Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. november 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/30/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8722201563
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Radomský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8722201563.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.AndrejaRadomskéhoasudcovJUDr.

Gabriely Világiovej a JUDr. Romana Lajoša, v sporovej veci žalobcu: JGLM s.r.o., so sídlom Partizánska
688, 058 01 Poprad, IČO: 36 820 032, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Jozef Madej
s. r. o., so sídlom Tomášikova 30, 821 01 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 56 138 768, proti
žalovaným: 1/ ALPINA SK, s.r.o., so sídlom Bajkalská 12985/9, 831 04 Bratislava, IČO: 36 823 538, 2/
Pneu Tatry, spol. s.r.o., so sídlom Partizánska 688/9, 058 01 Poprad, IČO: 36 472 697, obaja právne
zastúpení JUDr. Tibor Bašista, advokát, so sídlom Štefánikova 8, 058 01 Poprad, IČO: 35 507 128,
za účasti intervenienta na strane žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX D., XXX XX D.,

právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Jozef Madej s. r. o., so sídlom Tomášikova 30, 821 01
Bratislava - mestská časť Ružinov , IČO: 56 138 768, o určenie vlastníckeho práva s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu a intervenienta na strane žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn.
21C/41/2022 – 282 zo dňa 03.11.2023, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I.MenírozsudokvnapadnutomvýrokuI.tak,žeurčuje,žežalobkyňajevýlučnýmvlastníkomnebytového
priestoru č. 2 - prevádzka č. 2, nachádzajúceho sa na prízemí stavby - E. súp. č. XXX postavenej
na pozemkoch C KN parc. č. XXXX/XX, F. XXXX/XX E. F. XXXX/XX vedených na liste vlastníctva č.

XXXX, ako aj spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na
príslušenstve v podiele 46692/83350-in z celku, to všetko vedených na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. G.,
obec G., H. G..

II. Žalobkyni a intervenientovi na strane žalobkyne voči žalovaným 1/ a 2/ priznáva nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorého rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) hore označeným rozsudkom (ďalej len

„napadnutý rozsudok“) rozhodol takto, cit:

„ I. Žalobu zamieta.

II. Žalovanému v 1. a 2. rade priznáva voči žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že
súd rozhodne o trovách konania uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Rozhodol tak v konaní o žalobe, ktorou sa žalobkyňa voči žalovaným 1/ a 2/ domáhala určenia
vlastníckeho práva k nebytovému priestoru č. 2, prevádzka č. 2, nachádzajúceho sa na prízemí stavby -
E. súp. č. XXX postavenej na pozemkoch I. B. parc. č. XXXX/XX, F. XXXX/XX E. F. XXXX/XX vedených
na liste vlastníctva č. XXXX, ako aj spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločnýchzariadeniach domu a na príslušenstve v podiele 46692/83350-in z celku, všetko vedených na liste
vlastníctva č. XXXX, k. ú. G., obec G., H. G. (ďalej len „nebytový priestor s príslušenstvom“) ako aj
nároku na náhradu trov konania. Konanie bolo po celý čas vedené za účasti intervenienta označeného

v úvodnej časti rozsudku.

3. Prípad právne posúdil podľa § 3 ods. 1, § 34, § 37 ods. 1, § 39, § 132 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“) a § 137 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 160/2015 Z. z.“).

4. Skutkovo vychádzal zo zistenia, že dňa 15.04.2008 intervenient (v tom čase podnikajúci pod
obchodným menom A. B. E. J.) ako predávajúci a žalovaná 2/ ako kupujúca uzavreli Zmluvu o prevode
vlastníctva nebytových priestorov, ktorej predmetom bol prevod nebytového priestoru s príslušenstvom
za kúpnu cenu 13 000 000,- Sk, ktorú sa kupujúca zaviazala zaplatiť vo výške 500.000,- Sk pri
uzavretí kúpnej zmluvy v hotovosti a vo výške 12 500.000,- Sk v lehote do 30 dní odo dňa uzavretia

tejto zmluvy bezhotovostným prevodom z úveru poskytnutého kupujúcemu H. D. J., E., ktorá na
základe dohody s účastníkmi tejto zmluvy a záložným veriteľom poukáže z tejto sumy sumu vo výške
4 260.000,- Sk na úverový účet J. K. E. L. D. E., čím zanikne jej záložné právo na nehnuteľnosti
zapísané na LV č. XXXX, k. ú. G. a sumu 8 240.000,- Sk na účet predávajúceho vedený v F. E.,
pobočka Poprad. Súčasne zmluvné strany dojednali, že ak kupujúci nezaplatí zvyšok dohodnutej

kúpnej ceny v dohodnutej lehote splatnosti, môže predávajúci od tejto kúpnej zmluvy odstúpiť, pokiaľ
sa účastníci nedohodnú na predĺžení lehoty splatnosti a že pri porušení zmluvnej povinnosti zaplatiť
dohodnutú kúpnu cenu v dohodnutej lehote splatnosti vznikne za predpokladu, že predávajúci využije
svoje právo na odstúpenie od zmluvy predávajúcemu nárok na zmluvnú pokutu vo výške 500.000,-
Sk. Ďalej vychádzal zo zistenia, že intervenient od označenej kúpnej zmluvy odstúpil dňa 27.02.2009

z dôvodu nezaplatenia zvyšku dohodnutej kúpnej ceny v lehote splatnosti a s prihliadnutím na to, že
žalovaná 2/ ani na opakované výzvy na úhradu celej kúpnej ceny nereagovala jej úhradou. V označenom
odstúpení od zmluvy si súčasne intervenient voči žalovanej 2/ uplatnil zmluvnú pokutu vo výške
500.000,- Sk. Súd prvej inštancie ďalej v konaní ustálil, že intervenient ako predávajúci a žalobkyňa (v
tom čase s obchodným názvom A. - M. J.) ako kupujúca uzavreli dňa 11.06.2012 Zmluvu o prevode

vlastníctva nebytového priestoru s príslušenstvom, ktorého identifikácia bola spresnená dodatkami č. 2
a 3, a že vo vzťahu k tejto zmluve podal intervenient dňa 20.06.2012 návrh na vklad vlastníckeho
práva, ohľadne ktorého bolo rozhodnutím Okresného úradu Poprad, katastrálneho odboru z 10.07.2015
konanie o vklade vlastníckeho práva vedené pod č.k. V-2368/2012/DP podľa ust. § 31a písm. a)
zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastnícky a iných práv k nehnuteľnostiam

(katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov prerušené na dobu 30 dní. V ďalšom zistil, že žalovaná
2/ ako predávajúca a žalovaná 1/ ako kupujúca dňa 25.06.2012 uzavreli kúpnu zmluvu, predmetom
ktorej bol tiež prevod nebytového priestoru s príslušenstvom, že intervenient podal Okresnému úradu
Poprad dňa 16.4.2020 návrh na pokračovanie katastrálneho konania č. N./XXXX s odvolaním sa na
rozsudok odvolacieho súdu vydaný vo veci sp. zn. 7Cob/66/2019, že dňa 21.05.2020 Okresný úrad

