Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. október 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/109/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121551317
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Marková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:6121551317.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBratislavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.VieryMarkovejačlenieksenátu

JUDr. Antónie Bednarčík a JUDr. Miriama Žáková v právnej veci žalobcu: ADVO INSOLVENCY, k.s.,
so sídlom Hollého 10, 949 01 Nitra, IČO: 46 772 910, správca úpadcu: ELITECH, s.r.o. „v konkurze“,
so sídlom M. M. Hodžu 9, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 553 701, proti žalovanému: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvalý pobyt Ul. C. D. E. XXX/XX, XXX XX F., o zaplatenie 14.400 eur s príslušenstvom, a
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Levice č. k. 9Cb/4/2022-106 zo dňa 19.04.2023,
takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Levice č. k. 9Cb/4/2022-106 zo dňa 19.04.2023

p o t v r d z u j e .

II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Levice ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom I. výrokom zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobcovi sumu 14.400 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 1.980,80 eur, všetko do troch
dní od právoplatnosti rozsudku a II. výrokom priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %. Rozhodol tak s poukazom na ustanovenia § 158 ods. 1, § 195 ods. 1, § 255

ods. 1, § 262 ods. 1, ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), §
630 ods. 1, ods. 2, § 632 ods. 1, § 634 ods. 1, ods. 2, § 636 ods. 2, ods. 3, § 637, § 369 ods. 1 zákona
č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), § 34, § 49a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník (ďalej len „OZ“), § 40 ods. 2, § 44 ods. 1, § 86 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze
a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoKR“).

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa podanou žalobou

domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 14.400 eur spolu s príslušenstvom. Svoju žalobu
odôvodnil tým, že dňa 01.04.2019 bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená zmluva o nájme
dopravného prostriedku Mercedes Benz 3241B 8x4/4 933.30, VIN: G., určeného na prepravu betónu,
EČV: F., ktorý žalobca nadobudol v priebehu konkurzného konania spoločne a nerozdielne od povinného
1 spoločnosti EXTRABET s.r.o., IČO: 45 250 065, a povinného 2, H. I., podnikajúceho pod obchodným
menom H. I. I., IČO: XX XXX XXX, na základe správcom iniciovanej úspešnej odporovacej žaloby, a to
rozsudku Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43CoKR/26/2018 zo dňa 21.02.2019, právoplatného

dňa 15.03.2019. Na základe uzatvorenej nájomnej zmluvy sa žalovaný zaviazal uhrádzať v prospech
žalobcu mesačné nájomné vo výške 800 eur a uhradiť zábezpeku na krytie prípadných škôd vo
výške 800 eur v zmysle čl. IV ods. 3 nájomnej zmluvy. V zmysle čl. V ods. 1 zmluvy o nájme
dopravného prostriedku žalovaný prehlásil a potvrdil svojim podpisom, že v čase uzatvorenia nájomnejzmluvy mal predmet nájmu už v držbe, pretože bol zamestnancom spoločnosti EXTRABET s.r.o. a
úzko spolupracoval aj s pánom H. I. (povinní z rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
43CoKR/26/2018), a preto nebolo odovzdanie predmetu nájmu vykonané protokolárne, čo je aj uvedené

v nájomnej zmluve. Za obdobie od podpisu nájomnej zmluvy do dnešného dňa žalovaný riadne a
nepretržite užíva predmet nájmu, za čo aj riadne uhrádzal mesačné nájomné vo výške 800 eur v zmysle
uzatvorenej nájomnej zmluvy podľa vystavených faktúr, a to v celkovej výške 11.200 eur, ako aj uhradil
po podpise zmluvy zábezpeku na krytie prípadných škôd vo výške 800 eur v zmysle článku IV ods. 3
nájomnej zmluvy. Žalovaný bezdôvodne prestal platiť nájomné, pričom až na výzvu žalobcu uviedol, že

sa dozvedel o bližšie nešpecifikovaných skutočnostiach a ďalej odmieta platiť nájomné. Predmet nájmu
má do dnešného dňa v držbe a riadne ho užíva.

