Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. november 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 26Co/11/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8320202343
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8320202343.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu

JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Jozefa Angeloviča, v právnej veci žalobcu: A. B. C., D. XX/X, XXX XX E.
F. G., IČO: XX XXX XXX,právne zastúpený Mgr. Mariánom Lipom, advokátom so sídlom Štefánikova
18, 066 01 Humenné, proti žalovanému: H. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/X, XXX XX J., právne
zastúpený Vlastou Pastorkovou, advokátkou so sídlom Strojárska 3998, 069 01 Snina, o náhradu škody
vo výške 10 000,- eur, o odvolaniach žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné
č. k. 7 Cob/63/2020- 200 z 10.10.2022 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v časti, v ktorej bola žaloba zamietnutá.

II. M e n í rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania tak, že žalovanému proti žalobcovi
priznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 %.

III. Žalovanému proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné ( ďalej len súd prvej inštancie ) v konaní o náhradu škody vo výške 10.000
eur rozhodol tak:

„Súd žalobu z a m i e t a.
Žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.“

2. Žalobca sa žalobou podanou dňa 17.07.2020 voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 10 000,-
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy odo dňa 11.06.2018 do zaplatenia
a náhrady trov konania.

3. Podanie žaloby odôvodnil tým, že žalobca je bývalým spoločníkom a konateľom obchodnej
spoločnosti PEMA GROUP, s.r.o.. Táto obchodná spoločnosť bola zrušená ku dňu 01.03.2016. So
spoločnosťou, ktorej menom konal žalovaný, uzavrel dňa 28.02.2013 kúpnu zmluvu, na jej základe
spoločnosti dodal tovar - stroje, a spoločnosť sa zaviazal zaplatiť dojednanú kúpnu cenu, to všetko
za podmienok v kúpnej zmluve stanovených. Celková kúpna cena za predmetné stroje činila čiastku
vo výške 15 000,- eur bez DPH, t.j. celkom sumu 18 000,- eur vrátane DPH. Kúpna cena strojov
je ku dňu spísania tejto žaloby dávno po splatnosti. V rozpore so zmluvou však spoločnosť za stroje

uhradila len čiastku vo výške 8 000,- eur, tzn. ani nie polovicu kúpnej ceny, pričom neuhradená
časť pohľadávky činí 10 000,- eur.4. Poukázal, že podľa článku VI kúpnej zmluvy „ Zmluvné strany sa dohodli, že kupujúci nadobúda
vlastnícke právo k tovaru až po zaplatení celej kúpnej ceny, takže tovar zostáva vo vlastníctve
predávajúceho až do úplného splatenia celej kúpnej ceny podľa Čl. II., do toho času ale bez akýchkoľvek

užívacích obmedzení, viazaných na miesto a čas zo strany predávajúceho k užívaniu predmetu zmluvy
kupujúcim. Nebezpečenstvo škody na tovare prechádza na kupujúceho prevzatím tovaru podľa ČI. IV

5. Uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že spoločnosť nezaplatila zďaleka celú kúpnu cenu strojov,
nestala sa nikdy vlastníkom strojov, a vlastníkom je stále on. Zmluvné strany v tomto prípade

dojednali tzv. výhradu vlastníctva, keď on zostáva až do zaplatenia celej kúpnej ceny tovaru jeho
vlastníkom. Napriek vyššie uvedenému však žalovaný menom spoločnosti bez akéhokoľvek vedomia
a bez akéhokoľvek jeho súhlasu, všetok tovar - predmetné stroje - daroval tretiemu subjektu, a to
konkrétne A. K. L., IČO: XXX XX XXX, so sídlom: XXXXX M. F. N., J. XXXX/XX. Žalovaný tak menom
spoločnosti zneužil jeho majetok veľkej hodnoty, aby vo vzťahu k tretej osobe vyriešil dlhy spoločnosti z
podnikateľskej činnosti. Týmto svojim jednaním spôsobil žalovaný škodu vo výške 10 000,- eur, čo

zodpovedá neuhradenej časti kúpnej ceny tovaru.

6. Žalovaný bol za svoje vyššie uvedené jednanie právoplatne odsúdený, a to rozsudkom Okresného
súdu Humenné zo dňa 04 06.2018, sp. zn.: 1T/93/2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove
zo dňa 07.11.2019, sp. zn.: 3To/44/2018. Konkrétne bol žalovaný právoplatne uznaný za vinného, že

ako konateľ spoločnosti uzatvoril s žalovaným predmetnú kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol nákup
strojných zariadení za kúpnu cenu 18 000,- eur s výhradou vlastníctva k tovaru až do úplného zaplatenia
kúpnej ceny, pričom za tieto uhradil len časť ceny spolu vo výške 8 000,- eur a následne napriek výhrade
vlastníctva žalobcu predmetné strojné zariadenia darovacou zmluvou daroval do výlučného vlastníctva
A. K. L., čím takto spôsobil žalobcovi škodu vo výške 10 000,- eur. V predmetnom trestnom konaní bol

so svojim nárokom na náhradu škody vo výške 10 000,- eur odkázaný na civilný proces.

7. Po žalovanom žiada aj uhradenie úrokov z omeškania v zákonnej výške 5 % z dlžnej čiastky ročne.
Žalovaný sa o tom, že žalobca voči nemu v rámci trestného konania uplatnil nárok na náhradu škody
dozvedel najneskôr na hlavnom pojednávaní konanom dňa 04.06.2018, avšak žalovaný do dnešného

dňa škodu nenahradil. Požaduje teda úroky z omeškania za dobu od 11.06.2018, tj. týždeň po konaní
hlavného pojednávania) do zaplatenia.

8. Súd vo veci rozhodol v skrátenom konaní vydaním platobného rozkazu č.k. 7Cb/63/2020-15 zo dňa
22.07.2018. Žalovaný podal voči nemu v zákonnej lehote odpor. Jeho podanie odôvodnil tým, že nebol

v žiadnom právnom vzťahu so žalobcom, teda v danom prípade absentuje jeho pasívna legitimácia
žalovaného. Uviedol, že žalobca si svoj nárok mal uplatniť riadne a včas a to voči spoločnosti, s ktorou
uzavrel kúpnu zmluvu zo dňa 28.02.2013, a to voči spoločnosti PEMA GROUP s.r.o., respektíve voči jej
nástupcovi spoločnosti RIGA s.r.o. Namietal aj právny dôvod na základe ktorého si žalobca uplatňuje
nárok, čo vyplýva aj z predložených listín, doložených žalobcom, a to z odôvodnenia rozsudkov, a to

že, spoločnosť PEMA GROUP s.r.o. nenadobudla vlastnícke právo k prevádzaným strojom a následne
nemohla k nim previesť vlastnícke právo prostredníctvom darovacej zmluvy a teda vlastníkom vecí je
stále žalobca a správne zvoleným právnym prostriedkom mala byť žaloba o ochranu vlastníckeho práva
voči držiteľovi hnuteľnej veci. Vzniesol tiež námietku premlčania žalobcovho nároku.

9. Súd sa oboznámil so žalobou a jej prílohami, pripojeným trestným spisom sp. zn. 1T/93/2017,
oznámením o ukončení leasingovej zmluvy, kúpnou zmluvou č. XXXXXXX/XX kúpnou zmluvou č.
XXXXXXX, darovacou zmluvou, výzvou žalobcu na vydanie strojov a odpoveďou na výzvu, znaleckým
posudkom, písomnými vyjadreniami strán sporu a prednesmi práv. zástupcov strán sporu a zistil
nasledovný skutkový stav veci:

10. Rozsudkom Okresného súdu Humenné č.k. 1T/93/2017-262 zo dňa 07.11.2018 bol žalovaný uznaní
vinným z prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona na tom skutkovom
základe, že ako konateľ spol. PEMA GROUP, s.r.o. so sídlom ul. Sládkovičova č. 326, Snina, IČO: 36 492
744, uzatvoril kúpnu zmluvu č. XXXXXXX zo dňa 28.02.2013 s predávajúcim A. B. C., majiteľom firmy A.

B. C., so sídlom O. D. XX/X, E. F. G.. IČO: XX XXX XXX, ktorej predmetom bol nákup strojných zariadení
- liniek Extrúder SJ B 65 v. č. 4410/2005/CE, Extrúder typ SJ-B 65 v. č. 4411/2005/CE a Rolomat typ
SHXJ- 1000/ROLO v. č. 74/2005/CE s príslušenstvom na výrobu PE fólií vo Vranove nad Topľou s
dohodnutou kúpnou cenou 18 000,- eur s výhradou vlastníctva k tovaru v prospech predávajúceho aždo úplného splatenia celej kúpnej ceny. pričom za tieto stroje uhradil len časť ceny v nepravidelných
splátkach. a to dňa 26.03.2013 v sume 3 000,- eur, dňa 16.05.2013 v sume 2 000,- eur, dňa 30.09.2013 v
sume 1 000.- eur. dňa 09.10.2014 v sume 1 000,- eur a dňa 25.02.2015 v sume 1 000,- eur, spolu uhradil

8 000,- eur na podnikateľský účet predávajúceho č. XXXXXXX/XXXX, a následne napriek výhrade
vlastníctva predávajúceho k tovaru do úplného zaplatenia kúpnej ceny predmetné strojné zariadenia
darovacou zmluvou zo dňa 16.02.2016 daroval do výlučného vlastníctva podnikateľskému subjektu A.
K. L. MOPS, IČO: XXXXXXXX, so sídlom Ul. J. P. XXXX/XX, M. F. N., pričom v darovacej zmluve
tvrdil, že je právoplatným vlastníkom týchto strojných zariadení aj napriek tomu. že vedel, že za tieto

strojné zariadenia nezaplatil celú kúpnu cenu a teda nesplnil podmienku nadobudnutia vlastníckeho
práva uvedenú v článku VI. kúpnej zmluvy č. XXXXXXX uzavretej dňa 28.02.2013, čím takto spôsobil
A. B. C., miesto podnikania: Ul. D. XX/X, E. F. G., IČO: XXXXXXXX, škodu vo výške 10.000,- eur, si
prisvojil cudziu vec, ktorá mu bola zverená, a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu.

11. O náhrade škody súd rozhodol tak, že odkázal poškodeného A. B. C. s jeho uplatneným nárokom

na náhradu škody na civilný proces, pretože je zrejmé, že darovacia zmluva zo dňa 16.02.2016,
ktorou obvinený stroje daroval do výlučného vlastníctva podnikateľskému subjektu A. K. L. MOPS. IČO:
XXXXXXXX, so sídlom Ul. J. P. XXXX/XX, M. F. N., je absolútne neplatná nielen pre jej rozpor so
zákonom a je výsledkom trestného činu obvineného), ale aj pre ustanovenie čl. II.. darovacej zmluvy, z
ktorého plynie, že darom si ..darca rieši vo vzťahu k obdarovanému dlh z výkonu svojej podnikateľskej

činnosti. K darovaniu (donatio) dochádza darovacou zmluvou. Na základe darovacej zmluvy sa darca
zaväzuje poskytnúť obdarovanému určitú vec či veci bezodplatne a dobrovoľne, t. j. bez toho. aby na to
mal právnu povinnosť, a obdarovaný dar prijíma - darovanie nie je možné podmieňovať riešením dlhu z
výkonu svojej podnikateľskej činnosti. Ak teda ide o absolútne neplatný právny úkon (neplatná darovacia
zmluva), po zániku darovacieho vzťahu má darca právo na vrátenie veci na základe ustanovení § 451

až 459 Občianskeho zákonníka upravujúcich bezdôvodné obohatenie, ak sa jedná o hnuteľnú vec. V
prípade, že obvinenému bude vrátený dar (stroje), tieto môže vrátiť poškodenému, ktorý tak bude mať
nárok na náhradu škody - vo výške opotrebenia strojov.

12. V trestnom konaní bol ako svedok vypočutý A. K. L. a ten vo svoje výpovedi zo dňa 11.09.2017

uviedol, že v roku 2014 upravil a prenajal priestory haly žalovanému, ktorý si niekedy v jeseni roku 2014
doniesol svoju výrobnú technológiu a to vyfukovacie linky na výrobu fólli. Na priestory mali so žalovaným
spísanú nájomnú zmluvu. Následne mu žalovaný spôsobil dlh na nájomnom vo výške 16 000,- eur do
roku 2016 a za úpravu priestorov vo výške 25 000,- eur. Niekedy vo februári alebo marci roku 2016
žalovaný ukončil výrobu a mali jednanie o vyrovnanie dlhu cca vo výške 40 000,- eur. Žalovaný mu

ponúkol protihodnotu vyrovnania dlhu a to strojové zariadenie, ktoré nachádzalo v jeho prenajatých
priestoroch. Túto ponuku prijal a tak žalovaný spísal darovaciu zmluvu ako aj prílohu čo bolo predmetom
darovania - technologické zariadenie a príslušenstvo a inventárny zoznam. V ten deň prevzal zariadenia
z darovacej zmluvy. Tieto stroje sa v tom čase nachádzali v jeho hale. Nevedel, že strojové zariadenia
nie sú vo vlastníctve žalovaného. Uviedol, že žalobca od neho požadoval, aby si mohol stroje prezrieť,

najprv s tým súhlasil, potom vzhľadom na to že zistil čo žiada, že nie sú to tie stroje, tak mu to neumožnil.
Žalobca potom na tom ďalej netrval.

