnaká právna úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu
spôsobila. Toho dôsledkom je, že aj tento priamy nárok poškodeného proti poisťovateľovi sa premlčí za
rovnakých podmienok, ako nárok poškodeného voči poistenému škodcovi. Poisteným podľa výsledkov
dokazovania v prejednávanej veci, bol vlastník predmetného morového vozidla, ktorého súd považoval
aj za prevádzateľa vozidla, teda spoločnosť BUSINESS LEASE Slovakia, s.r.o., Karadžičová 8, 821

08 Bratislava 2, IČO: 35 745 843. Žalobkyňa si nárok na náhradu škody na zdraví síce voči tomuto
subjektu neuplatnila, súd však mal za to, že bolo na žalobkyni, či si nárok uplatní len voči žalovanej
v 2. ako poisťovateľovi, ale súčasne aj voči poistenému škodcovi. Voči každému tomuto subjektu sa
žalobkyni právo na náhradu škody za zákonných pravidiel uvedených v § 106 Občianskeho zákonníka
premlčuje samostatne (porovnaj napr. rozsudok NS SR sp.zn. 4Cbdo 9/2021 zo dňa 31.03.222,
publikovaný pod 36/2022). Žalobkyňa ako poškodená sa o škode na zdraví spočívajúcej v pretrpenej

bolesti dozvedela dňa 16.01.2014, resp. najneskôr dňa 28.03.2014, a o škode spočívajúcej v sťažení
spoločenského uplatnenia dňa 27.11.2014, resp. najneskôr dňa 01.04.2015 (viď vyššie). O tom, že za
škodu jej zodpovedá poistený, teda vlastník a prevádzateľ predmetného motorového vozidla, spoločnosť
BUSINESS LEASE Slovakia, s.r.o., Karadžičová 8, 821 08 Bratislava 2, IČO: 35 745 843, sa podľa
názoru súdu dozvedela najneskôr dňa 30.10.2015, resp. dňa 20.10.2015, kedy v rámci trestného

konania mala nepochybne k dispozícii skutkové okolnosti, z ktorých si mohla úsudok aj o zodpovednosti
tejto spoločnosti ako vlastníka a prevádzateľa vozidla vyvodiť (viď evidenčná karta vozidla a záznam
z dopravnej nehody na čl. 15 a čl. 17 vyšetrovacieho spisu). Preto pokiaľ si žalobkyňa nároky na náhradu
škody na zdraví voči žalovanej v 2. rade uplatnila žalobou dňa 24.11.2016, obidva nároky si uplatnila
v rámci dvojročnej subjektívnej premlčacej doby, ktorá nemohla začať plynúť skôr ako 30.10.2015, resp.

20.10.2015. Vo vzťahu k obrane žalovanej v 2. rade, že premlčacia doba začala v prípade nároku na
náhradu bolestného plynúť odo dňa 16.01.2014, súd opakovane zdôrazňuje, že pre začatie plynutia
subjektívnej premlčacej doby nestačí len splnenie podmienky, že poškodený sa „dozvie o škode“, ale aj
tom, „kto za ňu zodpovedá“, pričom obidve podmienky musia byť splnené kumulatívne.

58. Žalovaná v 2. rade (rovnako ako aj žalovaná v 1. rade) žalobu žiadala zamietnuť v celom rozsahu
aj z dôvodu, že škoda na zdraví žalobkyne bola spôsobená aj zavinením žalobkyne. Miera zavinenia
žalobkyne podľa jej názoru zodpovedá 50 %. S poukazom na rozsah poistného plnenia doposiaľ už
poskytnutého žalobkyni tvrdila, že žalobkyňa už nemá nárok na doplatenie náhrad tak, ako sa žalobou
v jej konečnej úprave domáha.

59. Cit. ust. § 441 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak bola škoda spôsobená tiež spoluzavinením
poškodeného, nesie škodu pomerne, patrí k právnym normám s relatívne neurčitou hypotézou. Podľa
judikatúry konečná úvaha o tom, nakoľko sa na spôsobení škody podieľali jednotliví účastníci dopravnej
nehody, a teda v akom rozsahu zodpovedajú za škodu, závisí vždy od skutkových okolností konkrétneho

prípadu a od porovnania všetkých okolností, ktoré mohli mať a mali vplyv na výsledok. Akékoľvek
zovšeobecnenie, t.j vytvorenie všeobecného pravidla aplikovateľného na obdobné prípady, je spravidla
vylúčené. Pri úvahe o pomernom rozdelení škody medzi škodcom a poškodeným ide o určenie
vzájomného vzťahu medzi konaním poškodeného a škodcu, a o zváženie všetkých skutočností, ktoré
prispeli k spôsobeniu škody. Zvažujú sa všetky príčiny, ktoré viedli ku škode, a rovnako ako u škodcu aj

