Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. november 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/46/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122258952
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Blaha

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6122258952.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána

Blahu, členiek senátu Mgr. Miriam Kamenskej a JUDr. Martiny Holecovej v právnej veci žalobcu
Metrostav DS a. s., so sídlom Košická 17180/49, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 46 120
602, zast. Ondrejka & Partners, s.r.o. advokátska kancelária, so sídlom J. Kozáčeka 5, 960 01 Zvolen,
IČO: 47 235 985 proti žalovanému NITRAMETT PROFIT Slovensko s.r.o., so sídlom Černyševského
10, 851 01 Bratislava, IČO: 36 657 930, zast. JUDr. Ľubomír Ivan, advokát, so sídlom Námestie SNP
41, 960 01 Zvolen, IČO: 42 197 821 o zaplatenie 44.035,74 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
a žalovaného proti rozhodnutiu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 12Cb/6/2022-2017 zo dňa 30. januára

2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Okresného súdu Zvolen sp. zn. 12Cb/6/2022-2017 zo dňa 30. januára 2024 v I. a III.
výroku p o t v r d z u j e .

II. Rozhodnutie Okresného súdu Zvolen sp. zn. 12Cb/6/2022-2017 zo dňa 30. januára 2024 v II. výroku
m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 1 % ročne zo sumy
96.705,12 Eur od 15.12.2021 do 30.12.2021 a úrok z omeškania vo výške 1 % ročne zo sumy 44.035,74

Eur od 31.12.2021 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

III. Odvolanie žalobcu proti I. výroku rozhodnutia Okresného súdu Zvolen sp. zn. 12Cb/6/2022-2017 zo
dňa 30. januára 2024 o d m i e t a .

IV. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie v prvom výroku napadnutého rozhodnutia uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi istinu 44.035,74 Eur s 8 %-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 96.705,12 Eur od

15.12.2021 do 30.12.2021, s 8 %-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 44.035,74 Eur od 31.12.2021
do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky 40,- Eur, všetko do troch dní od jeho
právoplatnosti. V druhom výroku vo zvyšnej časti príslušenstva žalobu zamietol a v treťom výroku uložil
žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %.

2.Zodôvodnenianapadnutéhorozhodnutiavyplýva,žežalobcasadomáhalvočižalovanémuzaplatenia
sumy 44.035,74 Eur s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 96.705,12 Eur od 15.12.2021 do

30.12.2021, s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 44.035,74 Eur od 31.12.2020 (správne malo byť
uvedené od 31.12.2021) do zaplatenia a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-
Eur. Svoj nárok odôvodnil tým, že dňa 02.11.2021 uzavreli strany sporu Zmluvu o dielo č. 21040642
(ďalej aj „zmluva o dielo“) na základe cenovej ponuky zo dňa 16.08.2021, predmetom ktorej bolododanie a pokládka asfaltových zmesí na stavbe Detva, Námestie mieru – oprava chodníkov a ciest
Detva, Zvolen. Na základe súpisu vykonaných prác za október 2021 zo dňa 09.11.2021 podpísaný
žalobcom a žalovaným, ako aj preberacieho protokolu zo dňa 10.11.2021 podpísaný stranami sporu,

vystavil žalobca na ťarchu žalovaného faktúru č. 14210223 na sumu 96.705,12 Eur so splatnosťou dňa
14.12.2021. Dňa 30.12.2021 došlo medzi stranami sporu k uzavretiu Dohody o vzájomnom zápočte
záväzkov a pohľadávok, na základe ktorej z uvedenej faktúry zanikla pohľadávka žalobcu vo výške
52.669,38 Eur a dlh žalovaného voči žalobcovi z uvedenej faktúry potom predstavuje sumu 44.035,74
Eur, ktorú žalovaný neuhradil.

3. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný v odpore proti vydanému platobnému
rozkazu nesúhlasil s nárokom uplatneným žalobou. Tvrdil, že faktúra nezakladá nárok na zaplatenie
fakturovanej sumy, žalobca nepreukázal dodanie tovaru a dohodu o cene tovaru. Namietol právny
základ a výšku uplatneného nároku a aj to, že faktúry neboli evidované v účtovníctve, ani v kontrolnom
výkaze a uplatnil námietku premlčania. V priebehu konania žalovaný poukázal na to, že započítanie

vzájomného záväzku neznamenalo dohodu týkajúcu sa záväzku, ktorý je predmetom tohto konania,
uznaniedlhužalovanýneevidujeapodacíhárokpredloženýžalobcomniejedokladomotom,žezásielka
sa dostala do dispozičnej sféry žalovaného. Namietal aj doručenie faktúry, evidenciu uvedenej faktúry
v kontrolnom výkaze DPH, samotný základ uplatnenej pohľadávky a aj to, že k súpisu vykonaných prác
nedošlo a podpis na súpise nemôže byť podpisom oprávnenej osoby za žalovaného. V priebehu konania

žalovaný poukazoval aj na ním vykonaný jednostranný zápočet zo dňa 13.04.2022, čím namietal, že
uplatnenápohľadávkyžalobcunazákladetohtojednostrannéhozápočtuzaniklavovýške34.247,37Eur.

4. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca považoval námietku premlčania za
nedôvodnú, doručenie faktúry, z ktorej je uplatňovaný nárok v tomto konaní, bolo potvrdené poštovým

podnikom s tým, že faktúra bola žalovanému doručená dňa 23.11.2021 a žalovaný vedel o uvedenej
faktúre,čopotvrdilvDohodeovzájomnomzápočtezáväzkovapohľadávokzodňa30.12.2021.Žalovaný
uznal existenciu pohľadávky Preberacím protokolom o odovzdaní a prevzatí verejnej práce zo dňa
10.11.2021 a Súpisom vykonaných prác za mesiac október 2021 zo dňa 09.11.2021.

5. Žalobca namietal jednostranný zápočet žalovaného zo dňa 13.04.2022 a tento neakceptoval.
Poukázal na to, že dňa 14.04.2022 k doručeniu tohto zápočtu žalobcovi dôjsť nemohlo. Uviedol, že
žalovaný započítaval pohľadávky, ktoré je vylúčené započítať, keď voči splatnej pohľadávke žalobcu boli
započítané nesplatné pohľadávky žalovaného (právo na zádržné) v rozpore s Obchodným zákonníkom
(ďalej aj „ObZ“) vyplývajúce s faktúr č. 2021025, č. 2021042, č. 2021093, č. 2021101, č. 2021102, č.

2021112, č. 2021161, č. 2022006 podľa Zmluvy o dielo č. 20981240, č. 21040508 a č. č. 21040506.

