Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. september 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11CoPr/1/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7219203372
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Murínová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7219203372.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a členiek

senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobkyne A. B., nar. X.X.XXXX,
bytom v A., C. XX, zastúpenej JUDr. Rolandom Kovácsom, advokátom so sídlom v Košiciach, Mäsiarska
30, proti žalovanému D. E. A., E., E. E. F. A., F. G. D. E., A., H.: XX XXX XXX, o určenie neplatnosti
skončenia pracovného pomeru výpoveďou a náhradu mzdy, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku
Mestského súdu Košice zo dňa 9. októbra 2023 č.k. K2-42Cpr/17/2019-447

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom zo dňa 9. októbra 2023
zamietol žalobu žalobkyne o určenie, že je neplatné skončenie pracovného pomeru výpoveďou podľa §
63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce zo dňa 31.1.2019, doručenou žalovaným žalobkyni dňa 31.1.2019
a o náhradu mzdy v sume 44.244 eur a zároveň vyslovil, že žalobkyňa na náhradu trov konania voči
žalovanému nemá nárok a žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

2. Súd tak rozhodol o žalobe žalobkyne v znení pripustenom uznesením súdu vyhláseným na

pojednávaní dňa 9.10.2023 potom, ako Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 16. júna 2023 sp.zn.
5CoPr/8/2023 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 31.5.2021 č.k. 42Cpr/17/2019-300, ktorým
súd zamietol žalobu, ktorý potvrdil rozsudkom Krajský súd v Košiciach zo dňa 28. októbra 2021 sp. zn.
5CoPr/7/2021, následne zrušeným uznesením Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/45/2022, a vec vrátil
prvoinštančnémusúdunaďalšiekonanievychádzajúczozáväznéhoprávnehonázoruNajvyššiehosúdu
SR v uznesení sp.zn. 6Cdo/45/2022, podľa ktorého je v spore potrebné dôsledne vyhodnotiť vo vzťahu
k preukázaniu dodania sporného tovaru žalobkyňou predložený listinný dôkaz - reklamáciu 190100052

(na č.l. 236 súdneho spisu), nakoľko preukázanie tejto skutočnosti by v konečnom dôsledku malo vplyv
na hodnotenie porušenia pracovnej disciplíny.

3. Pri rozhodovaní súd vychádzal z medzi stranami nespornej skutočnosti, že žalobkyňa na základe
pracovnej zmluvy zo dňa 4.5.1988 a dohôd o zmene pracovných podmienok zo dňa 1.4.2007 a dňa
26.7.2011pracovalaužalovanéhosdohodnutýmdruhompráceprevádzkovýzámočníkažejejpracovný
pomer trval aj v čase doručenia predmetnej výpovede. Stručná charakteristika práce žalobkyne tvorila

prílohu č. 1 dohody o zmene obsahu pracovnej zmluvy, išlo o vykonávanie odborných prác zameraných
na bežné, stredné a generálne opravy strojov a zariadení vrátane rozsiahlych rekonštrukcií vo všetkých
odvetviach, kde sa vyžaduje starostlivosť o technický stav, údržbu, nastavovanie, kontrolu rôznych
mechanizmov, strojov a zariadení.4. Platnosť predmetného skončenia pracovného pomeru výpoveďou súd v prvom rade posudzoval z
hľadiska hmotnoprávnych podmienok tak, ako ich má na mysli § 61 Zákonníka práce. Konštatoval,

že výpoveď zo dňa 31.1.2019 mala písomnú formu a bola doručená žalobkyni dňa 31.1.2019. Dôvod
skončenia pracovného pomeru bol uvedený označením § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce a skutkovo
vymedzený vytýkaným porušením pracovnej disciplíny. Žalovaný vo výpovedi opisným spôsobom
uvádza konanie žalobkyne, ktoré vyhodnotil ako závažné porušenie pracovnej disciplíny. Toho sa podľa
textu výpovede mala žalobkyňa dopustiť tým: (a) že dňa 9.11.2018 svojím podpisom na Dodacom liste č.

DL 1-10590/2018 vystavenom jej bratom, deklarovala prevzatie textílie a to napriek tomu, že túto textíliu
neprevzala a navyše ani nebola v pozícii zamestnanca povereného na preberanie dodávok materiálu od
dodávateľov. Takto potvrdený dodací list bol následne jej bratom doručený na Centrálny príjem útvaru
GM pre materiálové riadenie D., kde zamestnankyňa tohto útvaru, na základe informácie od Vášho
brata o prevzatí textílie Vašou osobou ako aj na základe Vášho podpisu na dodacom liste, formálne
opečiatkovala tento dodací list a formálne zaevidovala príjem a výdaj textílie, ktorá nebola spoločnosti

D. dodaná, (b) následným nižšie uvedeným konaním sa snažila zahladiť predstierané prevzatie textílie
zo dňa 9.11.2018 a to tým, že dňa 19.11.2018 bez požiadavky z prevádzky svojvoľne vystavila PL číslo:
1V5/0361 na dodávku materiálu vrátane textílie objemovo a kvalitatívne zhodnej s textíliou, ktorá bola
predmetom objednávky č. AN0001/1778; dňa 20.11.2018 kontaktovala zamestnankyňu útvaru GM pre
materiálovériadenieD.zaúčelomstornovaniavýdajatextíliezPL:1V5/0318sodôvodnením,žedôjdeku

preúčtovaniu nákladov na túto textíliu na iné stredisko, pričom žiaden z oprávnených zamestnancov D.
pokyn na realizáciu storna nedal; dňa 28.11.2018 kontaktovala príslušného zamestnanca - obchodného
referenta nákupu s požiadavkou, že PL č.: 1V5/0361 požaduje objednať iba textíliu; dňa 4.12.2018 na
základe urgencie zamestnankyne útvaru GM pre materiálové riadenie zdôvodnila storno výdaja textílie z
PL:1V5/0318,pričomuviedlainézdôvodnenieatonedostatokfinanciívmesiacidecember2018areálnu

potrebu textílie až na mesiac január 2019, (c) porušenia pracovnej disciplíny sa dopustila aj tým, že s
prihliadnutím na skutočnosť, že jej brat je oprávneným zástupcom dodávateľa D. (G. I. E.), nerealizovala
oznámenie konfliktu záujmov, prípadne jeho náznaku svojmu zamestnávateľovi v intenciách interného
predpisu zamestnávateľa: Princípov PRIN/07 Konflikt záujmov, (d) porušenia pracovnej disciplíny sa
dopustila taktiež tým, že pri podaní vysvetlenia dňa 4.12. a 12.12.2018 plne nespolupracovala pri

vyšetrovaní a objasňovaní podozrení z nekalých činností a poškodzovania oprávnených záujmov
zamestnávateľa, pričom na mnoho kladených otázok neodpovedala pravdivo, prípadne odpovedala
zavádzajúco. Porušila tak povinnosť pravdivo a včas oznamovať a objasňovať skutočnosti vedúce k
akémukoľvek ohrozeniu, poškodeniu, strate majetku zamestnávateľa a vypovedať o známych, resp.
možných príčinách takého stavu.

5. Vo vzťahu k uvedenému súd dospel k záveru, že v tomto konkrétnom prípade je opis skutkového
deja, z ktorého zamestnávateľ vyvodzuje porušenie pracovnej disciplíny zamestnancom, uvedený v jeho
zrušovacom prejave (výpovedi) dostatočne zrozumiteľne a špecifikuje konkrétne konanie žalobkyne,
v dôsledku čoho si nemožno tento dôvod zameniť s iným dôvodom, keďže v rámci textu predmetnej

výpovede žalovaný jasne a zrozumiteľným spôsobom podrobne popísal skutkové i právne dôvody a
proces, ktorý viedol k skončeniu pracovného pomeru so žalobkyňou a uzavrel, že výpoveď zo dňa 31.
januára 2019 spĺňa formálno-právne podmienky svojej platnosti tak, ako ich stanovuje konštrukcia § 61
Zákonníka práce.

6. Následne súd zameral dokazovanie na skutočnosť, či na strane žalobkyne došlo v mesiacoch
november - december 2018 ku konaniu opísanému vo výpovedi a či takéto konanie je závažným
porušením pracovnej disciplíny (§ 81 písm. a/, c/, e/ Zákonníka práce), keďže žalobkyňa sa
určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru domáhala tvrdiac v podstatnom, že žalovaný
nebol oprávnený skončiť s ňou pracovný pomer, lebo žalobkyňa svojím konaním pracovnú disciplínu

neporušila.

7. Vychádzajúc a) z medzi stranami nespornej skutočnosti, že do okruhu pracovných povinností
žalobkyne nepatrilo preberanie dodávok materiálu od externých dodávateľov žalovaného, pričom
žalobkyňa potvrdila aj vo svojej výpovedi, že takéto oprávnenie nemá v náplni práce, keď na otázku

súdu, či mala oprávnenie na podpisovanie požiadavkových listov, objednávok a dodacích listov uviedla,
že z pracovnej zmluvy jej to nevyplýva, a b) zo zistenia, že žalobkyňa dňa 9.11.2018 na Dodacom
liste č. DL1-10590/2018 potvrdila prevzatie predmetnej textílie šírka 1000 mm, hrúbka 1,5 mm, súd
prvej inštancie uzavrel, že takýmto konaním prekročila svoje pracovné oprávnenia, čím porušilapracovnú disciplínu, nakoľko žalobkyňa svojím podpisom totiž osvedčila také skutočnosti, na potvrdenie
ktorých nebola oprávnená, čo je v rozpore s § 81 písm a) a písm. c) Zákonníka práce. Dôvodil, že
podľa vnútropodnikových pravidiel sú dodávatelia žalovaného povinní jednotlivé dodávky doručiť do

centrálneho skladu t.j. do centrálneho príjmu, čo vo výpovedi potvrdil aj H. J. I., ktorý uviedol, že:
„Pokiaľ dodávku tovaru zabezpečujeme prostredníctvom prepravcu, ten ide cez centrálnu bránu č. 3
s dodacím listom, tovar odovzdá na Centrálnom príjme. Pokiaľ som tam chodil ja v čase, kedy som
mal kartu, mohol som používať aj bránu č. 1 a bránu č. 2, kedy som tovar mal odniesť do Centrálneho
príjmu.“ V prejednávanej veci však dodávateľ napriek záväznému postupu u žalovaného, ktorý určuje

miestododaniatovarudoCentrálnehopríjmu,doniesoltextíliudoadministratívnejbudovy,kdepracovala
žalobkyňa. Z tvrdenia žalobkyne a H. J. I., že bolo bežné, že tovar a náhradné diely sú dodávané priamo
na prevádzku, na preukázanie ktorej skutočnosti žalobkyňa predložila kópie dodacích listov v počte
19 ks, u ktorých bol tovar dodaný priamo na prevádzku a prevzatie tovaru bolo potvrdené podpisom
zamestnanca s označením mena a priezviska a jeho osobného čísla. (č.l. 195 - 213), prvoinštančný súd
vyvodil, že dodanie tovaru priamo jednotlivým prevádzkam, ktoré si ho aj objednali, nebolo u žalovaného

ničím výnimočné, avšak táto skutočnosť na hodnotenie súdu, že žalobkyňa podpísaním prevzatia textílie
porušila pracovnú disciplínu, nemá vplyv. Je tomu tak z dôvodu, že oprávnenie na preberanie dodaného
materiálu z titulu svojej pracovnej pozície žalobkyňa nemala a aj keby bolo bežné, že tovar je preberaný
priamo na prevádzke, jeho prevzatie a potvrdenie tohto prevzatia musí realizovať oprávnená osoba.
Žalobkyňa bola oprávnená vystavovať požiadavkové listy a to na základe požiadavky nadriadeného,

nebola však oprávnená na preberanie dodávok a to ani tých dodávok, ktoré boli doručované priamo
prevádzke. Súd prvej inštancie uzavrel, že práve pre absenciu tohto oprávnenia je konanie žalobkyne,
kedy potvrdila dodanie tovaru, porušením pracovnej disciplíny. Dodal, že v konaní nebol preukázaný a
ani tvrdený žiadny prípad, kedy by k prevzatiu materiálu žalobkyňou došlo a jej obrana v tomto smere
poukazovala na dodacie listy a prevzatia tovaru inými zamestnancami, lebo zo žalobkyňou predložených

dodacích listov nevyplýva, že by žalobkyňa niekedy tovar od dodávateľa preberala, a preto nemožno
hovoriť o bežnej praxi u žalovaného, že tovar objednaný strojnou údržbou preberala žalobkyňa, pričom
ani samotná žalobkyňa v konaní neoznačila žiadny prípad, kedy by k takejto situácii došlo, osobné
preberanie tovaru na iných výrobných prevádzkach nemožno bez ďalšieho zovšeobecňovať aj vo vzťahu
k žalobkyni a potvrdenie prevzatia tovaru od svojho brata dňa 9.11.2018 bolo jediným takým prípadom.

