Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. august 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 25CoEk/6/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115224293
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marian Hoffmann, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8115224293.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a
členov senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Eduarda Valenčina v exekučnej veci oprávneného:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advocate,
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C., D. XXXX, o vymoženie 613.51 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu

Okresného súdu Prešov č. k. 75Er/530/2015-17 zo dňa 11.12.2023, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie Okresného súdu Prešov č. k. 75Er/530/2015-17 zo dňa 11.12.2023.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „exekučný súd“) uznesením č. k.
75Er/530/2015-17 zo dňa 11.12.2023 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie uviedol, že návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 14.03.2015

sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 613.51 eur s
príslušenstvom, na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym
rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. zo dňa 02.03.2010
sp.zn.: SR 17426/09, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 04.10.2010 a vykonateľnosť dňa 07.10.2010.
Ďalej uviedol, že z predloženého rozhodcovského rozsudku zistil, že sa vymáha plnenie úveru, ktorý
pozostáva z istiny vo výške 613,25 eur, úrok z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 539,26

eur od 19.05.2009 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 176,87 eur, a to všetko do
3 dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Keďže si povinný svoju povinnosť vyplývajúcu
zo záväzkového vzťahu riadne nesplnil, čím sa stal dlh v zmysle dohodnutých podmienok splatný
vcelku, oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie. Oprávnený pripojil k exekučnému titulu aj
zmluvu o úvere uzavretú dňa 26.08.2008. Súčasťou zmluvy sú aj všeobecné obchodné podmienky
poskytnutia úveru vyhotovené ako formulár. Súd sa zaoberal osobou povinného, dlžníkom, pri ktorom

je nepochybné, že zmluvu uzatváral ako fyzická osoba, ktorá nekonala v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Ako z obsahu spisu vyplýva, veriteľ (oprávnený)
uzatváral s dlžníkom (povinným) zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Nespotrebiteľský charakter zmluvy
musí byť preukázaný bezpečne, t. j. spôsobom nevzbudzujúcim pochybností, pričom dôkazné bremeno
na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy má dodávateľ (veriteľ). Prvoinštančný súd sa
ďalej zaoberal obsahom predmetného ustanovenia - rozhodcovskej doložky, z ktorej vyplýva, že ak

ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto
zmluvy o úvere, vrátane sporu o ich platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj sporu, ktorý vznikne z
dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej
zmenky, vrátane sporu ojej platnosť, výklad alebo zrušenie, na všeobecnom súde, považuje sa táto
skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodovacej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije
v prípade, aj pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej

je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená
právomoc Stáleho rozhodcovského súdu. Konštatoval, že predmetné ustanovenie, ktorého obsahombola možnosť, aby spory mohli byt' riešené aj v súdnom konaní a výber jednej z alternatív riešenia
sporov spočíval na žalobcovi spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Možnosť výberu je podľa názoru Súdu len zdanlivá. Poukázal na

to, že rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní,
znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom, ak dodávateľ už
pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. V rámci modelu spotrebiteľskej zmluvy je
to zvyčajne veriteľ, kto dá návrh na začatie konania proti spotrebiteľovi, ktorý získal služby. Veriteľ
môže na základe predmetnej rozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanie rozhodcovského

orgánu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Na základe tejto rozhodcovskej
doložky spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči takýmto nárokom
na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Ak rozhodcovská doložka dáva na výber medzi štátnym
a rozhodcovským súdom, ale pre prípad vyvolania rozhodcovského konania dodávateľom sa musí
spotrebiteľ podrobiť rozhodcovskému konaniu, nie je možné poskytnúť súdnu ochranu v rámci exekúcie,
ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a oprávneným je dodávateľ. Uzavrel, že rozhodcovská

doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbu
spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom, ak dodávateľ už pred spotrebiteľom
podal žalobu na rozhodcovskom súde. V rámci modelu spotrebiteľskej zmluvy je to zvyčajne veriteľ, kto
dá návrh na začatie konania proti spotrebiteľovi, ktorý získal služby. Veriteľ môže na základe predmetnej
rozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému orgánu, ktorý si sám zvolil a

vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Na základe tejto rozhodcovskej doložky spotrebiteľ ešte
pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči takýmto nárokom na riadnom súde v
mieste svojho bydliska. Ak rozhodcovská doložka dáva na výber medzi štátnym a rozhodcovským
súdom, ale pre prípad vyvolania rozhodcovského konania dodávateľom sa musí spotrebiteľ podrobiť
rozhodcovskému konaniu, nie je možné poskytnúť súdnu ochranu v rámci exekúcie, ak je exekučným

titulom rozhodcovský rozsudok a oprávneným je dodávateľ. Bol toho názoru, že v tomto prípade
neboli splnené podmienky prijateľnosti rozhodcovskej zmluvy. Dospel k názoru, že rozhodcovská
doložka v znení ako je uvedená v rozhodcovskej doložke, v zmysle ktorej môže byť spotrebiteľovi
nanútená právomoc rozhodcovského súdu je podľa názoru súdu neplatná, nakoľko spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Nakoľko neplatná rozhodcovská

zmluva nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu, týmto je daný rozpor exekučného titulu so
zákonom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

2. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu o zamietnutí poverenia odvolanie oprávnený.
Namietal nesprávne právne posúdenie veci a nesprávne skutkové zistenia. Uviedol, že exekučný

súd nesprávne interpretoval spotrebiteľa ako fyzickú osobu. Podľa názoru odvolateľa spotrebiteľom
je fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na
výkon zamestnania, povolania, podnikania. Skutočnosť, na čo konkrétne bol spotrebiteľom daný úver
použitý, oprávnený už neskúma. Exekučný súd v konaní o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie z
predložených podkladov (exekučný titul, žiadosť o udelenie poverenia a návrh na vykonanie exekúcie)

posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie sa obmedzuje
na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu. Preskúmavaním materiálnej stránky
zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť
a súlad s dobrými mravmi). Exekučný súd nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie, ale musí
sa obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu. Postupom súdu dochádza k nahradzovaniu

konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore
s obsahom a účelom Zákona o rozhodcovskom konaní. Oprávnený namietal tiež neúplné zistenie
skutkového stavu veci súdom prvej inštancie. Poukázal na to, že rozhodcovská zmluva bola uzatvorená
podľa § 3 a nasl. Zákona o rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu na
samostatnej listine. Oprávnený poukázal na skutočnosť, že v zmysle § 2 ods. 2 druhá veta predmetnej

zmluvy sa účastníci zmluvy dohodli, že v prípade akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov
uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o
úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej
zmluvy, t.j. povinnému nebola odňatá možnosť konať pred všeobecným súdom. Oprávnený poukázal
na ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého je neprijateľnou

zmluvnou podmienkou, ak v rámci rozhodcovskej doložky dodávateľ od spotrebiteľa požaduje, aby
spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, pričom v zmysle dôvodovej správy
bolo úmyslom predmetnej úpravy umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. V
prípade, že obe strany rozhodcovskú doložku v znení o výbere rozhodcu podpísali, svojím podpisomvyslovili súhlas s prerokovaním sporu pred rozhodcom ustanoveným už v rozhodcovskej doložke/
zmluve. Sporová strana mohla už pri podpise rozhodcovskej doložky alebo zmluvy vysloviť nesúhlas s
osobou uvedeného rozhodcu a mala možnosť navrhnúť na rozhodovanie iného rozhodcu. Oprávnený

teda navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP) po
zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou
(§ 359 CSP) proti rozhodnutiam, proti ktorým je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal napadnuté

uznesenia ako aj konania im predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP,
bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie
je dôvodné.

