Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 4. november 2024

Súd: Špecializovaný trestný súd
Spisová značka: 12T/3/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 9524100261
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Stieranka

ECLI: ECLI:SK:SSPK:2024:9524100261.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Špecializovaného trestného súdu JUDr. Rastislav Stieranka v trestnej veci obž. W. T. o

obžalobe podanej prokurátorom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky pod sp. zn. XX/2 Gv
22/2024/1000 na hlavnom pojednávaní konanom v Banskej Bystrici dňa 04.11.2024 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
W. T., nar. XX.XX.XXXX v D. N., trvalý pobyt: O. U.. XXX, okr. R.,
je vinný, že
v presne nezistenom čase pred dňom 22.08.2022 v Žarnovici, v areáli prevádzky stanice technickej
kontroly prevádzkovanej spoločnosťou PAKAVOZ s.r.o., IČO: 36644153 dohodol so zamestnancom

tejto spoločnosti, H. C., vykonanie technickej a emisnej kontroly na motorovom vozidle zn. Volkswagen
Golf, ev. č. ZC-832BC bez prítomnosti obžalovaného ako vlastníka tohto vozidla, v dôsledku čoho
H. C. dňa 23.08.2022 v čase od 08:49 hod. do 09:19 hod. na uvedenom vozidle vykonal v
neprítomnosti obžalovaného úkony technickej a emisnej kontroly, o čom následne telefonicky informoval
obžalovaného, pričom si od neho za to vypýtal 100,- €, hoci oficiálny poplatok za realizáciu úkonov
technickej a emisnej kontroly na tomto type vozidla bol v rámci spoločnosti PAKAVOZ s.r.o. len 80,- €,
s čím obžalovaný súhlasil a počas telefonického hovoru s H. C. potvrdil, že peniaze vo výške 100,- €

mu donesie, pričom H. C. už bol za toto svoje konanie odsúdený vo veci vedenej na Špecializovanom
trestnom súde pod sp. zn. 16T/10/2023,
teda
inému v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo sľúbil úplatok,
čím spáchal
prečin „Podplácanie“ podľa § 333 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z.z. v znení platnom od 06.08.2024 (ďalej
len „Tr. zák.“)

a za to mu súd ukladá
podľa § 333 ods. 1 Tr. zák., v spojení § 56 ods. 2 Tr. zák., peňažný trest vo výške 900,- €.
Súd podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. ustanovuje obžalovanému pre prípad, že by výkon peňažného trestu
mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere tridsať dní.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, JUDr. Matej Izakovič, podal dňa 06.09.2024 na
Špecializovanom trestnom súde obžalobu sp. zn. XX/2 Gv 22/2024/1000 voči obžalovanému (zv. 2, č.l.
154) pre takto formulovaný skutok:

„V presne nezistenom čase pred 22.08.2022 s H. C. (voči ktorému sa viedlo osobitné konanie, a o
vine ktorého už bolo právoplatne rozhodnuté,) technikom stanice technickej kontroly prevádzkovanej
spoločnosťou PAKAVOZ s.r.o., so sídlom na Dolnej 5 v Banskej Štiavnici, IČO: 36 644 153, v mieste
prevádzky uvedenej spoločnosti na Bystrickej ul. č. 1521 v Žarnovici, dohodol prednostné a úspešnévykonanietechnickejaemisnejkontrolyvtejtostanici,nasvojeosobnémotorovévozidlozn.Volkswagen
Golf Plus, EČV:ZC 832BC na základe čoho H. C. po predchádzajúcom telefonickom potvrdení termínu
dňa 23.08.2022 v čase od 08:49 h do 09:19 h vykonal na uvedenom motorovom vozidle úkony technickej

a emisnej kontroly, o čom telefonicky informoval W. T. a vypýtal si odmenu vo výške 100 €, hoci poplatok
za realizáciu úkonov technickej a emisnej kontroly na uvedený typ vozidla predstavoval sumu len 80
EUR, s čím W. T. súhlasil a potvrdil, že hotovosť v tejto výške donesie, a túto aj H. C. pri preberaní
vozidla odovzdal.“
Takéto konanie obžalovaného navrhol prokurátor v obžalobe právne kvalifikovať ako prečin