8. Na základe uvedeného súd prvej inštancie vyvodil záver o porušení pracovnej disciplíny žalobkyne
prekročením oprávnenia zamestnanca konať vo vzťahu k tretím osobám – dodávateľom z dôvodu,
že žalobkyňa nebola oprávnená preberať materiál od dodávateľov, nebola oprávnená potvrdzovať im
písomne dodanie materiálu, lebo takéto oprávnenie jej nevyplýva z pracovnej zmluvy a nebolo ani

bežne zaužívané. Ide o porušenie základných povinností zamestnanca uvedených Zákonníkom práce
v ustanovení § 81.

9. Dôvodil, že pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že pokyn na podpísanie dodacieho listu dostala od svojho
nadriadenéhoH.C.J.pritelefonickomrozhovore9.11.2018,H.C.J.vosvojejvýpovedidňa3.5.2021túto

skutočnosť nepotvrdil, ale ani nevylúčil a na opakované otázky, či ho žalobkyňa 9.11.2018 kontaktovala
a či jej dal súhlas na prevzatie textílie uviedol, že si na to už nepamätá. Konštatoval, že žalobkyňa
na preukázanie ňou tvrdenej skutočnosti, že pokyn na podpísanie dodacieho listu dostala od svojho
nadriadeného H. C. J., navrhla vypočuť svedka H. J. I. a K. I., ktorí sú bratmi žalobkyne a pri porovnaní
výpovede žalobkyne a jej bratov súd zistil, že tieto sa nezhodujú, lebo k otázke tvrdeného telefonátu

a dodania textílie vypovedali takto: (a) Podľa výpovede žalobkyne: „Brat doniesol túto tkaninu, najprv
prišiel za mnou, aby som zavolala pánovi J., či môžem podpísať dodací list. Ja som zo svojej kancelárie
v ten deň telefonovala pánovi J., ktorý mi telefonicky uviedol, že tento dodací list môžem podpísať. Ja
som teda dodací list podpísala s tým, že tkaninu aj dodací list zobral môj brat a išiel za pánom J.. Pána J.
v práci nenašiel, preto sa vrátil ku mne, kde tkaninu nechal v sprche a s dodacím listom išiel na oddelenie

nákupu.“, (b) H. J. I. vo výpovedi uviedol, že: „Ja som prišiel do spoločnosti druhou bránou, išiel som
za sestrou na prevádzku a zavolali sme, kde ju máme zložiť. Teda sestra zavolala pánovi J., že je tu
textília z AFINISU, čo s ňou má urobiť. Ten uviedol, že má potvrdiť jej prevzatie a aby sme ju zložili
na prevádzke tak, aby nikto iný k nej nemal prístup s tým, že keď sa vrátim z kúpeľov pôjdem mu ju
osobne odovzdať. Telefonovala s pánom J. síce sestra, ale telefón bol na hlasitý odposluch. Sestra mi

podpísala dodací list. Ja som sa potom vrátil do auta, textíliu som vybral a zložil som ju v miestnosti pre
externých dodávateľov. V A B budove sú to prvé dvere vľavo. Zobral som papiere a išiel na sklad. Teda
išiel som na Centrálny príjem zaevidovať tieto doklady. Ja som na tomto Centrálnom príjme predložil iba
dodací list.“, (c) K. I. vypovedal k tejto otázke nasledovne: „Náš brat prišiel za sestrou v čase, kedy somtam bol aj ja. Požiadal ju, aby niečo vybavila. Ona telefonovala a keď ten dotyčný povedal áno brat ma
požiadal, aby som mu pomohol vyložiť nejaký materiál. My sme vyložili z auta rolky vo fólii. Uložili sme
ich v miestnosti na chodbe, kde mala sestra kanceláriu, bola tam sprcha a taký skladík. Sestra volala asi

svojmu nadriadenému, ja už menovite neviem. Bol to asi pán J., o ňom sa tu rozpráva. On povedal áno.
Sestra mala telefón na hlasitý odposluch. V kancelárii sme boli štyria alebo piati. V telefonáte sa pýtala,
či môže prevziať teda podpísať materiál, čo je tam. Ja si konkrétny dátum už nepamätám. Pomáhal som
mu nosiť materiál iba raz, čiže na toto si spomínam.“

10. Dospel k záveru, že pri opise skutkového deja sa žalobkyňa a svedkovia rozchádzajú v tom, kedy
bol tovar zložený do administratívnej budovy a tiež v trvaní telefonického rozhovoru. Rozdielne popisujú
aj obsah tohto telefonického rozhovoru, pričom žalobkyňa a H. J. I. sa vo výpovedi nezmienili o tom,
že by v miestnosti pri telefonickom rozhovore bol aj ich brat K. a že aj on predmetnú textíliu pomáhal
vykladaťzautadoadministratívnejbudovy.Anivpriebehušetreniažalovanéhoaanivpriebehusúdneho
konania sa K. I. neuvádzal ako osoba prítomná pri doručení tkaniny. Žalobkyňa pri podaní dodatočného

vysvetlenia dňa 12.2.2019 uviedla: ,,Počas hovoru (9.11.2018 o 11.57 hod) bol prítomný môj brat a
kolega. Jeho meno nepoviem, nakoľko je z inej prevádzky.“ Z textu rozhovoru vyplýva, že išlo o brata
H. J. I.. Žalobkyňa až na pojednávaní konanom dňa 28.9.2020 označila K. I. ako osobu prítomnú dňa
9.11.2018 a navrhla ho vypočuť. Na základe uvedeného súd výpovede svedkov H. J. I. a K. I. vyhodnotil
ako nedôveryhodné z dôvodu, že pri opise skutkového deja sa rozchádzali, nakoľko svedkovia rozdielne

opisovali obsah tvrdeného telefonátu žalobkyne s p. J. a rozdielne opisovali aj okolnosti doručenia a
odovzdania textílie da AB budovy. Na základe uvedeného súd uzavrel, že žalobkyňa na prevzatie textílie
nemala súhlas svojho nadriadeného. Išlo o tvrdenie žalobkyne, ktoré nebolo hodnoverne potvrdené
žiadnym svedkom a nevyplýva zo žiadneho dôkazu. Podľa názoru súdu na prijatie opačného záveru
nestačí iba skutočnosť, že telefonický rozhovor sa medzi žalobkyňou a H. J. v predmetný deň odohral,

lebo rozhodujúci je iba jeho obsah. V tejto súvislosti súd poukazom na § 81 písm. a) Zákonníka
práce uviedol, že žalobkyňa nebola povinná splniť taký pokyn nadriadeného, ktorý by bol v rozpore s
právnymi predpismi a jej konanie nad rámec pracovných oprávnení, v rozpore s právnymi predpismi
je. Preto aj keby H. C. J. dal súhlas na podpísanie dodacieho listu, nezbavovalo by to žalobkyňu
zodpovednosti za takéto porušenie pracovnej disciplíny. Táto okolnosť by mohla byť iba „poľahčujúcou

okolnosťou“ pri hodnotení jeho intenzity, avšak udelenie súhlasu nadriadeným na potvrdenie dodacieho
listu v konaní preukázané nebolo.

11. Ďalej súd uzavrel, že žalobkyňa dodanie textílie potvrdila napriek tomu, že túto fyzicky neprevzala,
čo vyplýva z obsahu žaloby kde žalobkyňa uviedla: „Je taktiež pravdou, že žalobkyňa dňa 9.11.2018

svojím podpisom na dodacom liste č. DL1-10590/2018 vystavenom H. J. I. deklarovala prevzatie
textílie aj napriek tomu, že túto osobne neprevzala.“, a tiež z podania vysvetlenia (4.12.2018 a
12.12.2018), v ktorom žalobkyňa uviedla, že materiál nevidela, fyzicky jeho dodanie nepreverovala a
ani sa o to nezaujímala, a teda žalobkyňa na požiadanie svojho brata, ktorý bol zástupcom dodávateľa,
potvrdila doručenie materiálu bez toho, aby na takýto úkon mala oprávnenie a bez toho, aby sa o

dodávke presvedčila. Zohľadniac aj skutkové okolnosti prípadu, ktoré nastali po dátume 16.11.2018,
kedy žalobkyňa pôvodný PL 1V5/0318 stornovala dňa 20.11.2018 a tiež vystavila nový PL 1V5/0361
dňa 19.11.2018 na rovnaký tovar, súd prvej inštancie vyvodil, že predmetná textília dňa 9.11.2018
žalovanému (do priestoru D.) fyzicky dodaná nebola. Dôvodil pritom, že v tejto otázke bola významná
aj výpoveď svedkov H. K. L. a A. M., obsah výpovedí ktorých súd citoval v bode 49. 50 odôvodnenia

rozsudku, v spojení s vysvetlením svedka A. M. podaným dňa 5.12.2018 pri šetrení udalosti citovaným
v bode 51 odôvodnenia rozsudku. Súd vychádzajúc aj z úkonov, ktoré žalobkyňa urobila po 16.11.2018
a z výpovedí svedkov, hodnovernosť ktorých posudzoval nielen podľa ich vecného obsahu, ale aj
podľa iných momentov (presvedčivosť vystúpení, kolísavosť prejavu, ochota presne zodpovedať otázky)
dospelkzáveru,žeokolnostiopisovanévovýpovediachH.K.L.aA.M.súpravdivé.Títodvajasvedkovia

odpovedali na otázky vecne, bez zaváhania a bez emócií. Neodbočovali od témy a nezavádzali
pozornosť na okolnosti, ktoré s vecou nesúvisia. Ich opis skutkového deja bol logický a neodporoval
si. K opačnému záveru súd dospel vo vzťahu k výpovedi H. J. I., K. I. a tiež samotnej žalobkyne
s odôvodnením, že títo skutkové okolnosti prinesenia predmetnej tkaniny do administratívnej budovy
opisovali rozdielne, a preto bolo ťažké uveriť tvrdeniam žalobkyne, ktorá v priebehu šetrenia celej

udalosti žalovaným svoje vyjadrenia menila a dopĺňala, keď podľa jej tvrdení bola predmetná tkanina v
čase od 9.11. do 4.12. v priestoroch sprchy administratívnej budovy. Dodal, že ak z výpovede žalobkyne
vyplynulo, že: „Dňa 9.11. ju tam doniesol brat za účelom osobného odovzdania pánovi J.. Ten v uvedený
deň nebol v práci. Preto tkaninu tam zložil, následne vznikol okolo toho veľký cirkus. Potom, čo sabrat vrátil z liečenia dohodol sa s pánom G., ktorý túto tkaninu potreboval a vystavil na ňu skrátené
PL-ko, čiže tento si ju mal prevziať rovno zo sprchy. Z dôvodu, že boli nezrovnalosti okolo dodania
tej tkaniny, tak sa brat rozhodol, že tkaninu odnesie priamo do skladu nákupu.“, bolo pre súd naozaj

ťažko uveriteľné, že za situácie, kedy predmetná tkanina bola cca mesiac v administratívnej budove,
túto žalobkyňa neodovzdala na prevádzku, aj keď „okolo toho vznikol cirkus“. Ani výpoveď žalobkyne
o dôvodoch prečo bola tkanina od 9.11. do 4.12. v priestoroch sprchy súd nepresvedčil o pravdivosti a
logike takéhoto jej konania.