6. Žalobca tvrdil, že neakceptoval žalovaným predložený návrh dohody o započítaní zo dňa 13.04.2022,
ktorý mu bol doručený dňa 14.04.2022 a teda neuzavrel dohodu o započítaní vzájomných pohľadávok.
Naopak listom zo dňa 19.04.2022 označeným ako Oznámenie o započítaní vzájomných pohľadávok,

ktorého prílohou bolo Oznámenie o započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 19.04.2022 žalobca
započítal jednostranne svoje splatné pohľadávky vyúčtované faktúrami č. 142103085 a č. 2204300001
voči pohľadávkam žalovaného vyúčtovanými faktúrami č. 2021025, č. 2021042, č. 2021093, č. 2021101,
č. 2021102, č. 2021112, č. 2021161, č. 2022006. Oznámenie o započítaní vzájomných pohľadávok
zo dňa 19.04.2022, ktorého prílohou bolo Oznámenie o započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa

19.04.2022žalobcazasielalžalovanémudoporučenedňa20.04.2022,pričomžalovanýtútozásielkudňa
21.04.2022 odmietol prevziať od poštového doručovateľa a zásielka sa žalobcovi vrátila dňa 25.04.2022.
Do dispozície žalovaného sa teda dostala dňa 21.04.2022. Z dôvodu právnej istoty bolo toto započítanie
doručované žalovanému aj elektronicky mailom dňa 28.04.2022 a následne aj osobne dňa 29.04.2022
za účasti 4 svedkov. Žalobca bol oprávnený započítať svoje pohľadávky voči pohľadávkam žalovaného,

nakoľko započítaval svoje splatné pohľadávky voči aj nesplatným pohľadávkam žalovaného, čo nie je
v rozpore s § 359 ObZ a § 581 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“). Oprávnenie žalobcu
jednostranne započítať akékoľvek pohľadávky (splatné aj nesplatné) aj voči zádržnému vyplývalo z
uzavretých zmlúv a dodatkov. Pohľadávky žalovaného voči žalobcovi vyúčtované faktúrami č. 2021025,
č. 2021042, č. 2021093, č. 2021101, č. 2021102, č. 2021112, č. 2021161 a č. 2022006 zanikli dňom

21.04.2022, teda dňom kedy žalovaný odmietol prevziať zásielku poštového doručovateľa.

7. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na výpoveď svedka A. B. C., ktorý
pracoval u žalobcu ako vedúci prevádzky a potvrdil, že Protokol o prevzatí verejnej práce podpísal zažalobcu on a za žalovaného jeho konateľ. Ďalší svedok D. E. F. ako právnik žalobcu uviedol, že zápočet
žalovaného zo dňa 13.04.2022 žalobca neprijal. Okresný súd poukázal aj na výpoveď svedkyne A.
G. H. pracujúcej u žalovaného v pozícii účtovníčky, ktorá tvrdila, že ona robila jednostranný zápočet

pohľadávky žalovaného s tým, že zmluvu o započítaní jej manžel, t.j. konateľ žalovaného, podpísal pod
nátlakom.

8. Po vykonanom dokazovaní okresný súd zistil, že na základe Zmluvy o dielo č. 21040642 zo dňa
02.11.2021 objednal žalovaný u žalobcu ako zhotoviteľa asfaltovanie mestskej komunikácie vo Zvolene

a Detve za dohodnutú cenu 96.705,12 Eur bez DPH, ktorú sumu, po podpise Súpisu vykonaných
prác za október 2021 a po podpise Preberacieho protokolu o odovzdaní a prevzatí verejnej práce zo
strany žalobcu ako aj žalovaného, vyúčtoval žalobca na ťarchu žalovaného faktúrou č. 14210223 so
splatnosťou 03.12.2021. Na základe Dohody o vzájomnom započítaní záväzkov a pohľadávok zo dňa
30.12.2021 podpísanej stranami sporu došlo k započítaniu sumy 52.669,38 Eur a na úhradu ostala
čiastka 44.035,74 Eur. Okresný súd poukázal na to, že žalovaný dňa 13.04.2022 zaslal žalobcovi list, v

ktorom žiadal potvrdenie Dohody o vzájomnom započítaní zo dňa 13.04.2022, aby mohol po započítaní
vzájomných pohľadávok uhradiť zostatok dlhu z faktúry č. 14210223 vo výške 9.788,37 Eur. Okresný
súd konštatoval, že Dohoda o vzájomnom započítaní zo dňa 13.04.2022 žalobcom nebola podpísaná.
Uviedol, že žalobca listom zo dňa 19.04.2022 oznámil žalovanému započítanie vzájomných pohľadávok
s kalkuláciou podľa Prílohy 1 tohto oznámenia a vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 81.025,47 Eur.

Toto oznámenie žalobcu o vzájomnom započítaní pohľadávok zo dňa 19.04.2022 je evidované pod
číslom podacieho hárku RF 322754417Sk v spise na č.l. 137, ktorá zásielka bola žalobcovi vrátená
dňa 25.04.2022 ako neprevzatá žalovaným. Žalobca zaslal vyššie uvedené započítanie žalovanému
aj v elektronickej podobe prostredníctvom e-mailu. Poukázal aj na to, že v konaní bol predložený
písomný záznam o doručení uvedeného započítania žalobcu žalovanému zo dňa 29.04.2022 za účasti

právnika žalobcu D. E. F. a troch svedkov, pričom toto započítanie bolo doručené konateľovi žalovaného
Ing. Jozefovi Gostíkovi. Poukázal na to, že Dodatok č. 2 k Zmluve o dielo č. 21040508 uzavretej
medzi žalobcom ako objednávateľom a žalovaným ako zhotoviteľom, obsahuje aj v novú úpravu
zádržného. Tiež Dodatkom č. 1 k Zmluve o dielo uzavretej medzi stranami sporu, predmetom ktorej bola
rekonštrukcia komunikácie Mierová a Dukelská v meste Svätý Jur, bola zmenená dohoda o zádržnom.

V Dodatku č. 2 k Zmluve o dielo č. 20981240 uzavretej medzi stranami sporu došlo opätovne k zmene
zádržného. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia okresný súd poukázal na uzavretie Zmluvy o dielo
č. 20981214 (správne malo byť uvedené č. 20981240), č. 21040506, č. 21040508, na ich predmet a
dohodu o cene diela.

9. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že okresný súd neprihliadol na námietku
premlčania uplatnenú žalovaným, pretože istina 44.035,74 Eur bola splatná dňa 30.12.2021 a žaloba
bola podaná na upomínací súd dňa 04.03.2022, teda v štvorročnej premlčacej dobe podľa Obchodného
zákonníka.

