Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. október 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/79/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6423010270
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6423010270.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ivany Datlovej a sudcov
JUDr. Mária Šuleja a JUDr. Ing. Miroslava Manďáka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 2. októbra
2024, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX. XXXXXX XXXX v C., stíhaného pre pokračovací zločin
znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm.
c) Trestného zákona a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom

sp. zn. 4T/39/2023-826 zo dňa 26. júna 2024, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného A. B. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 4T/39/2023-826 zo dňa 26. júna 2024
bol obžalovaný A. B. uznaný za vinného zo zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b)
Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

v presnejšie nezistenom čase v mesiaci november 2022 v doobedňajších hodinách, po tom ako išla
D. E., F. E., nar. XX.XX.XXXX po chodbe na prízemí ubytovne č. E. XXX nachádzajúcej sa v areáli
E. G. H. I. J., kde v tom čase bývala, stiahol ju za ruku do sprchového kúta kúpeľne, kde z nej začal
strhávať oblečenie, pričom mu hovorila, aby ju nechal, že nechce, plakala, čo však obvinený ignoroval,
vyzliekol ju donaha a následne aj seba, otočil D. E. chrbtom k sebe a zasunul aj napriek jej nesúhlasu

svoj penis do jej análneho otvoru takou silou až jej začala tiecť krv, pričom v zasúvaní penisu opakovane
pokračoval až pokiaľ nedošlo k jeho pohlavnému uspokojeniu,

týmto konaním D. E., F. E., nar. XX.XX.XXXX v B., I. E., bytom H. XX, I. K., t. č. prechodne bez prihlásenia
J. XXX, I. L. J. C., nespôsobil fyzické zranenia, ktoré si vyžiadali bezprostredné ošetrenie a konal voči
osobe, ktorá bola družkou K. J., nar. XX.XX.XXXX, s ktorým od začiatku roka 2018 do októbra 2022 žila

v spoločnej domácnosti a vychovávala s ním dve spoločné maloleté deti, pričom vo vzťahu k K. J. je
jeho ujom, teda je bratom jeho matky K. J. (pôvodný bod IV. obžaloby).

Za uvedený trestný čin bol obžalovanému podľa § 200 ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 38 ods.
2 Trestného zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov, na výkon ktorého bol podľa § 48
ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2, písm. b) Trestného zákona v spojení s § 74 ods. 1 Trestného zákona bolo
obžalovanému uložené ochranné sexuologické liečenie ambulantnou formou.

Podľa 287 ods. 1 Trestného poriadku bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodenej D.
E. škodu vo výške 9 128.- Eur a so zvyškom nároku na náhradu škody bola poškodená podľa § 288

ods. 2 Trestného poriadku odkázaná na civilný proces.Zároveň bol obžalovaný podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku oslobodený spod obžaloby okresného
prokurátora zo dňa 30.05.2023 sp. zn. 2Pv 349/22/6613 pre skutky v bodoch I, II, III, právne kvalifikované
ako pokračovací zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom

na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona v súbehu so zločinom sexuálneho násilia podľa § 200 ods.
1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona na tom
skutkovom základe, že

I. v presne nezistený deň od jesene 2018 do 21.06.2019 v doobedňajších hodinách, v byte na adrese

M., N. O. F., I. B., P. F., vtedajšieho pobytu D. E., F. E., nar. XX.XX.XXXX, prišiel za ňou v čase, keď
nebol doma jej druh K. J., narodený XX.XX.XXXX, stiahol ju za ruku a ťahal ju do zadnej izby, ona sa
začala brániť, plakala a kričala, aby ju nechal, pričom on jej vravel, aby sa nebránila a aby šla do tej
izby, tam z nej strhol tielko a krátke nohavice, načo zostala nahá, bránila sa odtláčaním a búchala ho
rukami, následne sa kompletne vyzliekol aj on, zvalil ju na posteľ, ľahol si na ňu, zasunul jej penis do
vagíny a vykonal s ňou súlož, pri čom ona kričala, plakala, hovorila mu, nech to nerobí, že to nechce,

tiež sa ho snažila odtláčať a búchať, po chvíli ju otočil a súložil s ňou zozadu až do jeho pohlavného
uspokojenia, následne sa obliekol a z miesta odišiel,

II. v presne nezistený deň od jesene 2018 do 21.06.2019, s časovým odstupom jedného týždňa
od skutku popísaného v bode I., v byte na adrese M., N. O. F., I. B., P. F., vtedajšieho pobytu D. E., F.

