Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. október 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 13CoP/138/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4224201530
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Benkovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:4224201530.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Benkovičovej a sudcov

JUDr. Daniela Ilavského a JUDr. Táne Šefčíkovej, v právnej veci osoby povinnej platiť výživné: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX/X, B., proti osobe oprávnenej na výživné: E. F. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom D. G. XXXX/XX, B., o zrušenie vyživovacej povinnosti voči plnoletému
dieťaťu, o odvolaní osoby oprávnenej na výživné proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k.
11Pc/21/2024-16 zo dňa 19.06.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie mení tak, že zrušuje vyživovaciu povinnosť povinného k osobe
oprávnenej na výživné počnúc dňom 16.05.2024, a tým mení uznesenie Okresného súdu Komárno č.

k. 9Pc/9/2023 – 27 zo dňa 19.04.2023.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Komárno, ako súd prvej inštancie, odvolaním napadnutým rozsudkom zrušil vyživovaciu
povinnosť povinného voči plnoletému dieťaťu, ktorá bola určená uznesením Okresného súdu Komárno
č. k. 9Pc/9/2023-27 zo dňa 19.04.2023 a to počnúc od 15.05.2024 (výrok I.). O trovách konania rozhodol
tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok II).

2. Prvoinštančný súd vec právne posúdil podľa § 62 ods. 1, 2, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine (ďalej aj
„ZoR“)avzhliadoldôvodnosťnávrhunazrušenievyživovacejpovinnostipovinnejosobynavýživné(ďalej
aj ,,povinný“) voči osobe oprávnenej na výživné (ďalej aj ,,oprávnený“). Mal za dostatočne preukázané,
že oprávnený ukončil vysokoškolské štúdium inžinierskeho študijného programu, je spôsobilý sa sám
živiť, nakoľko je aj riadne zamestnaný. Oprávnený má v pracovnej zmluve dohodnutú skúšobnú dobu,
uvedené však súd prvej inštancie považoval za bežnú súčasťou pracovných zmlúv, preto to nepovažoval
za rozhodujúce pre posúdenie spôsobilosti oprávneného sa živiť. Súd prvej inštancie dospel k záveru,

že sú splnené zákonné predpoklady na zrušenie vyživovacej povinnosti povinného voči oprávnenému
a nevzhliadol žiaden dôvod, pre ktorý by mala vyživovacia povinnosť povinného zaniknúť až k mesiacu
september 2024.

3. O trovách konania rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj ,,CMP“) tak, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal
napadnuté rozhodnutie zrušiť a vyživovaciu povinnosť povinného predĺžiť aspoň do mesiaca september
2024.5. Poukázal na to, že jeho pracovný vzťah trvá od 12.06.2024, a preto v mesiaci júl dostal plat len
za približne polovicu mesiaca, pričom výplatu v plnej výške dostane až v mesiaci august. Aj sociálna
poisťovňa pri študentoch ukončujúcich štúdium dáva úľavu do septembra daného roku, preto by mala

vyživovacia povinnosť povinného naďalej trvať. Povinný súd prvej inštancie zavádzal, pretože v čase
konania o výživné požiadal o úver v G. H. H., kde uvádzal vyšší príjem ako preukázal v konaní, preto
navrhol vyžiadanie potrebných dokladov a ak sa zistia nepravdivé dôkazy, je potrebné povinného za
uvedené trestne stíhať. Popieral, že povinný nemá dlh na výživnom, nakoľko mu ku dňu 15.05.2024
dlhoval peniaze za dva mesiace, ktoré mal na základe dohody schválenej na súde zaplatiť.

6. Krajský súd, ako súd odvolací [§ 3 ods. 5 písm. b) CMP], vec preskúmal v rozsahu určenom
ustanoveniami § 65 a § 66 CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a
rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil.

7. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým

zrušil vyživovaciu povinnosť povinného voči plnoletému dieťaťu a to počnúc od 15.05.2024. Z obsahu
spisu vyplýva, že naposledy bolo o vyživovacej povinnosti na oprávneného uznesením Okresného súdu
Komárno č. k. 9Pc/9/2023-27 zo dňa 19.04.2023, ktorým schválil súdny zmier, v zmysle ktorého sa
povinný zaviazal prispievať na výživu oprávneného sumou 200,- eur mesačne. Povinný argumentoval
tým, že oprávnený ukončí vysokoškolské štúdium v máji 2024, preto je oprávnený schopný sám sa živiť a

jeho vyživovacia povinnosť voči nemu zanikla v mesiaci máj 2024. Oprávnený dňa 15.05.2024 úspešne
ukončil štúdium inžinierskeho študijného programu na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre
a odo dňa 12.06.2024 je zamestnaný.

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že súd prvej inštancie

postupoval procesne správne, žiadnej vady konania sa nedopustil, v dostatočnom rozsahu sa
zaoberal všetkými skutočnosťami potrebnými pre rozhodnutie, na základe vykonaných dôkazov
dospel k správnym skutkovým zisteniam, aplikoval správne ustanovenia zákona, avšak dátum zániku
vyživovacej povinnosti mal určiť až dňom nasledujúcim po ukončení štúdia, ktoré oprávnený ukončil
dňom 15.05.2024.

