Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Košice
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Dominika Volkaiová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K2-3T/65/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7218011236
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Volkaiová, LL.M.
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2023:7218011236.28
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Košice v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dominiky Volkaiovej, LL.M. a
členov senátu A. B. C. a D. E. v trestnej veci obžalovaného F. G. stíhaného pre zločin sexuálneho
zneužívania podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona na hlavnom pojednávaní dňa 3.11.2023 takto
r o z h o d o l :
Podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku oslobodzuje obžalovaného F. G., nar. XX.X.XXXX v Košiciach
spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Košice II, sp. zn. 3Pv 163/2018 pre skutok kvalifikovaný
ako zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že
v presne nezistenom čase v období od mesiaca september 2017 do 21.3.2018 v H. v bytovom dome na I.
J. E. X sexuálne zneužil maloletú J. K., nar. XX.XX.XXXX tým spôsobom, že ju obchytával na intímnych
miestach, v rámci elektronickej komunikácie prostredníctvom mobilu jej dával sexuálne návrhy a žiadal
od nej intímne fotografie jednotlivých odhalených partií jej tela, ktoré mu maloletá zasielala, pričom mal
vedomosť o tom, že mal. J. K. v tom čase nedovŕšila vek 15 rokov,
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
o d ô v o d n e n i e :
Dňa 24.8.2018 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Košice 2 obžalobu na obžalovaného F. G. pre
skutok právne kvalifikovaný ako zločin sexuálneho zneužívania podľa §201 ods. 1 Trestného zákona, na
tom skutkovom základe, že v presne nezistenom čase od mesiaca september roku 2017 do 21.3.2018
v H. v bytom doma na ulici J. E.X, sexuálne zneužil maloletú L.P. narodenú XX.XX.XXXX, tým spôsobom,
že ju obchytával na intímnych miestach, v rámci elektronickej komunikácie, prostredníctvom mobilu jej
dával sexuálne návrhy a žiadal od nej intímne fotografie jednotlivých odhalených partií jej tela, ktoré mu
maloletá zasielala, pričom mal vedomosť o tom, že maloletá L.P. v tom čase nedovŕšila vek 15 rokov.
Po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní Okresný súd Košice II, rozsudkom zo dňa
17.10.2022 uznal obžalovaného za vinného, za prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže, podľa
§211 ods. 1, písm. a) Trestného zákona a zločin sexuálneho zneužívania podľa §201 ods. 1 Trestného
zákona, za čo mu uložil súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky zo zaradením na výkon
uloženého trestu do ÚVTOS s minimálnym stupňom stráženia a zároveň bol zrušený vo výroku o treste
rozsudok OS KE II, sp. zn. 1T 60/2019.
Uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4To/1/2023 bol zrušený napadnutý rozsudok podľa §321
ods. 1, písm. b), c), d) Tr. por. a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. bola vrátená vec prvostupňovému súdu,
aby ju znova prejednal a rozhodol.
V súlade s pokynom odvolacieho súdu bola vypočutá znalkyňa z odboru psychológie K. L. H. a opätovne
vypočutá poškodená J. K. v prítomnosti znalkyne z odboru psychológie. Procesné strany nemali žiadne
návrhy na doplnenie dokazovania.Z výpovede poškodenej J. K., ktorá bola vypočutá za prítomnosti znalkyne z odboru psychológie, bolo
zistené, že obžalovaný je otec jej brata. V čase, keď s nimi nežil v spoločnej domácnosti, si začali písať
s obžalovaným, lebo chcel vedieť, ako sa má brat. Neskôr od nej žiadal fotky, ako je nahá. Ešte predtým
začali z jeho strany sexuálne návrhy, nevie presne uviesť, čoho sa mali týkať a potom žiadal tie fotky.
Nepamätá si koľko ich bolo, bolo ich viac. Trvalo to nejaké obdobie, určite nie až niekoľko mesiacov.
Raz ju zavolal na cigaretu, bolo už neskoro a vtedy ju začal obchytkávať, v bráne kde býva na ulici
J.. Niečo jej hovoril, myslí si, že to smerovalo k pohlavnému styku, nedošlo k nemu. Na stretnutí ju
bozkával, obchytkával, prišlo jej zle a išla domov. Potom už neboli v kontakte. Nepovedala o tom nikomu.
Z kontaktu s obžalovaným mala zvláštne pocity. Fotky mu posielala preto, lebo ho nevedela odmietnuť.
Mame povedala na druhý deň, čo sa stalo v bráne. O fotkách mame nepovedala, nemá s ňou taký dobrý
vzťah. V tom čase absolvovala liečenie v Hrani, bola tam 3-4 mesiace. Bolo to po skutku. Predtým sa
neliečila. Aktuálne neužíva žiadnu liečbu. Keď jej bola naordinovaná v minulosti, tak liečbu užívala, mala
na ňu taký vplyv, že sa cítila oťapená.
