Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. október 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Co/66/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2122206900
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlatica Javorová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2122206900.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a členiek senátu

JUDr. Bibiány Ťažiarovej a JUDr. Moniky Vozárovej v spore žalobcu: A. B., nar. XX. XXXXXXX XXXX,
bytom A. XXX, C., Česká republika, zastúpeného advokátom: JUDr. Peter Milec, Lazovná 20, 974 01
Banská Bystrica, IČO: 50 285 076, proti žalovaným: 1. A. D., nar. X. XXXXXXXX XXXX, trvalo bytom
D. XXX/XX, B. E., zastúpený splnomocnenkyňou: JAKUBEK & PARTNERS, s. r. o., Panenská 5, 811
03 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 099 175, 2. DUPOS Projekt s.r.o., Tamaškovičova
2742/17, 917 01 Trnava, IČO: 52 309 215, zastúpený splnomocnenkyňou: PETKOV & Co s. r. o.,
Šoltésovej14,81108Bratislava–mestskáčasťStaréMesto,IČO:50430742,zaúčastiintervenientana

strane žalovaného 1/: SL Trading, s. r. o., Mikovíniho 10, 917 01 Trnava, IČO: 45 698 031, zastúpeného:
CHATL – advokátska kancelária, s. r. o., Pod Párovcami 93, 921 01 Piešťany, IČO: 55 941 028, o
určenie vlastníctva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 13. novembra 2023
č. k. 17C/54/2022-126, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd odvolanie žalobcu proti I. výroku rozsudku súdu prvej inštancie o d m i e t a.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom II. a III. výroku p o t v r d z u j e.

III. Žalovaný 1/, žalovaný 2/ a intervenient majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. návrh na prerušenie konania zamietol; II. návrh žalobcu
zamietol;III.žalovanému1/,žalovanému2/aintervenientovipriznalvočižalobcovinároknanáhradutrov
konania v plnom rozsahu. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 82 ods. 1 a 3, § 137, § 139, § 142
ods.1a2,§143ods.1,§162ods.3,§164,§180 zákonač.160/2015Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadku
v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“); § 40a veta prvá a druhá, § 140, § 603 ods. 3 zákona

č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.z.“). Vecne dôvodil,
že žalobou doručenou Okresnému súdu Trnava dňa 26.10.2022 sa žalobca domáhal voči žalovaným
určenianeplatnosti kúpnejzmluvyzodňa4.11.2019uzatvorenejmedzi A.D.aspol.DuposPojekt,s.r.o.,
na základe ktorej došlo k prevodu pozemkov parc. č. 8398/1- ovocný sad o výmere 40 958 m2, parc. č.
8398/2-zastavanáplochaanádvorieovýmere151m2,parc.č.8398/3-záhradaovýmere296m2,parc.
č. 8399/193- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 395 m2 (na LV č. XXXX), parc. č. 8398/444- ovocný
sad o výmere 28 519 m2, parc. č. 8398/446 - ovocný sad o výmere 1 034 m2 (na LV č. XXXXX), parc. č.

1975, orná pôda o výmere 3 889 m2 ( LV č. XXXXX), v katastrálnom území F., v okrese Trnava, v podiele
5/8 k celku. Nárok odôvodnil tým, že žalovaný 1/ bol spoluvlastníkom nehnuteľností špecifikovaných
v návrhu v podiele o veľkosti 5/8. Žalobca bol spoluvlastníkom uvedených nehnuteľností v podiele o
veľkosti 2/8. Žalovaný 1/ na základe kúpnej zmluvy zo dňa 4.11.2019 predal nehnuteľnosti spol. DuposProjekt, s.r.o. (žalovanému 2/), vklad vlastníckeho práva do KN bol zapísaný na základe rozhodnutia
OU Trnava pod č. V 7961/2016 zo dňa 8.11.2019. Dňa 11.4.2019 bola žalovaným 1/ vyhotovená
písomná ponuka na uplatnenie predkupného práva adresovaná žalobcovi. Žalovaný 1/ špecifikoval

spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach, kúpnu cenu, s upozornením na zákonnú 2-mesačnú lehotu
na uplatnenie predkupného práva. Dňa 17.5.2019 žalobca využil predkupné právo a súhlasil s ponukou
na odkúpenie spoluvlastníckych podielov. V rámci emailovej komunikácie žalovaný doručil žalobcovi
návrh kúpnej zmluvy, žalobca reagoval vyjadrením, že návrh kúpnej zmluvy má nedostatky, preto
nesúhlasil s lehotou na podpis zmluvy a zaplatenie požadovanej sumy. Žalovaný 1/ vyzval žalobcu, aby

konkretizoval pripomienky k návrhu kúpnej zmluvy s upozornením na uplynutie zákonnej 2-mesačnej
lehoty. Dňa 14.7.2019 žalobca odpovedal, že je na dovolenke a spochybnil uplynutie lehoty k 30.6.2019.
K uzavretiu kúpnej zmluvy medzi stranami nedošlo, nakoľko žalovaný 1/ neposkytol riadny návrh na
využitie predkupného práva, ani informácie, akým spôsobom, na aký bankový účet má byť kúpna cena
zaplatená. Dňa 17.9.2019 žalobca zaslal žalovanému 1/ návrh kúpnej zmluvy, ktorú si žalovaný prevzal
na pošte dňa 23.9.2019. Dňa 4.11.2019 bola uzavretá kúpna zmluva medzi žalovanými 1/ a 2/ napriek

záujmu žalobcu na uplatnenie predkupného práva, ako aj napriek vedomosti o existencii dedičskej
dohody, z ktorej vyplýva zmena podielov v prípade prevodu nehnuteľností. V predmetnej kúpnej zmluve
žalovaný 1/ uviedol, že si nie je vedomý žiadnych obmedzujúcich opatrení v súvislosti s prevodom
nehnuteľností, zámerne vynechal existenciu predkupného práva v prospech žalobcu, aj existenciu
dedičskej dohody. Žalovaný 1/ tak konal s úmyslom obohatiť sa na úkor žalobcu. Z jeho konania je

možné vyvodiť snahu o predĺženie doby vyjednávania, aby nedošlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy. Za
povšimnutie stojí fakt, že kúpna cena v kúpnej zmluve bola podhodnotená, 10 eur/m2 nezodpovedá
hodnotevpredmetnejdobe.Ďalejuviedol,žežalovaný1/sastalspoluvlastníkomnehnuteľnostívpodiele
4/8 na základe rozhodnutia Štátneho notárstva v Trnave č. D 1236/71 z roku 1971, kedy bola uzatvorená
dedičská dohoda medzi troma dedičmi, vrátane žalovaného 1/, kedy žalovaný 1/ získal spoluvlastnícky

podiel s tým, že je povinný vyplatiť odstupujúcich dedičov, vrátane B. B., nar. 1942 rovnakým dielom
podľa dedičských podielov v prípade, že svoj podiel na nehnuteľnostiach predá. Žalovaný 1/ sa takto
zámerne vyhol vyplateniu 1/6 kúpnej ceny žalobcovi.
Žalovaný 2/ (pôvodne označený žalobcom v žalobe ako vedľajší účastník) vo vyjadrení k žalobe uviedol,
že žaloba je z pohľadu ustanovení CSP žalobou na určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d/

CSP, pričom prichádza do úvahy len vtedy, ak možnosť určenia určitej právnej skutočnosti vyplýva zo
zákona. Žalobca existenciu zákonnej normy pripúšťajúcej žalobu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy
netvrdí a ani objektívne tvrdiť nemôže, keďže takáto právna norma neexistuje. Žaloba je tak procesne
neprípustnou, čo je per se dôvodom na zamietnutie žaloby bez potreby jej meritórneho skúmania.
Poukázal na rozhodovaciu prax NS SR sp. zn. 6Cdo/30/2018, 5Obo/12/2018, 4Cdo/17/2019, sp.

zn. Cdo/7/2021. Ďalšou žalobcom nesplnenou podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v
zmysle § 137 písm. c/ CSP je tvrdenie a preukázanie naliehavého právneho záujmu zo strany žalobcu
na požadovanom určení. Žalobca v žalobe netvrdí, že má na požadovanom žalobnom určení naliehavý
právny záujem, ako sa požadovaným určujúcim výrokom súdu zmení jeho súčasné právne postavenie
vo vzťahu k žalovanému, alebo vo vzťahu k pozemkom. Nakoľko žalobca v súčasnosti (§ 217 ods.

1 CSP) nemá žiaden právny vzťah k pozemkom (nie je ich spoluvlastníkom), jeho právne postavenie
by sa ani v prípade hypotetického vyhovenia jeho žalobe nijakým spôsobom nezmenilo (nemohol by
voči žalovanému nijako uplatňovať nároky z predkupného práva alebo z jeho porušenia, keďže tieto
mu už nepatria). Ďalej namietal aj nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, žalobca domáhajúci
sa žalobou relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy pre údajné porušenie jemu patriaceho predkupného

práva k dotknutým nehnuteľnostiam, už nie je spoluvlastníkom týchto nehnuteľností. Medzi žalobcom
a žalovaným 2/ došlo dňa 10.3.2021 k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, ktorej predmetom bol odplatný prevod
spoluvlastníckych podielov žalobcu (ako predávajúceho) na sporných nehnuteľnostiach - parcela č.
8398/1, ovocný sad o výmere 40 958 m2, parcela č. 8398/2, zastavaná plocha a nádvorie o výmere
151 m2, parcela č. 8398/3, záhrada o výmere 296 m2, parcela č. 8399/193, zastavaná plocha a

nádvorie o výmere 395 m2 (LV č. XXXX), parcela č. 8398/444, ovocný sad o výmere 28 519 m2,
parcela č. 8398/446, ovocný sad o výmere 1 034 m2 (LV č. XXXXX) a parcela č. 1975, orná pôda
o výmere 3889 m2 (LV č. XXXXX) na žalovaného 2/ (ako kupujúceho). Vklad vlastníckeho práva k
spoluvlastníckym podielom na nehnuteľnostiach v prospech žalovaného 2/ bol povolený OÚ Trnava,
katastrálnym odborom rozhodnutím č. V-1534/2021 z 11.3.2021. Žalobca právoplatnosťou rozhodnutia

o povolení vkladu stratil postavenie podielového spoluvlastníka k pozemkom, ako aj akéhokoľvek
oprávnenia spoluvlastníka vyplývajúce z údajného nerešpektovania jeho predkupného práva. Poukázal
na ustálenú rozhodovaciu prax NS SR (R 7/2016). Žalobu považuje aj za šikanózny procesný úkon v
zmysle čl. 5 CSP, nakoľko slúži výlučne k svojvoľnému, bezúspešnému a opakovanému uplatňovaniualebo bráneniu neexistujúcich práv žalobcu z údajného porušenia predkupného práva. Na Okresnom
súde Trnava už bolo vedené konanie pod sp. zn. 37C/22/2020 týkajúce sa sporu medzi žalobcom a
spol. Dupos Projekt, s.r.o. (tam vystupujúci ako žalovaný) v súvislosti s identickými nehnuteľnosťami,

predmetom ktorého bola žaloba žalobcu o nahradenie prejavu vôle v súvislosti s uplatňovaním údajného
predkupného práva k týmto nehnuteľnostiam z titulu ich spoluvlastníctva žalobcom. Predmetné konanie
skončilo zastavením (právoplatné dňom 14.4.2021). Žalobca vzal svoju žalobu proti spol. Dupos Projekt,
s.r.o. ako žalovanému späť. Medzi stranami došlo dňa 10.3.2021 k uzatvoreniu dohody, strany urovnali
medzi sebou akékoľvek sporné práva a povinnosti v súvislosti s nárokom žalobcu z údajne porušeného

predkupného práva k sporným nehnuteľnostiam, a to za účelom nielen ukončenia sporu 37C/22/2020,
ale aj eliminácie akýchkoľvek budúcich sporov. V článku I., v ods. 4, v písm. b/ sa žalobca a spol.
Dupos Projekt, s.r.o. dohodli, že žalobcovi akékoľvek nároky voči spol. Dupos Projekt, s.r.o. v súvislosti s
predkupným právom k sporným nehnuteľnostiam zanikajú (napr. aj údajný nárok na nahradenie prejavu
vôle, či údajný nárok na určenie relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy). Napriek dohode sú žalovaní 1/
a 2/ neustále zaťažovaní procesne nezmyselnými úkonmi žalobcu. Vedené je aj konanie na Okresnom

súde Bratislava I pod sp. zn. 9C/58/2022, hoci žalobca ani žalovaní nemajú v spore legitimáciu. Žalobca
ďalej podal proti spol. Dupos Projekt, s.r.o. návrh na nariadenie neodkladného opatrenia na súde prvej
inštancie v konaní pod sp. zn. 40C/92/2022 v súvislosti so žalobou v tomto konaní. Žalobca sa týmito
procesnými „schválnosťami“ zjavne snaží fabulovať pochybnosti o právnom postavení žalovaných 1/
a 2/ v očiach tretích osôb, sledujúcich svoj neoprávnený prospech z nastolenia „procesného pokoja“.

