Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. december 2023

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 13C/50/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8323202161
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Lacová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2023:8323202161.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou: JUDr. Lucia Lacová, v spore žalobcu: A. B., A., so sídlom C. D. X, XXX

XX E. - A. mesto, IČO: XXXXXXXX, právne zastúpený: Advokátska kancelária VASIĽ & partners, s.r.o.,
so sídlom Žižkova 4D, 040 01 Košice, IČO: 47240482, proti žalovanému: F. G., narodený XX.XX.XXXX,
trvale bytom XXX XX D. D. XXX, právne zastúpený advokátkou zapísanou v zozname SAK pod č.
6505: JUDr. Ing. Zuzana Lodová Amrichová, so sídlom Námestie slobody č. 25, 066 01 Humenné, IČO:
42341396, v konaní o nahradenie prejavu vôle, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II.Súdžalovanémupriznávanároknanáhradutrovkonaniavovzťahukžalobcovivrozsahu100%stým,
že o samotnej výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením
súdneho úradníka.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 11.07.2023 bola Okresnému súdu Humenné doručená žaloba, ktorou sa žalobcu domáhal
vydaniarozhodnutiatak,abysúdnahradilprejavvôležalovanéhovznení:I.„Žalovanýpredávažalobcovi
a žalobca kupuje spoluvlastnícky podiel o veľkosti 381/31680 k celku k nehnuteľnostiam (výmera
pripadajúc na spoluvlastnícky podiel žalobcu predstavuje 335,85 m2) nachádzajúcich sa v k.ú. D.,
obec D., okres F., zapísaných na LV č. XXX, vedených okresným úradom Medzilaborce, katastrálny

odbor, a to pozemku parcela reg. „E“ č. XXX/X o výmere 27926 m2, druh pozemku orná pôda, za
kúpnu cenu vo výške 255,- Eur, ktorú sa žalobca zaväzuje uhradiť žalovanému do 3 dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku.“ II. „Žalovaný predáva žalobcovi a žalobca kupuje spoluvlastnícky podiel o
veľkosti 840/15840 k celku k nehnuteľnostiam (výmera pripadajúc na spoluvlastnícky podiel žalobcu
predstavuje 1.480,92 m2) nachádzajúcich sa v k.ú. D., obec D., H. F., zapísaných na LV č. XXX,
vedených okresným úradom Medzilaborce, katastrálny odbor, a to pozemku parcela reg. „E“ č. XXX/
X H. výmere 27926 m2, druh pozemku orná pôda, za kúpnu cenu vo výške 150,- Eur, ktorú sa

žalobca zaväzuje uhradiť žalovanému do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.“ Zároveň žalobca
žiadal priznať aj nárok na náhradu trov konania voči žalovanému. Uplatnený nárok žalobca odôvodnil
nasledovne tým, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom o veľkosti 325/5280 k celku nehnuteľností
nachádzajúcich sa v k.ú. D., obec D., okres F., na LV č. XXX, vedených Okresným úradom Medzilaborce,
katastrálny odbor, a to: pozemku, parcela reg. „E“ č. XXX/X o výmere 27926 m2, druh pozemku:
orná pôda, zodpovedajúca výmera spoluvlastníckeho podielu žalobcu je 1.718,90 m2. Spoluvlastnícky
podiel v spoločnom súhrne o veľkosti 229/3520 k celku k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam žalovaný

nadobudol na základe 1. kúpnej zmluvy zo dňa 13.11.2020, uzavretej medzi žalovaným ako kupujúcim
a I. E. a F. J. ako predávajúcimi - na základe predmetnej kúpnej zmluvy nadobudol žalovaný
spoluvlastnícky podiel o veľkosti 381/31680 k celku, v zodpovedajúcej výmere 335,85 m2, za kúpnu
cenu vo výške 255,- Eur; a 2. kúpnej zmluvy zo dňa 04.10.2022 uzavretej medzi žalovaným akokupujúcim a J. F., F. F. a K. F. ako predávajúcimi - na základe predmetnej zmluvy nadobudol žalovaný
spoluvlastnícky podiel o veľkosti 840/15840 k celku v zodpovedajúcej výmere 1.480,92 m2 za kúpnu
cenu vo výške 150,- Eur, čím došlo k porušeniu predkupného práva žalobcu, keďže žalovaný ako

osoba, ktorá nie je spoluvlastníkom, porušil ustanovenie § 140 Občianskeho zákonníka. Žalobca
oslovil žalovaného s vyriešením vzniknutej situácie, avšak k mimosúdnej dohode nedošlo. Žalobca
poukázal na Rozsudok Krajského súdu v Brne zo dňa 01.09.1994, sp. zn. 14Co/369/1994: „ Ak zákonné
predkupné právo podielového spoluvlastníka bolo porušené, môže sa žalobou domáhať, aby súd
uložil nadobúdateľovi podielu na veci povinnosť uzavrieť so žalobcom zmluvu o prevode podielu za

rovnakých podmienok, za ktorých žalovaný nadobudol spoluvlastnícky podiel.“ Oprávnený spoluvlastník
z predkupného práva má tak v prípade porušenia povinnosti zo strany spoluvlastníka právo domáhať sa
od nadobúdateľa spoluvlastníckeho podielu, aby mu predaný spoluvlastnícky podiel ponúkol na kúpu v
zmysle ustanovenia § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka, a to za rovnakých podmienok, za ktorých kúpil
spoluvlastnícky podiel od predchádzajúceho spoluvlastníka. Nakoľko predkupné právo žalobcu bolo
porušené,domáhasažalobcaochranysvojhoprávažaloboupodanouvočinadobúdateľovipredmetných

spoluvlastníckych podielov, teda voči žalovanému. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, žalobca má
právo na uzatvorenie kúpnej zmluvy k spoluvlastníckemu podielu nadobudnutého žalovaným od
predávajúceho, a to nasledovne: spoluvlastnícky podiel o veľkosti 381/31680 k celku, v zodpovedajúcej
výmere 335,85 m2 za kúpnu cenu vo výške 255,- Eur na základe kúpnej zmluvy zo dňa 13.11.2020 a
spoluvlastnícky podiel o veľkosti 840/15840 k celku, v zodpovedajúcej výmere 1.480,92 m2, za kúpnu

cenu vo výške 150,- Eur na základe kúpnej zmluvy zo dňa 04.10.2022.