12. Vo vzťahu k preukázaniu dodania sporného tovaru súd následne pristúpil k vyhodnoteniu žalobkyňou
predloženého listinného dôkazu - reklamácie 190100052 zo dňa 29.1.2019, vystavenej H. J. N. pre
požadovateľa H. C. J., kde je o.i. uvedené: ,,V rámci plnenia objednávky AN0001I1778 bola dodaná
textília š.1000mm, hr.1,5mm , tepelný šok 1 650 C - MČ : 2785111060030, ktorá nespĺňa požadovanú
špecifikáciu, min. požadovaný parameter hrúbky. V prílohe je možné vidieť rozdiel medzi textíliou
dodanou 9.11.2018 a textíliou dodanou na havarijný protokol dňa 22.1.2019.“ a za účelom objasnenia

okolností vystavenia a textu tejto reklamácie súd dňa 9.10.2023 súd vypočul H. J. N., obsah svedeckej
výpovede ktorého súd citoval v bode 56 odôvodnenia rozsudku, a uzavrel, že dátum dodania textílie
9.11.2018 bol do informačného systému žalovaného zavedený na základe predmetného dodacieho listu
potvrdeného v uvedený deň žalobkyňou a to tak, že H. J. I. odniesol dodací list DL 1-10590/2018 (na
ktorom žalobkyňa neoprávnene potvrdila prevzatie tovaru) do centrálneho príjmu, na základe čoho p.

O. vystavila príjemku materiálu. Aj keď sa následným šetrením (ukončeným dňa 14.1.2019) zistilo, že
tovar dňa 9.11.2018 dodaný nebol, tento záznam v internom systéme žalobcu (afinise) už nezmenili a pri
ďalších úkonoch (výdaj, reklamácia) bol do príslušných listín preklápaný. Z uvedeného súd vyvodil, že
uvedená listina nepreukazuje tvrdený dátum dodania tovaru, lebo išlo o mechanické použitie záznamu
zavedeného do afinisu na základe sporného dodacieho listu potvrdeného žalobkyňou a stotožnil sa s

kvalifikáciou konania žalobkyne, ktorá dňa 9.11.2018 podpisom na Dodacom liste č. DL 1-10590/2018
vystavenom jej bratom deklarovala prevzatie textílie napriek tomu, že túto textíliu neprevzala a nebola
oprávnená na jej prevzatie, ako závažného porušenia pracovnej disciplíny. Pri hodnotení porušenia
pracovnej disciplíny ako závažného súd prihliadol na tú skutočnosť, že zástupcom dodávateľa bol blízky
rodinný príslušník žalobkyne a tiež na hodnotu textílie 10 437,50 € bez DPH.

13. Ako nepreukázané súd vyhodnotil tvrdenie žalobkyne, že dôvodom jej výpovede ako aj reklamácie
dodanej tkaniny bolo to, že jej dodávateľom bola spoločnosť G. a nie spoločnosť M., pričom toto tvrdenie
žalobkyne nepreukazuje ani havarijné objednanie materiálu zo dňa 18.1.2019, kde je ako odporúčaný
dodávateľ uvedená spoločnosť M., a to preto, lebo ani žalobkyňa, ani jej nadriadení, ktorí pôsobia vo

výrobe, nemajú vplyv na výber dodávateľov, ktorý sa uskutočňuje centrálne. Z uvedeného súd vyvodil,
že pokiaľ žalobkyňa nemohla výber dodávateľa ovplyvniť, neexistuje dôvod na jej priamy či skrytý postih
v súvislosti so zmenou dodávateľa predmetnej textílie zo spoločnosti M. na spoločnosť G..

14. Súd následne posudzoval ďalší výpovedný dôvod, ktorým bola skutočnosť, že žalobkyňa

nerealizovala oznámenie konfliktu záujmov, prípadne jeho náznaku svojmu zamestnávateľovi
v intenciách interného predpisu zamestnávateľa: Princípov PRIN/07 Konflikt záujmov (ďalej
tiež ,,PRIN/07) v znení citovanom v bode 61, 62, 63 odôvodnenia rozsudku s tým, že súd
nevyhodnocoval, či skutočnosť, že brat žalobkyne H. J. I. je obchodným zástupcom spoločnosti G. I. E.,
P.,ktorájegenerálnymdodávateľomtesniacichmateriálovprežalovaného,predstavujekonfliktzáujmov,

lebo podstatou výpovedného dôvodu je iba to, že žalobkyňa neoznámila túto skutočnosť, naznačujúcu
možný konflikt záujmov. Vychádzal pritom zo zistenia, že vnútropodnikový predpis žalovaného je
postavený tak, že otázku existencie konfliktu záujmov posudzuje nezávislá komisia, pričom zamestnanci
sú povinní oznámiť nielen konflikt záujmov, ale už aj náznak možného konfliktu, čo pre zamestnanca
znamená iba povinnosť vyplnenia príslušného formulára a jeho doručenie priamemu nadriadenému

a komisii zriadenej za účelom hodnotenia a posúdenia konfliktu záujmov, ako i zo zistenia, že blízky
rodinný príslušník žalobkyne je zamestnancom dodávateľa žalovaného, čo znamená, že dostáva plat
od spoločnosti, ktorá má príjem z obchodovania so zamestnávateľom žalobkyne, čo nemusí, ale môže
predstavovať u žalobkyne konflikt záujmov, a tiež z tvrdenia žalobkyne, že u nej ku konfliktu záujmu
nedošlo, lebo sama neovplyvňuje výber dodávateľa a jej brat H. J. I. je iba zamestnancom dodávateľa

žalovaného, súd prvej inštancie usúdil, že blízky príbuzenský vzťah zamestnanca s obchodným
zástupcom dodávateľa dojem možného konfliktu navodzuje a keďže zamestnanci žalovaného sú povinní
oznamovať aj náznak možného konfliktu, aj žalobkyňa bola povinná oznámiť svoj príbuzenský vzťah s
obchodným zástupcom dodávateľa žalovaného H. J. I., a to bez ohľadu na to, či by tento bol posúdenýako konflikt záujmov na jej strane. Uzavrel, že porušením oznamovacej povinnosti žalobkyňa konala
v rozpore s vnútropodnikovým predpisom Princípy PRIN/07 Konflikt záujmov. Dodal, že porušením
povinností u žalobkyne nie je existencia konfliktu záujmov, ale neexistencia oznámenia - nekonanie

žalobkyne. Poukazom na tvrdenia žalobkyne, podľa ktorých H. J. napriek oficiálnej objednávke tkaniny
do 1650 stupňov Celzia požadoval reálne od jej brata tkaninu iba do 1000 stupňov Celzia, o ktorej
požiadavke povedal iba bratovi žalobkyne, ktorá sa o tejto požiadavke dozvedela od svojho brata
(výpoveďžalobkyne)aktorátiežtvrdila,žeH.J.malústnudohodusH.I.otom,žesitextíliuprídeosobne
prevziať (žaloba) a že brat mal žalobkyňu požiadať, aby uvedenú tkaninu osobne dala pánovi J. a ak

nie, že mu tkaninu osobne odnesie sám (výpoveď žalobkyne), súd doplnil, že takéto tvrdenia žalobkyne
navodzujú dojem, že medzi H. J. a H. I. bola v súvislosti s dodaním tkaniny „nejaká dohoda“, v rámci
ktorej potvrdenie osobného prevzatie tkaniny na prevádzke mala zrealizovať so súhlasom H. J. práve
žalobkyňa, pričom ani túto skutočnosť by súd nemohol vyhodnotiť v prospech žalobkyne, lebo tvrdenia o
dohode medzi H. I. a H. J. neboli v konaní potvrdené a naviac žalobkyňa nie je povinná plniť také príkazy
svojich nadriadených, ktoré sú v rozpore so všeobecne záväznými predpismi i vnútropodnikovými

predpismi. Pokiaľ mala žalobkyňa naozaj vedomosť o dohode medzi svojim nadriadeným H. J. a H. I. v
súvislosti s dodaním tkaniny s nižším tepelným stupňom (bez zníženia ceny), a to priamo do rúk H. J.,
nebolo jej povinnosťou participovať na takomto dojednávaní. Práve naopak, v záujme ochrany majetku
spoločnosti žalobkyňa nemala potvrdiť prevzatia materiálu o ktorom ani nevedela, či bol reálne dodaný.

15. Po právnom posúdení veci podľa § 61 ods. 1 a 2 a § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce,
poukazom na rozhodnutie NS SR sp.zn. 3Cdo/71/2003 súd dospel k záveru, že žalobkyňa konaním
opísaným vo výpovedi porušila pracovnú disciplínu závažným spôsobom. Išlo o konanie, kedy svojim
podpisom na dodacom liste deklarovala prevzatie textílie napriek tomu, že túto textíliu neprevzala a
nebola v pozícii zamestnanca povereného na preberanie dodávok materiálu a tiež o nerealizovanie

oznámenia o možnom konflikte záujmov. Pokiaľ žalovaný ako porušenie pracovnej disciplíny vyhodnotil
aj nespolupracovanie pri vyšetrovaní, nejde podľa názoru súdu o samostatný dôvod pre uplatnenie
výpovede. Toto vyšetrovanie priamo súviselo s dodaním textílie a je iba okolnosťou, ktorá pri hodnotení
stupňa porušenia pracovnej disciplíny vyznieva v neprospech žalobkyne. To, že žalobkyňa pri podávaní
vysvetlenia svoju výpoveď dopĺňala o nové tvrdenia, vyplýva z ich obsahu. Pri hodnotení intenzity

porušenia pracovnej disciplíny ako závažného súd ďalej vychádzal z okolností prípadu, kedy k porušeniu
pracovnej disciplíny došlo v súvislosti so službami poskytovanými bratom žalobkyne a tiež z hodnoty
veci, ktorej sa porušenie pracovnej disciplíny týka. Pokiaľ ide o osobu zamestnanca, žalobkyňa bola
dlhoročnou zamestnankyňou žalovaného bez doterajšieho disciplinárneho previnenia a táto okolnosť pri
vyhodnocovaní intenzity porušenia pracovnej disciplíny vyznieva v jej prospech. Zhrnul, že v neprospech

žalobkyne vyznievajú okolnosti, za ktorých k porušeniu pracovnej disciplíny došlo a to: a) neoprávnené
prevzatie tovaru od blízkeho rodinného príslušníka, b) následok neoprávneného potvrdenia prevzatia
tovaru v podobe existencie podkladu pre fakturáciu a tým hroziaca škoda 10 437,50 €, c) zavádzajúce,
prípadne nepravdivé objasňovanie okolností tohto prípadu pri jeho prešetrovaní žalovaným (v podaní
vyjadrenia zo dňa 4.12.2018, 12.12.2018). Týmto konaním porušila základné povinnosti zamestnanca

podľa§81Zákonníkaprácepracovaťzodpovedneariadne,plniťpríkazysvojichnadriadenýchvydaných
v súlade s právnymi predpismi (neoprávnené potvrdenie dodania textílie), dodržiavať právne predpisy
a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú (neoznámenie možného konfliktu záujmov
podľa vnútropodnikového predpisu PRIN/07), chrániť majetok zamestnávateľa pred jeho zneužitím
(neoprávnené potvrdenie dodania textílie sa stalo podkladom pre fakturáciu tovaru, ktorý reálne v

sporný deň 9.11.2018 dodaný nebol). Na základe uvedeného súd konanie žalobkyne vyhodnotil ako
závažné porušenie pracovnej disciplíny s možnosťou skončenia jej pracovného pomeru výpoveďou
podľa § 63 ods.1 písm. e) Zákonníka práce. Skutočnosť, že žalobkyňa bola dlhoročnou zamestnankyňou
žalovaného a doteraz nebola na porušenie pracovnej disciplíny upozornená, boli zohľadnené v jej
prospech pri spôsobe skončenia pracovného pomeru, ktorý bol pri závažnom porušení pracovnej

disciplíny zvolený pre zamestnanca priaznivejšie a to spôsobom výpovede a nie formou okamžitého
skončenia pracovného pomeru. Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že predmetná výpoveď je
platná a preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

16. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP tak, že v konaní plne úspešnému

žalovanému náhradu trov konania nepriznal, lebo v priebehu konania žalovanému žiadne preukázateľné
trovy vyplývajúce zo spisu nevznikli a žalovaný si nárok na náhradu trov konania ani neuplatnil.17. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa z odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1
písm. b), f) a h) CSP. Navrhla, aby rozsudok súdu prvej inštancie ako nesprávny a nezákonný odvolací
súd zmenil tak, že žalobe vyhovie a prizná žalobkyni nárok na náhradu trov konania (aj odvolacieho) proti

