Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. október 2023

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 14C/34/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2120205610
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Tomašovičová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2023:2120205610.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Andreou Tomašovičovou, v právnej veci

žalobcu: D. I., T.. XX.X.XXXX, H. Š. X, U., zastúpený: JUDr. Miloš Chrenko, advokát so sídlom Hlavná
25, Trnava, proti žalovaným: 1. R. I., T.. X.X.XXXX, H. U. XX, Š., 2. D. I., T.. XX.X.XXXX, H. U. XX, Š.,
obaja zastúpení: Advokátska kancelária JUDr. Michal Antal, PhD., s.r.o., so sídlom Hlavná 13, Trnava,
IČO: 55 121 071, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.

II. Žalovaní v 1. a 2. rade m a j ú n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 15.7.2020 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by

súd určil, že Kúpna zmluva zo dňa 16.5.2018, uzatvorená medzi žalovanou v 1. rade a Q.Y. I. ako
predávajúcimi a žalovaným v 2. rade ako kupujúcim, na základe ktorej bol povolený vklad do katastra
nehnuteľností pod č. V XXXX/XXXX, je neplatná.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalovaný v 2. rade nadobudol na základe Kúpnej zmluvy zo dňa
16.5.2018 vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v obci Špačince, zapísaných na LV č. XXXX, kat. úz.
Špačince ako parcela registra „C“ č. XXXX/XX - záhrada o výmere 202 m2, parcela registra „C“ č. XXXX/

XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 182 m2 a parcela registra „C“ č. XXXX/XXX - zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 182 m2, ktoré nehnuteľnosti na neho previedli rodičia, žalovaná v 1. rade a
už nebohý Q. I.. Žalovaná v 1. rade je matkou žalobcu a žalovaný v 2. rade je bratom žalobcu. Nebohý
Q. I. spísal dňa 2.7.2002 závet, ktorým pre prípad svojej smrti rozhodol o svojom nehnuteľnom majetku
v kat. úz. Špačince tak, že nehnuteľnosti zanechal žalovanému v 2. rade v podiele 2/3 a žalobcovi v
podiele 1/3, nakoľko jeho úmyslom bolo, aby žalovaný v 2. rade, ktorý s poručiteľom žil v spoločnej
domácnosti, nadobudol pozemky umožňujúce mu postaviť si na nich rodinný dom a zostať tak bývať pri

rodičoch. V roku 2018 sa zdravotný stav Q. I. zhoršil a XX.XX.XXXX zomrel. V rámci dedičského konania
žalovaný v 2. rade predložil kúpnu zmluvu, ktorou sporné nehnuteľnosti nadobudol a v zmysle ktorej
bola celá kúpna cena vo výške 10.000 eur, na ktorej sa zmluvné strany dohodli, vyplatená pri podpise
kúpnej zmluvy. Žalobca mal však informácie, že žalovaný v 2. rade žiadnu kúpnu cenu nezaplatil, preto
sa v rámci dedičského konania dopytoval žalovaných na jej zaplatenie, pričom žalovaná v 1. rade si
nespomínala a k úhrade kúpnej ceny sa nevedela vyjadriť a žalovaný v 2. rade uviedol, že kúpnu cenu
v skutočnosti nezaplatil, keď poukázal na svoje investície do opráv rodičovského rodinného domu a

pohľadávky si údajne vzájomne započítali. Žalobca má za to, že kúpna zmluva, ktorou žalovaný v 2.
rade nadobudol nehnuteľnosti, je absolútne neplatná, pretože ide o simulovaný právny úkon, ktorého
účelom bolo zastrieť iný, dissimulovaný právny úkon, a to darovanie. Žalobca rozporuje aj samotné
započítanie, keď nemá vedomosť o žiadnej dohode o započítaní či o jednostrannom právnom úkone. Akbyexistovaladohodaozapočítanívopred,malbyťtentospôsobúhradykúpnejcenyazánikupohľadávky
uvedený priamo v kúpnej zmluve. Ak by k započítaniu malo dôjsť až následne, musela by pohľadávka
na zaplatenie kúpnej ceny existovať. Žalobca sa domnieva, že predávajúci v skutočnosti ani presne

