Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. november 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Co/94/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124211641
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sopková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3124211641.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety
Sopkovej a členiek senátu JUDr. Dariny Legerskej a Mgr. Ivany Šlesarovej v spore žalobkyne: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX, proti žalovanému: E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX, t. č. F.
G. XX/XX, H. I. J., zastúpený: Hriadel-Heger & Partners s.r.o., IČO: 51 643 359, so sídlom Odborárska
21, Bratislava – mestská časť Nové Mesto, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní

žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č. k. 19C/30/2024-10 zo dňa 18. júla 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd odvolanie žalovaného proti výroku I. uznesenia súdu prvej inštancie v časti, ktorou bola
žalovanému uložená povinnosť, aby dočasne - po dobu troch mesiacov od vydania tohto uznesenia,
nevstupoval do domu s.č. XXX, postaveného na pozemku C-KN parc. č. XXX/X, zapísaného na LV č.
XXX, kat. úz. D., obec C. D., K. C., a na pozemky C-KN parc. č. XXX/X – zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 282 m2, parc. č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 139 m2, parc.

č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 89 m2, zapísané na LV č. XXX, kat. úz. D., obec C.
D., okres C., o d m i e t a.

II. Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku I., ktorou bol žalovanému uložený zákaz
približovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov a vo výroku II. m e n í

tak, že žalovanému sa dočasne, po dobu 3 mesiacov od vydania tohto uznesenia, zakazuje približovať
sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov s tým, že pokiaľ by títo boli spoločne predvolaní
na procesné úkony súdu v priestoroch budovy súdu alebo na akékoľvek iné procesné úkony orgánov
činných v trestnom konaní, alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určených, sa na dobu
vykonávania jednotlivých procesných úkonov tento zákaz nevzťahuje.

Odvolací súd p o u č u j e žalovaného, že môže podať v postavení žalobcu proti žalobkyni v postavení
žalovanej žalobu vo veci samej, a to o náhradu škody, resp. ujmy, ktorá by mu prípadne výkonom
neodkladného opatrenia vznikla.

III. Žalobkyňa m á proti žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania
v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie podľa § 324 ods. 1 a 3, § 325 ods. 1 a 2 písm. e) a h),
§ 326, § 328 ods. 1, § 332 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP) a §
27a ods. 1 a 2 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore výrokom I. nariadil neodkladné opatrenie,
ktorým uložil žalovanému, aby dočasne po dobu troch mesiacov od vydania uznesenia nevstupoval do
domu súpisné číslo XXX, postaveného na pozemku C-KN parc. č. XXX/X, zapísaný na LV č. XXX, kat.
úz. D., obec C. D., okres C. a na pozemky C-KN parc. č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere

282 m2, parc. č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 139 m2, parc. č. XXX/X - zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 89 m2 zapísané na totožnom LV č. XXX, kat. úz. D., obec C. D., okres C..Zároveň žalovanému zakázal približovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov s tým,
že pokiaľ by títo boli spoločne predvolaní na procesné úkony súdu v priestoroch budovy súdu alebo
na akékoľvek iné procesné úkony orgánov činných v trestnom konaní, alebo iných orgánov verejnej

moci v priestoroch nimi určených, sa na dobu vykonávania jednotlivých procesných úkonov tento zákaz
nevzťahuje. Výrokom II. súd prvej inštancie žalovaného poučil podľa § 337 ods. 1 a 2 CSP, že môže
podať v postavení žalobcu proti žalobkyni v postavení žalovanej žalobu vo veci samej, a to o náhradu
škody, resp. ujmy, ktorá by mu prípadne výkonom neodkladného opatrenia vznikla. Výrokom III. rozhodol
podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP o nároku úspešnej žalobkyne na náhradu trov konania

proti žalovanému v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že návrhom na nariadenie neodkladného
opatrenia doručeným dňa 17.07.2024 sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému uloženia povinnosti
nevstupovať do domu súpisné číslo 418 a na priľahlé pozemky v C. D. špecifikované
v podanom návrhu a uloženia zákazu priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov.

Návrh žalobkyňa odôvodnila tým, že so žalovaným sú manželia, majú maloleté dieťa, bývajú v spoločnej
domácnosti spolu s maloletou dcérou žalobkyne, pričom žalovaný je voči nej verbálne
aj fyzicky agresívny. Od januára 2023 sa medzi žalobkyňou a žalovaným začali objavovať konflikty, bol
žiarlivý, sledoval jej telefón, vkrádal sa do jej PC, kontroloval ju a vyhrážal sa jej. Situácia sa vyhrotila
dňa 11.07.2024, kedy sa jej žalovaný opäť vyhrážal, a to spôsobom, že žalobkyňa môže skončiť ako

mŕtvoly na Tlstej hore. Žalobkyňa spolu s deťmi opustila spoločnú domácnosť a ušla
k sestre. Hliadka polície dňa 11.07.2024 o 21:30 hod. žalovaného vykázala zo spoločného obydlia na
adrese C. D., D. XXX, pričom mu bola zadržaná aj plynová zbraň. Žalobkyňa sa obáva o svoj život a
zdravie, rovnako, ako aj o život spoločného syna a dcéry žalobkyne. Psychický stav žalovaného je veľmi
nepredvídateľný, je agresívny, žalobkyňu ponižuje, vyhráža sa jej smrťou. Vzhľadom na to, že žalovaný