13. Svedok A. K. L. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že spoločnosť PEMA GROUP, s.r.o. bola v jeho
priestoroch v obci Belá nad Cirochou v prenájme na základe zmluvy o prenájme nebytových priestorov,

kde vyrábala fóliu a v jeho hale mala umiestnené aj stroje. Neskôr vznikol dlh na nájomnom a preto
sa dohodli, že tento dlh sa vyrovná uvedenými strojmi. Darovaciu zmluvu pripravil p. F., podpísali ju na
obecnom úrade. kde si dali overiť aj podpisy. On nemal vedomosť o tom, ako obžalovaný nadobudol
stroje a ani to nijako neskúmal. Podľa neho darovacia zmluva bola v poriadku. Darované stroje využíva
a podniká na nich. V čase darovania obžalovaným bolo treba na nich niečo opraviť, napr. prevodovky,

no podniká na nich doteraz, hoci sa kazia. Po nahliadnutí do predloženej fotodokumentácie nevedel
s určitosťou uviesť, ktoré z technologických zariadení uvedených v prílohe darovacej zmluvy sú stroje
ExtrúderSJB65v.č.4410/2005/CE,ExtrúdertypSJ-B65v.č.4411/2005/CEaRolomattypSHXJ-1000/
ROLO v. č. 74/2005/CE s príslušenstvom na výrobu PE fólií.

14. Ako svedok bol v trestnom konaní vypočutý aj žalobca, ktorý v rámci výsluchu na hlavnom
pojednávaní uviedol, že ako fyzická osoba podnikateľ podpísal zmluvu, ktorej predmetom boli stroje na
výrobu baliacej fólie, pričom tieto stroje ako vlastník predával kupujúcemu - firme PEMA GROUP, s.r.o.
za ktorú konal ako konateľ p. F., s ktorým sa dovtedy nepoznal. Okrem kúpnej zmluvy mali podpísanúaj nájomnú zmluvu - p. F. bol u neho v prenájme a z tohto nájomného vzťahu mu zostala nezaplatená
pohľadávka vo výške 7.000,- eur. Priebežne urgoval úhrady. na čo mu p. F. tvrdil, že sa nemusí báť, že
on vždy všetko zaplatí a že nie je nikomu nič dlžný. Urgoval ho telefonicky aj osobne. Z kúpnej zmluvy

bola zaplatená suma vo viacerých splátkach spolu 8.000,- eur a zostal dlh 10.000,- eur. Pôvodne bolo v
zmluve dohodnuté, že odpredané stroje neopustia jeho halu, v ktorej bol p. F. v prenájme. Neskôr však
súhlasil so zmenou, že obvinený mohol tieto stroje presťahovať, pretože mu tvrdil, že si nájde halu bližšie
k mestu Snina, kde má sídlo. Stroje obvinený odsťahoval v čase, keď on bol mimo Slovenska a až po
návrate sa dozvedel, že tam stroje nie sú. Stále ho však ubezpečoval, že to zaplatí, len nech počká. Až

po zistení, že stroje už nemá, začal konať. Dozvedel sa to od náhodných známych, že jeho stroje už
užíva p. L.. Na jeho dotaz mu p. F. povedal, že stroje už nemá a daroval ich p. L., takže si má ísť' pre
nich k nemu. Po oslovení mu p. L. najprv povedal, že stroje potrebuje a zaplatí mu sumu 10.000,- eur,
čo bola jeho pohľadávka za kúpnu cenu na stroje. Oznámil mu preto číslo účtu, no on nič neplatil. Stroje
majú 6 metrov výšku a má informácie. že sa u neho nachádzajú. Nie je pravdivé tvrdenie, že stroje boli
rozkradnuté, resp. je to pravda čiastočne. Stroje boli tri, z toho jeden - rolomat - bol úplne nový. Dva

stroje - extrudéry boli zdemontované, chýbali v nich súčiastky, a preto ich cena bola taká nízka. Nákupná
cena za tieto stroje bola spolu vyše 3 mil. Sk, za takúto cenu ich on kupoval, pričom rolomat stál vyše
20.000,- eur. Cena strojov bola v skutočnosti vyššia než sa dohodli.

15. Krajský súd v Prešove rozsudkom č.k. 3To/44/2018-296 zo dňa 07.11.2019 napadnutý prvoinštančný

rozsudok odvolaním obžalovaného ( t.j. žalovaného v danej právnej veci) a poškodeného ( t.j. žalobcu v
danejprávnejveci) zrušilvovýrokuotrestneaotrestenanovorozhodol.Vodôvodneníuviedol,žepokiaľ
ide o výrok o náhrade škody, tu sa krajský súd stotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa, ktorý
vyjadril v napadnutom rozsudku. Poškodený A. B. C. je naďalej vlastníkom predmetných strojov a podľa
dôkazov nachádzajúcich sa v spise, A. K. L., ako svedok, dňa 29.05.2017 po poučení o trestnoprávnych

následkoch svojej výpovede uviedol, že od obžalovaného prevzal stroje, ktoré dodnes používa na
výrobu. Obžalovaný potvrdil vo svojich výpovediach, že stroje, ktorých vlastníkom je poškodený A.
C., daroval A. L., pričom poškodenému odovzdal aj fotografie týchto strojov. Vzhľadom na uvedené
vlastnícke vzťahy, kde darovacia zmluva uzavretá medzi obžalovaným a A. L. je neplatná, a ako už bolo
uvedené, stroje vlastní poškodený, bol aj krajský súd toho názoru, že o nároku poškodeného je potrebné

rozhodnúť v občianskom súdnom konaní, prípadne je možné uzavrieť mimosúdne dohody, by malo byť
v záujme všetkých spomínaných subjektov, vrátane obžalovaného, napraviť tento stav.

16. Na základe kúpnej zmluvy č. XXXXXXX/XX uzatvorenej medzi žalobcom ako nájomcom, spol.
ČSOB Leasing, a.s. ako kupujúcim, spo. FIAM, s.r.o. ako predávajúcim, ktorej predmetom bola dodávka

hnuteľných vecí - Linka na vyfukovanie fólie SandiSJ-B65-1 v počte 2 ks, zvárací automat Sandi
SHJX-1000, kupujúci mal použiť predmet zmluvy ako predmet finančného leasingu pre leasingovú
zmluvu č. XXXXXXX I. zo dňa 31.01.2005, uzatvorenú medzi kupujúcim ako prenajímateľom a
žalovaným ako nájomcom. Kupujúci sa zaviazal zaplatiť predávajúcemu za dodanie PZ kúpnu cenu 3
000 000,- Sk a k tomu sa zaviazal zaplatiť DPH.

17. Z oznámenia o riadnom ukončení leasingovej zmluvy zo dňa 18.05.2010 spol. ČSOB leasing, a.s.
vyplýva, leasingová zmluva uzatvorená so žalobcom dňa 25.05.2005 č. Q., bola riadne ukončená.
Obstarávacia cena predmetu leasingu bola 118 502,29 eur s DPH.

18. Podľa kúpnej zmluvy č. XXXXXXX uzavretej dňa 28.02.2013 medzi žalobcom ako predávajúcim a
spol. PEMA GROUP, s.r.o. ako kupujúcim, predávajúci sa zaviazal dodať kupujúcemu použitý predmet
kúpy: Extrúdor SJ-B65-1, výr. č. 4410/2005/CE, Extrúdor SJ-B65-1, výr. č. 4411/2005/CE, Rolomat
SHJX-1000/rolo, výr. č. 74/2005/CE a žalovaný sa zavizal zaplatiť kúpnu cenu vo výške 18 000,- eur
s DPH.

19. V Zmysle Čl. VI. - nadobudnutie vlastníckeho práva, bod VI.1 kúpnej zmluvy, zmluvné strany sa
dohodli, že kupujúci nadobúda vlastnícke právo k tovaru až po zaplatený celej kúpnej ceny, takže tovar
zostáva vo vlastníctve predávajúceho až do úplného splatenia celej kúpnej ceny podľa čl. II, do toho
času ale bez akýchkoľvek užívacích obmedzení, viazaných na miesto a čas zo strany predávajúceho

k užívaniu predmetu zmluvy kupujúcim, Nebezpečenstvo škody prechádza na kupujúceho prevzatím
tovaru.20. Konateľ spoločnosti Pema Group, s.r.o., - H. F., Darovacou zmluvou zo dňa 16.02.2016 v mene
spoločnosti strojové zariadenie daroval subjektu A. K. L. MOPS, a to bezodplatne.

21. Žalobca výzvou na vydanie strojov a na mimosúdne riešenie veci zo dňa 08.03.2017 adresovanou
A. K. L. MOPS vyzval adresáta na vydanie hnuteľných vecí 2x Extrúdor SJ-B65-1, Rolomat SHJX-1000/
rolo. Uviedol, že on je vlastníkom zariadení a preto ho vyzval na ich okamžité vydanie. Zároveň uviedol,
že v prípade záujmu, je ochodtný jednať aj odpredaji týchto vecí.

22. L. L. R. ako splnomocnený zástupca A. K. L. listom zo dňa 23.03.2017 upovedomil žalobcu, že p. L.
stroje neužíva. Stroje nadobudol na základe darovacej zmluve z ktorej je zrejmé označenie strojov. Pán
L. používa pri svojej výrobe viacero liniek na spracovanie granulátu, ktoré nadobudol z rôznych zdrojov,
avšak žalobcom označené stroje neužíva.

23. Zo znaleckého posudku S.. A. T. J. č. X/XXXX zo dňa 31.01.2022 vyplýva, že bol žalobcom

požiadaný o stanovenie všeobecnej hodnoty prevádzkového súboru 3 ks technologických zariadení:
Extrúder-2ks,zariadenienavýrobuLDPEvriec.Znalecprivypracovaníposudkuvychádzalzpodkladov:
objednávka zo dňa 26.01.2022, kúpna zmluva č. XXXXXXX/XX zo dňa 31.01.2005, kúpna zmluva č.
XXXXXXX zo dňa 28.02.2013, technické údaje posudzovaných zariadení obstarané znalcom, obhliadka
ohodnocovaných vecí nebola vykonaná, ústne informácie o technickom stave ohodnocovaných zložiek

od majiteľa, technické podklady a cenové podklady týkajúce sa relevantnej časti trhu.

24. Znalec vychádzal z údajov uvedených žalobcom a to, že zariadenia boli v trojzmennej prevádzka cca
do 01.07.2005 a potom nepracovali až do 28.02.2013, obdobie od 28.02.2016 je prevádzkovo neznáme.

25. Znalec určil všeobecnú hodnotu strojových zariadení k 28.02.2013 v režime ak by boli zapojené do
trojzmennej prevádzky nasledovne: zariadenie na výrobu vyfukovanej fólie SJ-B65-1, výr. číslo 4410 -
25 544,- eur bez DPH, s DPH 30 652,80 eur, zariadenie na výrobu vyfukovanej fólie SJ-B65-1, výr. číslo
4411 - 25 544,- eur bez DPD, s DPH 30 652,80 eur, zariadenie na výroku LDPE vriec, SHJX-1000, výr.
č. 74/2005/C - 12 831,- eur bez DPH, s DPH 15 397,20 eur.

26. Znalec určil všeobecnú hodnotu strojových zariadení za obdobie 28.02.2013 - 16.02.2013 v režime
ak by boli zapojené do jednozmennej prevádzky nasledovne: zariadenie na výrobu vyfukovanej fólie SJ-
B65-1, výr. číslo 4410 - 14 849,- eur bez DPD, s DPH 17 819,- eur, zariadenie na výrobu vyfukovanej
fólie SJ-B65-1, výr. číslo 4411 - 14 849,- eur bez DPH, s DPH 17 819,- eur, zariadenie na výroku LDPE

vriec, SHJX-1000, výr. č. 74/2005/C - 6 889,- eur bez DPH, s DPH 8 267,- eur.

27. Znalec určil všeobecnú hodnotu strojových zariadení k za obdobie 28.02.2013 - 16.02.2013 v režime
ak by boli zapojené do trojzmennej prevádzky nasledovne: zariadenie na výrobu vyfukovanej fólie SJ-
B65-1, výr. číslo 4410 - 7 765,- eur bez DPD, s DPH 9 318,- eur, zariadenie na výrobu vyfukovanej fólie

SJ-B65-1, výr. číslo 4411 - 7 765,- eur bez DPH, s DPH 9 318,- eur, zariadenie na výroku LDPE vriec,
SHJX-1000, výr. č. 74/2005/C - 3 602,- eur bez DPH, s DPH 4 322,- eur.

28. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 19.11.2020 uviedol, že sa v tomto konaní sa
domáha voči žalovanému náhrady škody, a to škody spôsobenej žalovaným spáchaním trestného činu

sprenevery, za ktorý bol žalovaný právoplatne odsúdený. Priamo vo výroku odsudzujúceho rozsudku
trestné súdy konštatovali, že žalovaný spôsobil svojim trestným činom žalobcovi škodu vo výške 10
000,- eur. Pripomenul, že civilný súd je viazaný právoplatným rozsudkom trestného súdu o tom,
či bol spáchaný trestný čin a kto tento čin spáchal. Nejde teda vôbec o uplatňovanie nároku voči
spoločnosti PEMA GROUP s.r.o., resp. jeho právnemu nástupcovi, ako sa snaží nadniesť žalovaný, ale

o uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej trestným činom spáchaným žalovaným, na ktorú má
zákonný nárok. Predmetné stroje mu neboli do dnešného dňa vrátené (držiteľ týchto strojov prejavil po
skončenítrestnéhokonaniavôľustroježalobcovivrátiť,aleakopredmetnéstrojeprezentovaldoslovalen
bezcennú kopu šrotu). Spôsobená škoda mu nebola akokoľvek kýmkoľvek kompenzovaná. Táto žaloba
na náhradu škody spôsobenej spáchaním trestného činu je teda úplne na mieste. Čo sa týka údajného

premlčania jeho nároku, tak ani toto sa nezakladá na skutočnosti, pretože si riadne uplatnil svoj nárok
na náhradu škody v trestnom konaní a to 29.05.2017 a po túto dobu až do skončenia trestného konania
bol beh premlčacej doby prerušený. Nárok teda nie je premlčaný.29. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 15.01.2021 uviedol, že zotrváva na názore,
že žalobca si svoj nárok mal uplatniť riadne a včas a to voči spoločnosti, s ktorou uzavrel kúpnu
zmluvu zo dňa 28.02.2013, a to voči spoločnosti PEMA GROUP s.r.o., respektíve voči jej nástupcovi

spoločnosti RIGA s.r.o. Taktiež je toho názoru, že žalobcovi nič nebránilo, aby svoj „údajný“ nárok uplatnil
v občianskom konaní skôr, t. j. v priebehu trestného konania. A aj z týchto dôvodov považuje nárok
požadovaný žalobou za premlčaný. Nadväzujúc na tvrdenie žalobcu, že „držiteľ týchto strojov prejavil
po skončení trestného konania vôľu stroje žalobcovi vrátiť“, zdôraznil, že správne zvoleným právnym
prostriedkom mala byť žaloba o ochranu vlastníckeho práva voči držiteľovi hnuteľnej veci, o ktorom

má žalobca vedomosť. Vlastníkom strojov je stále žalobca a spoločnosť PEMA GROUP s.r.o. nikdy
nenadobudla vlastnícke právo k prevádzaným strojom a následne nemohla k nim previesť vlastnícke
právo prostredníctvom darovacej zmluvy.

30. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 10.06.2021 uviedol, že výška skutočnej škody jemu spôsobenej
prevyšuje 10 000,- eur. Vlastnícke právo k strojom prešlo na neho na základe leasingovej zmluvy a to

ku dňu 25.05.2010. obstarávacia cena činila čiastku vo výške 118 502,29 eur. V dobe keď uzatvoril so
spol. PEMA GROUP, s.r.o. zmluvu, boli tieto stroje takmer nepoužité. Reálna hodnota strojov vysoko
prevyšovala čiastku 18 000,- eur, ktorá bola dohodnutá ako kúpna cena. Za túto cenu stroje predal za
túto čiastku z dôvodu, že táto spoločnosť bola u neho v nájme a teda počítal s príjmom na nájomnom.
Dojednaná kúpna cena teda nezodpovedala reálnej hodnote strojov, ktorá bola oproti kúpnej cene

nepomerne vyššia. Tomu zodpovedá aj skutočnosť, že darovaním predmetných strojov A. K. L. žalovaný
vyrovnal svoj dlh vo výške cca 40 000,- eur. Aj z toho je úplne zrejmé, že reálna hodnota strojov ďaleko
prevyšovala čiastku 10 000,- eur. V čase keď žalovaný stroje odviezol z jeho areálu, zvárací stroj -
ROLOMAT, bol prakticky nepoužitý.

31. Právny zástupca žalobcu vo svojom prednese uviedol, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná,
nakoľko všetky atribúty náhrady škody, teda tak protiprávny úkon, vznik škody a príčinná súvislosť
medzi protiprávnym konaním a vznikom škody v danom konaní je jasne preukázaná. Pojmovým znakom
skutkovej podstaty sprenevery je disponovanie cudzou vecou mimo oprávnení, ktoré sú mu dané s
tým, že toto konanie, ak je naplnené, už predpokladá vo svojich pojmových znakoch vznik škody na

strane poškodeného. Jeho klient od samotného počiatku, od r. 2017, nie je mu možné nič vytknúť,
aby sa ako vlastník predmetných vecí, ktoré boli trestným konaním žalobcu odňaté z jeho dispozičnej
sféry, a teda vlastne odňaté z jeho vlastníckych oprávnení, tak ohľadom týchto tak podával trestné
oznámenie, ako sa aj domáhal vydania od tretích subjektov, čož teda už bolo nad rámec jeho povinností
a až v čase, kedy bol žalovaný uznaný za vinného zo spáchania trestného činu sprenevery, tak

keď bol odkázaný vo výroku rozhodnutia na civilné konanie, bol nútený podať túto žalobu. Pokiaľ
obrana žalovaného spočívala v okolnostiach, ktoré podľa nás nemajú súvis s týmto konaním, ktoré
sa týkali toho, že sa žalobca mal domáhať či už vydania veci od spoločnosti, ktorej bol konateľom
a spoločníkom žalovaným, čiže od spoločnosti PEMA GROUP alebo iných subjektov, tak darovacia
zmluva, ktorá založila trestnú zodpovednosť žalovaného, bola spísaná 16.02.2016. Spoločnosť PEMA

GROUP, ktorej bol konateľom a spoločníkom žalovaný, bola vymazaná z obchodného registra zlúčením
s inou spoločnosťou, a to spoločnosťou RIGA, s. r. o. ku dňu 10.03.2016. To je okamih, kedy obchodný
register zapísal toto zlúčenie. Ak aj v tomto konaní hľadáme určité spravodlivé a zákonné rozhodnutie, je
dôležité poukázať na tú skutočnosť, že žalovaný spreneveril majetok žalobcu 16.02.2016 a v absolútnej
tesnej súvislosti urobil kroky k tomu, aby bola spoločnosť PEMA GROUP vymazaná z obchodného

registra zlúčením s tou spoločnosť RIGA, s. r. o. Ak sa pozrieme na výpis spoločnosti RIGA, s. r. o.
z obchodného registra, tá spoločnosť má jediný predmet činnosti, kúpa tovar za účelom predaja atď.,
čiže najvšeobecnejší predmet činnosti, aký môže byť a je nástupníckou spoločnosťou možno 20 - 30
spoločností. K dnešnému dátumu je už takisto dávno vymazaná z obchodného registra. K výmazu došlo
08.01.2018. Darovacia zmluva, ktorá je súčasťou pripojeného trestného spisu, obsahovala dokonca

ustanovenie o tom, že žalovaný daruje tretiemu subjektu predmetné stroje, ktoré mu nepatrili s tým, že
tieto sa majú použiť na vyrovnanie jeho dlžôb alebo záväzkov voči tomu tretiemu subjektu v hodnote cca
40000,-eur.Vznikškody,toznamenáskutočnejškodynastranežalobcu,zníženiejehomajetkuodňatím
možnosti disponovať týmito svojimi troma hnuteľnými vecami, je takisto daná. Príčinná súvislosť medzi
protiprávnym úkonom žalovaného a vznikom tejto škody je takisto judikovaná predmetným rozhodnutím

v trestnom konaní, takže má zato, že tieto atribúty, ktoré sú dané pre uplatnenie škody, sú jasne dané.
Z možností, ktoré mal žalobca v dôsledku úkonov žalovaného, boli len tie, že k výške škody nechal
vypracovať znalecký posudok. Znalecký posudok, ktorý je predložený a je súčasťou súdneho spisu,
hovorí o tom, akú hodnotu predmetné stroje, odhadnúc samozrejme, pretože tieto stroje nevydal, bymali v čase, ktorý je rozhodný pre toto konanie, kde v závere znaleckého posudku je zhodnotená od
obdobia určitého uvedenia do prevádzky, ak by sa používali v jednozmennej prevádzke a v trojzmennej.
Čiže samozrejme tá amortizácia a opotrebenie pri trojzmennej je väčšia, je to nižšia cena ohodnotenia,

rozhodná pre toto konanie a tá je v rozsahu 22 958,- eur. V prípade, žeby boli do rozhodnej doby
používané v jednozmennej prevádzke, tá cena odhadná, určená znalcom je v rozsahu 43 905,- eur.
Čo máme my za dôležité, je to, aby súd sa nenechal zaviesť skutočnosťou, že predmetom žaloby je
suma 10 000,- eur. To nie je suma, ktorá by mala byť škodou výlučne danou tým, že nebola doplatená
kúpna cena, pretože v predchádzajúcom období klient aj realizoval písomné odstúpenie od kúpnej

zmluvy pre nezaplatenie kúpnej ceny, adresované spoločnosti PEMA GROUP atď. Toto nie je sporné.
Tých 10 000,- eur žalovaných zo skutočnej škody, ktorá podľa znaleckého je minimálne v rozsahu
22 958,- eur, je uplatnená len z dôvodu dispozičného oprávnenia klienta, ktorý túto škodu ponížil a
uplatnil si len 10 000,- eur. Takže to, aby bolo zrejmé, že to nie je otázka doplatenia kúpnej ceny, to je
škoda, ktorá mu vznikla. V tejto súvislosti, pokiaľ by súd mal nejaké výhrady, resp. pochybnosti, ktorým
sme my doteraz neporozumeli, môj klient už v danom čase r. 2017, kedy sa intenzívne domáhal či už

trestným oznámením, návrhmi na vydanie veci atď., následne aj podaním tejto žaloby, vydania týchto
predmetných strojov, mal záujemcu o kúpu týchto strojov, ktorého z dôvodu hospodárnosti konania
nepredvolávali do konania, ale predložím súdu, ak to súd príjme, čestné prehlásenie p. B. B., ktorý
svojím čestným prehlásením potvrdzuje, že v r. 2017 jednal o kúpe týchto strojov, mal o nich záujem a
bol by ich ochotný kúpiť v sume 35 000,- eur bez DPH. Samozrejme v tomto prehlásení ešte aj uvádza,

že aj v prípade, žeby tieto stroje boli k dispozícii k dnešnému dňu, stále má záujem o ich kúpu. Čiže,
pokiaľ ide o výšku škody, tak znalecký posudok ako aj obsah tohto čestného prehlásenia dokazujú,
že tá škoda, skutočná škoda, ktorá vznikla na strane žalobcu, je vyššia ako tých žalovaných 10 000,-
eur, ktoré sú predmetom tohto konania. Je to možno alternatívny návrh, v tomto ponímaní by sa táto
vec dala vzhľadom na to, že teda naozaj nerozumieme troška výslednému predbežnému právnemu

názoru súdu, je to preukázanie skutočnosti, že na strane žalobcu došlo aj k ušlému zisku, ak by tie stroje
mal, vedel by ich predať za takúto čiastku. Zároveň zdôraznil najzásadnejšiu vec v tomto konaní. Do
dnešného dňa alebo hocikedy do dnešného dňa alebo možno aj v budúcnosti žalovaný mohol zvrátiť
rozhodnutie súdu v tejto veci tým, žeby predmet svojej trestnej činnosti, ktorej sa dopustil, sprenevery,
vydal naspäť žalobcovi. Samozrejme, to by viedlo ku späťvzatiu žaloby a táto vec by tu nemusela teda

byť. Naproti tomu žalovaný tak, ako bolo na ostatnom pojednávaní, ktoré bolo realizované, na otázku
súdu pri pokuse o uzavretie zmieru, či by bol ochotný zaplatiť nejakú čiastku žalobcovi, tak si dovolím
povedať, a to zdôrazňujem, s úsmevom na tvári povedal, že je ochotný zaplatiť 100,- eur. Pokiaľ je to tu
obraz súčasného slovenského súdnictva, je to naozaj na pováženie, pretože z tej samotnej darovacej
zmluvy je zrejmé, že protiprávnym konaním si vysporiadal žalovaný svoju dlžobu, svoj záväzok voči

tretiemu subjektu v rozsahu 40 000,- eur. V trestnom konaní mu bol uložený peňažný trest v rozsahu
300,- eur. Dobrosrdečne by bol ochotný zaplatiť v tomto konaní ešte 100,- eur. Čiže dostávame sa ku
jednoduchej rovnici, vyriešim si dlh protiprávnym konaním, za ktorý som odsúdený v rozsahu 40 000,-
eur a zaplatím za neho 400,- eur, jedno percento. Čiže na základe týchto skutočností mal zato, že
podmienky a dôvody, ktoré uvádzal od samotného začiatku v tomto konaní žalobca, boli preukázané.