E., narodenej XX.XX.XXXX, ju znova navštívil v čase, keď nebol doma jej druh K. J., pričom keď A. B.
zbadala, od strachu sa roztriasla, nedokázala ujsť, kázal jej variť kávu, na čo ju zdrapil za ruku, odvliekol
ju znova do zadnej izby, po čom zostala paralyzovaná od strachu, nedokázala sa brániť, slovne mu však
opakovala, že to nechce, plakala, vyzliekol ju aj seba, zvalil ju na posteľ, súložil s ňou, pričom ona plakala
a opakovala, že to nechce, keď skončil, povedal jej, aby „mu ho ešte vyfajčila, že ešte nemá dosť“, bála

sa ho a bola v šoku, tak to robila až kým sa pohlavne neukojil, následne sa obliekol a odišiel,

III. v presne nezistený deň od jesene 2018 do 21.06.2019, s časovým odstupom dvoch týždňov
od skutku popísaného v bode II. v byte na adrese M., N. O. F., I. B., P. F., vtedajšieho pobytu D. E., F.
E., narodenej XX.XX.XXXX, prišiel znovu za D. E. v čase, keď bola doma sama, stiahol ju do tej istej

izby, vyzliekol ju aj seba a vykonal s ňou súlož, pričom ona sa bránila slovne, opakovala mu, že to
nechce, plakala pri tom, na fyzické útoky voči nemu však už rezignovala, pričom celé konanie trvalo do
pol hodiny, po tom čo sa pohlavne ukojil, sa obliekol a z miesta odišiel,

týmto konaním (v bodoch I. až III.) D. E., F. E., narodenej XX.XX.XXXX v B., I. E., B. H. XX, I. K.,

t.č. prechodne bez prihlásenia J. XXX, I. L. J. C. nespôsobil fyzické zranenia, ktoré by si vyžiadali
bezprostredné ošetrenie a konal voči osobe, ktorá bola družkou K. J., narodeného XX.XX.XXXX, s
ktorým od začiatku roka 2018 do októbra 2022 žila v spoločnej domácnosti a vychovávala s ním dve
spoločné maloleté deti, pričom vo vzťahu k K. J. je jeho ujom, teda je bratom jeho matky K. J., pretože
nebolo dokázané, že sa stali skutky, pre ktoré je obžalovaný stíhaný.

Proti rozsudku okresného súdu podali priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní odvolanie okresný
prokurátor, a to v neprospech obžalovaného čo do výroku o vine v časti oslobodenia obžalovaného spod
obžaloby v bodoch I. II., III. a voči celému výroku o uloženom treste a prostredníctvom svojho obhajcu
aj obžalovaný podaním zo dňa 08.07.2024 voči všetkým jeho výrokom ako aj voči konaniu, ktoré jeho

vydaniu predchádzalo.

Okresný prokurátor zobral svoje odvolanie späť podaním zo dňa 23.07.2023, predseda senátu súdu
I. stupňa zobral späťvzatie jeho odvolania na vedomie uznesením sp. zn. 4T/39/2023-889 zo dňa
06.08.2024, a preto v rozsahu ním podaného odvolania odvolací súd prvostupňové rozhodnutie

nepreskúmaval.

Obhajca obžalovaného jeho odvolanie odôvodnil podaním doručeným okresnému súdu dňa 05.08.2024.
Boltohonázoru,ževovzťahukskutkupodbodomIV.homalsúd vzmyslezásadyindubioproreo podľa
§ 285 písm. a) Trestného poriadku oslobodiť spod obžaloby, pretože nebolo nepochybne preukázané,

že sa tam uvedený skutok stal.Tvrdil, že poškodená účelovo klamala a v podrobnostiach poukázal na rozpory v jednotlivých
výpovediach poškodenej, resp. vo výpovediach poškodenej a svedkov alebo svedkov navzájom, ktoré
sa týkali

- ubytovne, v ktorej bol obžalovaný po príchode do J. za prácou ubytovaný, teda, či bol ubytovaný v tej
istej ubytovni ako poškodená a v ktorej ubytovni bola ubytovaná poškodená spolu s jej druhom a deťmi,
- času, kedy malo dôjsť ku skutku a kde sa v tom čase obžalovaný nachádzal, keď poškodená tvrdila, že
to bolo doobeda a svedok E. a Q. vypovedali, že obžalovaný prišiel z lesa okolo štvrtej poobede a chcel
pomoc s opravou reťazovej píly,

