Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. máj 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/100/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6822010193
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6822010193.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ivany Datlovej a sudcov
JUDr. Mária Šuleja a JUDr. Ing. Miroslava Manďáka v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.
XXXXXXX XXXX C. D. E., stíhaného pre zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm.
a) Trestného zákona, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 22. mája 2024, o odvolaní obžalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota, pracovisko Revúca zo dňa 23. októbra 2023 sp. zn.

RA-1T/64/2022 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. c) Tr. poriadku z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Rimavská
Sobota, pracovisko Revúca sp. zn. RA-1T/64/2022 zo dňa 23. októbra 2023 v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. poriadku vec v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota, pracovisko Revúca sp. zn. RA-1T/64/2022
zo dňa 23. októbra 2023 bol obžalovaný A. B. uznaný za vinného zo spáchania zločinu úverového
podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že
najneskôr do XX. XX. XXXX C. F., G. D. a inde prostredníctvom elektronickej služby - H. zriadenej
k osobnému účtu IBAN: E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedenému v E. E., I., XXX XX J., F.

XX, H.: XX XXX XXX a patriaceho K. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. M. XXX, G. D., bez jej
súhlasu a vedomosti, s použitím osobných údajov K. B., v dobe, keď bola mimo územia E. D., I. F.
M. C. D. D., v dobe, keď už boli rozvedení, bolo vyporiadané bezpodielové spoluvlastníctvo manželov
a už nežili spolu v spoločnej domácnosti, podal z miesta bydliska v F. návrh na uzatvorenie zmluvy
o splátkovom úvere (spotrebiteľský úver), na podklade ktorého došlo dňa 08.06.2016 E. E., I., ako
veriteľomkpotvrdeniuuzatvoreniazmluvy,nazákladektorejbolK.B.,akodlžníkoviposkytnutýsplátkový

úver č. XXXXXXXXXX vo výške 8 050,- Eur, ktorý zaviazal dlžníka splácať úver v mesačných splátkach
vo výške 138,97 Eur v 20. deň v kalendárnom mesiaci od 20.07.2016, peniaze z úveru obvinený dňa
08.06.2016 v sume 5 000,- Eur a následne dňa 13.06.2016 v sume 3 000,- Eur na pobočke E., I. C. F.
osobne vybral, čím takto vznikla K. B. povinnosť splatiť úver, ktorý bol do roku 2018 z časti aj obvineným
splácaný, poslednou splátkou dňa 22.01.2021 v sume 134,27 Eur, čím však pre E. E., I. vznikla škoda
vo výške 4 535,70 Eur, ktorá bola odstúpená pohľadávkou spoločnosti B. N. I. E. D., E. E. E. N. I. XXX/

X, XXX XX O. B., G. P. E. E. D. X, XXX XX J. vo výške 4 647,37 Eur s príslušenstvom.
Za uvedenú trestnú činnosť bol obžalovaný odsúdený podľa § 222 ods. 3 Trestného zákona s použitím
§ 38 ods. 3 Trestného zákona, pri zistení poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného zákona
a pri nezistení žiadnej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Trestného zákona na trest odňatia slobody
vo výmere 3 roky, ktorého výkon mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona podmienečne
odložený na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona pri súčasnom uložení

probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona. Akosúčasť probačného dohľadu mu bola podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. d) Trestného zákona uložená
povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodenému

– B. N. I. E. D., E., N. I. XXX/X, XXX XX O. B., H.: XXX XX XXX škodu vo výške 4 647,37 Eur a so
zvyškom nároku na náhradu škody súd poškodeného podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku odkázal
na civilný proces.
Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný odvolanie voči všetkým jeho výrokom priamo do zápisnice
o hlavnom pojednávaní dňa 23.10.2023, ktoré následne prostredníctvom obhajcu písomne odôvodnil

podaním zo dňa 2.11.2023.
Namietal, že jeho obhajoba, že úver poskytnutý na osobný účet K. B. vybavil s jej súhlasom a vedomím,
nebola bez akýchkoľvek pochybností vyvrátená. K predmetnému účtu mal dispozičné právo a vstupné
údaje k vybaveniu úveru - heslo a prístupový kód mohol získať len od K. B., od ktorej získal aj podklady
nevyhnutné na vybavenie úveru - potvrdenie o výške zárobku a občiansky preukaz. Takýmto spôsobom
došlo na návrh K. B. k vzájomnému vyrovnaniu dlhov, ktoré neboli vyporiadané v rámci BSM. Dohodou

o vyporiadaní BSM nebolo zrušené jeho dispozičné právo k predmetnému bankovému účtu, a teda
mu prináležalo aj po uzavretí dohody o vyporiadaní BSM. Súčinnosť K. B. pri vybavovaní úveru a jej
súhlas s jeho vybavením potvrdzuje aj tá skutočnosť, že úver reálne splácali obidvaja, pričom obdobným
spôsobom získali úver aj v minulosti. Tvrdenie K. B. o jej nevedomosti o poskytnutí spotrebného úveru
na jej účet bolo vyvrátené výpoveďou svedkyne Q. C. R. o tom, že prístupové kódy na vybavenie úveru,

informácie o schválení úveru, vrátane všetkých obratov, boli zasielané na mobilnú aplikáciu K. B..
Obžalovanýnamietal,ženenaplnilzákonnéznakyskutkovejpodstatytrestnéhočinuúverovéhopodvodu
podľa § 222 ods. 1 ods. 3 písm. a) Trestného zákona, pretože k ich naplneniu sa vyžaduje, aby bolo
preukázané, že páchateľ už v čase vybavovania úveru konal v úmysle vypožičané peniaze nevrátiť a
zdôraznil,žetakýtoúmyselvjehokonaníabsentuje,pretožejednakonanazákladevzájomnejdohodyaj

K. B. dlh riadne splácali až do momentu, keď sa K. B. rozhodla dlh ďalej nesplácať, a preto mal byť spod
obžaloby oslobodený podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku, pretože skutok nie je trestným činom.
Žiadal, aby odvolací súd prvostupňové rozhodnutie zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. b), c), e), f) Trestného
poriadku a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Prokurátor sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací zistil, že odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená
osoba podľa § 307 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku v zákonnej lehote podľa § 309 ods. 1 Tr.
por. proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné. Následne po zistení, že nedošlo k vzdaniu sa práva
na podanie odvolania a ani k späťvzatiu podaného odvolania, v intenciách § 317 ods. 1 Trestného

poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku v rozsahu podaného odvolania
a preskúmal tiež správnosť postupu konania, ktorý jeho vydaniu predchádzal. Mal na zreteli aj svoju
povinnosť prihliadať aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním obžalovaného vytýkané, ak by
odôvodňovali podanie dovolania v zmysle § 371 ods. 1 Trestného poriadku a dospel k záveru, že
odvolanie obžalovaného bolo podané dôvodne.

Podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona, kto vyláka od iného úver alebo zabezpečenie úveru tým, že ho
uvedie do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru alebo na splácanie úveru, a tak mu
spôsobí malú škodu, potrestá sa odňatím slobody na 1 rok až 5 rokov.
Podľa § 222 ods. 3 písm. a) Trestného zákona, odňatím slobody na 3 roky až 10 rokov sa páchateľ
potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 a spôsobí ním väčšiu škodu.