Žalovaný 2/ má záujem o čo najskoršie ukončenie sporu aj z dôvodu, že na základe právoplatného
rozhodnutia, ktorým sa toto konanie skončí, orgán katastra vymaže z dotknutých listov vlastníctva
informatívne poznámky. Navrhuje bez potreby meritórneho dokazovania žalobu zamietnuť, žalovaným
priznať náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.
Žalovaný 1/ sa k žalobe vyjadril tak, že ju považuje v celom rozsahu za nedôvodnú, nakoľko nedošlo

k tvrdenému údajnému porušeniu žalobcovho predkupného práva na spoluvlastnícky podiel v čase,
keď sám žalobca bol podielovým spoluvlastníkom pozemkov, ktorých sa týka kúpna zmluva zo dňa
4.11.2019, uzatvorená medzi žalovaným 1/ ako predávajúcim a žalovaným 2/ - spoločnosťou DUPOS
Projekt s.r.o. ako kupujúcim. Poukázal na obsah písomného vyjadrenia spoločnosti DUPOS Projekt
s.r.o. zo dňa 19.2.2021, nachádzajúceho sa v súdnom spise súdu prvej inštancie vedeného pod sp. zn.

37C/22/2020. Žalobca práve v reakcii na uvedené skutočnosti zobral svoju žalobu v konaní 37C/22/2020
späť a uvedené konanie je v súčasnosti preto právoplatne zastavené. Žalobca s právnymi účinkami ku
dňu 11.3.2021 previedol svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach, ktorých sa týka tento spor, na
žalovaného 2/ spoločnosť DUPOS Projekt, s.r.o. V súčasnosti už na týchto nehnuteľnostiach žalobca
žiadny spoluvlastnícky podiel nemá, žalobcovi nepatrí právo domáhať sa akýchkoľvek nárokov z jeho

údajne porušeného predkupného práva, pretože tieto nároky (odkaz na judikát R 7/2016), aj keby že sú
dôvodné, čo rezolútne popiera, momentom účinnosti prevodu spoluvlastníckeho podielu k pozemkom na
spoločnosť DUPOS Projekt s.r.o. dňom 11.3.2021 stratil. Žalobný návrh znejúci na určenie neplatnosti
kúpnej zmluvy je rozporný s § 137 písm. d/ CSP, na žalobcom požadovanom určení nie je ani naliehavý
právny záujem, žalobca ho netvrdí a ani ho nepreukazuje. Žalobcovo postavenie sa takýmto určením

nijakýmspôsobompozitívnenezmení.Žalobužalobcupovažujezašikanóznyprocesnýúkon(čl.5CSP),
slúži výlučne na svojvoľné a od počiatku zjavne bezúspešné uplatňovanie žalobcovi neprislúchajúcich
(neexistujúcich) práv. S obsahom vyjadrenia žalovaného 2/ sa v celom rozsahu stotožňuje. Navrhol bez
vykonania meritórneho dokazovania o žalobe žalobcu rozhodnúť tak, že súd rozsudkom žalobu žalobcu
zamietne.

Žalobca vo vyjadrení z 8.3.2023 nesúhlasil, že by išlo o šikanózny procesný úkon podľa § 5 CSP.
Žalovaný 1/ ako podielový spoluvlastník kúpnou zmluvou zo dňa 4.11.2019 previedol spoluvlastnícky
podiel vo veľkosti 5/8 k pozemkom na tretiu osobu, a tým porušil zákonné predkupné právo žalobcu,
nakoľko nebol zo strany predávajúceho dodržaný zákonný postup podľa § 140 O.z. o predkupnom
práve spoluvlastníkov. Ako dôkaz predložil písomnú korešpondenciu medzi žalobcom a žalovaným 1/.

Nesúhlasil s argumentami ohľadne nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu, ani s výkladom judikátu NS
SR č. R 7/2016, predmetom konania na NS SR bola otázka existencie aktívnej legitimácie nadobúdateľa
spoluvlastníckeho podielu, avšak oprávnenia pôvodného podielového spoluvlastníka z predkupného
práva, ktorého predkupné právo bolo porušené, neboli uznesením NS SR vylúčené. Uviedol, že
naliehavý právny záujem je vždy, ak zo zápisu vo verejnom registri vyplýva, že tvrdené právo patrí

žalovanému 2/, a teda vyhovujúci rozsudok by bol podkladom pre vykonanie obnovy vlastníckeho práva
pôvodného vlastníka. V danej veci naliehavý právny záujem spočíva v tom, že na príslušnom liste
vlastníctva je zapísaná osoba, ktorá sa stala podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností na základe
neplatného právneho úkonu, ktorým bolo porušené zákonné predkupné právo žalobcu. Žalobca sa ozmene vlastníckych vzťahov k predmetným nehnuteľnostiam dozvedel až z oznámenia spol. Dupos
Projekt, s.r.o. zo dňa 11.11.2019. Kúpna zmluva uzatvorená medzi žalovanými 1/ a 2/ je v zmysle ust. §
40a v spojitosti s ust. § 140 O.z. neplatná, nakoľko došlo zo strany žalovaného 1/ k porušeniu zákonného

predkupného práva žalobcu, a žalovaný 1/ napriek tejto skutočnosti previedol svoj spoluvlastnícky
podiel na tretiu osobu. Žalobca navrhol zmenu rozsudku tak, aby súd určil, že A. D. nar. X.X.XXXX je
podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností v spoluvlastníckom podiele 5/8, a to pozemkov reg. C KN
evidovaných v katastrálnom území F. v okrese Trnava na LV č. XXXX s parc. č. 8398/1 - ovocný sad o
výmere 40958 m2, parc. č. 8398/2 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 151 m2, parc. č. 8398/3 -

záhrada o výmere 296 m2, parc. č. 8399/193 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 395 m2, pozemkov
reg. C KN evidovaných v katastrálnom území F. v okrese Trnava na LV č. XXXXX s parc. č. 8398/444
- ovocný sad o výmere 28519 m2, parc. č. 8398/446 - ovocný sad výmere 1034 m2, pozemku reg. C
KN evidovaného v katastrálnom území F. v okrese Trnava na LV č. XXXXX s parc. č. 1975 - orná pôda
o výmere 3889 m2.
Žalovaný 2/ vo vyjadrení z 19.4.2023 opätovne s poukazom na judikát NS SR č. R 7/2016 uviedol,

že oprávnenia pôvodného podielového spoluvlastníka z porušeného predkupného práva prechádzajú
na nadobúdateľa spolu s prevádzaným spoluvlastníckym podielom. Ak tieto oprávnenia prechádzajú, je
potom logicky vylúčené, aby na jednej strane prešli na nadobúdateľa a súčasne zostali zachované aj
pôvodnému podielovému spoluvlastníkovi. Obdobne to vyplýva z rozhodnutia sp. zn. 33 Cdo 3982/2009
Najvyššieho súdu ČR. Špecifické oprávnenia z porušeného zákonného predkupného práva sa viažu na

spoluvlastnícky podiel a prislúchajú výlučne spoluvlastníkovi, a to v čase trvania jeho spoluvlastníctva.
Určením neplatnosti uvedenej kúpnej zmluvy, príp. určením vlastníckeho práva žalovaného 1/ k
spoluvlastníckym podielom na sporných pozemkoch by sa žalobca nestal podielovým spoluvlastníkom
sporných pozemkov, ani by žalobcovo spoluvlastníctvo k sporným pozemkom nebolo rozsudkom súdu
deklarované. Toto znamená neexistenciu naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom

určení, žaloba žalobcu je procesne neprípustná, súčasne aj nedôvodná. Je ju preto potrebné zamietnuť
z procesných dôvodov, bez potreby meritórneho dokazovania. Z procesnej opatrnosti poprel, že by
zo strany žalovaného 1/ došlo k porušeniu predkupného práva, všetky povinnosti voči žalobcovi ako
vtedajšiemu podielovému spoluvlastníkovi pozemkov si riadne splnil. Žalobca v zákonnej lehote svoje
zákonné predkupné právo k spoluvlastníckym podielom na pozemkoch nevyužil (nerealizoval).

Žalovaný 1/ vo vyjadrení z 1.6.2023 zotrval na svojom skoršom podaní. Poprel skutkové tvrdenia
žalobcu o porušení predkupného práva žalobcu. Skutočným dôvodom, pre ktorý nedošlo k uzatvoreniu
kúpnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným 1/ bolo to, že žalobca konal obštrukčne, pričom nebolo
jeho skutočným záujmom kúpnu zmluvu so žalovaným 1/ uzatvoriť. On žalobcovi a v tom čase aj
druhej podielovej spoluvlastníčke p. G. B. riadne ponúkol ponuku na uplatnenie predkupného práva,

pričom písomná ponuka predkupného práva zaslaná v listinnej forme doporučenou zásielkou bola ním
riadne podpísaná, súčasťou ponuky boli všetky podstatné podmienky. Spôsob zaplatenia kúpnej ceny a
uvedeniečíslaúčtu,kammábyťkúpnacenazaplatená,niejepodstatnounáležitosťoukúpnejzmluvy,ani
podstatnounáležitosťouponukynauplatneniepredkupnéhopráva.Žalobcasíceemailomdňa25.6.2019
informoval, že v návrhu kúpnej zmluvy sú nedostatky, avšak tieto nijako nešpecifikoval. Zároveň z emailu

vyplývalo, že predkupné právo si uplatňuje iba on, a nie aj druhý podielový spoluvlastník p. G. B., pričom
nijakonepreukázal,žebysasdruhýmpodielovýmspoluvlastníkomnatakomtopostupedohodli.Žalobca
tak uplatňoval práva vo väčšom rozsahu, ako mu skutočne patrili. Dňa 7.7.2019, po uplynutí zákonnej
2-mesačnej lehoty od doručenia ponuky predkupného práva (ponuka bola žalobcovi doručená dňa
30.4.2019, 2-mesačná lehota uplynula 30.6.2019), žalobcu s úmyslom dotiahnuť transakciu dokonca

nad rámec svojich povinností vyzval, aby upresnil pripomienky k zmluve. Na email opäť reagoval žalobca
s tým, že je na dovolenke a až po vyše ako 3,5 mesiaci od riadnej ponuky predkupného práva (dňa
11.8.2019) predložil svoje pripomienky k pôvodnému návrhu zmluvy, ktoré zásadným spôsobom menili
pôvodné podmienky, predovšetkým splatnosť kúpnej ceny, ktorá mala byť podľa návrhu žalobcu platená
až po podpise zmluvy, s čím žalovaný 1/ nesúhlasil. K uzatvoreniu zmluvy medzi žalobcom a žalovaným

