Rozsudok ,
Potvrdené, Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. september 2023

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 15C/48/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7122211847
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Slebodníková

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2023:7122211847.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Ivetou Slebodníkovou v spore žalobcu: A. B., nar. X. X.

XXXX, bytom C. XXX/XX, C., zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Lukáš Mojsej s.r.o., so
sídlom Žižkova 2073/19, Košice, proti žalovanej: Slovenská republika, v ktorej mene koná Generálna
prokuratúra Slovenskej republiky, Štúrova 2, Bratislava, o náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím

r o z h o d o l :

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 1 900,- EUR do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou na tunajší súd dňa 21. 11. 2022 domáhal proti žalovanej zaplatenia
sumy 32 300,- EUR titulom náhrady nemajetkovej ujmy v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku
a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva
Policajného zboru Košice zo dňa 14. 10. 2018 ČVS: ORP-1771/6-VYS-KE-2017 bolo žalobcovi
vznesené podľa § 206 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestného poriadku v znení neskorších predpisov
obvinenie z účasti na trestnom čine legalizácie príjmu z trestnej činnosti formou pomoci podľa § 21 ods.

1, písm. d) k § 233 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona v znení
neskorších predpisov. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca sťažnosť, ktorú príslušná prokurátorka
Okresnej prokuratúry Košice I uznesením zo dňa 12. 11. 2018 sp. zn. 1Pv 382/17/8802 ako nedôvodnú
zamietla. Uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru Košice zo dňa 16. 1. 2019
ČVS: ORP-150/6-VYS-KE-2017 bolo žalobcovi vznesené podľa ust. § 206 Trestného poriadku obvinenie
z účasti na trestnom čine legalizácie príjmu z trestnej činnosti formou pomoci podľa § 21 ods. 1, písm.
d) k § 233 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Trestného zákona. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v

zákonnej lehote sťažnosť, ktorú príslušná prokurátorka Okresnej prokuratúry Košice I uznesením zo dňa
11. 2. 2019 sp. zn. 4Pv 130/17/8802 ako nedôvodnú zamietla. Z dôvodov sporov o miestnu príslušnosť
bola trestná vec vedená voči žalobcovi pridelená na rozhodnutie zákonnému sudcovi Okresného súdu
Rožňava, ktorý rozsudkom zo dňa 13. 10. 2021 sp. zn. 2T/35/2020 žalobcu spod obžaloby oslobodil z
dôvodu, že skutok nie je trestným činom. Uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 29. 3. 2022
sp. zn. 8To/83/2021 bolo odvolanie prokurátorky zamietnuté a žalobca bol oslobodený spod obžaloby.
Napriektomu,žežalobcapocelýčastrvalnasvojejnevine,orgányčinnévtrestnomkonanízneznámych

dôvodov neustále trvali na tom, že žalobca spáchal trestné činy, ktoré mu kládli za vinu. Žalobca
ako bezúhonná osoba, ktorá nikdy nemala problém so zákonom, musel dlhé roky pociťovať následky
nezákonného trestného konania, kedy bol žalobca stíhaný za to, že si len vykonával svoju prácu technika
kontroly originality, hrozil mu 5-ročný nepodmienečný trest. Samotné trestné konanie bolo neúmernédlhé, ale zároveň žalobca pociťoval neustále tlak trestného konania, aj napriek tomu, že protizákonne nič
nespáchal. Takýto psychický tlak, rovnako aj pohľady okolia, keď ho ľudia začali brať ako kriminálnika,
ktorý sa ako pracovník KO snaží nezákonným spôsobom zarábať, malo neblahý vplyv na život žalobcu.

