Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. október 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 42CoKR/15/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114226584
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Kubincová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:3114226584.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie

Kubincovej PhD., členiek senátu JUDr. Zuzany Konárikovej a JUDr. Ľubice Mojžišovej v právnej veci
žalobcu Ekotrend agro s.r.o., so sídlom Závodná 3, 821 06 Bratislava, IČO 47 503 726, právne zast.:
SOUKENÍK – ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, za účasti
intervenienta na strane žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/X, XXX XX A. proti
žalovanému 1/ JUDr. Andrej Jaroš, so sídlom Námestie sv. Anny 361/20, 911 01 Trenčín, správca
úpadcu Poľnohospodárske družstvo Polianka v konkurze, so sídlom Nám. M. R. Štefánika 517/23, 907
01 Myjava, IČO 34 105 034, právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. Andrej Jaroš, spol. s r.o., so

sídlom Námestie sv. Anny 361/20, 911 01 Trenčín, IČO: 36 839 132 a žalovanému 2/ GB management,
a.s., so sídlom Slavníkova 2357/9, 169 00 Praha - Břevnov, Česká republika, IČ 289 82 746, právne
zast.: Zvara advokáti s.r.o., so sídlom Námestie SNP 1, 811 06 Bratislava, IČO: 46 547 878, v konaní
o určenie popretej pohľadávky, o odvolaní žalovaného 1/ a o odvolaní žalovaného 2/ proti rozsudku
Okresného súdu Trenčín č. k. 37Cbi/116/2014-315 zo dňa 9. júna 2023 takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Okresného súdu Trenčín č. k. 37Cbi/116/2014-315 zo dňa 9. júna 2023 p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému 1/ a žalovanému
2/ v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd prvou výrokovou vetou napadnutého rozhodnutia určil, že žalobca je veriteľom inej,
vymáhateľnej pohľadávky prihlásenej v konkurze vyhlásenom uznesením Okresného súdu Trenčín č.
k. 40K/18/2014-108 zo dňa 27.08.2014 na majetok úpadcu Poľnohospodárske družstvo Polianka v
konkurze, so sídlom Nám. M.R. Štefánika 517/23, 907 01 Myjava, IČO 34105034, a to pohľadávky:
v sume 75.000,- Eur pozostávajúcej z istiny vo výške 75.000,- Eur, prihlásenej prihláškou zo dňa
17.09.2014 zapísanej v zozname pohľadávok pod č. 2-ETA-1. Druhou výrokovou vetou určil, že popretie

pohľadávky žalobcu žalovaným 2/ je neúčinné. Treťou výrokovou vetou priznal žalobcovi nárok na
náhradu trov konania voči žalovaným 1/ a 2/ v rozsahu 100 % a štvrtou výrokovou vetou priznal nárok
na náhradu trov konania voči žalovaným 1/ a 2/ v rozsahu 100 % intervenientovi na strane žalobcu.

2. Okresný súd v odôvodnení uviedol, že okresnému súdu bola dňa 05.12.2014 doručená žaloba, ktorou
sa žalobca domáhal, aby súd určil, že je veriteľom pohľadávky vo výške 75.000,- Eur voči úpadcovi
Poľnohospodárske družstvo Polianka v konkurze, so sídlom Nám. M. R. Štefánika 517/23, 907 01

Myjava, IČO 34105034 (ďalej len „PD Polianka“) v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde
Trenčín pod sp. zn. 40K/18/2014, z právneho dôvodu nadobudnutej postúpenej pohľadávky právneho
predchodcu žalobcu - postupcu D. A. B., nar. XX.XX.XXXX z titulu pôžičiek poskytnutých úpadcovi vo
výške 50.000,- Eur dňa 09.05.2011, splatná dňa 31.12.2011, vo výške 100.000,- Eur dňa 06.06.2011,splatná dňa 31.12.2011. Celková výška pohľadávky postupcu 150.000,- Eur postúpená dňa 03.07.2014
na postupníka - žalobcu. Nesplatená časť postúpenej pohľadávky je vo výške 75.000,- Eur prihlásená
do konkurzného konania vedeného na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 40K/18/2014 prihláškou zo

dňa 17.09.2014 na majetok úpadcu.

3. Žalobca uviedol, že do konkurzu úpadcu prihlásil prihláškou zo dňa 17.09.2014 inú pohľadávku
vo výške 75.000,- Eur. Pohľadávka je zaradená v zozname pohľadávok správcu pod č. 2-ETA-1.
Žalovaný 1/ oznámil žalobcovi listom zo dňa 19.11.2014 popretie pohľadávky, a to čo do výšky, poradia,

právneho dôvodu a vymáhateľnosti s odôvodnením, že „Predmetná prihlásená pohľadávka neexistuje,
PD Polianka si započítala prihlásenú pohľadávku jednostranným zápočtom zo dňa 07.04.2014“. Žalobca
dôvodil, že pohľadávka bola postúpená od pôvodného veriteľa na intervenienta, pričom v prílohách k
prihláške sa nenachádza oznámenie o postúpení pohľadávky, ktoré by dlžník prevzal, na základe čoho
sa domnieval, že takéto postúpenie je voči dlžníkovi neúčinné. Súčasťou príloh je notárska zápisnica
o uznaní dlhu, ktorú za PD Polianka podpísal D. E. F. na základe falošnej zápisnice z ČS. Súčasťou

príloh je aj Dohoda o započítaní podpísaná opäť D. E. F. na základe falošnej plnej moci. Pohľadávku
intervenienta PD Polianka započítala v apríli voči spôsobenej škode. V korešpondencii PD Polianka
sa nachádza oznámenie intervenienta o postúpení pohľadávky na žalobcu. Zároveň bol doručený
nesúhlas zo zápočtom, ktorým si PD Polianka započítala škodu spôsobenú intervenientom voči jeho
pôžičke. Pohľadávka bola taktiež popretá veriteľom - žalovaným 2/, a to čo do poradia, výšky, právneho

dôvodu. Postupca postúpil na žalobcu ako postupníka pohľadávku z titulu nevrátenej pôžičky zmluvou
o postúpení pohľadávky zo dňa 03.07.2014 a listom zo dňa 31.07.2014 oznámil postúpenie pohľadávky
úpadcovi. Podľa žalobcu žalovaný neuvádza v popretí pravdivé tvrdenie, nakoľko sa jedná o neplatný
jednostranný zápočet neexistujúcej pohľadávky úpadcu zo dňa 07.04.2014, doručený intervenientovi
dňa 18.08.2014. Jeho neplatnosť namietal aj intervenient listom zo dňa 18.08.2014. Žalobca mal za to,

že započítací prejav úpadcu zo dňa 07.04.2014 je absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 39
ObZ.

4. Žalovaný v konaní namietol, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal odovzdanie finančných
prostriedkov. Pokiaľ ide o započítanie pohľadávky, uviedol, že v čase, keď bola pohľadávka započítaná,

teda v roku 2014, vtedajší správca JUDr. Žitník nemohol vedieť ako sa veci budú v súdnych sporoch
vyvíjať, že v roku 2019 bude rozhodnutie súdu, ktoré bude konštatovať, že p. F. nikdy nemal byť
štatutárnym orgánom PD Polianky a že notárska zápisnica ako aj uznanie záväzku, ktoré podpísal p.
F. ako štatutárny orgán PD Polianka nemôže vyvolať žiadne právne účinky. Žalovaný 1/ uviedol, že
pohľadávka nebola tým pádom nikdy uznaná, v dôsledku čoho vzniesol aj námietku premlčania.

5. Žalovaný 1/ si bol vedomý skutočnosti, že v rámci procesného konania sa rozhoduje len o tom, čo
bolo v čase popretia vytknuté ako dôvod, avšak zdôraznil, že bývalý správca poprel výšku, poradie,
aj dôvod pohľadávky ako celok. Pokiaľ ide o poradie pohľadávky, tak v prihláške pohľadávky žalobcu
bola pohľadávka označená ako iná pohľadávka, čo považoval za nesprávne, nakoľko mal za to, že

v danom prípade ide o podriadenú pohľadávku, a to z toho dôvodu, že intervenient bol osobou,
ktorá pôsobila v PD Polianka, čo s poukazom na § 95 ods. 3 ZKR má byť pohľadávka, ktorá je
podriadená, nakoľko intervenient bol v rámci PD Polianka spriaznenou osobou. Opakovane spochybnil
poskytnutie finančných prostriedkov a zdôraznil skutočnosť, že v čase kedy si žalobca prihlasoval
prihlášku pohľadávky u predchádzajúceho správcu, v tej prihláške uviedol exekučný titul notársku

zápisnicu, ktorá ale nemala žiadne právne účinky. Predloženie Uznania dlhu z 15.02.2013, ktoré bolo
doložené 21.06.2021 označil za účelové s tým, že mal za to, že listina bola vyhotovená s antedatovaným
dátumom. K jednostrannému započítaniu uviedol, že ho nepovažuje za uznanie pohľadávky, nakoľko
v ňom absentuje dôvod vzniku pohľadávky a titul vzniku pohľadávky. Jednostranné započítanie nemá
žiaden súvis s prihlásenou pohľadávkou. Žalovaný 1/ spochybnil žalobcom predložené listiny, a to stav

účtov ako aj pohyby na účtoch.