- oblečenia, resp. prekrytia tela poškodenej bezprostredne po skutku, či išlo o predĺžené tričko, uterák
alebo plachtu, a či bola poškodená mokrá alebo nie
- či, kedy a komu poškodená povedala, akému konaniu obžalovaného bola vystavená, keď poškodená
tvrdila, že to povedala svedkom Q. a E., ktorí ju našli v sprche, ostatní svedkovia to nepočuli, svedok
Q. protichodne vypovedal, že mu to nepovedala aj, že povedala, svedkyňa R. vypovedala, že sa jej
zdôverila neskôr, aj že jej to dodnes nepovedala a tvrdenie svedka Q., že obžalovaný na poškodenú

kričal, aby mu nič nehovorila, ostatní svedkovia nepotvrdili,
- zranení poškodenej a stôp krvi, keď svedok E. aj Q. vypovedali, že nemala žiadne zranenia, čupela
a pod ňou si nič nevšimli, neskôr svedok Q. vypovedal, že pod ňou videl krv, nezistenie akýchkoľvek
zranení poškodenej pri následnom lekárskom ošetrení po potrate, ktoré by boli nahlásené polícii, ak
by boli zistené,

- nemožnosť vykonania skutku spôsobom, aký opisovala poškodená, s potrebou veľkého násilia
a bolesťou, s obvyklými krvnými podliatinami v oblasti konečníka a sedacích svalov, či trhlinami v okolí
konečníka, čo vyplynulo z odborného vyjadrenia znaleckej organizácie – odbor zdravotníctvo a farmácia,
odvetvie gynekológia a pôrodníctvo, pričom žiadnu z uvedených skutočností poškodená neuvádzala

a namietal, že okresný súd týmto rozporom nevenoval pozornosť. Pochybnosti podľa obžalovaného
vzbudzuje aj to, že sa nikto nevyjadril, akým spôsobom sa dostal z lesa na farmu, kde odparkoval
auto, kde sa v čase údajného skutku nachádzali maloleté deti poškodenej a pochybnosti vyplývajú aj
z nedôveryhodnosti poškodenej, ktorú okresný súd konštatoval vo vzťahu k skutkom v bodoch I.-III.
obžaloby a tiež to, že intelektové schopnosti poškodenej zodpovedajú hraničnému pásmu mentálnej

retardácie, živila sa, resp. sa živí prostitúciou, osobne sa stará len o jedno zo svojich piatich detí, podľa
svedkov požívala alkoholické nápoje a aj drogy a nebola u nej zistená posttraumatická stresová porucha.
Naproti tomu, za osobu obžalovaného sa zaručili dvaja starostovia z miesta jeho bydliska. Poškodená
a svedkovia E., O., R. sú ovplyvnení svedkom Q., od ktorého sú finančne závislí.

Ako nezodpovedajúci skutočnosti spochybnil skutkový záver okresného súdu, že vytvorenie viacerých
krvných stôp, ktoré podľa odborného vyjadrenia zodpovedá násilnému vniknutiu pohlavného údu do
konečníka, zodpovedá svedeckým výpovediam, pretože títo vypovedali o jednej kvapke krvi.

Namietal aj právnu kvalifikáciu skutku pod bodom IV. obžaloby aj s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c)

Trestného zákona, pretože poškodená mu nie je blízkou osobou.

Vo vzťahu ku konaniu, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia namietal, že najskôr
orgány činné v trestnom konaní (ďalej len „OČTK“) a potom aj súd odmietli vykonať ním navrhované
dôkazy, čím bolo s poukazom na čl. 50 ods. 3 Ústavy SR, čl. 6 Európskeho dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“), a § 2 ods. 10 Trestného poriadku, rozsudok
NS SR sp. zn. Tdo 16/2008 a judikatúru ESĽP porušené jeho právo na obhajobu a spravodlivý
proces. Vyšetrovateľka a ani prvostupňový súd nezabezpečili kamerový záznam, ktorý by jednoznačne
preukázal, že obžalovaný skutok v bode IV. obžaloby nespáchal, pretože nebol v objekte farmy.
Konkretizoval, že OČTK neverifikovali a nepreverovali výpovede svedkov, ignorovali a prehliadali