Žalobca žiadosťou zo dňa 12. 7. 2022 zaslal žalovanej žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci. Žalobcovi bolo doručené vyjadrenie žalovanej, v ktorom žalovaná čiastočne uznala nárok žalobcu.
2.ŽalobcakžalobepripojilrozsudokOkresnéhosúduRožňavasp.zn.2T/35/2020,uznesenieKrajského
súdu v Košiciach sp. zn. 8To/83/2021, žiadosť o predbežné prerokovanie nároku, vyjadrenie žalovanej

k žiadosti o predbežné prerokovanie nároku zo dňa 31. 10. 2022.

3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 19. 12. 2022 žiadala, aby súd žalobu zamietol
v celom rozsahu. Žalobca nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy ani dôvodnosť jej výšky. Dôvody
uvádzané žalobcom (pociťovanie tlaku trestného konania, hrozba nepodmienečného trestu odňatia
slobody v trvaní 5 rokov a dĺžka trestného konania) sú všeobecné, vágne a ničím nepreukázané.

Žalobca neuviedol konkrétne skutočnosti, ktoré by objektívne, nie na základe subjektívnych pocitov
preukazovali, že mu v priamej príčinnej súvislosti s trestným stíhaním vznikla nemajetková ujma. Spôsob
určenia požadovanej výšky nemajetkovej ujmy je neznámy a nevysvetlený. Žalobca v podanej žalobe
poukazujenaneúmernúdĺžkutrestnéhostíhania,ktorúvymedzilobdobím,kedymalodôjsťkuspáchaniu
skutku až po právoplatné oslobodenie v trvaní 7 rokov, pričom však žalobcovi bolo vznesené obvinenie

uznesením zo dňa 14. 10. 2018 a 16. 1. 2019 a trestné stíhanie bolo právoplatne skončené dňa
29. 3. 2022, teda dĺžka trestného stíhania bola 3 a pol roka. Súčasne vo vzťahu k tvrdenej hrozbe
nepodmienečného trestu odňatia slobody v trvaní 5 rokov je nevyhnutné uviesť, že žalobcovi ako
netrestanej osobe ako aj vzhľadom na zákonnú trestnú sadzbu, nehrozil nepodmienečný trest odňatia
slobody. Uvedené potvrdzuje aj záverečná reč dozorujúcej prokurátorky na hlavnom pojednávaní

konanom dňa 13. 10. 2021, v zmysle ktorej bolo žalobcovi navrhované uloženie podmienečného
trestu odňatia slobody v trvaní 3 rokov. Vo vzťahu k žalobcovi neboli v trestnom konaní vykonané
žiadne procesné úkony, ktoré by akýmkoľvek spôsobom zasahovali do jeho ľudských práv (väzba,
domová prehliadka, použitie informačno-technických prostriedkov atď.). V súvislosti s požadovanou
výškou nemajetkovej ujmy poukázala na zákon č. 514/2003 Z. z., ktorý v § 17 ods. 4 ustanovuje

„Výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady
poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu.“. Nie je možné
pri zohľadnení citovaných zákonných ustanovení zákona č. 274/2017 Z. z. porovnávať trestné stíhanie
žalobcu so spôsobením smrti. Vzhľadom k tomu v prípade odškodnenia žalobcu by žalobcovi mohla byť
priznaná nemajetková ujma najviac vo výške desaťnásobku sumy mesačnej minimálnej mzdy platnej

na obdobie kalendárneho roka, v ktorom došlo k spáchaniu trestného činu. K písomnému vyjadreniu
žalovaná pripojila zápisnicu o hlavnom pojednávaní zo dňa 13. 10. 2021 sp. zn. 2T/35/2020 spolu so
záverečnou rečou prokurátorky.

4. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 17. 2. 2023 okrem iného poukázal na nález Ústavného

súdu Slovenskej republiky zo dňa 24. 1. 2017 sp. zn. III. ÚS 754/2016, z ktorého vyplýva o.i.:
„Každé trestné konanie negatívne ovplyvňuje osobný život trestne stíhaného, na ktorého sa síce do
okamihu právoplatnosti meritórneho rozhodnutia prihliada ako na nevinného, ale už samotný fakt
trestného stíhania je záťažou pre každého obvineného.“ Ustálená súdna prax považuje nenaplnenie
predpokladu o spáchaní trestného činu obvineným za nevyhnutnú podmienku pre vznik nároku na

náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia (rozsudok
NS SR 1Cdo/167/2016). Zákon o obetiach trestných činov priznáva najvyššiu možnú náhradu vo výške
päťdesiatnásobku minimálnej mesačnej mzdy. Žiadal, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a priznal
mu náhradu trov konania.

