Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. október 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/33/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8521201510
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Radomský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8521201510.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Radomského a členov

senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Romana Lajoša v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XXX/XX, XXX XX B., právne zastúpená: Mgr. Lucia Lorenčíková, advokátka, so sídlom
Murgašova 86/1, 058 01 Poprad, IČO: 50 053 167 proti žalovanému: B. - D. B. B., B. B. E. XX, XXX
XX F., G.: XX XXX XXX, o uplatnenie nároku na náhradu škody s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne
proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 21C/82/2022-163 zo dňa 07.02.2024 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žalovanej voči žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100% s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnom skončení veci
samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.ŽalobkyňasažaloboudoručenouOkresnémusúduStaráĽubovňadňa15.11.2021domáhalauloženia
povinnosti žalovanej zaplatiť sumu 35.544,19 Eur s 5% ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od
01.05.2020 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že cit.:

„I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanej p r i z n á v a voči žalobkyni náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že súd rozhodne
o trovách konania uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na aplikácii ustanovenia § 1 ods. 1 a 2 a § 4 ods. 1 a 2

Zákona č. 58/1969 Zb., ustanovenia § 6 ods. 1, 2 a 3, § 27 ods. 1 a 2 Zákona č. 514/2003 Z.z., § 77
ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, § 340 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

4. Súd prvej inštancie vec skutkovo posúdil tak, že vykonaným dokazovaním, najmä listinnými dôkazmi:
Znalecký posudok č. XXX/XXXX, Návrh na predbežné prejednanie nároku, Stanovisko k žiadosti o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, Uznesenie OS PP č.k. 11C/15/2012-245, Uznesenie
OS PP č. k. 10C/244/2002-30, Uznesenie OS PP č.k. 10C/244/2002-327, Rozsudok OS PP č.k.

11C/15/2012-584, žaloba H. I. B., súd zistil nasledovný skutkový stav vo veci. Na súde bolo vedené
konanie pod pôvodnou sp. zn. 10C/244/2002, na základe podanej žaloby dňa 20.3.2002 žalobkyňou
J. B., nar. XX.X.XXXX, zastúpenej opatrovníčkou proti žalovanému D. I. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorej
predmetom bolo určenie neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX. Dňa 15.4.2002 na základenávrhu žalobkyne J. B. na vydanie predbežného opatrenia zo dňa 20.03.2002, tunajší súd vydal
uznesenie pod č.k. 10C 244/2002 - 30 : „Nariaďuje predbežné opatrenie v tomto znení: Zakazuje
odporcovi nehnuteľnosti zapísané v liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. B. a to súp. č. XXX - rodinný dom,

parc. č. XXX/X, zastavaná plocha o výmere 562 m2, parc. č. XXX/X - orná pôda o výmere 700 m2
scudziť, zaťažiť, zameniť, stavebne alebo inak zmeniť, prenajať až do právoplatného rozhodnutia vo
veci samej.“ Na základe uvedeného boli obmedzené práva manžela žalobkyne (č.l. 92 súdneho spisu).
Z Notárskej zápisnice K. XX/XXXX, K. XXXXX/XXX, K. XXXXX/XXXX spísanej dňa 12.05.2010 u notára
H. B. I., L. obsahovala právny úkon darovacej zmluvy medzi D. I. B. ako darujúcim a obdarovanou

A. B., ktorou boli prevedené darujúcim D. I. B., ako výlučným vlastníkom nehnuteľností v k. ú. B.,
rodinný dom súp. č. XXX, postavený na prac. č. XXX/X, s pozemkami „C“ KN parc. č. XXX/X, XXX/
X zapísané na LV č. XXXX pre obec a k. ú. B. s podielom B1 v celosti a tieto nehnuteľnosti nadobúda
do svojho výlučného vlastníctva v celosti a dar s vďakou prijíma žalobkyňa (č.l. 8 rub súdneho spisu).
Dňa 02.11.2010 na základe návrhu žalobkyne J. B. na vydanie predbežného opatrenia Okresný súd
Poprad vydal uznesenie pod č.k. 10C/244/2002-327: „Zakazuje A. B., E. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom

C. XXX/XX nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, k. ú. B. rodinný dom súp. č. XXX, parc. č. XXX/X
zastavané plochy a nádvoria o výmere 562 m2, parc. č. XXX/X orná pôda o výmere 700 m2 scudziť,
zaťažiť, zameniť, stavebne alebo inak zmeniť, prenajať až do právoplatného skončenia konania o
neplatnosť darovacej zmluvy vedeného na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 10C/244/2007.“ V
odôvodnení súd uviedol, že žalobkyňa návrh podala z dôvodu, že dňa 13.05.2010 B. L. M. povolila

vklad vlastníckeho práva N. XXXX/XXXX v prospech A. B. a zároveň bolo zavkladované záložné právo
na nehnuteľnosti v prospech M. B. B. J.. Žalovaný zneužil výsledky dovolacieho konania, ktorým bol
zrušený rozsudok Krajského súdu Prešov č.k. 5Co/63/2006-158 zo dňa 13.09.2007, k tomu aby mohol s
nehnuteľnosťami, ktoré sú predmetom sporu ľubovoľne nakladať. Okresný súd Poprad rozsudkom č.k.
10C/244/2002-97zodňa04.03.2005určil,žedarovaciazmluvaazmluvaozriadenívecnéhobremenasú

neplatné. Krajský súd Prešov rozsudkom č.k. 5Co/63/2006-158 zo dňa 13.09.2007 potvrdil rozsudok. Na
základe dovolania žalovaného Najvyšší súd SR uznesením č.k. 5Cdo/301/2008-313 zo dňa 02.12.2009,
právoplatné dňa 24.02.2010, zrušil rozsudok Krajského súdu Prešov z 13.09.2007 sp.zn. 5Co/63/2006
a vec mu vrátil na ďalšie konanie(č.l. 93 súdneho spisu). Z Uznesenia č.k. 11C/15/2012-245 zo dňa
12.05.2014 vyplýva, že Okresný súd Poprad v právnej veci navrhovateľky J. B., nar. XX.XX.XXXX,

zastúpenej opatrovníčkou I. D. proti odporcovi D. I. B., vo veci určenia neplatnosti darovacej zmluvy, o
návrhu na zrušenie predbežného opatrenia č.k. 10C/244/2002-327 zo dňa 02.11.2010, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 11.06.2014, rozhodol tak: „Súd zrušuje vydané predbežné opatrenie Okresného súdu
Poprad č.k. 10C/244/2002-327 zo dňa 02.11.2010.“ Okresný súd v odôvodnení uznesenia uviedol:
„Súd mal za preukázané, že dôvody, ktoré existovali ku dňu nariadenia predbežného opatrenia už

