Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. november 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13CoCsp/25/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8622200793
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8622200793.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu

JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Kataríny Krochtovej v spore žalobkyne Q. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom
R. XXX, XXX XX R., právne zastúpenej Mgr. Matúšom Mackom, advokátom, Karpatská 804/10, 089
01 Svidník, IČO: 50 424 777, proti žalovanému Intrum Slovakia s.r.o., Mýtna 48, 811 07 Bratislava -
mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom,
Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 37 927 795, o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia v
sume 3 016,65 eura, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bardejov sp. zn. SK - 5
Csp 28/2022 zo dňa 17.05.2024 takto

r o z h o d o l :

I. Mení rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu
300 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

II. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov prvoinštančného konania proti žalovanému v plnom rozsahu.

III. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie v konaní o zaplatenie primeraného finančného
zadosťučinenia vo výške 3.016,65 eura titulom porušenia spotrebiteľských práv žalobkyne rozhodol

takto:
„I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 000 eur do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku žalobu zamieta.
III. Žalobkyni priznáva náhradu trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu, o ktorých výške bude
rozhodnuté v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.“

2. Súd prvej inštancie považoval nárok žalobkyne za dôvodný, pričom vec právne posúdil v zmysle ust.
§ 34 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

3. Poukázal na skutočnosť, že v konaní vedenom na Okresnom súde Svidník pod sp. zn. 4 Csp
19/2018 bola žalobkyňa ako spotrebiteľka úspešná, keď aktívnou obranou svojich práv dosiahla
čiastočné zastavenie konania a v prevyšujúcej časti zamietnutie žaloby na zaplatenie sumy 3.016,65

eur. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť 29.03.2019.

4. Uviedol, že primerané finančné zadosťučinenie má sankčnú a odradzujúce funkciu a v danej veci je
potrebné vychádzať zo základného konania, v ktorom bola spotrebiteľka úspešná z dôvodu, že zmluvaneobsahovala obligatórne náležitosti, bol nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a nárok bol aj
premlčaný.

5. Z týchto dôvodov priznal žalobkyni nárok na primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1.000 eur,
teda cca 33 % z uplatnenej sumy, čo považoval vzhľadom na okolnosti prípadu za primerané.

6. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP s poukazom na skutočnosť, že žalobkyňa bola
úspešnáčodopreukázaniazákladusvojhonárokuapriznanéplneniezáviseloodúvahysúdu.Vtakomto

prípade má úspešná strana nárok na plnú náhradu trov konania.

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo podané odvolanie zo strany žalovaného z dôvodu uvedeného
v § 365 ods. 1 písm. h) CSP, a to proti výroku I. a výroku III. Odvolateľ namietol správnosť
rozhodnutiasúduprvejinštanciestým,žežalobkyňanemánároknaprimeranéfinančnézadosťučinenie,
nakoľko jeho predpokladom je úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti spotrebiteľa. V

prejednávanej veci žalobkyňa neuplatnila konkrétny nárok z porušenia práv alebo povinností určených
na ochranu spotrebiteľa, napríklad nárok na náhradu škody, či na vydanie bezdôvodného obohatenia.
V spore vedenom pod sp. zn. 4 Csp 19/2018 pred Okresným súdom Svidník sudca riešila otázka
zaplatenia pohľadávky z nesplateného úveru čerpaného formou kreditnej karty a z dôvodu späťvzatia
nebol uplatňovaný nárok na zaplatenie úrokov a poplatkov len rozdiel medzi čerpaným úverom a jeho

plnením. Žalovaná (v tomto konaní žalobkyňa) sa bránila oslabením práva, a to námietkou premlčania,
pričom pre túto námietku bola žaloba zamietnutá. Žiadne práva žalobkyne uplatnením premlčania
nároku porušené neboli, preto jej nevznikol nárok na primerané finančné zadosťučinenie, nakoľko nie
je splnená zákonná podmienka úspešného uplatnenia porušenia spotrebiteľských práv spotrebiteľov.
V tomto smere už rozhodovali odvolacie súdy v iných konaniach. Žalovaný len využil ústavné právo