6. V súvislosti s prihláškou pohľadávky žalobcu žalovaný 1/ upozornil na § 29 ods. 1 písm. c) ZKR,
podľa ktorého označenie právneho dôvodu vzniku pohľadávky patrí medzi povinné náležitosti prihlášky
pohľadávky. Uviedol, že notárska zápisnica o uznaní dlhu ani Dohoda o započítaní zo dňa 09.07.2014

právnym dôvodom vzniku pohľadávky nie je. Súčasne poukázal aj na skutočnosť, že v prihláške
pohľadávkyžalobcu,žalobcavkolónkeč.43označenejako„Exekučnýtitul“uviedol:„Notárskazápisnica
notársky úrad JUDr. Jozefa Kremla, Skalica N237/2014, NZ14861/2014“. Z uvedeného vyplýva, na
základe akých skutočnosti a akým titulom si žalobca uplatnil pohľadávku u pôvodného správcu úpadcu.Zdôraznil, že ani v prílohe k prihláške pohľadávky žalobcu a ani v samotnom texte prihlášky pohľadávky
žalobcu sa neuvádza Uznanie dlhu zo dňa 15.02.2013, ktoré žalobca dodatočne doložil do konania.
Ďalej tvrdil, že notárska zápisnica, zmluva o započítaní, zmluva o postúpení pohľadávky ani uznanie

dlhu nepreukazujú právny dôvod pohľadávky, uplatnenej prihláškou žalobcu v konkurze.

7. K dopĺňaniu dôkazov žalobcom na pojednávaniach a k výsluchom svedkov žalovaný 1/ uviedol,
že D. E. F. nebol oprávnený konať za úpadcu a uznať údajné pohľadávky pána B.; notárska
zápisnica, ktorou žalobca preukazoval právny dôvod svojej pohľadávky, a ktorá mala osvedčiť aj

vymáhateľnosť pohľadávky, nemá žiadne hmotnoprávne účinky. Namietal vierohodnosť všetkých
dôkazov, predkladaných žalobcom, ktoré nie sú predložené v origináli, nie sú doložené doručenkou,
resp. pravosť predkladaných dokumentov nie je preukázaná. Za nesprávne považoval tvrdenie žalobcu,
že ak pôvodný správca poprel pohľadávku žalobcu z dôvodu jej zániku započítaním, preukazuje to, že
pohľadávka musela existovať. Započítací prejav vôle nemôže byť považovaný za uznanie pohľadávky
úpadcom, nakoľko z obsahu tejto listiny je zrejmé, že absentuje právny dôvod započítanej pohľadávky

(je uvedená iba jej výška), čo je základným predpokladom, aby bolo možné listinu považovať za uznanie
dlhu v zmysle § 558 OZ. Zároveň skutočnosť, že úpadca o pohľadávkach účtoval a účtoval aj o škode,
ktorá mala vzniknúť úpadcovi konaním p. B. neznamená, že pohľadávky aj skutočne existovali. V tejto
súvislosti zdôraznil, že o existencii alebo neexistencii škody spôsobenej úpadcovi konaním p. B. (ktorá
mala byť započítaná jednostranným právnym úkonom vykonaným úpadcom) žiadny súd právoplatne

nerozhodol. Ak by teda súd dospel k záveru, že žalobca preukázal poskytnutie pôžičky, musel by súd
posúdiť aj samotné jednostranné započítanie pohľadávky úpadcom. V prípade, ak súd bude mať za
preukázané poskytnutie pôžičky p. B., považoval za dôvodné ho vypočuť, aby sa vyjadril k pôžičke, jej
odovzdaniu úpadcovi, aby sa vyjadril aj k pôvodu tak vysokej sumy akou je 150.000,- Eur.

8. Žalovaný 1/ v konaní uviedol, že správca má na popretie pohľadávok veľmi obmedzený časový úsek v
trvaní 30 dní po uplynutí lehoty na prihlasovanie. V prípade úpadcu pôvodný správca ani nemal možnosť
prihlásené pohľadávky porovnať s účtovníctvom prípadne inými listinnými dôkazmi, nakoľko tieto nemal
k dispozícii, a ak aj mal, len v neúplnom rozsahu. Pôvodný správca preskúmal doručenú prihlášku a
vychádzajúc z jemu dostupných listinných dokladov odovzdaných úpadcom, pohľadávku ako spornú

poprel. Vzhľadom k tomu, že žalobca k prihláške pohľadávky okrem notárskej zápisnice o uznaní dlhu
a Dohody o započítaní zo dňa 09.07.2014 žiadne iné dôkazy nepriložil, pričom správca mal k dispozícii
listinný dôkaz, jednostranný zápočet vykonaný úpadcom a správca nemal dôvod popierať pohľadávku aj
z iných, ďalších dôvodov, o ktorých nevedel. Navyše, v čase popierania pohľadávky žalobcu pôvodným
správcom nebola rozhodovacia prax súdov v otázke popieracieho prejavu ustálená, preto nepovažoval

za správne pôvodnému správcovi vytýkať nesprávne alebo nedostatočné popretie pohľadávky.

9. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný 1/ žiadal, aby súd z dôvodu, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno, žalobu v celom rozsahu zamietol. Zároveň sa domáhal toho, že popretá pohľadávka
bola prihlásená spriaznenou osobou, čo nespochybňuje ani samotný žalobca. Z uvedeného dôvodu

a s prihliadnutím na práva a oprávnené záujmy veriteľov, ktorých pohľadávka nemajú charakter
podmienenej pohľadávky, navrhol, aby žalobcovi súd nepriznal poradie E, ktoré si v prihláške popretej
pohľadávky uplatnil.

10. Okresný súd odôvodnil rozhodnutie tým, že dôvody popretia výšky, právneho dôvodu,

vymáhateľnosti a poradia prihlásenej pohľadávky v konkurze úpadcu považoval za neopodstatnené.

11. Okresný súd zdôraznil, že súd je v konaní o určenie popretej pohľadávky viazaný iba na popierací
prejav správcu. Konkurzný súd nie je oprávnený preskúmavať popretú pohľadávku z iných dôvodov
ako tých, ktoré správca uviedol v incidenčnom konaní v popieracom prejave obsiahnutom v zozname

pohľadávok. Účelom incidenčného konania je rozhodnúť o tom, či dôvody obsiahnuté v popieracom
prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako
bola prihlásená (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. januára 2017, sp. zn.
3Obdo/70/2016). Pre toto konanie bol relevantný iba ten dôvod na popretie pohľadávky, ktorý správca
uviedol v popieracom prejave, a tento tvoril predmet súdneho konania.

12. Okresný súd pripomenul, že správca konkurznej podstaty poprel prihlásenú pohľadávku z dôvodu,
že „Predmetná prihlásená pohľadávka neexistuje, PD Polianka si započítala prihlásenú pohľadávku
jednostranným zápočtom zo dňa 07.04.2014.“. Mal tak za to, že správca poprel pohľadávku z dôvodujej zániku započítaním. Okresný súd vymedzil predpoklady započítania a jeho účinky a uviedol, že
vzhľadom na popierací prejav správcu, súd popretú pohľadávku považoval za spornú titulom náhrady
škody.

13. S ohľadom na výsledok konania vedeného na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn.
6C/379/2015 mal okresný súd za to, že úpadcovi nárok na náhradu škody voči intervenientovi, ktorý
by mohol započítať voči pohľadávke úpadcu nevznikol. Žalovaný 1/ mal v konaní dôkaznú povinnosť
ohľadom preukázania nároku na náhradu škody úpadcu voči žalobcovi, resp. intervenientovi. Túto

dôkaznú povinnosť žalovaný 1/ však neuniesol, keďže v tomto konaní nepreukázal vznik nároku úpadcu
na náhradu škody voči intervenientovi.

14. Okresný súd zdôraznil, že pôvodný správca v rámci popretia pohľadávky žiadny iný dôvod popretia
nevymedzil. Z toho vyplýva, že uvedený dôvod popretia výšky, právneho dôvodu, vymáhateľnosti, ako
aj poradia žalovanej pohľadávky nie je dôvodný, keďže pohľadávka žalobcu započítaním nezanikla.

15. Okresný súd uviedol, že v konaní naviac vykonal aj dokazovanie ohľadom existencie zmlúv o
pôžičiek, a to výsluchom svedkýň na návrh žalobcu. V súvislosti s popretím, ako ho definoval správca v
prihláške, vyplýva, že správca existenciu pôžičiek nepoprel, keďže v popieracom prejave sám poukázal,
že pohľadávka uplatnená veriteľom titulom zmlúv o pôžičiek zanikla v dôsledku započítania. Podľa

okresného súdu toho vyplýva, že sám správca uznal existenciu týchto pôžičiek. K uvedenému záveru
došiel súd aj z výsluchu svedkýň, o ktorých hodnovernosti, aj napriek námietkam žalovaného 1/,
nemal súd dôvod pochybovať. Len samotná skutočnosť, že p. F. je aj v súčasnosti spoločníkom a
konateľom žalobcu, nemá samo o sebe spôsobilosť znižovať hodnovernosť jej výpovede. K argumentom
žalovaného 1/ ohľadom predkladania ďalších dôkazov zo strany žalobcu týkajúcich sa popieracieho

prejavu pôvodného správcu, čím mal nahrádzať spätne právny dôvod vzniku pohľadávky, okresný súd
uviedol, že na tieto neprihliadal a považoval ich za účelové. Prihlásenú pohľadávku súd nepovažoval
ani za premlčanú.

16. K návrhu žalovaného 1/, aby v prípade uznania pohľadávky žalobcu súd túto určil ako podriadenú,

okresný súd uviedol, že z prihlášky vyplýva, že táto pohľadávka bola prihlásená ako iná pohľadávka,
pričom z popieracieho prejavu nevyplýva, že by takto prihlásené poradie tejto pohľadávky bolo správcom
popreté. Okresný súd poukázal na to, že uplynutím zákonnej lehoty na popieranie pohľadávok sa
pohľadávky v rozsahu, v akom neboli popreté, považujú zo zákona za zistené. To znamená, že pokiaľ
správcanepoprelprihlásenéporadietejtopohľadávky,uplynutímpopieracejlehotysaprihlásenéporadie

považuje zo zákona za zistené, tak, ako bolo poradie prihlásené. Teda jedná sa o inú pohľadávku.
Vzhľadom na uvedené súd tento zákonný dôsledok zistenia poradia nemôže dodatočne meniť, a to ani
v prípade, ak by bolo v danom konaní aj preukázané, že prihlásená pohľadávka mala byť prihlásená
ako podriadená a nie ako iná.