zanikli. Krajský súd v Prešove rozsudkom č.k. 1S/77/2011-42 zo dňa 12.01.2012 rozhodol tak, že zrušil
rozhodnutie Správy katastra Poprad o povolení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam č. vkladu N.
XXXX/XXXX zapísané na LV č. XXXX k. ú. B., na základe darovacej zmluvy uzavretej medzi D. I. B., C.,
B. a A. B., C., B., J. to ako darcom a obdarovaným. Krajský súd rozhodnutie o povolení vkladu zrušil B.
L. M., tzv. že na liste vlastníctva je pôvodne zapísaný pôvodný vlastník, a to D. I. B. v celosti tak, ako je

uvedené vo výpise z Katastra nehnuteľností zo dňa 31.03.2014 na č.l. 232 spisu.
Najvyšší súd SR potvrdil rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 1S/77/2011-42 zo dňa 12.01.2012
dňa 29.05.2012. Na základe uvedených skutočností bolo preukázané, že predbežné opatrenie tak,
ako je uvedené v uznesení č.k. 10C/244/2002-327 zo dňa 02.11.2010, a to tak, že súd zakázal A. B.,
bytom C., B. scudziť, zaťažiť, zameniť stavebné alebo inak zmeniť, prenajať pozemky až do skončenia

konania o neplatnosť darovacej zmluvy vedenom na Okresnom súde v Poprade č.k. 10C/244/2002,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.06.2011. Nie je opodstatnené, nakoľko došlo k zmene právnych
pomerov v uvedenej časti, nakoľko A. B., bytom C., B. nie je vlastníčkou nehnuteľností, výlučným
vlastníkom nehnuteľností je D. I. B., bytom C. XXX/XX, B.. Z tohto dôvodu uvedené uznesenie -
opatrenie nespĺňa dôvod, aby naďalej takto zostali upravené pomery.“ (č.l. 11 rub, č.l. 39 súdneho

spisu). Okresný súd Poprad rozsudkom č.k. 11C/15/2012-584 zo dňa 17.4.2018 rozhodol tak, že
žalobu zamietol a výrokom II. Súd zrušuje uznesenie č.k. 10C/244/2002-30 zo dňa 15.4.2002 dňom
právoplatnosti rozsudku.,,. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.11.2018. Z LV č.
XXXX vyhotoveného 10.11.2010 vyplýva k parcelám č. XXX/X, XXX/X a rodinnému domu súp. č. XXX
postavený na prac. č. XXX/X N. žalobkyne v podiele 1/1 s ťarchou M. B. B., a s. - Zmluva o zriadení

záložného práva na nehnuteľný majetok podľa V XXXX/XXXX, vklad povolený dňa 26.07.2010 (č.l. 9 rub
súdneho spisu). Z listinného dôkazu Zmluva o budúcej nájomnej zmluve zo dňa 01.10.2010 vyplýva, že
budúcaprenajímateľkaA.B.abudúcinájomcaD.I.B.sadohodlivČl.Ivbode2:„Budúcaprenajímateľka
prehlasuje, že budúcemu nájomcovi, ktorý si podal žiadosť o vymenovanie za súdneho exekútora,prenajme priestory na prízemí rodinného domu, ktoré je potrebné zrekonštruovať, prípadne byt na X.
poschodí rodinného domu, ktorý sa práve zrekonštruoval podľa potrieb budúceho nájomcu, kde si po
vymenovaní zriadi sídlo O. P. N. B..“ V bode 4 sa dohodli: „Budúca prenajímateľka prehlasuje, že je

oprávnenáprenechaťnájomcovidodočasnéhoužívaniabytnaprízemí,prípadnenaX.poschodí,atona
výkon jeho exekučnej činnosti, ktoré budúca prenajímateľka ako vlastníčka nehnuteľnosti zrekonštruuje
do 31.12.2010 tak, aby budúci nájomca si vybral priestory, ktorú mu budú najlepšie vyhovovať na výkon
jeho budúcej exekučnej činnosti.“ V čl. III Budúce nájomné a úhrady za plnenia spojené s užívaním
prenajímaných priestorov si v bude 1 dohodli: „Budúce nájomné za užívanie priestorov je budúcimi

zmluvnými stranami dohodnuté vo výške 250,- eur mesačne a po dobu nájmu sa meniť nebude.“ V bode
2. si dohodli: „Budúci nájomca bude povinný uhrádzať budúcemu prenajímateľovi okrem nájomného aj
úhrady za plnenia spojené s užívaním predmetných priestorov, ktoré budú špecifikované v nájomnej
zmluve.“ V bode 3 si zmluvné strany dohodli, že: „Výška paušálnych úhrad za plnenia spojené s budúcim
užívanímpriestorovjezmluvnýmistranamidohodnutézaelektrickúenergiuvovýške30,-eurazazemný
plyn vo výške 53,- eur mesačne, spolu 83,- eur.“. V čl. V Práva a povinnosti budúcej prenajímateľky

v bode 1 si dohodli: „Budúce prenajímateľka sa zaväzuje odovzdať priestory nájomcovi do užívania v
stave spôsobilom na budúce užívanie, t.j. na budúci výkon exekučnej činnosti.“(č.l. 10 súdneho spisu).
Z Rozhodnutia Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky číslo: XXXXX/XXXX-XX o vymenovaní
za súdneho exekútora D. I. B. vyplýva, že bol s účinnosťou 15.12.2010 bol vymenovaný za súdneho
exekútora do exekútorského úradu so sídlom vo B., C. Q. XX (č.l. 11 súdneho spisu). H. I. B., A.

B. ako účastníci vkladového katastrálneho konania dňa 5.4.2018 adresovali C. P. M., katastrálnemu
odboru „Späťvzatie návrhu na vklad evidovaný pod N. XXXX/XXXX“, ktorým netrvali na povolení vkladu
a predmetný vklad pod č. N. XXXX/XXXX zobrali späť, z dôvodu uplatnenej žiadosti o poskytnutie
poukážkynaposkytnutieštátnejdotácievovýške3.250,-eurnafotovoltaickýsystémvprograme„Zelená
energia domácnostiam“, ktorého posledné kolo sa uskutoční dňa 10.04.2018. Zároveň požiadali, aby

bola vymazaná plomba pod číslom N. XXXX/XXXX z LV č. XXXX v k. ú. B.. (č.l. 13 súdneho spisu). Z
písomnej objednávky žalobkyne adresovanej G. I. B. zo dňa 15.08.2019 vyplýva žiadosť o vypracovanie
Znaleckého posudku týkajúceho sa náhrady škody, ktorá jej vznikla v súvislosti s obmedzením výkonu
vlastníckych práv nehnuteľnosti - rodinného domu, zapísaného na LV č. XXXX v k. ú. B., ktorej bola
vlastníkom v čase od 10.11.2010 do 05.04.2018 (č.l. 8 súdneho spisu). Zo Znaleckého posudku č.