10. Z vykonaného dokazovania okresný súd dospel k záveru, že jednostranný zápočet žalovaného
žalobca neakceptoval a obranu žalovaného posúdil ako založenú na nepravdivých tvrdeniach
a pokiaľ svedkyňa A. G. H. ako účtovníčka žalovaného a manželka konateľka žalovaného tvrdila,
že k vzájomnému započítaniu boli donútení, toto tvrdenie sa nijako nepreukázalo. Tiež tvrdenie
žalovaného o tom, že mu nebola doručená faktúra, z ktorej je časť sumy predmetom uplatneného

nároku, bolo vyvrátené písomnými dokladmi z pošty, ďalej predloženými kontrolnými výkazmi, ako
aj svedeckými výpoveďami. Podľa okresného súdu námietku započítania vzniesol žalovaný na
pojednávaní dňa 03.02.2023, pričom konateľ žalovaného nespochybnil základ žaloby. Podľa okresného
súdu jednostranný zápočet žalovaného vo výške 34.247,37 Eur spolu so sprievodným listom žalobcovi
doručený nebol a Dohoda o vzájomnom započítaní nebola žalobcom podpísaná. Žalovaný jednostranne

nemohol započítať pohľadávku voči pohľadávkam žalobcu, pretože jeho pohľadávky neboli splatné a
poukázal na ustanovenie § 359 ObZ a § 581 ods. 2 OZ, podľa ktorých nie je možné proti splatnej
pohľadávke započítať pohľadávku nesplatnú.

11. Na základe predložených zmlúv o dielo, faktúr, súpisu prác, odovzdávajúceho a preberajúceho

protokolu, vzájomného zápočtu zo dňa 30.12.2021 predloženého žalobcom, ktorým bola započítaná
suma 52.669,38 Eur, zaviazal okresný súd žalovaného na zaplatenie sumy 44.035,74 Eur. Pretože
žalovanýsadostalsuhradenímdlžnejsumydoomeškania, vzmysle§369ObZa§1Nariadeniavládyč.
21/2013 Z.z. okresný súd uložili žalovanému povinnosť zaplatiť 8 % úrok z omeškania ročne z pôvodnejsumy 96.705,12 Eur od 15.12.2021 do dňa zápočtu 30.12.2021 a s 8 % úrokom z omeškania ročne
zo zostatku dlžnej sumy 44.035,74 Eur od 31.12.2021 do zaplatenia. Pokiaľ právny zástupca žalobcu
uplatnil 9 % úrok z omeškania ročne, čo malo predstavovať 8 + 1, toto nevyplývalo z priloženej tabuľky

ECB, keď v rozhodnom období to bolo 8 %. Z tohto dôvodu preto okresný súd žalobu zamietol v časti
príslušenstva pohľadávky naviac uplatneného 1 %-ného úroku z omeškania ročne. Pri rozhodovaní
o náhrade trov konania, keďže žalobca bol úspešný v istine v celom rozsahu, priznal mu trovy konania
voči žalovanému v rozsahu 100 %.

12. Proti uvedenému rozhodnutiu podali včas odvolanie žalobca ako aj žalovaný.

13. Žalobca podal odvolanie proti prvému výroku napadnutého rozhodnutia v časti úrokov z omeškania
priznaných vo výške 8 % ročne z jednotlivých súm a proti celému výroku II., v ktorom vo zvyšnej
časti príslušenstva okresný súd žalobu zamietol. Odvolanie podal z dôvodu § 365 ods. 1 písm. f) a h)
CSP. Poukázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, na základe ktorého okresný súd priznal 8

% úrok z omeškania ročne z priznanej istiny a vo zvyšnej časti úroku z omeškania v sadzbe 1 %
ročne žalobu zamietol. Uviedol, že právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 05.05.2023, ako to
vyplýva zo strany 13. zápisnice z tohto pojednávania, odôvodňoval nárok na úroky z omeškania podľa
§ 1 ods. 2 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. (ďalej aj „Nariadenie“), keď namiesto úrokov z omeškania
podľa sadzby uvedenej v odseku 1 tohto ustanovenia si uplatnil úrok z omeškania podľa § 1 odseku

2 Nariadenia, t.j. úroky z omeškania v sadzbe rovnajúcej sa základnej úrokovej sadzbe ECB platnej
k prvému dňu omeškania, zvýšenej o 9 percentuálnych bodov, ktorá percentuálna sadzba platí počas
celej doby omeškania. V čase vzniku omeškania predstavovala úroková sadzba ECB 0 % a jej zvýšenie
o 9 % potom predstavuje 9 % ročne, ako bolo uplatnené v žalobe. Poukázal na ustanovenie § 365
ods. 1, § 369 ods. 1 a 2 ObZ, na § 1 ods. 1 a 2 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. a konštatoval, že

okresný súd dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnemu skutkovému zisteniu, že na
základe výpovede právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní si mal uplatniť úrok z omeškania vo výške
8 % ročne a nie 9 %, a to napriek tomu, že na pojednávaní bolo jednoznačne konštatované, že si
uplatňuje úrok z omeškania 9 % ročne podľa § 1 ods. 2 Nariadenia. Súd vec aj nesprávne posúdil, keď
uviedol, že postupoval podľa § 1 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., avšak neuviedol, či podľa ods. 1 alebo

ods. 2, pričom túto právnu normu nesprávne aplikoval a interpretoval. Navrhol preto, aby odvolací súd
rozhodnutie v napadnutej časti zmenil tak, že prizná žalobcovi voči žalovanému 9 % úrok z omeškania
zo sumy 96.705,12 Eur od 15.12.2021 do 30.12.2021 a 9 % úrok z omeškania ročne zo sumy 44.035,74
Eur od 31.12.2021 do zaplatenia.

14. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 15.04.2024, v ktorom uviedol, že sa
nestotožňuje s podaným odvolaním a súhlasí s priznaním úroku z omeškania žalobcovi vo výške 8 %
ročne. Skutočnosť, že vo veci bol vydaný platobný rozkaz, ktorý žalobcovi priznal úrok z omeškania 9
% ročne z dlžnej sumy, nemá vplyv na sporové konanie. Ani právny zástupca žalobcu na pojednávaní
netrval na uplatňovanom 9 % úroku z omeškania ročne a nemal výhrady, že tento úrok bol vo veci

konajúcim súdom zmenený na 8 %. Súd nemôže priznať strane sporu viac ako si uplatní v konaní, a to
aj v prípade, ak strana sporu svoj návrh počas konania modifikuje, ako to bolo v predmetnom prípade.

15. K tomuto podaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 23.04.2024, v ktorom nesúhlasil
s tvrdeniami žalovaného. Zopakoval, že už v žalobe si žalobca uplatnil úrok z omeškania vo výške 9 %

ročne z príslušných súm. Na pojednávaní dňa 05.05.2023 na dotaz sudkyne právny zástupca žalobcu
jednoznačne uviedol, že si uplatnil úrok z omeškania 9 % ročne, tak ako bol uplatnený v žalobe. Nie je
pravdivé tvrdenie žalovaného, že došlo k modifikácii uplatnených úrokov z omeškania a voči súdu nebol
zo strany žalobcu vykonaný žiaden procesný úkon.

16. K tomuto podaniu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 21.05.2024, v ktorom uviedol, že zotrváva
na svojich predchádzajúcich vyjadreniach a stanoviskách.