1/nedošlo,nakoľkožalobcazmeškallehotunariadneaprávneperfektnéuplatneniepredkupnéhopráva.
S poukazom na ustálenú rozhodovaciu prax, na prijatie ponuky urobenej v rámci predkupného práva
nestačí len vyhlásenie oprávneného spoluvlastníka o tom, že prijíma ponuku, ale v prekluzívnej lehote
je povinný aj kúpnu cenu zaplatiť. Absencia platobných údajov pritom nemohla predstavovať prekážku v
konaní žalobcu, keďže mohol kúpnu cenu zložiť do úschovy, mohol ju poslať poštovým poukazom, aj pri

samotnom uzatvorení kúpnej zmluvy (ak by k nemu došlo) mu mohli byť platobné údaje oznámené. Za
oprávnenúpovažujenámietkunedostatkuaktívnejvecnejlegitimáciežalobcudôvodnúspoukazomnaR
7/2016.Žalobcabolaktívnevecnelegitimovanýnapodanietejtožalobylendodoby,kedybolpodielovým
spoluvlastníkom nehnuteľnosti, ktorej sa predkupné právo týka, v momente keď previedol vlastníckeprávo k spoluvlastníckemu podielu na žalovaného 2/ aktívna vecná legitimácia žalobcu na podanie
tejto žaloby zanikla. Žalobu považuje za šikanóznu s cieľom žalobcu vyvíjať tlak na žalovaných, pričom
žalovaný 2/ medzičasom predal pozemky súčasnému vlastníkovi Kaufland Slovenská republika v.o.s.,

ktorý na pozemkoch plánuje výstavbu. Poukázal na to, že žalobca sa voči žalovanému na Okresnom
súde Bratislava I pod sp. zn. 3C/60/2021 domáhal náhrady škody vo výške 1.763.014,11 eur s prísl.
z titulu údajného porušenia predkupného práva, na tom istom skutkovom základe, pričom v dôsledku
absencie skutkového a právneho základu uplatneného nároku bol nútený zobrať podanú žalobu späť. Z
toho je zrejmé, že žalobca je človek súdivý a zbytočne vyvoláva úplne nezmyselné spory. Žalobu navrhol

zamietnuť a priznať náhradu trov konania.
Žalobca podaním z 11.6.2023, označeným ako žiadosť o prerušenie konania oznámil súdu, že dňa
29.5.2023 bolo na krajskom štátnom zastupiteľstve v Plzni podané trestné oznámenie pre možné
spáchanie trestného činu podvodu v príčinnej súvislosti s nezákonným obohatením. Uvedené sa týka
prejednávanej veci a preto žiada o prerušenie tohto konania. Žalovaný 2/ sa podaním zo 14.6.2023
vyjadril k návrhu na prerušenie konania, iniciované trestné konanie nepovažuje za relevantné pre

výsledok tohto konania, nebolo ani preukázané, že bolo vôbec trestné stíhanie na základe uvedeného
oznámenia začaté, pričom obsah oznámenia ani nedáva podklad pre začatie trestného stíhania. Návrh
na prerušenie konania navrhol zamietnuť.
Podaním z 25.7.2023 spoločnosť SL Trading, s.r. o., so sídlom Mikovíniho 10, Trnava, oznámila svoj
vstupdokonaniaakointervenientnastranežalovaného1/,nakoľkojeaktuálnevlastníkomnehnuteľností

zapísaných na LV č. XXXXX v kat. území F., pričom na uvedenom LV je zapísaná poznámka o začatí
tohto súdneho konania, poznámka zasahuje do ich vlastníckeho práva. Ozrejmili, že nehnuteľnosť
nadobudli od spoločnosti Dupos Projekt s.r.o., Trnava, vklad vlastníckeho práva bol povolený pod č.
V-9316/2022, čím nadobudli vlastníctvo k parcele č. 8398/1. V čase uzatvorenia zmluvy, ako aj v čase
podania návrhu na vklad, nebola v evidencii nehnuteľností o tomto súdnom konaní žiadna zmienka,

nemali ani vedomosť o okolnostiach uvádzaných v žalobe. Vzhľadom na to, že výsledok sporu môže
mať vplyv na ich vlastnícke právo, oznamujú vstup do konania na strane žalovaného 1/, nakoľko ich
záujmom je zamietnutie žaloby.
Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci: Dňa
4.11.2019 bola uzavretá kúpna zmluva medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/, jej predmetom bol prevod

spoluvlastníckehopodielužalovaného1/(voveľkosti5/8)nažalovaného2/.Pôvodnýmnávrhomnapádal
žalobca platnosť uvedenej kúpnej zmluvy, a to z dôvodu porušenia jeho predkupného práva, nakoľko
v uvedenom čase bol tiež spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností (v podiele 2/8). Predmetom
konania tak pôvodne bol návrh na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy v zmysle ust. § 40a v spojitosti
s ust. § 140 O.z. uzatvorenej medzi žalovanými 1/ a 2/ zo dňa 4.11.2019, vklad vlastníckeho práva do

KN bol zapísaný dňa 8.11.2019. Pred uzatvorením uvedenej kúpnej zmluvy dňa 11.4.2019 žalovaný
1/ adresoval žalobcovi písomnú ponuku na uplatnenie predkupného práva. K uzavretiu kúpnej zmluvy
medzi stranami napokon nedošlo, podľa žalobcu žalovaný 1/ neposkytol riadny návrh na využitie
predkupného práva, vrátane informácii ohľadne spôsobu úhrady kúpnej ceny, označenia bankový účet.
Následne dňa 4.11.2019 bola uzavretá napádaná kúpna zmluva, napriek záujmu žalobcu na uplatnenie

predkupného práva, ako aj napriek porušeniu povinností prevodcu vyplývajúcich z dedičskej dohody
rozhodnutia Štátneho notárstva v Trnave č. D 1236/71 z roku 1971. Žalobca následne previedol svoj
spoluvlastnícky podiel (vo veľkosti 2/8) na nehnuteľnostiach, ktorých sa týka tento spor, na žalovaného
2/. Vklad vlastníckeho práva k spoluvlastníckym podielom na nehnuteľnostiach v prospech žalovaného
2/ bol povolený OÚ Trnava, katastrálnym odborom rozhodnutím č. V-1534/2021 zo dňa 11.3.2021.

Obrana žalovaných spočívala v neprípustnosti pôvodného žalobného návrhu, pričom namietali aj
absenciu aktívnej legitimácie žalobcu na podanie žaloby vôbec, popierali akékoľvek porušenie nárokov z
uplatneného predkupného práva. Sporným v konaní bolo vyriešenie otázky aktívnej legitimácie žalobcu
na podanie žaloby, ako aj prípustnosť žalobcom formulovaného petitu žaloby, a to aj po jeho zmene
pripustenej súdom na pojednávaní. Súd prvej inštancie tiež zistil, že na súde prvej inštancie prebiehali

viaceré konania týkajúce sa sporných nehnuteľností, resp. uplatňovania obdobných práv súvisiacich s
namietaným porušením predkupného práva. Konanie žalobcu proti spol. Dupos Projekt, s.r.o. vedené
pod sp. zn. 37C/22/2020 o nahradenie prejavu vôle žalovaného- ponúknuť žalobcovi ako oprávnenému
spoluvlastníkovi uzatvorenie kúpnej zmluvy bolo zastavené dňa 23.3.2021 z dôvodu späťvzatia žaloby
žalobcom. Uznesením súdu prvej inštancie č. k. 40C/92/2022-12 z 31.10.2022 bol zamietnutý návrh

na vydanie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobca voči žalovaným 1/ a 2/ domáhal zdržania sa
nakladania s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXXX, XXXXX, XXXXX - k.ú. F.. Uvedené uznesenie
bolo potvrdené Krajským súdom Trnava č. k. 10Co/10/2023-108 z 31.5.2023. Na Mestskom súdeBratislava 4 bolo konanie o zaplatenie náhrady škody medzi žalobcom a žalovaným 1/ vedené pod sp.
zn. B1-3C/60/2021 dňa 7.3.2023 zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom.
Uznesením súdu z 13.11.2023 na nariadenom pojednávaní súd prvej inštancie pripustil zmenu

žalobného petitu pôvodne znejúceho na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy na žalobný petit v znení
učenia vlastníckeho práva žalovaného 1/ k sporným podielom na nehnuteľnostiach. Uvedenú zmenu
súd pripustil, nakoľko v zmysle § 139 CSP vykonané dokazovanie je dostatočným podkladom na
rozhodnutie aj o takomto nároku, pričom zmena petitu si podľa názoru súdu nevyžadovala žiadne nové
dokazovanie, resp. na rozhodnutie postačovalo doposiaľ vykonané dokazovanie.

Žalobca podal žalobu, v ktorej za subjekty konania na strane žalovaného označil p. D. ako žalovaného
a spol. Dupos Projekt, s.r.o., so sídlom Tamaškovičova 2742/17, Trnava, IČO: 52 309 215, ako
vedľajšieho účastníka, predmetom jeho žalobného návrhu bolo pôvodne určenie neplatnosti kúpnej
zmluvy uzatvorenej medzi uvedenými subjektami dňa 4.11.2019. Nakoľko CSP termín vedľajší účastník
ani nepozná, súd prvej inštancie označeného vedľajšieho účastníka v rozsudku označil ako žalovaného
2/, a to aj z toho dôvodu, že v prípade určenia neplatnosti právneho úkonu (ako aj pôvodný výrok

rozsudku znel), musia byť účastníkmi na strane žalovaného všetci dotknutí účastníci uvedeného
namietaného právneho úkonu. Súd preto spoločnosť Dupos Projekt, s.r.o. označil v záhlaví napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie ako žalovaného 2/. Ak teda aj strany hovoria v rámci svojich vyjadrení
o intervenientovi, majú na mysli spol. Dupos Projekt s.r.o. Až oznámením o vstupe ďalšieho subjektu
do konania - spol. SL Trading, s.r.o., so sídlom Mikovíniho 10, Trnava, sa táto spoločnosť stáva

intervenientom na strane žalovaných v zmysle § 82 ods.1 CSP, a to dňom 25.7.2023, s tým, že žalovaní
na pojednávaní s jeho vstupom do konania súhlasili.
Vychádzajúc z vykonaného dokazovania a aplikovaných zákonných ustanovení, súd prvej inštancie mal
za to, že žalobu žalobcu je nutné ako nedôvodnú zamietnuť. Žalobca sa svojich nárokov domáha v
zmysle ust. § 40a O.z. v spojitosti s ust. § 140 O.z. z dôvodu porušenia jeho predkupného práva pri

prevode spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 5/8 žalovaného 1/ - p. D. na sporných nehnuteľnostiach,
ku ktorému prevodu došlo kúpnou zmluvou zo 4.11.2019 uzatvorenej medzi žalovaným 1/ a žalovaným
2/, pričom žalovaný 1/ podľa žalobcu neposkytol žalobcovi riadny návrh na uplatnenie predkupného
práva.
Ďalej dôvodil, že je zrejmé, že spoluvlastník, ktorý je oprávnený z predkupného práva (§ 140 O.z.),

