Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. október 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 48Ek/1873/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124366022
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Puškášová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6124366022.1

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekúcii oprávneného: Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951,
Hodžova 11, 010 01 Žilina, zast.: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., IČO: 36 853 186, Štefánikova 8, 81
05 Bratislava, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XXX/X, XXX XX A., o vymoženie pohľadávky
oprávneného vo výške 0 Eur s prísl., o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti úroku vo výške 14.820,68 Eur z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 13.08.2024 domáhal od
povinného vymoženia pohľadávky vo výške 0 Eur s prísl., na základe exekučného titulu – Rozsudok
Okresného súdu Žilina sp.zn. XXXX/X/XXXX D. E. XX.XX.XXXX, právoplatný dňa 20.01.2023
a vykonateľný dňa 24.01.2023, v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp.zn. XXXXXX/XX/
XXXX D. E. XX.XX.XXXX, právoplatný dňa 20.01.2023; Uznesenie Okresného súdu Žilina sp.zn. XXXX/

X/XXXX D. E. XX.XX.XXXX, F. dňa 20.05.2024 a vykonateľné dňa 24.05.2024 (ďalej len „Exekučný
titul“).

2. Oprávnený si podaným návrhom na vykonanie exekúcie o.i. v časti ,,E) Vymáhaný nárok – Iné - Úrok“
elektronického formulára uplatnil úrok vo výške 21.580,99 Eur. Oprávnený úrok vo výške 21.580,99
Eur v predloženom návrhu na vykonanie exekúcie bližšie nešpecifikoval. V doplňujúcich informáciách

uviedol len nasledovné, cit.: „Rozsudkom Okresného súdu Žilina zo dňa XX.X.XXXX G. XXXX/X/XXXX-
XXX bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému: - istinu vo výške 29.595,35 EUR, -
úrok vo výške 2.513,41 EUR, - úrok z omeškania vo výške 3.780,77 EUR, - úrok vo výške 3,69 %
ročne zo sumy 29.595,35 EUR od 14.12.2016 do zaplatenia v celkovej výške 21.580,99 EUR a - úrok
z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 29.595,35 EUR od 14.12.2016 do zaplatenia. Povinný
poskytol oprávnenému nasledujúce čiastkové plnenia: 15.2.2023 vo výške 2,- EUR, 17.2.2023 vo výške

5.000,- EUR, 20.2.2023 vo výške 25.000,- EUR, t.j. spolu sumu 30.002,- EUR, ktorá bola započítaná
primárne na istinu v rozsahu 29.595,35 EUR a v zostávajúcej časti (406,65 EUR) na úrok. Vzhľadom na
uvedené sa oprávnený domáha vymoženia nezaplateného: - úroku vo výške 2.106,76 EUR (2.513,41
EUR - 406,65 EUR), - úroku z omeškania vo výške 3.780,77 EUR, - úroku vo výške 21.580,99 EUR a -
úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 29.595,35 € od 14.12.2016 do 15.2.2023, zo sumy
29.593,35 € od 16.2.2023 do 17.2.2023, zo sumy 24.593,35 € od 18.2.2023 do 20.2.2023, + náhrady

trov konania vo výške 6.721,34 EUR priznanej uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa X.X.XXXX G.
XXXX/X/XXXX-XXX, t.j. spolu plnenia vo výške 43.441,78 EUR.“

3. Súd výzvou zo dňa 30.08.2024 vyzval oprávneného o.i. na opravu nároku v časti E) vymáhaný nárok
– Iné – úrok vo výške 21.580,99 Eur tak, že bude znieť v súlade s výrokom exekučného titulu v znení:
„úrok vo výške 3,69 % ročne zo sumy 29.595,35 eur od 14.12.2016 do jeho zaplatenia v celkovej výške

21.580,99 eur“, nakoľko z predmetného výroku nevyplýva povinnosť zaplatiť sumu vo výške 21.580,99
Eur, ale len úrok vo výške 3,69 % ročne zo sumy 29.595,35 eur od 14.12.2016 do jeho zaplatenia,najviac vo výške 21.580,99 Eur. Výzva bola oprávnenému zaslaná spolu s poučením, že v prípade, že
v stanovenej lehote nebude v návrhu na vykonanie exekúcie vyššie uvedený nedostatok odstránený,
súd návrh na vykonanie exekúcie v zmysle § 53 ods. 3 písm. a) v spojení s § 53 ods.4 Exekučného

poriadku sčasti zamietne.