17. Proti výroku I. a III. napadnutého rozhodnutia podal včas odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365
ods. 1 písm. b), d) a f) CSP. Tvrdil, že napadnuté rozhodnutie nevychádza z riadne zisteného skutkového

stavu a trpí nepreskúmateľnosťou, keď okresný súd založil svoje rozhodnutie na jednostrannom
akceptovaní tvrdení žalobcu a nezobral do úvahy skutočnosti, ktoré môžu rozhodnutie o uplatnenom
nároku podstatne ovplyvniť. Napadnuté rozhodnutie nepovažoval za spravodlivé, ktoré nemá oporu
v základných princípoch právneho štátu. Napadnuté rozhodnutie považoval žalovaný za zmätočné,nepreskúmateľné,keďževzhľadomnaabsenciuriadneanavecsavzťahujúcehoodôvodnenia zdôvodu
nedostatočne zisteného skutkového stavu nie je možné riadne reagovať na uzatvorené dokazovanie
a navrhnúť relevantný spôsob nápravy nezákonného stavu. Porušenie práva na spravodlivý proces

v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP je porušením základného práva sporovej strany garantované
aj článkom 46 a nasl. Ústavy SR a článkom 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd. Za takéto porušenie práva na spravodlivý proces je treba považovať aj nedostatok riadneho a
vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Jedná sa o právo sporovej strany na dostatočné,
presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia, ktoré sa vysporiada so špecifickými námietkami

sporovej strany. Nedostatok riadneho odôvodnenia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie
a dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia.

18. Žalovaný namietal, že ak okresný súd vychádzal z toho, že žalobca bol oprávnený započítať
svoje pohľadávky voči pohľadávkam žalovaného evidovaných voči žalobcovi, mal svoju úvahu riadne
odôvodniť, keďže žalovaný poukazoval na to, že k započítaniu splatných pohľadávok žalobcu

voči nesplatným pohľadávkam žalovaného (na zádržné) došlo neakceptovateľným spôsobom a táto
skutočnosť nebola okresným súdom riadnym spôsobom skúmaná. Podľa žalovaného započítanie
vykonané žalobcom a výstup, ktorého je písomný záznam z doručenia listín zo dňa 29.04.2022, v rámci
ktorého Mgr. Dominik Veselovský za účasti ďalších osôb doručil konateľovi žalovaného Ing. Jozefovi
Gostíkovi listinnú zásielku, v ktorej bolo žalobcom podpísané Oznámenie o započítaní vzájomných

pohľadávok s prílohou, došlo za situácie, keď bol na osobu konateľa a jeho manželky vyvíjaný nátlak
a prezentovanie skutočností, ktoré proti slobodnej vôli vyústili v prevzatie doručovanej zásielky. Tejto
skutočnosti nebola zo strany okresného súdu venovaná žiadna váha, označil ich len za nepravdivé a
účelové, hoci na takýto postup neboli splnené podmienky. Ak mal súd uvedenú skutočnosť za málo
preukázanú, mal o tom strany sporu upovedomiť. Akýkoľvek právny úkon vykonaný pod nátlakom,

bez slobodnej vôle je absolútne neplatným právnym úkonom. Podľa žalovaného preto okresný súd
nevykonal dokazovanie v rozsahu, v akom rozhodol, na vydanie napadnutého rozhodnutia nemal
splnené hmotnoprávne podmienky, predovšetkým nutnosť implementovať do rozsudku riadne zistený
skutkový stav bez rozporov vzniknutých prezentáciou tvrdení strán sporu s protichodnou hodnotou. Na
nesprávnosť rozsudku vo veci samej nadväzuje aj nesprávnosť tretieho výroku o náhrade trov konania.

Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na
nové konanie, alternatívne, aby žalobu zamietol a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

19. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 08.04.2024, v ktorom uviedol, že
napadnuté rozhodnutie v prvom a treťom výroku považuje za vecne správne a odvolanie za nedôvodné.

Zdôraznil, že žalovaný síce uviedol odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), d) a f), ale bližšie
ich okrem dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP nešpecifikoval a tieto dôvody nie je možné vyvodiť
ani z obsahu podaného odvolania.

20. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že okresný súd nevenoval dostatočnú pozornosť tvrdeniu

žalovaného o doručení zásielky jednostranného zápočtu žalobcu zo dňa 29.04.2022 pod nátlakom.
Nesúhlasil s tvrdením žalovaného o neslobodnom doručení jednostranného započítania a ani
s tvrdením, že k jednostrannému započítaniu došlo neakceptovateľným spôsobom. Zdôraznil, že
žalovaným uvádzané započítanie pohľadávok sa netýka pohľadávky uplatnenej v tomto konaní, keďže
jednostranným započítaním, ktoré uvádza žalovaný, boli započítané iné pohľadávky ako tie, ktoré sú

predmetom súdneho konania. Je nepravdivé tvrdenie žalovaného, že osobné doručenie jednostranného
započítania bolo pod nátlakom a proti slobodnej vôli žalovaného. Jednostranné započítanie žalobca
doručoval žalovanému najprv listom zo dňa 19.04.2022, ktorú zásielku žalovaný v odbernej lehote
neprevzal a z dôvodu právnej istoty aj mailom a ako aj osobne dňa 29.04.2022. Toto započítanie však
pre výsledok súdneho konania nie je podstatné.

21. Podstatné je tvrdenie žalovaného, že žalovaný započítal jednostranne svoje pohľadávky, čo sa
snažil preukázať tým, že predložil nedatovaný dokument označený ako „Oznámenie o započítaní
vzájomných pohľadávok“, dokument zo dňa 13.04.2022 označený ako „Započítanie pohľadávok
jednostranným zápočtom“, podací lístok preukazujúci podanie nešpecifikovanej zásielky zo dňa

13.04.2022 a screenshot potvrdenia Slovenskej pošty o doručení nešpecifikovanej zásielky žalobcovi
dňa 14.04.2022 a konštatoval, že žalobou uplatnená časť nároku zanikla započítaním na základe
jednostranného započítania žalovaného zo dňa 13.04.2022 s tým, že žalovaný mal toto započítaniedoručiť dňa 14.04.2023, ako to vyplýva z potvrdenia Slovenskej pošty (správne malo byť 14.04.2022).
Tieto skutočnosti považoval žalobca za nepravdivé.