žalovanému v plnej výške, alternatívne, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil
na nové konanie. Namietla, že vo vzťahu ku predmetu konania nemá oporu vo vykonanom dokazovaní
záver súdu prvej inštancie, že nebola oprávnená preberať materiál od dodávateľov ani písomne im
to potvrdzovať, nakoľko žalobkyni takéto oprávnenie nevyplývalo z pracovnej zmluvy, že tvrdenia
žalobkyne ohľadom súhlasu jej nadriadeného (svedok Duľa) na prebratie textílie neboli preukázané a

pokiaľ by aj žalobkyňa mala súhlas svojho nadriadeného, nebola by povinná takýto pokyn splniť, ako
izáversúdu,žepracovnúdisciplínuporušilaajneoznámenímmožnéhokonfliktuzáujmu.Postupsúdupri
hodnotení dôkazov žalobkyňa označila za svojvoľný a úvahy súdu za v rozpore s vykonanými dôkazmi.
Súdu prvej inštancie vytkla, že hodnotil dôkazy v prospech žalovaného a na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. V tejto súvislosti žalobkyňa tvrdila nasledovné: „Súd v
bode 21 veľmi správne uvádza, že „z obsahu vyššie uvedených listín teda vyplýva, že predmetná

textília tak ako bola žiadaná požiadavkovým listom zo dňa 26.9.2018, bola objednaná 29.10.2018,
dodaná 9.11.2018...“ Následný záver súdu o tom, že sa textília nenachádzala na prevádzke DZ Vysoké
pece je už nesprávny a je v rozpore so skutkovým zistením súdu vysloveným v predchádzajúcej vete
a je zároveň v rozpore aj s vykonaným dokazovaním. Súd v prvej vete uvádza k akým skutkovým
zisteniam dospel ak vyhodnocoval listiny, následne tieto svoje zistenia ďalšou vetou zneguje a vysloví

záver, že napriek tomu sa textília nemala nachádzať u žalovaného. Takýto postup súdu je nezákonný
a svojvoľný. Tvrdenie súdu, že túto textíliu nevideli osoby A. M., H. C. J., H. K. L., je nepresné a
hlavne vágne, nakoľko súd neuvádza žiadne časové obdobie (dátum), kedy ju mali, resp. mohli vidieť.
Z vykonaného dokazovania totiž jednoznačne vyplýva, že žalovaný, zamestnanci žalovaného ale ani
nikto z uvedených osôb nehľadal textíliu v čase od 9.11.2018 do 4.12.2018. Túto skutočnosť potvrdzuje

aj samotný fakt, že žalovaný začal interné šetrenie až dňa 4.12.2018, kedy ňou už fyzicky disponoval
p. G.. Moje tvrdenia boli v tomto smere jednoznačné a mali oporu vo vykonanom dokazovaní. Súd v
bode 22. až 24. zopakoval jednostranné závery interného vyšetrenia žalovaného. Tieto závery som
od počiatku odmietala, považujem ich za účelové a sú v rozpore s vykonaným dokazovaním. Tak ako
som to prezentovala v priebehu sporu, tvrdenia A. M. sa ukázali ako nepravdivé, keď ten tvrdil, že

za mnou prišiel dňa 16.11.2018, kde som mu mala uviesť, že textília bude dodaná dňa 19.11.2018.
Vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne zistené, že som dňa 16.11.2018 v práci nebola, napriek
tomu v zrušovacom prejave žalovaného (o skončení môjho pracovného pomeru) figuruje uvedený dátum
(16.11.2018) ako jeden z dôvodov ukončenia môjho pracovného pomeru. Na rozdiel od tvrdení A. M.
som ja vždy tvrdila, že p. M. za mnou bol až dňa 19.11.2018, kedy mi uviedol, že mám dodanie textílie

reklamovať, pretože táto nebola dodaná dodávateľom M. ale G., pričom túto skutočnosť okrem iného
preukazuje aj fakt, že svedok M. na pojednávaní konanom dňa 3.5.2021 potvrdil, že predmetnú dodávku
prvýkrát nerealizovala firma M. ale G. (str. 10 zápisnice) ako aj výpoveď svedka G. na pojednávaní dňa
3.5.2021, ktorý uviedol : „...podľa vyjadrenia pána I. textília bola odmietnutá na prevádzke Aglomerácie
z dôvodu, že textíliu chcú od iného dodávateľa, na čo svedok prednáša: Áno ja s tým súhlasím. Pokiaľ

som hovoril, že chce byť v inej kvalite je to v podstate to isté ako to, čo som uviedol pri vyjadrení, že chcú
od iného dodávateľa.“ (str. 12 zápisnice). Svedok M. dňa 19.11.2018 textíliu nechcel fyzicky vidieť ani
zobrať, čo potvrdzuje skutočnosť, že interné vyšetrovanie žalovaného začalo až dňa 4.12.2018, a nie
19.11.2018. Ak by malo byť pravdivé tvrdenie svedka M., tak by bolo interné vyšetrovanie žalovaného
zahájené už dňa 19.11.2018, a nie až 4.12.2018. Tvrdenia žalovaného, že sa textília mala hľadať už

od 16.11.2018, resp. 19.11.2018, je iba účelové a ničím nepodložené tvrdenie, ktoré nemá žiadnu
oporu vo vykonanom dokazovaní. Tomu, že sa textília mala hľadať už od 16.11.2018, resp. 19.11.2018,
nenasvedčuje žiadna skutočnosť, v čase medzi 16.11.2018 a 4.12.2018 nikto nehlásil stratenú textíliu,
nikto neoznámil neexistenciu prevzatej textílie, nikto nereklamoval nesprávne dodanú textíliu a nebol
vykonanýanižiadenpodobnýúkon,ktorýbynasvedčovalpravdivostitohtotvrdenia.Záver,ktorývyplynul

z interného vyšetrovania žalovaného (bod 22. rozsudku – posledná veta) je svojvoľným záverom, ktorý
nie je podporený žiadnym dôkazom, pričom sám žalovaný uvádza, že ide iba o jeho presvedčenie.
K bodu 32. a nasled. uvádzam, že je pravdou, že som vo svojej pracovnej zmluve nemala zahrnuté
všetky činnosti, ktoré som v skutočnosti vykonávala počas výkonu môjho zamestnania u žalovaného. Z
vykonaného dokazovania totiž vyplynulo, že som napriek svojej pracovnej pozícii prevádzkový zámočník

vykonávala úplné iné činnosti, ako mi to predpisovala pracovná zmluva, a preto som v práci robila
všetko to, čo mi nariaďovali moji nadriadení (na základe pokynov). Je preto pravdou, že som vo svojej
pracovnej zmluve nemala zahrnuté oprávnenie na preberanie dodávok tak, ako to tvrdí súd, resp.
ako som vypovedala na pojednávaní. Preto som na prevzatie textílie v danom prípade pristúpila ibaz dôvodu, že mi dal na to súhlas, resp. pokyn môj nadriadený p. J.. Bez udelenia súhlasu mojim
nadriadeným by som nikdy žiadnu dodávku tovaru nepodpísala, o čom svedčí fakt, že som za 30
rokov pôsobenia u žalovaného nikdy nekonala v rozpore s pokynmi mojich nadriadených. Na margo

toho ešte dodávam, že vo svojej pracovnej zmluve som rovnako nemala zahrnuté ani oprávnenie na
vystavovanie požiadavkových listov (PL), no napriek tomu som uvedenú činnosť vykonávala denno-
denne, a bola to hlavná náplň mojej práce. Ak teda pristúpim na záver súdu o neoprávnenosti preberania
dodávok (bez ďalšieho), je nutné dospieť k záveru, že vystavovane požiadavkových listov bola z mojej
strany taktiež neoprávnená činnosť, ktorá mi taktiež nevyplývala z pracovnej zmluvy, čo v konečnom

ponímaní nedáva žiaden zmysel. Z uvedeného vyplýva, že záver súdu o tom, že som nebola oprávnená
preberať dodávky tovaru už len z dôvodu, že som to nemala uložené, resp. upravené v pracovnej
zmluve je nesprávny. Súd tak trochu nadbytočne posudzoval vo všeobecnosti moje oprávnenie preberať
zásielky, keď som od počiatku tvrdila a preukazovala, že som tak konala na základe súhlasu, resp.
pokynumôjhonadriadeného.Súdsvojeskutkovézisteniaohľadomudeleniasúhlasunaprevzatietextílie
zhrnul v bodoch 38. až 44. Rozsudku, kde dospel k záveru, že som nepreukázala udelenie súhlasu

na prevzatie textílie. Tento záver súdu je absolútne nesprávny a je v príkrom rozpore s vykonanými
dôkazmi. Súd v tomto smere nepochybne dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Je nepochybné,
že otázka udelenia súhlasu na prevzatie textílie bola kardinálnou otázkou v tomto spore. Pre zvýraznenie
nesprávneho skutkového zistenia súdu poukazujem a akcentujem na nasledovné skutočnosti : Obrana
žalovaného v otázke udelenia súhlasu bola iba v znení, že som na prevzatie textílie nemala súhlas

nadriadeného, pričom toto svoje tvrdenie ničím nebolo preukazované. Ja som na rozdiel od žalovaného
od počiatku tvrdila, že mi súhlas na prevzatie textílie dal môj nadriadený, a to ešte pred prevzatím
textílie dňa 9.11.2018. Udelenie súhlasu na prevzatie textílie bolo preukázané uceleným reťazcom
dôkazných prostriedkov, na ktoré bol súd povinný prihliadnuť. Z opatrnosti opätovne zopakujem, že
udelenie súhlasu na prevzatie textílie bolo preukázané nasledovnými dôkaznými prostriedkami : - mojimi

skutkovými tvrdeniami ohľadom prevzatia textílie v deň 9.11.2018 - výpoveďou svedka J. I. - výpoveďou
svedka K. I. - výpisom z telefonických hovorov, z ktorých jednoznačne vyplýva, že som dňa 9.11.2018
telefonovala so svojím nadriadeným svedkom J. - listinou - Reklamácia 190100052 z 29.1.2019 -
nepopretím udelenia súhlasu zo strany svedka J. na pojednávaní dňa 3.5.2021 Súd vyhodnotil svedecké
výpovede J. a K. I. ako nedôveryhodné, pričom tak učinil z dôvodu že sú mojimi bratmi, citujem „....čím

môže byť ich nestrannosť pri opise skutkového deja ovplyvnená.“, ako aj z dôvodu, že sa ich výpovede
mali rozchádzať. S uvedeným nie je možné za žiadnych okolností súhlasiť. Z výpovedí svedkov K.
I., J. I. ako aj z mojej výpovede jednoznačne vyplynulo, že dňa 9.11.2018 som volala svedkovi J.
(ako svojmu nadriadenému), ktorého som sa opýtala, či môžem prevziať textíliu, na čom som dostala
kladnú odpoveď, teda že áno. Uvedenému mala predchádzať požiadavka môjho nadriadeného J. na

osobné doručenie textílie priamo na prevádzku, resp. k jeho rukám (uvedené vyplýva z predmetného
požiadavkového listu z 29.9.2018, kde je výslovne uvedené „Pre p. J.“, Vybavuje H. C. J.). Napriek
uvedenému, súd udeleniu súhlasu neuveril. Vyhodnotenie svedeckých výpovedí svedkov J. a K. I.
ako nehodnoverné, považujem za prejav maximálnej svojvôle zo strany súdu. Len samotný fakt, že
obaja svedkovia sú mojimi bratmi, nemôže súd bez ďalšieho viesť k záveru o ich nedôveryhodnosti.