4. Odvolací súd konštatuje, že rozhodujúcou právnou otázkou v predmetnej veci je ustálenie charakteru
právneho vzťahu medzi oprávneným a povinným, teda či sa jedna o spotrebiteľský vzťah. Odvolací

súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že v predmetnom prípade sa jedná o spotrebiteľský
vzťah a povinný v zmluve vystupoval ako fyzická osoba, pri vypĺňaní zmluvy mal povinný uvedené
číslo občianskeho preukazu, žiaden IČO a teda mal pri uzatváraní zmluvy o úvere č.l 170406 zo dňa
26.08.2008 postavenie spotrebiteľa v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Odvolací súd
poukazuje na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, napr. vo veci C-497/13 Faber, z ktorej vyplýva,

že vnútroštátny súd rozhodujúci o spore týkajúcom sa zmluvy, ktorá by mohla patriť do pôsobnosti tejto
smernice, je povinný overiť, hneď ako disponuje právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na
tento účel alebo nimi môže disponovať na základe jednoduchej žiadosti o bližšie vysvetlenie, či kupujúci
môže byť kvalifikovaný ako spotrebiteľ.

5. Samotná skutočnosť, že povinný uzatváral zmluvu na účely zamestnania, nezakladá dôvod, že
povinný konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na
rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie C-110/14 Costea z 3. septembra 2015, z ktorého vyplýva, že
fyzickú osobu vykonávajúcu povolanie advokáta, ktorá uzatvorila s bankou zmluvu o úvere bez toho, aby
vnejbolšpecifikovanýúčeltohtoúveru,možnopovažovaťza„spotrebiteľa“,aktátozmluvaniejespojená

s obchodmi, podnikaním alebo povolaním tohto advokáta. Ďalej z rozhodnutia Súdneho dvora Európskej
únie vo veci C- 464/01 Johann Gruber proti Bay Wa AG vyplýva, že je na konajúcom súde, aby rozhodol,
či bola predmetná zmluva uzavretá s cieľom uspokojiť v nie nezanedbateľnom rozsahu potreby týkajúce
sa obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti dotknutej osoby, alebo naopak, či bol podnikateľský účel
len nevýznamný. Na tento účel musí tento súd zohľadniť všetky rozhodujúce skutkové okolnosti, ktoré

objektívne vyplývajú zo spisu; naopak nie je potrebné zohľadňovať okolnosti alebo skutočnosti, o ktorých
mohol druhý účastník zmluvy vedieť pri uzatváraní zmluvy, s výnimkou prípadu, ak sa osoba, ktorá
sa dovoláva postavenia spotrebiteľa, správala tak, že u druhého účastníka zmluvy mohla oprávnene
vzbudiť dojem, že koná na podnikateľské účely.

6. Odvolací súd obdobne ako súd prvej inštancie vyhodnotil vzťah oprávneného a povinného založený
zmluvou o úvere zo dňa 26.08.2008 ako vzťah spotrebiteľský. Zo základných zásad civilného poriadku
platí, že ten kto tvrdí určitú skutočnosť, je povinný ju preukázať, teda odvolací súd konštatuje, že
dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon podnikania úverového dlžníka
ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku - teda veriteľa (oprávneného). Označenie povinného okrem iných

identifikačných údajov aj jeho číslom občianskeho preukazu, rodným číslom, nemá bez ohľadu na iné
skutočnosti za následok charakterizovanie vzájomného vzťahu medzi zmluvnými stranami ako vzťahu
nespotrebiteľského. Taktiež ani zaškrtnutie políčka účel úveru- zamestnanie nie je možné považovať
za unesenie dôkazného bremena ohľadom tvrdenia, na aký účel bol úver poskytnutý, keďže tento
údaj nedáva odpoveď na otázku, na čo konkrétne bol úver braný, či uvedená činnosť predstavuje

