Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. november 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14CoP/78/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123201837
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2123201837.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov: JUDr.

Róberta Foltána a JUDr. Kristíny Srnkovej v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. B., narodený
XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny Trnava, J. Bottu 4, Trnava, dieťa rodičov: matky - C. D. E., narodená XX.XX.XXXX, trvale
bytom F. G. H. XXXX/XX, I., právne zastúpená: JUDr. Marián Geleneky, advokát, Garbiarska 20, 064 01
Stará Ľubovňa, otca - J. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/XX, B. L. M., právne zastúpený:
Advokátska kancelária JUDr. Roman Škerlík, advokát, so sídlom Letná 61, 052 01 Spišská Nová Ves,
v konaní o návrhu otca na zníženie výživného a návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní otca

proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 20P/17/2023-130 zo dňa 30.10.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti
p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom č. k. 20P/17/2023-130 zo dňa 30.10.2023 súd prvej inštancie výrokom I.
návrh matky na zvýšenie výživného zastavil, výrokom II. návrh otca na zníženie výživného zamietol a

výrokom III. žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ustanovení § 24 ods. 1, § 26,
§ 28 ods. 1 písm. a/, b/. c/, § 28 ods. 2, § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 4, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 78
ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „Zákona
o rodine“), § 29 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku
(ďalej ako „Civilný mimosporový poriadok“), § 217 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového

poriadku (ďalej ako „Civilný sporový poriadok“).

3. Súd prvej inštancie sa v konaní a pri rozhodovaní zameral najmä, nie však výlučne, na otcom
uvádzanú zmenu pomerov na jeho strane. Ďalšie otcom uvádzané argumenty, čo by podporné,
vyhodnocoval už predtým aj Krajský súd v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. 24CoP/175/2021,
pričom súd prvej inštancie pri rozhodovaní o znížení výživného prihliadal aj na závery vyslovené v
citovanom konaní, nakoľko v konaní o zníženie (alebo zvýšenie) výživného súd všeobecne porovnáva

stav predchádzajúci so stavom súčasným v čase rozhodovania súdu. Zisťoval, či došlo k zásadnej
zmene pomerov na strane povinného alebo oprávneného. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej
inštancie za nepochybne preukázané, že od posledného rozhodnutia vo veci určenia výživného na
maloletéhorozsudkomKrajskéhosúduvPrešoveč.k.24CoP/175/2021-1171zodňa30.08.2022,ktorýmbolastanovenápovinnosťotcaplatiťvýživnénamaloletéhovovýške120eur,nedošlok zásadnejzmene
pomerov na strane povinného z výživného a nie je daný dôvod na zmenu rozhodnutia o výživnom.

4. K uvádzaným zmenám v pomeroch na strane otca od poslednej úpravy výživného súd prvej inštancie
uviedol, že tieto zmeny nepovažoval za vážne a zásadné v tom zmysle, že by boli schopné privodiť
zmenu rozhodnutia o poslednej úprave výživného. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu
povinného na zníženie výživného k maloletému vychádzal z možností, schopností a majetkových
pomerov otca, keď otec síce preukázal svoj príjem, avšak súd pri určovaní výživného musel vychádzať

z potencionality. Súd na základe potencionality príjmu otca ustálil príjem otca na úrovni minimálnej mzdy,
ktorá za rok 2022 predstavovala sumu 646 eur.

5. K nariadenému asistovanému styku ako skutočnosti spôsobujúcej zmenu pomerov uviedol súd prvej
inštancie, že rešpektoval už stanovený a upravený styk otca s maloletým rozsudkom Krajského súdu
v Prešove č. k. 21CoP/171/2019-515 zo dňa 25.06.2020. Krajský súd ustanovil stretávanie otca s

maloletým v párnom týždni. Z činnosti súdu je známe, že otec za maloletým synom v párne týždne
dochádza, súd tak aj asistovaný styk stanovil na párny týždeň, aby minimalizoval výdavky otca na
cestovnézamaloletýmdoI..Inévýdavkyspojenésasistovanýmstykomatedaajsozmenoupomerovna
strane otca maloletého otec neuvádzal. Súd preto túto zmenu nepovažoval za podstatnú, keďže otec v
párnom týždni beztak do I. za maloletým dochádzal a dochádza. Pokiaľ ide o zvýšený prídavok na dieťa,

tento je podľa súdu prvej inštancie štátnou dávkou, ktorá patrí dieťaťu, a má z časti pokryť výdavky na
maloletého.Nenahrádzavšakvyživovaciupovinnosťrodiča,pretoanijehozvýšenienemožnopovažovať
za zmenu pomerov účastníkov konania. Ohľadom daňového bonusu súd prvej inštancie uviedol, že
matka v súčasnosti daňový bonus nepoberá. Takisto nemohol súd prvej inštancie ako relevantný dôvod
pre zmenu pomerov brať do úvahy pôžičku, ktorá má byť splatná až v roku 2032, ani tvrdenia otca o tom,

že sám má minimálne náklady a s ich platením mu pomáhajú aj rodinní príslušníci.