3. Žalovaný v podanom odpore uviedol, že zmluvu o nájme dopravného prostriedku považuje za
absolútne neplatnú. Prenajímateľ a vlastník vozidla zapísaný v technickom preukaze nie je tá istá osoba.
Zmluvusíceuzatvorilsožalobcom,alevčaseuzavretiazmluvybolavlastníkompredmetnéhovozidlainá

osoba, a to fyzická osoba - pán H. I.. To čo spočiatku žalobcovi plnil považuje za plnenie bez právneho
dôvodu, konal v skutkovom a právnom omyle. Preto považuje podanú žalobu za neopodstatnenú a žiada
ju zamietnuť v celom rozsahu.

4. Žalobca v podanej replike poukázal na čl. II ods. 2 zmluvy o nájme dopravného prostriedku, ktorý

vyslovene uvádza: „Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 62Cbi/21/2016 bolo rozhodnuté,
že žalovaný v II. rade (t.j. H. I.) je povinný vydať motorové vozilo zn. Mercedes Benz 3241B 8x4/4
933 30, VIN: G., určené na prepravu betónu, EČV: F. (ďalej len „Predmet nájmu“) v príslušnom
gramatickom tvare) do všeobecnej podstaty úpadcu, nakoľko toto vozidlo nadobudol na základe
neúčinných právnych úkonov.“ Z uvedeného vyplýva, že žalovaný mal nepochybnú vedomosť o stave

konkurzného konania úpadcu, t.j. že hoci vlastníkom predmetného vozidla zapísaným v technickom
preukaze predmetného vozidla je uvedený H. I., uvedeným rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica
č.k.62Cbi/21/2016-141zodňa03.05.2018(potvrdenýmajrozsudkomKrajskéhosúduvBanskejBystrici
č. k. 43CoKR/26/2018-184 zo dňa 21.02.2019) bolo rozhodnuté, že kúpna zmluva zo dňa 26.02.2015,
uzavretá medzi úpadcom na strane jednej ako predávajúcim a spoločnosťou EXTRABET s.r.o. ako

kupujúcim, ako aj zmluva uzavretá medzi spoločnosťou EXTRABET s.r.o. na strane jednej a H. I. na
strane druhej, týkajúca sa prevodu vlastníckeho práva k predmetnému motorovému vozidlu sú voči
veriteľom úpadcu, ktorý si riadne prihlásili svoje pohľadávky v konkurznom konaní sp. zn. 1R/6/2015,
právne neúčinné a zároveň, že H. I. je povinný vydať predmetné motorové vozidlo do všeobecnej
podstaty úpadcu, alternatívne že spoločnosť EXTRABET s.r.o. a H. I. sú povinní spoločne a nerozdielne

zaplatiť žalobcovi sumu 25.000 eur do všeobecnej konkurznej podstaty úpadcu. Zápis v technickom
preukaze má iba evidenčný charakter a nemá vplyv na vlastnícke právo k predmetnému motorovému
vozidlu – vlastnícke právo vyplýva z vyššie uvedených zmlúv, ktoré však súd právoplatne uznal za
neúčinné. Žalobca ako správca a H. I. ako povinný sa dohodli, že predmetné motorové vozidlo bude
vrátené do konkurznej podstaty úpadcu, avšak vzhľadom na skutočnosť, že ho užíval a teda aj mal

v držbe žalovaný, žalobca a žalovaný pristúpili k uzavretiu zmluvy o nájme dopravného prostriedku.
K faktickému odovzdaniu predmetného motorového vozidla nedošlo, čo žalovaný ako nájomca riadne
svojím podpisom tejto zmluvy potvrdil. Keď žalovaný prestal uhrádzať nájomne za predmetné motorové
vozidlo, správca ho opakovane vyzval na plnenie niekoľkými výzvami. Spoločne s výpoveďou z nájmu zo
dňa 19.11.2021 bol žalovaný vyzvaný žalobcom na bezodkladné odovzdanie predmetu nájmu. Reakciou