2. Žalovaný sa k podanej žalobe a prílohám, ktoré mu boli doručené dňa 24.07.2023 vyjadril
v písomnom vyjadrení prostredníctvom právnej zástupkyne zo dňa 02.08.2023 tak, že žalovanému bol
doručený návrh na mimosúdne urovnanie veci zo dňa 05.05.2023. Spoluvlastnícke podiely žalovaný od

predávajúcich nadobudol v roku 2020 a 2022 v dobrej viere, že predávajúci rešpektovali svoje zákonné
povinnosti vyplývajúce z ustanovení o predkupnom práve. Ak žalobca tvrdí, že mu jeho predkupné
právo bolo porušené, žalovaný rešpektuje tento stav a právne dôsledky z neho vyplývajúce, a preto
listom dňa 10.05.2023 oznámil žalobcovi, že je ochotný previesť na žalobcu pomerne, podľa veľkosti
jeho spoluvlastníckeho podielu, prislúchajúcu časť na nadobudnutých spoluvlastníckych podieloch

na predmetnej parcele žalovaným. Čo sa týka navrhovaného petitu, aby bol žalobcovi prikázaný
spoluvlastnícky podiel o veľkosti 325/5280 k celku a 229/3520 k celku na parcele zapísanej na
LV č. XXX, žalovaný tento nárok žalobcu popiera. V žiadnom prípade sa nie je možné stotožniť
s požadovaním prevedenia celého spoluvlastníckeho podielu žalovaného nadobudnutého jednak od
predávajúcich I. E. a F. J., ako aj predávajúcich J. F., F. F. a K. F.. Predkupné právo žalobcu platí len v

rozsahu pomeru veľkosti spoluvlastníckeho podielu žalobcu na podiele žalovaného na parcele, a preto
predkupné právo žalobcu možno uplatniť len vo vzťahu k podielu žalobcu o veľkosti 325/5280 k celku
na žalovaného podiele na parcele o veľkosti 229/3520 k celku, t.j. v podiele 325/5280 k celku na parcele
v pomere k rozsahu predávanému I. E. a F. J. a v podiele 325/5280 k celku na parcele v pomere k
rozsahu, v ktorom ich predávali spoluvlastníci J. F., F. F. a K. F.. Z údajov vedených na predmetnom

liste vlastníctva je zrejmé, že výmera pripadajúca na žalovaného spoluvlastnícky podiel na parcele
predstavuje 1816,77 m2, a teda pomerná časť prislúchajúca spoluvlastníckemu podielu spoločnosti A.
B. s.r.o. na výmere žalovaného na parcele predstavuje 325/5280 x 1816,77 m2, t.j. 111,82 m2. Výmera
prislúchajúca spoluvlastníckemu podielu žalobcu na žalovaným nadobudnutých spoluvlastníckych
podieloch na parcele teda tvorí 111,82 m2, a len v tomto rozsahu mohla byť ponúknutá právnymi

predchodcami žalovaného žalobcovi na odkúpenie. V žiadnom prípade však žalobcovi neprislúcha ním
nárokovaných spolu 1816,77 m2 (t.j. celý spoluvlastnícky podiel žalovaného na parcele), pretože v
takomto rozsahu by sa jednalo o porušenie zákonných ustanovení o predkupnom práve ostatných
podielových spoluvlastníkov, ktoré sám žalobca namieta. K dohode o neuplatnení predkupného práva
medzi žalobcom a ostatnými podielovými spoluvlastníkmi na parcele zjavne nedošlo, a preto žalobcom

požadovaný rozsah výmery na parcele mnohonásobne prevyšuje jeho zákonný nárok. Vo zvyšnom
rozsahu by sa mohlo jednať výlučne o nároky ostatných podielových spoluvlastníkov parcely. Túto
pomernú časť svojho spoluvlastníckeho podielu o celkovej výmere 111,82 m2 bol žalovaný ochotný
kúpnou zmluvou previesť na spoločnosť A. B. s.r.o. ako podielového spoluvlastníka, a to za rovnakých
podmienok,zaakýchsvojespoluvlastníckepodielynaparcelenadobudol,čooznámilžalobcovipísomne

listom zo dňa 10.05.2023. Pri pomernej časti parciel prislúchajúcich podielovému spoluvlastníkovi A. B.
s.r.o. by tak kúpna cena predstavovala 24,92 Eur (pri sadzbe za 1 m2 ako podiel kúpnej ceny spolu
405,00 Eur / celková výmera kúpená titulom oboch kúpnych zmlúv zodpovedajúca 1816,77 m2, t.j.
0,22 Eur / m2) s tým, že za rovnakých podmienok by spoločnosť A. B. s.r.o. ako kupujúci znášalavšetky náklady na prevod vlastníckeho práva k pomernej časti spoluvlastníckeho podielu, t.j. náklady
na prípravu zmluvy, overenie podpisov a správne poplatky. Žalovaný žalobcovi listom zároveň oznámil,
že je presvedčený, že k dispozícii sú aj iné možnosti usporiadania vzájomných práv a povinností medzi

nimi ako podielovými spoluvlastníkmi. Na tieto návrhy žalobca žiadnym spôsobom nereagoval. Žalobca
sa úspešne môže domôcť len nahradenia prejavu vôle vo vzťahu k tej časti spoluvlastníckeho podielu,
ku ktorej existovalo jeho predkupné právo vo vzťahu k právnym predchodcom žalovaného, teda len v
pomernom rozsahu zodpovedajúcom žalobcovmu podielu na spoluvlastníckom podiele predávajúcich
I. E. a F. J., ako aj predávajúcich J. F., F. F. a K. F. na tejto parcele. Petit žaloby uvádzaný žalobcom

považuje žalovaný za nesprávny, a aj preto navrhol žalobu zamietnuť a priznať mu nárok na náhradu
trov konania.

3. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného písomne vyjadril dňa 17.08.2023, kde uviedol, že nesúhlasí s
názorom žalovaného, že by si uplatňoval predkupné právo nad rozsah, ktorý mu prináleží, nerešpektujúc
predkupnéprávoostatnýchpodielovýchspoluvlastníkovanárokyzuvedenéhovyplývajúce.Poukázalna

to, že porušenie predkupného práva si okrem žalobcu neuplatnil žiaden z podielových spoluvlastníkov.
Čo sa týka právneho názoru žalovaného, že žalobcovi patrí právo domáhať sa nahradenia prejavu
vôle iba k pomernej časti spoluvlastníckemu podielu žalovaného v prípade, ak si predkupné právo
uplatnil sám, stratilo by zmysel a opodstatnenie ustanovenie § 140 OZ a inštitút predkupného práva,
keďže účelom predmetného inštitútu je, aby na príslušný LV nevstupovala žiadna tretia osoba ako nový

subjekt – spoluvlastník podielov, na ktoré majú primárne nárok ostatní podieloví spoluvlastníci. Keďže
žalobca ako jediný bdelý spoluvlastník si uplatnil svoj nárok vyplývajúci zo zákonného predkupného
práva, bolo by v rozpore s judikatúrou a princípom spravodlivosti, ak by mala byť poskytnutá ochrana
jeho vlastníckemu právu iba z časti a naďalej zachovaná ochrana tým spoluvlastníkom, ktorí sú nečinní,
pasívni a nemajú záujem svoje práva uplatňovať a chrániť. V tejto súvislosti žalobca poukázal na

rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky a to sp. zn. 28Cdo/2783/2019, sp. zn. 33Cdo/603/2008,
sp. zn. 22Cdo/2358/2010, ako aj na rozhodnutie súdu Spolkovej republiky Rakúska, kde súdy dospeli k
záveru o potrebe preferencie princípu ochrany okruhu zostávajúcich spoluvlastníkov pred právom tretej
osoby. Taktiež žalobca poukázal na znenie ustanovenia § 140 OZ, druhá veta, kde zákon konštatuje,
že upravuje vzťahy medzi spoluvlastníkmi, ktorý sa rozhodli svoje predkupné právo vykonať, z čoho

vyplýva, že sa nejedná o takých spoluvlastníkov, ktorý toto právo sa rozhodli nevykonať. Konštatoval, že
opačný výklad, a to právo spoluvlastníka len na pomernú časť, popiera zmysel a podstatu predkupného
práva. Uviedol, že nie je možné pripustiť výklad, že na dohodu o výkone predkupného práva je
potrebný konsenzus všetkých spoluvlastníkov, teda aj tých, ktoré sa svoje predkupné právo rozhodli
nevykonať alebo o ňom nemajú vedomosť, nakoľko uvedeným postupom by nástupca prevádzajúceho

spoluvlastníka alebo aj ktorýkoľvek z podielových spoluvlastníkov mohli zmariť účel danej právnej
normy, keďže pri väčšom okruhu podielových spoluvlastníkov je možné konkludentné rozhodnutie
spoluvlastníka, neuplatniť si svoje predkupné právo, považovať za právo veta, keďže aj jeden zo
všetkých spoluvlastníkov je oprávnený následnej dohode zabrániť. Žalobca taktiež poukázal na to,
že v prípade, ak by predávajúci rešpektoval predkupné právo ostatných spoluvlastníkov a vykonal by

ponuku k odpredaju prevádzaného podielu, predmetom tejto ponuky by bol spoluvlastnícky podiel ako
celok a nie len jeho časť, zodpovedajúca výške spoluvlastníckeho podielu konkrétneho spoluvlastníka,
a teda žalobca by tento predávaný podiel mohol odkúpiť od predávajúceho ako celok. Keďže však k
riadnemu vykonaniu ponuky zo strany predávajúceho nedošlo, nastupuje reparačný charakter sankcie
a to, že ten, v koho neprospech bola právna norma porušená, má možnosť nápravy svojich práv do

takej miery, ako keby k porušeniu nedošlo. K výkladu §140 OZ, ktorý vykonal Najvyšší súd SR uviedol,
že tento ukracuje na právach toho, komu bola porušením právnej normy spôsobená ujma, keďže oproti
zákonnom predpokladanej ponuke, už žalobca nemá možnosť odkúpiť spoluvlastnícky podiel na veci
akocelokalelenjejpomernúčasť.Mázato,žeuvedenývýkladmotivujeprevodcusprávaťsavrozpores
právnou normou. Žalobca taktiež odmietol námietku žalovaného, že ním požadovaný petit je nesprávne

špecifikovaný. Má za to, že presne špecifikoval, ako požaduje, aby bol prejav vôle súdom nahradený,
teda k akým nehnuteľnostiam, v akom rozsahu spoluvlastníckeho podielu, a za akých podmienok, a
navrhol, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.

4. Žalovaný sa k podanému vyjadreniu žalobcu dňa 13.09.2023 a zotrval na svojom právnom názore,

že predkupné právo žalobcu platí len v rozsahu pomeru veľkosti spoluvlastníckeho podielu žalobcu na
podiele žalovaného na parcele „E“ č. XXX/X – orná pôda o výmere 27926 m2 na LV č. XXX a predkupné
právo žalobcu možno uplatniť len vo vzťahu k podielu žalobcu o veľkosti 325/5280 k celku na žalovaného
podiele na parcele o veľkosti 229/3520 k celku t.j. v podiele 325/5280 k celku na parcele v pomerek rozsahu predávanému I. E. a F. J. a v podiele 325/5280 k celku na parcele v pomere k rozsahu, v
ktorom ich predávali spoluvlastníci J. F., F. F., K. F.. Žalovaný nárok žalobcu popiera, a to z dôvodu,
že v žiadnom prípade sa nie je možné stotožniť s požadovaním prevedenia celého spoluvlastníckeho

podielu žalovaného nadobudnutého jednak od predávajúcich I. E. a F. J., ako aj predávajúcich J. F.,
F. F. a K. F.. Svoj právny názor opiera o ustálenú slovenskú judikatúru a právnu teóriu poukazujúc
na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 12. mája 2009, sp. zn. 2Cdo/91/2008. Napriek
právnym úvahám žalobcu o rozpore tohto výkladu s princípmi demokratického právneho štátu, žalovaný
zotrvalnatom,žektejtoproblematikeužbolopakovanepodanývýkladNajvyššímsúdomSRaaplikačná

prax na Slovensku je v súlade s týmto výkladom. V prípade uplatňovania modifikovaného nároku
(nepomerne podľa veľkosti podielov) je takýto spoluvlastník povinný preukázať dosiahnutie dohody o
výkone predkupného práva s ostatnými spoluvlastníkmi. Tento záver možno nepriamo vyvodiť z právnej
úpravy, nakoľko primárnym účelom predkupného práva je zachovať, resp. uprednostniť vykúpenie
prevádzaného podielu niektorým z pôvodných spoluvlastníkov a sekundárne spôsobiť neplatnosť v
tých prípadoch, kedy bol podiel prevedený bez zachovania, resp. rešpektovania predkupného práva

na osobu, s ktorou nemusia mať pôvodní spoluvlastníci záujem koexistovať v spoluvlastníckom vzťahu
- v tomto prípade sa môžu dovolať niektorého zo svojich nárokov ako podielových spoluvlastníkov.
Takýto výklad o pomernom uplatňovaní nárokov má svoj racionálny základ, nakoľko sa tým predchádza
konfliktným situáciám. Žalovaný ďalej uviedol, že podniká v oblasti poľnohospodárskej výroby v obci
D. viac ako 20 rokov, a to prostredníctvom svojej spoločnosti s ručením obmedzeným G., A., ktorej

je jediným spoločníkom a konateľom. Na parcele sa pritom nachádzajú budovy živočíšnej výroby
vo vlastníctve tejto spoločnosti žalovaného, a preto kúpou spoluvlastníckych podielov na parcele od
predávajúcich I. E. a F. J., ako aj J. F., F. F. a K. F. žalovaný sledoval výlučne legitímny cieľ zosúladenia
vlastníckych vzťahov k budove s vlastníctvom pozemkov, na ktorých sa nachádzajú. Naopak žalobca je
subjektom v D. neznámym, nevykonávajúcim tam žiadnu činnosť, a preto skupovanie spoluvlastníckych

podielov na parcelách, ktoré sú dlhoročne formou nájomných vzťahov užívané inými subjektmi, zo strany
žalobcu zrejme sleduje neznámy, pravdepodobne špekulatívny cieľ. Doposiaľ boli zo strany žalobcu
zakúpené podiely na pozemkoch v D. ponúknuté ich užívateľom (keďže sa nejedná len o žalovaného
v tejto právnej veci) za netrhových podmienok, t.j. za navrhované kúpne ceny rádovo mnohonásobne
prevyšujúce trhové ceny poľnohospodárskej pôdy v danej oblasti, za účelom obohatenia žalobcu takouto

formou pod sankciou súdnych sporov voči užívateľom pôdy, ktorí za takýchto šikanóznych podmienok
nemajú záujem o kúpu spoluvlastníckych podielov žalobcu.

5. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril dňa 27.09.2023, kde zotrval na svojom doterajšom
právnom názore, že práve jeho argumentácia a výklad ustanovenia § 140 OZ je v súlade s účelom

samotného inštitútu predkupného práva – zachovanie pôvodného okruhu podielových spoluvlastníkov
na príslušnom liste vlastníctva. Výklad, ktorý pripúšťa právo podielového spoluvlastníka uplatňovať
si nárok z porušenia predkupného práva z celého podielu, len v prípade dohody o výkone práv
medzi jednotlivými podielovými spoluvlastníkmi, považuje žalobca za nespravodlivý, a navyše v tomto
prípade aj fakticky nerealizovateľný, a to vzhľadom na počet podielových spoluvlastníkov k sporným

nehnuteľnostiamnapríslušnomlistevlastníctva.Vprípade,akktorýkoľvekzpodielovýchspoluvlastníkov
dohodu odmietne podpísať a zmarí jej uzatvorenie, spoluvlastník, ktorého predkupné právo bolo
porušené, si nikdy nebude môcť uplatniť nároky z porušeného predkupného práva na celý podiel, kde
v predmetnom prípade je pravdepodobné, že túto dohodu by odmietol prevodca spoluvlastníckeho
podielu, ako podielový spoluvlastník uzavrieť. Výkladom prezentovaným žalovaným a rozhodnutím

Najvyššieho súdu SR, ktorý žalovaný cituje, sú chránení porušitelia právnej normy a naopak, tento
výklad je na úkor spoluvlastníka, ktorý aktívne uplatňuje svoje právo a chráni svoje nároky vyplývajúce z
platnej právnej normy, samotného ustanovenia § 140 Občianskeho zákonníka. Žalobca zároveň odmieta
tvrdenia žalovaného, že žalobca svoj spoluvlastnícky podiel na týchto nehnuteľnostiach nadobudol
špekulatívny spôsobom alebo že žaloba bola podaná špekulatívne, za účelom dosiahnutia zisku či

akéhokoľvek obohatenia. To, že žalovaný podniká roky v oblasti poľnohospodárskej výroby v obci D.
a daný prevod vlastníckeho práva k pozemkom uskutočnil za účelom zosúladenia stavu vlastníckeho
práva k pozemkom a vlastníckeho práva k stavbám nemení nič na tom, že pri prevode vlastníckeho
práva na žalovaného došlo k porušeniu predkupného práva žalobcu. Žalobca sa domáha len ochrany
svojich práv, ku ktorých porušeniu preukázateľne došlo a ktorých porušenie nenamieta ani samotný

žalovaný. Žalobca ponúkal žalovanému na odpredaj svoje spoluvlastnícke podiely v primeranej trhovej
hodnote, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že išlo o podiely, nachádzajúce sa pod poľnohospodárskymi
budovami, teda ide o stavebné pozemky, ktorých hodnota je nepochybne vyššia. Preto žalobca odmietatvrdenie žalovaného, že tieto podiely ponúkal na odpredaj za mnohonásobne vyššiu hodnotu, než je
trhová hodnota nehnuteľností.

6. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 13.10.2023 zotrval na svojej predchádzajúcej argumentácii
a právnom názore, pričom žalobcom prezentovaný iný výklad nemá oporu v ustálenej právnej praxi,
nakoľko k tejto problematike už opakovane zaujal stanovisko Najvyšší súd SR, tak ako nato už poukázal,
napr. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 12. mája 2009, sp. zn. 2Cdo/91/2008, ktorý
jednoznačne uviedol, správnym je názor, podľa ktorého môže spoluvlastník uplatňovať nárok len na

pomernú časť podielov podľa veľkosti svojho vlastného spoluvlastníckeho podielu. Tento spoluvlastník
sa v prípade porušenia predkupného práva, nemôže bez dohody s ostatnými spoluvlastníkmi o výkone
predkupného práva domáhať prevodu celého podielu, pokiaľ ostatní spoluvlastníci zostávajú pasívni
v obrane svojich práv. Mlčanie a pasivita nemôže v žiadnom prípade znamenať súhlas, preto má
spoluvlastník, ktorý sa domáha svojho nároku, právo len na pomernú časť podielu a nadobúdateľovi
pripadá len taký spoluvlastnícky podiel, ktorý by inak patril tým spoluvlastníkom (spoluvlastníkovi), ktorí

by sa prevodu nedomáhali.

7. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 06.12.2023, ktorého sa zúčastnili právny zástupca žalobcu,
žalovaný a jeho právna zástupkyňa. Právny zástupca žalobcu zotrval na podanom žalobnom návrhu,
poukázal na § 140 Občianskeho zákonníka a na to, že ak by sa však súd stotožnil s argumentáciou

žalovaného, došlo by k porušeniu spoluvlastníckeho práva aj ostatných podielových spoluvlastníkov,
keďže do týchto spoluvlastníckych vzťahov by vstúpila tretia osoba, keďže žalobca by nadobudol
len rozsah podielu prislúchajúci výške jeho doterajšieho spoluvlastníckeho podielu a tak by žalovaný
zostal naďalej vedený na LV ako ďalší podielový spoluvlastník. Ak by došlo k ďalším prevodom tohto
spoluvlastníckeho podielu žalovaného, na LV by sa tak dostali ďalšie tretie osoby, a tým by sa tieto

spoluvlastnícke vzťahy výrazne skomplikovali, čo by malo ďalekosiahle následky na práva jednotlivých
spoluvlastníkov. Poukázal najmä na práva žalobcu, keďže tento bol jediný z týchto spoluvlastníkov
bdelý, napadol relatívnu neplatnosť kúpnych zmlúv a dožaduje sa priznania spoluvlastníckeho podielu
od žalovaného. Žalobe navrhol vyhovieť a priznať nárok na náhradu trov konania.
Právna zástupkyňa žalovaného poukázala na všetky svoje vyjadrenia a právnu argumentáciu v nich

obsiahnutú, keďže má zato, že výklad predkupného práva žalobcu nie je správny a žalobca má nárok
na podiel len prislúchajúci vo výške jeho doterajšieho spoluvlastníckeho podielu na spoluvlastníckom
podiele žalovaného. Upozornila na ustálenú judikatúru a nesprávnosť žalobcom formulovaného petitu
žalobu, ktorú navrhla zamietnuť a priznať nárok na náhradu trov konania.

8. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom celého súdneho spisu v danej
veci a vyjadreniami strán, vrátane pojednávania, a zistil tento skutkový stav.

9. Z Listu vlastníctva č. XXX vedeného Okresným úradom Medzilaborce, katastrálny odbor, vyplýva,
že žalobca je podielovým spoluvlastníkom o veľkosti podielu 325/5280 k celku na nehnuteľnosti

nachádzajúcej sa v k.ú. D., obec D., okres Medzilaborce, a to: pozemku, parcela reg. „E“ č. XXX/X o
výmere27926m2,druhpozemku:ornápôda,zodpovedajúcavýmeraspoluvlastníckehopodielužalobcu
je 1.718,90 m2.

10. Z kúpnej zmluvy zo dňa 13.11.2020 uzavretej medzi žalovaným ako kupujúcim a I. E. a F. J.

ako predávajúcimi 1/ a 2/ vyplýva, že na základe predmetnej kúpnej zmluvy žalovaný nadobudol
spoluvlastnícky podiel o veľkosti 381/31680 k celku na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. D., obec
D., H. F., ktoré sú zapísané na LV č. XXX pod B 23, B 24, vedenom Okresným úradom Medzilaborce,
katastrálny odbor, a to: pozemku, parcela reg. „E“ č. XXX/X o výmere 27926 m2, druh pozemku: orná
pôda,pričomzodpovedajúcavýmeraspoluvlastníckehopodielužalovanéhoje335,85m2zakúpnucenu

vo výške 255,- Eur (čl. 8-9).

11. Z kúpnej zmluvy zo dňa 04.10.2022 uzavretej medzi žalovaným ako kupujúcim a J. F., F. F. a K.
F. ako predávajúcimi 1/, 2/, 3/ vyplýva, že na základe predmetnej kúpnej zmluvy žalovaný nadobudol
spoluvlastníckypodieloveľkosti840/15840kcelkunanehnuteľnostinachádzajúcejsavk.ú.D.,obecD.,

okres Medzilaborce, ktoré sú zapísané na LV č. XXX pod B 20, B 21, B22, vedenom Okresným úradom
Medzilaborce, katastrálny odbor, a to: pozemku, parcela reg. „E“ č. XXX/X o výmere 27926 m2, druh
pozemku: orná pôda, pričom zodpovedajúca výmera spoluvlastníckeho podielu žalovaného je 1.480,92
m2 za kúpnu cenu vo výške 150,- Eur (čl. 6-7).12. Z písomnosti „Návrh na mimosúdne urovnanie veci“ zo dňa 02.05.2023 (čl. 17) adresovanej
žalovanému vyplýva návrh žalobcu na uzavretie kúpnej zmluvy k nadobudnutému spoluvlastníckemu

podielu o veľkosti 229/3520 k celku k predmetným nehnuteľnostiam so žalobcom za rovnakých
podmienok, ak tieto podiely nadobudol žalovaný, teda za kúpnu cenu vo výške 405,00 Eur, a to
z dôvodu, že pri uzavretí kúpnej zmluvy zo dňa 13.11.2020 a zo dňa 04.10.2022 neboli predmetné
nehnuteľnosti ponúknuté na kúpu žalobcovi ako podielovému spoluvlastníkovi, čím boli porušené
ustanoveniaObčianskehozákonníkaapredkupnéprávožalobcu.Písomnosťbolažalovanémuodoslaná

dňa 02.05.2023 ako doporučený list (čl. 15).

13. Z písomnosti „Odpoveď na Váš návrh doručený dňa 05.05.2023“ (čl. 16) vyplýva, že
žalovaný hoci nadobudol nehnuteľnosti v dobre viere, že predávajúci rešpektovali svoje zákonné
povinnosti vyplývajúce z ustanovení o predkupnom práve, rešpektujúc dôsledky porušenia zákonného
predkupného práva predávajúcimi, je ochotný previesť na žalobcu pomerne podľa veľkosti jeho podielu

prislúchajúcu časť ním nadobudnutého spoluvlastníckeho podielu na parcele reg. „E“ č. XXX/X – orná
pôda o výmere 27926 m2, k.ú. D. za rovnakých podmienok, tzn. 111,82 m2 za kúpnu cenu 24,92 Eur, s
tým že žalobca bude znášať všetky náklady spojené s prevodom vlastníckeho práva. Zároveň navrhol
žalobcovi aj iné možnosti usporiadania vzájomných práv a povinností medzi nami ako podielovými
spoluvlastníkmi, pričom bol ochotný uvažovať o možnostiach odkúpenia spoluvlastníckeho podielu na

parcele žalobcu za predpokladu kúpnej ceny bežnej v lokalite, v ktorej sa parcela nachádza, resp. o
možnostiach uzavretia nájomnej zmluvy, ktorej predmetom by bol spoluvlastnícky podiel žalobcu.

14. Z „Návrhu na mimosúdne urovnanie veci - odpoveď na Váš návrh zo dňa 05.05.2023“ zo
dňa 30.05.2023 (čl. 18) je zrejmé, že žalobca s ponukou žalovaného na odpredaj pomernej

časti podľa veľkosti podielu žalobcu nesúhlasil. Zároveň žalobca v zmysle predchádzajúcej ponuky
žalovaného, navrhol odkúpenie svojho podielu vo výmere 1.718,90 m2 za kúpnu cenu 6,00 Eur za 1 m2,
čojeprimeranácenazastavebnépozemkyvdanejlokalite,tedaponúkolžalovanémuodpredajzakúpnu
cenu v sume 10.313,00 Eur. Písomnosť bola žalovanému odoslaná dňa 31.05.2023 ako doporučený
list (čl. 14).

15. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie právne uzatvára:
Podľa § 136 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,OZ“), vec môže byť v
spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
Podľa §140 OZ, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide

o prevod blízkej osobe (§ 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú
právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.
Podľa §40a OZ, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145
ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým
úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju

sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov
(§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný
iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti
dovolá.
Podľa § 603 ods. 3 OZ, ak sa predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený buď od nadobúdateľa

domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právo zachované.
Podľa § 605 OZ, ak nie je dohodnutá doba, dokedy sa má predaj uskutočniť, musí oprávnená
osoba vyplatiť hnuteľnosť do ôsmich dní, nehnuteľnosť do dvoch mesiacov po ponuke. Ak táto doba
uplynie márne, predkupné právo zanikne. Ponuka sa vykoná ohlásením všetkých podmienok; ak ide o
nehnuteľnosť, musí byť ponuka písomná.