má pri porušení povinností zo strany spoluvlastníka, ktorý je povinný z predkupného práva, na
výber z 3 možností: a/ môže sa bude žalobou domáhať vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o
prevode podielu zo spoluvlastníka na tretiu osobu (§ 40a O.z.); jeho žaloba musí v takomto prípade
smerovaťvočivšetkýmúčastníkomzmluvyoprevodespoluvlastníckehopodielu,priktorejboloporušené
jeho predkupné právo; b/ môže sa domáhať voči nadobúdateľovi (tretej osobe ako singulárnemu

právnemu nástupcovi pôvodného podielového spoluvlastníka), aby mu nadobudnutý spoluvlastnícky
podiel ponúkol na kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od pôvodného podielového
spoluvlastníka; ak nadobúdateľ jeho výzve nevyhovie, má oprávnený spoluvlastník právo domáhať sa
na súde žalobou voči nadobúdateľovi, aby bol nahradený prejav vôle nadobúdateľa; žalobe vyhovujúce
rozhodnutie súdu nahradí v tomto prípade chýbajúci zmluvný prejav nadobúdateľa, c/ alebo sa uspokojí

s tým, že mu zostáva predkupné právo, avšak už voči nadobúdateľovi. Voľba, či prípadne ktoré z týchto
riešení zvolí, prináleží oprávnenému spoluvlastníkovi.
Na to, aby subjekt uplatňujúci si nároky z porušenia predkupného práva bol v konaní aktívne
legitimovaným (nositeľom uplatneného práva, a teda úspešným v konaní), je nutné, aby disponoval
spoluvlastníckym oprávnením k spornej nehnuteľnosti. V uvedenej súdenej veci súd prvej inštancie

vychádzal zo záverov ustálenej rozhodovacej praxe NS SR, a to z judikátu zverejneného v Zbierke
rozhodnutí a stanovísk NS SR pod č. R 7/2016, z ktorého vyplýva: „Ak po právnom úkone porušujúcom
predkupné právo podielového spoluvlastníka ten spoluvlastník, ktorého predkupné právo bolo porušené,
prevedie svoj spoluvlastnícky podiel na tretiu osobu, stáva sa nadobúdateľ prevedeného podielu ex lege
nielen podielovým spoluvlastníkom spoločnej veci, ale zároveň aj osobou oprávnenou z predkupného

práva viazaného na spoluvlastnícky podiel. V dôsledku toho prechádzajú na neho aj oprávnenia
pôvodného spoluvlastníka vyplývajúce z nerešpektovania jeho predkupného práva. Nie je právne
významné, či prevodca v čase, keď bol ešte podielovým spoluvlastníkom, svoje oprávnenia vyplývajúce
z porušenia predkupného práva uplatnil alebo neuplatnil.“
Ak teda žalobca - p. A. B. dňom 11.3.2021 previedol spoluvlastnícke práva k svojim podielom

na nehnuteľnosti na spol. Dupos Projekt s.r.o., stratil postavenie podielového spoluvlastníka k
sporným pozemkom, zároveň stratil akékoľvek oprávnenia spoluvlastníka k pozemkom, vyplývajúce
z údajného nerešpektovania jeho predkupného práva. Tieto oprávnenia prešli spolu s prevedenými
spoluvlastníckymi podielmi na nového nadobúdateľa- t. j. na spoločnosť Dupos Projekt s.r.o.. Zákonnépredkupné právo podielového spoluvlastníka upravené v § 140 O.z. je vecné právo - je teda vždy späté
so spoluvlastníctvom danej nehnuteľnosti. V čase podania žaloby - október 2022 bolo zrejmé, a toto
napokon ani žalobca nepopieral, že žalobca už nebol spoluvlastníkom podielu na spornej nehnuteľnosti,

tento previedol s účinnosťou k 11.3.2021. Žalobca teda nedisponuje aktívnou vecnou legitimáciou
na uplatňovanie nárokov vyplývajúcich z porušenia predkupného práva v uvedenom spore, uvedená
skutočnosť je tak dôvodom zamietnutia podanej žaloby vo výroku II. rozsudku. Na uvedenom závere
súdu o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu nič nemení ani zmena žalobného petitu, nakoľko
skutkové okolnosti, na základe ktorých sa žalobca domáha výroku v znení určenia vlastníctva, rovnako

ako aj pôvodne navrhnutý petit výroku v znení určenia neplatnosti zmluvy, vyplývajú z tých istých
skutkových tvrdení, a to je údajné porušenie predkupného práva žalobcu.
Nad rámec už uvedeného súd prvej inštancie uviedol, že skúmanie naliehavého právneho záujmu
pri pôvodnom type žaloby- žaloby na určenie právnej skutočnosti, súd neskúma, tento sa skúma
v prípade žalôb na určenie, či tu právo je alebo nie je (takto znela žaloba po zmene žalobného
petitu). Napriek uvedenému súd zastáva názor, že v prípadoch porušenia predkupného práva

podielového spoluvlastníka, ktorý sa dovoláva relatívnej neplatnosti právneho úkonu a sám má záujem
o nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu pripadajúceho pôvodnému spoluvlastníkovi (žalovanému 1/),
za dovolenú a procesne prípustnú možno považovať aj žalobu na určenie vlastníckeho práva pôvodného
podielového spoluvlastníka, keďže takýmto určením sa odstráni spornosť právnych vzťahoch sporových
strán a dosiahne sa právny stav existujúci pred prevodom spoluvlastníckeho podielu zo žalovaného 1/

na žalovaného 2/. Osoba postihnutá porušením predkupného práva by tak dosiahla stav, že kataster v
súlade s § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) formou záznamu obnoví zápis vlastníckeho práva k spornej
nehnuteľnosti a vyznačí stav pred dotknutým právnym úkonom, čo nepochybne zakladá existenciu
jeho naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, ktorý názor je v súlade s ustálenou

rozhodovacou praxou, podľa ktorej v prípade spornosti právnych vzťahov k nehnuteľnostiam, naliehavý
právny záujem na požadovanom určení je daný aj vtedy, ak na základe žalobe vyhovujúceho rozsudku
možno dosiahnuť opravu zápisu evidovaných údajov o vlastníkovi.
Skonštatovaním nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu bolo nadbytočným ďalej sa zaoberať
konkrétnymi skutočnosťami o porušení predkupného práva namietanými žalobcom, rovnako tak

namietaným nedodržaním Dedičskej dohody sp. zn. D 1236/1971, pričom ako vyplýva aj z nariadeného
neodkladného opatrenia vydaného v konaní súdu prvej inštancie pod č. k. 40C /92/2022-12 zo dňa
31.10.2022 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 10Co/10/2023-108 zo dňa 31.5.2023,
nebolo preukázané nástupníctvo žalovaného A. D. nar. X.X.XXXX, po osobách uvedených v rozhodnutí
štátneho notárstva sp. zn. D 1236/1971 vo veci dedičstva po H. D., ani totožnosť nehnuteľností-

pozemkov označených v uvedenom rozhodnutí s nehnuteľnosťami týkajúcimi sa tohto konania.
Súd prvej inštancie vo výroku I. zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania, nakoľko tento súd
vyhodnotil ako nedôvodný. Podané trestné oznámenie žalobcu nie je relevantné pre výsledok tohto
konania, nebolo ani preukázané, či bolo vôbec trestné stíhanie na základe uvedeného oznámenia
začaté. Predmetné konanie medzi stranami sporu je samostatným konaním, pričom súd sa nestotožňuje

s názorom, že výsledkom uvedeného trestného konania sa vyrieši otázka, ktorá môže mať význam pre
rozhodnutie súdu v tejto veci, súd si v zásade sporné otázky ohľadne údajného porušenia predkupného
práva vie vyriešiť v tomto konaní samostatne, bez potreby prerušenia tohto konania. Na základe
uvedeného súd návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol.
V závere poukázal na viaceré iné konania totožných strán sporu s odkazom na skutkové okolností

zhodné ako v tomto konaní, ktoré všetky konania skončili buď zastavením z dôvodu späťvzatia návrhov,
či zamietnutím návrhov, čo vzbudzuje dojem účelovosti podávaných žalôb žalobcom. Rovnako súd
poukazuje aj na obsah dohody z 10.3.2021 (č.l. 39 spisu) medzi žalobcom a spol. Dupos Projekt, s.r.o.-
Dohoda o údajnom urovnaní sporných práv a povinností súvisiacich s porušením predkupného práva,
pričom i napriek uzatvoreniu uvedenej dohody sú z oboch strán iniciované súdne konania (pod sp. zn.

17C 50/2023 je proti žalobcovi vedené aj konanie z iniciatívy žalovaného 2/ o zaplatenie 50.000 eur).
V časti o trovách konania súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 251, § 255 ods.
1 a § 262 ods. 1 a 2 CSP, vecne dôvodil plným úspechom žalovaného 1/ a 2/ a aj intervenienta na strane
žalovaných v spore, v dôsledku čoho im vznikol nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi, a to v
plnom rozsahu.

2.Protitomutorozsudkuvcelomjehorozsahupodalvčasodvolaniežalobca,snávrhomnajehozrušenie
v celom rozsahu a vrátenie veci na ďalšie konanie, resp. jeho zmenu vyhovením žalobe (v jej zmenenom
znení - učením vlastníckeho práva žalovaného 1/ k sporným podielom na nehnuteľnostiach) a priznanímžalobcovi nároku na náhradu trov konania v celom rozsahu. Uviedol odvolacie dôvody podľa § 365 ods.
1 písm. b/, f/, g/ a h/ CSP. Vytkol súdu prvej inštancie, že sa stotožnil s názorom žalovaných, v zmysle
ktorého žalovaný nedisponuje aktívnou vecnou legitimáciou na podanie návrhu na začatie súdneho

konania o určenie vlastníctva k spoluvlastníckemu podielu vo veľkosti 5/8 k nehnuteľnostiam z dôvodu,
že žalobca aktuálne nie je spoluvlastníkom nehnuteľností, že sa v odôvodnení žiadnym spôsobom
nevysporiadal posúdením právnej otázky, ktorú nastolil žalobca a to, či prevodom spoluvlastníckeho
podielu k nehnuteľnosti prevodcovi zaniká jeho právo domáhať sa porušenia predkupného práva.
Zákonné predkupné právo podielových spoluvlastníkov podľa § 140 O.z. má vecnoprávny charakter,

ktorý sa prejavuje tým, že sa neviaže na osobu konkrétneho spoluvlastníka, ale je spojené s vlastníctvom
veci (spoluvlastníckeho podielu), žalobca zastáva názor, že je zrejmé, že toto prechádza na každého
nadobúdateľa, avšak nie je zrejmé, či prevodom zaniká právo prevodcu namietať porušenie jeho
predkupného práva ako pôvodného vlastníka. Judikát zverejnený v Zbierke rozhodnutí a stanovísk NS
SR pod č. R 7/2016 sa touto otázkou nezaoberá a táto nebola vyriešená ani inou rozhodovacou praxou
najvyšších súdnych autorít, pričom táto otázka je rozhodujúca pre posúdenie aktívnej vecnej legitimácie

