Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. október 2023

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: TO-2T/12/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4620010073
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Mihalíková

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2023:4620010073.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Mihalíkovej a prísediacich

členov senátu A. B. C. a C. D., v trestnej veci obžalovaného E. F., narodeného XX.XX.XXXX v G.,
pre obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 4 písmeno a) Trestného zákona, na
hlavnom pojednávaní konanom dňa 05.10.2023, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný
E. F., narodený XX.XX.XXXX v G.,
trvale bytom G., E. A. XXXX/X,

v období od 18.04.2017 do 18.10.2017 v Topoľčanoch, postupne vylákal od poškodeného H.
I., na základe predchádzajúcej osobnej komunikácie a komunikácie cez aplikáciu Viber, finančné
prostriedky spolu vo výške 177 000 EUR, ktoré mu boli poškodeným postupne odovzdané v hotovosti,
prostredníctvombankovýchvkladovabankovýchprevodovatopodzámienkouziskufinančnejhotovosti
z reklamnej činnosti, propagačnej činnosti, nákupu a následného predaja rôzneho druhu špecifického
tovaru nasledovne:

1/ dňa 18.04.2017 vylákal od poškodeného H. I. sumu 1 200 EUR tak, že na bankový účet č. F. XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX, patriaci spoločnosti For Events, s.r.o., v ktorej bol jediným konateľom, vložil
poškodený sumu vo výške 1 200 EUR, pod zámienkou zabezpečenia mix zóny v Poprade 2017, na
základe údajnej objednávky od RTVS, hoci vedel, že peniaze na tento účel nepoužije,

2/ dňa 20.04.2017 vylákal od poškodeného H. I. sumu 1 200 EUR tak, že na bankový účet č. F. XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX, patriaci spoločnosti J. K., F., v ktorej bol jediným konateľom, vložil poškodený

sumu vo výške 1 200 EUR, pod zámienkou zabezpečenia osvetlenia mix zóny v F. L. C., hoci vedel, že
peniaze na tento účel nepoužije,

3/ dňa 02.05.2017 vylákal od poškodeného H. I. sumu vo výške 10 000 EUR, pod zámienkou objednávky
technického zabezpečenia – Arri Ikw 10 ks a robe poistne 10 z 8 ks pre výrobu relácie na RTVS, hoci
vedel, že peniaze na tento účel nepoužije,

4/ dňa 04.05.2017 vylákal od poškodeného H. I. sumu 1 500 EUR tak, že na bankový účet č. F. XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX, patriaci spoločnosti J. K., F., v ktorej bol jediným konateľom, vložil poškodený
sumu vo výške 1.500 EUR, pod zámienkou výhodnej kúpy 4 ks osvetľovacej techniky, hoci vedel, že
peniaze na tento účel nepoužije,

5/ dňa 07.05.2017 vystavil poškodený H. I. pre obžalovaného E. F. zmenku na sumu 1 800 EUR, ktoré
peniaze obžalovaný prevzal s tým, že ich použije na výhodnú kúpu laseru, ktorý následne predá za 2

300 EUR a rozdiel si medzi sebou rozdelia, hoci vedel, že peniaze nepoužije na takto dohodnutý účel,6/ od 12.05.2017 do 15.05.2017 vylákal od poškodeného H. I. v hotovosti postupne sumu vo výške 23
000 EUR, pod zámienkou výhodnej kúpy osvetľovacej techniky, konkrétne 6 ks svetiel, hoci vedel, že
peniaze nepoužije na tento účel,

7/ dňa 29.05.2017 vylákal od poškodeného H. I. sumu vo výške 15 000 EUR, ktorú tento získal od svojho
synovca M. I. dňa 25.05.2017, pod zámienkou výhodnej kúpy techniky z bližšie nezistenej prevádzky
diskotéky, hoci vedel, že peniaze nepoužije na takto dohodnutý účel,

8/ dňa 03.07.2017 vylákal od poškodeného H. I. sumu 25 000 EUR, ktorú tento získal na základe zmluvy
o pôžičke od I. G., pod zámienkou zabezpečenia osvetlenia pre reláciu Zlaté časy v RTVS, hoci vedel,
že peniaze nepoužije na tento účel,

9/ dňa 18.07.2017 vložil v hotovosti poškodený H. I. na bankový účet č. F. XXXX XXXX XXXX XXXX
XXXX, patriaci N. F., otcovi obžalovaného, sumu vo výške 8 000 EUR pod zámienkou výhodnej kúpy 8

ks odposluchov – reproduktorov z Českej republiky, hoci vedel, že peniaze nepoužije na tento účel,

10/ dňa 21.07.2017 vylákal od poškodeného H. I. sumu 7 000 EUR, ktorú získal od svojho synovca M.
I. dňa 21.07.2017, tak, že na bankový účet č. F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, patriaci N. F., otcovi
obžalovaného, vložil v hotovosti sumu 7 000,- Eur, pod zámienkou výhodnej kúpy 4 kanálového Lacustic

zosilňovača, pričom vedel, že peniaz nepoužije na tento účel,

11/ dňa 01.08.2017 vylákal od poškodeného H. I. sumu 7 000 EUR, tak, že na bankový účet č. F. XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX, patriaci N. F., otcovi obžalovaného, vložil v hotovosti sumu vo výške 7 000
EUR, pod zámienkou výhodnej kúpy bližšie nezistenej techniky na dražbe v Rakúsku, hoci vedel, že na

žiadnu dražbu nepôjde a peniaze nepoužije na tento účel,
12/ dňa 07.08.2017 vylákal od poškodeného H. I. sumu 6 000 EUR tak, že na bankový účet č. F. XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX, patriaci N. F., otcovi obžalovaného, vložil v hotovosti sumu vo výške 6 000
EUR, pod zámienkou zakúpenia pultu pre akcie skupiny I., hoci vedel, že peniaze nepoužije na tento
účel, nakoľko so skupinou I. nespolupracoval,

13/ dňa 17.08.2017 vylákal od poškodeného H. I. sumu 15 000 EUR tak, že tento vložil na bankový účet
č. F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, patriaci N. F., otcovi obžalovaného, sumu vo výške 15 000 EUR,
pod zámienkou na zakúpenie mixpultu, pre výkon prác v A. O. P., hoci vedel, že peniaze nepoužije na
tento účel,

14/ dňa 28.08.2017 vylákal od poškodeného H. I. sumu 1 300 EUR tak, že na bankový účet č. F. XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX, patriaci N. F., otcovi obžalovaného, v hotovosti vložil sumu vo výške 1 300
EUR, pod zámienkou ozvučovacích prác na zimnom štadióne v Topoľčanoch, hoci vedel, že peniaze
nepoužije na tento účel,

15/ dňa 06.09.2017 vylákal od poškodeného H. I. sumu vo výške 23 000 EUR, ktorú sumu poškodený
získal tak, že si zobral vo VÚB a.s. spotrebiteľský úver, a to pod zámienkou nakrúcania spotov pre G.
Q., M., a na tento účel zakúpenia 4 svetiel GLP inppresion 90 a 4 clay paky beam SR, pričom vedel, že
tieto peniaze nepoužije na tento účel, nakoľko s G. Q. M. nespolupracoval,

16/ dňa 19.09.2017 vylákal od poškodeného H. I. sumu 1 000 EUR tak, že na bankový účet č. F. XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX, patriaci N. F., vložil v hotovosti sumu vo výške 1 000 EUR, pod zámienkou
výhodnej kúpy bližšie nešpecifikovaných klávesov a následného predaja so ziskom, hoci vedel, že
peniaze nepoužije na tento účel,

17/ dňa 18.10.2017 vylákal od poškodeného H. I. sumu vo výške 10 000 EUR a dňa 19.10.2017 na
dvakrát po 10 000 EUR tak, že zo svojho bankového účtu č. F. XXX XXXX XXXX XXXX XXXX, na
bankový účet E. F. č. F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, previedol celkovo sumu 30 000 EUR a ktoré
mali byť použité na realizáciu relácie, spočívajúcu v osvetľovacích prácach relácie Tipos pre RTVS,

pričom osvetľovaciu techniku si mal prenajať na tento účel od bližšie nezisteného subjektu, hoci vedel,
že takto vylákané peniaze nepoužije na tento účel, keďže pre RTVS takéto práce a v takomto rozsahu
nevykonával,pričom obžalovaný E. F. už v čase poskytnutia finančných prostriedkov od poškodeného vedel, že tieto
nebude schopný v dohodnutej výške a v dohodnutom čase vrátiť, a že ich nepoužije na dohodnutý účel,
čím poškodenému H. I., nar. XX.XX.XXXX v O. F., bytom G., R. I. XXXX/XX spôsobil škodu vo výške

177 000 EUR,

t e d a :

na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom
majetku škodu veľkého rozsahu,
t ý m s p á c h a l :

obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 4 písmeno a) Trestného zákona.

Z a t o s a m u u k l a d á :

Podľa § 221 odsek 4 Trestného zákona, za nezistenej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Trestného
zákona, za zistenej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písmeno h/ Trestného zákona, postupom podľa §
42 odsek 1 Trestného zákona, § 41 odsek 2 Trestného zákona, § 38 odsek 2, odsek 4 Trestného zákona,
s ú h r n n ý nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) rokov.

Podľa § 48 odsek 3 písmeno b) Trestného zákona obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 76 odsek 1 Trestného zákona a § 78 odsek 1 Trestného zákona ochranný dohľad v trvaní 3

(tri) roky.

Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona r u š í výrok o treste, uložený obžalovanému rozsudkom
Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 3T/18/2018 zo dňa 09.01.2019 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Nitre sp.zn. 2To/20/2019 zo dňa 27.02.2019, právoplatným dňa 27.02.2019, ako aj všetky ďalšie

rozhodnutia, na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,
stratili podklad.

Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku súd poškodeného H. I., nar. XX.XX.XXXX v O. F., bytom, G.,
R. I. XXXX/XX s jeho nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

Podľa § 285 písmeno a) Trestného poriadku,

obžalovaný
E. F., narodený XX.XX.XXXX v G.,
trvale bytom G., E. A. XXXX/X,

sa oslobodzuje spod skutkov uvedených pod bodmi 10., 14., 16., 18. obžaloby námestníčky Okresnej
prokuratúry Topoľčany sp. zn. Pv 596/18/4406-56 zo dňa 20.03.2020 pre skutok kvalifikovaný ako
obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 4 písmeno a) Trestného zákona, ktorých
sa mal dopustiť tak, že:

- dňa 20.07.2017 vylákal od poškodeného H. I. sumu 40 000 EUR, ktorú tento získal na základe zmluvy
o pôžičke od E. D., pod zámienkou zabezpečenia osvetlenia relácie Zlaté časy v RTVS, hoci vedel, že
peniaze nepoužije na tento účel,- dňa 10.08.2017 vylákal od poškodeného H. I. sumu vo výške 21 000 Eur, ktorú tento získal na
základe zmluvy o pôžičke od E. D., pod zámienkou výhodnej kúpy zvuku – reproduktorov, mikrofónov

a mixpultu pre akcie skupiny I., hoci vedel, že peniaze nepoužije na tento účel, nakoľko so skupinou
I. nespolupracoval,

- dňa 21.08.2017 vylákal od poškodeného H. I. sumu 7 000 EUR, ktorú tento získal na základe zmluvy
o pôžičke od E. D., pod zámienkou výhodnej kúpy svetiel – 2x city light na osvetľovacie práce v divadle

M. Q. v L., hoci vedel, že peniaze nepoužije na tento účel,

- dňa 28.08.2017 vylákal od poškodeného H. I. sumu 10 000 EUR, ktorú tento získal na základe zmluvy
o pôžičke od E. D., pod zámienkou zabezpečenia podujatia HipHop Ostrava, hoci vedel, že peniaze
nepoužije na tento účel,

pretože nebolo dokázané, že sa stali uvedené skutky, pre ktoré je obžalovaný stíhaný.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Topoľčany podala dňa 20.03.2020 obžalobu na obžalovaného E. F.
(ďalej len obžalovaný) pre obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 4 písmeno a)
Trestného zákona.

Okresný súd Topoľčany (od 01.06.2023 Okresný súd Nitra) vo veci rozhodol v poradí prvým rozsudkom
č.k. 2T/12/2020-1239 (od 01.06.2023 je spisová značka konania: TO-2T/12/2020) zo dňa 24.11.2021,
ktorým uznal obžalovaného vinným zo spáchania obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa § 221
odsek 1, odsek 4 písmeno a) Trestného zákona, za čo mu uložil súhrnný nepodmienečný trest odňatia

slobody vo výmere 12 (dvanásť) rokov, so zaradením do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom
stráženia, ochranný dohľad v trvaní 3 (tri) roky a zároveň zrušil výrok o treste uložený obžalovanému
rozsudkom Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 3T/18/2018 zo dňa 09.01.2019 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Nitre sp. zn. 2To/20/2019 zo dňa 27.02.2019, právoplatným dňa 27.02.2019, ako
aj všetky ďalšie rozhodnutia, na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej

došlo zrušením, stratili podklad. Podľa § 287 odsek 1 Tr. poriadku obžalovanému uložil povinnosť
nahradiť poškodenému škodu v sume 205.200 Eur.

V dôsledku podaného odvolania proti vyššie špecifikovanému rozsudku, rozhodoval vo veci Krajský
súd v Nitre, ako súd odvolací, ktorý uznesením č.k. 1To/19/2022-1297 zo dňa 05.05.2022 napadnutý

rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znova prejednal a rozhodol. Odvolací súd okrem iného poukázal na to, že poškodený sa vyjadruje
priamo k tomu, že niekedy od marca 2017 do 19.10.2017 požičal obžalovanému 255 000 eur,
pričom podľa samotného poškodeného jednotlivé sumy „neodrážajú presnú sumu“, pretože v nich
už bola započítaná provízia poškodeného, ktorá bola sľúbená obžalovaným. Zároveň, že zmluvy

o pôžičkách boli vyhotovené obžalovaným, ktorý ich dal vždy overiť u notára. Odvolací súd zároveň
konštatoval, že samotné osvedčenie podpisov na zmluvách o pôžičke nie je predpokladom, či
z pohľadu trestnoprávneho došlo k spáchaniu trestného činu podvodu alebo nie, ale pri vyhodnocovaní
uveriteľnosti obsahu hodnotenej výpovede poškodeného je dôležitým kritériom, keďže sám potvrdil,
že všetky zmluvy, ktoré uzatváral s obžalovaným, boli osvedčované notárom. Odvolací súd zároveň

poukázal na výpoveď poškodeného, ktorý uviedol, že s obžalovaným uzavreli zmluvy o pôžičkách, ktoré
boli vyhotovené obžalovaným, ktorý ich dal vždy overiť (zrejme myslel osvedčiť) u notára, ako aj na to,
že v spise sa nachádzajú zmluvy o pôžičke na sumu 1 800 eur z 31.03.2017 (č.l. 2-3), na sumu 4 800 eur
z 11.04.2017 (č.l. 4-5), na sumu 2 000 eur z 24.04.2017 (č.l. 7-8), na sumu 6 000 eur zo dňa 25.04.2017
(č.l. 9-10), na sumu 10 000 eur z 02.05.2017 (na č.l. 12-13), na sumu 26 000 eur z 15.05.2017 ( č.l.

16-17),nasumu15000eur zodňa29.05.2017(č.l.18-19),nasumu10000eurz11.06.2017(č.l.20-21),
na sumu 71 500 eur z 03.07.2017 (č.l.22-24), tieto zmluvy o pôžičke sú osvedčované mestom G.. Dlžný
vzťah medzi obžalovaným a poškodeným má vyjadrovať aj zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru
zo dňa 06.09.2017 na sumu 23 540 eur (č.l. 38-47) spolu so zmluvou o splácaní úveru na sumu 23 540
eur z 06.09.2017, osvedčená notárskym úradom (č.l. 49-50), zmluva o pôžičke na sumu 33 000 eur zo

dňa 18.10.2017 (č.l. 32-34), osvedčená notárskym úradom a napokon kúpna zmluva, kde predávajúci- poškodený predával nehnuteľnosti právnickej spoločnosti za sumu 33 000 eur zo dňa 18.10.2017
(č.l. 55-59). Odvolací súd konštatoval, že samotné osvedčenie podpisov na zmluvách o pôžičke nie je
síce predpokladom, či z pohľadu trestnoprávneho došlo k spáchaniu trestného činu podvodu alebo nie,

ale pri vyhodnocovaní uveriteľnosti obsahu hodnotenej výpovede poškodeného je dôležitým kritériom,
keďžesámpotvrdil,ževšetkyzmluvy(podpisynanich)ktoréuzatváralsobžalovaným,boliosvedčované
notárom a významná je aj výpoveď svedkyne B. I. G., ktorá poskytla poškodenú sumu 25 000 eur
(sľúbená jej bola provízia 2 500 eur) a z danej sumy jej bolo vrátených 5 000 eur.
Odvolací súd uložil tunajšiemu súdu zistiť aktuálny zdravotný stav poškodeného z pohľadu jeho

pamäťových a interpretačných schopností, s tým, že ak tento stav zaznamenal zlepšenie a výsluch
poškodeného je zo zdravotného hľadiska možný, je potrebné ho vypočuť na všetky vyššie uvádzané
nezrovnalosti v jeho ostatnej výpovedi z prípravného konania. Ak to nie je možné, bude potrebné prečítať
jeho výpoveď vyššie uvedeným zákonným spôsobom. Zároveň uložil vypočuť opätovne svedka E. D.,
k obsahu notárskej zápisnice na č.l. 1218-1220 a k naplneniu jej obsahu, ako aj vyžiadať si správu
z trestnej veci Okresného súdu Malacky sp. zn.3T/40/2020, v ktorej bol E. F. obžalovaný pre prečin

podvodu podľa § 221 odsek 1, 2 Trestného zákona a zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa
§ 223 odsek 1, 2 písm. a/, b/ Trestného zákona, k aktuálnemu stavu. Odvolací súd zároveň pripomenul,
že ak sa u jednotlivých činov nepodarí preukázať konkrétnu žalovanú výšku sumy následku, je povinný
súd vziať do úvahy najmenšiu bezpečne preukázanú hodnotu sumy následku.

Tunajší súd doplnil dokazovanie v intenciách odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu, vrátane
opätovných výsluchov poškodeného, svedka D. ako aj oboznámením listinných dôkazov.