skutočnostisvedčiacevprospechobvineného,ignorovalijehonávrhynadoplneniedokazovania,porušili
zásadu kontradiktórnosti prípravného konania, ex offo nevykonávali dostupné dôkazy aj v prospech
obvineného, nevykonávali konfrontácie medzi obvineným a svedkami, respektíve medzi svedkami
navzájom za účelom odstránenia rozporov, o čo opakovane žiadal a poukázal na zvláštnu rýchlosť
vykonávaniadôkazovzostranyOČTKvjehoneprospech,zdĺhavénevykonávanieakýchkoľvek,ajrýchlo

dostupných dôkazov v jeho prospech a na účelové plánovanie výsluchov svedkov dlhé mesiace po
vznesení obvinenia. Poukázal aj na to, že fotodokumentácie z Nevoľného bola do spisu založená až
po vypočutí svedkov.Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu I. stupňa a vec mu vrátil na nové prejednanie
a rozhodnutie alebo, aby vo veci rozhodol sám a aplikujúc zásadu in dubio pro reo ho spod obžaloby
oslobodil, pretože na základe vykonaných dôkazov nemožno urobiť jednoznačný záver, že sa voči

poškodenej dopustil sexuálneho násilia.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací skôr, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť
podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané včas, v lehote

ustanovenej v § 309 ods. 1 Trestného poriadku, odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v súlade s §
307 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, pričom nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo
k jeho späťvzatiu v zmysle § 312 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku, a preto odvolací súd nepostupoval
podľa § 316 Trestného poriadku. Vo veci nariadil verejné zasadnutie, ktoré za splnenia procesných
predpokladov vykonal v neprítomnosti poškodenej.

Krajský prokurátor na verejnom zasadnutí navrhol, aby odvolací súd odvolanie obžalovaného zamietol
podľa § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné, považujúc napadnutý rozsudok v celom rozsahu
za zákonný a správny. Stotožnil sa s argumentáciou okresného súdu, ktorý sa náležitým spôsobom
vysporiadal s obsahom vykonaných dôkazov svedčiacich v prospech aj v neprospech obžalovaného a
správne ich vyhodnotil.

Obhajca obžalovaného zotrval v celosti na obsahu podaného odvolania. Poukázal na to, že obžaloba
doložila do spisu fotodokumentáciu k bodu IV. obžaloby až po výsluchu všetkých svedkov, ktorí svedčili
v neprospech obžalovaného.

Obžalovaný sa pridržiaval obsahu vyjadrenia svojho obhajcu. Tvrdil, že čin, z ktorého bol uznaný za
vinného nespáchal, že svedkovia klamú a vyjadril nádej, že bude oslobodený spod obžaloby. Uviedol,
že je už 25 rokov šťastne ženatý, s manželkou majú 4 deti, dve z nich už dospelé, jedna dcéra má
zdravotné ťažkosti a druhá navštevuje základnú školu.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací orgán odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1, pričom také chyby nezistil. Po uvedenom procesnom postupe

dospelkzáveru,žeodvolanieobžalovanéhonebolodôvodné,apretoho podľa§319Trestnéhoporiadku
zamietol.

Pokiaľ ide o napadnutý výrok o vine, okresný súd, pri dodržaní procesného postupu a rešpektovaní
práva obžalovaného na obhajobu, rozhodol na hlavnom pojednávaní o jeho vine v súlade s výsledkami

vykonaného dokazovania, ktoré vykonal v rozsahu nevyhnutnom pre jeho rozhodnutie. Odôvodnenie
rozhodnutia zodpovedá obsahu vykonaných dôkazov (s výnimkou argumentácie uvedenej nižšie), je
zrozumiteľné, logické a presvedčivé. V súlade s § 168 ods. 1 Trestného poriadku v odôvodnení rozsudku
podrobne uviedol obsah vykonaných dôkazov, o ktoré oprel svoje skutkové zistenia (str. 4-32, 35,
36), ktoré skutočnosti vzal za dokázané (str. 33, 35-37) a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení

vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporovali (str. 33-35, 37-40), teda sa dôsledne vysporiadal
so všetkými podstatnými okolnosťami vo vzťahu k otázke viny obžalovaného. V podrobnostiach krajský
súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku z hľadiska uznania viny obžalovaného (str.
33-40), s ktorým sa v celom rozsahu stotožnil, okrem argumentácie okresného súdu, prečo považoval
v zmysle § 127 ods. 5 Trestného zákona poškodenú za blízku osobu obžalovaného. V tomto smere