na zaplatenie svojej pohľadávky, pričom za toto konanie nemôže byť potrestaný platením primeraného
finančného zadosťučinenia. Svoj procesný neúspech už sa prejavil na zaplatení trov konania zo strany
žalovaného. Uviedol, že žalobkyňa čerpala úver, ktorý ani nesplatila a suma priznaného primeraného
finančného zadosťučinenia niekoľkonásobne prevyšuje aj meritórne prejednaný nárok na zaplatenie
sumy 229,49 eur, pričom inštitút primeraného finančného zadosťučinenia nemôže slúžiť na neprimerané

obohacovanie spotrebiteľa. Z týchto dôvodov žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a
žalobu zamietol. Žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania

8. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.

9. Krajský súd v Prešove (ďalej aj len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok (CSP)), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1
CSP) subjektom k tomu oprávneným (§ 359 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré
mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že neboli splnené podmienky pre potvrdenie, ale

ani pre zrušenie napadnutého rozsudku, preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil.
Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku zverejnil na úradnej tabuli, ako aj na webovej stránke
Krajského súdu v Prešove (§ 219 ods. 3 CSP).

10. Vo vzťahu k ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. možno uviesť, že ide o ustanovenie s tzv.

relatívne neurčitou hypotézou, ktorá neustanovuje žiadne kritéria na vymedzenie toho, čo predstavuje
primerané finančné zadosťučinenie a ako treba určiť jeho výšku. Toto sa priznáva aj bez toho, aby
porušenie práva alebo povinnosti spotrebiteľa ustanovené zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitným
predpisom bolo spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi, pričom nie je právne významné, či sa spotrebiteľ
v pôvodnom konaní aktívne domáhal svojich práv v procesnom postavení žalobcu, resp., či svoje práva

uplatnil v rámci obrany, v procesnom postavení žalovaného. V tomto ohľade odvolací súd poukazuje na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/127/2017, z ktorého okrem iného vyplýva, že jediným
predpokladom pre priznanie takéhoto nároku je, že spotrebiteľ sa na súde úspešne domohol svojich práv
aniejepotrebnépreukazovať,žespotrebiteľovibolaprivodenákonkrétnaujma,tedaspotrebiteľvdanom
prípade nemusí preukazovať existenciu a výšku vzniknutej ujmy. V základnom konaní sa žalobkyňa

úspešne domohla svojich práv tým, že zo žalobcom uplatnenej sumy 3.016,65 eur s príslušenstvom mu
nebola na základe obrany žalobkyne priznaná žiadna suma, nakoľko bol späťvzatý nárok na zaplatenie
2787,16 eur, v prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá.11. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobkyne opierajúci sa o ust. § 3 ods. 5 zákona
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Citované ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa upravuje
právo spotrebiteľa žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne uplatní

porušenie svojho práva, a to od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Cieľom finančného
zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho
stupňa ochrany. Hypotéza tejto právnej normy vyžaduje splnenie predpokladov, ktorými sú úspešné
uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z. z. alebo osobitnými
predpismi a spôsobilosť takéhoto porušenia práva alebo povinnosti privodiť spotrebiteľovi ujmu.

Samotná povaha primeraného finančného zadosťučinenia neumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto
súdu nemusia byť predložené dôkazy o existencii ujmy, pretože stačí, ak tá ujma tu je. Bez právneho
významu je, či ujma spotrebiteľovi reálne vznikla, pretože postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy.

12. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť
požiadavku účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Tak právna teória, ako aj aplikačná prax

spájajú inštitút náhrady škody výlučne so znížením majetku a ušlým ziskom. Náhrada škody ako
inštitút súkromného práva v podmienkach Slovenskej republiky a konštantnej judikatúry sleduje výlučne
reparačnú funkciu. Pre porovnanie sankčná funkcia náhrady škody (punitive damages v práve USA a
exemplary damages v práve Veľkej Británie) je taká náhrada škody, ktorej cieľom nie je kompenzovať
žalobcu, ale skôr potrestať žalovaného za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil vo vzťahu k žalobcovi

a ktorým žalobcovi spôsobil škodu a odradiť odporcu alebo akúkoľvek tretiu osobu od opakovania
takéhotokonaniavbudúcnosti.Sankčnánáhradaškodytedatrestáasúčasnepôsobípreventívne.Jazyk
európskych predpisov a judikatúry akcentuje najmä druhú funkčnú zložku sankčnej náhrady škody, teda
funkciu preventívnu (porov. najmä používanie adjektíva "odradzujúci").

13. A tak práve inštitút relutárnej náhrady nemajetkovej ujmy môže byť prostriedkom ochrany
na doplnenie o preventívne účinky pred diskrimináciou. V zmysle už citovanej judikatúry ESD a
antidiskriminačných smerníc musia byť sankcie za diskriminačné správanie „účinné, primerané a
odradzujúce“.

14. Čo sa týka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ako predpokladu pre priznanie
práva na primerané finančné zadosťučinenie, tento je naplnený nielen vtedy, ak si spotrebiteľ uplatní
porušenie práva alebo povinnosti žalobou proti dodávateľovi, ale aj vtedy, ak to urobí v rámci svojej
obrany proti dodávateľom uplatnenému nároku.

15. V konaní na Okresnom súde Svidník pod sp. zn. 4Csp/19/2018 sa žalovaný domáhal zaplatenia
sumy 3.016,65 eura. Žalobkyňa (v pôvodnom konaní ako žalovaná) sa aktívne bránila a vzniesla
námietku premlčania. Aktívna obrana žalobkyne v pôvodnom konaní sa prejavila aj pri podaní odporu
proti platobnému rozkazu, kedy namietla nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ako aj námietku
premlčania. Týmito námietkami sa stotožnil súd prvej inštancie a na tieto reagoval aj žalovaný, ktorý v

prevažnej časti zobral žalobu späť, v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol, pričom poukázal nielen
na úspešne vznesenú námietku premlčania, ale aj na úspešnú námietku neexistencie aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu. S poukazom na tieto skutočnosti vo vzťahu k odvolacím námietkam odvolací súd
uvádza, že žalobkyňa úspešne bránila svoje práva v súdnom konaní, ktoré inicioval právny predchodca
žalovaného, čo možno považovať za uplatnenie nároku z porušenia práv a povinností určených na

ochranu spotrebiteľa. Pokiaľ spotrebiteľ aktívnym konaním dosiahne späťvzatie žaloby, voči nemu toto
konanie nepochybne možno subsumovať pod pojem, ktorý je uvedený v zákone o ochrane spotrebiteľa
ako úspešné uplatnenie porušenia jeho práva. Táto samotná skutočnosť odôvodňuje úspech žalobkyne
v prejednávanej veci a na základe týchto dôvodov sú odvolacie námietky žalovaného nedôvodné.

16. Pri posúdení dôvodnosti uplatneného nároku na priznanie finančného zadosťučinenia odvolací súd
prihliadol nielen na tú skutočnosť, že v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je spôsobilá
negatívne zasiahnuť do majetkovej sféry spotrebiteľov a potencionálne ohroziť ich sociálne a majetkové
postavenie a taktiež je spôsobilá negatívne zasiahnuť aj do oblasti rodinného života, zohľadnil aj ich
postoj, ktorý sa aj napriek postaveniu slabšej zmluvnej strany vo vzťahu k dodávateľovi rozhodol brániť

svoje spotrebiteľské práva.

