Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. september 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 12CoP/17/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3220201234
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:3220201234.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej
a členov – sudcov JUDr. Miroslavy Korbašovej a Mgr. Petra Straku, vo veci starostlivosti súdu
o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený: Úrad práce, sociálnych vecí
a rodiny Partizánske, pracovisko 957 01 Bánovce nad Bebravou, ako kolíznym opatrovníkom, dieťa
rodičov – matky: C. D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. B. XXX/X, XXX XX F. G. F., zastúpená

splnomocneným zástupcom: Advokátska kancelária JUDr. Zuzana Čížová, s.r.o., so sídlom Jesenského
69, 957 01 Bánovce nad Bebravou, IČO: 36 789 925 a otca: H. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XX,
XXX XX F. F., zastúpeného splnomocneným zástupcom: Mgr. Peter Lupták, advokát, so sídlom Nám.
Š. Moyzesa 3, 974 01 Banská Bystrica, za účasti prokurátora Krajskej prokuratúry Trenčín, so sídlom
Legionárska 7158/5, 912 50 Trenčín, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému
dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. 6P/14/2020-828
zo dňa 09. novembra 2022, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu vo výroku I. zostáva n e d o t k n u t ý .
Vo výrokoch II. a III. rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Vo výrokoch IV. a V. rozsudok okresného súdu m e n í tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým
nasledovne:
Všeobecná úprava styku:

- každý týždeň v kalendárnom roku v stredu od 14.30 hod. do 18.30 hod.
- prvé dva mesiace od právoplatnosti tohto rozsudku každý párny týždeň v kalendárnom roku v sobotu
od 09.00 hod. do 18.00 hod. a po uplynutí tejto doby každý párny týždeň v kalendárnom roku od piatku
od 15.30 hod. do nedele do 18.00 hod.
Osobitná úprava styku:
- počas vianočných prázdnin vyhlásených Ministerstvom školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR
v danom kalendárnom roku:

- každý párny kalendárny rok od 30.12. od 15.30 hod. do 03.01. do 18.00 hod. nasledujúceho nepárneho
kalendárneho roka a
- každý nepárny kalendárny rok od 22.12. od 15.30 hod. do 26.12. do 18.00 hod.
Počas osobitnej úpravy styku sa neuplatňuje všeobecná úprava styku.
Otec od matky p r e v e z m e maloleté dieťa v čase určenom ako začiatok styku v mieste bydliska
maloletého dieťaťa a maloleté dieťa matke o d o v z d á v mieste bydliska maloletého dieťaťa po

ukončení styku.
Matka je p o v i n n á maloleté dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a styk s maloletým dieťaťom
umožniť.
Rodičia sú p o v i n n í v prípade, ak sa styk z vážnych dôvodov nebude môcť realizovať, navzájom si
oznámiť túto skutočnosť najneskôr 24 hodín pred začatím styku, inak bezprostredne po vzniku takejto
skutočnosti.
Vo výroku VI. rozsudok okresného súdu z r u š u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bánovce nad Bebravou ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „okresný súd“) rozsudkom
č. k. 6P/14/2020-828 zo dňa 09.11.2022 rozhodol:

I. Maloletý A. B., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky. Obaja rodičia budú
maloleté dieťa zastupovať v bežných veciach a spravovať jeho majetok, každý samostatne.
II. Otec maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX je povinný odo dňa 19.11.2020 prispievať na výživu
maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške 150,- eur mesačne vždy do 15-tého dňa toho
ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa.
III. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 19.11.2020 do rozhodnutia súdu v sume 1.562,01

eur sa povoľuje otcovi maloletého dieťaťa splácať v mesačných splátkach po 20,- eur mesačne spolu
s bežným výživným počnúc prvým výživným po právoplatnosti tohto rozhodnutia pod následkom straty
výhody splátok.
IV. Otec maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX je oprávnený stretávať sa s maloletým A. B. nar.
XX.XX.XXXX v neprítomnosti matky maloletého dieťaťa každý párny týždeň v sobotu v čase od 09:30

hod. do 11:30 hod. a v čase od 14:30 hod. do 18:00 hod., každý párny týždeň v nedeľu v čase od 09:30
hod. do 11:30 hod. a v čase od 14:30 hod. do 18:00 hod., každý týždeň v stredu v čase od 15:30 hod.
do 18:00 hod.
V. Matka maloletého dieťaťa je povinná maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX na stretnutie s otcom riadne
pripraviť a maloletého A. otcovi maloletého dieťaťa v mieste bydliska maloletého dieťaťa riadne a včas

odovzdať. Otec maloletého dieťaťa je povinný maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX po vykonaní stretnutia
matke maloletého dieťaťa riadne a včas odovzdať, a to v mieste bydliska maloletého dieťaťa.
VI. Podľa § 37 odsek 2 písmeno d) Zákona o rodine sa rodičom maloletého dieťaťa ukladá výchovné
opatrenie - povinnosť podrobiť sa psychologickému poradenstvu, ktoré bude realizované v Centre
pre deti a rodiny, ul. Textilná, Bánovce nad Bebravou, po dobu 6 mesiacov od právoplatnosti

tohto rozhodnutia, pričom cieľom výchovného opatrenia bude zlepšenie komunikácie medzi rodičmi
maloletého dieťaťa, zlepšenie spolupráce a rešpektovanie požiadaviek druhého rodiča pri realizácií
rodičovských práv a povinností, upevňovanie rodičovských zručností so zameraním sa na korekcie
prístupu matky k maloletému dieťaťu zohľadňujúc dosiahnutý vek maloletým dieťaťom, so zameraním
sa na korekcie správania otca maloletého dieťa, so zameraním sa na zvládanie bežných či

záťažových situácií otcom maloletého dieťaťa zohľadňujúc dosiahnutý vek maloletým dieťaťom, všetko
s prihliadnutím na najlepší záujem maloletého dieťaťa.
VII.Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
1.1 Rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 19.11.2020 bol súdu doručený návrh matky na úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu.

1.2 Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že rodičia maloletého od mája 2020
nežijú v spoločnej domácnosti. Matka spoločne so synom žije v jej byte v F. G. F., otec žije v jeho byte v F.
F.. Ich vzájomná komunikácia je obmedzená iba na komunikáciu týkajúcu sa maloletého dieťaťa, pričom
táto je výrazne problematická a konfliktná (ani počas konania realizované psychologické konzultácie
a mediácia neupravili komunikáciu a vzájomnú spoluprácu rodičov maloletého dieťaťa do prijateľnej

miery). Rodičia sa nevedia zhodnúť v podstatných otázkach týkajúcich sa úpravy práv a povinností k
maloletému dieťaťu. Maloletý má toho času 3 roky, od septembra 2022 začal navštevovať materskú
školu,kdeprebiehaprocesadaptáciemaloletéhonapredškolskézariadenie,jehosocializáciuvkolektíve
iných detí a taktiež na spôsob trávenia času v neprítomnosti svojej matky, v prítomnosti ktorej od svojho
narodenia maloletý žije a vyrastá a ktorá je pre neho najdôležitejšou vzťahovou osobou, na ktorú je

maloletý silno citovo naviazaný. Matka sa o maloletého riadne stará, zabezpečuje mu stabilné prostredie
pre jeho zdravý vývoj, zabezpečuje mu všetky jeho potreby, v starostlivosti matky neboli zistené žiadne
nedostatky. Súd preto s prihliadnutím na uvedené skutočnosti ako i vek maloletého, jeho vývinové
a citové potreby a väzby, zohľadňujúc doterajší stav realizácie starostlivosti o maloletého rozhodol tak,
že v najlepšom záujme maloletého je, aby bol zverený do osobnej starostlivosti matky. S uvedenou

úpravou vyjadril súhlas aj sám otec maloletého dieťaťa.
1.3 Obaja rodičia maloletého dieťaťa sú zákonní zástupcovia maloletého dieťaťa, žiaden z nich nebol
obmedzený na rodičovských právach a preto súd rozhodol tak, že obaja rodičia budú maloletého v
bežných veciach zastupovať a spravovať jeho majetok, každý samostatne.
1.4 Ďalej z dokazovania vyplynulo, že potom ako otec už nežije v spoločnej domácnosti s matkou a

synom, s maloletým sa stretáva a v súčasnej dobe tak ako sa rodičia dohodli na pojednávaní a todvakrát v týždni, po dobu 2 hodín v prítomnosti matky a po dobu 2 hodín v neprítomnosti matky. Počas
konania bolo vykonaných niekoľko psychologických konzultácií rodičov, uskutočnila sa mediácia, pričom
zo záverov uvedených stretnutí vyplynulo, že komunikácia medzi rodičmi bolo spočiatku konfliktná,

