Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. október 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/42/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4422201625
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Konštiaková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4422201625.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Konštiakovej a členov

senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v spore žalobcov: 1. A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, E., 2. F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, E., proti žalovaným: 1.
Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, právne zastúpený
AK JUDr. Marek Hic, s.r.o., so sídlom P. O. Hviezdoslava 10625/23B, Martin, IČO: 36 865 036, v mene
ktorej koná JUDr. Marek Hic, advokát a konateľ, 2. EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská
2, Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803, právne zastúpený Remedium Legal, s.r.o., so
sídlom Prievozská 2, Bratislava – mestská časť Ružinov, v mene ktorej koná JUDr. Marek Baraník,

advokát a konateľ, IČO: 53 255 739, 3. U9, a.s., so sídlom Zelinárska 6, Bratislava, IČO: 35 849 703,
zastúpený STANĚK VETRÁK & PARTNERI, s.r.o. so sídlom Dunajská 15, Bratislava, IČO: 36 795 038,
v mene ktorej koná Mgr. Peter Vetrák, advokát a konateľ, o určenie, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené
záložným právom, o odvolaní žalobcov v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č.k.
9C/52/2022-424 zo dňa 27. marca 2023 v spojení s opravným uznesením č.k. 9C/52/2022-552 zo dňa
9. januára 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením p o t v r

d z u j e .

II. Žalovanému v 1. rade p r i z n á v a proti žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100%, o výške ktorého nároku rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

III. Žalovanému v 2. rade p r i z n á v a proti žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100%, o výške ktorého nároku rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

IV. Žalovanému v 3. rade p r i z n á v a proti žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100%, o výške ktorého nároku rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu
zamietol a o náhrade trov konania rozhodol tak, že priznal žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov

konania v rozsahu 100% voči žalobcom v 1. a 2. rade, priznal tiež aj žalovanému v 2. rade nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalobcom v 1. a 2. rade a tiež priznal aj žalovanému v 3. rade
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalobcom v 1. a 2. rade. Právne svoje rozhodnutieodôvodnil poukazom na § 137 písm. c) a d), § 217 ods. 1 CSP, § 151l ods. 1, 4, § 151md ods. 1 písmeno
i) Občianskeho zákonníka.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovia sa podanou žalobou, doručenou tunajšiemu
súdu dňa 14.04.2022, domáhali určenia, že nehnuteľnosti, ktoré sa nachádzajú v ich bezpodielovom
spoluvlastníctve 1/1 v kat. území E., obec E., okres C. G., D. H. I. C. G., katastrálnym odborom, zapísané
na LV č. XXXX ako parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape č. XXXX vo výmere 243 m2,
druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria na parcele č. 3978 postavená stavba so súp. č. XXXX –

dom (ďalej aj ako „sporné nehnuteľnosti“, alebo „nehnuteľnosti“), nie sú zaťažené záložným právom v
prospech žalovaného v 1. rade ani v prospech žalovaného v 2. rade. V prípade úspechu žalobcovia
žiadali priznať nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v 1., 2. a 3. rade.

3. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie prednesmi zástupcov strán sporu a oboznámením sa s
nasledovnými listinnými dôkazmi: žalobou, pripojeným spisom tunajšieho súdu sp. zn. 6Csp/89/2018,

výpismi z LV č. XXXX kat. územia E. ku dňu 13.04.2022, ku dňu 07.12.2022 a 13.02.2023, Zmluvou o
zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnou zmluvou uzatvorenou medzi žalovaným v 1.
rade a žalobcami zo dňa 24.01.2007, Zmluvou o splátkovom úvere zo dňa 24.01.2007 medzi žalovaným
v 1. rade a F. J. a F. K., oznámením o začatí výkonu záložného práva zo dňa 05.10.2021, ponukami
predaja rodinného domu z internetového portálu, uznesením č.k. 9C/52/2022-91 zo dňa 17.05.2022

o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľov zo dňa 08.04.2022,
ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 08.06.2022, uznesením č.k. 9C/52/2022-176 zo dňa
29.06.2022 o zastavení návrhu navrhovateľov na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľov
zo dňa 03.06.2022, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.08.2022, vyjadrením žalovaného
v 1. rade k žalobe, vyjadrením žalovaného v 2. rade a žalovaného v 3. rade, Notárskou zápisnicou

N 108/2022 zo dňa 22.06.2022 o priebehu dražby nehnuteľnosti, ktorá bola vo vlastníctve žalobcov
a následne sa vydražila spoločnosťou EOS Slovensko Investment LC, s.r.o. so sídlom Bratislava,
oznámením o dražbe nehnuteľnosti, výpisom z Obchodného registra žalovaného v 3. rade, výpisom z
Obchodného registra vydražiteľa EOS Slovensko Investment, s.r.o., námietkami žalovaných ohľadne
dražby nehnuteľností, zákaz dražiť a pokračovať v poškodzovaní cudzích práv, zákaz dražiť a odvolanie

plnomocenstva, vyjadrením žalovaného v 2. rade k vyjadreniam žalovaných v 1. a 3. rade, vyjadrením
žalobcov k replike žalovaného v 3. rade zo dňa 02.12.2022, vyjadrením žalobcov k replike žalovaného
v 2. rade z 05.12.2022, vyjadrením žalovaného v 2. rade k vyjadreniam žalobcov zo dňa 18.01.2023,
vyjadrením žalobcov zo dňa 12.02.2023 k vyjadreniu žalovaného v 2. rade, výzvou žalobcov k súdu zo
dňa 11.02.2023, ospravedlnením z neúčasti na pojednávaní žalovaného v 3. rade a žalovaným v 1. rade

spolu so záverečným návrhom, a zistil skutkový a právny stav.

4. Pred otvorením pojednávania vyzval zástupcov žalobcov, aby sa ústne vyjadrili, či napriek všetkým
písomným vyjadreniam žalovaných trvajú na podanej žalobe, ako aj s poukazom na to, že na tunajšom
súde prebieha konanie pod sp. zn. 10C/109/2022 o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby a o určenie

neplatnosti právneho úkonu a s poukazom aj na záverečný návrh právneho zástupcu žalovaného v 1.
rade, na čo žalobcovia uviedli, že na podanej žalobe trvajú v celom rozsahu.

5. Vykonaným dokazovaním bolo z LV č. XXXX kat. územia E., obec E., okres Nové Zámky ku dňu
13.04.2022, ku dňu 07.12.2022, ku dňu 13.02.2023, ku dňu 25.04.2023, preukázané, že žalobcovia

sú stále vedení ako bezpodieloví spoluvlastníci v podiele 1/1 k nehnuteľnosti parcely registra „C“
evidované na katastrálnej mape č. XXXX vo výmere 243 m2, na ktorej parcele je postavený rodinný
dom so súp. č. XXXX a v časti Poznámky na LV je uvedené oznámenie zo dňa 05.09.2017 o začatí
výkonu záložného práva veriteľom SLSP, a.s. predajom nehnuteľnosti na dobrovoľnej dražbe, Platiť
sa oplatí s.r.o. Bratislava, ktoré vydalo tiež oznámenie o dobrovoľnej dražbe zo dňa 19.06.2018,

EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom Bratislava vydalo oznámenie o začatí výkonu záložného práva
formou dobrovoľnej dražby pre danú nehnuteľnosť, U9, a.s. Bratislava vydalo oznámenie o dražbe Zn.
69/2022 zo dňa 11.05.2022 na predmetnú nehnuteľnosť a ďalšie dve poznámky sa týkajú zápisov o
podanom návrhu na Okresnom súde Nové Zámky v predmetnej veci vo vzťahu k návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia na zdržanie sa výkonu záložného práva a na žalobu o určenie, že nehnuteľnosti

nie sú zaťažené záložným právom a poznámka o podanom návrhu, ktorý prebieha na Okresnom súde
Nové Zámky sp. zn. 10C/77/2022 zo dňa 06.06.2022 o nariadení neodkladného opatrenia na zdržanie
sa výkonu záložného práva a realizáciu dobrovoľnej dražby a žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej
dražby a o určenie neplatnosti právneho úkonu, v ČASTI C: ŤARCHY je uvedené, že SLSP, a.s.Bratislava zriaďuje záložné právo na zabezpečenie pohľadávky podľa Zmluvy o zriadení záložného
práva k nehnuteľnostiam č. 0242364704-1 a Mandátnej zmluvy zo dňa 24.01.2007 pre predmetné
nehnuteľnosti a zmena záložného veriteľa pohľadávky na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č.

0220/2021/CE na postupníka EOS KSI Slovensko s.r.o. so sídlom Bratislava.

6. Zo Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a Mandátnej zmluvy č. 0242364704-1 zo
dňa 24.01.2007 súd prvej inštancie tiež zistil, že takúto uzatvoril žalovaný v 1. rade ako záložný veriteľ so
žalobcami ako záložcami a predmetom zmluvy bola dohoda zmluvných strán o zriadení záložného práva

k nehnuteľnostiam záložcom v prospech záložného veriteľa na zabezpečenie pohľadávky záložného
veriteľa a predmetom Mandátnej zmluvy bolo udelenie poverení záložcom ako mandantom záložnému
veriteľovi ako mandatárovi pre vykonanie úkonov v súvislosti s výkonom záložného práva. Zálohom v
tejto zmluve sú nehnuteľnosti vo vlastníctve záložcov, nachádzajúcich sa v kat. území E., obec E., okres
C. G., zapísané na LV č. XXXX na H. I. C. G., katastrálnom odbore. Ďalej zo Zmluvy o splátkovom úvere
č. XXXXXXXXXX G. dňa 24.01.2007 zistil, že takúto uzatvoril žalovaný v 1. rade ako veriteľ a pán F.

J., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. a manželka K. F., nar. XX.XX.XXXX ako dlžníci a predmetom zmluvy
bolo poskytnutie splátkového úveru zo strany veriteľa dlžníkom, a to za podmienok dohodnutých v tejto
zmluve s výškou úveru 2.030.000,- Sk. Z Oznámenia o začatí výkonu záložného práva zistil, že žalovaný
v 2. rade takéto oznámenie zaslal pánovi J. F. dňa 05.10.2021, kde mu postupca oznámil začatie výkonu
záložného práva, ktoré vzniklo na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo

dňa 24.01.2007. Zároveň uviedol, že uspokojenia pohľadávky, ktorá je zabezpečená záložným právom,
sa bude žalovaný v 2. rade domáhať predajom nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov na dražbe podľa
zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách. Z pripojeného spisu Okresného súdu Nové Zámky
sp. zn. 6Csp/89/2018 bolo zistené, že tunajší súd v právnej veci žalobcov J. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom
E., K. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. a F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom

E., proti žalovaným Slovenská sporiteľňa, a.s. so sídlom Bratislava a Platiť sa oplatí, s.r.o. so sídlom
Bratislava, o určenie neplatnosti zmluvy o splátkovom úvere a určenie neplatnosti zmluvy o zriadení
záložného práva k nehnuteľnostiam, o určenie, že výkon záložného práva záložného veriteľa je neplatný
a o určenie, že právne úkony žalovaného v 2. rade, ktorými realizuje dobrovoľnú dražbu nehnuteľností
sú neplatné, súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom dňa 27.09.2019 pod sp. zn. 6Csp/89/2018-467

tak, že žalobu o určenie neplatnosti zmluvy o splátkovom úvere č. 0242364704 zo dňa 24.01.2007
uzavretej medzi žalobcami v 1. a 2. rade na strane jednej a žalovaným v 1. rade na strane druhej
zamietol, žalobu o určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa
24.01.2007 uzavretej medzi žalobcami v 3. a 4. rade na strane jednej a žalovaným v 1. rade na strane
druhej zamietol, žalobu o určenie, že je neplatný výkon záložného práva žalovaného v 1. rade zo zmluvy

o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 24.01.2007 uzavretej medzi žalobcami v 3. a 4.
rade na strane jednej a žalovaným v 1. rade na strane druhej zamietol, žalobu o určenie, že právne
úkony žalovaného v 2. rade, ktorými realizuje dobrovoľnú dražbu nehnuteľností vo vlastníctve žalobcov
v 3. a 4. rade, ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľností Okresného úradu Nové Zámky, na LV č.
XXXX k.ú. E. zamietol, zrušil neodkladné opatrenie nariadené uznesením č.k. 6Csp/89/2018-333 zo

dňa 04.09.2018, ktorým súd žalovanému v 1. rade uložil povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva
zriadeného na zabezpečenie pohľadávky na základe zmluvy o záložnom práve zo dňa 24.01.2007
formou dobrovoľnej dražby nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľností Okresného úradu Nové
Zámky, katastrálny odbor, na LV č. XXXX k. ú. E., zrušil neodkladné opatrenie nariadené uznesením
č.k. 6Csp/89/2018-333 zo dňa 04.09.2018, ktorým súd žalovanému v 2. rade uložil povinnosť zdržať sa

realizácie dobrovoľnej dražby nehnuteľností, ktoré sú vo vlastníctve žalobcov v 3. a 4. rade a ktoré sú
zapísané v katastri nehnuteľností Okresného úradu Nové Zámky, katastrálny odbor, na LV č. XXXX k.
ú. E., zaviazal žalobcov v 1., 2., 3. a 4. rade k povinnosti spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému v
1. rade náhradu trov konania v plnom rozsahu a to v lehote 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým súd rozhodne o výške náhrady trov konania a ktoré súd vydá po nadobudnutí

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, zaviazal žalobcov v 1., 2., 3. a 4. rade k povinnosti
spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému v 2. rade náhradu trov konania v plnom rozsahu a to v
lehote 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým súd rozhodne o výške náhrady
trov konania a ktoré súd vydá po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
zaviazal žalobcov v 1., 2., 3. a 4. rade k povinnosti spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému v 1. rade

náhradu trov konania o návrhu žalobcov v 1., 2., 3. a 4. rade na nariadenie neodkladného opatrenia
v plnom rozsahu a to v lehote 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým súd
rozhodne o výške náhrady trov konania a ktoré súd vydá po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, zaviazal žalobcov v 1., 2., 3. a 4. rade k povinnosti spoločne a nerozdielnezaplatiť žalovanému v 2. rade náhradu trov konania o návrhu žalobcov v 1., 2., 3. a 4. rade na nariadenie
neodkladného opatrenia v plnom rozsahu a to v lehote 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým súd rozhodne o výške náhrady trov konania a ktoré súd vydá po nadobudnutí

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade k povinnosti
spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom v 3. a 4. rade náhradu trov konania o návrhu žalobcov v 3.
a 4. rade na nariadenie neodkladného opatrenia v sume 33,- eur a to do 3 dní odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti rozsudku, zaviazal žalobcov v 1., 2., 3. a 4. rade k povinnosti spoločne a nerozdielne
zaplatiť Okresnému súdu Nové Zámky súdny poplatok za žalobu v sume 298,50 eura a súdny poplatok

za návrh žalobcov v 1., 2., 3. a 4. rade na nariadenie neodkladného opatrenia v sume 33,- eur a to
do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, zaviazal žalobcov v 3. a 4. rade k povinnosti
spoločne a nerozdielne zaplatiť Okresnému súdu Nové Zámky súdny poplatok za návrh žalobcov v 3.
a 4. rade na nariadenie neodkladného opatrenia v sume 33,- eur a to do 3 dní odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti rozsudku. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 07.06.2021 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Nitre sp. zn. 6CoCsp/30/2020-678 zo dňa 28.04.2021. Zo spisu Okresného súdu

Nové Zámky sp. zn. 18Csp/31/2020 tiež zistil, že v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o. so
sídlom Bratislava proti žalovaným: J. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. a K. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom
E., o zaplatenie 69.810,82 eura s príslušenstvom, Okresný súd Nové Zámky rozhodol vo veci samej
rozsudkom zo dňa 03.06.2022 č.k. 18Csp/31/2020-419 tak, že žalovaných v 1. a 2. rade zaviazal k
povinnosti spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 88.223,78 eura, zmluvný úrok vo

výške 5,13 % ročne zo sumy 67.216,62 eura od 11.03.2020 do 20.12.2036 a úrok z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 78.842,31 eura od 11.03.2020 do zaplatenia, do troch dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti, teda v časti zaplatenia zmluvného úroku vo výške 5,13 % ročne zo
sumy67.216,62euraod11.03.2020dozaplateniasúdžalobuzamietol.Žalobcovipriznalvočižalovaným
v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Predmetný rozsudok nenadobudol

právoplatnosť, lebo voči nemu podali odvolanie žalovaní v 1. a 2. rade a spis sa nachádza na Krajskom
súde v Nitre od 16.09.2022. Z Oznámenia o dražbe Zn. 51/2022 žalovaného v 3. rade, bolo zistené,
že ako dražobník zverejnil na základe návrhu záložného veriteľa v zmysle ustanovenia § 17 zákona o
dobrovoľných dražbách miesto konania dražby v Polyfunkčnom dome, II. poschodie, Kukučínova 8, 940
62 Nové Zámky, s dátumom konania dražby 18.05.2022, čas konania dražby 10.00 hod. a 1. kolo dražby.