je zápasníkom MMA, disponuje značnou silou a je schopný svoje hrozby aj splniť. Súd prvej inštancie
na základe žalobkyňou predložených dokladov mal zo sobášneho listu a rodného listu preukázané, že
žalobkyňa a žalovaný sú manželmi a majú spoločného maloletého syna. Z LV č. XXX pre kat. úz. D.,
obec C. D., okres C. zistil, že žalovaný je výlučným vlastníkom rodinného domu súp. č. XXX v obci C. D..
Z potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia vystaveného dňa 11.07.2024 Obvodným oddelením PZ

Trenčín vyplynulo, že žalovaný bol 11.07.2024 o 21:30 hod. vykázaný zo spoločného obydlia ohrozenej
osoby, a to žalobkyne. Vykázanie sa vzťahovalo na rodinný dom na adrese C. D., D. XXX a k tomu
prislúchajúce pozemky na dobu 14 dní.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. e/ a h/,

§ 326, § 328 ods. 1 CSP, § 27a ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore a konštatoval,
že žalobkyňa v potrebnej miere osvedčila nevyhnutnosť úpravy pomerov. Žalobkyňa a žalovaný sú
manželmi, žijú v spoločnej domácnosti v rodinnom dome vo vlastníctve žalovaného a v spoločnej
domácnosti s nimi žije aj ich maloletý syn a maloletá dcéra žalobkyne. Žalobkyňa zároveň osvedčila aj
dôvodnosťpodozreniaznásiliajednakopísanímdoterajšiehosprávaniasažalovaného(agresivita,útoky

žalovaného, verbálna agresivita voči žalobkyni) spôsobilého u žalobkyne vzbudiť obavu o svoj život a
zdravie, jednak predložením potvrdenia o vykázaní žalovaného zo spoločného obydlia, ku ktorému došlo
dňa11.07.2024o21:30hod.Akžalobkyňapredložilapotvrdenieovykázanížalovanéhozichspoločného
obydlia, tak potom preukázala, že žalovaný je osobou, u ktorej možno na základe zistených skutočností
očakávaťútoknaživot,zdravie,slobodualebozvlášťzávažnýútoknaľudskúdôstojnosťjejosoby,najmä

vzhľadom na predchádzajúce takéto útoky, t. j. osvedčila dôvodnosť podozrenia žalovaného z násilia
voči nej. Prostredie, ktoré existovalo v domácnosti do vykázania žalovaného zo spoločného obydlia dňa
11.07.2024,bolobezpochybystresujúcimnielenprežalobkyňu,aleajpremaloletédetižijúcevspoločnej
domácnosti. Napäté vzťahy medzi stranami sporu, ako aj skutočnosť, že správanie žalovaného môže
byť v konfliktných situáciách nevyspytateľné, by v prípade nenariadenia neodkladného opatrenia mohli

privodiť reálnu hrozbu z možného opakovaného násilného konania zo strany žalovaného voči žalobkyni,
prípadne by mohli prispieť k zintenzívneniu takýchto útokov vedúcich aj k možnému vzniku závažnejších
následkov na zdraví a živote žalobkyne. Uložením požadovaného obmedzenia pritom možno objektívne
dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobkyňa domáha (princíp efektívnosti), pričom súčasne nariadením
predmetného neodkladného opatrenia, ktoré má dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav.

Nakoľko žalobkyňa v petite návrhu neodkladné opatrenie neobmedzila, mal súd prvej inštancie za to, že
jeho nariadenie bez obmedzenia doby trvania by nebolo proporcionálne z dôvodu, pretože by
neúmerne situácii zaťažilo žalovaného. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie pri rozhodovaní o nariadení
neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP, toto nariadil na obdobie 3 mesiacov, pričomzohľadnil niekoľko skutočností. Uložením požadovaného obmedzenia možno objektívne dosiahnuť
ochranu, ktorej sa žalobkyňa domáha (princíp efektívnosti), zároveň však nebude vytvorený nenávratný
stav a bude zachovaný dočasný charakter neodkladného opatrenia. Počas tohto obdobia má manžel

žalobkyne možnosť upraviť svoje správanie tak, aby po jeho zániku nebolo ďalšie obmedzenie potrebné,
a naopak, v prípade, že sa tak nestane, žalobkyňa môže opätovne podať rovnaký návrh, prípadne iným
spôsobom riešiť svoju bytovú situáciu. Súd prvej inštancie mal za to, že ide o primeranú lehotu,
pričom žalobkyni je poskytnutý dostatočný priestor na premyslenie si ďalšieho postupu voči žalovanému
a ich spoločnému životu.

4. Zároveň z rovnakých dôvodov súd prvej inštancie žalobkyni vyhovel, pokiaľ sa domáhala, aby bol
žalovanému uložený zákaz približovať sa k nej na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov, pričom nevztiahol
zákaz priblíženia na tie situácie, keď by sa strany sporu museli stretnúť pri procesných úkonoch na dobu
ich vykonávania.

5. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP
a úspešnej žalobkyni priznal voči neúspešnému žalovanému ich plnú náhradu.

6. Proti výrokom I. a III. uznesenia podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov
podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP a navrhol, aby odvolací súd uznesenie v napadnutom rozsahu

zrušil a zaviazal žalobkyňu k náhrade trov konania. Podľa žalovaného je rozhodnutie v napadnutej časti
svojvoľným, trpí absenciou riadneho odôvodnenia a riadneho vysporiadania sa so
všetkými relevantnými okolnosťami. Súd prvej inštancie tak dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a súčasne vec nesprávne právne posúdil. Žalovaný odmietol tvrdenia
o tom, že by žalobkyňa mala osvedčiť hrozbu násilia na jej osobe a odôvodnenú obavu o jej život a

zdravie zo strany žalovaného. Súd prvej inštancie mal uvedené za preukázané na základe existencie
potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia a opisu správania a osoby žalovaného. Žalovaný nepoprel,
že by nedošlo medzi ním a žalovanou k slovnému konfliktu, ale poprel, že by išlo o situáciu, ktorá by
odôvodňovala nariadenie neodkladného opatrenia. V súvislosti s inštitútom vykázania zo spoločného
obydlia poukázal na to, že skutočnosť, či v konkrétnom prípade ide o osobu, pri ktorej je predpoklad,

že by sa v danom prípade vo vzťahu k ohrozenej osobe správala útočne, je vždy na samotnom
zvážení príslušníka PZ SR, ktorý uvedené musí častokrát vyhodnotiť okamžite, aj bez hlbšej znalosti
situácie a bez toho, aby sa bližšie oboznámil a overil tvrdenia zainteresovaných strán. Žalovaný preto
rešpektoval, že privolaná policajná hliadka dňa 11.07.2024 vyhodnotila situáciu uvedeným spôsobom
a to predovšetkým preto, že v danom čase nebola bližšie oboznámená so skutočným stavom veci

a realizovala tak preventívne opatrenie, keďže objektívne nemohla vyhodnotiť, kto v danej veci hovorí
pravdu. Z pohľadu žalovaného bolo však na účely nariadenia neodkladného opatrenia (ak má existovať
žalobkyňou proklamovaná obava) dôležité nielen to, že došlo k vykázaniu z obydlia, ale predovšetkým
to, ako bol skutok, ktorý viedol k vykázaniu žalovaného zo spoločného obydlia následne posúdený a
tiež to, čo tejto situácii v skutočnosti predchádzalo. V tejto súvislosti už totiž žalobkyňa opomenula vo

svojom návrhu uviesť, že skutok, na základe ktorého došlo k vykázaniu žalovaného následne
nebol vyhodnotený ako trestný čin a došlo k jeho postúpeniu na priestupkové konanie. Je pritom bežnou
praxou, že ak existuje čo i len menšie podozrenie z páchania trestnej činnosti spojeného s domácim
násilím, dochádza vo veľa prípadoch k začatiu trestného stíhania a často aj k podaniu návrhu na vzatie
do väzby. Ak by existovala žalobkyňou tvrdená hrozba, táto by nepochybne mala k dispozícii aj iné

dôkazy. Sama spomenula incident z novembra 2023, kedy údajne volala policajnú hliadku a podanie
z decembra 2023, ale akýkoľvek dôkaz o tom v návrhu absentuje. Žalovaný uviedol, že pred podaním
návrhu na neodkladné opatrenie nikdy nebol v tejto súvislosti riešení v priestupkovom a ani
trestnoprávnom konaní, pretože sa žalobkyni nikdy nevyhrážal a ani jej nikdy fyzicky a ani žiadnym iným
spôsobom neublížil. Dal do pozornosti komunikáciu so žalovanou, v ktorej ak žalobkyňa žalovanému

niečo vyčíta, ide o celkom iné veci, ako by bolo násilné správanie voči nej, a to či už vo forme fyzického
alebo psychického násilia. Komunikácia pritom obsahuje aj časť, kde sa žalobkyňa ospravedlňuje
žalovanému za svoje slová, pričom súčasne poukazuje na dôvody rozpadu vzťahu, a to veľký vekový
rozdiel, rozdielnosť pováh a ňou tvrdená nezodpovednosť žalovaného, avšak bez akejkoľvek zmienke
o násilnom správaní žalovaného. Zároveň doložil audionahrávku, z ktorej má byť podľa žalovaného

zrejmé, že medzi stranami existujú rozpory smerujúce k rozvodu, avšak nevidno v žalobkyni ženu,
ktorá by pociťovala strach o svoj život alebo zdravie. Práve naopak, voči žalovanému vystupovala
sebaisto a miestami až arogantne, pričom vyslovila aj tvrdenia, ktoré by mohli byť kvalifikované ako
vyhrážanie. Rovnako žalobkyňa na nahrávke otvorila aj otázku riešenia starostlivosti o maloletého syna.Poukázal na to, že žalobkyňa bola ochotná umožniť a upraviť styk maloletého so žalovaným. Mal za
to, že ak by mali byť pravdivé tvrdenia o tom, že žalovaný sa správa násilne, čím má údajne trpieť aj
maloletý,jelenťažkopredstaviteľné,žebyžalobkyňauvádzala,ženemáproblémsostykomžalovaného