u poškodeného je možné brať do úvahy len také ich konanie, ktoré bolo aspoň jednou z príčin vzniku
škody (porovnaj napr. uznesenia NS ČR sp.zn. 25Cdo 1292/2006, sp.zn. 25 Cdo 1293/2006, sp.zn.
25Cdo1054/2007,rozsudokNSČRsp.zn.25Cdo599/2006,aďalšie.)Aplikáciaust.§441Občianskeho
zákonníka pritom vzhľadom na svoju všeobecnú povahu prichádza do úvahy bez zreteľa na to, či
zodpovednosť za škodu je založená na objektívnom alebo subjektívnom princípe. Teda, ako v prípade

všeobecnej zodpovednosti za škodu založenej na princípe predpokladaného zavinenia podľa § 420
ods. 1 a 2 Občianskeho zákona, tak aj v prípade osobitnej objektívnej zodpovednosti prevádzateľa za
škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla podľa § 427 Občianskeho zákonníka.
Podľa judikatúry však v prípade škody vyvolanej osobitnou povahou prevádzky výlučná zodpovednosť
poškodeného za škodu, ktorú však žalovaná v 2. rade v prejednávanej veci, na ktorej bolo dôkazné

bremeno, nenamietala, prichádza do úvahy len v prípade, že škoda nebola spôsobená okolnosťami,
ktoré majú pôvod v prevádzke (§ 428 Občianskeho zákonníka).60. Podľa záverov konštatovaných prokurátorom v odôvodnení uznesenia o sťažnosti prijatých na
základe znaleckého dokazovania vykonaného znalcom z odboru dopravy v rámci trestného konania
vodič predmetného motorového vozidla I. J. reagoval na vznik kolíznej situácie brzdením včas, a to

v momente, keď jednoznačne mohol rozpoznať, že žalobkyňa ako chodkyňa prechádza po vyznačenom
priechode pre chodcov cez vozovku a vytvára pre neho kolíznu situáciu. Vozidlo sa pritom pri prejazde
predmetným úsekom v obci pohybovalo rýchlosťou 53km/h, čo je mierne prekročenie maximálne
povolenej rýchlosti v tomto úseku obce 50km/h. Pri zohľadnení technického hodnotenia by však
k zastaveniu vozidla pred miestom stretu došlo len v prípade, ak by sa vozidlo pred kolíznou situáciou

pohybovalo rýchlosťou do 43 km/h, čo je rýchlosť nižšia ako najvyššia povolená rýchlosť v tomto úseku.
Na druhej strane, žalobkyňa ako chodkyňa sa pred vstupom na vozovku nepresvedčila o celkovej situácii
v cestnej premávke, a to predovšetkým o situácií v opačnom jazdnom pruhu, kde sa v rozhodnom
čase pohybovalo predmetné vozidlo, a rozhodla sa prejsť na druhú stranu vozovky, síce cez priechod
pre chodcov, avšak ihneď po prejdení dodávkového vozidla cez priechod, ktoré jej zakrývalo celkový
výhľad, a spôsobom „prebehnutia“ cez vozovku, čo podľa záverov konštatovaných v uznesení bolo

jednoznačnou, jedinou a bezprostrednou príčinou vzniku dopravnej nehody a jej následkov. Úlohu zohral
aj zdravotný stav žalobkyne, porucha zraku.

61. Podľa § 3 ods. 2 písm. a) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ( ďalej už len „ Zákon o cestnej premávke„) účastník

cestnej premávky je povinný a) správať sa disciplinovane a ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť
alebo plynulosť cestnej premávky, pritom je povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému,
dopravno-technickému stavu cesty, situácii v cestnej premávke, poveternostným podmienkam a svojim
schopnostiam.

62. Podľa § 53 ods. 2 Zákona o cestnej premávke chodci, ktorí prechádzajú cez priechod pre chodcov,
musia brať ohľad na vodičov prichádzajúcich vozidiel najmä tým, že neprechádzajú jednotlivo, ale v
skupinách. To platí aj voči vodičom odbočujúcim na cestu, cez ktorú chodci prechádzajú. Chodec nesmie
vstupovať na vozovku, a to ani pri použití priechodu pre chodcov, ak vzhľadom na rýchlosť a vzdialenosť
prichádzajúcich vozidiel nemôže cez vozovku bezpečne prejsť.