Obžalovaný na prvom hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie podľa § 257 písm. a) Tr. poriadku – že
je nevinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Nepopieral, že od poškodeného prevzal nejakú

finančnú hotovosť a za týmto účelom aj uzavreli tri zmluvy o pôžičke. Peniaze na základe týchto zmlúv
mu poškodený poskytol buď vkladom na účet spoločnosti J., F. D. alebo na účet otca obžalovaného
– N. F., pričom sa jednalo o bezúčelové pôžičky. Jednu z týchto pôžičiek mu poškodený odovzdal aj
v hotovosti, avšak presnú sumu si už obžalovaný nepamätá. Poskytnuté pôžičky poškodenému vrátil
buď v hotovosti, o čom nemá žiaden doklad, alebo na účet poškodeného, pričom takto mu vrátil celkovo

sumu 45 000 Eur. Potvrdil zároveň, že od poškodeného prevzal vyššiu sumu, niečo mu dlží, nepamätá
si však presne koľko.
Ohľadom svedkov I. G. a E. D., obžalovaný najskôr uviedol, že týchto nepozná. So svedkom D. sa stretol
jedenkrát, nepamätá si však kde. Poškodený mu povedal, že peniaze boli vlastne od tohto svedka.
K svedkyni G. obžalovaný uviedol, že aj s ňou sa stretol jedenkrát, tiež mu bolo povedané, že aj ona

poskytla poškodenému peniaze, na čo jej oznámil, že on od nej žiadne peniaze neprevzal a nemá
s ňou čo riešiť. On bol vo vzťahu iba s poškodeným I. a finančnú hotovosť mal vracať iba jemu.
Sumy, ktoré sú uvedené v obžalobe nie sú podľa obžalovaného pravdivé, nemá vedomosť o sume
255 000 Eur. Bol zamestnaný v D., nepamätá si však, či v tejto spoločnosti mal aj nejaké zákazky
v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Spoločnosti „Hip-Hop Žije“ robil sprostredkovateľa, ale nie čo

sa týka RTVS. V A. O. P. bol zamestnaný ako technik v rokoch 2016 resp. 2017 alebo 2018. V G.
sprostredkovával ozvučovaciu činnosť pre zimný štadión v rámci svojej spoločnosti J., F.. Žiadnym
spôsobom sa nepodieľal na tvorbe programu Zlaté časy ani Tipos pre RTVS a nerobil ani nič pre skupinu
I.. V čase keď mu poškodený poskytol finančné prostriedky vedel, že poškodený má úver vo C., nevedel
však, že poškodený predal byt. Peniaze, ktoré dostal od poškodeného, použil pre chod svojej firmy J.,

F.. Nedisponuje však o tom žiadnymi dokladmi, pretože väčšina týchto akcií sa realizovala bez papierov
a väčšinu zariadenia nakúpil napríklad na Bazoši. Dôvod toho, že určitú časť finančných prostriedkov
mu odovzdal poškodený v hotovosti a časť prevodom na účet otca, odôvodnil obžalovaný tým, že
niekedy sa s poškodeným stretli vo večerných hodinách, kedy sa už nedal realizovať prevod na účet
a preto mu poškodený peniaze odovzdal v hotovosti. Nedostal od poškodeného žiadne písomné výzvy

na vrátenie peňazí, poškodený mu iba telefonoval, že ako to vyzerá. Na ďalšie hlavné pojednávanie
(po zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu) sa obžalovaný nedostavil, svoju neprítomnosť ospravedlnil
písomne a žiadal o vykonanie hlavého pojednávania v jeho neprítomnosti, čím boli splnené podmienky
na vykonanie hlavného pojednávania v jeho v zmysle § 252 ods. 3 Tr. poriadku v neprítomnosti
obžalovaného.

K zdravotnému stavu poškodeného súd zo správy všeobecnej lekárky A. E. N., doručenej súdu dňa
20.06.2022 zistil, že poškodený je po dvoch cievnych mozgových príhodách, má trvalé následky
– ľahkú poruchu reči a ľahké ochrnutie pravostranných končatín. Dňa 22.02.2022 bol vyšetrenýna neurologickej ambulancii, kde neurologický nález bol hodnotený ako stabilizovaný a odvtedy
v ambulancii nebol. Pamäťové schopnosti doteraz vyšetrované nemal. Z oznámenia F. S. L. G.,
M. zo dňa 27.07.2022 (č.l. 1331) vyplýva, že poškodený bol v uvedenom zdravotníckom zariadení

vyšetrený naposledy na pracovisku urgentného príjmu dňa 22.02.2022, pričom v tom čase bol pri plnom
vedomí, orientovaný miestom, časom, osobou, s ťažkou polyneuropatiou dolných končatín, ľahkou
poruchoureči,monoparézoupravejhornejkončatiny.Oduvedenéhočasunebolvdanomzdravotníckom
zariadení vyšetrený a zariadenie sa nevie jednoznačne vyjadriť k hodnoteniu aktuálnych pamäťových
a interpretačných schopností a schopností logickej úvahy poškodeného. V rámci vykonaných vyšetrení

tieto schopnosti ani neboli zvlášť posudzované a hodnotené.

Súd na hlavnom pojednávaní dňa 24.11.2022, v zmysle pokynu odvolacieho súdu, vykonal výsluch
poškodeného, ktorý uviedol, že dokopy odovzdal obžalovanému sumu 260 000 Eur a prišiel úplne o
všetko. Obžalovaný mu hovoril, že keby vedeli dať dokopy 160 000 Eur, tak budú robiť taký biznis,
ozvučovanie a ja on (poškodený) mu aj na konci povedal, že chcel 160 000, dostal 260 000 a z biznisu

nebolo nič. Peniaze dával obžalovanému aj v hotovosti, aj prevodom na účet. Išlo jednak o jeho
dlhoročné úspory, predali aj s bratom rodičovský byt, peniaze mal aj od D., bolo to vyše 80 000 eur. Pri
niektorých z týchto peňazí od D. bol prítomný aj F. a peniaze mal poškodený aj od bývalej kolegyne I., a to
nejakých 22 000 – 25 000 Eur, presne to už nevie. Potom predal aj vlastný byt, ktorý aj založil za 30 000
Eur, peniaze ale nemal z čoho vrátiť. F. M. I. mu poskytol 15 000 Eur a zobral si aj pôžičku z C. okolo 20

000 Eur. Dôvod, prečo obžalovanému dával tieto peniaze bol, že obžalovaný mu povedal, že robí v STV
a bude robiť nejaké akcie a on (poškodený) z toho bude mať zisk, že to bude ešte väčšie a aby to mohol
dokončiť, pýtal tieto peniaze. K výslednej sume 260 000 Eur, poškodený zároveň uviedol, že si to písal
na také papieriky, a vždy aj hovoril (obžalovanému), koľko mu dlží, písali si aj cez Viber, čo aj prefotil, a
tam tiež obžalovanému písal, že už mu je dlžný 260 000 Eur. Papieriky, čo si to zapisoval sa nachádzajú

na polícii; inú evidenciu nemal. Mal aj nejaké zmluvy o pôžičke, boli podpísané pred notárom. Keď sa
zmluvy podpisovali, tak on tú sumu hneď odovzdával obžalovanému, a dával mu peniaze aj bez zmluvy.
Obžalovaný mu určite nejakú sumu vrátil, nepamätá sa, akú sumu mu obžalovaný vrátil, niečo mu vrátil
určite, a nepamätá si, či to od obžalovaného obdržal na viackrát, alebo to bolo jedenkrát.

Okresný súd Malacky dňa 15.06.2022 (č.l. 1320) oznámil tunajšiemu súdu, že tam vedené konanie
pod sp. zn. 3T/40/2020 vedené proti obžalovaným E. F. a J. K., F., pre zločin legalizácie príjmu
z trestnej činnosti podľa § 233 odsek 1 písmeno a), odsek 2 písmeno b) Tr. zákona nie je právoplatne
skončené s tým, že je potrebné vyčkať na právoplatnosť tohto konania vedeného na tunajšom súde.
Z listín pripojených k uvedenému oznámeniu (č.l. 1321-1325) vyplýva, že dňa 30.05.2020 Okresná

prokuratúra Malacky podala na Okresný súd Malacky, obžalobu na obvinených E. F. a J. K., F. pre vyššie
špecifikovaný zločin, ktorý mal byť podľa skutkovej vety spáchaný dňa 20.05.2018.

Na hlavnom pojednávaní dňa 24.11.2022 bol v zmysle pokynu odvolacieho súdu opätovne vypočutý
svedok E. D., ktorý uviedol, že poškodenému požičal peniaze na 4x , spolu vo výške 89 600 Eur, bolo

to nejako koncom roka 2017 a tieto zmluvy aj odovzdal na polícii v L.. Peniaze požičiaval poškodenému
za tým účelom, že poškodený mu spomínal, že má kamaráta F., ktorý potrebuje niečo zakúpiť, že budú
robiť nejaké diskotéky, na osvetlenie a podobne. Svedok najskôr v rámci svojej výpovede na hlavnom
pojednávaní uviedol, že vždy odovzdal sumu, ktorá bola uvedená v tej konkrétnej zmluve a poškodený
mu mal vrátiť nejakých 300-400 Eur navyše. Po nahliadnutí k zmluvám o pôžičke na č.l. 277-284,

uviedol, že sa jedná o zmluvy, ktoré spomínal, nič na nich nerozporuje a tieto zmluvy podpisovali a
podpisy sa aj overovali na mestskom úrade; niekde doma má tieto zmluvy podpísané. Stretol sa potom
osobne aj s obžalovaným, ktorý mu povedal, že to bude splácať.