žalobcu. Konajúci súd túto otázku neposúdil, nesprávne prevzal argumentáciu Najvyššieho súdu SR na
skutkovo odlišnú vec a stroho žalobu zamietol.
Žalobca vykreslil situáciu, kedy by argumentácia súdu, v zmysle ktorej by sa pôvodný spoluvlastník
nemohol domáhať porušenia svojho predkupného práva, porušila ústavou garantované práva na súdnu
ochranu a ochranu vlastníckeho práva. Modelová situácia: spoluvlastník 1 vyzve spoluvlastníka 2 a

spoluvlastníka 3 na uplatnenie predkupného práva v zmysle § 140 O.z. Spoluvlastník 2 uplatnil svoje
predkupné právo a spoluvlastník 3 na výzvu nereagoval v zákonnej lehote, v dôsledku čoho dôjde k
uzatvoreniu kúpnej zmluvy medzi spoluvlastníkmi 1 a 2. Počas vkladového konania pred Okresným
úradom, katastrálny odbor spoluvlastník 3 nevyzve spoluvlastníkov na uplatnenie predkupného práva
a bez ďalšieho uzatvorí kúpnu zmluvu so spoluvlastníkom 2. Spoluvlastník 2 a spoluvlastník 3 podajú

návrh na zrýchlený vklad vlastníckeho práva a Okresný úrad, katastrálny odbor rozhodne tak, že povolí
oba návrhy na vklad, na základe čoho sa spoluvlastník 2 stane výlučným vlastníkom nehnuteľnosti.
Z tohto príkladu je taktiež zrejmé, že spoluvlastník 2 nemohol byť dobromyseľným nadobúdateľom
a nebude rozporovať porušenie predkupného práva spoluvlastníka 1. V prípade, že sa konajúci súd
stotožňuje s argumentáciou žalovaných, že právo pôvodného spoluvlastníka nehnuteľnosti domáhať sa

porušenia predkupného práva zaniká prevodom vlastníckych práv, zapríčiňuje, že spoluvlastník 1 nemá
žiadneprávneprostriedkydomáhaťsaporušeniajehopredkupnéhoprávavočispoluvlastníkovi3.Takýto
právny výklad by bol v príkrom rozpore s ústavnými princípmi, ktoré vlastníckemu právu priznávajú
vysokú úroveň ochrany.
Z vyššie uvedených dôvodov rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho resp.

nekompletného právneho posúdenia prejednávanej veci a zároveň z nesprávneho procesného postupu.
Ďalej vytkol súdu prvej inštancie, že sa nevysporiadal s argumentami žalobcu k späťvzatiu žaloby v
konaní pred Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 37C/22/2020, voči spoločnosti DUPOS Projekt s.r.o.
V súvislosti s uzatvorením dohody z 10.3.2021 je potrebné uviesť aj to, že k tejto dohode došlo z
dôvodu, že žalovaný 2/ ubezpečoval žalobcu, že mu nie je známa žiadna dedičská listina, ktorá by

menila podiely spoluvlastníkov v čase predaja, čo sa neskôr ukázalo ako nepravdivé, pretože táto listina
bola v čase predaja uložená na Okresnom úrade Trnava, katastrálny odbor, pričom táto skutočnosť
nebola žalobcovi známa v čase podpisu dohody. Zamietnutím Návrhu na neodkladné opatrenie umožnil
Okresný súd Trnava prevod vlastníckeho práva k parcele č.8398/1 tretej osobe, spoločnosti SL Trading
s.r.o., a to napriek v tom čase už podanej žalobe o neplatnosť kúpnej zmluvy a tiež v tom čase podanému

upovedomeniu Okresného úradu Trnava, katastrálny odbor o podanej žalobe a už zaregistrovanej
poznámke o prebiehajúcom súdnom konaní. Spoločnosť SL Trading s.r.o., teda kupovala nehnuteľnosť
užsozaregistrovanoupoznámkou.Navyše,zapísanápoznámkanemáprávnuvadu,máleninformatívny
charakter.
Pokiaľ ide o dedičskú dohodu, je preukázané, že dedičom po H. D. je zomrelý A. D. st., otec žalovaného

1/. Žalovaný 1/ existenciu dedičskej dohody zatajil v kúpnej zmluve so žalovaným 2/, pričom uviedol, že
mu nie sú známe žiadne skutočnosti, ktoré by mu bránili v prevode nehnuteľnosti. Predmetný pozemok
bol v katastri nehnuteľností digitalizovaný, a preto má v súčasnosti iné označenie ako v dedičskej
dohode. Zároveň dodal, že v čase, keď žalovaný 1/ previedol pozemok na žalovaného 2/, bola dedičská
dohoda uložená na Okresnom úrade Trnava, katastrálny odbor, čo spochybňuje dobromyseľnosť kúpy.

Posúdenie dedičskej dohody tak je potrebné vyriešiť ako predbežnú otázku tohto konania, pričom
jednoduché konštatovanie súdu, že nebola preukázaná totožnosť pozemkov v dedičskej dohode s
nehnuteľnosťou považoval žalobca za notorietu, ktorú nemusí preukazovať, nakoľko súd má k dispozícii
zápisy v katastrálnej mape, takisto si vie dohľadať prípadnú zmenu označenia parcely.Žalovaní označovali žalobu za šikanóznu, s čím sa konajúci súd očividne stotožnil vzhľadom na jeho
odôvodnenie v bode 27. rozsudku, a to napriek tomu, že sa žiadnym spôsobom nezaoberal šikanóznym
konaním žalovaného 1/. Žalovaný 1/ zámerne sabotoval uzatvorenie kúpnej zmluvy, keď ten vo výzve na

uplatnenie predkupného práva neuviedol spôsob úhrady kúpnej ceny; po dohode so žalobcom zmenil
spôsob úhrady kúpnej ceny a zároveň predkladal žalobcovi nedokonalú kúpnu zmluvu. Žalobca má tak
dojem, že samotný súd spochybňuje jeho právo domáhať sa súdnej ochrany, čo by zakladalo omnoho
hrubší zásah do práv žalobcu ako sa žalobca domáha v tomto konaní. Konštatovanie súdu o účelovosti
žalobcom podávaných žalôb predstavuje spochybnenie nezávislosti konajúceho súdu, ktorý sa v zásade

týmto výrokom dáva do postavenia právneho zástupcu žalovaných. Žalobca tento postup súdu, ktorý
bolo možné vnímať i počas pojednávaní, vníma ako narušenie princípov CSP, ktorý zakotvuje rovnosť
zbraní procesných strán a nestrannosť súdu.
Súd prvej inštancie sa na základe nesprávneho posúdenia legitimácie žalobcu nezaoberal žiadnymi
ďalšími tvrdeniami žalobcu. Žalobca je názoru a verí, že odvolací súd správne vyhodnotí žalobcovu
legitimáciu a zaviaže súd prvej inštancie aby sa vyporiadal so skutočnosťami tvrdenými žalobcom,

resp. posúdi tieto otázky sám čím odstráni pochybenie súdu prvej inštancie, v opačnom prípade
bude porušené žalobcovo právo na spravodlivý súdny proces. V dôsledku nesprávneho právneho
posúdeniaaktívnejvecnejlegitimáciežalobcu,sakonajúcisúdnezaoberalďalšímiargumentamižalobcu
a nevysporiadal sa s otázkami, ktoré je potrebné vyriešiť pre vydanie meritórneho rozhodnutia v tejto
veci, je preto nevyhnutné aby súd druhej inštancie odstránil nedostatky v postupe súdu prvej inštancie

a tak zaručil súdnu ochranu žalobcu.

3. Žalovaný 2/ sa k odvolaniu žalobcu vyjadril tak, že navrhol odmietnuť odvolanie žalobcu voči I.
výroku rozsudku súdu prvej inštancie, vo zvyšku napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať žalovaným 1/
a 2/ a intervenientovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Považuje rozsudok

súdu prvej inštancie v celom rozsahu za vecne správny a zákonný. Na jednej strane vychádzajúci
zo správneho zistenia skutkového stavu, na druhej strane vychádzajúci zo správneho právneho
posúdenia súdom zisteného skutkového stavu. Rozsudok a rovnako aj konanie, ktoré vydaniu rozsudku
predchádzalo, nie sú zaťažené nijakou právnou (resp. procesnou) vadou. Odvolanie žalobcu, v časti
smerujúcej proti výroku I. napádaného rozsudku, ktorým súd zamietol návrh žalobcu na prerušenie

konania, navrhol odmietnuť postupom podľa § 386 písm. c/ CSP, a to s poukazom na znenie § 355
ods. 2 CSP v spojení s § 357 CSP a contrario (poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. 8Cdo/288/2019),
napádaný rozsudok vo veci samej (výrok II.), ako aj v časti o práve na náhradu trov konania (výrok
III.) v súlade s § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť. Súd prvej inštancie neopomenul
dostatočne jasne formulovať svoje závery a úvahy, ktorými sa pri vydávaní napádaného rozsudku nechal

viesť. Rozsudok je riadne odôvodnený. Z odôvodnenia rozsudku pritom jasne vyplývajú odpovede
na všetky otázky, ktoré boli pre rozhodnutie súdu prvej inštancie podstatné. Pričom po zohľadnení
podstatných skutkových okolností, ktoré súd v konaní v dostatočnom rozsahu a správne zistil, dospel
k správnemu právnemu posúdeniu veci. Pokiaľ žalobca v odvolaní namieta, že: „Okresný súd Trnava
sa v odôvodnení žiadnym spôsobom nevysporiadal posúdením právnej otázky, ktorú nastolil žalobca a

to, či prevodom spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti prevodcovi zaniká jeho právo domáhať sa
porušenia predkupného práva.“, tak táto jeho námietka je nedôvodná, nakoľko sa touto otázkou súd
zaoberal v bodoch 21. a 22. odôvodnenia rozsudku, jeho závery sú v absolútnom súlade s ustálenou
praxou vysokých súdnych autorít Slovenskej republiky aj Českej republiky (ako podporného zdroja
právneho posúdenia pri totožnej právnej úprave vyplývajúcej zo zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky

zákonník). V rovnakom duchu, v akom sa nesie judikát R 7/2016, sa rozvinula aj rozhodovacia prax
českéhonajvyššiehosúdukust.§140O.z.NajvyššísúdČRnapr.vrozhodnutísp.zn.33Cdo3982/2009
vyslovil: „Okamžikem, kdy žalobce nabyl od právní předchůdkyně spoluvlastnický podíl (tj. dnem 9. 10.
2006), vstoupil do všech jejích práv a povinností vyplývajících z podílového spoluvlastnictví, včetně
práv a povinností ze zákonného předkupního práva. Stal se ex lege nejen osobou z předkupního

práva povinnou, ale i osobou z něho oprávněnou. Jestliže právní předchůdkyně žalobce uplatnila vůči
žalovaným (nabyvatelům) právo vyplývající z tvrzeného porušení jejího předkupního práva, které bylo
spjato s jejím spoluvlastnickým podílem k věci, pak žalobce, který tento spoluvlastnický podíl nabyl, je
jako její nástupce legitimován k uplatňování tohoto práva.“
Hypotetický príklad, ktorý žalobca uvádza v odvolaní, je právom riešený (riešiteľný). Ak subjekt A vyzve

subjekty B a C, aby uplatnili svoje predkupné právo voči spoluvlastníckemu podielu subjektu A, dáva
subjektom B a C jasný signál, že už nechce byť spoluvlastníkom podielu. Ak následne subjekt A uzatvorí
kúpnu zmluvu so subjektom B (lebo C nereagoval), tak súčasne subjekt A je do času povolenia vkladu
do katastra nehnuteľností na základe zmluvy, uzatvorenej medzi subjektami A a B, viazaný svojouvôľou vyjadrenou v kúpnej zmluve („chcem previesť svoj podiel na subjekt B a nebyť viac do budúcna
spoluvlastníkom.“). Uvedené vyplýva opäť aj z rozhodovacej praxe NS SR. Podľa záverov vyplývajúcich
napr. z rozsudku NS SR sp. zn. 1Sžr/15/2012 zo dňa 15.05.2012: „Účastník zmluvy, ktorá podlieha

pre účinnosť rozhodnutiu o vklade príslušnej správy katastra, je svojim zmluvným prejavom viazaný
až do rozhodnutia príslušného orgánu. Táto viazanosť je občianskoprávnym vzťahom, prechádza z
účastníka na jeho právnych nástupcov (...).“ Ak zároveň subjekt B uzatvorí kúpnu zmluvu so subjektom
C, podľa ktorej sa subjekt B stane vlastníkom podielu patriaceho subjektu C, nijakým spôsobom uvedené
nebráni subjektu A dať v čase pred povolením vkladu žalobu, ktorou uplatní svoje nároky z porušeného

vlastníckeho práva. Subjekt A si však musí byť vedomý toho, že následne - v momente povolenia vkladu
na základe kúpnej zmluvy, uzatvorenej medzi osobami A a B, dochádza k prevodu vlastníckeho práva
k spoluvlastníckemu podielu z osoby A na osobu B, a súčasne k strate aktívnej vecnej legitimácie A na
jednej strane, a na strane druhej k nadobudnutiu aktívnej vecnej legitimácie subjektom B, ako právnym
nástupcom subjektu A, v spore, ktorý subjekt A inicioval svojou žalobou, podanou v čase pred prevodom
svojho vlastníckeho práva k podielu na B.

