Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. október 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/171/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7515214703
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Angelika Sopoligová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7515214703.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členiek

senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobcu: Obec Čečejovce, so
sídlom v Čečejovciach, Buzická 55, IČO: 00 324 078, zastúpeného JUDr. Radomírom Jakabom, PhD.,
advokátom so sídlom v Košiciach, Bočná 10 proti žalovanej: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom v C., D. XXX/
XX, zastúpenej JUDr. Irena Sopková, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie 7259/E, IČO:
48 301 728, pracovisko Košice, Hlavná 25, o odstránenie stavby oplotenia, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Mestského súdu Košice č.k. K3-15C/867/2015-242 zo dňa 30. júna 2023

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. Nepriznáva stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví
tohto rozhodnutia rozhodol v tomto znení:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Priznáva náhradu trov konania žalovanej v rozsahu 100%.

2. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal,

aby súd rozhodol tak, že žalovaná je povinná na vlastné náklady odstrániť stavbu murovaného oplotenia
z tvárnic, postaveného na pozemku nachádzajúcom sa v kat. úz. C., zapísanom na LV č. XXX ako parc.
KN-C č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 10017 m2, situovaného v línii skutkového
stavu vymedzeného v identifikácii v rozsahu zásahu 162 m2, na základe identifikácie a stavu v KN
vypracovaného spoločnosťou GEOS Košice, s.r.o. zo dňa 10.6.2015 pod č. 154/2015 a to do 30 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

3. Žalovaná so žalobou nesúhlasila a namietala svoju pasívnu vecnú legitimáciu v spore, dávajúc do
pozornosti aj nevykonateľnosť navrhovaného petitu žaloby. Uvádzala, že predmetný pozemok, resp.
oplotenie je súčasťou darovacej zmluvy, ktorou previedla vlastníctvo na inú osobu s tým, že v súčasnosti
je celý pozemok posunutý, nakoľko došlo aj k posunu hraníc na celej ulici a preto identifikácia parcely
nezodpovedá súčasnému reálnemu stavu.

4. Na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia, konajúc v intenciách odvolacieho súdu

s odkazom na uloženú povinnosť v zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Košiciach zo dňa 5.6.2020
č.k. 3Co/398/2018-125, súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle ust. § 120 ods. 1 Občianskeho
zákonníka (ďalej len „OZ“), § 121 ods. 1 OZ a dospel k záveru, že žalovaná nemá v spore pasívnu
vecnú legitimáciu, keďže notárskou zápisnicou sp.zn. N 988/2016 zo dňa 8.9.2019 darovala predmetnúnehnuteľnosť E. B., ktorý sa stal vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, kat. úz. C. a to
parcely č. 1296/76, záhrady o výmere 3573 m2 a parcely č. 1296/181, zastavané plochy a nádvoria
vo výmere 103 m2 v celosti a preto s odkazom na ust. § 44 ods. 3 Katastrálneho zákona plot tvorí

hranicu medzi pozemkami a ako nehnuteľná vec má význam len vtedy, ak je pevné spojená so zemou
(pozemkom), citujúc aj rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 27.6.2011 sp.zn. 22Cdo 370/2010,
ako aj ďalšie, keďže oplotenie je aj v zmysle Stavebného zákona (§ 3 ods. 1c vyhlášky č. 85/1976 Zb.)
drobnou stavbou, ktorá vyžaduje len ohlasovaciu povinnosť a teda nie je stavbou v zmysle Stavebného
zákona, ale je len príslušenstvom pozemku a keďže došlo k prevodu pozemku na nového vlastníka, tým

aj plota ako príslušenstva tohto pozemku, žalovaná nemá pasívnu vecnú legitimáciu v spore a preto súd
žalobu voči žalovanej zamietol.

5. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP
s odkazom na ust. § 255 ods. 1 CSP.

6. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote (včas) odvolanie žalobca. Uplatnil odvolacie dôvody podľa §
365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP, keďže súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesúhlasil

svyslovenýmnázoromsúduprvejinštancie,žeoploteniejelenpríslušenstvokpozemkuparc.č.1296/76
– záhrady o výmere 3573 m2, zapísaného na LV č. XXXX, ktoré prešlo do vlastníctva nového vlastníka
ipso facto, keďže na základe vykonaného dokazovania, najmä na základe vyhodnotenia vykonanej
notárskej zápisnice sp.zn. N 988/2016 zo dňa 8.9.2016 došlo k prevodu vlastníckeho práva k oploteniu
postaveného žalovanou na nového vlastníka spolu s pozemkom s tým, že ide o nesprávne právne