„Podplácanie“ podľa § 333 ods. 1 Trestného zákona.
Dňa 23.09.2024 vydal samosudca Špecializovaného trestného súdu trestný rozkaz, voči ktorému
obžalovaný podal odpor (zv. 2, č.l. 171, 174). Súd preto uznesením zo dňa 04.10.2024 rozhodol o prijatí
obžaloby a nariadil termín hlavného pojednávania (zv. 2, č.l. 175).
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 04.11.2024 súd vykonal dokazovanie, a vzápätí vyhlásil
rozsudok, pričom vychádzal z nasledovných dôkazov:

Obžalovaný W. T. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný (zv. 2, č.l. 208), a následne v zhode s
prípravným konaním (zv. 1, č.l. 102-105) poprel spáchanie žalovaného skutku tvrdiac, že zamestnancovi
STK (sv. C.) dal za vykonanie STK na jeho vozidle len tzv. cenníkovú cenu vo výške 80,- €. Namietal, že
o odovzdaní vyššej platby (100,- €) neexistuje žiaden dôkaz. Poukazoval na rozsah korupčnej trestnej
činnosti sv. C., ktorému preto nemožno veriť. V tejto súvislosti poukazoval na skutočnosť, že cca o

mesiac bol na tejto STK s iným svojím autom (Škoda Felicia), ktoré cez kontrolu neprešlo, čo je podľa
neho dôkazom, že tam nemal žiadne známosti a nič si tam nevybavoval.
Po prehratí dvoch zvukových záznamov obžalovaný potvrdil ich autentickosť s tým, že išlo o telefonické
hovory medzi ním a sv. C.. Priznal, že sa vtedy svedka pýtal, koľko mu má zaplatiť, pričom svedok si
vypýtal 100,- €, ale obž. T. trval na tom, že napokon mu reálne dal len 80,- €. Potvrdil, že nebol prítomný

v areáli STK pri vykonávaní technickej ani emisnej kontroly na jeho aute.

Svedok H. C. na hlavnom pojednávaní (zv. 2, č.l. 209) už nevypovedal tak podrobne ako v prípravnom
konaní (zv. 1, č.l. 135-136), čo odôvodnil odstupom času. Takých prípadov mal ako technik STK veľa a
na prípad s obž. T. si už nespomínal. Uviedol, že obžalovaného pozná len z videnia, keďže v minulosti

spolu ležali v nemocnici, ale nijako bližšie sa nepoznajú. Svedok nevedel uviesť ani meno obžalovaného.
Po prečítaní jeho predchádzajúcej výpovede potvrdil pravdivosť svojich vtedajších vyjadrení s tým, že
vtedy si to lepšie pamätal. Priznal, že si od obž. T. za vykonanie STK vypýtal 100,- € namiesto oficiálnej
cenníkovej ceny (80,- €) s tým, že tých 20,- € bolo určených pre neho. Tieto peniaze navyše si od klientov
pýtal pre seba za to, že nemuseli čakať a byť osobne prítomní pri vykonávaní kontroly a za to, že priebeh

kontroly bude bez problémový, t. j. ak by sa aj vyskytla nejaká vada, sv. C. by ju „vyriešil“. Svedok
nevedel uviesť, či mu obž. T. napokon zaplatil 100,- € alebo len 80,- €. Zopakoval však, že s obž. T. nebol
žiaden kamarát, a preto nemal dôvod nezobrať od neho peniaze v takej výške, ako sa navzájom dohodli.
Obž. T. s ním nevyjednával (ani dodatočne), aby nemusel zaplatiť tých 20,- € navyše. Po prehratí dvoch
zvukových záznamov sv. C. potvrdil ich autentickosť s tým, že išlo o telefonické hovory medzi ním a obž.