nevedeli, že uzatvárajú kúpnu zmluvu. Predávajúci Q. I. bol v zlom zdravotnom stave a žalovaná v
1. rade si vzhľadom na svoj vek a kognitívne schopnosti zrejme neuvedomila obsah právneho úkonu.
Žalobca ďalej uviedol, že išlo o nehnuteľnosti nemalej hodnoty, ich hodnota predstavovala cca. 56.600
eur, pokiaľ sa vychádza zo všeobecnej hodnoty stavebných pozemkov v danom mieste a čase približne
100 eur za 1 m2. Výška údajnej kúpnej ceny uvedenej v zmluve, ktorá predstavuje len zlomok trhovej

hodnoty nehnuteľnosti, nepriamo potvrdzuje, že cieľom bolo bezodplatné nadobudnutie nehnuteľností.
Žalobca preto tvrdí, že kúpna zmluva je absolútne neplatná pre rozpor medzi vôľou zmluvných strán a
ich prejavom a tiež z dôvodu, že ide o simulovaný právny úkon. Vzhľadom na prebiehajúce dedičské
konanie je zistenie, či kúpna zmluva je neplatná, kľúčové pre rozhodnutie o dedičstve.
Ako dôkazy žalobca označil a predložil výpis z LV č. XXXX, kópiu kúpnej zmluvy, zápisnicu z
pojednávania v dedičskej veci po poručiteľovi Q. I. zo dňa 2.6.2020 a zo dňa 18.6.2020 a ako dôkaz

označil spis konania vedeného na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 32D/143/2019.

3. Žalovanej v 1. rade a žalovanému v 2. rade bola žaloba doručená dňa 26.11.2020, ku ktorej sa
prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrili tak, že žalobu považujú za nedôvodnú a žiadali ju
zamietnuť. Nie je pravdou, že spôsobilosť na právne úkony predávajúcich z kúpnej zmluvy bola v čase

jej podpisu akokoľvek znížená. Obaja predávajúci boli v čase spísania zmluvy plne spôsobilí chápať
význam svojich právnych úkonov, o čom svedčia aj lekárske potvrdenia z toho obdobia. Nesprávne je
tiež tvrdenie žalobcu, že zdravotný stav otca sa podstatne zhoršil už v roku 2018, teda pred podpisom
prevodnej zmluvy, keď k podstatnému zhoršeniu došlo až v roku 2019, kedy utrpel mozgovú príhodu.
Kúpna cena za prevádzaný pozemok bola riadne vyplatená v deň podpisu zmluvy k rukám nebohého Q.

I. tak, ako je uvedené v zmluve. Neskôr však Q. I. tieto peniaze dal žalovanému v 2. rade z dôvodu, že
im dlhodobo poskytuje všetku potrebnú pomoc. Kúpnu cenu žalovaný v 2. rade uhradil z časti zo svojich
úspor a z časti z úspor svojej manželky. Nie je pravdou, že prevádzané nehnuteľnosti mali hodnotu
56.600 eur. V čase prevodu išlo o záhradu a nie o stavebný pozemok. Tieto sa stavebným pozemok stali
až po tom, čo žalovaný v 2. rade zabezpečil a zaplatil vybudovanie prístupovej cesty ako i príslušných

sietí. Ide o stavebný pozemok v záhrade za domom, ktorého hodnota z tohto dôvodu nedosahuje trhovú
cenu štandardného stavebného pozemku. Žalovaný v 2. rade bol so svojimi rodičmi v každodennom
kontakte a pomáhal im vždy, keď niečo potrebovali. Žalobca o svojich rodičov neprejavoval žiaden
záujem, nemal ochotu im pomáhať, dlhodobo im neposkytoval žiadnu pomoc a opateru. Ak rodičov
navštívil, išlo len o formálnu povinnosť. Rodičia žalovanému v 2. rade peniaze odovzdali aj z dôvodu,