čo negatívne vplývalo na prežívanie maloletého, avšak z poslednej správy poradenského procesu
vyplynulo, že aktuálne stretnutia prebiehajú bez problémov a napätia, čo pozitívne vplýva na prežívanie
maloletého. Zo správ z poradenského procesu, ako aj z vykonaného znaleckého dokazovania vyplynulo,
že je vhodné, aby sa stretávanie otca s maloletým realizovalo v neprítomnosti matky. S poukazom aj
na dobu realizovaného stretnutia, vychádzajúc aj zo záverov znaleckého posudku, súd mal za to, že

toho času je reálne možné, aby sa stretávanie otca a maloletého realizovalo už aj v neprítomnosti
matky. Takýmto spôsobom preto upravil styk otca s maloletým. Čo sa týka rozsahu stretávania zdôraznil
nutnosť prihliadnuť na vek, citové a vývinové potreby dieťaťa, jeho denný režim a aktuálne realizované
stretávanie otca s maloletým. Maloletý je dieťa vo veku 3 rokov a od svojho narodenia vyrastá a každý
deň prežíva za každodennej prítomnosti svojej matky. Matka je pre neho najdôležitejšou osobou a
odlúčenie na dlhší čas (hoci iba na pár hodín) je toho času v stave adaptačného procesu, kedy sa

maloletý ,,učí" tráviť dni v neprítomnosti svojej matky. Maloletý doposiaľ nebol ani jeden deň bez svojej
matky, doposiaľ nestrávil jednu noc bez matky mimo svojho domova. Otec sa v konaní opakovane
vyjadroval a domáhal stretávania s maloletým v takom rozsahu, aby si mohol maloletého vziať do F. F.,
kde žije, a to na dobu dvoch nocí, v rozsahu od piatka do nedele každý druhý víkend. Podľa súdu okamih,
kedy maloleté dieťa bude (psychicky) pripravené na trávenie času v domácnosti otca aj na dobu celého

víkendu, určite raz nastane, avšak toho času, za daných okolností, s prihliadnutím na vek dieťaťa, citové
a vývinové potreby dieťaťa mal súd za to, že za súčasného stavu nie je v najlepšom záujme maloletého,
aby tento čo i len jednu noc strávil bez matky. Otcom navrhnutý spôsob považoval za nevhodný (a
to v časti celého víkendu, či špecifickej úpravy počas vianočných sviatkov). Uvedené v konečnom
dôsledku vyplynulo aj z vykonaného znaleckého dokazovania, keď rovnako znalkyňa odporučila upraviť

stretávanie otca a maloletého bez prespatia. Zároveň, keďže otec počas celej doby konania uvádzal,
že maloletý nemá kontakt s rodinou zo strany otca, z ktorého dôvodu žiadal upraviť stretávanie tak, aby
si mohol maloletého odviesť do F. F. a maloletý sa mohol stretnúť aj so starými rodičmi, súd uviedol,
že v predmetnom konaní sa nerieši stretávanie sa maloletého s blízkymi osobami, na čo slúžia iné
inštitúty ale prioritne rieši a upravuje stretávanie sa otca a maloletého dieťaťa. Matka v konaní pred

súdom uviedla, že považuje otca za schopného postarať sa o maloletého ako i to, že maloletý je s otcom
rád, keď sú spolu, tak sa hrajú. Zohľadňujúc niekoľko faktorov (otec dieťaťa býva v F. F., matka býva
s maloletým v F. G. F., maloletý má iba 3 roky, denná prítomnosť jeho matky je pre neho dôležitá, dieťa
má svoj denný režim vrátane povinného denného spánku, od septembra 2022 navštevuje materskú
školu a doposiaľ sa otec s maloletým stretával v rozsahu 2 dní po dobu 4 hodín každý týždeň (právo otca

na stretávanie sa s dieťaťom v dostatočnom rozsahu a podieľať sa na výchove maloletého) dospel súd
k záveru, že v najlepšom záujme maloletého dieťaťa je, aby realizácia stretávania sa otca s maloletým
prebiehala každý párny víkend v sobotu i v nedeľu v rozpätí doobedia i poobedia, zohľadňujúc čas
spánku maloletého a tiež každú stredu vo vymedzenom časovom rozsahu.
1.5 Čo sa týka určenia výživného matka dieťaťa spočiatku žiadala určiť výživné v sume 150,- eur

mesačne,neskôrhoupravilanasumu200,-eurmesačne.Nastraneotcabolonutnézohľadniť,žemáiba
jednu vyživovaciu povinnosť. Od marca 2020 je nezamestnaný pričom podľa názoru súdu nepreukázal,
že by si prácu aktívne hľadal. V súčasnosti má priznaný príspevok na opatrovanie svojich rodičov vo
výške 699,15 eur. Rodičom pomáha v rozsahu približne 6 hodín denne, ktorú dobu má rozvrhnutú na
celý deň, pričom v jeho neprítomnosti mu vie byť nápomocný aj syn D.. Rovnakú minimálne morálnu

povinnosť pomôcť svojim rodičom v starobe pri zabezpečovaní ich potrieb majú aj dvaja súrodenci otca.
Z dôvodu ukončenia pracovného pomeru v spoločnosti Strabag, s.r.o. (k ukončeniu došlo na základe
žiadosti otca) mu bolo vyplatené odstupné vo výške 2-mesačného priemerného zárobku, ktorý si podľa
jeho vyjadrenia odložil. Následne poberal od 3/2020 do 7/2020 - nemocenské dávky, od 8/2020 do
5/2021 - dávku v nezamestnanosti, od 3/2021 dávku v hmotnej núdzi. Z vykonaného dokazovania

vyplynulo,žeotecjevlastníkombytuvF.F.,vlastníornúpôdu,počaskonaniadisponovalsumou10.000,-
eur (podľa vlastného vyjadrenia sumu použil na trovy právneho zastúpenia v súvislosti s týmto konaním
a cestovné výdavky). Maloleté dieťa je vo veku 3 rokov, ktorého výdavky predstavujú: plienky 7,- eur,
dojčenskémlieko36,-eur,oblečenie aobuv20,-eur,stravavdomácnostiahygienicképotreby105,-eur.
Od 01.09.2022 začal navštevovať materskú školu a jeho výdavky predstavuje: poplatok školné 18,- eur,

stravné29,-eur,poplatokZRPŠ1,66eur.Jehozdravotnýstavjedobrý.Príjemmatkypredstavuje883,44
eur, vlastní nehnuteľnosť v ktorej býva s maloletým. Podľa súdu otec disponuje s príjmom, z ktorého
je schopný hradiť výživné a zároveň je schopný upraviť si pomery tak, aby svoj príjem zvýšil (napr. na
skrátený pracovný čas). Čiastočne zohľadnil aj tú skutočnosť, že otec dochádza za maloletým za účelomstretávania sa, s čím mu vznikajú cestovné výdavky. Zohľadňujúc všetky vyššie uvedené skutočnosti
určil výživné v sume 150,- eur mesačne. Zároveň určil splatné výživné za obdobie od podania návrhu,
t.j. od dňa 19.11.2020 do rozhodovania súdu za ktoré by prislúchala suma 3.510,- eur, z ktorej odpočítal

sumu 1.947,99 eur, teda sumu, ktorou otec prispieval na výživu maloletého dieťaťa a rozdiel predstavuje
suma 1.562,01 eur, ktoré zročné výživné povolil otcovi splácať v splátkach v primeranej výške.
1.6 Nakoľko mal súd za to, že v najlepšom záujme maloletého je, aby sa samotní rodičia, najlepšie
poznajúci svoje vlastné dieťa a najlepšie poznajúci aktuálnu situáciu ich vzťahov, dohodli na úprave
stretávania sa otca s maloletým, uložil v konaní matke i otcovi povinnosť zúčastniť sa mediácie

a tiež psychologického poradenstva. Uvedené však nedosiahlo zamýšľaný účel a vyplynulo z nich,
že komunikácia medzi rodičmi je skutočne problematická (chvíľami fungujúca, chvíľami nefungujúca),
pričom hlavným dôvodom sú nedoriešené aspekty ich vzájomného už toho času nefungujúceho
partnerského vzťahu. Podľa súdu bolo potrebné si uvedomiť, že ich nefungujúca komunikácia,
hádky a konflikty tak môžu negatívne pôsobiť na realizáciu rodičovských práv a povinností a v
konečnom dôsledku najmä na prežívanie maloletého a jeho zdravý vývoj. Nakoľko z vykonaného

dokazovania vyplynulo, že rodičia maloletého dieťaťa majú vážne nedostatky vo vzájomnej komunikácii,
z vykonaného znaleckého dokazovania vyplynulo, že je odporúčaná korekcia správania matky i otca
v znaleckom posudku vymedzenom rozsahu, súd sledujúc najlepší záujem dieťaťa z hľadiska aj
dlhodobejšej perspektívy uložil nad výchovou maloletého výchovné opatrenie, a to povinnosť rodičov
maloletého dieťaťa zúčastniť sa poradenstva so zameraním sa na otázky vymedzené v rozhodnutí, a to

pod dobu 6 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia súdu.
1.7 Pri rozhodovaní súd vychádzal z ust. § 36 ods. 1, § 24 ods. 4, § 28 ods. 1, 2, § 25 ods. 1, 2, § 62
ods. 1 – 5, § 75 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ďalej
len „Zákona o rodine“, čl. 41 ods. 4 veta prvá Ústavy SR, čl. 18 ods. 1, 2, 3 Dohovoru o právach dieťaťa,
§ 37 ods. 2 písm. d/ Zákona rodine.

1.8Nevyhovelnávrhunavykonaniedokazovaniaprehratímobrazového-zvukovéhozáznamu,zktorého
má vyplývať priebeh stretnutí otca a maloletého dieťaťa, nakoľko z vykonaného dokazovania mal za
dostatočne preukázaný skutkový stav a vykonanie tohto dôkazu považoval za nadbytočné.
1.9 O náhrade trov konania rozhodol podľa § 52 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok
(ďalej len „CMP“), kedy žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon

neustanovuje inak.

2. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie zo dňa 14.12.2022 otec prostredníctvom
splnomocneného zástupcu a to do výrokov II., III., IV. a VI.
2.1 Výrok o určení výšky výživného na sumu 150,- eur mesačne považoval otec za nesprávny. Je

nepravdivým tvrdenie, že si nehľadal prácu. Reagoval na 8 pracovných ponúk o čom má doklad
a na jednu sa informoval osobne. K tomu sa mu podarilo zamestnať v spoločnosti TESEC s.r.o., kde
absolvoval aj lekárske vyšetrenia. Napriek tomu, že sa jednalo o strojársku profesiu a že on vyštudoval
elektrotechniku, bol ochotný zaučiť sa a pracovať avšak školiaci zamestnanec sa po práceneschopnosti
nevrátil do práce a nadriadený strojár sa mu nevenoval. Po prístupe zamestnávateľa voči nemu sa

rozhodol z uvedenej spoločnosti odísť a aj odišiel. Okrem toho aj telefonicky reagoval na inzeráty, ktoré
však boli neúspešné. Kontaktoval aj predchádzajúceho zamestnávateľa. Čo sa týka vlastníctva otca
k pozemku, uviedol, že sa jedná o lúku (trvalý trávny porast o výmere 1729 m2), ktorá sa nachádza
v extraviláne, pričom on je podielovým spoluvlastníkom vo veľkosti 2/4-iny. Podľa otca v konaní bolo
preukázané, že obidvoch svojich rodičov (matku vo veku 79 rokov a otca vo veku takmer 88 rokov)

reálne opatruje a za opatrovanie poberá príspevok spolu vo výške 699,15 eur. Čo sa týka súrodencov,
ktorí majú rovnakú minimálne morálnu povinnosť k rodičom v starobe pri zabezpečovaní ich potrieb,
uviedol, že jeho sestra J. H. s ohľadom na svoj zdravotný stav opatrovať rodičov nemôže (má problémy
s chrbticou) a druhá sestra nie je ochotná odísť zo zamestnania, pretože by nedokázala pokryť svoje
výdavky, predovšetkým splátky hypotekárneho úveru. Pokiaľ súd na jeho ťarchu prihliadol na to, že

je nezamestnaný, tak uvedené namietal tvrdením, že nie je nezamestnaný. Opatrovanie rodičov je
považované za riadny výkon práce, pričom z príspevku za opatrovanie sa riadne odvádzajú odvody do
sociálnej poisťovne aj do zdravotnej poisťovne. K záveru súdu, že je schopný upraviť si pomery tak,
aby svoj príjem zvýšil, predložil stanovisko ÚPSVaR Banská Bystrica, oddelenia peňažných príspevkov
na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a posudkových činností zo dňa 08.12.2022, v ktorom

je výslovne uvedené, že otec opatruje dve osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, odkázaných na
opatrovanie, pričom jedna z osôb je zaradená do najvyššieho stupňa odkázanosti VI. a preto v tomto
prípade úrad vykonávanie zamestnania považuje v rozpore s účelom a rozsahom opatrovania. Ďalejotec uviedol, že jeho aktuálne mesačné náklady sú 699,54 eur a jeho čistý mesačný príjem je 699,15
eur. Za primeranú preto považoval výšku výživného v sume 120,- eur mesačne.
2.2 Čo sa týka výroku IV. ohľadom jeho úpravy styku s maloletým, tak otec namietal rozsah stretávania

a pokiaľ bolo upravené stretávanie „v neprítomnosti matky“, tak túto časť výroku považoval za správnu.
Uviedol, že je presvedčený, že práve otázka úpravy styku jeho ako otca so synom boli hlavným
dôvodom iniciovania tohto konania zo strany matky a že postup matky bol v tomto súdnom konaní
v rozhodujúcej miere zameraný práve na dosiahnutie, keď už nie žiadneho, tak aspoň čo najmenšieho
rozsahu stretávania sa jeho ako otca s maloletým. Už pri prvom úkone, ktorý v tomto konaní urobil,

poukázal na prehnane úzkostlivý prístup matky maloletého k výchove syna, čo mu potvrdila pri osobnom
rozhovore aj psychologička z RPPS K. F. B., aj keď to z jemu neznámych dôvodov vo svojej záverečnej
správe z poradenského procesu neuviedla. V rovnakom duchu sa pri osobnom rozhovore s ním vyjadrila
učiteľka materskej školy, čo tiež v písomnej správe adresovanej súdu z jemu neznámych dôvodov
uvedené nie je. V konečnom dôsledku úzkostlivý prístup matky k maloletému konštatovala v znaleckom
posudku č. 165/2021 aj znalkyňa PhDr. Marta Halašová, PhD. tým, že reakcie matky svedčia o jej

precitlivenosti a úzkostlivosti. Podľa otca celý postup matky maloletého v tomto konaní voči jeho
osobe je poznačený práve jej prehnane úzkostlivým prístupom k maloletému a zároveň je extrémne
nepriateľským (hostilným) vzťahom ku nemu. Ďalej otec uviedol, že odôvodnenie súdom stanoveného
rozsahu stretávania považuje za vnútorne rozporné a nelogické a čo sa týka samotného odôvodnenia
nevhodnosti ním navrhnutého spôsobu stretávania aj za nedostatočné, všeobecné, nepresvedčivé

a v konečnom dôsledku za nesprávne a stanovené v rozpore s najlepším záujmom maloletého.
Z odôvodnenia rozsudku súdu I. inštancie vyplýva, že zrejme najdôležitejším „argumentom“ na ktorý
súd prihliadal pri rozhodovaní o rozsahu stretávania bolo to, že maloletý doposiaľ nebol ani jeden deň
bez svojej matky a že doposiaľ nestrávil jednu noc bez matky mimo svojho domova. Otec potvrdil, že
maloletý doposiaľ nebol ani jeden deň bez svojej matky a že doposiaľ nestrávil jednu noc bez matky

mimo svojho domova. Zároveň však považoval za potrebné doplniť, že takýto stav je daný výlučne
na základe rozhodnutia matky lebo si to neželá, neumožní to a robí všetko preto, aby sa to nestalo.
Napriek uvedenému poukázal na to, že v čase rozhodovania súdu už dieťa nielenže bolo „vystavené
socializácii“, ale ako to vyplýva zo správy materskej školy zo dňa 03.11.2022, k uvedenému dňu bolo
dieťa aj pomerne dobre adaptované. Ďalej tvrdenie súdu, že od mája 2020 nestrávil ani jednu noc

s maloletým, nezodpovedá skutočnosti, pretože po tom, ako ho matka v máji 2020 vyhodila z jej bytu,
od polovice júla 2020 asi do polovice novembra 2020 maloletého v byte matky navštevoval, aj tam
prespával, a to v rozsahu 3 až 4 dní do týždňa. Pokiaľ súd v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia
o rozsahu stretávania uviedol, že ním navrhnutý spôsob stretávania sa so synom je nevhodný, čo
má v konečnom dôsledku vyplývať aj z vykonaného znaleckého dokazovania, tak s takýmto záverom

súdu nesúhlasí. Uvedený záver zo znaleckého posudku podľa jeho názoru vôbec z tohto nevyplýva. Za
dôležité považoval uviesť, že znalecký posudok bol vypracovaný ku dňu 26.02.2022 a súd rozhodoval
dňa 09.11.2022. Medzi týmito dňami tak uplynulo 9,5 mesiaca a maloletý mal v čase vypracovania
znaleckého posudku 2 roky a 6 mesiacov a 26 dní a ku dňu vydania rozsudku 3 roky 4 mesiace a 9
dní. Okresný súd sa uvedenými súvislosťami vôbec nezaoberal, nevysporiadal sa s nimi a jednoducho

ich odignoroval a to napriek jeho upozorneniu na pojednávaní. Ďalej otec uviedol, že z rozsudku súdu
vyplýva, že so synom by mal mať možnosť stráviť 32 hodín mesačne, čo je z celkového času trvania
mesiaca 4,30 % a matka 95,70 % času. Tento pomer je obrovský, neodôvodnený a z jeho pohľadu
neakceptovateľný. Výsledný pomer by bol ešte horší aj pre to, že čas, ktorý mu dal súd k dispozícii je
ešte „rozbitý“ na samostatné krátke časové úseky. Rozhodnutie súdu o rozsahu stretávania považuje

za neprípustný obmedzujúci zásah do práva dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch
rodičov, do práva dieťaťa na udržovanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku
s obidvoma rodičmi a tiež aj do jeho práva ako otca výchovne pôsobiť na svoje dieťa. K výčitke matky,
že za maloletým chodí autom tvrdiac, že má chodiť autobusom otec poukázal na autobusové spojenia,
ktoré sú nevhodné. Keďže v F. G. F. nemá zázemie, čas medzi odovzdaním dieťaťa matke o 11.30 hod.

a prevzatím od matky o 14.30 hod., tzn. 3 hodiny, by musel tráviť zrejme čakaním na ulici. Aj keď nejde
o neho, ale v prvom rade o dieťa, je presvedčený, že rozsah stretávania ako stanovil súd, nie je ani
v záujme dieťaťa. Dieťa malo v čase vydania rozsudku súdu prvej inštancie 3 roky a 4 mesiace a je už
dostatočne „veľké“ na to, aby si rozširovalo obzor aj inými aktivitami ako len „miniklubíkom“. Ak by mal na
to dostatočný časový priestor, dieťa by brával na výlety či už v rámci F. F. alebo v rámci jej okolia, chcel by

ho naučiť lyžovať, brať do kina na primerané detské filmy. Nič z toho však v rámci súdom stanoveného
času urobiť nemôže, pretože mu na to neposkytol časový priestor. Podľa otca tým ako rozsah stretávania
stanovil súd napadnutým rozsudkom, adaptačný proces maloletého nepodporil, naopak tento proces
spomalil, pretože či už v dopoludňajších hodinách alebo v popoludňajších hodinách sa dieťa obraznepovedané ani nestihne rozlúčiť s matkou a už bude späť u matky. Ako uvádzal aj v priebehu konania pred
súdom, k dieťaťu má ako otec veľmi dobrý vzťah, rovnako aj dieťa k nemu. Dieťa je v jeho prítomnosti
spokojné a šťastné. Od mája 2020, teda viac ako 2,5 roka, dochádza za synom dvakrát týždenne z F.

F. do F. G. F., pričom jedna cesta predstavuje 115 km tam a 115 km späť, čiže 1,5 hodiny tam a 1,5
hodiny späť. Synovi každý deň telefonuje, má záujem s ním komunikovať každý deň aj cez web kameru
na počítači pričom matka nie je ochotná umožniť mu takúto formu komunikácie s maloletým. Tiež súdu
navrhoval prehrať aspoň niekoľko videí, ktoré mal so synom v mobilnom telefóne, ktorý dôkaz súd
nevykonal s odôvodnením, že z vykonaného dokazovania má za dostatočne preukázaný skutkový stav

a vykonanie tohto dôkazu považuje za nadbytočné. Pripomenul, že po tom, ako predniesol uvedený
dôkazný návrh, proti vykonaniu tohto dôkazu vystúpila prostredníctvom svojej právnej zástupkyne matka
maloletého s odôvodnením, že na použitie uvedených zvukovo-obrazových záznamov potrebuje on mať
súhlas maloletého. Keďže vykonanie uvedeného dôkazu navrhol v právnej veci, ktorá sa bytostne dotýka
maloletého a jeho ako otca, keďže tento dôkaz navrhol vykonať v tejto právnej veci konajúcemu súdu
a keďže s uvedeným dôkazom by sa nemala možnosť oboznámiť okrem konajúceho súdu, kolíznej

opatrovníčky a prokurátorky, žiadna iná osoba, domnieva sa, že takáto argumentácia matky maloletého
nemôže byť namieste. Je presvedčený, že matka sa snažila zabrániť vykonaniu uvedeného dôkazu
z dôvodu, že sama veľmi dobre vie, že dieťa je s ním spokojné a šťastné a z obavy iného názoru
súdu. Otec uviedol, že o dieťa sa dokáže postarať po každej stránke (nakŕmiť ho, dať mu piť, navariť
mu, oprať, uspať ho, obliecť). Na to, aby dieťa mohlo s ním tráviť víkendy, má vytvorené podmienky.