posúdenie veci v zmysle ust. § 121 ods. 1 OZ a to z dôvodu, že podľa názoru žalobcu, murované
oplotenie postavené žalovanou z tvárnic je potrebné považovať za stavbu, ktorá je spojená so zemou
pevným základom, a ktorá je v súlade s § 119 ods. 2 OZ nehnuteľnosťou. Uvádzal, že predmetné
oplotenie ako nehnuteľnosť tvoriace príslušenstvo inej hlavnej veci má tak povahu samostatnej veci
v právnom zmysle a teda musí byť aj samostatným predmetom právnych vzťahov. Pojem príslušenstvo

veci podľa § 121 ods. 1 OZ totiž nemožno stotožňovať s pojmom súčasť veci podľa § 120 ods. 1
OZ, ktorej právny osud sa odvíja od osudu hlavnej veci. Záver žalovanej, s ktorým sa stotožnil aj
prvoinštančný súd o tom, že prevod hlavnej veci automaticky znamená aj prevod príslušenstva veci je
preto potrebné principiálne odmietnuť. Ak zamýšľala žalovaná previesť vlastnícke právo okrem pozemku
– parcela č. 1296/76 – záhrady o výmere 3573 m2 zapísaného na LV č. XXXX aj k oploteniu ako

príslušenstvu veci, bolo potrebné túto vôľu výslovne prejaviť v notárskej zápisnici sp.zn. N 988/2016 zo
dňa 8.9.2016 s odkazom aj na citované rozhodnutie NS SR sp.zn. 6Cdo 18/2011 zo dňa 30.8.2012.
Rovnako konštatoval v spore odňatie práva na spravodlivý proces, nakoľko pôvodný rozsudok bol
odvolacím súdom zrušený, ale nie z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, ale pre procesné
pochybenie neodročenia pojednávania z dôvodu preukázanej práceneschopnosti právnej zástupkyne

s tým, že v ďalšom priebehu konania súd prvej inštancie už nevykonal predbežné právne posúdenie
otázky sporných a nesporných skutočností, čím ide o prekvapivé rozhodnutie. Vo vzťahu k dôvodu
podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP sa zároveň žalobca v súlade s názorom NS SR domnieval,
že z príslušných zákonných ustanovení CSP, zákona č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente v znení
neskorších predpisov a zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších predpisov vyplýva,

že ak je strana zastúpená advokátom, je povinnosťou súdu doručovať písomnosti do elektronickej
schránky advokáta, aby bolo doručenie účinné (viď uznesenie NS SR zo dňa 16.6.2021 sp.zn. 9Cdo
124/2021). Prvoinštančný súd však počas celého konania v predmetnej veci doručoval písomnosti
vrátane pôvodného rozsudku, ako aj rozsudku Mestského súdu Košice sp.zn. K3-15C/867/2015-242
zo dňa 30.6.2023 do elektronickej schránky fyzickej osoby – doc. JUDr. Radomír Jakab, PhD. –

namiesto elektronickej schránky advokáta, ktorý je právnym zástupcom žalobcu v tomto konaní, t.j.
elektronickej schránky Advokátskej kancelárie doc. JUDr. Radomír Jakab, PhD., s.r.o. Z uvedeného
podľa názoru žalobca vyplynulo, že všetky písomnosti v priebehu konania vrátane pôvodného rozsudku,
ako aj rozsudku súdu prvej inštancie neboli žalobcovi účinne doručené. Porušenie záruky zákazu
prekvapivých rozhodnutí vydaním prekvapivého rozhodnutia – rozsudku Mestského súdu Košice sp.zn.

K3-15C/867/2015-242 zo dňa 30.6.2023 – v dôsledku čoho žalobca nemal adekvátny časový priestor
na vecnú a efektívnu právnu argumentáciu proti predbežnému právnemu posúdeniu súdu a zároveň
opomenutie doručovať písomnosti v priebehu celého konania vrátane rozsudku Mestského súdu Košice
sp.zn. K3-15C/867/2015-242 zo dňa 30.6.2023 do elektronickej schránky advokáta, v dôsledku čoho sastalo takéto doručovanie neúčinným, predstavuje podľa názoru žalobcu vo svojom súhrne nesprávny
procesný postup prvoinštančného súdu, ktorým súd znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval mu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Navrhoval, aby

odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi
plnú náhradu trov celého konania.

7. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

8. Krajský súd v Košiciach, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, účinného od 1.7.2016,
ďalej len „CSP"), prejednal odvolanie žalobcu ako odvolanie podané včas a oprávnenou osobou proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1
CSP, v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP a § 380 ods. 1, 2 CSP, z hľadiska uplatnených odvolacích
dôvodov a dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania žalobcu.

9. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 23.10.2024 o 10.05 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 215/II.p., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo
zverejnené dňa 4.10.2024 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zmysle
ust. § 219 ods. 1, 3 CSP a § 378 ods. 1 CSP.

10. V zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ CSP pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť
nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných
ustanovení, ktoré sa vymyká zákonnému ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu, a ktoré tak
znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s uplatnením súdnej ochrany
práva. Ide napr. o právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na predvídateľnosť

rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom
svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio
iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).

11. Postup súdu, ktorým znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, zakladá porušenie práva na súdnu ochranu podľa čl.
46 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé konanie podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd (napr. III.ÚS 156/06, III.ÚS 331/04, II.ÚS 174/04).

12. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne
Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivé konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať
sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán s výhradou, že majú význam pre
rozhodnutie (I.ÚS 46/05).

13. Podľa čl. 48 Ústavy SR má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných
prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

14.Aksúdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,abyuskutočňovalajejpatriaceprocesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, je táto skutočnosť dôvodom,

pre ktorý odvolací súd napadnuté rozhodnutie musí zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní
postihnutom takouto závažnou procesnou vadou, nemôže byť považované za správne (pozri napr.
uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1MCdo 6/2010 z 26.3.2012, 3Cdo 158/2012 zo 14.11.2012,
4Cdo 108/2012 z 26.2.2013).

15. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je daný v prípade nesprávneho postupu súdu
prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne nevyšli
počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré
boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v

prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov
strán alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové
zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191
ods.1,2CSP,aleboakvýsledokhodnoteniadôkazovnezodpovedátomu,čomalobyťzistenéspôsobomvyplývajúcim z § 192, § 193 a § 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých
súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

16. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn.
vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho
predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis,

než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný
skutkový stav inak nesprávne aplikoval.

17. Odvolací súd konštatuje, že odvolacie námietky odvolateľa nie sú spôsobilé spochybniť vecnú
správnosť napadnutého rozsudku a neumožňujú ani odvolaciemu súdu prijať iné závery.

18. Odvolací súd odkazuje na ust. § 387 ods. 2 CSP a odôvodnenie súdu prvej inštancie, keďže sa s
ním v celom rozsahu stotožňuje s tým, že odvolacie námietky žalobcu pramenia aj z jeho procesného
útoku v konaní na súde prvej inštancie, s ktorým sa súd prvej inštancie vecne správne vysporiadal,
načo aj odvolací súd poukazuje v tejto meritórnej časti s tým, že vytknuté procesné pochybenia
v konaní, čo sa týka doručovania napadnutého rozsudku právnemu zástupcovi žalobcu, ako fyzickej

osobe, nie právnickej osobe a rovnako absencia predbežného právneho posúdenia sporu po vydaní
zrušujúceho uznesenia, nemali vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku a sú preto v spore
rovnako nedôvodné.

19. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia zároveň spĺňa zákonné predpoklady v zmysle § 220 ods. 2

CSP, keďže súd prvej inštancie sa vecne správne vysporiadal s dôkaznými prostriedkami v konaní so
zreteľom na prostriedky procesného útoku zo strany žalobcu a procesnej obrany zo strany žalovanej,
ktoré správne vyhodnotil a vec vecne správne právne posúdil, keďže nemožno súhlasiť s odvolacími
námietkami žalobcu.

20. Odvolací súd uvádza, že predmetom konania bola žaloba žalobcu, ktorou sa žalobca domáhal, aby
žalovanánavlastnénákladyodstránilastavbumurovanéhooploteniaztvárnicpostavenéhonapozemku
nachádzajúcom sa v kat. úz. C., zapísanom na LV č. XXX ako parcela KN-C č. 1296/68, zastavané
plochy a nádvoria vo výmere 10017 m2, situovaného v línii skutkového stavu vymedzeného v identifikácii
v rozsahu zásahu 162 m2, na základe identifikácie a stavu v KN vypracovanej spoločnosťou GEOS

Košice, s.r.o. zo dňa 10.6.2015 pod č. 154/2015.

