Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. november 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5Ek/442/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123240262
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Kocka
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6123240262.4

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48,
811 07 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 35 831 154, práv. zast.: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna
48, 811 07 Bratislava-Staré Mesto, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/X,
XXX XX D., o vymoženie 11.886,49 Eur s prísl., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Jany Debnárovej,
so sídlom exekútorského úradu D. E. X, XXX XX F., o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.

II. Oprávnenému ani povinnému náhradu trov n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 14.02.2023 domáhal od
povinného vymoženia 11.886,49 Eur s prísl. na základe exekučného titulu – platobného rozkazu

Okresného súdu Banská Bystrica, sp.zn. 15Up/1471/2022 zo dňa 04.11.2022.

2. Na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súd dňa 20.03.2023 poveril vykonaním
exekúcie súdneho exekútora JUDr. Janu Debnárovú, so sídlom exekútorského úradu D. E. X, XXX XX F..

3. Povinný vo veci podal v poradí 2. návrh na zastavenie exekúcie, v ktorom uviedol, že exekúcia

je neprípustná a v rozpore s Ústavou SR a únijným právom, pohľadávku neuznáva čo do dôvodu
a výšky a predmetné rozhodnutie je nespôsobilým exekučným titulom. Súd je zo zákona povinný skúmať
dôvody exekúcie ako aj samotný exekučný titul. Je sporné či príslušný súd preskúmal žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul a teda pri preskúmavaní mal a mohol zistiť súd
rozpor so zákonom. Spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a dodávateľ ju

pripravil na formulárovej zmluve. Dodávateľ použil nekalé obchodné praktiky a neinformoval spotrebiteľa
o dôsledkoch vyplývajúcich z jednotlivých ustanovení zmluvy a nekonal s odbornou starostlivosťou.
Rovnakoniejevsúladesúnijnýmprávomupozornenieexekútora,žetrovymôžubyťajvyššie.Vzhľadom
na uvedené žiadal, aby súd exekúciu zastavil a zároveň zaviazal na úhradu trov oprávneného.

4. K uvedenému podaniu sa vyjadril aj oprávnený, ktorá so zastavením exekúcie nesúhlasil.

5. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok"), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak:
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b) exekučný titul bol zrušený,

c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu
neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2),d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu,
e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo
niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj

bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak
od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

6. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku podať do 15 dní
od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie

exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

7. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie
môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí
ďalšíchnávrhochnazastavenieexekúciemôžepovinnýnamietaťlenskutočnosti,ktorénastalipopodaní

predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia,
ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.

8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.
Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa

k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor
vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie
exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

9. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a
rozhodneotrováchexekúcievrátaneurčeniaichvýšky;inaknávrhzamietne.Aksúdnávrhnazastavenie
exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie
je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

10. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia
exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného
konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení
uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie
exekúcie podal pričom súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného

titulu.

11. Ako to výslovne vyplýva z vyššie citovaného ustanovenia § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, povinný
môže podať opätovne návrh na zastavenie exekúcie, pričom zákon limituje povinného v tom rozsahu,
že povinný v poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže namietať len skutočnosti, ktoré

nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Ako to z dikcie ust. § 61 ods. 4
Exekučného poriadku vyplýva, tieto návrhy povinného na zastavenie exekúcie odkladný účinok nemajú.
Exekučný poriadok na základe uvedeného obmedzil povinného na podávanie opätovných návrhov na
zastavenie exekúcie z tých istých dôvodov, a preto ak by ďalší v poradí návrh povinného na zastavenie
exekúcie mal byť právne relevantný, musí v ňom povinný uviesť len tie skutočnosti, ktoré nastali po

predchádzajúcom návrhu na zastavenie exekúcie, o ktorom súd už rozhodol, pričom sa musí jednať o
skutočnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie
exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. Jedinou výnimkou zákonného
obmedzenia podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, predstavujú tie skutočnosti, ktoré povinný bez
vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.

12. Súd po preskúmaní podania povinného zistil, že väčšina skutočností uvádzaných povinným
(neprijateľnosť zmluvných podmienok, nespôsobilosť exekučného titulu, neuznanie vymáhaného
nároku, výška trov súdneho exekútora) nastala ešte pred podaním jeho prvého návrhu na zastavenie
exekúcie a preto súd, rešpektujúc zákonnú koncentráciu konania vyjadrenú v ustanovení § 61k

Exekučného poriadku, na tieto námietky v konaní neprihliadol. Súd rovnako poukazuje na to, že
podstatnú časť skutkových tvrdení už povinný uplatnil vo svojom prvom návrhu na zastavenie exekúcie,
o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté Uznesením, sp.zn. 5Ek/442/2023 zo dňa 17.07.2023.13. Pokiaľ ide o námietky povinného týkajúcich sa postupu súdneho exekútora, tak tu súd uvádza,
že predmetom návrhu na zastavenie exekúcie môžu byť len skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti
právoplatnéhoavykonateľnéhoexekučnéhotitulu.Exekučnýsúdnevykonávakontrolupostupusúdneho

exekútora pri vykonávaní exekúcie, nakoľko je plne v jeho kompetencii zvoliť spôsob vymáhania nároku
oprávneného a sám nesie aj prípadnú zodpovednosť za akékoľvek prípadné pochybenie, pričom aj
možný nesprávny postup v konaní nemá vplyv na dôvodnosť začatia a vedenia exekúcie, t.z. nezakladá
dôvod na jej zastavenie.

14. Vzhľadom na vyššie uvedené súd o návrhu povinného na zastavenie exekúcie rozhodol tak, že ho
v celom rozsahu zamietol ako nedôvodný.

15. Podľa § 199a ods. 1,2 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s

podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom
konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.

16. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia
trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.

17. Podľa § 199d ods. 1,2 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu
účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v
poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na
zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Povinný

má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak
mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu,
ktorý možno oprávnenému pričítať.

18. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát,

odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie
má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony
právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto
trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia
na vykonanie exekúcie.

19. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

20. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

21. O trovách povinného súd rozhodol tak, že mu ich náhradu nepriznal, nakoľko bol v konaní procesne

neúspešný a ani mu žiadne trovy nevznikli. Rovnako súd rozhodol aj o trovách oprávneného, keďže ten
si ich náhradu neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.