Maloletému z pôvodnej spálne zariadil samostatnú detskú izbu. Uvedené potvrdil aj ÚPSVaR Banská
Bystrica v správe zo dňa 08.08.2022 čo súd v odôvodnení rozsudku ani len nespomenul. Nesúhlasil
s tvrdením súdu, že potreby dieťaťa nepozná tak, ako jeho matka. Takéto tvrdenie nie je pravdivé,
súd ho nijako neodôvodnil a na jeho vyslovenie nemal na základe vykonaného dokazovania nijaký
podklad.Uviedol,žemát.č.dospeléhosynaD.,ktoréhovychoval.Tak,akomámaloletýprávonarodinné

prostredie u matky, tak má právo na rodinné prostredie aj u neho. Aj syn mu hovorí, že sa teší, keď pôjdu
do F. F. a sám mu hovorí, že bude s ním spinkať.
2.3 Za nesprávne otec považoval aj to, že súd neupravil stretávanie sa jeho ako otca so synom počas
Vianoc. Mal za to, že maloletý má právo tráviť Vianočné sviatky tak u matky, ako aj u otca.
2.4 Pokiaľ ide o odvolanie voči výroku VI. týkajúcom sa uloženia výchovného opatrenia uviedol,

že psychologickému poradenstvu, ako aj mediácii sa počas konania pred súdom už podrobili bez
akéhokoľvek reálneho pozitívneho výsledku. Vo vyjadrení k znaleckému posudku uviedol, že terapie
odporúčané znalkyňou je ochotný sa zúčastniť, avšak matka na rozdiel od neho v tomto smere ani
najmenšiu ochotu neprejavila. Za takéhoto stavu je presvedčený, že žiadny pozitívny výsledok by
neprinieslo ani súdom uložené výchovné opatrenie a že by sa jednalo len o zbytočne vynaložené

prostriedky, čas a energiu na strane všetkých zúčastnených.
2.5 Podľa otca preto súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nesprávne a neúplne
zistil skutkový stav veci a v konečnom dôsledku napadnutými výrokmi nesprávne rozhodol. z dôvodov,
že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a že

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Navrhol, aby odvolací súd
rozsudok okresného súdu zmenil tak, že ho zaviaže prispievať na výživu maloletého výživným vo výške
120,- eur mesačne a nedoplatok na zročnom výživnom mu povolí splácať v mesačných splátkach po
20,- eur mesačne spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok. Ďalej stretávanie otca
s maloletým upraví tak, že každú stredu je otec oprávnený stretávať sa s maloletým v F. G. F. v čase od

14:30 hod. do 18:30 hod. bez prítomnosti matky a čo sa týka víkendov, v párny víkend je otec oprávnený
stretávaťsasosynomvF.F.stým,žesynasiotecvyzdvihnevmiestebydliskamatkymaloletéhovpiatok
o 17:00 hod. a odovzdá jej ho v mieste jej bydliska v nedeľu o 17:00 hod. Počas vianočných sviatkov
je otec oprávnený stretávať sa so synom tak, že každý párny rok maloletý strávi Vianoce u otca s tým,
že syna si otec vyzdvihne v mieste bydliska matky dňa 24.12. o 14:30 hod. a odovzdá jej ho v mieste

jej bydliska dňa 26.12. o 17:00 hod. a každý nepárny rok maloletý strávi Vianoce u matky a čo sa týka
výchovného opatrenia rozhodne súd tak, že ho neuloží.

3. Doplnenie odvolania zo dňa 15.12.2022 predstavuje „dovyjadrenie sa k tvrdeniam PZ matky
maloletého, ktoré odzneli na pojednávaní dňa 09.11.2022“.

4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení zo dňa 20.12.2022 navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť.
Uviedol, že okresný súd pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti zohľadnil vek, opodstatnené
potreby dieťaťa ako i zárobkové možnosti a schopnosti rodičov. Taktiež prihliadol na zabezpečovaniestarostlivosti matky o dieťa, u ktorej neboli zistené žiadne nedostatky. Čo sa týka výroku IV. o úprave
stykuotcasmaloletým,súdnazákladedokazovaniaprihliadolnavek,dennýrežim,edukáciumaloletého
a jeho vývinové potreby. Pokiaľ ide o nariadené výchovné opatrenie, toto je potrebné pre zmiernenie

rodičovskéhokonfliktu,preoptimálnukomunikáciurodičovscieľomvytvoriťpokojnévýchovnéprostredie
pre dieťa.

5. Prokurátor okresnej prokuratúry vo vyjadrení zo dňa 27.12.2022 považoval rozsudok okresného súdu
nielen v jeho odvolaním v dotknutej časti, ale aj v celom rozsahu za zákonný, dôvodný a stotožnil

sa s ním. Súd vykonal dokazovanie na účel zistenia skutočného stavu veci v dostatočnom rozsahu
relevantnom pre rozhodnutie súdu vo veci. Rozhodnutie zodpovedá riadne zistenému a právne
posúdenému stavu veci. Súd svoje rozhodnutie riadne a pomerne vyčerpávajúco odôvodnil, na ktoré
skutkové a právne závery prokurátor odkazuje. V rámci rozhodovania posudzoval odôvodnené potreby
dieťaťa, schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov. Taktiež pri úprave styku otca
s dieťaťom prihliadol na záujem dieťaťa, a to primárne na jeho vek – 3 roky, „doterajší spôsob života“

maloletého a s tým súvisiace okolnosti. Rovnako aj uloženie výchovného opatrenia – povinnosť podrobiť
sa psychologickému poradenstvu považoval s poukazom na nedoriešené vzťahy medzi rodičmi dieťaťa
a z toho dôvodu nezvládnutú komunikáciu a pretrvávajúce vzájomné konflikty za vhodné a súčasne
potrebné. Navrhol preto, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1 zák. č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“ ako vecne správny potvrdil.

6. Matka prostredníctvom splnomocneného zástupcu vo vyjadrení zo dňa 09.01.2023 uviedla, že čo sa
týka určenia výživného, správnosť právneho názoru súdu potvrdzuje aj skutočnosť, že otec od doručenia
rozsudku riadne platí súdom nielen určené vykonateľné výživné vo výške 150,- eur, ale aj 20,- eur
zameškané výživné. Matka bola názoru, že nie sú dané odvolacie dôvody tak, ako uvádza otec, teda

v časti výrokov II., III., IV. a VI. odvolaním napadnutého rozsudku, nakoľko súd prvej inštancie vykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam. Stotožnila sa s úpravou stretávania otca
s maloletým tak, ako bola určená súdom. Čo sa týka stretávania počas víkendov spojených s prespatím,
tak takáto úprava by, ako správne súd rozhodol, nebola v záujme maloletého. Tvrdenie, že maloletý od

narodenia je zvyknutý len na matku, bolo jednoznačne preukázané a vytrhnutie z rodinného prostredia,
na ktoré je maloletý vo svojom veku naviazaný, by mohlo byť vážnym zásahom do jeho zdravého vývoja.
Jej tvrdenia v priebehu konania opisujúce priebeh stretnutí otca s maloletým sa zakladajú na pravde
a vykresľujú skutočnosť, konanie a správanie sa otca voči maloletému a matke. Ďalej matka poukázala
na pokračujúce negatívne správanie sa otca k nej pred maloletým, ktoré postupne naberá na intenzite

a agresivite a dospelo až k vyhrážkam a možným fyzickým napadnutiam (napr. dňa 18.12.2022).
Počas stretnutí musela viackrát zasahovať v záujme ochrany zdravia maloletého. Správanie otca počas
stretnutí pred maloletým, kedy si maloletý vypočul od otca množstvo vulgarizmov, dokonca aj na matku,
neraz aj fyzické atakovanie matky zo strany otca (ktoré vyústilo v obranný mechanizmus maloletého
proti otcovi, kedy maloletý vyháňal otca domov do F. F.). Vyjadrenie otca v časti údajného vyjadrenia

učiteľky je podľa matky výmysel, nakoľko ona osobne k tvrdeniam otca konfrontovala dotknuté osoby,
pričom vysvitlo, že tvrdenie otca je nepravdivé. Pokiaľ by došlo k inému rozhodnutiu za súčasného stavu,
akékoľvek vytrhnutie z prostredia, v ktorom sa maloletý nachádza na dlhšiu dobu ako súd rozhodol, by
mohol maloletý vnímať ako veľkú zradu a mohlo by to mať na jeho psychiku veľmi zlý vplyv. Maloletý
máva stavy úzkosti z dôvodu nástupu do materskej škôlky, keďže ide o zmenu prostredia, pociťuje, že

matka nie je takmer stále prítomná s ním a taktiež momentálnou situáciou, keď vidí maloletý správanie
otca. Čo sa týka telefonickej komunikácie otca s maloletým, matka umožňuje otcovi túto, ktorú posledný
mesiac minimalizoval práve otec. Dohodla sa s otcom na čase telefonátov o 18.30 hod. Podľa matky
celkové vyjadrenie otca v odvolaní pôsobí tak, že mu ani nejde o záujem maloletého, ale o to, čo „chce“
otec. Uvedené potvrdzuje aj odvolanie otca čo do nariadenia výchovného opatrenia, ktoré odmieta