6. Súd prvej inštancie posudzoval aj zmenu pomerov na strane maloletého. Uviedol, že zníženie
výživného, ak na to nie je relevantný dôvod, nie je v záujme maloletého. Ďalej skúmal matkou uvádzané
mesačné náklady na maloletého, ktoré otec nijako nespochybňoval. Tieto súd prvej inštancie považoval

za primerané veku a potrebám maloletého dieťaťa. U maloletého od poslednej úpravy výživného
nenastali také skutočnosti, ktoré by umožňovali znížiť výživné. Naopak, maloletý rastie a športuje, čo
má za následok ďalšie narastanie výdavkov.

7. Súd prvej inštancie nevyhovel navrhovateľovi a nepripojil spis Okresného súdu Stará Ľubovňa sp.

zn. 4P/126/2020, nakoľko už k rozhodovaniu o neodkladnom opatrení si nechal pripojiť rozhodnutie
Krajského súdu v Prešove č. k. 24CoP/175/2021-1171 zo dňa 30.08.2022, ktoré bolo odvolacím
rozhodnutím v odvolacom konaní voči konaniu sp. zn. 4P/126/2020.

8. Protirozsudkusúduprvejinštanciepodalodvolanieotec,atoprotivýrokomII.aIII.,tedaozamietnutí

jeho návrhu na zníženie výživného a rozhodnutiu o trovách konania, pričom dôvodil, že súd prvej
inštancie nesprávne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP), súd na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a
vec nesprávne právne posúdil (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Žiadal rozsudok
súdu prvej inštancie zmeniť tak, aby sa výživné na maloletého A. znížilo zo 120 eur na 70 eur mesačne.

9. V odvolaní otec namietal, že súd prvej inštancie pri argumentácii potencionalitou otcových príjmov
nedostatočne zistil, či existujú voľné pracovné miesta, kde by sa otec mohol zamestnať s prihliadnutím
na zdravotné obmedzenie otca. Rovnako otec poukázal na svoje zdravotné znevýhodnenie, ktoré podľa
jeho názoru nevzal súd prvej inštancie do úvahy. Rozhodnutie súdu je podľa otca založené len na

domnienke sudcu o existencii voľných pracovných miest bez riadneho preukázania danej skutočnosti.

10. K načasovaniu asistovaného styku sa otec vyjadril tak, že s názorom súdu prvej inštancie
nesúhlasí, nakoľko asistovaný styk (v CDR Trnava) prebieha v piatok od 14.00 hod do 15,30 hod., avšak
súd ustanovil stretávanie otca s maloletým v sobotu od 9,00 hod. do 17,00 hod. Otec nebýva v I. a ani

v blízkom okolí, nemá tam žiadnych známych, príbuzných u ktorých by mohol prespávať. Prakticky to
znamená, že otec každý piatok v párnom týždni dochádza z obce M. do I. za účelom asistovaného styku
s maloletým A. v CDR Trnava. Následne toho istého dňa (piatok) sa otec vráti domov a nasledujúci deň
(sobota) otec opakovane cestuje do I. za účelom styku s maloletým A. tak, ako bol súdom ustanovený.Týmto cestovaním otcovi vznikajú zvýšené náklady. Navyše otec poznamenal, že hoci otec v sobotu
riadne pricestuje do I., matka otcovi maloletého A. neodovzdá, otcovi bráni v styku s maloletým synom
a otec sa v súčasnosti domáha výkonu súdneho rozhodnutia. Otec poznamenáva, že jedna cesta z

miestabydliskaotcadoI.trvápribližne5hodín.CelkovotakoteclencestovanímdoI.vpiatokanásledne
sobotu strávi cca. 20 hodín vo vlaku.

11. Otec sa nestotožnil s odôvodnením súdu prvej inštancie v časti rodinného prídavku a daňového
bonusu. Otec má za to, že i keď povinnosť prispievať na výživu maloletých majú predovšetkým rodičia

a vyplácanie prídavkov na deti nenahradzuje plnenie tejto povinnosti, predsa len (aj úradmi alebo
inštitúciami iných štátov) vyplácané rodinné prídavky (rodinné dávky, vyrovnávacie dávky alebo ich
doplatok) môžu sčasti uhradiť odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Súd prvej inštancie pri určovaní
výšky výživného na maloleté dieťa musí preto podľa otca prihliadať aj na to, do akej miery sú potreby
maloletého hradené z takýchto zdrojov (otec uviedol na podporu svojich tvrdení uznesenie Najvyššieho
súdu SR z 19. marca 2018, sp. zn. 3 Cdo 88/2017).