Poprad, katastrálny odbor vydal pod č. N./XXXX rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva
v prospech žalobkyne, na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi ňou a intervenientom s vkladom
povolenia dňa 21.05.2020 a že napriek tomu je na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. G. vedená ako
vlastník spornej nehnuteľnosti žalovaná 2/. Zároveň vychádzal zo skutočností známych konajúcemu
súdu z jeho predchádzajúcej činnosti, predovšetkým že v konaní vedenom pod sp. zn. 12C/81/2010

bola skoršia žaloba intervenienta o určenie vlastníckeho práva k nebytovému priestoru s príslušenstvom
zamietnutá z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu, rozsudok, ktorý bol v odvolacím súdom
ako vecne správny potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19Co/10/2012 z 26.04.2012,
ďalej že žaloba žalovanej 2/ voči intervenientovi o určenie neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy
z 15.04.2008 bola súdom prvej inštancie rozsudkom č. k. 18Cb/259/2015-228 z 18.06.2019 zamietnutá

z dôvodu premlčania uplatneného nároku, rozhodnutie ktoré bolo potvrdené rozsudkom Krajského súdu
v Prešove č. k. 7Cob/66/2019-276 z 25.02.2002 a že v konaní vedenom pred súdom prvej inštancie
pod sp. zn. 7C/14/2017 medzi žalovanou 1/ a žalovanou 2/ bolo rozsudkom vyhovené žalobe o určení
vlastníckeho práva k nebytovému priestoru s príslušenstvom v prospech žalovanej 1/ (v označenom
konaní vystupujúcej v postavení žalobkyne).

5. Prípad právne uzavrel poukazom na závery nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.
I.ÚS 151/2016 z 3. mája 2017 a nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.ÚS 510/2016 z
19. januára 2021 zaoberajúceho sa kolíziou vlastníckeho práva pôvodného vlastníka, princípov ochranydobrej viery ďalšieho nadobúdateľa a právnej istoty v demokratickom právnom štáte a princípu nemo
plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet, pri riešení ktorej je potrebné prihliadnuť na princíp
všeobecnej spravodlivosti a individuálne okolnosti prípadu. Podľa tohto princípu m vyššie riziko niesť

nedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa nijako dozvedieť o
tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po zákonom určenom
správnom (katastrálnom) konaní. Na druhej strane materiálna publicita údajov katastra nehnuteľností
je vyvrátiteľná a podmienená tým, či sa v konkrétnom prípade nepreukáže nesúlad údajov katastra
so skutočným stavom. S touto okolnosťou musí byť opatrný nadobúdateľ uzrozumený, preto iba

viera nadobúdateľa v správnosť údajov v katastri na prelomenie zásady nemo plus iuris nestačí.
Vychádzal tiež z úvahy, že súd je povinný posúdiť aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu ako aj danosť
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, a že posúdenie aktívnej vecnej legitimácie
žalobcupredchádzaposúdeniudanostinaliehavéhoprávnehozáujmu,pretožepokiaľvkonaníužalobcu
nie je daná aktívna vecná legitimácia, tento nemôže mať na požadovanom určení ani naliehavý právny
záujem. Nadväzne konštatoval, že otázkou, komu svedčí vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti a

platnosťou odstúpenia od kúpnej zmluvy, sa súd prvej inštancie zaoberal už v konaniach 12C/81/2010
a 18Cb/259/2015, v ktorých vyslovil názor o platnosti odstúpenia od zmluvy, čím medzi pôvodnými
zmluvnými stranami vznikol synalagmatický záväzok vrátiť si navzájom všetko, čo od druhej strany
prijali. Poukázal na to, že žaloba o určenie vlastníckeho práva intervenienta prejednaná v konaní sp. zn.
12C/81/2010 bola súdom prvej inštancie zamietnutá pre nepreukázanie naliehavého právneho záujmu

na obnovení vecnoprávneho stavu pred uzavretím prevodnej zmluvy, čoho následkom bolo zachovanie
vlastníckeho práva žalovanej 2/ - spoločnosti G. O. J.. J.; uvedené rozhodnutie pritom vychádzalo
zo záveru, že intervenient si v súvislosti s odstúpením od zmluvy nesplnil zákonné povinnosti, t. j.
vrátenie prijatej kúpnej ceny, prípadne jej časti, a nikdy ani nepodal žalobu o vypratanie nehnuteľnosti
oproti vráteniu kúpnej ceny. Intervenient preto ako predávajúci v roku 2012 vedel, že predmetný

nebytový priestor sa do jeho majetkovej sféry nevrátil, teda jeho vlastnícke právo sa neobnovilo, napriek
čomu ho previedol na tretiu osobu, pričom žalobca ako kupujúci v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy
s intervenientom mohol z katastra nehnuteľností vedieť, že predmetná nehnuteľnosť je vo vlastníctve
žalovanej 2/. Preto pokiaľ v čase uzavretia kúpnej zmluvy intervenient nebol vlastníkom nehnuteľnosti,
nemohol platne previesť vlastnícke právo na žalobcu v súlade so zásadou nemo plus iuris ad alienum

transferre potest quam ipse habet, preto kúpnu zmluvu medzi žalobcom a intervenientom posúdil ako
absolútne neplatný právny úkon v zmysle § 39 OZ. Na základe tejto úvahy uzavrel, že žalobkyňa
v tomto spore nemá aktívnu vecnú legitimáciu, keďže nie je nositeľom práva, ktorého porušenie v žalobe
deklaruje, z dôvodu ktorého žalobu zamietol.

6. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania odôvodnil § 251, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP
vychádzajúc zo záveru, že žalovaní 1/ a 2/ boli voči žalobkyni v konaní plne úspešní. Preto im súd prvej
inštancie priznal náhradu trov konania v celom rozsahu.

7. Voči napadnutému rozsudku, podala odvolanie žalobkyňa a intervenient vystupujúci na jej strane,

opierajúc ho o odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. a), f), g) a h) CSP, teda že v konaní
neboli splnené procesné podmienky na vydanie rozsudku, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú
prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo procesného útoku, ako aj z dôvodu že rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Napadnutý rozsudok považovali

súčasne za nepreskúmateľný. V podstatnom namietali, že žalovaná 2/ nikdy neuhradila celú kúpnu
cenu a do dispozičnej sféry prevodcu sa dostala len záloha vo výške 3,85 % kúpnej ceny, ktorá bola
zároveň zmluvnou pokutou pre prípad odstúpenia od zmluvy v dôsledku neuhradenia kúpnej ceny.
Poukázali na predchádzajúcu nezákonnosť, ktorej sa mal dopustiť Okresný úrad Poprad, katastrálny
odbor, ktorý odmietol vykonať zápis vlastníckeho práva v prospech intervenienta po ním vykonanom

odstúpení od zmluvy, pričom túto nezákonnosť sa podarilo odstrániť až po vydaní rozsudku Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky č. k. 10Sžr/171/2013-55 z 12.11.2014 tým, že žalovaná 2/ bola vyzvaná
na podanie žaloby o určenie neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy. Ďalej namietali, že súd prvej
inštancievychádzalznesprávnychzáverovzaujatýchvpredchádzajúcomkonanívedenomprednímpod
sp.zn.12C/81/2010onedostatkunaliehavéhoprávnehozáujmunapožadovanomurčenícitujúczbližšie

neoznačeného rozsudku iného krajského súdu vydaného v inej veci, súčasne tvrdiac, že ani v jednom
z predchádzajúcich konaní si žalovaná 2/ neuplatnila vzájomnú žalobu, v súvislosti, s ktorou by bolo
možné ako prejudiciálnu otázku riešiť opodstatnenosť zmluvnej pokuty. Keďže žalovaní 1/ a 2/ si
boli vedomí, že nárok, ktorý si mohli uplatniť odo dňa odstúpenia od zmluvy je premlčaný, iniciovalimedzi sebou fiktívne sporové konanie vedené pod sp. zn. 7C/14/2017 o určenie vlastníckeho práva
k nebytovému priestoru s príslušenstvom a to napriek vedomosti o prebiehajúcom súdnom konaní
o žalobe na určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy vedeného súdom prvej inštancie pod sp. zn.