Z internetového portálu „www.u9.sk“ bolo zistené, že žalovaný v 3. rade zverejnil pripravovanú dražbu
rodinného domu v meste Štúrovo vo vlastníctve žalobcov za vyvolávaciu cenu 102.000,- eur s dátumom
dražby: 22.06.2022 o 10.00 hod. s miestom dražby Nové Zámky. Z Oznámenia o dražbe Zn. 69/2022
žalovaného v 3. rade, ďalej zistil, že ako dražobník zverejnil na základe návrhu záložného veriteľa v
zmysle ustanovenia § 17 zákona o dobrovoľných dražbách miesto konania dražby v Polyfunkčnom

dome, II. poschodie, Kukučínova 8, 940 62 Nové Zámky, s dátumom konania dražby 22.06.2022, čas
konania dražby 10.00 hod. a 1. kolo dražby. Z Obchodného vestníka 82/2022 s dátumom vydania
29.04.2022 pod č. X031741 žalovaného v 3. rade zistil, že bolo uverejnené Oznámenie o dobrovoľnej
dražbe podľa § 17 zákona č. 527/2002 Z. z. s dátumom konania dražby 18.05.2022, o 10.00 hod., ako
1. kolo dražby s miestom konania Polyfunkčný dom, II. poschodie, Kukučínova 8, 940 62 Nové Zámky

s podrobným rozpisom predmetu dražby, t. j. nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXXX kat. územia E.,
s najnižším podaním 102.000,- eur a dražobnou zábezpekou 10.000,- eur. Z Obchodného vestníka
94/2022 s dátumom vydania 17.05.2022 pod č. X037069 žalovaného v 3. rade tiež súd prvej inštancie
zistil, že bolo uverejnené Oznámenie o dobrovoľnej dražbe podľa § 17 zákona č. 527/2002 Z. z. s
dátumom konania dražby 22.06.2022, o 10.00 hod., ako 1. kolo dražby s miestom konania Polyfunkčný

dom, II. poschodie, Kukučínova 8, 940 62 Nové Zámky s podrobným rozpisom predmetu dražby, t. j.
nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXXX kat. územia E., s najnižším podaním 102.000,- eur a dražobnou
zábezpekou 10.000,- eur. Z Notárskej zápisnice N 108/2022, Nz 17836/2022, NCRls 18346/2022 zo
dňa 22.06.2022 vyplývalo, že notárka osvedčila priebeh dražby zo dňa 22.06.2022 v kancelárskych
priestoroch Notárskeho úradu JUDr. Anny Nagyovej, ako 1. kolo dražby v zmysle Oznámenia o dražbe,

predmetom dražby boli nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX kat. územia E., okres C. G., ktoré boli
v bezpodielovom vlastníctve žalobcov v podiele 1/1, licitátorom dražby bola: D. H., s odhadnutou cenou
predmetu dražby 102.000,- eur podľa Znaleckého posudku č. 35/2022, ktorý vypracoval znalec Ing.
Ľubomír Rajnoha, znalec v odbore stavebníctvo, odvetvie: odhad hodnoty nehnuteľností a zároveň touto
notárskou zápisnicou došlo v priebehu dražby k vydraženiu predmetu dražby a vydražiteľom sa stala

spoločnosť EOS Slovensko Investment LC, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 47
032 979. Cena, za ktorú sa predmetná nehnuteľnosť vydražila, bola 91.800,- eur. Dražba bola ukončená
v 10.18 hod., pod bodom 13 boli uvedené námietky zo strany vlastníkov draženej nehnuteľnosti, ktorí boli
v tom čase zastúpení F. L. M.. Z výpisu z Obchodného registra žalovaného v 3. rade zistil, že v predmetepodnikania má organizovanie dobrovoľných dražieb a aj ďalšie činnosti. Z výpisu z Obchodného registra
vydražiteľa, spoločnosti EOS Slovensko Investment LC, s.r.o. súd zistil, že predmetom podnikania je
organizovanie dobrovoľných dražieb popri iných činnostiach. Z podania žalobcov zo dňa 13.06.2022

a 21.06.2022 súd zistil, že toto adresovali žalovanému v 1. rade, 2. rade a 3. rade a jednalo sa o
vec: zákaz dražiť a odvolanie plnomocenstva s tým, že žalobcovia uviedli žalovaným v 1. a 2. rade,
že im zakazujú dražiť nehnuteľnosti žalobcov zapísané na LV č. XXXX kat. územia E. a odvolávajú
plnomocenstvo, ktoré im žalobcovia udelili v predformulovanej zmluve o zriadení záložného práva k
nehnuteľnostiam uzatvorenej podľa § 151a a nasl. OZ zo dňa 24.01.2007. Z podania žalobcov zo dňa

22.05.2022 tiež súd prvej inštancie zistil, že podali žalovanému v 3. rade námietky dražby nehnuteľností
s tým, že nesúhlasili s dobrovoľnou dražbou a žiadali žalovaného v 3. rade, aby stiahol oznámenie o
príprave dražby ich nehnuteľnosti z internetu a nepublikoval žiadne podobné oznámenia v tlači ani nikde
inde, lebo na ich základe je na žalobcov vyvíjaný hrubý nátlak zo strany neznámych osôb, ktoré ich
obťažujú návštevami a rušením ich súkromia vo vlastnom obydlí. Zo žaloby, ktorú predložil do konania
právny zástupca žalovaného v 1. rade, vyplývalo, že na tunajší súd bola podaná žaloba žalobcov pod

sp. zn. 10C/109/2022 proti žalovaným 1) Slovenská sporiteľňa, a.s. so sídlom Bratislava, 2) EOS KSI
Slovensko,s.r.o.sosídlomBratislava,3)U9,a.s.sosídlomBratislava,4)EOSSlovenskoInvestmentLC,
s.r.o. so sídlom Bratislava, o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby a o určenie neplatnosti právneho
úkonu, ktoré konanie nie je ešte právoplatne skončené.

7. Súd prvej inštancie ako prvoradú otázku skúmal v konaní, či sú splnené procesné podmienky na
to, aby súd mohol vo veci konať, či strany sporu sú vecne legitimovanými stranami. Z označenia
žalobcov a predmetu žaloby zisťoval, či žalobcovia sú aktívne legitimovanou stranou sporu, vzhľadom
na žalobný petit. Najvyšší súd SR vo svojej rozhodovacej činnosti uviedol, že preskúmavanie vecnej
legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia

tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd
vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta
- rozsudok NS SR z 29.06.2010 sp. zn. 2Cdo/205/2009. Následne mal za to, že ku dňu rozhodnutia
vo veci samej žalobcovia neboli aktívne vecne legitimovaní, podľa ustanovenia § 217 odsek 1 CSP,
a to z dôvodu, že podľa Notárskej zápisnice N 108/2022, Nz 17836/2022, NCRls 18346/2022 zo

dňa 22.06.2022, spísanou notárkou JUDr. Annou Nagyovou, sa dňa 22.06.2022 na návrh žalovaného
v 2. rade ako záložného veriteľa v priebehu konania konala dražba nehnuteľností v bezpodielovom
spoluvlastníctve žalobcov evidovaných na LV č. XXXX kat. územia E., obec E., okres C. G., Okresného
úradu Nové Zámky, katastrálneho odboru, ktorá bola úspešná a vlastnícke právo k nehnuteľnostiam
prešlo príklepom licitátora na vydražiteľa a to spoločnosť EOS Slovensko Investment LC, s.r.o. , so

sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 47 032 979, ktorá spoločnosť nehnuteľnosť vydražila
za 91.800,- eur, čo znamená, že žalovaní označení v tejto žalobe nemôžu a nemohli byť pasívne
vecne legitimovanými stranami sporu. Vychádzal z toho, že záložné právo žalovaného v 2. rade bolo
úspešne vykonané dňa 22.06.2022, a teda zaniklo podľa ustanovenia § 151md odsek 1 písmeno i)
OZ, tak žaloba žalobcov je zjavne nedôvodná, lebo ku dňu rozhodnutia záložné právo žalovaného v

2. rade už neexistuje, lebo zaniklo jeho vykonaním, preto súd výzvou vyzval žalobcov na späťvzatie
žaloby ako zjavne nedôvodnej podľa § 138 CSP a súd sa nestotožnil s ich názorom, že toto je
možné vykonať až potom ako súd prednesie na pojednávaní predbežné právne posúdenie veci, lebo
súd pozná zákona a aj právo a strana sporu má vykonať to, na čo ju súd vyzve. Z tohto dôvodu
ustálil, že žalovaný v 2. rade nie je pasívne vecne legitimovanou stranou a čo sa týkalo žalovaného

v 3. rade ako dražobníka, on odvodzuje svoje oprávnenie vykonať dobrovoľnú dražbu ako jednu z
foriem výkonu záložného práva, výlučne z oprávnenia žalovaného v 2. rade ako záložného veriteľa.
Ak by oprávnenie žalovaného v 2. rade ako záložného veriteľa realizovať záložné právo bolo dočasne,
napríklad nariadením neodkladného opatrenia, obmedzené alebo by trvalo právoplatnosťou súdneho
rozhodnutia vo veci samej, malo by to automaticky za následok dočasný alebo trvalý zánik oprávnenia

dražobníka vykonať dražbu. Žalovaný v 3. rade nemôže byť pasívne vecne legitimovaný v tomto konaní,
lebo nie je zmluvnou stranou ani Úverovej zmluvy a ani Záložnej zmluvy, a teda nie je nositeľom
subjektívnych práv a povinností vyplývajúcich z právneho vzťahu, existujúceho výlučne medzi žalobcami
a žalovaným v 2. rade, z ktorého vyplýva oprávnenie žalovaného v 2. rade, ako záložného veriteľa,
realizovať záložné právo k dotknutým nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcov, čo žalovaný v 2. rade aj

uskutočnil. Súd prvej inštancie k tejto argumentácii poukázal na uznesenie Krajského súdu v Prešove
č.k. 22Co/166/2018-101 zo dňa 18.12.2018: „Žalovaný v 2. rade namietal svoju pasívnu legitimáciu v
predmetnom konaní. Na rozdiel od súdu prvej inštancie, odvolací súd zastáva názor o nedôvodnosti
nariadenia neodkladného opatrenia vo vzťahu k dražobníkovi. Podľa § 6 odsek 1 zákona č. 527/2002Z. z. o dobrovoľných dražbách, dražobník organizuje dražby, a to na základe písomnej zmluvy, ktorú
je s ním povinný uzavrieť navrhovateľ dražby (§ 16 odsek 1 zákona č. 527/2002 Z. z.). Navrhovateľom
dražby môže byť v zmysle § 7 odsek 1 zákona č. 527/2002 Z. z. okrem iného záložný veriteľ pri výkone

záložného práva. Z uvedeného vyplýva, že dražobník nie je v právnom vzťahu s vlastníkom zálohu,
ale s navrhovateľom dražby - záložným veriteľom. Podľa § 151j odsek 1, § 151l a § 151m OZ však
o výkone záložného práva rozhoduje záložný veriteľ, nie dražobník. Dražobník na základe zmluvy len
organizuje dražbu ako jeden zo spôsobov výkonu záložného práva (§ 151j odsek 1 OZ). Dražobník
je teda len technickým vykonávateľom dražby, ktorý je v právnom vzťahu so záložným veriteľom, nie

so záložcom alebo dlžníkom...“. Žalobcovia sa žalobou domáhali určenia, že nehnuteľnosti, ktoré sú
zapísané na LV č. XXXX kat. územia E., nie sú zaťažené záložným právom v prospech žalovaného v
1. rade a 2. rade. Pokiaľ došlo k úspešnému vykonaniu dobrovoľnej dražby podľa zákona č. 527/2002
Z. z. o dobrovoľných dražbách v platnom znení, žalovaným v 2. rade ako prednostným záložným
veriteľom zaniklo záložné právo žalovaného v 2. rade, preto nebola splnená podmienka aktívnej
legitimácie žalobcov. V konaní žalobcovia bezosporu preukázali, že uzatvorili so žalovaným v 1. rade ako

záložným veriteľom a žalobcami ako záložcami Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a
Mandátnu zmluvu dňa 24.01.2007 č. 0242364704-1, predmetom ktorej bola dohoda zmluvných strán o
zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam záložcom v prospech záložného veriteľa na zabezpečenie
pohľadávky záložného veriteľa a predmetom Mandátnej zmluvy bolo udelenie poverení záložcom ako
mandantom záložnému veriteľovi ako mandatárovi pre vykonanie úkonov s výkonom záložného práva.

Pohľadávka na zabezpečenie vznikla na základe Zmluvy o splátkovom úvere č. 0242364704 zo dňa
24.01.2007 v znení jej dodatkov a zmien uzatvorenej medzi záložným veriteľom žalovaným v 1. rade
a dlžníkmi F. J., nar. XX.XX.XXXX a F. K., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom C. N. XX, E., na základe
ktorej žalovaný v 1. rade poskytol dlžníkom úver vo výške 2.030.000,- Sk, úroky, úroky z omeškania a
všetky poplatky.