5. Žalovaná v písomnom vyjadrení zo dňa 22. 3. 2023 uviedla, že žalobca neuviedol žiadne také
výnimočné okolnosti prípadu, na základe ktorých by bolo možné uvažovať o priznaní nemajetkovej ujmy
nad zákonný limit 3 800,- EUR.

6.Súdnariadilvovecipojednávanienadeň26.9.2023,napojednávanívykonaldokazovanievýsluchom

žalobcu, žalovanej a listinnými dôkazmi.

7. Na pojednávaní dňa 26. 9. 2023 žalobca zotrval na podanej žalobe, zopakoval dôvody v nej uvedené
a nad rámec žaloby poukázal na to, že výpoveď v zamestnaní kvôli trestnému stíhaniu nedostal, alefirma, v ktorej pracoval, zanikla z dôvodu, že nastal úbytok klientov práve z dôvodu, že sa o jeho trestnom
stíhaní dozvedeli klienti a taktiež správny orgán začal správne konanie o odobratí licencie. Následne si
preto našiel inú prácu, kde pracuje doposiaľ ako technik kontroly originality. Vždy bol bezúhonná osoba,

nikdy nemal problém so zákonom, chodil pravidelne na výsluch, keď ho orgán činný v trestnom konaní
predvolával. Tiež musel obmedziť finančnú podporu do niektorých vecí, napr. u svojich detí, ktoré sa
venovali športovým činnostiam. Žalobca súdu doručil rozhodnutie, ktorým Okresný úrad Košice, odbor
cestnej dopravy a pozemných komunikácií rozhodol dňa 18. 5. 2023 o zastavení správneho konania
o zrušení osvedčenia technika kontroly originality.

8. Žalovaná na pojednávaní vypovedala, že ak by súd dospel k záveru, že samotné konštatovanie práva
nie je dostatočným zadosťučinením, výška uplatnenej náhrady nemajetkovej ujmy nie je adekvátna
berúc do úvahy kritéria pre stanovenie výšky v zmysle § 12 ods. 2 zákona č. 274/2017 Z.
z. o obetiach trestných činov v znení neskorších právnych predpisov, vzhľadom na to, že nie je možné
prirovnávať trestné stíhanie žalobcu k ujme obete trestného činu, ktorým bola spôsobená smrť. O to

viac nemožno prirovnávať jeho trestné stíhanie k ujme osoby ako jedinej pozostalej obete násilného
trestného činu.

9. Uznesením zo dňa 16. 1. 2019 pod sp. zn. ČVS: ORP-150/6-VYS-KE-2017 Okresné riaditeľstvo
Policajného zboru v Košiciach podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku vznieslo obvinenie voči A. B., nar.

X. X. XXXX v C., trvale bytom C., C. XXX/XX pre trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti formou
spolupáchateľstva podľa § 20 k § 233 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Trestného zákona, pre účasť na
trestnom čine legalizácie príjmu z trestnej činnosti formou pomoci podľa § 21 ods. 1 písm. d) k § 233
ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Trestného zákona.

10. Uznesením zo dňa 14. 10. 2018 pod sp. zn. ČVS: ORP-1771/6-VYS-KE-2017 Okresné riaditeľstvo
Policajného zboru v Košiciach podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku vznieslo obvinenie voči A. B., nar.
X. X. XXXX v C., trvale bytom C., C. XXX/XX pre účasť na trestnom čine legalizácie príjmu z trestnej
činnosti formou pomoci podľa § 21 ods. 1 písm. d) k § 233 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Trestného
zákona.