18Cb/259/2015. Podľa odvolateľov skutočnosť, že nezákonný postup Správy katastra Poprad, ktorú
odstránil až Najvyšší súd SR, zabránil zosúladiť faktický a právny stav ešte neznamená, že intervenient
v roku 2012 nebol vlastníkom nebytového priestoru, ktorým sa podľa žalobkyne stal platným odstúpením
od zmluvy, a tým bol aj v roku 2012; bola to preto práve žalovaná 2/, ktorá sa napriek vedomosti
o platnom odstúpení od kúpnej zmluvy zo strany intervenienta a vedomosti, že nie je vlastníčkou,

resp. že nemá platný nadobúdací titul, pokúsila previesť vlastnícke právo na žalovanú 1/, čím na ňu
previedlaviacpráv,nežktorýchbolanositeľom.Žiadalapreto,abysaodvolacísúdvysporiadalsotázkou,
odktoréhomomentuaakýmúkonomprestalbyťintervenientvlastníkomspornéhonebytovéhopriestoru,
potom ako od kúpnej zmluvy dňa 27.02.2009 platne odstúpil, ďalej s otázkou akým právnym úkonom
sa žalovaná 2/ stala vlastníkom sporného nebytového priestoru, keď len formálny zápis v katastri
nehnuteľností v roku 2012 nemožno považovať za titul nadobudnutia vlastníckeho práva, tiež s otázkou

ako mohla žalovaná 2/ previesť na žalovanú 1/ nebytový priestor napriek tomu, že nemá nadobúdací
titul spornej nehnuteľnosti a napokon aj s otázkou čo intervenientovi bránilo v prevode vlastníckeho
práva na žalobkyňu, ak odstúpenie od kúpnej zmluvy z 27.02.2009 bolo platným právnym úkonom.
Zuvedenýchdôvodovnavrhlapostupompodľa§388CSProzsudoksúduprvejinštanciezmeniťažalobe
vyhovieť, eventuálne v zmysle § 389 CSP napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Žalovaní 1/ a 2/ podali k doručenému odvolaniu žalujúcej strany vyjadrenie v podaní z 23.02.2024.
Argumentovali v ňom, že obsahom žaloby a odvolania sú zavádzajúce, neobjektívne a neúplné
informácie a skutočnosti, s tým že podané odvolanie žiada zodpovedať otázky právoplatne

zodpovedané už v iných konaniach. Podľa žalovaných 1/ a 2/ intervenient nebol v čase uzavretia
kúpnej zmluvy vlastníkom nebytového priestoru s príslušenstvom, preto na žalobkyňu nemohol previesť
vlastnícke právo k nemu. Žalobkyňa tak nedisponovala žiadnym platným právnym titulom, od ktorého
by mohla odvodzovať svoje vlastnícke právo, nakoľko v konaní vedenom pred súdom prvej inštancie
pod sp. zn. 12C/81/2010 bola rozsudkom v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn.

19Co/10/2012 zo 04.05.2012 právoplatne zamietnutá predchádzajúca žaloba intervenienta určenie
vlastníckeho práva k nebytovému priestoru. Poukázali na to, že intervenient nikdy nevrátil zaplatenú
kúpnu cenu ani nebol ochotný a pripravený ju vrátiť. V konaní o určenie vlastníckeho práva vedenom
pod sp. zn. 12C/81/2010 bolo podľa žalovaných 1/ a 2/ právoplatne rozhodnuté o nevlastníctve
intervenienta, ktorý si vedome nesplnil povinnosť plniť druhej zmluvnej strane pri právnom úkone,

pri ktorom si zmluvné strany majú plniť navzájom, resp. svoj návrh na protiplnenie v označenom
konaní vzal späť, čo len potvrdzuje, že kúpnu cenu nechcel vrátiť a o jej zaplatení a výške zavádzal.
Súčasne poukázali na skutočnosť, že prevodná zmluva medzi žalovanými 1/ a 2/ bola uzavretá až dňa
25.06.2012, t.j. po právoplatnosti rozsudku odvolacieho súdu sp. zn. 19Co/10/2012 a za situácie, že
zápis v katastri nehnuteľností o vlastníctve nebytového priestoru svedčil v prospech žalovanej 2/,

čo sa nedá konštatovať vo vzťahu k prevodnej zmluve uzavretej medzi žalobkyňou a intervenientom
z 11.06.2012. Nie je tak podľa nich zrejmé, z čoho intervenient odvodzoval svoje vlastnícke právo,
a na základe čoho sa žalobkyňa mohla domnievať, že vlastníctvo k nebytovému priestoru platne
nadobudla. Keďže vlastnícke právo žalovanej 2/ zostalo zachované, neexistoval rozumný dôvod na to,
aby sa musela domáhať tohto svojho práva na súde. Súčasne argumentovali, že výrok o zamietnutí

žaloby o nároku na určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy neznamená, že týmto výrokom bola
určená platnosť alebo neplatnosť tohto odstúpenia a tiež, že zápis vlastníckeho práva v prospech
intervenienta bol predmetom protestu prokurátora, z dôvodu ktorého bol tento zápis zrušený. Namietali,
že žalobkyňa a intervenient len zneužívajú právo a mnohopočetnými podaniami, neodkladnými
opatreniami a žalobami konajú v rozpore s dobrými mravmi, dlhodobo poškodzujúc záujmy skutočného

vlastníka nebytového priestoru. Napadnutý rozsudok preto navrhli ako vecne správny potvrdiť.

9. Žalobkyňa a intervenient vystupujúci v konaní na jej strane v odvolacej replike z 19.03.2024 nad
rámec obsahu odvolania uviedli, že vzhľadom na odstúpenie intervenienta od prvej kúpnej zmluvy dňa
27.2.2009 je v konaní sa potrebné vysporiadať s otázkou, kedy intervenient po tomto dni stratil vlastnícke

právo a akým úkonom sa tak stalo, pretože ak do 11.06.2012 zostal vlastníkom nebytového priestoru,
mohol toto vlastnícke právo na žalobcu platne priviesť. Súčasne zvýraznil, že rozsudkom súdu prvej
inštancie sp. zn. 12C/81/2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19Co/10/2012
nebolažalobaintervenientaourčenievlastníckehoprávazamietnutápreto,žebystratilsvojevlastníctvo,pričom dôvody, pre ktoré došlo k zamietnutiu žaloby boli neskoršou súdnou praxou už prekonané.
Zároveň podotkli, že rozsudok súdu prvej inštancie vydaný v konaní vedenom medzi žalovanými 1/ a 2/
pod sp. zn. 7C/14/2017 vychádzal iba na základe uznania nároku. Dôvody, pre ktoré bola súdom prvej

inštancie zamietnutá žaloba predstavujúca pre žalobkyňu jedinú šancu na odstránenie tejto neprávosti
označili za zmätočné.