22. Poukázal opätovne na to, že zásielkou podanou žalovaným na pošte dňa 13.04.2022, doručenej
dňa 14.04.2022 žalobcovi, žalovaný nedoručoval Oznámenie o započítaní vzájomných pohľadávok
a ani Započítanie pohľadávok jednostranným úkonom, ale návrh Dohody o vzájomnom započítaní
pohľadávok zo dňa 13.04.2022, ktorého prílohou boli dve vyhotovenia návrhu Dohody o započítaní
pohľadávok. Žalovaný teda doručoval žalobcovi návrh Dohody o započítaní zo dňa 13.04.2022 a nie

jednostranný zápočet. Žalobca predložil svoju internú komunikáciu z elektronického systému „EPO“
o predmete doručovanej zásielky zo dňa 14.04.2022, z ktorej vyplýva, že žalovaný doručil žalobcovi
návrh Dohody o vzájomnom započítaní a nie jednostranný zápočet. Túto skutočnosť potvrdil aj svedok
F. a aj to, že návrh Dohody nebol žalobcom akceptovaný. Žalovaný navyše ani nemohol vzájomné
pohľadávky započítať jednostranne z dôvodu, ktoré uvádzal žalobca v priebehu konania, keďže na
strane žalovaného sa jednalo o pohľadávky nesplatné. Po tom ako nedošlo k uzavretiu Dohody o

započítaní vzájomných pohľadávok, žalobca listom zo dňa 19.04.2022 označeným ako Oznámenie o
započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 19.04.2022 započítal jednostranne svoje splatné pohľadávky
vyúčtované vo faktúrach č. 142103085 a č. 2204300001 (t.j. pohľadávky, ktoré nie sú predmetom
konania) voči pohľadávkam žalovaného vyúčtovanými jeho faktúrami č. 2021025, č. 2021042, č.
2021093, č. 2021101, č. 2021102, č. 2021112, č. 2021161 a č. 2022006, ktorú zásielku odmietol

žalovaný dňa 21.04.2022 prevziať od poštového doručovateľa a ktorá zásielka sa žalobcovi vrátila dňa
25.04.2022, avšak do dispozície žalovaného sa dostala dňa 21.04.2022. Z dôvodu právnej istoty bolo
žalovanému doručované uvedené jednostranné započítanie aj mailom dňa 28.04.2022 a následne aj
osobne dňa 29.04.2022 za účasti štyroch svedkov. S týmito skutočnosťami sa okresný súd vysporiadal
v bode 16. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Navrhol preto, aby odvolací súd rozhodnutie

v časti napadnutej odvolaním žalovaného potvrdil ako vecne správne a priznal žalobcovi náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

23. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379 a § 380 Civilný sporový
poriadok (ďalej aj „CSP“) v senáte bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, pretože nie

je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani
dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom
verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

24. Predmetom konania bol nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie dlžnej sumy 44.035,74 Eur

s príslušenstvom. Žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o dielo č. 21040642 uzavretej
stranami sporu dňa 02.11.2021 vykonal dielo za dohodnutú cenu 96.705,12 Eur, čo preukazoval
obidvoma stranami sporu podpísaným Súpisom vykonaných prác zo dňa 09.11.2021 za október 2021,
ako aj podpísaným Protokolom o odovzdaní a prevzatí verejnej práce zo dňa 10.11.2021. Za takto
vykonané dielo vyúčtoval žalobca žalovanému dohodnutú cenu prác faktúrou č. 14210223 vo výške

96.705,12 Eur. Na základe obidvoma zmluvnými stranami podpísanej Dohody o vzájomnom započítaní
záväzkov a pohľadávok zo dňa 30.12.2021 boli na takto vyúčtovanú cenu diela započítané pohľadávky
žalovaného voči žalobcovi vo výške 52.669,38 Eur a neuhradený ostal zostatok ceny diela vo výške
44.035,74 Eur, ktorý žalovaný neuhradil.

25. Žalovaný sa v konaní bránil tvrdením, že vykonal na uvedený zostatok dlžnej sumy zápočet
svojich pohľadávok na základe jednostranného započítania zo dňa 13.04.2022 a neuhradený zostatok
predstavoval po takomto jednostrannom zápočte sumu 9.788,37 Eur. Žalobca namietal, že k doručeniu
tohto jednostranného zápočtu nikdy nedošlo ako aj to, že žalovaný nemohol jednostranne započítať
svoje nesplatné pohľadávky (zádržné) zo zmlúv o dielo voči splatným pohľadávkam žalobcu. Namietal,

že v zásielke odosielanej dňa 13.04.2022 žalovaný nedoručoval žalobcovi jednostranný zápočet, ale
návrh Dohody o zápočte, ktorý žalobca nepodpísal. Žalobca ďalej tvrdil, že pohľadávky žalovaného,
ktoré mali byť podľa žalovaného započítané jednostranným zápočtom zo dňa 13.04.2022, započítal
následne žalobca jednostranným zápočtom zo dňa 19.04.2022, avšak voči iným pohľadávkam, ktoré
evidoval voči žalovanému a nie na pohľadávku, ktorá je predmetom tohto konania. Tento jednostranný

zápočet žalobcu bol žalovanému doručovaný listinnou zásielkou, ktorú žalovaný dňa 21.04.2022
odmietolprevziaťaktorábolavrátenážalobcovispäťdňa25.04.2022,ďalejmuboldoručovanýajmailom
dňa 28.04.2022 v spise na č.l. 139, ako aj osobne za prítomnosti štyroch svedkov dňa 29.04.2022 podľa
záznamu v spise na č.l. 139pv. Žalovaný namietal, že toto doručenie bolo vykonané pod nátlakom.26. Podľa § 536 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej aj „ObZ“ ) zmluvou o dielo
sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

27. Podľa § 365 ods. 1 ObZ dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby
poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

28. Podľa § 369 ods. 1 ObZ, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti,

vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej
sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

29. Podľa § 369 ods. 2 ObZ, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť
úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

30. Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Obchodného zákonníka (ďalej aj „Nariadenia“) sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej
sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania
zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas
celého tohto kalendárneho polroka omeškania.

31. Podľa § 1 ods. 2 Nariadenia namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku
1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe
Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov;
takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.

32.Pozhodnotenískutočnostízistenýchzpredloženéhospisudospelodvolacísúdkzáveru,žesúdprvej
inštancie rozhodol vo veci v prvom výroku napadnutého rozhodnutia správne, keď zaviazal žalovaného
na zaplatenie dlžnej sumy 44.035,74 Eur s príslušenstvom. Podľa odvolacieho súdu okresný súd
neodňal žalovanému možnosť konať pred súdom a neporušil právo žalovaného na spravodlivý proces.

33. Odvolací súd posúdil napadnuté rozhodnutie okresného súdu v rozsahu a výhradne z dôvodov
uvedených žalobcom a žalovaným v podaných odvolaniach.

34. Odvolací súd najprv posudzoval odvolanie žalovaného proti prvému a tretiemu výroku

napadnutého rozhodnutia. Žalovaný v odvolaní namietal nedostatočne zistený skutkový stav veci,
ako aj nepreskúmateľnosť a zmätočnosť napadnutého rozhodnutia, čo predstavuje porušenie práva
žalovaného na spravodlivý proces podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP.