8. Následne sa súd prvej inštancie zaoberal aj skúmaním, či návrh rozhodnutia je určitý, či žalobcovia
preukázali v konaní naliehavý právny záujem na požadovanom určení a či žalobným petitom dosiahnu
zmenu, týkajúcu sa ich vlastníctva k nehnuteľnosti, ktorá je zaťažená záložným právom. Predmetom
konania je pritom určenie, že nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným právom, ide teda o žalobu, ktorej

predmetom nie je určenie, či tu právo je alebo či tu právo nie je, ale o žalobu, ktorej predmetom je
určenie (ne)existencie právnej skutočnosti, a to právnej skutočnosti inej ako je určenie práva. V danom
konaní vôbec nie je možné hovoriť o tom, že boli splnené procesné podmienky výlučne na žalobu
podľa ustanovenia § 137 písmeno c) CSP a teoreticky by bolo možné hovoriť o tom, že by boli splnené
podmienky na žalobu podľa ustanovenia § 137 písmeno d) CSP. K tomu musia byť splnené ale ďalšie

dve kumulatívne podmienky, a teda musí ísť o určenie právnej skutočnosti, právnej skutočnosti inej
ako je určenie práva alebo právneho vzťahu (§ 137 písmeno d/ CSP v spojitosti s ustanovením § 137
písmeno c/ CSP a contrario), možnosť určenia takejto právnej skutočnosti musí explicitne vyplývať
z ustanovenia osobitného predpisu. Prípustnosť takejto špecifickej určovacej žaloby musí tvrdiť a
preukázať žalobca, a to uvedením konkrétnej právne normy, ktorá uvedené určenie explicitne pripúšťa

(napr. neplatnosť dobrovoľnej dražby). Ak v právnom poriadku takáto osobitná právna norma nie je,
nejde o žalobu procesne prípustnú. Právna norma, ktorá by umožňovala žiadať určenie, že nehnuteľnosť
nie je zaťažená záložným právom, v slovenskom právnom poriadku neexistuje. Z uvedených skutočností
vyplýva, že tu nie sú splnené nevyhnutné procesné podmienky v tomto konaní, resp. predpoklady, na
základe ktorých by mohlo dôjsť k prejednaniu žaloby, resp. na základe ktorých by bolo možné hovoriť o

spôsobilom predmete Civilného sporového poriadku. Dôsledkom uvedeného potom je, že takúto žalobu,
ktorá nespĺňa procesné podmienky s poukazom aj na to, že žalobný návrh žalobcov je neurčitý, pretože v
žalobe mali uviesť presnú špecifikáciu záložného práva, identifikátorom V alebo Z, lebo takéto označenie
presne identifikuje zápis po povolení vkladu záložného práva a potom takéto označenie je dostatočne
určité, ale žalobný návrh žalobcov toto neobsahuje. Preto v danom prípade je aplikovateľná konštantná

judikatúra Najvyššieho súdu SR stanovujúca vo vzťahu k určovacím návrhom, že ak sa nepreukáže
naliehavý právny záujem na požadovanom určení, je vylúčené súčasne sa zaoberať žalobou vo veci
samej (t. j. meritórne). Uvedené konštatoval Najvyšší súd SR už v rozhodnutí sp. zn. 1Cdo/91/2006,
keď uviedol, že nedostatok naliehavého právneho záujmu „predstavuje samostatný a prvoradý dôvod,
pre ktorý určovací nárok nemôže obstáť a ktorý sám o sebe a bez ďalšieho vedie k zamietnutiu

návrhu“. Aj Ústavný súd zaujal názor, podľa ktorého ak všeobecný súd dospeje k záveru, že naliehavý
právny záujem nie je daný, vecnou stránkou podanej určovacej žaloby sa ďalej nezaoberá. Pokiaľ
v predmetnej veci v priebehu konania dňa 22.06.2022 došlo k vydraženiu nehnuteľnosti, ktorá bola
pôvodne v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov, neexistuje na strane žalobcov naliehavý právnyzáujem na určení nimi požadovaného žalobného petitu, a preto bolo potrebné žalobu zamietnuť. Z
dôvodu, že žalovaný v 2. rade vykonal svoje záložné právo formou dobrovoľnej dražby konanej dňa
22.06.2022, platnosť tejto dražby môže byť napadnutá výlučne žalobou podľa ustanovenia § 21 odsek

2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách v platnom znení, a preto posudzovanie platnosti
dobrovoľnej dražby nemohlo byť predmetom tohto konania, resp. rozhodnutie, ktorého sa žalobcovia
domáhajú, je pre usporiadanie vzájomných vzťahov sporových strán irelevantné, lebo nemôžu zvrátiť
platnosť a účinky dobrovoľnej dražby.

9. V súvislosti s neplatnosťou dražby v tomto konaní bolo preukázané, že žalobcovia na tunajší súd
podali žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby a o určenie neplatnosti právneho úkonu proti
žalovaným 1) Slovenská sporiteľňa, a.s. so sídlom Bratislava, žalovaným 2) EOS KSI Slovensko, s.r.o.
so sídlom Bratislava - navrhovateľ dražby, žalovaným 3) U9, a.s. so sídlom Bratislava - dražobník,
žalovaným 4) EOS Slovensko Investment LC, s.r.o. so sídlom Bratislava - vydražiteľ, ktoré konanie
sa vedie pod sp. zn. 10C/109/2022 a ku dňu rozhodnutia v predmetnej veci, vo veci 10C/109/2022

nebolo právoplatne rozhodnuté. Otázku neplatnosti dobrovoľnej dražby nemôže súd posudzovať v inom
konaní než v konaní podľa ustanovenia § 21 odsek 4 zákona o dobrovoľných dražbách. Účastníkmi
takéhoto súdneho konania sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a
dotknutá osoba podľa odseku 2 § 21 zákona o dobrovoľných dražbách. Taktiež nebolo možné otázku
neplatnosti dobrovoľnej dražby riešiť ako otázku prejudiciálnu v tomto konaní. Ak sa teda záložné právo

vykonalo dňa 22.06.2022 a zároveň nebolo rozhodnuté o neplatnosti dražby (výkonu záložného práva)
platí, že v súlade s ustanovením § 151md odsek 1 písmeno i) OZ, záložné právo dňom 22.06.2022
vykonaním zaniklo. Ku dňu rozhodnutia vo veci samej, teda k 27.03.2023 preto neexistoval aktuálny
objektívny stav právnej neistoty o tom, že dané záložné právo neexistuje (nezaťažuje nehnuteľnosti),
lebo 22.06.2022 z dôvodu jeho výkonu zaniklo. Žalovaný v 1. rade v čase rozhodovania súdu nebol

záložným veriteľom, hoci by aj bol zapísaný ako záložný veriteľ v katastri nehnuteľností, záložné právo
zaniklo vykonaním 22.06.2022, a preto určenie vo vzťahu k existencii záložného práva, z ktorého nie
je záložným veriteľom, nemôže odstraňovať žiadnu objektívnu neistotu v takomto právnom vzťahu,
lebo nie je účastníkom takéhoto právneho vzťahu. Takéto určenie je vo vzťahu k žalovanému v 1.
rade bez praktického významu, ale i bez akéhokoľvek vecného opodstatnenia. Dôsledkom uvedeného

je neexistencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, čo je primárny a nevyhnutný
predpoklad pre meritórne rozhodovanie o určovacej žalobe.

10. Žalobcovia v žalobe poukázali na premlčanie zabezpečenej pohľadávky a na premlčanie výkonu
záložného práva. Dôvodili tým, že premlčaniu podlieha aj záložné právo, pričom toto sa nepremlčí

skôr, ako zabezpečená pohľadávka. Uviedli, že premlčacia doba výkonu záložného práva začala plynúť
najneskôr v deň, kedy žalovaný v 1. rade začal s výkonom záložného práva prvý raz, čo nastalo dňa
05.09.2017. Okrem toho namietali aj neprijateľné zmluvné podmienky, týkajúce sa Zmluvy o splátkovom
úvere č. 0242364704 zo dňa 24.01.2007 vo výške 67.383,65 eura. K otázke premlčania zabezpečenej
pohľadávky súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný v 2. rade pre nedodržanie zmluvných povinností

dlžníkov, vyplývajúcich zo Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 24.01.2007 pristúpil k vyhláseniu
mimoriadnej splatnosti úveru právnym predchodcom žalovaného v 2. rade, a to podaním zo dňa
24.07.2017. Preto bolo zrejmé, že najskôr dňom nasledujúcim, t. j. 25.07.2017 bolo možné pristúpiť k
výkonu záložného práva. Preto bolo možné konštatovať, že výkon záložného práva, ktorý sa žalobcovia
snažia podanou žalobou zmariť, sa začal ešte v čase, kedy nebola premlčaná pohľadávka zo zmluvy

ani samotný výkon záložného práva. Podľa ustanovenia § 100 odsek 2 OZ, okrem iného, „záložné
práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka“. V súlade s ustanovením § 151j odsek 2 OZ,
nárok zo zmluvy o splátkovom úvere si jeho právny predchodca uplatnil voči dlžníkom na súde, a to
žalobou o zaplatenie 69.810,82 eura s príslušenstvom, a to dňa 23.03.2020, ktoré konanie prebieha
aktuálne na tunajšom súde pod sp. zn. 18Csp/31/2020, preto nepochybne žalovaný v 2. rade uplatnil

pohľadávku zo Zmluvy o splátkovom úvere na príslušnom súde pred uplynutím premlčacej doby s tým,
že premlčacia doba pohľadávky zo zmluvy od podania žaloby v zmysle ustanovenia § 112 OZ neplynie.
Čo sa týkalo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 18Csp/31/2020, súd prvej inštancie rozhodol v
meritevecirozsudkomdňa03.06.2022č.k.18Csp/31/2020-419azaviazalžalovanýchv1.a2.rade,teda
J. F., nar. XX.XX.XXXX a K. F., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom E. k povinnosti spoločne a nerozdielne

zaplatiť žalobcovi, teda žalovanému v 2. rade (EOS KSI Slovensko, s.r.o.) sumu vo výške 88.223,78
eura, zmluvný úrok vo výške 5,13 % ročne zo sumy 67.216,62 eura od 11.03.2020 do 20.12.2036 a
úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 78.842,31 eura od 11.03.2020 do zaplatenia, do troch
dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti, teda v časti zaplatenia zmluvného úroku vo výške5,13 % ročne zo sumy 67.216,62 eura od 11.03.2020 do zaplatenia, súd žalobu zamietol. O nároku
na náhradu trov konania rozhodol tak, že ich priznal žalobcovi v rozsahu 100 % voči žalovaným v 1. a
2. rade. Voči predmetnému rozsudku podali žalovaní odvolanie a spis sa nachádza na Krajskom súde

v Nitre. Bolo pravdou, že žalovaný v 2. rade ako záložný veriteľ začal s výkonom záložného práva
dňa 05.10.2021, a to oznámením o začatí výkonu záložného práva, ktoré bolo v konaní preukázané,
že bolo zaslané ako žalobcom, tak aj Okresnému úradu Nové Zámky, katastrálnemu odboru. Pokiaľ
teda nedošlo k premlčaniu zabezpečovanej pohľadávky a záložný veriteľ začal s výkonom záložného
práva, resp. s predajom zálohu tak, ako to bolo aj v predmetnej veci, nemožno sa úspešne domôcť

námietky premlčania záložného práva zo strany záložcov. Nebolo možné súhlasiť so závermi žalobcov,
ktoré sú zjavne nesprávne a na základe ktorých žalobcovia uvádzajú, že začatím výkonu záložného
práva žalovaným v 1. rade začala plynúť premlčacia doba výkonu záložného práva. Podľa Nálezu
Ústavného súdu SR zn. II. ÚS 250/2011-30 zo dňa 08.12.20211: „Vznesenie námietky premlčania
záložného práva je významné iba vo vzťahu k právu záložného veriteľa domáhať sa uspokojenia zo
zálohu, pričom je zrejmé, že túto námietku môže vzniesť iba záložca a prvý raz tak môže (úspešne)

urobiť až v momente, keď uplynula premlčacia doba aj zabezpečovanej pohľadávky, nie len trojročná
premlčacia doba pre premlčanie práva záložného veriteľa domáhať sa uspokojenia zo zálohu. V prípade,
ak tieto premlčacie doby uplynuli, záložný veriteľ nezačal s predajom zálohu a záložcom bola námietka
premlčania vznesená, stráca záložný veriteľ možnosť domáhať sa (proti vôli záložcu) uspokojenia zo
zálohu, pretože jeho záložné právo je premlčané.“ Z uvedeného vyplývalo, že aj Ústavný súd SR pre

účely úspešného vznesenia námietky premlčania záložného práva počíta s tromi podmienkami, a to
uplynutie premlčacej doby zabezpečovanej pohľadávky, ako aj premlčanie práva záložného veriteľa
domáhať sa uspokojenia zo zálohu, vznesenie námietky premlčania záložného práva záložcom a
že záložný veriteľ nezačal s predajom zálohu. Z rozhodnutia Ústavného súdu je zrejmé, že začatím
výkonu záložného práva záložným veriteľom dochádza k nemožnosti uplatniť námietku premlčania,

resp. dochádza k spočívaniu premlčacej doby výkonu záložného práva. Pokiaľ žalovaný v 2. rade si
uplatnil právo na zaplatenie samotnej pohľadávky zo Zmluvy o splátkovom úvere na súde vo veci sp.
zn. 18Csp/31/2020 ešte dňa 23.03.2020, záložné právo sa nikdy nepremlčí skôr, než ním zabezpečená
pohľadávky. Preto súd vyhodnotil námietku premlčania výkonu záložného práva zo strany žalobcov
za zjavne nedôvodnú. Čo sa týkalo vznášania námietok žalobcami k Zmluve o splátkovom úvere a aj

námietky premlčania v súvislosti s premlčaním zabezpečenej pohľadávky a v súvislosti s vyhlásením
mimoriadnej splatnosti úveru, bolo nutné poukázať na to, že tieto námietky žalobcovia v tomto konaní
nie sú oprávnení vznášať, lebo nie sú zmluvnou stranou Zmluvy o splátkovom úvere. V tomto smere súd
prvejinštanciepoukázalnato,ženámietkyžalobcov,týkajúcesaneplatnostiZmluvyosplátkovomúvere,
Záložnej zmluvy, neprijateľných zmluvných podmienok, ako aj neplatnosti úkonov smerujúcich k výkonu

záložného práva, sa už žalobcovia spolu s dlžníkmi zo Zmluvy o splátkovom úvere domáhali v minulosti
naOkresnomsúdeNovéZámkyvkonanípodsp.zn.6Csp/89/2018aoktorýchsúdprávoplatnerozhodol
rozsudkom zo dňa 27.09.2019 č.k. 6Csp/89/2018-467, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
07.06.2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 28.04.2021 č. k. 6CoCsp/30/2020-678.

11. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie žalobu vyhodnotil ako absolútne nedôvodnú, právne
nepreukázanú, bez akéhokoľvek vecného opodstatnenia, procesných nedostatkov, po právnej stránke
najmä hmotnoprávnej zle namietanú a zdôvodnenú, preto ju v celom rozsahu zamietol.

12. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 255 CSP a priznal ich osobitne

každému žalovanému samostatnými výrokmi, a to v rozsahu 100 % voči žalobcom v 1. a 2. rade, lebo
všetci žalovaní boli v konaní plne úspešní, keď súd žalobu zamietol v plnom rozsahu, podľa § 262 odsek
1 CSP a o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatnými troma uzneseniami voči každému
žalovanému osobitne, podľa ustanovenia § 262 odsek 2 CSP.

13. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podali odvolanie žalobcovia v 1. a 2. rade, navrhujúc
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. Úvodom podaného odvolania poukazovali na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. a),
b), c), d), e), f), g), h) CSP a zároveň i na odsek 2 a 3 daného ustanovenia, namietajúc, že súd prvej
inštancie im nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať im patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Namietali, že súd prvej inštancie
sa nevysporiadal s každou námietkou, riadne neodôvodnil svoje rozhodnutie, že napadnutý rozsudok
je nepreskúmateľný a arbitrárny, uvádzajúc, že každý má právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia.
V súvislosti s riadnym odôvodnením rozhodnutia poukázali na judikatúru Európskeho súdu pre ľudsképráva, judikatúru Ústavného súdu SR. V súvislosti so zadefinovaním toho, čo sa považuje za právne
posúdenie súdu poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 4/2009. Zdôraznili, že
sú zapísaní ako bezpodieloví spoluvlastníci sporných nehnuteľností, a preto sa návrhom na nariadenie

neodkladného opatrenia zo dňa 08.04.2022 v konaní pred súdom prvej inštancie domáhali určenia,
že vyššie uvedené nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom v prospech žalovaného v 1.
a 2. rade, ako i nariadenia povinnosti žalovanému v 2. rade zdržať sa výkonu záložného práva zo
zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnej zmluvy zo dňa 24.01.2007, formou
dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov a to do právoplatného skončenia konania

a rozhodnutia vo veci samej. Voči žalovanému v 3. rade sa neodkladným opatrením domáhali uloženia
povinnosti súdom zdržať sa realizácie dobrovoľnej dražby na vyššie definovaných nehnuteľnostiach vo
vlastníctve žalobcov, a to do právoplatného skončenia konania a rozhodnutia vo veci samej. Dali do
pozornosti, že súd prvej inštancie doručil návrh (na nariadenie neodkladného opatrenia – poznámka
odvolacieho súdu) spolu s prílohami žalovaným v 1. až 3. rade a uznesením sp. zn. 9C/52/2022-46 zo
dňa 28.04.2022 ich vyzval, aby sa v lehote 15 dní k návrhu vyjadrili a ak daný nárok neuznávajú uplatnili

procesnú obranu. V tejto súvislosti zastali názor, že súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď návrh
spolu s prílohami doručil žalovaným spolu s výzvou, pretože týmto postupom súd prvej inštancie porušil
ustanovenie § 331 CSP. Následne poukázali na to, že k návrhu a prílohám sa vyjadril iba žalovaný
v 2. rade.

14. V odvolaní tiež zotrvali na názore, že pohľadávka je premlčaná, ako i právo vykonať záložné
právo. Pre plynutie premlčacej doby je potrebné vziať do úvahy procesné úkony na strane žalobcu,
a to, že dňa 23.03.2020 žalobca Slovenská sporiteľňa, a.s. podal na Okresnom súde Nové Zámky
žalobu o zaplatenie 69.810,82 eura s príslušenstvom, dňa 28.07.2021 žalobca v spore so sp. zn.
18Csp/31/2020 navrhol súdu zmenu účastníka konania na strane žalobcu a z konania vystúpil, dňa

26.11.2021 súd vydal uznesenie č.k.18Csp/31/2020-346, ktorým pripustil zmenu pôvodného účastníka
- veriteľa Slovenská sporiteľňa, a.s. a rozhodol, že do konania na miesto doterajšieho žalobcu vstupuje
EOS KSI Slovensko, s.r.o. Uviedli, že pôvodný žalobca v spore sp. zn. 18Csp/31/2020 Slovenská
sporiteľňa,a.s.vystúpilzkonaniaariadnevňomnepokračoval.Vtejtosúvislostipretopoukázalinato,že
súdprvejinštancieustálilzačiatokplynutiapremlčacejlehotyna27.07.2017,konštatujúc,žekspočívaniu

premlčacejlehotyvuvedenomprípadedošloaždňa18.02.2022,dňomprávoplatnostipripusteniazmeny
účastníka konania a nie dňa 23.03.2020 - dňom podania žaloby, pretože žalobca v začatom konaní
riadne nepokračoval, z dôvodu čoho nemohli nastať účinky § 112 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného
dôvodu premlčacia doba riadne neuplynula do dňa 17.02.2022 a k jej spočívaniu by mohlo dôjsť až
dňa 18.02.2022, avšak premlčacia doba pohľadávky uplynula, vzhľadom k súdom ustálenému začiatku

plynutia premlčacej doby už dňa 20.07.2020. Citovali ustanovenie § 112 Občianskeho zákonníka a §
80 CSP. Uzavreli, že je zrejmé, že pohľadávka a výkon záložného práva sa premlčali, na základe čoho
sa domáhali na súde ochrany svojho vlastníckeho práva a vydania neodkladného opatrenia, pretože
žalovaný v 3. rade oznámil termín konania dražby na deň 18.05.2022.

15. V rámci odvolacích dôvodov poukázali tiež na to, že Okresný súd Nové Zámky uznesením č.
k. 9C/52/2022-91 zo dňa 17.05.2022 ich návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, voči
ktorému už ani nemali možnosť podať odvolanie, pretože dražba sa podľa dražobníka mala konať
18.05.2022. Zastali názor, že súd prvej inštancie porušil ustanovenie § 328 CSP a nevydal uznesenie
v lehote najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu, a preto žalobcovia podali odvolanie i voči rozhodnutiu,

ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, čím im súd prvej inštancie odoprel právo ako spotrebiteľom
na prístup k súdu, keď súd prvej inštancie rozhodol o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
až na 33. deň, čím naplnil odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 písm. a), písm. b) a písm. d).
Súd prvej inštancie, ktorý dospel k záveru o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
nerešpektovalskutkovýstav,exoffopovinnosťchrániťprávaspotrebiteľovivzmysle§54a Občianskeho

zákonníka, na ktoré súd prihliada ex offo. Vytýkali nepresvedčivosť, svojvoľné a nepreskúmateľné
odôvodnenie uznesenia súdu prvej inštancie zo dňa 17.05.2022, ktoré predchádzalo napadnutému
rozsudku (uznesenie súdu prvej inštancie č. k. 9C/52/2022-91 zo dňa 17.05.2022, ktorým zamietol
návrh žalobcov zo dňa 08.04.2022 na nariadenie neodkladného opatrenia – poznámka odvolacieho
súdu). Zastali názor, že odôvodnenie uznesenia súdu prvej inštancie č. k. 9C/52/2022-91 zo dňa

17.05.2022 neobstojí, nie je nestranné, pretože súd prvej inštancie jasne uviedol, že sa riadil najmä
vyjadreniami zo strany odporcov (žalovaných - poznámka odvolacieho súdu) a poukázali na bod 24
odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie č. k. 9C/52/2022-91 zo dňa 17.05.2022. Súd prvej inštancie
nepreukázal, na základe čoho dospel k záveru, že žalovaný v 2. rade ako záložný veriteľ a žalovanýv 3. rade ako dražobník splnili všetky podmienky, ktoré im ukladá zákon o dobrovoľných dražbách na
vykonanie dražby. Uviedli, že sa nedomáhali určenia, či žalovaný v 2. a 3. rade splnili podmienky podľa
zákona o dobrovoľných dražbách, ale domáhali sa určenia neexistencie záložného práva. Odôvodnenie

napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie označili za nepresvedčivé, nepreskúmateľné a zmätočné
i s ohľadom na právny názor vyslovený súdom prvej inštancie (v uznesení č. k. 9C/52/2022-91 zo dňa
17.05.2022, ktorým zamietol návrh žalobcov zo dňa 08.04.2022 na nariadenie neodkladného opatrenia
– poznámka odvolacieho súdu), že navrhovatelia si neuplatnili žiadne námietky v priebehu dražby včas,
a preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v predmetnej veci je absolútne v tomto štádiu

konania nedôvodný a nie je možné mu vyhovieť. K uvedenému namietli, že si nemohli uplatniť námietky
v priebehu konania dražby, pretože v tom čase sa dražba ešte nekonala, mala sa konať dňa 18.05.2022,
avšak dňa 11.05.2022 žalovaný v 3. rade od dražby upustil a vyhlásil opakovane prvé kolo dražby na
deň 22.06.2022. Vzhľadom k novému termínu dražby podali nový návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zo dňa 03.06.2022 s tým, že súd prvej inštancie tento návrh (o ktorom rozhodol uznesením
č. k. 9C/52/2022-176 zo dňa 29.06.2022- poznámka odvolacieho súdu) vyhodnotil ako rovnaký návrh,

o ktorom rozhodol uznesením zo dňa 17.05.2022 (uznesenie súdu prvej inštancie č. k. 9C/52/2022-91 zo
dňa 17.05.2022- poznámka odvolacieho súdu). Žalobcovia zastali názor, že ich nový návrh nebol úplne
rovnaký, nakoľko sa jednalo o úplne nový termín dražby, naviac vyhlásený v rozpore s ustanovením
zákona o dobrovoľných dražbách. Keďže žalovaný v 3. rade dňa 18.05.2023 upustil od vykonania
dražby, nemal právo na opakovanú dražbu, na čo súd prvej inštancie neprihliadol a hrubo odignoroval

túto skutočnosť a ich námietky. Dňa 22.06.2022 malo napriek tomu prísť ku konaniu dobrovoľnej dražby,
ktorej predmetom mali byť nehnuteľnosti žalobcov. Poukázali na to, že sa domáhajú na Okresnom
súde Nové Zámky určenia neplatnosti dražby konanej dňa 22.06.2022 v konaní vedenom pod sp. zn.
10C/109/2022, ktoré nie je právoplatne skončené a vo veci doposiaľ nebolo rozhodnuté.

16. Zároveň vytkli súdu prvej inštancie to, že ich v tomto konaní výzvou zo dňa 04.01.2023 vyzval
k zváženiu späťvzatia zjavne nepodstatnej žaloby podľa ustanovenia § 138 CSP z dôvodu nedostatku
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, keď nemôžu mať naliehavý právny záujem,
keďže nehnuteľnosť bola vydražená a má nového majiteľa, z dôvodu čoho nemajú aktívnu vecnú
legitimáciu. V tejto súvislosti zastali názor, že spotrebitelia nie sú povinní preukazovať naliehavý právny

záujem, čo vyplýva zo zákona o ochrane spotrebiteľa.

17. Ďalej namietali i porušenie zásady kontradiktórnosti tým, že súd prvej inštancie preferoval záujmy
žalovaných v súvislosti s ich tvrdeniami o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcov a nedostatku
naliehavého právneho záujmu vzhľadom na to, že nehnuteľnosť bola vydražená a má nového majiteľa.

Tvrdenie žalovaného v 2. rade, že v zmysle ustanovenia § 27 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z.
o dobrovoľných dražbách prešlo vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, resp. k predmetu dražby na
vydražiteľa už príklepom licitátora a zápis v katastri nehnuteľností má len deklaratórny charakter, resp.
vykoná sa záznamom, vyhodnotili ako irelevantné, pretože v danom prípade nešlo o dobrovoľnú dražbu,
keď ako vlastníci nehnuteľností s ňou nesúhlasili. Tvrdili, že právny úkon – príklep licitátora, ku ktorému

malo dôjsť na údajnej dražbe dňa 22.06.2022 je neplatný právny úkon, je úžerou, pretože licitátor, ako
fyzická osoba nepodnikateľ zneužil tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť,
ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky žalobcov a poskytol vydražiteľovi
plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere. Licitátor
mal vedomosť, že pohľadávka navrhovateľa dražby bola 69.810,82 eura, hodnota nehnuteľnosti bola

znalcom odhadnutá na 102.000 eur, pričom išlo o hrubý nepomer vzhľadom na vzájomné plnenie,
pričom tu súd prvej inštancie neprihliadol na úžeru. V tejto súvislosti ďalej citovali ustanovenie §
39a Občianskeho zákonníka a § 9 zákona o dobrovoľných dražbách a vytýkali súdu prvej inštancie
svojvoľnosťohľadomnázoru onedostatkuaktívnejapasívnejvecnejlegitimáciestránsporu,poukazujúc
pritom na bod 27. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Názorom o tom, že žaloba žalobcov je absolútne

nedôvodná, podľa ich názoru súd prvej inštancie porušil ústavne garantované právo v čl. 46 Ústavy
Slovenskej republiky a odoprel im prístup k súdu, pričom neexistuje žiadna právna norma, o ktorú by súd
mohol oprieť takúto nesprávnu úvahu. Zastali názor, že žalobu podali včas a v čase podania žaloby boli
aktívne vecne legitimovaní v predmetnom spore a že túto naďalej majú a že mali a stále majú naliehavý
právny záujem. Súd prvej inštancie mal možnosť konanie prerušiť do právoplatného rozhodnutia vo

veci určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby. Práva žalovaných by tým neboli nijako ohrozené. Týmto
konaním súd prvej inštancie znemožnil žalobcom právo na spravodlivý súdny proces.18. Opätovne zdôraznili, že s dobrovoľnou dražbou nikdy nesúhlasili, odvolali splnomocnenie, ktoré
malo byť udelené žalovanému v 1. rade v záložnej zmluve ako v predformulovanej spotrebiteľskej
zmluve, ktoré plnomocenstvo je neprijateľnou, neplatnou podmienkou, pretože spotrebiteľ sa nikdy

nemôže dopredu vzdať svojich práv, pričom plnomocenstvo predformulované v záložnej spotrebiteľskej
zmluve je neplatné a neprijateľné. Ďalej poukázali na to, že nadobudnutie vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti na dobrovoľnej dražbe podľa zákona o dobrovoľných dražbách už v názve zákona
predpokladá dobrovoľnosť a táto v predmetnom konaní úplne absentuje, nakoľko žalobca s dražbou
nesúhlasil, žalovaného v 2. rade nikdy nesplnomocnil k tomu, aby jeho nehnuteľnosť v dražbe predal,

nikdy si dražbu u žalovaného v 3. rade neobjednal. Namietli, že žalovaný v 3. rade mal vykonať
premlčané záložné právo, ktorú námietku vzniesli pred tunajším súdom a aj pred notárom na údajnej
dobrovoľnej dražbe konanej dňa 22.06.2022, námietku premlčania pohľadávky a námietku premlčania
výkonu záložného práva. Následne žalobcovia poukazovali na čl. 3 ods. 1 CSP, čl. 152 ods. 4, čl.
154c ods. 1 Ústavy SR, čl. 19 ods. 1 Zmluvy o EÚ, čl. 47 Charty základných práv EÚ, § 35, § 132
ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Tiež poukazovali na princípy materiálneho právneho štátu a na

viaceré citácie z rozhodnutí Ústavného súdu SR, ohľadom zákonnosti, hodnotenia dôkazov, princípu
všeobecnej spravodlivosti, výkladu aplikácie právnych predpisov v súlade so zákonom a ustálenou
judikatúrou, nepreskúmateľnosťou súdnych rozhodnutí, arbitrárnosťou, formalistickým výkladom, či
aplikáciou práva. Zvýraznili, že nikdy nevykonali právny úkon o vzdaní sa vlastníctva, ktorý by bol
preukázateľný listinnými dôkazmi. Tiež zastali názor, že súd prvej inštancie nevysvetlil ako mohol

dražobník dražiť nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobcu, ktorý určite a zrozumiteľne namietal
konanie dražby a nesúhlasil s ňou. Súd prvej inštancie sa riadil len a výlučne tvrdením žalovaného v 2.
rade o tom, že príklepom na údajnej dražbe konanej dňa 22.06.2023, prešlo vlastníctvo na vydražiteľa
a že záložné právo zaniklo a argumentáciu žalobcu nebral do úvahy. Na liste vlastníctva je doposiaľ
zapísané záložné právo EOS Slovensko Investment L C, s.r.o. Ako vydražiteľ nebol ani nemohol byť

dobromyseľným vydražiteľom, pretože vedel o vôli žalobcu, bol svedkom prejavu vôle žalobcu, ktorý
nedal právo dražobníkovi dražiť svoje nehnuteľnosti. Jednostranný právny úkon, ktorým sa vlastník
vzdáva vlastníctva, má mať vždy povahu súkromnoprávnu, pričom notárska zápisnica o osvedčení
údajnejdobrovoľnejdražbynedokazuje,žesavzdalisvojhovlastníckehopráva,apretoanitátozápisnica
nemôže mať povahu takej skutočnosti. Záverom zopakovali, že napadnutý rozsudok je nepresvedčivý,

arbitrárny a nepreskúmateľný.