10. Žalovaní 1/ a 2/ v odvolacej duplike z 22.04.2024 nad rámec skôr uvedených argumentov
namietali, že vydaním rozsudku súdu prvej inštancie v konaní vedenom pod sp. zn. 12C/81/2010

v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19Co/10/2012 bola medzi sporovými stranami
založená prekážka právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata), ktorá musí viesť aj k zamietnutiu
žaloby právneho nástupcu intervenienta podanej vo vzťahu k tej istej nehnuteľnosti. Zopakovali, že
žalovaná 2/ previedla nebytový priestor s príslušenstvom na žalovanú 1/ po právoplatnom skončení
konania o určenie vlastníckeho práva vedeného s intervenientom a pri súčasne existujúcom zápise
žalovanej 2/ ako vlastníka na príslušnom liste vlastníctva, v dôsledku čoho nemôže byť spochybnená

dobrá viera žalovanej 1/ pri nadobudnutí vlastníctva predmetnej nehnuteľnosti. V doplňujúcom
vyjadrení z 24.04.2024 poukázali na právnu prax vyplývajúcu z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 8Sžo/4/2008 z 24.04.2008, podľa ktorého odstúpenie od kúpnej zmluvy predávajúcim nie je samo
o sebe dôvodom pre obnovenie vlastníckeho práva pôvodného vlastníka v katastri nehnuteľností, pričom
konštitutívne (právotvorné) účinky vkladu môžu byť odstránené buď spätným vkladom vlastníckeho

práva do katastra nehnuteľností na základe dohody účastníkov, alebo verejnou listinou predloženou na
zápis záznamom podľa § 34 katastrálneho zákona na základe rozsudku vydaného v konaní o žalobe
požadujúcej určenie vlastníckeho práva.

11. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z § 34 CSP, po zistení,

že odvolanie žalobkyne bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) a oprávnenou
osobou (§ 359 CSP), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z § 378 a nasl. CSP bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie
podľa § 385 CSP (a contrario) a na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané
prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť

skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 382, § 385 CSP). Pri preskúmavaní napadnutého
rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaných odvolaní do tej miery, že napadnutý rozsudok
nebol oprávnený preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní.
Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli v
odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 CSP). Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne

vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove (§ 378 ods. 2, § 219 ods.
1, 3 CSP).

12. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v

ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov nastal pri rozhodnutí súdu prvej inštancie
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

13. Odvolací súd v predmetnom prípade posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov ako aj či
súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či
riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí
byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

14. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. a) CSP, t.j. že pri prejednaní veci neboli splnené
procesnépodmienkyodvolacísúdpoznamenáva,žeteóriacivilnéhoprávaprocesnéhorozoznávavecné
procesné podmienky, ktorými sú v sporovom konaní žaloba a splnenie poplatkovej povinnosti, ďalej
procesné podmienky na strane súdu, ktorými súd právomoc, príslušnosť a zákonné obsadenie súdu

a napokon aj procesné podmienky na strane sporových strán (pozitívne procesné podmienky) ktorými sú
procesnásubjektivita,procesnáspôsobilosť,povinnézastúpenieadvokátom,spôsobilosťbyťzástupcom
s riadnym plnomocenstvom a tzv. negatívne procesné podmienky medzi ktoré patria prekážka začatého
konaniaaprekážkarozsúdenejveci.Skúmaniesplneniaprocesnýchpodmienokjeúradnoupovinnosťousúdu prvej inštancie a rovnako aj súdu odvolacieho počas celého priebehu konania pred súdmi týchto
inštancií. Nedostatky niektorých procesných podmienok sú neodstrániteľné, čo znamená, že prítomnosť
takéhoto nedostatku absolútne bráni súdu v konaní a rozhodnutí vo veci a jedine správne rezultuje do

zastavenia konania. Nedostatky iných procesných podmienok sú odstrániteľné, a teda súd po zistení
nedostatku procesnej podmienky sa pokúsi tento nedostatok odstrániť vlastným postupom alebo výzvou
voči strane sporu. Vadou predpokladanou v § 365 ods. 1 písm. a) tak trpí konanie pred súdom prvej
inštancie v prípade, keď tento vec prejednal a rozhodol napriek nesplneniu niektorej z vyššie uvedených
procesných podmienok.

15. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 CSP písm. f) CSP, t.j. že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam odvolací súd uvádza, že
dokazovanie je procesný postup založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom
a ich následnom zhodnotení. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je
jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom

vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný aj z hľadiska posúdenia
správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti,
a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Vyhodnotenie
vykonaných dôkazov súd musí uviesť v odôvodnení rozsudku podľa § 220 ods. 2 CSP. Voľné hodnotenie
dôkazov súdom pritom neznamená ľubovôľu hodnotenia. Súd hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho

dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti. Po individuálnej selekcii následne súd hodnotí všetky dôkazy
vo vzájomnej súvislosti. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje
nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej
logiky. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, je potrebné rozumieť
výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 132 O.s.p.

(teraz § 191 ods. 1 CSP), pretože súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z
prednesov nevyplynuli ani inak v konaní nevyšli najavo, pretože súd opomenul rozhodné skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli za konania najavo, alebo pretože v hodnotení
dôkazov, poprípade poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov konania, alebo ktoré vyšli najavo
inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti, je logický

rozpor alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje ust. § 133 až 135 O.s.p., resp. teraz § 192 a 193 CSP.

16. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 CSP písm. g) CSP, t. j. že zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného
útoku,ktoréneboliuplatnené,odvolacísúduvádza,žeprípustnosťtohtoodvolaciehodôvodujepotrebné

vnímať v spojitosti s ust. § 366 písm. d), z ktorého vyplýva, že novoty môže odvolateľ použiť v tomto
prípade len vtedy, ak ich v konaní pred súdom prvej inštancie nemohol použiť bez vlastnej viny. Použitie
tohoto odvolacieho dôvodu teda umožňuje dotvoriť skutkový základ rozhodnutia, avšak za súčasného
uplatnenia koncentračného princípu.

17. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 CSP písm. h) CSP, t.j. že napadnuté rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci odvolací súd uvádza, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak

síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Vo vzťahu
k aplikácii práva všeobecnými súdmi odvolací súd uvádza, že výklad a aplikácia zákonných predpisov
zo strany všeobecných súdov (v danom prípade súd prvej inštancie) musí byť preto v súlade s účelom
základného práva na súdnu ochranu, ktorým je poskytnutie materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby

bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov strán sporu. Aplikáciou a výkladom
týchto ustanovení právnych noriem, tak ako ich v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol súd prvej
inštancie, obmedzil toto základné právo v rozpore s jeho podstatou a zmyslom (IV. ÚS 77/02, IV. ÚS
214/04, II. ÚS 249/2011, IV. ÚS 295/2012).

18. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v danom prípade zistil skutkový stav v dostatočnom
rozsahu tak, aby bolo možné súdenú vec riadne právne posúdiť. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie
opísané hlavne v bodoch 10. až 24. odôvodnenia napadnutého rozsudku zodpovedajú medzi stranami
vzásadenespornýmskutočnostiamapretonietžiadnychprekážokktomu,abyvďalšomkonanínemohlibyť prevzaté za podklad pre rozhodnutie o podanom odvolaní. Odvolací súd sa preto stotožňuje so
skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie vyplývajúcimi z napadnutého rozsudku a v podrobnostiach
na tieto poukazuje.