z dôvodu, že on svoje správanie korigovať nepotrebuje. Čo sa týka vyživovacej povinnosti matka
poukazuje na všetky vyjadrenia a dôkazy prednesené a predložené súdu, pričom jej výdavky a platby
neporovnateľne prekračujú s prihliadnutím na osobnú starostlivosť vyživovaciu povinnosť na strane
matky, čím supluje vyživovaciu povinnosť otca, ktorý ako bolo preukázané, sa vzdal výhodného príjmu.
Pokiaľ otec tvrdí, že dostal výpoveď, toto tvrdenie bolo vyvrátené predloženými dokladmi – dohodou

o skončení pracovného pomeru a potvrdením zamestnávateľa, že práve sám otec požiadal o skončenie
pracovného pomeru. Matka trvala na tom, že potencionalita príjmu otca je minimálne na úrovni 1.200,-
eur mesačne, čo vyplynulo z vykonaného dokazovania a s použitím § 75 Zákona o rodine nie je možné
dospieť k inému záveru ako prihliadnuť na to, že otec dobrovoľne od 01.03.2020 nepracuje, nehľadá siprácu a nezaujíma ho, že má vyživovaciu povinnosť voči synovi. Pokiaľ sa odvoláva na skutočnosť, že
sa stará o svojich rodičov, mala za to, že z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že otec má
syna, ktorý na základe jeho pracovného zamerania môže túto činnosť vykonávať a otec, ktorého prioritná

vyživovacia povinnosť je vyživovacia povinnosť voči maloletému, sa môže zamestnať a dosahovať
príjem v zmysle jeho potencionality v roku 2020, teda najmenej 1.200,- eur. Matka preto navrhla, aby
krajský súd rozhodol tak, že rozsudok okresného súdu v otcom napadnutej časti čo do výrokov II., III.,
IV. a VI. ako vecne správny potvrdí.

7. Otec prostredníctvom splnomocneného zástupcu zo dňa 13.01.2023, a to k vyjadreniu prokurátora
uviedol, že aj keď je označené ako vyjadrenie k jeho odvolaniu, o vyjadrenie k odvolaniu ním podanému
sa v podstate nejedná. Konštatuje sa v ňom len to, že odvolanie podal, voči ktorým výrokom odvolanie
smeruje, čo navrhuje a akými odvolacími dôvodmi odvolanie odôvodnil. Celé vyjadrenie je inak
vyjadrením k rozsudku okresného súdu. Očakával preto, že prokurátor napíše, prečo by ním podané
odvolanie a ním podrobne popísané dôvody, najmä čo sa týka úpravy styku s maloletým nemali obstáť,

pre ktoré konkrétne dôvody nemá mať ako otec právo stretávať sa so synom v mieste jeho bydliska
a pod. Podľa neho preto prokurátor zvolil formálne a všeobecné vyjadrenie, a to podľa neho z dôvodu,
že na spochybnenie alebo vyvrátenie jeho tvrdení nemal vecné argumenty.

8. Otec prostredníctvom splnomocneného zástupcu vo vyjadrení zo dňa 13.01.2023 k vyjadreniu

kolízneho opatrovníka uviedol, že odvolanie proti výške splátok po 20,- eur mesačne nepodal, čo je
zrejmé z jeho odvolacieho návrhu. S výškou splátok 20,- eur mesačne teda súhlasí, avšak uvádza,
že ak by súd jeho odvolaniu voči výške výživného 150,- eur mesačne vyhovel a znížil výživné na
120,- eur mesačne, v 20,- eur mesačných splátkach by mal splácať nedoplatok na zročnom výživnom
v sume nižšej ako 1.562,01 eur, ktorú sumu uviedol súd vo výroku III. rozsudku. Kolízny opatrovník

teda jeho odvolanie v tejto časti zrejme pochopil nesprávne. Na túto skutočnosť kolízneho opatrovníka
upozornil a tento mu prisľúbil, že svoje vyjadrenie k odvolaniu ním podanému opraví a zašle súdu.
Pokiaľ ide o vyjadrenie kolízneho opatrovníka o úprave styku jeho ako otca s maloletým, nejedná
sa o vyjadrenie k jeho odvolaniu, ale o vyjadrenie k rozsudku okresného súdu. Tiež podobne ako
pri vyjadrení prokurátora očakával, že kolízny opatrovník napíše, prečo ním podané odvolanie a ním

podrobne popísané dôvody, najmä čo sa týka otázky úpravy styku s maloletým, nemali obstáť, teda
konkrétne dôvody, pre ktoré nemá mať ako otec právo stretávať sa so synom v mieste jeho bydliska.
Kolízny opatrovník zvolil formálne a všeobecné vyjadrenie práve z dôvodu, že na spochybnenie
alebo vyvrátenie jeho tvrdení nemal vecné argumenty. K potrebe uloženia výchovného opatrenia
(pre zmiernenie rodičovského konfliktu, pre optimálnu komunikáciu rodičov s cieľom vytvoriť pokojné

výchovné prostredie pre dieťa) uviedol, že podľa neho uložené výchovné opatrenie by neprinieslo žiadny
pozitívny výsledok a jednalo by sa len o zbytočne vynaložené prostriedky, čas a energiu na strane
všetkých zúčastnených.

9. Otec prostredníctvom splnomocneného zástupcu vo vyjadrení zo dňa 26.01.2023 k vyjadreniu matky

uviedol, že matka sa k jeho tvrdeniu, že to jednoducho nikdy neumožní, nevyjadrila, vôbec sa voči nemu
neohradila, resp. toto tvrdenie nepoprela. Ďalej uviedol, že matka mu bránila v stretnutiach so synom
a to v dňoch 23.10.2022, 26.10.2022 a 30.10.2022 s tým, že maloletý je chorý, rovnako tak aj 23.11.2022
a 27.11.2022. Tiež 18.12.2022, 21.12.2022 a 25.12.2022.

10. Kolízny opatrovník vo vyjadrení zo dňa 22.02.2023 k odvolaniu otca uviedol, že rodičia dieťaťa začali
dňa01.02.2023navštevovaťCDR,ul.Jilemnického40,pracoviskoBánovcenadBebravou,ul.Textilná4.
Ich spolupráca s CDR je na dobrovoľnej báze. Cieľom práce s rodinou je zlepšenie komunikácie rodičov
a eliminácia konfliktov počas realizácie stykov otca s dieťaťom. Konzultácie rodičov budú realizované
v rozsahu 30 hodín po dobu 3 mesiacov. Prebiehajú individuálnou alebo spoločnou formou.

11. Matka prostredníctvom splnomocneného zástupcu vo vyjadrení zo dňa 20.03.2023 k vyjadreniu
otca zo dňa 26.01.2023 opätovne uviedla, že nie sú dané odvolacie dôvody tak ako uviedol otec vo
svojom odvolaní, teda v časti výrokov II., III., IV. a VI. odvolaním napadnutého rozsudku, nakoľko súd
prvej inštancie vykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a dospel na

základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a matka v celom rozsahu zotrváva na
svojich doterajších písomných ako aj ústnych prednesoch v rámci konania. Považoval predovšetkým za
potrebné uviesť, že agresivita otca po rozhodnutí súdu prvej inštancie neustále stúpa a neprejavuje sa
už len voči nej ale aj voči samotnému maloletému, na ktorého otec na stretnutí dňa 04.01.2023 najskôrkričal až tak, že sa pomočil a neskôr mu dokonca dal aj facku, pred maloletým sa na matku vyjadruje
vulgárne čo maloletý opakuje. Dokonca učí maloletého vulgárne sa vyjadrovať. Maloletý začína byť
tenzný, má strach z otca a nechce sa s ním stretávať. Príprava matky maloletého na stretnutia s otcom

je čoraz náročnejšia. Čo sa týka stretnutí maloletého s otcom, tieto sa realizujú v čase od 14:30 hod.
napriek neprávoplatnému rozhodnutiu súdu, pričom pri stretnutí v pracovný deň sa opakovane stáva,
že maloletý nestihne ani zjesť olovrant, ktorý má zabezpečený v materskej škole. Matka pravidelne
pripravuje stravu a tekutiny pre maloletého spoločne s ostatnými potrebnými vecami pre maloletého,
tak aby bol maloletý včas pripravený na stretnutie. Čo sa týka vyživovacej povinnosti, matka poukázala

na skutočnosť, že otec sa dlhší čas počas jej tehotenstva vyjadroval, že už viac nechce vykonávať
prácu v spoločnosti Strabag, s.r.o. Matka nesúhlasila s tvrdeniami otca a vyjadrila presvedčenie, že
dohoda o skončení pracovného pomeru bola vyjadrením rovnakej vôle oboch strán, nikto otca „netlačil“
do ukončenia pracovného pomeru, čo preukazuje, že od tej doby nebol otec riadne zamestnaný, napriek
tomu, že príležitostí sa zamestnať mal veľa. Taktiež poukázala na to, že v dôsledku negatívnych vplyvov
otca na maloletého, bola nútená vyhľadať pre syna psychologickú pomoc. Predložila preto lekársku

správu B. H. B. zo dňa 15.03.2023 z ktorej vyplýva, že maloletý psychologičke na sedení uviedol,
že ,,...ako tata na mamu povie, že je hlupaňa, ukázal mi, že aha tato, mi dal/ukazuje päsť na svoje
líčko...“. Zároveň z tejto lekárskej správy vyplýva, že maloletý nechce aby otec za maloletým chodil do
škôlky, nakoľko sám maloletý uviedol, že už s ním nechce byť. Ďalej matka predložila svoj opis priebehu
stretnutí od 09.11.2022 do 12.03.2023 za prítomnosti matky.

12. Otec vo vyjadrení zo dňa 24.03.2023 popieral, že je agresívny voči matke a synovi. Rovnako aj
vulgárne vyjadrovanie pred maloletým. Na maloletého nekričal ani mu nedal facku. K správe B. H. B.
uviedol, že vyšetrenie maloletého bolo vykonané bez jeho vedomia a bez jeho prítomnosti. Vyjadril sa
k priebehu popisovaných stretnutí od 09.11.2022 do 12.03.2023.