V danom prípade dospel súd k záveru, že nie je možné prečítať zápisnicu o výsluchu menovaného

svedka z prípravného konania na čl. 274-276, keďže k uvedenému výsluchu došlo dňa 21.02.2019 t.j.
pred vznesením obvinenia obžalovanému (ku ktorému došlo dňa 04.06.2019 (č.l. 186).

Na návrh prokurátorky bola následne postupom podľa § 264 odsek 1 Tr. poriadku prečítaná sa výpoveď
svedka z prípravného konania zo dňa 22.08.2019 na č.l. 285-288 v ktorej svedok opakovane uvádzal,

že si nepamätá koľko skutočne poskytol poškodenému a k predmetným, zmluvám o pôžičkách uviedol,
že sumy uvedené v týchto zmluvách už boli navýšené o jeho províziu. Obdobne svedok vypovedal aj na
hlavnom pojednávaní dňa 12.04.2021, (t.j. pred vyhlásením zrušeného prvostupňového rozsudku), kedy
uvádzal, že poškodenému odovzdával menšie sumy, než boli uvedené v tých zmluvách o pôžičkách.K prečítanej výpovedi z prípravného konania svedok následne na hlavnom pojednávaní dňa 24.11.2022
uviedol, že odovzdal poškodenému len to, čo je uvedené na zmluve a vtedy ho domotali policajti,
lebo sa ho pýtali, či mu odovzdal aj navýšenie o províziu. Vždy bola odovzdaná tá suma, ktorá je

uvedenánazmluvách,ajpriďalšíchzmluváchz10.08.2017,21.08.2017aj28.08.2017bolazjeho strany
odovzdávaná vždy tá suma, ktorá je presne uvedená na tej zmluve - asi sa vtedy s tým vyšetrovateľom
nepochopili. K prečítanej výpovedi z hlavného pojednávania zo dňa 12.04.2021 však svedok následne
uviedol, že už presne nevie, myslí si, že to mohlo byť aj tak, že mu (poškodenému) odovzdával menšie
sumy, než boli uvedené na zmluvách o pôžičkách – o tých pár euro, čo mu mal dať - akože tú odmenu.

Možno odovzdal poškodenému o 300 eur či 400 Eur menšiu sumu, než je na zmluve. Vrátiť mu ale
poškodený mal to, čo bolo uvedené na zmluvách, teda tú sumu 44 000, čo bola uvedená na zmluve.
Svedok zároveň uviedol, že poškodený mu doposiaľ vrátil 1x 500 eur, 1x 400.

Súd postupom podľa § 272 ods. 3 Tr. poriadku nevyhovel návrhu obžalovaného, predneseného
prostredníctvom obhajcu na hlavnom pojednávaní dňa 05.10.2023, na opätovný výsluch poškodeného,

keďže poškodený bol vypočutý na hlavnom pojednávaní dňa 24.11.2022, kedy sa vyjadril ku
skutočnostiam, na ktoré si pamätal a vo veci bolo zároveň vykonané rozsiahle dokazovanie aj inými
dôkaznými prostriedkami. S poukazom na trvanie tohto trestného konania ako aj výsluch poškodeného
na hlavnom pojednávaní dňa 24.11.2022 a ostatné vykonané dôkazy, súd nezistil relevantný dôvod
na opätovný výsluch poškodeného, ktorému zároveň súd uznesením č.k. TO-2T/12/2020-1460 zo

dňa 06.06.2023, právoplatným dňa 04.07.2023 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre č.k.
1Tos/60/2023-1471 zo dňa 04.07.2023, ustanovil za opatrovníka na výkon práv poškodeného, advokáta
E. O. T..

Svedkyňa B. I. G. uviedla, že s obžalovaným sa stretli v čase, keď jej poškodený nevrátil pôžičku, pričom

predtým jej hovoril, že sa chce s ňou poradiť ako by si mohol zlegalizovať svoj vzťah s obžalovaným.
Poškodený ju zároveň požiadal, či by mu mohla požičať peniaze na nákup rôznej osvetľovacej techniky,
pričom jej ukazoval preposlaný mail od obžalovaného, v ktorom obžalovanému nejaký manažér z STV
písal, že mu vypadol osvetľovač na reláciu Zlaté časy a chcel, aby to zabezpečil obžalovaný. Peniaze
chceli požičať na tri mesiace. Svedkyňa následne súhlasila a uzavrela písomnú zmluvu o pôžičke

s poškodeným I., kde bola síce uvedená suma 27 500 Eur, reálne mu však v hotovosti odovzdala sumu
25 000 Eur, ktorú jej mal poškodený vrátiť poškodený do 04.10.2017. Následne po jej opakovaných
urgenciách jej v novembri 2017 poškodený vrátil sumu 5 000 Eur a zároveň povedal svedkyni, že
obžalovaný sa chce s ňou stretnúť, vysvetliť jej nejaké veci, preto sa oni traja (svedkyňa, poškodený a
obžalovaný) stretli a obžalovaný jej na tom stretnutí hovoril, že ho to mrzí, aby svedkyňa počkala, avšak

doposiaľ jej okrem tých 5 000 Eur od poškodeného nebola žiadna iná suma vrátená. S obžalovaným sa
vždy kontaktovali cez poškodeného. Raz jej poslal obžalovaný aj SMS, že jej posiela peniaze, ktoré ale
neprišli. Obžalovaný si od nej aj pýtal číslo účtu, kde má poslať peniaze, avšak nič neposlal.

Svedok K. L. uviedol, že o spoločnosti J., F. nemá žiadnu vedomosť a s obžalovaným sa pozná

z náhodných akcií, ktoré on (svedok) zabezpečoval. Pre samotného obžalovaného však nikdy
nezabezpečoval žiadnu ozvučovaciu techniku, ani o to nebol požiadaný. O poškodenom sa dozvedel,
keď sa prevalilo, že viac ľudí prišlo o rôznu techniku, čo sa riešilo aj na Facebooku, kde sa rôzni majitelia
dopytovali, či si nevšimli, že by sa taká a taká technika predávala. S poškodeným sa následne stretli
náhodne na námestí v G., kedy ho poškodený oslovil, predstavil sa mu a povedal mu, že poskytol

obžalovanému nejaké prostriedky na aparatúru. Vtedy mu poškodený aj oznámil, že bol podvedený. On
sám (svedok) nebol nikdy svedkom toho, že by poškodený odovzdával obžalovanému nejaké finančné
prostriedky. Obžalovaný ho viackrát telefonicky žiadal o pôžičku peňazí a v apríli 2018 ho obžalovaný
požiadal o zapožičanie svetelnej techniky, kedy argumentoval tým, že pracuje v RTVS, že tam ide niečo
svietiť. Svedok však uviedol, že zo stretnutia s pracovníkmi RTVS v októbri 2017 sa dozvedel, že

obžalovaný už v RTVS dlhšiu dobu nepracuje, preto mu nepožičal peniaze ani techniku, pretože už v tom
období vedel o týchto problémoch obžalovaného.

Svedok M. I. uviedol, že je synovcom poškodeného H. I., ktorý mu volal, že potrebuje peniaze na nejaké
osvetlenie. Prvýkrát svedok poškodenému poskytol sumu 15 000 Eur prevodom na účet vo VÚB a tých

prvých 15 000 Eur mu aj poškodený vrátil. Následne po nejakom období ho poškodený požiadal o ďalšie
peniaze, preto mu znovu poskytol 7 000 Eur a 8 000 Eur, teda spolu ďalších 15 000 Eur, tiež prevodom
na účet s tým, že poškodený svedkovi hovoril, že peniaze potrebuje na nejaké osvetlenie, že niečo
bude robiť. Z tej druhej pôžičky 15 000 Eur už poškodený svedkovi nič nevrátil, oznámil mu, že to bolnejaké podvod a že peniaze nevie vrátiť. Písomne s poškodeným svedok neuzatváral žiadnu zmluvu.
Obžalovaný svedka nijako nekontaktoval ani telefonicky ani správami. Svedok uviedol, že obžalovaného
nepozná.

Z výpisu z účtu poškodeného z C. Q., M. zo dňa 25.04.2017 vyplýva, že v uvedený deň obžalovaný zo
svojho účtu v uvedenej banke vybral sumu v hotovosti 5 000 Eur (č.l. 11).

Z listinných dôkazov (č.l. 12, 15-24) vyplýva, že obžalovaný ako dlžník uzavrel s poškodeným ako

veriteľom zmluvy o pôžičke s overenými podpismi zmluvných strán, na základe ktorých požičal
poškodený obžalovanému dňa 02.05.2017 sumu 10 000 Eur, k tejto zmluve je pripojené aj potvrdenie
z C. Q. zo dňa 02.05.2017, ktoré preukazuje, že v uvedený deň poškodený vybral v hotovosti zo svojho
účtu sumu 10 000 eur (č.l. 14), dňa 15.05.2017 požičal poškodený obžalovanému sumu 26 000 Eur, dňa
29.05.2017 sumu 15 000 Eur, dňa 11.06.2017 sumu 10 000 Eur a dňa 03.07.2017 sumu 71 500 Eur.
Dňa 09.05.2017 obžalovaný podpísal v prospech poškodeného zmenku na sumu 1 800 eur.