19. V súdenom prípade je nesporné, že intervenient ako predávajúci a žalovaná 2/ ako kupujúca uzavreli
dňa 15.04.2008 zmluvu o prevode vlastníctva nebytových priestorov, v ktorej si za prevod vlastníctva
nebytového priestoru s príslušenstvom dohodli kúpnu cenu vo výške 13 miliónov Sk, ktorú sa žalovaná
2/ zaviazala zaplatiť spôsobom dohodnutým v zmluve, ktorej vklad bol povolený pod č. V 2038/08,

ako aj že dňa 27.02.2009 intervenient odstúpil od tejto zmluvy z dôvodu nezaplatenia celej, v zmluve
dohodnutej, kúpnej ceny. Rovnako nebolo sporné, že dňa 11.06.2012 intervenient ako predávajúci
a žalobkyňa ako kupujúca uzatvorili zmluvu o prevode vlastníctva predmetného nebytového priestoru
spríslušenstvom(vovzťahukuktorejbolopred katastrálnymorgánomvedenésprávnekonanieovklade
pod č. N. - XXXX/XXXX, v rámci ktorého bolo rozhodnutie o vklade vydané 21.05.2020, ktoré bolo
následne v konaní o proteste prokurátora č.k. P./XXXX zrušené), a tiež že dňa 25.06.2012 žalovaná 2/

ako predávajúca uzavrela so žalovanou 1/ ako kupujúcou kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol taktiež
prevod nebytového priestoru s príslušenstvom (vo vzťahu, ku ktorej sa pred katastrálnym orgánom vedie
pod č. N. XXXX/XXXX dosiaľ prerušené správne konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva).

20. Žaloba žalobkyne bola napadnutým rozsudkom zamietnutá pre nepreukázanie jej vecnej

aktívnej legitimácie a z toho odvodeného záveru o nedostatku naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení z dôvodu založeného na úvahe, že žalobkyňa sa zmluvou uzavretou medzi ňou
a intervenientom dňa 11.06.2012 nemohla stať vlastníkom nebytového priestoru s príslušenstvom,
pretože vlastnícke právo k nebytovému priestoru v čase uzavretia zmluvy intervenientovi nepatrilo
vzhľadom k tomu, že konanie o určenie vlastníckeho práva vedené pred súdom prvej inštancie

medzi ním a žalovanou 2/ pod sp. zn. 12C/81/2010 skončilo pre intervenienta neúspešne (žaloba
bola zamietnutá pre nepreukázanie naliehavého právneho záujmu), čoho následkom bolo zachovanie
vlastníckeho práva žalovanej 2/. Odhliadnuc od skutočnosti, že Najvyšší súd Slovenskej republiky
už v rozsudku sp. zn. 10Sžr/171/2013 z 12.11.2014 vyhodnotil obdobný záver Správy katastra G.
zaujatý v jeho rozhodnutí č. N. XXXX/XXXX/XX z 22.01.2013 za minimálne predčasný, táto úvaha

podľa názoru odvolacieho súdu nezohľadňuje nesporný fakt, že intervenient dňa 27.02.2009 odstúpil
od kúpnej zmluvy uzavretej 15.04.2008 medzi ním a žalovanou 2/ o prevode vlastníctva nebytových
priestorov z dôvodu nezaplatenia zvyšku dohodnutej kúpnej ceny v dohodnutej lehote splatnosti,
resp. do dňa právneho úkonu, ktorým intervenient od prevodnej zmluvy odstúpil, pri súčasnom
akceptovaní právnych záverov ustálených v predchádzajúcich súdnych konaniach, že toto odstúpenie

od zmluvy učinené intervenientom bolo platné, z dôvodu ktorého medzi pôvodnými zmluvnými stranami
vznikol synalagmatický záväzok vrátiť si navzájom všetko, čo od druhej strany prijali (porovnaj
bod 34. odôvodnenia napadnutého rozsudku). Podľa názoru odvolacieho súdu prvoinštančný súd
vo svojej záverečnej právnej úvahe neposúdil do všetkých dôsledkov dôvody zamietnutia žaloby
intervenienta o určenie vlastníckeho práva vyplývajúce z obsahu rozsudku súdu prvej inštancie

vydaného pod č. k. 12C/81/2010-178 z 03.11.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 19Co/10/2012 z 26.04.2012 a napriek použitiu správneho právneho predpisu (t. j. na prípad
dopadajúcich právnych noriem) vec nesprávne právne posúdil (čím došlo k naplneniu odvolacieho
dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. h/ CSP).

21. Súd prvej inštancie v bode 12. odôvodnenia napadnutého rozsudku citoval právne závery zaujaté
v rozsudku č. k 12C/81/2010-178 z 03.11.2011 k nároku intervenienta o určenie vlastníckeho práva
k nebytovému priestoru s príslušenstvom voči žalovanej 2/, podľa ktorých bola jeho žaloba zamietnutá
pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, vzhľadom na názor, že
podmienky naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení môžu byť dané len vtedy, ak by

plnenie, ktoré podľa zmluvy od ktorej platne odstúpil dostal, t.j. kúpnu cenu, vrátil, prípadne ak by
súčasnestoutožalobounaurčeniepodalžalobuovyprataniekupujúcehoznehnuteľnostioprotivráteniu
kúpnej ceny. Je zrejmé, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o uplatnenom nároku v označenom
konaní vychádzal z rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 22Cdo/534/2002, ktorého
právna veta znie cit.: „Prodávající má naléhavý právní zájem na určení obnoveného vlastnického práva

k nemovitostem po odstoupení od kupní smlouvy jen tehdy, jestliže sám plnění, které z této smlouvy
dostal, tj. kupní cenu, vrátil kupujícímu, případně jestliže s touto žalobou na určení podal žalobu na
vyklizení kupujícího z nemovitosti oproti vrácení kupní ceny.“. Uvedený záver o nedostatku naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení za opísaných podmienok a zamietnutie žaloby z uvedenéhodôvodu však podľa odvolacieho súdu neznamená, že k obnoveniu vlastníckeho práva pôvodného
vlastníka platným odstúpením od zmluvy nedošlo. Z obsahu označeného rozsudku Najvyššieho súdu
ČR odkazujúceho na ďalší rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 1Odon/26/97 totiž nepochybne

vyplýva, že platným odstúpením od zmluvy podľa § 48 ods. 2 OZ sa zmluva od začiatku ruší (pokiaľ
právnym predpisom alebo účastníkmi nie je dohodnuté inak), čo znamená, že v prípade, ak predávajúci
odstúpil od kúpnej zmluvy, ktorou previedol nehnuteľnosť v súlade so zákonom, nehnuteľnosť sa na
základe zmluvy nevráti späť, ale účinky prevodu nehnuteľnosti na kupujúceho zanikajú okamihom
účinnosti odstúpenia, čím sa obnovuje pôvodný stav. Preto aj v prípade, že kupujúci zo zrušenej

zmluvy je po nadobudnutí účinnosti odstúpenia od zmluvy zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník
nehnuteľnosti, nie je jej vlastníkom po tom, ako zanikol právny titul, ktorý zakladal jeho vlastnícke právo.
Ak predávajúci účinne odstúpil od zmluvy o prevode nehnuteľnosti, súd môže určiť jeho vlastnícke právo
knehnuteľnosti,ktorábolazmluvouprevedenáprávepreto,žeodstúpenímodzmluvymuboloobnovené
vlastnícke právo. Súčasne je zrejmé, že súd prvej inštancie v konaní vedenom pod č. k 12C/81/2010
nevzal do úvahy následný názorový posun vyplývajúci napríklad z rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp.

zn. 31Cdo/1836/2005 z 28.06.2006, podľa ktorého „existence naléhavého právního zájmu na určení
vlastnictví prodávajícího k nemovitosti po odstoupení od kupní smlouvy ve smyslu ustanovení § 80 písm.
c) o. s. ř. není podmíněna tím, zda sám kupní cenu vrátil kupujícímu anebo zda podal žalobu na vyklizení
kupujícího oproti vrácení kupní ceny.“ (publikované pod R 53/2007).