činnosť v rámci výkonu jeho zamestnania, prípadne, či súvisí s takýmto predmetom činnosti povinného.
Odvolací súd dáva do pozornosti aj tú skutočnosť, že zo zmluvy o úvere vyplýva, že oprávnený vopred
naformuloval možnosti, na ktorý mal byť úver poskytnutý ako výkon zamestnania, povolania, podnikania
alebo iný účel, pričom práve ustanovenie § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch upravuje, že spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na

iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Z uvedeného je odvolaciemu súdu
zrejmé, že formuláciou predmetnej zmluvy sa oprávnený pokúsil o vylúčenie úverovej zmluvy zo súdnej
kontroly neprijateľných zmluvných podmienok, tým že vopred predpripravil situáciu, kedy povinný vylúči
jeho status spotrebiteľa bez ohľadu na skutočný účel, za akým prostriedky boli poskytnuté. Odvolacísúd taktiež dáva do pozornosti tú skutočnosť, že oprávnený v odvolaní namietal iba tú skutočnosť,
že exekučný súd v prípade predmetnej zmluvy sa jedná o individuálne dojednanú podmienku, v
prípade ktorej nemôže ísť o podmienku neprijateľnú v zmysle naznačovanom povinným. Oprávnený

je presvedčený, že rozhodcovská zmluva bola uzavretá platne, v zmysle platných právnych predpisov
a nemožno mať žiadne pochybnosti ojej legitimite. Prípustnosť rozhodcovských doložiek vyplýva aj
zo súdnej judikatúry a odbornej literatúry. Medzi oprávneným a povinným bola v predmetnom prípade
uzatvorená rozhodcovská zmluva, a to na samostatnom liste papiera, oddelene od samotnej Zmluvy o
úvere. Zároveň oprávnený poukázal v odvolaní, že povinný svojím podpisom zo dňa 26.08.2008 vyhlásil,

že s uzatvorením Rozhodcovskej zmluvy súhlasí a vyhlásil, že bol pred uzatvorením zmluvy osobitne
poučený o dôsledkoch uzatvorenia tejto rozhodcovskej zmluvy.

7. Po ustálení charakteru právneho vzťahu medzi účastníkmi exekučného konania, odvolací súd sa
stotožnil s postupom súdu prvej inštancie, ktorý následne riešil rozhodujúcu právnu otázku platnosti
rozhodcovskej doložky.

8. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia spotrebiteľskej
rozhodcovskej zmluvy (ďalej len „OZ“), ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

9. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu

plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

10. Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

11. Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

12. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa

považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa,
aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

13. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

14. Súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že predložená spotrebiteľská
rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nebola individuálne dojednaná, a preto
je neplatná a rozhodcovský súd nemal právomoc rozhodnúť o spore zo zmluvy a vydať spôsobilý
exekučný titul. Samotná rozhodcovská doložka, ale aj okolnosti jej uzavretia musia rešpektovať úpravu
Občianskeho zákonníka týkajúcu sa spotrebiteľských zmlúv.

15. Ak má byť rozhodcovská doložka právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť
výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby
medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená. Kritériom pre záver, že
nejde o individuálne vyjednanú doložku je zväčša forma jej uzavretia, t.j. skutočnosť, že rozhodcovská

doložka je súčasťou zmluvy o úvere vo formulára vej podobe, teda bez možnosti zmeny jej obsahu,
či výberu konkrétneho rozhodcovského súdu. Takto to bolo aj v prípade preskúmanej rozhodcovskej
doložky, ktorá bola súčasťou čl. 15 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Na základe uvedeného
dospel k záveru, že predmetná rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná, opak nepreukázal
ani oprávnený.

16. Podstatou a hlavnou črtou formulárových spotrebiteľských zmlúv, či všeobecných obchodných
podmienok je, že pri uzatváraní zmluvného vzťahu sa nemenia, sú všeobecné a záujemca o službu
tieto podmienky prijme alebo ich odmietne a zmluva nevznikne. Predovšetkým v tom spočíva faktickánerovnosť zmluvných strán. Je zrejmé, že spotrebiteľ je tak čo do vyjednávacej pozície, ako aj čo
do informovanosti v nevýhodnom postavení oproti dodávateľovi (Mostaza Claro bod 25-28, uznesenie
POHOTOVOSŤ C-76/10 bod 37, a iné).