12. Rovnako otec namietal, že závery súdu prvej inštancie, že pôžička splatná až v roku 2032 nemôže
byť braná do úvahy ako dôvod pre zmenu pomerov na strane otca. Naopak, podľa otca predložená
zmluva o pôžičke potvrdzuje, že nie je v možnostiach otca hradiť súdom stanovené výživné, otec sa musí
zadlžovať a súdom určená výška výživného v sume 120 eur mesačne nie je pre otca udržateľná. Je preto

bez právneho významu splatnosť pôžičky. Súd prvej inštancie sa podľa otca nevysporiadal s existenciou
exekučného konania, vedeného voči otcovi na vymoženie dlžného výživného, a to napriek tomu,
že existencia daného exekučného konania potvrdzuje, že súdom určená výška výživného presahuje
možnosti otca. Otec ďalej poukázal na to, že pokiaľ súd prvej inštancie argumentoval vlastníctvom
bytu, resp. možnosťou jeho užívania, tento byt doposiaľ nie je zapísaný na liste vlastníctva a otec súdu

predložil potvrdenie príslušného okresného úradu o tom, že nevlastní žiadnu nehnuteľnosť. Súd prvej
inštancie pritom v bode 42 rozsudku konštatuje, že sa jedná o nevysporiadaný majetok, pričom otec
nemôže užívať majetok, ktorý nie je vysporiadaný.

13. Pokiaľ ide o zmenu pomerov na strane maloletého A., otec tvrdí, že nastala a v konaní bola reálne

preukázaná len jediná zmena pomerov, a síce zmena výšky prídavku na dieťa. Od poslednej úpravy
výšky výživného na maloletého A. uplynul len približne jeden rok, za takéto obdobie nedošlo k žiadnej
podstatnej zmene pomerov na strane maloletého, rastu, zmene vzdelávacích potrieb, zmene záujmov
a podobne, ktoré by odôvodňovali nárast výdavkov v dôsledku zmeny veku dieťaťa. Zmena výdavkov
na maloleté dieťa ani nebola zo strany matky preukázaná. Otec poukázal na rozpor medzi tvrdením

súdu na pojednávaní, kedy mal súd uviesť, že výdavky na maloletého sú reálne v nižšej sume, ako ich
matka predložila.

14. K odvolaniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník. Vo vyjadrení uviedol, že sa stotožňuje
srozhodnutímsúduprvejinštancieanavrhol,abyodvolacísúdnapadnutýrozsudoksúduprvej inštancie

potvrdil.

15. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka. Vo vyjadrení uviedla, že s rozhodnutím súdu prvej inštancie sa
stotožňuje, považuje ho za správne a s jeho odôvodnením súhlasí. Podľa matky sa súd prvej inštancie
náležite vysporiadal so zdravotným znevýhodnením otca, keď poukázal na odborný posudok o invalidite

a tento dokument nevylučuje, aby otec vykonával fyzicky menej náročnú prácu. Súd prvej inštancie
tiež poukázal na to, že otec sa mohol podrobiť rekvalifikácii, čo však neurobil. Matka tiež tvrdí, že
od predchádzajúceho rozhodnutia o určení výživného sa nezmenili pomery na strane otca, naopak,
zvýšili sa výdavky na maloletého. Dovolanie voči rozhodnutiu, ktorým bol potvrdený rozsudok o určení
výživného na sumu 120 eur, bolo odmietnuté a bolo konštatované, že pri vyhodnotení určenia výšky

výživného nebol zistený žiaden rozpor v úvahe odvolacieho súdu. Matka uviedla, že nepopiera svoje
presťahovanie s dieťaťom do I., avšak toto považuje za konanie, na ktoré nepotrebuje súhlas bývalého
manžela. Matka sa k nehnuteľnostiam otca vyjadrila v tom zmysle, že byt si nedal skolaudovať zámerne,
za účelom, aby nebol evidovaný ako jeho vlastníctvo.

16. Vyjadril sa otec aj kolízny opatrovník, obaja v tom zmysle, že sa po preštudovaní vyjadrení
ostatných účastníkov konania, pridŕžajú svojich predchádzajúcich stanovísk.17. KrajskýsúdvTrnaveakosúdodvolací(§34Civilnéhosporovéhoporiadku),pozistení,žeodvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom – účastníkom,
otcom (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon

odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie
má zákonné náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f) a h) Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnutý
rozsudok bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§
66 Civilného mimosporového poriadku), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za

následoknesprávnerozhodnutievoveci,ktoréalenezistil(§67Civilnéhomimosporovéhoporiadku),bez
potrebyzopakovaniaalebodoplneniadokazovania(§68Civilnéhomimosporovéhoporiadku),postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke
odvolacieho súdu minimálne päť dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku)
a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutej časti vecne správny, v dôsledku

čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

18. Za tohto stavu odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový
stav, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne
rozhodné pre posúdenie návrhu na zníženie výživného (a návrhu matky na zvýšenie výživného, voči

ktorému rozhodnutiu nebol podaný opravný prostriedok) a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa
i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia
a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil a preto sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolací súd
konštatuje správnosť jeho dôvodov a už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie

rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre
ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na
zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:

19. Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo rozhodovanie o návrhu otca na zníženie

výživného pre maloletého A. zo sumy 120 eur mesačne na sumu 70 eur mesačne. Súd prvej inštancie
napadnutým rozsudkom zamietol návrh otca na zníženie výživného a žiadnemu z účastníkov nepriznal
nárok na náhradu trov konania (voči týmto výrokom bolo podané odvolanie zo strany otca). Predmetom
prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku a argumenty otca
predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či boli splnené podmienky pre zníženie výživného otca

pre maloletého syna.