Úverový podvod je špecifickým druhom podvodu. Jeho objektom je cudzí majetok (majetok, ktorý
nepatrí páchateľovi alebo mu nepatrí v celosti ), z ktorého sa poskytuje úver alebo záruka na úver.
Na to, aby konanie páchateľa bolo trestné, je potrebné, aby páchateľ (konaním, opomenutím alebo
konkludentne) uviedol poškodeného do omylu v súvislosti s podmienkami na poskytnutie úveru alebo
splácanie úveru, ktoré sa nezakladajú na pravde. Tým sa páchateľovi podarí od poškodeného vylákať

úver alebo záruku na úver, pričom páchateľ takým konaním spôsobí inému minimálne malú škodu alebo
získa pre seba malý prospech. Omyl je nezhoda predstavy človeka so skutočným stavom. Subjektom
môže byť ktorákoľvek trestne zodpovedná fyzická osoba alebo právnická osoba. Trestný čin úverového
podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona je úmyselným trestným činom, ktorý je dokonaný
spôsobením malej škody. Malou škodou je škoda prevyšujúca 266 Eur. Na naplnenie jeho subjektívnej

stránky sa vyžaduje, aby páchateľ už v čase uzavierania zmluvy o úvere konal v úmysle takto získané
finančné prostriedky buď vôbec nevrátiť alebo ich nevrátiť v dohodnutej lehote (priamy úmysel) alebo,
aby konal aspoň s vedomím, že peniaze v dohodnutej lehote nebude môcť vrátiť (nepriamy úmysel) a
tým uvádza veriteľa do omylu, aby sa na škodu jeho majetku obohatil, teda sa vyžaduje vedomostná ajvôľová zložka psychického vzťahu k páchateľa k podstatným prvkom tohto trestného činu. Úmyselné
zavinenie páchateľa sa musí vzťahovať ku všetkým znakom skutkovej podstaty tohto trestného činu. Na
spôsobenie väčšej škody podľa § 222 ods. 1 písm. a) Trestného zákona konaním podľa § 222 ods. 1

stačí aj nedbanlivosť, teda absencia vôľovej zložky psychického vzťahu páchateľa k spôsobeniu väčšej
škody. Väčšou škodou je škoda dosahujúca minimálne 2 666 Eur. Škoda, resp. získaný prospech musia
byť vždy v príčinnej súvislosti s podvodným konaním páchateľa.
Podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku, orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený
skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich

rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány
činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému,
ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili
súdu spravodlivé rozhodnutie.
Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku, orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané
zákonným spôsobom, ako aj dôkazy prípustné podľa § 119 ods. 5 a 6 podľa svojho vnútorného

presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne
nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Podľa § 168 ods. 1 Trestného poriadku, ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie,
ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami
sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä, ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí

byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov
a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných
ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto
výroky.
Pri prejednávaní posudzovanej veci sa prvostupňový súd citovanými ustanoveniami Trestného poriadku

dôsledne neriadil. Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti v rozsahu § 317 ods. 1 Trestného
poriadku zistil chyby v napadnutých výrokoch prvostupňového rozsudku, najmä pre nejasnosť a
neúplnosť jeho skutkových zistení, o správnosti ktorých vznikli pochybnosti, na objasnenie ktorých treba
vykonať ďalšie dôkazy a naviac sa okresný súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre
rozhodnutie, v dôsledku čoho bolo jeho rozhodnutie nepreskúmateľné a predčasné, a preto nesprávne.

V odôvodnení napadnutého rozsudku (na stranách 3–5) okresný súd opísal obsah dôkazov vykonaných
na hlavnom pojednávaní, a to výsluchom obžalovaného, svedkyne K. B., M. B., Q. R. ako aj obsah
vykonaných listinných dôkazov a mal za to, že svedkyňu K. B. možno považovať za finančne a technicky
neznalú osobu, ktorá podľa všetkého sama o úver nežiadala a jediná osoba, ktorá mala k dispozícii
prístup do internet bankingu, bol práve obžalovaný. Celý proces schválenia úveru sa pritom odohral len

elektronickou formou a mailovou komunikáciou bez potreby reálnej účasti svedkyne K. B.. Obžalovaný
mal prístup aj k jej mailom, keďže sám vypovedal, že návrh úverovej zmluvy prišiel na jej mail, pričom
nevedel, či si to ona všimla. K schváleniu úveru došlo v čase, keď bola svedkyňa K. B. v zahraničí
a poskytnutý úver vybral v hotovosti obžalovaný dňa 08.06.2016 a 13.06.2016. Spočiatku úver aj
platil obžalovaný a až následne, keď nemal peňažné prostriedky na splátky, platila od roku 2020 úver

