Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. október 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/32/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123265599
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vargová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:6123265599.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedu senátu JUDr. Jany Vargovej
(sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jozefa Šuleka, v spore žalobcu:
SPP - distribúcia, a.s., so sídlom Mlynské nivy 44/b, Bratislava - Ružinov, IČO: 35 910 739, právne
zastúpený SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., Šoltésovej 14, Bratislava – Staré Mesto, IČO: 36 862 711, proti
žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, o zaplatenie 1.776,08 Eur s príslušenstvom, o

odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 17C/56/2023-69 zo dňa 22. novembra
2023, takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušuje a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo

výške 1 776,08 eur spolu s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 1 776,08 eur od 14.12.2021 do
zaplatenia a žalobcovi proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Súd
prvej inštancie právne vec posúdil podľa ust. § 82 ods. 1 písm. f), § 82 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z.z.
o energetike v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o energetike), § 50 ods. 1, 10, 11 vyhlášky
č. 24/2013 Z.z., ktorou sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s elektrinou a pravidlá
pre fungovanie vnútorného trhu s plynom, § 1 ods. 1 písm. a), ods. 12 vyhlášky č. 449/2012 Z.z., ktorou

sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu. V konaní ustálil ako
nesporným, že žalobca je prevádzkovateľom a vlastníkom distribučnej siete a zabezpečuje distribúciu
zemného plynu prostredníctvom svojej distribučnej siete ku koncovým odberateľom, zabezpečuje
pripojenie k distribučnej sieti a meranie spotreby zemného plynu. Nesporným ustálil, že v období od
15.03.2021 do 25.11.2021, t.j. v období neoprávneného odberu, bol vlastníkom na odbernom mieste
C. XXX žalovaný. Žalovaným neboli tvrdené žiadne skutočnosti, v dôsledku ktorých by za osobu

zodpovednú za škodu spôsobenú neoprávneným odberom bolo potrebné považovať tretiu osobu. Súd
prvejinštanciemalvykonanýmdokazovanímpreukázané,žežalovanýakoodberateľplynuzdistribučnej
siete v rozhodnom období po 15.03.2021, t.j. po prerušení dodávky na odbernom mieste, odoberal
plyn. Odber zemného plynu po dátume 15.03.2021 je považovaný za neoprávnený odber plynu, preto
vznikla žalovanému povinnosť v súlade s ust. § 82 ods. 2 Zákona o energetike nahradiť žalobcovi ako
prevádzkovateľovidistribučnejsieteškodu.Žalovanýnedodržalobmedzeniaurčenédodávateľomplynu.

Žalobca už dňa 08.03.2021 po prijatí požiadavky na demontáž meradla vykonal u žalovaného pokus
o demontáž meradla, čo sa mu ale nepodarilo, nakoľko odberné miesto nebolo sprístupnené, odberateľ
nebolprítomný,ktoráskutočnosťvyplynulazozápisuzodňa08.03.2021aksprístupneniumeradladošlo
až dňa 25.11.2021, kedy bol vyhotovený zápis z obnovenia dodávky zemného plynu a boli zaznamenané
stavy počítadla meradla a odobratého množstva zemného plynu (spotreby plynu na odbernom mieste
za rozhodné obdobie). Odberateľ plynu zodpovedá už len za to, že odobral plyn v rozhodnom období,

t.j. počas doby od 15.03.2021 do 25.11.2021 na odbernom mieste C. XXX. Základom výpočtu škody
spôsobeného neoprávneným odberom plynu bol rozdiel medzi stavom počítadla meradla v čase odprerušenia dodávky zemného plynu od dodávateľa, t.j. odo dňa 15.03.2021 (39 021 m3) a stavom
počítadla meradla v čase ukončenia neoprávneného odberu zemného plynu (41 371 m3) a z distribučnej
siete neoprávnený odber množstva plynu predstavuje 2 350 m3. V príčinnej súvislosti s konaním

žalovaného (neoprávneným odberom plynu z distribučnej siete definovaným Zákonom o energetike)
došlo k vzniku škody vo výške 1 776,08 eur, ktorú žalobca vyčíslil v súlade s vyhláškou č. 449/2012
Z.z., ktorou sa stanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom a upovedomil
o neoprávnenom odbere žalovaného doručením faktúry č. 9000418753 zo dňa 29.11.2021 spolu
s výpočtom škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu po prerušení distribúcie podľa