20. Podľa § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (odsek 1). Obaja rodičia prispievajú
na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo

podieľať sa na životnej úrovni rodičov (odsek 2). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj
na starostlivosť rodičov o domácnosť (ods. 4). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (ods. 5).

21. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

22. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

23. Stanovenie vyživovacej povinnosti povinného rodiča nie je nemenné. Môže dôjsť totiž k
zmene pomerov ako na strane povinného, tak i na strane oprávneného, pokiaľ sa výrazným spôsobom
prejavia v pomeroch účastníkov, môžu znamenať dôvod pre novú úpravu vyživovacej povinnosti. Súdpri svojom rozhodovaní v takomto konaní zisťuje okolnosti dôležité pre určenie pôvodnej vyživovacej
povinnosti a posudzuje, či sa tieto okolnosti podstatne a výrazným spôsobom zmenili, či podstatne a
výrazným spôsobom zasahujú do pomerov účastníkov a či ide o zmenu, ktorá je spôsobilá privodiť

potrebu novej úpravy vyživovacej povinnosti. Medzi najčastejšie dôvody zmeny pomerov možno
zaradiť uplynutie dlhšieho obdobia od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti, ďalej podstatná zmena
zárobkových možností a schopností povinného rodiča, prípadne i rodiča, ktorému je dieťa zverené do
výchovy, pribudnutie či ukončenie vyživovacej povinnosti, ktorá bola zohľadňovaná v čase posledného
rozhodnutia, u detí nastúpenie ďalšej, vyššej formy štúdia zabezpečujúcej prípravu na budúce povolanie

ainé.Zmenapomerovpritommôžebyťodôvodnenábuďsubjektívne-okolnosťaminastranepovinného,
resp. na strane oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov.

24. Z vyššie citovaných ustanovení Zákona o rodine vyplýva, že konkrétna výška výživného je
ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane výživou povinného.
Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom

na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie
jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku,
zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Vo všeobecnosti
možno za odôvodnené (opodstatnené) potreby z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti považovať

náklady spojené s výživou, ošatením, bývaním, starostlivosťou o zdravie, ako aj náklady súvisiace so
vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a záujmami. Medzi odôvodnené potreby nepatria
len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným
stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť.
Rámec odôvodnených potrieb sa súčasne so zmenenými ekonomickými pomermi a nárastom spotreby

rozširuje. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery,
existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové
pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných
povinných voči týmto osobám.

25. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať
výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť
o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické
príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek,
zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na

trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto
kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú.
Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a
dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným
poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na

zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa
preukáže,žetobolrodič,ktorýsavzdalbezvážnehodôvoduvýhodnejšiehozamestnaniaalebozárobku.
V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

26. Výživné pre maloletého bolo naposledy určené rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k.

24CoP/175/2021-1171 zo dňa 30.08.2022, ktorým bol zmenený rozsudok Okresného súdu Stará
Ľubovňa sp. zn. 4P/126/2020-894 zo dňa 02.06.2021 v spojení s opravnými uzneseniami sp. zn.
4P/126/2020-916 zo dňa 29.06.2021 a sp. zn. 4P/126/2020-943 zo dňa 19.07.2021, pričom výživné
na maloletého A. bolo určené na sumu 120 eur mesačne. V čase vydania predmetného rozsudku bol
maloletý žiakom štvrtého ročníka, matka uviedla náklady naňho, ktoré súd vyhodnotil ako primerané

veku. Otec už v čase rozhodovania súdu mal odborný posudok, v zmysle ktorého je jeho pokles
pracovnej schopnosti 20 %, teda invalidita mu nevznikla, ale má zdravotné obtiaže, ktoré mu nedovoľujú
sa na trhu práce uplatniť bez obmedzení. Na strane otca teda nedošlo v tomto smere k zmene pomerov,
ktoré by bolo nutné zohľadniť pri určení, resp. znížení výživného.