Žaloba v rozsahu 10 000,- eur, ktorá je daná naozaj len v rámci dispozičného oprávnenia, teda vznik tej
škody atď., je takisto preukázaná a dôvodná, preto žiadame, aby súd návrhu v celom rozsahu vyhovel a
zaviazal žalovaného k náhrade trov konania. Poukazuje v rámci záverečnej reči na Čestné prehlásenie
spísané v Nitre 27.09.2022, ktoré znie: „Podpísaný B. B., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, bytom
P. XXXX/XX, XXX XX F., týmto vyhlasujem a potvrdzujem, že v priebehu roka 2017 som jednal s A. B. C.,

D. XX/X, XXX XX E. F. G., IČO: XXXXXXXXX, ktorý mi ponúkol na predaj nasledovné stroje: a) SANBI
SJ B 65-1, výrobné číslo 4410/2005 CE, b) SANBI SJ B 65-1, výrobné číslo 4411/2005 CE, c) SANBI
SH XJ 1000 ROLO, výrobné číslo 74/2005/CE s tým, že ja som mal záujem o ich kúpu. Dohodli sme sa,
že predmetné stroje kúpim za kúpnu cenu 35 000,- eur bez DPH. V nasledujúcom období sme sa o tejto
kúpe viackrát rozprávali a A. C. mi oznámil, že mu predmetné stroje neboli vrátené. Prehlasujem, že aj

v čase podpísania tohto čestného prehlásenia mám stále záujem o kúpu týchto strojov za cenu, ktorá
zodpovedá ich súčasnému stavu. B. B., vlastnoručný podpis.“

32. Právna zástupkyňa žalovaného vo svojom prednese uviedla, že navrhuje žalobu ako nedôvodnú
a neopodstatnenú v celom rozsahu zamietnuť a v prípade úspechu priznať žalovanému trovy konania

v rozsahu 100 %. Podľa ich názoru je potrebné žalobu zamietnuť z dôvodov neunesenia dôkazného
bremena, nakoľko žalobca, a to aj napriek veľkej ústretovosti súdu a dostatočného časového priestoru
nepreukázal výšku údajnej škody v súlade s § 442 Občianskeho zákonníka. Má zato, že žalobcom
predložený znalecký posudok nie je právne relevantným dôkazom svedčiacim o žalobcovom nárokuna zaplatenie škody vo výške 10 000,- eur. Nakoľko predmetný znalecký posudok stanovil
hodnotu strojných zariadení k 28. februáru 2013 a k 16. februáru 2016 a podľa nich takto stanovené
hodnotystrojnýchzariadenínepredstavujúvýškuškody,ktorábymohlažalobcovivzniknúť,atozdôvodu

ustanovenia § 442 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorej sa uhrádza skutočná škoda a na tieto
skutočnosti bol upozorňovaný samotný žalobca aj súdom dvakrát, a to na pojednávaní 8. júla 2021 a
23. septembra 2021. Žalovaný má zato, že žalobca si svoj nárok mohol uplatniť riadne a včas, a to
voči spoločnosti, s ktorou uzavrel kúpnu zmluvu zo dňa 28. februára 2013, a to voči spoločnosti PEMA
GROUP, resp. voči jej nástupnej spoločnosti, a to RIGA, s.r.o. A taktiež sme toho názoru, že žalobcovi

nebránilo uplatniť si údajnú škodu aj v priebehu trestného konania a taktiež sme toho názoru, že správne
zvoleným právnym prostriedkom aj v súčasnej dobe mala byť žaloba o vydanie hnuteľnej veci voči
aktuálnemu držiteľovi strojných zariadení.

33. Podľa § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), každý zodpovedá
za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

34. Podľa § 420 ods. 3 OZ, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

35. Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

36. Podľa § 443 OZ, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

37. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

38. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

39. Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za

tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej
škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

40. Podľa § 106 ods. 3 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody spôsobenú niektorým trestným
činom korupcie podľa osobitného zákona sa premlčí za tri roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti

odsudzujúceho rozhodnutia súdu o spáchaní niektorého trestného činu korupcie, najneskôr za desať
rokov odo dňa spáchania tohto trestného činu.

41. Podľa § 409 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka ( ďalej len ,,Obchodný
zákonník“), kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú

jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa
zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

42. Podľa § 443 ods. 1 Obchodného zákonníka, kupujúci nadobúda vlastnícke právo k tovaru, len čo
je mu dodaný tovar odovzdaný.

43. Podľa § 445 Obchodného zákonníka, strany si môžu písomne dohodnúť, že kupujúci nadobudne
vlastnícke právo k tovaru neskôr, než je ustanovené v § 443. Ak z obsahu tejto výhrady vlastníckeho
práva nevyplýva niečo iné, predpokladá sa, že kupujúci má nadobudnúť vlastnícke právo až úplným
zaplatením kúpnej ceny.

44. V danej právnej veci mal súd za preukázané a nesporné, že žalovaný bol spoločníkom a konateľom
spol. PEMA GROUP, s.r.o. IČO: 36 492 744, ktorá zanikla ku dňu 10.03.2016 dobrovoľným výmazom
z Obchodného registra v dôsledku jej zlúčenia so spol. RIGA s.r.o., Klariská 7, Bratislava. Uvedená
spoločnosť so žalobcom ako predávajúcim uzatvorila dňa 28.02.2013 kúpnu zmluvu na odpredaj strojov

za kúpnu cenu 18 000,- eur s DPH s dojednanou výhradou vlastníctva predávajúceho k predmetu kúpy a
to až do času zaplatenie kúpnej ceny v plnej výške. Spol. PEMA GROUP, s.r.o. zaplatila iba časť kúpnej
ceny vo výške 8 000,- eur. Následne dňa 16.02.2016 darovacou zmluvou spol. PEMA GROUP, s.r.o.
predmetné stroje darovala tretiemu subjektu.45. Voči žalovanému bolo následne vedené trestné konanie pre prečin sprenevery a bol aj právoplatne
odsúdený. Počas vedeného trestného konania si žalobca v pozícii poškodeného dňa 29.05.2017 uplatnil

svoj nárok voči žalovanému na náhradu škody vo výške 10 000,- eur a trestným súdom bol so svojim
nárok odkázaný na civilné konanie. Dňa 17.07.2020 podal voči žalovanému žalobu o náhradu škody.

46. Tieto skutočnosti v konaní neboli sporné.

47. Obrana žalovaného v tomto konaní v prvom rade bola založená na skutkovom tvrdení o tom, že v
konaní nie je daná jeho pasívna vecná legitimácia, nakoľko kúpnu zmluvu so žalobcom uzavrela spol.
PEMA GROUP, s.r.o. s výhradou jeho vlastníckeho práva do času zaplatenia celej kúpnej ceny a žalobca
sa má v prvom rade voči uvedenej spol., resp. jeho právnemu nástupcovi, domáhať sa ochrany svojho
vlastníckeho práva.

48. Podľa ustálenej súdnej praxe pod pojmom aktívna vecná legitimácia sa rozumie také hmotnoprávne
postavenie žalobcu, z ktorého mu z hmotného práva vyplýva uplatňovaný nárok uplatnený žalobou v
sporovom konaní; skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane
žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
každého súdneho konania; súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna

zo strán konania nenamieta.

49. Nedostatok pasívnej vecnej legitimácie znamená, že niekto, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom
hmotnoprávnej povinnosti, nositeľom hmotnoprávnej povinnosti nie je. Určenie právneho subjektu, ktorý
je v danom prípade nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, má zásadný význam z hľadiska určenia vecnej

legitimácie na strane žalovaného.

50. V danej právnej veci súd dospel k záveru, že na strane žalovaného je v konaní daná jeho pasívna
vecná legitimácia.

51. Ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka zakladá všeobecnú klauzulu zodpovednosti za škodu,
ktorá sa uplatní všade tam, kde nejde o osobitnú skutkovú podstatu zodpovednosti za škodu (§
420a a nasl. Občianskeho zákonníka). Táto zodpovednosť spočíva na zavinenom spôsobení škody.
Jeho právnym základom je protiprávne konanie škodcu, z ktorého vznikne škoda inej fyzickej alebo
právnickej osobe. Obsahom záväzkového vzťahu medzi škodcom a poškodeným je povinnosť škodcu

nahradiť škodu a právo poškodeného uplatniť právo na jej náhradu. Záväzok škodcu nahradiť škodu
poškodenému je novým záväzkom, a to aj v prípade, že škoda bola spôsobená v rámci už existujúceho
záväzkového vzťahu (napr. škoda spôsobená pri plnení povinností zo zmluvy o zhotovení veci na
zákazku).

52. Zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti možno uplatniť, ak sú splnené
nasledovné predpoklady zodpovednosti za škodu:
a) porušenie právnej povinnosti (existencia protiprávneho úkonu),
b) vznik škody ako majetkovej ujmy,
c) existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou,

d) zavinenie toho, kto škodu svojím protiprávnym úkonom spôsobil (ide o zodpovednosť za
predpokladané zavinenie).

53. Jedným z predpokladov vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa ustanovenia § 420 ods.
1 Občianskeho zákonníka je úkon - prejav vôle fyzickej osoby, pričom tento úkon je protiprávny.

Protiprávnosť konania škodcu zahŕňa dve zložky, a to: a) protiprávny úkon a b) protiprávnosť úkonu.
Protiprávny úkon je konanie subjektu, ktoré je v rozpore s právom. Protiprávnosť úkonu spočíva v
porušení právnej povinnosti, t. j. úkon je v rozpore s objektívnym právom. Porušením právnej povinnosti
má zákon na mysli objektívne vzniknutý rozpor medzi tým, ako fyzická (právnická) osoba skutočne
konala (prípadne opomenula konať) a tým, ako konať mala, aby splnila povinnosti jej uložené právnym

predpisom alebo inou právnou skutočnosťou. Protiprávne konanie musí byť poškodeným preukázané
takisto ako vznik škody a príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi porušením právnej povinnosti ako
príčinou vzniku škody a škodou a jej rozsahom ako následkom týchto príčin. O protiprávnosť konania
škodcu ide najmä v prípade porušenia (i obchádzania) všeobecne záväzných právnych predpisov(zákony, nariadenia vlády, vyhlášky) a iných noriem, ktoré má škodca zachovávať (interné smernice,
bezpečnostné predpisy, stanovy a pod.), porušenia povinností vyplývajúcich z právnych úkonov (najmä
zmlúv), a to po celú dobu trvania právneho vzťahu, ktorý je nimi založený.

54. Žalovaný bol právoplatne odsúdený pre prečin sprenevery a tým je preukázané jeho protiprávne
konanie. V prípade trestného činu sprenevery, subjektívna stránka spočíva v úmyselnom konaní
páchateľa. Teda súd mal za preukázané aj zavinenie žalobcu a preto dospel k záveru že na jeho strane
je v tomto konaní daná pasívna vecná legitimácia.

55. Súd sa v ďalšom zaoberal námietkou premlčania vznesenou žalovaným. Ustanovenie § 106
Občianskeho zákonníka upravuje premlčaciu dobu vo vzťahu k všetkým právam na náhradu škody.
Táto premlčacia doba sa uplatní vo vzťahu k ustanoveniam § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka, bez
ohľadu na to, či ide o zodpovednosť za škodu založenú na zavinení škodcu (subjektívna zodpovednosť)
alebo bez zavinenia (tzv. objektívna zodpovednosť), ale aj vo vzťahu k tým ustanoveniam Občianskeho

zákonníka, ktoré upravujú zodpovednosť za škodu v rámci špecifických právnych vzťahov.

56. Pri práve na náhradu škody je stanovená dvojitá kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna
a objektívna. Ich začiatok je stanovený samostatne; kým objektívna premlčacia doba plynie od tzv.
škodovej udalosti, subjektívna plynie odo dňa, kedy sa poškodený dozvie o vzniknutej škode a o tom,

kto za ňu zodpovedá. Ich vzájomný vzťah je taký, že sú od seba nezávislé čo do svojho priebehu, jeho
začiatku i konca a ak skončí priebeh jednej z nich, právo sa premlčí bez ohľadu na druhú premlčaciu
dobu.