35. Nedostatočnosť zisteného skutkového stavu a absencia riadneho odôvodnenia, resp. zmätočnosť

napadnutého rozhodnutia mala spočívať v tom, že okresný súd prihliadal na zápočet žalobcu voči
žalovanému napriek tomu, že k nemu malo dôjsť neakceptovateľným spôsobom, čo okresný súd
riadne neskúmal a taktiež sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s tvrdením žalovaného o prevzatí
jednostranného zápočtu žalovaným dňa 29.04.2022, ku ktorému malo dôjsť pod nátlakom. S uvedenými
odvolacími dôvodmi sa odvolací súd nestotožnil.

36. Na prvom mieste odvolací súd zdôrazňuje, že predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie
sumy 44.035,74 Eur s príslušenstvom, ktorá suma predstavuje neuhradený zostatok dohodnutej ceny
diela, pričom okresný súd vychádzal z vykonaného dokazovania, a to z preukázanej skutočnosti
uzavretia Zmluvy o dielo č. 21040642 medzi stranami sporu dňa 02.11.2021, zo Súpisu vykonaných

prác a z Protokolu o odovzdaní a prevzatí prác, ktoré boli potvrdený obidvoma zmluvnými stranami,
z preukázaného vyúčtovania dohodnutej ceny diela žalobcom na ťarchu žalovaného vo faktúre č.
14210223 na sumu 96.705,12 Eur, ktorá suma bola znížená na základe písomne uzavretej Dohody o
započítaní zo dňa 30.12.2021 o sumu 52.669,38 Eur a teda mal preukázaný neuhradený zostatok ceny
diela vo výške 44.035,74 Eur. Okresný súd teda konštatoval existenciu zmluvného vzťahu, a to Zmluvy o

dielo medzi stranami konania, konštatoval preukázanie vykonania prác na základe Súpisu vykonaných
prác a podpísaného Protokolu o odovzdaní a prevzatí prác, ako aj čiastočný zánik žalobcom vzniknutého
nároku na zaplatenie dohodnutej ceny diela na základe Dohody o započítaní zo dňa 30.12.2021.37. Pokiaľ v odvolaní žalovaný vytýkal, že zo strany žalobcu mali byť následne neakceptovateľným
spôsobom dňa 19.04.2022 jednostranne započítané iné pohľadávky žalobcu, ktoré nie sú predmetom
tohto konania, voči pohľadávkam žalovaného, jedná sa o irelevantnú skutkovú okolnosť, ako to uviedol

aj žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného. Na uplatnený nárok žalobcu nemal žiaden vplyv
jednostranný zápočet žalobcu zo dňa 19.04.2022, keďže predmetom tohto jednostranného zápočtu
nebola pohľadávka žalobcu, ktorá je predmetom tohto konania.

38. Žalovaný v odvolaní poukazoval na to, že k tomuto jednostrannému zápočtu malo dôjsť zo strany

žalobcuneakceptovateľnýmspôsobom.Žalovanývodvolaníneuviedol,čoznamená„neakceptovateľný“
spôsob zápočtu. Je povinnosťou odvolateľa vymedziť odvolacie dôvody dostatočne jasne, určite a
zrozumiteľne tak, aby bolo umožnené odvolaciemu súdu vykonať prieskum napadnutého rozhodnutia z
dôvodovuvedenýchodvolateľomvodvolaní.Pokiaľodvolateľvšeobecneformulujesvojevýhrady,potom
je možné sa len domnievať a predpokladať, čo nimi mienil preukázať, resp. akú nesprávnosť mienil
vytýkať napadnutému rozhodnutiu. Z podaného odvolania nie je zrejmé, čo mal žalovaný na mysli, keď

namietal„neakceptovateľný“spôsobzapočítania,čonebolookresnýmsúdomriadneskúmané.Odvolací
súd opakuje, že uvedený jednostranný zápočet žalobcu zo dňa 19.04.2022 nesúvisí s predmetom
sporu. Žalovaný v priebehu konania nenamietal Dohodu o vzájomnom započítaní podpísanú stranami
sporu dňa 30.12.2021, namietal a v odvolaní všeobecne poukazoval na neakceptovateľný spôsob
jednostranného zápočtu zo strany žalobcu.

39. Odvolací súd sa môže len domnievať, že tým mienil žalovaný poukázať na to, že už pred
jednostranným zápočtom žalobcu zo dňa 19.04.2022 mal žalovaný vykonať jednostranný zápočet
svojich nesplatných pohľadávok voči žalobcom uplatnenému nároku v tomto konaní. Odvolací súd
zdôrazňuje, že žalovaný takto konkrétne odvolací dôvod nevymedzil, skutkovo nevymedzil v odvolaní

„neakceptovateľný“ spôsob zápočtu žalobcu zo dňa 19.04.2022 a neuviedol ani vecný súvis s nárokom
uplatneným žalobou.

40. Odvolací súd preto nad rámec riadne uvedených odvolacích dôvodov, avšak z dôvodu komplexného
posúdenia vzťahu medzi stranami sporu poukazuje na to, že ak týmto „neakceptovateľným“ spôsobom

zápočtumienilžalovanýpoukázaťnato,žeužpredjednostrannýmzápočtomžalobcuzodňa19.04.2022
vykonal svoj jednostranný zápočet zo dňa 13.04.2022 práve na časť pohľadávky uplatnenej v tomto
konaní, okresný súd správne v napadnutom rozhodnutí uviedol, že nemal preukázané doručenie tohto
jednostranného zápočtu zo strany žalovaného žalobcovi (bod 16. na str. 7 odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia). Okresný súd v bode 15. na str. 6 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia poukázal

na to, že žalovaný dňa 13.04.2022 zaslal žalobcovi na potvrdenie Dohodu o vzájomnom započítaní
zo dňa 13.04.2022, pričom však túto Dohodu žalobca nepodpísal. Navyše zdôraznil, že žalovaný
jednostranne ani nemohol započítať svoju nesplatnú pohľadávku voči splatným pohľadávkam žalobcu
s odkazom na ustanovenie § 359 ObZ a § 581 ods. 2 OZ. Pre rozhodnutie vo veci je preto podstatné
konštatovanie okresného súdu o tom, že žalovaný nepreukázal doručenie jednostranného zápočtu

zo dňa 13.04.2022 žalobcovi, keďže na základe listinných dokladov predložených zo strany žalobcu
mal preukázané, že touto zásielkou zo dňa 13.04.2022 žalovaný doručoval žalobcovi nie jednostranný
zápočet, ale návrh Dohody o započítaní, ktorý však žalobca nepodpísal. Na základe takto zisteného
skutkového stavu preto okresný súd správne konštatoval nepreukázanie doručenia jednostranného
zápočtu žalovaného zo dňa 13.04.2022, t.j. nepreukázanie zániku pohľadávky žalobcu uplatnenej

v tomto konaní. Tvrdenia žalovaného spochybňujúce následný jednostranný zápočet žalobcu voči
žalovanému zo dňa 19.04.2022, preto voči nároku uplatnenému v žalobe nemajú žiaden relevantný
význam.