bol odvolací súd toho názoru, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že poškodená žila
s obžalovaným v spoločnej domácnosti, keď v zmysle § 115 Občianskeho zákonníka spoločnú
domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby.
Existencia takéhoto spotrebného spoločenstva trvalej povahy tvoreného poškodenou a obžalovaným
z vykonaného dokazovania nevyplynula. Odvolací súd sa v tomto smere stotožnil s argumentáciou

obžaloby, ktorá našla svoj odraz aj v skutkovej vete obžaloby v bode IV., a síce, že v zmysle § 127 ods.
5 Trestného zákona je poškodená blízkou osobou obžalovaného ako družka jeho synovca K. J., a teda
je chránenou osobou v zmysle § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona.Vo vzťahu k odvolacím námietkam obžalovaného, okrem už uvedeného, odvolací súd uvádza, že tieto
neboli spôsobilé spochybniť skutkové závery okresného súdu vo vzťahu k vine obžalovaného, ani ich
právnu kvalifikáciu. Išlo o námietky, ktoré obžalovaný v zásade v rámci svojej obhajoby prezentoval už

predprvostupňovýmsúdomasktorýmisaokresnýsúdvpotrebnomadostatočnomrozsahuvysporiadal.
Jeho úvahy pri hodnotení vykonaných dôkazov, aj s ohľadom na uvedené obhajobné námietky, mali
oporu v obsahu vykonaných dôkazov (s výnimkou vyššie uvedeného) jednotlivo aj v ich súhrne a netrpeli
žiadnou logickou chybou.

Odvolací súd preto len na zdôraznenie správnosti skutkových záverov okresného súdu a s ohľadom na
odvolacienámietkyobžalovanéhouvádza,ženámietkatýkajúcasarozporovvjednotlivých výpovediach
poškodenej, resp. vo výpovediach poškodenej a svedkov alebo svedkov navzájom nebola spôsobilá
spochybniť skutkové závery okresného súdu, že skutok v bode IV. obžaloby sa stal a že ho
spáchal obžalovaný, pretože sa netýkali rozhodujúcich okolností priebehu tohto skutku. Z vykonaného
dokazovania bez dôvodných pochybností vyplynulo, že obžalovaný sa v čase skutku nachádzal v O.

P. E. XXX H. areáli E. G. v obci J., S. Q. v čase, keď mal vykonávať pridelenú prácu v teréne,
pričom v rovnakom čase našli obyvatelia ubytovne poškodenú opretú o stenu čupieť v sprchovom kúte
ubytovne, bola nahá, plakala, triasla sa, bola pod ňou krv a na ich otázku uviedla, že ju obžalovaný
„znásilnil do zadku“. I keď okrem poškodenej priamym svedkom uvedeného skutku nikto nebol,
súhrn vykonaných a navzájom sa dopĺňajúcich dôkazov tvoril logickú sústavu, ktorá vo svojom celku

bez dôvodných pochybností preukazuje všetky okolnosti zažalovaného skutku a z jeho spáchania
usvedčuje obžalovaného. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje závery znaleckého dokazovania
znalcom psychiatrom a znalcom psychológom, klinická psychológia dospelých (č.l. 327 a nasl.),
z ktorého vyplynulo, že všeobecná a ani špecifická (vo vzťahu k uvedenému skutku) dôveryhodnosť
výpovedí poškodenej nie je narušená, nebol u nej zistený sklon k zamlčovaniu alebo skresľovaniu

dôležitých skutočností, a to napriek miernym nepresnostiam v jej výpovediach, ktoré sú dôsledkom jej
znížených intelektových a pamäťových funkcií. Obžalovaným tvrdená motivácia poškodenej na jeho
krivé obvinenie nebola potvrdená, k čomu sa okresný súd podrobne vyjadril. V čase jej odborného
vyšetrenia znalcom bola u nej zistená protrahovaná stresom podmienená úzkostná reakcia s prežívaním
strachu z obžalovaného a obavami o svoj život a život svojich detí, s postupne ustupujúcimi prejavmi,