57. V danej právnej veci súd mal za preukázané, že žalobca si v trestnom konaní vedenom pod sp.

zn 1T/93/2017 voči žalovanému uplatnil nárok na náhradu škody dňa 29.05.2017, teda minimálne k
uvedenému dňu mal vedomosť o tom, že škoda mu vznikla a kto za ňu zodpovedá.

58. Súd je toho názoru, že v prípade prebiehajúceho trestného konania sa poškodený nedozvie o
okolnostiach rozhodných pre plynutie premlčacej doby až po právoplatnosti trestného rozsudku, ale

okamihom, keď sa tieto okolnosti skutočne dozvie. Aj keď až právoplatným rozhodnutím v trestnom
konaní je rozhodnuté o vine obžalovaného, neplatí automaticky, že až týmto dátumom sa poškodený
dozvedá o tom, kto za škodu zodpovedá. Princíp prezumpcie neviny je síce vlastný trestnému právu,
avšak pri posudzovaní otázky, kedy sa poškodený dozvie o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá, je
rozhodujúci okamih, kedy zistí skutkové okolnosti rozhodujúce pre vymedzenie zodpovedného subjektu.

Nejde tu teda vôbec o to, či sa škodca dopustil konania, ktoré napĺňa skutkovú podstatu niektorého z
trestných činov, ale len o to, či svojím (zavineným) konaním spôsobil majetkovú stratu poškodeného.
Námietka, že subjektívna premlčacia doba začína plynúť až okamihom nadobudnutia právoplatnosti
trestného rozkazu, nie je teda dôvodná.

59. Súd poukazuje na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28.05.2010 sp. zn. 1Cdo
82/2009)vktoromuviedol:,,Dovolacísúdnepovažujezasprávnynázor,žežalobcavedomosťotom,kto
za vzniknutú škodu zodpovedá, nadobudol až 30. júna 2001, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok
Okresného súdu Humenné, ktorým bol žalovaný odsúdený pre trestný čin sprenevery a žalobca bol ako
poškodený odkázaný so svojím nárokom na náhradu škody na občianskoprávne konanie (t.j. názor, že

k tomuto dňu sa viaže začiatok plynutia premlčacej doby práva na náhradu škody). Poškodený sa totiž
dozvie o tom, kto za škodu zodpovedá, zodpovedá, v okamihu, okamihu, kedy preukázateľne získal
informáciu o tých skutkových okolnostiach, na základe ktorých si môže urobiť dostatočný úsudok o
tom, ktorá určitá (konkrétna) osoba za škodu zodpovedá. Nemusí však ísť o nespochybniteľnú istotu
o takomto zodpovedajúcom subjekt. Žalobca ako právnická osoba získal informáciu o skutkových

okolnostiachtýkajúcichsažalovanéhoakozaškoduzodpovedajúcehosubjektutak,akotovodôvodnení
napadnutého rozsudku opísal odvolací súd, teda nie až z rozsudku Okresného súdu Humenné z 31.
mája 2001 sp. zn. 1T/170/2001. Táto skutočná vedomosť o osobe zodpovedajúcej za škodu, ktorou
od uvedeného dňa žalobca disponoval, už v tom čase nepochybne stačila na podanie žaloby. Nebol
teda daný dôvod, aby sa plynutie (subjektívnej) premlčacej doby práva na náhradu škody začalo odvíjať

až od právoplatnosti uvedeného rozsudku. To, že žalobca v spomenutom trestnom konaní uplatnil svoj
nárok na náhradu škody proti žalovanému, iba potvrdzuje, že mal informáciu o tomto zodpovedajúcom
subjekte.“60. Poškodený sa dozvie o tom, kto za škodu zodpovedá (§ 106 ods. 1 OZ), v okamihu preukázateľného
získania informácie o skutkových okolnostiach, na základe ktorých si môže urobiť dostatočný úsudok
o tom, konkrétne ktorá fyzická alebo právnická osoba za škodu zodpovedá; v uvedenom okamihu

nemusí byť daná z rozhodnutia súdu vyplývajúca nespochybniteľná istota poškodeného o zodpovednom
subjekte a o jeho zodpovednosti (R 16/2014).

61. ,,Odvolací súd vo všeobecnej rovine konštatoval, že až po právoplatnom skončení trestného konania
vedeného proti žalovanému nadobudol žalobca vedomosť o tom, že žalovaný mu zodpovedá za škodu

spôsobenú podvodným konaním. Právoplatným rozhodnutím v trestnom konaní je rozhodnuté o vine
obžalovaného, avšak neplatí automaticky, že až dňom, kedy nadobudlo toto rozhodnutie právoplatnosť,
sa poškodený dozvedá o tom, kto zodpovedá za škodu. Deň právoplatnosti rozhodnutia závisí od
procesných okolností, ktoré nastali v priebehu konania a priamo nesúvisí s vedomosťami poškodeného
o škode a škodcovi. Aj v takom prípade platí, že vedomosť poškodeného o osobe škodcu sa viaže
k okamihu, keď dostal informáciu, na základe ktorej si môže urobiť úsudok, ktorá konkrétna osoba

zodpovedá za jemu vzniknutú škodu.“ (Ro NS ČR z 27. 2. 2013, sp. zn. 25 Cdo 2272/2011).

62. Podľa § 112 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u
iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia
po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde

alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

63. V prípade námietky premlčania je v konaní o náhrade škody, ktorému predchádzalo adhézne
konanie, potrebné posúdiť, či bol nárok na náhradu škody v trestnom konaní uplatnený, či bol uplatnený
riadne a či poškodený v adhéznom konaní riadne pokračoval (R 22/1979). Ak poškodený uplatnil v

trestnomkonanínároknanáhraduškodyavtomtozačatomkonaníriadnepokračoval,premlčacialehota
sa zastaví a v priebehu tohto konania neplynie. Predpokladom spočívania premlčacej lehoty teda je, aby
veriteľ aj riadne pokračoval v začatom konaní. Uplatnením práva v zmysle § 112 Občianskeho zákonníka
je aj uplatnenie nároku na náhradu škody pred orgánmi prípravného trestného konania (R III/1967 s.67)
(Ro KS v Trnave z 19. 10. 2011, sp. zn. 24Co/37/2011).

64. Pokiaľ ide o právo na náhradu škody, cieľom úpravy obsiahnutej v ustanovení § 112 OZ je ochrana
poškodeného v prípade, ak uplatneniu nároku na náhradu škody predchádzalo iné konanie proti tomu,
kto spôsobil škodu. S ohľadom na zabezpečenie ochrany práv poškodeného sa zásadne vychádza z
toho, že „poškodený riadne pokračuje“ v začatom konaní, keď po skončení trestného konania pokračuje

v primeranej lehote podaním žaloby v civilnom súdnom konaní. Dĺžka tejto doby nie je stanovená,
posúdenie toho, či sa takto pokračovalo v primeranej lehote, závisí od konkrétnych okolností prípadu.
Od nich totiž závisí, či plynutie premlčacej doby naďalej pokračuje odo dňa právoplatnosti rozhodnutia v
predchádzajúcom trestnom konaní, alebo či jej plynutie bude aj naďalej prerušené. Ak totiž po skončení
trestného konania podal poškodený v primeranej lehote návrh na uspokojenie rovnakého nároku v

civilnom súdnom konaní, premlčacia doba nezačína znova plynúť dňom právoplatnosti rozhodnutia v
predchádzajúcom trestnom konaní, ale jej plynutie je aj naďalej prerušené. Iba v prípade, že po skončení
trestného konania nepokračuje poškodený v primeranej lehote v občianskoprávnom konaní podaním
žaloby, začne premlčacia doba opäť plynúť od právoplatnosti rozhodnutia v trestnom konaní.

65. Najvyšší súd SR v rozsudku, sp. zn. 1Cdo/43/2010, pripustil, že moment začiatku pokračovania
plynutia premlčacej doby nie je deň nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia v trestnom konaní,
ani moment vyznačenia právoplatnosti na takomto rozhodnutí, ale moment doručenia rozhodnutia
v trestnom konaní poškodenému: „So zreteľom na uvedené pre pokračovanie plynutia subjektívnej
premlčacej doby podľa § 112 OZ nie je rozhodujúci okamih vyznačenia právoplatnosti na rozhodnutí,

ktorým bol žalobca ako poškodený odkázaný na konanie vo veciach občianskoprávnych, ale doručenia
tohto rozhodnutia poškodenému.“ Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Cdo/43/2010: „Ak
nedošlo v trestnom konaní k uloženiu povinnosti nahradiť poškodenému uplatnenú náhradu škody, má
poškodený možnosť uplatniť si nárok na náhradu škody v civilnom súdnom konaní v premlčacej dobe,
ktorej beh pokračuje po skončení trestného konania, o ktorom bol ako poškodený upovedomený, až

do jeho úplného vyčerpania. Poškodený v konaní riadne pokračuje aj vtedy, ak po skončení trestného
konania v primeranej dobe pokračuje v civilnom súdnom konaní. Určenie tejto primeranej doby bude
vždy otázkou posúdenia okolností jednotlivého konkrétneho prípadu.“66. Ustanovenie § 112 Občianskeho zákonníka teda upravuje spočívanie premlčania iba v tom prípade,
ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom
konaní riadne pokračuje. Za uplatnenie práva, ktorého cieľom je zachovanie premlčacej doby, treba

považovať úkon oprávneného smerujúci k tomu, aby bolo rozhodnuté o existencii daného práva. Právo
na náhradu škody sa v občianskoprávnom konaní uplatňuje žalobou (v trestnom konaní uplatnením
nároku poškodeného v tzv. adhéznom konaní).

67. V tomto smere mal súd za preukázané, že subjektívna premlčacia doba žalobcovi na uplatnenie jeho

nároku na náhradu škody začala plynúť v januári 2017, kedy sa žalobca dozvedel o tom, že žalovaný
darovacou zmluvou previedol na tretí subjekt stroje v jeho vlastníctve. Žalobca dňa 29.05.2017 si nárok
na náhradu škody voči žalovanému uplatnil v trestnom konaní a týmto dňom premlčacia doba začala
spočívať a spočívala až do dňa 21.01.2020, kedy žalobcovi ako poškodenému v konaní trestnom bol
doručený rozsudok Krajského súdu v Prešove. Premlčacia doba potom plynula ďalej od 22.01.2020 do
17.07.2020, teda do dňa podania žaloby v tomto spore. Premlčacia doba tak plynula od januára 2017

do 29.05.2017, t.j. cca 5 mesiacov, potom od 22.01.2020 do 17.07.2020, t.j. cca 6 mesiacov, teda do
podaniažalobyvtejtoprávnejvecizdvojročnejsubjektívnejpremlčacejdobyuplynuladoba11mesiacov,
teda žaloba bola zo strany žalobcu podaná v zákonnej dvojročnej premlčacej dobe.

68. Sprenevera patrí k trestným činom proti majetku. Subjektom tohto trestného činu je ten komu

bola zverená vec, ktorá nie je v jeho vlastníctve do dispozície za určitým účelom. Tento subjekt
následne konal v rozpore s účelom alebo dohodnutými podmienkami zverenia, vec si prisvojil, resp.
nevrátil jej vlastníkovi. Subjektívna stránka, vo všeobecnosti predstavuje vnútorný vzťah páchateľa k
vlastnému protiprávnemu konaniu a jeho následkom. V prípade trestného činu sprenevery, subjektívna
stránka spočíva v úmyselnom konaní páchateľa. Objektívna premlčacia doba v danom prípade teda je

desaťročná. Nakoľko darovacia zmluvy bola uzatvorená dňa 16.02.2016, uvedeným dňom začala plynúť
objektívna desaťročná premlčacia doba, ktorá by tak uplynula dňa 16.02.2026.

69. Súd preto dospel k záveru, že zo strany žalobcu bola žaloba podaná včas, teda v objektívnej aj
subjektívnej premlčacej dobe. V konaní teda nie je uplatňovaný premlčaný nárok.

70. V konaní sa potom súd zaoberal ďalšími predpokladmi atribútmi škody a teda tým, či došlo k
naplneniu všetkých zákonných predpokladov zodpovednosti za škodu na strane žalovaného.

71. Ďalšími predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú vznik škody a príčinná súvislosť medzi

vznikom škody a protiprávnym konaním škodcu.

72. Škoda je právnou kategóriou, ktorú vo vzťahu k vzniku zodpovednosti za škodu nie je možné
abstrahovať. Poškodený subjekt obchodnoprávneho vzťahu si uplatňuje nárok na náhradu škody, resp.
iniciuje súdne konanie z dôvodu, že mu škoda vznikla, t. j. že došlo k určitej ujme majetkovej povahy

v jeho súkromnej sfére. Škodu vo všeobecnosti môžeme definovať ako majetkovú ujmu vyjadriteľnú v
peniazoch. Rozsah náhrady škody je dispozitívne ustanovený v § 379 až § 381 Obchodného zákonníka.
V jeho zmysle sa nahrádza skutočná škoda a v jej rámci náklady, ktoré musela poškodená strana
vynaložiť v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany, a ušlý zisk, resp. alternatívne zisk obvyklý (§
381).