na výpoveď z nájmu bol list žalovaného zo dňa 29.11.2021 ako Odpoveď - Výpoveď z nájmu zo dňa
19.11.2021, ktorá bola doručená na adresu žalobcu dňa 02.12.2021, kde navrhol termín odovzdania dňa
01.12.2021, kde si ho od žalobcu prevzal. K protokolárnemu odovzdaniu predmetu nájmu žalovaným k
rukám žalobcu došlo následne po vzájomnej dohode termínu dňa 20.12.2021, dokedy žalovaný predmet
nájmu riadne užíval a bol v jeho plnej dispozícii.

5. Žalovaný v duplike zopakoval rozhodné argumenty, prečo považuje zmluvu o nájme dopravného
prostriedku za absolútne neplatnú.

6.Žalobcananariadenompojednávanízotrvalnadoterajšíchargumentochazopakoval,žeúkonprepisu

vlastníctva nemá vplyv na praktické vlastníctvo vozidla. Poukázal na rozsudok Okresného súdu Banská
Bystrica sp. zn. 62Cbi/21/2016, ktorý bol potvrdený aj rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.
zn. 43CoKR/26/2018, kde súd rozhodol, že kúpna zmluva zo dňa 26.02.2015, ktorá bola uzavretá medzi
úpadcom ELITECH na jednej strane ako predávajúcim a spoločnosťou EXTRABET ako kupujúcim,bola voči veriteľom úpadcu, ktorí si riadne prihlásili pohľadávky v konkurznom konaní vyhlásená za
právne neúčinnú a zároveň, že H. I. je povinný vydať predmetné motorové vozidlo do všeobecnej
podstaty úpadcu. Na základe tohto rozsudku bol vykonaný prepis na dopravnom inšpektoráte, ale

vzhľadom na to, že to bol špecifickejší prípad, tak to trvalo dlhšie aj vzhľadom na danú situáciu,
ale držiteľstvo motorového vozidla na základe týchto rozhodnutí bolo zapísané na žalobcu a ten je
vlastníkom a držiteľom motorového vozidla dodnes. Žalobca ako správca a H. I. ako povinný sa dohodli,
že predmetné motorové vozidlo bude vrátené do konkurznej podstaty, avšak vzhľadom na skutočnosť,
že o jeho užívanie už prejavil záujem žalovaný, tak žalobca a žalovaný pristúpili k uzavretiu zmluvy o

nájme. K faktickému odovzdaniu predmetného motorového vozidla nedošlo, pretože žalobca deklaroval,
že už vozidlo v tom čase od pána I. mal a žalovaný ako nájomca to riadne svojim podpisom tejto
zmluvy potvrdil. Žalovaný mal vedomosť o všetkých skutočnostiach súvisiacich so zmenou vlastníctva,
o povinnosti odovzdať vozidlo od pána I., a to jasne vyplýva zo skutočnosti uvedenej v samotnej zmluve
o nájme a z nej aj s kým by bolo vlastne možné na toto motorové vozidlo uzavrieť nájomnú zmluvu, a
preto je zarážajúce tvrdenia žalovaného, že zmluvu o nájme považuje za absolútne neplatnú, a že konal

na skutkovom a právnom omyle, keďže všetky skutočnosti boli v zmluve jasne deklarované, žalovaný
dokonca dlhšiu dobu riadne hradil zmluvné nájomné a ním uvedené námietky uviedol iba vo svojom
odpore. Zmluva o nájme je platným právnym úkonom, zápis vlastníctva v technickom preukaze má iba
evidenčný charakter, nemá vplyv na vlastnícke právo k predmetného motorovému vozidlu, právoplatné
rozsudky Okresného súdu Banská Bystrica, v spojení s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica

zaviazali spoločnosť EXTRABET a H. I., aby predmetné vozidlo odovzdali do všeobecnej podstaty
úpadcu. Majetok nadobudnutý na základe neúčinného právneho úkonu do súpisu podstaty a majetok
spísaný do konkurznej podstaty je správca v zmysle § 40 ods. 2 ZoKR oprávnený spravovať, speňažovať
a z výťažku speňaženého tohto majetku v súlade so zákonom uspokojiť veriteľov úpadcu. Motorové
vozidlo bolo spísané do všeobecnosti podstaty, zverejnené to bolo v Obchodnom vestníku č. 190/2020

zodňa02.10.2020,vspojenísObchodnýmvestníkomč.108/2021zodňa07.06.2021.Žalovanýpotvrdil,
že zmluvu síce uzavrel so žalobcom, ale v čase uzavretia zmluvy bola vlastníkom predmetného vozidla
iná osoba, a to fyzická osoba H. I.. Nájomnú zmluvu považoval za neplatnú od samého počiatku, a
to čo čiastočne plnil žalobcovi, považoval za plnenie bez právneho dôvodu, preto žalobu navrhol ako
neopodstatnenú zamietnuť v celom rozsahu a v rámci návrhu na doplnenie dokazovania žiadal, aby súd

pristúpil k výsluchu osoby žalovaného.

7. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia vysvetlil, že na základe zmluvy odplatne prenajal
žalobca ako prenajímateľ žalovanému motorové vozidlo, teda si splnil svoju povinnosť zo zmluvy.
Žalovaný ako nájomca predmet nájmu užíval, ale nesplnil si svoju povinnosť zaplatiť za predmet

nájmu dohodnuté nájomné, pričom výška úrokov z omeškania bola zmluvne dohodnutá vo výške 0,05
% denne za každý deň omeškania. Žalovaný samotnú výšku uplatnenej sumy fakticky nespochybnil
a nerozporoval, preto súd prvej inštancie žalobe ako dôvodnej vyhovel. Na základe vykonaného
dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca a žalovaný uzatvorili platne zmluvu o nájme
dopravného prostriedku. Oprávnenie správcu nakladať s predmetom nájmu vyplývalo z citovaného

rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 62Cbi/21/2016 v spojení s rozhodnutím Krajského
súdu v Banskej Bystrici 43CoKR/26/2018, ako aj z ustanovení ZoKR. Súd prvej inštancie zdôraznil, že
zápis vlastníctva v technickom preukaze má len evidenčný charakter, pričom pred uzavretím zmluvy
bolo súdom právoplatne rozhodnuté o povinnosti odovzdať predmetné vozidlo do všeobecnej podstaty
úpadcu. V konaní bolo nesporné, že v čase uzatvorenia zmluvy mal predmet nájmu v držbe žalovaný,

pričom v konaní nebolo tvrdené, ani preukázané, že by došlo k splneniu alternatívneho výroku z
rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica, teda k zaplateniu sumy 25.000 eur do všeobecnej
podstaty úpadcu. Naopak žalobca ako správca tvrdil, že sa dohodol s H. I. na vrátení predmetného
motorového vozidla do konkurznej podstaty, čo žalovaný nespochybnil. Z uvedených dôvodov mal súd
prvej inštancie preukázané, že správca bol oprávnený nakladať s predmetom nájmu a nepovažoval

obranu žalovaného za dôvodnú, pričom nezistil dôvod na konštatovanie absolútnej neplatnosti zmluvy.
Podľa názoru súdu prvej inštancie nemožno hovoriť ani o konaní v omyle. Jedným z predpokladov na
to, aby omyl konajúcej osoby spôsoboval právne následky je ospravedlniteľnosť omylu, teda aby nebol
zavinený samotným účastníkom právneho úkonu, čo vzhľadom na uvedené splnené nebolo, nakoľko z
ustanovení zmluvy o nájme dopravného prostriedku jednoznačne vyplýva, že žalovaný mal vedomosť

