Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. máj 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 28Cbi/8/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716204742
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ing. Mgr. Zuzana Dinková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6716204742.21

Rozhodnutie

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou Ing. Mgr. Zuzanou Dinkovou, v právnej veci
žalobcu: JUDr. Marián Pataj so sídlom J. Chalupku 8, 974 01 Banská Bystrica, značka správcu S 1540,
správca konkurznej podstaty úpadcu: FamilyPharm s.r.o. „v konkurze“ so sídlom Divadelná 4, 960 01
Zvolen, IČO: 45 489 386, proti žalovaným: v 1. rade: A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D.
XXXX/XX, XXX XX E., právne zastúpená: JUDr. Michal Vlkolinský, advokát so sídlom Námestie SNP

87/8, 960 01 Zvolen; v 2. rade: F. A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXXX/XX, XXX XX E.,
doručovacia adresa H. I. XX, XXX XX E., v 3. rade: Pharmedic, s.r.o. so sídlom ulica Slobody 352/148,
962 61 Dobrá Niva, IČO: 47 056 363, právne zastúpený: JUDr. Michal Vlkolinský, advokát so sídlom
Námestie SNP 87/8, 960 01 Zvolen, o určenie neexistencie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu,
o určenie neplatnosti zmluvy o zriadení vecného bremena, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že Zmluva o zriadení vecného bremena uzatvorená dňa 18.12.2014 medzi žalovanou

v 1. rade a žalovanou v 2. rade v pozícii oprávnenej a zároveň povinnej z vecného bremena a medzi
žalovanou v 3. rade v pozícii oprávnenej z vecného bremena je neplatná.

II. Súd u r č u j e, že neexistuje vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného bývania a užívania
nehnuteľnostizapísanejnaLVč.XXXX,vedenomOkresnýmúradomZvolen,katastrálnyodborpreokres

Zvolen, obec E., katastrálne územie E., a to byt č. X, J. J. K. XX, na L. poschodí bytového domu vo E.,
na ulici D., so súpisným č. XXXX, ktorý je postavený na pozemku parcelné č. KN-C 999/33, vlastnícky
podiel 1/1 v pomere k celku a podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu
vo veľkosti 13600/650930; priestor č. 2-22, vo vchode č. XX, na prízemí bytového domu vo E., na ulici
D., so súpisným č. XXXX, ktorý je postavený na pozemku parcelné č. KN-C 999/33, vlastnícky podiel
1/1 v pomere k celku a podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo

veľkosti 2200/650930; priestor č. 1-3, vo vchode č. XX, na prízemí bytového domu vo E., na ulici D.,
so súpisným č. XXXX, ktorý je postavený na pozemku parcelné č. KN-C 999/33, vlastnícky podiel 1/1
v pomere k celku a podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti
4200/650930 v prospech žalovanej v 1. rade, ktorého vklad bol povolený Okresným úradom Zvolen,
katastrálny odbor dňa 19.12.2014 pod č. V 3707/14 – 6255/14.

III. Súd u r č u j e, že neexistuje vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného užívania nehnuteľnosti
zapísanej na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Zvolen, katastrálny odbor pre okres Zvolen, obec
E., katastrálne územie E., a to pozemok parcelné č. KN-C 999/33, druh pozemku zastavané plochy
a nádvoria o výmere 1457 m2, spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 2200/650930, vo veľkosti 4200/650930
a vo veľkosti 13600/650930; pozemok parcelné č. KN-C 999/38, druh pozemku zastavané plochy
a nádvoria o výmere 119 m2, spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 2200/650930, vo veľkosti 4200/650930

a vo veľkosti 13600/650930; pozemok parcelné č. KN-C 999/39, druh pozemku zastavané plochy
a nádvoria o výmere 1971 m2, spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 2200/650930, vo veľkosti 4200/650930
a vo veľkosti 13600/650930 v prospech žalovanej v 1. rade, ktorého vklad bol povolený Okresným
úradom Zvolen, katastrálny odbor dňa 19.12.2014 pod č. V 3707/14 – 6255/14.

IV. Súd u r č u j e, že neexistuje vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného bývania a užívania

nehnuteľnostizapísanejnaLVč.XXXX,vedenomOkresnýmúradomZvolen,katastrálnyodborpreokresZvolen, obec E., katastrálne územie E., ako byt č. X, vo vchode K. XX, M. L. poschodí bytového domu vo
Zvolene, na ulici C. D., so súpisným č. XXXX, ktorý je postavený na parcele č. KN-C 2000/440, vlastnícky
podiel 1/1 v pomere k celku a podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu

vo veľkosti 6953/448792, v prospech žalovanej v 2. rade, ktorého vklad bol povolený Okresným úradom
Zvolen, katastrálny odbor dňa 19.12.2014 pod č. V 3707/14 – 6255/14.

V. Súd u r č u j e, že neexistuje vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného bývania a užívania
nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Zvolen, katastrálny odbor pre

okres Zvolen, obec E., katastrálne územie E., ako pozemok parcelné č. KN-C 2000/440, druh pozemku
zastavané plochy a nádvoria vo výmere 881 m2, vo veľkosti 6953/448792 v prospech žalovanej v 2.
rade, ktorého vklad bol povolený Okresným úradom Zvolen, katastrálny odbor dňa 19.12.2014 pod č.
V 3707/14 – 6255/14.

VI. Súd u r č u j e, že neexistuje vecné bremeno spočívajúce v práve užívania nehnuteľnosti zapísanej

na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Krupina, katastrálny odbor pre okres Krupina, obec I.,
katastrálne územie I., ako pozemok parcelné č. KN-C 139, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria
vo výmere 596 m2, vlastnícky podiel 1/1 v pomere k celku a stavba súpisné č. 13, stojaca na pozemku
parcelné č. KN-C 139, vlastnícky podiel 1/1 v pomere k celku, v celom rozsahu na prevádzkovanie
verejnej lekárne v prospech žalovaného v 3. rade, ktorého vklad bol povolený Okresným úradom

Krupina, katastrálny odbor dňa 19.12.2014 pod č. V 3707/14, V 1583/14 –pvz. 3/15.

VII. Žalobca m á voči žalovaným v 1.-3. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že
o výške trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

VIII. Žalované v 1.-3. rade s a z a v ä z u j ú zaplatiť odborne spôsobilej osobe - znalcovi z odboru
Stavebníctvo Ing. Ivanovi Čiernemu, nar. XX.XX.XXXX s miestom výkonu činnosti Tatranská 30, 974 11
Banská Bystrica znalečné vo výške 899,15 eur a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasažaloboudoručenousúdudňa19.4.2016domáhalurčenia,ženehnuteľnostizapísanénaLV

č. XXXX, vedenom Okresným úradom Zvolen, katastrálny odbor pre okres Zvolen, obec E., katastrálne
územie E., a to byt č. X, J. J. K. XX, na prvom poschodí bytového domu vo E., na ulici D., so súpisným č.
XXXX, ktorý je postavený na pozemku parcelné č. KN-C 999/33, vlastnícky podiel 1/1 v pomere k celku
a podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 13600/650930;
priestor č. 2-22, vo vchode č. XX, na prízemí bytového domu vo E., na ulici D., so súpisným č. XXXX,

ktorý je postavený na pozemku parcelné č. KN-C 999/33, vlastnícky podiel 1/1 v pomere k celku a podiel
priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 2200/650930; priestor
č. 1-3, vo vchode č. XX, na prízemí bytového domu vo E., na ulici D., so súpisným č. XXXX, ktorý je
postavenýnapozemkuparcelnéč.KN-C999/33,vlastníckypodiel1/1vpomerekcelkuapodielpriestoru
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 4200/650930, nie sú zaťažené

vecným bremenom spočívajúcim v práve doživotného bývania a užívania v prospech žalovanej v 1.
rade, ktorého vklad bol povolený Okresným úradom Zvolen, katastrálny odbor dňa 19.12.2014 pod č.
V 3707/14 – 6255/14. Žalobca sa ďalej domáhal určenia, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX,
vedenom Okresným úradom Zvolen, katastrálny odbor pre okres Zvolen, obec E., katastrálne územie E.,
a to pozemok parcelné č. KN-C 999/33, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 1457 m2,

spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 2200/650930, vo veľkosti 4200/650930 a vo veľkosti 13600/650930;
pozemok parcelné č. KN-C 999/38, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 119 m2,
spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 2200/650930, vo veľkosti 4200/650930 a vo veľkosti 13600/650930;
pozemok parcelné č. KN-C 999/39, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 1971 m2,
spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 2200/650930, vo veľkosti 4200/650930 a vo veľkosti 13600/650930

nie sú zaťažené vecným bremenom spočívajúcim v práve doživotného užívania v prospech žalovanej
v 1. rade, ktorého vklad bol povolený Okresným úradom Zvolen, katastrálny odbor dňa 19.12.2014 pod
č. V 3707/14 – 6255/14. Žalobca sa ďalej domáhal určenia, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX,
vedenom Okresným úradom Zvolen, katastrálny odbor pre okres Zvolen, obec E., katastrálne územie
E., ako byt č. X, J. J. K. XX, na piatom poschodí bytového domu vo E., M. N. C. D., O. O. K. XXXX, ktorý

je postavený na parcele č. KN-C 2000/440, vlastnícky podiel 1/1 v pomere k celku a podiel priestoruna spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 6953/448792, nie sú zaťažené
vecným bremenom spočívajúcim v práve doživotného bývania a užívania v prospech žalovanej v 2.
rade, ktorého vklad bol povolený Okresným úradom Zvolen, katastrálny odbor dňa 19.12.2014 pod č.

V 3707/14 – 6255/14. Žalobca sa ďalej domáhal určenia, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX,
vedenom Okresným úradom Zvolen, katastrálny odbor pre okres Zvolen, obec E., katastrálne územie E.,
ako pozemok parcelné č. KN-C 2000/440, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria vo výmere 881
m2, vo veľkosti 6953/448792, nie sú zaťažené vecným bremenom spočívajúcim v práve doživotného
bývaniaaužívaniavprospechžalovanejv2.rade,ktoréhovkladbolpovolenýOkresnýmúradomZvolen,

katastrálny odbor dňa 19.12.2014 pod č. V 3707/14 – 6255/14. Žalobca sa ďalej domáhal určenia,
že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Krupina, katastrálny odbor
pre okres Krupina, obec I., katastrálne územie I., ako pozemok parcelné č. KN-C 139, druh pozemku
zastavané plochy a nádvoria vo výmere 596 m2, vlastnícky podiel 1/1 v pomere k celku a stavba súpisné
č. XX, stojaca na pozemku parcelné č. KN-C 139, vlastnícky podiel 1/1 v pomere k celku nie sú zaťažené
vecným bremenom spočívajúcim v práve užívania v celom rozsahu na prevádzkovanie verejnej lekárne

v prospech žalovaného v 3. rade, ktorého vklad bol povolený Okresným úradom Krupina, katastrálny
odbor dňa 19.12.2014 pod č. V 3707/14, V 1583/14 –pvz. 3/15. Žalobca sa napokon domáhal určenia, že
Zmluva o zriadení vecného bremena uzatvorená dňa 18.12.2014 medzi žalovanou v 1. rade a žalovanou
v 2. rade v pozícii oprávnenej a zároveň povinnej z vecného bremena a medzi žalovanou v 3. rade
v pozícii oprávneného z vecného bremena je neplatná.

2. Žalobca žalobu odôvodnil predovšetkým tým, že na základe uznesenia Okresného súdu Banská
Bystrica sp. zn. 3K13/2014 zo dňa 07.04.2015, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku pod
č. 72/2015 dňa 16.4.2015 a ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17.04.2015, bol vyhlásený konkurz
na majetok úpadcu FamilyPharm s.r.o. „v konkurze“ so sídlom Divadelná 4, 960 01 Zvolen, IČO: 45

489 386 (ďalej len ako „úpadca“). Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 3K 13/2014 zo
dňa 03.09.2015, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 173/2015 dňa 9.9.2015 bol žalobca súdom
ustanovený do funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu. Spoločnosť TRANSMEDIC SLOVAKIA,
s.r.o. so sídlom Lazovná 68, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 020 982 (ďalej len ako „TRANSMEDIC
SLOVAKIA, s.r.o.“) si do konkurzu vedeného na majetok úpadcu prihlásila pohľadávku v sume

1 333 767,18 eur zabezpečenú záložným právom zriadeným na základe Zmluvy o zriadení záložného
práva zo dňa 01.02.2012, na základe ktorej bol vykonaný Okresným úradom Zvolen, katastrálnym
odborom, zápis záložného práva vkladom v prospech veriteľa TRANSMEDIC SLOVAKIA, s.r.o. k zálohu,
na základe Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 01.02.2012, na základe ktorej bol vykonaný
Okresným úradom Veľký Krtíš, katastrálnym odborom, zápis záložného práva vkladom v prospech

veriteľa TRANSMEDIC SLOVAKIA, s.r.o. k zálohu, na základe Zmluvy o zriadení záložného práva zo
dňa 01.02.2012, na základe ktorej bol vykonaný Okresným úradom Krupina, katastrálnym odborom
zápisom záložného práva vkladom v prospech veriteľa TRANSMEDIC SLOVAKIA, s.r.o. k zálohu.
Záloh zabezpečujúci pohľadávku veriteľa TRANSMEDIC SLOVAKIA, s.r.o. vymedzený v jeho prihláške
zabezpečenej pohľadávky, je vo vlastníctve tretích osôb odlišných od osoby úpadcu, a preto žalobca

v zmysle ust. § 79 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších
predpisov (ďalej len ako „ZKR“) dňa 14.10.2015 adresoval vlastníkovi nehnuteľností tvoriacich záloh,
a to žalovaným v 1. a 2. rade výzvy na zaplatenie sumy rovnajúcej sa hodnote dotknutého majetku
v ich vlastníctve zabezpečujúceho pohľadávku zabezpečeného veriteľa – spoločnosti TRANSMEDIC
SLOVAKIA, s.r.o., ktoré tieto neplnili. Žalobca dňa 16.12.2015 dotknuté nehnuteľnosti v súlade s ust. §

79 ods. 1 ZKR zapísal do súpisu oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa TRANSMEDIC SLOVAKIA,
s.r.o. – č. 1 a do súpisu oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa TRANSMEDIC SLOVAKIA, s.r.o.
– č. 2, ktoré boli publikované v OV č. 241/2015 dňa 16.12.2015 a ich doplnenie v OV č. 31/2016 zo
dňa 16.02.2016. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že dňa 01.02.2012 uzatvoril F. A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E. a L. C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E.

v postavení záložcov a spoločnosť TRANSMEDIC SLOVAKIA, s.r.o. v postavení záložného veriteľa
Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, predmetom ktorej bolo v zmysle článku 1 ods.
1 zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov F. A. B. a
L. C. B. ako záložcov v prospech záložného veriteľa spoločnosti TRANSMEDIC SLOVAKIA, s.r.o., ktoré
týmto záložným právom zabezpečuje peňažnú pohľadávku spoločnosti TRANSMEDIC SLOVAKIA, s.r.o.

vzniknutú zo Zmluvy o úvere 01/2012 zo dňa 01.02.2012 (ďalej len ako „zmluva o úvere“) uzatvorenej
medzi spoločnosťou TRANSMEDIC SLOVAKIA, s.r.o. ako veriteľom a úpadcom FamilyPharm, s.r.o. ako
dlžníkom. Predmetom zmluvy o úvere bol v zmysle článku 1 odsek 1 záväzok spoločnosti TRANSMEDIC
SLOVAKIA, s.r.o. ako veriteľa poskytnúť úpadcovi ako dlžníkovi po splnení podmienok určených toutozmluvou v jeho prospech peňažné prostriedky v dohodnutej sume a tomu zodpovedajúci záväzok
úpadcu poskytnuté peňažné prostriedky v dohodnutej lehote vrátiť veriteľovi a platiť z poskytnutého
úveru úroky. V zmysle článku II. odsek 2 zmluvy o zriadení záložného práva, záložné právo zriadené na

základe tejto zmluvy zabezpečuje celú istinu zabezpečenej pohľadávky vo výške 1 575 000 eur vrátane
jeho príslušenstva. V zmysle článku III. odsek 1 zmluvy o zriadení záložného práva sa zálohom rozumejú
nehnuteľnostizapísanénaLVč.XXXX,nachádzajúcesavk.ú.E.,atobytč.X,J.J.K.XX,M.X.poschodí
bytovéhodomuvoE.,nauliciD.,sosúpisnýmčíslomXXXX,ktorýjepostavenýnapozemkuparc.č.CKN
999/33, vlastnícky podiel 1/1 a podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu

vo veľkosti 13 600/650 930, priestory č. 2-22 vo vchode č. XX, na prízemí bytového domu vo E., na ulici
D., so súpisným číslom XXXX, ktorý je postavený na pozemku parc. č. CKN 999/33, vlastnícky podiel
1/1 a podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 2200/650930,
priestor č. 1-3 vo vchode č. XX na prízemí bytového domu vo E., na ulici D., so súpisným číslom
XXXX, ktorý je postavený na pozemku parc. č. CKN 999/33, vlastnícky podiel: 1/1 a podiel priestoru na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 4200/650930; nehnuteľnosti zapísané

na LV č. XXXX, nachádzajúce sa v k. ú. E., a to pozemok parc. č. CKN 999/33, druh pozemku zastavané
plochy a nádvoria o výmere 1 457 m2, spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 2200/650930, vo veľkosti
4200/650930 a vo veľkosti 13600/650930, pozemok parc. č. CKN 999/38, druh pozemku zastavané
plochy a nádvoria o výmere 119 m2, spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 2200/650930, vo veľkosti
4200/650930 a vo veľkosti 13600/650930, pozemok parc. č. CKN 999/39, druh pozemku zastavané

plochy a nádvoria o výmere 1971 m2, spoluvlastnícky podiel o veľkosti 2200/650930, vo veľkosti
4200/650930 a vo veľkosti 13600/650930 (ďalej pre nehnuteľnosti pod bodom 1. aj ako „byt na ulici
Hodžova“), 2. nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, nachádzajúce sa v k.ú. E., a to byt č. 9 J. J. K. XX,
M. X. poschodí bytového domu vo Zvolene, na ulici C. D., so súpisným číslom XXXX, ktorý je postavený
na parc. č. CKN 2000/440, vlastnícky podiel 1/1 a podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných

zariadeniach domu vo veľkosti 6953/448792, nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX, nachádzajúca sa
v k.ú. E., a to pozemok parc. č. CKN 2000/440, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere
881 m2 vo veľkosti 6953/448792 (ďalej pre nehnuteľnosti pod bodom 2. aj ako „byt na ulici C. D.“). Dňa
01.02.2012 uzatvoril F. A. B. a L. C. B. v postavení záložcov a spoločnosť TRANSMEDIC SLOVAKIA,
s.r.o. v postavení záložného veriteľa Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam (ďalej aj ako

„zmluva o zriadení záložného práva – KA“). Táto zmluva je obsahovo totožná so zmluvou o zriadení
záložného práva – ZV s tým rozdielom, že v zmysle článku III. odsek 1 zmluvy o zriadení záložného
práva – KA sa zálohom rozumejú nasledovné nehnuteľnosti, a to nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX,
nachádzajúce sa v k.ú. I., a to pozemok parc. č. CKN 139, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria
o výmere 596 m2, vlastnícky podiel 1/1, stavba súp. číslo 13, stojaca na pozemku parc. č. CKN 139,

vlastníckypodiel1/1(ďalejajako„nehnuteľnostivKrupine“),ďalejspoločneprevšetkynehnuteľnostipod
bodom 1 až 3 aj ako „záloh“. Záložné právo záložného veriteľa spoločnosti TRANSMEDIC SLOVAKIA,
s.r.o. k zálohu vzniklo na základe právoplatného rozhodnutia Správy katastra Zvolen o povolení vkladu
V 223/12 zo 07. 02. 2012-386/12, 948/14, a na základe právoplatného rozhodnutia Správy katastra
Krupina o povolení vkladu – V 63/12 zo 06. 02. 2012-117/12, 364/14. V zmysle článku VII. odsek 2

zmlúv o zriadení záložného práva sa záložcovia F. A. B. a L. C. B. zaviazali podľa písm. b/ nepreviesť
bez predchádzajúceho písomného súhlasu záložného veriteľa záloh na inú osobu až do času úplného
splatenia pohľadávky s výnimkou výkonu záložného práva záložným veriteľom a podľa písm. c) nezriadiť
bez predchádzajúceho písomného súhlasu záložného veriteľa k zálohu záložné právo, vecné bremeno
alebo inú ťarchu v prospech tretej osoby, vrátane nájomných práv k zálohu alebo jeho časti až do času

úplného splatenia zabezpečovanej pohľadávky. V zmysle článku IV. ods. 3 zmlúv o zriadení záložného
práva sa zmluvné strany dohodli, že v prípade prevodu zálohu pôsobia účinky záložného práva aj voči
nadobúdateľovi zálohu. V čase uzatvoria zmlúv o zriadení záložného práva bol záloh vo vlastníctve
záložcov F. A. B. a L. C. B. v režime bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V súčasnosti je byt na
ulici D. vo vlastníctve žalovanej v 2. rade a byt na ulici C. D. je v súčasnosti vo vlastníctve žalovanej

v 1. rade. Žalovaná v 2. rade a žalovaná v 1. rade nadobudli vlastnícke právo k uvedeným bytom na
základe darovacích zmlúv. Nehnuteľnosti v Krupine obdobne boli v čase uzatvorenia zmlúv o zriadení
záložného práva v bezpodielovom spoluvlastníctve záložcov. V súčasnosti je stav odlišný, vlastníkom
nehnuteľností v Krupine sú žalovaná v 2. rade a žalovaná v 1. rade, každá v podiele 1 v pomere k celku.
Žalované nadobudli svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v Krupine na základe darovacej zmluvy.