XXX/XXXX vypracovaného znalkyňou G. I. B., účtovníctvo a daňovníctvo na základe zadávateľa A. B.,
objednávka zo dňa 15.08.2019 vo veci náhrady škody vyplýva, že hodnota ušlého príjmu za jednotlivé
obdobia po zohľadnení inflácie predstavuje nasledujúcu sumu: za rok 2010 sumu 171,87 eur, za rok
2011sumu 4.151,84 eur, za rok 2012 sumu 4.301,31 eur, za rok 2013 sumu 4.361,53, za rok 2014
sumu 4.357,17 eur, za rok 2015 sumu 4.344,10 eur, za rok 2016 sumu 4.322,38 eur, za rok 2017 sumu

4.378,57 eur, za rok 2018 sumu 1.155,42 eur. Spolu za obdobie od 15.12.2010 do 05.04.2018 suma
31.544,19 eur, a teda za obdobie od 15.12.2010 do 04.04.2018 A. B. vznikla škoda v súvislosti so stratou
príjmu vo výške 31.544,19 eur a majetková ujma aj tým, že zaplatila súdny poplatok vo výške 33,- eur
ako navrhovateľ súdneho konania, aby príslušný súd predmetné predbežné opatrenie, ktoré jej bránilo
vo výkone vlastníckych práv zrušil. Teda celkovo 31.577,19 eur (č.l. 4-7 súdneho spisu).

5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil tak, že V danej veci žalobkyňa v žalobe ako dôvod vzniku
škody a nemajetkovej ujmy (tej istej) uvádza dve rôzne skutočnosti resp. dve rôzne rozhodnutia -
uzneseniaovydanípredbežnéhoopatreniavzmysleObčianskehosúdnehoporiadku,vydanéOkresným
súdom Poprad v súdnom konaní vedenom pod sp. zn. 10C/244/2002, obe naviac s odstupom 8

rokov (uznesenie Okresného súdu Poprad, č. k. 10C/244/2002-30, č. k. 10C/244/2002-327). V súvislosti
s týmito uzneseniami o nariadení predbežného opatrenia je potrebné poukázať na ustanovenie §
77 ods. 3 OSP (účinného v čase vydania uznesení), podľa ktorého ak predbežné opatrenie zaniklo
alebo bolo zrušené z iného dôvodu, než preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo alebo preto, že
právo navrhovateľa bolo uspokojené, navrhovateľ je povinný nahradiť ujmy tomu, komu predbežným

opatrením vznikli. Rozhodne o tom na návrh súd, ktorý nariadil predbežné opatrenie. Citované
zákonné ustanovenie vylučuje, za splnenia tam špecifikovaných predpokladov, zodpovednosť štátu
za rozhodnutie súdu o predbežnom opatrení, pretože zodpovednosť za prípadnú škodu spôsobenú
predbežným opatrením v zmysle citovaného ustanovenia nesie výlučne ten, kto podal návrh na
nariadenie predbežného opatrenia. V danom prípade žalobkyňa a v prípade smrti jej právni nástupcovia.

Obdobná právna úprava je zahrnutá aj v § 340 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok s účinnosťou od 01.07.2016. Koncepcia tohto procesného inštitútu odôvodňuje kreovanie
osobitného druhu zodpovednosti navrhovateľa za prípadné následky, ktoré vzniknú v príčinnej súvislosti
s účinkami nedôvodne nariadeného neodkladného opatrenia. Ide o zákonnú zodpovednosť sui generis,a to jednak z tohto dôvodu, že vyplýva z procesného predpisu, ale najmä preto, že vo svojej podstate
vytvára zodpovednostný vzťah na základe súdneho rozhodnutia ako individuálneho aktu aplikácie
práva. Navrhovateľ v konečnom dôsledku zodpovedá za to, že súd jeho návrhu vyhovel resp. jeho

zodpovednosť by nebola daná, pokiaľ by súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Na
vznik zodpovednosti sa nevyžaduje porušenie konkrétnej povinnosti. Vzhľadom na špecifický procesný
postup pri nariadení neodkladného opatrenia, ktorý do značnej miery zvýhodňuje navrhovateľa, je na
jeho osobu zákonom prenesená aj zodpovednosť za neodkladným opatrením spôsobenú škodu a inú
ujmu. Táto zodpovednosť sa uplatní iba v prípade, ak neodkladné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené

z iného dôvodu než preto, že sa žalobe vo veci samej vyhovelo alebo že právo navrhovateľa bolo
uspokojené. Uvedené sa vzťahuje príkladne na daný spor. Túto špecifickú procesnú situáciu zákon
kompenzuje práve osobitným záväzkom navrhovateľa, prípadne jeho nástupcami na náhradu škody
a inej ujmy v zmysle § 77 OSP, 340 CSP. Uznesenie zo dňa 15.04.2010, č. k. 10C/244/2002-30, o
nariadení predbežného opatrenia bolo zrušené výrokom II. rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa
17.04.2018, č. k. 11C/15/2012-584, pričom dôvodom zrušenia uznesenia o nariadení predbežného

opatrenia bola skutočnosť, že súd vydal vo veci samej (o určenie neplatnosti zmlúv o prevode
nehnuteľností) meritórne rozhodnutie, ktorým žalobu zamietol. Taktiež uznesenie zo dňa 02.11.2010,
č.k. 10C/244/2002-327, o nariadení predbežného opatrenia bolo zrušené uznesením Okresného súdu
Poprad zo dňa 12.05.2014, č.k. 11C/15/2012-245, pričom dôvodom zrušenia uznesenia o nariadení
predbežného opatrenia bola skutočnosť, že pominuli dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Teda v konaní,

v ktorom bolo na návrh navrhovateľa vydané predbežné opatrenie, súd návrh vo veci samej zamietol,
a nedošlo ani k uspokojeniu práva, ktorého sa navrhovateľ v konaní domáhal, čím bezpochyby došlo
k naplneniu predpokladov pre zodpovednosť navrhovateľa predbežného opatrenia za škodu v zmysle
§ 77 ods. 3 OSP, resp. § 340 ods. 1 CSP. V zmysle ustanovení OSP, ale aj v súčasnosti platného
a účinného CSP, teda za ujmu, ktorá vznikla v dôsledku nariadenia predbežného opatrenia, ktoré

zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu než preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo alebo
preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené, zodpovedá primárne a v celom rozsahu ten, kto tento
návrh podal. Zákon zodpovednosť za výsledok takejto činnosti výslovne pripisuje tomu, kto k nej dal
podnet, bez zreteľa k tomu, či výsledok (rozhodnutie) bol dosiahnutý v súlade so zákonom (či išlo
o rozhodnutie „správne“) alebo v rozpore s ním. Pokiaľ sa teda mohol a môže poškodený domáhať

náhrady ujmy od podávateľa návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, nemôže sa z toho istého
dôvodu (predbežného opatrenia) domáhať náhrady od štátu podľa zák. č. 58/1969 Zb. (ale aj zák.
č. 514/2003 Z. z.). Znamená to, že štát nenesie zodpovednosť za škodu vzniknutú činnosťou, ktorá
je spojená s výkonom štátnej správy, tam, kde príslušný zákon výslovne zodpovednosť za výsledok
takejto činnosti pripisuje tomu, kto k nej dal podnet (rozsudok NS SR zo dňa 30.10.2012, sp. zn.