63. Podľa § 53 ods. 4 Zákona o cestnej premávke pred vstupom na vozovku sa chodec musí presvedčiť,
čitakmôžeurobiťbeznebezpečenstva,alenčovstúpinavozovku,nesmiesatambezdôvodnezdržiavať
ani zastavovať. To platí na priechode pre chodcov i mimo neho. Chodec nesmie prekonávať zábradlie
ani iné zábrany.

64. Podľa 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

65. Podľa záverov prijatých v trestnom konaní, ktoré síce zástupca žalobkyne spochybnil, avšak bez

toho, aby navrhol vykonanie akéhokoľvek dôkazu v tomto smere, a ktorými žalovaná v 2. rade, na
ktorej bolo dôkazné bremeno o spoluzavinení škody žalobkyňou, obranu v tomto smere dôvodila,
žalobkyňa teda ako chodkyňa porušila svoje povinnosti stanovené v cit. ust. § 3 a § 53 Zákona o cestnej
premávke, keď prechádzala cez vozovku síce po priechode pre chodcov (teda cez správne miesto),
ale z hľadiska spôsobu prechodu nesprávne, a bez prispôsobenia konania jej poruche zraku (časovo

- priestorový pohyb po priechode vzhľadom na časovo - priestorový pohyb vozidla). Žalobkyňa ako
chodec vstúpila na vozovku v čase, keď už vozidlo ani pri dodržaní najvyššej povolenej rýchlosti nemohlo
dopravnej nehode zabrániť. Navyše, spôsobom „prebehnutia“. Tým súčasne porušila aj všeobecnú
prevenčnú povinnosť predchádzať škodám upravenú cit. § 415 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa tak
porušením uvedených právnych povinnosti v zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka zodpovedá

za škodu, ktorá jej vznikla na zdraví (subjektívna zodpovednosť za zavinenie), spolu s prevádzateľom
predmetného motorového vozidla podľa § 427 Občianskeho zákonníka (objektívna zodpovednosť za
výsledok). Mieru zavinenia žalobkyne na vzniku škody súd na základe uvedených skutkových okolností
stanovil minimálne na 35 %, a to akcentujúc všeobecne nepomerne väčšiu zraniteľnosť chodca, resp.
vyššie nároky kladené na okolnosti prevádzky motorového vozidla s ohľadom na nebezpečie, ktoré

automobil pre chodca predstavuje.

66. Žalovaná v 2. rade už vyplatila žalobkyni poistné plnenie titulom náhrady za bolesť vo výške celkom
18.910,80 eur, pričom žalobou sa domáha doplatenia tejto náhrady ešte vo výške 9.187,60 eur, čopredstavuje ešte cca 32 %. Titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia žalovaná v 2. rade
už vyplatila žalobkyni 84.791 eur, pričom žalobou sa domáha doplatenia tejto náhrady ešte vo výške
39.205,92 eur, čo predstavuje cca 31%. Keďže súd mieru zavinenia žalobkyne na vzniku škody stanovil

minimálne na 35 %, obidva nároky žalobkyne uplatnené žalobou, ktoré presahujú rozsah zodpovednosti
prevádzateľa motorového vozidla za škodu (65%), aj voči žalovanej v 2. rade zamietol ako nedôvodné.
Tu súd tiež poukazuje na opodstatnenú námietku žalovanej v 2. rade vo vzťahu k matematickej chybe
v tabuľkovom prehľade v podaní zástupcu žalobkyne zo dňa 11.05.2023 v časti sťaženia spoločenského
uplatnenia, ktorým bola žaloba upravená do jej konečnej podoby. V tomto prehľade zástupcu žalobkyne

uviedol, že žalovaná v 2. rade za položku č. 253 plnila v rozsahu 1170 bodov, pričom podľa obsahu spisu
žalovaná v 2. rade za túto položku plnila v rozsahu 1638 bodov. Pri zohľadnení tejto chyby tak rozdiel
v bodovom ohodnotení, o ktorý žalobca oprel žalobu, nepredstavuje 1014 bodov, ale len 546 bodov
menej (2184 bodov – 1638 bodov), čo pri hodnote jedného bodu 16,48 eur predstavuje o 8.998,08 eur
menej, ako žalobca žalobou požaduje na žalovanej v 2. rade titulom doplatenia náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia.

67. Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd zamietol návrh žalovanej v 2. rade na ďalšie dokazovanie
vo vzťahu k správnosti bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia, a to výsluchom
znalcov MUDr. Ladislava Lauku, a K. F. L. zo znaleckej organizácie Forensic.sk. Nakoľko však vo veci
bolo aj v tomto smere súdom vykonané rozsiahle dokazovanie, vrátane znaleckého dokazovania, súd

považuje za účelné vysloviť závery aj ohľadne ďalších dôvodov, pre súd ktoré obidva uplatnené nároky
ani z pohľadu žalobkyňou uplatňovaného bodového ohodnotenia nepovažoval za dôvodné.

68. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a za sťaženie spoločenského
uplatnenia a o zmene a doplnení ďalších zákonov ( ďalej len „Zákon č. 437/2004 Z.z.“) náhrada za

bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za bolesť
sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti.

69. Podľa § 4 ods. 2 Zákona č. 437/2004 Z.z. náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia
sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie

spoločenského uplatnenia sú stanovené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti.

70. Podľa § 5 ods. 1 a 2 Zákona č. 437/2004 Z.z. pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo
sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8). Výška náhrady za bolesť

a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2% z primeranej mesačnej
mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny
rok predchádzajúci roku v ktorom vznikol nárok na úhradu podľa ods. 1 za jeden bod a výsledná suma
sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom na hor.

71. Podľa § 9 ods. 5 a ods. 6 Zákona č. 437/2004 Z.z. bodové hodnotenie bolesti sa zvýši až o polovicu,
ak
a) vznikla infekcia rany okrem tetanu; bodové hodnotenie bolesti možno zvýšiť len v súvislosti s ranou,
ktorej čas liečenia sa infekciou predĺžil,
b) poškodenie na zdraví vyžadovalo bolestivejší spôsob liečenia alebo pri liečení nastali

komplikácie,
c) povaha poškodenia na zdraví si vyžiadala operačný výkon, pričom za operačný výkon sa
nepovažuje injekcia, punkcia kĺbu, hrudníka a abscesu, infúzia a transfúzia; toto zvýšenie sa nevzťahuje
na operačný výkon, ak je zahrnutý v sadzbe pre príslušné poškodenie na zdraví.
Pri súbehu dôvodov podľa odseku 5 možno hodnotiť bolesť najviac do výšky dvojnásobku

ustanovenej sadzby.

72. Podľa § 10 ods. 4 Zákona 437/2004 Z.z. bodové hodnotenie za sťaženie spoločenského uplatnenia
môže posudzujúci lekár primerane zvýšiť až na dvojnásobok vzhľadom na obmedzenie alebo stratu
možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktorú mal vo veku, v ktorom utrpel

poškodenienazdraví.Vprípadochustanovenýchvodseku3posudzujúcilekárprihliadaajnastanovisko
poškodeného k odporúčanému zákroku.73. Podľa § 10 ods. 6 Zákona č. 437/2004 Z.z. ak vznikli následky v orgáne alebo končatine,
ktorých funkcia sa porušila predchádzajúcimi vrodenými alebo získanými zmenami zdravotného stavu,
hodnotia sa len následky, ktoré vznikli v súvislosti s posudzovaným poškodením na zdraví alebo ktoré

viedli k podstatnému zhoršeniu predchádzajúcich zmien zdravotného stavu. Ak nemožno stav zmien
zdravotného stavu pred posudzovaným poškodením na zdraví presne zistiť, nesmie pri hodnotení
sťaženia spoločenského uplatnenia počet bodov prekročiť tri štvrtiny ustanovenej sadzby.

74. Žalovaná v 2. rade vyplatila žalobkyni poistné plnenie titulom náhrady za bolesť zodpovedajúce

celkom 1.147,5 bodom pri hodnote jedného bodu na rok 2014 vo výške 16,48 eur (Opatrenie MZ SR
č. 15/2014 Z.z.), čo predstavuje poistné plnenie vo výške 18.910,80 eur. Vychádzajúc z tabuľkového
prehľadu v podaní zástupcu žalobkyne zo dňa 11.05.2023 žalobkyňa sa žalobou titulom náhrady
za bolesť domáha doplatenia náhrady ešte za 557,50 bod (557,50 x 16,48 eur = 9.187,60 eur).
Podľa tohto tabuľkového prehľadu ide predovšetkým o doplatenie za položky č. 226 a č. 224. Podľa
bodového ohodnotenia bolestného vykonaného súdom ustanoveným znalcom MUDr. Petrom Kľocom