takže tvrdenie obžalovaného, že uvedené nebolo zistené, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní.
Strach poškodenej bol aj dôvodom, prečo násilné konanie obžalovaného voči nej neoznámila polícii
bezprostredne po skutku. Naproti tomu znaleckým dokazovaním znalcom psychiatrom (č.l. 226 a nasl.)
a znalcom psychológom, klinická psychológia dospelých (č.l. 257 a nasl.) bolo zistené, že obžalovaný
má snahu javiť sa v lepšom svetle. Jeho sexualite chýba kultivovanosť a zrelosť, je zameraný na koitus,

chýbajú mu zábrany k nátlaku a averzie k sexuálne odmietavému správaniu ženy. Sexuálne násilie
obžalovaného spôsobom, ako ho opísala poškodená je podľa odborného vyjadrenia znalca z odvetvia
gynekológia a pôrodníctvo možné, i keď z medicínskeho hľadiska náročnejšie. Poškodená aj svedkovia
(E., Q.) potvrdili stopy krvi pod poškodenou, resp. na jej nohách (K. R.), tiež potvrdili, že poškodená mala
problémy so sedením. WC a sprcha boli spoločné pre ubytovňu „penzión“ aj pre ubytovňu na „váhe“,

čím bola odôvodnená prítomnosť poškodenej v priestoroch ubytovne. Odborné vyšetrenie poškodenej
po spontánnom potrate bolo zamerané na riešenie tejto situácie a záchranu jej života, a nie na zisťovanie
stôp po násilnom vniknutiu pohlavným údom obžalovaného do jej konečníka, a preto nezistenie stôp
po uvedenom nie je dôkazom, že k sexuálnemu násiliu voči poškodenej nedošlo. Rozdielnosť vyjadrení
k množstvu krvi nemá takú dôkaznú váhu, aby mohla spochybniť prijaté skutkové závery a odvolací

súd ju považuje z hľadiska dôveryhodnosti svedeckých výpovedí za prijateľnú s ohľadom na situáciu,
v ktorej svedkovia (muži) poškodenú v sprchovom kúte našli (nahá, plakala, triasla sa), v ktorej logicky
neboli zameraní na zisťovanie množstva krvi. To, že poškodená neuvádzala podliatiny, či trhliny v oblasti
konečníka nedokazuje, že také stopy nemala, pričom uviedla bolesti v oblasti konečníka a problémy so
sedením. Ani poukaz obžalovaného na osobu poškodenej, jej znížené intelektové schopnosti a spôsob

jej života nie je dôkazom, že sa voči nej nedopustil násilného konania, z ktorého bol uznaný vinným.

K námietke obžalovaného, že súd nezabezpečil kamerový záznam z objektu J., I. súd uvádza, že
vykonanie tohto dôkazu bolo v konaní pred súdom navrhnuté podaním z 10.09.2023. Na jeho základe
okresný súd požiadal subjekt N. S. T. T. sídlom v C. L. I. M. kamerových záznamov z priestorov

ubytovne J. P. XXX, E.. aj z vonkajších priestorov za obdobie november 2022 (č. l. 555). Z jeho
písomnej odpovede doručenej dňa 16.11.2023 (č.l. 583) vyplynulo, že žiadaným kamerovým záznamom
disponoval len po dobu 70 dní, a preto žiadosti nevyhovel. Z uvedeného vyplýva, že okresný súd
tento dôkaz nevykonal preto, že v čase, keď bolo jeho vykonanie obžalovaným navrhnuté, tento dôkazneexistoval, takže jeho vykonanie nebolo možné. Nevykonaním dôkazu, ktorý neexistoval, nemohlo
dôjsť k porušeniu práva obžalovaného na obhajobu, ktoré je súčasťou práva na spravodlivý proces,
a preto nebola takto formulovaná odvolacia námietka obžalovaného dôvodná. Naviac, uvedeným

dôkazom mienil obžalovaný preukázať, že v čase skutku nebol v ubytovni, avšak jeho prítomnosť bola
svedkami jednoznačne potvrdená (Q., E., O., R., poškodená), takže vykonanie tohto dôkazu by bolo
aj nadbytočné.