73. Vzťah medzi porušením právnej povinnosti, resp. existujúcim stavom protiprávnosti ako príčinou
a vznikom škody ako následkom je predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu. V nadväznosti
na judikatúru súdov predstavuje príčinná súvislosť priamu väzbu javov (objektívnych súvislostí), v
rámci ktorých jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). Musí ísť pritom o súvislosť vecnú,

príčinná súvislosť nie je a nemôže byť odvodená od samotnej časovej následnosti javov, časová
súvislosť môže výhradne dopomôcť pri preukazovaní a odhaľovaní vecnej súvislosti. Príčinná súvislosť
sa nevyhnutne skúma v konkrétnych súvislostiach, nie vo všeobecnej rovine. Za príčinu vzniku škody
je možné považovať len taký jav, bez ktorého by škoda ako následok nevznikla, nepostačuje len
záver, že príčinná súvislosť je pravdepodobná. Medzi základné atribúty príčinnej súvislosti je možné

začleniť jej priamosť spočívajúcu v bezprostrednom, nesprostredkovanom a neprerušenom vzťahu
príčiny a následku, konkretizáciu na okolnosti prípadu, keďže príčinnú súvislosť nie je možné skúmať vo
všeobecnej rovine, ale vždy jedine z pohľadu individualizovaných jednotlivých javov ako príčin vo väzbe
na následok, ktorým je spôsobená škoda.74. Podľa rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5Cdo/126/2009 zo dňa
30.06.2010: ,,Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže

byť riešená len v konkrétnych súvislostiach; vyriešenie tejto otázky preto nemožno uložiť znalcovi (ten
môže poskytnúť len odborné podklady, z ktorých súd pri zisťovaní skutkového stavu veci vychádza).
Právnym posúdením je vymedzenie, medzi akou ujmou (ako následkom) a akou skutočnosťou (ako
príčinou tejto ujmy) má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu
má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je náhrada

požadovaná. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (pokiaľ vznikla) a konkrétnym
konaním škodcu (ak je protiprávne) sa zisťuje príčinná súvislosť. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba
škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce
časovéhľadisko,alevecnásúvislosťpríčinyanásledku;časovásúvislosťalenapomáhapriposudzovaní
vecnej súvislosti (porovnaj R 21/1992). V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná
(sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu.

Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti
je totiž priamosť pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza
následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený;
nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v
komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou

zákon spája zodpovednosť za škodu.“

75. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6MCdo/16/2012, zo dňa
30.10.2013: ,,Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) je podstatným prvkom zodpovednostnej skutkovej
podstaty. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak protiprávne konanie (delikt, nezákonné rozhodnutie,

nesprávny úradný postup) a vznik škody sú v logickom slede, a teda ak protiprávne konanie škodcu
bolo príčinou a vznik škody následkom tejto príčiny. Vzťah príčiny a následku musí byť bezprostredný
(priamy). Nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti či okolnosti nasvedčujúce jej existencii;
príčinnú súvislosť treba vždy preukázať. Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku a túto
nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy v konkrétnych súvislostiach. Príčinou vzniku škody

môže byť len také konanie (alebo opomenutie), bez ktorého by škodný následok nevznikol. Musí byť
teda doložené, že nebyť protiprávneho konania (opomenutia) škodcu, škodlivý následok by nenastal.
Ak príčinou škody je iná skutočnosť (napr. porušenie zmluvnej povinnosti samotným poškodeným),
zodpovednosť za škodu nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti medzi určitým protiprávnym konaním a
konkrétnou škodou je otázkou skutkovou. Pri riešení otázky príčinnej súvislosti je právnym posúdením

veci vymedzenie, medzi akou ujmou (ako následkom) a akou skutočnosťou (ako príčinou tejto ujmy)
má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie zodpovednosti za škodu má preto určujúci význam,
v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je požadovaná náhrada. Práve vo vzťahu
medzi konkrétnou ujmou poškodeného (ak vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne),
sa príčinná súvislosť zisťuje.“

76. Súd dospel k záveru, že v konaní boli preukázané aj ďalšie predpoklady zodpovednosti žalovaného
za škodu vzniknutú žalovanému a to príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného a vzniknutou škodou
a tiež vznik škody na strane žalobcu. Napriek vlastníckemu právu žalobcu žalovaný nakladal s jeho
majetkom v rozpore so zákonom, dopustil sa trestného činu sprenevery, za čo bol aj právoplatne

odsúdený. Neumožnil žalobcovi nakladať s jeho majetkom a strojové zariadenia ani v súčasnej dobe
žalobca nemá, nakoľko žalovaný ich dal do dispozície tretieho subjektu. Teda súd je toho názoru, že v
príčinnej súvislosti s konaním žalovaného na majetku žalobcu škoda vznikla.

77. Po vykonanom dokazovaní v konaní ostala spornou výška škody, ktorá mala žalobcovi konaním

žalovaného vzniknúť.

78. Súd poukazuje, že majetková škoda môže mať formu skutočnej alebo ušlého zisku. Skutočná škoda
a ušlý zisk môžu poškodenému vzniknúť a byť uplatnené súčasne (popri sebe) alebo samostatne.

79. Výšku škody vo forme skutočnej škody aj ušlého zisku preukazuje v súdnom konaní poškodený
ako jeden zo základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu. Poškodený vecne a objektívne
preukazuje výšku svojho nároku na náhradu škody, ktorý už existuje, resp. ktorý bude existovať
najneskôr v čase rozhodovania súdu o tomto nároku. Nie je možné priznať poškodenému nárok nanáhradu škody, ktorá mu vznikne v budúcnosti, uplatnený nárok teda nemôže byť len hypotetický a je
vylúčené priznanie náhrady vo forme dávok či renty do budúcna, ktorá by sa mohla meniť v závislosti
od zmeny pomerov.

80. ,,Všeobecné ustanovenie § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, upravuje rozsah náhrady škody,
a to pre všetky druhy spôsobenej škody. Osobitným ustanovením aplikovateľným v prípadoch škody
spôsobenej na veci upravujúcim spôsob určenia výšky takejto škody je však ustanovenie § 443
Občianskeho zákonníka, ktoré v záujme reparačnej funkcie zodpovednosti za škodu zakotvuje pravidlo,

podľa ktorého sa pri určení výšky škody na veciach zásadne vychádza z ceny veci v čase poškodenia,
a nie z ceny v čase nadobudnutia veci (poškodeným)“ - nález Ústavného súdu SR zo 16.12.2014 sp.
zn. III. ÚS 266/2014-27.

81. ,,Pod pojmom škoda v zmysle ustanovenia § 442 ods. 1 Obč. zákonníka sa chápe ujma, ktorá
nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j.

peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí,
ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Náhrada škody, ak má plniť reparačnú (reštitučnú) funkciu, má
zabezpečiť poškodenému plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nie však viac. Rozlišujú sa dva druhy
škody a to skutočná škoda a ušlý zisk. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení
majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby

došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou
v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci
sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať.“ - uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4
M Cdo 23/2008, zo dňa 21. decembra 2009.

82. Základnou povinnosťou žalobcu v civilnom súdnom konaní je povinnosť tvrdenia a dôkazná
povinnosť (podľa doterajších ustanovení § 79 ods. 1, 2 O.s.p., 101 ods. 1 O.s.p., 120 ods. 1 O.s.p.).
Žalobca je nielen povinný tvrdiť skutkové okolnosti, z ktorých svoj nárok odvodzuje a ktoré sú určené
obsahom hmotnoprávnej normy, ale je zároveň povinný označiť a predložiť súdu dôkazy na preukázanie
pravdivosti svojich tvrdení. Treba zdôrazniť, že obsah dôkaznej povinnosti, ako povinnosti označiť

a predložiť dôkazy, nie je totožný s pojmom dôkazného bremena. Dôkazné bremeno predstavuje
súhrn pravidiel umožňujúcich súdu rozhodnúť vo 9 5 Cdo 195/2015 veci, ak nastane stav tzv.
objektívnej neistoty nazývaný aj „non liquet“ („nie je jasné“), ktorý nedovoľuje súdu rozhodnúť v súlade s
hmotnoprávnym stavom, pretože výsledky vykonaného dokazovania nedávajú súdu podklad pre prijatie
záveru či už o pravdivosti alebo nepravdivosti tvrdení strany sporu, prípadne je tento stav dôsledkom

nepredloženia dôkazov alebo situáciou, kedy sa strana sporu dostáva do dôkaznej núdze (porovnaj
Karel Svoboda, Dokazování, str. 37 a nasl.). Ide v podstate o procesnú zodpovednosť strany sporu za to,
že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej
neprospech (H. L., Dukazní břemeno v civilním soudním řízení, 1.vydání, Brno, Masarykova Univerzita
v Brňe, 1995). Pokiaľ ale súd na základe vykonaných dôkazov zistí skutkový stav a v rámci voľnej úvahy

dospeje k záveru o pravdivosti alebo nepravdivosti tvrdení strany v spore, rozhodne vo veci samej na
základe zisteného skutkového stavu, t.j. neuplatnia sa pravidlá dôkazného bremena.

83. Dôsledky neunesenia dôkazného bremena vyplývajú zo samotného rozdelenia dôkazného bremena
medzi stranami v spore, ktoré vychádza z teórie preukazovania skutočností právo zakladajúcich.

Každá strana tvrdí a dokazuje tie skutkové okolnosti, z ktorých jej právo vyplýva a protistrana naopak
tvrdí a dokazuje skutočnosti, ktoré toto právo vylučujú alebo zabraňujú jeho uplatniteľnosti. Dôsledky
neunesenia dôkazného bremena sa potom riadia jednoduchým pravidlom neúspechu v spore stíhajúcim
tú stranu, ktorá bola zodpovedná za preukázanie práva v jej prospech. Pokiaľ teda žalobca v konaní
nepreukáže pravdivosť ale ani nepravdivosť skutočností svedčiacich o existencii jeho hmotnoprávneho

nároku, súd nemôže rozhodnúť na základe ľubovôle, ale len cestou aplikácie princípov dôkazného
bremena, t.j. žalobu zamietne pre neunesenie dôkazného bremena žalobcom. Ako už bolo uvedené, nie
jepovinnosťoužalovanéhotvrdiťanidokazovaťskutočnosti,zktorýchžalobcasvojeprávoodvodzuje,t.j.
nezaťažuje ho v tomto smere dôkazné bremeno, a preto mu neunesenie dôkazného bremena žalobcom
nemôže byť na ujmu.

84. Súd mal v konaní za preukázané, že žalobca strojové zariadenia odpredal spol. PEMA GROUP,
s.r.o. a medzi nimi bola dojednaná výhrada vlastníckeho práva žalobcu a to až do času splatenia celejdojednanej kúpnej ceny. Kúpna cena medzi nimi bola dojednaná vo výške 18 000,- eur s DPH a kupujúci
uhradil iba časť kúpnej ceny vo výške 8 000,- eur.

85. Podstatou výhrady vlastníckeho práva je, že ide o jeden zo zabezpečovacích prostriedkov, ktoré
využije predávajúci na zabezpečenie zaplatenie kúpnej ceny za dodanie tovaru. Vo výhrade sa v zásade
uvediepresnýokamihnadobudnutiavlastníckehopráva,ktorýjeneskoršíakookamihodovzdaniatovaru
(napríklad splatenie kúpnej ceny v určitej, spravidla plnej výške). Ak z obsahu tejto výhrady vlastníckeho
práva nevyplýva niečo iné, platí domnienka, že kupujúci má nadobudnúť vlastnícke právo až úplným

zaplatením kúpnej ceny. Pri využití výhrady vlastníckeho práva, ktorá musí byť dohodnutá písomne,
ostáva vlastníkom spravidla až do úplného zaplatenia kúpnej ceny dodávateľ tovaru. Ak by odberateľ
napriek nezaplateniu kúpnej ceny za dodávku tovaru tento ďalej predal svojim odberateľom, aj keď nie
je jeho vlastníkom, a to napriek zrejmému nesúhlasu dodávateľa - predávajúceho, vystavuje sa riziku
trestného stíhania za trestný čin sprenevery.