PhD. v písomnom znaleckom posudku č. 5/2020 zranenie žalobkyne, spočívajúce v krvácaní pod
mozgovú pavúčnicu (subarachnoidálne krvácanie) v čelovej krajine vľavo, v temenno-spánkovej krajine
vpravo a v temnenej krajine obojstranne, znalec ohodnotil pod položkou č. 227 (krvácanie vnútrolebečné
a do chrbticového kanála), nie položkou č. 226, a to na 425 bodov (212,50 bodov zvýšených na
dvojnásobok podľa § 9 ods. 5 a ods. 6 Zákona č. 437/2004 Z.z.). Podľa znalca, ktorého úlohou bolo

o.i. vyporiadať sa ako s bodovým ohodnotením bolestného vykonaným lekárskym posudkom K. K. N.
zo dňa 28.03.2014 predloženým žalobkyňou, tak aj s bodovým ohodnotením vykonaným znaleckou
organizáciou Forensic.sk, na základe ktorého žalobkyni plnila žalovaná v 2. rade (č.70/2015), toto
poranenie žalobkyne je správnejšie hodnotiť v rámci položky č. 227, než v rámci položky č. 226
(krvácanie do mozgu), ako to ohodnotili znalecká organizácia Forensic.sk a MUDr. Martin Lajoš. Podľa

záverov znalca subarachnoidálne krvácanie nie je krvácaním priamo do mozgového tkaniva, ale nad
jehopovrchom.Pretoniejesprávnejehoohodnoteniesamostatneprejednotlivéokrskyvnútrolebečného
priestoru tak, ako to vykonal K. K. N., a to preto, lebo tento typ krvácania nevzniká v jednotlivých
okrskoch ako samostatné poranenie, ale dochádza pri ňom, laickou rečou vyjadrené, k „rozliatiu„ krvi
pod mozgovú pavúčnicu. Zdroj krvácania tak môže byť lokálny, no samotná krvná podliatina môže byť

prítomná v širokom rozsahu subarachnoidálneho priestoru. Zákonom stanovený rozsah výšky možného
bodovéhoohodnoteniabolestnéhopritomtoporaneníjedanýveľkosťoupodliatinyakocelku.Ďalejpodľa
znalca žalobkyňa neutrpela pomliaždenie mozgu. Preto nebolo správne ohodnotenie aj položky č. 224
(pomliaždenie mozgu) MUDr. Martinom Lajošom. Bodové ohodnotenie bolestného znalec v znaleckom
posudku sumárne stanovil na celkom 985 bodov, čo zodpovedá 16.232,80 eurám (985 bodov x 16,48

eur = 16.323,80 eur).

75. Súd preto prisvedčil obrane žalovanej v 2. rade, že na bolestnom žalobkyni vyplatila už viac,
ako to stanovil znalec MUDr. Peter Kľoc, PhD. Súd zastáva názor, že znalec MUDr. Peter Kľoc PhD.
sa presvedčivo vyporiadal z bodovým ohodnotením bolestného ako v lekárskom posudku MUDr. K.

N. zo dňa 28.03.2014, tak aj v odbornom vyjadrení znaleckej organizácie Forensic.sk č. 70/2015.
Správnosť bodového ohodnotenia bolestného vykonaného znalcom MUDr. Petrom Kľocom PhD. súd
nepovažoval za dôvodne spochybnenú ani písomným stanoviskom K. K. N. č. 10/2021 k tomuto
znaleckému posudku zo dňa 08.03.2021 (čl. 398 a nasl. spisu), v ktorom K. K. N. novo ohodnotil
položku č. 227 celkom 200 bodmi (na rozdiel od lekárskemu posudku zo dňa 27.03.2014, v ktorom túto

položku nehodnotil), a v ktorom bez ďalšieho iba zotrval na pôvodnom bodovom ohodnotení položky
č. 226 tri krát po 200 bodov, a tiež aj na bodovom ohodnotení položky č. 224 rovnako 170 bodmi.
V ktorom teda položky č. 227, č. 226 a č. 224 ohodnotil na 940 bodov, na rozdiel od pôvodného
lekárskeho posudku zo dňa 27.03.2014, v ktorom ohodnotil len položky č. 226 a č. 224 celkom 1360
bodmi. Celkové svoje pôvodné bodové ohodnotenie bolestného tak K. K. N. v tomto vyjadrení upravil

z 2570 bodov na 1705 bodov. Súd zastáva názor, že K. K. N. sa v tomto novom bodovom ohodnotení
presvedčivo nevysporiadal so závermi znalca MUDr. Petra Kľoca, PhD. o nesprávnosti ohodnotenia
položky č. 226 tri krát a nedôvodnosti ohodnotenia položky č. 224. Tu súd poukazuje aj na bodové
ohodnoteniebolestnéhovykonanéznaleckouorganizáciouForensic.skvodbornomvyjadreníč.70/2015
(čl. 156 a nasl. spisu), ktorá predmetné poranenie žalobkyne spočívajúce v krvácaní pod mozgovú