V konaní bolo preukázané, že obaja boli skutočne prítomní dňa 9.11.2018 v mojej kancelárii v čase
telefonického hovoru s J., ako aj pri preberaní textílie a zároveň obaja vypovedali pod prísahou a boli
poučení o trestnoprávnej zodpovednosti v prípade krivej svedeckej výpovede. Opakovane uvádzam, že
udelenie súhlasu na prevzatie predmetnej textílie bolo potvrdené priamo mojou výpoveďou, svedkom J.
I., svedkom K. I., nepriamo výpisom z hovoru medzi mnou a svedkom J. a zároveň, udelenie súhlasu

nebolo popreté svedkom J.. Už len samotný fakt, že svedok J. túto skutočnosť nepoprel vypovedá o
pravdivosti môjho tvrdenia. Je možné pripustiť, že svedkovia vypovedali v niektorých častiach odlišne,
napr. dĺžka trvania hovoru alebo, že kto bol prítomný pri telefonickom hovore. Akcentujem však na to, že
v otázke udelenia súhlasu s prevzatím textílie sa ich výpovede zhodujú, keďže obaja súhlasne potvrdili,
že telefón bol na hlasitý odposluch, volala som s pánom J., ktorým mi jednoznačne udelil súhlas na

prevzatie textílie. Telefonát je potvrdený výpisom z hovorov a naviac, svedok J. na pojednávaní pod
prísahou nepoprel udelenie súhlasu. Všetky tieto skutočnosti mohli vyústiť iba v jediný skutkový záver,
a to, že som pred prevzatím textílie dostala súhlas od svojho nadriadeného – J.. Skutkový záver súdu
vyjadrený v bode 44. v znení „Išlo o tvrdenie žalobkyne, ktoré nebolo hodnoverne potvrdené žiadnym
svedkom a nevyplýva zo žiadneho dôkazu.“ je absolútne nesprávne a je prejavom hrubej svojvôle

súdu. Nemožno súhlasiť ani so záverom súdu v bode 45 o tom, že pokiaľ by som aj mala súhlas
nadriadeného, tento by bol v rozpore s právnymi predpismi a moje konanie nad rámec pracovných
oprávnení. Uvedené konštatovanie je vágne a neurčité, nakoľko z neho nie je zrejmé v rozpore s akými
právnymi predpismi by malo byť splnenie takéhoto pokynu. V tomto smere bolo preukázané, že tovar sau žalovaného dodával úplne bežne priamo na prevádzku, teda nie cez centrálny sklad, pričom uvedenú
skutočnosť konštatoval aj sám súd. V prípade udelenia súhlasu na prevzatie, teda tak ako to bolo aj
v tomto prípade, nemožno hovoriť o porušení pracovnej disciplíny, a už vôbec nie o tom, že to bolo

nad rámec mojich pracovných oprávnení. Práve udelenie súhlasu na prevzatie textílie „suplovalo“, resp.
„nahradilo“ absenciu môjho oprávnenia v pracovnej zmluve na prevzatie dodávky. Inými slovami nebolo
to nič výnimočné u žalovaného, bežne sa tak fungovalo na prevádzkach. Opätovne poukazujem na
Požiadavkový list z 29.9.2018, kde je výslovne uvedené „Pre p. J.“, Vybavuje H. C. J.. Ak zamestnanec
J. požadoval dodanie textílie priamo svojej osobe, resp. na jeho prevádzku, ním udelený súhlas na

prevzatie takejto dodávky podriadenému zamestnancovi (v tomto prípade mne) nemôže znamenať
porušenie pracovnej disciplíny podriadeného zamestnanca, ak ten na základe jeho pokynu dodávku
prevezme (bez ohľadu na to, či takému zamestnancovi vyplýva z pracovnej zmluvy takéto oprávnenie
alebo nie). K záverom súdu vo bode 46 uvádzam, že moje tvrdenia v znení „materiál som fyzicky
neoverovala“ som myslela tak, že som nepreverovala druh, kvalitu dodanej textílie, ktorá bola zabalená
„v rolkách“. V listine Podanie vysvetlenia z 12.2.2019 som to potvrdila, nakoľko som uviedla nasledovné :

„... Ja som videla len balík v neprehľadnej fólii ...“. Zo svedeckých výpovedí vyplynulo, že textília bola v
predmetnej miestnosti, od 9.11.2018 až do 4.12.2018, kde ju zložil J. I. spolu s K. I. dňa 9.11.2018. Súd
v rozpore s vykonaným dokazovaním v bode 47 uvádza, že textília dňa 9.11.2018 nebola žalovanému
dodaná, pričom svoj záver odôvodňuje skutkovými okolnosťami po 16.11.2018, kedy žalobkyňa pôvodný
PL 1V5/0318 stornovala dňa 20.11.2018 a tiež vystavila nový PL 1V5/0361 dňa 19.11.2018 na rovnaký

tovar. V prvom rade, dňa 16.11.2018 sa neudialo nič, nakoľko som v uvedený deň nebola v práci, napriek
tomu súd tento dátum považuje za podstatný. Ako som už uviedla, A. M. prišiel za mnou dňa 19.11.2018
a nie 16.11.2018, pričom textíliu nechcel ani zobrať ani vidieť, iba mi povedal, že od tohto dodávateľa
nechcú, a aby som túto reklamovala, nakoľko neprišla od dodávateľa M.. Ja som p. M. povedala, že ja
reklamáciu nemôžem zadávať, preto som vystavila storno výdaja textílie, a nie storno objednávky PL

1V5/0318, ako to mylne uvádza súd. Storno výdaja textílie iba znamenalo, že naša prevádzka textíliu
nemusela prevziať a logicky ani za ňu zaplatiť, a táto sa uvoľnila pre prípadnú potrebu inej prevádzky
(Následne si ju zobral p. G.). Moje storno výdaja textílie bolo schválené mojim nadriadeným, pričom
poukazujem na listinu Storno výdaja textílie, z ktorej vyplýva, že vystavil O. dňa 26.11.2018, Schválil :
L. dňa 26.11.2018. Súd sa touto skutočnosťou vôbec nezaoberal, resp. túto si ani len nevšimol. Nový

požiadavkový list PL 1V5/0361 dňa 19.11.2018 som vystavila práve z dôvodu, že pôvodne dodanú
textíliunašaprevádzkanechce(zdôvoduinéhododávateľa).Ajvtejtosúvislostipoukazujemnasamotnú
listinu Požiadavkový list PL 1V5/0361 z dňa 19.11.2018, kde je uvedené : Schválil : H. C. dňa 26.11.2018,
teda vystavenie v poradí ďalšieho požiadavkového listu bolo taktiež schválené mojim nadriadeným.
Z vykonaného dokazovania taktiež vyplynulo, že aj na základe tohto v poradí druhého PL oddelenie

nákupužalovanéhoopätovnevybralododávateľaG..Reakcioužalovanéhonauvedenébolostornovanie
tejto druhej objednávky ako celku (nie storno výdaja), a to mailom až dna 18.12.2018. „Zhodou okolností“
sa práve dňa 18.12.2018 žalovaný dozvedel, že oddelenie nákupu opätovne vybralo za dodávateľa firmu
G.. Teda aj storno výdaja textílie ako aj vystavenie nového požiadavkového listu bolo schválené mojimi
nadriadenými, čo evidentne vyplýva z listinných dôkazov, napriek tomu súd považuje skutkové okolnosti

po 16.11.2018 za podstatné. V tejto súvislosti sa vynára moja legitímna otázka, ako môžu tieto vyššie
uvedené skutočnosti viesť súd k záveru, že textília nebola žalovanému dodaná dňa 9.11.2018. Uvedené
nedáva žiaden zmysel, keďže všetky moje následné kroky som riadne odôvodnila, ale hlavne boli
schválené mojimi nadriadenými. Súd považuje svedecké výpovede svedkov A. M. a K. L. za výpovede s
vysokou dôkaznou silou. Súd v tomto smere opäť demonštruje svoju svojvôľu pri hodnotení dôkazov. K

tomu uvádzam, že svedok L. okrem iného uviedol že preveroval dodávky priamo na prevádzku, pričom
ďalej dodal, že : „Zistili sme priamy príjem iba tejto tkaniny a teda že žiadne dodávky nešli priamo na
prevádzku“. Z vykonaného dokazovania však vyplynulo (čo ani nebolo sporné), že dodávanie priamo na
prevádzku nebolo u žalovaného ničím výnimočným. Výpoveď svedka L. sa nezhoduje ani s výpoveďou
svedka G., najmä v otázke prevzatia textílie z centrálneho skladu, kedy svedok G. výslovne potvrdil, že

textíliu dňa 4.12.2018 prevzal na svoju prevádzku z centrálneho skladu do svojho skladu. Svedok L.
však tvrdil, že G. textíliu neprevzal. V tejto súvislosti vytýkam súdu fakt, že svedok L. nebol prítomný pri
skutku, teda pri doručovaní textílie, ale do procesu ohľadom textílie sa zapojil až dňa 4.12.2018, napriek
tomu súd jeho výpoveď označil za výpoveď s vysokou dôkaznou silou. Svedok L. teda nebol priamym
svedkom žiadnej významnej udalosti v súvislosti s výpoveďou z 31.1.2019. Čo je však podstatné tento

svedok nebol nijako zapojený do fyzického prevzatia textílie dňa 9.11.2018, ani do žiadneho iného úkonu
medzi9.11.2018až4.12.2018.Naopak,svedokL.schválilmnouzadanéstornovýdajatextílie.Vovzťahu
ku svedeckej výpovedi svedka M. uvádzam, že výpoveď svedka je v rozpore s mojou výpoveďou, avšak
súd sa z mne neznámych dôvodov rozhodol prikloniť na stranu svedka M.. Svoj nesúhlas s takýmtopostupom chcem demonštrovať nasledovným : v prvom rade : Podľa skutkového vymedzenia výpovede
z 31.1.2019 ma mal svedok M. dňa 16.11.2018 kontaktovať za účelom otestovania kvality textílie, avšak
z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dňa 16.11.2018 som nebola v práci (čerpala som dovolenku),

a preto ma nemohol v uvedený deň navštíviť. Som toho názoru, že už len z tohto dôvodu je výpoveď
v tejto časti neplatná. V druhom rade : svedok M. ma navštívil až dňa 19.11.2018, avšak o prítomnosť
textílie sa vôbec nezaujímal, prišiel za mnou, aby bola doručená textília reklamovaná z dôvodu, že
nebola dodaná dodávateľom Pokorný. Svedok M. teda nehovoril pravdu o tom, že som mala vyhlásiť,
že textília nie je, resp. že ešte len bude dodaná. Súd sa však vôbec nezaoberá dátumovým nesúladom

(16.11. a 19.11) a svedka M. považuje rovnako za dôkaz s vysokou dôkaznou silou. Svedok M. taktiež
nebol prítomný pri preberaní textílie dňa 9.11.2018, preto nemôže hodnoverne vyhlásiť, že textília dňa
9.11.2018 nebola dodaná. Svedok M. po 16.11.2018 nevykonal žiaden úkon, ktorý by nasvedčoval tomu,
resp. preukazoval tvrdenie žalovaného o tom, že sa textília už v čase od 16.11.2018 až do 4.12.2018
hľadala. K bodu 54. Rozsudku uvádzam, že keďže tkaninu nikto nehľadal ani fyzicky nechcel odniesť
(ani p. M. dňa 19.11.2018), tkanina bola uložená v predmetnej miestnosti od 9.11.2018 až do 4.12.2018.

Tento záver je logickým záverom, keďže ako som už poukázala, žalovaný nevykonal žiaden úkon,
ktorý by nasvedčoval tomu, že sa textília v čase pred 4.12.2018 hľadala, čo okrem iného potvrdzuje
aj fakt, že sa interné vyšetrovanie žalovaného začalo až 4.12.2018, kedy už bola textília prevzatá p.
G.. Naviac, textíliu naša prevádzka odmietala z dôvodu, že neprišla od dodávateľa Pokorný, čo je
ďalším dôvodom prečo ju nikto nechcel prevziať. Súd v bode 55. až 57 uvádza, že na jeho závere

nemení nič ani listina – Reklamácia 190100052 z 29.1.2019. Súd všetky skutočnosti ohľadom tejto
listiny opätovne svojvoľne vyhodnotil iba v prospech žalovaného. Z vyjadrení žalovaného k jednotlivým
listinám (ako aj k reklamácii) vyplýva jeho nekonzistentnosť, keďže pri listinách kde mu obsah vyhovoval,
tak som odvolával na obsah listín, ale v prípade ak mu obsah nevyhovoval (ako pri tejto listine) tak je
obsah už nepresný a je iba „nesprávne preklápaný“ zo systému. To, že sa žalovaný takto bránil je jeho

legitímnym právom, avšak súd musí vedieť „vyfiltrovať“ nesprávne skutkové tvrdenia, resp. skutkové
tvrdenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Tak ako som o tejto listine tvrdila, táto v spojení
s ďalšími dôkaznými prostriedkami, jednoznačne preukazuje reálne dodanie textílie dňa 9.11.2018. Je
tomu tak preto, lebo reklamácia bola zadávaná až dňa 29.1.2019 (po skončení šetrenia žalovaného
14.1.2019), teda po 4.12.2018 - po tvrdení žalovaného o reálnom nedodaní textílie. Ak by žalovaný