svedkyňa K. B.. Na základe jednoznačných a totožných výpovedí svedkýň K. B. a M. B., ktorým okresný
súd uveril, keďže obidve vypovedali totožne a konštantne už v prípravnom konaní konštatoval, že K. B. o
uzavretí úverovej zmluvy nevedela a ani o úver nikdy nežiadala. O existencii spotrebiteľského úveru na
jej meno sa dozvedela až s odstupom dvoch rokov. Okrem toho sám obžalovaný priznal jeho dcére M.
B., že vybavil úver v mene bývalej manželky s tým, že „to vyskúšal a pustilo ho to“. Hoci bol osobný účet,

konkrétne označený v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, zriadený na meno K. B., táto uviedla, že
všetky prihlasovacie údaje k účtu mal k dispozícii len obžalovaný, pretože nevedela pracovať s internet
bankingom. Dcéra obžalovaného M. B. až v roku 2018 vytvorila pre svoju matku K. B. aplikáciu pre
internetové bankovníctvo a až v tom momente sa svedkyňa K. B. dozvedela o mínusovom zostatku na
jej účte. V nadväznosti na uvedené okresný súd konštatoval dostatočné a náležité zistenie skutkového

stavu s tým, že konanie obžalovaného napĺňa skutkovú podstatu zločinu úverového podvodu podľa §
222 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona. Zhrnul, že obžalovaný úmyselným konaním bez vedomia
a súhlasu bývalej manželky K. B. vylákal od E. E. I. úver tým, že ju uviedol do omylu v otázke splnenia
podmienok na poskytnutie úveru, pretože úverovú zmluvu uzavrel zneužitím osobných a prístupových
údajov jeho bývalej manželky do internet bankingu a týmto konaním spôsobil väčšiu škodu. Označil za

nepodstatné, že obžalovaný spočiatku úver riadne splácal. Spáchanie úverového podvodu obžalovaným
považoval za preukázané výpoveďami svedkýň K. a M. B. a potvrdeniami banky ako aj tým, že celý úver
vybral v hotovosti práve obžalovaný.Pre vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti obžalovaného za spáchanie trestného činu úverového
podvodu, ktorý mu bol obžalobou kladený za vinu, je nevyhnutným predpokladom naplnenie všetkých
zákonných znakov jeho skutkovej podstaty, teda aj preukázanie úmyselného konania obžalovaného bez

dôvodných pochybností, že už v čase uzatvárania úverovej zmluvy mal v úmysle takto získané finančné
prostriedky buď nevrátiť vôbec alebo ich nevrátiť v dohodnutej lehote (priamy úmysel) alebo, že si bol
aspoň vedomý toho, že ich v dohodnutej lehote nebude schopný vrátiť (nepriamy úmysel), teda, že
svojím vedomým konaním uviedol v čase uzatvárania úverovej zmluvy poskytovateľa úveru do omylu
ohľadom návratnosti poskytnutých finančných prostriedkov, aby sa na jeho škodu obohatil minimálne v

rozsahu266,-Eur.NemožnosúhlasiťsozáveromOkresnéhosúdu,žeprenaplneniesubjektívnejstránky
tohto trestného činu a konštatovanie úmyselného konania obžalovaného je irelevantné, že spočiatku
úver riadne splácal. Naopak, pre uznanie viny obžalovaného je podstatné preukázanie jeho úmyslu
existujúceho už v čase uzatvárania úverovej zmluvy takto získané finančné prostriedky nevrátiť vôbec
alebo ich nevrátiť v lehote splatnosti. Tento záver o subjektívnych znakoch trestného činu sa pritom musí
zakladať na skutkových zisteniach vyplývajúcich z vykonaného dokazovania. Či v danej veci je dané