4. Oprávnený vo svojej odpovedi zo dňa 11.09.2024 na výzvu súdu uviedol, že: Povinnému bola uložená
povinnosť zaplatiť oprávnenému úrok v celkovej výške 21.580,99 EUR, nie najviac vo výške 21.580,99
EUR, ako uvádza exekučný súd. Tento záver odvodil od znenia Rozsudku OS Žilina, ktorý priznal nárok

oprávnenému v súlade s uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.06.2020 sp.zn. 5 Cdo 42/2020
(R 5/2021), na ktoré odkazuje v ods. 173 a 175 odôvodnenia svojho rozhodnutia. V zmysle citovaného
judikátu by povinný pri riadnom splácaní úveru zaplatil oprávnenému úrok (cenu úveru) vo výške 30.941
EUR (ods. 175 odôvodnenia exekučného titulu). Keďže povinný uhradil zo zmluvného úroku 6.846,60
EUR a časť zmluvného úroku vo výške 2.513,41 EUR bola oprávnenému priznaná ako "kapitalizovaný
úrok", Okresný súd Žilina priznal oprávnenému nárok na zaplatenie zostávajúcej časti úroku v celkovej

výške 21.580,99 EUR (30.941 EUR - 6.846,60 - 2.513,41 EUR), ako vyplýva z ods. 175 odôvodnenia
exekučného titulu. Z prezentovaných dôvodov oprávnený trvá na tom, aby Okresný súd Banská Bystrica
vydal poverenie na vykonanie exekúcie aj v časti uplatneného nároku na zaplatenie zmluvného úroku
vo výške 21.580,99 EUR.

5. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok"), súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie
návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie
exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul

podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu,
ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.

6. Podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak zistí
rozpor návrhu alebo exekučného titulu s týmto zákonom.

7. Podľa § 53 ods. 4 prvej vety Exekučného poriadku, súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne
celkom alebo v časti.

8. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení do 30.11.2013, zmluvou o úvere

sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

9. Podľa § 502 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení do 30.11.2013, od doby
poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v

najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené,
je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka
v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe
zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

10. Podľa § 506 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení do 30.11.2013, ak je dlžník v
omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je
veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

11. Súd skúmal predpoklady na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, v ktorom si oprávnený

o.i. uplatňuje nárok – Úrok, v návrhu vyjadrený ako „pevná suma“ vo výške 21.580,99 Eur. Súd po
dôkladnom preskúmaní návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, Rozsudku Okresného súdu Žilina
sp.zn. XXXX/X/XXXX D. E. XX.XX.XXXX, v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp.zn.
XXXXXX/XX/XXXX D. E. XX.XX.XXXX, a uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.06.2020 sp.zn.
5 Cdo 42/2020; R 5/2021, na ktoré odkazuje oprávnený, dospel k záveru, že uplatnený nárok - Úrok,

v návrhu vyjadrený ako „pevná suma“ vo výške 21.580,99 Eur, nie je správny, a teda je v rozpore s
(týmto) zákonom.12. Súd pri posudzovaní výšky nároku oprávneného bral do úvahy znenie výroku Rozsudku Okresného
súdu Žilina sp.zn. XXXX/X/XXXX D. E. XX.XX.XXXX, ktorým bol žalobcovi (oprávnenému) priznaný
nárok: „úrok vo výške 3,69 % ročne zo sumy 29.595,35 eur od 14.12.2016 do jeho zaplatenia v celkovej