T.. Uviedol, že tieto nahrávky nijako nepreukazujú faktické odovzdanie úplatku.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prehratím zvukových záznamov (CD nosiče - zv.
1, č.l. 21, 26) vyhotovených v rámci riadne nariadeného odpočúvania teleko-munikačnej prevádzky
telefónneho čísla, ktoré v danom čase užíval sv. C. (XXXX XXX XXX). Išlo o dva hovory (pred a po
vykonaní kontroly - záznamy č. 43902 a č. 44459), ktoré obžalovaný aj sv. C. identifikovali ako hovory

medzi nimi dvomi a potvrdili ich autentickosť.
Ďalej súd vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov:
Z obsahu pripojeného spisu Špecializovaného trestného súdu sp. zn. 4Ntt-40/2022-706-V-ŠTS-PK mal
súd preukázané, že vyššie uvedené zvukové záznamy boli vyhotovené v tejto trestnej veci na základe
riadneho príkazu vydaného príslušným sudcom pre prípravné konanie. Takýto zásah do práv fyzických

osôb bol zákonný a proporcionálny, sledujúci záujem štátu na odhalení korupčnej trestnej činnosti.
Z rozsudku Špecializovaného trestného súdu sp. zn. 16T/10/2023 (zv. 2, č.l. 202-206), ktorým súd
schválil dohodu o vine a treste medzi prokurátorom a sv. H. C., mal súd preukázané, že sv. C. už bol za
svoje konanie (o.i. aj vo vzťahu k obžalovanému) právoplatne odsúdený. Dňa 13.12.2023 bol uznaný
vinným zo spáchania pokračovacieho zločinu „Prijímanie úplatku“ podľa § 329 ods. 1 Tr. zák., za čo mu

bol uložený trest odňatia slobody vo výmere dva roky, ktorého výkon bol zatiaľ podmienečne odložený
počas skúšobnej doby troch rokov, ktorá stále plynie. Okrem toho mu bol uložený aj peňažný trest vo
výške 800,- € a náhradný trest odňatia slobody vo výmere jeden rok.Vo vzťahu k obž. T. sa však súd necítil byť nijako viazaný skutkovými tvrdeniami uvedenými v tomto
odsudzujúcom rozsudku, vzťahujúcom sa len na odsúdeného sv. C..
Z listín zadovážených od prevádzkovateľa stanice technickej kontroly bolo preukázané, že dňa

23.08.2022 vykonal sv. C. technickú aj emisnú kontrolu na vozidle VW Golf Plus, ktorého vlastníkom
a držiteľom bol obž. T. (zv. 1, č.l. 11, 17, 81). Z prečítaného cenníka spoločnosti PAKAVOZ s.r.o. mal
súd preukázané, že oficiálna cena za vykonanie týchto dvoch kontrol na predmetnom type vozidla bola
2x 40,- € (zv. 1, č.l. 114).

Z tzv. správ o povesti obž. T. mal súd preukázané, že tento je rozvedený, otec dvoch dospelých detí, bez
negatívnych informácii z miesta jeho bydliska (zv. 1, č.l. 148; zv. 2, č.l. 184). Obžalovaný je živnostník
s vymeriavacím základom 652,- € mesačne (zv. 2, č.l. 193-197), avšak podľa vlastného vyjadrenia pred
vyšetrovateľom bol v r. 2023 jeho čistý mesačný príjem 2.000,- € (zv. 1, č.l. 102). Je vlastníkom rodinného
domu a dvoch motorových áut. Na účte vo VÚB, a.s. mal v októbri 2024 evidované finančné prostriedky
vo výške viac ako 10.000,- €. Exekúcie nie sú voči nemu vedené (zv. 2, č.l. 198-201). Obž. T. zatiaľ nebol

odsúdený ani trestne stíhaný za iný trestný čin (zv. 2, č.l. 183, 187). Okrem dopravných priestupkov
nebol postihnutý za iné priestupky (zv. 2, č.l. 190-192).
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal všetky dôkazy navrhované procesnými stranami a v závere
hlavného pojednávania v zmysle ust. § 272 ods. 2 Tr. por. všetci zhodne uviedli, že už nenavrhujú
vykonať žiadne ďalšie dôkazy (Rt-116/2014 - zv. 2, č.l. 211).