§ 50 ods. 11 vyhlášky č. 24/2013 Z.z. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že nepodrobil súdnej
kontrole spôsob výpočtu škody, ktorý bol jasný a zrozumiteľný a nemal dôvod o správnosti tohto výpočtu
pochybovať.
2. Na margo žalovaným vznesenej námietky, v zmysle ktorej predmetný spor treba považovať za
spotrebiteľský spor, súd prvej inštancie uviedol, že žalovaného ako odberateľa plynu v domácnosti
možno považovať za spotrebiteľa pri dodávke plynu na základe uzavretej zmluvy o dodávke plynu,

pričom vzťah medzi žalobcom a žalovaným sa však netýka dodávky plynu, žalobca nie je dodávateľom
plynu a uplatnený nárok nevyplýva zo zmluvného práva, ale ide o špecifický nárok na náhradu škody
podľa § 82 ods. 2 Zákona o energetike, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s neoprávneným odberom
podľa § 82 ods. 1 písm. f) Zákona o energetike. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že distribúciu plynu
zabezpečuje prevádzkovateľ distribučnej siete, ktorým je žalobca, čo v konaní nebolo sporné. Žalobca

ako distribútor zemného plynu teda nie je subjektom totožným s dodávateľom zemného plynu (v danom
prípade Stredoslovenská energetika, resp. SPP, a.s.), ktorý zabezpečuje pre koncového odberateľa
dodávku plynu. Zmluvy o dodávke plynu žalobca neuzatvára, tieto uzatvárajú len dodávatelia. Tento
dodávateľský vzťah sa ale realizuje prostredníctvom distribučnej siete, ktorú vlastní a spravuje žalobca,
ktorý má v distribučnej sieti svoj vlastný plyn, ktorý nakupujú dodávatelia zemného plynu. Keďže žalobca

realizuje distribúciu plynu v rámci distribučnej siete, v danom prípade dochádza k vzniku škody na strane
prevádzkovateľa distribučnej siete, ktorým je žalobca. Právne vzťahy medzi žalovaným a dodávateľom
plynu nemajú vplyv na nároky žalobcu ako prevádzkovateľa distribučnej siete voči žalovanému z titulu
neoprávneného odberu zemného plynu. Ide o samostatný nárok plynúci priamo zo zákona, a to z ust. §
82 ods. 1 písm. f) Zákona o energetike. Z uvedených dôvodov sa nemôže jednať o spotrebiteľský vzťah.

3. Záverom súd prvej inštancie akcentoval, že bolo povinnosťou žalovaného okrem samotného popretia
skutkových tvrdení žalobcu podľa § 151 ods. 1 CSP (vypočítaná spotreba plynu, ktorú mal neoprávnene
odobrať, nezodpovedá reálnej spotrebe, ktorá bola v období od marca do novembra 2021 nulová,
vzhľadomnato,žeplynjevodbernommiestevyužívanýnavykurovanievýhradnevzimnýchmesiacoch,
teda žalobca nevykonal odpočet a stav meradla stanovil bez odbornej starostlivosti) preukázať svoje

vlastné tvrdenia, čo však žalovaný v konaní neučinil.
4. Úrok z omeškania zo žalovanej sumy priznal súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 517 ods. 1
veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka a ust. § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z. O nároku na
náhradu trov konania rozhodol s poukazom na ust. § 262 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP tak,
že žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

5. V zákonom stanovenej lehote podaným odvolaním domáha sa žalobca zrušenia rozsudku súdu prvej
inštancie a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie, resp. zmeny rozsudku tak,
že súd žalobu v plnom rozsahu zamietne a žalovanému prizná právo na náhradu trov konania. Žalobca
akcentuje, že vo vyjadrení k žalobe poprel hodnovernosť a správnosť listinných dôkazov predložených

žalobcom, ako aj skutočnosti v nich uvedené. Išlo o súkromné listiny, súd však na uvedený argument
neprihliadol. V danej súvislosti odvolateľ poukazuje na R 14/2010, v zmysle ktorého pri súkromnej listine
stačí formálne popretie jej správnosti druhým účastníkom, aby nastúpila dôkazná povinnosť a dôkazné
bremeno tohto účastníka, ktorý tvrdil skutočnosti, ktoré mali byť súkromnou listinou preukázané.
6. Odvolateľ ďalej namieta, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil práva žalovaného v súvislosti

s plneniami, ktoré majú svoj základ v neprijateľných zmluvných podmienkach.