17. Okresný súd uviedol, že nevykonal dokazovanie na návrh žalovaného 1/ výsluchom svedka D. F.,
ako aj intervenienta, nakoľko takýto dôkaz považoval za nadbytočný a nehospodárny, keďže v konaní
vzhľadom na to, že súd považoval popretie dotknutej pohľadávky z dôvodu založeného na tvrdení o
započítaní pohľadávky s pohľadávkou úpadcu za nedôvodné, rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I.
tohto rozsudku. Ďalšie dokazovanie na preukázanie poskytnutej pôžičky súd nepovažoval za potrebné.

18. Pokiaľ ide o dôvody popretia pohľadávky žalobcu žalovaným 2/ v dôsledku nezaplatenia preddavku
na trovy konania podľa § 32 ods. 11 ZKR, okresný súd rozhodol o neúčinnosti tohto popretia, a preto
aj dôvody v ňom uvádzané súd označil za irelevantné pre toto konanie. Pripomenul, že zloženie
preddavkunatrovykonaniajepodľa§32ods.11ZKRpodmienkouvedeniakonaniavprípadepovinnosti

uloženej na strane žalobcu, inak je následkom zastavenie konania a na strane žalovaného je následkom
nezaplatenia preddavku rozhodnutie o neúčinnosti popretia veriteľom. V konaní mal okresný súd za
preukázané, že žalovaný 2/ preddavok na trovy konania nezložil, ani na výzvu súdu na zloženie
preddavku nijak nereagoval, preto súd rozhodol o neúčinnosti jeho popretia pohľadávky žalobcu podľa
§ 32 ods. 11 posledná veta ZKR. V dôsledku nezaplatenia preddavku zo strany žalovaného 2/, tento

síce formálne zostal stranou sporu na strane žalovaného, ale súd neprihliadal na jej úkony vykonávané
v konaní. Súd vedený týmito úvahami dospel k záveru, že nemôže prihliadať na úkony žalovaného 2/
vykonávané v tomto konaní, ani na dôkazy ním predkladané, teda vychádzal zo skutkového stavu, ako
keby bola pohľadávka popretá len správcom.19. O nároku na náhradu trov konania rozhodol okresný súd na základe zásady úspešnosti v konaní
(postupom podľa § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP) a nárok na ich náhradu priznal žalobcovi

a intervenientovi na strane žalobcu voči procesne neúspešnému žalovanému 1/ a žalovanému 2/.

20. Voči rozhodnutiu okresného súdu podal odvolanie žalovaný 1/ z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm.
d), e), f) a h) CSP. Žalovaný 1/ v odvolaní namietol, že žalobca samotnú zmluvou o pôžičke k prihláške
pohľadávky nepriložil, a nedoložil žiadny dôkaz o tom, že pôžička bola úpadcovi aj reálne po poskytnutá,

t.j. žalobca právny dôvod prihlásenej pohľadávky nepreukázal. Žalovaný 1/ uviedol, že z povinného
tlačiva, na ktorom pohľadávku žalovaného poprel popierajúci veriteľ GB management, a.s., vyplýva, že
poradie pohľadávky poprel z dôvodu spriaznenosti žalobcu s úpadcom.

21. Žalovaný 1/ v odvolaní uviedol, že v čase popretia pohľadávky pôvodným správcom zánik
pohľadávky žalobcu započítaním s pohľadávkou úpadcu voči žalobcovi nebol sporný, nakoľko vyplýval

z účtovníctva úpadcu aj z listinných dôkazov. Žalovaný 1/ vyjadril domnienku, že práve dostupné
listinné dôkazy a účtovníctvo boli tým dôvodom, pre ktorý sa pôvodný správca nezaoberal takými
dôvodmi popretia pohľadávky žalobcu, ktoré z prihlášky pohľadávky a jej príloh nevyplývali. Uviedol, že
pochybnosti o samotnej pohľadávke a jej započítaní sa objavili až oveľa neskôr, v súvislosti s vedením
iných sporov, zároveň mal za to, že v čase popieranie pohľadávok predchádzajúcim správcom nebola

rozhodovacia prax súdov ustálená v hodnotení obsahu popierajúceho úkonu. Táto sa ustálila až vyššie
rozhodnutím Najvyššieho súdu sp. zn. 3Obdo/70/2016.

22. Žalovaný 1/ ďalej namietol, že napriek tomu, že súd prerušil konanie do skončenia súdneho sporu
8Cb/79/2014, rozhodnutie súdu v tejto veci napadnutom rozsudku vôbec nekomentoval a nevysvetlil.

Namietol aj procesný postup okresného súdu, ktorý vypočul svedkov navrhnutých žalobcom a nevypočul
svedkov, ktorých navrhoval žalovaný 1/. Mal za to, že pokiaľ okresný súd na návrh žalobcu v súvislosti
s údajnou pôžičkou poskytnutou úpadcovi právnym predchodcom žalobcu vypočul ako svedka člena
úpadcu pani G. F., mal vyhovieť aj návrhu žalovaného 1/ a vypočuť aj ďalších členov úpadcu pána A.
B. a D. E. F..

23. Žalovaný 1/ mal za to, že okresný súd nesprávne právne posúdil existenciu pohľadávky žalobcu.
Podľa neho svoje úvahy týkajúce sa existencie popretej pohľadávky okresný súd nedostatočne
odôvodnil, keď sa zameral len na započítanie pohľadávok bez toho, aby sa zameral na samotný vznik
pohľadávok.

24.Žalovaný1/vodvolanípolemizovalsozávermirozhodnutiaNajvyššiehosúdusp.zn. 3Obdo/70/2016
na ktoré poukázal okresný súd. Uviedol, že všeobecne je možné s právnymi závermi Najvyššieho
súdu súhlasiť, avšak záujem o rýchle a hospodárne konanie nemôže mať prednosť pred ochranou
práv a právnych záujmov veriteľov úpadcu. Povinnosť správcu postupovať s odbornou starostlivosťou

a dôsledne preskúmať prihlásené pohľadávky môže narážať na absenciu dôkazov, ktorú spôsobí
samotný úpadca. Môže nastať situácia, keď nie je správne, ani spravodlivé rozhodovať čisto
formálne a mechanicky v zmysle (neskôr) ustálenej rozhodovacej praxe bez prihliadnutia na osobitosti
prejednávanej veci. Žalovaný 1/ namietol, že okresný súd na jednej strane vykonal dokazovanie
žalobcom predloženými listinnými dôkazmi, ktoré neboli priložené k prihlásenej pohľadávke a výsluchom

svedkov navrhnutých žalobcom na druhej strane žalovaným 1/ predložené tvrdenia a dôkazy napriek
preukázanej dôkaznej núdzi v čase popretia pohľadávky predchádzajúcim správcom súd do úvahy
nevzal a výsluch svedkov, ktorých žalovaný 1/ navrhol vyhodnotil ako nedôvodný. Okresný súd sa tiež
vôbec nevyjadril k námietke žalovaného 1/, že k prihláške pohľadávky žalobca priložil notársku zápisnicu
o uznaní dlhu, ktorú za dlžníka podpísal inak D. E. F.. Namietol tiež, že ak okresný súd neprihliadal na

zmluvy o pôžičke zo dňa 09.05.2011 a 06.06.2011 a ani na dodatočne založené uznanie dlhu zo dňa
15.02.2013, vôbec nevysvetlil na základe čoho potom dospel k záveru, že pohľadávky, ktoré nadobudol
žalobca postúpením, nepovažuje za premlčané.

25. Žalovaný 1/ v odvolaní namietol nesprávne právne posúdenie okresného súdu vo vzťahu k poradiu

popretej pohľadávky. Odkázal na formulár, v ktorom správca konkurznej podstaty poprel pohľadávku a
pripomenul, že pohľadávka bola tiež popretá veriteľom GB management, a.s. a to čo do poradia čo do
výšky a do právneho dôvodu. Mal za to, že popretie pohľadávky žalobcu žalovaným 2/ bolo vykonané
účinne.26. Žalovaný 1/ navrhol odvolaciemu súdu, že pokiaľ by na popretie poradia pohľadávky veriteľom
z dôvodu spriaznenosti žalobcu s úpadcom neprihliadol, aj v tomto prípade sa žiada, aby v záujme

všeobecne chápanej spravodlivosti súd nebral do úvahy len tie dôvody popretia, ktoré predchádzajúci
správca vyznačil do formulára k pohľadávke číslo 2 - ETA - 1, ale aj všeobecne známe skutkové zistenia,
ktoré podľa nás názoru žalovaného 1/ pôvodný správca nepovažoval za významné uvádzať, keďže mal
za preukázaný zánik pohľadávky A. B. ešte pred jej postúpením žalobcovi.

27. Žalovaný 1/ v závere odvolania navrhol, aby sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej
praxe, ktorú prezentuje uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/70/2016. Uviedol, že dôkazná
situácia pôvodného správcu v čase popieranie pohľadávok veriteľov nezakladala žiadny rozumný dôvod
preskúmavať prihlásenú pohľadávku žalobcu aj z iných, v tom čase neznámych dôvodov, navyše
pôvodný správca nemá mal k dispozícii nielen zmluvy o pôžičke, ale žiadne z dôkazov, ktoré následne
v priebehu sporu postupne predkladal žalobca. Žalovaný 1/ mal za to, že súd mal prihliadnuť aj na

dôkazy predkladané žalobcom a intervenientom a vyhodnotiť, že títo predkladali také listinné dôkazy
vrátane dôkazov účtovníctva úpadcu, ktoré samotný pôvodný správca ani nemal k dispozícii. Podľa
žalovaného 1/ je porušením práva na rovnaké postavenie strán v sporovom konaní, ak súd na jednej
strane akceptuje dôkazy predkladané žalobcom podľa toho ako sa menila jeho dôkazná situácia a
na druhej strane neprihliada na žiadne argumenty a na dôkazy neskôr získané žalovaným. Zároveň

považoval za nesprávne voči veriteľom, ktorí nie sú s úpadcom spriaznené osoby, aby sa žalobca
uspokojoval v rovnakom poradí ako nespriaznených osoba napriek tomu, že jeho spriaznenosť s
úpadcom je objektívne známa a žalobca svoje prepojenie na úpadcu ani nenamietal. Na základe
uvedeného žalovaný 1/ navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu zrušil a vec vrátil na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V prípade, ak by odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky za

nedôvodné navrhol, aby odvolací súd zmenil výrok I napadnutého rozhodnutia tak, že „iné poradie“
pohľadávky žalobcuzmeníapohľadávkežalobcuzdôvodujehospriaznenostisúpadcompriznáporadie
„podriadené pohľadávky“.

28. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného 1/ poukázal na znenie popieracieho prejavu správcu.

Uviedol, že veriteľ ako aj jeho právny predchodca od počiatku spochybňovali, že by takáto pohľadávka
úpadcu skutočne existovala. Uvedený údajný nárok úpadcu voči právnemu predchodcovi veriteľa
sa následne sa stal predmetom osobitného konania vedeného Okresným súdom Trenčín sp. zn.
6C/379/2015 o náhradu škody, avšak nebolo preukázané, že by taká pohľadávka na strane úpadcu
niekedy existovala. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1Obdo/53/2020 a zdôraznil, že súd

nemá povinnosť preskúmať dodatočne tvrdené dôvody popretia pohľadávky, ktoré správca uviedol po
lehote na popretie tejto pohľadávky. Mal za to, že pokiaľ má žalovaný 1/ za to, že popretie pohľadávky,
alebo jej spornosť by mala byť posúdená v tomto konaní, s poukazom na ďalšie dodatočne uvedené
dôvody, nie je možné takejto požiadavke vyhovieť.

29. Vo vzťahu k procesným námietkam žalovaného 1/ žalobca uviedol, že rozhodovanie o tom, ktoré
z navrhnutých dôkazov budú vykonané, patrí výlučne do posúdenia súdu, a nie strany sporu. Ak teda
v priebehu konania súd nevykonal všetky navrhnuté dôkazy (napríklad spomínané výsluchy svedkov),
nezakladá to vadu konania. Zároveň poukázal na bod 23 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia,
v ktorom sa konajúci súd dostatočným spôsobom vysporiadal s nevykonaním niektorých dôkazov

navrhnutých zo strany žalovaného 1/. Pripomenul, že Okresný súd konštatoval, že výsluch svedka F. a
výsluch svedka B. je nadbytočný a nehospodárny, nakoľko v konaní bolo ustálené, že popierací prejav
založený na zápočte pohľadávky nie je dôvodný.

30. K tvrdeniu žalovaného 1/, že pôvodný správca poprel pohľadávku veriteľa aj do poradia, žalovaný

1/ uviedol, že čo sa týka popretia poradia správca neuvádza žiadne poradie, ani zistené ani uznané,
zo strany správcu teda nemôže ísť o popretie poradia prihlásenej pohľadávky. Pokiaľ by správca mal
záujem pohľadávku mimo prihlásenej sumy poprieť aj do jej poradia, bol povinný v popieracom prejave
uviesť iné poradie pohľadávky ako to, ktoré v prihláške označil veriteľ. Nakoľko správca žiadne takéto
poradie neuviedol, nemožno uzavrieť, že by sa popierací prejav týkal aj poradia prihlásenej pohľadávky.

Žalobca uviedol, že ak by aj hypoteticky pripustil, že došlo k popretiu poradia pohľadávky, dôvodom
by mohlo byť len uskutočnenie zápočtu na strane úpadcu. Tento dôvod však žiadnym spôsobom
neodôvodňuje popretie prihláseného poradia pohľadávky, a naviac v tomto konaní bolo bezpečne
preukázané, že takýto dôvod popretia nie je daný, nakoľko úpadca nedisponoval pohľadávkou, ktorú bybol schopný započítať proti pohľadávke veriteľa. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací
súd rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne potvrdil.

31. Žalovaný 2/sa s odvolaním žalovaného 1/ plne stotožnil. Potvrdil, že má skúsenosť, že v
čase popieranie pohľadávok pôvodným správcom rozhodovacia prax ešte k rozsahu a spôsobu
preskúmavania popretej pohľadávky vo vzťahu na popierací prejav správcu nebola ustálená na prísne
formalizovanom obsahu popieracieho prejavu. V záujme dosiahnutia spravodlivého rozhodnutia mal
za to, že je potrebné vziať do úvahy, že v konkurze nie je vždy ideálny stav, keď má správca v čase

plynutia lehoty tie na popieranie pohľadávok k dispozícii účtovníctvo úpadcu a prihlásené pohľadávky
môže porovnať s účtovnou dokumentáciou a listinou dokumentáciou samotného úpadcu, čo zásadným
spôsobom sťažuje popretie pohľadávky a odbor odôvodnenie dôvodov popretia. Ak žalobca v prihláške
pohľadávkynepredložilvšetkydôkazynaosvedčenieprávnehodôvodu,výšky,vymáhateľnostiaporadia
prihlasovanej pohľadávky, nie je potom možné správcovi zazlievať, že na dopĺňanie nových dôkazov
zo strany žalobcu rovnako reagoval doplnením nových dôkazov. Na rozdiel od žalobcu, ktorý nimi

disponoval už pri prihlasovaní pohľadávky do konkurzu, žalovaný správca tieto nové dôkazy získal až v
priebehu konkurzu. Na základe uvedeného vyjadril žalovaný 2/ súhlas s odvolacím návrhom žalovaného
1/ v celom rozsahu.

32. Žalovaný 1/ aj žalovaný 2/ zotrvali v odvolacej replike na svojich predchádzajúcich vyjadreniach.

33. Voči rozhodnutiu okresného súdu podal odvolanie žalovaný 2/ proti výroku III. a IV. rozsudku z
dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a), d) a h) CSP. Žalovaný 2/ pripomenul, že v konaní výslovne
poprel aj poradie uspokojenia pohľadávky, keď poukázal na spriaznenosť veriteľa s úpadcom. Potom,
ako žalovaný 2/ zistil, že pohľadávku žalobcu poprel aj správca úpadcu, vzhľadom na výšku prihlásenej

pohľadávky, ako aj fakt, že je to správca, ktorý disponuje účtovníctvom, ako aj podstatnými informáciami
k vedeniu sporu, ktoré žalovaný 2/ ako veriteľ úpadcu nemá, žalovaný 2/považoval za nelogické a
nehospodárne vynakladať ďalšie výdavky na povinné zastúpenie advokátom v incidenčnom spore,
vrátane úhrady preddavku na trovy konania. Aj z tohto dôvodu si žalovaný 2/ nezvolil právneho zástupcu,
preddavok na trovy konania nezaplatil a opakovane po predvolaní na pojednávanie žiadal súd, aby

konanie, v ktorom sa popretie pohľadávky žalobcu žalovaným 2/stalo neúčinným, voči žalovanému 2/
zastavil a v konaní pokračoval s so žalovaným 1/. Mal za to, že aj keď doslovné znenie § 32 ods.
11 ZKR vo vzťahu k popierajúcemu veriteľovi nehovorí o zastavení konania, žalovanému 2/ zanikla
pasívna vecná legitimácia a nebol dôvod so žalovaným 2/ ďalej pokračovať v konaní. Označil za
nesprávne, ak okresný súd ponechal žalovaného 2/ len formálne stranou sporu, kedy tento na jednej

strane už nevykonával akékoľvek úkony, nevyjadroval sa ani nenavrhoval dôkazy, na ktoré by súd aj
tak neprihliadal, ale na druhej strane by mal znášať celé náklady sporu. Žalovaný 2/ mal za to, že
okresný súd mal o neúčinnosti popretia pohľadávky žalovaným 2/ rozhodnúť bez zbytočného odkladu
po neuhradení preddavku na trovy konania, konanie voči žalovanému 2/ zastaviť a pokračovať v spore
len so žalovaným 1/, správcom úpadcu.

34. Žalovaný 2 v odvolaní uviedol, že povinnosť uloženú súdom vo vzťahu k žalovanému 2 /považuje
za rozhodnutie, ktoré nie je ani správne, ani spravodlivé. Zo samotného súdneho spisu vyplýva, že
trovy konania vznikli výlučne s popretím pohľadávky žalobcu správcom úpadcu v procesnom postavení
žalovaného 1/, žalovaný 2/ žiadne úkony, na ktoré by žalobca musel reagovať nevykonal, čo znamená,

že žalovaný 2/ procesne žiadne trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, nezavinil. Žalovaný 2/
poukázal na ustanovenie § 257 CSP a domáhal sa toho, že je správne a spravodlivé vo vzťahu k
žalovanému 2/ aplikovať ustanovenie § 257 CSP. Uviedol, že postavenie žalovaného 2/ ako najväčšieho
veriteľa úpadcu, ktorý pohľadávku žalobcu poprel z obozretnosti a následne spor prenechal správcovi
(žalovanému 1/), predstavuje dôvody, ktoré sú hodné osobitného zreteľa. Z odôvodnenia rozsudku je

preukázané, že popretie pohľadávky nebolo účelové alebo šikanózne a súd rozhodol v prospech žalobcu
z dôvodu, že popierací prejav nebol dostatočný na preskúmanie aj iných dôvodov vo vzťahu k existencii
alebo neexistencii pohľadávky žalobcu. Žalovaný 2/ vyjadril prekvapenie nad tým, že okresný súd priznal
žalobcovi aj poradie, v ktorom si prihlásil svoju pohľadávku, a to napriek tomu, že nielen žalovaný 2/
výslovne poprel poradie pohľadávky žalobcu. Poradie poprel aj správca, čo je vyznačené v prílohe

oznámenia veriteľovi o popretí pohľadávky, aj keď len v časti "ďalšie skutočnosti uvedené správcom".
Na základe uvedeného žalovaný 2/ navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie vo výroku III.
a IV. zmenil z dôvodov hodných osobitného zreteľa tak, že súd stranám sporu náhradu trov konanianepriznáva, alebo aby napadnutý rozsudok vo výroku III. a IV. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie.

35. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovení § 379 a § 380
ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia
§ 385 ods. 1 CSP, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej
inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods.
1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej

tabuli krajského súdu.

36. Odvolací súd vychádzal zo skutkového stavu zisteného okresným súdom:

37. Uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 40K/18/2014-108 zo dňa 27.08.2014 bol na
PoľnohospodárskedružstvoPoliankavyhlásenýkonkurzapôvodnýžalovanýbolustanovenýzasprávcu

úpadcu. Predmetné uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku, pričom konkurz sa považuje za
vyhlásený dňom 05.09.2014.

38. Uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 40K/18/2014 zo dňa 10.12.2014, uverejneným v
Obchodnom vestníku č. 241/2014 zo dňa 17.12.2014 súd odvolal JUDr. Alojza Žitníka z funkcie správcu

úpadcu a do funkcie správcu ustanovil JUDr. Andreja Jaroša. Súd s novým správcom ako žalovaným
1/ konal už na základe vyššie uvedeného rozhodnutia.

39. Žalobca si v konkurze prihlásil pohľadávku celkom v sume 75.000,- Eur predstavujúcu istinu. Ako
právny dôvod vzniku pohľadávky uviedol: „Pohľadávka právneho predchodcu veriteľa, postupcu D. A.

B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X, XXX XX A. z titulu pôžičiek, poskytnutých úpadcovi nasledovne:
- vo výške 50.000,- Eur dňa 09.05.2011 splatná 31.12.2011
- vo výške 100.000,- Eur dňa 06.06.2011 splatná 31.12.2011
Celková výška pohľadávky postupcu 150.000,- Eur. Napriek opakovaným výzvam, úpadca pohľadávku
postupcovi neuhradil.

Postupca D. A. B. postúpil dňa 03.07.2014 na postupníka Ekotrend agro s.r.o. pohľadávku
z titulu nevrátenej pôžičky vo výške 150.000,- Eur s príslušenstvom zmluvou o postúpení
pohľadávky, uzatvorenej dňa 03.07.2014 a listom zo dňa 31.07.2014 oznámil postúpenie pohľadávky
Poľnohospodárskemu družstvu Polianka.
Časť pohľadávky 75.000,- Eur, bola postupcovi splatená pri započítaní vzájomných pohľadávok úpadcu

a nadobúdateľa pohľadávky spoločnosti Ekotrend agro s.r.o. dohodou o započítaní zo dňa 09.07.2014
do výšky 75.000,- Eur k úhrade kúpnej ceny nehnuteľnosti a hnuteľnosti v k. ú. B..“

40. Podaním zo dňa 19.11.2015 pôvodný správca oznámil žalobcovi, že ním prihlásená pohľadávka
označená v zozname pohľadávok pod č. 2-ETA-1 bola popretá v celom rozsahu, pričom ako dôvod

popretia bolo uvedené: „Predmetná prihlásená pohľadávka neexistuje, PD Polianka si započítala
prihlásenú pohľadávku jednostranným zápočtom zo dňa 07.04.2014.“

41. Jednostranným zápočtom pohľadávky zo dňa 07.04.2014 úpadca zastúpený Ing. Mariánom
Chylíkom, predsedom družstva, oznámil intervenientovi, že na základe ustanovenia § 580 OZ pristúpil

k jednostrannému započítaniu pohľadávky úpadcu voči pohľadávke intervenienta, a to v celkovej sume
166.993,15 Eur.

42. Uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 37Cbi/116/2014-126 zo dňa 14.12.2016 v spojení s
uznesením tunajšieho súdu č. k. 37Cbi/116/2014-135 zo dňa 28.02.2017 súd rozhodol o prerušení

tohto konania do skončenia konaní vedených na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn.
6C/379/2015 a sp. zn. 8Cb/79/2014. Konanie vedené na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom pod
sp. zn. 6C/379/2015 bolo zastavené na základe uznesenia č. k. 6C/379/2015-184 zo dňa 06.09.2022,
právoplatnom dňa 14.10.2022.

43. Podľa § 32 ods. 1 písm. b) zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení
zmien a doplnkov (ďalej len ZKR), každú prihlásenú pohľadávku správca porovná s účtovnou a inou
dokumentáciou úpadcu, zoznamom záväzkov, prihliadne na vyjadrenia úpadcu a iných osôb a vykoná aj
vlastné šetrenie. Ak pri skúmaní zistí, že pohľadávka je sporná, je povinný ju v spornom rozsahu poprieť.44. Podľa § 32 ods. 2 ZKR, prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť správca alebo veriteľ
prihlásenej pohľadávky písomným podaním u správcu na predpísanom tlačive, čo do právneho

dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia
zabezpečovacieho práva. Ak ide o pohľadávku orgánu, inštitúcie alebo agentúry Európskej únie, nie je
možné popierať právny základ a výšku určenú orgánom, inštitúciou alebo agentúrou Európskej únie.

45. Podľa § 32 ods. 3 ZKR, pohľadávku možno poprieť a) do 30 dní od uplynutia základnej lehoty na

prihlasovanie pohľadávok, b) do 30 dní od zverejnenia zapísania pohľadávky do zoznamu pohľadávok
v Obchodnom vestníku, ak ide o oneskorené prihlásenie pohľadávky.

46. Podľa § 32 ods. 6 ZKR, popretie pohľadávky správca bez zbytočného odkladu zapíše do zoznamu
pohľadávok a písomne oznámi veriteľovi, ktorého pohľadávka bola popretá.

47. Podľa § 32 ods. 9 ZKR, veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou,
pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené
na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí
pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy,
ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde.

48. Podľa § 32 ods. 11 ZKR, súd uloží navrhovateľovi a odporcovi, ktorým je popierajúci veriteľ, zložiť
preddavok na trovy konania vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny za päť úkonov právnej služby
podľa osobitného predpisu 8b). Ak navrhovateľ preddavok nezloží, súd konanie zastaví. Ak popierajúci
veriteľ preddavok nezloží, súd v konaní o určení popretej pohľadávky rozhodne, že popretie pohľadávky

je neúčinné.

49. Podľa § 32 ods. 15 ZKR, v žalobe sa veriteľ môže domáhať určenia právneho dôvodu,
vymáhateľnosti, poradia a výšky pohľadávky, ďalej zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo
poradia zabezpečovacieho práva. V žalobe sa môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.

50. Podľa § 32 ods. 16 ZKR, rozhodnutie o určení popretej pohľadávky je účinné voči všetkým
účastníkom konkurzného konania.

51. Podľa § 358 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), na započítanie sú

spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka
premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.

52. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia uvedeného
okresným súdom, a preto v zmysle § 387 ods. 2 CSP konštatuje správnosť dôvodov napadnutého

rozhodnutia.

53. Žalovaný 1/ namietal závery okresného súdu s poukazom na okolnosti, za akých pôvodný správca
konkurznej podstaty poprel prihlášku pohľadávky žalobcu do konkurzného konania. Domáhal sa toho, že
v čase popretia pohľadávky pôvodný správca nedisponoval takými informáciami, ktoré by mu umožnili

poprieť pohľadávku z dôvodov zistených až neskôr v priebehu incidenčného konania.

54. Vo vzťahu k uvedenému odvolací súd pripúšťa, že pozícia správcu konkurznej podstaty môže byť v
osobitných prípadoch zložitá, najmä vo vzťahu k stavu dokumentov a účtovníctva úpadcu. Napriek tomu
musiabyťurčenépravidlá,podľaktorýchsabudepostupovaťprihodnoteníobsahuprihláškypohľadávky

veriteľa a rovnako pri hodnotení obsahu popierajúceho úkonu správcu konkurznej podstaty, alebo iného
veriteľa. Argumentácia, že správca konkurznej podstaty má k dispozícii pomerne krátku časovú lehotu
30 dní na vyhodnotenie prihlásených pohľadávok nie je celkom korektná, keďže z dôvodu vysokého
počtu prihlášok, alebo iného vážneho dôvodu, môže správca požiadať súd aj opakovane, aby mu túto
lehotu na popieranie pohľadávok predĺžil.

55. Odvolací súd sa stotožnil s postupom okresného súdu, ktorý v rozhodnutí odkázal na ustálenú súdnu
prax, vyjadrenú v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR (uznesenie Najvyššieho súdu SR 3Obdo/70/2016,
R 63/2017), ktoré jasne vymedzilo mantinely posudzovania popierajúceho prejavu správcu aleboveriteľa v rámci incidenčného konania o určenie pohľadávky. Odvolací súd neakceptoval ani námietku
žalovaného 1/, že v čase vykonania popierajúceho úkonu predchádzajúcim správcom (18.11.2014)
nebola rozhodovacia prax súdov ustálená. Požiadavky na postup správcu jednoznačne vyplývali

z kogentnej úpravy Zákona o konkurze a vyrovnaní a všeobecné súdy smerovali k požiadavke na
odborný výkon správcovskej činnosti a na povinnosť správcu s odbornou starostlivosťou preskúmať
každú popretú pohľadávku v zmysle zákona. Z obdobia vykonania popieracieho úkonu (18.11.2014) je
aj rozhodnutie Ústavného súdu II.ÚS 409/2013 zo dňa 11.09.2014, ktoré nastolilo otázku predmetu a
účelu incidenčného konania o určení pohľadávky. Ústavný súd v citovanom rozhodnutí už v septembri

roku 2014 poukázal na to, že incidenčné konanie nie je konaním, v ktorom by veriteľ uplatňoval svoju
pohľadávku proti dlžníkovi a v ktorom by tak predmetom kognície konajúceho súdu mal byť celý
právny vzťah medzi nimi, v celej jeho šírke a hĺbke. S poukazom na konštrukciu § 32 ZKR Ústavný
súd upozornil, že je zrejmé, že vyjadrenie správcu o tom, že pohľadávka bude uspokojená v určitom
rozsahu alebo v určitom poradí (uznanie prihlásenej pohľadávky) je v podstate konečné, keďže proti
nemu v rámci konkurzného konania neexistuje žiaden prostriedok nápravy. Ústavný súd položil otázku,

prečo by mal incidenčný súd byť povolaný nahrádzať, resp. preskúmavať úkon správcu, ktorý zákonom
ustanoveným postupom urobil prejav k uznaniu pohľadávky konkurzného veriteľa, s ktorým zákon spája
účinky konečného a v procesnom rámci samotného konkurzného konania nenapadnuteľného zaradenia
danej pohľadávky medzi uspokojované pohľadávky.