K uvedenej výpovedi znalkyňa uviedla, že výpoveď poškodenej plne korešponduje s nálezmi
v znaleckom posudku. Výpovede poškodenej sú situačné, zaevidovala rozpory pri jej vyšetrení. Tým,
že sa jedná o vykonštruovaný príbeh na úrovni jej sexuálnych fantázií, nie je schopná stotožniť dátum,
miesto uvádza identické v tej bráne, ale zabudla uviesť, koľko už mala chlapcov ešte predtým vo veku
9-10 rokov, čo veľmi úzko súvisí s jej diagnózou, a to je bipolárna psychiatrická porucha osobnosti, na
ktorú bola liečená aj predtým u D. M.. Výpoveď poškodenej znalkyňa nepovažuje za identickú s reálnym
prežitým. Obsahuje veľmi málo detailov, údajov, ktoré by ona uvádzala pri takomto výnimočnom
stretnutí. Opisuje to schematicky veľmi jednoducho a rozporuplne. Poškodená bola umiestnená do
detskej psychiatrickej liečebne Hraň pre vážnu psychiatrickú diagnózu- bipolárna afektívna porucha,
kde pri tejto diagnóze sa veľmi skoro u týchto pacientov aktivuje sexuálna potreba a táto nie je
racionálne kontrolovateľná. Poškodená odchádzala za chlapcami, boli to náhodné známosti, sexuálne
skúsenosti mala a prešla na úroveň sexuálneho fantazírovania. Obžalovaný žil s jej matkou v spoločnej
domácnosti,kontaktovalpoškodenú,pýtalfotografiusvojhosyna,lebonemoholpýtaťfotografiuodmatky
dieťaťa, s ktorou sa nerozprávali. Poškodená je psychiatricky chorá, jej výpovede znalkyňa hodnotí ako
subjektívne, bez možnosti a schopnosti jej racionálnej sebakontroly a sebakorekcie. Bipolárna porucha
osobnosti nie je vyliečiteľná, dá sa iba korigovať liekmi ( ktoré maloletá aktuálne neužíva).
Na základe takto doplneného dokazovania, súd hodnotiac všetky dôkazy v zmysle ustanovenia § 2
ods. 12 Trestného poriadku, dospel k záveru, že vykonané dokazovanie nepostačuje na jednoznačné
rozhodnutie o vine obžalovaného, a preto v zmysle zásady in dubio pro reo, oslobodil obžalovaného
spod obžaloby podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku.
Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý obžalovaný F. G., ktorý prehlásil, že je nevinný a skutok sa nestal.
S matkou maloletej žili v spoločnej domácnosti, majú spoločného syna, o ktorého bojujú, hnevá sa
na neho, že neplatí výživné na syna, lebo nemá stálu prácu. Maloletá utekala z domu, navštevovala
psychologičku a mala užívať lieky, bola aj v Hrani na liečebnom pobyte. Mal s maloletou dobrý vzťah,
učil sa s ňou, chodila celá rodina na výlety. O tom, že nie je panna, sa dozvedeli s matkou maloletej,
keď našli v jej taške lístočky, kde bolo napísané, s kým sa vyspala.
Zo skutku usvedčovala obžalovaného maloletá J. K., ktorá v predchádzajúcej výpovedi uviedla, že po
odsťahovaní sa zo spoločnej domácnosti v septembri 2017 ju kontaktoval obžalovaný na sociálnej sieti,
aby sa fotila nahá a posielala mu fotky. Urobila to viackrát, žiadal ju, aby to vymazala, čo zo začiatku
robila, neskôr nie a matka to objavila. Ešte predtým jej navrhol, aby sa stretli, chcel sa rozprávať o jej
bratovi, preto súhlasila s nočným stretnutím v bráne, kde bývala. Najprv sa rozprávali, fajčili cigarety,
potom ju začal obchytkávať na prsiach a zadku, snažil sa jej dostať do rozkroku a pobozkať na ústa.
Tým to skončilo, lebo jej od cigariet prišlo zle a odišla domov. Raz jej navrhol tiež stretnutie, na ktorom to
bude iné, aby prišla bez spodného prádla. Vzťah s obžalovaným vyhodnotila ako dobrý, brala ho skoro
ako otca, až do udalosti, ktorá je predmetom prejednania na súde. Kým žili v spoločnej domácnosti,
nemal obžalovaný žiadne návrhy, nedotýkal sa jej. S jej matkou sa nerozišli v dobrom.
Vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní dňa 3.11.2023 uvádzala podstatné skutočnosti ohľadom
kontaktu s obžalovaným odlišne. O časovej osy jednotlivých konaní obžalovaného voči nej uviedla, že
najprv začali od obžalovaného sexuálne návrhy, ktoré nevie, čoho sa týkali, následne žiadal od nej nahéfotky, ktoré mu posielala, o ktorých mame nepovedala, následne ju obžalovaný kontaktoval, aby sa stretli
v bráne, kde bývala, kde ju mal začať obžalovaný obchytkávať, bozkávať, išla domov a na druhý deň
o tom povedala mame, potom už neboli s obžalovaným v kontakte.