PodľainformáciíznámychžalobcovipredchádzajúcisúhlasspoločnostiTRANSMEDICSLOVAKIA,s.r.o.
k prevodu zálohu na tretiu osobu obdobne ako aj k zriadeniu vecného bremena nebol záložcom F.
A. B. a L. C. B. daný. Vyššie uvedeným prevodom zálohu na tretie osoby došlo zo strany záložcov k
porušeniu zmlúv o zriadení záložného práva. Následne dňa 18.12.2014 uzatvorila žalovaná v 2. radea žalovaná v 1. rade v pozícii oprávnenej a zároveň povinnej z vecného bremena a žalovaná v 3. rade
spoločnosť Pharmedic s.r.o. v pozícii oprávneného z vecného bremena Zmluvu o zriadení vecného
bremena (ďalej aj ako „Zmluva o zriadení vecného bremena“). V zmysle časti A článku II. bod odsek 2 a

3 Zmluvy o zriadení vecného bremena sa žalovaná v 2. rade v postavení povinnej z vecného bremena
a žalovaná v 1. rade v pozícii oprávnenej z vecného bremena dohodli na zriadení vecného bremena
spočívajúcehovprávedoživotnéhobývaniaaužívaniabytunauliciD..Zmluvnéstranysizároveňdohodli
hodnotu vecného bremena na úrovni 150.000 eur. V zmysle článku II. odsek 2 a 3 Zmluvy o zriadení
vecného bremena sa žalovaná v 2. rade v postavení povinnej z vecného bremena a žalovaná 1. v

pozícii oprávnenej z vecného bremena dohodli na zriadení vecného bremena spočívajúceho v práve
doživotného bývania a užívania bytu na ulici C. D.. Zmluvné strany si zároveň dohodli hodnotu vecného
bremena na úrovni 35.000 eur. V zmysle časti C článku II. odsek 1 Zmluvy o zriadení vecného bremena
sa žalovaná v 1. rade a žalovaná v 2. rade, obe v postavení povinnej z vecného bremena a spoločnosť
Pharmedic s.r.o. v postavení oprávnenej z vecného bremena dohodli na zriadení vecného bremena
spočívajúceho v práve užívať nehnuteľnosti v Krupine v celom rozsahu na prevádzkovanie verejnej

lekárne. Zmluvné strany si zároveň v článku III. dohodli hodnotu vecného bremena v sume 300.000
eur a dobu trvania vecného bremena na obdobie 40 rokov. Osoby v postavení oprávnených z vecného
bremena nedisponovali predchádzajúcim súhlasom spoločnosti TRANSMEDIC SLOVAKIA, s.r.o. na
zriadenie vecného bremena k zálohu, nakoľko v zmysle § 151h ods. 2 Občianskeho zákonníka všetky
práva a povinnosti záložcu zo zmlúv o zriadení záložného práva prechádzajú účinnosťou prevodu zálohu

na nadobúdateľa zálohu – žalovanú v 1. rade a žalovanú v 2. rade, aj v tomto prípade došlo k porušeniu
zmlúvozriadenízáložnéhopráva,pričomosobamiporušujúcimidojednaniazmluvyozriadenízáložného
práva sú v danom prípade nadobúdateľky zálohu žalovaná v 2. rade a žalovaná v 1. rade. Žalobca ďalej
pripomenul, že podľa ust. § 94 ZKR platí, že zabezpečená pohľadávka zabezpečeného veriteľa sa v
zistenomrozsahuuspokojízvýťažkuspeňaženiamajetkutvoriacehooddelenúpodstatuzabezpečeného

veriteľa. Žalobca ako správca je povinný v intenciách záväzného pokynu zabezpečeného veriteľa
TRANSMEDIC SLOVAKIA, s.r.o. pristúpiť k speňaženiu majetku zapísaného v oddelenej podstate
tohto veriteľa, v danom prípade k speňaženiu zálohu. Pri výbere spôsobu speňažovania zálohu je
žalobca limitovaný úpravou ZKR. V súlade s ust. § 92 ods. 6 ZKR je žalobca oprávnený a zároveň
povinný speňažiť záloh výlučne prostredníctvom dobrovoľnej dražby. Na priebeh a právne následky

dobrovoľnej dražby sa primerane použijú ustanovenia uákona č. 527/2002 Zb. o dobrovoľných dražbách
a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky
poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon o dobrovoľných dražbách“). V zmysle §
30 zákona o dobrovoľných dražbách platí, že práva osôb vyplývajúce z vecných bremien viaznucich
na predmete dražby nie sú dotknuté prechodom vlastníckeho práva dražbou. V zmysle § 12 ods.

1 zákona o dobrovoľných dražbách platí, že znalec ohodnotí aj závady, ktoré v dôsledku prechodu
vlastníctva alebo iného práva nezaniknú a upraví príslušným spôsobom odhad ceny. Z uvedených
zákonných ustanovení správca vyvodzuje, že v prípade speňaženia zálohu formou dobrovoľnej dražby
zostanú zachované práva zodpovedajúce vecnému bremenu zriadené na základe zmluvy o zriadení
vecného bremena, pričom noví vlastníci zálohu (jeho vydražitelia) nadobudnú nielen vlastníctvo k

predmetom dražby, ale súčasne s ním vstúpia aj do postavenia predchádzajúcich vlastníkov ako
osôb povinných vo vzťahu k právam osôb z vecného bremena oprávnených. Pre účely dobrovoľnej
dražby je zároveň znalec pri stanovení odhadnej ceny predmetu dražby povinný túto upraviť o hodnotu
vecného bremena, ktoré v dôsledku prechodu vlastníctva nezaniknú. A teda v danom prípade znalec
odhadnutú cenu zálohu zníži o odhadnú zápornú hodnotu vecných bremien. Napriek skutočnosti, že v

súčasnosti nie je známa hodnota vecného bremena stanovená znalcom, je možné tvrdiť, že hodnota
zálohu ponížená o hodnotu vecných bremien bude značne rozdielna ako hodnota zálohu nezaťaženého
vecným bremenom. Zabezpečený veriteľ však pri uzatvorení zmlúv o zriadení záložného práva za
účelomzabezpečeniasvojejpohľadávkyvychádzalzhodnotyzálohunezaťaženéhovecnýmbremenom,
nakoľko vtom čase uvedené vecné bremená na zálohu neviazli. Žalobca v podanej žalobe ďalej upriamil

pozornosť aj na časové hľadisko a to, že úpadca sa v stave predĺženia nachádzal už ku dňu 01.01.2014,
prípadne ešte v skoršom období a je potom evidentné, že už darovacia zmluva uzatvorená cca v
apríli 2014 týkajúca sa bezodplatného prevodu zálohu bola uzatvorená v čase existencie úpadku na
strane úpadcu. V následnom období sa finančná bilancia úpadcu výrazne nezmenila, úpadok naďalej
pretrvával a aj zmluva o zriadení vecného bremena bola uzatvorená v čase existencie úpadku na

strane úpadcu. Všetky tieto právne úkony boli vykonané osobami, ktoré boli s úpadcom spriaznené,
a to v zmysle § 9 ods. 1 písm. d) a ods. 2 ZKR. Zmluvu o úvere uzatvoril úpadca FamilyPharm
s.r.o. konajúci konateľom A. L. B. a spoločnosť TRANSMEDIC SLOVAKIA, s.r.o.. Súčasne s touto
zmluvou boli uzatvorené zmluvy o zriadení záložného práva medzi F. A. B. a L. C. B., ktorí sú rodičmikonateľa úpadcu A. L. B. a spoločnosťou TRANSMEDIC SLOVAKIA, s.r.o.. Záložcovia následne záloh
slúžiaci na zabezpečenie pohľadávok zo Zmluvy o úvere previedli na manželky svojich synov, teda
svoje nevesty – F. A. B. a A. A. B. – žalované v 1. a v 2. rade. Uvedený právny úkon je síce v

rozpore s dojednaním Zmluvy o zriadení záložného práva, pozíciu zabezpečeného veriteľa z hľadiska
úrovne a rozsahu zabezpečenia zásadne neovplyvňuje. Právny úkon, ktorý však už podstatne ovplyvnil
zabezpečenie pohľadávky zabezpečeného veriteľa úpadcu, je zriadenie vecného bremena k zálohu.
Nevesty pôvodných vlastníkov zálohu a súčasne záložcov záloh zaťažili vecnými bremenami opäť v
prospech spriaznených osôb. F. A. B. v prospech A. A. B. a naopak a obe nevesty voči spriaznenej

spoločnosti Pharm medic s.r.o., ktorá koná konateľom F. A. B.. Oba uvedené právne úkony sa vyznačujú
bezodplatnosťou, nakoľko v zmysle citovaného § 151h ods. 2 Občianskeho zákonníka všetky práva
a povinnosti záložcov zo Zmlúv o zriadení záložného práva prešli s účinnosťou prevodu zálohu na
nadobúdateľky zálohu žalované v 1. a 2. rade. Tieto porušili Zmluvu o zriadení záložného práva, avšak
zároveň porušili aj zákonnú povinnosť zdržať sa všetkého, čím došlo k znehodnoteniu zálohu. Žalobca
poukázal na ust. § 3 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka, pričom v posudzovanom prípade vecné

bremená boli zriadené na základe zmluvy o zriadení vecného bremena uzatvorenej dňa 18.12.2014,
teda v čase existencie úpadku na strane úpadcu. Vedomosť účastníkov Zmluvy o zriadení vecného
bremena o úpadku na strane úpadcu FamilyPharm s.r.o. je nespochybniteľná z hľadiska spriaznenosti
účastníkov zmluvy o zriadení vecného bremena s úpadcom, ako aj zo spriaznenosti navzájom medzi
sebou.Medzipôvodnýmizáložcamiaaktuálnymizáložcamiaoprávnenýmizvecnéhobremenasúblízke

rodinné vzťahy, resp. vzťahy spriaznenosti. Časová nadväznosť jednotlivých úkonov, koordinovaný
postup žalovaných a v neposlednom rade charakter zriadených vecných bremien predovšetkým mimo
časovýaspektjednoznačnenasvedčujúúmyslužalovanýchznemožniťnerušenývýkonzáložnéhopráva
a v súčasnom štádiu konkurzného konania nasvedčujú úmyslu úplne zmariť speňažovanie zálohu
tvoriaceho konkurznú podstatu. Po dobu trvania vecného bremena nemôže vlastník nehnuteľností,

ktorého vecné bremeno obmedzuje, prenechať do užívania tretej osobe na základe nájomnej zmluvy
(Rcz 19/2002). Skúmanie účelu výkonu subjektívneho práva cez optiku dobrých mravov je základnou
korekciou striktného práva. Zriadenie daného vecného práva je podľa neho v príkrom rozpore s dobrými
mravmi a hraničí až so zneužitím subjektívneho práva žalovaných v 1. a v 2. rade, jeho šikanóznym a
špekulatívnym výkonom. Naliehavosť právneho záujmu na určení neexistencie práva zodpovedajúceho

vecnému bremenu podľa neho vyplýva z postavenia žalobcu ako správcu konkurznej podstaty a z jeho
povinností vyplývajúcich mu zo ZKR, kedy má správca konať s odbornou starostlivosťou pri skúmaní
možnosti využitia všetkých dostupných právnych prostriedkov na ochranu a vymáhanie majetkových
práv podliehajúcich konkurzu a súčasne pri procese prípravy speňažovania majetku podliehajúceho
konkurzu a v tomto poukázal na rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 25CoKR/3/2013 zo

dňa 22.5.2013, v ktorom bolo vyslovené, že správca konkurznej podstaty, ktorý je povinný maximalizovať
konkurznú podstatu, musí zvážiť efektívne prostriedky na ochranu záujmov veriteľov a rozhodnúť
sa či podá žalobu. Žalobca súčasne žiadal nariadiť predbežné opatrenie, aby žalované nenakladali
s predmetnými nehnuteľnosťami.

3. Okresný súd Banská Bystrica uznesením č.k. 28Cbi/8/2016-184 zo dňa 19.5.2016 zamietol
návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia z dôvodu, že žalobca neosvedčil skutočnosti
odôvodňujúce vydanie predbežného opatrenia.

4. Žalovaná v 1. rade sa k žalobe vyjadrila tak, že ju žiadala ako nedôvodnú zamietnuť. Osvedčila, že

spoločnosť TRANSMEDIC SLOVAKIA, s.r.o. uzatvorila dňa 1.2.2012 spolu s F. A. B. a L. C. B. Zmluvu
o úvere č. 01/2012, doplnila, že uvedenú zmluvu pripravil žalobca ako advokát a poukázala na čl. II
bod 20 písm. a) zmluvy o úvere, na základe ktorého sa strany dohodli o poskytnutí úveru o vyhotovení
notárskej zápisnice, o uznaní dlhu a o ručení. V rovnaký deň bola spísaná notárska zápisnica o uznaní
dlhu, o vyhlásení, o ručiteľskom záväzku a o súhlase povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej

zápisnice. Žalovaná v 1. rade namietala, že zabezpečený veriteľ poskytol úpadcovi len časť úveru a to
v sume 1.239.737 eur a rozdiel v sume 335.263 eur neposkytol vôbec. Dňa 19.7.2013 zabezpečený
veriteľ doručil úpadcovi Odstúpenie od zmluvy o úvere č. 01/2012 zo dňa 1.2.2012, ktorým v rozpore
s dohodnutými podmienkami zmluvy odstúpil od Zmluvy o úvere č. 01/2012 v častiach úveru. Rovnako
namietala osobu správcu, ktorý dlhodobo poskytoval právne služby pre zabezpečeného veriteľa, pričom

žalobca nie v záujme všetkých veriteľov, ale v záujme zabezpečeného veriteľa pristúpil k podaniu žaloby,
ktorej cieľom je dosiahnuť určenie, že založené nehnuteľnosti nie sú zaťažené vecným bremenom
a že zmluva o zriadení vecného bremena je neplatná, pretože podľa žalobcu darovacia zmluva ako
právny úkon uzatvorená medzi F. A. B. a L. C. B. na jednej strane a žalovanými v 1. a 2. rade nadruhej strane je síce v rozpore s dojednaním zmluvy o zriadení záložného práva, pozíciu spoločnosti
TRANSMEDIC SLOVAKIA, s.r.o. z hľadiska úrovne a rozsahu zabezpečenia zásadne neovplyvňuje, ale
zmluva o zriadení vecného bremena k zálohu už zabezpečenie pohľadávky zabezpečeného veriteľa

ovplyvňuje podstatne. Postavenie zabezpečeného veriteľa sa nemení tiež preto, že poskytnutý úver bol
zabezpečený zálohom bez toho, aby bol záloh ako taký v čase zriadenia záložného práva ohodnotený
a preto sa tvrdenie žalobcu o znížení hodnoty zálohu, či jeho znehodnotení javí ako objektívne
nepodloženéatvrdeniežalobcu,žekonanímžalovanýchv1.a2.radebolaporušenázákonnápovinnosť
zdržaťsavšetkého,čímbydošlokznehodnoteniuzálohuakonepreukázané.Dodala,žežalobcadôvodí,

že k vzniku napadnutých právnych úkonov došlo v čase existencie úpadku úpadcu, avšak F. A. B. a L. C.
B. ako záložcovia, neboli vo svojej dispozícii s majetkom obmedzení. Pokiaľ žalobca tvrdí, že úpadca sa
nachádzal k 31.12.2014 resp. už ku dňu 1.1.2014 v stave predĺženia, tak bolo povinnosťou spoločnosti
TRANSMEDIC SLOVAKIA, s.r.o. zabezpečeného veriteľa, ktorý na základe zmluvy o vedení účtovníctva
viedol účtovníctvo pre úpadcu, aby na túto skutočnosť úpadcu upozornil, ale ani prípadná skutočnosť, že
úpadca sa nachádza v stave úpadku nemala a nemá vplyv na vznik a existenciu žalobou napadnutých

právnych úkonov.

5. Žalovaná v 2. rade sa k žalobe vyjadrila tak, že ju žiadala ako nedôvodnú zamietnuť. Osvedčila, že
spoločnosť TRANSMEDIC SLOVAKIA, s.r.o. uzatvorila dňa 1.2.2012 s F. A. B. a L. C. B. Zmluvu o úvere
č. 01/2012 a Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, rovnako aj Notársku zápisnicu č. N

80/2012, NZ 3654/2012, NCRIs 3768/2012, avšak namietala, že zabezpečený veriteľ poskytol úpadcovi
len časť úveru a to v sume 1.239.737 eur a rozdiel v sume 335.263 eur neposkytol vôbec, pričom
dňa 19.7.2013 zabezpečený veriteľ doručil úpadcovi Odstúpenie od zmluvy o úvere č. 01/2012 zo dňa
1.2.2012, ktorým v rozpore s dohodnutými podmienkami zmluvy odstúpil od Zmluvy o úvere č. 01/2012
v častiach úveru. Poukázala na to, že hoci F. A. B. a L. C. B. previedli záloh bez predchádzajúceho

písomného súhlasu záložného veriteľa na žalované v 1. a 2. rade a tie zriadili bez predchádzajúceho
písomného súhlasu záložného veriteľa k zálohu vecné bremeno, tak pre prípad porušenia týchto
povinností podľa článku VII písm. b) a c) zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 1.2.2012 nebola
dohodnutá žiadna sankcia, pričom podľa § 151h Občianskeho zákonníka v spojení s článkom IV bod 3
zmluvy „v prípade prevodu zálohu pôsobia účinky záložného práva aj voči nadobúdateľovi zálohu a teda

postavenie zabezpečeného veriteľa nemení. Poukázala tiež na to, že Okresný súd Zvolen uznesením
č.k. 17Er/129/2016-78 zo dňa 03.05.2016 zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Martina Píryho,
Exekútorský úrad Žilina, o udelenie poverenia zo dňa 21.03.2016 z dôvodu, že notárska zápisnica
bola vyhodnotená ako nespôsobilý exekučný titul. Súčasne namietala osobu správcu, ktorý dlhodobo
poskytoval právne služby pre zabezpečeného veriteľa, pričom žalobca nie v záujme všetkých veriteľov,

ale v záujme zabezpečeného veriteľa pristúpil k podaniu žaloby, ktorej cieľom je dosiahnuť určenie, že
založené nehnuteľnosti nie sú zaťažené vecným bremenom a že zmluva o zriadení vecného bremena
je neplatná, pretože podľa žalobcu darovacia zmluva ako právny úkon uzatvorená medzi F. A. B. a L. C.
B. na jednej strane a žalovanými v 1. a 2. rade na druhej strane je síce v rozpore s dojednaním zmluvy
o zriadení záložného práva, pozíciu spoločnosti TRANSMEDIC SLOVAKIA, s.r.o. z hľadiska úrovne

a rozsahu zabezpečenia zásadne neovplyvňuje, ale zmluva o zriadení vecného bremena k zálohu už
zabezpečenie pohľadávky zabezpečeného veriteľa ovplyvňuje podstatne. Postavenie zabezpečeného
veriteľa sa nemení tiež preto, že poskytnutý úver bol zabezpečený zálohom bez toho, aby bol záloh ako
taký v čase zriadenia záložného práva ohodnotený a preto sa tvrdenie žalobcu o znížení hodnoty zálohu,
či jeho znehodnotení javí ako objektívne nepodložené a tvrdenie žalobcu, že konaním žalovaných v 1.

a 2. rade bola porušená zákonná povinnosť zdržať sa všetkého, čím by došlo k znehodnoteniu zálohu
ako nepreukázané. Dodala, že žalobca dôvodí, že k vzniku napadnutých právnych úkonov došlo v čase
existencie úpadku úpadcu, avšak F. A. B. a L. C. B. ako záložcovia, neboli vo svojej dispozícii s majetkom
obmedzení. Pokiaľ žalobca tvrdí, že úpadca sa nachádzal k 31.12.2014 resp. už ku dňu 1.1.2014 v stave
predĺženia, tak bolo povinnosťou spoločnosti TRANSMEDIC SLOVAKIA, s.r.o. zabezpečeného veriteľa,

ktorý na základe zmluvy o vedení účtovníctva viedol účtovníctvo pre úpadcu, aby na túto skutočnosť
úpadcu upozornil, ale ani prípadná skutočnosť, že úpadca sa nachádza v stave úpadku nemala a nemá
vplyv na vznik a existenciu žalobou napadnutých právnych úkonov. Podľa nej žalobca nepreukázal
existenciu naliehavého právneho záujmu na určení neúčinnosti právnych úkonov – zmluvy o zriadení
vecného bremena, pričom len zo skutočnosti, že žalobca je správcom konkurznej podstaty a že mu zo

zákona vyplývajú určité povinnosti nemožno ešte naliehavý právny záujem vyvodzovať. Podľa ustálenej
judikatúry určovacia žaloba musí byť spôsobilá plniť preventívny charakter a predchádzať prípadnej
žalobe na plnenie. Ak účelom žaloby bolo určenie neplatnosti zmluvy o zriadení vecného bremena
resp. neexistencie práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu, tak vzhľadom na faktický stav je možnékonštatovať, že určovacia žaloba nerieši legitímne očakávanú situáciu žalobcu, pretože nie je objektívne
spôsobilá odstrániť spornosť tak, aby vylúčila možnosť prípadných ďalších súdnych sporov a to aj
s prihliadnutím na sporný zápis vykonaný na základe žiadosti žalovanej v 1. rade o vylúčenie veci

z konkurznej podstaty. Naliehavý právny záujem predpokladá „stav objektívnej právnej neistoty“ medzi
účastníkmi konania, pričom takýto stav zo strany žalobcu preukázaný nebol, keď ani zmluvu o úvere,
ani zmluvu o zriadení záložného práva, resp. darovaciu zmluvu žalobca nespochybňuje okrem zmluvy
o zriadení vecného bremena.

6. Žalovaná v 3. rade sa k žalobe vyjadrila tak, že ju žiadala ako nedôvodnú zamietnuť. Podľa nej
žalobca nepreukázal existenciu naliehavého právneho záujmu na určení neúčinnosti právnych úkonov
– zmluvy o zriadení vecného bremena, pričom len zo skutočnosti, že žalobca je správcom konkurznej
podstaty a že mu zo zákona vyplývajú určité povinnosti nemožno ešte naliehavý právny záujem
vyvodzovať. Podľa ustálenej judikatúry určovacia žaloba musí byť spôsobilá plniť preventívny charakter
a predchádzať prípadnej žalobe na plnenie. Ak účelom žaloby bolo určenie neplatnosti zmluvy o zriadení

vecného bremena resp. neexistencie práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu, tak vzhľadom na
faktický stav je možné konštatovať, že určovacia žaloba nerieši legitímne očakávanú situáciu žalobcu,
pretože nie je objektívne spôsobilá odstrániť spornosť tak, aby vylúčila možnosť prípadných ďalších
súdnych sporov a to aj s prihliadnutím na sporný zápis vykonaný na základe žiadosti žalovanej v 1. rade
o vylúčenie veci z konkurznej podstaty. Naliehavý právny záujem predpokladá „stav objektívnej právnej

neistoty“ medzi účastníkmi konania, pričom takýto stav zo strany žalobcu preukázaný nebol, keď ani
zmluvu o úvere, ani zmluvu o zriadení záložného práva, resp. darovaciu zmluvu žalobca nespochybňuje
okrem zmluvy o zriadení vecného bremena.