Vykonaným dokazovaním bolo spoľahlivo a jednoznačne preukázané, že žalovaný skutok sa stal, je
trestným činom a spáchal ho obžalovaný, ktorý je za jeho spáchanie trestne zodpovedný.
Spáchanie žalovaného skutku je priamo a dostatočne preukázané zachytenou (odpočutou) telefonickou
komunikáciou medzi obž. T. a sv. C., ktorej autentickosť obaja priznali. Niet teda pochýb, že skutok sa
stal a v zásade už k opisu priebehu deja ani niet čo dodávať. Preto súd na tomto mieste uvádza doslovný

prepis ich vzájomnej komunikácie.
V rámci telefonického hovoru zo dňa 22.08.2022 o 15:12 hod. (pred vykonaním kontroly - zv. 1, č.l. 25)
bola zachytená nasledovná komunikácia obžalovaného so sv. C.:
Svedok: Prosím?
Obž.: H. ahoj, W. T., O. U., čo sme ležali v nemocnici spolu, ahoj.

Svedok: Čau.
Obž.: Počúvaj zajtra na šiestu má platí, hej?
Svedok: Platí, platí, pravdaže.
Obž.: Počúvaj, alebo ak chceš môžeme presne upresniť, lebo chlapec je doma, ten by prišiel tak autom.
Svedok: No už to mám tak roz-, rozbehnuté, že, že mi to donesieš, vieš?

Obž.: Mne je jedno o koľkej povieš on by prišiel, vieš?
Svedok: No len to by musel čakať, vieš? Lebo ja spravím emisnú, potom začnem robiť druhé auto a
možno by tu čakal aj 3 hodiny, vieš?
Obž.: Jáj rozumiem ťa.
Svedok: Ja to mám tak.

Obž.: Dobre H., dobre, ja to zoberiem ráno teda, dobre.
Svedok: Nó.
Obž.: Dobre H. dohodnutô, ráno o šiestej ti to tam dotrepem.
Svedok: No dobre, dobre.
Obž.: Dohodnutô H., ahoj, ahoj.

Svedok: Dobre zatiaľ, čau, čau.
V rámci ďalšieho telefonického hovoru zo dňa 23.08.2022 o 09:17 hod. (už po vykonaní kontroly - zv. 1,
č.l. 20) bola zachytená nasledovná komunikácia obžalovaného so sv. C.:

Svedok: No?

Obž.: Ahoj H.. W..
Svedok: No, čau. No, môžeš si prísť po auto. Ty si tu nenehával peniaze, že?
Obž.: Nič som nenahal H.. Nič som nenahal. Neboj sa. Koľko ti má nahať? Všetko povedz.
Svedok: No, čo ja viem, tak 80 stojí normálne, tak koľko uznáš. Stovku, čo ja viem?
Obž.: Tak. Dobre H.. Dobre. Donesiem.

Svedok: Hej?
Obž.: Donesiem hneď, no. Počúvaj a keby som až po fajronte prišol?
Svedok: To je o koľkej?
Obž.: No, do druhej robím a o druhej by ma doviezol. Alebo zbehnem teraz voľákym autom dole?Svedok: No, ako chceš. Ak sa ti dá, no.
Obž.: Dobre H.. Dobre, dobre, dobre, dobre.
Svedok: No, no, no.

Obž.: Dohodnu. Dobre H.. Ďakujem pekne.
Svedok: Dobre. Za málo. No. Zatiaľ.
Obž.: Dobre. Ahoj. Ahoj.
Svedok: No, čau, čau.
Je teda preukázané, že obžalovaný sa priamo svedka pýtal, koľko mu má nechať peňazí, pričom sa ho

nepýtal na tzv. cenníkovú cenu, ale ho ešte sám nabádal, aby povedal „všetko“. Keď sv. C. navrhol, aby
mu doniesol 100,- €, a zároveň mu povedal, že „normálna cena“ je 80,- €, obžalovaný ihneď súhlasil s
tým, že peniaze mu donesie. V tej chvíli bol zo strany obž. T. trestný čin dokonaný.
Súd akurát mierne upravil opis skutku oproti zneniu skutkovej vety v podanej obžalobe, keď do nej doplnil
skutočnosť, že sv. C. vykonal kontrolu vozidla obžalovaného bez jeho osobnej prítomnosti a vynechal
nepreukázanú časť o faktickom odovzdaní sľúbeného úplatku. Totožnosť skutku tým zostala zachovaná