27. Vychádzajúc z výsledkov súdom prvej inštancie vykonaného dokazovania súd prvej inštancie
správne skonštatoval, že v danej veci nie sú splnené podmienky pre zníženie výživného otca na maloleté
dieťa. Súd prvej inštancie správne porovnal pomery v čase ostatnej úpravy výživného, ktorá bola
realizovaná vyššie uvedeným rozsudkom Krajského súdu v Prešove a náležite vyhodnotil neexistenciudôvodov pre zmenu ostatného rozsudku o výživnom v zmysle ustanovenia § 62 a v zmysle ustanovenia
§ 75 ods. 1 Zákona o rodine. Súd prvej inštancie v postačujúcom rozsahu vykonal všetky relevantné
dôkazy, z ktorých zistil potrebné skutkové okolnosti, z ktorých vyvodil správny skutkový záver, na ktorý

aplikoval správne príslušné právne normy. Pri zvážení celkovej finančnej a majetkovej situácie otca
nemožno v neprospech maloletého a určenia výživného prihliadnuť na skutočnosti, ktoré viedli otca k
podaniu návrhu na zníženie výživného. Odvolací súd námietky otca uvedené v odvolaní nepovažuje za
dôvodné, v konkrétnostiach sa k nim vyjadruje ďalej.

28. Výživné má zabezpečiť také materiálne podmienky pre telesný a duševný vývoj dieťaťa, v akých
by sa dieťa nachádzalo, keby žilo v harmonickej spoločnej domácnosti svojich rodičov. Výživné pre dieťa
má pritom prednosť pred inými výdavkami rodičov, a o toto právo nemôže byť ukracované. Odvolací
súd poznamenáva, že ochrana práv dieťaťa zahŕňa zo strany rodičov zaistenie podmienok materiálnej
a nemateriálnej povahy k tomu, aby dieťa mohlo dostatočne rozvíjať svoje možnosti a schopnosti k jeho
uplatneniuvspoločnosti.Pokiaľideomateriálnepodmienky,tietosarealizujúprostredníctvompovinnosti

rodičov podieľať sa na vyživovacej povinnosti k svojim deťom, podľa kritérií uvedených v ustanovení §
75 ods. 1 Zákona o rodine. Odvolací súd poukazuje na výdavky, ktoré sú nevyhnutné na výživu dieťaťa.
Náklady vyčíslené matkou sú primerané, korešpondujú s potrebami maloletého, ktorý je dnes už žiakom
druhého stupňa základnej školy. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada aj na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Tu odvolací súd zdôrazňuje, že to je práve matka,

ktorá v prevažnej miere zabezpečuje starostlivosť o maloletého, uspokojuje jeho každodenné potreby
a stará sa o spoločnú domácnosť.

29. Ako naznačil aj súd prvej inštancie, pri posudzovaní schopností a možností povinného rodiča
nie sú rozhodné jeho skutočné zárobkové (majetkové) pomery, ale jeho reálne možné zárobkové

(majetkové) pomery, dané napr. jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a
pracovnými skúsenosťami. Princíp potencionality príjmov má prednosť pred princípom fakticity príjmov.
Životná úroveň povinného rodiča nemôže byť posudzovaná len so zreteľom na súčasne dosahovaný
(prípadne len tvrdený) príjem. Majetkové a osobné pomery je nutné posudzovať komplexne, pričom je
potrebné zohľadniť aj skutočné možnosti, schopnosti, dosiahnutú kvalifikáciu, reálne možnosti na trhu

práce, ale i vôľu a snahu každého z rodičov dosiahnuť čo najvyšší zárobok. K týmto predpokladom je
potrebné prihliadnuť najmä vtedy, ak by sa niektorý z rodičov vyhýbal plneniu vyživovacej povinnosti,
prípadne by využitie svojich schopností a možností úmyselne či neúmyselne zanedbával. Otec
maloletého, doposiaľ nezaopatreného dieťaťa, si musí byť vedomý, že má zákonnú vyživovaciu
povinnosť k svojmu nezaopatrenému dieťaťu, ktoré nemá možnosť vzhľadom na svoj vek živiť sa samé

a úmerne tejto skutočnosti je povinný vyvíjať aj patričnú snahu a úsilie zabezpečiť si adekvátny príjem a
prispôsobiť i svoj životný štýl. Ak schopnosti a možnosti povinného rodiča nie sú využívané adekvátne
z dôvodu úmyselného vyhýbaniu sa zárobkovým možnostiam zodpovedajúcim jeho dosiahnutému
vzdelaniu, kvalifikácii a odborným schopnostiam, súd v takomto prípade vychádza pri určovaní výšky
zárobku zo zásady potencionality zárobku, čo znamená, že vychádza z fikcie príjmu, ktorý by povinný

rodič mohol reálne dosiahnuť (je schopný reálne dosahovať) a nie z jeho súčasného faktického príjmu.