ZvýpisuzobchodnéhoregistraspoločnostiJ.,F.súdzistil,žetátospoločnosťvznikla18.04.2015,pričom
jej jediným spoločníkom aj konateľom je obžalovaný.

Z oznámenia Finančného riaditeľstva SR Banská Bystrica zo dňa 27.11.2018 vyplýva, že uvedená

spoločnosť nemá evidované žiadne IC nadobudnutia nedodania, nakoľko nie je registrovaná DPH.

ZoznámeniaG.Q.,M.zodňa13.12.2018vyplýva,žeuvedenábankaviedlaúčetč.F.XXXXXXXXXXXX
XXXX XXXX, ktorý patril subjektu s názvom N. F., rok narodenia XXXX. Zo zabezpečených výpisov
z tohto účtu vyplýva, že dňa 18.07.2017 naň bola prijatá platba vo výške 8 000 Eur od poškodeného,

dňa 21.07.2017 vklad v hotovosti v sume 7 000 Eur od poškodeného, dňa 01.08.2017 vklad v hotovosti
od poškodeného v sume 7 000 Eur, dňa 07.08.2017 vklad v hotovosti od poškodeného vo výške 6 000
Eur, dňa 17.08.2017 vklad v hotovosti vo výške 15 000 Eur od poškodeného, dňa 28.08.2017 vklad
v hotovosti od poškodeného v sume 1 300 Eur, dňa 19.09.2017 vklad v hotovosti od poškodeného
v sume 1 000 Eur. Zároveň z tohto výpisu z účtu vyplýva, že z tohto účtu bolo realizovaných viacero

platieb prijímateľa označeného ako www.nike.sk/compais resp. platby kartou – hazardné hry.

Z oznámenia G. Q., M. zo dňa 13.03.2019 súd zistil, že uvedená banka neeviduje ako dodávateľov
subjekty s názvom E. F., nar. XX.XX.XXXX ani spoločnosť J., F..

Z oznámenia C. Q. zo dňa 28.11.2018 súd zistil, že banka k uvedenému dňu viedla účet na meno
poškodeného a to pod číslom F. XXXX XXXX XXXXX XXXX XXXX, ďalej účet obžalovaného č. F. XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX, ktorý bol otvorený 11.10.2017 a zatvorený 21.05.2018, pričom oprávnenie
disponovať s účtom mal iba majiteľ - obžalovaný.

Zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru Flexipôžička, registračné číslo XXXXXXXXXXXXXXX
vyplýva, že medzi C. Q., M. ako veriteľom a poškodeným ako dlžníkom bola dňa 06.09.2017 uzavretá
zmluva o bezúčelovom spotrebnom úvere vo výške 23 540 eur s lehotou splatnosti 96 mesiacov s tým,
že čerpanie úveru bolo dohodnuté jednorazovo dňa 06.09.2017.

Z výpisu z účtu poškodeného vyplýva, že dňa 25.05.2017 mu bola na účet pripísaná platba 15 000 eur
označená ako pôžička od M. I. (č. l. 353), dňa 17.07.2017 suma 8 000 Eur označená ako M. I. a dňa
21.07.2017 suma 7 000 Eur označená ako M. I. (č. l. 354).
Z výpisu z účtu obžalovaného vedeného vo C., M. č. F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vyplýva,
že dňa 18.10.2017 bola pripísaná suma 10 000 Eur označená ako „Rental“ (F., I.), dňa 19.10.2017

suma 10 000 Eur pod rovnakým označením, dňa 19.10.2017 suma 10 000 Eur pod označením „I.
pôžička“, dňa 20.10.2017 suma 4 000 Eur pod označením „H. I.“, dňa 30.10.2017 suma 1 000 Eur
označená ako „I. pôžička“, pričom všetky tieto platby boli na účet obžalovaného poukazované z účtu
F. XXXXXXXXXXXXXXXXXX. Z rovnakého účtu bola na účet obžalovaného zároveň dňa 11.10.2017
poukázaná suma 1 650 Eur, dňa 03.11.2017 suma 500 Eur.

Z oznámenia F. F., M. zo dňa 10.01.2019 vyplýva, že uvedená banka viedla podnikateľský účet č.
XXXXXXXXXX/XXXXnasubjektJ.,F.,pričomdispozičnéoprávneniekúčtumáobžalovanýodzaloženia
až do podania uvedenej správy.Z výpisov z účtu v F. F. vedeného na majiteľa J., F. vyplýva, že dňa 18.04.2017 na tento účet poškodený
vložil v hotovosti sumu 1 200 Eur označenú ako pôžička, dňa 20.04.2017 rovnako sumu 1 200 Eur titulom

pôžičky, dňa 04.05.2017 vklad v hotovosti 1 500 Eur od poškodeného ako pôžička. Rovnako aj z výpisu
z tohto účtu vyplýva, že z neho bolo realizovaných opakovane viacero transakcii pre spoločnosti Niké
SK alebo Ticketportal SK.

ZvýpisuzúčtuU.I.U.G.čl.694–695vyplýva,žeuvedenýsubjektdňa13.02.2018poukázalspoločnosti

J., F. platbu 600 Eur, dňa 01.03.2018 dve platby každá po 300 Eur.

Zo zabezpečených správ a oznámení na č. l. 480 – 708 vyplýva, že obžalovaný nikdy nemal žiadnu
spoluprácu so skupinou I., žiadna spolupráca neprebehla ani medzi Divadlom M. Q. v L. a obžalovaným
resp. spoločnosťou J., F. do konca roka 2017.

Z odpovede A. O. P. vyplýva, že obžalovaný bol v tomto subjekte zamestnaný na základe pracovnej
zmluvy od 01.09.2017 do 11.10.2017 ako osvetľovač, pričom pracovný pomer s ním bol ukončený
zo strany zamestnávateľa v skúšobnej dobe, nakoľko obžalovaný nenaplnil ich pracovné očakávania
vyplývajúce z tejto pracovnej pozície. So spoločnosťou J., F. nemali žiadnu obchodnú spoluprácu.

Z oznámenia spoločnosti O. R., F. vyplýva, že uvedená spoločnosť neeviduje vo svojom účtovníctve
faktúru zo dňa 28.07.2017 na sumu 27 300 Eur, č. faktúry XXXX a uvedená spoločnosť v roku 2017
obchodne nespolupracovala so spoločnosťou J., F., tejto žiadne faktúry nevystavovali, ani od tejto
spoločnosti žiadne faktúry neevidujú.

Spoločnosť A., M. oznámila, že v období od 01/2017 do 12/2017 nespolupracovala so spoločnosťou J.,
F., od tejto spoločnosti neeviduje žiadne faktúry ani objednávky.

Z oznámenia RTVS, ako aj zaslanej pracovnej zmluvy bolo zistené, že obžalovaný bol zamestnancom
tejtospoločnostinazákladepracovnejzmluvydobuurčitúid01.09.2016do31.08.2017.Sospoločnosťou

J., F.. RTVS nikdy nespolupracovala. Z predloženej pracovnej zmluvy vyplýva, že táto bola uzavretá
medzi RTVS ako zamestnávateľom a obžalovaným ako zamestnancom zo dňa 17.08.2016 s dátumom
nástupom do práce 01.09.2016 a dojednaným druhom práce – osvetľovač. Zmluva bola uzavretá na
dobu určitú do 31.08.2017. Z oznámenia RTVS zároveň vyplýva, že na výrobu relácie, na ktorú bol
obžalovaný vyslaný ako pracovník RTVS (osvetľovač) využila techniku depozitu RTVS.

Z oznámenia E. R. I., súdneho exekútora so sídlom v G. zo dňa 23.01.2019 súd zistil, že voči
obžalovanému vedie menovaný exekútor dve exekučné konania. Prvé pod číslom EX53/2017, ktorý sa
týka vymoženia peňažnej pohľadávky vrátane trov exekúcie vo výške 10 544,23 Eur na základe zmluvy
o pôžičke s treťou osobou, pričom uhradené bolo k uvedenému dňu 800 Eur, druhé exekučné konanie

vedené po číslom EX214/2017, kde je oprávneným rovnako tretia fyzická osoba titulom je zmluva
o pôžičke a vymáhaná pohľadávka vrátane trov exekúcie je 3 249,87 Eur, z ktorých bolo uhradené 863,
64 Eur.

Zo správy V. R. F. A., F. vyplýva, že s obžalovaným ani so spoločnosťou J., F. uvedená spoločnosť si nie

je vedomá akejkoľvek obchodnej spolupráce, ktorá sa mala uskutočniť v období od 01/2017 do 12/2017.

Z odpovede subjektu HIP HOP ŽIJE zo dňa 06.11.2018 vyplýva, že v roku 2017 tento subjekt nemal
žiadny zmluvný vzťah s obžalovaným, tento im dohodol nejaké miestne kontakty, ako napríklad hygiena,
mestská polícia, miestny úrad. S obžalovaným však nemali žiaden obchodný vzťah.

Z oznámenia Slovenského zväzu ľadového hokeja zo dňa 29.03.2019 vyplýva, že uvedený subjekt
neeviduje v kalendárnom roku 2017 vznik akejkoľvek zmluvnej, obchodnej či inej spolupráce so
spoločnosťou J., F. ani s obžalovaným.