17. Odvolací súd sa vo vzťahu k tejto individuálne nedojednanej zmluvnej podmienke pridržiava
spoločného stanoviska občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove
zo dňa 27.09.2010, podľa ktorého: „Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej
po 31.12.2007 alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy,

ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory
s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný
rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre
exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si
medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie
na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh

na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne
aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom 2008.“

18. V prejednávanom prípade bola v čl. 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru naformulovaná
rozhodcovská doložka v znení, podľa ktorej všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, ručiteľského

vyhlásenia, vrátane sporu o ich platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody
o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky,
vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským
súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841
04 Bratislava, IČO: 35 922 761, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde,

rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu a to jedným
rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu alebo b) pred príslušným
súdom SR, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu. Z
uvedeného vyplýva, že práve oprávnený, ktorý je takmer zakaždým žalujúcou zmluvnou stranou, vopred
naformuloval konkrétny rozhodcovský súd, ktorý mal rozhodnúť všetky spory vyplývajúce zo zmluvy o

úvere, resp. z dohody o vyplnení zmenky, bez toho, aby tento výber mohol povinný zmeniť. Taktiež
oprávnený neuviedol povinnému rozdiely medzi konaním pred rozhodcovským súdom a konaním pred
všeobecným súdom. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že stanovenie rozhodcovského
súdu a prioritné určenie rozhodcovského konania v prípadných sporoch medzi účastníkmi tak, ako je
to naformulované v predmetnom prípade, teda v typizovanom tlačive pochádzajúcom od oprávneného,

obchádzajúc možnosti zabezpečenia náležitej ochrany práv povinného a potláčajúc základné procesné
postupy súdneho konania, stavia povinného do situácie vzdania sa vopred práv, ktoré mu priznáva
zákon, jednoznačne bez uvedomenia si dôsledkov a závažnosti možného stavu do tej miery, aby venoval
rozhodcovskej zmluve zvýšenú pozornosť. Aj z uvedených dôvodov je nevyhnutné posúdiť predmetnú
zmluvu ako neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a teda neplatnú podľa

§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.

19. Pre vykonanie exekúcie tak chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný
titul. Rozhodcovský rozsudok vo veci vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť.
Vydaný rozsudok nie je platný, nemá právne účinky, a takýto rozsudok nemôže byť považovaný za

rozhodnutie, ktoré je spôsobilé byť podkladom pre nariadenie exekúcie. Na splnenie tejto podmienky
musí exekučný súd prihliadať v každom štádiu exekučného konania. Vo veci sp.zn. 3Cdo 146/2011
Najvyšší súd SRjudikoval, že cit.: „Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za
exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať,
či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu

rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol
vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s
právomocouprejednaťdanýspor,niejeexekučnýsúdviazanýtým,akotútootázkuvyriešilrozhodcovský
súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej

okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný.“. (Obdobne porov. aj uznesenie
NS SR vo veci 6Cdo 143/2011, 2Cdo 245/2010, uznesenia Ústavného súdu vo veciach IV. ÚS 55/2011,
IV.ÚS60/2011análezÚstavnéhosúduČeskejrepublikysp.zn.II.ÚS2164/10zodňa1.novembra2011.20. Z vyššie uvedených dôvodov napokon odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie nerozhodol
nad rámec zverenej právomoci, že svojím postupom neodňal oprávnenému možnosť konať pred súdom
a vec vecne správne právne posúdil. Preto odvolací súd potvrdil postupom podľa § 387 CSP ako vecne

správne oprávneným napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, keďže odvolací súd dospel k rovnakým
záverom ako súd prvej inštancie a mal za preukázané, že exekučný titul nie je spôsobilý byť podkladom
na nútený výkon rozhodnutia.

21. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262

CSP pri zastavení exekučného konania (§ 44 ods. 4 Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017).

22. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.
2 veta druhá Civilného sporového poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).