7. Žalobca sa k vyjadreniam žalovaných v 1.-3. rade vyjadril podaním zo dňa 13.10.2016 tak, že otázka

možnej zaujatosti žalobcu ako správcu konkurznej podstaty úpadcu spočívajúca v údajnom preferovaní
záujmov zabezpečeného veriteľa bola Okresným súdom Banská Bystrica vyriešená právoplatným
uznesením č.k. 3K/13/2014-376 zo dňa 18.1.2016, kde bolo určené, že správca konkurznej podstaty nie
je zaujatý a nie je vylúčený z vykonávania funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu. Poukázal na to,
že žalovaná v 1. rade žiadnym spôsobom nevysvetlila význam ňou tvrdenej údajnej zaujatosti správcu

na posudzovanie platnosti žalobou napadnutých právnych úkonov, pričom pohľadávka oddeleného
veriteľa TRANSMEDIC SLOVAKIA, s.r.o. zabezpečená záložným právom zriadeným k predmetným
nehnuteľnostiam bola zistená čo do právneho dôvodu a výšky predchádzajúcim správcom, ktorého
zaujatosť úpadca ani iná s ním spriaznená osoba nenamietala. Jediný majetok úpadcu použiteľný
na uspokojovanie pohľadávok veriteľov sú len predmetné zabezpečené nehnuteľnosti, iný majetok

úpadcu neexistuje. Nesúhlasil s tvrdením žalovaných, že zriadenie vecného bremena nemá vplyv
na speňažovanie nehnuteľností, keď v prípade, ak existuje osoba oprávnená draženú nehnuteľnosť
užívať aj po jej vydražení na základe zriadeného vecného bremena alebo nájomnej zmluvy, tak nebude
možné takúto nehnuteľnosť vydražiť vôbec alebo len za zlomok ceny, za ktorú by ju bolo možné
vydražiť v prípade, ak by nebola zaťažená vecným bremenom. Vydražiteľ by v prípade podania návrhu

na zrušenie vecného bremena musel žalovanej v 3. rade ako oprávnenému z vecného bremena
zaplatiť hodnotu vecného bremena, ktorá bola v zmluve o zriadení vecného bremena určená v sume
300.000 eur (nehnuteľnosti Krupina), resp. sumu vo výške 25.000 eur (nehnuteľnosti Zvolen). Vyslovil
úmysel žalovaných v 1. a 2. rade a pôvodných vlastníkov nehnuteľností sťažiť resp. úplne znemožniť
speňažovanie týchto nehnuteľností. Ďalej toto podanie žalobcu obsahuje argumentáciu týkajúcu sa

Zmluvy o nájme zo dňa 15.4.2014 uzatvorenej medzi žalovanými v 1. a 2. rade ako prenajímateľmi
na jednej strane a žalovanou v 3. rade ako nájomcom a súčasne rozšírenie petitu žaloby o určenie
neplatnosti nájomnej zmluvy. Tvrdenie žalovanej v 1. rade o tom, že pri posudzovaní platnosti žalobou
napadnutýchúkonovnemávýznam,žeúpadcabolvčaseuzavretiadarovacejzmluvyanáslednezmluvy
o zriadená vecného bremena a nájomnej zmluvy v predĺžení, považuje žalobca za účelové. Podľa

neho hrozba vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu a z nej vyplývajúca hrozba predaja nehnuteľností
bola dôvodom uzavretia zmluvy o zriadení vecného bremena a nájomnej zmluvy v takom znení,
ktoré žalovanej v 3. rade bez ohľadu na konkurz úpadcu garantuje právo užívať nehnuteľnosť v I.
po dobu 40 rokov (doba trvania vecného bremena) alebo alternatívne voči vlastníkovi nehnuteľností
garantuje nárok na zaplatenie sumy 375 000 eur (300.000 eur odplata za zrušenie vecného bremena,

50.000 eur odplata za údajné investície vykonané do nehnuteľností, 25.000 eur zmluvná pokuta
za ukončenie platnosti nájomnej zmluvy). Nesúhlasil s tvrdením žalovaných, že uzavretím zmlúv
o zriadení vecného bremena a na ňu nadväzujúcej nájomnej zmluvy medzi spriaznenými osobami
nedošlo k zhoršeniu právneho postavenia zabezpečeného veriteľa resp. k zhoršeniu vymožiteľnostijeho pohľadávky v konkurznom konaní. Ale naopak, uzavretím žalobou napadnutých právnych úkonov
sa nehnuteľnosti stali nespeňažiteľnými, resp. speňažiteľnými spôsobom, ktorý nezabezpečí finančné
prostriedky spoločnosti TRANSMEDIC SLOVAKIA, s.r.o. ako veriteľovi, ale osobám spriazneným

s úpadcom. Namietal tvrdenie, že F. A. B. a L. C. B. ako darcovia neboli v čase uzavretia darovacej
zmluvy v predĺžení, pretože na základe ručiteľského vyhlásenia v čase uzavretia darovacej zmluvy
ručili za celý záväzok spoločnosti úpadcu evidovaný voči spoločnosti TRANSMEDIC SLOVAKIA, s.r.o.,
ktorý v čase vyhlásenia konkurzu na túto spoločnosť predstavoval sumu presahujúcu 1.150.000 eur
s príslušenstvom. Za rozhodujúce považoval preto vedomosť darcov F. A. B. a L. C. B. o predĺžení

úpadcu a nie aj predĺženie samotných darcov. Odôvodnenie naliehavého právneho záujmu uvedené
v žalobe považoval za dostačujúce, pričom doplnil, že naliehavý právny záujem žalobcu ako správcu je
daný aj jeho zákonnou povinnosťou postupovať tak, aby bol výťažok zo speňaženia majetku zapísaného
do konkurznej podstaty úpadcu čo možno najvyšší a zákonným nárokom zabezpečeného veriteľa je,
aby správca postupoval pri výkone spôsobom, ktorý bude garanciou najvyššieho možného uspokojenia
jeho pohľadávky. Žalobca teda podaním zo dňa 13.10.2016 rozšíril petit žaloby a domáhal sa určenia,

že aj Zmluva o nájme zo dňa 15.04.2014 uzavretá medzi žalovanou v 1. rade a žalovanou v 2. rade
ako prenajímateľmi na strane jednej a žalovaným v 3. rade ako nájomcom na strane druhej je neplatná
a to na základe dojednaní, ktoré podľa tvrdení žalobcu výrazne a neštandardne favorizujú nájomcu –
žalovaného v 3. rade.

8. Okresný súd Banská Bystrica uznesením č.k. 28Cbi 8/2016-328 zo dňa 4.10.2019 prerušil konanie
do právoplatného skončenia konania vedeného na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp.zn.
23S/64/2019, pričom uznesenie o prerušení konania bolo zrušené uznesením Krajského súdu v Banskej
Bystrici č.k. 25CoKR/2/2020-364 zo dňa 21.5.2020.

9. Žalované v 1. a 3. rade sa podaním doručeným súdu dňa 24.1.2022 vyjadrili k vyjadreniu žalobcu tak,
že opätovne osvedčili vznik zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 01.02.2012,
vznik zmluvy o úvere č. 01/2012 zo dňa 01.02.2012, vznik zmluvy o zriadení vecného bremena zo
dňa 18.12.2014, vznik notárskej zápisnice o uznaní dlhu, o vyhlásení, o ručiteľskom záväzku a súhlasu
povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice zo dňa 01.02.2012. Opätovne namietali, že

zabezpečený veriteľ poskytol úpadcovi len časť úveru, a to v sume 1.239.737 eur, pričom rozdiel v
sume 335.263 eur neposkytol vôbec a až dňa 19.07.2013 zabezpečený veriteľ doručil úpadcovi list
označený ako „Odstúpenie od zmluvy o úvere č. 01/2012 zo dňa 01.02.2012 v časti jednotlivých
súm. Opätovne uvádzali, že Okresný súd Zvolen uznesením č.k. 17Er/129/2016-78 zo dňa 03.05.2016
zamietolžiadosťsúdnehoexekútoraJUDr.MartinaPíryho,ExekútorskýúradŽilina,oudeleniepoverenia

zo dňa 21.03.2016 z dôvodu, že notárska zápisnica bola vyhodnotená ako nespôsobilý exekučný titul.
Rovnako ďalej bola namietaná osoba žalobcu ako správcu a tiež skutočnosť, že samotnú zmluvu
o úvere vypracoval žalobca ako právny zástupca veriteľa spoločnosti TRANSMEDIC Slovakia s.r.o.
a ďalej preferovanie zabezpečeného veriteľa TRANSMEDIC Slovakia s.r.o. správcom. Opäť dali do
pozornosti skutočnosť, že záložcovia F. A. B. a PahrmDr. C. B. previedli záloh bez predchádzajúceho

písomného súhlasu záložného veriteľa na žalované v 1. a 2. rade a tieto zriadili bez predchádzajúceho
písomného súhlasu záložného veriteľa k zálohu vecné bremeno, avšak pre prípad porušenia týchto
povinností podľa článku VII písm. b) a c) Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 01.02.2012
nebola dohodnutá žiadna sankcia, pričom podľa§ 151h Občianskeho zákonníka v spojení s článkom
IV bod 3 cit. zmluvy „v prípade prevodu zálohu pôsobia účinky záložného práva aj voči nadobúdateľovi

zálohu“, a teda sa postavenie zabezpečeného veriteľa nemení. Postavenie zabezpečeného veriteľa
sa nemení tiež preto, že poskytnutý úver bol zabezpečený zálohom bez toho, aby bol záloh ako taký
v čase zriadenia záložného práva ohodnotený a preto sa tvrdenie žalobcu o znížení hodnoty zálohu,
či jeho znehodnotení javí ako objektívne nepodložené a tvrdenie žalobcu, že konaním žalovaných
v 1. a 2. rade bola porušená zákonná povinnosť zdržať sa všetkého, čím by došlo k znehodnoteniu

zálohu ako nepreukázané. Poukázal na to, že ust. § 137 CSP obsahuje demonštratívny výpočet
druhov žalôb, pričom oproti predchádzajúcej právnej úprave obsiahnutej v ust. § 80 OSP došlo k ich
výraznej modifikácii. Od 01.07.2016 tak možno žalobou požadovať, aby sa rozhodlo najmä o: 1/ splnení
povinnosti (žaloby na plnenie), 2/ o nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob
usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu (vyporiadanie BSM, vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva, neoprávnená stavba a iné), 3/ o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je
na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z
osobitného predpisu (klasická určovacia žaloba), alebo 4/ o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva
z osobitného predpisu (žaloba o určení inej právnej skutočnosti, napríklad vyplývajúcej zo Zákonníkapráce, zákona o dobrovoľných dražbách a iných). Význam ust. § 137 CSP pritom nie je len popisný, ale
predovšetkým normatívny - vymedzuje podmienky prípustnosti pre niektoré druhy žalôb. Vychádzajúc
zo žalobcom uplatneného žalobného návrhu je zrejmé, že tento sa domáha určenia právnej skutočnosti

(neplatnosti zmluvy o zriadení vecného bremena, resp. zmluvy o nájme zo dňa 15.04.2016), ktorá však,
ako ďalej vyžaduje § 137 písm. d) CSP, nevyplýva z osobitného predpisu, keď žiadny hmotnoprávny
predpis nedáva možnosť sa žalobou domáhať určenia neplatnosti zmluvy o zriadení vecného bremena,
resp. zmluvy o nájme. Nakoľko v zmysle platnej právnej úpravy obsiahnutej v CSP je takýto žalobný
návrh už neprípustný, je potrebné ho považovať za vadný, a teda mu súd nemôže vyhovieť. Keďže

v danom prípade ide o vadu, ktorá spočíva v hmotnoprávnej kvalifikácii, je odstraňovanie tejto vady
mimo rozsahu poučovacej povinnosti súdu, ktorý môže odstraňovať vady petitu spočívajúce len v jeho
nezrozumiteľnosti,nejasnostičineurčitosti,čožalobcomuplatnenýžalobnýnávrhnevykazuje.Opätovne
trval na neexistencii naliehavého právneho záujmu na určení neúčinnosti právnych úkonov – zmluvy
o zriadení vecného bremena. Podľa ustálenej judikatúry všeobecných súdov, určovacia žaloba musí byť
spôsobilá plniť preventívny charakter a predchádzať prípadnej žalobe na plnenie.

10. Žalobca navrhol výsluch svedkov F. I. a F. L. P. a to za účelom preukázania skutočnosti, že žalované
v 1. a 2. rade mali v čase zriadenia dotknutých vecných bremien a v čase uzavretia spornej nájomnej
zmluvy so žalovaným v 3. rade podrobné vedomosti o podnikateľských aktivitách úpadcu a o tom, že
úpadca dlhodobo nebol schopný, resp. ochotný plniť svoje záväzky voči svojim veriteľom.

11. Právny zástupca žalovaných v 1. a 3. rade navrhol výsluch svedkov F. A. B. a L. C. B..

12. Okresný súd Banská Bystrica uznesením č.k. 28Cbi/8/2016-613 zo dňa 01.04.2022 nepripustil
zmenu žaloby tak, že „Zmluva o nájme zo dňa 15.04.2014 uzavretá medzi žalovanou v 1. rade

a žalovanou v 2. rade ako prenajímateľmi na strane jednej a žalovaným v 3. rade ako nájomcom na
strane druhej, predmetom ktorej je nájom nehnuteľností v čase vydania rozhodnutia zapísaných na LV
č. XXXX, ktorý je Okresným úradom Krupina, katastrálnym odborom vedený pre okres Krupina, obec
I., katastrálne územie I., je neplatná. Neplatná zmluva o nájme zo dňa 15.04.2014 je v časti „B3“ LV
č. XXXX, k.ú. I. označená ako Zmluva o nájme zo dňa 7.11.2014“ z dôvodu, že skutkový a právny

nárok na určenie neplatnosti zmluvy o nájme nepredstavuje totožný nárok, ktorý bol uplatnený podanou
žalobou a nevychádza ani z rovnakých skutkových okolností, len na ne nadväzuje, pričom neobsahuje
ani žiadne vysvetlenie, aké dôvody zakladajú neplatnosť spornej nájomnej zmluvy, keď žalobca uviedol,
že tieto skutočnosti uvádza na dokreslenie celej schémy konania žalovaných a záložcov, a vzhľadom na
skutočnosť, že žalobca ku dňu vydania tohto rozhodnutia súdu nepredložil súdu spornú Zmluvu o nájme

zodňa15.04.2014,ktorejneplatnostisamienildomáhaťzmenenoužalobouatedavýsledkydoterajšieho
konaniaajspoukazomnaprincíphospodárnostikonanianemohlibyťpodkladomnakonanieozmenenej
žalobe, preto súd na pojednávaní konanom dňa 01.04.2022, ktoré nasledovalo bezprostredne po tom,
ako bola zmena žaloby uplatnená podaním mimo pojednávania (§ 142 ods. 1 CSP) nepripustil zmenu
žaloby.

13. Žalobca sa na pojednávaní dňa 01.04.2022 vyjadril tak, že s predbežným právnym posúdením veci
zo strany súdu sa stotožňuje, zdôraznil, že platnosť predmetnej zmluvy o zriadení vecného bremena
spochybňoval nielen s poukazom na § 3 Občianskeho zákonníka, ale aj s poukazom na § 151i
Občianskeho zákonníka, ktorý hovorí o tom, že záložca nemôže nakladať so zálohom spôsobom, ktorý

by akýmkoľvek spôsobom znižoval jeho hodnotu (pre účely jeho speňaženia pri výkone záložného
práva). Rovnako poukázal na to, že v jednotlivých zmluvách o zriadení záložného práva bol dohodnutý
záväzokjednotlivýchzáložcovnezaťažovaťnehnuteľnostitvoriacejednotlivézálohyvecnýmibremenami
alebo nájomnými zmluvami bez predchádzajúceho písomného súhlasu záložného veriteľa. Dôvody
neplatnosti zmluvy o zriadení vecného bremena namietal tri: 1. rozpor s dobrými mravmi, 2. rozpor s ust.

§ 151i Občianskeho zákonníka a 3. rozpor so samotnou zmluvou o zriadení záložného práva. Trval na
tom, že žalované v 1. a 2. rade mali vedomosť o existencii záväzku spoločnosti FamilyPharm s.r.o.,
t.j. úpadcu voči spoločnosti TRANSMEDIC SLOVAKIA, s.r.o., nakoľko ich manželia osobne ručili za
tento záväzok a ony ako manželky dali svojím manželom súhlas s prevzatím tohto ručiteľského záväzku
písomne s úradne uverenými podpismi.

14. Právny zástupca žalovaných v 1. a 3. rade sa na pojednávaní dňa 01.04.2022 vyjadril tak, že
súd si osvojil tvrdenie žalobcu, podľa ktorého žalované v 1.-3. rade mali v čase uzatvorenia zmluvy
o zriadení vecného bremena úmysel znemožniť výkon záložného práva záložným veriteľom, s čímnesúhlasí. Úpadca v roku 2014 vykonával riadne podnikateľskú činnosť, z ktorej nevyplývalo, že by
vznikali pri jeho podnikaní zásadné problémy, alebo že by bol predlžený tak, ako je to tvrdené zo
strany žalobcu. V čase, keď sa zmluvy o zriadení vecného bremena uzatvárali, tak ekonomická situácia

spoločnosti FamilyPharm s.r.o. nevykazovala znaky, na základe ktorých by bolo možné konštatovať, že
sa jedná o nejakým spôsobom sťaženie uplatnenia výkonu záložného práva záložného veriteľa. Pokiaľ
sa konštatovalo, že zníženie hodnoty zálohu súd považuje za notorietu, tak zotrváva na stanovisku, že
záloh nikdy ani v čase tvorenia zmluvy o úvere, ani zmlúv o zriadení záložných práv nebol ocenený.
Nebolo jasné, aká je hodnota zálohov a aj s prihliadnutím na zmeny cien nehnuteľností, keď došlo k ich

zvýšeniu, nesúhlasí s tým, že by došlo k zníženiu hodnoty zálohu a že by v súčasnosti nepostačoval
na úhradu záväzkov zo zmluvy o úvere. V čase, keď sa zmluvy o zriadení vecného bremena a aj
nájomná zmluva uzatvárali, tak všetky zúčastnené strany vrátane žalovaných v 1.-3. rade konali
v súlade so zákonom právne prijateľným spôsobom, a preto konštatovanie, že takéto konanie nie je
v súlade s dobrými mravmi, považuje za nepreukázané. Navrhol vypočuť svedkov F. B. a L. B. k tým
skutočnostiam, že sa jedná o záložcov predmetných nehnuteľností, ktorí boli prítomní pri uzatváraní

nielen zmluvy o úvere, ale aj záložných zmlúv a takisto v podstate aj zmlúv o zriadení vecného bremena,
čiže vedia sa vyjadriť k okolnostiam, za ktorých boli tieto zmluvy uzatvárané a považuje ich vyjadrenie
vtomtosmerezazásadnéprerozhodnutiesúdu.Zopakovalneexistenciunaliehavéhoprávnehozáujmu,
pretože naliehavý právny záujem predpokladá, aby v zmysle judikatúry existoval nejaký stav objektívnej
právnej neistoty medzi účastníkmi, avšak tu stav objektívnej právnej neistoty neexistuje, čo sa týka

zmluvy o úvere, ani zmluvy o zriadení záložných práv, resp. darovacej zmluvy, ale spochybňovaná je
a len výlučne zmluva o zriadení vecného bremena.

15. Svedkyňa L. C. B., nar. XX.XX.XXXX, vo vzťahu svokra žalovaných v 1. a 2. rade, pri výsluchu
uviedla, že k uzavretiu darovacích zmlúv došlo dňa 03.04.2014 a k uzatvoreniu zmlúv o zriadení

vecného bremena dňa 19.12.2014, teda ďaleko pred vyhlásením konkurzu, o ktorom nevedeli, pričom
v uzatvorení zmlúv im nič nebránilo, tieto uzatvárali ako slobodní občania z dôvodu rovnosti účastníkov.
Ani žalované pri uzatváraní zmlúv o vecnom bremene neboli ničím obmedzené, ostatné považovala
len za špekulácie žalobcu, ktorý nebol účastníkom žiadneho z týchto právnych úkonov. Poukázala na
skutočnosť, že spoločnosť FamilyPharm s.r.o. si riadne plnila záväzky z úverovej zmluvy a to až do

času, kedy bol nezákonne vyhlásený konkurz na majetok úpadcu. Dňa 01.02.2012 uzavrela spoločnosť
FamilyPharm s.r.o. zmluvy o úvere a notársku zápisnicu, v ktorej došlo k uznaniu dlhu a k ručiteľským
záväzkom. Následne došlo ku kontrole účtovníctva, či je úver návratný a po založení nehnuteľností za
účasti pána Q. R., žalobcu a iných osôb, im bolo bezprostredne potom oznámené, že sú bezdomovcami,
bol im odporučený krach a ich blízke osoby mali byť konateľmi v nových firmách, ktorých účel bol neistý.

Ostatné spoločnosti mali byť prepísané na bezdomovcov. Žalobca im uviedol, že spoločnosti Medard sa
nemá nič vyplácať a že sa to má spraviť tak, že Q. R. o tom nič nevie. Peňažné záväzky a prostriedky
z úveru neboli použité na záväzky tak, ako to bolo mienené pri uzavretí úverovej zmluvy a z ich účtov
sa začali svojvoľne zrážať finančné prostriedky a na základe tejto skutočnosti duplicitne uhrádzali niečo,
čo už malo byť zaplatené. Následne žalobca voči nim viedol viacero konaní, na Okresnom súde Zvolen

ich bolo takmer 25, ktoré neboli ukončené. Úverová zmluva, ktorú skoncipoval žalobca, bola vyrobená
na objednávku. Na základe uvedeného sa potom ako svokrovci rozhodli, aby deti pokračovali v ich práci
a tak sa rozhodli previesť za týmto účelom na nich nehnuteľnosti. Jednalo sa o lekárenskú činnosť. Títo
sa na základe rovnosti vlastníkov dohodli na zriadení záložného práva za účelom pokračovania v tejto
činnosti. Na otázku žalobcu, prečo predmetné byty nedarovali svojim synom odpovedala, že uznali za

vhodné, že lepšie to bude darovať nevestám. V čase darovania nehnuteľností na manžela svedkyne
a jej synov konkurz vypísaný nebol. V roku 2018 bol vyhlásený osobný bankrot na svedkyňu, jej manžela
a ich synov.