22. V zmysle právnej doktríny odstúpenie od zmluvy je jednostranný adresný právny úkon, ktorý ak
je v súlade s právom, spôsobí účinky bez ohľadu na vôľu alebo súhlas zmluvného partnera. Platným
odstúpením od zmluvy dochádza k zrušeniu zmluvy (zániku záväzkového právneho vzťahu) priamo zo
zákona, to znamená vzniká rovnaký právny stav, ako keby k zmluve nebolo vôbec došlo s následkami,
že ak bolo na základe takto zrušenej zmluvy plnené, ide o bezdôvodné obohatenie získané plnením

bez právneho dôvodu. Právnym následkom odstúpenia od zmluvy je tak i obnovenie vlastníckeho právo
na veci, ktoré si účastníci pred odstúpením navzájom poskytli. Následný zápis vlastníckeho práva do
katastra nehnuteľností o tejto skutočnosti, vzhľadom na to, že k obnoveniu vlastníckeho práva prevodcu
dochádza zo zákona, nemá konštitutívne účinky a nevykonáva sa vkladom, resp. výmazom vkladu, ale
má len deklaratórne účinky a vykoná sa záznamom.

23. K argumentácii žalovaných 1/ a 2/ rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
8Sžo/4/2008 z 24.04.2008, že odstúpenie od kúpnej zmluvy predávajúcim samé o sebe nie dôvodom
pre obnovenie vlastníckeho práva k prevádzaným nehnuteľnostiam v katastri nehnuteľností odvolací
súd uvádza, že tento názor je potrebné vztiahnuť len k podmienkam obnovenia zápisu vlastníckeho

práva v katastri nehnuteľností v zmysle § 28 a § 31 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností
a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), nie však k otázke
obnovenia vlastníckeho práva pôvodného vlastníka z dôvodu zrušenia prevodnej zmluvy s účinkami
ex tunc, ktoré možno dosiahnuť aj úspechom v súdnom konaní deklarujúcom existenciu vlastníckeho
práva pôvodného vlastníka k spornej nehnuteľnosti. Odvolací súd súčasne poukazuje na rozsudok

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/229/2010 z 20.07.2011 publikovaného v Zbierke
stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 81/2014, ktorého právne
vety znejú, cit.: „I. Platným odstúpením od zmluvy sa zmluva o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti od
začiatku zrušuje (ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak). Týmto
zrušením zaniká právny titul, na základe ktorého nadobúdateľ získal vlastnícke právo k nehnuteľnosti.

Medzi účastníkmi je po zrušení zmluvy z hľadiska obligačných a vecnoprávnych účinkov taký právny
stav, ako keby k uzavretiu zmluvy nedošlo. Vlastnícke právo prevodcu sa obnovuje zo zákona.
Táto zmena sa do katastra nehnuteľností zapisuje záznamom. Predpokladom takéhoto obnovenia
vlastníctva prevodcu je však skutočnosť, že vlastníctvo dotknutej nehnuteľnosti nebolo pred odstúpením
od zmluvy dobromyseľne nadobudnuté treťou osobou. II. Existenciu sporu o platnosť odstúpenia od

zmluvy musí správa katastra skúmať obligatórne, a to jednak z dôvodu, že len platné odstúpenie od
zmluvy vyvoláva príslušné právne účinky, ako i s prihliadnutím na závažnosť zásahu týchto účinkov
do vlastníckeho, resp. vecnoprávneho stavu. Pokiaľ vznikne spor o platnosť odstúpenia od zmluvy,
jedná sa o občianskoprávny spor, ktorý je oprávnený rozhodnúť jedine súd.“ Podľa názoru odvolacieho
súdu tak vývojová spornosť výkladov týkajúcich sa následkov platného odstúpenia od zmluvy o prevode

nehnuteľností bola prekonaná v prospech názoru, že právnym následkom odstúpenia od zmluvy je bez
ďalšieho obnovenie vlastníckeho právo na veci, ktorej vlastníctvo bolo takouto zmluvou prevedené.24. Ako bolo už vyššie konštatované, v súdenom prípade medzi stranami nebolo relevantne
spochybnené, že intervenient dňa 27.02.2009 písomne odstúpil od zmluvy o prevode nehnuteľností
uzavretej medzi ním a žalovanou 2/, ako ani dôvod tohto odstúpenia, t.j. nezaplatenie celej

kúpnej ceny dohodnutej zmluvou z 15.04.2008 intervenientovi ako predávajúcemu. Žalovaní 1/ a 2/
zaplatenie celej kúpnej ceny intervenientovi pred odstúpením od zmluvy v konaní ani netvrdili.
Súčasne je zrejmé, že otázka platnosti tohto právneho úkonu bola prejudiciálne riešená vo viacerých
predchádzajúcich súdnych konaniach (porovnaj rozsudok sp. zn. 12C/81/2010-178 z 03.11.2011
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19Co/10/2012-202 z 26.04.2012, či

uznesenie Krajského súdu v Prešove spisová značka 11Co/14/2020 - 117 z 27.08.2020), opakovane
s výsledkom, podľa ktorého odstúpenie od kúpnej zmluvy realizované intervenientom 27.02.2009
je potrebné považovať za platné. Žalovanou 2/ iniciované súdne konanie o určenie neplatnosti
odstúpenia od kúpnej zmluvy vedené súdom prvej inštancie pod sp. zn. 18Cb/259/2015 sa skončilo
zamietnutím žaloby rozsudkom z 18.06.2019, potvrdeným rozsudkom Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 7Cob/66/2019-276 z 25.02.2020 z dôvodu premlčania uplatneného nároku, s nevyhnutným

dôsledkom vzniku právnej domnienky, že odstúpenie od zmluvy bolo platné. Z okolností daného prípadu
súčasne vyplýva, že v období od uzavretia zmluvy o prevode nebytového priestoru (15.04.2008)
do dňa odstúpenia od zmluvy (27.02.2009) žalovaná 2/ ako kupujúca nepreviedla vlastnícke právo
k nebytovému priestoru s príslušenstvom na žiadnu inú osobu, preto odstúpením od uvedenej
zmluvy intervenientom nemohla byť žiadnym spôsobom dotknutá prípadná dobrá viera tretej strany

o nadobudnutí vlastníctva k nebytovému priestoru. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu tak
odstúpením od zmluvy intervenientom zanikli účinky prevodu nebytového priestoru s príslušenstvom
na žalovanú 2/ ako kupujúcu a k momentu účinnosti tohto odstúpenia od zmluvy došlo súčasne
k obnoveniu pôvodného stavu, t.j. vlastníckeho práva intervenienta k predmetu prevodu. Po
nadobudnutí účinnosti odstúpenia od zmluvy tak pôvodný nadobúdateľ predmetu prevodu, zapísaný

v katastri nehnuteľností prestal byť jeho skutočným vlastníkom, pretože zanikol právny titul, ktorý jeho
vlastnícke právo zakladal, a to aj v prípade, že vzájomná reštitučná povinnosť účastníkov pôvodnej
prevodnej zmluvy, ktorá platným odstúpením od zmluvy súčasne podľa § 457 OZ vznikla, nebola v plnom
rozsahu medzi zmluvnými stranami zrealizovaná.