1Cdo 150/2010 a naň nadväzujúce uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 05.11.2013, sp. zn. II. ÚS
570/2013, ale tiež rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 23.09.2007, sp. zn. 29Cdo 3137/2007).
Na základe vyššie uvedeného je súd toho názoru, že je vylúčená zodpovednosť žalovanej za takúto
škodu v zmysle zák. č. 58/1969 Zb. alebo aj zák. č. 514/2003 Z. z., čo samotné zakladá dôvod pre
zamietnutie žaloby v celom rozsahu, z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovanej pre

konanie o žalobkyňou uplatnených nárokoch. Nebola tak splnená procesná podmienka pre rozhodnutie
súdu vo veci samej. V neposlednom rade však súd poukazuje, že je daný aj ďalší dôvod na zamietnutie
predmetnej žaloby pokiaľ by súd pripustil zodpovednosť v zmysle cit. zákonov, čo nepripúšťa, ale
dodáva: predpokladom úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody a inej ujmy je kumulatívne
splnenie podmienok predpokladaných zákonom č. 58/1969 Zb. a č. 514/2003 Z.z., ktorými sú existencia

nezákonného rozhodnutia (nesprávneho úradného postupu, vznik škody a príčinná súvislosť medzi
nimi). Žalobkyňa ako titul označila nezákonné rozhodnutie súdu. Do konania predložila ako listinný
dôkaz iba jedno rozhodnutie tunajšieho súdu č. k. 10C 244/2002-327, ktorým jej mala byť spôsobená
škoda. Vo vzťahu k uzneseniu č. k. 10C/244/2002-30, je potrebné uviesť, že žalobkyňa nie je aktívne
vecne legitimovaná na uplatnenie náhrady škody, ktorá mala/mohla byť spôsobená týmto rozhodnutím.

V tejto súvislosti súd poukazuje na § 2 zák. č. 58/1969 Zb. a na skutočnosť, že žalobkyňa nebola
účastníčkou konania sp. zn. 10C/244/2002 o neplatnosť darovacej zmluvy a predmetné uznesenie
o nariadení predbežného opatrenia sa žalobkyne ani žiadnym spôsobom nedotýkalo, preto nemohla
byť obmedzená s nakladaním nehnuteľnosťami, preto sa nemôže úspešne domáhať náhrady škody v
zmyslezákona,ktoréjejmalo/mohlobyťspôsobenétýmtorozhodnutím.Vzmyslecitovanýchustanovení

zák. č. 58/1969 Zb. predpokladom naplnenia podmienky nezákonnosti rozhodnutia podľa § 4 toho
zákona, je zrušenie namietaného rozhodnutia príslušným orgánom, buď po nadobudnutí právoplatnosti
rozhodnutia, na základe mimoriadneho opravného prostriedku (§ 4 ods. 1 zákona), alebo, v prípade
rozhodnutí predbežne vykonateľných, postačuje zrušenie rozhodnutia i na základe riadneho opravnéhoprostriedku (§ 4 ods. 2 zákona). Žalobkyňou namietané rozhodnutie - uznesenie Okresného súdu
Poprad zo dňa 15.04.2002, č. k. 10C 244/2002-30, o nariadení predbežného opatrenia, nebolo zrušené
na základe riadneho alebo mimoriadneho opravného prostriedku podaného proti tomuto uzneseniu.

Predmetné uznesenie bolo, naopak, na podané odvolanie potvrdené, uznesením Krajského súdu v
Prešove zo dňa 08.07.2003, č. k. 3Co/518/2002-55, ako to vyplýva o. i. aj z odôvodnenia uznesenia
Okresného súdu Poprad zo dňa 02.11.2010, č. k. 10C/244/2002-327, na str. 2 tohto uznesenia.
Uznesenie Okresného súdu Poprad, č. k. 10C/244/2002-30, o nariadení predbežného opatrenia síce
neskôr bolo, ako uvádza aj žalobkyňa v žalobe, zrušené, a to výrokom II. rozsudku Okresného súdu

Poprad zo dňa 17.04.2018, č. k. 11C/15/2012-584, právoplatného v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Prešove zo dňa 25.10.2018, č. k. 5Co/134/2018-638. Dôvodom zrušenia uznesenia o nariadení
predbežného opatrenia nebola jeho nezákonnosť, ale skutočnosť, že súd vydal vo veci samej (o
určenieneplatnostizmlúvoprevodenehnuteľností)meritórnerozhodnutie,nadobudnutímprávoplatnosti
ktorého zanikli účinky samotného predbežného opatrenia, ktorého účinnosť bola už pri jeho vydaní
ohraničená „do právoplatného rozhodnutia vo veci samej“. Je tak zrejmé, že rozhodnutie orgánu

verejnej moci, uznesenie Okresného súdu Poprad zo dňa 15.04.2002, č. k. 10C/244/2002-30, nenapĺňa
predpoklady nezákonného rozhodnutia v zmysle § 4 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb., pričom zároveň
nie sú splnené podmienky ani pre prípadnú aplikáciu § 4 ods. 2 zák. č. 58/1969 Zb., a teda nie je
možné zo strany žalobkyne domáhať sa úspešne v súvislosti s predmetným rozhodnutím ani náhrady
prípadnej škody ako škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím podľa tohto zákona. Rovnaký záver

o nenaplnení predpokladov nezákonného rozhodnutia možno konštatovať aj vo vzťahu k uzneseniu
OkresnéhosúduPopradonariadenípredbežnéhoopatreniazodňa02.11.2010,č.k.10C/244/2002-327,
ktorým bolo tentoraz už priamo žalobkyni zakázané „nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, k. u.
B. rodinný dom č. XXX, parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria vo výmere 562 m2, parc. č.
XXX/X orná pôda vo výmere 700 m2 scudziť, zameniť, stavebne alebo inak zmeniť, prenajať až

do právoplatného skončenia konania o neplatnosť darovacej zmluvy vedeného na Okresnom súde
Poprad pod sp. zn. 10C/244/2002“. Posúdenie predpokladov nezákonnosti rozhodnutia je v prípade
tohto uznesenia vydaného po 01.07.2004 potrebné vykonať podľa príslušných ustanovení zák. č.
514/2003 Z. z. Aj v zmysle tohto zákona však nevyhnutným predpokladom naplnenia podmienky
nezákonnosti rozhodnutia je v prvom rade zrušenie namietaného rozhodnutia príslušným orgánom,