že v rodinnom dome, ktorý postavil na predmetnom pozemku, vyčlenil pre svojich rodičov samostatnú
obytnú miestnosť a samostatnú kúpeľňu, kam sa žalovaná v 1. rade môže kedykoľvek nasťahovať. Otec
v roku 1987-1988 zabezpečil žalobcovi byt, zároveň sestra žalobcu a žalovaného v 2. rade od rodičov
kúpila rodinný dom s pozemkom za kúpnu cenu cca 110.000 SK, z ktorej ceny rodičia časť svojej dcére
vrátili. Dôvodom rozhodnutia otca o „zvýhodnení“ žalovaného v 2. rade pri dedení bolo to, že sa o rodičov

staral. Napádaný právny úkon, Kúpna zmluva zo dňa 16.5.2018, je po formálnej aj materiálnej stránke
kúpnou zmluvou a zmluvou odplatnou. Odplatnosť je reprezentovaná dojednaním kúpnej ceny a to, že
po určitej dobe po uzatvorení zmluvy a po vyplatení kúpnej ceny sa rodičia so svojím synom dohodli,
že mu peniaze vrátia, nemá žiaden právny účinok na platnosť kúpnej zmluvy. Žalovaní sú názoru, že
žalobca nemá naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy. V prípade, ak by vlastnícke právo

k nehnuteľnostiam prešlo na žalovaného v 2. rade na základe darovacej zmluvy, právne postavenie
žalobcu sa nezmení, pretože určovací výrok súdu by nemohol založiť žalobcove právo na využitie
inštitútuzapočítaniavdedičskomkonaní.Akbyalepodľažalobcukprevoduvlastníckehoprávanedošlo,
žaloba na určenie neplatnosti zmluvy nie je na mieste, nakoľko by bolo potrebné žalovať určenie, že
vec patrí do dedičstva.

Ako dôkazy žalovaní k svojmu vyjadreniu predložili lekárske potvrdenia o spôsobilosti na právne úkony
žalovanejv1.radeaospôsobilostinaprávneúkonyQ.I.zodňa20.4.2018,čestnéprehláseniemanželky
žalovaného v 2. rade zo dňa 8.12.2020, čestné vyhlásenie S. I. zo dňa 26.6.2002, katastrálnu mapu
parcely registra „C“ č. XXXX/XXX.

4. Žalobca reagujúc na vyjadrenie žalovaných doručil súdu dňa 12.1.2021 podanie v ktorom uvádza,
že zdravotný stav predávajúceho Q. I. a žalovanej v 1. rade nebol dobrý, Q. I. trpel množstvom chorôb
negatívne ovplyvňujúcich jeho zdravotný stav už v septembri 2017. Vedomosť žalovaného v 2. rade, že
fyzickýiduševnýstavotcaniejedobrýamôžeovplyvňovaťjehospôsobilosťnaprávneúkonypreukazujei fakt, že nechal vystaviť potvrdenie všeobecnou lekárkou o spôsobilosti na právne úkony. Otec vo veku
82 rokov mal už problémy s pamäťou, bol dosť ovplyvniteľný a dôverčivý. Žalobca sa domnieva, že jeho
otec si už v r. 2018 vôbec nepamätal, že nejaký závet spisoval a práve preto chcel nehnuteľnosti darovať

žalovanému v 2. rade. Žalobca poukazuje na rozpor medzi tvrdeniami žalovaných, že kúpna cena bola
skutočne vyplatená v hotovosti pri podpise zmluvy, avšak následne bola vrátená žalovanému v 2. rade.
Na pojednávaní dňa 2.6.2020 v dedičskom konaní sa žalovaná v 1. rade nevedela jasne vyjadriť, či
bola kúpna cena vyplatená, a v minulosti sa sama vyjadrovala tak, že pozemky žalovanému v 2. rade
darovali. Žalovaný v 2. rade sa v dedičskom konaní jednoznačne vyjadril tak, že kúpnu cenu nezaplatil a

s rodičmi sa dohodli na započítaní. Žalobca je názoru, že vôľou zmluvných strán bolo pozemok previesť
žalovanému v 2. rade bezodplatne, teda nešlo o kúpnu zmluvu, ale o darovaciu zmluvu, preto je kúpna
zmluva ako simulovaný právny úkon neplatná. Žalobca poukazoval na skutočnosť, že jediný dôkaz o
tom, že kúpna cena mala byť vyplatená, je predložené čestné vyhlásenie manželky žalovaného v 2.
rade. V zmysle tohto vyhlásenia však vyplýva, že svojmu manželovi vraj poskytla peniaze v sume 4.500
eur na kúpnu cenu, pričom sa javí, že priamym svedkom odovzdania kúpnej ceny nebola a o tomto

má iba sprostredkovanú informáciu. K nedostatku naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti
zmluvy žalobca uvádza, že právny záujem je jednoznačne daný situáciou v konaní o dedičstve. Konanie
o dedičstve je prerušené z dôvodu podanej žaloby o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy. V prípade jeho
úspechu v tomto konaní, notárka v dedičskom konaní vykoná zápočet. Spornou otázkou podľa žalobcu
zostáva, či prevod nehnuteľností spĺňal náležitosti kúpnej zmluvy, a to odplatnosť, alebo nie (a teda išlo

o prevod bezodplatný).