30. Vzhľadom na vyššie uvedené, preto neobstojí argumentácia otca v odvolaní, že jeho finančné
pomery mu nedovoľujú platiť výživné na maloletého 120 eur mesačne, keďže jeho pracovná spôsobilosť
je znížená o 20 % oproti bežnému občanovi a vykonáva iba slabo platenú prácu asistenta ZŤP. Otec na

argumentáciu súdu prvej inštancie, že aj napriek zníženej schopnosti pracovať si prácu hľadať môže,
namietal, že súd nemal zistenú skutočnú situáciu na pracovnom trhu v mieste bydlisku otca. Táto
odvolacia námietka otca nie je relevantná, otec nijako nepreukázal svoj záujem nájsť si lepšie platené
zamestnanie, predkladá však dôvody, prečo to možné nie je. Podľa otca by musel za prácou cestovať,
čo by zvýšilo jeho náklady. Odvolací súd má však zato, že príjem zo zamestnania vo väčšine tieto

výdavky pokryje a prevýši. Vzhľadom na aktuálnu situáciu na trhu práce nie je namieste ani dlhodobejšie
zotrvávanie otca v stave nízkopríjmového zamestnania. Ak ho zaťažujú finančné povinnosti (vrátane
povinnosti vyživovacej), musí za účelom získania príjmu využiť všetky dostupné možností na získanie
zamestnania, a to i požiadaním o sprostredkovanie vhodného zamestnania prostredníctvom príslušného
úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, rekvalifikácie (ktorá mu bola aj odporučená), uchádzania sa

o lepšie platené pracovné miesto. Ak otec býva v oblasti s ťažkým prístupom k zamestnaniu (čo odvolací
súd nepredpokladá s ohľadom na to, že v relatívne nedávnom čase bola v oblasti otvorená fabrika
Volvo poskytujúca pomerne dosť pracovných miest), ktoré by bolo pre neho z dôvodu jeho zdravotného
handicapu vhodné, potom sa dá tiež uvažovať o zmene lokality. I podľa názoru odvolacieho súdu sa otecstavia k možnostiam zamestnania sa a získania príjmu pasívne neuvedomujúc si, že jeho vyživovacia
povinnosť k dieťaťu je prvoradá a sám sa tak svojim konaním dostal do situácie, že si musí na živobytie
a na vyživovaciu povinnosť požičiavať peniaze. Každý rodič je povinný usmerňovať svoje pracovné

a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k deťom nebolo ohrozené. Zjednodušene
povedané, rodič musí mať na zreteli vždy jeho existujúce vyživovacie povinnosti tak, aby ich plnenie
žiadnym spôsobom neohrozil.

31. Tieto skutočnosti potom nasvedčujú záveru, že otec je v súčasnej dobe bez adekvátneho zdroja

príjmu zo subjektívneho dôvodu. Navyše otec napriek tomu, že má zákonnú vyživovacou povinnosť k
svojmu nezaopatrenému synovi, nepreukázal, že v súčasnosti vyvíja aktívne a preukázateľne skutočné
úsilie a dostatočnú snahu nájsť si svojim možnostiam a schopnostiam a primerane i zdravotnému
stavu adekvátne stabilné pracovné uplatnenie s adekvátnym zárobkom a zlepšiť si tak svoje terajšie
príjmové pomery. Odvolací súd tak zhodne so súdom prvej inštancie vychádza z prezumpcie, že je v
možnostiach a schopnostiach otca nájsť si uplatnenie na súčasnom trhu práce. Sledovaným účelom

zákonnej úpravy vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je predchádzať prípadnému ľahkomyseľnému
a nezodpovednému prístupu povinného rodiča k jeho vyživovacej povinnosti, má zabrániť prípadnému
úmyselnému vyhýbaniu sa plneniu vyživovacej povinnosti uprednostňovaním vlastných záujmov
povinného rodiča a hájiť tak predovšetkým oprávnené záujmy detí. Preto správne súd prvej inštancie
návrh otca na zníženie výživného zamietol.

32. „Pri určení výšky výživného je rozhodujúci príjem, ktorý rodič reálne mohol dosahovať a nie
príjem, ktorý fakticky dosahuje, pretože princíp potenciality má prednosť pred princípom fakticity. V
zmysle ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine je rodič povinný plne rešpektovať svoju vyživovaciu
povinnosťasvojevýdavkyusmerniťtak,abyplnenievyživovacejpovinnostineboloohrozenéasvyužitím

svojich subjektívnych vlastností a pracovných príležitostí si organizovať svoje pracovné aktivity tak, aby
mal reálnu možnosť si riadne plniť svoju vyživovaciu povinnosť.“ (pozri rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/165/2017 zo dňa 27.11.2018). „Zásada, že nerozhodujú skutočné
zárobkové a majetkové pomery rodičov, ale ich reálne zárobkové a majetkové možnosti, plynie z toho,
že je povinnosťou rodičov, aby venovali všetky sily na dôsledné zaistenie výživy svojich detí a vyvarovali

sa každého konania, ktoré má negatívny dopad na možnosť zabezpečenia výživy detí. S povinnosťou
rodičov venovať všetky sily na dôsledné zabezpečenie výživy detí v záujme ich náležitého telesného a
duševného rozvoja sa nezhoduje, ak niektorý z rodičov mení zbytočne alebo dokonca zámerne (v snahe
docieliť nižší rozsah vyživovacej povinnosti) doterajšie zamestnanie za menej výhodné. Pri uplatnení
princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd neprihliada len

na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza
z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom
na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax,
jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v
prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia

povinného.“ (pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/236/2018 zo dňa
20.02.2019).

