Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 14. jún 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B5-39C/10/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1522200879
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Baláž
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:1522200879.7

Uznesenie

Mestský súd Bratislava IV v spore žalobkyne: K.. X. R., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bydlisko R. XX, XXX
XX F., zastúpenej advokátskou kanceláriou: SUCHÝ & PARTNERS s.r.o., so sídlom Horná 13, 974 01
Banská Bystrica, IČO: 52 826 791, proti žalovanej: Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48,
832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, zastúpenej advokátskou kanceláriou: AK JUDr. Marek Hic, s.r.o.,
so sídlom P. O. Hviezdoslava 10625/23B, 036 01 Martin, IČO: 36 865 036, o určenie zániku záložného

práva, o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd nariaďuje nasledovné neodkladné opatrenie:

Žalovaná je p o v i n n á z d r ž a ť s a v ý k o n u z á l o ž n é h o p r á v a zapísaného v
katastri nehnuteľností pod V-XXXXX/XX zo dňa 20.01.2014, zriadeného Zmluvou o zriadení záložného

práva k nehnuteľnosti a Mandátnou zmluvou zo dňa 16.12.2013, uzatvorenou medzi žalovanou ako
záložným veriteľom a žalobkyňou ako záložcom k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, vedenom
Okresným úradom F., katastrálny odbor, nachádzajúcim sa v k. ú. T., obec BA-m. č. T., okres F. V, a to:
byt č. XX na poschodí 5. so spoluvlastníckym podielom vo veľkosti 112/10000 na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach domu a pozemku parc. č. XXX, byt sa nachádza v bytovom dome Y. XX,

so súp. č. XXXX, na ulici Y., postavenom na pozemku par. č. XXX, o výmere 346 m2, druh pozemku:
zastavané plochy a nádvoria, parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape, zapísanom na LV č.
XXXX, vedenom Okresným úradom F., katastrálny odbor, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci
samej v konaní vedenom na Mestskom súde Bratislava IV, pod sp. zn. B5-39C/10/2022.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 16.02.2022 v elektronickej podobe, s autorizáciou podľa osobitného
predpisu, žalobkyňa navrhuje vydať rozsudok, ktorým súd určí, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú.

T., obec BA-m. č. T., okres F. V, a to: byt nachádzajúci sa v bytovom dome Y. XX, so súp. č. XXXX, na ulici
Y., postavenom na parcele registra „C“, par. č. XXX, poschodie X., číslo bytu XX, podiel na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu 112/10000 zapísaný na LV č. XXXX, vedenom Okresným
úradom F., katastrálny odbor a pozemok parcela registra „C“, par. č. XXX o výmere 346 m2, druh
pozemku: zastavané plochy a nádvoria, spoluvlastnícky podiel o veľkosti 112/10000, zapísaný na LV
č. XXXX, vedenom Okresným úradom F., katastrálny odbor (ďalej spoločne len „nehnuteľnosti“), nie sú

zaťažené záložným právom v prospech žalovanej, zapísaným v katastri nehnuteľností pod V-30790/13
zo dňa 20.01.2014, zriadeným Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti a Mandátnou
zmluvou zo dňa 16.12.2013, uzatvorenou medzi žalovanou ako záložným veriteľom a žalobkyňou ako
záložcom.

2. Žalobkyňa dňa 17.05.2024 doručila súdu v elektronickej podobe, s autorizáciou podľa osobitného

predpisu, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Zdôvodnila ho tým, že žalovaná jej doručila
oznámenie zo dňa 13.05.2024, že začína výkon záložného práva podľa § 151l ods. 1 zákona č.40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len „OZ“) k nehnuteľnostiam. Preto podľa
žalobkyne tu je naliehavý právny záujem na nariadenie neodkladného opatrenia najmä z dôvodu,
aby žalobkyni konaním žalovanej nevznikla nenapraviteľná škoda. Podľa žalobkyne sa neodkladné

opatrenie javí ako jediný efektívny prostriedok jej ochrany do času, kým súd nerozhodne vo veci
samej, teda nerozhodne, že nehnuteľnosti žalobkyne nie sú zaťažené záložným právom žalovanej
alebo že sú zaťažené záložným právom žalovanej aj naďalej. Žalobkyňa sa v podanom návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia domáha toho, aby bola žalovanej uložená povinnosť zdržať sa
výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

3. Z obsahu spisu súd má za osvedčené, že dňa 16.12.2013 uzatvorila žalovaná ako veriteľ a žalobkyňa
a T. S., nar. XX.XX.XXXX ako dlžníci zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva
o úvere“), na základe ktorej žalovaná poskytla dlžníkom úver v sume 70000,- Eur, konečná splatnosť
úveru bola dohodnutá ku dňu 25.11.2041 (č.l. 17-19). Z článku V. zmluvy o úvere má súd za osvedčené,
že pohľadávka žalovanej bude zabezpečená záložným právom k nehnuteľnosti uzatvorenej medzi