5. Žalovaní v podaní doručenom súdu dňa 9.2.2021 naďalej zotrvali na svojich vyjadreniach, že
napádaná zmluva sa uzatvárala ako kúpna zmluva a kúpna cena bola vyplatená v hotovosti pri
podpise zmluvy. To, že neskôr rodičia finančné prostriedky obdržané z titulu kúpy dali žalovanému v 2.

rade, nemôže mať žiaden vplyv na platnosť predmetnej zmluvy. Žalovaní naďalej namietali nedostatok
naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení, pretože určením, že napádaná zmluva
je neplatná, nedôjde k záväznému ustáleniu spornej otázky - existencie bezodplatného obdržania
čohokoľvek od poručiteľa. Práve naopak, vytvoril by sa nový spor, podstatou ktorého by bola otázka,
či vlastnícke právo k prevádzaným nehnuteľnostiam žalovaný v 2. rade vôbec nadobudol a ak áno, tak

z akého titulu.

6. Dňa 7.7.2023 doručil na súd právny zástupca žalobcu návrh na zmenu žaloby, ktorým sa domáhal
vydaniarozhodnutia,ktorýmbysúdurčil,ženehnuteľnostizapísanénaLVč.XXXXprekat.úz.Špačince,
obec Špačince, okres Trnava ako parcela registra „C“ č. XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o

výmere 307 m2, parcela registra „C“ č. XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 221 m2
a parcela registra „C“ č. XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 38 m2 patria v podiele 1
žalovanej v 1. rade a v podiele 1 patria do dedičstva po nebohom Q. I.Č., T.. X.XX.XXXX, a zomrelom dňa
XX.XX.XXXX. Žalobca naďalej zotrval na svojich vyjadreniach, že kúpna zmluva je neplatná, nakoľko
vôľou strán bolo previesť nehnuteľnosti bezodplatne, preto je kúpna zmluva simulovaným právnym

úkonom, ktorý zastiera skutočne zamýšľaný právny úkon, a to darovaciu zmluvu, ak by spĺňala zákonné
náležitosti. Nakoľko však dissimulovaná darovacia zmluva nebola uzavretá písomne a z jej znenia nie
je zrejmé, že išlo o darovanie, je neplatná aj táto zmluva.

7. Dňa 16.5.2018 bola medzi žalovanou v 1. rade a jej nebohým manželom Q. I., zomrelým dňa

25.10.2019,akopredávajúcimiažalovanýmv2.radeakokupujúcim,uzavretákúpnazmluva,nazáklade
ktorej žalovaný v 2. rade nadobudol do vlastníctva nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre kat. úz.
Špačince, obec Špačince, okres Trnava, ako parcela registra „C“ č. XXXX/XXX - zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 307 m2, parcela registra „C“ č. XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere
221 m2 a parcela registra „C“ č. XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 38 m2 . Predmetné

nehnuteľnosti vlastnili predávajúci titulom BSM v podiele 1/1 vzhľadom k celku a žalovaný v 2. rade
ich nadobudol do výlučného vlastníctva. Uvedené súdu vyplynulo z kúpnej zmluvy a z výpisu z listu
vlastníctva č. XXXX, ktoré tvorili prílohu k žalobe.