s ním. V súvislosti s predloženou nahrávkou poukázal na to, že si je vedomý toho, že
bola vyhotovená bez súhlasu žalobkyne, avšak mal za to, že v tomto prípade prevažuje v rámci testu
proporcionality na jeho strane oprávnený záujem na jej uverejnení v súdnom konaní, keďže vykázaním z
jeho vlastného obydlia, ktorého je výlučným vlastníkom, v spojení s tým, že je vykresľovaný ako násilník,
došlo k takému zásahu do jeho práv, že tento zásah prevyšuje prípadný zásah do práv žalobkyne

spôsobený uverejnením nahrávky. Žalovaný predložil i lekársku správu E. J. L., všeobecnej lekárky pre
deti a dospelých, zo dňa 24.07.2024, z ktorej má vyplývať, že maloletý syn žalobcu a žalobkyne, je v
dobrom zdravotnom a psychickom stave a nie sú na ňom badať žiadne známky zlého zaobchádzania.
Pokiaľ žalobkyňa poukázala na to, že žalobca je zápasníkom MMA, účelovo opomenula uviesť, že sama
v tejto súvislosti pôsobila ako manažér žalovaného. Žalobkyňa ďalej taktiež účelovo a bez akýchkoľvek
dôkazov uviedla, že žalovaný sleduje rôzne dokumenty o vrahoch, čím sa snaží vytvoriť obraz

žalovaného ako takmer potenciálneho sériového vraha. Žalovaný odmietol aj tvrdenia o tom, že by
sa mal žalobkyni vyhrážať tým, že skončí na „Tlstej hore“, k čomu taktiež nebol predložený žiadny
dôkaz a ide len o vyfabrikované tvrdenia. Žalovaný záverom poukázal na to, že motiváciou žalovanej
pre podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neboli obavy o jej život alebo zdravie, ale
uvedený návrh bol podaný s úmyslom poškodiť žalovanému a vytvoriť si pôdu pre konanie o rozvode

manželstva a zverenie maloletého do osobnej starostlivosti. Uviedol, že v nedávanej minulosti pred
podaním návrhu na neodkladné opatrenie bolo správanie žalobkyne voči nemu relatívne normálne,
viditeľnou anomáliou v jej chovaní však bolo to, že od neho doslova nátlakovým spôsobom požadovala
uzatvorenie dohody riešiacej vysporiadanie majetku po prípadnom rozvode, s čím napriek upozorneniu
na možnú nevýhodnosť tejto dohody žalovaný, pre zachovanie pokoja v domácnosti a manželstve,

súhlasil. Motivácie žalobkyne a klamlivosť jej tvrdení odkrýva aj fakt, že mu asi dve hodiny po podpise
predmetnejdohodyoznámila,žehopodvádzaachcesasnímrozviesť.Uvedenépritomboloajdôvodom
toho, že žalovaný po návrate zo spoločnej dovolenky v Chorvátsku neodcestoval na ďalšiu dovolenku na
Liptov, kam mali ísť pôvodne všetci spoločne, čo žalobkyňa opäť prezentuje ako argument proti nemu.
Je však celkom pochopiteľné, že žalovaný nemal dôvod na to, aby so žalobkyňou cestoval na dovolenku

po tom, akým spôsobom sa voči nemu zachovala.

7. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu zotrvala na dôvodoch vydania neodkladného opatrenia v zmysle
návrhu a v celom rozsahu sa stotožnila s uznesením súdu prvej inštancie. K odvolaniu uviedla, že ide o
výmysly za účelom jej očierňovania, správy sú vytrhnuté z kontextu. Od novembra 2023 bolo

konfliktov a vyhrotených situácií viacero, išlo o neustále trvajúcu žiarlivosť žalovaného a obviňovanie
z nevery. Situácia v ich bydlisku bola riešená príslušníkmi PZ SR už niekoľkokrát; pri prvom incidente
v novembri 2023 boli príslušníci PZ SR volaní otcom žalobkyne, ktorého telefonicky žiadala o pomoc a
tensituáciuvyhodnotilakoohrozujúcu.RovnakosvedkomincidentubolaajmaloletádcéražalobkyneM..
Jej úmyslom pri podaní oznámenia príslušníkom PZ SR a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

bola ochrana života a zdravia žalobkyne a detí, nie ublíženie žalovanému. Vzatie do väzby by situácii
nepomohlo, keďže verí, že žalovaný si svoj stav dokáže vyriešiť aj iným spôsobom a v druhom rade
by to narušilo vzťah so spoločným synom H., o ktorého sa však žalovaný po vykázaní zo spoločného
obydlia 2 mesiace nezaujímal. Poukázala, že nie je v jej záujme poškodzovať žalovaného, čo je zjavné
aj z podaného návrhu na rozvod manželstva, kde žiadala len o rozvod manželstva, určenie výživného

na spoločného syna vo výške, akú určí súd podľa zárobkových pomerov a potrieb dieťaťa a dohodu
o styku s maloletým podľa stavu žalovaného. V prvom rade je jej záujmom ochrana
zdravia spoločného syna, keďže správanie žalovaného má byť nevyspytateľné. Záverom uviedla, že
prostredie v spoločnej domácnosti od novembra 2023 do vykázania žalovaného bolo stresujúce nielen
pre žalobkyňu, ale aj pre maloleté deti. Doba troch mesiacov je postačujúcou, počas ktorej si môže

vyriešiť svoju situáciu, ako aj žalovaný upraviť svoje správanie. Verí, že po uplynutí troch mesiacov
nebude potrebné opätovne podávať podobný návrh. Spolu s vyjadrením predložila komunikáciu strán.