(§ 278 ods. 1 Tr. por.). V dôsledku úpravy dejového priebehu súd upravil aj právnu vetu, keď v nej
ponechal „len“ jeden zo spôsobov podplácania vo forme „priamo sľúbil“ (viď. nižšie).
Súd právne kvalifikoval takéto konanie obžalovaného ako úmyselný prečin „Podplácanie“ v zmysle §
333 ods. 1 Tr. zák. V záujme lepšej zrozumiteľnosti ďalšej argumentácie súd na tomto mieste uvádza
presné znenie tohto ustanovenia, ktoré obsahuje tzv. skutkovú podstatu tohto trestného činu:

„Kto inému v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo alebo cez sprostredkovateľa
poskytne, ponúkne alebo sľúbi úplatok, alebo z tohto dôvodu poskytne, ponúkne alebo sľúbi úplatok inej
osobe, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.“
Tento trestný čin teda možno spáchať alternatívne, tromi rôznymi spôsobmi konania (poskytnutie
úplatku, ponúknutie úplatku, sľúbenie úplatku), pričom z hľadiska trestnoprávnej zodpovednosti sú si

všetky navzájom rovnocenné, t.j. žiaden zo spôsobov podplácania nie je „menej trestný“.

Vzhľadom na to súd teda nemohol akceptovať obhajobnú argumentáciu obžalovaného (prakticky
jedinú), ktorý opakovane poukazoval na skutočnosť, že nebolo (a ani nemohlo byť) preukázané reálne
odovzdanie úplatku vo výške 100,- €, keďže jeho poskytnutie síce svedkovi telefonicky sľúbil, ale

napokon mu v skutočnosti dal len 80,- €.
Obž. T. totiž spáchal tento korupčný trestný čin už v momente, kedy akceptoval návrh sv. C. a sľúbil, že
mu prinesie požadovaných 100,- € v hotovosti, t. j. o 20,- € viac, než bola oficiálna (cenníková) cena,
ktorej výška mu bola známa, keďže sv. C. ho s ňou preukázateľne oboznámil.
Isteže, nemožno vylúčiť ďalší priebeh deja tak, ako to uvádzal obž. T.. Avšak jeho verzia o tom, že si

to dodatočne rozmyslel a napokon dal sv. C. len 80,- €, nebola ničím preukázaná. Preukázaným teda
zostáva len sľúbenie úplatku zo strany obž. T., čím bola trestnosť jeho konania naplnená.
Samozrejme, žiaden obžalovaný nie je povinný preukazovať svoju nevinu. Je úlohou orgánov činných v
trestnom konaní (na čele s prokurátorom), aby objasnili trestný čin, Lenže v danom prípade bol trestný
čin objasnený a vina obžalovaného na jeho dokonaní preukázaná (prísľub úplatku). Ak teda obž. T.

tvrdí, že napokon k poskytnutiu úplatku nedošlo, bolo dôkazné bremeno na ňom. Tu už totiž nejde
o dokazovanie svojej neviny, ale len o obhajobnú argumentáciu usvedčeného obžalovaného, ktorý
sa usiluje zmierniť závažnosť svojho skoršieho protiprávneho konania (sľúbenie úplatku) tvrdením o
dodatočnom prehodnotení svojho postoja.
Súd pri prečine vždy (ex officio) skúma, či nie sú splnené podmienky pre aplikáciu ust. § 10 ods. 2 Tr. zák.

(materiálny korektív). Medzi zákonné znaky prečinu totiž nepatria len tie, ktoré sú uvedené v osobitnej
časti Trestného zákona, ale aj znak závažnosti (St-82/2015; ZSP č. 18/2024).
Vykonávanie kontroly technického stavu motorového vozidla a tzv. emisnej kontroly, je nepochybne
„vecou všeobecného záujmu“ v zmysle § 131 ods. 1 Tr. zák. Je predsa v záujme celej spoločnosti, aby
sa vo verejnej premávke na cestných komunikáciách používali motorové vozidlá, ktorých technický stav

zodpovedá určeným normám a predpisom.
Obž. T. teda prisľúbil úplatok osobe, ktorá obstarávala vec všeobecného záujmu (technik STK). Je
pritom irelevantné, či sv. C. postupoval pri výkone kontroly riadne alebo či pri jej výkone niečo porušil
(prehliadol). Ako osoba obstarávajúca vec všeobecného záujmu nemôže prijímať žiadne „ďakovné“ či
„sprepitné“.