33. Odvolací súd sa tak stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že neboli splnené hmotnoprávne
predpoklady pre zmenu súdneho rozhodnutia o vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu v

zmysle návrhu otca podľa ustanovenia § 121 Civilného mimosporového poriadku a ustanovenia §
78 ods. 1 Zákona o rodine. S prihliadnutím na maloletého a mieru jeho odôvodnených potrieb je na
vlastnej iniciatíve a snahe otca zabezpečiť si zdroj stabilného príjmu i zo zamestnania (nielen ako
asistenta ZŤP), s dôrazom na povinnosť vynakladať snahu upraviť si svoje osobné a zárobkové pomery
adekvátne rozsahu určenej vyživovacej povinnosti. Znížením výživného by došlo k reálnemu ohrozeniu

uspokojovania odôvodnených potrieb výživou oprávneného syna. Odvolací súd predovšetkým prihliadol
na skutočnosť, že vyživovacia povinnosť k dieťaťu je prvoradou povinnosťou rodiča, ktorej plnenie má
prednosť pred inými povinnosťami a nemožno sa jej zbaviť ani s poukazom na aktuálnu majetkovú a
sociálnu situáciu otca.

34. Pokiaľ ide o argumentáciu otca (ktorú predniesol už v návrhu na zníženie výživného a zopakoval
v odvolaní), že zmena nastala aj na strane maloletého, a to zvýšením prídavku na dieťa a daňového
bonusu, tu odvolací súd môže iba zdôrazniť záver súdu prvej inštancie, že v prípade prídavku na dieťa
ide o štátnu dávku, ktorá nenahrádza vyživovaciu povinnosť rodiča. Otec v odvolaní na podporou svojichtvrdení citoval rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 88/2017, konkrétne nasledovnú časť:
„I keď povinnosť prispievať na výživu maloletých majú predovšetkým rodičia a vyplácanie prídavkov
na deti nenahradzuje plnenie tejto povinnosti, predsa len (aj úradmi alebo inštitúciami iných štátov)

vyplácané rodinné prídavky (rodinné dávky, vyrovnávacie dávky alebo ich doplatok) môžu sčasti uhradiť
odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Súd pri určovaní výšky výživného na maloleté dieťa musí
preto prihliadať aj na to, do akej miery sú potreby maloletého hradené z takýchto zdrojov.“ V tam
citovanom prípade išlo o vyplácanie dávok z rakúskeho aj slovenského systému, išlo teda skutkovo o iný
prípad, avšak aj z citovanej časti podľa odvolacieho súdu nevyplýva, že by prídavok na dieťa nahrádzal

vyživovaciu povinnosť rodičov. Súd má na túto štátnu dávku prihliadnuť (čo aj urobil), neznamená to
však,žeotútosumumáznížiťvýživné.NajvyššísúdSRvcitovanomrozhodnutízhrnulsvojezáveryajdo
nasledovného odseku (ods. 23 rozhodnutia): „Vyživovacia povinnosť rodičov k maloletým deťom, ktoré
žijú v spoločnej domácnosti rodičov, je spravidla realizovaná v naturálnej forme a zahŕňa uspokojovanie
všetkých bežných aj mimoriadnych potrieb dieťaťa. Rozvod alebo rozchod rodičov k maloletým deťom
nemení nič na tom, že ich vyživovacia povinnosť k deťom pretrváva v zásade v rovnakom rozsahu.

Pokiaľ má maloleté dieťa, ktoré nežije v spoločnej domácnosti s jedným z rodičov, trvalý pobyt na území
Slovenskej republiky, jeho odôvodnené potreby treba vyhodnocovať s ohľadom na ekonomické pomery
v mieste jeho trvalého pobytu; výživné na toto maloleté dieťa, ktoré mu poskytuje rodič žijúci a pracujúci
v cudzine, je však potrebné stanoviť aj s prihliadnutím na tamojšie ekonomické pomery. Skutočnosť,
že rodičia spolu nežijú a jeden z nich sa zdržiava a pracuje v cudzine, nemení nič na zásade, že na

zabezpečení úhrady potrieb ich maloletých detí sa majú primárne podieľať obaja rodičia. Pokiaľ sú tieto
potreby hradené aj z iných zdrojov (napríklad štátnych sociálnych), v žiadnom prípade to neznamená
zánik vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom. Nesprávnym by bol názor, podľa ktorého
po priznaní sociálnych dávok by už maloleté dieťa nemalo mať právo podieľať sa na životnej úrovni
svojich rodičov (a že by už nemalo právo na výživné zo strany rodičov). Dávky štátnej sociálnej podpory,