16. Žalobca sa vyjadril k výsluchu svedkyne L. C. B. tak, že vo vzťahu k tvrdeniam svedkyne o tom, že

v roku 2014 ani ona a ani žalované v 1. a 2. rade nemali vedomosť o tom, že spoločnosť FamilyPharm
s.r.o. by mohla skončiť v úpadku, poukázal na listinný dôkaz, ktorý predložil do spisu spolu so žalobou,
a to 3. správa súdu o vykonaných úkonoch predbežného správcu v súvislosti s návrhom na vyhlásenie
konkurzu, ktorú vypracoval predbežný správca Ing. Jaroslav Ďaďo, súdu doručená dňa 12.03.2015,
v závere ktorej sa uvádza: „najneskôr v marci 2014 evidovala spoločnosť v knihe faktúr - záväzky

obchodného styku záväzky voči viac ako dvom veriteľom, bola insolventná a vzhľadom na ďalšie
vyhliadky nemohol s odbornou starostlivosťou konajúci štatutárny orgán predpokladať zmenu tohto
stavu, preto konštatujem, že štatutárny orgán mal v zmysle ZKR zákonnú povinnosť podať návrh na
vyhlásenie konkurzu ešte v prvom polroku roku 2014, ktorú si nesplnil“. Tento dôkaz podľa neho vyvraciatvrdenia svedkyne o tom, že v čase podpisu darovacej zmluvy, ktorou boli tieto nehnuteľnosti darované
žalovaným v 1. a 2. rade a následne v čase podpisu zmluvy o zriadení vecného bremena osoby, ktoré
sú účastníkom týchto zmluvných vzťahov, nemali vedomosť o úpadku spoločnosti FamilyPharm s.r.o.

a nemali vedomosť o tom, že tieto nehnuteľnosti budú speňažované v rámci konkurzu, ktorý bude
vyhlásený na spoločnosť FamilyPharm s.r.o., tento dôkaz len potvrdzuje to, že konanie žalovaných v 1.
a 2. rade bolo vyslovene účelové s cieľom znemožniť speňaženie týchto nehnuteľností.

17. Právny zástupca žalovaných v 1. a 3. rade rovnako poukázal na listinný dôkaz predložený žalobcom,

a to konkrétne 3. správu súdu o vykonaných úkonoch predbežného správcu doručenú súdu dňa
12.03.2015, z ktorej sa citoval posledný odstavec zo strany žalobcu, avšak poukazuje na druhý
odstavec druhej strany, kde predbežný správca konštatuje, že z vyššie uvedeného je zrejmé, že väčšina
pohľadávok je voči osobám spriazneným s dlžníkom, resp. voči navrhovateľovi konkurzu, keďže im
doklady napriek žiadosti poskytnuté neboli, z doručeného zoznamu nie je možné určiť právne dôvody
vzniku a ani teda, či niektoré nároky už nie sú premlčané, ak by niektoré premlčané boli, celková suma

by nepresiahla 1.000 eur, čiže tento záver, ktorým vyslovil predbežný správca, považuje za predčasný
a nepodložený skutočným stavom účtovníctva a stavom záväzkov spoločnosti FamilyPharm s.r.o.,
konkrétne teda k marcu 2014, resp. k prvému polroku 2014.

18. Svedkyňa L. C. B. sa vo svojej písomnej výpovedi doručenej súdu dňa 25.4.2022 chcela vyjadriť

k okolnostiam, ktoré predchádzali uzatvoreniu zmlúv o zriadení vecného bremena a ktoré viedli k podľa
nej účelovému podaniu návrhu na vyhlásenie konkurzu na spoločnosť FamilyPharm s.r.o. zo strany
spoločnosti Transmedic s.r.o. Uviedla, že darovacie zmluvy zo dňa 3.4.2014 a zmluvy o zriadení vecných
bremien zo dňa 19.12.2014 boli uzavreté dávno pred vyhlásením konkurzu (7.4.2015), o ktorom netušila.
Darovacie zmluvy boli zriadené na základe slobodnej vôle a dohody medzi ňou a jej manželom na jednej

strane a ich nevestami na druhej strane ako dar. Žalované v 1. a 2. rade sa medzi sebou dohodli na
zriadení vecných bremien z dôvodu rovnosti vlastníkov a nakladania s predmetnými nehnuteľnosťami,
kedy neboli ničím obmedzované v nakladaní s ich majetkom. Samotné nehnuteľnosti nepatria, ani
nepatrili spoločnosti FamilyPharm s.r.o, iba boli založené v prospech úverovej zmluvy, ktorá zo strany
Transmedic s.r.o. nebola dodržaná a spoločnosť FamilyPharm s.r.o si svoje záväzky z úverovej zmluvy

plnila až do doby kedy bol vyhlásený konkurz. Následne sa vyjadrovala k okolnostiam uzatvorenia
zmluvy o úvere č. 01/2012 medzi spoločnosťou FamilyPharm s.r.o a spoločnosťou Transmedic s.r.o. a
notárskej zápisnice na uznanie dlhu a ručiteľskom záväzku. K uzatvoreniu zmluvy o úvere predchádzala
kontrola účtovníctva zo strany spoločnosti Transmedic s.r.o., či je úver návratný, pričom niekoľko dní
po podpísaní zmluvy a založení nehnuteľností boli konateľom spoločnosti Transmedic s.r.o. MUDr.

Find'om predvolaní do priestorov uvedenej spoločnosti, kde im bolo oznámené, že daným dňom sa stali
bezdomovcami. Hoci v danom období úver splácali, začala spoločnosť Transmedic s.r.o. podávať voči
nim podľa nej vykonštruované žaloby a na Okresnom súde Zvolen ich bolo vedených vyše 25, z ktorých
žiadna nebola ukončená. Opätovne namietala osobu žalobcu ako správcu konkurznej podstaty úpadcu.
Zavkladovaný majetok mal byť čo najrýchlejšie speňažený, no ani týmto spôsobom sa spoločnosti

Transmedic s.r.o. nepodarilo ich zlikvidovať, a následne im uzatvorili prevádzku lekárne Eukalyptus,
čím zabránili pokračovať v obchodnej činnosti a vykonať fakturáciu realizovaných lekárskych predpisov
voči zdravotným poisťovniam a predaj liečiv a zdravotného materiálu a tiež aj športového oblečenia v
predajni a cez e-shop. Ďalej uvádzala, že z ich strany dlh neexistoval, pričom ich okradli o 30.000 eur a
z priestorov lekárne odcudzili tovar v hodnote cca 70.000 eur, čo je spísané na Okresnom súde Zvolen a

na polícii. Tvrdila, že sa jednalo o pripravený stupňujúci sa ekonomický nátlak na ich spoločnosti, ktorý
smeroval k ich likvidácii a organizovanému vytvoreniu situácie vedúcej k úpadku. Nehnuteľnosti boli
založené na zabezpečenie úveru vo výške 1.575.000 eur a ich hodnota už vtedy vysoko prekračovala
hodnotu úveru. Opätovne uvádzala, že žiadaný úver vo výške 335.263 eur nebol vyplatený celý a
spoločnosť lyPharm s.r.o. už na úver splatila sumu cca 200.000 eur.

19. Svedok F. L. P., pri výsluchu uviedol, že so žalovanou v 2. rade spolupracoval, keďže on robil
účtovníctvo pre spoločnosť FamilyPharm odvtedy ako s nimi urobila zmluvu spoločnosť TRANSMEDIC
SLOVAKIA, s.r.o. dovtedy kým išli do konkurzu. Žalovaná v 2. rade mu pripravovala podklady, ona
s ním komunikovala za spoločnosť FamilyPharm ohľadom účtovníctva a ju oboznamoval s výsledkami

pri vyhotovovaní účtovníctva a v súvislosti s účtovnou závierkou, ona mala prístup ku kompletnému
účtovníctvu spoločnosti, všetky doklady zostávali v lekárni, svedok chodil robiť ku nim do lekárne
a doklady tam spracovával a nechával. Podľa jeho znalostí toto účtovníctvo nebolo vedené korektne,
pretože bol umelo navýšený stav skladu, aby spoločnosť vykazovala zisk. Keď svedok nastúpil do prácepre úpadcu, tak sa následne vykonávali inventúry, svedok to vyžadoval, inventúra sa musí robiť raz
ročne. Svedok žiadal, aby sa sklad dával do poriadku, aby sa urobili inventúry. To, že spoločnosť je
vúpadkuzistilažpritom,keďspoločnosťskutočneišladoúpadku,dovtedyvspoločnostiboliobraty,javilo

sa, že peniaze tam tečú, mali záväzky ale snažili sa ich vykrývať, vyrovnávať nejakým spôsobom. Na
otázku, aká bola štruktúra aktív spoločnosti FamilyPharm, svedok nevedel odpovedať, ale v spoločnosti
figurovali aj pohľadávky voči spriazneným osobám s.r.o.-čkam.

20.Žalobca,netrvalnavýsluchusvedkaF.I.,keďžesvedokp.P.,ktorýpriamokomunikovalsožalovanou

v 2. rade, nepriniesol nejaké novoty v tomto konaní a nie je potom predpoklad, že tak učiní aj p.
I.. Rovnaké presvedčenie vyjadril aj vo vzťahu k zo strany žalovaných v 1. a 3. rade navrhnutom
svedkovi p. B., keďže tento svedok nebol priamo pri uzatváraní zmlúv o zriadení vecného bremena,
bol len pri uzatváraní darovacích zmlúv, a preto sa nebude podľa jeho presvedčenia vedieť vyjadriť
k okolnostiam uzatvárania týchto zmlúv, a preto jeho výpoveď nemá zásadnú relevanciu pre posúdenie
daného prípadu.

21. Okresný súd Banská Bystrica uznesením č.k. 28Cbi/8/2016-712 zo dňa 19.8.2022, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 9.9.2022, zamietol návrh žalovaných v 1. a 2. rade na nariadenie neodkladného
opatrenia.

22. Žalobca sa k Odbornému vyjadreniu znalca č. 063/2023 vyjadril tak, že z obsahu Odborného
vyjadrenia je zrejmé, že Zmluva o zriadení vecného bremena zo dňa 18.12.2014 je v zmysle § 39
Občianskeho zákonníka absolútne neplatným právnym úkonom z dôvodu jej rozporu s kogentným
ustanovením § 151i ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z odborného vyjadrenia vyplýva, že hodnota
nehnuteľností zaťažených záložným právom zabezpečujúcim pohľadávku záložného veriteľa ku dňu

vzniku záložného práva, t.j. ku dňu 6.2.2012 predstavovala sumu 376.000 eur. Hodnota nehnuteľností
zaťažených záložným právom zabezpečujúcim pohľadávku záložného veriteľa ku dňu vyhotovenia
Odborného vyjadrenia predstavuje sumu 768.000 eur a hodnota práv a závad zaťažujúcich tieto
nehnuteľnosti zriadených na základe zmluvy predstavuje ku dňu vyhotovenia odborného posúdenia
sumu 499.000 eur. Hodnota nehnuteľností zaťažených záložným právom zabezpečujúcim pohľadávku

záložného veriteľa ku dňu vyhotovenia Odborného vyjadrenia so zohľadnením hodnoty závad
zriadených na základe zmluvy predstavuje sumu 269.000 eur. V dôsledku zriadenia sporných
vecných bremien došlo k poklesu hodnoty zaťažených nehnuteľností zo sumy 376.000 eur (hodnota
nehnuteľností aktuálna ku dňu zriadenia záložného práva) na sumu vo výške 269.000 eur, t.j.
o sumu vo výške 107.000 eur. Samotné zníženie hodnoty nehnuteľností tvoriacich záloh z dôvodu

zriadenia sporných vecných bremien o sumu 107.000 eur zakladá dôvody absolútnej neplatnosti
zmluvy a neexistencie sporných vecných bremien. Žalobca opakovane uvádza, že právna úvaha súdu
osvojená z prednesu právneho zástupcu žalovaných o tom, že pri posudzovaní absolútnej neplatnosti
zmluvy pre jej rozpor s § 151i ods. 1 OZ je potrebné porovnávať hodnotu nehnuteľností platnú v deň
zriadenia záložného práva s hodnotou nehnuteľností zníženou o hodnotu vecných bremien ku dňu

rozhodovania o neexistencii vecných bremien za nesprávnu, popierajúcu logický účel záložného práva
k nehnuteľnostiam ako zabezpečovacieho právneho inštitútu. Hodnota vecných bremien znížila hodnotu
zaťažených nehnuteľností o 65 % ich hodnoty. Ak by súd rozhodol v prvom roku trvania sporu, otázka
nárastu hodnoty nehnuteľností tvoriacich záloh v dôsledku globálneho rastu cien nehnuteľností by
vôbec nebola aktuálna a súd by sa s ňou nemusel zaoberať. Podľa neho súd v predbežnom právnom

posúdení nesprávne vykladal ustanovenie § 151i ods. 1 OZ, toto zákonné ustanovenie nedovolené
zníženie hodnoty zálohu konaním záložcu neviaže na hodnotu zálohu aktuálnu v deň vzniku záložného
práva, zníženie hodnoty zálohu je podľa názoru žalobcu potrebné posudzovať vždy s prihliadnutím na
hodnotuzálohuahodnotuvecnéhobremenazaťažujúcehozáloh,ktorésúaktuálnekudňurozhodovania
o žalobe o neexistencii vecných bremien prípadne na ich hodnoty aktuálne ku dňu zriadenia sporných

vecných bremien. Z obsahu Odborného posúdenia vyplýva, že ku dňu jeho vyhotovenia bola hodnota
nehnuteľností tvoriacich záloh z dôvodu zriadenia sporných vecných bremien znížená o sumu 499.000
eur, čo považuje za významné z hľadiska tvrdenej absolútnej neplatnosti Zmluvy z dôvodu jej rozporu
s dobrými mravmi.

23. Žalobca sa na pojednávaní konanom dňa 27.03.2024 vyjadril tak, že vzťahy strán sporu sú
v zásadnej miere determinované ustanoveniami zákona o konkurze a reštrukturalizácii, kde zákon do
istej miery nabúrava rovnováhu práv veriteľa a dlžníka, kde pri speňažovaní majetku patriaceho do
konkurznej podstaty sú preferované záujmy veriteľov tak, že majú byť vykonané všetky úkony a má saprihliadať na to, aby speňažením majetku patriaceho do konkurznej podstaty došlo k čo najvyššiemu
uspokojeniu pohľadávok veriteľov. V tomto prípade je pred posudzovaním prípadnej platnosti zmluvy
o zriadení vecného bremena, pre prípadný rozpor s dobrými mravmi a pre prípadný rozpor s § 39 OZ

dôležitá tá skutočnosť, že strany zmluvy o zriadení vecného bremena si v čase jej uzatvárania boli
vedomé toho, že spoločnosť FamilyPharm s.r.o., ktorej záväzky boli zabezpečené záložným právom
zriadeným k nehnuteľnostiam, vo veľmi krátkom čase spadne do konkurzu a tento majetok tretích osôb
budespeňažovanývrámcikonkurznéhokonania.Cieľomzriadeniavecnéhobremenažalovanýmiv1.-3.
rade bolo, aby speňaženie predmetných nehnuteľností správcom v rámci konkurzného konania bolo

buď úplne zmarené, alebo znemožnené. Tým ako je zmluva koncipovaná, je zaujímavá nasledovnými
vecami: zmluvu o zriadení vecného bremena uzatvorili 2 fyzické osoby s právnickou osobou, ktorej
jediným konateľom a spoločníkom je jedna z týchto osôb, ktoré sú povinnými z vecného bremena. Už
samotnátátoskutočnosťpotvrdzuje,žedošlokuzatvoreniuzmluvymedzispriaznenýmiosobamiúpadcu
a jednoznačným spôsobom indikuje existenciu úmyslu - snahy sťažiť speňaženie týchto nehnuteľností.
Existencia tohto úmyslu je ešte znásobená alebo potvrdená existenciou nájomnej zmluvy, kde medzi

identickými osobami, okrem zmluvy o zriadení vecného bremena, došlo aj k nájomnej zmluve, kde
žalovaná v 3. rade je tieto nehnuteľnosti oprávnená používať ako oprávnená z vecného bremena, ale
aj ako nájomca. Všetky tieto zmluvy boli koncipované tak, že buď v prípade zániku vecného bremena
alebo v prípade zániku nájomnej zmluvy, vzniká žalovanému v 3. rade nárok na zaplatenie súm spolu
okolo 500.000 eur. Všetky tieto absolútne netypické zmluvné ustanovenia s prihliadnutím na okolnosti,

za ktorých boli uzatvorené, jednoznačným spôsobom preukazujú, že jediným cieľom uzatvorenia týchto
zmlúv bolo sťaženie uspokojenia pohľadávok zabezpečeného veriteľa. Predbežný právny názor súdu na
otázku prípadného rozporu s dobrými mravmi tak považuje za nesprávny, tak isto aj právny názor súdu
naprípadnúneplatnosťtejtozmluvyzdôvodurozporusustanovenímzákona§151hods.2Občianskeho
zákonníka. Rovnako výklad ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka považoval za nesprávny, nakoľko

§ 39 nehovorí o tom, že neplatným je len ten právny úkon odporujúci zákonu, kde zákon vyslovene
hovorí, že porušením tohto zákona je ako sankcia automaticky nastupujúca neplatnosť tohto právneho
úkonu. Nepovažoval za správny ani predbežný právny názor súdu o tom, že petit žaloby, ktorý sa
domáha určenia, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom je neprípustný, nakoľko § 137
písm. c) CSP vyslovene hovorí o tom, že žalobou je možné domáhať sa určenia či tu právo je alebo

nie je. Ak žaloba bola podaná v čase platnosti Občianskeho súdneho poriadku, ale CSP vo svojich
prechodných ustanoveniach hovorí o tom, že všetky konania začaté podľa OSP sa dokončujú podľa
CSP, tak potom aj petit žaloby musí byť posudzovaný podľa ustanovení CSP podľa, ktorého bude súd
vo finále rozhodovať. Čo sa týka odporovania právnych úkonov, ZKR umožňuje správcovi odporovať
len tie právne úkony, ktoré urobil úpadca, avšak tu sa jedná o právne úkony tretích osôb, ktorých

majetok zabezpečuje pohľadávku veriteľa voči úpadcovi, čiže správca podľa ZKR takýto právny úkon
odporovať nemohol a tak isto ho nemohol odporovať ani podľa ustanovení Občianskeho zákonníka,
nakoľko sa nejednalo o právny úkon dlžníka, kde dlžníkom u spoločnosti Transmedic Slovakia, s.r.o.
bola spoločnosť FamilyPharm s.r.o. a nie žalované v 1. a 2. rade. Možnosť odporovať právnemu úkonu
správca v tomto prípade nemal ani podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, ani podľa ustanovení

ZKR. Súd by svojím rozhodnutím nastolil stav, kedy osoby, ktoré v podstate zodpovedajú za záväzok
dlžníka, v tomto čase už úpadcu, môžu robiť akékoľvek práve úkony, ktoré znižujú mieru uspokojenia
veriteľov a takýto úkon by ostal bez akejkoľvek sankcie, čo považuje za neprípustné, pričom účelom
alebo cieľom zákonodarcu nebolo navodiť taký právny stav, keď by zriaďovaním vecných bremien
k nehnuteľnostiam, ktoré tvoria záloh, bolo možné znižovať mieru uspokojenia zabezpečeného veriteľa.

Zabezpečená pohľadávka predstavuje sumu 1 333 000 eur, z odborného vyjadrenia vyplýva, že hodnota
nehnuteľností k dnešnému dňu je 780.000 eur a hodnota vecných bremien je 500.000 eur, to znamená,
že žalované znížili mieru uspokojenia zabezpečeného veriteľa v konkurze minimálne o sumu 500.000
eur, čo je optimálny prípad, lebo nájsť niekoho kto kúpi za 300.000 eur nehnuteľnosti, ktoré nebude môcť
ďalších 40 rokov užívať je úplne nemožné. Ak by sme akceptovali predbežný právny názor súdu, ktorý

tento právny úkon považuje za súladný s právom, tak by sme nastolili právny stav, kedy pohľadávka
zabezpečená záložným právom, ktorej výška je 1 300 000 eur ostane kvôli tomuto právnemu úkonu
neuspokojená, čo však nie je ani účelom ZKR, ani účelom § 151i OZ a nie je to účelom žiadnej zákonnej
úpravy. V rozhodovacej praxi súdu sa objavuje tendencia popierania práv veriteľov, kde sú prioritizované
práva dlžníkov, ktorí robia právne úkony smerujúce k znemožneniu uspokojenia pohľadávky veriteľov,

ktorí obštruujú proces takmer 9 rokov, avšak účelom akejkoľvek právnej normy nie je poskytovať právnu
ochranu takýmto osobám. Petit žaloby považuje za súladný s ust. § 137 písm. c) CSP, ktorý hovorí
o tom, že je možné domáhať sa určenia či tu právo je alebo nie je, kedy sa domáha určenia, že vecné
bremeno neexistuje, čo je naformulované tak, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené vecným bremenom,pričom cieľ žaloby je jasný. Domnieva sa, že vzhľadom na aktuálne platné CSP nie je možné domáhať sa
neplatnosti tohto právneho úkonu, pričom petit žaloby neupravoval po prejdení do právneho režimu CSP.
Argumentáciu rozšíril o rozpor s dobrými mravmi, lebo v súdnom spise je správa predbežného správcu,

ktorý hovorí o tom, že v čase uzavretia záložnej zmluvy bola spoločnosť FamilyPharm s.r.o. v predĺžení,
čo minimálne žalovaná v 2. rade musela vedieť, keďže má ekonomické vzdelanie a mala k dispozícii
všetky účtovné podklady úpadcu, ktoré sumarizovala a následne aj uskladňovala a pracovala s nimi.
Takisto žalovaná v 1. rade presne vedela o výške záväzku spoločnosti FamilyPharm s.r.o., nakoľko
dávala písomný súhlas s prevzatím ručiteľského záväzku svojho manžela, kde existencia tohto súhlasu

bola podmienkou čerpania úveru, čo vyplýva z notárskej zápisnice, v ktorej je inkorporovaný záväzok
spoločnosti FamilyPharm s.r.o. voči spoločnosti Transmedic Slovakia s.r.o.. Žalované v 1. a 2. rade
v čase podpisu zmluvy o zriadení vecného bremena vedeli o tom, že spoločnosť FamilyPharm s.r.o pôjde
do konkurzu a že nehnuteľnosti, ktoré nadobudli darom od pôvodných záložcov, budú speňažované,
pričom zriadenie vecného bremena smerovalo k tomu, aby toto speňaženie bolo znemožnené alebo
sťažené. Čo sa týka nároku na náhradu škody, tak veriteľ pohľadávky pôvodného veriteľa spoločnosť

Transmedic Slovakia s.r.o. sa obrátil s návrhmi na vydanie neodkladného opatrenia na Okresné súdy
Veľký Krtíš, Lučenec a Zvolen, kde majú žalované v 1. a 2. rade nehnuteľnosti, s návrhom na vydanie
neodkladnéhoopatreniapráveztitulutvrdenéhonárokunanáhraduškodyatvrdenéhonebezpečenstva,
že po vzore tohto konania, budú žalované tieto nehnuteľnosti zaťažovať alebo prevádzať, avšak súdy
zhodne rozhodnutiami potvrdenými krajským súdom rozhodli, že neexistuje nárok na náhradu škody na

strane veriteľa tejto pohľadávky.