zavinenie obžalovaného a v akej forme, je predmetom dokazovania tak ako ostatné okolnosti napĺňajúce
znaky skutkovej podstaty tohto trestného činu. Na zavinenie obžalovaného a jeho formu treba usudzovať
zo všetkých konkrétnych okolností, za ktorých bol trestný čin spáchaný a zo všetkých dôkazov, ktoré
sú z tohto hľadiska významné, napr. v akej finančnej situácii bol v čase uzatvárania úverovej zmluvy, či
mal stály zdroj príjmu a reálnu možnosť v dohodnutej dobe splatnosti dlh zaplatiť, či prejavil úsilie dlh

zaplatiť a pod. Pokiaľ sa až po uzavretí úverovej zmluvy objavili prekážky, ktoré obžalovanému bránili
splniť záväzok z úverovej zmluvy, ktoré nemohol v čase jej uzatvárania ani predvídať, alebo, ak sa až
dodatočne vedome rozhodol poskytnuté finančné prostriedky nevrátiť, jeho konanie by nebolo možné
považovať za trestný čin úverového podvodu pre absenciu preukázania časového znaku jeho skutkovej
podstaty.

Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nijako nezdôvodnil, na základe akých relevantných
skutkových zistení dospel k záveru o úmysle obžalovaného nevrátiť poskytnuté finančné prostriedky
na základe uzavretej úverovej zmluvy napriek tomu, že zmysle § 168 ods. 1 Trestného poriadku má
uviesť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera, a
to vo vzťahu ku všetkým jednotlivým znakom skutkovej podstaty daného trestného činu, vrátane jeho

subjektívnej stránky. Vo vzťahu k naplneniu subjektívnej stránky trestného činu úverového podvodu, z
ktorého uznal obžalovaného vinným, nevykonal ani žiadne relevantné dokazovanie, a preto nemožno
jeho záver o vine obžalovaného z trestného činu úverového podvodu v zmysle § 222 ods. 1, ods. 3
písm. a) Trestného zákona považovať za zákonný a správny. O vine obžalovaného rozhodol jednak
predčasne, pretože nevykonal potrebné dokazovanie na preukázanie subjektívnej stránky skutkovej

podstaty uvedeného trestného činu bez dôvodných pochybností a jeho záver o jej naplnení bol
nepreskúmateľný, pretože bol len v rovine tvrdenia. Pre nesprávnosť výroku o vine obžalovaného boli
z dôvodu predčasnosti nesprávne aj ďalšie výroky prvostupňového rozsudku, ktoré mali vo výroku o
vine podklad.
Podľa § 321 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok pre chyby v

napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo
preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie.
Podľa § 321 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok ak vzniknú
pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy
opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy.

Podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku, ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho časti
treba urobiť vo veci nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol len vtedy, ak by doplnenie konania odvolacím súdom bolo spojené
s neprimeranými ťažkosťami alebo by mohlo viesť k iným skutkovým záverom.
V nadväznosti na uvedené dôvody Krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. c), § 322 ods. 1

Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju znovu prejednal v
rozsahu, ako je uvedené vyššie a v prípade, že to bude považovať za potrebné, doplní dokazovanie aj vo
vzťahu k naplneniu objektívnej stránky daného trestného činu s ohľadom na obsah odvolacích námietok
obžalovaného. Podľa výsledkov doplneného dokazovania vo veci opätovne rozhodne o prípadnej vine
obžalovaného, treste a náhrade škody, ak po doplnenom dokazovaní dospeje k záveru, že konaním

obžalovaného boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty daného trestného činu alebo, ak po
doplnenom dokazovaní nebude ich naplnenie konaním obžalovaného považovať bez dôvodných
pochybností za preukázané v celom rozsahu, zváži možnosť oslobodiť obžalovaného spod obžaloby.
Svoje rozhodnutie odôvodní v súlade s § 168 ods. 1 Trestného poriadku.Uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu jednomyseľne (§ 163 ods. 4 v spojení s § 180 Tr. por.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.