56. Odvolací súd sa plne stotožňuje s odôvodnením citovaného nálezu Ústavného súdu SR, keď má
za to, že predmetom incidenčného konania nemôže byť preskúmanie existencie celej pohľadávky, ktorú
si veriteľ uplatnil prihláškou v konkurze a predmetom preskúmania v konaní o určenie pohľadávky
môže byť len určenie právneho dôvodu, výšky, poradia, prípadne zabezpečovacieho práva v rozsahu
popierajúceho vyjadrenia správcu konkurznej podstaty. Preto pokiaľ pôvodný správca konkurznej

podstaty v popieracom úkone nenapadol samotnú existenciu pohľadávky, čo v prejednávanej veci
znamená, že nespochybnil existenciu pôžičky ako takej, okresný súd sa už nemohol v priebehu
incidenčného konania zaoberať tými námietkami žalovaného 1/, ktoré smerovali k spochybneniu vzniku
pôžičky zo strany žalobcu. Žalovaný 1/ v konaní pred súdom prvej inštancie, rovnako ako v odvolacom
konaní spochybňoval existenciu pôžičky, keď tvrdil, že žalobca nepreukázal odovzdanie finančných

prostriedkov úpadcovi. Zdôrazňoval, že notárska zápisnica, rovnako ako uznanie dlhu boli zabezpečené
neoprávnenou osobou, a preto nemajú žiadnu dôkaznú hodnotu vo vzťahu k tvrdeniu o vzniku záväzku
z pôžičky, a navrhoval vypočuť svedkov práve vo vzťahu k tomu, či pôžička vôbec mohla vzniknúť.
Uvedené námietky však už okresný súd nebol oprávnený preskúmavať. Vznik pôžičky (preukázanie
odovzdania peňazí) nebolo v popieracom prejave pôvodného správcu namietnuté, a preto nemohlo byť

predmetom dokazovania v incidenčnom konaní.

57. V tomto zmysle je možné prisvedčiť odvolacej námietke žalovaného 1/, že okresný súd by pri
konzistentnom postoji nemal vykonávať dokazovanie ani vo vzťahu k dôkazom navrhnutým žalobcom
ohľadom existencie pôžičky. Pokiaľ okresný súd správne skonštatoval, že nie je oprávnený preskúmavať

popretú pohľadávku z iných správcom uvádzaných dôvodov, než boli uvedené v popieracom prejave,
nebol dôvod vykonávať dokazovanie ohľadom existencie zmlúv o pôžičke výsluchom svedkýň na návrh
žalobcu. Závery okresného súdu z dokazovania vo vzťahu k existencii pôžičky boli v prejednávanom
prípade irelevantné. V konečnom dôsledku k nim nemal ako prihliadnuť ani okresný súd, preto uvedené
dokazovanie bolo nadbytočné a jeho výsledky nemohli ovplyvniť rozhodnutie súdu.

58. Pôvodný správca ako dôvod popretia v zozname pohľadávok uviedol: "Predmetná prihlásená
pohľadávka neexistuje, PD Polianka si započítala prihlásenú pohľadávku jednostranným zápočtom zo
dňa 07.04.2014“. Uvedený dôvod popretia uviedol správca tak vo vzťahu k výške prihlásenej sumy, ako
aj k poradiu, právnemu dôvodu, vymáhateľnosti a zabezpečovaciemu právu. V časti "Ďalšie skutočnosti

uvedené správcom" správca uviedol, že pohľadávka bola taktiež popretá veriteľom GB Management,
a.s., a to čo do poradia, čo do výšky a čo do právneho dôvodu popretím zo dňa 19.11.2014.

59. Okresný súd preto mohol v konaní o určenie výšky, poradia, právneho dôvodu a vymáhateľnosti
preskúmavať iba vyššie uvedené vyjadrenie správcu.

60.Zvyjadreniasprávcuvyplýva,ževýšku,právnydôvod,poradieavymáhateľnosťpoprelstvrdením,že
prihlásená pohľadávka neexistuje, keďže zanikla v dôsledku zápočtu, ktorý vymedzil ako "jednostranný
zápočet zo dňa 07.04.2014". V konaní nebolo sporné, že "zápočtom zo dňa 07.04.2014" je úkonúpadcu zo dňa 07.04.2014 označený ako vec: Jednostranný zápočet pohľadávky, v ktorom úpadca
oznámil žalobcovi, že eviduje voči jeho osobe záväzok aktuálne vo výške 166.993,15 Eur (ďalej len
"pohľadávka M. Borovský"). V jednostrannom zápočte pohľadávky bola pohľadávka uplatnená voči

žalobcovi vymedzená ako pohľadávka z titulu povinnosti nahradiť úpadcovi škodu minimálne vo výške
480.468,64 Eur, ktorá úpadcovi vznikla v príčinnej súvislosti s úkonmi A. B., uskutočnenými pri výkone
funkcie podpredsedu predstavenstva v družstve PD Poriadie, ktorými došlo k neprimeranému zníženiu
hodnoty majetku PD Poriadie a tým pádom k zníženiu hodnoty členského podielu PD Polianka v PD
Poriadie a zníženie hodnoty družstevných podielnických listov emitovaných PD Poriadie, ktoré má PD

Polianka v majetku. V jednostrannom zápočte pohľadávky úpadca uviedol, že pohľadávka PD Polianka
sa stala splatnou najneskôr dňa 12.03.2014. Na základe uvedeného úpadca uviedol, že pristúpil k
jednostrannémuzapočítaniupohľadávkyPDPoliankavočipohľadávkeA.B.vcelkovejsume166.993,15
Eur a tým pohľadávka A. B. zaniká v celej výške.

61. Pokiaľ potom pôvodný správca konkurznej podstaty úpadcu v popieracom úkone odkázal na

zánik prihlásenej pohľadávky na základe jednostranného zápočtu zo dňa 07.04.2014, predmetom
incidenčného konania mohlo byť iba preskúmanie toho, či skutočne úpadcovi vznikol voči A. B. nárok na
zaplatenie uplatnenej pohľadávky z titulu náhrady škody v súvislosti s úkonmi A. B., ktorými malo dôjsť k
zníženiu hodnoty majetku PD Poriadie a tým pádom k zníženiu hodnoty členského podielu PD Polianka
a zníženiu hodnoty družstevných podielnických listov, ktoré má PD Polianka v majetku a či v dôsledku

započítania tejto pohľadávky zanikla práve pohľadávky prihlásená žalobcom do konkurzu.

62. Žalovaný 1/ však v konaní paradoxne neuvádzal žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné dospieť
k záveru o vzniku nároku na náhradu škody voči A. B. ako právnemu predchodcovi žalobcu. Nárok
na náhradu škody je nutné vymedziť vo vzťahu k porušeniu určitej právnej povinnosti, výške škody a

príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a porušením právnej povinnosti, k čomu však v incidenčnom
konaní nedošlo. Okresný súd preto ani nemohol dôjsť k záveru o naplnení dôvodu uvedeného v
popieracom vyjadrení správcu a preto správne konštatoval, že žalovaný 1/, ktorý mal v konaní dôkaznú
povinnosť ohľadom preukázania nároku na náhradu škody úpadcu voči právnemu predchodcovi žalobcu
(intervenientovi) túto dôkaznú povinnosť neuniesol, keďže v konaní ani netvrdil a následne nepreukázal

vznik nároku úpadcu na náhradu škody voči intervenientovi. Okresný súd zároveň správne zdôraznil,
že pôvodný správca v rámci popretia pohľadávky žiadny iný dôvod popretia nevymedzil. Následne sa
potom už okresný súd nemal dôvod zaoberať žiadnymi ďalšími dôvodmi, ktoré by hypoteticky mohli viesť
k záveru o tom, že úpadca nie je zaviazaný z pohľadávky žalobcu prihlásenej do konkurzu.

63. Ustanovenie § 32 ZKR už v čase vykonania popierajúceho úkonu správcu (18.11.2014) kogentným
spôsobom vyjadrovalo požiadavku, aby ten, kto pohľadávku popiera, popretie pohľadávky vždy riadne
zdôvodnil. Pokiaľ neprehľadnosť osobných vzťahov v rámci spoločníkov družstva (úpadcu) a nedostatky
v dokumentácii a účtovníctve navodzovali pochybnosť ohľadom vzniku pohľadávky, pôvodnému
správcovi už v tom čase nič nebránilo v popieracom prejave uviesť pochybnosti vo vzťahu k existencii

pohľadávky ako takej.