19. K odvolaniu žalobcov v 1. a 2. rade zaslal písomné vyjadrenie žalovaný v 2. rade, navrhujúc
vecne správny rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. Uviedol, že odvolanie žalobcov sa po právnej
stránke venuje požiadavkám na obsah súdneho rozhodnutia, avšak podľa jeho názoru v odvolaní

absentuje konkretizácia na prejednávaný prípad, resp. to v čom má spočívať údajná nepreskúmateľnosť
napádaného rozsudku, keď žalobcovia neuviedli, s akými rozhodujúcimi námietkami sa konajúci súd
nevysporiadal. Zvýraznil, že žaloba bola zamietnutá predovšetkým z dôvodu aktívnej a pasívnej vecnej
legitimácie, ako aj neexistencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, pri ktorých
je súd povinný zamietnuť žalobu bez ďalšieho zisťovania skutkového stavu veci, keďže nedostatok,

čo i len jednej z vyššie uvedených podmienok má bez ďalšieho za následok zamietnutie žaloby.
Namietol, že z obsahu odvolania žalobcov skôr vyplýva, že pokiaľ sú žalobcovia spotrebitelia, tak majú
zákonný nárok na úspech v konaní bez ohľadu na nedôvodnosť ich nároku a že súd pochybil už
v tom, že automaticky nevyhovel podanej žalobe, čím im odoprel právo na súdnu ochranu. Obsah
podaného odvolania je žalovanému v 2. rade známy z neustále sa opakujúcich podaní občianskych

združení a v celom rozsahu ho považuje za nedôvodné. V súvislosti s tvrdením žalobcov, že sú
vlastníkmi sporných nehnuteľností s poukazom na zápis ich vlastníctva na liste vlastníctva, vyjadril
súhlas s odôvodením súdu prvej inštancie, že zápis v príslušnom katastri nehnuteľnosti má len
evidenčný charakter, nakoľko zákon výslovne označuje ako moment nadobudnutia vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti prostredníctvom dobrovoľnej dražby - príklep licitátora na dobrovoľnej dražbe. Upresnil,

že súd neprevzal len jeho tvrdenie o vykonaní záložného práva, ale ako dôkaz k úspešnému vydraženiu
nehnuteľností na dobrovoľnej dražbe bola žalovaným v 3. predložená Notárska zápisnica o priebehu
dobrovoľnej dražby č. N 108/2022, Nz 17836/2022, NCRls 18346/2022, ktorá bola nespochybneným
dôkazom o nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydražiteľom. V súvislosti s námietkami
žalobcov, ktorými napádali postup konajúceho súdu, v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia, uviedol, že odôvodňovanie odvolania voči rozsudku vo veci samej nesprávnym postupom, či
rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je zjavne nedôvodné a uvedené námietky
nemajú oporu v zákone. Osobitne poukázal na absurdnosť námietok žalobcov, že súd doručil návrh
žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia v rozpore s § 331 CSP. Žalobcovia tiež v podanomodvolaní rozsiahlo uvádzali námietky voči uzneseniu súdu, ktorým došlo k zamietnutiu ich návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, keď z obsahu podaného odvolania vyplýva, že ide aj o odvolanie
k takémuto uzneseniu o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V tejto súvislosti

zastal názor, že konanie o neodkladnom opatrení, ako aj rozhodnutie o neodkladnom opatrení nemôže
predstavovať dôvod na podanie odvolania vo veci samej, a to za situácie, že voči rozhodnutiu o
neodkladnom opatrení nebolo podané odvolanie. Námietky žalobcov o neplatnosti dobrovoľnej dražby
vyhodnotil ako irelevantné, pretože zastal názor, že súd v tomto konaní neplatnosť dobrovoľnej držby
ako predbežnú otázku, nemôže skúmať, poukazujúc na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.

3Cdo/186/2010 z 16.12.2010. Žalobcovia mali vedomosť o úspešnom vydražení nehnuteľností, a preto
zastal názor, že ak mali záujem zachovať aktívnu a pasívnu vecnú legitimáciu, na ktorej nedostatok
boli navyše aj súdom osobitne upozornení, bolo ich povinnosťou uviesť na strane žalobcu, či na strane
žalovaného aj vydražiteľa nehnuteľností, ako aktuálneho vlastníka predmetných nehnuteľností, resp.
rozšíriť okruh strán sporu. Záverom uviedol, že k výkonu záložného práva nie je potrebné, aby záložca
ako vlastník nehnuteľností, dával osobitný súhlas, keďže svoj súhlas udelil už uzavretím záložnej zmluvy

a podľa ustanovenia § 151m ods. 4 Občianskeho zákonníka je záložca povinný strpieť výkon záložného
práva a je povinný poskytnúť záložnému veriteľovi súčinnosť potrebnú na výkon záložného práva.
Záložný veriteľ v zmysle § 151m ods. 6 Občianskeho zákonníka koná v mene záložcu, a to na základe
záložnej zmluvy, v ktorej záložca udelil s výkonom záložného práva svoj súhlas. Žalobcovia navyše v
podanom odvolaní argumentujú právnymi predpismi, ktoré sa na predmetný zmluvný vzťah a celkovo

prejednávaný prípad nevzťahujú, keďže záložná zmluva je dvojstranný právny úkon, ktorý nemožno v
rozpore s jej obsahom meniť jednostranným prejavom vôle žalobcov, napr. odvolaním plnomocenstva.
Námietky žalobcov v tomto ohľade označil za zjavne účelové a nelogické.

20. K odvolaniu žalobcov doručil vyjadrenie i žalovaný v 3. rade, považujúc napadnutý rozsudok

súdu prvej inštancie za dostatočne a zrozumiteľne odôvodnený. V súvislosti s námietkami žalobcov
smerujúcim voči uzneseniu, ktorým súd prvej inštancie zamietol ich návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zastal názor, že žalobcovia mali možnosť v prípade oboch uznesení súdu prvej inštancie
podať odvolanie ako opravný prostriedok, pričom toto svoje oprávnenie nevyužili. Odôvodnenie, že
uznesenie sp. zn. 9C/52/2022-91 bolo vydané dňa 17.05.2022, teda iba deň pred vytýčenou dražbou

(ktorá mala byť dňa 18.05.2022), a preto nemalo význam odvolanie podávať, neobstojí, nakoľko ako
aj samotní žalobcovia ďalej v odvolaní uvádzajú, od tejto dražby bolo upustené už dňa 11.05.2022.
O upustení od dražby žalobcovia vedomosť mali, čo aj z odvolania vyplýva, a preto žalobcovia
jednoznačne mali možnosť a dostatok času podať odvolanie proti uzneseniu sp. zn. 9C/52/2022-91
zo dňa 17.05.2022. Obdobne mali žalobcovia rovnakú možnosť podania odvolania aj proti uzneseniu

súdu prvej inštancie o zastavení konania o vydanie neodkladného opatrenia, avšak ani túto možnosť
nevyužili. Na základe vyššie uvedeného zastal názor, že na námietky žalobcov uvedené v odvolaní
a smerujúce voči uzneseniam súdu prvej inštancie, ktorým tento rozhodol o návrhoch žalobcov na
nariadenie neodkladných opatrení, nie je možné v tomto odvolacom konaní prihliadať. K zvyšnej
argumentácií žalobcov obsiahnutej v odvolaní uviedol, že táto vo veľkej miere predstavuje citácie z

rozhodnutí rôznych inštancií a množstvo teoretických úvah bez zjavnej logickej súvislosti. Žalovaný
v 3. rade sa v plnom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobcovia neboli v čase
rozhodnutia vo veci samej aktívne vecne legitimovaní, nakoľko dňa 22.06.2022 došlo k vydraženiu
dotknutých nehnuteľnosti. Rovnako tak, ani žalovaní nemohli byť z rovnakého dôvodu pasívne vecne
legitimovaní, nakoľko záložné právo žalovaného v 2. rade bolo vykonané dňa 22.06.2022. Rovnako

tak sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o neexistencii jeho pasívnej vecnej legitimácie v
predmetnom konaní. Vo vzťahu k námietkam, týkajúcim sa údajnej neplatnosti samotnej dražby, uviedol,
že ich preskúmanie je predmetom osobitného konania o určenie neplatnosti dražby, vedeného tunajším
súdom pod sp. zn. 10C/109/2022. Vo vzťahu k namietanému premlčaniu zabezpečenej pohľadávky,
pre ktorú sa vykonávalo záložné právo a námietkam o premlčaní záložného práva poukázal na nález

ÚstavnéhosúduSRzn.zn.II.ÚS250/2011-30zodňa08.12.2011.Zároveňdaldopozornostiiuznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/41/2021 zo dňa 27.02.2023.

21. Žalobcovia v 1. a 2. rade k vyjadreniu žalovaného v 2. rade doručili vyjadrenie, popierajúc tvrdenia
žalovaného v 2. rade vo vyjadrení o odvolaniu. Uviedli, že v čase podania žaloby boli aktívne vecne

legitimovaní s tým, že nemôžu byť ukrátení na svojich právach z dôvodu nesprávneho právneho
posúdenia veci, alebo z dôvodu nesprávneho procesného postupu súdu. Citujúc ustanovenie § 164
CSP poukázali na to, že vo veci sp. zn. 10C/109/2022 prebieha konanie o určenie neplatnosti dražby,
určenia neplatnosti právneho úkonu príklepu licitátora, ktoré dodnes skončené nebolo. Zastali názor,že toto konanie má nepochybne veľký význam pre rozhodnutie v tejto veci, z dôvodu riešenia otázky,
či údajnou dražbou, prešlo vlastnícke právo na vydražiteľa. Ďalej namietali tvrdenia žalovaného v 2. rade
ohľadom evidenčného charakteru zápisu v katastri nehnuteľností. V súvislosti s Notárskou zápisnicou

č. N 108/2022, Nz 17836/2022, NCRls 18346/2022, na ktorú vo svojom vyjadrení poukazoval žalovaný
v 2. rade, uviedli, že táto má byť opisom deja, ktorý sa uskutočnil dňa 22.06.2022 o 10:00 hod, pri
údajnej dobrovoľnej dražbe, avšak nijako neosvedčuje úspešné vydraženie, platnosť dražby, platnosť
príklepu licitátora, keď uvedené môže určiť len súd. Zastali názor, že vydaním neodkladného opatrenia
mohol súd zabrániť tejto situácií, chrániac práva všetkých zúčastnených strán. Záverom uviedli, že sa

im nesmie uprieť právo dané im zákonom, a to ani právo na odvolanie splnomocnenia, zdôrazňujúc, že
platne odvolali splnomocnenie udelené v záložnej zmluve, preto žalovaný v 2. rade nebol oprávnený
pristúpiť k výkonu dobrovoľnej dražby.

22. K vyjadreniu žalobcov v 1. a 2. rade následne doručil vyjadrenie žalovaný v 2. rade, uvádzajúc, že
v plnom rozsahu zotrváva na svojom predošlom vyjadrení k odvolaniu žalobcov. Záverom zvýraznil, že

sa stotožňuje s rozsudkom súdu prvej inštancie, navrhujúc jeho potvrdenie ako vecne správny.

23. Žalobcovia v 1. a 2. rade doručili tiež ďalšie vyjadrenie, popierajúc vyjadrenia žalovaného v 2.
rade. Opätovne zotrvali na tvrdení, že sú vlastníkmi sporných nehnuteľností, nikdy nenavrhli výkon
dobrovoľnej dražby, nikdy s ním nesúhlasili a svoj nesúhlas písomne a aj ústne oznámili dražobníkovi,

licitátorovi na údajnej dobrovoľnej dražbe. Tiež zopakovali tvrdenie, že dobrovoľná dražba je neplatná,
z dôvodu čoho iniciovali konanie so sp. zn. 10C/109/2022 na Okresnom súde Nové Zámky. Záver o tom,
že im nepatrí aktívna vecná legitimácia vyhodnotili ako účelový. Dali do pozornosti uznesenie Ústavného
súdu SR sp. zn. IV. 1/2014-17, v ktorom sa ústavný súd zaoberal otázkou uplatnenia zásady nemo
plus iuris. Uviedli, že na okolnostiach, ktoré uviedli v podanom odvolaní, naďalej zotrvávajú. Opätovne

uviedli, že spotrebiteľ nie je povinný preukazovať naliehavý právny záujem, čo vyplýva zo zákona
o ochrane spotrebiteľa. Zastali názor, že v danom prípade premlčacia doba plynula do dňa 17.02.2022
a k jej spočívaniu mohlo dôjsť až dňa 18.02.2022, avšak premlčacia doba pohľadávky uplynula už
dňa 20.07.2020. Žalovaní v 1. a 2. rade podľa ich názoru využili žalobcami udelené splnomocnenie
v zmluve o zriadení záložného práva a mandátnej zmluve. Zmluva o zriadení záložného práva bola

predformulovaná, ktorej obsah nemohli ovplyvniť. Následne poukázali na ustanovenie § 33b, § 39,
§ 54 Občianskeho zákonníka. Zdôraznili, že dňom 13.06.2022 odvolali plnomocenstvo. Poukázali na
§ 574 Obchodného zákonníka a nález Ústavného súdu SR III. ÚS 416/2022. Zároveň uviedli, že
zakázali dražiť spornú nehnuteľnosť, no napriek tomu tak žalovaní pokračovali. Mali za to, že súd
prvej inštancie si nesplanil svoju zákonnú povinnosť, keďže ich nepoučil ako spotrebiteľov o iných

možnostiach potrebných pre účelné uplatnenie, alebo bránenie práv, keďže dvakrát po sebe nevydal
neodkladné opatrenie. V tejto súvislosti poukázali na § 292 CSP. Pre podporu správnosti svojich tvrdení,
v závere opätovne poukázali na nález Ústavného súdu SR III. ÚS 416/2022.

24. K vyjadreniu žalobcov v 1. a 2. rade následne doručil ďalšie vyjadrenie žalovaný v 2. rade,

uvádzajúc, že sa pridržiava svojich doterajších vyjadrení. Uviedol, že žalobcovia sa v mnohých smeroch
odvolávajú na právnu úpravu, ktorá nie je aplikovateľná na prejednávaný prípad. Pokiaľ žalobcovia
spochybňujú postavenie žalovaného 2. rade ako navrhovateľa dobrovoľnej dražby, ktorej platnosť
je posudzovaná v konaní so sp. zn. 10C/109/2022, tak uvedené tvrdenia nezaložili na žiadnych
relevantných skutočnostiach s ohľadom na platnú záložnú zmluvu. Tvrdenia žalobcov k neudeleniu

súhlasu s dobrovoľnou dražbou považoval žalovaný v 2. rade za účelové, nakoľko svojim podpisom
na záložnej zmluve žalobcovia udelili súhlas záložnému veriteľovi na výkon záložného práva v prípade
nesplácania zabezpečenej pohľadávky. Poukázal na ustanovenie § 151m ods. 4 a 6 Občianskeho
zákonníka, z ktorého podľa jeho názoru plynie, že pri nadobudnutí nehnuteľnosti treťou osobou v
rámci realizácie záložného práva formou dobrovoľnej dražby, nejde o nadobudnutie nehnuteľnosti od

nevlastníka tak, ako to tvrdia žalobcovia a, že pri výkone záložného práva koná záložný veriteľ v
mene záložcu, a teda právne úkony záložného veriteľa zaväzujú priamo záložcu. Žalobcovia navyše
vo svojom vyjadrení argumentujú právnymi predpismi, ktoré sa na predmetný zmluvný vzťah a celkovo
prejednávaný prípad nevzťahujú (odvolanie plnomocenstva), keďže záložná zmluva je dvojstranný
právny úkon, ktorý nemožno v rozpore s jej obsahom meniť jednostranným prejavom vôle žalobcov.