11. Rozsudkom Okresného súdu Rožňava zo dňa 13. 10. 2021 č. k. 2T/35/2020-1516 bol žalobca
oslobodený spod obžaloby, pretože skutky nie sú trestným činom.
12. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 29. 3. 2022 v spojení s uznesením Krajského súdu
v Košiciach č. k. 8To/93/2021-1573.

13. Dňa 13. 7. 2022 žalobca požiadal žalovanú o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.

14. Zistený skutkový stav súd právne posúdil podľa nasledovných ustanovení:

15. Podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.

16. Podľa čl. 36 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd každý má právo na náhradu škody, ktorú
mu spôsobilo nezákonné rozhodnutie súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo
nesprávny úradný postup.

17. Podľa § 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a

o zmene niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 514/2003 Z. z.) tento zákon upravuje a) zodpovednosť
štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, b) zodpovednosť obce a
vyššieho územného celku (ďalej len "územná samospráva") za škodu spôsobenú orgánmi územnej
samosprávy pri výkone samosprávy, c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na
regresnú náhradu.

18. Podľa § 2 zákona č. 514/2003 Z. z. na účely tohto zákona a) výkon verejnej moci je rozhodovanie
a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach
fyzických osôb alebo právnických osôb, b) orgán verejnej moci je 1. štátny orgán, 2. orgán územnejsamosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická
osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.

19. Podľa § 3 ods. 1, 2 citovaného zákona štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom
zaškodu,ktorábolaspôsobenáorgánmiverejnejmociokremtretejčastitohtozákonaprivýkoneverejnej
moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením
osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe alebo d)
nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

20. Podľa § 4 ods. 1 písm. f) citovaného zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu
spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo
správnom konaní.

21. Podľa § 5 ods. 1 citovaného zákona právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

22. Podľa § 6 ods. 1, 2 citovaného zákona ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým

bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd,
ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Právo podľa odseku 1 možno
priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa
osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného
zreteľa.

23.Podľa§15ods.1citovanéhozákonanároknanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti

poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

24.Podľa§16ods.1citovanéhozákonazožiadostimusíbyťzrejmé,ktonáhraduškodyžiada,ktorejveci
sa týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda vznikla a čoho sa

poškodený domáha. V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde je poškodený povinný
uviesť požadovanú výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu škodu spôsobil.

25. Podľa § 16 ods. 4 citovaného zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán

písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde
môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z
titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že

neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

26. Podľa § 17 ods. 1 citovaného zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

27. Podľa § 17 ods. 2 citovaného zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.
28. Podľa § 17 ods. 3 citovaného zákona výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa

určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije
a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov,
ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v
spoločenskom uplatnení.29. Podľa § 17 ods. 4 citovaného zákona výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku
2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi
podľa osobitného predpisu.

30. Podľa § 12 ods. 2 veta prvá zákona č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 274/2017 Z. z.) ak bola trestným činom spôsobená smrť, obeť
násilnéhotrestnéhočinumánároknavyplatenieodškodneniazaspôsobenúnemajetkovúujmuvovýške
dvadsaťpäťnásobku sumy mesačnej minimálnej mzdy platnej na obdobie kalendárneho roka, v ktorom

došlo k spáchaniu trestného činu.

31. Podľa § 12 ods. 3 veta prvá zákona č. 274/2017 Z. z. pri trestnom čine obchodovania s ľuďmi,
trestnom čine znásilnenia, trestnom čine sexuálneho násilia, trestnom čine sexuálneho zneužívania,
trestnom čine týrania blízkej osoby a zverenej osoby alebo trestnom čine nedobrovoľného zmiznutia má
obeť násilného trestného činu nárok aj na vyplatenie odškodnenia za spôsobenú nemajetkovú ujmu vo

výške desaťnásobku sumy mesačnej minimálnej mzdy platnej na obdobie kalendárneho roka, v ktorom
došlo k spáchaniu trestného činu.