výške 21.580,99 eur“. Predmetný výrok sa stal v prejednávanej veci sporom o určenie, v akej výške bol
žalobcovi (oprávnenému) nárok priznaný. Z podania oprávneného vyplýva, že nárok - Úrok vo výške
21.580,99 Eur si uplatňuje na základe judikátu Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.06.2020 sp.zn. 5 Cdo
42/2020 (R 5/2021), v ktorom sa rieši spor o (ne)možnosti kumulácie zmluvných úrokov a úrokov z
omeškania po zosplatnení úveru. Najvyšší súdu SR v uznesení sp.zn. 5 Cdo 42/2020 zo dňa 16.06.2020

dospel k záveru, že v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo
výške, akú by po riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí. Z uvedeného rozhodnutia
(bod 11. odôvodnenia) vyplýva, že dovolateľ zastával názor, že cit: „nárok na zaplatenie úroku trvá od
poskytnutia peňažných prostriedkov až po ich vrátenie, teda aj po predčasnom zosplatnení. Poukázal
na ustanovenie § 502 ods.1 a §503 ods.3 Obchodného zákonníka. Argumentoval, že obsahom záväzku
dlžníka nie je vrátiť len poskytnuté peňažné prostriedky, ale aj úroky, ktoré nemožno stotožňovať s

úrokmi z omeškania. Úroky sú odplatou za poskytnutie peňažných prostriedkov, predstavujú cenu úveru,
dlžník ich je povinný platiť od okamihu ich reálneho poskytnutia až do okamihu ich reálneho vrátenia,
a to či už v lehote alebo v omeškaní. Úrok z úveru je nárokom, na ktorý nemá vplyv omeškanie
dlžníka, ktoré je skutočnosťou, ktorá zakladá vznik nových sankčných záväzkov dlžníka, samotný
vznik nároku na úrok z úveru neovplyvňuje.“ Z predmetného rozhodnutia ďalej vyplýva, že otázka

(ne)možnosti kumulácie zmluvných úrokov a úrokov z omeškania po zosplatnení úverovej zmluvy,
kde jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ, je predmetom dlhodobej diskusie odbornej verejnosti,
nakoľko jednoznačné legislatívne riešenie, ktoré by sa výslovne k problematike vyjadrilo, absentuje. Z
rozhodovacej praxe odvolacích súdov pretrváva nesúlad v riešení otázky možného priznania zmluvných
úrokov po predčasnom zosplatnení úveru, kedy sa vyprofilovali tri skupiny rozhodnutí. Jedna kategória

rozhodnutí zmluvné úroky po zosplatnení úveru nepripúšťa a priznáva len úroky z omeškania; druhá
skupina rozhodnutí kumuláciu zmluvne dohodnutých úrokov a úrokov z omeškania po predčasnom
zosplatnení úveru pripúšťa; tretia skupina rozhodnutí pripúšťa kumuláciu dohodnutých úrokov a úrokov
z omeškania obmedzene, iba do výšky, akú by pri riadnom plnení povinností žalovaný na dohodnutých
úrokoch zaplatil. Dovolací súd dospel k záveru, že v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru

veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu
peňazí.

13. Žalobca si žalobou uplatnil nárok voči žalovanému na kapitalizované zmluvné úroky vo výške
2.513,41 Eur a nárok na zmluvný úrok vo výške 3,69 % ročne zo sumy 29.595,35 Eur od 14.12.2016

do jeho zaplatenia. Súd prvej inštancie v odôvodnení poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 5 Cdo 42/2020 zo 16.06.2020 a dospel k záveru, že v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti
úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by po riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako
cenu peňazí (bod 20. odôvodnenia, „Zo žiadneho ustanovenia Obchodného zákonníka, Občianskeho
zákonníka či zákona o spotrebiteľských úveroch nevyplýva zákaz dohody účastníkov úverovej zmluvy o

povinnostidlžníkaplatiťúrokyzúveruaždoúplnéhosplateniaúveru.Obchodnýzákonník,aniObčiansky
zákonník nemodifikuje moment trvania záväzku platiť úrok, ani jeho výšku v prípade omeškania dlžníka
s platením úveru ani v prospech dlžníka, ani v prospech veriteľa.“)