7. Odvolateľ je toho názoru, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav vo veci neoprávneného
odberu. O neoprávnený odber sa nemôže jednať, keďže zo žaloby nie je zrejmé, že by žalovaný
ako odberateľ neumožnil žalobcovi ako prevádzkovateľovi dodávky plynu. Žalobca a ani dodávateľ

plynu žalovaného ako odberateľa neinformovali o rozhodnutí o prerušení dodávky plynu a žalobca
ani nevyzval odberateľa na sprístupnenie meradla napriek tomu, že disponuje všetkými kontaktnými
údajmi: poštovou adresou, telefónnym číslom, ako aj e-mailovou adresou. Žalobca mal žalovaného
vyzvať na sprístupnenie meradla primeraným spôsobom obdobne, ako je to uvedené v ust. § 82 ods.1 písm. h) Zákona o energetike. Rovnako sa o neoprávnený odber nemôže jednať ani podľa § 82
ods. 1 písm. f). Žalovaný ako odberateľ nemohol nedodržať obmedzenie určené dodávateľom alebo
prevádzkovateľomdistribučnejsiete,keďžedodávateľadistribútorožiadnychobmedzeniachodberateľa

plynu neinformovali.
8. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uvádza, že argumenty žalovaného obsiahnuté v odvolaní boli už
uvedené aj v jeho odpore voči vydanému platobnému rozkazu a s týmito argumentmi sa súd prvej
inštancie dostatočným spôsobom vyporiadal. V danom prípade sa nejedná o spotrebiteľský spor, ktorú
skutočnosť tiež súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku riadne odôvodnil.

9. V súdom stanovenej lehote odvolacia replika podaná nebola.
10. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie podal subjektívne
legitimovaný účastník konania (§ 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal
rozhodnutie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP
a contrario) rozsudok súdu prvej inštancie pri aplikácii § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec vrátil podľa
§ 391 ods. 1 CSP súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

11. Jedným zo zákonných dôvodov pre zrušenie rozhodnutia je existencia vady konania, ktorá sa
prejavovala v takom nesprávnom procesnom postupe, ktorým súd znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento
nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Jednotlivé čiastkové práva, ktoré tvoria

obsah práva na spravodlivý proces, je možné vyvodiť predovšetkým z rozhodovacej činnosti ESĽP.
Patrí sem najmä právo na prístup k súdu, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na verejnosť
konania a rozhodnutia, právo na rozhodnutie v primeranej lehote a právo na spravodlivé prejednanie
veci. V naposledy spomínanom práve sú obsiahnuté princíp rovnosti strán, princíp rovnosti zbraní,
princíp kontradiktórnosti konania, princípy spravodlivého vykonania dôkazov a právo na dostatočné

odôvodnenie súdneho rozhodnutia.

12. V posudzovanom prípade odvolací súd v nadväznosti na obsah vznesených odvolacích námietok
zistil zásah do práva žalovaného na spravodlivý proces spočívajúci v nedostatočnom odôvodnení
rozhodnutia súdu prvej inštancie, pričom išlo o zásah takej povahy, že ho nebolo možné v odvolacom

konaní napraviť.
13. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru o dôvodnosti nároku
žalobcu na náhradu škody voči žalovanému, ktorá žalobcovi vznikla neoprávneným odberom (v období
od 15.03.2021 do 25.11.2021) plynu podľa § 82 ods. 1 písm. f) Zákona o energetike.
14. Podľa § 82 ods. 1 písm. f) Zákona o energetike, ak odberateľ nedodržal obmedzenia

určené dodávateľom plynu, prevádzkovateľom prepravnej siete, prevádzkovateľom zásobníka alebo
prevádzkovateľom distribučnej siete.

15. Odvolací súd akcentuje, že v rozhodnutí súdu prvej inštancie úplne absentujú konkrétne
úvahy, ktoré viedli súd prvej inštancie k záveru o naplnení hypotézy ustanovenia § 82 ods. 1

písm. f) Zákona o energetike, t.j. k záveru o nedodržaní obmedzení určených dodávateľom plynu
alebo prevádzkovateľom distribučnej siete. Predpokladom presvedčivého odôvodnenia rozsudku prvej
inštancie bolo, aby súd prvej inštancie vyložil obsah zákonodarcom v ust. § 82 ods. 1 písm. f) použitého
neurčitého pojmu „obmedzenia určené dodávateľom plynu alebo prevádzkovateľom distribučnej siete“,
analyzoval obsah tohto ustanovenia a zasadil do kontextu konkrétnych skutkových zistení. Právna

úvaha súdu prvej inštancie neobsahuje dostatočný počet myšlienkových premostení a logických úvah
a vysvetlených vzťahov medzi touto aplikovanou normou a zisteným skutkovým stavom. Odôvodnenie
rozhodnutia súdu prvej inštancie nedáva žalovanému presvedčivú odpoveď na v konaní posudzovanú
otázku, akým svojím konaním žalovaný porušil ktoré konkrétne dodávateľom alebo distribútorom plynu
určené obmedzenie/obmedzenia.