pavúčnicu (subarachnoidálne krvácanie) síce ohodnotila položkou č. 226, nie č. 227, avšak iba jeden
krát, a to 212,50 bodmi. Podľa znalca MUDr. Petra Kľoca PhD. však obe položky č. 226 a č. 227
ponúkajúrovnakúmožnosťbodovéhoohodnoteniaazhľadiskavýsledkubodovéhoohodnoteniatomalo
iba formálny charakter. Preto za situácie, že zástupca žalobkyne v tomto smere netrval na vykonanížiadneho ďalšieho dôkazu, súd uplatnený nárok žalobkyne na doplatenie náhrady za bolestné ani
z hľadiska bodového ohodnotenia nepovažoval v celom rozsahu za dôvodný. Súd tu len dodáva, že
bodový rozdiel v ostatných položkách bodového ohodnotenia bolestného podľa tabuľkového prehľadu

v podaní zástupcu žalobkyne zo dňa 11.05.2023 je nulový.

76. Titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia žalovaná v 2. rade zaplatila už žalobkyni
plnenie zodpovedajúce celkom 5145 bodom, čo pri hodnote jedného bodu 16,48 eur predstavuje
84.789,60eur.Žalobousažalobkyňapodľatabuľkovéhoprehľaduvpodanízodňa11.05.2023domáhala

doplatenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia ešte za 2379 bodov, resp., pri zohľadnení
chyby v položke č. 253 (na ktorú však žalobkyňa procesne nereagovala) 1911 bodov. Aj tu súd prisvedčil
žalovanej v 2. rade, že pokiaľ ide o somatickú časť sťaženia spoločenského uplatnenia ohodnotenú
všetkými ostatnými položkami, okrem položky č. 253, teda položkami č. 304c, č. 305, č. 314, č. 316
a č. 432a, žalobkyni bolo za tieto položky vyplatené poistné plnenie zodpovedajúce celkovému počtu
5145 bodov, ktoré plne korešponduje s bodovým ohodnotením somatickej časti sťaženia spoločenského

uplatnenia znalcom MUDr. Petrom Kľocom PhD. v znaleckom posudku (celkom tiež 5145 bodov).
Žalobkyňa žalobou požadovala doplatenie za položku č. 305, za ktorú jej bolo poskytnuté plnenie
zodpovedajúce 1365 bodom, a to ešte za ďalších 1365 bodov (celkom za túto položku 2730 bodov). Aj tu
súdpoukazujepredovšetkýmnazáveryznalcaMUDr.PetraKľocaPhD.,ktorýpoložkuč.305(poúrazová
paraparéza a kvadruparéza 520 – 1300 bodov) z dôvodu aplikácie § 10 ods. 6 Zákona č. 437/2004 Z.z.

krátilna3 (3sadzbyz1300bodov=975bodov),atovzhľadomnaužpredúrazovéorganicképoškodenie
mozgu u žalobkyne. Znalec v znaleckom posudku konštatované predúrazové organické poškodenie
mozgu u žalobkyne považuje za preukázané vzhľadom na amnéziu sledovania a liečbu žalobkyne
neurológom pre epilepsiu toxometabolickej etiológie. Za nepriamy znak preexistujúceho organického
poškodenia mozgu znalec považuje tiež atrofizáciu mozgu popisovanú a znázornenú pri iniciálnych

poúrazových vyšetreniach mozgu počítačovou tomografiou. Znalec zároveň považoval za adekvátne
následné navýšenie tejto položky podľa § 10 ods. 4 Zákona č. 437/2004 Z.z. o 40 %. Toto navýšenie
odôvodnil vekom žalobkyne v čase úrazu 44 rokov, zo zdravotnej dokumentácie vyplývajúcou mierou
pred a po-úrazovej sociálnej odkázanosti žalobkyne, a tiež na to, že v posledných troch rokoch nedošlo
k zhoršeniu jej zdravotného stavu natoľko, aby ju bolo potrebné vyšetriť neurológom.