9. Podľa § 62 ods. 1 ZoR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

10. Podľa § 78 ods. 1 ZoR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia

pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

11. Pri rozhodovaní o zmene výživného je podstatná otázka zmena pomerov, či už na strane
oprávneného alebo povinného. Podstatná zmena pomerov zmysle § 78 ods. 1 ZoR je taká výrazná
zmena okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia, a to či už na strane povinného

alebo oprávneného.

12. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom však trvá po dobu, ktorá v jednotlivých prípadoch sa odlišuje,
a ktorá je potrebná na to, aby dieťa podľa svojich schopností a nadania mohlo získať vedomosti a
znalosti, potrebné na náležité vyzbrojenie sa pre začlenenie sa do takej pracovnej činnosti, v ktorej

sa môže plne uplatniť. Platí preto, že ak sa dieťa pripravuje štúdiom na svoje budúce zamestnanie,
trvá vyživovacia povinnosť rodičov voči nemu tak dlho, pokiaľ táto jeho príprava nie je skončená.
Predpokladom však je, že sa dieťa tejto príprave náležite venuje, teda riadne študuje. Len čo je však
táto odborná príprava skončená a dieťa má možnosť sa živiť vlastnou prácou, vyživovacia povinnosť
rodičov voči nemu zanikne. Dieťa môže byť schopné sa samostatne sa živiť po ukončení strednej školy

(ak mu to podmienky na trhu práce umožňujú), alebo prípadne až po ukončení štúdia na vysokej škole.
Pri rozhodovaní súdov o výživnom sa taktiež uplatňuje zásada, podľa ktorej rodičia sú zodpovední za
všestranný, duševný a telesný rozvoj svojich detí, z čoho vyplýva, že rodičia sú povinní dbať na to, aby
dieťa našlo zdroj svojej obživy v takom obore, pre ktorý má schopnosti a v ktorom sa môže náležite
uplatniť. V prípade, pokiaľ však nastane taká situácia, že dieťa absolvuje určitú školskú prípravu, ktorú

si zvolilo, a pre ktorú má schopnosti a nadanie a táto je ukončená riadnym spôsobom, pričom nemá
záujem ďalej v tomto obore prehlbovať svoje schopnosti a vedomosti ďalším štúdiom, platí podľa súdnej
praxe, že dieťa je schopné samo sa živiť, ktorá skutočnosť je dôvodom na zánik vyživovacej povinnosti
rodičov voči nemu v zmysle ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine.13. Sústavnou prípravou na budúce povolanie je štúdium na strednej škole po skončení povinnej
školskej dochádzky, štúdium na vysokej škole až do získania vysokoškolského vzdelania prvého či

druhého stupňa podľa zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách, iné štúdium alebo výučba, ktoré
je postavené na roveň štúdia na stredných a vysokých školách podľa rozhodnutia Ministerstva školstva
Slovenskej republiky.

14. Odvolacie argumenty oprávneného nemajú relevanciu pre spochybnenie správnosti rozhodnutia

o zániku vyživovacej povinnosti dňom nasledujúcim po ukončení štúdia. Ukončenie štúdia považoval
aj odvolací súd za relevantný dôvod pre záver o zániku vyživovacej povinnosti povinného. Pokiaľ ide
vznik pracovného pomeru oprávneného až dňom 12.06.2024, či skúšobnú dobu určenú oprávnenému
pri vzniku pracovného pomeru, tieto sú bez vplyvu na dátum zániku vyživovacej povinnosti povinného.
Ani tvrdenia oprávneného o výplatnom termíne, či úľavách sociálnej poisťovne študentom po ukončení
štúdia do septembra roku po ukončení štúdia nemajú vplyv na konštatovanie o schopnosti oprávneného

sa sám živiť dňom nasledujúcim po ukončení štúdia, ktoré ukončil dňa 15.05.2024, pretože ustanovenia
ZoR jednoznačne stanovujú zákonnú vyživovaciu povinnosť rodiča do času, kým deti nie sú schopné
samé sa živiť. Pokiaľ by sa akceptovala vôľa oprávneného nastúpiť do pracovného pomeru neskôr ako
ukončil štúdium, išlo by o porušenie zákonných ustanovení ZoR a znevýhodnenie povinného rodiča,
ktorý by musel platiť výživné až do času, kým sa oprávnený rozhodne zamestnať.

.
15. Preto odvolací súd uzavrel, že rozsudok súdu prvej inštancie je síce správny pokiaľ ide o dôvodnosť
zrušenia vyživovacej povinnosti povinného k oprávnenému, avšak za správny považoval iný dátum ako
rozhodol okresný súd, preto ho podľa § 388 ods. 1 CSP zmenil.

16. Pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 52 CMP, a preto rozhodol,
že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a

e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so

žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád

neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1 000,- Eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť
o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383
ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho

odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného
alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).