14. V bode 175 odôvodnenia exekučného titulu - Rozsudok Okresného súdu Žilina sp.zn. XXXX/X/XXXX

D. E. XX.XX.XXXX, je uvedené, cit: „Súd tiež priznal žalobcovi zmluvný úrok vo výške 3,69 % ročne zo
sumy 29.595,35 eur od 14.12.2016 do jeho zaplatenia, avšak len do jeho splatenia do celkovej sumy
21.580,99 eur, ktorá suma predstavuje rozdiel medzi zmluvným úrokom (cenou úveru) vo výške 30.941
eur a - sumou žalovaným uhradených splátok, započítaných na zmluvné úroky vo výške 6.846,60 eur
a kapitalizovanými úrokmi vo výške 2.513,41 eur priznanými žalobcovi týmto rozsudkom, aplikujúc tak

závery Najvyššieho súdu SR v jeho uznesení sp. zn. 5 Cdo 42/2020 zo 16. júna 2020, že veriteľovi patrí
zmluvný úrok len v celkovej výške sumy (v prejednávanom prípade sumy 30.941 eur), akú by dlžník
titulomzmluvyoúverenadohodnutýchúrokochzaplatilvprípaderiadnehoplneniasisvojichpovinností.“

15. V bode 2 odôvodnenia Rozsudku Krajského súdu v Žiline sp.zn. XXXXXX/XX/XXXX D. E.

XX.XX.XXXX, ktorým odvolací súd potvrdil rozhodnutie Okresného súdu Žilina sp.zn. XXXX/X/XXXX D.
E. XX.XX.XXXX je uvedené, cit: „….K otázke (ne)možnosti kumulácie zmluvných úrokov a úrokov z
omeškania po zosplatnení úverovej zmluvy poukázal na právny názor Najvyššieho súdu SR vyjadrený
v uznesení sp. zn. 5 Cdo 42/2020 zo 16. júna 2020, v zmysle ktorého v prípade vyhlásenia predčasnejsplatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník
zaplatil ako cenu peňazí. Na základe uvedeného žalobcovi priznal nárok na kapitalizované zmluvné
úroky po zosplatnení za obdobie od 21.1.2016 do 13.12.2016 v uplatnenej výške 2.513,41 eur, na

základe výpočtu žalobcu uvedeného v jeho podaniach, žalovaným nespochybneného a zmluvný úrok
vo výške 3,69 % ročne zo sumy 29.595,35 eur od 14.12.2016 do jeho zaplatenia, avšak len do jeho
splatenia do celkovej sumy 21.580,99 eur aplikujúc závery vyššie uvedeného rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR.“

16. Exekučný súd k uvedenému zaujal nasledovné stanovisko: Okamžitá splatnosť úveru v dôsledku
oneskoreného plnenia splátok úveru (ustanovenie § 506 Obchodného zákonníka) má za podmienok
ustanovených v zákone vznik oprávnenia veriteľa požadovať od dlžníka vrátenie dlžnej sumy aj s
úrokmi. Možnosť okamžitej splatnosti úveru slúži na ochranu veriteľa pre prípad, že dlžník prestane
úver splácať, a teda neoprávnene zadržiava, resp. disponuje s peniazmi veriteľa. Na druhej strane,
dlžník stráca všetky oprávnenia, ktoré pre neho zo zmluvy plynú, t.j. mení sa pre neho doba splatnosti,

a tým stráca výhodu splátok. Podstatou predčasného zosplatnenia úveru je požiadavka veriteľa, aby
dlžník vrátil naraz dlžnú sumu s úrokmi bez ohľadu na dohodnutý splátkový kalendár. Dôležité je
ozrejmiť si, aké sú dôsledky odstúpenia od zmluvy o úvere. Odstúpenie od zmluvy má nepochybne
vplyv tak na samotnú zmluvu, ako aj na celý záväzkový právny vzťah touto zmluvou založený. Zmluva
o úvere svojím obsahom zakladá zložito štruktúrovaný záväzkový právny vzťah, ktorého podstatou je

množina,resp.systémvzájomnýchprávapovinností.Odstúpenieodzmluvyvšeobecnespôsobujezánik
záväzku. To však neznamená, že zaniká celý právny vzťah, lebo viacero povinností z uzavretej zmluvy
zostávajú zachované a v dôsledku odstúpenia sa niektoré povinnosti modifikujú, prípadne vznikajú nové.
Jednoducho povedané, odstúpením od zmluvy nezaniká absolútne celý záväzkový vzťah bezo zvyšku.
Pri jeho zložitej štruktúre a väzbe práv a povinností to ani nie je praktický možné. V dôsledku odstúpenia

síce zanikajú viaceré povinnosti zo zmluvy, ale zároveň niektoré povinnosti aj napriek odstúpeniu od
zmluvy o úvere zostávajú zachované. Takou povinnosťou je aj povinnosť vrátiť poskytnuté prostriedky
s úrokmi. Tak aj povinnosť dlžníka zaplatiť úrok je povinnosťou vyplývajúcou zo zmluvy o úvere. Je
vecne spätá s reálne poskytnutými peňažnými prostriedkami a pretože povinnosť vrátiť úver nezaniká
v dôsledku odstúpenia, trvá aj povinnosť platiť úroky z poskytnutých peňazí. F., na základe toho, že

tento je odplatou za používanie poskytnutých peňazí, platiť úroky sa týka len obdobia do ich vrátenia.
Ak by sme pohľadávku vrátiť finančné prostriedky po odstúpení nepovažovali za pohľadávku z úverovej
zmluvy, stratil by sa aj dôvod úročenia tej časti úveru, ktorá do odstúpenia nebola splatená. Stratil by
sa zmysel a podstata úrokov, lebo tieto by sa nevymáhali ako odplata za poskytnuté peniaze, ale ako
náhrada škody, konkrétne ušlého zisku. Ak dlžník po zosplatnení úveru na výzvu veriteľa nevráti celú

nesplatenú sumu s úrokmi, dostane sa do omeškania a je povinný platiť úroky z omeškania po celú dobu
omeškania. Najvyšší súd SR v odôvodnení svojho uznesenia zo dňa 29.06.2020 sp. zn. 3 Cdo 113/2019
vyjadril názor, že veriteľovi prislúcha nárok na bežné úroky až do skutočného splatenia úveru (porovnaj
aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.06.2019, sp. zn. 6 Cdo 113/2018). Rovnaký názor potvrdil
Najvyšší súd SR aj vo svojom ďalšom uznesení (zo dňa 18.09.2020, sp. zn. 1 Cdo 94/2019), keď

konštatoval, že po zosplatnení úveru, teda z nesplatenej istiny, ďalej beží úrok z úveru (ako odmena za
poskytnuté finančné prostriedky, ktoré dlžník v dohodnutej dobe nevrátil) až do ich vrátenia.

17. Z predchádzajúcich výkladov je zrejmé, že platenie úrokov je reálne v časovom horizonte od
poskytnutia peňažných prostriedkov veriteľom do ich faktického vrátenia dlžníkom, čo je pravidlo pri

zmluve o úvere. Súčasná situácia je však taká, že zákon ustanovuje výslovne len okamih, od ktorého
je dlžník povinný platiť úroky. Dokedy je povinný dlžník úroky platiť, žiadny právny predpis výslovne
neurčuje. Možno ho však vyvodiť z podstaty zmluvy o úvere a z podstaty úrokov, ako aj nepriamo z
právnej úpravy úverovej zmluvy. Tento spôsob limitácie spočíva v tom, že dlžník – spotrebiteľ zaplatí
úroky v maximálnej výške, v akej boli dohodnuté v zmluve, a to bez ohľadu na to, či sa dlžník