Z oznámenia U. I. G. vyplýva, že v roku 2017 im obžalovaný pomáhal sporadicky, a to na dobrovoľnej
báze.Z oznámenia spoločnosti A. – F., F. zo dňa 18.04.2019 vyplýva, že s obžalovaným neprebehla nikdy
žiadna obchodná spolupráca a nikdy ani nebol interným zamestnancom spoločnosti ani s ňou nebol
v inom obdobnom vzťahu. Pokiaľ ide o spoločnosť J., F., s touto prebehla obchodná spolupráca v roku

2017 – kameramanské práce na projekte Horná Dolná, jednalo sa o faktúru 05072017, ktorá bola
uhradená dňa 09.08.2017 v sume 140 Eur, ďalej faktúru 2102017 v sume 280 Eur a faktúru č. XXXX/
XXX v sume 280 Eur, ktoré boli predložené do vyšetrovacieho spisu.

Z oznámenia spoločnosti J. F., M. zo dňa 25.07.2018 vyplýva, že uvedená spoločnosť eviduje hráčske

konto vedené na meno obžalovaného, ktoré bolo založené 12.04.2018 na pobočke spoločnosti G. –
Kaufland,pričomzmluvuouzatváranístávokjemožnéuzatvoriťibasfyzickouosobou,niespoločnosťou.
Zároveň uvedená spoločnosť predložila podrobný výpis z uvedeného hráčskeho konta, ktoré sa spája
s uvedenou hráčskou spoločnosťou uzavretou s obžalovaným za obdobie od 12.04.2018 do 24.07.2018,
kde je uvedené veľké množstvo hráčskych tipov resp. veľké množstvo uskutočnených transakcii. Tento
výpispodrobnýsanachádzanač.l.640–653.KuvedenémuoznámeniuspoločnostiJ.F.,M.obžalovaný

opätovneuvádzal,žejepravdou,žeuzatvorilzmluvusuvedenouspoločnosťou,avšakIPúdajepotrebné
nastávkovanieposkytolinejosobe,ktorúvšaknechcemenovaťatotostávkovanievykonávalaináosoba
a nie on.

Z oznámenia spoločnosti G. F., M. zo dňa 16.08.2018 vyplýva, že s obžalovaným bola uzavretá

registrácia dňa 25.11.2014, kedy sa obžalovaný registroval, pričom v čase od 01.01.2018 do 22.06.2018
nevykonal žiadnu finančnú transakciu a klient odo dňa registrácie do súčasnosti nevykonal žiadnu
finančnú transakciu.

V rámci dokazovania bol ako listinný dôkaz prečítaný znalecký posudok č. 77/2018 zo dňa 08.09.2018

vypracovaný A. K. C., znalcom z dobru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria v inej trestnej veci.
V uvedenom znaleckom posudku menovaný znalec konštatoval, že u obžalovaného nezistil resp. nie
je možné u neho jednoznačne dokázať patologicky chorobný – závislostný vzťah ku hraniu.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 22.10.2021 predložil fotokópiu zmluvy o prevzatí dlhu (č. l.

1216), uzavretej medzi poškodeným ako dlžníkom a obžalovaným ako preberajúcim dlžníkom. Podľa
obsahuzmluvydlžníkpotvrdzuje,žemávočiB.I.G.dlh,ktorývznikolzozmluvyopôžičke,t.j.nesplatená
suma predstavuje 22 500 eur. Podľa obsahu tejto listiny preberajúci dlžník (obžalovaný) týmto preberá
od dlžníka (poškodeného) predmetný dlh.

Zároveň obžalovaný na uvedenom hlavnom pojednávaní dňa 22.10.2021 predložil fotokópiu poštového
poukazu na účet – podací lístok, podľa ktorého mal 23.08.2021 vložiť na tam špecifikovaný účet sumu
15 000 eur adresátovi – poškodenému. Vo vzťahu k predloženej fotokópiu poštového poukazu na účet
sa dňa 26.10.2021 dostavil na súd poškodený H. I., ktorý po nahliadnutí a po výzve tunajšieho súdu
uviedol, že suma 13 000 Eur nebola poukázaná a nemala ani byť kam, nakoľko už nevlastní žiadny

bankový účet. Mal založený účet vo C. Q., ale ten už dlho nevlastní.
Z oznámenia F. R. zo dňa 12.12.2022 (č.l. 1416) vyplýva, že podacie znaky na podacom lístku (t.j.
na fotokópii poštového poukazu č.l. 1217, ktorý súdu predložil obžalovaný) nezodpovedajú formátu
používanému Slovenskou poštou, a.s.. Podacie znaky, ktorými sú podacie číslo, dátum podania
a podacia pošta, sú na poštových poukazoch štandartne vytlačené multifunkčnou tlačiarňou, pri ktorej sa

už doklad nepečiatkuje dennou /okrúhlou) pečiatkou, Slovenska pošta skonštatovala, že podacie znaky
a pečiatka pošty sú na podacom poukaze, ktorého fotokópiu predložil súdu obžalovaný, sfalšované.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 22.10.2021 predložil súdu aj fotokópiu notárskej zápisnice
N 51/2020, NZ 27879/2020, NCRis 28314/2020 spísanú na notárskom úrade E. I. D. dňa 23.09.2020,

z ktorej obsahu vyplýva, že v uvedený deň svedok E. D. a obžalovaný uzavreli dohodu o uznaní dlhu
a splátkovom kalendári, v ktorej E. D. vyhlásil, že na základe uzavretej zmluvy o pôžičke poskytol
obžalovanému sumu 12 500 Eur. Jednalo sa o zmluvu zo dňa 05.01.2018, ktorú sa obžalovaný zaviazal
splatiť do 11.01.2018, pričom predmet pôžičky prevzal obžalovaný od E. D. v hotovosti pred podpisom
zmluvy o pôžičke. Zároveň uzavreli menované osoby dňa 03.11.2018 ďalšiu zmluvu o pôžičke, na

základe ktorej poskytol E. D. obžalovanému sumu 7 500 Eur, ktorú od neho prevzal obžalovaný
v hotovosti pred podpisom zmluvy o pôžičke. V ďalšej časti zápisnice obžalovaný vyhlasuje, že ku dňu
tejto dohody, teda ku dňu 23.09.2020 má voči E. D. dlh v celkovej výške 20 000 Eur, ktorý sa zaväzuje
uhradiť v pravidelných mesačných splátkach vždy najneskôr do 25. dňa príslušného kalendárnehomesiaca, pričom prvá splátka bude splatná najneskôr 25.10.2020 s tým, že 1. – 119. splátka bude vo
výške 50 Eur, 120. splátka vo výške 14 050 Eur, pričom posledná splátka je splatná 25.09.2030.

Po vykonanom dokazovaní súd zhodnotil dôkazy týkajúce sa skutku podľa vnútorného presvedčenia,
založeného na starostlivom zvážení všetkých okolností jednotlivo aj v ich súhrne, nezávisle od toho,
či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Bolo jednoznačne
preukázané, že skutok sa stal tak, ako ho ustálil súd v skutkovej vete tohto rozsudku. Tento skutok
vykazuje znaky pokračovacieho zločinu podvodu, pretože obžalovaný na škodu cudzieho majetku seba

obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu.
Vina obžalovaného je priamo preukázaná výpoveďou poškodeného, listinnými dôkazmi, vrátane
potvrdení z bánk, výpismi z účtov obžalovaného, jeho otca N. F., ako aj spoločnosti J. K. F., zmluvami
o pôžičkách uzavretých medzi obžalovaným a poškodeným, s overenými podpismi obžalovaného ako
dlžníka, nepriamo aj výpoveďami svedkov I. G., M. I., K. L., zmluvou úvere medzi C. M., ako veriteľom
a poškodeným ako dlžníkom, obžalovaným vystavenou zmenkou, ako aj listinnými dôkazmi, ktorými

vyššie uvedené spoločnosti a podnikateľské subjekty potvrdili, že obžalovaný pre nich nevykonával
žiadnu činnosť ani ako fyzická osoba ani v prostredníctvom spoločnosti J., F..

Poškodený opísal spôsob akým odovzdával obžalovanému jednotlivé finančné sumy, s tým, že buď išlo
o peniaze v hotovosti, prevodom na účet obžalovaného, jeho otca N. F. ako aj F. J. K., F., s tým, že

so žiadosťou o poskytnutie peňazí ho oslovil obžalovaný, a ako účel uviedol zabezpečenie zvukovej
a osvetľovacej techniky; teda na vykonávanie zárobkovej činnosti pri osvetľovaní a ozvučovaní rôznych
podujatí, z ktorej činnosti mal mať následne zisk aj poškodený. Poškodený na hlavnom pojednávaní dňa
24.11.2022 tvrdil, že obžalovanému celkovo za týmto účelom poskytol sumu celkovo 266 00 Eur, avšak
táto suma vykonaným dokazovaním nebola preukázané nad všetky pochybnosti. Súd preto, rešpektujúc

pokyny a právny názor odvolacieho súdu, poukazuje na to, že v spise sa nachádzajú zmluvy o pôžičke
na sumu 1 800 Eur z 31.03.2017 (č.l. 2-3), na sumu 4 800 Eur z 11.04.2017 (č.l. 4-5), na sumu 2
000 Eur z 24.04.2017 (č.l. 7-8), na sumu 6 000 Eur zo dňa 25.04.2017 (č.l. 9-10), na sumu 10 000
Eur z 02.05.2017 (na č.l. 12-13), na sumu 26 000 Eur z 15.05.2017 ( č.l. 16-17), na sumu 15 000 eur
zo dňa 29.05.2017 (č.l. 18-19), na sumu 10 000 Eur z 11.06.2017 (č.l. 20-21), na sumu 71 500 Eur z