Jej výpovede tak obsahovali značné rozpory, keď raz uvádzala, že matka nevedela o fotkách, ktoré
mala posielať obžalovanému, pritom predtým tvrdila, že ich matka našla, lebo fotky v mobile nezmazala.
Z vykonaného dokazovania (priamo z výpovede matky ) pritom bolo zistené, že matka maloletej fotky
nevidela, ani jej maloletá o nich nepovedala. Uviedla tiež, že po stretnutí v bráne už s obžalovaným
nebola viac v kontakte a na druhý deň o tom povedala matke, pritom v skoršej výpovedi tvrdila, že
jej po danom stretnutí navrhol stretnutie, na ktorom to bude iné, aby prišla bez spodného prádla.
Z výpovede matky maloletej pritom vyplynulo, že na druhý deň skontrolovala telefón maloletej a prečítala
si komunikáciu medzi maloletou a obžalovaným, kde obžalovaný písal, či sa stretnú opäť na chodbe.
Maloletá jej potvrdila, že sa stretli, ale netušila, čo sa tam dialo, nič jej o priebehu stretnutia v danom čase
nepovedala, keď sa maloletej pýtala, či k niečomu došlo, negovala to. Až následne, keď bola maloletá
hospitalizovaná v Hrani, po tom, čo jej matka povedala, že bude vypočúvaná a maloletá bola v takom
stave, že nevedela povedať, či klame alebo hovorí pravdu, jej maloletá uviedla, že vtedy na chodbe jej
obžalovaný odhrnul mikinu, pričom sa jej dotkol prsníka, žiadne ďalšie konanie zo strany obžalovaného
neuvádzala.
Zvýpovedematkybolozistené,žeužvčasepredpodanímtrestnéhooznámeniavovecimaloletávedela,
že má nastúpiť do detskej psychiatrickej liečebne do Hrane, čo matka riešila s detskou psychiatričkou D.
M., kde maloletá chodila od roku 2016. Dôvodom nástupu do detskej psychiatrickej liečebne bolo
podľa výpovede matky nezvládanie výchovy maloletej resp. to, že ju matka nedokázala ochrániť
pred tým, čo na ňu číha vzhľadom na jej diagnózu, ktorá sa okrem iného prejavovala neviazaným
sexuálnym správaním v zraniteľnom veku už v 11 rokoch. O tomto probléme maloletej matka vedela
od februára 2016, kedy našla v telefóne maloletej jej nahé fotky, ktoré posielala kamarátom. V čase
podania trestného oznámenia matka maloletej nedisponovala všetkými informáciami, ktoré uvádzala
v trestnom oznámení ( o tom, čo sa malo údajne stať pri stretnutí maloletej s obžalovaným sa dozvedela
až v Hrani) a z jej výpovede je zrejmé, že v čase podania trestného oznámenia bola výrazne pod
vplyvom stresu, nakoľko maloletá bola v tom čase tri dni nezvestná, utiekla z domu a bola v takom
psychickom vypätí, že nevie, čo udávala v tom podaní. Z jej výpovede pritom vyplynulo, že na vlastné
oči videla len konverzáciu medzi maloletou a obžalovaným, kde obžalovaný žiada nejaké fotky a uvádza
maloletej, aby mazala konverzáciu medzi nimi. Vlastnými zmyslami teda nevidela žiadne fotky a nie
je vylúčené, aby obžalovaný žiadal fotky ich spoločného maloletého syna, ktorý ostal žiť s matkou
a nebol s ním v kontakte. Komunikáciu, ktorú viedla s obžalovaným v mene poškodenej, sama svedkyňa
označila za vyhýbavú, nemožno ju teda vyhodnotiť ako priamy ani nepriamy dôkaz svedčiaci o vine
obžalovaného. Výpoveď svedkyne obsahovala množstvo informácií, ktoré nemali oporu vo vykonanom
dokazovaní a svedkyňa k nim dospela na základe dedukcie, čo oslabuje jej dôkaznú hodnotu. Zo
znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie sexuológia č. 119/2019 bolo zistené,
že obžalovaný netrpí žiadnou sexuálnou deviáciou. Zo znaleckého posudku z odboru psychológie K.
L. H. vyplynuli skutočnosti spochybňujúce pravdivosť výpovede maloletej, ktoré v kontexte zistených
závažných rozporov vo výpovediach maloletej, svedčia pre záver o nedôveryhodnosti jej výpovede.
Súd použil jednu zo základných zásad trestného konania "in dubio pro reo" (v pochybnostiach v
prospech), ktorá vyplýva z ustanovenia § 2 ods. 2 Trestného poriadku, pretože pochybnosti, ktoré vznikli
v trestnom konaní o dokazovanej skutočnosti, trvali aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných
dôkazov, ktoré mohli reálne prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu, a to v rozsahu nevyhnutnom
na objektívne, stavu vecí a zákonu zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie, a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením
rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Odvolanie sa podáva na
Mestskom súde Košice. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Košiciach.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.