Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. november 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/33/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4224202494
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4224202494.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Olivera
Kolenčíka a JUDr. Mareka Olekšáka, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. - D.
E., F. XXX/X, prechodne bytom: C., G. XXX, proti žalovanému: H. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom I., G.
XXX, v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o nariadení zabezpečovacieho, resp.
neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 17.

septembra 2024, č. k. 10C/58/2024-13, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I. a II. p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Komárno (ako súd prvej inštancie v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok,ďalejlen„CSP“)uznesenímzodňa17.septembra2024,č.k.10C/58/2024-13výrokomI.návrh
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol. Výrokom II. návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia zamietol.

2. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 324 ods. 1, § 325 ods. 1,
2, § 326 ods. 1, 2 § 329 ods. 2, § 343 ods. 1 až 3, § 344 CSP.

3. V odôvodnení rozhodnutia poukázal súd prvej inštancie na to, že návrhom doručeným súdu dňa 23.

08.2024 sa žalobkyňa domáhala určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vedených katastrálnym
odborom Okresného súdu Komárno na LV č. XXXXX, LV č. XXXXX a LV č. XXXXX pre katastrálne
územieC..Zároveňžalobkyňapodalanávrhnavydaniezabezpečovaciehoopatrenia,ktorýmsúdnariadi
zriadiť záložné právo na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného nachádzajúcich sa v okrese C.,
mesto: C., k. ú. C., ktoré sú zapísané na LV č. XXXXX, LV č. XXXXX a LV č. XXXXX, na zabezpečenie
budúcej pohľadávky žalobkyne vyplývajúcej z vyporiadania BSM, na čas jej riadneho zaplatenia, alebo

nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým súd zakáže žalovanému na čas do právoplatného skončenia
konania vo veci samej scudziť alebo zaťažiť právom tretej osoby hnuteľný (zrejme nehnuteľný - pozn.
odvolacieho súdu) majetok:
- LV č. XXXXX pre k. ú. C.
J. pôda, o výmere 698 m2 parcela registra „C“ č. 7052/1 so spoluvlastníckym podielom 1/2 B. H. H. B.,
G. XXX/XX, I., SR, Dátum narodenia: XX. XX. XXXX.

- LV č. XXXXX pre k. ú. C.
K. plocha a nádvorie, o výmere 170 m2 parcela registra „C“ č. 10801/28
Ostatná plocha, o výmere 20 m2 parcela registra „C“ č. 10801/29
Zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 182 m2 parcela registra „C“ č. 10801/199
Zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 44 m2 parcela registra „C“ č. 10801/199
a stavba : Rozostavaný radový rodinný dom č. X, na pozemku s parcelným číslom 10801/199

so spoluvlastníckym podielom 1/1 B. H. H. B., G. XXX/XX, I., L. XXX
XX, SR, Dátum narodenia: XX. XX. XXXX.- LV č. XXXXX pre k. ú. C.
J. plocha, o výmere 7790 m2 parcela registra „C“ č. 10801/176 so spoluvlastníckym podielom 1/100 B.
H. H. B., G. XXX/XX, I., L. XXX XX, SR, Dátum narodenia: XX. XX. XXXX.

4. Súd prvej inštancie postupne preskúmaval splnenie jednotlivých podmienok pre nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, a to na základe predložených listinných dôkazov vo väzbe na tvrdenia
žalobkyne obsiahnuté v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Dokladmi založenými
v spise mal súd dostatočne osvedčený právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným. Osvedčenie

druhej podmienky navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia, teda existencie exekučného titulu
alebo prebiehajúceho konania, v ktorom sa jeho vydanie predpokladá, však už súd nevzhliadol. Za
nosnú požiadavku pre úspešný návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ako procesného
prostriedku slúžiaceho na zabezpečenie efektívnosti základného konania sa považuje predovšetkým
osvedčenie obavy z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia, pričom táto obava musí byť reálna a
musí bezprostredne hroziť. Taktiež sa vyžaduje primeranosť zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca

zabezpečovacieho opatrenia musí tvrdiť a osvedčiť objektívny stav ohrozenia vyvolaný právnymi alebo
faktickými úkonmi potenciálneho povinného, v dôsledku ktorých dochádza k zásadným kvalitatívnym
alebo kvantitatívnym zmenám jeho majetkovej podstaty vyvolávajúcimi odôvodnenú obavu, že prípadný
nútený výkon súdneho rozhodnutia bude zmarený, sťažený alebo úplne znemožnený. V návrhu na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobkyňa neuviedla žiadne skutkové tvrdenia, okrem toho, že