o stave konkurzného konania úpadcu (čl. II ods. 1, 2). Pokiaľ ide o ďalší dôkaz, ktorý navrhol právny
zástupca žalovaného na pojednávaní, a to výsluch žalovaného, tento súd prvej inštancie nevykonal
(§ 185 ods. 1 v spojení s § 195 ods. 1 CSP), a to z dôvodu, že jeho vykonanie nepovažoval za
potrebné a hospodárne, pretože mal v dostatočnom rozsahu zistený skutkový stav tak, aby moholrozhodnúť o podanej žalobe, pričom ani na jeho základe by nebolo možné dospieť k iným právnym
záverom, než k akým dospel súd prvej inštancie na základe výsledkov vykonaného dokazovania v
rozsahu dostatočne potrebnom pre zistenie a právne posúdenie rozhodujúcich skutočností. Súd prvej

inštancie poukázal aj na sudcovskú koncentráciu konania (§ 153 CSP), keď by to vyžadovalo nariadenie
ďalšieho pojednávania a taktiež návrh tohto dôkazu nebol uplatnený včas, keďže strana ho mohla
navrhnúť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. V tejto
súvislosti poukázal na to, že právny zástupca žalovaného síce ospravedlnil neúčasť žalovaného na
pojednávaní, ale nepredložil o zdravotnom dôvode ospravedlnenia žiaden listinný dôkaz, ktorý by

preukazoval nemožnosť účasti žalovaného na nariadenom pojednávaní, ani nepožiadal o odročenie
pojednávania z tohto dôvodu.

8. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 255 ods. 1 v spojení s
ustanovením § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania
vo výške 100 %, keďže bol žalobca v plnom rozsahu úspešný.

9. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote
odvolanie v celom rozsahu, a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), písm. d), písm. e), písm. f)
a písm. h), písm. g) CSP a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalovaný v odôvodnení podaného odvolania uviedol, že

zmluva o nájme dopravného prostriedku je absolútne neplatná. Prenajímateľ a vlastník vozidla zapísaný
v technickom preukaze nie je tá istá osoba. Zmluvu síce uzatvoril so žalobcom, ale v čase uzavretia
zmluvy bola vlastníkom predmetného vozidla iná osoba, a to fyzická osoba pán H. I.. Skutočnosť,
že žalobcovi plnil, považoval za plnenie bez právneho dôvodu, konal v skutkovom a právnom omyle.
Posúdenieplatnostizmluvyprináležísúduvriadnomkonanívrámciriešeniapredbežnejotázky.Okresný

súdvLeviciachnesprávneposúdilskutkovýstav,atakvovecinesprávnerozhodol.Vdanomprípadesúd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušenou práva na spravodlivý proces, nakoľko nevypočul žalovaného, konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, zistený skutkový stav neobstojí,

pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku,
ktoré neboli uplatnené, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.

10. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril podaním, v ktorom namietal, že žalovaný uvádza stále

tie isté tvrdenia ako vo svojich predchádzajúcich písomných prejavoch aj v ústnom prejave. Žalovaný bol
v zmluve o nájme dopravného prostriedku zo dňa 01.04.2019 riadne informovaný o vedení konkurzného
konania na majetok úpadcu, o režime, ktorý platí pre konkurzné konanie a v neposlednom rade o tom, z
akého dôvodu je žalobca ako správca oprávnený nakladať s predmetom nájmu, a teda uzavrieť zmluvu
o nájme (súdne rozhodnutia vydané v excidančnom konaní). Poukázal na čl. II ods. 2, 4, 5, 6 zmluvy