buď po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia, teda na základe mimoriadneho opravného
prostriedku (§ 6 ods. 2 zákona), alebo, v prípade rozhodnutí predbežne vykonateľných postačuje
zrušenie rozhodnutia i na základe riadneho opravného prostriedku (§ 6 ods. 3 zákona). Ani zák. č.
514/2003 Z. z. teda neumožňuje súdu v konaní o náhradu škody zasahovať do rozhodovacej činnosti
a právomoci všeobecných súdov Slovenskej republiky alebo iných orgánov oprávnených vydávať

rozhodnutia podľa osobitných predpisov, a pokiaľ vydané rozhodnutie nie je ako právoplatné zrušené
orgánom na to príslušným v konaní o riadnom/mimoriadnom opravnom prostriedku podanom proti
tomuto rozhodnutiu, je súd v zmysle § 6 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. týmto rozhodnutím viazaný a
nemá právomoc posudzovať zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ako ani postup predchádzajúci vydaniu
takéhoto rozhodnutia, ako prípadnú predbežnú otázku. Ani uznesenie Okresného súdu Poprad zo dňa

02.11.2010, č. k. 10C/244/2002-327, o nariadení predbežného opatrenia, nebolo zrušené na základe
riadneho alebo mimoriadneho opravného prostriedku podaného proti tomuto uzneseniu. Predmetné
uznesenie bolo na podané odvolanie taktiež potvrdené, uznesením Krajského súdu v Prešove zo
dňa 18.01.2011, č. k. 5Co/159/2010. Táto skutočnosť nie je medzi stranami sporná, nakoľko uvedené
potvrdzuje i žalobkyňa v žalobe. Aj toto uznesenie Okresného súdu Poprad zo dňa 02.11.2010,

č. k. 10C/244/2002-327, o nariadení predbežného opatrenia síce bolo neskôr zrušené, uznesením
Okresného súdu Poprad zo dňa 12.05.2014, č. k. 11C/15/2012-245, avšak dôvodom zrušenia uznesenia
nebola jeho nezákonnosť, ale skutočnosť, že pominuli dôvody, pre ktoré bolo nariadené, teda dôvod
podľa § 77 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. OSP. Súd z vyššie uvedených dôvodov žalobu zamietol
ako nedôvodnú, pretože týmito rozhodnutiami nie je založený nárok žalobkyne na náhradu akejkoľvek

majetkovej alebo nemajetkovej ujmy. Čo sa týka nevykonania ďalšieho dokazovania súdom, súd po
prijatí právneho záveru o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, nemal dôvod vykonávať ďalšie dôkazy
z dôvodu hospodárnosti. Na základe druhého dôvodu pre zamietnutie žaloby, po prijatí právneho záveru
súdom o nesplnení prvej hmotnoprávnej podmienka na uplatnenie nároku zo zákona č. 58/1969 Zb.
a zák. č. 514/2003 Z.z., mal súd za to, že pripojením a oboznámením celého spisového materiálu sa

nepreukážu žiadne iné alebo podstatné skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na rozhodnutie súdu vo
veci. Zároveň vzhľadom na neexistujúci základ nároku, nebol daný dôvod ani na výsluch žalobkyne vo
vzťahu k tvrdenej nemajetkovej ujme. Žalobkyňa k svojmu tvrdenému stavu nepredložila žiadne lekárske
správy, ktoré však pre posúdenie záveru ani neboli potrebné.6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 251, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 CSP s tým,
že v konaní bola úspešná žalovaná v celom rozsahu, preto jej vzniklo právo na náhradu trov konania.

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala včas odvolanie žalobkyňa, ktorá uviedla, že odvolanie
podáva z dôvodu, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom
uviedla, že odvolací dôvod označuje ustanovením § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, kde je možné posúdiť,
že došlo zjavne k chybe v písaní pri uvedení odvolacieho dôvodu, keď namiesto uvedenia písmena f/

mala odvolateľka na mysli ustanovenie § 365 ods. 1 písm. h/, ktorý normuje odvolací dôvod v podobe
rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré by malo vychádzať z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ustanovenie § 365 ods. 1 písm. f/ sa zakladá na nesprávnych skutkových zisteniach súdu prvej
inštancie, kde v zásade samotná odvolateľka v podanom odvolaní takéto nesprávne skutkové zistenia
neuvádza. Podané odvolanie postavila na ustanovení § 1 ods. 1 a 2, § 4 ods. 1 a 2 Zákona č.
58/1969 Zb. a ustanovenia § 6 ods. 1, 2 a 3 a § 27 ods. 1 a2 Zákona č. 514/2003 Z.z.. Podľa

názoru odvolateľky uznesením č.k. 10C/244/2002-327 zo dňa 02.11.2010 súd žalobkyni ako vlastníčke
nehnuteľnosti zakázal nakladať s dotknutými nehnuteľnosťami, a to až do právoplatného skončenia
konania vedeného na Okresnom súde Poprad pod sp.zn. 10C/244/2002. Rozhodnutie bolo potvrdené
aj odvolacím súdom rozhodnutím sp.zn. 5Co/159/2010 zo dňa 18.01.2011. Keďže správa katastra
mala vedomosť o existencii tohto predbežného opatrenia, mala po doručení zrušujúceho rozhodnutia

Najvyššieho súdu týkajúceho sa procesných podmienok zároveň zapísať aj obmedzujúcu poznámku. Je
jednoznačne dané, že práve konanie vedené na Okresnom súde Poprad v roku 2002 a najmä predbežné
opatrenie vydané v konaní sp.zn. 10C/244/2002, ktorým súd na takmer 17 rokov zakázal manželovi
žalobkyne nakladať s nehnuteľnosťou, ktorá bola predmetom konania, sú rozhodnutiami v príčinnej
súvislosti, s ktorými bola aj žalobkyňa obmedzená vo výkone svojich vlastníckych práv v najširšom

možnom kontexte, hoci s poukazom na konečné rozhodnutie vo veci teda rozhodnutie Krajského súdu
v Prešove sp.zn. 5Co/134/2018 zo dňa 25.10.2018 došlo v konečnom dôsledku k zamietnutiu žaloby
z roku 2002 ako aj k zrušeniu predbežného opatrenia. Žalobkyňa opätovne sumarizuje podstatné
skutkové okolnosti a chce upriamiť pozornosť odvolacieho súdu na to, že nie je vecne správny názor
súdu prvej inštancie, ktorý upiera právo na náhradu škody od štátu v prípade, keď sú splnené všetky

predpoklady. Žalobkyňa už v návrhu na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody namietala
nezákonnosť rozhodnutia č.k. 10C/244/2002 zo dňa 02.11.2010 a nadväzne na to aj rozhodnutia sp.zn.
10C/244/2002 zo dňa 15.04.2002. Namietala však nadväzne na to aj opakovane tú skutočnosť, že
konanie týkajúce sa nehnuteľnosti, ktoré v určitom období prešli aj do jej vlastníctva trvalo takmer 17
rokov, teda, že v konaní je východiskom nielen nezákonné rozhodnutie, ale aj nesprávny úradný postup

štátu, ktorým je bezpochyby aj nečinnosť štátneho orgánu či porušenie primeraných lehôt na vydanie
rozhodnutia. Žalobkyňa má za to, že takýmto postupom súdu došlo k porušeniu práva žalobkyne na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Práve z vyššie uvedených dôvodov má preto žalobkyňa za
to, že došlo k splneniu všetkých zákonných predpokladov k tomu, aby mohla byť žiadateľkou náhrady
škody od štátu, ktorý je pasívne legitimovaným subjektom. S poukazom na tieto skutočnosti navrhla

odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na nové konanie a opätovné rozhodnutie.