žalovaný sa môže dopustiť konania, ktoré by ju mohlo ukrátiť v prípade, ak zanikne BSM a ako bude
vyporiadané, pričom v súčasnosti sú sporové strany v rozvodovom konaní. Podľa ustálenej judikatúry
zabezpečovacie opatrenie plní funkciu prostriedku regulujúceho právne vzťahy na obdobie po jeho
vydaní a má preto výrazne preventívny zmysel i účinok, ktorý v naliehavých prípadoch môže zamedziť
i vzniku škody alebo inej ujmy a ak k nej došlo, zabezpečovacím opatrením je možné zabrániť jej

rozširovaniu. Zo slovného výkladu ustanovenia § 343 ods. 1 CSP (ustanovenia o neodkladnom opatrení
sa použijú primerane) jednoznačne vyplýva, že vydanie zabezpečovacieho opatrenia je odôvodnené
iba vtedy, ak prejav vôle dlžníka (žalovaného) smeruje k realizácii takých (právnych) úkonov, ktoré
budú smerovať k zmareniu budúcej exekúcie (slovné spojenie „obava, že exekúcia bude ohrozená“).
Žalobkyňa argumentačne opierala nevyhnutnosť nariadenia zabezpečovacieho opatrenia z dôvodu

ohrozenia jej právnej pozície konaním žalovaného, ktoré ešte nenastalo, ale nastať môže. Podľa názoru
súdu žalobkyňa neosvedčila existenciu takých skutočností, ktoré by nasvedčovali úmyslu žalovaného
zbavovať sa svojho majetku počas konania a ohroziť tak možnú budúcu exekúciu, keďže takéto konanie
nevyplýva zo žiadneho predloženého dôkazu. Aj z predložených výpisov LV č. XXXXX, XXXXX M.
XXXXX nevyplýva žiadna skutočnosť, ktorá by mohla vzbudzovať dôvodnú obavu u žalobkyne, že

žalovaný má v úmysle konať tak, aby ju ukrátil o uspokojenie pohľadávky. Súd prvej inštancie preto na
základe vyššie uvedených skutočností a zákonných ustanovení rozhodol tak, ako je uvedené v I. výroku
napadnutého uznesenia a návrh žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.

5. V danom prípade sa žalobkyňa domáhala alternatívne aj nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým

súd zakáže žalovanému na čas do právoplatného skončenia konania vo veci samej scudziť alebo zaťažiť
právom tretej osoby nehnuteľný majetok, ktorý je zapísaný na LV č. XXXXX, LV č. XXXXX a LV č.
XXXXX. Súd prvej inštancie po preskúmaní návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia
a jeho príloh dospel k záveru, že tento nie je dôvodný. Žalobkyňa žiadnym spôsobom neosvedčila
potrebu poskytnúť jej ochranu neodkladným opatrením a ani to, že v danej veci je potrebné bezodkladne

upraviť pomery. Svoj návrh odôvodnila potrebou dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania tak,
aby do rozhodnutia súdu vo veci samej bola zabezpečená ochrana jej vlastníckych práv. Žalobkyňa
iba uviedla, že žalovaný sa jej pri hádkach vyhrážal, že nehnuteľnosti prepíše na inú osobu, avšak
toto tvrdenie nijakým spôsobom neosvedčila, čo je podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia.
Skutočnosť, že nehnuteľnosti boli počas trvania manželstva zapísané iba na meno jedného z manželov,

môže mať aj relevantný hmotnoprávny základ, pretože platí, že v prípade, ak zápis vkladu vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľností bol uskutočnený až po uzavretí manželstva, avšak inak boli splnené
podmienky zakladajúce výnimku z nadobudnutia vecí do bezpodielového spoluvlastníctva, vec bude
patriť do oddeleného majetku iba jedného z manželov, prípadne do ich podielového spoluvlastníctva a
nebude v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (Najvyšší súd SR, sp. zn. 3 Cdo 42/2011). Toto však

súd v tomto štádiu konania posúdiť nevie a pokiaľ žalobkyňa svoj návrh a skutkové tvrdenia žiadnym
spôsobom neosvedčila, nie je možné tomuto návrhu vyhovieť. Súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo
výroku II. napadnutého uznesenia a návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.6. O nároku na náhradu trov konania o nariadení neodkladného, resp. zabezpečovacieho opatrenia súd
nerozhodoval, pretože žalobkyňa sa domáhala nariadenia neodkladného/zabezpečovacieho opatrenia
v konaní vo veci samej, preto o nároku na náhradu trov rozhodne súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie

končí (§ 262 ods. 1 CSP).