64. Zároveň priamo z § 32 ods. 5 ZKR vyplýva, že pokiaľ správca popieral poradie pohľadávky, pri
popretí poradia bol povinný uviesť poradie, ktoré uznáva. Inak sa popretie považuje za neúčinné. Z
popierajúceho úkonu správcu pritom vyplýva, že neuviedol, ktoré poradie uznáva a z uvedenia dôvodu

popretia poradia, ktorým malo byť, že prihlásená pohľadávka neexistuje (v dôsledku zániku zápočtom)
je zrejmé, že správca poradie neuvádzal preto, že sa domnieval, že žiadne poradie nebude, vzhľadom
na pohľadávku, ktorá neexistuje. Správca si pritom v čase výkonu popieracieho úkonu musel byť
vedomý skutočnosti, že prihlásená pohľadávka bola na veriteľa, ktorý si uplatnil prihlášku, postúpená
od spriaznenej osoby (Ing. Miroslav Borovský). Správcovi nič nebránilo, aby v rámci popretia uviedol,

že ide o pohľadávku postúpenú od spriaznenej osoby a označil ju za podriadenú. Nič podobné však
z popieracieho úkonu správcu nevyplýva. Samotná veta uvedená v ďalších skutočnostiach na záver
zoznamupohľadávok,vktorejibakonštatuje,ževeriteľGBManagement,a.s.poprelpohľadávkuajčodo
poradia (okrem toho čo do výšky a čo do právneho dôvodu) je potom vo vzťahu k obsahu popierajúceho
úkonu irelevantná.

65. Odvolací súd pripúšťa, že žalovaný 1/ mal v incidenčnom konaní zložité postavenie, keďže
procesné nástroje, ktoré mohol využiť, boli determinované postupom predchádzajúceho správcu, a to
vo vzťahu k obsahu popierajúceho úkonu. Námietky žalovaného 1/ ohľadom postupného zisťovaniaďalších skutočností (postavenie D. F., neplatnosť uznesení ČS, zistenie, že notárska zápisnica, ako aj
uznanie dlhu boli vykonané neoprávnenou osobou) už nemohli následne zvrátiť stav, ktorý bol založený
predchádzajúcim správcom pri popretí pohľadávky.

66. Vo vzťahu k ďalším čiastkovým odvolacím námietkam žalovaného 1/ potom odvolací súd uvádza
nasledovné:

67. Pokiaľ žalovaný 1/ tvrdí, že z povinného tlačiva, na ktorom pohľadávku žalovaného poprel popierajúci

veriteľ vyplýva, že poradie pohľadávky poprel z dôvodu spriaznenosti žalobcu s úpadcom, je nutné
zdôrazniť, že popierajúci veriteľ GB Management, a.s. poprel pohľadávku žalobcu neúčinne. Voči druhej
výrokovej vete rozhodnutia okresného súdu, ktorý určil, že popretie pohľadávky žalobcu žalovaným 2/
je neúčinné, nebol podaný opravný prostriedok a táto výroková veta je právoplatná. Vo vzťahu k obsahu
popierajúceho úkonu žalobcu 2/, ktorý bol vyhlásený za neúčinný, sa preto nie je možné domáhať toho,
čo veriteľ GB Management, a.s. v popierajúcou úkone uviedol.

68. Pokiaľ žalovaný 1/ v odvolaní vysvetlil, z akého dôvodu pôvodný správca konkurznej podstaty poprel
pohľadávku žalobcu tak, ako ju poprel, uvedené môže slúžiť k vysvetleniu motivácie konania pôvodného
správcu, avšak nemá vplyv na zmenu obsahu popierajúceho úkonu. Inak povedané, skutočnosť, že
pôvodný správca pri popierajúcom úkone nemal pochybnosti o samotnej pohľadávke, keďže tieto

sa objavili až neskôr, nevytvára súčasnému správcovi konkurznej podstaty možnosť rozšíriť dôvody
popretia pohľadávky o spochybnenie jej existencie.

69. Žalovaný 1/ namietol, že okresný súd prerušil konanie do skončenia sporu sp. zn. 8Cb/79/2014,
pričom rozhodnutie súdu v danej veci v napadnutom rozsudku nekomentoval a nevysvetlil. Odvolací

súd pritom nezistil dôvody prečo by mal osobitne konkurzný súd komentovať výsledky skončenia sporu
8Cb/79/2014, pokiaľ tieto by mohli mať vplyv iba pri posudzovaní vzniku pohľadávky (posudzovaní
toho, či pôžička skutočne bola, alebo nebola poskytnutá). Uvedené však nebolo predmetom konania,
keďže v popieracom prejave pôvodného správcu samotná existencia pohľadávky vo vzťahu k jej vzniku
namietnutá nebola. Namietnutý bol až zánik pohľadávky.

70. Žalovaný 1/ v odvolaní namietol procesný postup okresného súdu vo vzťahu k vykonávaniu
navrhovaných dôkazov. Ako už vyššie uviedol odvolací súd, v tejto časti sa stotožnil s námietkami
žalovaného 1/ v tom, že nebol daný dôvod, aby okresný súd vykonal dokazovanie ohľadom existencie
zmlúv o pôžičkách, či už výsluchom svedkýň na návrh žalobcu, alebo iným spôsobom. Tento procesný

postup okresného súdu však nepredstavuje porušenie procesných práv žalovaného 1/, keďže závery
okresného súdu vo vzťahu k tomu, či pôžička vznikla alebo nevznikla, boli pre finálne rozhodnutie
okresného súdu irelevantné. Okresný súd správne odôvodnil rozhodnutie tým, že žalovaný 1/ neuniesol
dôkaznú povinnosť vo vzťahu k vzniku nároku úpadcu na náhradu škody voči intervenientovi. V tejto
súvislosti potom okresný súd správne nevykonával ďalšie dokazovanie ohľadom vypočutia členov

družstva D. E. F. a intervenienta A. B., keďže ich výsluch bol žalovaným 1/ navrhnutý vo vzťahu k
preukázaniu údajnej pôžičky poskytnutej úpadcovi právnym predchodcom žalobcu. Poskytnutie pôžičky
však nebolo predmetom popierajúceho úkonu pôvodného správcu, preto nemohlo byť ani predmetom
dokazovania.

71. Na základe uvedeného potom okresný súd postupoval správne, pokiaľ sa zameral práve na
započítanie pohľadávok a nie na vznik pôžičky.

72. Pokiaľ žalovaný 1/ v odvolaní nastolil polemiku s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn.
3Obdo/70/2016 a navrhol odvolaciemu súdu, aby sa tento odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe

vyjadrenej v citovanom rozhodnutí Najvyššieho súdu, odvolací súd konštatuje, že nezistil žiaden dôvod,
pre ktorý by mal takto postupovať. Naopak, odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia
Najvyššieho súdu 3Obdo/70/2016, ako aj s odôvodnením nálezu Ústavného súdu II ÚS/409/2013, na
ktorý Najvyšší súd v citovanom rozhodnutí poukazuje.

73. Zhodne so závermi Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR má odvolací súd za to, že je úlohou
správcu a nie konkurzného súdu preskúmavať prihlásené pohľadávky a v incidenčnom konaní nie je
možné opätovne preskúmať celú uplatnenú pohľadávku, ale je možné preskúmať ju iba z pohľadu
popieracieho prejavu správcu. Účelom incidenčného konania je preto iba rozhodnúť či popierací prejavsprávcu obstojí alebo nie, či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti
a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená. Incidenčné konanie si nie je
možné zamieňať s všeobecným konaním, kedy si veriteľ uplatňuje svoju pohľadávku proti dlžníkovi a

kedyjenutné,abyveriteľpreukázalvovzťahukuplatnenejpohľadávkeokolnostivznikutejtopohľadávky,
výšku pohľadávky a v prípade námietky započítania vyvrátil dôvody, ktoré si dlžník v započítaní uplatnil.

74. Pozícia správcu konkurznej podstaty je vo vzťahu k určeniu okruhu uznaných pohľadávok natoľko
silná, že len správca konkurznej podstaty je oprávnený preskúmať prihlásené pohľadávky a v prípade

pochybností tieto poprieť. Za odborný výkon tejto činnosti zodpovedá správca veriteľom, takže sa
predpokladá, že každý popierací úkon správcu bude vykonaný s vysokou odbornou starostlivosťou.
Nie je potom dôvod, aby incidenčný súd opakovane preskúmaval prihlásené pohľadávky, vyhodnocoval
úkon správcu a hľadal ďalšie dôvody, pre ktoré by správca bol býval mohol pohľadávku poprieť. Ani
neskoršia zmena okolností, ktorá v čase vykonania popieracieho úkonu mohla vo vzťahu k preskúmaniu
pohľadávky nastať (tak ako k tomu došlo v prejednávanom prípade vo vzťahu k spochybneniu existencie

pôžičky) nie je zákonným dôvodom pre možnosť doplniť alebo zmeniť popierací úkon správcu. V zmysle
Zákona o konkurze a reštrukturalizácii má správca zákonom určenú lehotu, počas ktorej je oprávnený
vykonať popierací úkon a po uplynutí tejto lehoty sa nepopreté pohľadávky zo zákona považujú za
zistené. Preto ani neskoršie zistenie správcu, že pohľadávka mohla byť v čase popretia popretá,
nespôsobuje ten následok, že by správca takúto možnosť dodatočne získal.

75. Odvolací súd nepovažuje vyššie uvedené závery za nesprávne alebo nespravodlivé, ako ich označil
žalovaný1/vodvolaní.Konkurznékonaniejeprísneformalizovanýmkonaním,vktoromjenutnéstanoviť
pevné pravidlá, ktoré sa následne dodržiavajú a zabezpečujú právnu istotu. Z popisu okolností, ktoré
žalovaný 1/ uviedol vyplýva, že už v dobe, kedy bol vykonaný popierací prejav pôvodného správcu

(18.11.2014), boli dôvody, pre ktoré mohol pôvodný správca považovať samotnú existenciu pôžičky
za spornú. Existenciu pôžičky správca napokon nespochybnil z dôvodu, že pohľadávka podľa jeho
názoru zanikla započítaním. V tejto súvislosti je tiež možné stotožniť sa s myšlienkovým záverom
okresného súdu, že pokiaľ subjekt započíta svoju pohľadávku voči pohľadávke iného, predpokladá
existenciu pohľadávky iného, teda predpokladá, že má povinnosť platiť tomu, voči komu si pohľadávku

započítava. Inak by nemohol vykonať zápočet pohľadávok. Je možné sa stotožniť so žalovaným 1/,
že samotné vykonanie započítania nenahrádza dôkaz o vzniku právneho vzťahu (právneho vzťahu zo
zmluvy o pôžičke), uvedené by však mohlo byť predmetom incidenčného konania iba v prípade, ak by
z popierajúceho úkonu správcu vyplývalo spochybnenie vzniku pohľadávky žalobcu.