skutočne už v čase zadávania reklamácie tvrdil, že textília nebola dodaná dňa 9.11.2018, reklamácia
by určite neobsahovala údaj o dodaní textílie dňa 9.11.2018, keďže text v tejto reklamácii v časti „Popis
nezhody“ bol vypĺňaný, resp. zadávaný pisateľom, a nie je to časť, ktorá sa preklápa zo systému. Z toho
je zrejmé, že žalovaný svoju rétoriku o reálnom nedodaní textílie začal používať až následne, hlavne v
konaní pred súdom. Akýkoľvek iný záver je nesprávny. Súd, ale ani žalovaný nijako nevysvetlili, prečo sa

na základe predmetnej reklamácie reklamovala textília iba v množstve 100 m2 (reklamované množstvo)
a v cene 8350 EUR (reklamovaná cena), keď z dokazovania vyplynulo, že dňa 9.11.2018 bola zo strany
G. dodaná textília v množstve 125 m2. Tu vyvstáva legitímna otázka, či žalovanému 25 m2 (zo 125m2
textílie) vyhovovalo, a 100 m2 nevyhovovalo. Súd sa touto skutočnosťou vôbec nezaoberal. V súvislosti
s reklamáciou textílie vyplynula ďalšia nezrovnalosť, a to, že v čase zadávania reklamácie bola textília

na inej prevádzke (útvar mlynica uhlia, prevzatá dňa 5.12.2018 p. G., na základe ním vystaveného
požiadavkového listu č. 14VI1352 z 27.11.2018). Podľa vyjadrenia p. G., takýto typ tkaniny aj predtým
bežnepoužívalinatejtoprevádzkeabolisňouspokojní(výsluchsvedkaG.).Ajvtejtosúvislostivyvstáva
legitímna otázka, prečo je dňa 29.1.2019 (deň zadania reklamácie), teda takmer po dvoch mesiacoch,
zadávateľom, resp. požadovateľom reklamácie stále p. J., ak bola reklamovaná textília prevzatá dňa

5.12.2018 p. G. na inú prevádzku, na ktorej s ňou mali dobré skúsenosti a boli s ňou spokojní. Prečo
nebol zadávateľom reklamácie p. G., ktorý mal textíliu na svojej prevádzke reálne v držbe, žalovaný
nevedel nijako vysvetliť. Prečo bolo potrebné reklamovať textíliu, ktorá v plnom rozsahu vyhovovala „inej
prevádzke“ žalovaného, pričom podľa vyjadrenia p. G. týmto spôsobom aj ušetrila jeho prevádzka? K
bodu 58. - na rozdiel od súdu tvrdím, že v spore bolo riadne a nepochybne preukázané aj udelenie

súhlasu nadriadeného s prevzatím textílie dňa 9.11.2018 ako aj samotné dodanie textílie dňa 9.11.2018.
Zástupcom dodávateľa textílie bola spoločnosť G., výber dodávateľa som nemohla zo svojej pozície
nijako ovplyvniť, čo súd konštatuje v bode 59. rozsudku. Na základe mojich tvrdení, ktoré majú oporu vo
vykonanom dokazovaní, je evidentné, že nemohlo dôjsť ku žiadnemu porušeniu pracovnej disciplíny z
mojej strany. Konštatácia súdu v znení že som textíliu neprevzala a zároveň že som nebola oprávnená

na jej prevzatie postráda logické myslenie. Závery súdu o tom, že som textíliu jednak neprevzala, že
som nemala súhlas na jej prevzatie, a zároveň že som ani nebola oprávnená na prevzatie textílie, sú v
určitom smere protichodné. Ak súd dospel ku skutkovému záveru o tom, že som textíliu neprevzala, bol
povinný vychádzať výlučne z takéhoto záveru. Súd však svoje rozhodnutie odôvodňuje tromi rôznymiskutkovými závermi, ktoré sa vzájomne vylučujú. Rozsudok súdu prvej inštancie je aj v tomto smere
arbitrárne. K bodu 59. uvádzam, že tieto skutočnosti som od počiatku tvrdila a zotrvávam na svojich
tvrdeniach. V čase zadania prvého PL na objednávku textílie, oddelenie nákupu (nezávisle) vybralo ako

dodávateľa spoločnosť G., nasledovalo dodanie tovaru dňa 9.11.2018, odmietnutie textílie zo strany
žalovaného (ktoré mi odprezentoval p. M. dňa 19.11.2018), práve z dôvodu zmeny dodávateľa. Dňa
19.11.2018 som zadala nový PL na rovnakú textíliu, čo schválil môj nadriadený H. K. C. dňa 26.11.2018.
Oddelenie nákupu žalovaného dňa 18.12.2018 vybralo (nezávisle) dodávateľa textílie na základe môjho
v poradí druhého PL, a to opätovne spoločnosť G.. V rovnaký deň, teda dňa 18.12.2018, žalovaný

stornuje túto v poradí druhú objednávku (e-mailom), ktorého odosielateľom je K. C. (oddelenie nákupu)
dňa 18.12.2018 o 10:36, pričom kópia e-mailu bola zaslaná aj mojim nadriadeným K. M., a K. C.. Tu
sa vynára otázka, prečo žalovaný stornoval objednávku až dňa 18.12.2018, teda presne v deň keď
sa dozvedel kto bude dodávateľom tkaniny (opätovne Afinis) na základe druhého PL, a nie hneď po
zadaní PL mojou osobou? Prečo žalovaný vyčkával so stornom objednávky v čase od 19.11.2018 až
do 18.12.2018, ak tvrdil že vystornoval v poradí druhú objednávku, pretože ju nepotreboval? Za týchto

okolností je vylúčené, aby zadanie v poradí druhého PL dňa 19.11.2018 bolo z mojej strany porušením
pracovnej disciplíny. Žalovaný (prostredníctvom p. M., schválené p. L.) následne dňa 18.1.2019 vystavil
objednanie textílie na základe Havarijného protokolu, pričom vyslovene zadal v časti „Odporúčaný
dodávateľ : M.“. Zo strany žalovaného nebolo vysvetlené, prečo bola na základe havarijného protokolu
objednaná tkanina už iba v rozsahu 85 m2, keď pôvodne sa objednávalo 125 m2. Z tohto krátkeho

chronologického opisu je zrejmé, že žalovaný sa všemožne snažil o dodanie textílie od spoločnosti
M., pričom textíliu od G. odmietal prevziať. Ja som v tomto smere aj z dôvodu ukončenia môjho
pracovného pomeru nedokázala predložiť viac dôkazov, avšak som toho názoru, že snaha žalovaného
o presadzovanie dodávateľa M. bola evidentná. K bodu 60. až 70 dodávam, že som neporušila žiaden
interný predpis žalovaného. Súd je však za každých okolností povinný hodnotiť, či v prípade porušenia

interného predpisu zamestnávateľa zo strany zamestnanca, sa jedná o porušenie pracovného pomeru
alebo nie, zároveň je povinný zaoberať sa aj intenzitou prípadného porušenia. Napriek tomu naďalej
tvrdím, že som v danom prípade nebola povinná oznámiť možný konflikt záujmov, vzhľadom na moje
pracovné zaradenie, moje pracovné oprávnenia, vzhľadom na pracovné zaradenie J. I. v spoločnosti
G. a najmä vzhľadom k tomu, že som zo svojej pozície nemohla ovplyvniť výber ani dodávateľa, ani

cenu za dodanie a neprichádzala som do styku ani s finančnými prostriedkami žalovaného. V danom
prípade išlo o prvé objednanie od spoločnosti G., kde pracoval môj brat. Súd v bode 64 nesprávne (v
rozpore s dokazovaním), resp. neúplne uvádza že spoločnosť G. je generálny dodávateľom tesniacich
materiálov pre žalovaného. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že je tomu tak až od 1.4.2019, teda až
po skutočnostiach relevantných pre toto konanie. Je chybou súdu, že túto okolnosť vôbec neposudzoval,

čo aj uvádza v bode 64 rozsudku. Z môjho konania bolo evidentné, že som vždy konala v súlade s
pokynmi mojich nadriadených (p. J., M. M.), a prípade neudelenia súhlasu na prevzatie textílie by som
túto nikdy neprevzala bez ohľadu na to, kto by ju dodával. Aj napriek odmietnutiu textílie z dôvodu iného
dodávateľa dňa 19.11.2018, som robila všetko preto, aby som svojim nadriadeným vyhovela (zadanie
nového PL za účelom dodania iným dodávateľom, storno výdaja – aby naša prevádzka nemusela platiť

za prvú textíliu, čo sa aj podarilo, nakoľko si textíliu prevzal p. G.). K bodu 69 uvádzam, že to že bola
dohoda medzi nimi, je myslené tak, že p. J. si žiadal prevziať predmetnú dodávku osobne. Z vyššie
uvedených skutočností je zrejmé, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a
zároveňnesprávnevecprávneposúdil.Akosomužvyššieuviedla,záverysúduotom,žesomzávažným
spôsobom porušila pracovnú disciplínu tým, že som deklarovala prevzatie textílie napriek tomu, že som

túto textíliu neprevzala a že som nebola v pozícii zamestnanca povereného na preberanie dodávok
materiálu a že som nerealizovala oznámenie o možnom konflikte záujmov sú nesprávne a sú v rozpore
s vykonanými dôkazmi. Naopak, z vykonaného dokazovania celkom zjavne vyplynulo, že som mala
súhlas od svojho nadriadeného na prevzatie textílie, zároveň bolo preukázané, že textília bola dňa
9.11.2018 reálna dodaná. Oznámenie o možnom konflikte záujmov som nebola povinná učiniť, pričom

som toho názoru, že aj keď súd dospel k opačnému záveru, neoznámenie v danom prípade nemohlo
znamenať závažné porušenie pracovnej disciplíny, s poukazom najmä na moju pracovnú pozíciu, na
pracovnú pozíciu J. I. ako aj na skutočnosť, že sa spoločnosť G. stala generálnym dodávateľom pre
žalovaného až od 1.4.2019, teda po doručení výpovede a uplynutí výpovednej doby. V tejto súvislosti
ešte uvádzam, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil listinu – Reklamácia 190100052, resp. na

skutočnosti v tejto listine uvedené, a to : - napriek tomu, že s textíliou už žalovaný disponoval dňom
4.12.2018 (kedy svedok G. textíliu naskladnil u seba v sklade), v reklamácii je uvedené, že zistená chyba
bola dňa 29.1.2019, teda dátum zadávania reklamácie bol deň 29.1.2019; - ako požadovateľ reklamácie
je uvedený svedok J., ktorý však na pojednávaní uviedol, že on reklamáciu nezadával, a ani o nej nemážiadne informácie, zároveň tento svedok nepoprel udelenie súhlasu na prevzatie textílie; - v reklamácii je
uvedené, že predmetná textília bola dodaná dňa 9.11.2018; - v reklamácii je uvedené, že je reklamované
množstvo 100 m2, pričom textília dodaná dňa 9.11.2018 bola v množstve 125 m2, čiže je otázne aká

textília bola v skutočnosti reklamovaná - súd na pojednávaní dňa 3.5.2021 uviedol, že „obsah reklamácie
je významný pre toto konanie a preto sa pýta ako je možné, že takáto oficiálna reklamácia s textom
bola vyhotovená s tým, že požadovateľom je označený H. C. J. a teda žiada vysvetlenie k tomuto od
svedka“ - str. 7 zápisnice, 7 odsek, z pojednávania z 3.5.2021 Súd naviac nedostatočne prihliadol na
moju pracovnú históriu u žalovaného, pretože z dokazovania vyplynulo, že som u žalovaného pracovala

30rokovanikdysomnebolaanilennapomenutázanedostatkyvpráci.Ďalšoupodstatnouskutočnosťou
pri hodnotení závažnosti skutku je, že žalovanému nevznikla žiadna škoda, pričom som toho názoru, že
na uvedené nemalo žiaden vplyv ani začatie interného vyšetrovania. Súd v bode 74. opätovne uvádza,
že som neoprávnene prevzala tovar od blízkeho rodinného príslušníka, čím opätovne potvrdzuje, že
síce neoprávnene, ale tovar som prevzala. Názor súdu o neoprávnenosti je síce nesprávny, ale tento
predovšetkým tkvie v jeho nesprávnom vyhodnotení dôkaznej situácie ohľadom udelenia súhlasu mojim

nadriadeným. V danom prípade nikdy nehrozila pre žalovaného žiadna škoda, pretože textília bola
riadne dodaná, a keď žalovaný túto odmietol kvôli dodávateľovi, bolo z mojej strany vystavené storno
výdaja textílie (schválené mojim nadriadeným) o jej uvoľnenie pre prevzatie inou prevádzkou, čím
sa naša prevádzka oprávnene zbavila povinnosti platiť akúkoľvek sumu za textíliu. Týmto som hájila
záujmy žalovaného ešte predtým, ako sa začalo „hľadanie textílie“ a interné vyšetrovanie u žalovaného