Žalovaný v 2. rade uviedol, že argumentácia žalobcov bola zjavne účelová a nelogická, keďže prijatím
ich záverov, by každý dlžník, resp. záložca mohol jednoducho zamedziť vykonaniu záložného práva pri
nesplnení hlavného záväzku, čo by znamenalo, že inštitút záložného práva je právne bezvýznamný.
Žalovaný v 2. rade zastal názor, že konanie žalobcov je výlučne snahou o zbavenie sa svojich zmluvnýchpovinností. V súvislosti s námietkami žalobcov, v zmysle ktorých spotrebiteľ nemusí mať naliehavý
právny záujem na určovacej žalobe z dôvodu, že je spotrebiteľ, sa nestotožnil, pričom ide o priame
obchádzanie zákonnej úpravy a výklad zákona v rozpore s vôľou zákonodarcu. Žalobcovia úplne bez

akejkoľvek logiky stotožnili predmetnú žalobu s diskriminačnou žalobou. Pre objasnenie a poukázanie
na absurdnosť tvrdení žalobcov záverom uviedol, že prijatím názoru žalobcov, že spotrebiteľ nemusí
preukazovať existenciu naliehavého právneho záujmu, by mohol každý spotrebiteľ žalovať svojho
dodávateľanaakomkoľvektypeurčovacejžaloby,bezpotrebynaliehavéhoprávnehozáujmuanásledne
si uplatniť náhradu trov konania, čím by spôsobil škodu svojmu dodávateľovi.

25.Kvyššieuvedenémuvyjadreniužalovanéhov2.radenáslednedoručilivyjadreniežalobcoviav1.a2.
rade, popierajúc tvrdenia žalovaného v 2. rade. Opätovne zdôraznili, že sporné nehnuteľnosti sú v ich
vlastníctve, nikdy nenavrhli výkon dobrovoľnej dražby, nikdy s ním nesúhlasili a svoj nesúhlas oznámili
písomne aj ústne dražobníkovi, aj priamo licitátorovi na dobrovoľnej dražbe. Ako neobstojné považovali
tvrdenie žalovaného v 2. rade, že podpisom na záložnej zmluve udelili súhlas záložnému veriteľovi na

výkon záložného práva. Uviedli, že súdu prvej inštancie ako dôkaz preložili zmluvu o zriadení záložného
práva a mandátnu zmluvu. Citovali ustanovenie § 31 ods. 1 a 2, § 33b ods. 3, § 52 ods. 2, § 53 ods. 1,
2, 3, 4, § 54 ods. 1, 2, 3, § 100 Občianskeho zákonníka. Obzvlášť dali do pozornosti, že splnomocniteľ
sa nemôže platne vzdať svojho práva kedykoľvek plnomocenstvo platne odvolať, a to napriek snahe
dodávateľa obmedziť toto právo žalobcov. Jednotlivé ustanovenia záložnej zmluvy a mandátnej zmluvy

označili ako neprijateľné zmluvné podmienky a nekalé obchodné praktiky, poukazujúc na ich konkrétne
dojednania, resp. na časť I. s názvom Obsah listiny, predmet zmluvy a zabezpečovaná pohľadávka –
bod. 1., 2., 3., časť II. s názvom Zmluva o záložnom práve, článok V – výkon záložného práva, bod
2., 3., časť III. s názvom Mandátna zmluva bod 1. a 2. Tiež poukázali na časť IV. s názvom Záverečné
ustanovenia zmluvy o záložnom práve a mandátnej zmluvy s tým, že bod 1. až 10 danej časti označili

za neprijateľné zmluvné podmienky, pretože z ich textu nie je zrejmé, ktoré body sa mali vzťahovať
na mandátnu zmluvu, ktorú celú považovali za neprijateľnú zmluvnú podmienku a neplatnú zmluvnú
podmienku. Zastali názor, že vzhľadom na veľké množstvo neprijateľných zmluvných podmienok sa
nemôže žalovaný v 2. rade odvolávať na zmluvu o zriadení záložného práva a mandátnu zmluvu ako
na relevantný podklad výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam v ich vlastníctve. Zastali názor, že

naďalej sú aktívne vecne legitimovaní. Tiež poukázali na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS
416/2022. Záverom zopakovali, že trvajú na tom, že ako spotrebitelia nemusia preukazovať naliehavý
právnyzáujem,akobolojudikovanéNajvyššímsúdomSR.Zotrvávajúcnatom,žemajúnaliehavýprávny
záujem na požadovanom určení zdôraznili, že ich postavenie je neisté, nejasné, že žijú v neustálom
strachu a hrozbe straty obydlia.

26. Podanie žalobcov v 1. a 2. rade bolo doručené na vedomie žalovaným v 1., 2. a 3. rade. Ďalšie
vyjadrenia podané neboli.

27. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379,

§ 380 CSP), rovnako tak viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP),
prejednalodvolaniežalobcovv1.a2.radebeznariadeniaodvolaciehopojednávania(§385ods.1CSP),
pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to dôležitý
verejný záujem, s následným verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP), pričom miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku bol žalobcom v 1. a 2. rade oznámený elektronickými prostriedkami dňa

10.10.2024(ajpoštou),adospelkzáveru,žeodvolaniežalobcovv1.a2.radeniejedôvodnéarozsudok
súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť ako
vecne správny.

28. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami
strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnenírozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými
tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

29. Predmetom konania je žaloba, ktorou sa žalobcovia domáhali určenia, že sporné nehnuteľnosti
v ich vlastníctve nie sú zaťažené záložným právom v prospech žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2.
rade. Žalobcovia v danom prípade mali postavenie záložcov. Dňa 24.01.2007 bola podpísaná zmluva
o splátkovom úvere č. 0242364704 (ďalej ako „zmluva o úvere“ alebo „zabezpečovaná pohľadávka“),
ktorou veriteľ poskytol J. F. a K. F. (ďalej ako „dlžníci“) úver vo výške 2.030.000 Sk (67.383,65 eura)

s tým, že žalobcovia ako záložcovia poskytli ako záloh sporné nehnuteľnosti v ich bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov. Záložné právo na sporné nehnuteľností vo vlastníctve žalobcov ako záložcov
za účelom zabezpečenia vyššie uvedeného úveru bolo zriadené a zapísané v prospech žalovaného v 1.
rade na základe zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 24.01.2007 (ďalej ako
„záložná zmluva“) a mandátnej zmluvy zo dňa 24.01.2007 (ďalej ako „mandátna zmluva“). Vzhľadom na
skutočnosť, že úver nebol riadne a včas dlžníkmi splácaný, dňa 24.07.2017 žalovaný v 1. rade vyhlásil

mimoriadnu splatnosť úveru, pristúpil k zahájeniu výkonu záložného práva dňa 05.09.2017 dobrovoľnou
dražbou, ktorá však bola neúspešná. Následne bol vyhlásený nový termín dražby na deň 05.09.2018
s tým, že žalobcovia s výkonom záložného práva nesúhlasili a podali návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia. Uznesením č. k. 6Csp/89/2018-33 zo dňa 04.09.2018 Okresný súd Nové Zámky nariadil
neodkladné opatrenie, ktorým dražobníkovi nariadil povinnosť zdržať sa realizácie dražby nehnuteľností

vo vlastníctve žalobcov, ktorý v dôsledku uvedeného od dražby upustil. Následne bolo iniciované
súdne konanie zo strany dlžníkov a záložcov ako žalobcov smerujúce voči Slovenská sporiteľňa, a.s.,
(v tomto konaní žalovaný v 1. rade) a dražobníkovi Platiť sa oplatí, s.r.o., ktorého predmetom bolo
určenie neplatnosti zmluvy o splátkovom úvere a určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného
práva k nehnuteľnostiam, o určenie, že výkon záložného práva záložného veriteľa je neplatný a o

určenie, že právne úkony žalovaného v 2. rade, ktorými realizuje dobrovoľnú dražbu nehnuteľností
sú neplatné. Okresný súd Nové Zámky o danom nároku rozhodol rozsudkom č. k. 6Csp/89/2018-467
zo dňa 27.09.2019 tak, že všetky nároky žalobcov zamietol s tým, že zrušil neodkladné opatrenie
nariadené uznesením č. k. 6Csp/89/2018-333 zo dňa 04.09.2018, ktorým súd žalovanému v 1. rade
uložil povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva zriadeného na zabezpečenie pohľadávky na základe

zmluvy o záložnom práve zo dňa 24.01.2007 formou dobrovoľnej dražby sporných nehnuteľností a
tiež zrušil neodkladné opatrenie nariadené uznesením č. k. 6Csp/89/2018-333 zo dňa 04.09.2018,
ktorým súd žalovanému v 2. rade uložil povinnosť zdržať sa realizácie dobrovoľnej dražby sporných
nehnuteľností. V dôsledku uvedeného sa ďalej pokračovalo vo výkone záložného práva s tým, že
v priebehu tohto súdneho konania došlo k výkonu záložného práva. Podľa Notárskej zápisnice N

108/2022, Nz 17836/2022, NCRls 18346/2022 zo dňa 22.06.2022, spísanej notárkou JUDr. Annou
Nagyovou, sa dňa 22.06.2022 na návrh žalovaného v 2. rade ako záložného veriteľa konala dražba
sporných nehnuteľností v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov, ktorá bola úspešná a vlastnícke
právo k nehnuteľnostiam prešlo príklepom licitátora na vydražiteľa, a to spoločnosť EOS Slovensko
Investment LC, s.r.o., za vydraženú cenu 91.800 eur.

30. Súd prvej inštancie vyhodnotil nárok žalobcov na určenie, že sporné nehnuteľnosti nie sú zaťažené
záložným právom ako nedôvodný, keď s poukazom na skutočnosť, že v priebehu tohto konania došlo
k výkonu záložného práva úspešnou dobrovoľnou dražbou, tak naďalej nie je daný naliehavý právny
záujem žalobcov na požadovanom určení, keď pred rozhodnutím súdu došlo k zániku záložného právna

jeho výkonom. V dôsledku uvedeného súd prvej inštancie tiež dospel k záveru o nedostatku aktívnej
a pasívnej vecnej legitimácie žalobcov a žalovaných. V súvislosti s námietkou žalobcov o premlčaní
zabezpečovanej pohľadávky, a teda i výkone záložného práva, dospel súd prvej inštancie k záveru, že
k premlčaniu hlavnej zabezpečovanej pohľadávky nedošlo, pretože vyhodnotil, že nedošlo k premlčaniu
výkonu záložného práva. Tiež v súvislosti s námietkami žalobcov smerujúcich voči zmluve o splátkovom

úvere a jej premlčaní, dospel k záveru o ich nedôvodnosti, pretože žalobcom neprislúcha postavenie
záložných dlžníkov, a teda nie sú zmluvnou stranou predmetnej úverovej zmluvy, z dôvodu čoho nie sú
v rozsahu týchto námietok vecne legitimovaní.

31. Žalobcovia síce v podanom odvolaní poukazovali na takmer všetky odvolacie dôvody vymedzené

v § 365 ods. 1 CSP (s výnimkou písmena c/), ako aj dôvodili odsekom 2, avšak v samotnom obsahu
odvolania namietali, že im súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby
uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces a že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdeniaveci. Okrem toho mali tiež za to, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie č.k. 9C/52/2022-91 zo
dňa 17.05.2022, ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľov (žalobcov v 1. a 2. rade) na
nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 08.04.2022, má vady uvedené v § 365 ods. 1 CSP, a tieto

vady mali vplyv na rozhodnutie vo veci samej, preto odvolaním napadli aj toto uznesenie. Išlo o vadu
jeho rozhodnutia na 33. deň, nepreskúmateľnosť a nerešpektovanie skutkového stavu ex offo povinnosti
ochrániť práva spotrebiteľov, čím bol naplnený odvolací dôvod podľa písmena a), b) a d).

32. Zaoberajúc sa odvolacími dôvodmi, odvolací súd uvádza, že pod porušením práva na spravodlivý

proces je potrebné rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom
porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavno-
právneho rámca a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv
spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti
strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným
zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie

rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so
zákazom denegatio iustitiae, teda odmietnutia spravodlivosti (obdobne napr. uznesenie NS SR sp. zn.
2Cdo/141/2017 z 30. 08. 2018). Právo na spravodlivý proces je jedným zo základných ľudských práv
a do obsahu tohto práva patrí viacero samostatných subjektívnych práv a princípov. Podstatou tohto
práva je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nezávislom a nestrannom

súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Z
práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný
súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predpokladaným výkladom
všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať
sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu

hodnotenia vykonaných dôkazov (pozri napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04, I.
ÚS 50/04, II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

33. Nesprávnym právnym posúdením veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je činnosť súdu, pri ktorej
zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový

stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery.

34. Vada právoplatného uznesenia, ktoré predchádzalo meritórnemu rozhodnutiu, spočíva v tom, že
v priebehu konania vydáva súd celý rad procesných rozhodnutí. Pokiaľ možno vady, vymedzené v §
365 ods. 1, vztiahnuť na skoršie právoplatné uznesenie, ktoré súd v tomto konaní vydal, a vada tohto
uznesenia mala vplyv aj na napádané meritórne rozhodnutie, možno odvolanie odôvodniť aj týmito
skutočnosťami.

35. Po preskúmaní rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, a to v medziach podaného
odvolania, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom
pre vyhlásenie rozsudku a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a
následne dospel aj k správnemu právnemu záveru. Vzhľadnom na skutočnosť, že odvolací súd považuje

rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne (§ 387 ods. 1 CSP), preto ďalej poukazuje na
odôvodnenie jeho rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP) a následne už len uvádza ďalšie dôvody pre podporu
správnosti napadnutého rozhodnutia a vysporadúva sa s podstatnými vyjadreniami strán prednesenými
v konaní pred súdom prvej inštancie, ako i podstatnými námietkami žalobcov v 1. a 2. rade, ktoré boli
uplatnené v podanom odvolaní (§ 387 ods. 3 CSP).