7. Proti tomuto rozhodnutiu podala včas odvolanie žalobkyňa navrhujúc odvolaciemu súdu, aby
uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a vo veci nariadil zabezpečovacie opatrenie. Žalobkyňa
namietala, že sporný nehnuteľný majetok patriaci do BSM je úplne mimo jej dispozičnej sféry, pričom

žalovaný s ním vie voľne nakladať, hoci aj bez súhlasu žalobkyne a proti jej vôli. Podmienkou vydania
neodkladného opatrenia je jeho dočasný charakter a skutočnosť, že nebude vytvorený nenávratný stav.
Práve potreba naliehavej a nevyhnutnej úpravy pomerov spočíva v tom, že nenariadením neodkladného
opatrenia zo strany súdu by vznikol priestor pre konanie žalovaného, ktoré by vytvorilo nezvratný
stav, prípadne pre také konanie žalovaného, ktoré by viedlo k neodstrániteľným následkom. V prípade
scudzenia predmetných nehnuteľností žalobcom hrozí žalobkyni zhoršenie jej právnej pozície do takej

miery, že sa jej viac nebude oplatiť uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu. Vyhovením návrhu
žalobkyne, t. j. vydaním navrhovaného neodkladného opatrenia možno objektívne dosiahnuť ochranu,
ktorej sa žalobkyňa domáha (princíp efektívnosti). Právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia
povinnú osobu – žalovaného neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, keďže by sa mal
na správe spoločného majetku a tak sa podieľať spolu so svojou manželkou, hlavne v prípade

scudzovania nehnuteľností patriacich do BSM, takže vydaním navrhovaného zabezpečovacieho
opatrenia bude zachovaný aj princíp proporcionality. Skutočnosť, že predmetné nehnuteľnosti boli počas
trvania manželstva zapísané iba na meno jedného manžela nemajú relevantný hmotnoprávny základ.
Žalobkyňa v závere podaného odvolania uviedla, že svojím vlastnoručným podpisom osvedčuje čestné
vyhlásenie, že počas trvania manželstva so žalovaným nebolo ich BSM zúžené ani zrušené.

8. Vyjadrenie žalovaného k podanému odvolaniu nebolo dané.

9. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou v rámci zákonnej lehoty pre podanie odvolania (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté

uznesenie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario). Následne odvolací súd predmetné odvolanie žalobkyne
vyhodnotil ako nedôvodné a rozhodol o ňom tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

10. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 220 ods. 2 veta tretia CSP, sú dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa § 234 ods. 2 CSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia
o rozsudku.

Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu
prvej inštancie.

Podľa § 343 CSP ods. 1, 2 a 3, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na
veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky
veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia ozabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného
práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie

Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Odvolací súd v prípade tohto odvolacieho konania akceptujúc svoju zákonnú povinnosť skúmať, či
zo strany žalobkyne napadnuté prvoinštančné uznesenie o zamietnutí oboch jej návrhov (výrokom I. na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a výrokom II. na nariadenie neodkladného opatrenia) nebolo
vydanévkonanípostihnutomvýskytomniektorejzprocesnýchvádobsiahnutýchvustanovení§389ods.
1 CSP prijal ten záver, že predmetné uznesenie nevykazuje ani jednu z procesných vád obsiahnutých

v citovanom ustanovení, a preto ho ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. V ďalšom
odvolací súd odkazuje na rozsah a predovšetkým obsah odôvodnenia napadnutého uznesenia, s ktorým
sa stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP).

12. Súd prvej inštancie ako súd vecne a miestne príslušný rozhodnúť o obidvoch podaných návrhoch zo

strany žalobkyne, t. j. návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podľa § 343 ods. 1 až 3 CSP
anávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniapodľa§324ods.1CSPvdostatočnomrozsahuosvedčil
skutkový stav potrebný k tomu, aby v prípade obidvoch návrhov spravodlivo a tým zároveň aj správne
rozhodol. Taktiež aj samotné právne posúdenie oboch inštitútov, t. j. zabezpečovacieho a neodkladného
opatrenia zo strany prvoinštančného súdu podľa odcitovaných ustanovení CSP v rámci bodov 3. až 8.

odôvodnenia napadnutého uznesenia, je potrebné odvolacím súdom vyhodnotiť za plne konzistentné
s okolnosťami, resp. špecifikami rezultujúcimi z rozsahu dostatočne osvedčeného skutkového stavu
v danej veci.

13. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého uznesenia, čo sa týka zamietnutia žalobkyňou

požadovaného návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je potrebné úplné stotožnenie sa
so zaujatým právnym názorom súdu prvej inštancie, ktorý ho primäl k zamietnutiu tohto návrhu,
spočívajúcom v tom, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno ohľadne tvrdení prezentovaných v ňou
podanom návrhu, t. j. neosvedčila ani predloženými výpismi z LV č. XXXXX, XXXXX M. XXXXX
existenciu takej skutočnosti, ktorá by mohla vzbudzovať dôvodnú obavu z jej strany, že žalovaný má

v úmysle konať tak, aby žalobkyňu ukrátil na uspokojení pohľadávky. V tejto súvislosti bolo súdom prvej
inštancie správne konštatované, že žalobkyňa osvedčila iba jednu z dvoch základných podmienok, ktoré
musia byť splnené pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorou podmienkou bolo osvedčenie
právneho vzťahu medzi ňou a žalovaným. Na druhej strane sa však žalobkyni nepodarilo osvedčiť
existenciu druhej podmienky, za ktorú je možné považovať existenciu exekučného titulu, prípadne, že

prebieha také konanie, v ktorom sa vydanie samotného exekučného titulu očakáva. K uvedenému je
potrebné uviesť, že konanie o zrušenie a vyporiadanie BSM, v ktorom žalobkyňa očakáva práve vznik
budúcej pohľadávky majúcej byť zabezpečenej práve požadovaným nariadením zabezpečovacieho
opatrenia ešte vôbec ani nezačalo.

14. V nadväznosti na neosvedčenie tvrdení žalobkyne ohľadom nariadenia zabezpečovacieho
opatrenia, súd prvej inštancie tento návrh ako nedôvodný opodstatnene zamietol, pretože žalobkyni sa
v konaní nepodarilo preukázať (osvedčiť) objektívny stav ohrozenia vyvolaný, či už faktickými alebo
právnymi úkonmi žalovaného spôsobilými vyvolať zásadne kvalitatívne, prípadne kvantitatívne zmeny
jeho majetkovej podstaty.

15. Pokiaľ ide o zamietnutie návrhu žalobkyne na nariadenie ňou požadovaného neodkladného
opatrenia, tak aj v tomto prípade sa odvolací súd plne stotožňuje so zaujatým právnym záverom
prvoinštančného súdu, ktorý sa pretransformoval do výrokovej časti II. napadnutého uznesenia.
Podstatu takto zaujatého právneho záveru konajúci súd správne odôvodnil tým, že žalobkyňa žiadnym

spôsobom neosvedčila akútnosť potreby poskytnutia jej ochrany práve požadovaným neodkladným
opatrením, z čoho by vyplynula potreba v danom prípade bezodkladne upraviť pomery. Taktiež sa
žalobkyni nepodarilo osvedčiť jej tvrdenie spočívajúce vo vyhrážkach žalovaného počas ich vzájomných
hádok v tom smere, že predmetné nehnuteľnosti prepíše na inú osobu.16. Záverom odvolací súd poznamenáva, že dôvod potvrdenia zamietnutia obidvoch návrhov žalobkyne
ako vecne správnych v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP je potrebné vidieť v tom, že žalobkyňa v obidvoch

prípadoch odôvodňuje vyhovenie svojim návrhom takým konaním žalovaného, ktoré má nastať až
v budúcnosti, t. j. pro futuro, resp. takým konaním žalovaného, ktoré sa jej nepodarilo osvedčiť, čo je
v rozpore s účelom týchto dvoch inštitútov tak ako sú upravené v rámci tretej hlavy prvého oddielu CSP.

17. Vzhľadom na tieto dôvody, odvolací súd napadnuté prvoinštančné uznesenie v obidvoch jeho

výrokoch (I. a II.) ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

18. V rámci výrokovej časti o náhrade trov konania vo veci samej (o určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam) rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 262
ods. 1 CSP).

19. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).