(4.12.2018).“

18. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že žalobkyňou uplatnené odvolacie dôvody
podľa § 365 ods. 1 písm. b) f) a h) CSP nie sú naplnené, polemizujúc pritom s tvrdeniami a námietkami
žalobkyne v odvolaní. Podľa názoru žalovaného žalobkyňa k bodu 21 rozsudku špekulatívne poukazuje

na z kontextu celého rozsudku vytrhnuté konštatovanie súdu, že „...predmetná textília....bola objednaná
29.10.2018, dodaná 9.11.2018...“, čím sa snaží navodiť dojem, že je nesprávny a v rozpore s
vykonaným dokazovaním následný záver súdu, že textília sa nenachádzala na DZ Vysoké pece, ako
i nepochopiteľne tvrdí, že „žalovaný, zamestnanci žalovaného ... nehľadal textíliu v čase od 9.11.2018
do 4.12.2018“, ignorujúc obsah svedeckej výpovede p. M. a jeho podanie vysvetlenia zo dňa 5.12.2018,

tak ako je to uvedené v bode 50. a 51. rozsudku, a taktiež úmyselne prehliada skutočnosť, uvedenú v
bode 14. rozsudku, že H. L. vo svedeckej výpovedi uviedol, že žalobkyňa bola oprávnená vystavovať
požiadavkovélistynazákladepožiadavkynadriadeného,nebolavšakoprávnenánapreberaniedodávok
od dodávateľov, a tiež, že v podanom vysvetlení zo dňa 5.12.2018 a 12.2.2019 svedok J. poprel, aby dňa
9.11.2018 žiadal žalobkyňu o prevzatie textílie a na pojednávaní dňa 3.5.2021 tento svedok predniesol,

že na týchto podaniach vysvetlení trvá. Zdôraznil, že nie požiadavkový list, ale výlučne objednávka
je pre dodávateľa záväzná. Za klamlivé a nemajúce žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní označil
žalovaný tvrdenia žalobkyne vo vzťahu k bodu 59. odôvodnenia rozsudku, že „žalovaný sa všemožne
snažil o dodanie textílie od spoločnosti M., pričom textíliu od G. odmietal prevziať“. Žalovaný sa stotožnil
aj s odôvodnením súdu, že žalobkyňa nerealizovala oznámenie konfliktu záujmov, príp. jeho náznaku

svojmu zamestnávateľovi, čo bol ďalší výpovedný dôvod. Vyjadril aj nesúhlas s námietkou žalobkyne,
že súd neprihliadol na pracovnú históriu žalobkyne, na to, že nikdy nebola napomenutá na nedostatky
v práci, taktiež, že žalovanému nevznikla žiadna škoda. Podľa názoru žalovaného súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia dáva špecifické odpovede na všetky rozhodujúce argumenty, o ktoré opiera svoje
rozhodnutie, a preto ani odvolací dôvod § 365 ods. 1 písm. b) CSP nie je daný.

19. V replike na vyjadrenie žalovaného k odvolaniu, žalobkyňa tvrdila, že žalovaný svojím vyjadrením
nespochybnil dôvodnosť jej odvolania, na ktorom zotrvala, ako i na svojej v odvolaní prezentovanej
argumentácii.

20. Žalovaný v duplike na repliku žalobkyne uviedol, že žalobkyňa sa opakovane pridržiava svojich
špekulatívnych tvrdení v odvolaní a navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny.

21.KrajskýsúdvKošiciachakoodvolacísúd(§34CSP)prejednalodvolaniežalobkyneakopodanévčas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho

pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP
a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nie je možné
vyhovieť. Žalobkyňou uplatnené odvolacie dôvody nie sú naplnené.22. Rozsudku súdu prvej inštancie nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani
to, že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových
strán nevyplynuli, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi

preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho
hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 185 a nasl. CSP,
alebožebysúdprvejinštancienazistenýskutkovýstavaplikovalnesprávnezákonnéustanovenia,alebo
že by použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil, ak žalobu žalobkyne zamietol vychádzajúc zo
záveru, že výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce zo dňa 31.1.2019, doručená žalovaným

žalobkyni dňa 31.1.2019, je platným právnym úkonom. Otázku platnosti výpovede z pracovného pomeru
žalobkyne súd správne posudzoval podľa zák. č. 311/2011 Z.z. Zákonníka práce s ohľadom na dobu,
kedy bola žalobkyni doručená písomná výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. e)
Zákonníka práce z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny žalobkyňou, skutkovo popísaného
v tejto listine na strane 1 a 2. Náležite pritom súd vychádzal z premisy, že zamestnávateľom uplatnený
(použitý) výpovedný dôvod musí existovať v čase dania výpovede, musí byť v písomnej výpovedi

uvedený tak, aby bolo zrejmé, aké sú skutočné dôvody, ktoré vedú (viedli) zamestnávateľa k tomu, že
rozväzuje so zamestnancom (žalobkyňou) pracovný pomer a tým vylúčené pochybnosti o tom, čo chcel
týmto právnym úkonom prejaviť a súčasne konkretizácia použitého skutkového dôvodu po skutkovej
stránke spôsobom, aby bol nepochybný dôvod rozviazania pracovného pomeru a že tento výpovedný
dôvod nebude možné dodatočne meniť s tým, že skutočnosti, ktoré boli dôvodom výpovede nie je

potrebné rozvádzať do všetkých podrobností, lebo pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť prejavu vôle je
výpoveď z pracovného pomeru neplatná len vtedy, ak by sa nedalo ani výkladom prejavu vôle zistiť,
prečo bola zamestnancovi (žalobkyni) daná výpoveď.

23. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že výpovedný dôvod podľa § 63 ods. 1 písm.

e) Zákonníka práce pre závažné porušenie pracovnej disciplíny skutkovo popísané v posudzovanej
listine (výpovedi) na strane 1 a 2, bol žalovaným vymedzený tak, že bolo zrejmé, prečo bol so
žalobkyňou pracovný pomer rozviazaný. Vychádzajúc zo správneho úsudku, že jeho skutkovým
opísaním bola v potrebnom rozsahu zabezpečená nemožnosť dodatočnej zmeny výpovedného dôvodu,
súd prvej inštancie náležite v ďalšom preskúmaval, či nastali také skutočnosti, ktoré predpokladá

ako dôvod k rozviazaniu pracovného pomeru ustanovenie § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce,
posudzujúc dôvodnosť použitia výpovedného dôvodu (hmotnoprávnej podmienky výpovede), súd
správne skúmal, či boli splnené podmienky vymedzujúce žalovaným použitý výpovedný dôvod, teda
či sa žalobkyňa dopustila závažného porušenia pracovnej disciplíny skutočnosťami uvedenými na
strane 1 a 2 výpovede a po vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania náležite uzavrel, že

žalovaným uplatnený výpovedný dôvod podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce je v okolnostiach
posudzovanej veci naplnený, lebo žalobkyňa porušila pracovnú disciplínu závažným spôsobom vo
výpovedi opísaným konaním, kedy svojim podpisom na dodacom liste žalobkyňa deklarovala prevzatie
textílie napriek tomu, že túto textíliu neprevzala a nebola poverená na jej prevzatie a tiež tým, že
žalobkyňa o neoznámila žalovanému zamestnávateľovi možný konflikt záujmov. Z uvedeného potom

súd správne uzavrel, že týmto konaním žalobkyňa porušila základné povinnosti zamestnanca podľa
§ 81 Zákonníka práce pracovať zodpovedne a riadne, plniť príkazy svojich nadriadených vydaných v
súlade s právnymi predpismi (neoprávnené potvrdenie dodania textílie), dodržiavať právne predpisy a
ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú (neoznámenie možného konfliktu záujmov
podľa vnútropodnikového predpisu PRIN/07), chrániť majetok zamestnávateľa pred jeho zneužitím

(neoprávnené potvrdenie dodania textílie sa stalo podkladom pre fakturáciu tovaru, ktorý reálne v
sporný deň 9.11.2018 dodaný nebol). Súd náležite opísané konanie žalobkyne vyhodnotil ako závažné
porušenie pracovnej disciplíny, majúc za to, že pri spôsobe skončenia pracovného pomeru výpovede,
a nie formou okamžitého skončenia pracovného pomeru, bola v prospech žalobkyne zohľadnená
skutočnosť, že žalobkyňa ako dlhoročná zamestnankyňa žalovaného nebola doteraz na porušenie

pracovnej disciplíny upozornená.

24. Ani skutočnosti uvedené žalobkyňou v odvolaní neumožňujú prijať iné závery a vecnú správnosť
rozsudku nie sú spôsobilé spochybniť. Vo svojom odvolaní žalobkyňa v podstate argumentuje
skutočnosťami uvádzanými už v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré boli predmetom dokazovania

na súde prvej inštancie po vrátení veci a s ktorými sa súd prvej inštancie aj správne a vyčerpávajúco pri
rozhodovaní vo veci vysporiadal, plne rešpektujúc právny názor Krajského súdu v Košiciach vyslovený
v uznesení zo dňa 16. júna 2023 sp.zn. 5CoPr/8/2023 v súlade s názorom Najvyššieho súdu SR
v uznesení sp.zn. 6Cdo/45/2022, podľa ktorého je pre rozhodnutie v danej veci potrebné dôslednevyhodnotiť vo vzťahu k preukázaniu dodania sporného tovaru žalobkyňou predložený listinný dôkaz -
reklamáciu 190100052, keďže preukázanie tejto skutočnosti by v konečnom dôsledku malo vplyv na
hodnotenie porušenia pracovnej disciplíny.

25.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

26. V danom prípade k zmene skutkového ani právneho stavu počas odvolacieho konania nedošlo, preto
odvolací súd na skutkové zistenia a na právne normy, ktoré použil súd prvej inštancie odkazuje, rovnako
ako i na správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd
v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP), a len na zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím
námietkam žalobkyne odvolací súd dodáva nasledovné:

27. V prvom rade odvolací súd vyhodnotil ako neopodstatnenú námietku žalobkyne, že rozsudok je
nedostatočne odôvodnený v zmysle 220 ods. 2 CSP, nakoľko z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku
vyplýva celkom jednoznačne vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov
na strane jednej a právnymi závermi súdu na strane druhej. Súd dôsledne odôvodnil (aj) zistenie, že
dodanie textílie žalobkyňa potvrdila napriek tomu, že túto fyzicky neprevzala, ako aj záver že žalobkyňa

nepreukázala svoje tvrdenie, že textília bola dňa 9.11.2018 žalovanému reálne dodaná, že žalobkyňa
mala súhlas od svojho nadriadeného na prevzatie textílie, a že žalobkyňa nepreukázala ani svoje
tvrdenie, že oznámenie o možnom konflikte záujmov žalobkyňa nebola povinná učiniť, a to z dôvodov,
ako ich súd podrobne uviedol v preskúmavanom rozsudku, na ktoré odvolací súd v celom rozsahu
poukazuje. V hodnotení skutkových zistení súdom prvej inštancie neabsentuje žiadna relevantná

skutočnosť alebo okolnosť, naopak, súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil
a aj náležite vyhodnotil a municiózne sa vysporiadal s každou relevantnou argumentáciou žalobkyne (i
žalovaného), pričom vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia je súd
koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné a jeho argumenty podporujú záver judikovaný vo výrokovej
časti rozhodnutia. Žalobkyňou uplatnený odvolací dôvod § 365 ods. 1 písm. b) CSP nie je daný.