03.07.2017 (č.l.22-24), tieto zmluvy o pôžičke sú osvedčované mestom Topoľčany. Dlžný vzťah medzi
obžalovaným a poškodeným vyjadruje aj zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 06.09.2017
na sumu 23 540 Eur (č.l. 38-47) spolu so zmluvou o splácaní úveru na sumu 23 540 Eur z 06.09.2017,
osvedčená notárskym úradom (č.l. 49-50), zmluva o pôžičke na sumu 33 000 Eur zo dňa 18.10.2017
(č.l. 32-34), osvedčená notárskym úradom a napokon kúpna zmluva, kde predávajúci - poškodený

predával nehnuteľnosti právnickej spoločnosti za sumu 33 000 Eur zo dňa 18.10.2017 (č.l. 55-59). Pri
uvedených zmluvách súd rešpektuje, že samotné osvedčenie podpisov na zmluvách o pôžičke nie je
predpokladom, či z pohľadu trestnoprávneho došlo k spáchaniu trestného činu podvodu alebo nie, ale
pri vyhodnocovaní uveriteľnosti obsahu hodnotenej výpovede poškodeného sú tieto listiny dôležitým
kritériom, keďže podporujú výpoveď poškodeného, ktorý inak nemal žiaden logický a relevantný dôvod

braťsiajpôžičkyresp. úverzbankyanaviacpredaťbyt,nakoľkonebolpreukázanýinýúčelpoužitiatakto
poškodeným získaných peňazí, než ich odovzdanie obžalovanému. Vykonané dokazovanie potvrdzuje,
že zmluvy (podpisy na nich) ktoré poškodený uzatváral s obžalovaným, boli osvedčované notárom a
významná je aj výpoveď svedkyne B. I. G., ktorá poskytla poškodenú sumu 25 000 Eur (sľúbená jej bola
provízia 2 500 Eur) a z danej sumy jej bolo vrátených 5 000 Eur. Na základe vykonaného dokazovania

súd vzal do úvahy tie sumy, ktoré okrem tvrdenia samotného poškodeného boli preukázané aj inými
dôkazmi, či už listinnými alebo svedeckými výpoveďami.
Z listinných dôkazov, vrátane zmlúv o pôžičkách ktoré uzavrel obžalovaný ako dlžník s poškodeným ako
veriteľom (s overeným podpisom obžalovaného), z výpisov z účtu poškodeného vrátane bankových
potvrdeniach o výberov hotovosti, výpisov z účtu obžalovaného, otca obžalovaného N. F., ako aj

spoločnosti J. K., svedeckej výpovede I. G., M. I., obžalovaným podpísanej zmenky, úverovej zmluvy
medzi C., M.. a poškodeným mal súd za preukázané, že poškodený poskytol obžalovanému finančné
prostriedkyvovýške177000Eur.VovzťahukvýpovediamsvedkovM..I.M.I.. G.súduvádza,žesúdich
považoval za hodnoverné, zapadajúce do reťaze ostatných vykonaných dôkazov, keď v prípade svedka
M. I. je jeho výpoveď podporená aj listinnými dôkazmi (výpismi z účtu) a v prípade svedkyne G. okrem

zmluvy o pôžičiek aj stretnutím so samotným obžalovaným, na ktorom obžalovaný chcel rieši vrátenie
peňazí ako aj obžalovaným predložená fotokópia zmluvy o prevzatí dlhu voči menovanej svedkyni (č. l.
1216). Táto listina tak potvrdzuje že peniaze, ktoré poskytla poškodenému svedkyňa, poškodený všetky
odovzdalzavyššie uvedenýmúčelomobžalovanému,nakoľkovopačnomprípadebyobžalovanýnemalžiadny logický dôvod túto zmluvu o prevzatí dlhu podpisovať. Výpoveď poškodeného súd vyhodnotil
ako hodnovernú, nakoľko poškodený na základe vykonaného dokazovania logicky nemal žiadny iný
dôvod odovzdávať peniaze obžalovanému – ako cudzej osobe, než na účel, ktorý mu tvrdil obžalovaný.

Výpoveď poškodeného je zároveň podporená výpoveďami svedkov a D., G. M. I. ako aj K. L.. Posledne
menovaný svedok okrem iného potvrdil, že aj od neho sa snažil obžalovaný požičať peniaze a následne
zapožičať si osvetľovaciu techniku tvrdiac, že pracuje v RTVS, a že tam ide niečo svietiť.

Oproti tomu ako nepreukázané súd považoval odovzdanie sumy 78 000 Eur, ktorú sumu mal

poškodený získať pôžičkami od svedka E. D.. Pochybnosti o spáchaní skutku v prípadoch peňažných
súm pochádzajúcich od svedka D. v danom prípade nemožno odstrániť ďalšími dôkazmi, nakoľko ani
poškodený a ani menovaný svedok, nedokázali uviesť presnú sumu, ktorú mal D. požičať poškodenému,
z ich výpovedí vyplýva, že sa nejednalo o rovnaké sumy, aké sú uvedené v predložených písomných
zmluvách o pôžičke medzi nimi uzavretých, nakoľko v tam uvádzaných sumách už bola zahrnutá
aj provízia svedka, pričom zároveň ani jeden z nich nedokázal presne špecifikovať ani výšku resp.

výpočet danej provízie. Súd v takom prípade potom nemôže „tipovať“ koľko asi mohla tvoriť provízia
a koľko samotná suma pôžičky reálne odovzdaná poškodenému, a tieto pochybnosti nemožno odstrániť
ani žiadnymi inými známymi dôkazmi, nakoľko ak by aj svedok D. predložil súdu predmetné zmluvy
o pôžičke s overenými podpismi (o ktorých tvrdil, že ich má doma) tiež by tým nebolo preukázané akú
presnú finančnú sumu mal poskytnúť resp. odovzdať poškodenému. K notárskej zápisnici N 51/2020,

NZ 27879/2020, NCRis 28314/2020 spísanej na notárskom úrade E. I. D. dňa 23.09.2020, z ktorej
obsahu vyplýva, že v uvedený deň svedok E. D. a obžalovaný uzavreli pred notárkou dohodu o uznaní
dlhu a splátkovom kalendári, v ktorej E. D. vyhlásil, že na základe uzavretej zmluvy o pôžičke poskytol
obžalovanému sumu 12 500 eur. Uvedená notárska zmluva tak tiež nepreukazuje, akú finančnú sumu
odovzdal svedok poškodenému. Z uvedených dôvodov tunajší súd, rešpektujúc pokyny a právny názor

odvolacieho súdu, o tom, že je povinný vziať do úvahy najmenšiu bezpečne preukázanú hodnotu sumy
následku, na základe vykonaného dokazovania oslobodil obžalovaného z čiastkových skutkov, ktoré
mali spočívať v poskytnutí peňažných prostriedkov obžalovanému, pochádzajúcich od svedka D., ktorá
celková suma predstavuj čiastku 78 000 Eur.

Vykonaným dokazovaním bolo zároveň preukázané, že obžalovaný od počiatku uvádzal poškodeného
do omylu, že peniaze použije vyššie uvádzaný účel, pričom tak v úmysle konať nemal. Z uvedeného
konania ho usvedčujú správy a odpovede oslovených subjektov - RTVS, skupiny I., spoločnosti A., U.
U. P., O. R., F. S. W. U. a ostatných vyššie uvedených subjektov, ktoré potvrdili, že s obžalovaným nikdy
nespolupracovali ako s fyzickou osobou ani so spoločnosťou J. K., F.. Spoluprácu s obžalovaným

potvrdili iba RTVS a Mestské divadlo P., avšak v rámci pracovnoprávneho pomeru, s tým, že
pri vykonávaní práce používal obžalovaný ako zamestnanec techniku od zamestnávateľa. Výsledky
vykonaného dokazovania v danom prípade vyznievajú jednoznačne a tvoria ucelenú reťaz tak priamych
ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých bez akýchkoľvek pochybností možno vyvodiť záver, že obžalovaný
spáchal skutok, ktorý je uvedený vo výrokovej vete tohto rozsudku. Je zrejmé, že pri tomto spôsobe

páchania trestnej činnosti zvyčajne neexistujú výlučne priame dôkazy, avšak v danom prípade súhrn
priamych dôkazov spočívajúcich vo výpovedi poškodeného, oboznámených listín ako aj nepriamych
dôkazov - a to výpovedí svedkov G., M. I., K. L., vytvárajú ucelenú reťaz, jednotlivé dôkazy do seba
logicky zapadajú a jednoznačne tak vyvracajú obranu a tvrdenia obžalovaného. Poškodený vypovedal o
okolnostiach kontaktovania s obžalovaným a odovzdávaní peňazí, keď tieto mu odovzdával na základe

žiadostí obžalovaného, pričom z jeho výpovede jednoznačne vyplýva, že peniaze mu odovzdával práve
za vyššie špecifikovaným účelom. Poškodený tak bol konaním obžalovaného uvádzaný do omylu pod
prísľubom zakúpenia osvetľovacej a ozvučovacej techniky, za účelom vykonávania zárobkovej činnosti
ma ktorej výnose by sa podieľal aj poškodený, pričom obžalovaný v skutočnosti tak v úmysle konať
nemal. Z vykonaného dokazovania podľa súdu vyplýva, že takáto investícia peňazí, teda zakúpenie

osvetľovacej a ozvučovacej techniky, bola od počiatku nereálna, čo bolo obžalovanému vzhľadom na
všetky časové, miestne ako aj jeho osobné pomery, známe.