16.Súdprvejinštancievodôvodnenírozhodnutia(bod20.)poukazujenaskutočnostizistenévykonaným
dokazovaním, a to na nesprístupnenie odberného miesta žalovaným atď., teda na skutočnosti, ktoré by
mohli byť relevantné z hľadiska aplikácie ust. § 82 ods. 1 písm. h) Zákona o energetike, nie však bez
ďalšieho súdom prvej inštancie aplikovaného ust. § 82 ods. 1 písm. f) Zákona o energetike.

17. Je potrebné v tejto súvislosti poznamenať, že odôvodnenie rozhodnutia plní niekoľko funkcií.
Predovšetkým má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu súdu a o zákonnosti jeho rozhodnutia.
Tým sa napĺňa jedno zo zákonných pravidiel konania – posilňovať dôveru účastníkov v správnosť
rozhodovania, aby prijaté rozhodnutia fyzické a právnické osoby viedli k dobrovoľnému plneniupovinností. Ďalšou funkciou je kontrolná funkcia predovšetkým tých orgánov, ktoré budú rozhodnutie
preskúmavať. Presvedčivé odôvodnenie tak môže zamedziť zbytočnému uplatňovaniu opravných
prostriedkov. Ak atribút presvedčivého odôvodnenia rozhodnutie súdu nenapĺňa, potom odvolací súd

nemôže rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať, nemôže si na záveroch rozhodnutia súdu prvej
inštancievybudovaťsvojeúvahyoveci,ačojepodstatné,anistranykonanianemôžuprotinemunáležite
formulovať odvolacie námietky.

18. Dopad nepresvedčivosti odôvodnenia súdu prvej inštancie je napokon zreteľný aj z obsahu

podaného odvolania, keď žalovaný produkuje odvolaciu obranu a namieta nielen aplikáciu ust. § 82
ods. 1 písm. f) (dôvodiac, že dodávateľ a ani distribútor o žiadnych obmedzeniach odberateľa plynu
neinformovali, preto žalovaný ako odberateľ nemohol ani nedodržať obmedzenia určené dodávateľom
alebo prevádzkovateľom distribučnej siete), ale brojí aj proti možnej kvalifikácii neoprávneného odberu
podľa § 82 ods. 1 písm. h) (dôvodiac, že žalobca ani dodávateľ nevyzval odberateľa na sprístupnenie
meradlanapriektomu,žedisponujevšetkýmikontaktnýmiúdajmi:poštovouadresou,telefónnymčíslom,

ako aj mailovou adresou), resp. podľa § 82 ods. 1 písm. e) (dôvodiac, že nie je zrejmé, akým konaním
žalovaný znemožnil žalobcovi ako prevádzkovateľovi distribučnej siete prerušenie dodávky plynu).
19. Z uvedených dôvodov odvolací súd zrušil odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie
podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vec vrátil súdu prvej inštancie podľa § 391 ods. 1 CSP na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie, v ktorom súd prvej inštancie preskúmateľným spôsobom vysporiada sa so

všetkými žalobcom v konaní vnesenými relevantnými a konkrétnymi námietkami.

20. Na dôvažok prináležalo odvolaciemu súdu vyjadriť sa k námietke „nesprávneho posúdenia práva
žalovaného v súvislosti s plneniami, ktoré majú svoj základ v neprijateľných zmluvných podmienkach
v spotrebiteľskej zmluve“. Uvedenú námietku odvolací súd vyhodnotil ako nekonkrétnu. Podľa judikatúry

ESĽP a Ústavného súdu Slovenskej republiky je povinnosťou súdu v odôvodnení svojho rozhodnutia
vyrovnať sa s argumentom, ktorý je „relevantný“, „podstatný“, „významný“, resp. „týkajúci sa veci“ a
zároveň je „konkrétny“, resp. „formulovaný dostatočne jasným a presným spôsobom“. Odvolací súd
uvádza, že žalovaným prezentovaná odvolacia námietka síce spĺňala atribút námietky relevantnej,
nakoľko prípadný záver súdu o tom, že uplatnený nárok má svoj základ v neprijateľných zmluvných

podmienkach, mal by vplyv na rozhodnutie vo veci, nespĺňala však atribút námietky konkrétnej. Žalovaný
nešpecifikoval, aké konkrétne práva žalovaného v súvislosti s akými konkrétnymi plneniami mali mať
svoj základ v neprijateľných zmluvných podmienkach.
21. Iba nad rámec potrebného odôvodnenia odvolací súd k všeobecnej otázke, či má odberateľ
plynu na základe zmluvy uzatvorenej s dodávateľom plynu postavenie spotrebiteľa aj vo vzťahu