24. Žalobca sa písomne podaním zo dňa 4.4.2024 vyjadril tak, že nesúhlasí, že petit žaloby, ktorým
sa žalobca domáha určenia, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené vecným bremenom je v rozpore s
procesnými predpismi platnými v čase podania žaloby, kedy takto formulovanému petitu žaloby nie je

možné vyhovieť, keď žaloba bola podaná v čase platnosti OSP, pričom ustanovenie § 80 písmeno c)
OSP umožňovalo návrhom na začatie konania sa domáhať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny
vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Zo znenia tohto zákonného
ustanovenia je zrejmé, že petit žaloby bol v súlade s ustanovením § 80 písmeno c) OSP, pričom tento
procesný predpis bol odo dňa 01.07.2016 zrušený a v celom rozsahu nahradený zákonom č. 160/2015

Z. z. Civilným sporovým poriadkom (ďalej len ako „CSP"), kedy ustanovenie § 470 ods. 1 CSP určuje,
že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti. Z tohto zákonného ustanovenia je nepochybné, že prípustnosť petitu žaloby je potrebné
posudzovať výlučne podľa ustanovení CSP, ktorým sa aj od 01.07.2016 riadi celé konanie, pričom toto
tvrdenie vychádza zo skutočnosti, že v ustanovení § 470 ods. 1 CSP je vyjadrený princíp okamžitej

aplikability noriem CSP a na tejto skutočnosti nič nemení ani ustanovenie § 470 ods. 2 CSP, na ktoré
v predbežnom právnom posúdení vecí odkázal súd. Ustanovenie § 470 ods. 2 CSP je totiž vyjadrením
princípu justifikácie procesných úkonov vykonaných v čase platnosti skoršej právnej úpravy. Obsah
ustanovenie § 470 ods. 2 CSP v žiadnom prípade nie je možné vykladať tak, že procesný úkon strany
vykonaný počas platnosti OSP bude aj po jeho zrušení a nahradení novým procesným predpisom

posudzovaný podľa noriem tvoriacich starý procesný predpis. Takýto výklad ustanovenia § 470 ods.
2 CSP by znamenal, že by sa malo jednať o tzv. ultraaktivitu OSP, t. j. že celé konanie by sa malo
dokončiť podľa už zrušených ustanovení OSP. Na to, aby mohol v konkrétnom prípade platiť i princíp
ultraaktivity právnej normy, tento princíp musí byť vyjadrený explicitne v prechodných ustanoveniach
zákona, inak neplatí, v čom žalobca odkázal na komentár: Števček M., Ficová S., Barancová J.,

Mesiarkinová J., Tomašovič M, a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: CH. Beck, 2016, strana
1489 – 1497, ktoré má v celom rozsahu potvrdzovať právny názor žalobcu v tejto otázke. Ustanovenie
§ 137 písmeno c) CSP potom výslovne určuje, že žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení,
či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je
potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Žalobca sa žalobou domáha určenia, že

vecné bremeno neexistuje (slovné vyjadrenie použité v petite žaloby je „nehnuteľnosti nie sú zaťažené
vecným bremenom"), čo je v absolútnom obsahovom súlade s ustanovením § 137 písmeno c) CSP.
Je povinnosťou súdu zaoberať sa otázkou možného určenia, že sporné vecné bremená neexistujú z
dôvodov uvedených v samotnej žalobe, ako aj v jednotlivých písomných a ústnych podaniach žalobcu.
Žalobca v žalobe súčasne riadne odôvodnil naliehavý právny záujem na takomto určení tvrdením, že

záujem žalobcu a súčasne aj jeho explicitne definovaná zákonná povinnosť, ako osoby zastupujúcej
záujmy veriteľov v konkurznom konaní, je docieliť čo najvyššie možné uspokojenie prihlásených a
zistených pohľadávok veriteľov, čo možno len v prípade, ak nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaných
v 1. a 2. rade budú speňažované nezaťažené spornými vecnými bremenami, ktoré pre účely ichspeňaženia znížili ich hodnotu minimálne o sumu vo výške 499.000 eur. Tento záujem žalobcu a ním
reprezentovaných veriteľov, na čo najvyššom uspokojení ich pohľadávky, je v rozhodovanej veci ešte
umocnený tým, že táto pohľadávka bola zabezpečená riadne zriadeným záložným právom, ktorého

vznik predchádzal vzniku vecných bremien. Veriteľ tak poskytol úpadcovi úver vo výške približne
1.360.000 eur v presvedčení, že tento je aspoň v jeho značnej časti zabezpečený záložným právom
zriadeným k nehnuteľnostiam vo vlastníctve tretích osôb (spriaznené osoby s úpadcom) odlišných od
úpadcu a v prípade jeho nesplatenia, bude uspokojený z celej hodnoty jednotlivých zálohov, nie z ich
hodnoty poníženej o hodnotu vecných bremien, ktoré boli zriadené dodatočne, v rozpore so zmluvou

o zriadení záložného práva a aj v rozpore so zákonom. Počas konania nebola sudcami vyslovená
neexistencia naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení a súčasne nenamietali,
že by tento naliehavý právny záujem nebol žalobcom preukázaný a odôvodnený. Poukázal na to, že
v žalobe namietal nielen absolútnu neplatnosť zmluvy o zriadení vecného bremena pre jej rozpor so
zákonom, ale aj jej rozpor s dobrými mravmi, ktorý v prípade jeho zistenia súdom opäť zakladá jej
absolútnu neplatnosť. V prípade, ak súd dospeje k záveru o tom, že rozpor zmluvy s ustanovením § 151i

OZ nezakladá jej absolútnu neplatnosť, je povinnosťou súdu skúmať, či uzavretím zmluvy o zriadení
vecného bremena nedošlo zo strany žalovaných k porušeniu dobrých mravov. Skutočnosť, že zmluva o
zriadení vecného bremena je v rozpore s ustanovením § 151i OZ bola preukázaná obsahom odborného
vyjadrenia zabezpečeného do súdneho spisu samotným súdom. Pre posúdenie možnej existencie
rozporu zmluvy o zriadení vecného bremena s dobrými mravmi je potrebné posúdiť a následne zohľadniť

všetky nasledovné skutočnosti: a) všetci žalovaní sú spriazneným osobami úpadcu v zmysle § 9 ZKR,
b) pohľadávka evidovaná voči úpadcovi bola od okamihu svojho vzniku riadne zabezpečená záložným
právom, c) sporné vecné bremená zaťažujú nehnuteľnosti, ktoré tvoria záloh zabezpečujúci pohľadávku
veriteľa evidovanú voči úpadcovi, d) sporné vecné bremená boli zriadené až po tom, čo bolo zriadené
záložné právo zabezpečujúce pohľadávku záložného veriteľa, e) všetci žalovaní mali vedomosť o

existencii a výške pohľadávky evidovanej voči úpadcovi a mali preukázanú vedomosť, f) vecné bremená
boli zriadené v čase, kedy bol úpadca už preukázateľne v úpadku a kedy žalovaní objektívne vedeli, že
nehnuteľnosti budú speňažované v konkurze, g) žalovaná v 1. rade zriadila vecné bremeno v prospech
žalovanej v 2 rade.; žalovaná v 2. rade nikdy reálne neužívala nehnuteľnosti, ku ktorým bolo v jej
prospech zriadené vecné bremeno, h) žalovaná v 2. rade zriadila vecné bremeno v prospech žalovanej

v1.rade;žalovanáv1.radenikdyreálneneužívalanehnuteľnosti,kuktorýmbolovjejprospechzriadené
vecné bremeno, i) žalovaná v 1. rade a žalovaná v 2. rade spoločne zriadili vecné bremeno v prospech
žalovaného v 3. rade, j) vecné bremeno v prospech žalovanej v 1. rade a žalovanej v 2. rade bolo
zriadené len čisto formálne, nakoľko sú vlastníčkami iných nehnuteľností, v ktorých reálne bývajú a žijú,
k) zmluva o zriadení vecného bremena bola uzavretá medzi spriaznenými osobami úpadcu, ktoré mali

vedomosť o úpadku úpadcu a v čase, kedy úpadca prestal splácať svoj záväzok voči veriteľovi, l) vecné
bremená boli zriadené bezodplatne, m) v zmluve o zriadení vecného bremena bola hodnota jednotlivých
vecných bremien dohodou strán zmluvy ocenená na sumu vo výške 500.000 eur, ktoré bude v prípade
zániku vecných bremien inak ako rozhodnutím v tomto konaní potrebné vyplatiť jednotlivým žalovaným
ako oprávneným z vecného bremena, n) v čase po uzavretí zmluvy o zriadení vecného bremena bola

medzi žalovanými uzavretá aj nájomná zmluva, ktorá žalovanej v 3. rade umožňuje užívať dotknuté
nehnuteľnosti nie len z titulu vecného bremena, ale aj z titulu nájomnej zmluvy, pričom táto zmluva
rovnako tak ako zmluva o zriadení vecného bremena garantuje žalovanej v 3. rade neodôvodnené a
neobvyklé finančné benefity. Po posúdení všetkých týchto skutočností je nesporné, že vecné bremená
boližalovanýmiv1.a2.radeakopovinnýmizvecnéhobremenazriadenévprospechžalovanejv1.rade,

žalovanej v 2. rade a žalovanej v 3. rade ako oprávnených z vecného bremena len a výslovne s cieľom
žalovaných sťažiť, resp. úplne zmariť uspokojenie zabezpečenej pohľadávky veriteľa a zabezpečiť si
ich neobmedzené užívanie napriek tomu, že tieto založené nehnuteľnosti mali byť v konkurznom konaní
speňažené pre účely uspokojenia pohľadávky veriteľa. Požiadavka súdu podmieňujúca neplatnosť
právneho úkonu porušujúceho kogentnú právnu normu obsiahnutú v OZ výslovným uvedením tejto

sankcie priamo v zákone zodpovedá právnej úprave obsiahnutej v Zákonníku práce, nie právnej úprave
obsiahnutej v OZ, žiadna právna úprava obsahov nadväzujúca na jasne formulované ustanovenie § 39
OZ ale neexistuje. Naproti tomu ustanovenie § 39 OZ bez ďalšieho automaticky sankcionuje absolútnou
neplatnosťoukaždýprávnyúkon,ktorýodporujekogentnejprávnejnormebezpotrebytoho,abybolatáto
neplatnosť výslovne uvádzaná v inom zákonnom ustanovení, ako v ustanovení § 39 OZ. Žalobca nemá

vedomosť o tom, že v akomkoľvek ustanovení OZ by bola výslovne konštatovaná absolútna neplatnosť
akéhokoľvek právneho úkonu v prípade jeho rozporu s konkrétnym ustanovením OZ. Na posudzovanie
prípadnej absolútnej neplatnosti právneho úkonu slúži len a výlučne ustanovenie § 39 OZ bez toho,
aby bolo potrebné neplatnosť právneho úkonu určenú ustanovením § 39 OZ podporne potvrdzovaťinou právnou normou uvedenou v OZ. Jednoznačným účelom ustanovenia § 151i OZ je docieliť, aby
zabezpečovacia a uhradzovacia funkcia záložného práva nebola právnym úkonom záložcu žiadnym
spôsobom znížená, znemožnená resp. popretá a zabezpečiť, aby záložný veriteľ pri výkone záložného

práva mohol uspokojiť svoju pohľadávku z celej hodnoty zálohu. Akýkoľvek právny úkon záložcu, ktorý
túto zabezpečovaciu a uhradzovaciu funkciu záložného práva neguje, musí byť neplatný vždy, keď
to má negatívny dopad na mieru uspokojenia zabezpečenej pohľadávky. Odborným vyjadrením bolo
nesporne preukázané, že žalovaní ako záložcovia zriadením sporných vecných bremien znížili hodnotu
zálohu pre účely jeho speňažovania pri výkone záložného práva o sumu vo výške 499.000 eur. Čím bolo

preukázané, že zriadením vecných bremien žalovaní spoločným vedomým a premysleným konaním
znížili hodnotu zálohu pre účely uspokojenia pohľadávky veriteľa a porušili tak kogentné ustanovenie §
151i OZ. Pred vyslovením absolútnej neplatnosti zmluvy o zriadení vecného bremena v zmysle súdom
poskytnutej právnej úvahy je potrebné skúmať, či účel tejto právnej normy nie je možné dosiahnuť
iným spôsobom, pričom žalobca uvádza, že „obnovenie" hodnoty zálohu pre účely výkonu záložného
práva je možné docieliť len a výlučne zrušením sporného vecného bremena. Úvaha súdu o tom, že

uspokojenie pohľadávky z hodnoty zálohu môže byť nahradené uplatnením nároku na náhradu škody
voči záložcom, ktorí záloh následne zaťažili vecným bremenom je nesprávna, odporujúca úlohe a
funkcii záložného práva a popierajúca kogentnú právnu normu uvedenú v § 151i OZ, pričom nevedie
k zabezpečeniu účelu právnej normy uvedenej v § 151i OZ (najvyššie možné uspokojenie veriteľa
zo zálohu bez možnosti záložcu účelovo znižovať hodnotu zálohu a sťažovať jeho speňaženie), ale

posúva záložného veriteľa do novej, ním nikdy nepredvídanej a neočakávanej právnej pozície, kedy
si namiesto relatívne rýchleho a relatívne jednoduchého uspokojenia pohľadávky speňažením zálohu
má po speňažení vecným bremenom znehodnoteného zálohu voči žalovaným ako záložcom uplatňovať
nárok na náhradu škody. Vymožiteľnosť tohto nároku v predpokladanej výške minimálne 499.000 eur
je viac ako otázna a celkom určite nižšia, komplikovanejšia a pomalšia ako uspokojenie pohľadávky

speňažením zálohu nezaťaženého vecným bremenom. Takýto postup neprispeje k nastoleniu právnej
istoty strán sporu, ale bude len generátorom ďalších súdnych sporov o náhradu škody. Ak by súd
rozhodol o zamietnutí žaloby, legitimizoval by konanie žalovaných, ktoré preukázateľne porušili svoje
zmluvné aj zákonné povinnosti na úkor právneho postavenia záložného veriteľa úpadcu a poprel by
zabezpečovaciu a uhradzovaciu funkciu záložného práva, kedy by súd svojim rozhodnutím nastolil

právny stav, ktorý znemožní záložnému veriteľovi uspokojiť svoju pohľadávku speňažením zálohu.
Úpadca celkom preukázane dostal od zabezpečeného veriteľa úver vo výške 1.360.000,- eur, pričom
ho použil pre svoje potreby a záložnému veriteľovi ho nevrátil. Žalované v 1. a 2. rade ako spriaznené
osoby úpadcu, ručiteľov a pôvodných záložcov z tejto situácie profitovali v minulosti tým, že časť tohto
úveru vo výške 625.707,98 eur bola použitá na úhradu záväzkov spoločností, ktorých spoločníkmi boli

alebo sa stali manželia žalovanej v 1. a 2. rade, jedná sa o spoločnosti AVROPA s.r.o., SkorpioPharm
s.r.o. a GlobePharm s.r.o., a profitujú z tejto situácie aj v súčasnej dobe, kedy vďaka zriadeným vecným
bremenám od roku 2014 užívajú nehnuteľnosti tvoriace záloh za absolútne výhodných podmienok
(t.j. bezodplatne) a bránia ich speňaženiu v konkurze. Žalované z tejto situácie budú profitovať aj v
budúcnosti, nakoľko v prípade, ak sa bude budúci vlastník zálohov domáhať zrušenia vecných bremien

rozhodnutím súdov, bude im musieť z dôvodu zrušenia bezodplatne zriadených vecných bremien
zaplatiť odplatu vo výške 499.000,- eur a pohľadávka záložného veriteľa ostane neuhradená, resp.
bude uhradená len v marginálnej časti. K odkazu súdu na odporovanie zmluve v zmysle ustanovenia
§ 42a a nasl. OZ alebo v zmysle ustanovenia § 57 a nasl. ZKR uviedol, že OZ umožňuje veriteľovi
odporovať len tie ukracujúce právne úkony, ktoré urobil dlžník, v tomto prípade však ani jedna zo

žalovaných nie je dlžníkom veriteľov úpadcu. Žalované v 1. a 2. rade sú tretími osobami, ktorých majetok
zabezpečuje pohľadávku veriteľa úpadcu a preto žalobca, zabezpečený veriteľ, ani žiadna iná osoba,
nemohli úspešne odporovať zmluve o zriadení záložného práva podľa ustanovenia § 42a a nasl. OZ.
Obdobne je to aj v prípade úpravy odporovania právnych úkonov podľa ZKR, kedy v zmysle ustanovenia
§ 57 ZKR je možné odporovať iba právne úkony týkajúce sa majetku úpadcu, ktoré urobil samotný

úpadca. V prípade zmluvy o zriadení vecného bremena sa ale jedná o právny úkon, ktorý neurobil
úpadca, ale žalované ako tzv. tretie osoby, ktorých majetok zabezpečuje záväzky úpadcu a tento právny
úkon sa netýkal majetku úpadcu, ale týkal sa majetku týchto tretích osôb. Žalobca tak zmluvu o zriadení
vecného bremena nemohol odporovať ani podľa ustanovení ZKR.

25. Žalované v 1. a 3. rade sa v podaní zo dňa 10.5.2024 vyjadrili tak, že porovnali právnu úpravu účinnú
v čase podania návrhu v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. s právnou úpravou účinnou od 01.07.2016, t.j.
odo dňa nadobudnutia účinnosti CSP. Ustanovenie § 137 CSP obsahuje demonštratívny výpočet druhov
žalôb, pričom oproti predchádzajúcej právnej úprave obsiahnutej v § 80 O.s.p. došlo k ich výraznejmodifikácii. Od 01.07.2016 tak možno žalobou v zmysle ust. § 137 CSP požadovať, aby sa rozhodlo
najmä o: 1/ splnení povinnosti (žaloby na plnenie), 2/ o nároku na usporiadanie práv a povinností strán,
ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu (vyporiadanie BSM,

vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, neoprávnená stavba a iné), 3/ o určení, či tu právo je alebo
nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať,
ak vyplýva z osobitného predpisu (klasická určovacia žaloba), alebo 4/ o určení právnej skutočnosti, ak
to vyplýva z osobitného predpisu (žaloba o určení inej právnej skutočnosti, napríklad vyplývajúcej zo
Zákonníka práce, zákona o dobrovoľných dražbách a iných). Význam ust. § 137 CSP je normatívny,

t.j. vymedzuje podmienky prípustnosti pre niektoré druhy žalôb. Vychádzajúc zo žalobcom uplatneného
žalobného návrhu je zrejmé, že tento sa domáha určenia právnej skutočnosti (neplatnosti zmluvy o
zriadení vecného bremena), ktorá však, ako ďalej vyžaduje § 137 písm. d) CSP, nevyplýva z osobitného
predpisu, keď žiadny hmotnoprávny predpis nedáva možnosť sa žalobou domáhať určenia neplatnosti
zmluvy o zriadení vecného bremena. Podľa platnej právnej úpravy obsiahnutej v CSP je takýto žalobný
návrh už neprípustný, je potrebné ho považovať za vadný, a teda mu súd nemôže vyhovieť. Keďže

v danom prípade ide o vadu, ktorá spočíva v hmotnoprávnej kvalifikácii, je odstraňovanie tejto vady
mimo rozsahu poučovacej povinnosti súdu, ktorý môže odstraňovať vady petitu spočívajúce len v
jeho nezrozumiteľnosti, nejasnosti či neurčitosti, čo žalobcom uplatnený žalobný návrh nevykazuje.
Žalobcatentozákladnýprocesnýpredpokladúspešnostipodanejurčovacejžalobynenaplnilaexistenciu
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení nepreukázal a podľa názoru žalovaných ani

neexistuje reálny predpoklad, že žalobca bude schopný preukázať existenciu naliehavého právneho
záujmu na určení neúčinnosti právnych úkonov – zmluvy o zriadení vecného bremena, pričom len zo
skutočnosti, že žalobca je správcom konkurznej podstaty a zo zákona o konkurze a vyrovnaní, kedy
mu vyplývajú určité povinnosti naliehavý, tak právny záujem ešte vyvodzovať nemožno. Podľa ustálenej
judikatúry všeobecných súdov, určovacia žaloba musí byť spôsobilá plniť preventívny charakter a

predchádzaťprípadnejžalobenaplnenie.Akúčelomnavrhovanéhorozhodnutiabolourčenieneplatnosti
zmluvy o zriadení vecného bremena, resp. neexistencie práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu,
tak vzhľadom na faktický stav je možné konštatovať, že určovacia žaloba nerieši legitímne očakávanú
situáciu žalobcu, pretože nie je objektívne spôsobilá odstrániť spornosť tak, aby vylúčila možnosť
prípadných ďalších súdnych sporov, a to aj s prihliadnutím na sporný zápis vykonaný na základe žiadosti