28. Odvolací súd dospel k záveru, že žalobkyňa súdu neopodstatnene vytkla aj to, že súd pri hodnotení
dôkazov postupoval svojvoľne a nesprávne hodnotil dôkazy vždy a výlučne v prospech žalovaného.
Žalobkyňa odkazom na bode 21 odôvodnenia rozsudku neopodstatnene namietla správnosť záveru
súdu v tomto bode, že textília sa nenachádzala na DZ Vysoké pece, ak pritom poukázala na

konštatovanie súdu v prvej vete tohto bodu, že „...predmetná textília ... bola objednaná 29.10.2018,
dodaná 9.11.2018 ...“, a to preto, lebo toto súd vyvodil z listín špecifikovaných v bodoch 15. až 20.
rozsudku, pričom v druhej a tretej vete tohto bodu 21 súd uviedol, že: „Napriek uvedenému sa textília
na prevádzke DZ Vysoké pece nenachádzala a nikto zo zodpovedných zamestnancov (A. M., H. C.
J., H. K. L.) ju nevidel. Keďže textília sa nenachádzala u žalovaného, Divízia Ochrany spoločnosti na

základe operatívnej informácie zahájila šetrenie okolností jej dodania.“. Podľa posúdenia odvolacieho
súdu súd zohľadnil aj ďalšie právne významné skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania,
či už samotné tvrdenie žalobkyne, že textíliu osobne neprevzala (viď. bod 46. rozsudku), konanie
žalobkyne po 16.11.2018 (viď. bod 47. rozsudku), obsah svedeckých výpovedí (viď. body 48. až 51.
rozsudku), na základe ktorých dospel k správnemu skutkovému zisteniu, že „dňa 9.11.2018 predmetná

textília do priestoru U.S.S. dodaná nebola“ (viď. bod 52. rozsudku). So zreteľom na obsah svedeckej
výpovede p. M. a jeho Podanie vysvetlenia zo dňa 5.12.2018, uvedené v bode 50. a 51. rozsudku
podľa názoru odvolacieho súdu nemožno priznať opodstatnenosť ani tvrdeniu žalobkyne v odvolaní,
že „žalovaný, zamestnanci žalovaného ... nehľadal textíliu v čase od 9.11.2018 do 4.12.2018“. Pokiaľ
žalobkyňa v odvolaní tvrdí, že výpoveď je neplatná aj z dôvodu, že žalovaný do predmetnej výpovede

uviedol nesprávny dátum (16.11.2018) ako „jeden z dôvodov ukončenia môjho pracovného pomeru“,
ani tomuto tvrdeniu žalobkyne nemožno priznať relevanciu. Z obsahu posudzovanej výpovede totiž
plynie, že žalovaný vo vzťahu ku textílii vytkol v predmetnej výpovedi žalobkyni konanie viažuce sa na
deň 9.11.2018, kedy žalobkyňa síce deklarovala prevzatie textílie, ale túto textíliu v skutočnosti fyzicky
neprevzala, a deň 19.11.2018, 20.11.2018, 28.11.2018 a deň 4.12.2018.

29. S ohľadom na zistenie súdu zo svedeckej výpovede H. K. L. v bode 14. odôvodnenia rozsudku, že
žalobkyňa bola oprávnená vystavovať požiadavkové listy na základe požiadavky nadriadeného, nebola
však oprávnená na preberanie dodávok od dodávateľov, ani tvrdením, že v pracovnej zmluve žalobkyňanemalazahrnutéanioprávnenienavystavovaniepožiadavkovýchlistov,čobolajejdennodennáčinnosť,
sažalobkynivodvolanínepodarilospochybniťsprávnosťzáverusúduvbode32.odôvodneniarozsudku,
v ktorom súd konštatoval nespornosť skutočnosti, že do okruhu pracovných povinností žalobkyne

nepatrilo preberanie dodávok materiálu od externých dodávateľov žalovaného, ako i že žalobkyňa takéto
oprávnenie nemá v náplni práce, čo potvrdila sama vo svojej výpovedi, keď na otázku súdu, či má
oprávnenie na podpisovanie požiadavkových listov, objednávok a dodacích listov uviedla, že z pracovnej
zmluvy jej to nevyplýva.

30. Žalobkyňa neopodstatnene namietla záver súdu v bod 44. rozsudku, že žalobkyňa na prevzatie
textílie nemala súhlas svojho nadriadeného tvrdiac, že súd nesprávne vyhodnotil výpovede svedkov H.
J. I. a K. I., opätovne poukazujúc na svoje tvrdenia, na tvrdenia týchto svedkov, „nepopretie súhlasu
zo strany svedka J. na pojednávaní 3.5.2021“, výpisy z telefonických hovorov a reklamáciu zo dňa
29.1.2019. Odvolací súd sa aj v tejto otázke v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením súdu a závermi
v bodoch 37. až 44. rozsudku, ako i v bode 46 odôvodnenia rozsudku, v ktorom súd odkázal i na tvrdenie

samotnej žalobkyne v žalobe, že „... deklarovala prevzatie textílie aj napriek tomu, že túto osobne
neprevzala“, pričom svedok J. na pojednávaní dňa 3.5.2021 predniesol, že trvá na svojich Podaniach
vysvetlení zo dňa 5.12.2018 a 12.2.2019, v ktorých poprel, aby dňa 9.11.2018 žiadal žalobkyňu
oprevzatietextílie.Pokiaľžalobkyňapoukazujevodvolanínaňouosobnevystavenýpožiadavkovýlistzo
dňa26.9.2018,vktoromžalobkyňauviedlavčasti„Poznámky-prílohy:PreM.“,avčasti:„Vybavuje:H.C.

J.“, odvolací súd je v zhode so žalovaným v názore vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne, že toto tvrdenie
žalobkyne je v rozpore s obsahom objednávky č. AN0001I1778 zo dňa 29.10.2018, ktorou bolo výslovne
určené, že miestom dodania predmetnej textílie je sklad: 0260- centrálny sklad režijného materiálu a
nie prevádzka, resp. osobné dodanie p. J., pričom pre dodávateľa je záväzná výlučne objednávka, a
nie požiadavkový list.

31. Aj vo vzťahu k listinnému dôkazu: Reklamácia č. 190100052 je odvolací súd v zhode so závermi
súdu v bodoch 55., 56. a 57. odôvodnenia rozsudku, že táto Reklamácia nepreukazuje dodanie textílie
žalovanému dňa 9.11.2018 a jednoznačne vyvracia tvrdenie žalobkyne, že textília žalovanému dňa
9.11.2018 dodaná bola, a to poukazom na konkrétny obsah svedeckej výpovede H. N. zo dňa 9.10.2023,

ktorý predmetnú reklamáciu vystavil. Správnosť týchto záverov sa žalobkyni v odvolaní nepodarilo
spochybniť námietkou, založenou na tvrdení, že, že súd aj tento dôkaz „opätovne svojvoľne vyhodnotil
iba v prospech žalovaného“ Odvolacie námietky žalobkyne v tomto smere nie sú spôsobilé spochybniť
správnosť záverov súdu v bodoch 55., 56. a 57. odôvodnenia rozsudku, a to aj so zreteľom na znenie
reklamácie, že: „ V rámci plnenia objednávky AN0001I1778 bola dodaná textília š.1000mm, hr.1,5mm ,

tepelný šok 1 650 C - MČ : 2785111060030, ktorá nespĺňa požadovanú špecifikáciu, min. požadovaný
parameter hrúbky. V prílohe je možné vidieť rozdiel medzi textíliou dodanou 9.11.2018 a textíliou
dodanou na havarijný protokol dňa 22.1.2019.“, ktorú vystavil H. J. N. pre požadovateľa H. C. J. (bod 55.
odôvodnenia rozsudku). Aj podľa názoru odvolacieho súdu poukaz žalobkyne na to, že po dodaní textílie
žalovanému dňa 4.12.2018 do centrálneho skladu bola táto textília následne doručená H. G., teda bola

na inej prevádzke, nie je žiadnou nezrovnalosťou vo väzbe na reklamáciu, ako to uvádza žalobkyňa,
ktorá neopodstatnene namietala i správnosť záveru súdu v bode 59. odôvodnenia rozsudku, že ak
žalobkyňa tvrdila, že dôvodom jej výpovede ako aj reklamácie dodanej tkaniny bolo, že jej dodávateľom
bola spoločnosť G. a nie spoločnosť M., z vykonaného dokazovania takáto skutočnosť nevyplynula
a nepreukazuje ju ani havarijné objednanie materiálu z 18.1.2019 (č.l. 246), kde je ako odporúčaný

dodávateľ uvedená spoločnosť M.. Súd na tomto mieste adekvátne vysvetlil, že je tomu tak preto, že
ani žalobkyňa, ani jej nadriadení, ktorí pôsobia vo výrobe, nemajú vplyv na výber dodávateľov, ktorý sa
uskutočňuje centrálne a keďže žalobkyňa nemohla výber dodávateľa ovplyvniť, neexistuje ani dôvod na
jej priamy, či skrytý postih v súvislosti so zmenou dodávateľa predmetnej textílie zo spoločnosti M. na
spoločnosť G.. Odvolací súd sa aj s týmto záverom súdu stotožňuje.

32. Žalobkyni sa v odvolaní nepodarilo spochybniť ani správnosť záveru súdu ohľadom ďalšieho
výpovednéhodôvodu,ktorýmbolaskutočnosť,žežalobkyňanerealizovalaoznámeniekonfliktuzáujmov,
prípadne jeho náznaku svojmu zamestnávateľovi v intenciách interného predpisu zamestnávateľa:
PrincípovPRIN/07Konfliktzáujmov(ďalejtiež,,PRIN/07),podľačlánku3.3.ktorého„všetcizamestnanci,

ktorí majú konflikt, alebo u ktorých je náznak možného konfliktu sú povinní vyplniť a predložiť formulár
Oznámenie konfliktu záujmov svojmu priamemu nadriadenému a Komisii pre konflikt záujmov na e-
mailovú adresu Q. na posúdenie s výnimkou prípadov, ak je v týchto princípoch uvedené inak. Komisia
pre konflikt záujmov posúdi a príjme stanovisko vo vzťahu k všetkým podaniam, s výnimkou tých, ktorépredložia konatelia, ktorí podliehajú priamo prezidentovi D., pričom takéto podania budú postúpené
PrávnemuúsekuD.E.nakonečnévybavenieveci.“Súdvychádzajúczozisteniavbode64.odôvodnenia
rozsudku, že brat žalobkyne H. J. I. je obchodným zástupcom spoločnosti G. I. E., P., ktorá je generálnym

dodávateľom tesniacich materiálov pre žalovaného, správne v bode 66. konštatoval, že podstatou
výpovedného dôvodu je (bolo) iba to, že žalobkyňa túto skutočnosť naznačujúcu možný konflikt záujmov
neoznámila a že bez ohľadu na tvrdenie žalobkyne, že sama neovplyvňuje výber dodávateľa a jej
brat H. J. I. je iba zamestnancom dodávateľa žalovaného, žalobkyňa bola povinná svoj príbuzenský
vzťah s H. J. I. oznámiť, a to bez zreteľa na to, či by tento bol posúdený ako konflikt záujmov na

jej strane alebo nie, a preto je (bolo) irelevantné to, či a odkedy sa dodávateľská spoločnosť G. I. E.
stala generálnym dodávateľom žalovaného. Z uvedeného preto súd správne uzavrel, že porušením
oznamovacej povinnosti žalobkyňa konala v rozpore s vnútropodnikovým predpisom Princípy PRIN/07
Konflikt záujmov.

33. Žalobkyňa vo vzťahu k hodnoteniu stupňa intenzity neopodstatnene vytýka súdu, že neprihliadol

na pracovnú históriu žalobkyne, že žalobkyňa nikdy nebola napomenutá na nedostatky v práci a
že žalovanému nevznikla žiadna škoda. Súd totiž v bodoch 71. až 74. odôvodnenia rozsudku jasne
a zreteľne uviedol, z čoho pri posudzovaní hodnotenia intenzity porušenia pracovnej disciplíny ako
závažného vychádzal.

34. Z vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalobkyne nedôvodné, nespôsobilé spochybniť
vecnú správnosť rozsudku, z ktorého dôvodu odvolací súd rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil
ako vecne správny, vrátane akcesorického výroku o trovách konania (v odvolacom konaní stranami
nespochybňovaného).

35. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, podľa
ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie,
v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci, tak, že v odvolacom konaní procesne úspešnému žalovanému nepriznal nárok
na plnú náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnej žalobkyni, nakoľko ich náhradu žalovaný

nepožadoval.

36.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý

výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)

dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má

vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).