Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. november 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/28/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8110224330
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8110224330.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a
sudcov JUDr. Andreja Radomského a JUDr. Romana Lajoša, v sporovej veci žalobcu: A. B. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, XXX XX E., právne zastúpeného B. & E., F., F. F. G. XX, XXX XX
H., A.: XX XXX XXX, proti žalovaným: 1/ A. C. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, XXX XX F., 2a/ D. E.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom E. I. X, XXX XX F., XX/ C. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/X, XXX XX F.,

XX/ G. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. I. X, XXX XX F., 3/ A. J. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, XXX
XX F., 4/ C. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. X, XXX XX F., 5/ K. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX/XX,
XXX XX F., 6/ C. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX/XX, XXX XX F., 7/ D. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom
D. XXX/XX, XXX XX F., žalovaní 1/, 3/-7/ právne zastúpení D. D. H., M., F. F. F. X, XXX XX E., o určenie
relatívnej neplatnosti právneho úkonu s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného
súdu Prešov č. k. 8C/191/2010-336 z 25.03.2024, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje uznesenie v napadnutom výroku II. o trovách konania.

II. Žalovaným voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%,
o výške ktorého rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) v záhlaví označeným uznesením (ďalej len
„napadnuté uznesenie“) rozhodol takto, cit:

„I. Konanie zastavuje.

II. P riznáva žalovaným voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých výške

bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto uznesenia.“

2. Rozhodol tak potom, ako žalobca písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie 22.12.2023
zobral prostredníctvom právneho zástupcu žalobcu v celom rozsahu späť žiadajúc konanie zastaviť
spoukazomnavýsledokprávoplatneskončenéhokonaniavedeného predsúdomprvejinštanciepodsp.
zn. 29C/191/2010 z dôvodu zániku naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti kúpnych zmlúv.

3. Odvolaním napadnutý výrok označeného uznesenia o trovách konania založil na aplikácii § 256
ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len
„CSP“), pri súčasnom zistení, že v súdenom prípade neboli splnené podmienky pre aplikáciu § 257 CSP.
Konštatoval v ňom, že žalobca späťvzatím žaloby procesne zavinil zastavenie konania a preto nárok
na náhradu trov konania majú žalovaní. V tejto súvislosti poukázal na odpovede žalobcu na výzvy súdu

prvej inštancie zo dňa 28.08.2023 a zo dňa 18.10.2023 učinené v kontexte rozhodnutí vydaných súdom
prvej inštancie vo veciach vedených pod sp. zn. 29C/191/2010 a sp. zn. 20C/191/2010.4.Vočioznačenémuuzneseniupodalodvolanievčasžalobca,namietajúcnaplnenieodvolacíchdôvodov
podľa § 365 ods. 1 písm. b) a h) CSP, t. j. že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom

znemožnil žalobcovi uskutočňovať procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces, ako aj z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam. Podľa žalobcu súd prvej inštancie nevzal do úvahy skutočnosť,
že k zastaveniu konania došlo vzhľadom na výsledok právoplatne skončeného konania vedeného
pred súdom prvej inštancie pod sp. zn. 29C/191/2010 a tým zánik naliehavého právneho záujmu

napožadovanomurčení.Následkomkonaniavedenéhosúdomprvejinštanciepodsp.zn.29C/191/2010
je, že pozemkové spoločenstvo L. bolo ku dňu zápisu, t.j. k 14.11.2007 zrušené, z dôvodu ktorého
osoby vystupujúce ako jeho členovia nikdy nenadobudli do spoluvlastníctva podiely k nehnuteľnostiam a
s týmito nemohli ani platne nakladať. Podľa žalobcu tak uvedená procesná situácia predstavuje dôvody
hodné osobitného zreteľa, ktoré mali byť súdom prvej inštancie brané do úvahy pri rozhodovaní o nároku
na náhradu trov konania.

5. K odvolaniu žalobcu sa podaním zo 14.05.2024 písomne vyjadrili žalovaní 1/ a 3/ až 7/. V označenom
vyjadrení v podstatnom uviedli, že v danej veci namietali nedostatok naliehavého právneho záujmu
žalobcu na požadovanom určení od počiatku a súčasne poukázali na rozhodnutie o nároku na náhrade
trov konania v príbuznej veci vedenej súdom prvej inštancie pred pod sp. zn. 20C/191/2010. Uplatnenie

§ 257 CSP podľa žalovaných neprichádza do úvahy, nakoľko súdne konanie samé o sebe nemôže
predstavovať dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by procesne úspešnej sporovej strane nemala
byť náhrada trov konania priznaná.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z § 34 CSP, po zistení, že

odvolanie žalobcu bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) a oprávnenou osobou
(§ 359 CSP), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle
zásad vyplývajúcich z § 378 a nasl. CSP bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie podľa § 385
CSP (a contrario) a na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané prvoinštančným
súdom, pričom dospel k záveru, že podané odvolanie nie je dôvodné.

7. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov nastal pri rozhodnutí súdu prvej inštancie
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a

povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

8.Odvolacísúdvpredmetnomprípadeposúdilrelevantnosťkonkrétnychodvolacíchdôvodov,osobitnev
kontexte s namietaným porušením práva na spravodlivý proces ako aj nesprávnym právnym posúdením,
to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú

námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

9. V súdenom prípade rozhodnutie o trovách konania závisí od posúdenia existencie okolností hodných
osobitného zreteľa, pre ktoré by nebolo spravodlivé aby procesne zodpovedná sporová strana znášala

náhradu účelne vynaložených trov protistrany.

10. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP)
ako aj od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Súd výnimočne neprizná náhradu trov
konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú

stranu sporu na náhradu trov konania. Použitie tohto ustanovenia preto negatívne dopadá na stranu
sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného
ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný
charakter (pozri napr. R 34/1982). Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257
CSP vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné

okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon nešpecifikuje. Výklad týchto
podmienok ponecháva na súdnu prax, dnes už ustálenú (viď rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn.
2MCdo/17/2009, 5Cdo/67/2010, či 3MCdo/46/2012), podľa ktorej nemožno § 257 CSP považovať za
ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie,podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné
osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne
prihliadnuť.Tútonormupretoniejemožnéinterpretovaťtak,žejeaplikovateľnákedykoľvekabezzreteľa

na základné zásady rozhodovania o trovách konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže
dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú,
a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Aj tu však treba
skúmať, či nejde o výnimku z výnimky, či teda na ponechanie účinkov právnej normy nie sú dané dôvody.
Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania (k tomu napr.

nálezy Ústavného súdu ČR, III.ÚS/292/07, či I.ÚS 303/12), ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle
zo strany súdu (pozri nález Ústavného súdu ČR, III.ÚS/727/2000). Ustanovenie § 257 CSP neslúži na
zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami (pozri nález Ústavného súdu
ČR, I.ÚS/2862/07), ale k riešeniu situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne bránil svoje
porušené alebo ohrozené práva alebo právom chránené záujmy, získal náhradu trov, ktoré pri tomto
konaní dôvodne vynaložil. Použitie § 257 CSP neodôvodňuje ani fakt, že strana nie je solventná alebo,

že zárobková a majetková situácia strany, ktorá v spore zvíťazila, je lepšia ako u jej protistrany. Toto
ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, inými slovami, na dosiahnutie spravodlivosti
pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie konania a jeho výsledok.

11. Pri skúmaní, či sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, súd prihliada ako k majetkovým, sociálnym,

osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov konania; pritom treba vziať na zreteľ nielen pomery
toho, kto by mal hradiť trovy konania, ale je nutné tiež uvážiť, ako by sa také rozhodnutie dotklo najmä
majetkových pomerov oprávneného účastníka. Významné sú tiež okolnosti, ktoré viedli k súdnemu
uplatneniu nároku, postoj účastníkov v priebehu konania a ďalšie (I.ÚS/188/08 Sb. 49). V ust. § 257 CSP
jeupravenémoderačnéprávosúduzmierniťdôsledkyuplatneniaprávnychnoriemupravujúcichnáhradu

trov konania, ktoré súdu dáva možnosť, aby za splnenia predpokladov v tomto ustanovení uvedených
nepriznal náhradu trov konania úspešnému účastníkovi konania, u ktorého sú inak splnené predpoklady
pre priznanie náhrady celkom alebo sčasti. Predmetné ustanovenie umožňuje docieliť pokiaľ možno
spravodlivúochranupráv,čoaplikáciazásadyzodpovednostizavýsledokvždyneumožňuje.Musíaleísť
o výnimočný prípad (o výnimočnosť v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov,

a to obidvoch) jeho aplikácie (k tomu porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 6MCdo/5/2011).