8. K odvolaniu žalobkyne sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý vo svojom vyjadrení uviedol, že žalovaná
k odvolaniu žalobkyne v prvom rade uvádza, že sa plne stotožňuje s dôvodmi zamietnutia žaloby

súdom prvej inštancie a je toho názoru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci riadne dokazovanie,
výsledkom ktorého bol dostatočne a správne zistený skutkový stav odôvodňujúci zamietnutie žaloby, a
v odôvodnení rozsudku súd vyčerpávajúco vysvetlil dôvody, ktoré ho k takémuto posúdeniu veci viedli,
a to tak vo vzťahu k súdom zistenému skutkovému stavu, ako aj vo vzťahu k právnemu posúdeniu
tohto stavu súdom. Na tomto konštatovaní nie je podľa žalovanej spôsobilé nič zmeniť ani žalobkyňou

podané odvolanie. Súd prvej inštancie predovšetkým správne posúdil žalobu žalobkyne, ktorá sa
touto bezpochyby domáhala náhrady škody a nemajetkovej ujmy, ktorá jej mala vzniknúť v dôsledku
obmedzenia jej vlastníckych práv a ich riadneho výkonu rozhodnutiami súdu - uzneseniami Okresného
súdu Poprad o nariadení predbežného opatrenia zo dňa 02.11.2010, č. k. 10C 244/2002-327, a zo
dňa 15.04.2002, č. k. 10C 244/2002-30. Uvedené vyplýva už zo žaloby (cit: „Je jednoznačne dané, že

práve konanie vedené na Okresnom súde Poprad od roku 2002 a najmä predbežné opatrenie vydané
v konaní sp. zn. 10C/244/2002–30 dňa 15.4.2002, ktorým súd na takmer 17 rokov zakázal manželovi
žalobkyne nakladať s nehnuteľnosťou, ktorá bola predmetom konania, sú rozhodnutiami, v príčinnej
súvislosti s ktorými bola aj žalobkyňa obmedzená vo výkone svojich vlastníckych práv (v najširšommožnom kontexte), hoci, s poukazom na konečné rozhodnutie vo veci, t.j. rozhodnutie Krajského súdu
v Prešove č. k. 5Co134/2018-638, zo dňa 25.10.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15.11.2018,
došlovkonečnomdôsledkukzamietnutiužalobyzroku2002akoajkzrušeniupredbežnéhoopatrenia.“),

ale aj zo samotného odvolania žalobkyne, ktoré obsahuje identickú stať ako je tu citovaná zo žaloby.
Už vo svojej duplike žalovaná poukázala na to, že v prípade obmedzenia vlastníckeho práva (napr.
predbežným opatrením súdu, ale aj na základe akéhokoľvek iného dôvodu) a prípadnej škody ako
následku tohto obmedzenia, dĺžka trvania obmedzenia môže mať vplyv na výšku/rozsah škody alebo
inej ujmy spôsobenej týmto obmedzením, avšak nespôsobuje, nie je príčinou, škody samotnej, resp.

jej vzniku. Konkrétne v prípade žalobkyne a ňou tvrdenej škody spočívajúcej v ušlom zisku z nájmu
nehnuteľnosti samotné konanie sp. zn. 10C 244/2002 (neskôr sp. zn. 11C 15/2012), a už vôbec nie jeho
dĺžka, žalobkyňu žiadnym spôsobom v nakladaní s nehnuteľnosťou neobmedzovali. Zákaz nakladať
s nehnuteľnosťou, a teda aj nemožnosť uzavrieť, resp. naplniť, nájomnú zmluvu a poberať nájomné
ako príjem z tohto záväzkového vzťahu, bol žalobkyni uložený predbežným opatrením vydaným na
návrh účastníka konania, ktorý za takýto návrh a jeho prípadné následky preberá v zmysle § 77 OSP,

resp. § 340 ods. 1 CSP, plnú zodpovednosť, tak ako to v rozsudku uzavrel aj súd prvej inštancie.
Preto nemožno ani hľadať príčinnú súvislosť medzi dĺžkou trvania konania sp. zn. 10C 244/2002
(neskôr sp. zn. 11C 15/2012) a vznikom žalobkyňou tvrdenej škody či nemajetkovej ujmy. Skutočnosť,
že žalobkyňa by sa potenciálne mohla (samozrejme pri preukázaní nesprávneho úradného postupu
súdu spočívajúceho v nečinnosti/prieťahoch v súdnom konaní, ktorého by žalobkyňa bola účastníčkou/

stranou, čo v tejto veci ani nebolo zo strany žalobkyne preukázané) voči žalovanej ako pasívne vecne
legitimovanému subjektu domáhať náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom súdu
nezakladá nesprávnosť zamietnutia žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala náhrady škody, ktorá nebola
a ani nemohla byť spôsobená takýmto nesprávnym úradným postupom, ale vydaným predbežným
opatrením, za ktoré však žalovaná nenesie zodpovednosť, teda nie je pasívne vecne legitimovaným

subjektom pre konanie o takomto nároku. Zároveň pritom samotná dĺžka trvania konania sp. zn. 10C
244/2002 (neskôr sp. zn. 11C 15/2012) nielenže nemohla vôbec žiadnym spôsobom zapríčiniť vznik
žalobkyňou tvrdenej škody – ušlého zisku, ale ani len mať dopad na obmedzenie vlastníckych práv
žalobkyne. Žalovaná v tejto súvislosti opakovane zdôrazňuje, ako už viackrát v priebehu konania, že
žalobkyňa svoje oprávnenie prenajať nehnuteľnosť (a z tohto prenájmu dosiahnuť zisk) odvodzovala a