77. V súlade s týmto znaleckým posudkom MUDr. Petra Kľoca PhD. bola táto položka č. 305
ohodnotená aj v odbornom vyjadrení znaleckej organizácie Forensic.sk č. 57/2016 (čl. 82 spisu). Aj
táto znalecká organizácia skonštatovala dôvodnosť zníženia základnej sadzby 1300 bodov na 75%
z dôvodu už predchádzajúcich získaných zmien zdravotného stavu, a to objektivizovaného organického

psychosyndrómu a atrofii mozgu u žalobkyne, a následne zvýšenie na 40 % vzhľadom na vek žalobkyne
v čase dopravnej nehody. Napriek uvedeným záverom znalca MUDr. Petra Kľoca PhD. o správnosti
bodového ohodnotenia položky č. 305 za použitia § 10 ods. 4 a ods. 6 Zákona č. 437/2004 Z.z.., K.
K. N. v písomnom stanovisku č. 10/2021 k tomuto znaleckému posudku zo dňa 08.03.2021 (čl. 398
a nasl. spisu) nie len že netrval na svojom vlastnom pôvodnom ohodnotení tejto položky 1300 bodmi

a jeho navýšení podľa § 10 ods. 4 na dvojnásobok (1300 bodov x 2 = 2600 bodov), ale s poukazom
na ust. § 6 ods. 4 celé konečné bodové ohodnotenia znalcom MUDr. Petrom Kľocom PhD. 1365 bodov
zvýšil na dvojnásobok (1365 bodov x 2 = 2730 bodov). Takýto postup pri bodovom ohodnotení je zjavne
nesprávny. K. K. N. tento postup v písomnom vyjadrení nijako bližšie neodôvodnil, a nevyporiadal sa so
znalcom konštatovanými závermi. Preto za situácie, že zástupca žalobkyne ani v tomto smere netrval na

vykonanížiadnehoďalšiehodôkazu,súdnárokžalobkyneanivsomatickejčastisťaženiaspoločenského
uplatnenia nepovažoval za dôvodný.

78. Zapsychickúčasťsťaženiaspoločenskéhouplatneniaohodnotenúpoložkouč.253(vážnemozgové
alebo duševné poruchy po ťažkom poranení hlavy 260 - 1560 bodov) žalobkyňa požadovala doplatenie

náhrady zodpovedajúcej 1014 bodom, resp. pri oprave matematickej chyby v tabuľkovom výpočte
rozdielu 546 bodov. Tento nárok žalobkyňa opierala o písomný znalecký posudok vypracovaný súdom
ustanoveným znalcom MUDr. Ladislavom Laukom, znalcom z odvetvia „Psychiatria“ pod č. 81/2021
(čl. 435 a nasl. spisu), ktorým tento znalec položku č.253 ohodnotil celkom na 2184 bodov, a v ktorom
sa vyporiadal ako s ohodnotením psychickej časti znalkyňou z odvetvia „Psychiatria“ MUDr. Beátou

Kantorovou, tak aj s odborným vyjadrením znaleckej organizácie Forensic.sk. Podľa záverov tohto
znalca u žalobkyne v dôsledku úrazu došlo k markantnému poklesu úrovne fungovania oproti stavu pred
úrazom, čo je nutné pripísať organickému poškodeniu nervovej sústavy pri úraze. Mozog bol úrazom
poškodený mechanicky, krvácaním, a pravdepodobne aj druhotným poškodením po krvácaní. Predúrazom žalobkyňa bola samostatná, pomáhala dcére s vnučkou, a žila vcelku uspokojivý život, i keď
s určitými psychickými problémami a chronickými ťažkosťami. Po úraze došlo k obmedzeniu možnosti jej
uplatnenia,atovovzťahuksebeajkrodine,praktickyprišlaomožnosťzúčastniťsarodinnéhoživotaaje

nesamostatnáajvsebaopatere. Naporovnaniefungovaniažalobkynepoúrazesúrovňoujejfungovania
pred úrazom znalec použil škálu „GAF“, podľa ktorej pád úrovne fungovania žalobkyne vyjadril zo 70%
na 40%. Pred úrazom podľa znalca úroveň fungovania bola 68 - 70 % s trvalými miernymi obtiažami
(napr. nespavosť), ale žalobkyňa mala zachované zmysluplné medziľudské vzťahy. Po úraze fungovanie
žalobkynekleslodopásma 38-40%,čospôsobilovýraznézhoršenievniektorýchoblastiachfungovania