41.Tiežtvrdeniežalovanéhotýkajúcesapodpísaniazáznamuzodňa29.04.2022konateľomžalovaného

o doručení jednostranného zápočtu žalobcu zo dňa 19.04.2022 za prítomnosti tretích osôb, je vo vzťahu
k predmetu tohto konania irelevantné, vzhľadom k tomu, že predmetom tohto jednostranného zápočtu
neboli pohľadávky žalobcu, ktoré sú predmetom tohto konania.

42. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalobca, ako to uviedol okresný súd v napadnutom rozhodnutí,

doručovaljednostrannýzápočetzodňa19.04.2022žalovanémuajpoštoudňa20.04.2022(podacíhárok
v spise na č.l. 137), ktorá zásielka sa vrátila žalobcovi ako neprevzatá žalovaným s poznámkou, že
žalovaný odmietol zásielku prevziať dňa 21.04.2022, ako to vyplýva z dokladu o priebehu doručovania
tejto zásielky v spise na čísle listu 137pv a z kópie vrátenej zásielky na č.l. 138pv. Odvolací súdkonštatuje,žeužkudňu21.04.2022sauvedenýjednostrannýzápočetžalobcuzodňa19.04.2022dostal
do sféry dispozície žalovaného, čím nastali účinky doručenia tohto jednostranného zápočtu žalobcu.
Napriek tomu, že uvedená skutočnosť je pre rozhodnutie vo veci irelevantná, odvolací súd poukazuje na

uvedenú skutočnosť. Vychádzajúc z teórie dôjdenia právneho úkonu podľa § 45 Občianskeho zákonníka
a v súlade s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu SR sa tento jednostranný zápočet dostal do sféry
dispozície žalovaného najneskôr ku dňu 21.04.2022, čím nastali účinky jeho doručenia žalovanému.
Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.01.2018 sp. zn. 4Obdo/73/2016 zverejnené v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. R 85/2018 okrem iného vyplýva: „Ak bola

výpoveď zmluvy doručovaná poštou, pre začatie plynutia výpovednej doby je rozhodujúci deň, kedy
bolo oznámenie o uložení doručovanej zásielky na pošte vhodené do poštovej schránky adresáta, bez
ohľadu na to, kedy si adresát uloženú zásielku na pošte vyzdvihol.“ Z ďalšieho rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 5Cdo/129/2010 (R 27/2011) okrem iného vyplýva, že prejav vôle dôjde neprítomnej
osobe vtedy, keď sa ocitne vo sfére jej dispozície, pričom tým možno rozumieť dôjdenie prejavu vôle
do takej sféry, v rámci ktorej možno rozumne očakávať, že sa adresát s obsahom danej písomnosti

oboznámi. Posudzovanie situácie z objektívneho hľadiska posilňuje dobromyseľnosť aj právnu istotu
subjektov právnych vzťahov.

43. Odvolací súd preto konštatuje, že pokiaľ žalovaný podľa záznamu na doručovanej zásielke odmietol
dňa 21.04.2022 prevziať zásielku, ktorá obsahovala jednostranný zápočet, potom sa týmto dňom

považuje toto jednostranné započítanie žalobcu zo dňa 19.04.2022 za doručené žalovanému, pretože
týmto okamihom mal žalovaný objektívne možnosť sa s danou zásielkou oboznámiť, pričom tak neurobil
z dôvodu, že ju odmietol prevziať. Pre posúdenie doručenia prejavu vôle pri jednostrannom právnom
úkone voči neprítomnej osobe je preto podstatná možnosť adresáta oboznámiť sa s obsahom zásielky
a nie to, či sa s ním aj reálne oboznámil. Pokiaľ bolo preukázané, že zásielka žalobcu obsahujúca

jednostranný zápočet sa dostala do sféry dispozície žalovaného, keď tento ju odmietol prevziať dňa
21.04.2022, nastali účinky doručenia tohto jednostranného zápočtu žalovanému. Aj z tohto dôvodu preto
tvrdenie žalovaného o doručení tejto zásielky pod nátlakom osobne za prítomnosti štyroch svedkov dňa
29.04.2022 je irelevantné, nemajúce vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.

44. Pokiaľ preto okresný súd vo výroku I. zaviazal žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy
s príslušenstvom, vychádzal z dostatočne zisteného skutkového stavu, zo správne posúdenej existencie
zmluvného vzťahu medzi stranami sporu, ako aj zo záveru o vzniku nároku žalobcu na zaplatenie ceny
diela, ktorá bola čiastočne znížená Dohodou o započítaní zo dňa 30.12.2021. Žalovaný v priebehu
konania, ani v odvolaní neuviedol žiadne skutkové a právne skutočnosti majúce vplyv na vecne správny

záver okresného súdu o dôvodnosti žalobcom uplatneného nároku.

45. Ak teda žalovaný v odvolaní vytýkal okresnému súdu riadne neskúmanie ním tvrdeného
neakceptovateľného spôsobu jednostranného zápočtu žalobcu a doručenie tohto jednostranného
zápočtu pod nátlakom, jedná sa o irelevantné skutočnosti nemajúce vplyv na rozhodnutie vo veci. Pokiaľ

pretožalovanývytýkalnapadnutémurozhodnutiunedostatočnéodôvodnenieajehonepreskúmateľnosť,
vzhľadom na zistenie podstatných, rozhodujúcich skutočností o existencii zmluvného vzťahu, o
preukázaní vzniku nároku na zaplatenie ceny diela a zániku jej časti na základe zápočtu zo
dňa 31.12.2021, zodpovedá potom napadnuté rozhodnutie vykonanému dokazovaniu a obsahuje aj
dostatočné odôvodnenie. Odvolací súd preto neprihliadol na námietku žalovaného o nedostatočnom

odôvodneníazmätočnostinapadnutéhorozhodnutia.ZustálenejjudikatúryÚstavnéhosúduSRvyplýva,
že odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument, ale
iba na tie, ktoré majú význam pre rozhodnutie a zostali sporné (napr. nález Ústavného súdu SR
sp. zn. II. ÚS 78/05 zo dňa 16.03.2005). Okresný súd dostatočným spôsobom zistil skutkový stav a
dostatočne odôvodnil napadnuté rozhodnutie pre vecne správny záver v prvom výroku napadnutého

rozhodnutia o vzniku nároku žalobcu na zaplatenie zostatku neuhradenej ceny diela vo výške 44.035,74
Eur s príslušenstvom. Odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie v prvom výroku považoval za vecne
správne a podané odvolanie žalovaného považoval za nedôvodné.