8. V odvolacej replike žalovaný zotrval na podanom odvolaní a doplnil, že žalobkyňa vo svojom vyjadrení
neuviedla žiadne skutočnosti, ktorými by vyvrátila argumentáciu žalovaného v odvolaní. Jediným

dôkazom, ktorý žalobkyňa predložila, je SMS, ktorá má preukazovať jeho neveru. Podotkol, že ak by
aj mal mimomanželskú známosť, čo zo správy nevyplýva, nepreukazuje to tvrdenia, na základe ktorých
došlo k nariadeniu neodkladného opatrenia. O účelovosti podaného návrhu podľa žalovaného svedčí
to, že žalobkyňa sa ho snažila vykresliť ako nevyspytateľného psychopata, no vo svojom poslednomvyjadrení už tvrdí, že verí, že po skončení obdobia troch mesiacov už nebude potrebné podávať ďalší
návrh. Za pravdivú časť z vyjadrenia žalobkyne považoval len tú, že potrebovala žalovaného dočasne
dostať z jeho vlastného domu, aby si mohla vyriešiť svoju bytovú situáciu. Toto riešenie však spočívalo

v tom, že mohla dom žalovaného dočasne a nerušene obývať so svojim súčasným partnerom, s ktorým
tvorí pár minimálne od 01.06.2024, a následne sa spoločne s ním presťahovať do iného bytu. V tomto
smere poukázal na to, že nakoľko sa žalobkyňa už ani nezdržuje v rodinnom dome žalovaného, odpadli
aj dôvody pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené.

9. V odvolacej duplike žalobkyňa zotrvala na návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a na svojom
vyjadrení k odvolaniu pričom uviedla, že zo spoločného bydliska sa s deťmi odsťahovala s tým, že
v mieste bydliska sa zdržiavajú pravidelne, pretože deti majú v obci školu a škôlku a na nové bydlisko
si zvykali postupne. Po uplynutí lehoty na vykázanie sa z dôvodu ochrany seba a detí zdržiavať určite
nebudú. Z vyjadrenia žalovaného je podľa žalobkyne zrejmé, že ju chce pred súdom očierniť z dôvodu
prípravy na ďalšie pojednávania vo veci rozvodu ich manželstva. Keďže je správanie žalovaného veľmi

nepredvídateľné vzhľadom k jeho psychickej nestálosti, výkyvom nálad, frustrácii, vyhrážkam z nedávnej
minulosti, žiadala tunajší súd, aby zákaz priblíženia sa k jej osobe na viac ako 50 metrov predĺžil.
Uviedla, že samotný PZ SR neriešil len jednu situáciu, ale tri v priebehu 8 mesiacov. Žalovaný všetko
zľahčuje a bagatelizuje, čo však v jeho prípade môže viesť k násilnému správaniu voči jej osobe,
prípadne jej deťom, prípadne k nebezpečnému prenasledovaniu. Počas nariadenia neodkladného

opatrenia žalovaný niekoľkokrát kontaktoval PZ s tým, že v mieste spoločného trvalého bydliska sa
svieti. Keďže sa tam stále zdržiavajú, ide o bežnú vec. Nakoľko má žalovaný zákaz vstupu do domu
a zákaz priblíženia, považovala za zaujímavé, odkiaľ má uvedené informácie. Príslušníkom PZ uviedol,
že ho o tom informoval kamarát, otec a pod. Uviedla, že žalovaný využíva na informovanie o nej svojich
priateľov a rodinných príslušníkov. Neustále ich niekto prenasleduje (rôzne motorové vozidlá rôznych

ŠPZ, sám žalovaný), fotí, natáča. Ide nielen o kamarátov žalovaného, ale aj o matku a otca žalovaného,
ktorí sú schopní stáť pred domom v skorých ranných aj nočných hodinách. Takého situácie sa opakovali
niekoľkokrát. Necíti sa v bezpečí ani ona, ani jej deti. Má obavu o to, aby nešlo o útok na jej osobu.

10. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.

11. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie proti uzneseniu bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 písm. d) CSP), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach
odvolania (§ 379, § 380 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario).

12. I keď žalovaný podal odvolanie výslovne len proti výrokom I. a III. uznesenia súdu prvej
inštancie, odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu, nakoľko výrok II.,
napadnutého uznesenia, ktorým súd prvej inštancie poučil žalovaného o možnosti podať proti žalobkyni
žalobu, má charakter výroku závislého od rozhodnutia o (ne) nariadení neodkladného opatrenia

(v tomto prípade výrok I.).