Podľa § 606 OZ, kto je oprávnený kúpiť vec, musí zaplatiť cenu ponúknutú niekým iným, ak nie je
dohodnuté inak. Ak nemôže vec kúpiť alebo ak nemôže splniť podmienky ponúknuté popri cene a ak
ich nemožno vyrovnať ani odhadnou cenou, predkupné právo zanikne.
Ustanovenie § 140 Občianskeho zákonníka upravuje zákonné predkupné právo podielových
spoluvlastníkov k určitej veci, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve. Podstatou predmetného práva

je povinnosť podielového spoluvlastníka, ktorý chce svoj podiel previesť na tretiu osobu, aby tento
najskôr ponúkol na predaj ostatným podielovým spoluvlastníkom. V prípade porušenia uvedeného
práva, vznikajú na strane obídených spoluvlastníkov, ktorých predkupné právo bolo porušené, nároky
z porušenia predkupného práva. Takýmito nárokmi sú právo domáhať sa relatívnej neplatnostizmluvy o prevode podľa § 40a OZ, právo domáhať sa voči nadobúdateľovi, aby mu nadobudnutý
spoluvlastnícky podiel ponúkol na kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od pôvodného
podielového spoluvlastníka, a ak dobrovoľne nedôjde k prevedeniu predmetných vecí na oprávneného

z predkupného práva, má oprávnený právo podať žalobu o nahradenie prejavu vôle nadobúdateľa.
Tretím nárokom oprávneného z predkupného práva je, že tento si svoje porušené právo neuplatní
žiadnym z uvedených spôsobom a predkupné právo mu zostáva naďalej zachované, avšak už voči
nadobúdateľovi pre prípad, ak by nadobúdateľ chcel svoj spoluvlastnícky podiel v budúcnosti scudziť
na tretiu osobu.

16. V danej právnej veci mal súd jednoznačne za preukázané, že zo strany I. E., F. J., J. F., F. F., K. F. ako
predávajúcich došlo pri predaji ich spoluvlastníckych podielov žalovanému k porušeniu predkupného
práva voči žalobcovi, ktorý bol jedným z podielových spoluvlastníkov prevádzanej nehnuteľnosti –
parcela reg. „E“ č. XXX/X - orná pôda o výmere 27926 m2, k.ú. D., zapísaná na LV č. XXX, nakoľko
v predmetnom spore nebola spornou tá skutočnosť, že predávajúci I. E., F. J., J. F., F. F., K. F. neponúkli

žalobcovi svoje spoluvlastnícke podiely na vyššie uvedenej prevádzanej nehnuteľnosti na predaj za
rovnakých podmienok, za akých následne tieto spoluvlastnícke podiely previedli na žalovaného. Žalobca
si uplatnil voči žalovanému listom zo dňa 02.05.2023 svoje práva titulom porušenia predkupného práva,
keďsadomáhal,abyžalovanýnanehopreviedolspoluvlastníckypodielknehnuteľnosti,ktorejježalobca
rovnako podielovým spoluvlastníkom, a ktoré žalovaný nadobudol na základe kúpnych zmlúv zo dňa

13.11.2020 a zo dňa 04.10.2022. Žalobca žiadal, aby žalovaný na neho previedol spoluvlastnícke právo,
ktoré nadobudol na základe uvedených kúpnych zmlúv ako celok, pričom žalovaný v odpovedi na výzvu
žalobcu uviedol, že tejto jeho výzve vyhovie, avšak prevedie na žalobcu iba pomernú časť z týchto
spoluvlastníckych podielov podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu samotného žalobcu na predmetnej
nehnuteľnosti.Zospisovéhomateriálubolozrejmé,žeďalšíspoluvlastníciporušeniepredkupnéhopráva

nenamietali, ani si voči žalovanému neuplatňovali akékoľvek nároky. Taktiež však zo strany žalobcu
nebolo tvrdené, že by medzi pôvodnými spoluvlastníkmi bola uzatvorená dohoda o spôsobe výkonu
predkupného práva a to ani následne po jeho porušení.

17. Žalobca mal za to, že mu vznikol nárok na odpredaj celého spoluvlastníckeho podielu, ktorý

nadobudol žalovaný na základe kúpnych zmlúv zo dňa 13.11.2020 a 04.10.2022. Žalovaný mal za to, že
žalobca má nárok na odkúpenie iba pomernej časti spoluvlastníckeho podielu. Uvedená právna otázka
bola jedinou spornou medzi stranami sporu, pričom súd dospel k záveru, že žalobca má nárok len na
pomernú časť podielov na prevedenej nehnuteľnosti – parcela reg. „E“ č. XXX/X - orná pôda o výmere
27926 m2, k.ú. D., zapísaná na LV č. XXX, a to podľa veľkosti jeho vlastného spoluvlastníckeho podielu

na tejto parcele. Pri rozhodovaní súd vychádzal z rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít,
pričom v tejto súvislosti poukazuje najmä na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
2Cdo/91/2008, ako aj rozhodnutie sp. zn. 8Cdo/124/2018.

18. V rozhodnutí sp. zn. 2Cdo/91/2008 zo dňa 12.05.2009 Najvyšší súd SR vyslovil: „Odvolací súd na

rozdiel od súdu prvého stupňa, podľa názoru ktorého, keď si druhý spoluvlastník nárok z predkupného
práva neuplatnil, môže sa navrhovateľka domáhať uplatnenia svojho predkupného práva aj nad rozsah
svojho spoluvlastníckeho podielu, t. j. celého podielu zodpovedajúceho predmetu prevodu, bol názoru,
že navrhovateľka má nárok len na pomernú časť podielov podľa veľkosti jej vlastného spoluvlastníckeho
podielu, t. j. 1. Potom spornou otázkou, podliehajúcou prieskumu dovolacieho súdu, bolo, či v prípade

porušenia predkupného práva, keď nebol daný žiadny priestor na dohodu ostatných spoluvlastníkov o
výkone predkupného práva, sa môže jeden z nich domáhať prevodu celého podielu – predmetu prevodu,
pokiaľ ostatní spoluvlastníci (v danom prípade jeden ) zostávajú pasívni v obrane svojich práv, ktorú
odvolací súd vyriešil rozdielne ako súd prvého stupňa. Podľa názoru dovolacieho súdu, keďže mlčanie a
pasivitanemôževžiadnomprípadeznamenaťsúhlas,máspoluvlastník,ktorýsadomáhasvojhonároku,

právo len na pomernú časť podielu a nadobúdateľovi pripadá len taký spoluvlastnícky podiel, ktorý by
inak patril tým spoluvlastníkom ( spoluvlastníkovi ), ktorí by sa prevodu nedomáhali. Z toho vyplýva,
že navrhovateľka má právo vykúpiť kúpnou zmluvou prevedené spoluvlastnícke podiely len pomerne,
teda z každého predaného spoluvlastníckeho podielu 1 len polovicu, t. j. potom 1 z celku, ako správne
uzavrel odvolací súd.“

Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/124/2018 zo dňa 18.09.2019, vyplýva, že dovolací súd
vyslovene riešil otázku správnosti vysloveného právneho názoru súdu nižšieho stupňa, spočívajúceho
v tom že v prípade porušenia predkupného práva má opomenutý spoluvlastník právo od nadobúdateľa
spoluvlastníckeho podielu vykúpiť len takú časť prevedeného spoluvlastníckeho podielu, ktorázodpovedá pomernej časti nadobudnutého spoluvlastníckeho podielu podľa výšky spoluvlastníckeho
podielu oprávneného z predkupného práva, ktorého právo bolo porušené. Poukázal na ustálenú
rozhodovaciu prax najvyššieho súdu a v tej súvislosti práve na vyššie uvedené rozhodnutie sp. zn.