32. Súd po preskúmaní žaloby, oboznámení sa s vyjadreniami strán, listinnými dôkazmi a vykonanom
dokazovaní s poukazom na citovanú právnu úpravu dospel k záveru, že nárok žalobcu na náhradu

nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je daný. Predpokladom zodpovednosti štátu za škodu
podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je súčasné splnenie troch podmienok, a to existencia nezákonného
rozhodnutia, resp. nesprávneho úradného postupu, existencia majetkovej škody, t. j. nemajetkovej ujmy
vyjadriteľnej v peniazoch a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a škodou. Zodpovednosť
štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v zmysle ust. § 3 zákona č. 514/2003 Z. z. je

objektívnou zodpovednosťou, ktorej sa štát nemôže zbaviť a za splnenie vyššie uvedených podmienok
za túto škodu zodpovedá. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť pritom splnené všetky zákonom
požadovanépodmienkysúčasne.Vsúvislostisuplatnenýmnárokomžalobcusúdpoukazujenaustálenú
judikatúru najvyšších súdnych autorít, najmä na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.
1. 2017 sp. zn. III. ÚS 754/2016, podľa ktorého: „Každé trestné konanie negatívne ovplyvňuje osobný

život trestne stíhaného, na ktorého sa síce do okamihu právoplatnosti meritórneho rozhodnutia prihliada
ako na nevinného, ale už samotný fakt trestného stíhania je záťažou pre každého obvineného. Už
samotné trestné stíhanie výrazne zasahuje do súkromného a osobného života jednotlivca, do jeho
cti a dobrej povesti, a to tým skôr, ak ide o obvinenie nepravdivé, ktoré je potvrdené právoplatným
oslobodzujúcim rozsudkom súdu.“

33. Vzhľadom na vyššie uvedený právny záver najvyššej súdnej autority možno konštatovať, že
oslobodením žalobcu spod obžaloby bola fakticky konštatovaná nezákonnosť uznesenia, ktorým
mu bolo vznesené obvinenie. V zmysle ustálenej judikatúry súdov Slovenskej republiky je nutné
za nezákonné rozhodnutie podľa ust. § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. považovať uznesenie
vyšetrovateľa policajného zboru zo dňa 16. 1. 2019 ČVS: ORP-150/6-VYS-KE-2017 o vznesení

obvinenia a uznesenie vyšetrovateľa policajného zboru zo dňa 14. 10. 2018 ČVS: ORP-1771/6-VYS-
KE-2017.
34. Trestné stíhanie, ktoré bolo realizované v rozpore so zákonom, je spôsobilé vyvolať vznik
nemateriálnej ujmy vo sfére osobnostných práv, čo napokon predpokladá aj ustanovenie § 17 ods. 2
zákona č. 514/2003 Z. z. Žalobca si v tejto súvislosti uplatnil nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo

výške 32 300,- EUR. Vo vzťahu k nemajetkovej ujme sa súd vychádzajúc z výpovede žalobcu, ako aj zo
skutkových tvrdení uvedených v žalobe a na pojednávaní nestotožnil s názorom žalovanej, že v danom
prípade je dostatočnou satisfakciou pre žalobcu samotné konštatovanie porušenia práv žalobcu, teda
oslobodzujúci rozsudok, súd sa však rovnako nestotožnil ani so žalobcom uplatnenou výškou náhrady
nemajetkovej ujmy.