76. Žalovaný 1/ namietol, že okresný súd sa nevyjadril k jeho námietke, že k prihláške pohľadávky
žalobca priložil notársku zápisnicu o uznaní dlhu. Ako bolo uvedené vyššie, notárska zápisnica nemala
v prejednávanom konaní relevanciu, keďže nebol preskúmavaný vznik zmluvy o pôžičke.

77. Žalovaný 1/ v odvolaní ďalej namietol, že súd nevysvetlil, na základe čoho dospel k záveru, že

pohľadávky, ktoré nadobudol žalobca postúpením nepovažuje za premlčané. V tejto súvislosti je treba
primárne upozorniť, že sám žalovaný 1/ vzniesol námietku premlčania natoľko všeobecným spôsobom,
že ju nebolo ani možné považovať za kvalifikovane vznesenú, keďže neodôvodnil, z akého dôvodu
považoval za premlčanú pohľadávku, ktorá na základe prihlášky žalobcu mala byť splatná 31.12.2011 a
v konaní nebolo sporné, že prihláška bola podaná žalobcom dňa 17.09.2014, pred uplynutím premlčacej

doby. Podstatnejšie však je, že premlčanie pohľadávky nebolo namietnuté v popieracom prejave
správcu, preto ani kvalifikované vznesenie premlčacej námietky by nemohlo mať vplyv na výsledok
sporu. V tejto súvislosti potom platí, že súd je povinný sa vyjadrovať k tým skutočnostiam, ktoré sporové
strany tvrdia, ktoré majú vplyv na rozhodnutie súdu a ktoré sú považované za podstatné. Nie je povinný
vyjadriť sa k úplne všetkým námietkam sporových strán. Osobitne v prípade, ak tieto nemajú vo vzťahu

k rozhodnutiu súdu žiaden vplyv.

78. Žalovaný 1/ v odvolaní uviedol, že pokiaľ pôvodný správca poprel pohľadávku na základe dôkazov,
ktoré mal k dispozícii, nie je možné klásť mu za vinu, že nebol dostatočne predvídavý a pohľadávku
žalobcu nepoprel aj z iných dôvodov, ktoré v danom čase pôvodnému správcovi neboli známe.

Odvolací súd konštatuje, že v incidenčnom konaní nepreskúmava „vinu“ správcu konkurznej podstaty za
obsah popierajúceho úkonu, preskúmava iba obsah popierajúceho úkonu vo vzťahu k žalobe o určení
pohľadávky. Prebiehajúce konanie nie je konaním o náhradu škody voči správcovi.79. Žalovaný 1/ zhodne so žalovaným 2/ v odvolacom konaní namietali určenie poradia pohľadávky
okresným súdom, a to vo vzťahu k tomu, že pohľadávka uplatnená žalobcom v konkurze bola
nadobudnutá od Ing. Miroslava Borovského ako spriaznenej osoby s úpadcom, na základe čoho

žalovaný 1/ navrhol, aby odvolací súd zmenil priznané poradie tak, že pohľadávku klasifikuje ako
podriadenú pohľadávku.

80. Správca konkurznej podstaty v popieracom úkone vo vzťahu k poradiu pohľadávky uviedol rovnaký
dôvod popretia, ako uviedol v prípade popretia výšky právneho dôvodu a vymáhateľnosti pohľadávky,

teda uviedol, že „Predmetná prihlásená pohľadávka neexistuje, PD Polianka si započítala prihlásenú
pohľadávku jednostranným zápočtom zo dňa 07.04.2014“. Správca tak neuviedol, že pohľadávka bola
prihlásená spriaznenou osobou, a že by mala byť z uvedeného dôvodu zaradená medzi podriadené
pohľadávky. Samotná skutočnosť, že podľa tvrdenia žalovaného 2/ pôvodný správca uviedol takéto
konštatovanie v časti "ďalšie skutočnosti uvedené správcom" v oznámení veriteľovi (žalovanému 2/)
nemôžu nahradiť obsah popierajúceho úkonu, uvedený v zozname pohľadávok. Popierajúci úkon

správcu, uvedený v zozname pohľadávok, námietku vo vzťahu k poradiu pohľadávky, smerujúcu k
podriadenosti pohľadávky neobsahoval. Okresný súd sa preto nemohol takýmto tvrdením žalovaného
1/ a žalovaného 2/ v konaní zaoberať. Správcovi pritom nič nebránilo, aby pri popretí poradia namietol
uplatnené poradie s poukazom na spriaznenosť postupcu pohľadávky Ing. Miroslava Borovského.
Postup správcu však nemôže revidovať konkurzný súd v incidenčnom konaní.

81. Žalovaný 2/ sa v odvolaní voči výroku okresného súdu o nároku na náhradu trov konania
domáhal aplikácie ust. § 257 CSP, v zmysle ktorého súd výnimočne môže nepriznať náhradu trov
konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Za dôvody hodné osobitného zreteľa potom
považoval postavenie žalovaného 2/, ako najväčšieho veriteľa úpadcu, ktorý pohľadávku žalobcu poprel

z obozretnosti a následne spor prenechal správcovi konkurznej podstaty. Svoj postup odôvodnil tým, že
nechcel zvyšovať stratu, ktorá vznikla v majetkovej sfére žalovaného 2/ v dôsledku konkurzu. Poukázal
na to, že popretie pohľadávky nebolo účelové, alebo šikanózne, a súd rozhodol v prospech žalobcu z
dôvodu, že popierací prejav nebol dostatočný na preskúmanie aj iných dôvodov vo vzťahu k existencii
alebo neexistencii pohľadávky žalobcu.

82. Okruh dôvodov hodných osobitného zreteľa rámcovo vymedzuje judikatúra najmä v tom smere, že
sa v zásade jedná o také osobné, zdravotné, sociálne, rodinné dôvody, pre ktoré by uloženie povinnosti
nahradiť trovy konania mohlo mať negatívny, až likvidačný dopad na povinnú stranu, pričom zároveň
neuloženie povinnosti nahradiť trovy konania nespôsobí rovnako negatívny následok na strane tej

sporovej strany, ktorej by inak nárok na náhradu trov konania vznikol. Všeobecne je možné konštatovať,
že dôvodom hodným osobitného zreteľa môže byť vzhľadom na charakter sporu aj situácia, kedy je
výsledok sporu ovplyvnený okolnosťami nezávislými od vedenia sporu, pričom ani jedna zo sporových
strán vznik týchto okolností nespôsobila. Uvedené sa však musí preskúmať nielen z pohľadu strany,
ktorej na základe zásady úspešnosti vznikla povinnosť trovy hradiť, ale aj z pohľadu protistrany.

83. V prejednávanom prípade odvolací súd nezistil, že by samotná skutočnosť, že sa žalovaný 2/ ako
popierajúci veriteľ rozhodol v konaní pasívne nepokračovať na základe domnienky, že v konaní bude
aktívnejší správca konkurznej podstaty, mala byť považovaná za dôvod, pre ktorý by žalovanému 2/
nemala byť uložená povinnosť hradiť trovy konania. Práve popretie pohľadávky zo strany žalovaného

2/ (rovnako ako zo strany žalovaného 1/) vyvolalo na strane žalobcu nutnosť podať žalobu a iniciovať
tak incidenčný spor. Bez popretia pohľadávky žalobcu žalovanými by k incidenčnému sporu nedošlo a
nedošlo by ani k vzniku trov. Nie je potom možné, aby sa sporová strana snažila zbaviť povinnosti hradiť
trovy konania procesne úspešnému účastníkovi konania s odôvodnením, že spor neskôr prenechala
inému žalovanému.

84. Pokiaľ žalovaný 2/ v odvolaní namietol, že okresný súd mal rozhodnúť o neúčinnosti jeho popretia
už skôr, a nie až v súvislosti s ukončením sporu, odvolací súd pripomína, že incidenčné konanie sa pri
popretí pohľadávky zo zákona vedie voči nútenému spoločenstvu pasívne legitimovaných osôb, keďže v
zmysle ust. § 32 ods. 9 ZKR je žalobu nutné podať voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Všetky osoby,

ktoré popreli pohľadávku sú tak v procesnom postavení žalovaných a je odôvodnené, aby súd o ich
popretí pohľadávky rozhodol v rámci konania jednotne. Procesné postavenie žalovaného pritom založil
žalovaný 2/ tým, že poprel pohľadávku žalobcu, takže si musel byť vedomý aj prípadných následkov
takéhotopopretiavovzťahukpovinnostihradiťtrovykonania,ktorévzniknúvdôsledkukonaniaopopretípohľadávky. Odvolací súd tak nezistil pochybenie v procesnom postupe okresného súdu, pokiaľ tento
rozhodol o neúčinnosti popretia pohľadávky žalovaným 2/ až v rozhodnutí vo veci samej.

85. Odvolací súd je v zmysle § 380 ods. 1 CSP viazaný odvolacími dôvodmi uvedenými v odvolaní.
Napadnuté rozhodnutie okresného súdu preto odvolací súd preskúmal iba v rozsahu podstatných
dôvodov uvedených žalovanými v odvolaní a inými dôvodmi sa nezaoberal.

86. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vecne

správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

87. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1
CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal v plnom rozsahu žalobcovi voči obom žalovaným, keďže títo
neboli v odvolacom konaní úspešní. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s §
262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.

88. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).