k prevádzkovateľovi distribučnej siete, upriamuje pozornosť súdu prvej inštancie na závery obsiahnuté
v náleze Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 114/2020 zo dňa 09.03.2021 (v bode 49), v ktorom
Ústavný súd Slovenskej republiky poukázal na potrebu zohľadnenia skutočnosti, že odberatelia plynu
v domácnostiach majú zároveň postavenie spotrebiteľov, ktorému by mal zodpovedať aj ich vzťah k
PDS (prevádzkovateľom distribučnej siete, pozn. dovolacieho súdu), ktorý je od základného vzťahu k

dodávateľovi plynu odvodzovaný. Ústavný súd vysvetlil, že „Rozštiepenie dodávky plynu a distribúcie
plynu bolo v zmysle prvého odôvodnenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES (ďalej
len „smernica“) vedené zámerom ponúknuť všetkým „odberateľom“ (ústavný súd konštatoval, že
pojem spotrebiteľ v smernici v tomto kontexte nezodpovedá slovenskej právnej úprave; kde to kontext
vyžadoval, preto pri citácií smernice ústavný súd používal adekvátny pojem v úvodzovkách) v Európskej

únii, či ide o občanov alebo podniky, skutočný výber, konkurenčné ceny a vyššie štandardy služieb.
Snahou bolo otvorenie trhu, ktorý umožňuje všetkým odberateľom slobodný výber svojich dodávateľov
a všetkým dodávateľom slobodu zásobovať svojich odberateľov (tretie odôvodnenie smernice). Účinné
oddelenie sietí od dodávateľských činností (tzv. unbundling) preto bolo vyvolané potrebou zabezpečiť
splnenie týchto cieľov; nie zhoršiť postavenie spotrebiteľov (tentoraz vo význame spotrebiteľov ako

slabšej strany). Vyplýva to aj z výslovne formulovaného odôvodnenia č. 48 smernice, v zmysle ktorého
záujmy „odberateľov" by mali byť stredobodom tejto smernice a kvalita služieb by mala byť ústrednou
zodpovednosťou plynárenských podnikov. Musia sa posilniť a zaručiť existujúce práva „odberateľov",
pričom by mali byť transparentnejšie. Ochrana „odberateľa“ by mala zabezpečiť, aby všetci „odberatelia“
v širšom meradle Spoločenstva mali úžitok z konkurenčného trhu. Členské štáty alebo, ak tak ustanoví

členský štát, regulačné orgány by mali presadzovať práva „odberateľov“. V bode 50 tohto nálezu ústavný
súd uviedol, že pred unbundlingom dodávku a distribúciu plynu odberateľom zabezpečoval jeden a ten
istý subjekt a vo vzťahu k spotrebiteľom išlo o spotrebiteľskú zmluvu, po unbundlingu sa distribúcia plynu
odčlenila. Spotrebitelia uzatvárajú s dodávateľmi plynu najčastejšie zmluvu o združenej dodávke plynu,z čoho je podstatné vyabstrahovať, že plnením cieľov smernice nemajú byť oslabené existujúce práva
odberateľov. Ústavný súd akcentuje: „Pokiaľ je odberateľom spotrebiteľ podľa Občianskeho zákonníka,
pričomjehoexistujúceprávamajúbyťposilnenéazaručené,znamenáto,žejenevyhnutnéajderivovaný

vzťah medzi spotrebiteľom a PDS posudzovať optikou spotrebiteľského práva; do právneho vzťahu sa
spotrebiteľa PDS dostávajú len pre účely plnenia spotrebiteľskej zmluvy. Postavenie spotrebiteľa potom
nemôže byť vo vzťahu k PDS vykladané v rozpore so spotrebiteľským právom, inak by tento základný
cieľ smernice vo vzťahu k spotrebiteľovi voči PDS nebol naplnený.“
22. Na vyššie uvedené závery obsiahnuté v náleze ústavného súdu poukázal aj Najvyšší súd Slovenskej

republiky v rozhodnutí 5Cdo/61/2021 zo dňa 23.6.2022.
23. Vzhľadom na dôvody, pre ktoré odvolací súd pristúpil k zrušeniu rozsudku súdu prvej inštancie,
považoval odvolací súd v tomto štádiu konania za predčasné zaoberať sa poslednou odvolacou
námietkou, ktorou žalovaný poprel hodnovernosť a správnosť listinných dôkazov predložených
žalobcom, ako aj skutočnosti v nich uvedené s tým, že išlo o súkromné listiny, s poukazom na R 14/2010.
24. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

(§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)