8. Predmetom tohto konania je určenie neplatnosti Kúpnej zmluvy zo dňa 16.5.2018 z dôvodu, že

táto kúpna zmluva je simulovaným právnym úkonom, nakoľko vôľou zmluvných strán bolo previesť
nehnuteľnosti bezodplatne, takže uzavretím tejto zmluvy bol dissimulovaný iný právny úkon, a to
darovanie.9. Žalovaní v rámci svojich písomných podaní k žalobe, namietli nedostatok naliehavého právneho
záujmu žalobcu na takomto určení, nakoľko ani určovací výrok súdu v zmysle navrhovaného petitu, by
nemohol zmeniť právnu situáciu žalobcu. Žalovaní ďalej vyjadrili názor, že žaloba na určenie neplatnosti

zmluvy nie je na mieste, nakoľko by bolo potrebné žalovať určenie, že vec patrí do dedičstva. Žalobca
naopak tvrdil, že jeho právny záujem je daný situáciou v konaní o dedičstve, ktoré bolo prerušené a
žalobcabolodkázanýnapodaniežalobynasúd.Vdedičskomkonanísabudepokračovaťažpotom,ako
bude vyriešená sporná otázka, či prevod nehnuteľností spĺňal náležitosti kúpnej zmluvy, teda odplatnosť,
alebo nie, takže išlo o prevod bezodplatný. Od vyriešenia tejto otázky závisí právne postavenie

sporovýchstrán.Žalobcaspočiatkuuvádzal,žeprimárnesamotnévlastníckeprávožalovanéhov2.rade
nespochybňuje a nemá ani dôvod domáhať sa určenia, že nehnuteľnosti patria inej osobe. V priebehu
konania, dňa 7.7.2023, žalobca však doručil súdu návrh na zmenu žaloby, ktorým sa domáhal určenia,
že predmetné nehnuteľnosti patria v podiele 1 žalovanej v 1. rade a v podiele 1 patria do dedičstva po
nebohom Q. I., zomrelom dňa XX.XX.XXXX. Súd návrhu na pripustenie zmeny petitu žaloby nevyhovel
a sporové strany oboznámil s tým, že v konaní nebol preukázaný naliehavý právny záujem žalobcu na

určení neplatnosti kúpnej zmluvy.

10. Medzi stranami sporu neboli sporné skutkové tvrdenia týkajúce sa toho, že medzi žalovaným v 2.
rade na strane kupujúceho a žalovanou v 1. rade a jej nebohým manželom Q. I. na strane predávajúcich,
bola dňa 16.5.2018 uzavretá kúpna zmluva o prevode nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz.

Špačince, obec Špačince, vklad ktorej bol povolený dňa 17.7.2018 pod č. D. XXXX/XXXX. Spornými
skutočnosťami medzi stranami sporu teda bolo, vychádzajúc z ich písomných podaní doručených súdu,
či u žalobcu existuje naliehavý právny záujem na určení neplatnosti Kúpnej zmluvy zo dňa 16.5.2018.

11. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene

alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

12. Podľa § 37 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

13. Podľa§41aObčianskehozákonníka,akneplatnýprávnyúkonmánáležitostiinéhoprávnehoúkonu,
ktorý je platný, možno sa naň odvolať, ak je z okolností zrejmé, že vyjadruje vôľu konajúcej osoby. Ak
právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov
a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti takého právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči
účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.

14. Podľa § 137 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žalobou možno požadovať, aby sa
rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami

vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

15. Žalobca sa žalobou domáha určenia neplatnosti kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva k
nehnuteľnostiam, teda sa domáha určenia právnej skutočnosti a nie určenia, či tu právo je alebo nie je.
Právny úkon (v danom prípade zmluva) je právnou skutočnosťou, s ktorou objektívne právo spája vznik,
zmenu a zánik (rovnako aj zrušenie) práv a povinností. Z tohto vyplýva, že pre účely ustanovenia § 137
CSP, je potrebné vnímať žalobu o určenie platnosti - neplatnosti právneho úkonu ako žalobu o určenie

právnej skutočnosti podľa písm. d) citovaného ustanovenia. Vychádzajúc zo znenia ustanovenia § 137
písm. d) CSP s prihliadnutím na obsah osobitnej časti dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu, je možné
vyvodiť, že CSP zásadne nepripúšťa určovacie žaloby o určenie právnej skutočnosti, s výnimkou žalôb
o určenie právnej skutočnosti za podmienky, že to vyplýva z osobitného právneho predpisu.