86. Je nesporné, že platne dohodnutá výhrada vlastníckeho práva, a teda, že kupujúci nadobudne
vlastnícke právo k tovaru až úplným zaplatením kúpnej ceny, nemá žiadny vplyv na povinnosti
kupujúceho vyplývajúce z § 447 Obchodného zákonníka a teda na povinnosť zaplatiť za tovar kúpnu
cenu a prevziať dodaný tovar v súlade so zmluvou. Predávajúci sa teda v prípade nezaplatenia kúpnej
ceny môže domáhať na súde voči kupujúcemu zaplatenia tejto kúpnej ceny, príp. jej zvyšku, ak došlo

k čiastočnej úhrade, aj napriek dojednanej výhrade vlastníckeho práva, čo je v aplikačnej praxi úplne
bežné. Predávajúci môže však ako vlastník využiť aj inštitút reivindikačnej žaloby, a teda žiadať vydanie
dodaných vecí. Je možné stretnúť sa aj s kladnými rozhodnutiami súdov, kde žalobca - predávajúci,
žiadal vydanie tovaru alebo zaplatenie kúpnej ceny pre prípad, že by v sa v rámci dokazovania zistilo, že
sa dodaný tovar už nenachádza u žalovaného. V takomto prípade hovoríme o tzv. eventuálnom petite.

87.Tedavzmysle uvedenýchzmluvnýchdojednanížalobcoviajvsúčasnejdobesvedčívlastníckeprávo
k strojovým zariadeniam. Tieto sa v súčasnej dobe nachádzajú v hale p. L., pričom žalobca v konaní
nepreukázal, žeby stroje boli zničené, resp. aby ich zostatková hodnota bola nulová, resp. nepreukázal
vôbec ich skutočnú zostatkovú hodnotu. Žalobca v tomto smere nenavrhol v konaní vykonať žiadny

dôkaz a ani žiadny dôkaz nepredložil. Súd poukazuje, že žalobca stroje nadobudol v roku 2005 (ako
nové). Kúpna zmluva bola na ich odpredaj so spol. PEMA GROUP s.r.o. uzatvorená v roku 2013 a
vzhľadom na stav strojových zariadení kúpnu cenu zmluvné strany dojednali vo výške 18 000,- eur s
DPH, túto skutočnosť uviedol samotný žalobca vo svojej výpovedi v trestnom konaní.

88. Za účelom preukázania výšky ušlého zisku žalobca v konaní predložil síce súkromný znalecký
posudok A. J., ktorý znalec vypracoval po vykonaní predbežného prejednania sporu. Nebola však
vykonaná obhliadka strojových zariadení, nebol z jeho strany zohľadnený skutočný technický stav
zariadení, nebola zohľadnená skutočnosť, že samotným žalobcom v roku 2013 bola stanovená
hodnota strojov, ktorá sa premietla do ich kúpnej ceny vo výške 18 000,- eur. Znalec vychádzal

iba z údajov zistených z dokladov z roku 2005, kedy bola uzatvorená leasingová zmluva na
financovanie predmetných strojov, iba matematickými prepočtami vzhľadom na použitie týchto strojov v
jednozmennej, resp. trojzmennej prevádzke, určil ich všeobecnú hodnotu. Jedná sa o modelovú situáciu
vytvorenú znalcom, ktorý vychádzal iba z bežného opotrebovania strojov počas rozhodného obdobia,
bez zohľadnenia ich skutočného technického stavu v roku 2013 na základe ktorého bola stanovená aj

ich kúpna cena, vychádzal iba zo skutočností prezentovaných žalobcom. V priebehu trestného konania
žalobca pritom tvrdil, že pokiaľ sa jedná o extrúdory, tak tie už v čase ich odpredaja boli zdemontované,
chýbali v nich súčiastky, a preto ich cena bola taká nízka (uviedol to vo svojej výpovedi na hlavnom
pojednávaní). Súd preto dospel k záveru, že predmetný znalecký posudok nie je možné brať v úvahu
ako dôkaz, ktorým by bola preukázaná skutočná výška škody žalobcu.

89. Pokiaľ sa jedná o čestné prehlásenie tretej osoby zo dňa 22.09.2022, v ktorom je uvedené, žeby
stroje kúpil za cenu 35 000,- eur, tak prehlásenie nepreukazuje, žeby na strane žalobcu mala vzniknúť
škoda v uvedenej výške. Súdu nie je zrejmé, na základe akých skutočností a informácii prezentovaných
žalobcom kúpna cena bola stanovená. Stroje nie sú v dispozícii žalobcu od roku 2013, nie je známy ich

technický stav, nebola vykonaná ich obhliadka a napriek tomu je za tieto stroje niekto ochotný zaplatiť
kúpnu cenu 35 000,- eur.90. Podľa názoru súdu je tiež irelevantné tvrdenie žalobcu pokiaľ sa jedná o tvrdenú skutočnosť, že
darovaním strojov p. L. mala byť kompenzovaná pohľadávka B. L. na nájomnom voči spol, PEMA
GROUP, s.r.o. vo výške cca 40 000,- eur, keď v trestnom konaní bolo preukázané, že nájomca mal v tom

čase voči prenajímateľovi dlh na nájomnom v tejto výške. Táto skutočnosť v konaní nebola preukázaná
a to že p. L. prevzal tieto stroje tiež neznamená, že hodnota ním prevzatých strojov bola v tom čase
v takejto výške.

91. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že žalobca v konaní neuniesol

dôkazné bremeno a nepreukázal výšku skutočnej škody, ktorá mu vznikla konaním žalovaného, preto
súd žalobu zamietol.

92. Na záver ešte súd považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že v súdnom konaní musí byť
jednoznačne pri nároku na náhradu škody preukázaná výška skutočnej škody. Súd nemôže vychádzať
z predpokladanej, resp. hypotetickej výšky škody, aj keď žalobca tvrdí, že oproti skutočnej škode si

uplatňuje menej.

93. Pre úplnosť súd poukazuje, že podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23.06.2004,
sp. zn. III. ÚS/209/04 „Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový

a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj
odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver
o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.“

94. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, § 257 CSP a § 262 ods. 1 CSP.

95. Aplikácia citovaného ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do
úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd
dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti
neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený.

Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. Pri
posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a
iné pomery strán sporu, na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a možno dospieť k záveru o
úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom
na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa. Prípadné nepriznanie náhrady trov

konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich kritérií
je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a aby
neodporovalo dobrým mravom.

96. V zmysle už ustálenej judikatúry (napr. uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.

2NCdo/17/2009, sp.zn. 5Cdo/67/2010, sp.zn. 3MCdo/46/2012) nemožno ust. § 257 CSP považovať za
ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie,
podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné
osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne
prihliadnuť. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd prihliada na majetkové, sociálne,

osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu, a teda nielen tej strany, ktorú by podľa
všeobecných ustanovení zaťažovala povinnosť nahradiť trovy konania, ale aj tej strany, ktorej majetková
sféra by mohla byť výnimočným nepriznaním náhrady trov konania dotknutá, ako si aj všíma okolnosti,
ktoré viedli strany k uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní (R 24/1994). Uvedené ustanovenie
má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, na dosiahnutie spravodlivosti medzi stranami sporu,

pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a jeho výsledok. Hranice sudcovskej úvahy sú dané účelom
právnej úpravy náhrady trov konania, ktorá jej nepriznanie úspešnému účastníkovi pripúšťa len ako
výnimku zo všeobecného procesného princípu zodpovednosti za výsledok sporového konania.

97. V danej právnej veci súd dospel k záveru, že čo základu nároku na zaplatenie škody bola žaloba

podaná dôvodne. Žalobca v konaní neuniesol dôkazne bremeno ohľadom preukázania výšky škody.
Jeho dôkazná povinnosť však bola sťažená samotným konaním žalovaného, ktorý s hnuteľnými vecami
vo vlastníctve žalobcu nakladal ako so svojimi vlastnými a dal ich do dispozície tretej osobe, ktorá
napriek výzve zo strany žalobcu, mu veci odoprela vydať. V týchto okolnostiach prejednavanej veci súdvidel dôvody osobitného zreteľa, pre ktoré žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, nakoľko súd žalobu
zamietol, mu nárok na náhradu trov konania nepriznal.

98. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca a to proti výroku I. napadnutého
rozhodnutia, ktoré odôvodnil ustanovením § 365 ods. 1 CSP a to tým, že prvostupňové rozhodnutie.
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazom k nesprávnym skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného úkony, ktoré neboli uplatnené
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

99.Uviedol,žerozhodnutiesúduprvejinštanciejeodôvodnenéneurčitýmanezrozumiteľnýmspôsobom
a žalobcovi nie sú zrejmé dôvody zamietnutia žaloby. Okrem iného súd prvej inštancie uviedol, že
je v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného že na majetku žalobcu škoda vznikla, pričom s týmto

záverom súdu prvej inštancie sa žalobca stotožňuje, avšak nekorešpondujú v odôvodnení skutkové
zistenia a súvisiace právne posúdenie prejednávanej veci, kde súd mal za to, že sporná ostala v konaní
už len výška škody. Prvostupňový súd uzavrel, že za jediným dôvodom zamietnutia dôvody považuje
skutočnosť, že žalobca nepreukázal skutočnú výšku škody, s čím však žalobca nesúhlasí. Uviedol, že
žalobca aktívne vykonával všetky právne prostriedky na ochranu svojich práv, podal trestné oznámenie,

uplatnil si náhradu škody v trestnom konaní, domáhal sa vydania veci od osoby, ktorá v rozhodnom čase
mala disponovať predmetnými strojnými zariadeniami. Poukázal, že identifikácia strojného zariadenia
situácii kde sú zo stroja odstránené výrobné štítky de facto už ani nie je možná, a preto súdom tvrdené
neunesenie dôkazného bremena žalobcom ohľadne preukázania skutočnej škody nie je pochopiteľné.
Má za to, že za danej situácie kedy súdom tvrdenú dôkaznú núdzu žalobca spôsobil svojim trestným

konaním, žalovaný tým že mu odňal dispozičné právo k predmetným strojom je nemysliteľné, aby toto
bolo v konečnom dôsledku pri rozhodnutí súdu vzaté na prospech žalovaného. Má za to, že žalobca
dostupnými dôkaznými prostriedkami preukázal, že uplatnený nárok v rozsahu 10.000 eur, kedy len
v rámci svojho dispozičného práva neuplatnil celú škodu čo bolo preukázané znaleckým posudkom A.
J., pričom súd závery znalca odmietol a vytkol, že znalec len odhadol cenu zariadení zohľadneným

amortizácie. Pripustil, že ak by sa tieto závery nenašli, konanie by bolo bezpredmetné. Taktiež poukázal,
že súd sa nevysporiadal ani s dôležitou skutočnosťou, ktorá bola zistený a to tým, že 16.02.2016
spáchaním trestného činu žalovaný daroval predmetné zariadenie A. L. s tým, že v darovacej zmluve je
priamo uvedené, že toto darovanie žalovaný realizuje za účelom úhrady svojho dlhu v rozsahu 40.000
eur a A. L. tento dar prijíma. Z tejto skutočnosti tak jednoznačne vyplýva dôvodnosť žalobcu o náhradu

škody v uplatnenom rozsahu 10.000 eur. Žalobcovi nie je zrejmé akými inými dôkaznými prostriedkami
za prejednávaných okolností prípady by mal a mohol žalobca preukázať presnú výšku škody. Má za
to, že súd prvej inštancie vydal nepochopiteľné rozhodnutie . Žiadal preto, aby odvolací súd zmenil
napadnuté rozhodnutie tak, že odvolaniu v celom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi právo na náhradu
trov konania v rozsahu 100%, alternatívne aby odvolací súd realizoval odvolacie konanie za účasti strán

sporu alebo aby alternatívne odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil v celom rozsahu a vec vrátil
prvostupňovému súdu na nové konanie a rozhodnutie.