21. Ako prvé odvolací súd poukazuje na nevykonateľnosť takéhoto petitu žaloby, keďže z tohto petitu
žaloby nie je sporná vec jasne identifikovaná doložením geometrického plánu v časti rozsahu zásahu
vo výmere 162 m2 z výmery 10.017 m2 stavby murovaného oplotenia s tým, že prvotnou požiadavkou

každého súdneho rozhodnutia je aj jeho vykonateľnosť, čo jednoznačne podľa odvolacieho súdu takýto
petit žaloby postráda a to vzhľadom na jeho nejasnosť, neurčitosť a nemožnosť riadnej identifikácie
v reálnom prostredí, keďže postráda jasné a určité zakreslenie v teréne v rámci vypracovaného
geometrického plánu, ktorý by bol tak súčasťou vydaného rozhodnutia v tomto spore s tým, že v čase
rozhodnutia súdu prvej inštancie podľa žalovanej došlo k posunu hranice pozemku, čím je dôvodná

námietka vykonateľnosti takéto rozhodnutia (viď v tomto smere aj uznesenie NS SR sp.zn. 1Cdo
171/2022 zo dňa 13.12.2023, ako aj uznesenie NS SR zo dňa 26.6.2024 sp.zn. 7Cdo 123/2022).

22. Rovnako odvolací súd poukazuje na to, že v prejednávanom spore súd zistil, že žalobca je výlučným
vlastníkom pozemku, ktorý sa nachádza v kat. úz. C. na LV č. XXX ako parcela KN-C č. 1296/68,

zastavanéplochyanádvoriaovýmere 10017m2,naktoromjepostavenámiestnakomunikácia, taktiež
vo vlastníctve žalobcu, že žalovaná v roku 2014 postavila na pozemku žalobcu stavbu betónového
oplotenia z tvárnic, že toto oplotenie zjavne vybočuje z línie oplotení ostatných susediacich pozemkov,
že zasahuje až do cestného telesa, a že si oplotila pozemok nad rámec dovtedy dlhodobo užívaného
stavu, že dňa 7.7.2014 žalovaná ohlásila drobnú stavbu oplotenia na príslušnom stavebnom úrade v

obci Čečejovce, že stavebný úrad v rámci oznámenia k ohláseniu č. 182/2014 zo dňa 7.7.2014 uviedol
ako jednu z podmienok, že oplotenie sa zrealizuje medzi pozemkami žalobcu a žalovanej a že žalovaná
nesmie žiadnym spôsobom zasahovať do susedných pozemkov, že dňa 16.7.2014 bol vykonaný štátny
stavebný dohľad, na ktorom bolo zistené, že predmetná drobná stavba sa realizovala na cudzompozemku, t.j. pozemku žalobcu, a preto stavebný úrad rozhodnutím č. 193/2014 zo dňa 16.7.2014
zastavil všetky stavebné práce na stavbe oplotenia a následne začal konanie o dodatočnom povolení
stavby. Tieto skutočnosti boli v spore nesporné, nakoľko strany sporu tieto skutočnosti nerozporvali.

23. V priebehu konania zástupca žalovanej doložil notársku zápisnicu sp. zn. N 988/2016 zo dňa
8.09.2016, na základe ktorej A. B., F. G. darovala predmetnú nehnuteľnosť E. B.. Na základe tejto
darovacej zmluvy sa E. B. ako obdarovaný stal vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX
kat. úz. C., a to parc. č. 1296/76, záhrady o výmere 3573 m2 a parc. č. 1296/181, zastavané plochy a

nádvoria vo výmere 103 m2 a to v celosti, pričom bol aj zapísaný na LV č. XXXX kat. úz. C., ako vlastník.

24. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že plot podľa § 44 ods. 3 Katastrálneho zákona, spravidla tvorí
hranicu medzi pozemkami, nakoľko z hľadiska súkromného práva má plot ako nehnuteľná vec význam
len vtedy, ak je tu pevné spojenie so zemou (pozemkom). Oplotenie v takom prípade je samostatnou
vecou v právnom zmysle, a to konkrétne nehnuteľnou vecou, pričom je súčasne drobnou stavbou,

na účely katastrálneho zákona a stavebného zákona; plot ako taký, nie je predmetom evidencie v
katastri nehnuteľností, ale jeho stavba nevyžaduje ani územné rozhodnutia, ani stavebné povolenie,
keďže stačí ohlásenie na stavebnom úrade. Preto aj podľa odvolacieho súdu s poukazom na výsledky
vykonaného dokazovania je predmetné oplotenie v zmysle stavebného zákona (§ 3 ods. 1 písm. c/ vyhl.
č. 85/1976 Zb.) drobnou stavbou, čím je aj príslušenstvom pozemku, ktorý bol na základe darovacej

zmluvy prevedený na obdarovaného th.č. vlastníka sporných nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXXX
kat. územie C. a to parcely č. 1296/76, záhrady o výmere 3573 m2 a parcely č. 1296/1181, zastavané
plochy a nádvoria vo výmere 103 m2 a to v celosti.