25. Pojmovým predpokladom vzniku reštitučnej povinnosti zakotvenej v § 457 OZ je, ak obe (resp.
všetky) zmluvné strany už podľa neplatnej alebo zrušenej zmluvy aspoň čiastočne plnili, jej obsahom je
povinnosť vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostali. Zmyslom takejto vzájomnej reštitučnej povinnosti
je dosiahnuť medzi zmluvnými stranami stav, aký tu bol pred uzavretím zrušenej, alebo neplatnej zmluvy.
To v prípade odstúpenia od zmlúv, ktorých predmetom bol odplatný prevod nehnuteľností znamená vznik

povinnostipredávajúcehovrátiťkúpnucenu,ktorúpodľanejdostaloprotipovinnostikupujúcehopredmet
kúpy vrátiť predávajúcemu, čo spočíva jednak vo vyprataní nehnuteľnosti, tak aj v poskytnutí súčinnosti
k úkonu nutnému k navráteniu vlastníctva predávajúceho v katastri nehnuteľností. Zákonné zakotvenie
vzájomnej reštitučnej povinnosti účastníkov zrušenej prevodnej zmluvy však nezakladá právny titul, od
ktorého možno odvodzovať vlastnícke právo kupujúceho k predmetu prevodu, pokiaľ došlo k zrušeniu

pôvodnej prevodnej zmluvy s účinkami od jej počiatku. Dôsledkom zrušenia pôvodnej prevodnej zmluvy
musí byť zákonite obnovenie vlastníckeho práva pôvodného vlastníka, na čom nič nemôže zmeniť
skutočnosť, či na prípadnej určovacej žalobe bol alebo nebol daný naliehavý právny záujem. Súd prvej
inštancie preto nesprávne vychádzal zo záveru, že z dôvodu zamietnutia žaloby o určenie vlastníckeho
práva v predchádzajúcom v sporovom konaní vedenom pod sp. zn. 12C/81/2010 pre nedostatok

naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, nedošlo k obnoveniu vecnoprávneho stavu
pred uzavretím zmluvy o prevode nebytového priestoru, čoho následkom zostalo zachované vlastnícke
právo žalovanej 2/. Tento záver nemôže zvrátiť ani argumentácia rozsudkom odvolacieho súdu sp.
zn. 19Co/10/2012 z 26.04.2012, ktorý vo svojich záveroch priznáva existenciu naliehavého právneho
záujmu určovacej žalobe v prípadoch, ak v evidencii nehnuteľností je ako vlastník zapísaná iná osoba

než skutočný vlastník, okrem prípadu, ak v žalobe „nebola riešená reštitučná zodpovednosť“ sporových
strán, keď práve a len z tohto dôvodu bola konštatovaná vecná správnosť rozsudku súdu prvej
inštancie, to znamená zamietnutie určovacej žaloby pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení.

26. K argumentácii žalovaných 1/ a 2/ o existencii prekážky res iudicata z dôvodu predchádzajúceho
konania o nároku intervenienta na určenie vlastníckeho práva k nebytovému priestoru s príslušenstvom,
odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/105/2003
z 27. novembra 2003, publikovaného v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdovSlovenskej republiky pod R 15/2005, podľa ktorého o prekážku veci rozsúdenej nejde, ak
predchádzajúcim rozsudkom bola určujúca žaloba zamietnutá bez toho, aby súd záväzne posúdil
existenciu právneho vzťahu medzi účastníkmi konania. Rozsudkom súdu prvej inštancie č. k.

12C/81/2010-178 z 03.11.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn.
19Co/10/2012-202 z 26.04.2012 bola žaloba intervenienta, ktorý bol právnym predchodcom súčasnej
žalobkyne, zamietnutá pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení
založeného nesplnením reštitučnej povinnosti intervenienta voči žalovanému, a nie z dôvodu, že by
sa učineným odstúpením od prevodnej zmluvy intervenientovi neobnovilo vlastnícke právo nebytového

priestoru s príslušenstvom, teda že by nebol jeho vlastníkom.

27. Pokiaľ ide o otázku prípustnosti určovacej žaloby (§ 137 písm. c/ CSP) odvolací súd uvádza,
že žalobkyňa má naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je vtedy, ak tvrdené
právo je neisté alebo ohrozené za predpokladu, že vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno túto
neistotu alebo ohrozenie odstrániť. Prívlastok naliehavý je potrebné chápať tak, že právny záujem má

dostatočnú intenzitu, pričom naliehavosť sa prejaví v tom, že určovací rozsudok bude pre žalobcu
podstatným spôsobom užitočný. Oprávnenie podať takúto určovaciu žalobu zakladá nevyvrátiteľnú
domnienku, že právny záujem žalobcu je daný. Naliehavý právny záujem žalobcu na určení práva
je daný vždy, ak zo zápisu vo verejnom registri vyplýva, že tvrdené právo patrí žalovanému. Ak je
žalovaný zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník spornej nehnuteľnosti, žalobca má naliehavý

právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva, lebo len také súdne rozhodnutie môže byť aj
podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností (ZSP 48/2004). V súdenom prípade
bolo rozhodnutie Okresného úradu Poprad, katastrálneho odboru o povolení vkladu týkajúceho sa
prevodu vlastníckeho práva nebytového priestoru s príslušenstvom z intervenienta na žalobkyňu č. N./
XXXX z 21.5.2020 zrušené rozhodnutím Okresného úradu Poprad, katastrálneho odboru č. P./XXXX

zo 17.12.2020 o vyhovení protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Poprad sp. zn. Pd 110/20/7706-9
z 18.9.2020, potvrdeným rozhodnutím Okresného úradu Prešov č. Upo 3/2021/LUS z 25.5.2021, s tým
že správny orgán je povinný prihliadať aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv
na povolenie vkladu, t. j. prihliadať aj na skôr zaevidovanú listinu doručenú správnemu orgánu na zápis
záznamom, keď takouto listinou má byť aj v proteste prokurátora namietaný rozsudok Okresného súdu

Poprad č. k. 7C/14/2017-27 v prospech žalovanej 1/ vydaný v konaní o žalobe žalovanej 1/ podanej
voči žalovanej 2/ o určenie vlastníckeho práva k nebytovému priestoru s príslušenstvom. Vzhľadom
na existenciu iného súdneho rozhodnutia o vlastníctve nebytového priestoru jedným zo žalovaných
ako aj na zápis druhého zo žalovaných ako vlastníka tohto nebytového priestoru v katastri nehnuteľností
je potrebné vyhodnotiť podmienku existencie naliehavého právneho záujmu žalobkyne na určení jej

vlastníckeho za splnenú. Tento záver platí aj v prípade zotrvania na východiskách prezentovaných
v rozsudku č. k. 12C/81/2010-178 z 03.11.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.
zn. 19Co/10/2012-202 z 26.04.2012, keď v tomto konaní vystupujúcej žalobkyni voči žalovaným 1/ a 2/
nevznikla žiadna reštitučná povinnosť, nakoľko táto bola založená len medzi intervenientom a žalovanou
2/ (k tomuto záveru porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/66/2022 z 28.02.2023

– bod 12.)