odvodzuje od vlastníckeho práva zapísaného v katastri nehnuteľností na príslušnom liste vlastníctva č.
XXXX pre k. ú. B., obec B., C. M., na základe zavkladovania darovacej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX
uzavretej medzi žalobkyňou ako obdarovanou a jej manželom D. I. B. (teda tou istou osobou, ktorej
mala časť nehnuteľnosti prenajímať) ako darcom. Už z obsahu samotnej žaloby, preukázateľne ale aj z
uznesenia Okresného súdu Poprad zo dňa 12.05.2014, č. k. 11C 15/2012-245, o zrušení predbežného

opatrenia vo vzťahu k žalobkyni, je však zrejmé, že na základe rozsudku Krajského súdu v Prešove zo
dňa12.01.2012,č.k.1S77/2011-42,vspojenísrozsudkomNajvyššiehosúduSRzodňa29.05.2012,sp.
zn.1Sžro60/2012,došlokudňu07.09.2012kopätovnémuzápisuvlastníckehoprávapredchádzajúceho
vlastníka D. I. B. k nehnuteľnosti, a teda prinajmenšom odo dňa opätovného zápisu vlastníckeho práva
predchádzajúceho vlastníka žalobkyňa nebola (ani len teoreticky) vlastníčkou nehnuteľnosti, preto bez

ohľadu na trvanie obmedzenia uloženého uznesením Okresného súdu Poprad zo dňa 02.11.2010, č.
k. 10C 244/2002-327, o nariadení predbežného opatrenia (ktoré pritom vôbec netrvalo žalobkyňou
uvádzaných 17 rokov), nebola žalobkyňa po zápise pôvodného vlastníka do katastra ani oprávnená
nehnuteľnosť alebo akúkoľvek jej časť prenajímať – a z prenájmu dosahovať príjem/zisk. Žalobkyňa
pritom súčasne už v čase uzavretia darovacej zmluvy, ako aj následnej zmluvy o budúcej nájomnej

zmluve, nepochybne mala vedomosť o tom, že jej manžel má iným predbežným opatrením súdu (sp.
zn. 10C 244/2002-30 zo dňa 15.04.2002) zakázané nakladať s nehnuteľnosťami, ktoré mala od neho
darovacou zmluvou nadobudnúť, a teda že ona nie je ani skutočným vlastníkom nehnuteľnosti, ku
ktorej, resp. k časti ktorej, uzatvorila zmluvu o budúcej nájomnej zmluve, a to s manželom, od ktorého
mala nehnuteľnosť darovaním nadobudnúť. Uvedený skutkový stav nemožno považovať za „pravidelný

beh vecí“, ktorý by zakladal dôvodnosť očakávania príjmu žalobkyne z prenájmu nehnuteľnosti na
základe uzatvorenej zmluvy o budúcej nájomnej zmluve, a teda nemožno mať za preukázané, že by
žalobkyňa bola ukrátená na zisku, ktorý mohla dôvodne a bezpečne očakávať, a to ani len v období
od 15.12.2010 do 07.09.2012, kedy bolo v katastri nehnuteľností vlastnícke právo žalobkyne formálne
zapísané. Zároveň pokiaľ žalobkyňa poukazovala na to, že bola „proti svojej vôli vtiahnutá do súdneho

konania, v dôsledku ktorého žila dlhodobo v právnej neistote, ... nemohla vykonávať vlastnícke právo, v
ktorom bola obmedzená a následne jej toto bolo aj odňaté“, upriamuje žalovaná pozornosť súdu na už
zmieňovanú skutočnosť, a síce, že žalobkyňa v čase uzavretia darovacej zmluvy, od ktorej odvodzovala
a odvodzuje svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXXX pre k. ú. B., obec B.,okres M., nepochybne mala vedomosť o tom, že jej manžel má predbežným opatrením súdu zakázané
nakladať s nehnuteľnosťami, ktoré od neho mala darovacou zmluvou nadobudnúť, a teda že ona nie
je ani skutočným vlastníkom nehnuteľnosti, ku ktorej, resp. k časti ktorej, následne uzatvorila zmluvu

o budúcej nájomnej zmluve, a to s manželom, od ktorého mala nehnuteľnosť darovaním nadobudnúť.
Predbežné opatrenie Okresného súdu Poprad zo dňa 02.11.2010, č. k. 10C 244/2002-327, bolo iba
logickým vyústením stavu vyvolaného neplatne uzavretou darovacou zmluvou zo dňa 12.05.2010 medzi
žalobkyňou a jej manželom a žalobkyňa teda nedôvodne poukazuje v žalobe na to, že bola umelo a
nedôvodne „vtiahnutá“ do konania sp. zn. 10C 244/2002, alebo že jej bolo namietaným rozhodnutím

„odňaté vlastnícke právo“. Žalobkyňa bola predbežným opatrením obmedzená vo výkone vlastníckeho
práva, o ktorom súd právoplatne rozhodol, že bolo do katastra nehnuteľností zapísané nesprávne a na
žalobkyňu takéto vlastnícke právo nikdy platne neprešlo. Aj tento žalobkyňou uplatnený nárok je teda
potrebné považovať za nedôvodný.

9. Sporové strany nevyužili písomné podanie odvolacej repliky a dupliky.

10. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP,
po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou
osobou (§ 359 CSP), prejednal odvolanie podané žalovaným a preskúmal rozhodnutie súdu prvej
inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 a nasl. CSP

bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie podľa § 385 CSP (a contrario) a na tomto pojednávaní
zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto
postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 382,
§ 385 CSP). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného
odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré

boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú
procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 CSP). Pretože
rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu
v Prešove (§ 378 ods. 2, § 219 ods. 1, 3 CSP) Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie

uvedených zásad (§ 379, § 380 ods. 1, 2 CSP) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobkyne
je nedôvodné.

11. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia k odvolacím námietkam žalovaného odvolací
súd uvádza nasledovné.

12. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a

povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

13. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s
namietaným nesprávnym zistením skutkového stavu a nesprávnym právnym zistením, teda, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne

svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

14. K námietke nesprávneho právneho posúdenia podľa ust. § 365 ods. 1 CSP písm. h) odvolací súd

uvádza,žeprávnymposúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezávery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci
je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp.

zn. 7 Cdo 7/2010). Z obsahu rozhodnutia súdu prvej inštancie mal odvolací súd za to, že k naplneniu
tohto odvolacieho dôvodu nedošlo. Vo vzťahu k aplikácii práva všeobecnými súdmi má odvolací súd
za to, že výklad a aplikácia zákonných predpisov zo strany všeobecných súdov (v danom prípade
súd prvej inštancie) musí byť preto v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu, ktorýmje poskytnutie materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a
oprávnených záujmov strán sporu. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení právnych noriem, tak ako
ich v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol súd prvej inštancie, neobmedzil toto základné právo v

rozpore s jeho podstatou a zmyslom (IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 214/04, II. ÚS 249/2011, IV. ÚS 295/2012).