žalovanej v 1. rade o vylúčenie veci z konkurznej podstaty. Poukázali na to, že už v prvom vyjadrení
k žalobe neexistenciu naliehavého právneho záujmu namietali a zaoberala sa ňou aj v poradí druhá
zákonná sudkyňa, pričom nie je úlohou súdu v priebehu konania „namietať“ neexistenciu naliehavého
právneho záujmu, resp. jeho preukázanie a odôvodnenie. Najvyšší súd SR sa v rozhodnutí sp. zn. 5
Cdo 31/2011 zo dňa 6. decembra 2012 vyjadril tak, že „právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej

prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 80 písm. c) O.s.p., musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie
naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený)
procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či
snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne
konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia

bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým
(porovnaj R 17/1972). Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám
praktickéhoživota,alelenkzbytočnémurozmnožovaniusporov;akvšakurčovaciažalobavytvárapevný
právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne)
i iná žaloba (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej

praxe pod č. 40/1996). Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny
záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu).
Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité
skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či
tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je

procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania
alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie)“. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo
110/2009 zo dňa 25. mája 2010, „naliehavý právny záujem na určení nie je daný, ak sa právo, ktoré
má byť ohrozené, alebo neisté, dotýka ďalšia právna zmena“. Na uvedených záveroch nič nezmenila
ani nová právna úprava CSP. Len všeobecné konštatovania, že naliehavý právny záujem vyplýva z

postavenia žalobcu ako správcu konkurznej podstaty, resp. citovanie ustanovení zákona o konkurzne
a reštrukturalizácii, na preukázanie naliehavého právneho záujmu nemôžu byť postačujúce. Ak žalobca
neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý
dôvod pre zamietnutie žaloby, kedy sa súd ďalej nemusí zaoberať meritom veci. Pokiaľ v zmysle vyššieuvedeného na naplnenie predpokladu naliehavého právneho záujmu: 1/ musí existovať aktuálny stav
objektívnej právnej neistoty medzi sporovými stranami; 2/ byť určovacia žaloba účinným a správne
zvoleným nástrojom ochrany žalobcovho práva; 3/ absencia možnosti žalovať na splnenie povinnosti,

tak podľa názoru žalovaných v 1. a 3. rade tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne, čo v danom
prípade žalobca nepreukázal. Uviedli, že neexistuje rozpor medzi zmluvou o zriadení vecného bremena
a dobrými mravmi, pričom nesúhlasili s tvrdením žalobcu, podľa ktorého „zmluva o zriadení vecného
bremena je v rozpore s stanovením § 151i OZ.“ Podľa § 151i ods. 1 OZ, záložca môže záloh používať
zvyčajným spôsobom; je však povinný zdržať sa všetkého, čím sa okrem bežného opotrebovania

hodnota zálohu zmenšuje, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje inak. Žalobca v konaní
doposiaľ neprodukoval taký dôkaz, z ktorého by bolo možné jednoznačne vyvodiť, že zriadením vecného
bremena sa hodnota zálohu znížila, keď v čase zriadenia záložného práva, t.j. k 01.02.2012 považoval
hodnotu zálohu za postačujúcu na zabezpečenie úveru vo výške 1.575.000 eur, z ktorého následne
neposkytol časť v sume 335.263,- eur, teda možno ustáliť, že záloh v čase jeho zriadenia postačoval na
zabezpečenie nielen celej pohľadávky, ale aj jej časti. To všetko v situácii, keď síce záložcovia F. A. B. a

L. C. B. previedli záloh bez predchádzajúceho písomného súhlasu záložného veriteľa na žalované v 1.
a 2. rade, ktoré zriadili bez predchádzajúceho písomného súhlasu záložného veriteľa k zálohu vecné
bremeno, ale pre prípad porušenia týchto povinností podľa článku VII písm. b) a c) Zmluvy o zriadení
záložného práva zo dňa 01.02.2012, ktorú vypracoval žalobca ako právny zástupca zabezpečeného
veriteľa spoločnosti TRANSMEDIC Slovakia s.r.o. nebola dohodnutá žiadna sankcia, keď podľa § 151h

Občianskeho zákonníka v spojení s článkom IV bod 3 cit. zmluvy „v prípade prevodu zálohu pôsobia
účinky záložného práva aj voči nadobúdateľovi zálohu“, a teda sa postavenie zabezpečeného veriteľa
nemení. Postavenie zabezpečeného veriteľa sa nemení tiež, keď poskytnutý úver bol zabezpečený
zálohom bez toho, aby bol záloh ako taký v čase zriadenia záložného práva ohodnotený a preto sa
tvrdenie žalobcu o znížení hodnoty zálohu, či jeho znehodnotení javí ako objektívne nepodložené a

tvrdenie žalobcu, že konaním žalovaných bola porušená zákonná povinnosť zdržať sa všetkého, čím by
došlo k znehodnoteniu zálohu, ako nepreukázané.

26. Na prejednanie veci samej, súd určil termín pojednávania na deň 22.5.2024, na ktorý sa dostavili
žalobca a právny zástupca žalovaných v 1. a 3. rade, žalovaná v 2. rade sa nedostavila, pričom

zásielka s predvolaním na termín pojednávania im bola doručená nasledovne: žalobcovi dňa 23.4.2024,
právnemu zástupcovi žalovaných v 1. a 3. rade dňa 7.5.2024 a žalovanej v 2. rade dňa 25.4.2024,
súd tak konštatuje, že ich päťdňová lehota na prípravu na pojednávanie v zmysle § 178 ods. 2 CSP
je zachovaná.

27. Žalobca nevyužil svoje právo na záverečnú reč, pričom v celom rozsahu odkázal na žalobu a na
svoje následné vyjadrenia.

28. Právny zástupca žalovaných v 1. a 3. rade na pojednávaní súdu oznámil, že netrvá na výsluchu
ním navrhnutého svedka F. A. B. a vo svojej záverečnej reči zotrval na dôvodoch, pre ktoré nepovažuje

žalobu za dôvodnú s poukazom na jeho písomné aj ústne vyjadrenia.

29. Súd vo veci vykonal dokazovanie uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 3K13/2014
zo dňa 07.04.2015 zverejneným v Obchodnom vestníku pod č. 72/2015 dňa 16.4.2015, uznesením
Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 3K 13/2014 zo dňa 03.09.2015 zverejneným v Obchodnom

vestníku č. 173/2015 dňa 9.9.2015, prihláškou pohľadávok do konkurzu, prihláškou zabezpečenej
pohľadávky, zoznamom pohľadávok, výzvami na zaplatenie, pripísaním spornej poznámky o spornom
zápise, doplnením súpisu oddelenej podstaty veriteľa TRANSMEDIC SLOVAKIA, s.r.o., súpisom
oddelenej podstaty veriteľa TRANSMEDIC SLOVAKIA, s.r.o., Zmluvami o zriadení záložného práva
k nehnuteľnostiam, Notárskou zápisnicou zo dňa 1.2.2012, Zmluvou o úvere č. 01/2012 zo dňa

1.2.20012, výpismi z Katastra nehnuteľností, výpisom z Obchodného registra spoločnosti FamilyPharm
s.r.o., výpisom z Obchodného registra spoločnosti Pharm medic s.r.o., Zmluvou o zriadení vecného
bremena, Konečnou správou predbežného správcu zo dňa 26.2.2015, Zoznamom majetku, zoznamom
vydaných faktúr, hlavnými knihami analytickej evidencie, Zoznamom záväzkov, zoznamom prijatých
faktúr, Treťou správou predbežného správcu, Oznámením a opakovanou žiadosťou o súčinnosť, Druhou

opakovanou žiadosťou o súčinnosť, Zápisnicou zo stretnutia so štatutárnymi zástupcami úpadcu zo
dňa 23.10.2015, Odovzdávacím protokolom zo dňa 5.11.2015, Odpoveďou na opakovanú súčinnosť
zo dňa 21.10.2015, uznesením č.k. 3K/13/2014-376 zo dňa 18.1.2016, odpoveďou na výzvu súdu
vo veci 3K/13/2014 zo dňa 17.12.2015, vyjadrením dlžníka k ustanoveniu nového správcu vo veci3K/13/2014 zo dňa 30.9.2015, Rozhodnutím CPP zo dňa 30.1.2019, výsluchmi svedkov, písomnou
výpoveďou svedkyne, Odborným stanoviskom č. 063/2023, vyjadreniami strán a ostatnými listinami
nachádzajúcimi sa v spise. Súd tak na základe nesporných skutkových tvrdení, o ktorých pravdivosti

nenadobudol ani na základe vykonaného dokazovania pochybnosti (§ 186 ods. 2 CSP), ďalej na základe
vykonaného dokazovania a na základe skutočností známych súdu z jeho činnosti (§ 186 ods. 1 CSP)
ustálil nasledovný skutkový stav:

30. Z Obchodného vestníka č. 217/2014 zo dňa 12.11.2014 súd zistil, že uznesením Okresného súdu

Banská Bystrica č.k. 3K/13/2014 zo dňa 04.11.2014 bolo začaté konkurzné konanie na majetok dlžníka
úpadcu FamilyPharm s.r.o. so sídlom Divadelná 4, 960 01 Zvolen, IČO: 45 489 386. Z Obchodného
vestníka č. 23/2015 zo dňa 04.02.2015 súd zistil, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica
č.k. 3K/13/2014 zo dňa 29.01.2015 bol ustanovený Ing. Jaroslav Ďaďo, so sídlom kancelárie 29.
augusta 31, 974 01 Banská Bystrica do funkcie predbežného správcu dlžníka - FamilyPharm s r.o.
Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 3K13/2014 zo dňa 07.04.2015, ktoré bolo zverejnené

v Obchodnom vestníku pod č. 72/2015 dňa 16.4.2015 a ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17.04.2015,
bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu FamilyPharm s.r.o. „v konkurze“. Uznesením Okresného súdu
Banská Bystrica č.k. 3K 13/2014 zo dňa 03.09.2015, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 173/2015
dňa 9.9.2015, bol žalobca súdom ustanovený do funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu.

31. Spoločnosť TRANSMEDIC SLOVAKIA, s.r.o. so sídlom Lazovná 68, 974 01 Banská Bystrica,
IČO: 36 020 982 (ďalej len ako „TRANSMEDIC SLOVAKIA, s.r.o.“) si do konkurzu vedeného na
majetok úpadcu prihlásila pohľadávku v sume 1 333 767,18 eur zabezpečenú záložným právom
zriadeným na základe Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 01.02.2012, na základe ktorej
bol vykonaný Okresným úradom Zvolen, katastrálnym odborom, zápis záložného práva vkladom v

prospech veriteľa TRANSMEDIC SLOVAKIA, s.r.o. k zálohu, na základe Zmluvy o zriadení záložného
práva zo dňa 01.02.2012, na základe ktorej bol vykonaný Okresným úradom Veľký Krtíš, katastrálnym
odborom, zápis záložného práva vkladom v prospech veriteľa TRANSMEDIC SLOVAKIA, s.r.o. k
zálohu, na základe Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 01.02.2012, na základe ktorej bol
vykonaný Okresným úradom Krupina, katastrálnym odborom zápisom záložného práva vkladom v

prospech veriteľa TRANSMEDIC SLOVAKIA, s.r.o. k zálohu. Dňa 16.12.2015 bol v Obchodnom vestníku
č. 241/2015 zverejnený súpis oddelenej podstaty veriteľa TRANSMEDIC SLOVAKIA, s.r.o., Banská
Bystrica, ktorý bol doplnený zverejnením v Obchodnom vestníku č. 16.02.2016 a z ktorých vyplýva, že
do súpisu boli zahrnuté nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaných v 1. a 2. rade na tom základe, že v
zákonnej 30-dňovej lehote nesplnili výzvu správcu na zaplatenie sumy rovnajúcej sa hodnote majetku

odsúhlasenú zabezpečeným veriteľom podľa § 79 ods. 1 ZKR. Dňa 03.03.2016 bolo v Obchodnom
vestníku č. 43/2016 zverejnené pripísanie poznámky o spornom zápise v súlade s ust. § 78 ods. 3 ZKR
v spojení s ust. § 40 ods. 1 písm. c) Vyhlášky.

32.Vkonanínebolosporným,žedňa01.02.2012uzatvorilF.A.B.,nar.XX.XX.XXXX,bytomC.D.XXXX/

XX, XXX XX E. a L. C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E. v postavení záložcov
a spoločnosť TRANSMEDIC SLOVAKIA, s.r.o. v postavení záložného veriteľa Zmluvu o zriadení
záložnéhoprávaknehnuteľnostiam,predmetomktorejbolovzmyslečlánku1ods.1zriadeniezáložného
práva k nehnuteľnostiam v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov F. A. B. a L. C. B. ako záložcov v
prospechzáložnéhoveriteľaspoločnostiTRANSMEDICSLOVAKIA,s.r.o.,ktorétýmtozáložnýmprávom

zabezpečuje peňažnú pohľadávku spoločnosti TRANSMEDIC SLOVAKIA, s.r.o. vzniknutú zo Zmluvy
o úvere 01/2012 zo dňa 01.02 2012 uzatvorenej medzi spoločnosťou TRANSMEDIC SLOVAKIA, s.r.o.
ako veriteľom a úpadcom FamilyPharm, s.r.o. ako dlžníkom. Predmetom zmluvy o úvere bol v zmysle
článku 1 odsek 1 záväzok spoločnosti TRANSMEDIC SLOVAKIA, s.r.o. ako veriteľa poskytnúť úpadcovi
ako dlžníkovi po splnení podmienok určených touto zmluvou v jeho prospech peňažné prostriedky v

dohodnutej sume a tomu zodpovedajúci záväzok úpadcu poskytnuté peňažné prostriedky v dohodnutej
lehote vrátiť veriteľovi a platiť z poskytnutého úveru úroky. Podľa článku II. odsek 2 zmluvy o zriadení
záložného práva, záložné právo zriadené na základe tejto zmluvy zabezpečuje celú istinu zabezpečenej
pohľadávky vo výške 1 575 000 eur vrátane jeho príslušenstva. V zmysle článku III. odsek 1 zmluvy
o zriadení záložného práva sa zálohom rozumejú nehnuteľnosti špecifikované v žalobe ako aj v bode

2. tohto rozhodnutia, ako byt na ulici D. a ako byt na ulici C. D.. Dňa 01.02.2012 uzatvoril F. A. B. a
L. C. B. v postavení záložcov a spoločnosť TRANSMEDIC SLOVAKIA, s.r.o. v postavení záložného
veriteľa Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, ktorá je obsahovo totožná s uvedenou
zmluvou o zriadení záložného práva s tým rozdielom, že v zmysle článku III. odsek 1 zmluvy sa zálohomrozumejú nehnuteľnosti, špecifikované ako nehnuteľnosti v Krupine. Záložné právo záložného veriteľa
spoločnosti TRANSMEDIC SLOVAKIA, s.r.o. k zálohu vzniklo na základe právoplatného rozhodnutia
Správy katastra Zvolen o povolení vkladu V 223/12 zo 07. 02. 2012-386/12, 948/14, a na základe

právoplatného rozhodnutia Správy katastra Krupina o povolení vkladu – V 63/12 zo 06.02.2012-117/12,
364/14.

33. Súd posúdil ako nespornú aj skutočnosť, že v zmysle článku VII. odsek 2 zmlúv o zriadení záložného
práva, sa záložcovia F. A. B. a L. C. B. zaviazali podľa písm. b) nepreviesť bez predchádzajúceho

písomného súhlasu záložného veriteľa záloh na inú osobu až do času úplného splatenia pohľadávky s
výnimkou výkonu záložného práva záložným veriteľom a podľa písm. c) nezriadiť bez predchádzajúceho
písomného súhlasu záložného veriteľa k zálohu záložné právo, vecné bremeno alebo inú ťarchu v
prospech tretej osoby, vrátane nájomných práv k zálohu alebo jeho časti až do času úplného splatenia
zabezpečovanej pohľadávky. V zmysle článku IV. ods. 3 zmlúv o zriadení záložného práva sa zmluvné
strany dohodli, že v prípade prevodu zálohu pôsobia účinky záložného práva aj voči nadobúdateľovi

zálohu. Záložcovia F. A. B. a L. C. B. na základe darovacích zmlúv pred vyhlásením konkurzu na majetok
úpadcu darovali byt na ulici D. žalovanej v 2. rade a byt na ulici C. D. žalovanej v 1. rade. Nehnuteľnosti
v I. záložcovia F. A. B. a L. C. B. na základe darovacích zmlúv darovali žalovaným v 1. a 2. rade obom
v podiele 1 v pomere k celku. Za nespornú súd vyhodnotil aj skutočnosť, že predchádzajúci súhlas
záložnéhoveriteľa-spoločnostiTRANSMEDICSLOVAKIA,s.r.o.kprevoduzálohunatretieosoby,nebol

záložcom F. A. B. a L. C. B. daný, čím zo strany záložcov došlo k porušeniu zmlúv o zriadení záložného
práva v zmysle článku VII. odsek 2 písmeno b).

34. Za nesporné súd vyhodnotil, že dňa 18.12.2014 uzatvorila žalovaná v 2. rade a žalovaná v 1. rade v
pozícii oprávnenej a zároveň povinnej z vecného bremena a žalovaná v 3. rade spoločnosť Pharmedic

s.r.o. v pozícii oprávneného z vecného bremena Zmluvu o zriadení vecného bremena. V zmysle časti
A článku II. bod odsek 2 a 3 Zmluvy o zriadení vecného bremena sa žalovaná v 2. rade v postavení
povinnej z vecného bremena a žalovaná v 1. rade v pozícii oprávnenej z vecného bremena dohodli
na zriadení vecného bremena spočívajúceho v práve doživotného bývania a užívania bytu na ulici D..
Zmluvné strany si zároveň dohodli hodnotu vecného bremena na úrovni 150.000 eur. V zmysle článku

II. odsek 2 a 3 Zmluvy o zriadení vecného bremena sa žalovaná v 2. rade v postavení povinnej z
vecného bremena a žalovaná 1. v pozícii oprávnenej z vecného bremena dohodli na zriadení vecného
bremena spočívajúceho v práve doživotného bývania a užívania bytu na ulici C. D.. Zmluvné strany
si zároveň dohodli hodnotu vecného bremena na úrovni 35.000 eur. V zmysle časti C článku II. odsek
1 Zmluvy o zriadení vecného bremena sa žalovaná v 1. rade a žalovaná v 2. rade, obe v postavení

povinnej z vecného bremena a spoločnosť Pharmedic s.r.o. v postavení oprávnenej z vecného bremena
dohodli na zriadení vecného bremena spočívajúceho v práve užívať nehnuteľnosti v I. v celom rozsahu
na prevádzkovanie verejnej lekárne. Zmluvné strany si zároveň v článku III. dohodli hodnotu vecného
bremena v sume 300.000 eur a dobu trvania vecného bremena na obdobie 40 rokov. Za nesporné
súd vyhodnotil aj skutočnosť, že predchádzajúci súhlas záložného veriteľa - spoločnosti TRANSMEDIC

SLOVAKIA, s.r.o. k zriadeniu vecného bremena nebol záložcom F. A. B. a L. C. B. daný, čím zo strany
záložcov došlo k porušeniu zmlúv o zriadení záložného práva v zmysle článku VII. odsek 2 písmeno c).

35. Zo záverov odborného vyjadrenia č. 063/2023 zo dňa 1.7.2023 vypracovaného Ing. Ivanom Čiernym,
znalcom v odbore Stavebníctvo, odvetvie Odhad hodnoty nehnuteľností, Odhad hodnoty stavebných

prác, Pozemné stavby ustanoveného uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 28Cbi/8/2016
zo dňa 20.5.2022 vyplýva, že všeobecná hodnota všetkých predmetných nehnuteľností k 6.2.2012
bola v sume 376.000 eur a ku dňu vypracovania znaleckého posudku v sume 768.000 eur. Vo vzťahu
k všeobecnej hodnote práv a závad jednotlivých nehnuteľností je uvedené, že ich vplyv na všeobecnú
hodnotu je taký, že ju znižujú a to celkom o sumu 499.000 eur. Rekapituláciou všeobecnej hodnoty

nehnuteľností ku dňu vyhotovenia znaleckého posudku so zohľadnením závady bola určená všeobecná
hodnota predmetných nehnuteľností v sume 269.000 eur.

36. Podľa § 470 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových
tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.37. Podľa § 80 písm. c) O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

38. Podľa § 137 písm. c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie

je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

39. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka platí, že výkon práv a povinností vyplývajúcich z občiansko-
právnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a
nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

40. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka platí, že neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

41. Podľa § 44 ods. 1 ZKR oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a

oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza
na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu.

42. Podľa § 9 ods. 1 ZKR spriaznenou osobou právnickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie
a) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej

rady právnickej osoby,
b) fyzická osoba alebo iná právnická osoba, ktorá má v právnickej osobe kvalifikovanú účasť,
c) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej
rady právnickej osoby uvedenej v písmene b),
d) blízka osoba fyzickej osoby uvedenej v písmenách a) až c),

e) iná právnická osoba, v ktorej má právnická osoba alebo niektorá z osôb uvedených v písmenách a)
až d) kvalifikovanú účasť.

43. Podľa § 9 ods. 2 ZKR spriaznenou osobou fyzickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie blízka
osoba fyzickej osoby, ako aj právnická osoba, v ktorej má fyzická osoba alebo blízka osoba fyzickej

osoby kvalifikovanú účasť.

44. V danom prípade sa žalobca domáhal dvoch právnych nárokov, jednak neexistencie vecného
bremena, ktoré špecifikoval ako určenie, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX (S. M. N. D., E.)
a nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, nie sú zaťažené vecným bremenom spočívajúcom v práve

doživotného bývania a užívania v prospech žalovanej v 1. rade; že nehnuteľnosti zapísané na LV č.
XXXX(bytnauliciC.D.,E.)anehnuteľnostizapísanénaLVč.XXXXniesúzaťaženévecnýmbremenom
spočívajúcom v práve doživotného bývania a užívania v prospech žalovanej v 2. rade; a že nehnuteľnosti
zapísané na LV č. XXXX (stavba I.) nie sú zaťažené vecným bremenom spočívajúcom v práve užívania
v celom rozsahu na prevádzkovanie verejnej lekárne v prospech žalovanej v 3. rade. A ďalej sa domáhal

určenia neplatnosti zmluvy o zriadení vecného bremena uzatvorenej dňa 18.12.2014 medzi žalovanou
v 1. rade a žalovanou v 2. rade v pozícii oprávnenej a zároveň povinnej z vecného bremena a medzi
žalovanou v 3. rade v pozícii oprávnenej z vecného bremena.

45. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná. Primárne súd

vyhodnotil, že v konaní je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu na podanie žaloby s poukazom na
§ 44 ods. 1 ZKR, kedy žalobca ako správca konkurznej podstaty úpadcu je za trvania konkurzu vecne
legitimovaný na podanie žaloby o určenie neexistencie práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu
zaťažujúcemu nehnuteľnosť spísanú do konkurznej podstaty úpadcu bez ohľadu na to, že sa jedná
o nehnuteľnosť vo vlastníctve tretích osôb, keď v konaní nebolo sporné, že predmetné nehnuteľnosti sú

zapísané v konkurznej podstate úpadcu ako vlastníctvo tretej osoby podľa príslušných ustanovení ZKR.
Rovnako tak mal súd preukázanú aj pasívnu vecnú legitimáciu žalovaných v 1., 2. a 3. rade, ktoré sú
zmluvnými stranami žalobou napadnutej zmluvy o zriadení vecného bremena, kedy ak má byť určenáneplatnosť zmluvy, musia byť účastníkmi konania všetci, ktorí ju uzavreli, pričom v konaní bolo listinnými
dôkazmipreukázané,ženamietanéprávneúkonybolivykonanévprospechžalovanýchv1.,2.a3.rade.

46. Žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu bola podaná na súd dňa 19.4.2016 a v čase jej
podania bola žalobou určovacou podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorej
išlo o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Žalovaný v konaní namietal, že takáto žaloba je od 01.07.2016 neprípustná s poukazom na ust. §
137 CSP, ktoré obsahuje demonštratívny výpočet druhov žalôb, pričom oproti predchádzajúcej právnej

úprave obsiahnutej v ust. § 80 OSP došlo k ich výraznej modifikácii, pričom neplatnosť zmluvy o zriadení
vecného bremena nevyplýva z osobitného predpisu, ako ďalej vyžaduje § 137 písm. d) CSP, keď
žiadny hmotnoprávny predpis nedáva možnosť sa žalobou domáhať určenia neplatnosti zmluvy o
zriadení vecného bremena. Tvrdil tiež, že v zmysle platnej právnej úpravy obsiahnutej v CSP je takýto
žalobný návrh už neprípustný a preto mu súd nemôže vyhovieť. Keďže žaloba bola podaná za účinnosti
Občianskeho súdneho poriadku, súd vyhodnotil, že právne účinky určovacej žaloby, ktoré v konaní

nastali pred nadobudnutím účinnosti Civilného sporového poriadku zostali v zmysle ust. § 470 ods. 2
CSP zachované a preto postačovalo, aby súd skúmal, či je daný naliehavý právny záujem na určovacej
žalobevzmysle§80písm.c)OSPvspojenísust.§470ods.2CSPanezaoberalsatakskúmaním§137
CSP, čo potvrdzuje aj ustálená judikatúra Najvyššieho súdu napr. rozhodnutie č.k. 6Cdo/30/2018 zo dňa
18.12.2018, kde Najvyšší súd SR vyslovil: keďže žaloba bola podaná na okresný súd za účinnosti OSP,

konajúce súdy správne posudzovali podmienky procesnej prípustnosti takejto žaloby podľa OSP, kedy
v súlade s ustálenou judikatúrou najvyššieho súdu žalobcom podanú žalobu považovali za určovaciu
o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Súd
súhlasí so žalovaným, že žaloba o určenie neplatnosti predmetnej zmluvy by nebola procesne prípustná
podľaprávnejúpravyCivilnéhosporovéhoporiadku,avšakakoužbolouvedenéNajvyššísúdSRpotvrdil

skúmanie procesnej prípustnosti žaloby podanej ešte pred účinnosťou CSP výlučne podľa právneho
predpisu OSP.

47.Vsúvislostisožalobounaurčenieneexistencievecnéhobremenaasformuláciouvýrokurozhodnutia
II.-VI., súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo 254/2009 zo

dňa 28.09.2010, v zmysle záverov ktorého, požiadavka ustanovenia § 79 ods. 1 vety druhej OSP (pozn.
súdu aktuálny § 132 CSP), aby zo žaloby vyplývalo, čoho sa žalobca domáha, neznamená, že by
žalobca bol povinný urobiť súdu návrh na znenie jeho rozsudku. Ak žalobca označil v žalobe presne,
určito a zrozumiteľne povinnosť, ktorá má byť žalovaným uložená rozhodnutím súdu alebo spôsobom
určenia právneho vzťahu, práva alebo právnej skutočnosti, súd nepostupuje v rozpore so zákonom,

ak použitím iných slov vyjadrí vo výroku svojho rozhodnutia rovnaké práva a povinnosti, ktorých sa
žalobca domáhal. Iba súd rozhoduje o tom, ako bude formulovaný výrok jeho rozhodnutia; prípadným
návrhom žalobcu na znenie výroku rozhodnutia nie je viazaný. Pri formulácii výroku rozhodnutia súd
musí dbať, aby vyjadroval (z obsahového hľadiska) to, čoho sa žalobca žalobou skutočne domáhal.
Vtejtosúvislostižalobcapožadoval,abysúdvovýrokurozsudkuurčil,žepredmetnénehnuteľnostiniesú

zaťažené vecným bremenom, hoci v konaní nebolo sporným, že sa (popri neplatnosti zmluvy) domáhal
neexistencie vecného bremena, čo súd rovnako vyhodnocuje ako určovaciu žalobu o určenie či tu právo
jealebonie,akjenatomnaliehavýprávnyzáujematovzmysle§80písm.c)O.s.p.vspojenís§470ods.
2 CSP a nie ako žalobu na určenie existencie právnej skutočnosti. Žalované síce namietali, že žalobca
v tomto konaní nespochybňoval zmluvu o úvere, ani zmluvu o zriadení záložných práv, resp. darovaciu

zmluvu, pričom bola spochybňovaná len výlučne zmluva o zriadení vecného bremena, avšak súdu nie
je zrejmé, aký súvis by mala mať táto skutočnosť k dôvodnosti alebo nedôvodnosti tejto žaloby, keď
podanie žaloby o určenie či tu právo je alebo nie je, zákon nepodmieňuje neplatnosťou iných zmlúv, ktoré
hoci ako sa zdá spolu súvisia, avšak nemajú zásadný vplyv na určenie neplatnosti zmluvy o zriadení
vecného bremena, ani na určení neexistencie vecného bremena.

48. Súd sa preto ďalej zaoberal naliehavým právnym záujmom žalobcu na určení neplatnosti zmluvy
o zriadení vecného bremena a na určení neexistencie vecných bremien. Žalované svoju obranu založili
predovšetkým na tvrdení a argumentácii ohľadom absencie naliehavého právneho záujmu tejto žaloby.
Všeobecným predpokladom pri určovacej žalobe, aby súd žalobe vyhovel, je právny záujem žalobcu,

čiže záujem na tom, aby bol vyhovujúci rozsudok preňho po právnej stránke významný (aby mal
zmysel). Žalobca musí naliehavý právny záujem na určení práva preukázať. Žalobca má naliehavý
právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je vtedy, ak je tvrdené právo neisté alebo ohrozené,
za predpokladu, že vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno túto neistotu alebo ohrozenie odstrániť.Naliehavosť sa prejaví v tom, že určovací rozsudok bude pre žalobcu podstatným spôsobom užitočný.
Naopak naliehavosť nie je daná, ak má žalobca k dispozícii iný spôsob ochrany tvrdeného práva.
Povinnosť žalobcu preukázať naliehavý právny záujem znamená aj to, že žalobca je povinný uviesť

v žalobe skutkové tvrdenia o tom, že naliehavý právny záujem je daný. Žalobca v žalobe odôvodňoval
naliehavý právny záujem tým, že ako správca konkurznej podstaty má povinnosti vyplývajúce mu zo
ZKR, kedy má konať s odbornou starostlivosťou pri skúmaní možnosti využitia všetkých dostupných
právnych prostriedkov na ochranu a vymáhanie majetkových práv podliehajúcich konkurzu a súčasne
pri procese prípravy speňažovania majetku podliehajúceho konkurzu a v tomto poukázal aj na rozsudok

Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 25CoKR/3/2013 zo dňa 22.5.2013, v ktorom bolo vyslovené,
že správca konkurznej podstaty, ktorý je povinný maximalizovať konkurznú podstatu, musí zvážiť
efektívne prostriedky na ochranu záujmov veriteľov a rozhodnúť sa či podá žalobu. Len správca môže
po vyhlásení konkurzu účinne nakladať s majetkom patriacim do konkurznej podstaty a je to tiež len
on, kto môže po vyhlásení konkurzu viesť namiesto úpadcu aktívne i pasívne súdne spory týkajúce
sa majetku buď priamo patriaceho do podstaty alebo takých nárokov, ktoré sú čo i len potenciálne

spôsobilé podstatu určitým spôsobom zaťažiť. Súd vyhodnotil, že vecné bremená na nehnuteľnostiach
zaťažili konkurznú podstatu úpadcu, pričom existuje hrozba nespeňaženia týchto nehnuteľností resp.
hrozba ich speňaženia oveľa nižším spôsobom, než ktorý by bol dosiahnutý pri neexistencii uvedených
vecných bremien s tým, že ako vyplýva z tvrdení žalobcu, ktoré neboli protistranou rozporované,
tak zabezpečené nehnuteľnosti, na ktorých viaznu sporné vecné bremená, sú jediným majetkom

úpadcu použiteľným na uspokojovanie pohľadávok veriteľov. S poukazom na uvedené súd od počiatku
vedenia sporu vzhliadol naliehavý právny záujem žalobcu na určení neplatnosti zmluvy o zriadení
vecného bremena a určení neexistencie vecných bremien, nakoľko v konkurze, ktorého účelom je
uspokojenie veriteľov z výťažku dosiahnutého speňažením majetku spísaného do konkurznej podstaty,
je úlohou správcu zabezpečiť speňaženie tohto majetku v čo najvyššej miere, pričom v zmysle § 79

ZKR majetok tretej osoby zabezpečujúci záväzok úpadcu zapísaný do súpisu môže správca speňažiť
podľa tohto zákona a preto akonáhle je vec zapísaná do súpisu, môže s ňou nakladať iba správca.
Existencia týchto vecných bremien však môže predstavovať reálnu prekážku speňaženia predmetných
nehnuteľností v tom zmysle, že môžu viesť k zníženiu dosiahnuteľnej kúpnej ceny v porovnaní so
stavom pred ich zriadením. Vykonaným dokazovaním a to odborným posúdením znalca na základe

Odborného vyjadrenia č. 063/2023 zo dňa 1.7.2023 bolo preukázané, že existujúce vecné bremená
znižujú v danom konkurze potenciál predajnosti jednotlivých nehnuteľností, keďže znižujú reálnu trhovú
hodnotu jednotlivých nehnuteľností. Súd pri takomto posúdení a vzhliadnutí naliehavého právneho
záujmu odkazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17 Co 1142/2015 zo dňa 18.
januára 2017, ktoré nebolo Najvyšším súdom SR v rozhodnutí 3Cdo/144/2017 zo dňa 14.09.2017

zrušené. Čo sa týka zo strany žalovaných tvrdenej absencie naliehavého právneho záujmu vzhľadom
ku spornému zápisu na základe žiadosti žalovanej v 1. rade o vylúčenie veci z konkurznej podstaty, tak
súd uvádza, že sporný zápis nemá vplyv na posúdenie naliehavého právneho záujmu v tomto konaní,
keď navyše rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 43CoKR/30/2019-244 zo dňa 10.10.2019
bola zamietnutá žaloba žalovanej v 1. rade o vylúčenie majetku zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu

a obdobne žaloba žalovanej v 2. rade o vylúčenie veci z konkurznej podstaty v konaní Krajského súdu
v Banskej Bystrici č.k. 41CoKR/20/2019-264 zo dňa 26.6.2019. Súd nesúhlasí s názorom žalovaných, že
určenie neplatnosti zmluvy o zriadení vecného bremena a určenie neexistencie práva zodpovedajúcemu
vecnému bremenu nerieši legitímne očakávanú situáciu žalobcu, pretože nie je objektívne spôsobilé
odstrániť spornosť tak, aby vylúčilo možnosť prípadných ďalších súdnych sporov, keď naopak má súd

za to, že rozhodnutie vo veci samej a to „odstránenie“ vecného bremena má priamy vplyv na predajnosť
jednotlivých nehnuteľností, pričom má súd za to, že následne už nie je potrebné viesť iné súdne konania,
ale je možné jednotlivé nehnuteľnosti bez zaťaženia speňažiť. Vychádzajúc z týchto skutočností má
správca naliehavý právny záujem na určení, že na nehnuteľnostiach, ktoré sú zapísané do konkurznej
podstaty úpadcu, a ktoré je správca povinný speňažiť spôsobom vedúcim k najvyššiemu možnému

výťažku, neviazne vecné bremeno a naliehavosť sa prejavuje vtom, že určovací rozsudok bude pre
žalobcu podstatným spôsobom užitočný, kedy môže zvrátiť dôsledky zriadenia záložného práva na
sporné nehnuteľnosti na úkor záložného veriteľa.

49. Pri nehnuteľnostiach tvoriacich záloh došlo pred vyhlásením konkurzu v rozpore s ustanoveniami

zmluvy o zriadení záložného práva k zmene ich vlastníctva, keď na žalovanú v 2. rade bol záložcami
prevedený byt na ulici D., E., darovacou zmluvou bol na žalovanú v 1. rade zo strany záložcov prevedený
byt č. X na ulici C. D. vo E. a vlastníctvo k nehnuteľnostiam v I. bolo prevedené darovacou zmluvou
na žalované v 1. a 2. rade. Následne žalované v 1., 2. a 3. rade uzavreli spornú zmluvu o zriadenívecnéhobremena,nazákladektorejžalovanáv1.radenadobudlaprávodoživotnéhobývaniaaužívania
bytu č. X M. N. D. J. E., žalovaná v 2. rade nadobudla právo doživotného bývania a užívania bytu č.
X na ulici C. D. a žalovaná v 3. rade nadobudla právo užívať nehnuteľnosti v I. v celom rozsahu na

prevádzkovanie verejnej lekárne po dobu 40 rokov. V konaní nebolo sporné, že tieto právne úkony
boli vykonané osobami, ktoré boli s úpadcom spriaznené, a to v zmysle § 9 ods. 1 písm. d) a ods.
2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, keď žalované túto skutočnosť v priebehu konania žiadnym
spôsobom nenamietali. Súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané a v konaní ani nebolo sporné,
že zmluvu o úvere uzatvoril úpadca konajúci konateľom A. L. B. a spoločnosť TRANSMEDIC SLOVAKIA,

s.r.o.; súčasne so zmluvou o úvere boli uzatvorené zmluvy o zriadení záložného práva medzi F. A.
B. a L. C. B., ktorí sú rodičmi konateľa úpadcu A. L. B. a spoločnosťou TRANSMEDIC SLOVAKIA,
s.r.o.. Záložcovia následne záloh slúžiaci na zabezpečenie pohľadávok zo Zmluvy o úvere previedli na
manželky svojich synov, teda svoje nevesty – F. A. B. a A. A. B. – žalované v 1. a v 2. rade. Nevesty
pôvodných vlastníkov zálohu a súčasne záložcov dňa 18.12.2014 zaťažili záloh vecnými bremenami
opäť v prospech spriaznených osôb. F. A. B. v prospech A. A. B. a naopak a obe nevesty voči spriaznenej

spoločnosti Pharm medic s.r.o., ktorá koná konateľom F. A. B.. Žalované skutkové tvrdenia ohľadom
ich spriaznenosti s úpadcom nepopreli, pričom dôkazné bremeno bolo na strane nadobúdateľov práva
a preto považoval súd v celom konaní za preukázané, že ich spriaznenosť s úpadcom bola daná.

50. Žalobca sa domáha neplatnosti zmluvy o zriadení vecného bremena z troch dôvodov: 1. pre rozpor

s dobrými mravmi, 2. pre rozpor so zákonom konkrétne s ust. § 151i OZ a 3. pre rozpor so samotnou
zmluvou o zriadení záložného práva. Vo vzťahu k žalobcom tvrdenému rozporu zmluvy so zákonom, súd
poznamenáva, že rozpor zmluvy s kogentnou normou bez ďalšieho nespôsobuje neplatnosť právneho
úkonu.Akzakazujúcanormavýslovneneustanovujeneplatnosťprávnehoúkonu,nemožnobezďalšieho
konštatovať neplatnosť, ale je potrebné analyzovať účel konkrétnej normy, pretože nie každý rozpor

so zákonom má automaticky za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu a ďalej analyzovať
či účel normy nie je možné dosiahnuť inak ako neplatnosťou právneho úkonu. Porušenie zákonnej
resp. zmluvnej povinnosti vo všeobecnosti zakladá nárok na náhradu škody, avšak v posudzovanom
prípade je predmetom konania posúdenie absolútnej neplatnosti právneho úkonu, ktorým bolo zriadené
vecné bremeno, čiže zmluvy o zriadení vecného bremena a nie nárok na náhradu škody. Ak právny

úkon napĺňa znaky odporovateľného právneho úkonu podľa § 42a a nasl. OZ alebo podľa príslušných
ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii, je následkom tejto skutočnosti možnosť právnemu
úkonuodporovať.Tátovadatedanespôsobujeneplatnosťpodľa§39OZ.Súdtaknevzhliadolneplatnosť
predmetnej zmluvy pre rozpor so zákonom konkrétne s ust. § 151i OZ keď vyhodnotil, že uvedené mohlo
byť len predpokladom pre uplatnenie možnosti odporovať právnemu úkonu, prípadne na náhradu škody.

Súd súhlasí so žalobcom, kedy aj na podklade odborného vyjadrenia bolo preukázané, že veriteľom sa
zriadením vecných bremien znížila hodnota majetku patriaceho do konkurzu, avšak uvedené nezakladá
dôvod na vyhlásenie predmetnej zmluvy za neplatnú, ale zakladá nárok na náhradu škody. Súd
nevzhliadol ani neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva z dôvodu jeho rozporu so samotným
znením zmluvy, kedy v danom prípade dal súd za pravdu žalovaným, že podľa § 151h Občianskeho

zákonníka v spojení s článkom IV bod 3 zmluvy o zriadení záložného práva „v prípade prevodu zálohu
pôsobia účinky záložného práva aj voči nadobúdateľovi zálohu“, a teda sa postavenie zabezpečeného
veriteľa nemení. Vo vzťahu k týmto dvom tvrdeným dôvodom neplatnosti zmluvy o zriadení vecného
bremena pre jej rozpor so zákonom a pre jej rozpor so znením zmluvy ešte súd uvádza, že vecné
bremená aj v zmysle § 157n Občianskeho zákonníka obmedzujú vlastníka nehnuteľností v prospech

určitej oprávnenej osoby, avšak zriadením vecného bremena nie je dotknuté právo záložného veriteľa
na uspokojenie pohľadávky z výťažku zo speňaženia zálohu. Súd preto uzatvoril, že porušenie zmluvnej
resp. zákonnej povinnosti tak vo všeobecnosti zakladá nárok na náhradu škody, čo nebolo predmetom
tohto konania.

51. Žalobca v konaní vyslovil, že ak súd dospeje k záveru o tom, že rozpor zmluvy s ustanovením
§ 151i OZ nezakladá jej absolútnu neplatnosť, je povinnosťou súdu skúmať, či uzavretím zmluvy o
zriadení vecného bremena nedošlo zo strany žalovaných k porušeniu dobrých mravov. Súd sa týmto
nárokom zaoberal, keďže bol žalovaný priamo v žalobe. Občiansky zákonník nevymedzuje pojem
dobrých mravov, pričom v kontexte zákona vyplýva, že ide o súbor určitých morálnych hodnôt a noriem, v

ktorýchsaodzrkadľujevšeobecneplatnépravidlomorálky,etiky,slušnosti,zaktorýchexistujevšeobecný
záujem. Neplatnosť právneho úkonu podľa § 39 OZ možno posudzovať len vzhľadom na okolnosti, ktoré
existovali v čase jeho vzniku, kedy sa vychádza z princípu právnej istoty a predvídateľnosti práva. Hoci
žalované poukázali na to, že F. A. B. a L. C. B. previedli záloh bez predchádzajúceho písomného súhlasuzáložného veriteľa na žalované v 1. a 2. rade a tie zriadili bez predchádzajúceho písomného súhlasu
záložného veriteľa k zálohu vecné bremeno, pričom pre prípad porušenia týchto povinností podľa článku
VII písm. b) a c) zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 1.2.2012 nebola dohodnutá žiadna sankcia,

a pričom podľa § 151h Občianskeho zákonníka v spojení s článkom IV bod 3 zmluvy „v prípade
prevodu zálohu pôsobia účinky záložného práva aj voči nadobúdateľovi zálohu a teda postavenie
zabezpečeného veriteľa nemení, súd poznamenáva, že nie je vylúčené vyhodnotiť ich konanie v rozpore
s dobrými mravmi a hlavne za situácie, kde síce pri predaji zálohu vecné bremená majú povahu vady,
ktorá prechádza na budúceho majiteľa nehnuteľnosti, avšak ak sa má úspešne naplniť uhradzovacia

funkcia záložného práva, musí byť záložnému veriteľovi zaručené tiež to, aby zo splnenia zálohu bol
dosiahnutý taký výťažok, aký bolo možné očakávať pri zriadení záložného práva. Žalované v 1.-3. rade
sa bránili skutkovými tvrdeniami, že v čase, keď sa zmluva o zriadení vecného bremena uzatvárala, tak
žalované v 1.-3. rade konali v súlade so zákonom právne prijateľným spôsobom, pričom konštatovanie,
že takéto konanie nie je v súlade s dobrými mravmi, považovali za nepreukázané. Naopak súd na
podklade vykonaného dokazovania mal za to, že žalobca v konaní na základe skutkových tvrdení

podporených dôkaznými prostriedkami preukázal ním tvrdený rozpor predmetného úkonu – zmluvy
o zriadení vecného bremena s dobrými mravmi v čase jeho vzniku na tom podklade, že namietaná
zmluva o zriadení vecného bremena bola uzatvorená medzi spriaznenými osobami, kde žalované v 1.-3.
rade sú spriaznenými osobami úpadcu v zmysle § 9 ZKR, kedy pohľadávka spoločnosti TRANSMEDIC
SLOVAKIA, s.r.o. voči úpadcovi bola od okamihu svojho vzniku riadne zabezpečená záložným právom,

kdespornévecnébremenázaťažujúnehnuteľnosti,ktorétvoriazálohzabezpečujúcipohľadávkuveriteľa
evidovanú voči úpadcovi, pričom sporné vecné bremená boli zriadené až po tom, čo bolo zriadené
záložné právo zabezpečujúce pohľadávku záložného veriteľa, kedy žalované v 1.-3. rade mali vedomosť
o existencii a výške pohľadávky evidovanej voči úpadcovi, pričom vecné bremená boli zriadené v čase,
kedy bol úpadca už preukázateľne v úpadku a kedy žalované objektívne vedeli, že nehnuteľnosti budú

speňažované v konkurze, vtedy žalovaná v 1. rade zriadila vecné bremeno v prospech žalovanej v 2
rade, avšak žalovaná v 2. rade nikdy reálne neužívala nehnuteľnosti, ku ktorým bolo v jej prospech
zriadené vecné bremeno, a súčasne žalovaná v 2. rade zriadila vecné bremeno v prospech žalovanej
v 1. rade, pričom žalovaná v 1. rade nikdy reálne neužívala nehnuteľnosti, ku ktorým bolo v jej prospech
zriadené vecné bremeno, a zároveň žalované v 1. a 2. rade spoločne zriadili vecné bremeno v prospech