K námietkam týkajúcim sa postupu OČTK v konaní odvolací súd uvádza, že dokazovanie je

zákonom upravený postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu, smerujúci k vyhľadaniu,
zabezpečeniu, vykonaniu a zhodnoteniu poznatkov (dôkazov) dôležitých pre poznanie skutkových
okolností významných pre rozhodnutie o vine a treste, ako aj pre postup v konaní, teda pre zistenie
skutočností dôležitých pre rozhodnutie (§ 119 ods. 1 Trestného poriadku). Dôkazom môže byť všetko,
čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov podľa
Trestného poriadku alebo podľa osobitného zákona. Aké dôkazné prostriedky OČTK zvolí (výsluch

obvineného/obžalovaného, výsluchy svedkov, konfrontácia, rekognícia, posudky a odborné vyjadrenia,
rekonštrukcia, vyšetrovací pokus, obhliadka, listiny a veci dôležité pre trestné konanie a pod.) a v akej
časovej postupnosti ich vykonáva, závisí od štádia trestného konania a už získaných informácií
svedčiacichvprospechajvneprospechobvineného/obžalovanéhozaúčelomichpreverenia,objektívnej
(ne)možnosti ich vykonania v konkrétnom čase, záväzných pokynov dozorujúceho prokurátora ale aj

od času prípadne navrhnutých dôkazov zo strany obvineného/obžalovaného. OČTK pritom nemusia
vykonať všetky ním navrhnuté dôkazy, pretože rozsah vykonávaného dokazovania je limitovaný
preukázaním skutočností, dôležitých pre rozhodnutie bez dôvodných pochybností, avšak pre naplnenie
práva obvineného/obžalovaného na obhajobu, a teda spravodlivý proces, je povinný ich nevykonanie
zdôvodniť, pričom takéto pochybenia obžalovaný nenamietal. Za zákonnosť, efektívnosť a rýchlosť

dokazovania v prípravnom konaní zodpovedá policajt/vyšetrovateľ a dohliada naň prokurátor ex offo
alebo na zákonom upravený podnet obvineného/obžalovaného. Odvolací súd na základe takto
formulovanej odvolacej námietky nezistil v postupe OČTK v trestnom konaní pochybenia odôvodňujúce
zrušenie preskúmavaného rozhodnutia. Nezistil ani porušenie kontradiktórnosti prípravného konania,
pretože vo vzťahu k skutku v bode IV. obžaloby boli obžalovaný a aj svedkovia vypočutí v prítomnosti

obhajcu obžalovaného, ktorý mal možnosť vyjadriť sa k obsahu ich výpovedí a klásť im otázky, príp.
túto možnosť z vlastnej vôle nevyužil, keď sa napriek upovedomeniu o termíne výsluch nedostavil (napr.
výsluch A. B. K., K. R.), a preto bola táto odvolacia námietka nedôvodná.

Odvolací súd preto uzavrel, že súhrn vykonaných dôkazov vyznievajúcich v neprospech obžalovaného,

ktoré na seba nadväzovali a dopĺňali sa, berúc do úvahy ich rozsah a dôkaznú silu, nielenže vyvrátil
obhajobu obžalovaného, ale zároveň spoľahlivo preukázal, že obžalovaný spáchal skutok tak, ako bol
ustálený, tento bol správne právne kvalifikovaný a obžalovaný je zaň trestne zodpovedný.

Z uvedených dôvodov výrok o vine obžalovaného zo spáchania zločinu sexuálneho násilia podľa §

200 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného
zákona nevzbudzuje žiadne dôvodné (rozumné) pochybnosti. Dokazovaním vykonaným na hlavnom
pojednávaní bolo spoľahlivo preukázané, že obžalovaný poškodenej, ktorá bola v čase skutku družkou
jeho synovca K. J. a s ktorou žili určité obdobie v spoločnej domácnosti, napriek jej nesúhlasu
zasunul svoj penis do jej análneho otvoru a v jeho zasúvaní opakovane pokračoval až do svojho

pohlavného uspokojenia, čím nepochybne naplnil skutkovú podstatu zločinu sexuálneho násilia, zo
spáchania ktorého bol uznaný za vinného, pretože násilím donútil poškodenú, ktorá bola jeho blízkou
osobou, k análnemu styku. Žiadny z vykonaných dôkazov ani podľa názoru odvolacieho súdu
nespochybnil priebeh skutku tak, ako bol ustálený okresným súdom, preto okresný súd správne dospel
k záveru, že vina obžalovaného bola bez akýchkoľvek dôvodných pochybností preukázaná.