25. Tým je v tomto smere odvolacia námietka žalobcu právne irelevantná, nakoľko sa nemožno stotožniť

stvrdenímžalobcuvtomsmere,že„prevodhlavnejveciautomatickyneznamenáajprevodpríslušenstva
veci, keďže to malo byť výslovne prejavené v notárskej zápisnici čo sa ale nestalo, nakoľko oplotenie nie
jepríslušenstvomvecisamejspoukazomajnauznesenieNSSRsp.zn.6Cdo/18/2011zodňa30.8.2012
a rozsudok NS ČR sp. zn. 31Cdo/2772/2000 zo dňa 11.9.2003 a keďže notárska zápisnica v tomto
smere nie je jasná a určitá a to, že prevod oplotenia postráda s vecou hlavnou, je tak podľa žalobcu

určité vyjadrenie vôle v právnom akte prevodu, keďže príslušenstvo veci môže byť aj samostatným
predmetom právnych vzťahov bez ďalšieho režimu veci hlavnej.“ To ale podľa odvolacieho súdu nie
je naplnené v tomto prípade, keďže rozhodnutia, na ktoré poukazoval žalobca v podanom odvolaní sa
týkali iných konkrétnych skutočností a išlo o veci pevne spojené so zemou teda nehnuteľné, ktoré môžu
byť aj samostatným predmetom právnych vzťahov. Vzhľadom na konkrétne skutočnosti tohto sporu,

v tomto konaní to ale nie je naplnené, čím je aj odvolacia námietka žalobcu v tejto konkrétnej veci právne
irelevantná a preto sa odvolací súd stotožňuje s vecne správnym právnym záverom súdu prvej inštancie,
že žalovaná nie je v spore pasívne vecne legitimovaná, nakoľko darovacou zmluvou žalovaná na tretiu
osobu previedla nielen pozemok, ale aj spolu s oplotením, ktoré na ňom stojí, keďže je súčasťou tohto
pozemku.

26. Rovnako je nedôvodná odvolacia námietka žalobcu, že ide o prekvapivé rozhodnutie, keďže súd
vec predbežne právne neposúdil potom, čo došlo k vydaniu zrušujúceho rozhodnutia odvolacím súdom,
s čím odvolací súd nesúhlasí, nakoľko z vydaného zrušujúceho rozhodnutia vyplýva, že žalobca
v podanom vyjadrení sa mal možnosť vyjadriť už k namietanej pasívnej vecnej legitimácii - viď body 9.,

10. zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Košiciach zo dňa 5.6.2020 pod sp. zn. 3Co/398/2018, čím
jednoznačne došlo k vymedzeniu sporných ako aj nesporných skutočností v spore, a preto odvolacia
námietka žalobcu, že po zrušení veci nebola vec opätovne predbežne právne posúdená súdom je
nenáležitá a to aj s odkazom na ust. § 391 ods. 2 CSP.

27. Podľa § 391 ods. 2 CSP ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

28. Rovnako je nenáležitá aj námietka, že súd prvej inštancie počas celého konania v predmetnej
veci doručoval písomností ako aj pôvodný rozsudok do elektronickej stránky fyzickej osoby doc. JUDr.

Radomír Jakab, PhD. namiesto elektronickej schránky advokáta, ktorá je právnym zástupcom žalobcu
v tomto konaní t.j. elektronickej schránky Advokátskej kancelárie doc. JUDr. Radomír Jakab, PhD.,
s.r.o., čím žalobcovi nebolo dané účinné doručovanie rozhodnutí. Podľa odvolacieho súdu táto procesná
vada konania doručovania nemala vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, keďže právnyzástupca žalobcu riadne a včas reagoval na všetky písomností súdu, aj doteraz to nenamietal, čím
procesným pochybením súdu pri doručovaní nedošlo k odňatiu práva žalobcu na spravodlivý proces
a preto je aj táto odvolacia námietka žalobcu v spore právne irelevantná.

29. Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam, preto odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako
vecne správny v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP s odkazom na ust. § 387 ods. 2 CSP.

30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 CSP,

§ 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP a plne úspešnej žalovanej proti plne neúspešnému žalobcovi by
priznal aj v odvolacom konaní 100% nárok na náhradu trov odvolacieho konania ale z dôvodu, že sa
vodvolacomkonanížalovanánevyjadrilakodvolaniu,takstranámsporunepriznalnároknanáhradutrov
odvolacieho konania s tým, že o výške priznaného nároku v konaní na súde prvej inštancie rozhodne
súd prvej inštancie procesným postupom v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).