46. Odvolací súd ďalej posudzoval odvolanie žalobcu, ktorý výslovne uviedol, že napáda aj I. výrok v

časti priznaného príslušenstva, t.j. úrokov z omeškania vo výške 8 % ročne z priznaných súm ako aj
celý výrok II. napadnutého rozhodnutia, ktorým bola vo zvyšnej časti príslušenstva žaloba zamietnutá.47. Odvolací súd konštatuje, že vo výroku I. napadnutého rozhodnutia bol žalovaný zaviazaný zaplatiť
žalobcovi istinu 44.035,74 Eur s 8 % úrokom z omeškania z konkrétnych súm, od konkrétnych dátumov
do zaplatenia. Pokiaľ výslovne podal žalobca odvolanie aj proti I. výroku v časti úrokov z omeškania,

jedná sa o odvolanie podané osobou, v ktorej prospech bol výrok I. napadnutého rozhodnutia vydaný.
Odvolací súd poukazuje na § 359 CSP, podľa ktorého odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané. Vzhľadom k tomu, že výrok I. priznáva žalobcovi istinu, ako aj 8 % úrok
z omeškania, jedná sa o rozhodnutie z procesného hľadiska v prospech žalobcu a preto žalobca nie
je oprávnenou osobou na podanie odvolania proti výroku I. napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd

preto odvolanie žalobcu proti prvému výroku napadnutého rozhodnutia odmietol ako odvolanie podané
neoprávnenou osobou podľa § 359 s použitím § 386 písm. b) CSP.

48. Žalobca namietal, že mu nebol priznaný ním uplatnený 9 % úrok z omeškania, ale len 8 % úrok z
omeškania, keď okresný súd v druhom výroku napadnutého rozhodnutia v časti úrokov z omeškania
nad priznanú sadzbu 8 % ročne (vo výroku I.) vo zvyšnej časti príslušenstva, t.j. úroku z omeškania vo

výške 1 % ročne, žalobu zamietol.

49. Odvolací súd konštatuje, ako to uviedol žalobca v odvolaní, že v žalobe sa žalobca domáhal
zaplatenia úroku z omeškania 9 % ročne. Na pojednávaní dňa 05.05.2023, na strane 13 zápisnice (v
spise na č.l. 188) žalobca jednoznačne zopakoval a potvrdil, že si uplatňuje úroky z omeškania v sadzbe

9 % ročne podľa § 1 ods. 2 Nariadenia vlády číslo 21/2013 Z.z.

50. Úroky z omeškania podľa Obchodného zákonníka je možné priznať podľa § 1 Nariadenia vlády č.
21/2013 Z.z. dvoma spôsobmi. Buď sa jedná o úrok z omeškania vo výške základnej úrokovej sadzby
Európskej centrálnej banky (ECB) platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania

zvýšený o 8 percentuálnych bodov a takto určená sadzba úroku z omeškania sa použije počas celého
kalendárneho polroka. Druhým spôsobom priznania je podľa § 1 ods. 2 Nariadenia vlády č. 21/2013
Z.z. úrok z omeškania v sadzbe rovnajúcej sa základnej úrokovej sadzbe ECB platnej k prvému dňu
omeškania zvýšenej o 9 percentuálnych bodov. Žalobca si uplatnil práve tento druhý spôsob priznania
úroku z omeškania, ktorý nie je závislý od premenlivej výšky základnej úrokovej sadzby ECB v každom

polroku omeškania podľa § 1 ods. 1 Nariadenia, ale je určený v jednej sadzbe podľa výšky základnej
úrokovej sadzby ECB platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o 9 percentuálnych bodov, ktorá
sadzba platí počas celej doby omeškania. Keďže v čase vzniku omeškania k 15.12.2021, t.j. ku dňu
nasledujúcemu po dni splatnosti faktúry č. 14210223, ktorá nastala dňa 14.12.2021 (t.j. 21 dní po
jej doručení žalovanému podľa dohodnutých zmluvných podmienok v čl. V. bod 5.2 zmluvy o dielo),

základná úroková sadzba ECB predstavovala 0 %, potom pri jej zvýšení o 9 percentuálnych bodov
predstavuje úrok z omeškania 9 % ročne. Odvolanie žalobcu proti výroku II. o zamietnutí úroku z
omeškania v sadzbe 1 % ročne nad priznanú sadzbu 8 % ročne je preto dôvodné.

51. Odvolací súd preto z dôvodu, že neboli splnené podmienky na zrušenie ani potvrdenie druhého

výroku napadnutého rozhodnutia zmenil podľa § 388 CSP výrok II. napadnutého rozhodnutia a priznal
žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 1 % ročne zo sumy 96.705,12 Eur od 15.12.2021 do 30.12.2021
a úrok z omeškania vo výške 1 % ročne zo sumy 44.035,74 Eur od 31.12.2021 do zaplatenia. V spojení
s potvrdeným výrokom I. napadnutého rozhodnutia, potom na základe takto zmeneného výroku II.
napadnutého rozhodnutia bola žalobcovi priznaná ním uplatnená výška úroku z omeškania v sadzbe 9

% ročne z uplatňovaných súm od uvedených dátumov.

52. Žalovaný podal odvolanie aj proti tretiemu výroku napadnutého rozhodnutia o náhrade trov konania.
Pretože žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, vzhľadom na potvrdenie výroku I. napadnutého
rozhodnutia a vzhľadom na zmenu výroku II. napadnutého rozhodnutia a priznania úroku z omeškania aj

v tej časti, v ktorej okresný súd pôvodne nárok žalobcu zamietol, potom okresný súd rozhodol správne,
keď v treťom výroku napadnutého rozhodnutia priznal žalobcovi ako strane úspešnej nárok na náhradu
trov konania podľa zásady úspechu v zmysle § 255 ods. 1 CSP v celom rozsahu voči žalovanému.

53. Odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie vo výroku I. a vo výroku III. potvrdil ako vecne správne

v zmysle § 387 ods. 1 CSP.54. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania sa odvolací súd riadil ustanovením
§ 255 ods. 1 s použitím § 396 ods. 1 CSP a žalobcovi ako úspešnej strane v odvolacom konaní priznal
nárok na ich náhradu voči žalovanému v rozsahu 100 %.

55. Aj po zohľadnení odmietnutia odvolania žalobcu proti výroku I. napadnutého rozhodnutia bol žalobca
v odvolacom konaní úspešný, pretože na základe ním podaného odvolania dosiahol požadovaný účel, a
to priznanie úroku z omeškania aj v tej časti, v ktorej okresný súd pôvodne jeho nárok zamietol vo výroku
II. napadnutého rozhodnutia, pričom odvolanie žalovaného nebolo úspešné a výrok I. napadnutého

rozhodnutia bol potvrdený. Pri posudzovaní úspechu strán sporu v odvolacom konaní to bol preto
žalobca, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný a preto mu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania voči žalovanému v celom rozsahu podľa zásady úspechu v spore.

56. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).