13. Žalovaný v odvolaní deklaroval odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, pričom
z hľadiska jeho obsahu (§ 124 ods. 1 CSP) namieta i odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm.
b/ CSP spočívajúci v nedostatočnom odôvodnení napadnutého uznesenia súdom prvej inštancie.

14. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ CSP treba rozumieť
nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných
ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré
tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou

práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku
všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia,napredvídateľnosťrozhodnutia,nazachovanierovnostistránvkonaní, narelevantné
konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie
spravodlivosti).

15. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom
postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd beriedo úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkovézisteniamôžubyťajvýsledkomlogickýchrozporovprihodnotenídôkazovsosobitnýmzreteľom

na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

16. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu
právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny

predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

17. Podľa čl. 4 ods. 1 CSP ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

18. Podľa § 386 CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak a) bolo podané oneskorene, b) bolo podané
neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, alebo d)
nemá náležitosti podľa § 363, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.

19. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

20. Podľa § 325 ods. 2 písm. e/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne

podozrivá z násilia.

21. Podľa § 325 ods. 2 písm. h/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na
určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita
alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

22. Podľa § 333 CSP neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

23. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

Neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 1 písm. e/ CSP.

24. Súd prvej inštancie výrokom I. napadnutého uznesenia nariadil neodkladné opatrenie, ktorým
žalovanému uložil povinnosť, aby dočasne,- po dobu troch mesiacov od vydania tohto uznesenia,

nevstupoval do tam špecifikovaných nehnuteľností, v ktorých býva žalobkyňa. Svoje rozhodnutie v tejto
časti odôvodnil tým, že žalobkyňa osvedčila nevyhnutnosť úpravy pomerov medzi stranami sporu,
ako aj dôvodnosť podozrenia z násilia na navrhovateľovi neodkladného opatrenia jednak opísaním
doterajšieho správania sa žalovaného (agresivita, útoky žalovaného, verbálna agresivita voči žalobkyni),
spôsobilého u žalobkyne vzbudiť obavu o svoj život a zdravie, jednak predložením potvrdenia o

vykázaní žalovaného zo spoločného obydlia políciou, ku ktorému došlo 11.07.2024 o 21:30 hod. Trvanie
tohto neodkladného opatrenia časovo obmedzil na 3 mesiace od vydania napadnutého uznesenia
s odôvodnením, že počas tohto obdobia má žalovaný možnosť upraviť svoje správanie tak, aby po jeho
zániku nebolo ďalšie obmedzenie potrebné, a naopak, v prípade, že sa tak nestane, žalobkyňa môže
opätovne podať rovnaký návrh, prípadne iným spôsobom riešiť svoju bytovú situáciu. Konštatoval, že

ide o primeranú lehotu, pričom je žalobkyni poskytnutý dostatočný priestor na premyslenie si ďalšieho
postupu voči žalovanému a ich spoločnému životu.

25. Napadnuté uznesenie bolo vydané dňa 18.07.2024 a nariadené neodkladné opatrenie v tejto časti,
teda v časti, ktorou bola žalovanému uložená povinnosť, aby dočasne, po dobu troch mesiacov od

vydania tohto uznesenia, nevstupoval do tam špecifikovaných nehnuteľností, v ktorých býva žalobkyňa,
zo zákona (§ 333 CSP) zaniklo dňa 18.10.2024.26. I keď žalovaný podal proti napadnutému uzneseniu v tejto časti včas odvolanie, ku dňu rozhodovania
odvolacieho súdu (12.11.2024) už neodkladné opatrenie v popísanej časti zaniklo zo zákona, čím
odpadol predmet odvolacieho prieskumu a možnosť odvolacieho súdu preskúmať rozhodnutie súdu

prvej inštancie v odvolacom konaní.

27. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR publikovaného v Zbierke pod č. R 21/2022 dôvodom
odmietnutia odvolania proti uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia je, okrem prípadov
uvedených v ustanovení § 386 CSP, aj zánik neodkladného opatrenia uplynutím času, na ktorý bolo

nariadené.

28. Odvolaciemu súdu potom za takejto špecifickej procesnej situácie nezostávalo nič iné, len odvolanie
žalovanéhoprotinapadnutémuuzneseniuvtejtočastiodmietnuťpodľačl.4ods.1vspojenís§386CSP.

Neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. h/ CSP

29. Súd prvej inštancie ďalej uložil žalovanému zákaz približovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu
ako 50 metrov s tým, že pokiaľ by títo boli spoločne predvolaní na procesné úkony súdu v priestoroch
budovy súdu alebo na akékoľvek iné procesné úkony orgánov činných v trestnom konaní, alebo iných
orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určených, sa na dobu vykonávania jednotlivých procesných

úkonov tento zákaz nevzťahuje. Svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na dôvody, pre ktoré nariadil
neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému uložil povinnosť, aby po dobu troch mesiacov nevstupoval
do nehnuteľností, v ktorých býva žalobkyňa.