dostal do omeškania a ako dlho v ňom zotrval. Ide teda o maximum, čo možno od spotrebiteľa
požadovať ako úroky. F., za situácie, že dlžník peniaze vráti (uhradí istinu) v čase po zosplatnení,
ale pred časom určeným v zmluve (pri riadnom plnení), veriteľ môže požadovať úroky len do doby
splatenia istiny. Naopak, ak v dôsledku zosplatnenia dlžník nevráti istinu a úroky dosiahli uvedené
maximum, prichádza do úvahy požadovať úroky od počiatku omeškania dlžníka až po dosiahnutie

maxima úrokov vyplývajúcich zo zmluvného dojednania. Súd v tejto súvislosti poukazuje na ustálenú
judikatúru potvrdzujúcu právny názor, podľa ktorého po zosplatnení úveru, teda z nesplatenej istiny,
ďalej beží úrok z úveru (ako odmena za poskytnuté finančné prostriedky, ktoré dlžník v dohodnutej dobe
nevrátil) až do ich vrátenia.18. Oprávneným uplatnený nárok sa odchyľuje od znenia ustanovení § 502 a § 506 Obchodného
zákonníka. Z uvedených ustanovení vyplýva, že simultánne úročenie pohľadávky po splatnosti

peňažného záväzku úrokom z omeškania a súčasne úrokom podľa § 502 Obchodného zákonníka nie je
zákonom vylúčené. Inštitút úroku je v právnej doktríne Slovenskej a Českej republiky interpretovaný ako
cena za užívanie poskytnutých peňažných prostriedkov, preto má dlžník platiť úrok za skutočnú dobu
užívania peňazí, teda až do doby skutočného vrátenia úveru veriteľovi. Súd poukazuje, že žalovaný
protiprávny stav vyvolal svojim nezodpovedným správaním, ktorého prirodzeným následkom je sankcia.

Keďže k uhradeniu pohľadávky žalobcu nedošlo, uplatnil proti žalovanému jediný sankčný mechanizmus
v podobe tzv. straty výhody splátok a to predčasným zosplatnením úveru. Z podstaty úveru ako ceny
za používanie peňažných prostriedkov možno vyvodiť, že povinnosť dlžníka platiť úroky trvá až do doby
vrátenia úveru. Pri úverovej zmluve ide nepochybne o plnenie peňažného záväzku a hneď v dvoch
rovinách: vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky (úver) v dohodnutej lehote, ako aj zaplatiť požadované
úroky. V prípade zmluvného úroku súd zastáva názor, že ide o dohodnuté zmluvné plnenie akcesorickej

povahy. Uvedené znamená, že takéto plnenie je nevyhnutne spojené s istinou úveru, od ktorej existencie
závisí aj samotný zmluvný úrok ako forma odmeny veriteľa (žalobcu) za poskytnutie predmetného úveru.
S poskytnutím úveru bol teda spätý aj nárok žalobcu na zmluvné úroky, pričom žalovaný si bol tohto
nároku vedomý a svojím podpisom Zmluvy sa tieto zmluvné úroky zaviazal uhrádzať.

19. V predmetnom exekučnom konaní si oprávnený podaným návrhom na vykonanie exekúcie uplatnil
o.i. úrok vo výške 21.580,99 Eur ako zmluvne dohodnutý úrok (aký by pri riadnom plnení povinností
povinný zaplatil ako cenu peňazí.). Súd má za preukázané, že povinný po vyhlásení predčasnej
splatnosti úveru zaplatil oprávnenému dňa 15.02.2023 sumu vo výške 2,00 Eur, dňa 17.02.2023
sumu vo výške 5.000,00 Eur a dňa 20.02.2023 sumu vo výške 25.000,00 Eur. Povinným uhradené