16. Pôvodná právna úprava zakotvená v Občianskom súdnom poriadku neobsahovala všeobecné
ustanovenie, ktoré by expressis verbis upravovalo prípustnosť žalobného návrhu na určenie právnej
skutočnosti. Právna teória v tejto otázke nebola jednotná. Prevažovali názory, že žaloba na určenie
právnej skutočnosti je prípustná iba za predpokladu, že jej prípustnosť vyplýva in concreto z právnehopredpisu (najmä z hmotného práva). V praxi sa však žaloby na určenie právnej skutočnosti (zvyčajne)
pripúšťali vo všeobecnej rovine, ak žalobca preukázal na určenie právnej skutočnosti naliehavý právny
záujem. Zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť, či neplatnosť, sú právnymi skutočnosťami

(§ 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Určenie existencie právnej skutočnosti (napríklad, že právny úkon
je neplatný) odporuje vo svojej podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav. Pri určení právnej
skutočnosti hovorí rozsudok o tom, čo bolo v minulosti, nie však nevyhnutne o tom, čo je v prítomnosti.
Preto napr. výrok rozsudku, že kúpna zmluva je neplatná, nemá výpovednú hodnotu, či je v čase jeho
vyhlásenia vlastníkom veci žalobca alebo niekto iný. Z opísaných dôvodov nová právna úprava CSP

pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu
(najmä z hmotného práva). (Števček, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck,
2016 s. 505).

17. Takýmto právnym predpisom je napr. zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (žaloba o neplatnosť
skončenia pracovného pomeru podľa § 77), zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o

doplnení zákona SNR č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení
neskorších predpisov (žaloba o neplatnosť dražby podľa ust. § 21 ods. 2), Občiansky zákonník (žaloba
o neplatnosť výpovede nájmu bytu podľa ust. § 711 ods. 6). Pre tieto výnimky podľa ustanovenia §
137 písm. d) CSP je spoločné, že priamo osobitný právny predpis, resp. právna norma, vo svojej dikcii
priznáva oprávnenej osobe právo domáhať sa na súde určenia tejto právnej skutočnosti. Za takýto

právny predpis, právnu normu, však nemožno považovať ustanovenie § 37 Občianskeho zákonníka. V
danom prípade sa jedná o neplatnosť absolútnu, ktorá nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona a súd na
ňuprihliadaajbeznávrhuzúradnejpovinnosti.Možnosťurčeniatejtoprávnejskutočnostisúdomvšakzo
znenia § 37 Občianskeho zákonníka nie je možné vyvodzovať. Tento záver súdu podporuje aj vyjadrenie
textu právnych noriem, z ktorých vyplýva možnosť podania žaloby o určenie právnej skutočnosti (napr.

„neplatnosť skončenia pracovného pomeru môže uplatniť na súde“, „môže požiadať súd, aby určil
neplatnosť dražby“, „neplatnosť výpovede môže uplatniť na súde“) na rozdiel od znenia ustanovenia
§ 37 Občianskeho zákonníka, kde takýto dovetok chýba. Zo znenia tohto ustanovenia (na rozdiel od
ostatných uvedených prípadov), neplatnosť nadobudnutia nevyplýva. Keďže dôvody neplatnosti, resp.
právna skutočnosť neplatnosti z osobitného predpisu v tomto prípade nevyplýva, nemôže byť žalobca v

konaní vedenom na základe žaloby o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, posúdenou podľa ustanovenia
§ 137 písm. d) CSP, úspešný. Súd bol toho názoru, že žalobca mal v danom prípade k dispozícii iný
spôsob ochrany svojho práva, a to žalobu na určenie, či tu právo je alebo nie je, a v takom prípade sa súd
potom s otázkou platnosti (alebo neplatnosti) kúpnej zmluvy, vysporiada ako s otázkou prejudiciálnou.

18. Vychádzajúc z vyššie uvedeného výkladu tak súd dospel k záveru o procesnej neprípustnosti žaloby
žalobcu o určenie neplatnosti právneho úkonu, nakoľko žaloba na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy je
žalobou o určenie právnej skutočnosti a toto určenie možno požadovať len ak to vyplýva z osobitného
predpisu. Avšak ako je vyššie uvedené, určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, predmetom ktorej je prevod
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, nevyplýva zo žiadneho osobitného predpisu, preto súd žalobu bez

ďalšieho zaoberania sa meritom veci ako nedôvodnú zamietol.