Z hľadiska zavinenia súd hodnotil konanie obžalovaného ako konanie v priamom úmysle podľa § 15
písmeno a) Tr. zákona, pretože obžalovaný chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť

záujem týmto zákonom chránený, pretože úmyselne iného uviedol, týmto konaním chcel spôsobiť na
cudzom majetku škodu a zároveň seba obohatiť.Súd sa v prejednávanom prípade zaoberal aj aplikáciu zásady „ultima ratio“. Je pravdou, že jej
úlohou je minimalizovať zásahy prostriedkami trestného práva do narušených občianskoprávnych
resp. obchodnoprávnych vzťahov, avšak oprávnenie dovolávať sa tejto zásady nie je bezbrehé.

Ide najmä o prípady, kedy k narušeniu týchto civilných vzťahov došlo v dôsledku protiprávneho
konania účastníka takéhoto vzťahu, pričom protiprávnosť sa už netýka len „civilných“ kódexov ale aj
ustanovenia Tr. zákona tak, že dôjde k naplneniu skutkovej podstaty určitého trestného činu, ako je to aj
v prejednávanom prípade. Zároveň je potrebné uviesť, že Tr. poriadok neprikazuje poškodenému, ako
oznamovateľovi trestného činu, aby pred podaním trestného oznámenia musel najprv podávať civilnú

žalobu resp. návrh na začatie iného konania. Z ustanovení občianskeho záväzkového práva (napr. §
415 Občianskeho zákonníka) síce vyplýva, že každý je povinný dodržiavať obvyklú mieru opatrnosti,
avšak túto mieru opatrnosti môže súd v trestnom konaní, vychádzajúc z judikatúry Najvyššieho súdu SR
(napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Tdo/35/2013 zo dňa 13.08.2013 (uverejnený v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 6/2014 pod č. 96/2014), aplikovať pri posudzovaní
princípu ultima ratio, teda pri skúmaní materiálneho korektívu podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona, ktorý

možno použiť iba pri prečine, avšak stíhaná trestná činnosť obžalovaného je právne kvalifikovaná ako
zločin (obzvlášť závažný zločin), a preto podľa názoru súdu nemožno ani prípadné nedodržanie obvyklej
miery opatrnosti poškodeného vyhodnocovať v prospech obžalovaného (ani vo forme uloženia nižšieho
trestu).

Vo vzťahu k výroku o náhrade škody súd uvádza, že je potrebné rozlišovať medzi výškou spôsobnej
škodypreúčelyposúdeniaprávnejkvalifikácietrestnéhočinu, aprepotrebyadhéznehokonania,pričom
tieto môžu byť rozdielne. Skutočnosť, že v dôsledku trestného činu bola poškodenému spôsobená
škoda, náhradu ktorej si môže poškodený v prípade jej uplatnenia a preukázania nárokovať v rámci
adhézneho konania, je len jednou stránkou škody v zmysle trestného práva. Škoda má okrem toho aj

určujúci význam pre samotnú trestnosť skutku a jeho právnu kvalifikáciu. Jedným z určujúcich kritérií
závažnosti činu je následok činu, teda skutočnosť či týmto činom bol spôsobený ohrozovací alebo
poruchový následok, a či vznikla škoda, ktorá sa dá odstrániť alebo nahradiť. Zákonodarca priamo
v Tr. zákone vymedzil, že malou škodou sa rozumie škoda prevyšujúca 266 eur. Výška škody je v
rámci Tr. zákona zároveň využívaná aj ako skutočnosť odôvodňujúca použitie kvalifikovanej skutkovej

podstaty trestného činu, a tak i uloženie prísnejšieho trestu páchateľovi trestného činu. V súvislosti s
kvalifikovanými skutkovými podstatami sa už potom jedná nie o malú škodu, ale o škode väčšiu, značnú
a o škodu veľkého rozsahu, spôsobenie ktorých sa posudzuje ako okolnosť odôvodňujúca prísnejší
postih. Z vyššie uvedeného vyplýva, že škoda v zmysle trestného práva má dva základné významy.
Jednak vznik škody v dôsledku trestného činu je základom adhézneho konania podstatou ktorého je

rozhodnutie o nároku poškodeného na náhradu škody spôsobenej trestným činom. Na druhej strane
škoda, ako následok činu, často podmieňuje závažnosť činu, ktorá zakladá buď samotnú trestnosť činu
alebo jeho právnu kvalifikáciu. V danom prípade bola k uvedeným trestným činom spôsobená škoda
177 000 eur t.j. škoda veľkého rozsahu, keďže presahuje 500-násobok sumy 266 eur.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 odsek 1 - 4 Trestného
zákona, pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku,
osobu páchateľa a možnosť jeho nápravy.

V evidencii priestupkov má obžalovaný ku dňu 03.10.2023 evidovaných 16 priestupkov a to na úseku

cestnej premávky, za ktoré mu boli uložené pokuty vo výške od 10 eur do 250 eur.

Z pripojených spisov, ako aj odpisu registra trestov obžalovaného vyplýva, že doposiaľ má v odpise
registra trestov evidované tri záznamy, pričom prvý záznam je rozsudok Okresného súdu Topoľčany
sp. zn. 3T/18/2018 zo dňa 09.01.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.02.2019 v spojení

s rozhodnutím Krajského súdu v Nitre sp. zn. 2To/20/2019 pre prečin podľa § 221 odsek 1 Tr. zákona,
zločin § 221 odsek 3 písmeno a) Trestného zákona, za čo bol obžalovanému uložený trest odňatia
slobody nepodmienečne na 3 roky a 6 mesiacov so zaradením do ústavu s minimálnym stupňom
stráženia. Z výkonu uvedeného trestu odňatia slobody bol obžalovaný podmienečne prepustený
08.07.2020 s probačným dohľadom so skúšobnou dobou v trvaní 3 roky a to uznesením Okresného

súdu Nitra sp. zn. 4Pp/65/2020. Druhé odsúdenie Okresným súdom Topoľčany sp. zn. 2T/36/2019 zo
dňa 22.05.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn.
1To/67/2019 zo dňa 20.08.2019 pre prečin podľa § 352 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona, kedy bolo
upustené od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na odsúdenie Okresného súdu Topoľčany sp. zn.3T/18/2018. Tretí záznam je odsúdenie rozsudkom Okresného súdu Bratislava II. sp. zn. 4T/61/2019
zo dňa 23.01.2020 právoplatným 24.01.2020 pre prečin podľa § 213 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Tr.
zákona, pričom aj v tomto prípade bolo upustené od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na odsúdenie

uložené obžalovanému Okresným súdom Topoľčany v konaní sp. zn. 3T/18/2018.

Súd u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Tr. zákona, zároveň súd u
obžalovaného zistil priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písmeno h) Trestného zákona t.j. spáchal viac
trestných činov, pretože obžalovanému bolo potrebné podľa 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zákona, § 42 ods. 1 Tr.

zákona a § 41 ods. 1 Tr. zákona ukladať súhrnný trest vo vzťahu k odsúdeniu rozsudkom Okresného
súdu Topoľčany sp. zn. 3T/18/2018, ktorý bol vyhlásený dňa 09.01.20219 a je preto zrejmé, že aktuálne
prejednávaného skutku sa dopustil skôr ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok
za iný jeho trestný čin. Uvedeným postupom súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere
12 rokov, na výkon ktorého podľa § 48 ods. 3 písm. b) Tr. zákona zaradil do ústavu so maximálnym
stupňom stráženia. Podľa § 76 odsek 1 Tr. zákona a podľa § 78 odsek 1 Tr. zákona súd obligatórne

uložil aj ochranný dohľad nad správaním obžalovaného v trvaní 3 (tri) roky. Postupom podľa § 42
ods. 2 Tr. zákona súd zároveň zrušil výrok o treste uložený obžalovanému rozsudkom Okresného súdu
Topoľčany sp. zn. 3T/18/2018 zo dňa 09.01.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp.zn.
2To/20/2019 zo dňa 27.02.2019, právoplatným dňa 27.02.2019, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia, na
tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Súd prihliadol aj na predchádzajúce odsúdenia obžalovaného, vzhľadom na ktoré je zrejmé, že
obžalovaný sa opakovane dopúšťa úmyselnej majetkovej trestnej činnosti, a preto uložený trest
považuje súd za primeraný ako z hľadiska individuálnej, tak aj z hľadiska preventívnej funkcie.

Poškodeného s nárokom na náhradu škody odkázal súd na civilný proces, nakoľko samotný poškodený

uviedol,žeobžalovanýmuužnejakúsumuvrátil,nevedelvšakuviesť,koľkopresnetobolo.Dokazovanie
presnej nevrátenej peňažnej sumy by si tak vyžadovalo ďalšie dokazovanie, prekračujúce už však
potreby trestného konania, preto súd o nároku o náhrade škody rozhodol podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd

Nitra), a to do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne
podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré
rozsudku predchádzalo.

Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby
sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové
skutočnosti a dôkazy. Právo účinne podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne vzdal.