36. Mal pritom za to, že súd prvej inštancie správne skúmal ako prvoradú otázku, či sú splnené
procesné podmienky na to, aby mohol vo veci konať. V rámci tohto skúmania súd prvej inštancie
správne ustálil, že aj keď sú žalobcovia stále zapísaní na liste vlastníctva ako vlastníci nehnuteľností,
niet sporu o tom, že v priebehu súdneho konania prebehla dražba ich nehnuteľnosti, ktorá bola úspešná

a vlastnícke právo k nehnuteľnostiam prešlo príklepom licitátora na vydražiteľa a to spoločnosť EOS
Slovensko Investment LC, s.r.o. , so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 47 032 979,
ktorá spoločnosť nehnuteľnosť vydražila za 91.800,- eur, čo znamená, že ku dňu rozhodnutia súdu
žalobcovia neboli aktívne vecne legitimovaní na podanie tejto žaloby a rovnako tak aj žalovaní označenív žalobe nemohli byť pasívne vecne legitimovanými stranami sporu. Bolo potrebné pritom vychádzať
z toho, že podľa platnej právnej úpravy záložné právo môže zaniknúť niektorým zo spôsobov zániku
upravených v ustanovení § 151md ods. 1 Občianskeho zákonníka alebo v osobitných predpisoch

(napr. § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Predovšetkým ustanovenie § 151md ods. 1 Občianskeho
zákonníka vymenúva niektoré právne skutočnosti, ktorých právnym následkom je zánik záložného
práva, vo všeobecnosti: zánikom zabezpečenej pohľadávky, zánikom zálohu, vzdaním sa záložného
práva záložným veriteľom, uplynutím času, na ktorý bolo zriadené, vrátením veci záložcovi, ak záložné
právo vzniklo odovzdaním veci, prevodom zálohu v bežnom obchodnom styku alebo prevodom zálohu

ak možnosť jeho prevodu bez záložného práva povoľuje záložná zmluva, iným spôsobom dohodnutým v
záložnej zmluve alebo vyplývajúcim z osobitného predpisu, alebo vykonaním záložného práva. V danom
prípade práve výkon záložného práva spôsobil jeho zánik. Vzhľadom na túto skutočnosť, preto ďalej
žalobcovia v konaní nemali ani naliehavý právny záujem na určení, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené
záložným právom, keď toto záložné právo v priebehu konania zaniklo, ako správne uviedol súd prvej
inštancie.

37. Na zdôraznenie správnosti odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že žalobcovia podali žalobu
o neplatnosť dražby konanej dňa 22.06.2022, ktoré konanie je vedené na Okresnom súdu Nové Zámky
sp. zn. 10C/2019/2022 a ktoré doposiaľ nebolo právoplatne skončené. Vzhľadom na uvedené odvolací
súd, v zhode so súdom prvej inštancie vyhodnotil, že ak sa záložné právo vykonalo dňa 22.06.2022

a zároveň nebolo rozhodnuté o neplatnosti dražby (výkonu záložného práva) platí, že v súlade s
ustanovením § 151md odsek 1 písmeno i) Občianskeho zákonníka, záložné právo dňom 22.06.2022
vykonaním zaniklo. Ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie o veci samej (§ 217 ods. 1 prvá veta CSP),
teda k 27.03.2023 preto neexistoval objektívny stav právnej neistoty o tom, že dané záložné právo
neexistuje (nezaťažuje nehnuteľnosti), lebo 22.06.2022 z dôvodu jeho výkonu zaniklo.

38. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na námietku, ktorú odvolatelia uviedli v podanom odvolaní,
že v prípade ich spotrebiteľského postavenia nie je potrebné z ich strany preukazovať existenciu
naliehavého právneho záujmu. Odvolací súd sa s uvedenou námietkou nestotožnil, navyše túto hodnotí
ako nelogickú a účelovú. Primárne možno poukázať na to, že Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn.

4Cdo/169/2021 zo dňa 26.10.2022 uviedol, že „záložca má naliehavý právny záujem na tom, aby súd
v sporovom konaní určil, že premlčané záložné právo nie je vykonateľné vzhľadom na dovolanie sa
premlčania záložcom. Podľa nej je prijateľná interpretácia, že takýto určujúci rozsudok je podkladom
na výmaz záložného práva z príslušného registra záložných práv, a to napriek tomu, že záložné
právo vo svojej naturálnej podobe de iure trvá (bod 28. odôvodnenia)“. Z citovaného rozhodnutia

najvyššieho súdu teda jednoznačne vyplýva, že žalobcovia – záložcovia vo všeobecnosti disponujú
naliehavým právnym záujmom na určení toho, že sporné nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným
právom, resp. naliehavým právnym záujmom na tom, aby súd určil, že premlčané záložné právo nie
je vykonateľné vzhľadom na jeho premlčanie. Odvolací súd však uvádza, že zo žiadneho právneho
predpisu nevyplýva skutočnosť, že v prípade, ak žalobca má postavenie spotrebiteľa, netýka sa ho

povinnosť ustanovená v § 137 psím. c) CSP, resp. povinnosť preukazovania naliehavosti právneho
záujmu na požadovanom určení žalobcu. Nie je možné stotožňovať právnu úpravu spotrebiteľského
práva s právnou úpravou sporovej užitočnosti uplatnenej žaloby, ktorá povinnosť platí vo všeobecnosti
pre každého, kto si súdnou cestou uplatňuje žalobu podľa ustanovenia § 137 psím. c) CSP. Civilný
sporový poriadok obsahuje osobitnú úpravu ustanovení, ktoré majú za úlohu prispieť k vyrovnaniu

nerovnovážneho postavenia spotrebiteľa v civilnom procese. Avšak tieto ustanovenia a ani ustanovenia
iného právneho predpisu neoslobodzujú spotrebiteľa od povinnosti preukázania naliehavého právneho
záujmu na ním požadovanom určení. Napokon, účelom úpravy podľa § 137 psím. c) CSP je potreba
zisťovania, či žalobca podanou žalobou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či snáď len
zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie

alebo zamedzenie konania v uplatňovaní nedôvodných žalôb. Napokon, samotná skutočnosť, že súd
prvej inštancie postupoval zákonným spôsobom, a teda prihliadol k následnému nedostatku naliehavého
právneho záujmu, nemôže byť hodnotená ako prílišný formalizmus.

39. Z hľadiska procesného je základným predpokladom úspešnosti žaloby o určenie, že žalobca má na

požadovanom určení naliehavý právny záujem. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania
súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu, alebo práva, zaťažuje toho, kto sa
tohto určenia domáha (žalobcu). Nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je
dôvodom na zamietnutie žaloby bez toho, aby sa súd zaoberal vecou v jej merite (tento nedostatok bránizaoberať sa vecou z hľadiska opodstatnenosti uplatneného nároku). Pri skúmaní existencie naliehavého
právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný
nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či snáď len

zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie
alebo konania (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/31/2011). Za
nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len
k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre
právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) aj iná žaloba

(pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/169/2021 zo dňa 26.10.2022).
S poukazom na uvedené závery ani nie je zrejmé, že ako by sa mala uplatniť priaznivejšia úprava pre
spotrebiteľa, resp. potreba vyrovnania nerovnovážneho postavenia spotrebiteľa, keď ani v prípade osôb
majúcich status spotrebiteľa neplatí, že môžu iniciovať konania a uplatňovať žaloby bez toho, aby sa
zisťovala užitočnosť nimi podanej žaloby pod podmienkou existencie naliehavého právneho záujmu.

40. Ďalej odvolací súd uvádza, že žalobcovia v podanom odvolaní tiež namietali postup súdu prvej
inštancie, ktorý neprerušil toto konanie do skončenia konania o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby
vedeného na Okresnom súd Nové Zámky pod sp. zn. 10C/109/2022. V danom prípade zo strany súdu
prvej inštancie, v rámci jeho procesného postupu, spočívajúceho v tom, že neprerušil toto konanie
do skončenia konania vo veci samej, odvolací súd nevzhliadol žiaden procesný nedostatok. Ako už

odvolací súd vyššie uviedol, v danom prípade v priebehu konania na súde prvej inštancii došlo dňa
22.06.2022 k úspešnému výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou. Vzhľadom na skutočnosť, že
v priebehu tohto konania došlo k zániku záložného práva jeho výkonom podľa § 151md odsek 1 písmeno
i) Občianskeho zákonníka, súd prvej inštancie dôvodne zamietol nárok žalobcov. Napokon, v danom
prípade neexistoval žiaden dôvod k tomu, aby súd prvej inštancie prerušoval konanie do skončenia

konania o neplatnosti dražby, keď pre rozhodnutie súdu bol záväzný stav v čase jeho vyhlásenia (§ 217
ods. 1 prvá veta CSP). Naviac, odvolací súd dodáva, že všetky námietky, týkajúce sa ne/platnosti, resp.
ne/vykonateľnosti záložnej zmluvy, môžu byť riešené aj v konaní o neplatnosti dražby ako predbežné
otázky.

41. Avšak, vzhľadom na to, že žalobcovia nielen v žalobe, ale aj v odvolaní namietali, že došlo
k premlčaniu zabezpečovanej pohľadávky, ako aj k premlčaniu výkonu záložného práva, odvolací
súd v rámci povinnosti zaoberať sa námietkami žalobcov, uvedenými v odvolaní, sa obiter dictum
zaoberal aj týmito námietkami. Mal pritom za to, že žalobcovia nesúhlasili s ustálením počiatku
plynutia premlčacej lehoty odo dňa 20.07.2017. Podľa ich názoru nedošlo k spočívaniu premlčacej

lehoty zabezpečovanej pohľadávky dňa 23.03.2020, t.j. dňom podania žaloby veriteľom Slovenská
sporiteľňa, a.s. vo veci vedenej na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 18Csp/31/2020, ale dňom
18.02.2022 t. j. dňom právoplatnosti uznesenia Okresného súdu Nové Zámky č.k. 18Csp/31/2020-346
zo dňa 26.01.2022, ktorým bola pripustená zmena pôvodného účastníka Slovenská sporiteľňa, a.s.
a rozhodnuté o pripustení vstupu na miesto doterajšieho žalobcu obchodnej spoločnosti EOS KSI

Slovensko, s.r.o. Z uvedeného dôvodu, podľa ich názoru, nemohli nastať účinky v § 112 Občianskeho
zákonníka.

42. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie zaoberajúc sa námietkou premlčania správne vyslovil,
že záložné právo sa nemôže premlčať skôr ako zabezpečovaná pohľadávka, resp. pohľadávka, ktorú

zabezpečuje. Správnosť právneho záveru podporil i nález Ústavného súdu SR č. k. II ÚS 250/2011-30
zo dňa 08.12.2011, podľa ktorého: „Vznesenie námietky premlčania záložného práva je významné iba
vo vzťahu k právu záložného veriteľa domáhať sa uspokojenia zo zálohu, pričom je zrejmé, že túto
námietku môže vzniesť iba záložca a prvý raz tak môže (úspešne) urobiť až v momente, keď uplynula
premlčacia doba aj zabezpečovanej pohľadávky, nie len trojročná premlčacia doba pre premlčanie práva

záložného veriteľa domáhať sa uspokojenia zo zálohu. V prípade, ak tieto premlčacie doby uplynuli,
záložný veriteľ nezačal s predajom zálohu a záložcom bola námietka premlčania vznesená, stráca
záložný veriteľ možnosť domáhať sa (proti vôli záložcu) uspokojenia zo zálohu, pretože jeho záložné
právo je premlčané.“ Odvolací súd sa s uvedeným právnym záverom súdu prvej inštancie o tom, že
v danom prípade nedošlo k premlčaniu výkonu záložného práva, ale ani zabezpečovacej pohľadávky,

plne stotožnil. Napokon, tento právny záver súdu prvej inštancie je súladný s právnym záverom plynúcim
z vyššie citovaného nálezu ústavného súdu.43. Čo sa týkalo námietky žalobcov v 1. a 2. rade, ohľadom spočívania premlčacej lehoty v prípade
uplatneniaprávaveriteľomnasúdepodľa§112Občianskehozákonníka,odvolacísúduvádza,žeajtieto
námietky sú bez relevancie pre prejednávaný prípad. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého

rozhodnutia uviedol, že odo dňa 23.03.2020 premlčacia lehota zabezpečenej pohľadávky z úveru
spočívala, keďže v daný deň si veriteľ žalobou vo veci vedenej na Okresnom súde Nové Zámky pod sp.
zn. 18Csp/31/2020 uplatnil svoj nárok zo zmluvy o úvere na súde voči dlžníkom. Žalobcovia v podanom
odvolaní namietali, že záložný veriteľ si v konaní vedenom na Okresnom súde Nové Zámky pod sp.
zn. 18Csp/31/2020 uplatnil žalobou nárok, ale v tomto konaní ďalej nepokračoval, keď dňa 28.07.2021

navrhol súdu zmenu účastníka konania na strane žalobcu a z konania vystúpil s tým, že súd vydal
uznesenie č.k. 18Csp/31/2020-346 zo dňa 26.01.2022, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.02.2022,
ktorým pripustil zmenu pôvodného účastníka - veriteľa Slovenská sporiteľňa, a.s. a rozhodol, že do
konania na miesto doterajšieho žalobcu vstupuje obchodná spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o.
Z vyššie uvedeného dôvodu mali za to, že k spočívaniu premlčacej lehoty nedošlo dňom 23.03.2020 t. j.
dňom uplatnenia žaloby na súde veriteľom - Slovenská sporiteľňa, a.s., ale dňom 18.02.2022 t. j. dňom

nadobudnutia právoplatnosti uznesenia Okresného súdu Nové Zámky č.k. 18Csp/31/2020-346 zo dňa
26.01.2022, ktorým súd pripustil zmenu pôvodného účastníka.

44. Ustanovenie § 112 Občianskeho zákonníka upravuje tzv. spočívanie premlčacej lehoty, ktorého
podstata spočíva v tom, že okamihom nastania právnej skutočnosti (v tomto prípade okamihom

doručenia žaloby na súd) premlčacia lehota prestáva plynúť. Právnym dôvodom spočívania premlčania
v tomto prípade je podanie žaloby na súd. Zákon konštruuje tento právny dôvod ako zloženú právnu
skutočnosť, pri ktorej musia byť kumulatívne splnené dva predpoklady: uplatnenie práva na súde alebo
inom príslušnom orgáne a riadne pokračovanie v začatom konaní. Odvolací súd opakuje, že veriteľ
- Slovenská sporiteľňa, a.s. si dňa 23.03.2020 žalobou v konaní vedenom na Okresnom súde Nové

Zámky pod sp. zn. 18Csp/31/2020 uplatnil voči dlžníkom nárok na zaplatenie titulom úverovej zmluvy.
V priebehu tohto konania došlo k postúpeniu pohľadávky z pôvodného veriteľa Slovenská sporiteľňa,
a.s. na obchodnú spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o.. Tak ako uvádzajú odvolatelia uznesením
Okresný súd Nové Zámky č.k. 18Csp/31/2020-346 zo dňa 26.01.2022 pripustil zmenu pôvodného
účastníka a rozhodol o pripustení vstupu na miesto doterajšieho žalobcu obchodnej spoločnosti EOS

KSI Slovensko, s.r.o. V danom prípade, teda došlo k zmene na strane účastníka z dôvodu postúpenia
pohľadávkynanovýsubjekt-EOSKSISlovensko,s.r.o.,ktorýtakvstúpildopôvodnýchprávdoterajšieho
veriteľa Slovenská sporiteľňa, a.s. Odvolací súd preto odvolateľom dáva do pozornosti, že žiadna právna
skutočnosť, majúca za následok univerzálnu, alebo singulárnu sukcesiu do právneho postavenia nemá
na plynutie premlčacej lehoty žiaden vplyv (§ 111 Občianskeho zákonníka). Majetkové práva podliehajú

voľnej dispozícii osôb súkromnoprávnych vzťahov a nie sú viazané na konkrétnu osobu. Nezáleží pri
tom, či právnym dôvodom zmeny v osobe záväzkového vzťahu je zákon, alebo konkrétna právna
skutočnosť (cesia, privatívna či kumulatívna intercesia a pod.). Vzhľadom na uvedené, teda skutočnosť,
že v priebehu súdneho konania došlo k zmene na strane žalobcu v dôsledku postúpenia pohľadávky,
nemá to žiadny vplyv na uplatnený nárok, resp. na spočívanie premlčacej lehoty. Je tomu tak práve

z dôvodu, že v dôsledku uvedeného nedochádza k uplatneniu odlišného nároku, ktorým by disponovala
iná osoba ako pôvodný veriteľ, alebo ku kvalitatívnej zmene uplatneného nároku. Naopak, v danom
prípade postupník vstupuje v plnom rozsahu do všetkých pôvodných práv doterajšieho veriteľa, resp.
je veriteľom namiesto pôvodného veriteľa s tým, že nejde o uplatnenie iného nároku. Právny nástupca
prijíma stav majetkového práva v takom stave, v akom sa nachádzalo v čase zmeny v osobe či už

veriteľa, alebo dlžníka. Znamená to, že právnemu nástupcovi sa započítava časť premlčacej lehoty jeho
právneho predchodcu. Vzhľadom na uvedené sa odvolací súd stotožnil s tým, že premlčacia lehota pre
zabezpečovanú pohľadávku spočívala odo dňa 23.03.2020, a to bez ohľadu na zmenu v osobe veriteľa,
preto odvolacia argumentácia žalobcov v 1. a 2. rade bola aj z týchto dôvodov nedôvodná.