30. Za podstatné odvolacie námietky žalovaného odvolací súd považoval jeho tvrdenia o

tom, že ku konfliktom so žalobkyňou síce došlo, avšak za iných okolností, ako to tvrdila žalobkyňa.
Žalovaný predovšetkým poprel akýkoľvek fyzický atak na žalobkyňu. Potvrdil slovné konflikty medzi
nimi, ale podľa jeho názoru nejde o situáciu, ktorá by odôvodňovala nariadenie neodkladných opatrení.
I z komunikácie, ktorú súdu doložil vyplývajú celkom iné dôvody rozpadu vzťahu so žalobkyňou, než
je jeho násilné správanie. Poukázal na to, že podľa správy ošetrujúcej lekárky je mal. syn strán sporu

v dobrom fyzickom i psychickom stave a nie sú na ňom viditeľné žiadne známky zlého zaobchádzania.
Tvrdil, že napäté vzťahy sú zapríčinené najmä správaním žalobkyne a že skutočným dôvodom podania
jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je vytvoriť si pôdu pre konanie o rozvod manželstva
a zverenie dieťaťa do jej osobnej starostlivosti. Poukázal i na uzavretie dohody riešiacej vysporiadanie
majetku po prípadnom rozvode strán sporu, ktorú dobrovoľne podpísal.

31. Odvolací súd po preskúmaní veci a oboznámením sa s obsahom spisu a dôvodov odvolania, najmä
s dôrazom na vyhodnotenie preukázania dôvodnosti a naliehavosti navrhovanej úpravy pomerov strán
sporu zhodne s prvoinštančným súdom konštatuje, že žalobkyňa osvedčila potrebu bezodkladnej úpravy
pomerov nariadením neodkladného opatrenia.

32. Neodkladné opatrenie v zmysle § 325 ods. 2 písm. h) CSP je opatrením v záujme ochrany jednotlivca
v situácii, kedy existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený jeho život, telesná, duševná
alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom takéhoto zásahu je
zabrániť akejkoľvek forme násilia v medziľudských vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie,

prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Súd musí mať za osvedčené
ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia smeruje. Kvalitatívne požiadavky na osvedčenie rozhodujúcich skutočností sú
determinované konkrétnymi okolnosťami prípadu, pričom ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity
navrhovateľ spravidla osvedčuje lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným vyhlásením tretej

osoby (napríklad v pozícii svedka incidentu), písomnou, elektronickou alebo mechanickou komunikáciou
a podobne.

33. V preskúmavanej veci žalobkyňa svoj návrh odôvodnila pretrvávajúcim strachom zo svojho manžela,
žalovaného, argumentujúc tým, že žalovaný, vlastník nehnuteľnosti, sa k nej správa neúctivo, vulgárne

jej nadáva, je útočný až agresívny. Správanie žalovaného sa stále stupňuje a dospelo až do takého
štádia, že bola už niekoľkokrát privolaná polícia. Správanie žalovaného na ňu veľmi zle psychicky
pôsobí najmä s poukazom na to, že ide o vzťah manželov a taktiež má negatívny dopad na psychiku
mal. detí, s ktorými žije. Svoje tvrdenia podložila záznamom o vykázaní zo spoločného obydlia podľa§ 27a zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore zo dňa 11.07.2024. Za tejto situácie súd prvej
inštancie správne ustálil, že žalobkyňa v dostatočnom rozsahu osvedčila skutočnosti potrebné pre
záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a že zároveň

bolo osvedčené aj nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, v dôsledku čoho z dôvodu ochrany
telesnej a duševnej integrity uložil žalovanému zákaz približovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu
ako 50 metrov, v rozsahu vymedzenom vo výroku I. napadnutého uznesenia.

34. Je potrebné zdôrazniť, že aj samotný žalovaný v odvolaní a ďalších písomných podaniach

adresovaných súdu pripustil, že so žalobkyňou má opakované zásadné konflikty a z jeho
vyjadrení je zrejmé, že jeho vzťahy s manželkou, žalobkyňou, sú hlboko narušené, hoci kategoricky
popiera akékoľvek fyzické útoky na osobu žalobkyne. Taktiež pripustil, že v dôsledku incidentu zo dňa
11.07.2024 je voči nemu vedené priestupkové konanie.

35. Na základe vyššie uvedených okolností odvolací súd konštatuje, že žalobkyňa osvedčila

v dostatočnom rozsahu pre účely nariadenia neodkladného opatrenia správanie sa žalovaného voči
nej, ktoré nielenže nezodpovedá slušnému chovaniu, ale ktoré prekračuje prijateľné hranice ľudského
správania sa. Súd prvej inštancie správne dôvodil tým, že takýmto konaním žalovaného môže byť
opakovane ohrozená nielen telesná ale i duševná integrita žalobkyne, nakoľko už samotná prítomnosť
žalovaného v jej blízkosti môže u nej vyvolať úzkosť a obavy o jej život a zdravie ako i obavy o život

a zdravie maloletých detí, ktoré sú v súčasnosti v jej osobnej starostlivosti.