o nájme dopravného prostriedku, ako aj citované rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
62Cbi/21/2016 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoKR/26/2018,
ako aj príslušné ustanovenia ZoKR. Následne poukázal na závery súdu prvej inštancie týkajúce sa
oprávnenia nakladať s predmetom nájmu, konania v omyle, ako aj odôvodnenie nevykonania výsluchu
žalovaného. Podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie správne právne vec posúdil a vyhodnotil skutkový

a právny stav a žalobca sa so znením rozsudku v plnej miere stotožnil. Odvolanie žalovaného považoval
za vecne nedôvodné, bez právneho základu, s absenciou akéhokoľvek rozumného argumentu a
zároveň tendenčné, s cieľom oddialiť plnenie žalovaného, a to aj z dôvodu, že žalovaný v odvolaní
neuviedol žiadne argumenty, ktoré by závažným spôsobom spochybnili žalobcom uplatnený nárok, ani
svoje argumenty nepodložil riadnym zdôvodnením. S ohľadom na uvedené žalobca žiadal napadnutý

rozsudok potvrdiť.

11. Odvolací súd v predmetnej veci konštatuje s ohľadom na úmrtie právneho zástupcu odvolateľa,
H. J. K., dňa XX.XX.XXXX, že v zmysle § 33b ods. 1 písm. d) OZ plnomocenstvo udelené tomuto
právnemu zástupcovi zaniklo, pričom pred rozhodnutím vo veci samej predmetnú skutočnosť žalovaný

odvolaciemu súdu neoznámil a nezvolil si iného právneho zástupcu, a preto odvolací súd konal len
s odvolateľom.12. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní
napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími
dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP, dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

13. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že podľa písm. b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, písm. d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, podľa písm. e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, podľa písm. f) súd prvej inštancie dospel na
základevykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniam,podľapísm.h)rozhodnutiesúduprvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, písm. g) zistený skutkový stav neobstojí,
pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku,
ktoré neboli uplatnené.

14. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

15.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

16. Podľa § 630 ods. 1, ods. 2 ObZ zmluvou o nájme dopravného prostriedku sa prenajímateľ zaväzuje
prenechať nájomcovi dopravný prostriedok na dočasné užívanie a nájomca sa zaväzuje zaplatiť odplatu.
Zmluva vyžaduje písomnú formu.

17. Podľa § 632 ods. 1 ObZ, nájomca je oprávnený užívať dopravný prostriedok na účely uvedené v
§ 631 ods. 1.

18. Podľa § 634 ods. 1, ods. 2 ObZ nájomca je povinný platiť nájomné v dohodnutej výške, inak nájomné

obvyklévčaseuzavretiazmluvysprihliadnutímnapovahuprenajatéhodopravnéhoprostriedkuaurčený
spôsob jeho užívania. Ak neurčuje zmluva inak, je nájomca povinný platiť nájomné po ukončení užívania
dopravného prostriedku, ak je však nájomná zmluva uzavretá na dobu dlhšiu ako tri mesiace, koncom
každého kalendárneho mesiaca, v ktorom sa dopravný prostriedok užíval.

19. Podľa § 636 ods. 2, ods. 3 ObZ zmluvu o nájme dopravného prostriedku dojednanú na dobu neurčitú
možno ukončiť výpoveďou. Výpoveď nadobúda účinnosť uplynutím 30 dní, ak neurčuje zmluva o nájme
dopravného prostriedku inú výpovednú lehotu alebo z výpovede nevyplýva neskoršia doba. Zmluva
môže určiť, že ju možno ukončiť už doručením výpovede.

20. Podľa § 637 ObZ po zániku práva užívať dopravný prostriedok je nájomca povinný vrátiť dopravný
prostriedok do miesta, kde ho prevzal, pokiaľ zo zmluvy nevyplýva niečo iné.

21.Podľa§40ods.2ZoKRsprávcapočaskonkurzuvykonávasprávumajetkupodliehajúcehokonkurzu,
speňažuje majetok podliehajúci konkurzu a z výťažku zo speňaženia tohto majetku v súlade s týmto

zákonom uspokojuje veriteľov úpadcu a vykonáva aj ďalšie práva a povinnosti v priebehu konkurzu v
súlade s týmto zákonom.