28. Pre vecne správne rozhodnutie o žalovanom nároku odvolací súd nepovažuje za opodstatnenú
argumentáciu súdu prvej inštancie týkajúcu sa aplikácie princípu ochrany dobrej viery ďalšieho
nadobúdateľa. V tomto smere odvolací súd odkazuje na uznesenie prijaté veľkým senátom Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 1VObdo/2/2020 z 27.04.2021, ktorého právne vety znejú:
„I. Na základe absolútne neplatného právneho úkonu nie je možné nadobudnúť vlastnícke právo,
a to ani v prípade, že na jeho podklade bol uskutočnený vklad vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností. II. S poukazom na právnu zásadu, podľa ktorej nikto nemôže previesť na iného viac
práv, ako sám má (nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet), nemôže platne previesť

vlastnícke právo k nehnuteľnosti na inú osobu ten, kto je na základe absolútne neplatného právneho
úkonu vedený v katastri nehnuteľností ako vlastník nehnuteľností. III. Dobrá viera nadobúdateľa,
že hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec nadobúda od vlastníka, má vplyv na nadobudnutie vlastníckeho
práva, len pokiaľ zákon v taxatívne vymedzených prípadoch nadobudnutie vlastníckeho práva s
poukazom na dobrú vieru ich nadobúdateľa výslovne upravuje. V iných prípadoch právna úprava de

lege lata nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka s poukazom na dobrú vieru nadobúdateľa
neumožňuje. IV. Ustanoveniu § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise
vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), ktoré upravuje hodnovernosť údajov
katastra, nezodpovedá výklad, podľa ktorého už len sama evidencia vlastníctva nehnuteľnosti v katastrinehnuteľnosti zakladá dobrú vieru evidovaného vlastníka v to, že je vlastník.“ Pokiaľ teda žalovaná 2/
nebola vlastníčkou nebytového priestoru s príslušenstvom, jej právny úkon, ktorým previedla vlastnícke
právo k nebytovému priestoru na žalovanú 1/ je absolútne neplatným právnym úkonom. K tomuto

právnemu úkonu došlo 25.06.2012, t. j. 5 dní potom, ako bol príslušnému správnemu orgánu doručený
návrh intervenient na vklad vlastníckeho práva k nebytovému priestoru s príslušenstvom na základe
zmluvy o prevode vlastníctva nebytového priestoru uzatvorenej medzi intervenientom a žalobkyňou už
dňa 11.06.2012 zaevidovaný pod č. V-2368/2012, pričom v konaní nebolo tvrdené ani preukázané, že by
od tohto momentu nebola na príslušnom liste vlastníctva evidovaná plomba informujúca o tomto konaní.

Naviac, intervenient odstúpil od kúpnej zmluvy so žalovanou 2/ už dňa 27.02.2009, preto v danom
prípade nie je názor súdu prvej inštancie obhájiteľný ani s poukazom na jeden z názorov vyskytujúci sa
v právnej doktríne k otázke dobrej viery tretích osôb, majúci základ v rozhodovacej praxi Najvyššieho
súdu ČR, podľa ktorého je záver o dobrej viere nadobúdateľov podmienený okolnosťou, že v dobe
uzavretia zmluvy, na základe ktorej nadobudli vlastnícke právo, boli so zreteľom na všetky okolnosti veci
v dobrej viere o tom, že nie je daný dôvod na odstúpenie od zmluvy žiadnou zo strán zmluvy, ktorá bola

odstúpenímzrušená(porovnajŠtevček,M.,Dulak,A.,Bajánková,J.,Fečík,M.,Sedlačko,F.,Tomašovič,
M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1-450. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2015, 447-451 s.).

29. Odvolací súd tiež konštatuje, že v priebehu celého konania nevyšli najavo žiadne také skutočnosti,
ktoré by bolo možné kvalifikovať ako jednoznačne rozporné s dobrými mravmi a odôvodňovali by

zamietnutie žaloby žalobkyne pre rozpor výkonu jej práva s dobrými mravmi. Zo skutočnosti, že
voči žalovaným 1/ a 2/, alebo niektorým z nich, boli v minulosti vedené viaceré súdne konania
majúce základ v spore o vlastníctvo nebytového priestoru s príslušenstvom prameniaceho z odstúpenia
od zmluvy uzavretej medzi intervenientom a žalovanou 2/ nemožno vyvodiť, že uplatnenie nároku
žalobkyne v tomto konaní predstavuje z jej strany šikanózny výkon práva, pre ktorý by mali všeobecné

súdy jej právnu ochranu odmietnuť.

30. Vzhľadom na uvedené odvolací súd konštatuje, že po vykonaní odvolacieho prieskumu v medziach
žalobkyňou označených odvolacích dôvodov zistil naplnenie len odvolacieho dôvodu v zmysle § 365
ods. 1 písm. h) CSP, t.j. že prejednávaný prípad bol súdom prvej inštancie nesprávne právne posúdený,

z dôvodu ktorého súd vo veci nesprávne rozhodol. Súčasne nebolo zistené, že by súd prvej inštancie
vydalnapadnutýrozsudokprinesplneníprocesnýchpodmienok,žebyprisvojomrozhodovanívychádzal
z nesprávnych skutkových zistení relevantných pre posúdenie prípadu, ani že by boli splnené podmienky
pre pripustenie ďalších prostriedkov procesnej obrany alebo prostriedkov procesného útoku, ktoré neboli
žalobkyňou v konaní pred súdom prvej inštancie uplatnené. Odvolacie dôvody označené žalobkyňou v

podanom odvolaní, zodpovedajúce ust. § 365 ods. 1 písm. a), f) a g) CSP tak nemožno považovať vo
veci za naplnené. Preto odvolací súd postupom v zmysle v zmysle § 388 CSP napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie vo výroku I. zmenil tak, že žalobe žalobkyne vyhovel.

31. Z už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov vyplýva, že súd nemusí

dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď
na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby
bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (viď napr. aj rozhodnutia ÚS SR II. ÚS

251/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu sporových strán zachádzajúcu do
nadbytočných podrobností, nespôsobilú už privodiť ďalší úspech podaným odvolaniam, preto odvolací
súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

32. S ohľadom na zmenu napadnutého rozsudku bol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 2 CSP povinný

rozhodnúť aj o náhrade trov konania na súde prvej inštancie a súčasne aj o trovách odvolacieho konania.
Pre rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania považoval odvolací súd za aplikovateľný § 255 ods.
1 a 2 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci,
a ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Keďže žalujúca strana bola v súdnom

konaní napokon v plnom rozsahu úspešná, odvolací súd súvisiacim výrokom priznal žalobkyni ako aj
intervenientovi vystupujúcemu na jej strane voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu všetkých trov
konania, t.j. ako konania prvoinštančného, tak aj konania odvolacieho, a to v plnom rozsahu s tým, žeo ich výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí (§ 262 ods. 2 CSP).

33. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).