45. Žalobcovia v podanom odvolaní tiež uplatňovali námietky, týkajúce sa samotnej dobrovoľnej dražby
konanej dňa 22.06.2022. Namietali najmä, že samotná dobrovoľná dražba je neplatná, nedostatok
splnomocnenia žalobcov k jej výkonu, ich nesúhlas s dobrovoľnou dražbou, postup licitátora pri dražbe,
ako i to, že naďalej sú vlastníkmi sporných nehnuteľností, čo vyplýva z listu vlastníctva. Najvyšší súd
Slovenskej republiky v rozsudku z 22. mája 2008 sp. zn. 3 Cdo 272/2007 vyslovil, že neplatnosť

dobrovoľnej dražby môže určiť len súd v samostatnom konaní o určenie jej neplatnosti. K zhodnému
právnemu záveru dospel neskôr Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudkoch z 30. júna 2009 sp. zn.
2 Cdo 66/2008 (viď R 23/2010) a z 23. júna 2010 sp. zn. 5 Cdo 51/2009. Neplatnosť dobrovoľnej dražby
môževysloviťsúdibavobčianskomsúdnomkonaní,ktorézačalopodanímnávrhunaurčenieneplatnostidobrovoľnej dražby. Otázku neplatnosti dobrovoľnej dražby nemôže súd posudzovať v inom konaní než
v konaní podľa uvedeného ustanovenia, a to ani ako otázku prejudiciálnu (predbežnú). Odvolací súd,
rešpektujúc právne závery plynúce z rozhodní vyššej súdnej autority, v zhode so súdom prvej inštancie

sa týmito námietkami žalobcov, smerujúcich voči neplatnosti dobrovoľnej dražby, zaoberať nemohol, keď
tieto môžu byť predmetom prieskumu len v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Napokon,
v danom prípade bolo preukázané, že žalobcovia iniciovali konanie o určenie neplatnosti dobrovoľnej
dražby, ktoré konanie je v súčasnosti vedené na Okresnom súd Nové Zámky pod sp. zn. 10C/109/2022,
v ktorom doposiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd dáva žalobcom

do pozornosti, že ak iniciovali vyššie definované konanie o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby,
nič im nebráni v tom, aby námietky smerujúce voči dobrovoľnej dražbe konanej dňa 22.06.2022, si
uplatnili v konaní na to určenom, keď v tomto konaní sa s nimi nemožno zaoberať ani predbežne (ako
s prejudiciálnymi otázkami).

46. Obiter dictum odvolací súd považuje za potrebné uviesť vysvetlenie k tvrdeniam žalobcov o tom, že

v danom prípade nemohlo ísť o dobrovoľnú dražbu, keď oni k jej výkonu súhlas neudelili. Problematika
dobrovoľných dražieb je upravená v zákone č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách. Dobrovoľnú
dražbu vykonáva dražobník, ktorý je podnikateľom a má oprávnenie na prevádzkovanie príslušnej
živnosti.Navrhovateľdobrovoľnejdražby,vzásadezáložnýveriteľ,nemusímaťžiadnerozhodnutiesúdu
(spôsobilý exekučný titul), stačí ak je v jeho prospech zriadené napr. záložné právo k nehnuteľnosti,

ktoré ho zmocňuje zrealizovať výkon záložného práva, v prípade ak záložný dlžník neplní zabezpečenú
pohľadávku riadne a včas. Naproti tomu nútená (exekučná) dražba je jedným zo spôsobov, akým
sa voči dlžníkovi vykonáva exekúcia. Navrhovateľ, ktorý chce uspokojiť svoju pohľadávku predajom
nehnuteľnosti dlžníka, musí mať v prvom rade právoplatný exekučný titul (napr. vykonateľné rozhodnutie
súdu, notársku zápisnicu a pod.). Následne je potrebné, aby navrhovateľ podal návrh na vykonanie

exekúcie. Na základe tohto návrhu súd poveruje exekútora, aby vykonal exekúciu. Predaj nehnuteľnosti
na exekučnej dražbe je oprávnený vykonať len exekútor a výsledok dražby schvaľuje súd. Vzhľadom
na vyššie uvedené teda nie je možné vychádzať z jazykového pomenovania tzv. dobrovoľnej dražby,
keď jej realizácia nie je podmienená dodatočným súhlasom záložného dlžníka, resp. záložcu. Ako bolo
vyššie zmienené pre výkon dobrovoľnej dražby postačuje existencia dvojstranného právneho úkonu,

a to záložnej zmluvy.

47. Napokon, žalobcovia v podanom odvolaní namietli, že súd prvej inštancie sa dopustil porušenia
princípu kontradiktórnosti konania, keď prihliadal len na námietky a tvrdenia uvádzané žalovanými.
Podstatou kontradiktórnosti a s ňou súvisiacou „rovnosťou zbraní“ je, aby všetci účastníci konania

mali reálnu možnosť využiť svoje procesné práva predložiť argumenty a reagovať na „protiargumenty“
protistrany. Osobitne to platí o sporových konaniach, v ktorých stoja proti sebe žalobca a žalovaný a kde
sa v celom rozsahu uplatňuje kontradiktórnosť konania (nález Ústavného súdu SR zo 7. júna 2016, sp.
zn. III. ÚS 32/2015). Odvolací súd v danom prípade nevzhliadol porušenie tohto princípu zo strany súdu
prvej inštancie. Súd prvej inštancie prihliadol na všetky podstatné skutkové tvrdenia oboch strán sporu

ako i nimi predložené dôkazy a tieto nehodnotil izolovane len vo vzťahu k prospechu jednej sporovej
strany. Len samotná skutočnosť, že súd prvej inštancie prihliadol na objektívnu skutočnosť preukázanú
žalovanou procesnou stranou, a to že dňa 22.06.2022 došlo k úspešnému výkonu záložného práva
dobrovoľnou dražbou, ktorá skutočnosť mala vplyv na prítomnosť naliehavého právneho záujmu (k
uvedenému sa už odvolací súd vyjadril vyššie v odôvodnení toho rozhodnutia), nemá a nemôže mať

za následok porušenie princípu kontradiktórnosti. Len samotná skutočnosť, že takýto postup súdu prvej
inštancie sa odvolateľom subjektívne javí, ako porušujúci princíp rovnosti zbraní, nie je dostatočným
kritériom pre prijatie záveru o skutočnom porušení uvedeného základného princípu civilného procesu.
Z uvedeného dôvodu ani táto odvolacia argumentácia nebola spôsobilá zmeniť rozhodnutie súdu prvej
inštancie.

48. Odvolací súd sa taktiež považuje za potrebné vyjadriť k námietkam žalobcov, že
napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je nenáležite odôvodnené, nepreskúmateľné, arbitrárne,
nepresvedčivé, nezákonné, neprimerane prísne a nespĺňajúce podmienky kladené na odôvodnenia
rozhodnutia podľa § 220 ods. 2, 3 CSP.

49. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu musí byť zrejmé, že sa tento relevantnými námietkami žalobcu
zaoberal a v závislosti od charakteru namietaných porušení, či procesných alebo hmotnoprávnych,
zaujal k preskúmavanému meritu vlastný postoj, vychádzajúci z obsahu súdneho spisu, ktorý podrobilvlastnému hodnoteniu. Potreba presvedčivosti súdnych rozhodnutí, ako jedného z postulátov dodržania
ústavného práva účastníkov súdnych konaní na spravodlivý proces, vyplýva aj z ustálenej judikatúry
ústavného súdu: „Z odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri

hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. V prípade, keď sú právne
závery súdu v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej
možnej interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba takéto rozhodnutie považovať
za rozporné s čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru.“ (I. ÚS 243/07) „Podstatnou
súčasťou právnych záruk v konaní podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy je aj právo na logické, spravodlivé

a zákonné odôvodnenie rozhodnutia.“ (I. ÚS 146/08) „...arbitrárnosť a zjavná neodôvodnenosť
rozhodnutí všeobecných súdov je najčastejšie daná rozporom súvislosti ich právnych argumentov a
skutkových okolností prerokúvaných prípadov s pravidlami formálnej logiky alebo absenciou jasných a
zrozumiteľných odpovedí na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej
ochrany, t. j. s uplatnením nárokov, a obranou proti takému uplatneniu...“ (III. ÚS 307/2012, III. ÚS
11/2011).

50. Odvolací súd vykonaným odvolacím prieskumom v medziach podaného odvolania a jeho rozsahu
s dôrazom na odvolacie námietky žalobcov nevzhliadol žiadne skutočnosti svedčiace nezákonnosti,
arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti napádaného rozsudku súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie
v odôvodnení podrobne popísal obsah podstatných skutkových tvrdení strán sporu a dôkazov

vykonaných v konaní, zrozumiteľne vysvetlil ako ich skutkové tvrdenia a právne argumenty posúdil,
z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, zároveň citoval ustanovenia, ktoré na daný
prípad aplikoval a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Myšlienkový postup súdu prvej inštancie je
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie dostatočne vysvetlený, nie len s poukazom
na všetky rozhodujúce skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne

závery, ktoré prijal. Súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu odôvodnil svoje rozhodnutie
spôsobom zodpovedajúcim zákonu. Odvolací súd s poukazom na vykonaný odvolací prieskum,
zaoberajúc sa odvolacími námietkami žalobcov, dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej
inštancie o nedostatku naliehavého právneho záujmu žalobcov z dôvodu zániku záložného práva
jeho výkonom, tiež k tomu, že nedošlo k premlčaniu samotného výkonu záložného právam, ani

zabezpečovanej pohľadávky. Inými slovami, zo strany súdu prvej inštancie sa jednalo o zákonný postup,
pri ktorom nedošlo k vybočeniu zo zákonných, či ústavnoprávnych medzi, preto námietky odvolateľov
sú nedôvodné. Záverom odvolací súd uzatvára, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie svojím
odôvodnením napĺňa zákonné kritéria stanovené ustanovením § 220 ods. 2 CSP.

51. V zmysle ustanovenia § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku rozsudok musí obsahovať
odôvodnenie, pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na
dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými
námietkami strán. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad
opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení

svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový
postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené
vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesto pre
dohady a domnienky. V odôvodnení rozhodnutia súd teda uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril

žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil, ktoré dôkazy v konaní vykonal a ako ich vyhodnotil,
zistený skutkový stav a právne posúdenie veci, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.
Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nielen
formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých
alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah

súdu, tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané,
účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne
musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t. j. musí byť
preskúmateľné.

52. V tejto súvislosti však ešte odvolací súd považuje za potrebné odvolateľom dať do pozornosti, že
rozhodnutiesúduakoorgánuverejnejmocinemusíbyťtotožnésočakávaniamiapredstavamistrany,ale
z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia (§ 220 ods.2 Civilného
sporového poriadku). Právo (strany) a povinnosť (súdu) na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutiavyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého
jurisdikčného aktu (rozhodnutia). Rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na
základe ktorých je založené, pričom rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia

a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva teda
nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ústavný súd
Slovenskej republiky vo svojom uznesení z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04 vyslovil, že „Súčasťou
obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania na

také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne
a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a
obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočneobjasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia“. Odvolací súd v prípade potvrdenia rozsudku súdu prvej inštancie
sa v princípe môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia podaného súdom prvej inštancie(porovnaj

rozsudok Helle proti Fínsku z 19. decembra 1997, sťažnosť č. 20772/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí
1997-VIII).

53. Zároveň odvolací súd uvádza, že odvolacím prieskumom nevzhliadol naplnenie odvolacieho dôvodu
ani podľa § 365 ods. 1 psím. h), keď právne posúdenie súdu prvej inštancie odvolací súd vyhodnotil

za správne. Napokon, odvolací súd dodáva, že nevzhliadol ani odvolací dôvod vymedzený v § 365
ods. 1 písm. b) CSP, pretože tak ako už bolo vyššie uvedené, vyhodnotil, že súd prvej inštancie
odôvodnil svoje rozhodnutie v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP, pričom odvolací súd poukazuje
na to, že preskúmaním veci zistil, že súd prvej inštancie dostatočným spôsobom a zároveň rozsiahlo
odôvodnil rozhodnutie, uviedol zásadné dôvody podstatné pre rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako

aj myšlienkovú líniu, ktorou sa súd prvej inštancie riadil pri právnom posúdení veci. Odvolací súd je
toho názoru, že súd prvej inštancie postupoval pri odôvodnení rozhodnutia v súlade s ustanovením §
220 ods. 2 CSP, pričom odôvodnenie rozhodnutia obsahuje základné vysvetlenie dôvodov podstatných
pre rozhodnutie, spĺňa parametre zákonného odôvodnenia; za existujúci odvolací dôvod nemožno
považovať to, že súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv strany sporu, ale len to, že by ho

neodôvodnil objektívne uspokojivým spôsobom, ktorá situácia v predmetnej veci však nenastala.

54. Nedôvodné bolo aj vytknutie vád procesného uznesenia, ktoré predchádzalo napadnutému
rozsudku, pričom odvolací súd dodáva, že proti uzneseniu, o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, je prípustné odvolanie, a preto odvolateľom nič nebránilo, aby svoje námietky voči tomuto

uzneseniu vzniesli v rámci odvolacej lehoty. Oneskorene podané odvolanie proti tomuto uzneseniu by
preto musel odvolací súd odmietnuť a to bez toho, aby sa meritórne ním zaoberal. Uvedené nepodanie
odvolania v zákonnom stanovenej lehote nie je možné napraviť postupom podľa § 365 ods. 2 CSP.
Predmetné ustanovenie sa týka tým procesných uznesení, voči ktorým nemožno podať samostatné
odvolanie a je možné ich preskúmať len v rámci procesu, predchádzajúceho vydaniu napadnutého

rozsudku. Naviac, odvolatelia ani nepreukázali, akým spôsobom nimi vymedzené vady uznesenia
o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia mali vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Nezabránenie vykonaniu dobrovoľnej dražbe samé o sebe nie je možné považovať za vadu a to najmä
za stavu, že bola vykonávaná na základe platne uzatvorenej záložnej zmluvy, čo bolo ustálené aj v rámci
súdneho konania (sp. zn. 6Csp/89/2018).

55. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 CSP rozhodol
tak, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením ako vo výroku vecne
správny potvrdil.

56. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 CSP
a § 255 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní plne úspešným žalovaným v 1., 2. a 3. rade (každému
samostatným výrokom, keďže tvorili samostatné spoločenstvo) priznal voči neúspešným žalobcom v 1.
a 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (100 %). O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí

samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

57. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).