2Cdo/91/2008,ktorépodľavyslovenéhozáverupredstavujeustálenúprax,keďžežiadneinérozhodnutie
otejtootázkeNajvyššímsúdomSRnebolovydané.Najvyššísúdzopakoval,žesprávnymjenázor,podľa
ktorého môže tento ďalší spoluvlastník uplatňovať nárok len na pomernú časť podielov podľa veľkosti
svojho vlastného spoluvlastníckeho podielu. Tento spoluvlastník sa v prípade porušenia predkupného
práva, nemôže bez dohody s ostatnými spoluvlastníkmi o výkone predkupného práva domáhať prevodu

celého podielu, pokiaľ ostatní spoluvlastníci zostávajú pasívni v obrane svojich práv. Mlčanie a pasivita
nemôže v žiadnom prípade znamenať súhlas, preto má spoluvlastník, ktorý sa domáha svojho nároku,
právo len na pomernú časť podielu a nadobúdateľovi pripadá len taký spoluvlastnícky podiel, ktorý by
inak patril tým spoluvlastníkom (spoluvlastníkovi), ktorí by sa prevodu nedomáhali. Z toho vyplýva, že
tento aktívny spoluvlastník má právo vykúpiť kúpnou zmluvou prevedené spoluvlastnícke podiely len
pomerne, teda z každého predaného spoluvlastníckeho podielu len jeho časť pripadajúcu na jeho podiel

v pomere k podielom ostatných spoluvlastníkov. V predmetnom rozhodnutí taktiež Najvyšší súd SR
uviedol, že rozhodnutia českých súdov, na ktoré strany poukazovali, pričom ide o totožné rozhodnutia
uvádzané v rámci vyjadrení aj žalobcom, nemožno považovať za ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších
súdnych autorít, nakoľko sa jedná o rozhodnutia súdov Českej republiky a nie Slovenskej republiky
(R71/2018).

19. Čo sa týka námietok žalobcu, že v dôsledku záveru o nároku žalobcu len na pomernú časť podielov
na prevedených nehnuteľnostiach podľa veľkosti jeho vlastného spoluvlastníckeho podielu dôjde k
porušeniu účelu inštitútu predkupného práva, nakoľko do spoluvlastníckych vzťah môže vstúpiť tretia
osoba, iná ako boli pôvodní spoluvlastníci, tunajší súd uvedenú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú, a

v súvislosti s touto námietkou poukazuje na závery, vyslovené v rozsudku Krajského súdu v Nitre sp.
zn. 9Co/131/2020, v bode 21, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožňuje, a z ktorého vyberá nasledovné
závery: „Podstatou podielového spoluvlastníctva je podiel, ako miera, akou sa spoluvlastníci podieľajú
na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Podiel vyjadruje právne
postaveniespoluvlastníkakostatnýmspoluvlastníkomaurčuje,akýmspôsobomsaspoluvlastnícipočas

trvania tohto spoločného vlastníctva podieľajú na správe spoločnej veci. Podiel má dôležitý význam aj v
prípade zániku podielového spoluvlastníctva. Spoluvlastníkovi prislúchajú práva a povinnosti k spoločnej
veci podľa pomeru jeho podielu k podielom ostatných spoluvlastníkov. Práva každého spoluvlastníka sú
obmedzené právom ostatných spoluvlastníkov. Zohľadniac uvedené, dospel odvolací súd k záveru, že
v prípade predkupného práva je potrebné uprednostniť dohodu podielových spoluvlastníkov, pričom ak

je podielových spoluvlastníkov viac, je potrebné, aby sa na konkrétnom spôsobe výkonu predkupného
práva dohodli. Na základe dohody podielových spoluvlastníkov môže dôjsť k dohode medzi nimi
ľubovoľným spôsobom, teda môžu vykúpiť podiel, ktorého predkupné právo sa týka, tak podľa ich
podielov, ako aj iba niektorí z nich v podieloch podľa dohody a prípustná je tiež dohoda, že podiel vykúpi
len jeden z nich. Pri dohode sa rešpektuje vôľa spoluvlastníkov, a pokiaľ sa oni dohodnú, žiadny spôsob

vykúpeniapodieluniminiejevylúčený.Nazákladedohodymôžedôjsťtedaajkinémuvykúpeniupodielu
ako podľa pomerného uplatňovania nárokov z predkupného práva, čo potom má za následok zmenu
podielov pôvodných spoluvlastníkov, avšak na základe ich dohody, s čím sú podieloví spoluvlastníci pre
taký prípad uzrozumení a k zmene podielových spoluvlastníkov, ich počtu nedochádza. Druhá časť tejto
vety rieši prípad, pokiaľ k dohode nedôjde, pričom v takom prípade majú právo odkúpiť pomernú časť

prevádzaného podielu podľa veľkosti vlastných spoluvlastníckych podielov. Z gramatického a logického
výkladu ustanovenia § 140 druhej vety vyplýva, že toto ustanovenie rieši prípad, keď sa spoluvlastníci
nedohodnú, pričom nerozlišuje situáciu, kedy chcú podiel odkúpiť všetci, ale nedohodli sa na podieloch,
v akých ho vykúpia alebo chcú podiel odkúpiť len niektorí. Pre obe tieto situácie z neho vyplýva, že pre
takéto situácie platí, že tí, ktorí majú o spoluvlastnícky podiel záujem, majú právo odkúpiť pomernú časť

prevádzaného podielu podľa veľkosti vlastných spoluvlastníckych podielov. Neuzavretie dohody medzi
spoluvlastníkmi teda v konečnom dôsledku znamená, že v prípade, ak chcú podiel odkúpiť všetci, po
nadobudnutí časti prevádzaného podielu podľa veľkosti podielov bude mať každý zo spoluvlastníkov
väčší podiel, ale pomer zostávajúcich podielových spoluvlastníkov zostane nezmenený a nepribudne
žiadny nový podielový spoluvlastník. V prípade, ak nechcú podiel odkúpiť všetci, práve tí, ktorí sa

podiel rozhodli neodkúpiť, svojim rozhodnutím spôsobia, že nevykúpenú časť podielu môže nadobudnúť
tretia osoba (nový spoluvlastník), pričom spoluvlastnícky podiel toho, kto sa rozhodol prevádzaný podiel
nevykúpiť zostane zachovaný a tých, ktorí sa rozhodnú prevádzaný podiel kúpiť sa zväčší, čím dôjde k
zmene pomerov pôvodných spoluvlastníkov a k možnosti nadobudnúť nevykúpenú časť prevádzanéhopodielu treťou osobou. Práve od rozhodovania podielových spoluvlastníkov pri zmene spoluvlastníctva
niektorého z podielov teda závisí to, či sa ich vzájomné podiely zmenia a či dôjde k rozšíreniu počtu
podielových spoluvlastníkov. Je to práve preto, že základným znakom podielového spoluvlastníctva