žalovanej v 3. rade, kde vystupuje žalovaná v 2. rade ako konateľka, navyše vecné bremeno v prospech
žalovanej v 1. rade a žalovanej v 2. rade bolo zriadené len čisto formálne, pretože sú vlastníčkami
iných nehnuteľností, v ktorých reálne bývajú a žijú. Zmluva o zriadení vecného bremena bola uzavretá
medzi spriaznenými osobami úpadcu, ktoré mali vedomosť o úpadku úpadcu a v čase, kedy úpadca
prestal splácať svoj záväzok voči veriteľovi. Za významné považoval súd tiež to, že vecné bremená boli

zriadené bezodplatne, pričom v zmluve o zriadení vecného bremena bola hodnota jednotlivých vecných
bremien dohodou strán zmluvy určená na sumu celkom vo výške 485.000 eur, ktoré by v prípade zániku
vecných bremien inak, než rozhodnutím v tomto konaní, bolo potrebné vyplatiť jednotlivým žalovaným
ako oprávneným z vecného bremena, kedy navyše v čase po uzavretí zmluvy o zriadení vecného
bremena bola medzi žalovanými uzavretá aj nájomná zmluva, ktorá žalovanej v 3. rade umožňuje užívať

dotknuténehnuteľnostinielenztituluvecnéhobremena,aleajztitulunájomnejzmluvypodobu40rokov,
pričom táto zmluva rovnako tak ako zmluva o zriadení vecného bremena podľa názoru súdu indikuje
neobvykléfinančnébenefityžalovanejv3.radevzhľadomkpoukazunabezodplatnosťzískaniavecného
bremena. Pri právnych úkonoch, ktoré smerujú k nadobudnutiu práv je potrebné, aby nadobúdateľ týchto
právboldobromyseľný,tedaabykonalbezakejkoľvekľstialebozléhoúmyslu,aleboprivedomí,žetýmto

právnym úkonom poškodzuje určitú osobu. Zriadením záložného práva doživotného užívania bytov
a zriadením užívania nehnuteľnosti v Krupine na 40 rokov museli mať žalované v 1.-3. rade vedomosť
o tom, že prípadného budúceho vlastníka týchto nehnuteľností zbavia výkonu užívacieho práva bez
toho, aby tento mal nárok na akúkoľvek náhradu. V konaní nebolo sporné, že žalované v 1. a 2. rade mali
vedomosť o existencii záväzku spoločnosti FamilyPharm, t.j. úpadcu voči spoločnosti TRANSMEDIC

SLOVAKIA, s.r.o., nakoľko ich manželia osobne ručili za tento záväzok a ony ako manželky dali svojím
manželom súhlas s prevzatím tohto ručiteľského záväzku písomne s úradne uverenými podpismi.
Žalované tak pri uzatváraní zmluvy o vecnom bremene konali vedome s tým, že zbavili jeho budúceho
vlastníka možnosti jeho ekonomického využitia, ktorá skutočnosť predstavuje právnu vadu, ktorá má
vplyv na cenu zálohu, hoci pri zriaďovaní vecných bremien nemuseli mať vedomosť, o koľko reálne

znižujú hodnotu zálohu.

52. Tvrdenia žalovaných, že úpadca v roku 2014 vykonával riadne podnikateľskú činnosť, z ktorej
nevyplývalo, že by vznikali pri jeho podnikaní zásadné problémy, alebo že by bol predlžený, a že v časeuzavretia predmetnej zmluvy o zriadení vecného bremena nemali vedomosť o tom, že bol úpadca
v úpadku, resp., že mu úpadok hrozí, kedy podľa nich, v čase, keď sa sporná zmluva o zriadení
vecného bremena uzatvárala, ekonomická situácia spoločnosti FamilyPharm s.r.o. nevykazovala znaky,

na základe ktorých by bolo možné konštatovať, že sa jedná o nejakým spôsobom sťaženie uplatnenia
výkonu záložného práva záložného veriteľa; považoval súd za účelové s poukazom na vykonané
dokazovanie, kedy nebola sporná spriaznenosť účastníkov zmluvy o zriadení vecného bremena s
úpadcom v zmysle § 9 ods. 1 písm. d) a ods. 2 ZKR, ako aj spriaznenosť žalovaných v 1.-3.
rade medzi sebou navzájom, ďalej kedy ako vyplýva z Obchodného vestníka č. 217/2014 zo dňa

12.11.2014, bolo uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 3K/13/2014 zo dňa 04.11.2014
začaté konkurzné konanie na majetok dlžníka úpadcu FamilyPharm s.r.o., pričom k uzavretiu spornej
zmluvy došlo až následne po začatí konkurzného konania na majetok úpadcu, ďalej kedy zo správy
predbežného správcu Ing. Jaroslava Ďaďa doručenej súdu dňa 12.03.2015 v súvislosti s návrhom
na vyhlásenie konkurzu vyplýva, že „najneskôr v marci 2014 evidovala spoločnosť v knihe faktúr -
záväzky obchodného styku záväzky voči viac ako dvom veriteľom, bola insolventná a vzhľadom na

ďalšie vyhliadky nemohol s odbornou starostlivosťou konajúci štatutárny orgán predpokladať zmenu
tohto stavu, preto konštatujem, že štatutárny orgán mal v zmysle ZKR zákonnú povinnosť podať návrh
na vyhlásenie konkurzu ešte v prvom polroku roku 2014, ktorú si nesplnil...., pričom úpadok úpadcu
následne viedol k vyhláseniu konkurzu úpadcu, a nakoniec tiež ako vyplynulo z výpovede svedka
F. L. P., tak žalovaná v 2. rade mala prístup ku kompletnému účtovníctvu spoločnosti FamilyPharm

s.r.o., pričom účtovníctvo úpadcu nebolo vedené korektne, bol umelo navyšovaný stav skladu, aby
spoločnosť vykazovala zisk. Žalovaná v 2. rade má ekonomické vzdelanie, pričom mala k dispozícii
všetky účtovné podklady úpadcu, ktoré sumarizovala a následne aj uskladňovala a pracovala s nimi.
Súd vyhodnotil, že predmetná správa predbežného správcu Ing. Jaroslava Ďaďa doručenej súdu dňa
12.03.2015, ako aj uznesenie o začatí konkurzného konania na majetok úpadcu vyvracajú tvrdenia

svedkyne L. C. B. o tom, že v čase podpisu zmluvy o zriadení vecného bremena, zmluvné strany
nemali vedomosť o úpadku spoločnosti FamilyPharm s.r.o., a že nemali vedomosť o tom, že tieto
nehnuteľnosti môžu byť speňažované v rámci konkurzu, ktorý mohol byť po začatí konkurzného konania
aj vyhlásený. Súd tvrdenia žalovaných ohľadom správy predbežného správcu doručenej súdu dňa
12.03.2015, kde predbežný správca konštatoval, že väčšina pohľadávok je voči osobám spriazneným

s dlžníkom, resp. voči navrhovateľovi konkurzu, nebral ako vyvracajúce skutkové tvrdenia ohľadom
úpadku úpadcu, kedy v uvedenej správe nebolo uvedené, že by všetky záväzky boli v prospech
spriaznených osôb úpadcu, ale len ich väčšina, pričom súd ich považuje zároveň aj za účelové, keď
v konaní nebolo sporným, že následne mesiac po predložení tejto správy predbežného správcu súdu,
bol na základe uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 3K13/2014 zo dňa 07.04.2015, ktoré

bolo zverejnené v Obchodnom vestníku pod č. 72/2015 dňa 16.4.2015 a ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 17.04.2015, vyhlásený konkurz na majetok úpadcu. Hoci teda žalované popreli tvrdenia žalobcu, že
v čase uskutočnenia sporného úkonu mali vedomosť o tom, že úpadca je v úpadku, a že je potom daný
predpoklad, že dôjde k realizácii záložného práva na spornej nehnuteľnosti v čase vzniku namietanej
zmluvy o zriadení bremena, tak toto svoje tvrdenie v konaní nepreukázali. Súd preto záver, ktorý vyslovil

predbežný správca, v rozpore s tvrdeniami žalovaných, nepovažoval za predčasný a nepodložený
skutočným stavom účtovníctva a stavom záväzkov úpadcu. S poukazom na uvedené súd vyhodnotil,
že zmluva o zriadení vecného bremena bola uzatvorená v čase existencie úpadku na strane úpadcu,
pričom žalované v 1.-3. rade na svoje tvrdenia o opaku neuniesli dôkazné bremeno.

53. Čo sa týka počiatočnej argumentácie žalovaných, že v konaní nebolo preukázané, že zriadenie
vecného bremena reálne znížilo hodnotu zálohu, a že by záloh v súčasnosti nepostačoval na úhradu
záväzkov zo zmluvy o úvere, tak táto argumentácia bola vyvrátená vykonaným dokazovaním, kedy bolo
na základe odborného vyjadrenia znalca preukázané, že zriadením takéhoto vecného bremena došlo
k zníženiu hodnoty zálohu o sumu vo výške 499.000 eur za stavu, kedy podľa tvrdení žalobcu, ktoré

neboli protistranou rozporované, jediným majetkom úpadcu použiteľným na uspokojovanie pohľadávok
veriteľov sú len predmetné zabezpečené nehnuteľnosti, ktorých hodnota so zohľadnením závady
predstavuje sumu 269.000 eur, pričom iný majetok úpadcu v konkurznom konaní zistený nebol. Súd
zotrval na názore, že žalované v 1.-3. rade pri zriaďovaní vecných bremien nemuseli mať vedomosť
o tom, o koľko reálne znižujú hodnotu zálohu, podstatnou pre súd bola skutočnosť, že ich úmysly

boli založené na skutočnosti, že pohľadávku úverový dlžník nezaplatí, a že po tom, čo bolo začaté
konkurzné konanie na majetok úpadcu, môže nastať predpoklad vyhlásenia konkurzu a predpoklad
pristúpenia k realizácii záložného práva a vtom čase vykonali úkon, ktorým si ponechali celú úžitkovú
hodnotu nehnuteľnosti s vedomím, že tým môže dôjsť minimálne k sťaženiu realizácie záložnéhopráva a k poškodeniu záložného veriteľa. Rozpor s dobrými mravmi indikuje tiež úmysel žalovaných
sťažiť resp. úplne znemožniť speňažovanie týchto nehnuteľností, kedy do zmluvy o zriadení vecného
bremena zakomponovali ustanovenia na základe ktorých by vydražiteľ v prípade podania návrhu na

zrušenie vecného bremena musel žalovanej v 3. rade ako oprávnenej z vecného bremena zaplatiť
hodnotu vecného bremena, ktorá bola v zmluve o zriadení vecného bremena určená v sume 300.000
eur (nehnuteľnosti I.), resp. sumu vo výške 25.000 eur (nehnuteľnosti E.), pričom samotné žalované
v 1.-3. rade získali výhody zo zmluvy bezodplatne. Preto podľa názoru súdu absencia dobromyseľnosti
účastníkov pri realizácii tohto právneho úkonu, ktorými boli porušené práva tretej osoby, má za následok

neplatnosť tohto právneho úkonu pre jeho rozpor s dobrými mravmi. Žalované v 1.-3. rade navyše súdu
nevysvetlili motiváciu, pohnútky, resp. účel vykonania tohto úkonu, pričom neosvedčili, že by ich konanie
bolo možné považovať za súladné s dobrými mravmi. Všetky tieto nesporné skutočnosti indikovali
v konaní rozpor s dobrými mravmi žalovaných v 1.-3. rade pri uzatváraní žalovanej zmluvy o zriadení
vecného bremena a preto súd žalobe ako dôvodnej vyhovel.

54. V danom prípade preto možno v súlade so skutkovými tvrdeniami žalobcu vyhodnotiť, že hrozba
vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu a z nej vyplývajúca hrozba predaja nehnuteľností bola
dôvodom uzavretie zmluvy o zriadení vecného bremena, na základe ktorej sa nehnuteľnosti mohli
stať nespeňažiteľnými, resp. speňažiteľnými oveľa nižším spôsobom, než ktorý by bol dosiahnutý pri
neexistencii uvedeného vecného bremena. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že existujúce

vecné bremená znižujú v konkurze úpadcu potenciál predajnosti jednotlivých nehnuteľností. Súd preto
považoval za dôvodnú aj žalobu v časti o určenie neexistencie vecných bremien, ktorá je formulovaná
tak, že sporné nehnuteľnosti nie sú zaťažené vecným bremenom v prospech žalovaných, kedy žalobca
rovnako preukázal naliehavý právny záujem na takomto určení a keďže absolútna neplatnosť právneho
úkonu – zmluvy o zriadení vecného bremena - pôsobí od začiatku, kedy absolútne neplatný právny úkon

nemá od začiatku žiadne právne následky, hľadí sa naň ako keby neexistoval a preto súd určil, že vecné
bremeno neexistuje. Vzhľadom na bod 47 odôvodnenia tohto rozhodnutia, súd preformuloval výrok
rozsudku II.-VI. a navrhované určenie nezaťaženia vecným bremenom zmenil na určenie neexistencie
vecného bremena.

55. Žalovanými v tomto konaní sústavne namietaná zaujatosť žalobcu ako správcu konkurznej podstaty
už bola právoplatne vyvrátená v konkurznom konaní úpadcu a to uznesením Okresného súdu Banská
Bystricač.k.3K/13/2014-376zodňa18.1.2016,vktorombolorozhodnutéonevylúčenísprávcuzvýkonu
správcovskej činnosti v konkurznom konaní úpadcu FamilyPharm s r. o., kedy súd nevzhliadol existenciu
dôvodov pre vylúčenie správcu, pričom skutočnosť poskytovania právnych služieb jednému z veriteľov,

ako aj vypracovania zmluvy o úvere, na základe ktorej vznikla veriteľovi pohľadávka voči dlžníkovi, ktorá
bola aj titulom pre podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu, nemá bez ďalšieho za následok predpoklad
vykonávania správcovskej činnosti v prospech tohto veriteľa na úkor ostatných veriteľov. Súd preto
akúkoľvek argumentáciu žalovaných v tomto konaní, týkajúcu sa osoby žalobcu, ďalej toho, že pripravil
zmluvu pre záložného veriteľa a možného preferovania tohto zabezpečeného veriteľa, nepovažoval pre

toto konanie za relevantnú s poukazom na uvedené rozhodnutie konkurzného súdu. Súd dopĺňa, že mu
nebol zrejmý ani význam tvrdenej údajnej zaujatosti správcu/žalobcu na posudzovanie platnosti žalobou
napadnutého právneho úkonu, ktorí vykonali medzi sebou žalované v 1.-3. rade a preto aj túto obranu
súd vyhodnotil ako nedôvodnú.

56. Vo vzťahu k obrane žalovaných v 1. a 2. rade, ktorá je založená na argumentácii, že úver
nebol úpadcovi poskytnutý v plnej výške 1.575.000 eur podľa zmluvy o úvere č. 01/2012 zo dňa
1.2.2012, ale len v sume 1.239.737 eur, pričom rozdiel v sume 335.263 eur im poskytnutý nebol
a že notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom, čo vyhodnotil Okresný súd Zvolen
v uznesení č.k. 17Er/129/2016-78 zo dňa 03.05.2016, keď zamietol žiadosť súdneho exekútora

o udelenie poverenia, tak súd túto obranu nepovažoval za významnú pre posúdenie daného prípadu.
Súd poznamenáva, že nárok na časť neposkytnutého úveru vo výške 335.263,- eur si zabezpečený
veriteľ v prihláške prihlásenej pohľadávky v konkurznom konaní u úpadcu neuplatňoval a žalované
žiadnym spôsobom nespochybnili nárok zabezpečeného veriteľa na sumu 1.239.737,- eur poskytnutej
úpadcovi zabezpečeným veriteľom v zmysle zmluvy o úvere č. 1/12 zo dňa 01.02.2012, ktorý bol

zabezpečený zriadením záložného práva k nehnuteľnostiam. Pohľadávka zabezpečeného veriteľa bola
v konkurznom konaní úpadcu správcom uznaná, vrátane zabezpečovacieho práva, a to vo výške
1.239.737,- eur s príslušenstvom. Pre účely konkurzného konania sa márnym uplynutím lehoty na
popretie pohľadávky stala pohľadávka spoločnosti TRANSMEDIC Slovakia s. r. o., zistenou, t. j.definitívne nespornou. V zmysle ust. § 32 ods. 2 ZKR prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť
správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky písomným podaním u správcu na predpísanom tlačive
čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo

poradia zabezpečovacieho práva. K popretiu uvedenej pohľadávky zabezpečeného veriteľa vrátane
jeho zabezpečovacieho práva k majetku tretej osoby v rámci zákonných lehôt nedošlo. Ani žalované
nespochybnili existenciu pohľadávky spoločnosti TRANSMEDIC Slovakia s. r. o., v prihlásenej výške
1.239.737,- eur s príslušenstvom. Notárska zápisnica, ako exekučný titul, je pre konkurzné konanie, ako
itotokonaniebezprávnehovýznamu,keďžeprávnymtitulomzakladajúcimvznikpredmetnejpohľadávky

prihlásenej do konkurzného konania spoločnosťou TRANSMEDIC Slovakia s. r. o., bola zmluva o úvere
č. 01/12 zo dňa 01.02.2012, ako i Zmluva o zriadení záložného práva zo dňa 01.02.2012. Notárska
zápisnicaouznanídlhuniejeprávnymdôvodomuplatnenejpohľadávkyvkonkurze,pričomvadytvrdené
žalovanými v 1. a 2. rade vo vzťahu k notárskej zápisnici nespochybňujú existenciu zmluvy o úvere
ako právneho dôvodu prihlásenej pohľadávky zabezpečeného veriteľa a nespochybňujú ani záložné
právo na nehnuteľnostiach. Súd sa preto námietkami žalovaných ohľadom notárskej zápisnice v tomto

konaní nezaoberal, keďže namietané vady notárskej zápisnice nemajú žiaden vplyv na posúdenie
nároku žalobcu, a teda pre posúdenie dôvodnosti žaloby je táto skutočnosť právne irelevantná. Keďže
prihlásenú pohľadávku správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky písomným podaním u správcu
nepoprel, proces zistenia prihlásenej pohľadávky podľa § 32 ods. 3, 4 ZKR, je v celom rozsahu
aplikovateľný aj na otázku existencie zabezpečovacieho práva, zabezpečujúceho pohľadávku tohto

veriteľa a zriadeného k majetku žalovaných v 1. a 2. rade. Čo sa týka tvrdeného rozporu Odstúpenia
od zmluvy o úvere č. 01/2012 zo dňa 1.2.2012 zabezpečeným veriteľom, súd pre úplnosť dodáva, že
predmetom tohto konania nie je neplatnosť odstúpenia od zmluvy o úvere, pričom žalované tvrdenú
neplatnosť tohto odstúpenia v konaní nepreukázali. Súd neprihliadol ani na zo strany žalovaných v 1.
a 2. rade tvrdené skutočnosti ohľadom vedenia účtovníctva zabezpečeným veriteľom v prospech úpadcu

včaseuzavretiazmluvyoúvere,akoizmluvyozriadenízáložnéhopráva,keďtietotvrdenianepovažoval
za spôsobilé na nevyhovenie žalobe žalobcu.

57. Na záver súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 zo dňa
03.07.2003, v zmysle ktorého súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania,

ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania
a vtedy odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny
základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo
účastníka na spravodlivý proces.

58. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná a preto
rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

59. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej

úspechu vo veci.

60. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

61. O nároku na náhradu konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP za použitia zásady úspechu tak,
že žalobcovi, ktorý bol v konaní plne úspešný, priznal nárok na náhradu trov konania voči neúspešným
žalovaným v 1.-3. rade v plnom rozsahu s tým, že o výške trov konania bude po právoplatnosti tohto
rozhodnutia rozhodnuté samostatným uznesením.

62. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 28Cbi/8/2016-789 zo dňa 26.01.2024 bola I.
výrokom znalcovi z odboru Stavebníctvo Ing. Ivanovi Čiernemu s miestom výkonu činnosti Tatranská
30, 974 11 Banská Bystrica, zapísanému v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov Ministerstva
spravodlivosti pod ev. číslom 914495, za znalecký úkon – vypracovanie odborného vyjadrenia
č. 063/2023, priznaná znalecká odmena vo výške 2.099,15 eur, súd výrokom II. upravil učtáreň

Okresného súdu Banská Bystrica na vyplatenie znaleckej odmeny znalcovi zo zloženého preddavku
a výrokom III. upravil učtáreň Okresného súdu Banská Bystrica na vyplatenie znaleckej odmeny znalcovi
z rozpočtových prostriedkov súdu. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 28Cbi/8/2016-811
zo dňa 25.3.2023 súd sťažnosť právneho zástupcu žalovaných v 1. a 3. rade proti výroku I. uzneseniaOkresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 28Cbi/8/2016-789 zo dňa 26.01.2024 zamietol a zrušil III. výrok
uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 28Cbi/8/2016-789 zo dňa 26.01.2024 vydaného
vyšším súdnym úradníkom. S poukazom na uvedené rozhodnutie, ako aj na zásadu úspechu vo veci,

súd zaviazal žalovaných v 1.-3. rade na uhradenie zvyšnej časti znalečného znalcovi a to vo výške
899,15 eur, ktorá mu nebola uhradená preddavkovou cestou, keďže suma znalečného bola vyššia než
zaplatené preddavky na jeho činnosť.

Poučenie:

Proti tomuto súdnemu rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia tohto
rozhodnutia na Okresnom súde Banská Bystrica (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.