či už sú poskytované z tuzemských alebo zahraničných zdrojov, nie sú náhradou rodinných príjmov,
ale majú pomáhať riešiť (reglementovať) štátom uznávané sociálne situácie. Vo všeobecnosti platí, že
štát sa podieľa na krytí nákladov na výživu a ostatných základných potrieb detí a rodín, pokiaľ to z
hľadiska sociálneho a ekonomického odôvodňujú v ňom pretrvávajúce pomery.“ Z citovaného vyplýva aj
súdom prvej inštancie formulovaný a odvolacím súdom plne podporený záver, že zvýšenie štátnej dávky

nemožno považovať za zmenu pomerov, ktorá by (v tejto intenzite) mala viesť k zníženiu výživného zo
strany rodiča. Ak zohľadníme faktickú situáciu, stúpajúce ceny všetkých tovarov (najmä potravín ako
tovarov dennej spotreby), takéto zvýšenie štátnej dávky nemožno považovať za relevantné. Pre daňový
bonus platí to isté, hoci to je v súčasnej dobe, keď matka daňový bonus nepoberá, irelevantné.

35. Otec argumentoval tiež zvýšenými nákladmi z dôvodu, že musí za synom dochádzať v párny
piatok na realizáciu asistovaného styku do CDR v Trnave, následne sa vracia do obce M. a nasledujúcu
sobotu opäť cestuje do I. na realizáciu styku so synom. Odvolací súd berie ohľad na zvýšenú záťaž
(finančnú aj časovú) otca, tieto náklady však nie sú v takom rozsahu, že by spôsobili nemožnosť
platenia výživného. Jedna spiatočná cesta z Košíc do I. stojí vlakom (priemerne, podľa webovej stránky

železničnej spoločnosti Slovensko) 33,18 eur, pričom otec nemá na syna žiadne náklady spojené s jeho
každodenným životom – ako je platenie energií, bývania, vecí každodennej potreby, drogérie, oblečenia,
školských pomôcok, platby školy atď. Aj po zohľadnení vyššie uvedených výdavkov na cestovanie má
odvolací súd za to, že ide o výdavky, ktoré otec je schopný uniesť, pričom opätovne zdôrazňuje, že sa tu
berie do úvahy potenciálna možnosť otca zarobiť prostriedky napriek zníženej schopnosti pracovať. Pri

tejto príležitosti si však odvolací súd nemohol nevšimnúť argumentáciu matky z vyjadrenia k odvolaniu,
kde matka tvrdí, že presťahovanie do I. s maloletým dieťaťom nie je dôvodom pre konzultáciu s bývalým
manželom. Iste, založenie novej rodiny a smerovanie k novému životu nemá prečo matka konzultovať
s bývalým manželom, nemala by však zabúdať, že jej dieťaťu (A.) je jej bývalý manžel otcom a tým
aj navždy ostane, preto by mala podporovať ich zdravý vzťah a spoločný čas. Jej presťahovaním na

opačný koniec Slovenska zaiste bolo zasiahnuté do vzťahu otec – syn, nakoľko vzdialenosť, ktorú otec
prekonáva za účelom stretnutí so synom, nie je zanedbateľná. Preto, hoci to nie je predmetom tohto
konania, odvolací súd apeluje aj na matku, aby stretávanie A. s otcom podporovala a otcom popísané
situácie, že sa dostaví z M. do I. na styk a ten mu nie je umožnený, eliminovala.

36. Ďalšie odvolacie námietky otca odvolací súd nepovažoval za dôvodné. Ide najmä o námietky
potreby vziať si pôžičku na výživné, exekúcia, tvrdenia, že otec nevlastní žiadnu nehnuteľnosť a pod.
Tieto sú totožné, ako boli prednesené v konaní pred súdom prvej inštancie a súd prvej inštancie sa
s nimi vo svojom odôvodnení riadne a vyčerpávajúco vyporiadal. Ide tu o rovnakú argumentáciu –prioritou otca má byť zabezpečenie si takého príjmu, z ktorého bude schopný platiť na svojho syna
výživné 120 eur mesačne (čo je v prepočte priemerne 4 eurá na deň) a potom nebude potrebné,
aby si na svoje základné povinnosti požičiaval, resp. nebol schopný ich splácať. Pokiaľ ide o ďalšie

námietky otca, i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak
nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil.

Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania
(porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na
ďalšiu argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných detailov, nespôsobilú ovplyvniť výšku
výživného, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

37. Odvolací súd riadiac sa uvádzaným, rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti,

vrátane závislého výroku o náhrade trov konania (osobitne odvolaním napadnutého, avšak argumentmi
nepodporeného) podľa ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku z dôvodu vecnej
správnosti potvrdil.

38. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 Civilného

mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania,
keďže nebol zistený žiaden z dôvodov pre pripustenie výnimiek z jeho aplikácie.

39. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).