35. Každá fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, svojho života a zdravia ako aj súkromia
(ust. § 11 Občianskeho zákonníka), pričom súčasťou súkromného života je nepochybne tiež rodinný
život, ktorý zahŕňa vzťahy medzi blízkymi príbuznými, ich rozvíjanie, čím sa napĺňa a rozvíja vlastná
osobnosť danej fyzickej osoby. Nezákonné trestné stíhanie môže zasahovať do súkromného života
jednotlivca, do jeho cti, dobrej povesti, preto je spôsobilé obmedziť, či porušiť aj právo na rešpektovanie

a ochranu súkromného a rodinného života tak, ako to zaručuje čl. 19 Ústavy Slovenskej republiky.
36. Súd mal predovšetkým z výpovede žalobcu za preukázané, že trestné stíhanie malo vplyv na
súkromný, rodinný i profesionálny život žalobcu. Žalobca čelil zvýšenému stresu, nervozite a stagnácii
v práci. Na základe tohto trestného stíhania začal správny úrad konanie o zrušenie osvedčenia technikakontroly originality, ktorý napokon vydal rozhodnutie dňa 18. 5. 2023 o zastavení tohto konania. Čo
sa týka rodinných vzťahov, blízke rodinné vzťahy neboli z dôvodu predmetného trestného stíhania
narušené, manželka pri ňom zotrvala a rodinné vzťahy sa nepoškodili. Žalobca musel obmedziť finančnú

podporu do niektorých záležitostí u svojich detí, čo sa ho najviac dotklo, pretože deťom nevedel zaplatiť
všetky krúžky, ktoré potrebovali, keďže obaja synovia sa venovali športovej činnosti. Žalobca subjektívne
pociťoval krivdu a dlhotrvajúce čakanie na spravodlivosť v trvaní 3 a pol roka pociťoval ako neustály tlak
trestného konania, teda že napriek tomu, že nič protizákonné nespáchal, mohol dostať nepodmienečný
výkon trestu odňatia slobody. Takýto psychický tlak, rovnako aj pohľady okolia, keď ho ľudia brali ako

kriminálnika, ktorý sa ako pracovník kontroly originality snaží nezákonným spôsobom zarábať, mal
neblahý vplyv na jeho život.
37. Pri priznávaní nemajetkovej ujmy súd prihliadol na charakter trestného činu, pre ktorý bol stíhaný,
t. j. obvinenie z účasti na trestnom čine legalizácie príjmu z trestnej činnosti formou pomoci podľa §
21 ods. 1 písm. d), § 233 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona
v znení neskorších právnych predpisov, pričom možno objektívne vyhodnotiť, že trestné stíhanie mu

„pošramotilo“ povesť odborníka, technika kontroly originality, zapríčinilo stagnáciu po profesionálnej
stránke a obmedzilo na istý čas žalobcu v kariérnom raste, resp. zmene pôsobiska v zamestnaní
a prechod do inej súkromnej spoločnosti. Okolnostiam daného prípadu – osoba žalobcu, jeho doterajší
život a prostredie, v ktorom žil a pracoval, keďže žalobca bol bezúhonná osoba, ktorá nikdy nemala
problémsozákonom,sprihliadnutímnaokolnosti,zaktorýchdošloknemajetkovejujme(trestnéstíhanie

začalo vznesením obvinenia dňa 14. 10. 2018 a dňa 16. 1. 2019 a trestné stíhanie bolo právoplatne
skončené dňa 29. 3. 2022, teda dĺžka trestného stíhania bola 3 a pol roka), ako aj závažnosť následkov,
ktoré vznikli žalobcovi v súkromnom živote, neistota, nervozita, zvýšený stres, potreba finančného
zabezpečenia rodiny, v profesionálnom i spoločenskom uplatnení (stagnácia v profesionálnom raste,
prechod k inému zamestnávateľovi) podľa názoru súdu zodpovedá nemajetková ujma vo výške 1 900,-