13. Kolízny opatrovník v podaní zo dňa 06.04.2023 označenom „Aktuálne informácie – mal. A. B.“
navrhol, aby odvolací súd v konaní o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu nariadil súdne
pojednávanie z dôvodu, že od rozhodnutia vo veci samej na okresnom súde nastali nové skutočnosti.
Stretávanie otca s dieťaťom prebieha, rodičia dobrovoľne spolupracujú s CDR Trenčín, pracovisko

Bánovce nad Bebravou a odborný tím zložený z dvoch sociálnych pracovníkov zvolenými odbornými
metódami pracuje na komunikácii medzi rodičmi dieťaťa. Pripojil priebežnú správu od CDR Trenčín,
pracovisko Bánovce nad Bebravou a správu zo psychologickej konzultácie B. L. B. z Psychologickej
ambulancie v Partizánskom.
14. Matka prostredníctvom splnomocneného zástupcu vo vyjadrení zo dňa 30.10.2023 sa vyjadrila

k priebehu stretávania sa otca s maloletým od posledného pojednávania dňa 09.11.2022 a zaslala
dôkazy. Opäť opísala priebeh stretnutí od 09.11.2022 do 12.03.2023 a následne od 16.03.2023 do
22.10.2023.

15. Otec prostredníctvom splnomocneného zástupcu vo vyjadrení z 21.11.2023 predložil opis priebehu

stretnutí s maloletým od 02.04.2023 do 22.10.2023.

16. Krajský súd V Žiline, ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 CMP, § 34 CSP, § 3 ods. 5 písm. a/ CMP), po
zistení, že odvolanie bolo podané oprávneným subjektom konania – účastníkom konania, v ktorého
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP, § 7 CMP) a včas (§ 362 CSP), proti rozhodnutiu

súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že
podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) preskúmal rozhodnutie bez viazanosti
rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na vady konania, iba ak mali
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 67 CMP) a po doplnení dokazovania na nariadenom
odvolacom pojednávaní (§ 385 ods. 1 CSP) rozsudok okresného súdu v napadnutej časti a to vo výroku

II. a III. ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP), vo výrokoch IV. a V. zmenil (§ 388 CSP) a vo
výroku VI. zrušil (§ 389 ods. 1 písm. d/ CSP).

17. V predmetnej veci okresný súd na základe na návrhu matky upravil výkon rodičovských práv
a povinnosti k maloletému dieťaťu rozsudkom tak, že maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky

a obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať v bežných veciach a spravovať jeho majetok, každý
samostatne (výrok I.), otcovi uložil povinnosť odo dňa 19.11.2020 prispievať na výživu maloletého
výživným vo výške 150,- eur mesačne vždy do 15-tého dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám
matky maloletého dieťaťa (výrok II.), nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 19.11.2020 dorozhodnutiasúduvsume1.562,01eurpovolilotcovisplácaťvmesačnýchsplátkachpo20,-eurmesačne
spolu s bežným výživným počnúc prvým výživným po právoplatnosti tohto rozhodnutia pod následkom
straty výhody splátok (výrok III.), upravil stretávanie otca s maloletým v neprítomnosti matky každý

párny týždeň v sobotu v čase od 09:30 hod. do 11:30 hod. a v čase od 14:30 hod. do 18:00 hod.,
každý párny týždeň v nedeľu v čase od 09:30 hod. do 11:30 hod. a v čase od 14:30 hod. do 18:00
hod., každý týždeň v stredu v čase od 15:30 hod. do 18:00 hod. (výrok IV.) s tým, že matka je povinná
maloletého na stretnutie s otcom riadne pripraviť a maloletého otcovi v mieste bydliska dieťaťa riadne
a včas odovzdať a otec je povinný maloletého po vykonaní stretnutia matke riadne a včas odovzdať,

a to v mieste bydliska maloletého dieťaťa (výrok V.), podľa § 37 odsek 2 písmeno d/ Zákona o rodine
rodičom dieťaťa uložil výchovné opatrenie - povinnosť podrobiť sa psychologickému poradenstvu, ktoré
bude realizované v Centre pre deti a rodiny, ul. Textilná, Bánovce nad Bebravou, po dobu 6 mesiacov
od právoplatnosti tohto rozhodnutia, pričom cieľom výchovného opatrenia bude zlepšenie komunikácie
medzi rodičmi maloletého dieťaťa, zlepšenie spolupráce a rešpektovanie požiadaviek druhého rodiča
pri realizácií rodičovských práv a povinností, upevňovanie rodičovských zručností so zameraním sa

na korekcie prístupu matky k maloletému dieťaťu zohľadňujúc dosiahnutý vek maloletým dieťaťom, so
zameraním sa na korekcie správania otca maloletého dieťa, so zameraním sa na zvládanie bežných či
záťažových situácií otcom maloletého dieťaťa zohľadňujúc dosiahnutý vek maloletým dieťaťom, všetko
s prihliadnutím na najlepší záujem maloletého dieťaťa (výrok VI.) a trovách konania rozhodol tak, že
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (výrok VII.).

18. Otec odvolaním napadol rozsudok okresného súdu vo výrokoch o výživnom a nedoplatku na
výživnom (výroky II. a III.), o úprave styku s maloletým (výrok IV. a súvisiaci výrok V.) a výrok o nariadení
výchovného opatrenia (výrok VI.). Výrok I., ktorým bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky
a obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať v bežných veciach a spravovať jeho majetok, každý

samostatne, nebol napadnutý odvolaním a tak zostal nedotknutý a naviac po jeho preskúmaní podľa §
65 CMP odvolací súd nezistil žiadne pochybenie súdu prvej inštancie.

19. Rozsudok okresného súdu vo výroku o výživnom považoval otec za nesprávny tvrdiac, že si hľadal
prácu a súčasné opatrovanie rodičov z jeho strany v dôsledku ktorého poberá príspevok za opatrovanie

je potrebné považovať za riadny výkon práce. Za primerané považoval preto výživné v sume 120,- eur
mesačne.

20. Zákon o rodine neurčuje konkrétnu výšku výživného (okrem minimálneho, ktoré je každý rodič
bez ohľadu na svoje možnosti a schopnosti povinný platiť), stanovuje iba kritériá, z ktorých má súd

rozhodujúci o vyživovacej povinnosti povinného rodiča vychádzať. V § 62 ods. 1 Zákona o rodine je
určený základ nároku dieťaťa na výživné od svojho rodiča až do doby, kým nie je schopné samé sa živiť
a v odseku 2 tohto zákonného ustanovenia je určená rodičom povinnosť prispievať na výživu svojich
detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov s výslovným zakotvením, že dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd prihliadať

podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
V § 62 ods. 5 prikazuje Zákon o rodine súdu, aby nebral do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré
nie je nevyhnutné vynaložiť. Výšku výživného reguluje Zákon o rodine aj v § 75 ods. 1 odôvodnenými
potrebami oprávneného.

21. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že pri rozhodovaní o povinnosti otca prispievať
výživnýmvsume150,-eurmesačnevychádzalztoho,žepracovnýpomeruposlednéhozamestnávateľa
(Strabag, s.r.o.) otec skončil na základe jeho žiadosti, pričom mu bolo vyplatené odstupné, ktoré si
odložil. Od 3/2020 je nezamestnaný (poberal nemocenské dávky, dávku v nezamestnanosti, dávku
v hmotnej núdzi) a nepreukázal, že by si prácu aktívne hľadal. V súčasnej dobe poberá príspevok

za opatrovanie rodičov vo výške 699,15 eur mesačne, ktoré opatrovanie vykonáva približne v rozsahu
6 hodín denne, v jeho neprítomnosti mu vie byť nápomocný aj syn D.. Minimálne morálnu povinnosť
pomoci majú aj jeho súrodenci. Otec tak disponuje s príjmom, z ktorého je schopný hradiť výživné
a zároveň je schopný upraviť si pomery tak, aby svoj príjem zvýšil (napr. na skrátený pracovný čas).
Súd prihliadol aj na vek dieťaťa a potreby spojené s jeho vekom a to, že od 01.09.2022 navštevuje

predškolské zariadenie. Čiastočne zohľadnil, že otec dochádza za maloletým preto mu vznikajú výdavky
na cestovné.22.Odvolacísúdpooboznámenísasobsahomnapadnutéhorozhodnutia,odvolaniaotcaakoiobsahom
celého spisového materiálu a doplneného dokazovania na nariadenom pojednávaní (výsluchom rodičov
a oboznámením sa s listinami) sa stotožnil s výškou určeného výživného. Vychádzal však z toho,

že podľa správy od zamestnávateľa otca (Strabag, s.r.o.) zo dňa 07.10.2021 otec skončil pracovný
pomer dohodou v zmysle § 60 zák. č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej len „Zákonníka práce“)
k 29.02.2020. K uzatvoreniu dohody o skončení pracovného pomeru došlo po predložení požiadavky
otca na jeho ukončenie. Bola mu vyplatená odmena vo výške 2-násobku priemerného mesačného
zárobku. Pracovný pomer neskončil teda dohodou z organizačných dôvodov (§ 63 ods. 1 písm. a/ -

b/ Zákonníka práce). Nemohlo mu byť preto vyplatené odstupné podľa § 76 ods. 1 Zákonníka práce.
Podľa správy od zamestnávateľa otca mu bola vyplatená odmena. Za tohto stavu preto konštatoval,
že skončenie pracovného pomeru si otec sám zavinil. Bolo tak potrebné vychádzať z jeho príjmu
ktorý by dosahoval keby nedošlo k skončeniu pracovného pomeru a teda zo sumy 1.291,24 eur za
posledných 12 mesiacov. Rovnako tak aj v čase následnej nezamestnanosti otca keď poberal dávku
vnezamestnanosti,dávkuvhmotnejnúdzi.Odapríla2022otecpoberáopatrovateľskýpríspevokvsume