12. Zohľadniac uvedené odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie rozhodol v danej veci
o trovách konania vecne správne, keď konštatoval absenciu okolností zakladajúcich dôvody hodné

osobitného zreteľa, pre ktoré by žalobca procesne zodpovedný za zastavenie konania nebol povinný
hradiť účelne vynaložené trovy konania vzniknuté na strane žalovaných. Z pripojených rozhodnutí súdu
prvej inštancie vydaných v súvisiacich veciach, na ktoré v napadnutom uznesení poukazoval aj súd
prvej inštancie vyplýva, že žalobca podal dňa 29.09.2010 viacero žalôb, pričom jednou z nich sa
nepochybne domáhal aj voči v tomto konaní vystupujúcim žalovaným, resp. ich právnym predchodcom

nároku na určenie neplatnosti zmluvy o založení pozemkového spoločenstva z 22.09.2007 a tiež určenia
neplatnosti uznesení zo stretnutia uskutočneného 22.09.2007 označeného ako ustanovujúce valné
zhromaždenie pozemkového spoločenstva, tvrdiac v tejto súvislosti absolútnu neplatnosť právneho
úkonu, ktorým malo pozemkové spoločenstvo v Orkucanoch vzniknúť, z dôvodu čoho domnelí podielnici
pozemkového spoločenstva sa nemohli stať spoluvlastníkmi nehnuteľností vedených na liste vlastníctva

č. XXX, k.ú. L., obec F., okres F.. V takom prípade však nemohol byť spoluvlastníkom predmetných
nehnuteľností ani žalobca, ktorý tým pádom nemohol mať ani naliehavý právny záujem na určení
relatívnej neplatnosti právneho úkonu napadnutého žalobou prejednávanou v danom prípade. Ak teda
v jednom z iniciovaných konaní žalobca odôvodňoval svoj nárok skutočnosťami vylučujúcimi existenciu
naliehavého právneho záujmu na inom, ním súbežne požadovanom určení, nemôže obstáť tvrdenie

žalobcu, že z dôvodu výsledku konania vedeného pod sp. zn. 29C/191/2010 došlo k strate naliehavého
právneho záujmu. Rozsudok o určovacom nároku vydaný súdom prvej inštancie vo veci vedenej pod sp.
zn. 29C/191/2010 má nepochybne deklaratórny charakter, čo znamená, že sa ním nekonštituuje žiaden
nový právny stav, a preto tento rozsudok nemôže spôsobiť ani zánik naliehavého právneho záujmu
na určení relatívnej neplatnosti zmlúv o prevode vlastníckeho práva uzavretých medzi žalovanými 1/

až 6/ ako predávajúcimi a žalovaným 7/ ako kupujúcim, ktorých vklad vlastníckeho práva bol povolený
Správou katastra E. pod č. B. - XXX/XXXX, B. - XXX/XXXX, B./XXXX, B./XXXX, B.- XXXX/XXXX M.
B./XXXX. Tento naliehavý právny záujem na požadovanom určení teda neexistoval už v čase podania
žaloby, a to aj v prípade, ak žalobca nemal v tejto otázke úplnú istotu. Uvedené ho však nezbavuje jehoprocesnej zodpovednosti za trovy vzniknuté konaním, ktoré sám inicioval, keď neurobil žiadne opatrenia
odstraňujúcerizikoichvzniku,resp.eliminujúceichďalšienavyšovanie(napríkladhneďvpodanejžalobe
nežiadal o prerušenie konania do skončenia konania vedeného vo veci 29C/191/2010, a ani podanú

žalobu nevzal späť bez zbytočného odkladu po jeho právoplatnom skončení).

13. S ohľadom na uvedené odvolací súd nevzhliadol relevantné dôvody pre odklon od hodnotenia
skutkových a právnych súvislostí prípadu súdom prvej inštancie, a na podklade odvolania žalobcu ani
na zmenu napadnutého uznesenia v tom smere, že žiadnej zo sporový strán by nebol priznaný nárok

na náhradu trov konania. Keďže odvolací súd vo veci nezistil naplnenie odvolacích dôvodov uplatnených
v odvolaní, t.j. v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) a h) CSP, postupom podľa § 387 ods. 1 CSP napadnuté
uznesenie ako vecne správne potvrdil.

14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP, v spojení s ust.
§ 255 ods. 1 CSP tak, že úspešným žalovaným, ktorí aj v odvolacom konaní podaním zo 14.05.2024

podali k odvolaniu žalobcu vyjadrenie, priznal s ohľadom na ich právne zastúpenie náhradu trov tohto
odvolacieho konania. Ani v odvolacom konaní neboli vzhliadnuté okolnosti hodné osobitného zreteľa,
pre ktoré by žalovaným nemal byť priznaný nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi, ktorý v danej
veci zastavenie konania procesne zavinil.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).