EUR. Súd pri určovaní výšky nemajetkovej ujmy okrem zákonom stanovených kritérií uvedených v §
17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. bral za rozhodujúcu tiež povahu trestnej veci vzhľadom na druh
a závažnosť trestného činu, pre ktoré bolo trestné stíhanie vedené, od ktorých sa tiež odvíjala intenzita,
s akou osoba poškodená nezákonným trestným stíhaním je negatívne vnímaná okolím. Rovnako tiež
zohľadnil hrozbu a potencionálny rozsah trestného postihu, od ktorého sa odvíja subjektívny pocit

neistoty na strane osoby poškodenej nezákonným trestným stíhaním. Napokon súd tiež zohľadnil
okolnosti, ktoré viedli k vydaniu uznesenia o vznesení obvinenia voči žalobcovi a priebeh trestného
konania. V danom prípade výsledok trestného konania závisel od vyhodnotenia vykonaných dôkazov,
pričom súd na základe vyhodnotenia jednotlivých vykonaných dôkazov dospel k oslobodzujúcemu
rozsudku z dôvodu nepreukázania, že sa stal skutok, pre ktorý bol žalobca obžalovaný.

38. Čo sa týka výšky priznanej nemajetkovej ujmy, táto je vecou voľnej úvahy súdu. Po zhodnotení
konkrétnych okolností prípadu súd prihliadol na osobitný právny predpis, ktorým je zákon č. 274/2017
Z. z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého nie je možné
pri zohľadnení citovaných zákonných ustanovení porovnávať trestné stíhanie žalobcu s trestným činom,
pri ktorom bola spôsobená smrť. Vzhľadom k tomu v prípade odškodnenia žalobcu súd prihliadol aj na

ustanovenie § 12 ods. 2, 3 zákona č. 274/2017 Z. z., podľa ktorého výška nemajetkovej ujmy nemôže
presiahnuť výšku odškodnenia obete násilného trestného činu. Skutok, ktorý sa kládol žalobcovi za vinu,
sa stal v roku 2015, v ktorom suma mesačnej minimálnej mzdy bola vo výške 380,- EUR. Súd priznal
žalobcovi nemajetkovú ujmu vo výške 5-násobku mesačnej minimálnej mzdy, ktorá bola v roku 2015
(t. j. 380,- EUR x 5). Súd vychádzal z potreby proporcionality, nakoľko aj podľa Európskeho súdu pre

ľudské práva by priznaná finančná náhrada nemala byť neprimeraná iným finančným kompenzáciám,
napr. výške náhrady za utrpenie a bolesť, ktoré boli spôsobené napr. telesnými zraneniami, tak aby
výška náhrady na jednej strane nevytvárala priestor pre obohacovanie sa, ale na druhej umožňovala
„spravodlivé“ zadosťučinenie (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/171/2005
zo dňa 27. 4. 2006).

39. Vzhľadom na uvedené dôvody a citované zákonné ustanovenia súd zaviazal žalovanú na náhradu
nemajetkovej ujmy vo výške 1 900,- EUR, ktorej výška sa podľa názoru súdu vzhľadom na okolnosti
daného prípadu nevymyká bežnej rozhodovacej praxi súdov v obdobných veciach.

40. V prevyšujúcej časti náhrady nemajetkovej ujmy nad sumu 1 900,- EUR súd žalobu zamietol. Lehota

na plnenie uloženej povinnosti bola určená na žiadosť žalovanej v trvaní 60 dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku. Žalobca žalovanou požadovanú dlhšiu paričnú lehotu nenamietal.41. Podľa § 255 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu
trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

42. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

43. Keďže rozhodnutie o výške nároku na náhradu nemajetkovej ujmy záviselo od úvahy súdu, súd

podľa § 255 ods. 1 CSP priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v plnom rozsahu
(súd tu podporne poukazuje na literatúru, napr. Števček, M. Ficová, S. Baricová, Mesiarkinová, Civilný
sporový poriadok, Komentár, Praha, C.H. Beck 2016, str. 926 až 927). Zároveň súd dodáva, že nezistil
žiadny dôvod pre aplikáciu § 257 CSP, ktorý možno použiť len výnimočne.
44. O výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným
uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia na Okresnom súde Košice I písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa

týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah,
v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, m ô ž e
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.