je podiel, ako miera, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo
spoluvlastníctva k spoločnej veci. Vychádzajúc z uvedeného sa odvolací súd priklonil ku gramatickému
a logickému výkladu ustanovenia § 140 druhej vety Občianskeho zákonníka a v súlade s rozhodovacou
činnosťou NS SR v rozhodnutiach sp. zn. 2Cdo 91/2008 z 12. 05. 2019 a zo dňa 18. 09. 2019 sp. zn.
8Cdo/124/2018 dospel k záveru, že aktívny spoluvlastník má právo vykúpiť kúpnou zmluvou prevedený

spoluvlastnícky podiel len pomerne, teda len jeho časť pripadajúcu na jeho podiel v pomere k podielom
ostatných spoluvlastníkov.“

20. Poukazujúc na ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít ako aj na rozhodovaciu
prax iných súdov, súd dospel k záveru o nároku žalobcu na vykúpenie žalovaným nadobudnutých
nehnuteľností iba v pomernej časti s prihliadnutím na veľkosť spoluvlastníckeho podielu samotného

žalobcu na týchto nehnuteľnostiach. V dôsledku toho tak zostanú zachované nároky aj ostatných
spoluvlastníkov, ktorým doposiaľ v prípade kúpnej zmluvy zo dňa 04.10.2022 ešte neuplynula lehota,
v ktorej si môže uplatniť niektorý z nárokov v prípade porušenia predkupného práva a zároveň
v prípade, ak sa nebudú domáhať relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy alebo odpredaja pomernej časti
spoluvlastníckych podielov voči žalovanému, tak im naďalej zostane zachované predkupné právo voči

nadobúdateľovi,tedažalovanému,čojevlastnetretímnárokom,ktorýmoprávnenýzpredkupnéhopráva
disponuje voči porušiteľovi predkupného práva, resp. nadobúdateľovi vlastníckeho práva.

21. Napriek vyššie uvedenému, že súd dospel k záveru o porušení predkupného práva žalobcu
a nároku žalobcu na tom, aby sa domáhal uzatvorenia kúpnej zmluvy so žalovaným, žalobou uplatnený

rozsah, v akom žiadal nahradiť vôľu žalovaného, nezodpovedal zákonnému rozsahu, vyplývajúcemu
z ustanovení § 137 v spojení s § 140 Občianskeho zákonníka, a preto poukazujúc na judikát, vydaný v
Zborníku najvyšších súdov č. IV, vydaného SEVT Praha v roku 1986, s. 381, súd nemohol modifikovať
obsah zmluvy v časti určenia spoluvlastníckeho podielu, ktorý by žalobcovi v zmysle zákona patril.
Z uvedeného judikátu totiž vyplýva, že v prípade žalôb požadujúcich uloženie povinnosti uzavrieť zmluvu

určitého obsahu, uvedeného v návrhu na začatie konania, môže súd rozhodnúť len tak, že návrhu úplne
vyhovie alebo ho zamietne, avšak sám nemôže modifikovať obsah navrhovanej zmluvy.
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, výsledky vykonaného dokazovania a v spojení s tým,
že žalobca sa domáhal uzatvorenia kúpnej zmluvy v rozsahu, v akom mu nevznikol nárok z porušeného
predkupného práva, súd žalobu zamietol v celom rozsahu a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej

časti tohto rozsudku.

22. Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ako
„CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo

strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa.
Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
Zmyslom a účelom náhrady trov konania v konaní pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnej
sporovej strane alebo strane, ktorej to priamo priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej
a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela

zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom.
Povinnosť nahradiť trovy v civilnom sporovom konaní sa spravuje predovšetkým ustanovením § 255
CSP, teda zásadou úspechu v konaní. Ak mala strana plný úspech vo veci, prizná sa jej tiež celá náhrada
nákladov konania, ak mala strana len čiastočný úspech, náhrada nákladov sa pomerne rozdelí. Ak je
úspech a neúspech vyvážený, vysloví súd, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Platí

teda, že žalobca má plný úspech, ak výrok rozsudku zodpovedá žalobnému petitu, naopak, žalovaný
má plný úspech, ak žaloba je v plnom rozsahu zamietnutá.
Výnimky z tohto pravidla musí ustanoviť zákon (čl. 46 ods. 4 a čl. 51 ods. 1 Ústavy). Aj tieto výnimky sa
musia uplatňovať len za splnenia všetkých zákonom ustanovených podmienok a skôr reštriktívne, napr.takou výnimkou je nepriznanie náhrady trov konania podľa ust. § 257 CSP (rozhodnutie II. ÚS 31/2004
Ústavného súdu Slovenskej republiky). V prípade, ak sú naplnené všetky predpoklady na priznanie
náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, potom

za použitia § 257 CSP náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Ustanovenie § 257 CSP je zákonné
ustanovenie, ktoré z hľadiska náhrady trov konania predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti
za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je odôvodnené tým, že prísna
aplikácia ustanovení o náhrade trov konania, by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim
tvrdostiam. Zákon preto stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu

k zmierneniu dôsledkov právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. K dôvodom
hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej
situácii. Do úvahy treba brať tiež také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku, a prihliadnuť
i na postoj účastníkov v konaní. Súd zdôrazňuje, že aplikácia ust. § 257 CSP je prípustná len vo
výnimočných prípadoch a „neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi
stranami“ (nález Ústavného súdu ČR, I. ÚS 2862/07).

V danom prípade súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by svojou intenzitou odôvodňovali aplikáciu
predmetného ustanovenia § 257 CSP, a zároveň takéto skutočnosti netvrdila ani jedna zo strán sporu.
Poukazujúc na uvedené súd následne o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa pomeru
úspechu v spore.
Žalovaný bol v konaní úspešný v rozsahu 100%, pretože súd žalobu v celom rozsahu zamietol, súd tak

o trovách konania rozhodol v súlade § 255 CSP, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči
žalobcovi v rozsahu 100% s tým, že o samotnej výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto
rozsudku samostatným uznesením súdneho úradníka.

Poučenie:

Podľa § 355 ods. 1 CSP je proti tomuto rozsudku prípustné podať odvolanie.

Podľa § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 362 ods. 1 CSP odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje - teda prostredníctvom Okresného súdu Humenné na Krajský súd v
Prešove. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 362 ods. 2 CSP odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom súde.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Aknebudepovinnosťuloženátýmtorozsudkomdobrovoľnesplnenávstanovenejlehoteponadobudnutí
jeho právoplatnosti a vykonateľnosti, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie
podľa zákona č. 233/1995 Z. z. „Exekučný poriadok“ v znení neskorších predpisov.