čiastky oprávnený započítal na istinu pohľadávky vo výške 29.595,35 Eur (ktorá bola splatená ku dňu
20.02.2023) a v zostávajúcej časti na (vyčíslený) úrok. Z uvedeného vyplýva, že povinný ku dňu
20.02.2023 splatil celú sumu z oprávneným mu poskytnutého úveru, teda zanikla aj povinnosť vrátiť
úrok z úveru po dobe jeho faktického vrátenia. Vzhľadom na fakt, že k vráteniu celej poskytnutej
istiny už došlo, došlo aj k zániku dohodnutého záväzku žalovaného, v zmysle ktorého je povinný

naďalej uhrádzať zmluvne dohodnuté úroky aj po vrátení poskytnutých peňažných prostriedkov (úveru).
Oprávnený nie je oprávnený tieto naďalej požadovať po dni 20.02.2023. Na uvedenom nič nemení
ani znenie priznaného nároku vyjadrené vo výroku III. exekučného titulu ako „úrok vo výške 3,69 %
ročne zo sumy 29.595,35 EUR od 14.12.2016 do zaplatenia v celkovej výške 21.580,99 EUR“ keď v
ňom absentuje výraz „maximálne do výšky“, „najviac vo výške“ alebo obdobne, keď z odôvodnenia

predmetného rozhodnutia (bod 175.) je zrejmé, že nárok bol priznaný ako zmluvný úrok vo výške 3,69 %
ročne zo sumy 29.595,35 eur od 14.12.2016 do jeho zaplatenia, avšak len do jeho splatenia do celkovej
sumy 21.580,99 eur, pojednávajúc o maximálnej výške úroku pre prípad omeškania dlžníka, kým veriteľ
nemá peňažné prostriedky a patrí mu za ne dohodnutá odmena.

20. Nakoľko si oprávnený uplatnil úrok vo výške 21.580,99 Eur, avšak tento bol oprávnenému priznaný
ako nárok „úrok vo výške 3,69 % ročne zo sumy 29.595,35 eur od 14.12.2016 do jeho zaplatenia
v celkovej výške 21.580,99 eur“, a z predmetného výroku nevyplýva povinnosť povinného zaplatiť
oprávnenému sumu vo výške 21.580,99 Eur, ale len úrok vo výške 3,69 % ročne zo sumy 29.595,35
eur od 14.12.2016 do jeho zaplatenia (najviac vo výške 21.580,99 Eur), a oprávnený na takto podanom

návrhutrvalatentomuexekučnýmtitulomnebolpriznaný,súdnávrhnavykonanieexekúcievčastiúroku
vo výške 14.820,68 Eur zamietol, a to v prevyšujúcej časti, ktorá predstavuje rozdiel medzi uplatnenou
sumou a dlžnou sumou za úrok z omeškania v období od zosplatnenia úveru do jeho zaplatenia, pretože
sa jedná o nárok, ktorý nebol exekučným titulom priznaný. Súd uvádza, že oprávnený má nárok na
zaplatenie sumy z úroku vo výške 3,69 % ročne zo sumy 29.595,35 eur od 14.12.2016 do jeho zaplatenia

v celkovej výške 6.760,31 Eur, vypočítaný ako:
- úrok vo výške 3,69 % ročne zo sumy 29.595,35 eur od 14.12.2016 do 15.02.2023 v celkovej výške
6.746,88 Eur;
- úrok vo výške 3,69 % ročne zo sumy 29.593,35 eur od 16.02.2023 do 17.02.2023 v celkovej výške
5,98 Eur;

- úrok vo výške 3,69 % ročne zo sumy 24.593,35 eur od 18.02.2023 do 20.02.2023 v celkovej výške
7,45 Eur.21. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, exekučný súd v rámci rozhodovania o návrhu na
vykonanie exekúcie zistil rozpor návrhu na vykonanie exekúcie v časti úroku vo výške 21.580,99 Eur s
Exekučným poriadkom. Nakoľko si oprávnený uplatnil úrok vo výške 21.580,99 Eur, pričom v skutočnosti

má nárok na úrok vo výške 3,69 % ročne zo sumy 29.595,35 Eur od 14.12.2016 do jeho zaplatenia v
celkovej výške 6.760,31, súd z uvedeného dôvodu návrh na vykonanie exekúcie v časti úroku vo výške
14.820,68 Eur podľa ustanovenia § 53 ods. 3 písm. a) v spojení s ustanovením § 53 ods. 4 Exekučného
poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na

Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.