22. Podľa § 44 ods. 1 ZoKR oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a
oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza

na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu.

23. Podľa § 86 ods. 3 ZoKR správca môže prenechať majetok podliehajúci konkurzu patriaci úpadcovi
do nájmu. Zmluvu o nájme majetku je správca povinný dohodnúť tak, aby nájomné bolo aspoň vo
výške, za akú sa predmet nájmu v danom mieste a čase obvykle prenecháva do nájmu, aby úpadcovi

nevznikli na základe nájmu ani v súvislosti s ním žiadne iné ako zákonné povinnosti, aby povinnosti
nájomcu zo zmluvy o nájme boli primerane zabezpečené a aby zmluvu o nájme bolo možné vypovedať
v jednomesačnej lehote. Za iných podmienok môže správca zmluvu o nájme uzatvoriť len so súhlasompríslušného orgánu. Príjem z nájmu sa považuje za výťažok zo speňaženia majetku podliehajúceho
konkurzu.
24. Podľa § 34 OZ, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv

alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

25. Podľa § 49a OZ, právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo
skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento
omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala

úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

26. Po oboznámení sa s obsahom spisu, s obsahom napadnutého rozsudku a s konaním, ktoré
predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s obsahom odvolania žalovaného, odvolací súd konštatuje vecnú
správnosť napadnutého rozsudku s tým, že súd prvej inštancie na základe dostatočne zisteného
skutkového stavu vyvodil správne právne závery premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku

a svoje rozhodnutie spôsobom súladným s dikciou ustanovenia § 220 ods. 2 CSP podrobne a
dostatočne presvedčivo odôvodnil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je jednoznačne zrejmý
myšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci ku v ňom ustáleným skutkovým a právnym záverom
premietnutým do výrokovej časti zaväzujúceho výroku rozsudku, keď posúdil Zmluvu o nájme
dopravného prostriedku ako platnú, a preto zaviazal žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy nájomného

v celkovej sume 14.400 eur. Súd prvej inštancie sa v podstatnom rozsahu dostatočne zaoberal aj
procesnou obranou žalovaného, keď skúmal s ohľadom na citované rozhodnutia Okresného súdu
BanskáBystricasp.zn.62Cbi/21/2016vspojenísrozhodnutímKrajskéhosúduvBanskejBystricisp.zn.
43CoKR/26/2018, ako aj príslušné ustanovenia § 40 ods. 2, § 44 ods. 1, § 86 ods. 3 ZoKR, oprávnenie
správcu nakladať s predmetom nájmu. V nadväznosti na uvedené súd prvej inštancie vec správne

právne posúdil, keď skonštatoval, že v čase uzatvorenia zmluvy o nájme dopravného prostriedku,
bol správca úpadcu oprávnený nakladať s majetkom vydaným podľa dohody s H. I. do všeobecnej
konkurznej podstaty úpadcu, a preto je zmluva platná.

27. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného

procesu a odvolací súd nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok
nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd nevzhliadol dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov
súdu prvej inštancie odchýliť, keďže súd prvej inštancie sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami
tvoriacimi základ pre rozhodnutie vysporiadal a odvolací súd sa s týmto odôvodnením v plnej miere
stotožnil. Na zdôraznenie vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd dopĺňa

nasledovné dôvody v kontexte odvolacích dôvodov.

28. Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal námietkou odvolateľa týkajúcou sa nesprávneho právneho
posúdenia zmluvy o nájme dopravného prostriedku ako platnej, keďže prenajímateľ a vlastník vozidla
zapísaný v technickom preukaze nie je tá istá osoba. Podľa odvolateľa zmluvu síce uzatvoril so

žalobcom, ale v čase uzavretia zmluvy bola vlastníkom predmetného vozidla iná osoba, a to pán H. I..
VtomtosmerejetrebapoukázaťnarozsudokOkresnéhosúduBanskáBystrica,č.k.62Cbi/21/2016-141
zo dňa 03.05.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 43CoKR/26/2018-184
zo dňa 21.02.2019, ktorým bolo rozhodnuté, že kúpna zmluva zo dňa 26.02.2015, uzavretá medzi
úpadcom na strane jednej ako predávajúcim a spoločnosťou EXTRABET s.r.o. ako kupujúcim, ako aj

zmluvauzavretámedzispoločnosťouEXTRABETs.r.o.nastranejednejaH.I.nastranedruhej,týkajúca
sa prevodu vlastníckeho práva k predmetnému motorovému vozidlu sú voči veriteľom úpadcu, ktorý si
riadne prihlásili svoje pohľadávky v konkurznom konaní sp. zn. 1R/6/2015, právne neúčinné a zároveň,
že H. I. je povinný vydať predmetné motorové vozidlo do všeobecnej podstaty úpadcu, alternatívne že
spoločnosť EXTRABET s.r.o. a H. I. sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 25.000

eur do všeobecnej konkurznej podstaty úpadcu. Predmetné rozhodnutie sa stalo právoplatným dňa
15.03.2019, pričom zmluva o nájme dopravného prostriedku medzi stranami konania bola uzatvorená
dňa 01.04.2019. Súd prvej inštancie v nadväznosti na uvedené ustálil, že k splneniu alternatívneho petitu
v zmysle citovaných rozhodnutí nedošlo, pričom sa žalobca s pánom I. dohodol o vrátení predmetného
motorového vozidla do všeobecnej podstaty. Vzhľadom na uvedené, sa odvolací súd v plnom rozsahu

stotožnil so súdom prvej inštancie, ktorý skonštatoval, že správca úpadcu mal oprávnenie nakladať
s predmetom nájmu v zmysle § 40 ods. 2, § 44 ods. 1, § 86 ods. 3 ZoKR, a preto správne uzavrel,
že zmluva o nájme dopravného prostriedku je platná. V tomto smere nebolo rozhodným, že v časeuzatvorenia zmluvy o nájme dopravného prostriedku bol v technickom preukaze zapísaný H. I.. Odvolací
súd preto konštatuje, že odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP naplnený nebol.

29. K tvrdeniu odvolateľa, že „skutočnosť, že žalobcovi plnil, považuje za plnenie bez právneho dôvodu,
konalvskutkovomaprávnomomyle“,jesohľadomnato,žežalovanýneuplatnilkompenzačnúnámietku
ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, bez relevancie. Súd prvej inštancie sa však nad rámec
uvedeného vysporiadal aj s touto námietkou žalovaného, keď vysvetlil, že z ustanovení zmluvy o nájme
dopravného prostriedku jednoznačne vyplýva, že žalovaný mal vedomosť o stave konkurzného konania

úpadcu (čl. II ods. 1, 2), a preto nie je možné uvažovať nad konaním žalovaného v omyle.

30. Na záver odvolací súd konštatuje, že odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), g)
CSP odvolateľ v podanom odvolaní len vymenoval, bez substancovania akýchkoľvek vecných tvrdení
k nim uvedeným a tieto nemožno vyvodiť ani z obsahu odvolania. Úlohou odvolacieho súdu v súlade
so zachovaním zásady rovnosti strán nie je vytvárať rozhodné argumenty namiesto odvolateľa, a preto

sa odvolací súd týmito bez ďalšieho nezaoberal.

31. Odvolací súd s poukazom na uvedené dospel k záveru, že odvolacie dôvody uvádzané žalovaným
nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, a preto podľa § 387 ods.
1, 2 CSP odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny

potvrdil.

32. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania
voči žalovanému vo výške 100 %, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný.

33. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ

nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447

písm. d), e) CSP).