15. Súd prvej inštancie zistil vo veci skutkový stav v dostatočnom rozsahu a zo zistených skutočností
prijal vecne správne právne závery. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových
a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej

inštancie, s ktorým sa stotožňuje v plnom rozsahu, na neho zároveň poukazuje podľa § 387 ods.
2 CSP. Skutočnosť, že odvolací súd sa tiež v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia
nižšieho súdu vyplýva z rozhodnutia ESĽP vo veci Helle v. Fínsko z 19.12.1997 č.20772/92. Na
zvýraznenie presvedčivosti napadnutého rozsudku a v odpovedi na sporovými stranami uplatnené
odvolacie námietky odvolací súd uvádza nasledovné.

16. Z odvolania podaného žalobkyňou je zrejmé, že táto v zásade namieta jeden odvolací dôvod,
a to nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. Tu odvolací súd konštatuje, že súd
prvej inštancie správne vychádzal zo Zákona č. 58/1969 Zb., a to jeho ustanovenia § 1 ods. 1 a 2
ako aj § 4 ods. 1 a 2 citovaného zákona a následne aj zo Zákona č. 514/2003 Z.z., a to konkrétne
z jeho ustanovenia § 6 ods. 1, 2 a 3 a § 27 ods. 1 a 2 citovaného zákona. Pre správne právne

závery zároveň veľmi správne súd prvej inštancie použil aj procesné ustanovenia normujúce pôvodné
predbežné opatrenie ako aj súčasne platné neodkladné opatrenie, a to ustanovenie § 77 ods. 3 bývalého
procesnoprávneho predpisu Občianskeho súdneho poriadku a § 340 ods. 1 aktuálneho Civilného
sporového poriadku. Je tak možné uzatvoriť, že čo sa týka posudzovania uznesenia súdu prvej inštancie
č.k. 10C/244/2002-30 zo dňa 15.04.2002 súd prvej inštancie použil správnu právnu úpravu, a to

Zákon č. 58/1969 Zb.. Pri posudzovaní uznesenia Okresného súdu Poprad č.k. 10C/244/2002-327 zo
dňa 02.11.2010 použil správnu právnu úpravu Zákona č. 514/2003 Z.z.. Zároveň je potrebné taktiež
poukázať na skutočnosť, že v zmysle Zákona č. 58/1969 Zb. štát zodpovedá za škodu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu,
ktoré na túto organizáciu prešli a zároveň v zmysle Zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu

škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie,
ktorým bola škoda spôsobená bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť. Taktiež treba mať na
pamäti, že ak škoda bola spôsobená nezákonným rozhodnutím, ktoré je vykonateľné bez ohľadu na
právoplatnosť, možno nárok na náhradu škody uplatniť aj vtedy, ak nezákonné rozhodnutie bolo zrušené
alebo zmenené na základe riadneho opravného prostriedku. Z tohto ohľadu je potrebné mať najmä na

zreteli, že rozhodnutie č.k. 10C/244/2002-30 o nariadení predbežného opatrenia bolo zrušené výrokom
II. rozhodnutia č.k. 11C/15/2012-584, pričom dôvodom zrušenia uznesenia o nariadení predbežného
opatrenia bola skutočnosť, že súd vydal vo veci samej meritórne rozhodnutie, ktorým žalobu zamietol.
Zároveň pri uznesení č.k. 10C/244/2002-327 je potrebné mať na zreteli, že uznesenie o nariadení
predbežného opatrenia bolo zrušené uznesením Okresného súdu Poprad č.k. 11C/15/2012-245, pričom

dôvodom zrušenia uznesenia o nariadení predbežného opatrenia bola skutočnosť, že pominuli dôvody,
pre ktoré bolo nariadené. V priamej súvislosti s dôvodmi ktoré viedli k zrušeniu uznesení súdu
o predbežnom opatrení a neodkladnom opatrení uvedených v odôvodnení zrušujúcich rozhodnutí je
zrejmé, že štát nenesie zodpovednosť za škodu vzniknutú činnosťou, ktorá je spojená s výkonom štátnej
správy tam, kde príslušný zákon výslovne zodpovednosť za výsledok takejto činnosti pripisuje tomu, kto

k nej dal podnet. V tomto ohľade je potrebné poukázať na ustanovenie § 77 ods. 3 OSP a ustanovenie §
340 ods. 1 CSP, ktoré normujú tú skutočnosť, že buď navrhovateľ je povinný nahradiť ujmu tomu, komu
predbežným opatrením vznikla alebo navrhovateľ je povinný nahradiť škodu a inú ujmu tomu, komu
neodkladným opatrením vznikla. Možno tak konštatovať ako správny právny záver súdu prvej inštancie o
nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovanej pre konanie o žalobkyňou uplatnených nárokoch, a to

z toho ohľadu, že pred súdom prvej inštancie nebola preukázaná existencia nezákonného rozhodnutia
v zmysle vyššie uvedených definícií podľa Zákona č. 58/1969 Zb. a Zákona č. 514/2003 Z.z.. Možno
tak vzhliadnuť rovnako ako u súdu prvej inštancie aj u odvolacieho súdu nesplnenie hmotnoprávnych
podmienok na uplatňovanie si nároku v zmysle vyššie uvedených Zákonov č. 58/1969 Zb. a Zákona č.
514/2003 Z.z..

17. Obiter dictum odvolací súd uvádza, ak podľa správneho právneho posúdenia súdu prvej inštancie
tento dospel k záveru o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, dospel zároveň aj k záveru o nesplnení
základných procesných podmienok pre uplatnenie nároku zo strany žalobkyne. Preto súd prvej inštanciesprávne uzatvoril procesný záver o skutočnosti, že pri takomto zistení nebol z jeho strany žiaden
ďalší dôvod vykonávať zostávajúce dôkazy navrhované žalobkyňou, a to tak z pohľadu nesplnenia
základných procesných podmienok na uplatnenie nároku pred súdom, ako aj z dôvodu aplikácie zásady

hospodárnosti súdneho konania.

18. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie ako aj konania, ktoré jeho vydaniu
predchádzalo preto dospel k záveru o nenaplnení odvolacích dôvodov v zmysle ustanovenia § 365 ods.
1 písm. h/ CSP namietaných žalobkyňou z dôvodu, ktorého stotožniac sa so skutkovými a právnymi

závermi súdu prvej inštancie rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa ustanovenia § 387 ods. 1
a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

19. O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 v spojení
s ustanovením § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP tak, že žalovanej odvolací súd priznal voči neúspešnej
žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, keďže v odvolacom konaní

bola žalovaná v celom rozsahu úspešná. Žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by nebolo
dôvodné žalovanej priznať náhradu odvolacích trov neboli v okolnostiach prípadu vzhliadnuté.

20. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady všetkých priznaných trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré

vydá súdny úradník.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).