36. Odvolací súd však po preskúmaní veci zistil, že hoci súd prvej inštancie trvanie neodkladného
opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. f/ CSP ( povinnosť nevstupovať do nehnuteľností) obmedzil na dobu
3 mesiacov od vydania napadnutého uznesenia, vo vzťahu k neodkladnému opatreniu nariaďovanému

podľa § 325 ods. 2 písm. h/ CSP (zákaz priblíženia sa) tak neurobil. Neobmedzené trvanie tohto zákazu
súd prvej inštancie ani nijako neodôvodnil a v tejto časti ho nevyhodnotil ani z hľadiska proporcionality
nariaďovaného neodkladného opatrenia. Rozporuplne pritom pôsobí skutočnosť, že žalobkyni podľa
§ 337 ods. 1 CSP neuložil žiadnu povinnosť podať žalobu vo veci samej, čo súd prvej inštancie
odôvodnil tým, že trvanie neodkladného opatrenia časovo limitoval. To však platí len pre nariadenie

neodkladného opatrenia čo do povinnosti žalovaného nevstupovať dočasne do nehnuteľností, v ktorých
býva žalobkyňa, avšak nie do zákazu žalovaného priblížiť sa k žalobkyni. Podľa názoru odvolacieho
súdu pritom v prejednávanej veci samotný zákaz uložený žalovanému priblížiť sa k žalobkyni na
určitú vzdialenosť, nepredstavuje neodkladné opatrenie, ktorým by bolo možné dosiahnuť trvalú úpravu
pomerov medzi stranami, najmä s poukazom na to, že strany sporu sú manželia, ktorí majú spoločné

mal. dieťa.

37. Odvolací súd na základe obsahu spisu a vyjadrení oboch strán sporu v konaní mal za to, že
časovo ničím neobmedzený zákaz uložený žalovanému priblížiť sa k žalobkyni na určitú vzdialenosť
je neprimeraný z hľadiska komparácie práva žalobkyne na ochranu jej telesnej a duševnej integrity

a práva žalovaného na voľnosť pohybu a - ako je uvedené vyššie - ani nemôže slúžiť trvalej úprave
pomerov medzi stranami. Zhodne so záverom súdu prvej inštancie odvolací súd ustálil, že uložením
požadovaného obmedzenia na dobu 3 mesiacov bude možné objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej
sa žalobkyňa domáha a súčasne nebude vytvorený nenávratný stav pri zachovaní dočasnosti ako
hlavného znaku neodkladného opatrenia. Podľa názoru odvolacieho súdu ide o dostatočné časové

obdobie pre úpravu a upokojenie vzájomných vzťahov strán sporu a v prípade, že by bolo potrebné
ďalšie obmedzenie, žalobkyni nič nebráni obrátiť sa opätovne na súd. Naopak, žalovaný má možnosť
domáhať sa zrušenia nariadeného neodkladného opatrenia z dôvodov podľa § 324 CSP.

38. Na základe týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku I.,

ktorou bol žalovanému uložený zákaz približovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov,
zmenil podľa § 388 CSP tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto uznesenia.

39. Zároveň odvolací súd podľa § 337 ods. 1 a 2 CSP poučil žalovaného o možnosti podať žalobu vo
veci samej o náhradu škody, resp. ujmy, ktorá by mu prípadne výkonom neodkladného opatrenia vznikla.

40. Keďže trvanie neodkladného opatrenia odvolací súd časovo limitoval, neuložil žiadnej zo strán
povinnosť podať meritórnu žalobu.41. Záverom odvolací súd zdôrazňuje, že podľa § 329 ods. 2 CSP je pre rozhodnutie odvolacieho
súdu záväzný stav, existujúci v čase vydania napadnutého uznesenia (dňa 18.07.2024). Pokiaľ ide
o skutočnosti, uvádzané oboma sporovými stranami, ktoré nastali až po uvedenom dátume, odvolací

súd na ne v tomto odvolacom konaní nemohol prihliadať. Pre úplnosť však uvádza, že tieto tvrdené
skutočnosti ( prípadne i ďalšie), za predpokladu, že budú dostatočne osvedčené, môžu byť dôvodom
pre podanie návrhu na zrušenie tohto neodkladného opatrenia, prípadne pre podanie nového návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia.

42. Odvolací súd rozhodol i o trovách konania.

43. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

44. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

45. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

46. Odvolací súd rozhodol o trovách prvoinštančného i odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262

ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal nárok na ich náhradu vychádzajúc zo zásady úspechu v konaní
žalobkyni protineúspešnémužalobcovi.Žalobkyňavpetitenávrhunanariadenieneodkladnýchopatrení
sama požadovala ich nariadenie len na obmedzenú dobu, dočasne, a teda i napriek obmedzeniu trvania
neodkladného opatrenia nariadeného podľa § 325 ods. 2 písm. f/ CSP odvolacím súdom ( na
rozdiel od rozhodnutia súdu prvej inštancie) možno hovoriť o tom, že bola v konaní úspešná. V časti,

týkajúcej sa neodkladného opatrenia nariadeného podľa § 325 ods. 2 písm. f/ CSP bolo odvolanie
žalovaného odmietnuté, a teda z výlučne procesného hľadiska možno povedať, že v odvolacom
konaní bol žalovaný i v tejto časti konania neúspešný.

47. O výške náhrady trov odvolacieho konania žalobkyne rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP súd

prvej inštancie.

48. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP):
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe

dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).