žalovanou, žalobkyňou a T. S., ktorej predmetom je zriadenie záložného práva k predmetu zálohu. Zo
zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam uzatvorenej dňa 16.12.2013 (ďalej len „záložná
zmluva“) (č.l. 14-16) súd má za osvedčené, že žalobkyňa ako záložca zriadila k nehnuteľnostiam
záložné právo v prospech žalovanej ako záložného veriteľa na zabezpečenie pohľadávky žalovanej voči
žalobkyni. Z článku VI. záložnej zmluvy súd má za osvedčené, že ak pohľadávka nebude riadne a včas

splácaná, záložný veriteľ je oprávnený začať výkon záložného práva, v rámci ktorého uspokojí svoju
pohľadávku. Z časti III. bod 1. záložnej zmluvy súd má za osvedčené, že záložca ako mandant poveruje
záložného veriteľa ako mandatára, aby na jeho účet za odplatu 0,03 eura uskutočnil všetky úkony
potrebné a nevyhnutné k výkonu záložného práva podľa záložnej zmluvy a aby v jeho mene urobil všetky
právne úkony (uzatvorenie kúpnej zmluvy, vyhlásenie súťaže a iné), potrebné na prevod vlastníctva

zálohu na tretiu osobu. Z uznesenia Okresného súdu M. č.k. 38Odk/75/2018-18 zo dňa 19.03.2018 (č.l.
9-13) súd zistil, že uvedený súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka T. S., nar. XX.XX.XXXX, výrokom
III. vyzval veriteľov dlžníka, aby si svoje pohľadávky prihlásili u správcu a výrokom IV. dlžníka oddlžil
tak, že ho zbavil všetkých dlhov; predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.03.2018. Z
oznámenia o začatí výkonu záložného práva zo dňa 13.05.2024 (č.l. 229) súd má za osvedčené, že

žalovaná má záložné právo k nehnuteľnostiam na základe V-30790/13 zo dňa 20.01.2014 v súvislosti
so svojou pohľadávkou zo zmluvy o úvere, a že začína výkon záložného práva predajom nehnuteľností
na dobrovoľnej dražbe v zmysle zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách.

4. Súd za účelom preverenia tvrdení žalobkyne, týkajúcich sa existencie záložného práva k

nehnuteľnostiam, nahliadol do verejne dostupnej databázy katastrálneho úradu a z výpisu z listu
vlastníctva č. XXXX pre k.ú. T. vyplýva, že ku dňu 14.06.2024 je na byte vo vlastníctve žalobkyne
zriadené záložné právo v prospech žalovanej, v časti B predmetného výpisu je zapísané potvrdenie
Okresného súdu v F. o prijatí návrhu na začatie konania v právnej veci žalobkyne proti žalovanej, o
určenie zániku záložného práva k bytu č. XX, P-787/2022 a napokon je uvedený údaj o oznámení o

začatí výkonu záložného práva veriteľom - žalovanou, formou dobrovoľnej dražby, P-704-2024.

5. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v platnom znení (ďalej
len „C.s.p.“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť
neodkladné opatrenie.

6. Podľa § 324 ods. 3 C.s.p., neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

7. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala, alebo niečo znášala.

9. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p. ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.10. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p., pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

11. Účelom neodkladného opatrenia je bezodkladná úprava pomerov strán sporu a podmienkou
pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez takejto bezodkladnej úpravy právnych pomerov by bolo
právo strany sporu, ktorá podáva návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ohrozené, príp. že
by bola ohrozená exekúcia. Základnou podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je existencia
zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Neodkladné opatrenie je inštitút, ktorý je opodstatnené

použiť, keď je potrebné neodkladne upraviť pomery, alebo keď je tu obava, že exekúcia bude
ohrozená. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné skúmať, či
je nárok navrhovateľa osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné. Ide o taký stav právnych
(nie iba faktických) vzťahov medzi stranami, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchlu súdnu ochranu;
potreba úpravy pomerov teda musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti.
Neodkladnéopatreniebudespravidlaopodstatnené,akžalobcovihrozívznikaleborozširovanieškodyči

inejujmy,dochádzakohrozovaniualeboporušovaniujehoprávaprávomchránenýchzáujmov,prípadne
hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať sa o konečnú
súdnu ochranu. Súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia subsumoval pod § 325
ods. 2 písm. d) C.s.p., pretože svojím návrhom požaduje uložiť žalovanej zdržať sa výkonu záložného
práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobkyne do právoplatného skončenia veci samej, t.j. konania

sp. zn. B5-39C/10/022.

12. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd posúdiť, či: a) je osvedčená existencia právneho
vzťahu medzi sporovými stranami, resp. existencia subjektívneho nároku navrhovateľa, ktorému sa má
poskytnúťochrana,b)navrhovateľomtvrdenéaosvedčenéskutočnostiodôvodňujúpotrebuneodkladnej

úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c) uložením požadovanej
povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha
(princíp efektívnosti), d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má podľa okolností prípadu
dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia
neobmedziapovinnúosobuneprimeranýmspôsobomanadnevyhnutnýrozsah(princípproporcionality),

f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 C.s.p.).

13. Neodkladné opatrenie je procesným nástrojom poskytujúcim neodkladnú procesnú ochranu,
ktorým sa bezodkladne upravujú pomery sporových strán v situácii, keď je to naliehavo potrebné.
Vzhľadom na tento charakter neodkladného opatrenia súd v konaní o nariadenie neodkladného

opatrenia nevykonáva dôkazy a rozhoduje iba na základe skutočností a tvrdení uvedených v návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia a na základe k návrhu pripojených listinných dôkazov, ktoré by
mali hodnoverne osvedčovať stav tvrdený v návrhu. Súd v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia poskytuje ochranu nielen tomu, kto sa nariadenia neodkladného opatrenia domáha, ale v
rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje.

Neodkladným opatrením nemožno s poukazom na princíp proporcionality obmedziť povinný subjekt
neprimeraným spôsobom alebo nad nevyhnutný rozsah. Rovnako platí, že neodkladné opatrenie má
subsidiárne postavenie vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu, preto je jeho nariadenie prípustné iba
vtedy, ak jeho účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

14. Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou, či žalobkyňa hodnoverne osvedčila existenciu (dôvodnosť a
trvanie) subjektívneho nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana nariadením neodkladného opatrenia.
Povinnosťou žalobkyne v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčiť existenciu aspoň tých
najvýznamnejších skutočností dôležitých pre rozhodnutie súdu o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia. Žalobkyňa musí osvedčiť konkrétnymi skutočnosťami a dôkazmi, že jej subjektívnemu

právu alebo právom chránenému záujmu reálne hrozí určitá ujma, resp. že táto ujma jej už vzniká.
Chýbajúce osvedčenie týchto základných skutočností odôvodňujúcich potrebu nariadiť neodkladné
opatrenie nevyhnutne vedie k zamietnutiu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

15. Podľa § 151a OZ, záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že

záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu
záložného práva (ďalej len „záloh“), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.16. Podľa § 151j ods. 1 OZ, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená,
môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ
môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného

zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, ak tento zákon
alebo osobitný zákon neustanovuje inak.

17. Podľa § 151l ods. 1 OZ, začatie výkonu záložného práva je záložný veriteľ povinný písomne
oznámiť záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, a pri záložných

právachregistrovanýchvregistrizáložnýchprávajzaregistrovaťzačatievýkonuzáložnéhoprávavtomto
registri, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. V písomnom oznámení o začatí výkonu
záložného práva záložný veriteľ uvedie spôsob, akým sa uspokojí alebo sa bude domáhať uspokojenia
zo zálohu.

18. Podľa § 151l ods. 4 OZ, ak je záložné právo zapísané v katastri nehnuteľností, záložný veriteľ je

povinný jedno vyhotovenie oznámenia o začatí výkonu záložného práva zaslať príslušnému okresnému
úradu, ktorá začatie výkonu záložného práva vyznačí v katastri nehnuteľností.

19. Podľa § 151m OZ, predať záloh spôsobom určeným v zmluve o zriadení záložného práva alebo na
dražbe môže záložný veriteľ najskôr po uplynutí 30 dní odo dňa oznámenia o začatí výkonu záložného

práva záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, ak osobitný zákon
neustanovuje inak. Ak je záložné právo registrované v registri záložných práv a deň registrácie začatia
výkonu záložného práva v registri záložných práv je neskorší, ako deň oznámenia o začatí výkonu
záložného práva záložcovi a dlžníkovi a ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, 30-dňová
lehota začína plynúť odo dňa registrácie začatia výkonu záložného práva v registri záložných práv.

20. Podľa § 151md ods. 1 písm. i) OZ, záložné právo zaniká, ak sa vykonalo bez ohľadu na rozsah
uspokojenia veriteľa.

21. Podľa § 228 ods. 2 C.s.p., výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti

alebo o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka
návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri
nehnuteľností bola zapísaná poznámka o súdnom konaní.