Vo vzťahu ku skutočnostiam, ktoré žalobca uvádza v bode 8. odvolania sa žalovaný 2/ dôrazne
ohradzuje. Tieto tvrdenia navodzujú dojem, že žalovaný 2/ mal údajne žalobcu zavádzať ohľadom
dedičskej dohody v čase uzatvárania kúpnej zmluvy so žalobcom (10.3.2021). Žalobca asi zabudol, že to
bol práve on (žalobca), kto dedičskú dohodu zmienil a vo fotokópii aj predložil už v konaní na OS TT sp.
zn. 37C/22/2020, a to v čase pred uzatvorením kúpnej zmluvy (pred dňom 10.3.2021). Žalovaný 2/ preto

o dedičskej dohode vedel, a to od samotného žalobcu, lebo sám žalobca jej existenciu tvrdil a preukázal
už v konaní sp. zn. 37C/22/2020. Súčasne však treba uviesť, že z dedičskej dohody nevyplýva žalobcom
tvrdená skutočnosť o zmene veľkosti dedičských podielov dedičov pre prípad predaja pozemkov. Vrátiac
sa však k podstate veci žalovaný 2/ uvádza, že skutočnosti týkajúce sa konania sp. zn. 37C/22/2020,
a ani dedičskej dohody nie sú pre správne ustálenie otázky aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v

tomto spore (17C/54/2022) podstatné. Tým, že žalobca s účinnosťou ku dňu 11.3.2021 previedol svoj
spoluvlastnícky podiel na pozemkoch na žalovaného 2/, stratil aktívnu vecnú legitimáciu vo vzťahu k
uplatňovaniunárokovzúdajneporušenéhopredkupnéhoprávavočiA.D..Tietonároky(atedaajaktívna
vecná legitimácia) prešli (v prípade ak vôbec existovali, čo žalovaný 2/ popiera) na žalovaného 2/, ktorý
nemaldôvodichvočiA.D.uplatniť,pretožezmluvuuzatvorenúdňa4.11.2019sA.D.považujezaplatnú.

Kostatnýmskutočnostiam–nadrámecotázky(ne)existencieaktívnejvecnejlegitimácie-niejepotrebné
sa vyjadrovať a ani ich meritórne akokoľvek posudzovať. Súd postupoval správne (hospodárne a v
súlade s procesnou logikou), ak im v konaní nevenoval zásadnejšiu pozornosť. Ak žalobca nedisponuje
aktívnou vecnou legitimáciou v spore, tak tento nedostatok je samostatným dôvodom na zamietnutie
žaloby, a to bez potreby skúmania iných okolností prípadu, ktoré na stav nedostatku aktívnej vecnej

legitimácie žalobcu nemôžu mať (nemajú) žiaden reálny vplyv. Súd otázku absencie aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu v spore posúdil právne správne a na základe správnych skutkových zistení (žalobca
dňa 11.3.2021 previedol svoj spoluvlastnícky podiel k pozemkom na žalovaného 2/). Súd potom správne
postupoval, ak žalobu práve z uvedených dôvodov zamietol. Vo vzťahu k výroku II. napádaného
rozsudku bude potrebné v rámci odvolacieho konania vydať v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdzujúci

rozsudok.
Súd prvej inštancie napádaným rozsudkom v merite veci (výrok II. rozsudku) tým, že žalobu zamietol,
rozhodol vecne správne, potom musí súčasne platiť (platí), že v závislosti od vecnej správnosti
meritórneho rozhodnutia nie je dotknutá ani vecná správnosť výroku o práve na náhradu trov konania
(výrok III.), ktorý je výrokom závislým od výroku II. rozsudku. Tým, že súd rozhodol o práve na náhradu

konania tak, že žalovaní a intervenient majú právo na náhradu trov konania od žalobcu v plnom rozsahu
(v súlade so zásadou procesného úspechu v zmysle § 255 ods. 1 CSP), toto rozhodnutie je potrebné
hodnotiť ako vecne správne. Preto je v jeho prípade na mieste procesný postup odvolacieho súdu v
zmysle § 387 ods. 1 CSP – potvrdenie odvolacím súdom, pretože výrok je vecne správny.

4. Intervenient na strane žalovaného 1/ sa k odvolaniu žalobcu vyjadril tak, že využíva svoje oprávnenie
podať vyjadrenie do konania, v záujme hospodárnosti len krátko a stručne. Nežiada, aby mu boli
doručované podania žalovaného 1/ a žalovaného 2/, vykonané v nadväznosti na podané odvolanie.
Napadnuté rozhodnutie považuje intervenient za správne a spravodlivé. Odvolanie voči výroku I.
(zamietnutie návrhu na prerušenie konania) ako také nie je prípustné (§ 355 ods.2 CSP v spojení s § 357

CSP). Je tak daný dôvod na odmietnutie odvolania, ako neprípustného. Vo vzťahu k ostatným výrokom
je navrhované, aby napadnuté rozhodnutie odvolací súd potvrdil. Intervenient zároveň vyjadruje a plne
súhlasí s podaním (vyjadrením), ktoré predložil (už do konania) žalovaný 2/.5. Žalovaný 1/ sa k odvolaniu žalobcu vyjadril tak, že napadnutý rozsudok je vecne správny, a preto ho
navrhuje potvrdiť a žalovanému 1/ priznať voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu100%.Mázato,žesúdprvéhostupňasasprávnenezaoberaljednotlivýmiparciálnymiprávnymi

otázkami relevantnými pre prejednanie a meritórne rozhodnutie vo veci, keď zistil, že žalobca nemá
aktívnu vecnú legitimáciu. Stotožňuje sa s právnym názorom súdu, ktorý konštatoval, že žalobca nemá
aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby z dôvodu, že žalobca spoluvlastnícky podiel, od ktorého
svoje predkupné právo v konaní odvodzoval predal, a tým pádom mu zaniklo právo domáhať sa nárokov
z tvrdeného (a nepreukázaného) porušenia predkupného práva. Nie je pravdou, že by sa súd prvého

stupňa v napadnutom rozsudku nevysporiadal s otázkou aktívnej vecnej legitimácie, ako to tvrdí žalobca.
Odôvodnenie, ktorého absenciu žalobca namieta, je uvedené v odsekoch 21. až 23. napadnutého
rozsudku. Na skutočnosti, že žalobca aktívnu vecnú legitimáciu nemá nič nemení ani modelový príklad,
ktorý žalobca v odvolaní uvádza. Prevodom spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti nadobúdateľ
vstúpil do všetkých práv a povinností prevodcu, týkajúcich sa spoluvlastníckeho podielu, teda aj práva
domáhať sa v lehote troch rokov určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, a teda z uvedeného je zrejmé,

že žalobca bol aktívne vecne legitimovaný na podanie tejto žaloby len do doby kedy bol podielovým
spoluvlastníkom nehnuteľnosti. V momente keď previedol vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu,
z ktorého odvodzuje predkupné právo na intervenienta, aktívna vecná legitimácia žalobcu na podanie
tejto žaloby zanikla. Pre posúdenie predmetu sporu sú potom nepodstatné všetky ostatné otázky,
či existencie akýkoľvek dedičských listín, resp. či došlo, alebo nedošlo k porušeniu predkupného

práva, čo žalovaný 1/ popiera. Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa považuje za vecne správny,
logicky a dostatočne zrozumiteľne odôvodnený, pričom súd prvého stupňa sa v napadnutom rozsudku
správne vysporiadal so všetkými podstatnými právnymi a skutkovými otázkami, ktoré sú podstatné pre
rozhodnutie vo veci.

6. Žalobca sa k vyjadreniam žalovaných a intervenienta vyjadril tak, že odkazuje na svoje tvrdenia
uvedené v odvolaní. K opätovným pochybnostiam o žalobcovej legitimácii, žalobca zdôrazňuje, že
aktívna vecná legitimácia osoby, ktorá bola vlastníkom spoluvlastníckeho podielu, a ktorej predkupné
právo bolo porušené v rozpore s dobrými mravmi, v dôsledku čoho bol tento spoluvlastník nútený predať
i vlastný podiel nie je bežnou právnou otázkou a táto nebola riešená ani najvyššími súdnymi autoritami.

Svedčí o tom i skutočnosť, že ani jeden zo žalovaných nepredložil ani jedno rozhodnutie, ktoré by
riešilo túto právnu otázku. Všetky súdne rozhodnutia, ktoré predkladajú žalovaní nie je možné aplikovať
na toto konanie, nakoľko ani v jednom z nich nebolo posúdené ako postupovať pri nekalom porušení
predkupného práva, ktoré priamo donútilo spoluvlastníka nehnuteľnosti predať i svoj vlastný podiel.
Touto cestou žalobca rozporuje všetky predložené rozhodnutia, ktoré žalovaní nesprávne aplikujú vo

svoj prospech. Odôvodnenie rozsudku, v ktorom konajúci súd opiera svoje odôvodnenie zamietnutia
žaloby o rozhodnutia súdov, ktoré neriešia tento konkrétny prípad je tak nesprávne a vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. V prípade, že súd dospeje k záveru, že žalobca má aktívnu
vecnú legitimáciu, je nevyhnutné posúdiť i porušenie dedičských práv žalobcu. V zmysle predložených
dedičských listín, ktoré boli už uložené na príslušnom okresnom úrade, katastrálnom odbore, sa menili

spoluvlastníckepodiely,čozakladáhlavnýdôvod,prečožalovaný1/obišielpredkupnéprávoaurýchlene
previedol svoj spoluvlastnícky podiel na žalovaného 2/. Túto skutočnosť nie je možno opomínať, keďže
opätovne preukazuje účelovosť konania žalovaných a rozpor tohto ich konania s dobrými mravmi. Podľa
názoru žalobcu je odvolanie prípustné a správne a zároveň bolo nevyhnutné, nakoľko mu dáva jedinú
možnosť dovolať sa súdnej ochrany jeho vlastníckych práv. Zároveň dáva žalobcovi istotu, že v prípade

nepriaznivého rozhodnutia odvolacieho súdu bude môcť podať dovolanie na Najvyšší súd Slovenskej
republiky, ktorého rozhodnutie by podľa názoru žalobcu potvrdilo jeho právnu argumentáciu a vytvorilo
judikát, ktorý ochráni spoluvlastníkov nehnuteľnosti, ktorí boli nútení scudziť svoj spoluvlastnícky podiel
v dôsledku porušenia predkupného práva vykonaného v rozpore s dobrými mravmi.

7. Intervenient k vyjadreniu žalobcu uviedol, že nepovažuje za potrebné sa k nemu vyjadrovať.

8. Žalovaný 2/ k vyjadreniu žalobcu uviedol, že žalobca vo svojom vyjadrení v podstate rozvíja
„novú“ argumentačnú líniu, zameranú na: a) údajné „nekalé“ porušenie predkupného práva, ktoré jeho
samotného údajne donútilo previesť svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach; b) skutočnosť,

podľa ktorej v zmysle dedičských listín (ktorých?) sa údajne menili spoluvlastnícke podiely na
nehnuteľnostiach. Argumentácia žalobcu v tomto procesnom štádiu konania (odvolacie konanie)
nemôže v žiadnom prípade obstáť, pretože: nebola predmetom žalobných tvrdení žalobcu v konaní
pred súdom prvej inštancie, žalobca k týmto tvrdeniam neprodukoval žiadne relevantné dôkazné návrhypred súdom prvej inštancie, hoci bol zastúpený kvalifikovaným zástupcom (advokátom). Žalobca sa
takýmto procesne nekorektným spôsobom (postupným predostieraním rôznych nových právnych či
skutkových alternatív) snaží účelovo odviesť pozornosť odvolacieho súdu od podstaty veci. Podstatu

veci (sporu) vymedzil sám žalobca prostredníctvom svojich žalobných tvrdení v žalobe, a tieto tvrdenia
počas konania pred súdom prvej inštancie nežiadal (nenavrhol) v súlade s § 140 ods. 2 CSP rozšíriť o
nové, ktorými argumentuje teraz v odvolacom konaní. V odvolacom konaní je zmena žaloby neprípustná
(§ 371 CSP). Tvrdenia žalobcu obsiahnuté v podaní žalobcu preto nemajú procesnú relevanciu, a tak
či onak nemôžu mať vplyv na výsledok sporu a na vecnú správnosť napádaného rozsudku súdu prevej

inštancie. Medzi stranami sporu nie je sporné (žalobca vo svojej výpovedi sám uviedol), že žalobca odo
dňa 11.3.2021 nie je podielovým spoluvlastníkom sporných nehnuteľností, kedy svoj spoluvlastnícky
podiel previedol kúpnou zmluvou na žalovaného 2/. Vzhľadom na predmetnú skutočnosť súd prvej
inštancie riešil správne otázku aktívnej vecnej legitimácie, a to spôsobom súladným s rozhodovacou
praxou vysokých súdnych autorít. Na úrovni vysokých súdnych autorít už ustálené, že práva (nároky)
z porušeného predkupného práva (ktoré tvrdí v tomto spore aj žalobca) prechádzajú na právneho

nástupcu osoby, ktorej predkupné právo bolo porušené. Ak by sa v tomto spore aj skutočne preukázalo,
že A. D. (žalovaný 1/) porušil predkupné právo žalobcu, tak či tak tieto nároky žalobcu voči A. D. dňom
11.3.2021 prešli spolu s vlastníctvom podielu na žalovaného 2/ ako právneho nástupcu žalobcu.

9.Žalovaný1/kvyjadreniužalobcuuviedol,ževrozhodovacejsúdnejpraxijeustálené,žepráva(nároky)

z porušeného predkupného práva (ktoré tvrdí v tomto spore aj žalobca) prechádzajú na právneho
nástupcu osoby, ktorej predkupné právo bolo porušené. Ak by sa v tomto spore aj skutočne preukázalo,
že A. D. (žalovaný 1/) porušil predkupné právo žalobcu, čo sa nestalo, tak či tak tieto nároky žalobcu voči
žalovanému 1/ prešli spolu s vlastníctvom podielu na žalovaného 2/ ako právneho nástupcu žalobcu.
Navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalobcu, v časti smerujúcej proti výroku I. rozsudku odmietol,

rozsudok v časti výroku II. a III. potvrdil a žalovaným 1/ a 2/ a intervenientovi na strane žalovaných
priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

10. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

Podľa § 357 písm. a/ až p/ CSP: Odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o a)
zastavení konania, b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania,
d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení
neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1, f) návrhu na
opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí

návrhu na doplnenie rozsudku, h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu
na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť
zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku
na náhradu trov konania, n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164, o) návrhu na uznanie
cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu

cudzieho rozhodnutia, p) postúpení právomoci do cudziny.
Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení
neskorších predpisov) bola v CSP zmenená koncepcia prípustnosti odvolania proti uzneseniu. Proti tejto
forme súdneho rozhodnutia totiž vo svojej podstate odvolanie prípustné nie je. Pripúšťa sa len v tých
prípadoch, ktoré sú v zákone taxatívne vypočítané. Takéto obmedzenie je podľa dôvodovej správy CSP

umožnené zavedením nového inštitútu - sťažnosti (§ 239 a nasl. CSP), ktorá sa považuje za systémové
opatrenie na odbremenenie odvolacích súdov. Sťažnosť sa totiž pripúšťa proti uzneseniu súdu prvej
inštancie, ak bolo vydané súdnym úradníkom (vyšším súdnym úradníkom alebo súdnym tajomníkom).
To znamená. že pri taxatívnom výpočte uznesení, proti ktorým je prípustné odvolanie, musí byť splnená
podmienka, že ide o uznesenie vydané sudcom. Okrem objektívnej prípustnosti odvolania (t. j. existencia

uznesenia,protiktorémuzákonpripúšťaodvolanie),musíexistovaťajsubjektívnaprípustnosťodvolania,
to znamená, že odvolanie musí podať tá strana, v neprospech ktorej bolo vydané rozhodnutie (§ 359
CSP), resp. ten subjekt, ktorý má právo podať odvolanie (§ 360 a § 361 CSP). Záver o tom, že podané
odvolanie je prípustné, predpokladá prijatie záveru o oboch stránkach jeho prípustnosti (tak objektívnej
ako aj subjektívnej).

V predmetnej veci súd prvej inštancie (reprezentovaný sudkyňou) I. výrokom rozsudku zamietol návrh
na prerušenie konania, v tejto časti má rozhodnutie charakter uznesenia. Okruh rozhodnutí súdu, proti
ktorým CSP v ustanovení § 357 odvolanie pripúšťa, je vymenovaný taxatívne, čo znamená, že proti
uzneseniu, ktoré nie je uvedené v tomto ustanovení, odvolanie prípustné nie je.Ak bol podaný návrh na prerušenie konania a súd mu nevyhovel, nie je proti zamietavému uzneseniu
prípustné odvolanie podľa § 357 písm. n/ CSP (Veľké Komentáre, Števček, Ficová, Baricová,
Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kol., Civilný sporový poriadok, 2. vydanie, Nakladatelství C. H.

Beck, s. 1352). /porovnaj aj uznesenia Najvyššieho súdu SR z 26.8.2020 sp. zn. 8Cdo/288/2019 a zo
4. decembra 2018 sp. zn. 1Obo/15/2018/
Podľa § 386 písm. c/ CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému
nie je odvolanie prípustné.
Vzhľadom na to, že v danom prípade odvolanie smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie

nie je prípustné, nemohol odvolací súd rozhodnutie napádané odvolaním v jeho I. výroku preskúmať a
meritórne o ňom rozhodnúť, ale musel o odvolaní rozhodnúť v súlade s ustanovením § 386 písm. c/ CSP
spôsobom uvedeným v I. výroku tohto uznesenia odvolacieho súdu. Uplatnený opravný prostriedok vo
vzťahu k I. výroku rozsudku súdu prvej inštancie nebolo možné považovať ani za sťažnosť v zmysle §
239 a nasl. CSP, nakoľko napádané rozhodnutie súdu prvej inštancie nebolo vydané súdnym úradníkom,
ale sudkyňou.

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 362 ods. 1 CSP), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozsudku
súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon v jeho II. a III. výroku odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 a 2 a
§ 357 písm. m/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363

CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, f/, g/ a h/ CSP),
preskúmal rozhodnutie v účinne napadnutej časti (II. a III. výrok) v medziach daných rozsahom (§ 379
CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa
procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako
ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385

ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej
tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP)
a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v jeho II. a III. výroku treba navzdory námietkam
odvolateľa považovať za vo výroku vecne správny, keď súd prvej inštancie v miere postačujúcej pre
rozhodnutie zistil skutkový stav a vec aj správne posúdil po právnej stránke.

12. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd vo
vzťahu k jeho II. a III. výroku konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám
kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,

stanoviská procesných strán v prejednávanom spore, výsledky vykonaného dokazovania a uviedol
právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Zistenia
súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch a prijaté skutkové a
právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou, pri súčasnom
zohľadnení ochrany subjektívneho práva oboch sporových strán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany

ich oprávnenej dôvery v právo, ako i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. Nedôvodnou tak bola
námietka o nedostatočnom odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie.

13. Odvolací súd nemal (napriek opačnému názoru odvolateľa) dôvod nesúhlasiť s argumentáciou
použitou súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia (tak ako táto - rozumej

argumentácia - vyplýva z odôvodnenia rozsudku). U dôvodov predostretých súdom prvej inštancie
dostatočne jasne a i objektívne presvedčivo by tak zásadne postačovalo i len konštatovať ich správnosť
a odvolať sa na ne (prvá časť ust. § 387 ods. 2 CSP), odvolací súd však aj v tejto konkrétnej veci musí
učiniť zadosť tiež povinnosti vyporiadať sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní (§ 387 ods.
3 veta druhá CSP) a preto, ale aj pre celkovú úplnosť nad rámec už uvedeného súdom prvej inštancie

dopĺňa (§ 387 ods. 2 CSP in fine) nasledovné:

14. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na odôvodnenie preskúmavaného rozsudku
a odvolaciu argumentáciu, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým a právnym
záveromvedúcimkzamietnutiužaloby,ktorousažalobcadomáhalurčenia,žežalovaný1/jepodielovým

spoluvlastníkom nehnuteľností v spoluvlastníckom podiele 5/8, a to pozemkov reg. C KN evidovaných
v katastrálnom území F. v okrese Trnava na LV č. XXXX s parc. č. 8398/1 - ovocný sad o výmere
40958 m2, parc. č. 8398/2 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 151 m2, parc. č. 8398/3 - záhrada o
výmere 296 m2, parc. č. 8399/193 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 395 m2, pozemkov reg. C KNevidovaných v katastrálnom území F. v okrese Trnava na LV č. XXXXX s parc. č. 8398/444 - ovocný sad
o výmere 28519 m2, parc. č. 8398/446 - ovocný sad výmere 1034 m2, pozemku reg. C KN evidovaného
v katastrálnom území F. v okrese Trnava na LV č. XXXXX s parc. č. 1975 - orná pôda o výmere 3889 m2.

15. Odvolateľ/žalobca vytkol súdu prvej inštancie, že sa stotožnil s názorom žalovaných, v zmysle
ktorého žalovaný (správne žalobca) nedisponuje aktívnou vecnou legitimáciou na podanie návrhu
na začatie súdneho konania o určenie vlastníctva k spoluvlastníckemu podielu vo veľkosti 5/8
k nehnuteľnostiam z dôvodu, že žalobca aktuálne nie je spoluvlastníkom nehnuteľností, že sa v

odôvodnení žiadnym spôsobom nevysporiadal s posúdením právnej otázky, ktorú nastolil žalobca a
to, či prevodom spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti prevodcovi zaniká jeho právo domáhať sa
porušenia predkupného práva. Zákonné predkupné právo podielových spoluvlastníkov podľa § 140 O.z.
má vecnoprávny charakter, ktorý sa prejavuje tým, že sa neviaže na osobu konkrétneho spoluvlastníka,
ale je spojené s vlastníctvom veci (spoluvlastníckeho podielu), žalobca zastáva názor, že je zrejmé, že
toto prechádza na každého nadobúdateľa, avšak nie je zrejmé, či prevodom zaniká právo prevodcu

namietať porušenie jeho predkupného práva ako pôvodného vlastníka. Judikát zverejnený v Zbierke
rozhodnutí a stanovísk NS SR pod č. R 7/2016 sa touto otázkou nezaoberá a táto nebola vyriešená
ani inou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, pričom táto otázka je rozhodujúca pre
posúdenie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Konajúci súd túto otázku neposúdil, nesprávne prevzal
argumentáciu Najvyššieho súdu SR na skutkovo odlišnú vec a stroho žalobu zamietol. Rozhodnutie

súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho resp. nekompletného právneho posúdenia prejednávanej
veci a zároveň z nesprávneho procesného postupu.
Odvolací súd k tejto námietke uvádza, že aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také
hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok),
respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej

legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia
tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho sporu. Súd vecnú
legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán sporu nenamieta. Vecnú
legitimáciu má zásadne ten, kto je účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide. Na
to, aby sa niekto stal stranou konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý

v konaní ide, stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom), alebo aby bola proti nemu
podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od
toho, či on aj žalovaný sú skutočne účastníkmi hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého žalobca vyvodzuje
žalobou uplatnený nárok. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe
čoho sa žalobca subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, resp. subjektívne

vnímažalovanéhoakoúčastníkaurčitéhohmotnoprávnehovzťahu,alevždyibato,čižalobcaažalovaný
účastníkmi daného hmotnoprávneho vzťahu objektívne sú, alebo nie sú. Nedostatok aktívnej vecnej
legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie
je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie
idevtedy,akten,okomžalobcatvrdí,žejenositeľomhmotnoprávnejpovinnosti(žalovaný),vskutočnosti

objektívne nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (porov. rozsudok NS SR sp.
zn. 3 Cdo 192/2004).
Súd prvej inštancie dôvodil, že na to, aby subjekt uplatňujúci si nároky z porušenia predkupného práva
bol v konaní aktívne legitimovaným (nositeľom uplatneného práva, a teda úspešným v konaní), je nutné,
aby disponoval spoluvlastníckym oprávnením k spornej nehnuteľnosti. V uvedenej súdenej veci súd

prvej inštancie vychádzal zo záverov ustálenej rozhodovacej praxe NS SR, a to z judikátu zverejneného
v Zbierke rozhodnutí a stanovísk NS SR pod č. R 7/2016, z ktorého vyplýva: „Ak po právnom úkone
porušujúcom predkupné právo podielového spoluvlastníka ten spoluvlastník, ktorého predkupné právo
bolo porušené, prevedie svoj spoluvlastnícky podiel na tretiu osobu, stáva sa nadobúdateľ prevedeného
podielu ex lege nielen podielovým spoluvlastníkom spoločnej veci, ale zároveň aj osobou oprávnenou

z predkupného práva viazaného na spoluvlastnícky podiel. V dôsledku toho prechádzajú na neho aj
oprávnenia pôvodného spoluvlastníka vyplývajúce z nerešpektovania jeho predkupného práva. Pri tom
nie je právne významné, či prevodca v čase, keď bol ešte podielovým spoluvlastníkom, svoje oprávnenia
vyplývajúce z porušenia predkupného práva uplatnil alebo neuplatnil.“ Ak teda žalobca dňom 11.3.2021
previedol spoluvlastnícke práva k svojim podielom na nehnuteľnosti na žalovaného 2/, stratil postavenie

podielového spoluvlastníka k sporným pozemkom, zároveň stratil akékoľvek oprávnenia spoluvlastníka
k pozemkom, vyplývajúce z údajného nerešpektovania jeho predkupného práva. Tieto oprávnenia
prešli spolu s prevedenými spoluvlastníckymi podielmi na nového nadobúdateľa- t. j. na žalovaného
2/. Zákonné predkupné právo podielového spoluvlastníka upravené v § 140 O.z. je vecné právo - jeteda vždy späté so spoluvlastníctvom danej nehnuteľnosti. V čase podania žaloby - október 2022 bolo
zrejmé, a toto napokon ani žalobca nepopieral, že žalobca už nebol spoluvlastníkom podielu na spornej
nehnuteľnosti, tento previedol s účinnosťou k 11.3.2021. Žalobca teda nedisponuje aktívnou vecnou

legitimáciou na uplatňovanie nárokov vyplývajúcich z porušenia predkupného práva v uvedenom spore,
uvedená skutočnosť je tak dôvodom zamietnutia podanej žaloby vo výroku II. rozsudku.
Suvedenýmizávermisúduprvejinštancie(ktorésúvsúladesustálenoupraxouvyššíchsúdnychautorít)
sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje, námietku odvolateľa, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho resp. nekompletného právneho posúdenia prejednávanej veci a zároveň

z nesprávneho procesného postupu považuje za nedôvodnú, rovnako nedôvodnou je i námietka,
že sa súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku žiadnym spôsobom nevysporiadal s posúdením
právnej otázky, ktorú nastolil žalobca a to, či prevodom spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti
prevodcovi zaniká jeho právo domáhať sa porušenia predkupného práva. Súd prvej inštancie, ako už
bolo vyššie uvedené sa touto otázkou zaoberal (v 21. až 23. bode odôvodnenia napadnutého rozsudku)
a odvolací súd je rovnako ako súd prvej inštancie názoru, že v dôsledku prevodu spoluvlastníckeho

podielu prechádzajú na jeho nadobúdateľa nielen oprávnenia pôvodného spoluvlastníka vyplývajúce
z vlastníctva (t. j. oprávnenie vec v rozsahu spoluvlastníckeho podielu držať, disponovať s ňou, užívať
ju a požívať z nej úžitky), ale aj oprávnenia pôvodného spoluvlastníka vyplývajúce z nerešpektovania
jeho predkupného práva, pri čom nie je právne významné, či prevodca v čase, keď bol ešte podielovým
spoluvlastníkom, svoje oprávnenia vyplývajúce z porušenia predkupného práva uplatnil alebo neuplatnil.

Na základe vyššie uvedeného sa nebolo možné stotožniť s výkladom judikátu NS SR č. R 7/2016,
prezentovaného žalobcom - že oprávnenia pôvodného podielového spoluvlastníka z predkupného
práva, ktorého predkupné právo bolo porušené, neboli uznesením NS SR vylúčené. Ako bolo už vyššie
uvedené odvolací súd je opačného názoru, a to že závery uvedené v judikáte sú plne aplikovateľné
na predmetnú vec, v prípade zákonného predkupného práva podielových spoluvlastníkov nový

spoluvlastník, ktorý nadobudol podiel k nehnuteľnej veci od svojho právneho predchodcu (pôvodného
spoluvlastníka), stáva sa ex lege osobou oprávnenou z predkupného práva, ktoré je viazané na
spoluvlastnícky podiel. Zákonné predkupné právo tak v dôsledku prevodu spoluvlastníckeho podielu
fakticky nezaniká, v závislosti na zmene vlastníctva podielu sa iba mení osoba z predkupného práva
oprávnená.

16. Odvolateľ tiež namietal, že súd prvej inštancie sa na základe nesprávneho posúdenia legitimácie
žalobcu nezaoberal žiadnymi ďalšími tvrdeniami žalobcu. Žalobca je názoru a verí, že odvolací
súd správne vyhodnotí žalobcovu legitimáciu a zaviaže súd prvej inštancie aby sa vyporiadal so
skutočnosťami tvrdenými žalobcom, resp. posúdi tieto otázky sám čím odstráni pochybenie súdu prvej

inštancie, v opačnom prípade bude porušené žalobcovo právo na spravodlivý súdny proces. V dôsledku
nesprávneho právneho posúdenia aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, sa konajúci súd nezaoberal
ďalšími argumentami žalobcu a nevysporiadal sa otázkami, ktoré je potrebné vyriešiť pre vydanie
meritórneho rozhodnutia v tejto veci, je preto nevyhnutné aby súd druhej inštancie odstránil nedostatky
v postupe súdu prvej inštancie a tak zaručil súdnu ochranu žalobcu.

S poukazom na závery uvedené v predchádzajúcom bode tohto rozhodnutia odvolacieho súdu nebolo
možné považovať ani túto námietku za dôvodnú, nakoľko pokiaľ tu bol nedostatok aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu, ktorý už v čase začatia predmetného konania nebol účastníkom hmotnoprávneho
vzťahu, z ktorého žalobca vyvodzoval žalobou uplatnený nárok, potom by nebolo hospodárne sa
zaoberať ďalšími skutočnosťami tvrdenými žalobcom, jeho argumentáciou a otázkami, ktoré by nemali

vplyv rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustálenej judikatúry (napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 115/03,
uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo/145/2011) súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu

uvádzanými účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového,
ako i odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver
o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.
V posudzovanej veci odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie nemožno považovať
za svojvoľné, či zjavne neodôvodnené, keďže zrozumiteľne poskytuje odpovede na právne a skutkovo

relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany.
Ak sa odvolací súd v odôvodnení tohto jeho rozsudku nezaoberal konkrétnou námietkou sporovej strany,
urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie v danej veci za
rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balanic. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c.
Francúzsko z 19. februára 1998). Na skutočnosti, ktoré žalobca uviedol až po uplynutí lehoty na podanie
odvolania, nebol odvolací súd oprávnený prihliadať a zároveň nemal povinnosť vo svojom rozhodnutí

uvádzať dôvod, pre ktorý na tieto skutočnosti nie je možné prihliadať (porovnaj uznesenie Najvyššieho
súdu sp. zn. 3Obdo/25/2016, sp. zn. 3Obdo/22/2016).
Za odňatie možnosti konať pred súdom v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd neodôvodnil
svoje rozhodnutie podľa predstáv, či požiadaviek strany, ktorá je nespokojná s právnymi závermi,
tým nemohlo dôjsť k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý súdny proces. Do práva na spravodlivý

proces totiž nepatrí právo účastníka konania (strany), aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi,
navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania (strana)
pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04).
Skutočnosti uvedené v odvolaní žalobcu neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozsudku súdu
prvejinštancievnapadnutejčasti.Spoukazomnavyššieuvedenésúdprvejinštanciedospelksprávnym
skutkovým zisteniam a následne správne právne posúdil nárok žalobcu ako nedôvodný a žalobu

zamietol.

17. Odvolací súd riadiaci sa vyššie uvedenými úvahami a osvojujúci si aj dôvody súdu prvej inštancie
preto rozsudok súdu prvej inštancie v jeho účinne napadnutých výrokoch II. a III. podľa § 387 ods.
1 a 2 CSP z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdil, čo sa týkalo aj vecne správneho rozhodnutia

o náhrade trov prvoinštančného konania plne úspešných žalovaných 1/ a 2/ a intervenienta, ktorým
podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, súd prvej
inštancie preto správne rozhodol, že žalovaní 1/ a 2/ a intervenient majú nárok na náhradu trov konania
voči žalobcovi v plnom rozsahu.

18. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60
dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1
CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že procesne plne úspešným žalovaným 1/ a 2/ a intervenientovi

priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, a to z dôvodu, že strana,
ktorá mala plný úspech vo veci (žalovaní 1/ a 2/ a intervenient na strane žalovaného 1/), má nárok na
náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala (žalobca), keď
nevidel dôvod pre aplikáciu ust. § 257 CSP.

19. Tento rozsudok prijal senát odvolacieho súdu hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. (§ 422 ods. 1 CSP)
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP)
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77. (§ 425 CSP)
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. (§

426 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.1
CSP)

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods. 1 CSP) Súd vždy poučí strany o ich práve zvoliť si advokáta
a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.(§ 160 ods. 2 CSP)
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 ods. 2 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. (§ 432 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 2 CSP)
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)