699,15 eur, od júla 2023 v sume 756,80 eur a v súčasnej dobe v sume 818,60 eur. Starostlivosť otca
o oboch rodičov vzhľadom na ich pokročilý vek a vážny zdravotný stav je potrebné považovať za
náročnú činnosť nielen na čas (aj 24 hodín denne) ale aj na samotný výkon. Nemožno preto súhlasiť
s okresným súdom v tom, že je otec schopný si zvýšiť svoj príjem aj ďalšou prácou na skrátený pracovný
čas. Od plnoletého syna otca nemožno žiadať, aby túto starostlivosť o starých rodičov vykonával keď

prvoradú povinnosť majú deti. Rodičia otca poberajú dôchodok v sume 1.000,- eur, z ktorej otcovi
podľa jeho vyjadrenia prispievajú mesačne sumou okolo 200,- eur minimálne. Otec dostal od svojho
otca finančné prostriedky na auto (na kúpu 4.590,- eur a na opravu 2.500,- eur.). Odvolací súd vzal
do úvahy aj tento príjem otca. Maloletý od 01.09.2022 nastúpil do predškolského zariadenia s čím sa
zvýšili poplatky spojené s návštevou, ale aj v dôsledku veku výdavky na oblečenie, obuv, stravovanie,

hračky. Podľa matky pravidelné mesačné výdavky maloletého predstavujú: strava doma cca 120,- eur,
hygienické potreby 10,- eur, oblečenie a obuv 40,- eur, materská škola (školné 25,- eur, strava, 47,-
eur, ZRPŠ 3,33 eur, hygienické potreby 1,67 eur, divadielko 4,08 eur), zdravotná starostlivosť 50,- eur,
edukačné pomôcky, 10,- eur, záujmy (výlety, miniklubík, kino) 20,- eur. Okrem toho má na maloletého
aj nepravidelné výdavky. Pokiaľ ide o matku dieťaťa jej priemerný čistý príjem za obdobie 12 mesiacov

predstavoval sumu 1.164,21 eur. Táto si však vzhľadom na vek dieťaťa plní vyživovaciu povinnosť
k nemu výkonom osobnej starostlivosti. Pri určení výživného odvolací súd prihliadol aj na to, že časť
potrieb dieťaťa je krytá aj štátnymi dávkami (rodinné prídavky), ktoré v súčasnej dobe dosahujú 60,- eur
mesačnenadieťa.Vzhľadomnauvedenékeďženezistilokolnosti,ktorébyviedlikzáveruonesprávnosti
rozhodnutia súdu o určení sumy výživného vo výške 150,- eur mesačne pre dieťa vyhodnotil námietky

otca v odvolaní ako nedôvodné. Ním navrhnuté výživné by slúžilo len na najzákladnejšie nevyhnutné
potreby dieťaťa (bývanie, ošatenie, obuv, stravovanie) pričom je potrebné, aby boli uspokojené aj jeho
ďalšie odôvodnené výdavky dôležité pre výchovu a vývoj (hlavne aktivity vo voľnom čase).

23. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výroku II. a súvisiacom výroku III.

o nedoplatku na zročnom výživnom ako vecne správny potvrdil.

24. Otec odvolaním napadol rozhodnutie súdu aj do výroku o úprave styku s maloletým namietajúc jeho
rozsah. Argument súdu, že maloletý doposiaľ nebol ani jeden deň bez matky a nestrávil doposiaľ noc bez
matky mimo svojho domu je daný podľa otca stavom výlučne na základe rozhodnutia matky. Záver súdu

o nevhodnosti ním navrhnutého spôsobu zo znaleckého posudku nevyplýva. Okrem toho čas, ktorý mu
dal súd k dispozícii je ešte „rozbitý“ na samostatné krátke časové úseky. Rozhodnutie súdu považoval
otec preto za neprípustný obmedzujúci zásah do práva dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany
oboch rodičov, do práva dieťaťa na udržovanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného
styku s obidvoma rodičmi a tiež aj do jeho práva ako otca výchovne pôsobiť na svoje dieťa. Nesprávnym

je podľa neho aj neupravenie jeho stretávania s maloletým počas vianočných sviatkov.

25. Podľa 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
26. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností

alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa navýchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

27. Rodič, ktorý nemá maloleté dieťa vo svojej priamej výchove, má obmedzenejšie možnosti
ovplyvňovať jeho výchovu než rodič, ktorý dieťa vo svojej výchove má. Napriek tomu však nie je
zodpovednosti za výchovu dieťaťa zbavený. Svoj vplyv na maloletého môže uplatňovať pri pravidelnom
styku s ním, na ktorý má zásadne právo. Je i v záujme maloletého, aby na jeho výchovu pôsobili obidvaja
rodičia a aby si, i keď rodičia žijú oddelene, vytvoril citové vzťahy k obidvom.

28. Pri rozhodovaní súdu je potrebné otázku styku, jeho časové vymedzenie a miesto stretávania,
posudzovať veľmi starostlivo, pričom sa nemajú použiť iba paušálne hľadiská. Rozhodujúce pritom
budú okolnosti na strane maloletého dieťaťa: jeho vek, zdravotný stav, vzťah k rodičovi, ktorý ho nemá
v osobnej starostlivosti, denný režim, najmä so zreteľom na školské povinnosti a pod., ako aj okolnosti
na strane rodičov: ich vzájomný vzťah, ich časové a hospodárske možnosti, rodinné pomery, vzdialenosť
medzi bydliskom dieťaťa a rodiča, ktorý ho nemá v osobnej starostlivosti. 29. Čo sa

týka úpravy styku otca s maloletým odvolací súd tiež konštatuje, že okresný súd správne rozhodol
o potrebe úpravy styku keďže k dohode medzi rodičmi nedošlo. Nesprávne však posúdil rozsah tohto
stretávania keď sa sústredil len na to, že maloleté dieťa nebolo doposiaľ ani jeden deň a noc bez matky
pričom samotná matka v konaní uvádzala, že dieťa má s otcom dobrý vzťah a otec sa o dieťa vie
postarať. Znalkyňa v znaleckom posudku vyhotovenom dňa 04.04.2022 považovala za možnú a vhodnú

aj návštevu maloletého v mieste bydliska otca (F. F.) a to vrátane kontaktu maloletého s príbuzenstvom
otca jedenkrát nateraz bez prespatia, počas 3 hodín cez víkend v nedeľu dopoludnia (za prítomnosti
matky aj prespatie vo výchovnom prostredí otca) a to aj napriek tomu, že dieťa malo ešte len 3 roky. Súd
si neuvedomil si, že maloleté dieťa v čase jeho rozhodovania 09.11.2022 už navštevovalo predškolské
zariadenie kde prespáva bez matky. Prerušovaná úprava styku počas dňa kvôli spánku dieťaťa len

v domácnosti matky narušuje kontakt dieťaťa s otcom a vytváranie vzájomného puta. Okrem toho súd
dostatočne neprihliadol na vzdialenosť medzi bydliskami rodičov (cesta trvajúca 1,5 hodiny autom). Už
v čase rozhodovania okresného súdu bola preto vhodná úprava styku v jeden celý deň (napr. sobota) aj s
poobedňajšímspánkomatoaspoňpourčitúdobu.Zanedôvodnéodvolacísúdpovažovalajneupravenie
styku maloletého s otcom počas Vianočných sviatkov.

30. Z doplneného dokazovania pred odvolacím súdom bolo zistené, že maloleté dieťa je v súčasnej
dobe vo veku 5 rokov. Otec sa od mája 2020 stretáva s maloletým každú stredu od 14.30 hod. do 18.30
hod. a každú nedeľu od 14.30 hod. do 18.30 hod. Od augusta 2024 sa otec stretáva s maloletým bez
prítomnosti matky. Maloletý má v domácnosti otca v F. F. zriadenú detskú izbu. Pozná prostredie u otca

v ktorom na základe dohody rodičov trávil určitý čas v júli a decembri 2023. Denný režim maloletého
je nasledovný: vstáva o 6.45 hod., do materskej školy ide o 7.30 hod, matka si ho preberá približne
o 15.00 hod. Maloletého možno prevziať v materskej škole o 14.30 hod. (olovrant sa poskytuje o
14.00 hod.). Pracovná doba matky je od 9.00 hod. do 14.00 hod. V sobotu a nedeľu maloletý vstáva
o 8.30 hod., okolo 11.30 hod. obeduje, od 12.30 hod do 14.00 hod. podľa matky spí. Vo večerných

hodinách sa ukladá k spánku o 19.30 hod. Otec nie je obmedzovaný časom prevzatia maloletého
nakoľko podľa jeho udania si povinnosti spojené s opaterou rodičov vie zabezpečiť aj prostredníctvom
blízkych osôb. Zo správy z 21.03.2023 zo psychologickej konzultácie B. L. B., klinickej psychologičky,
ktorá sa vyjadrovala na základe požiadavky Agendy sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately
a so súhlasom rodičov vyplýva, že dňa 16.03.2023 bola realizovaná konzultácia s rodičmi za účelom

zlepšiť ich vzájomnú komunikáciu a stabilizovať životnú situáciu rodiny. Konzultácia prebiehala v napätej
atmosfére, rodičia maloletého si neustále skákali do reči, či už pri poskytovaní anamnestických údajov sa
navzájom obviňovali z klamstiev. Podľa psychologičky matka dieťa nie je ochotná korigovať svoje názory
na výchovné prístupy k dieťaťu, odmieta pripustiť možnosť popoludňajšieho spánku dieťaťa u otca,
hoci dieťa od septembra 2022 dokáže spať bez prítomnosti matky v materskej škole. Jej argumenty

nie sú racionálne, ani logicky podložené. Postoje matky dieťaťa majú výrazne majetnícky charakter.
Vo vyjadrení k úradnému záznamu zo dňa 16.11.2023 z telefonickej konzultácie realizovanej matkou
a sociálnou pracovníčkou C. M. E. dňa 18.04.2023 psychologička uviedla, že sa na spoločnej konzultácii
rodičov dňa 16.03.2023 k prespatiu dieťaťa počas popoludňajšieho – prípadného nočného spánku
dieťaťa u otca v F. F. vyjadrila nasledovne: „Nakoľko dieťa dlhšiu dobu nebolo s otcom samostatne,

bolo by vhodné skúsiť kratšiu dobu cca 1 mesiac, vyskúšať pobyt dieťaťa u otca na 1 celý deň aj s
popoludňajším spánkom bez prítomnosti matky, kde som vychádzala zo skutočnosti, že dieťa zvláda
popoludňajší spánok samostatne bez prítomnosti matky v MŠ. Následne je možné pobyt dieťa u otca
predĺžiť na celý víkend aj s nočným spánkom. Takže vyjadrenie matky počas telefonickej konzultácie, žepobyt u otca s prespatím bez matky nedoporučujem, je minimálne skreslená až zavádzajúca informácia“.
Zo záveru správy zo dňa 11.09.2024 vyplýva, že v správaní dieťaťa dominuje pretrvávanie výchovne
nezvládnutého „obdobia vzdoru“, z toho dôvodu odporúča výchovný prístup rodičov zjednotiť, zaviesť aj

direktívne výchovné metódy a nevyhnutná sa javí dôslednosť vo výchove. Aktuálne dieťa neprejavuje
strachzotca,aninegatívnypostojknemu,ztohodôvodujevhodnépredĺženiekontaktovotcasdieťaťom
na 1 – 3 dni počas víkendov.