19. Napriek tomu, že súd túto žalobu zamietol, má žalobca právo podať žalobu o určenie, či tu právo je
alebonie,akjenatomnaliehavýprávnyzáujem,pričomtotopredmetnékonanienepredstavujeprekážku
rozhodnutej veci vo vzťahu k takejto žalobe (či tu právo je alebo nie je), nakoľko súd žalobu zamietol len

z dôvodu procesnej neprípustnosti žaloby v zmysle § 137 písm. d) CSP, z ktorého dôvodu nepristúpil ku
skúmaniu platnosti, resp. neplatnosti kúpnej zmluvy.

20. Podľa § 143 ods. 1 CSP, súd nepripustí zmenu žaloby, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli
byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe.

21. Podľa § 143 ods. 2 CSP, súd nepripustí zmenu žaloby ani vtedy, ak by na konanie o zmenenej
žalobe bol vecne alebo kauzálne príslušný iný súd.

22. Podľa § 195 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, ak zaniklo manželstvo poručiteľa jeho

smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho, vyporiada sa bezpodielové spoluvlastníctvo manželov v konaní
o dedičstve po poručiteľovi.23. Žalobca mal v priebehu konania možnosť zmeniť žalobu, pričom svoje právo využil a písomným
podaním doručeným súdu dňa 7.7.2023 žiadal, aby súd pripustil zmenu žaloby, keď sa domáhal vydania
rozhodnutia, ktorým by súd určil, že predmetné nehnuteľnosti zapísané na LV č. 2680 pre kat. úz.

Špačince, patria v podiele 1 žalovanej v 1. rade a v podiele 1 patria do dedičstva po nebohom Q. I., T..
X.XX.XXXX, zomrelom dňa XX.XX.XXXX. Vzhľadom na obsah navrhovanej zmeny, žalobca požadoval
určenie, či tu právo je alebo nie je, v zmysle ustanovenia § 137 písm. c) CSP, pričom sa vyžaduje, aby
žalobca mal na takomto určení naliehavý právny záujem.

24. Podľa názoru súdu, naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa
žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže
dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Určovacia
žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné
vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má
povahu len predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo.

Určovacia žaloba má spravidla preventívny charakter - jej účelom je poskytnúť ochranu práva žalobcu
predovšetkým skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva (určovacia žaloba preto vo
všeobecnosti nie je opodstatnená tam, kde už právny vzťah alebo právo boli porušené a kde je namieste
žaloba o splnenie povinnosti). V prípade možnosti žalovať priamo splnenie povinnosti treba preto vždy
považovať za neprípustnú určovaciu žalobu, ktorá neslúži potrebám praktického života, spornosť nerieši

(neodstraňuje) a len vedie k nárastu počtu súdnych sporov.

25. Súd navrhovanú zmenu žaloby nepripustil, a na svoj postup analogicky použil ustanovenie § 143
ods. 2 CSP. Žalobca sa navrhovanou zmenou domáhal určenia vlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré
pôvodne patrili do BSM žalovanej v 1. rade a jej, v súčasnej dobe už zomrelého, manžela Q. I.. Vzhľadom

k úmrtiu Q. I., bezpodielové spoluvlastníctvo manželov dňom jeho smrti zaniklo, pričom vyporiadanie
toho zaniknutého spoluvlastníctva vykoná v dedičskom konaní notár. Z navrhovaného znenia petitu však
vyplýva, že žalobca sa domáhal, aby vlastníctvo k jednej polovici nehnuteľností, pôvodne patriacich do
BSM, určil priamo súd (... „patria v podiele 1 žalovanej v 1. rade“ ...). Súd bol však toho názoru, že
rozhodovať o vlastníctve k tejto časti podielu nehnuteľností neprináleží súdu, ale len notárovi v rámci

dedičského konania. Z toho dôvodu súd zmenu petitu nepripustil, keď rozhodovať o určení vlastníctva
k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom dedenia, nepatrí do vecnej príslušnosti súdu.

26. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

27. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

28. Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

29. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku
podľa pomeru úspechu a žalovanej v 1. rade ako aj žalovanému v 2. rade, ktorí mali vo veci plný
úspech keď súd žalobu zamietol, priznal voči žalobcovi, ktorý bol v konaní neúspešný, nárok na náhradu
trov konania v plnom rozsahu, keď nezistil žiadne dôvody pre aplikáciu postupu podľa § 257 Civilného

sporového poriadku a v konaní takýto dôvod tvrdený ani nebol. O výške náhrady trov konania rozhodne
súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trnava.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.