(neschopnosť starať sa o domácnosť, zlyhávanie vo vzťahoch s priateľmi, vážne poškodenie úsudku
a myslenia). Skonštatoval, že v prípade žalobkyne ide preto z hľadiska položky č. 253 o „závažné“
ochorenie s „nepriaznivou diagnózou“, ktoré spadá do rozmedzia 1235 – 1560 (na rozdiel od „ľahkého“
ochorenia „s priaznivou“ alebo „nepriaznivou diagnózou“, a tiež „ťažkého“ ochorenia s „priaznivejšou
diagnózou“). Na tom sa podľa znalca zhodujú aj znalci K. H. L., a K. F. L. a K. R. K. O. zo znaleckej
organizácie Forensic.sk. Na rozdiel od týchto znalcov však zastáva názor, že tomuto „závažnému“

ochoreniu s „nepriaznivou prognózou“ prislúcha bodové ohodnotenie v hornej hranici 1560 bodov
(zhodne s ohodnotením znalkyňou MUDr. Beátou Kantorovou), nie vo výške 1170 bodov. Vo vzťahu
k aplikácii § 10 ods. 6 uviedol, že sa nejedná o prípad, kedy by predúrazový stav nebol známy. Vo vzťahu
k následnému navýšeniu podľa § 10 ods. 4, navýšenie o 40 %, teda na celkom 2184 bodov, považuje
za primerané vzhľadom na vek žalobkyne, a tu sa zhoduje so znaleckou organizáciou Forensic.sk,

na rozdiel od dvojnásobného navýšenia znalkyňou MUDr. Beátou Kantorovou, ktoré nepovažuje za
primerané. Súd zastáva názor, že závery znalca MUDr. Ladislav Lauka, ktorý sa presvedčivo vyporiadal
so závermi ako znalkyne MUDr. Beáty Kantorovej, tak aj znaleckej organizácie Forensic.sk, neboli
v konaní dôvodne spochybnené. Preto súd mal za to, že žalobkyni prislúcha ešte náhrada za psychickú
časť sťaženia spoločenského uplatnenia zodpovedajúca 546 bodom (2184 bodov – 1638 bodov = 546

bodov), čo predstavuje 8.998,08 eur. Vzhľadom na vyššie uvedený záver o spoluzavinení žalobkyne na
vzniku škody v rozsahu 35% súd však ani túto náhradu žalobkyni nemohol priznať.

79. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania.

80. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

81. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd

prizná náhradu trov konania protistrane.

82. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

83. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
vyšší súdny úradník.

84. Žalobkyňa sa žalobou pôvodne domáhala na žalovaných zaplatenia náhrady za bolesť vo výške

23.422,80 eur a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 109.756,80 eur s prísl.
Výrokom I. tohto rozsudku súd v dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby žalobkyňou zastavil konanie
sčasti čo do nároku na náhradu za bolesť, a to čo do výšky 14.255,20 eur s prísl, a čo do nároku na
sťaženie spoločenského uplatnenia do výšky 70.550,88 eur s prísl. Žalobu v časti nároku na náhradu
sťaženia spoločenského uplatnenia pritom žalobkyňa zobrala späť, čo do sumy 43.261 eur s prísl.

z dôvodu, že žalovaná v 2. rade jej túto časť náhrady po podaní žaloby doplatila. Späťvzatie žaloby vo
zvyšnej časti náhrad žalobkyňa odôvodnila zmenou bodového ohodnotenia nárokov. Vo zvyšnej časti
súd žalobu voči obom žalovaným celkom zamietol.

85. Preto súd žalovanej v 1. rade, ktorá svojim konaním nezavinila jeho čiastočné zastavenie, a voči

ktorej súd žalobu celkom zamietol, priznal náhradu trov konania voči žalobkyni v plnom rozsahu.

86. Vo vzťahu k žalovanej v 2. rade mal súd za to, že spätvzatie žaloby čo do sumy 43.261 eur s prísl.
zavinila svojim konaním táto žalovaná, ktorá po začatí konania v tejto časti nárok žalobkyne na náhradusťaženia spoločenského uplatnenia uspokojila. Vo zvyšnej časti (27.289,88 eur s prísl.) zastavenie
konania späťvzatím žaloby zavinila žalobkyňa. Žalobu ohľadne sumy 39.205,92 eur s prísl. súd voči
žalovanej v 2. rade zamietol. Preto súd pri aplikácii § 257 v spojení s § 255 ods. 2 Civilného sporového

poriadku po odpočítaní neúspechu žalovanej v 2. rade priznal tejto žalovanej v 2. rade voči žalobkyni
náhradu trov pomerne, a to v rozsahu 21% trov (43.261 eur : 66.495,80 eur, čo predstavuje 39,50% :
60,50 %).

Poučenie:

Proti výrokom I. – IV. toho rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Poprad, pracovisko Kežmarok na Krajský súd v Prešove (§ 355 ods. 1 Civilného

sporového poriadku).

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a)neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).