31. Zhrnúc zistené skutočnosti možno uviesť, že od vydania rozhodnutia okresného súdu uplynula doba

2 rokov. Otec každotýždňovým stretávaním s maloletým od mája 2020 udržiava vzťah s maloletým
a prezentuje tak skutočný záujem o maloletého. V odvolacom konaní nebolo z podaní účastníkov
ako aj výsluchu rodičov (opisujúcich jednotlivé situácie pri stretnutiach) zistené, že by dieťa otca
odmietalo alebo, že by sa otec k nemu správal nevhodne. Vulgárne vyjadrovanie otec poprel. Aj keď
tieto pod vplyvom nekonštruktívnej komunikácie medzi rodičmi nemožno vylúčiť a nie je to preto ani
ospravedlnením je potrebné sa takýchto prejavov pred dieťaťom vyvarovať nakoľko ich vníma. Výčitky

matky podľa odvolacieho súdu súvisia s jej úzkostlivým prístupom k maloletému a keď otec nepristupuje
kmaloletémupodľajejpredstáv.Ztohopotompramenírozdielnyvýchovnýprístuprodičovkmaloletému,
ktorý napokon konštatovala aj psychologička B. L. B.. Z jej aktuálnej správy napokon tiež nevyplýva
negatívny postoj dieťaťa k otcovi. Naopak za vhodné považuje predĺženie kontaktov otca s dieťaťom. Na
správy zo stretnutí maloletého u B. H. B., klinickej psychologičky na základe iniciatívy zo strany matky

nebolo možné prihliadnuť, lebo tieto sa uskutočňovali z iniciatívy matky a na tieto otec psychologičkou
nebol prizývaný napriek jeho tvrdeniu, že mal záujem. Psychologičkou uvádzané zistenia týkajúce sa
maloletého nemohli byť preto posúdené ako objektívne.
32. Z týchto dôvodov a s prihliadnutím na najlepší záujem dieťaťa odvolací súd považoval za vhodné
upraviť stretávanie otca s maloletým v širšom rozsahu ako rozhodol okresný súd. V rámci bežnej úpravy

styku je odôvodnené stretávanie otca s maloletým každý týždeň v kalendárnom roku v stredu od 14.30
hod. do 18.30 hod. nakoľko styk sa takto uskutočňuje už dlhodobo a preto nebol dôvod ho meniť. Ďalej
len kvôli potrebe určitej adaptácie maloletého v prostredí otca považuje za vhodné prvé dva mesiace
od právoplatnosti rozsudku, aby sa otec stretával s maloletým každý párny týždeň v kalendárnom roku
v sobotu od 9.00 hod. do 18.00 hod. a to aj s prihliadnutím na režim dieťaťa. Po uplynutí tejto doby je

odôvodnené stretávanie každý párny týždeň v kalendárnom roku od piatku od 15.30 hod. do nedele
do 18.00 hod. Maloletý je vo veku 5 rokov, je starší, poobedňajší spánok nie je nevyhnutný, má právo
spoznávať prostredie u otca i jeho širšiu rodinu. Napokon je v záujme dieťaťa, aby bol s otcom dlhší čas
aj preto aby si s ním budoval rovnako dobrý vzťah ako s matkou a dieťa má právo na oboch rodičov.

33. Odvolací súd nevidel dôvod neupraviť styk aj počas vianočných prázdnin. Z toho dôvodu rozhodol,
že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým počas vianočných prázdnin vyhlásených Ministerstvom
školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR v danom kalendárnom roku: - každý párny kalendárny rok
od 30.12. od 15.30 hod. do 03.01. do 18.00 hod. nasledujúceho nepárneho kalendárneho rok, - každý
nepárny kalendárny rok od 22.12. od 15.30 hod. do 26.12. do 18.00 hod. Rozsah určil tak, aby počas

týchto prázdnin predstavujúcich aj vianočné sviatky spojené s blížiacim sa sviatkom Nového roka
maloletý s každým z rodičov uvedený čas mohol prežívať, bližšie tak cítiť prítomnosť oboch rodičov
a spolupatričnosť rodiny, čo je v záujme maloletého.

34. K nevykonaniu dôkazu navrhnutému matkou na doplnenie znaleckého dokazovania a nahrávkami

vyhotovenými matkou a k dôkazu navrhnutému otcom ohľadom výsluchu B. L. B., klinickej psychologičky
odvolací súd poukazuje na to, že súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania
a nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy. Nevykonanie dôkazov podľa návrhov alebo predstáv
účastníkov nie je ani postupom, ktorým by účastníkom súd odňal možnosť konať pred súdom, pretože
rozhodovanie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu (§ 185 ods. 1 CSP) nie účastníkovi

konania. Čo sa týka výsluchu psychologičky za dostatočné pre posúdenie veci považoval oboznámenie
sa s jej písomnými vyjadreniami. Nevidel dôvod na doplnenie znaleckého dokazovania pretože nevnímal
narušenie vzťahu medzi maloletým a otcom.

35. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok okresného vo výrokoch IV. a V. zmenil tak ako je uvedené

vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

36. Na záver odvolací súd dodáva, že malo by byť i v záujme matky, aby sa vzťah syn - otec rozvíjal
a malo by byť jej úsilím tento vzťah podporovať a napomáhať jeho rozvoju svojim postojom. Rola obochrodičov je v živote maloletého dieťaťa nezastupiteľná. Práve v tomto období „vzdoru“ dieťaťa, ktorý súvisí
s jeho vekom bude potrebovať pomoc otca pri výchove syna.

37. Otec odvolaní napadol aj výrok VI. týkajúci sa uloženia výchovného opatrenia s poukazom na
to, že psychologickému poradenstvu, ako aj mediácii sa počas konania pred súdom už podrobili
bez akéhokoľvek reálneho pozitívneho výsledku. Toto by podľa neho neprinieslo ani súdom uložené
výchovné opatrenie a jednalo by sa len o zbytočne vynaložené prostriedky, čas a energiu na strane
všetkých zúčastnených.

38. Sústava výchovných opatrení v zmysle ust. § 37 Zákona o rodine je vybudovaná systematicky,
od miernejších zásahov k vážnejším zásahom. Veľmi účinným sa v poslednom období ukázalo najmä
využitie uloženia povinnosti podrobiť sa odbornému poradenstvu v špecializovaných zariadeniach, ktoré
súd môže uložiť rodičom maloletého dieťaťa alebo maloletému dieťaťu. Hoci zákon hovorí všeobecne
o odbornom poradenstve, využíva prevažne psychologické poradenstvo. Poradenstvo možno uložiť

jednému z rodičov, obom rodičom spoločne, niektorému z rodičov alebo obom rodičov a maloletému
dieťaťu. Výhodou tohto opatrenia je, že súd po uložení výchovného opatrenia sleduje jeho vykonávanie
a to v súčinnosti s orgánom sociálno-právnej ochrany detí, v súčinnosti s obcou alebo s príslušným
zariadením, v ktorom je dieťa umiestnené. Podľa záverov poradenstva rozhodne o aplikácii ďalších
opatrení, pričom môže využiť napr. predĺženie poradenstva, resp. jeho rozšírenie o nové ciele. Hmotno-

právnou podmienkou uloženia výchovného opatrenia je, že to vyžaduje záujem dieťaťa.

39. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie síce vyplynulo, že medzi rodičmi nie je
konštruktívna komunikácia ohľadom výchovy a starostlivosti o dieťa, rodičia sa však podrobovali aj
v priebehu odvolacieho konania poradenstvu v CDR na dobrovoľnej báze (od 08.02.2023 na dobu 3

mesiacov 30 hodín s cieľom zlepšenia komunikácie rodičov a eliminácie konfliktov počas realizácie
stykov otca s dieťaťom). Zo správy z 19.06.2023 vyplýva, že počas doterajšej spolupráce s rodinou
došlo k čiastočnému naplneniu cieľa pričom k úplnému naplneniu cieľa je predovšetkým potrebný
reálny záujem oboch rodičov. V súčasnosti prípadne pokračovanie v spolupráci s rodinou považuje
CDR za neefektívne. Rovnako sa rodičia podrobili aj mediácii, ktorá skončila neúspešne podľa správy

z 24.09.2024. Odvolací súd v súčasnej dobe nevidel dôvod k opätovnému nariadeniu výchovného
opatrenia rodičom a preto rozsudok okresného súdu vo výroku VI. ako nedôvodný zrušil (§ 389 ods.
1 písm. d/ CSP.

40. Podľa ust. § 396 ods. 2 CSP odvolací súd rozhodol o náhrade trov celého konania (prvoinštančné

a odvolacie) a aplikáciou ust. § 57, § 58 ods. 1 a § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na ich náhradu. Návrh na náhradu trov konania účastníkmi konania nebol podaný a neboli zistené ani
dôvody pre aplikáciu ust. § 55 CMP.

41. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v

konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne
konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k

porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie
odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil
od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu
ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadochuvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa §
357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o

peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b)
napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je

rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je
prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané

opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo
sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ
domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku
1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má

vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).