17. Žalobkyňa musela brániť svoje spotrebiteľské práva v konaní pred súdom, pričom už samotné súdne
konanie je stresujúcim faktorom, odôvodňujúcim priznanie finančného zadosťučinenia. Žalobkyňa všaksvoj nárok, okrem jeho prípustnosti v zmysle ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. ničím ďalším
neodôvodnila. Žalobkyňa neuviedla, a to ani v priebehu odvolacieho konania, či konanie žalovaného
viedlo aj k vzniku iných negatívnych dôsledkov v jej súkromnom a spoločenskom živote. Takýmito

negatívnymi dôsledkami, resp. nepriaznivým okolnosťami prípadu, ktoré by mohli vzniknúť v súvislosti
s nekalým konaním žalovaného je napr. vznik nepriaznivej majetkovej a sociálnej situácie v konkrétnom
čase, odkázanosť na iných alebo psychická záťaž a pod. Spotrebiteľské práva žalobkyne boli porušené,
a preto jej vznikol nárok na primerané finančné zadosťučinenie. Neznamená to však, že jej patrí v takej
výške ako sama požadovala a v akej jej tento nárok priznal súd prvej inštancie.

18. Pri určení výšky priznaného zadosťučinenia odvolací súd prihliadal na všetky vyššie citované
okolností prejednávanej veci a dospel k názoru, že primeraná povahe a rozsahu porušenia práv
žalobkyne je suma 300 eur, ktorá zodpovedá svojmu účelu, teda poskytuje žalobkyni ako spotrebiteľovi
satisfakciu za prežitú nepohodu počas vedenia základného súdneho konania a odradí dodávateľa
od ďalšieho porušovania práv spotrebiteľov. Žalobkyňa zároveň žiadne okolnosti odôvodňujúce

výšku uplatneného nároku dôkazmi nepreukázala. V súvislosti s výškou primeraného finančného
zadosťučinenia je dôkazná povinnosť a povinnosť tvrdenia na strane spotrebiteľa. Výška nároku musí
byť objektívne preukázaná. Žalobkyňa svoje dôkazné bremeno uniesla len čiastočne, preto odvolací súd
pri určení výšky uplatneného nároku zohľadnil úspešné bránenie jej práv v základnom konaní. Preto
je výška primeraného finančného zadosťučinenia v sume 300 eur postačujúca na kompenzáciu tejto

nekomfortnej situácie a v prevyšujúcej časti odvolací súd nárok žalobkyne zamietol.

19. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené dôvody napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa
§ 388 CSP zmenil tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, keďže neboli splnené
podmienky na jeho potvrdenie a ani na jeho zrušenie.

20. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 255 ods.
1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Odvolací súd vychádzal zo zásady úspechu vo veci, ktorú treba uplatniť
aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu. Nejde o procesne neúspešnú žalobkyňu,
ak jej bola priznaná aspoň časť uplatneného nároku. Žalobkyňu treba považovať za plne úspešnú, keď

mala plný úspech čo do základu uplatneného nároku a súčasne výška plnenia vyplývajúca z tohto jej
procesného úkonu závisela výlučne od úvahy súdu. V predmetnom konaní výška priznaného finančného
zadosťučinenia závisela nepochybne od úvahy súdu. Hoci bola výška finančného zadosťučinenia
odvolacím súdom znížená, žalobkyňa bola v odvolacom konaní úspešná čo sa týka základu nároku,
preto jej odvolací súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom náhrada účelných

trov konania bude vypočítaná z prisúdenej istiny, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti tohto uznesenia (§ 262 ods. 2 CSP).

21. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení
s ustanovením § 396 ods.1 CSP tak, že stranám sporu nebol priznaný nárok náhrady trov odvolacieho

konania. V odvolacom konaní bola úspešná žalobkyňa, ktorej však zo spisu žiadne preukázateľné trovy
odvolacieho konania nevyplývajú, ani si ich neuplatnila. V odvolacom konaní neúspešnému žalovanému
nemohla byť priznaná náhrada trov odvolacieho konania. Súd preto vyslovil, že stranám sporu nárok na
náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Správnosť takého rozhodnutia vyplýva aj z rozhodnutia
NS SR sp. zn. 6 Cdo/544/2015.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).