Vo vzťahu k uloženému trestu, v súvislosti s úvahami o druhu a výmere trestu odvolací súd taktiež
konštatuje, že prvostupňový súd v odôvodnení rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1
Trestného poriadku dostatočne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje
skutkové zistenia a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Prihliadol na

všetky skutočnosti a zásady podľa § 34 ods. 1 až 4 Trestného zákona, § 36, § 37 a § 38 Trestného
zákona, na ktoré je povinný prihliadnuť, a to na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie,
pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy tak,
aby druh a výmera trestu zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu, aby bol uložený trestprimeraný a aby zodpovedal aj požiadavke individuálnej a generálnej prevencie, teda, aby zabezpečil
ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a zároveň,
aby vytvoril podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne, aby iných odradil

od páchania trestných činov. Trest ukladaný obžalovanému má zároveň vyjadrovať jeho morálne
odsúdenie spoločnosťou. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku (str. 40) dostatočným
spôsobom uviedol, prečo obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov. Krajský súd
sa odôvodnením prvostupňového rozsudku ohľadom druhu uloženého trestu a jeho výmery v plnom
rozsahu stotožnil, a preto naň v podrobnostiach odkazuje.

Na zdôraznenie jeho správnosti uvádza, že okresný súd výpisom z centrálnej evidencie priestupkov
a odpisom z registra trestov správne zistil, že obžalovaný bol doposiaľ 3 krát postihnutý za priestupky
na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a 3 krát bol súdne trestaný, a to za trestný čin
krádeže v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2, § 247 ods. 1 písm. b) Trestného zákona č. 140/1961
Zb. (OS Humenné sp. zn. 4T/44/94), trestný čin výtržníctva podľa § 202 ods. 1 Trestného zákona č.

140/1961 Zb. a trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb
(OS Humenné sp. zn. 4T/465/96). Naposledy bol uznaný za vinného z prečinu ohrozenia pod vplyvom
návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona (OS Humenné sp. zn. 0T/43/15), za čom mu
bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na
skúšobnú dobu 1 rok (osvedčil sa 05.01.2017) a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá v trvaní

14 mesiacov, ktorý vykonal 05.08.2016. Keďže sa vo všetkých prípadoch na neho hľadí, ako by nebol
odsúdený, správne okresný súd u obžalovaného nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť a správne nezistil
ani žiadnu poľahčujúcu okolnosť, takže ich pomer, na ktorý je v zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona
potrebné prihliadať, bol 0:0. Na trestný čin (zločin) sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm.
b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona sa vzťahuje trest odňatia

slobody s trestnou sadzbou 7 až 15 rokov. Trest odňatia slobody uložený obžalovanému na dolnej
hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby považoval aj odvolací súd za primeraný a zohľadňujúci
všetky zákonom stanovené pravidlá pre ukladanie trestov a zodpovedajúci aj požiadavke represie a aj
individuálnej a generálnej prevencie.

Okresný súd tiež správne rozhodol, keď obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona na
výkon trestu zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, pretože obžalovaný nebol v posledných
10 rokoch pred spáchaním tohto trestného činu vo výkone trestu za úmyselný trestný čin. Zároveň
okresný súd obžalovanému dôvodne a správne uložil v zmysle § 73 ods. 2 písm. b) v spojení s §
74 ods. 1 Trestného zákona ochranné sexuologické liečenie ambulantnou formou, ktoré obžalovaný

vykoná po vykonaní trestu odňatia slobody v trvaní nevyhnutnom na dosiahnutie jeho účelu a ktorý
bude spolu s trestom odňatia slobody pôsobiť na prevýchovu obžalovaného a prevenciu prípadného
opakovania takého trestného konania obžalovaného, ktoré môže súvisieť so znalcom zistenou poruchou
jeho psychosexuality a jeho potenciálne nebezpečným nevhodným sexuálnym správaním.

Za správne považoval odvolací súd rozhodnutie okresného súdu aj vo výroku o náhrade škody
poškodenej v 1 - ici spolu s jej odkazom so zvyškom nároku na náhradu škody na civilný proces
z dôvodov, ktoré vyčerpávajúco odôvodnil v 1. odseku na strane 41 svojho rozsudku, a preto sa s ním
odvolací súd ako s vecne správnym stotožnil bez potreby jeho doplnenia.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

V nadväznosti na vyššie uvedené nepovažoval odvolací súd odvolanie obžalovaného za dôvodné, a
preto ho podľa § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné zamietol.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne (§ 163 ods. 4
Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.