100. Proti rozhodnutiu prvej inštancie a to v časti výroku II., t. j. vo výroku o trovách konania podal
odvolaniežalovaný.Poukázal,žeodvolanímnapadnutývýrokII.rozsudkuniejedostatočneodôvodnený

a presvedčivý. Žalovaný je názoru, že súd pri aplikácii § 257 CSP dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam a následne k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, poukázal že žalovaný bol ten, ktorý
musel na ochranu svojich práv vyhľadať odbornú pomoc advokáta a nemôže niesť zodpovednosť za
neúspech žalobcu, ktorý sa od začiatku nesprávne bránil a to aj napriek neskutočnej zhovievavosti súdu
a množstva poučení a ktorý bol zastúpený advokátom. Počas celého konania bol žalobca zo strany

prvostupňového súdu neustále upozorňovaný na predbežný názor súdu, žalobca neustále spôsoboval
prieťahy v konaní a neustále tým navyšoval trovy konania. Žalovaný mohol vydanie strojov žiadať cestou
žaloby, čo on neurobil. Má za to, že dôvody hodné osobitného zreteľa musia vychádzať z posúdenia
všetkých okolností v konkrétnej veci, čo v tomto prípade súd neurobil. Žalovanému tak patria trovy
konania, nakoľko bol 100% úspešný. Poukázal aj na nález Ústavného súdu SR ÚS 153/2018, z ktorého

priamo vyplýva že dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti zákon neuvádza ani
exemplifikatívne, výklad týchto podmienok ponecháva na súdnej praxi, to však neznamená, že týmito
dáva priestor na celkom voľnú úvahu súdu. Existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa musí súd
vo svojom rozhodnutí riadne a presvedčivo odôvodniť, v opačnom prípade ide o postup, ktorý by moholmať znaky svojvôle. Taktiež poukázal na Nález Ústavného súdu I. ÚS 423/2010 a nález IV.ÚS 348/2011.
Žiadal, aby odvolací súd napadnutý výrok II. rozsudku o trovách konania zrušil, vec vrátil na prejednanie
a rozhodnutie súdu prvého stupňa alebo napadnutý výrok rozsudku zmenil a žalovanému vo vzťahu

k žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

101. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu proti výroku I. rozhodnutia,
ako aj odvolanie žalovaného proti výroku II. rozhodnutia súdu prvej inštancie, ,pričom boli odvolania
podané v zákonnej lehote, oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorým je odvolanie prípustné,

beznariadeniapojednávania,pretoženejdeotakéodvolanieprotirozhodnutiu,ktoréjepotrebnénariadiť
pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolania prejednal podľa § 379 až § 384 CSP za riadne
uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je nedôvodné a odvolaniu
žalovaného je potrebné vyhovieť.

102. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí ak je vo výroku

vecne správne.

103. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa
v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§387 ods. 2. CSP ).

104. Odvolací súd sa odôvodnením musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými
v konaní na súde prvej inštancie ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej
inštancie. Odvolací súd sa musí odôvodnením vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými aj
v odvolaní ( 387. ods. 3 CSP ) .

105. Odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia v zamietajúcej časti vo veci
samej a na doplnenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza:

106. V zmysle § 193 CSP súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie

je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je
Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo európskeho súdu
pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Súd je ďalej viazaný rozhodnutím
príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný
podľa osobitného predpisu a o tom kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave vzniku alebo

zániku spoločnosti.

107. V zmysle uvedeného odvolací súd poukazuje, že súd je viazaný iba výrokom ( nie odôvodnením
trestného rozsudku ). Z výroku o vine potom treba vychádzať ako z celku a brať do úvahy jeho právnu
i skutkovú časť s tým, že rieši naplnenie znakov skutkovej podstaty trestného činu konkrétnym konaním

páchateľa. Rozsah viazanosti rozhodnutí o tom, že bol spáchaný trestný čin alebo prečin a kto ho
spáchal je teda daný tým do akej miery sú znaky skutkovej podstaty trestného činu alebo prečinu
zároveň okolnosťami významnými pre rozhodnutie o náhrade škody. Výrokom trestného rozsudku súd
v občianskom súdnom konaní nie je viazaný, avšak prípadné právoplatné prisúdenie nároku na náhradu
škody bráni prejednaniu rovnakej veci v občianskom súdnom konaní a to v rozsahu v akom bolo

o náhrade škody rozhodnuté. Avšak v prejednávanej veci nejde o tento prípad ( viď R 22/1979 ).

108. V zmysle aktuálnej právnej praxe ( napr. R 22/1979 ) výrok rozhodnutia o tom, že bol spáchaný
trestnýčin,priestupokalebodelikt neriešivšakrozsahavýškuškody ato anivtedykeď jeodškodniteľná
ujma iba znakom trestného činu. Medzi výškou škody uplatniteľnou v adhéznom konaní a výškou škody

rozhodujúcou pre posúdenie trestnej stránky veci môže byť rozdiel. Súd v občianskom súdnom konaní
nie je tak viazaný, pokiaľ ide o výšku škody, avšak nebolo by síce správne nevziať do úvahy závery
azisteniaurobenévtomtosmerevtrestnomkonaní,avšakvobčianskomsúdnomkonaní(terazcivilnom
sporovom konaní ) musia byť potreby vykonané ďalšie dôkazy zistením skutočného stavu veci. Samotné
dokazovanie v sporovom konaní je upravené v ustanovení § 185 CSP a násl. a s dokazovaním tak

súvisia aj povinnosti, ktoré musia strany splniť ešte predtým ako súd začne dokazovať a to je povinnosť
strán tvrdiť a navrhovateľ dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Civilný sporový poriadok dáva súdu
oprávnenie požadovať doplňujúce informácie a ukladanie povinnosti stranám za účelom zistenia týchtoinformácií, avšak na ich tvorbe sa má podieľať najmä strana sporu. Dokazovanie v sporovom konaní je
tak postavené na prejednacej zásade.

109. Odvolací súd ďalej poukazuje , že prejednacia zásada úzko súvisí s povinnosťou tvrdenia a
dôkaznou povinnosťou, ktoré vyplývajú zo sporového konania pre strany sporu. Povinnosť tvrdenia
znamená, že žalobca musí uviesť skutkové tvrdenie a to pravdivo a úplne. Ak strana sporu splní svoju
povinnosť tvrdenia hovoríme, že uniesla dôkazné bremeno. Ak súd navrhnuté dôkazy vykoná a tým
sa preukáže, že skutkové okolnosti tvrdené stranou sporu sú pravdivé hovoríme, že uniesla dôkazné

bremeno ohľadom svojich tvrdení. Táto zásada tak predstavuje istý stimul, motiváciu pre strany sporu,
pretože v prípade že ostanú pasívni, môže im to priniesť negatívne dôsledky v konaní, napr. prehru
v spore.

110. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov je tak na stranách sporu a strana, ktorá neoznačí dôkazy
potrebné na preukázanie svojich tvrdení nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu,

ktoré bude vychádzať zo skutkové stavu zisteného, na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky
postihli takú stranu sporu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie
vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť jej skutkových
tvrdení. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka (strany sporu ) za
výsledok konania, pokiaľ nie je určený výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že

tvrdenie účastníka nie je preukázané, ani na základe preukázaných dôkazov, ani na základe dôkazov
ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutia ( napr. NS SR sp. zn.
4Cdo/13/2009 ).

111. Ak chce tak byť žalobca v spore úspešný, musí v žalobe uviesť skutočnosti odôvodňujúce ním

uplatňovaný nárok, teda nárok uplatňovaný voči žalovanému a o týchto skutočnostiach je povinný
poskytnúť tzv. plný dôkaz, čo však v prejednávanej veci žalobca neurobil v dostatočnom rozsahu.

112. Odvolací súd sa stotožňuje nielen s právnym ale aj skutkovým hodnotením súdu prvej
inštancie v zamietavej časti rozsudku, t. j. vo veci samej v celom rozsahu, ktorý obsiahlo a náležite

aj v dostatočnom rozsahu svoje rozhodnutie v tejto časti odôvodnil. Súhlasí s jeho konštatovaním,
že nebola vykonaná ohliadka strojových zariadení, že žalobcom predložený znalecký posudok A. J.
z roku 2005 nemožno brať ako dôkaz, že nie je známy technický stav strojových zariadení ,že ide tak
iba o hypotetickú škodu požadovanú žalobcom a žalobca tak ohľadom určenia výšky škody dôkazne
bremeno neuniesol.

113. Tvrdenia žalobcu o tom ,že strojové zariadenia mu A. L. odmietol vydať nemôžu vyššie uvádzané
nedostatky konvalidovať. Ani samotné konštatovanie žalobcu, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal
s dôležitou skutočnosťou , že žalovaný spáchaním trestného činu 16.2.2016 daroval predmetné strojové
zariadenia A. L. s tým , že v darovacej zmluve je priamo uvedené, že toto darovanie sa realizuje za

účelom úhrady jeho dlhu , nemôže mať žiaden vplyv na samotné určenie výšky škody .

114. Odvolacísúdpovažujezapotrebné ďalejuviesť,žežalobcabolvtomtokonaní,pokiaľideourčenie
výšky škody pasívny za situácie , že aj v súčasnej dobe mu prináleží vlastnícke právo k týmto strojovým
zariadeniam , pričom mu je taktiež známe, kde tieto sa nachádzajú. Až následne po ohliadke týchto

strojov, resp. ich častí by znalec v rámci znaleckého dokazovania mohol určiť ich zostatkovú hodnotu
a následne by súd mohol stanoviť aj skutočnú ( a nie hypotetickú ) výšku náhrady škody .

115. Odvolací súd uvádza, že žalobca však nenavrhol súdu prvej inštancie vykonať žiadne dôkazy
ohľadne zistenia výšky škody, napr. obhliadku strojov, pričom mu bolo známe kde predmetné stroje

by sa mali nachádzať ( resp. časti týchto strojov ), nenavrhol zisťovať, či tieto stroje sú v súčasnej
dobe spôsobilé plniť účel, na ktoré boli zostrojené a naopak poukazoval iba na výšku škody odvíjajúcej
sa od je stanovenia znaleckým posudkom v čase uzavretia leasingovej zmluvy na financovanie ich
kúpy.. Odvolací súd poukazuje, že aj podľa tvrdení samotného žalobcu tieto stroje sa nachádzajú na
konkrétnom mieste a žalobca nežiadal ani o ich vydanie , pričom je zrejmé že je ich vlastníkom aj

v súčasnej dobe. Odvolací súd má za to, že výšku škody nemožno ustáliť, čo znamená, že nemožno
prijať konkrétny záver o výške vzniknutej škody a to práve pre nečinnosť žalobcu, resp. pre jeho pasivitu
v tejto časti konania.116. Odvolací súd má za to, že v prejednávanej veci bol žalobca neúspešný a naopak žalovaný plne
úspešný. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v časti, v ktorej žalovanému voči žalobcovi nárok
na náhradu trov konania nebol priznaný sa javí nepresvedčivým.

117. Zásada úspechu v spore sa premieta v ustanovení § 255 CSP ako esenciálne kritérium priznania
náhrady trov konania. Zásada úspechu vo veci je charakteristická pre sporové konanie a uplatní sa tak,
že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v spore strane úspešnej trovy konania, ktoré úspešnej
strane vznikli, čo znamená že ide o náhradu všetkých trov, ktoré sú preukázané, odôvodnené, účelne

vynaložené a ktoré vznikli v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Žalovaný má plný úspech
v spore, ak bola žaloba žalobcu v celom rozsahu zamietnutá , pričom v prejednávanej veci ide o tento
prípad.

118. Súd prvej inštancie aplikoval ustanovenie § 257 CSP, v zmysle ktorého výnimočne súd neprizná
náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, za ktoré považoval to , že žaloba

bola podaná čo do základu na zaplatenie škody dôvodne, a žalobca neuniesol dôkazné bremeno
ohľadom preukázania výšky škody, pričom jeho dôkazná povinnosť bola sťažená samotným konaním
žalovaného, ktorý s hnuteľnými vecami nakladal ako so svojimi vlastnými a dal ich do dispozície tretej
osobe, ktorá ich odoprela vydať. Takýto záver súdu prvej inštancie sa odvolaciemu súdu javí nelogickým
a nepresvedčivým , za situácie ak súd prvej inštancie žalobu zamietol v celom rozsahu z dôvodu

neunesenia dôkazného bremena žalobcom.

119. Je potom taktiež nelogické, že vo svojom rozhodnutí okrem iného uvádza, že posudzoval dôvody
hodné osobitného zreteľa, pričom prihliadal na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery
všetkých strán sporu, avšak z obsahu spisu táto skutočnosť nevyplýva, pretože týmito sa vôbec

nezaoberal.

120. Odvolací súd opätovne poukazuje, že v sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania
spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní ( § 255 CSP ). Aplikácia ustanovenia § 257 CSP
pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy iba v prípadoch, keď sú naplnené všetky

predpoklady na nepriznanie náhrady trov konania. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý
musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť tak spočíva v okolnostiach danej veci a aj
okolnostiach na strane strán sporu. Nie je však priestor na celkom voľnú úvahu súdu.

121. Odvolací súd sa okrem iného stotožňuje s argumentáciou žalovanej strany prezentovanou v jej

odvolaní, že žalovaný musel na ochranu svojich práv vyhľadať odbornú pomoc advokáta a to znamená,
že nemôže niesť zodpovednosť za neúspech žalobcu, pričom je zrejmé, že počas celého konania bol
žalobca zo strany prvostupňového súdu neustále upozorňovaný na predbežný názor súdu, a že aj
žalobca mohol spôsobovať prieťahy v konaní.

122. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti napadnutý odvolaním žalovaného
zmenil postupom podľa § 388 CSP a rozhodol tak, že žalovanému proti žalobcovi priznal nárok na
náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100%.

123. Aj v odvolacom konaní bol žalobca neúspešný a naopak žalovaný úspešný a preto odvolací súd

vyslovil, že žalovanému proti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100%., čo je v súlade s ustanovením § 396 ods.1 CSP a § 255 ods.1 CSP.

124. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).