Odhliadnuc od toho je však potrebné upozorniť, že sv. C. nepostupoval v súlade so zákonom, keďže
vyšiel v ústrety obžalovanému a vykonal kontrolu jeho vozidla bez toho, aby tento bol pri jej vykonávaní
osobne prítomný. Sv. C. priznal, že to bol jeden z dôvodov, pre ktoré si od klientov pýtal úplatok nad
rámec cenníkovej ceny. Z ustanovení § 107 ods. 12 a § 116 ods. 9 zákona č. 106/2018 Z.z. pritomjednoznačne vyplýva, že prevádzkovateľ (vodič) kontrolovaného vozidla musí byť prítomný pri výkone
technickej aj emisnej kontroly.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu pre obžalovaného súd prihliadal na riadne naplnenie účelu

trestu a na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, rešpektujúc pritom zásady
pre ukladanie trestov (§ 33a, § 34, § 38 Tr. zák.).

V danom prípade súd v zmysle § 2 ods. 1 Tr. zák. aplikoval znenie Trestného zákona platné v čase
rozhodovania o skutku, keďže trestná sadzba upravená v ust. § 333 ods. 1 Tr. zák. v znení platnom od

06.08.2024 je pre obžalovaného priaznivejšia (0 až 2 roky), než právna úprava platná v čase spáchania
skutku (6 mes. až 3 roky).
Súd vo výroku o treste neuviedol všetky (jednotlivé) ustanovenia Trestného zákona, ktoré upravujú, na
čo všetko má súd pri rozhodovaní o treste prihliadať (napr. § 18, § 33a ods. 1, ods. 4, § 34 ods. 3 až
5, § 38 ods. 1 a 2, § 45 ods. 4, § 57 ods. 1 Tr. zák.). Stačí, ak aplikácia týchto ustanovení vyplýva z
odôvodnenia rozsudku. Vo výroku o treste je totiž potrebné uvádzať len ustanovenia, „podľa ktorých bol

trest uložený“ (§ 165 ods. 1 prvá veta Tr. por.). Do účinnosti novely č. 40/2024 Z.z. bolo potrebné uvádzať
vo výroku o treste aj ustanovenia o pomere poľahčujúcich a priťažujúcich okolností (St-14/2019), keďže
to mohlo mať (v prípade nerovnovážneho pomeru) priamy dosah na úpravu hraníc trestnej sadzby inak,
než boli tieto určené v osobitnej časti Trestného zákona (§ 38 ods. 3 a 4 zákona č. 300/2005 Z.z. v znení
platnom do 05.08.2024).

Na strane obžalovaného možno konštatovať, že existuje poľahčujúca okolnosť v zmysle § 36 písm. j)
Tr. zák., keďže obž. T. pred spáchaním trestného činu zrejme viedol riadny život. Oproti tomu nebola
zistená existencia žiadnej priťažujúcej okolnosti.
Súd nepovažoval za potrebné uložiť obžalovanému trest odňatia slobody (ako navrhoval prokurátor),
keďže tento druh trestu by aj v prípade podmienečného odloženia jeho výkonu bol neprimerane prísny.

Uložený peňažný trest vo výmere, ktorá nedosahuje ani polovicu jeho mesačného príjmu, vyjadruje
aspoň symbolicky postih v majetkovej sfére obžalovaného. Súbežne uložený náhradný trest odňatia
slobody sa javí byť adekvátnou hrozbou a motiváciou pre obž. T. k tomu, aby riadne a včas zaplatil
uložený peňažný trest.
Vedenie trestného konania voči obžalovanému, v spojení s verejným prejednaním jeho veci na hlavnom

pojednávaní (za osobnej účasti obžalovaného) snáď tiež prispeje k náprave obž. T. a zabezpečí tak
naplnenie účelu nielen trestu, ale aj celého trestného konania.
inému v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo sľúbil úplatok,

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Špecializovanom trestnom súde v lehote

15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v prospech alebo aj v neprospech
obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti jeho vôli.
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, ale len v jeho prospech
- zákonný zástupca, opatrovník a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného,atolenvjehoprospech.Akjeobžalovanýzbavenýspôsobilostinaprávneúkonyaleboak
je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v jeho prospech i proti jeho vôli.

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to
v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba
oprávnená konať za právnickú osobu.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že taký výrok chýba.