22. Žalobkyňa sa žalobou vo veci samej domáha určenia zániku záložného práva k nehnuteľnostiam,

ktoré bolo zriadené v prospech žalovanej na základe záložnej zmluvy, ide teda o procesne prípustný
prostriedok ochrany jej práv. Súdu sa podaná žaloba nejaví byť celkom zjavne neopodstatnenou,
žalobkyňa preto osvedčila existenciu subjektívneho nároku, ktorému má byť poskytnutá ochrana
nariadením neodkladného opatrenia. Žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
osvedčila, že žalovaná sa rozhodla začať výkon záložného práva predajom nehnuteľností vo vlastníctve

žalobkyne na dobrovoľnej dražbe. Takýto postup žalovanej bude mať s ohľadom na vyššie citované
ustanovenia OZ celkom zjavne nezvratné právne následky. Žalovaná sa rozhodla v zmysle § 151l
ods. 1 OZ začať výkon záložného práva zriadeného k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobkyne a
túto skutočnosť aj oznámila Okresnému úradu F., katastrálnemu odboru, čo vyplýva z aktuálneho
výpisu z listu vlastníctva č. XXXX. Podľa názoru súdu žalobkyňa tiež osvedčila, že ňou tvrdené

a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Je nepochybné, že v
dôsledku dobrovoľnej dražby, ktorou žalovaná zamýšľa uskutočniť výkon záložného práva, dôjde ku
uspokojeniu pohľadávky žalovanej (je nerozhodné v akom rozsahu), ktorá vyplýva zo zmluvy o úvere,
pričom žalobkyňa už nebude vlastníčkou nehnuteľností a súčasne, podľa § 151md ods. 1 písm. i) OZ
dôjde aj ku zániku záložného práva zriadeného k nehnuteľnostiam, ktorých vlastníčkou je žalobkyňa.

Navyše, súdne konanie vo veci samej, v ktorom sa žalobkyňa domáha určenia neexistencie záložného
práva k nehnuteľnostiam, zriadeného v prospech žalovanej na základe záložnej zmluvy, sa tak stane
celkom zjavne bezpredmetným. Žalobkyňa taktiež osvedčila, že uložením požadovanej povinnosti alebo
obmedzenia by objektívne bolo možné dosiahnuť ochranu, ktorej sa domáha (princíp efektívnosti). Súd
preto konštatuje, že uložením navrhnutej povinnosti žalovanej, aby sa táto zdržala výkonu záložného

práva, nedôjde ku zhoršeniu jej právneho postavenia, pretože záložné právo k nehnuteľnostiam v
jej prospech zostane naďalej v katastri nehnuteľností zapísané. Napokon v dôsledku nariadeného
neodkladného opatrenia nedôjde ku trvalej úprave pomerov sporových strán, keďže sa len dočasne -
do právoplatného skončenia konania vo veci samej - obmedzí oprávnenie žalovanej uspokojiť svojupohľadávku voči žalobkyni, ktorá je zabezpečená záložným právom. Právne účinky navrhovaného
neodkladnéhoopatreniatedažalovanúneobmedzianeprimeranýmspôsobomanadnevyhnutnýrozsah.
Napokon súd uvádza, že okolnosť, že v katastri nehnuteľností je zapísaná poznámka o prebiehajúcom

konaní vo veci samej, nezabezpečí, aby prípadný kladný výrok súdu v rozhodnutí vo veci samej, bol
záväzný aj voči nadobúdateľovi nehnuteľností po výkone záložného práva žalovanou. Z § 228 ods. 2
C.s.p. totiž vyplýva, že takéto účinky má výrok rozsudku len v prípade konania o určení vecného práva
alebo určení neplatnosti verejnej dražby. Po vykonaní záložného práva žalovanou dôjde v zmysle §
151md ods. 1 písm. i) OZ k zániku záložného práva, preto dôjde tiež ku výmazu príslušnej poznámky

o prebiehajúcom súdnom konaní.

23. Súd z vyššie uvedených dôvodov dospel k záveru, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného
opatrenia je v celom rozsahu dôvodný, preto mu vyhovel; jeho účinky budú trvať najneskôr do
právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej.

24. Súd na záver uvádza, že svoje závery obsiahnuté v tomto rozhodnutí, založil len na osvedčení
opodstatnenosti tvrdení žalobkyne, ktoré vyplývajú z podanej žaloby a návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia a listín predložených žalobkyňou, ktoré boli dostatočným podkladom pre
rozhodnutie o tomto návrhu žalobkyne. Súd zdôrazňuje, že o nárokoch žalobkyne uplatnených proti
žalovanej v rámci konania vo veci samej, rozhodne až po oboznámení sa so skutkovými tvrdeniami

žalovaných a riadnom vykonaní dokazovania.

25. O trovách konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd rozhodne v rozhodnutí vo
veci samej.

Poučenie:

Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Mestskom súde Bratislava IV do 15 dní
odo dňa jeho doručenia.

Odvolanie proti uzneseniu musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 127 C.s.p.
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka

konania) a náležitosti odvolania podľa § 363 C.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha).