Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. november 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/4/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3123010590
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3123010590.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr.

Michala Eliaša a JUDr. Milan Straku v trestnej veci proti obžalovanému A. B., nar. XX.X.XXXX v C.,
bytom D. E. F. X, stíhanému pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 odsek 1, odsek 2 písmeno b)
Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona , na verejnom zasadnutí
dňa 7.11.2024 prejednal odvolanie obžalovaného A. B. proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa
2.11.2023 sp. zn. 1T/35/2023 a takto

r o z h o d o l :

Na podklade § 322 ods. 2, ods. 3 Tr. por. sa poškodená G. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom D.
E. F. XXX podľa § 288 ods. 3 Tr. por. o d k a z u j e svojím nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 2.11.2023 sp. zn. 1T/35/2023 bol obžalovaný A. B.
oslobodený spod obžaloby Okresnej prokuratúry Trenčín č. k. 2Pv 211/22/3309-62 zo dňa 12.05.2023
pre skutok právne posúdený ako zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 odsek 1, odsek 2 písmeno
b) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona, ktorého sa dopustil na
tom skutkovom základe, že ako nevlastný otec od presne nezistenej doby približne od mesiaca február

roku 2012, najneskôr do dňa 25.12.2012, kedy poškodená dovŕšila vek 15 rokov, v mieste spoločného
trvalého bydliska na adrese D. E. F. XX, pravidelne sexuálne zneužíval svoju nevlastnú dcéru, vtedy
maloletú G. G., narodenú XX.XX.XXXX, a to tým spôsobom, že chodil za ňou do postele, kde si ľahol
za ňu, hladkal ju po nahých prsiach, po nahej vagíne, nahom zadku a konal tak napriek tomu, že vedel,
že maloletá v tej dobe nedovŕšila vek 15 rokov, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý
je obžalovaný stíhaný.

Rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože proti nemu podali prokurátor a
poškodená odvolanie do zápisnice z hlavného pojednávania ihneď po jeho vyhlásení.

V písomných dôvodoch odvolania prokurátor uviedol nasledovne :

„Rozsudkom Okresného súdu Trenčín spisová značka 1T/35/2022 zo dňa 02.11.2023 bol obžalovaný A.
B. oslobodený spod obžaloby pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 odsek 1,odsek 2 písmeno

b)Trestnéhozákonaspoukazomna§139odsek1písmenoc)Trestnéhozákona,podanejprokurátorom
Okresnej prokuratúry Trenčín dňa 12.05.2023 na Okresný súd Trenčín, a to podľa §285 písmeno a)
Trestného poriadku, teda z dôvodu, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný
stíhaný.Proti tomuto rozsudku v časti výroku o vine a výroku o treste, a to z dôvodu oslobodenia obžalovaného
spod obžaloby a neuloženia primeraného trestu za žalovaný trestný čin, bolo prokurátorom dňa
02.11.2023, bezprostredne po vyhlásení rozsudku, podané odvolanie v neprospech obžalovaného.

Ku skutku malo dôjsť na tom skutkovom základe, že obžalovaný A. B. ako nevlastný otec od presne
nezistenej doby približne od mesiaca február roku 2012, najneskôr do dňa 25.12.2012, kedy poškodená
dovŕšila vek 15 rokov, v mieste spoločného trvalého bydliska na adrese D. E. F. XX, pravidelne sexuálne
zneužíval svoju nevlastnú dcéru, vtedy maloletú, G. G., narodenú XX.XX.XXXX, a to tým spôsobom,
že chodil za ňou do postele, kde si ľahol za ňu, hladkal ju po nahých prsiach, po nahej vagíne, nahom

zadku a konal tak napriek tomu, že vedel, že maloletá v tej dobe nedovŕšila vek 15 rokov.
Samosudca Okresného súdu Trenčín po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní a po zistení
skutkového stavu veci, oslobodil obžalovaného spod obžaloby z dôvodu, že nebolo dokázané, že
sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaným Svoje rozhodnutie odôvodnil zásadou „in dubio pro
reo“. Podľa súdu v predmetnej trestnej veci stáli proti sebe dve hlavné skupiny dôkazov. Na jednej
strane stojí skupina dôkazov, ktorá mala dokázať, že stíhaný skutok sa stal tak, ako sa obžalovanému

kládlo za vinu, že sa jedná o trestný čin a že ho spáchal obžalovaný. Sem podľa súdu treba zaradiť
najmä výpoveď poškodenej v spojení so znaleckým posudkom na jej osobu (vierohodnosť) a výpoveď
svedkyne H. B.. Na druhej strane podľa súdu stojí skupina dôkazov, ktorá mala svedčiť v prospech
neviny obžalovaného. Sem patria najmä výpoveď obžalovaného A. B., ktorý spáchanie stíhaného skutku
v celom rozsahu poprel a v priebehu hlavného pojednávania prezentoval rozsiahlu argumentáciu,

ktorá výpoveď bola podporená znaleckým posudkom na jeho osobu a aj obsahom tzv. poručenských
spisov súdu. Súd uzatvára, že na hlavnom pojednávaní nebol vykonaný žiaden priamy dôkaz, ale
súčasne neboli vykonané ani také nepriame dôkazy, na základe ktorých by bolo možné dospieť k
nepochybnému záveru, že stíhaný skutok sa vôbec stal. Obžalovaný spáchanie skutku v celom rozsahu
poprel. Poškodená na hlavnom pojednávaní využila svoje právo a vo veci odmietla vypovedať. Následne

bola postupom podľa § 263 odsek 4 Trestného poriadku prečítaná zápisnica poškodenej z prípravného
konania zo dňa 13.05.2022, ktorú však súd vyhodnotil ako procesné nespôsobilú s tým, že všetko čo
poškodená uviedla je pravda, nič si nevymyslela a plne sa toho pridržiava. K stíhanému skutku následne
odpovedala na otázky. Kontakt medzi obžalovaným a ňou mal začať na základnej škole, keď bola
deviatačka a potom na strednej škole, keď bola druháčka a obžalovaný si ju začal nahrávať. Dohromady

sa to stalo tak 8- až 10-krát, 2-krát u babky na dome, 3-krát u nich v spálni a asi 3-krát v jej detskej izbe.
Podľa súdu poškodená potom paradoxne uviedla, že s obžalovaným nemá zlý vzťah, netvrdí, že ho
neznáša, toleruje ho ako matkinho nového muža. Podľa názoru súdu, pokiaľ sa obžalovanému podanou
obžalobou kládlo za vinu, že od presne nezistenej doby približne od mesiaca február 2012, najneskôr
do 25.12.2012, kedy poškodená dovŕšila vek 15 rokov. Podľa súdu k obdobiu poškodená uviedla, že sa

to prvýkrát malo stať keď bola deviatačka (teda nie, ako sa obžalovanému kládlo za vinu, od mesiaca
február 2012) a podľa podanej obžaloby to malo trvať do dovŕšenia veku 15 rokov poškodenou, čo
bolo 25.12.2015, a teda podľa názoru súdu, tak jediným obdobím, kedy k spáchaniu stíhaného skutku
mohlo dôjsť, bolo od začiatku školského roka, v ktorom bola poškodená žiačkou deviateho ročníka,
čo bolo v septembri 2012, keďže poškodenej „zle vychádzajú roky", do 25.12.2015. Poškodená v jej

výpovedi vo vzťahu k tomuto obdobiu podľa súdu nepopisuje konkrétne ani jedno konanie, ktoré by bolo
subsumovateľné pod objektívnu stránku skutkovej podstaty stíhaného trestného činu a ktoré by navyše
bolo vymedzené takým spôsobom, ktorý by bol dostatočne určitý a nezameniteľný s iným konaním.
Podľa názoru súdu je zároveň zvláštne, čo vyplýva z výpovede obžalovaného a vo výpovedi uvedené
potvrdila aj poškodená, a teda, že aktuálne spolu prakticky normálne vychádzajú. Podľa súdu by však

takéto konanie zanechalo na psychike poškodenej následky. Súd tiež argumentuje, že nepochybný
záver o vierohodnosti poškodenej nevyplýva ani zo znaleckého posudku na osobu poškodenej. Preto na
základe zásady „in dubio pro reo“, teda v pochybnostiach v prospech obžalovaného, súd obžalovaného
spod obžaloby oslobodil podľa § 2.85 písmeno a) Trestného poriadku.
Po preskúmaní odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa, prokurátorka konštatuje,

že sa nestotožňuje s hodnotením dôkazov, tak ako ich vyhodnotil a prezentoval súd v napadnutom
rozhodnutí.
Prioritne považujem za nesprávne vysporiadanie sa súdu prvého stupňa s obsahom psychologického
znaleckého posudku, prezentovaným na hlavnom pojednávaní znalcom PhDr. Michalom Chovancom,
PhD. Znalec na hlavnom pojednávaní zotrval na záveroch svojho posudku, pričom súdu uviedol,

že osobnosť poškodenej definoval subnormným až hraničným (s miernou duševnou zaostalosťou)
intelektovým výkonom, extrovertnou orientáciou, nezrelosťou, jednoduchšou štruktúrou, sklonom
k úzkostiam, starostiam, náladovosti, egocentrizmu, nadmerným a neprimeraným presadzovaním
sa, prehnanou emotivitou, priamočiarym videním, ťažko meniteľným názorom, nízkymi vnútornýmizvládacími zdrojmi, nízkou toleranciou zvládania záťaže a frustrácie, zhoršeným vyrovnávaním sa s
novými životnými situáciami, vyššou zraniteľnosťou a pravdepodobnosťou dezorganizácie vplyvom
životných návykov. Bola zistená tiež jej subjektívna pasivita, túžba po úspechu a obdive, ktoré však nie

sú reálne. Je presvedčená o vlastnej výnimočnosti s nereálnymi, velikášskymi predstavami o vlastných
schopnostiach či hodnote. Jej interpersonálna sféra je nezrelá, jednoduchá, limitovaná, neobratná,
s povrchnými a ťažšie udržateľnými interakciami, bez autentickej hĺbky, s nízkou úzkosťou v nej
(nekontrolovateľná otvorenosť až familiárnosť), s prehliadaním jemných sociálnych a interpersonálnych
signálov, pričom o druhých sa zaujíma primerane a úsudok o ľuďoch je zakotvený v realite.

Komunikatívnosť v nej dostatočne rozvinutá, s túžbou po získaní obdivu, ocenenia, ale nízkou
kompetitívnosťou a s impulzívnym a nezodpovedným správaním. V rámci interpersonálnej výmeny
očakáva pozitívnu interakciu a cíti sa v nej pohodlne. Sebaobraz s prehnaným zaujatím o seba. Ak
takýto obraz okolie nepotvrdzuje, dochádza k nedorozumeniam s ním. Sebaobraz je založený na
identifikácii s reálnymi ľuďmi a na prežívanej skúsenosti. Aj jej emocionalita j e nezrelá, jednoduchá, s
ľahkou reaktabilitou a podráždením. Z hľadiska afektivity je labilná, impulzívna, ľahšie podrážditeľná. Jej

emócie celkovo ovplyvňujú prispôsobivosť, čo vedie k rigidným až iracionálnym spôsobom správania.
Spracovávanie informácií je u nej veľmi ekonomické, bez globálneho pohľadu, čo môže viesť k
problémom v adjustácii. Nerealistická percepcia (vnímanie) je spojená s adjustačnými problémami. Jej
nízke sebavedomie a sebahodnotenie sú umelo navyšované zvyšovaním vlastnej sebahodnoty. Má
nižšiu schopnosť učiť sa nové a ponaučiť sa zo spätnej väzby. Podnetové pole pozoruje náhodne,

rýchlo, čím prehliada dôležité detaily, a to môže viesť k menej efektívnym vzorcom správania. Kvalitu
spracovávania informácií má neadekvátnu, čo sa ešte viac zhoršuje v komplexnejších situáciách.
Ciele si volí neprimerane svojim možnostiam čo frustruje a zvyšuje adjustačné problémy. Jej celkový
mnestický výkon je podpriemerný vzhľadom k populačnej norme, ale vzhľadom k intelektu je primeraný,
krátkodobá a dlhodobá pamäť sú zachované. Pamäť na udalosti schopnosť uchovávania nových

informácií sú znížené, pričom uvedené zistenie nie je forenzne významné. Klinicko- psychologickým
vyšetrením u poškodenej neboli zistené patologické rysy osobností. Poškodená je schopná primerane
vnímať, zapamätať si a následne reprodukovať udalosti, ktoré prežila či už priamo, alebo nepriamo.
Stupeň jej psychického vývinu je znížený vzhľadom k jej subnormnému až hraničnému intelektovému
výkonu. To sa odráža v zníženom praktickom úsudku, zmysle pre realitu, nekonzistentnom rozhodovaní,

zúženom testovaní reality (nie psychcticky), čo spôsobuje rôzne skreslenia, spracovávanie informácií
bez globálneho pohľadu, čo môže viesť k problémom napríklad v adjustácií. Nemá to však forenzný
význam. Vzhľadom k jednoduchému mysleniu, ktoré je veľmi redukcionalistické, menej konvenčné
a sofístikované, viac individualistické, s prehliadaním sociálnych konvencii a uprednostňovaním
individuálnych záujmov, bohatá obrazotvornosť a fantázia u poškodenej nie je predpokladaná, resp.

nie natoľko, aby si celý skutok vymyslela, premyslela do detailov a vyšla s ním. Psychologickým
vyšetrením neboli u poškodenej zistené poruchy myslenia, z ktorých by vyplýval prešetrovaný skutok.
Vzťah poškodenej k okoliu je povrchný s ťažšie udržateľnými interakciami, bez autentickej hĺbky
a intimity, s nízkou úzkosťou v nej (nekontrolovateľná otvorenosť až familiámosť), s prehliadaním
jemných sociálnych a interpersonálnych signálov, pričom o druhých sa zaujíma primerane a úsudok

o ľuďoch je zakotvený v realite. Komunikatívnosť v nej dostatočne rozvinutá, s túžbou po získaní
obdivu, ocenenia, ale nízkou kompetitívnosťoy a s impulzívnym a nezodpovedným správaním. V
rámci interpersonálnej výmeny očakáva pozitívnu interakciu a cíti sa v nej pohodlne. Subnormný až
hraničný (s ľahkou duševnou zaostalosťou) intelektový výkon sa u poškodenej prejavuje v zníženej
potrebe poznávať, problémom s nadobúdaním teoretických poznatkov a ich využívaním v praktikom

živote, nereálnym sebahodnotením, s nerovnováhou medzi ašpiráciami a výkonom, plytkými záujmami,
nezrelosťou v sociálnych interakciách, problémom so správnym pochopením sociálneho správania.
Z výsledkov klinicko-psychologického vyšetrenia nebolo možné preukázať, že by prežitá udalosť
zanechala na psychike poškodenej v súčasnosti alebo s presahom do budúcnosti nejaké následky.
Na druhú stranu poškodená chce uchrániť mladších súrodencov od možných budúcich takýchto

skutkov. Všeobecnú vierohodnosť výpovede poškodenej vzhľadom k veku, intelektovým schopnostiam,
štruktúre a integrite osobnosti považoval u poškodenej za mierne zníženú, teda poškodená je schopná
vierohodne vypovedať, aj keď s istou mierou nadnesenosti jej vlastnou, pričom špecifickú vierohodnosť
výpovede poškodenej vyhodnotil ako zachovanú, teda poškodená vypovedá z psychologického pohľadu
vierohodne. Klinicko-psychologickým vyšetrením nebola u poškodenej zistená snaha konfabulatóme

skresľovať alebo spracovávať realitu. Tiež sa nezistili fabulácie ako osobnostné črty. Tendencia javiť sa
v lepšom svetle je ako osobnostná črta u poškodenej prítomná, ale v tomto konkrétnom trestnom stíhaní
nie je forenzne významná.Znalec jednoznačne vysvetlil, že u poškodenej nebola zistená snaha konfabulátorne skresľovať alebo
spracovať realitu. Všeobecnú vierohodnosť znalec vyhodnotil len ako mierne zníženú, a teda poškodená
je schopná vierohodne vypovedať, pričom špecifická vierohodnosť bola vyhodnotená ako zachovaná.

Argumentácia sudcu, že ak by k spáchanému skutku došlo, zanechalo by to u poškodenej následky
na psychike, je len subjektívnym názorom sudcu, ktorý nepreukazuje skutočnosť, že k spáchanému
skutku nedošlo. Zároveň je potrebné poznamenať, že každá obeť sa s nepríjemným resp. traumatickým
zážitkom vysporiadava inak.
Zo skutku je .obžalovaný usvedčovaný predovšetkým výpoveďou poškodenej G. G. z prípravného

konania, ktorá pri výsluchu zo dňa 02.02.2023 uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojho výsluchu
zo dňa 13.05.2022, kedy popísala správanie obvineného, pričom uviedla, že keď sa narodila jej sestra
C. v roku 2011 a bola ešte bábätko, tak si s ňou ľahla do postele. Za nimi prišiel obvinený, ľahol si za
poškodenú, nič nehovoril a začal ju hladkať po prsiach, aj po
nahých, potom prešiel medzi nohy aj pod pyžamo, do vagíny jej však prsty nepchal. Poškodenú hladkal
aj po nahom zadku. Sex od nej nežiadal a ani nežiadal, aby ona chytala jeho. Uvedené sa prvýkrát stalo,

keď mala jej sestra C. asi pol roka a stávalo sa to pravidelne asi rok. Potom poškodenej spravili inde
izbu a ona sa snažila zdržiavať čo najmenej doma a vyhýbať sa obvinenému. Raz jej babka povedala,
že jej obvinený pozeral do okna. Odvtedy si ho začala viac všímať a zistila, že ju sleduje cez okno, keď
sa prezlieka, chodil jej do kúpeľne, keď sa sprchovala. Keď mala 18 rokov pozrela sa obvinenému do
mobilu a boli tam jej nahé fotky, ktoré fotil cez kľúčovú dierku a rôzne iné nahé fotky cudzích žien. To

čo sa stalo s obvineným nikomu nepovedala, lebo to brala tak, že ju má rád ako dcéru a až na strednej
škole pochopila čo jej robil.
Nestotožňujem sa s názorom súdu o procesné nespôsobilej výpovedi poškodenej zo dňa 02.(32.2023,
kedy táto uviedla, že sa plne pridržiava svojej predchádzajúcej výpovede, čo uviedla je pravda, nič
si nevymyslela ä nebude uvedené opakovať, pričom je ochotná odpovedať na otázky. Poškodená G.

G. v danej veci vystupuje, v postavení obzvlášť zraniteľnej obeť. V zmysle zákona č. 274/2017 Z.z. o
obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bola poškodená, ktorá zotrvala na
svojej výpovedi uskutočnenej. po začatí trestného stíhania v zmysle § 199 odsek 1 Trestného poriadku
zo dňa 04.05.2022,vypočutá za účelom zabránenia sekundárnej viktimizácii ako obete sexuálneho
trestného činu, formou doplňujúcich otázok, keďže v prvotnom výsluchu podrobne popísala správanie

obžalovaného.
K namietanému časovému vymedzeniu spáchania skutku je potrebné uviesť, že skutok bol v obžalobe
vymedzený na časové obdobie „od presne nezistenej doby približne od mesiaca február roku 2012,
najneskôr do dňa 25.12.2012, kedy poškodená dovŕšila vek 15 rokov“. Uvedené rozpätie začatia
páchania skutku bolo vymedzené približným obdobím, pričom súd v odôvodnení rozsudku uviedol

nesprávnu dobu, kedy podľa neho mohlo dôjsť k skončeniu páchania trestnej činnosti, a to ku dňu
25.12.2015.
Možno konštatovať, že súd si osvojil len obhajobu obžalovaného a s touto argumentáciou sa
nestotožňujem.
Zo záverov súdu vyplýva, že tento sa v podstate nestotožňuje so závermi vypracovaného

psychologického posudku vo . vzťahu k poškodenej a prikláňa sa k argumentácii obhajoby. Poškodená
v priebehu prípravného konania jednoznačne usvedčovala obžalovaného zo spáchania skutku,
vierohodnosť jej výpovede nebola ani výsluchom znalca na hlavnom pojednávaní podstatne znížená,
neboli u nej konštatované árii sklony k fabulácii. Takéto dôkazy boli navzájom previazané.
Sprihliadnutýmnavšetkyvykonanédôkazypovažujemspáchanieskutku,prektorýbolanaA.B.podaná

obžaloba za preukázané.
Súhrnom som toho názoru, že súd nedostatočne vyhodnotil vykonané dôkazy, nevysporiadal sa správne
so zisteným skutkovým stavom, keď v napadnutom rozhodnutí vysvetľuje iba dôvody vedúce k jeho
presvedčeniuonedôveryhodnostipoškodenej,čonáslednevyústilodonesprávnehovýrokuvrozhodnutí
samosudcu v predmetnej trestnej veci.

S rozhodnutím okresného súdu o oslobodení obžalovaného A. B. ako i s dôvodmi, na ktorých
je toto rozhodnutie postavené, sa nestotožňujem, nakoľko nebolo jednoznačne preukázané, že sa
skutok nestal. Nakoľko som presvedčená, že Okresný súd Trenčín rozhodol na základe nesprávneho
posúdenia skutkových zistení a dostatočne sa nevysporiadaí "so všetkými okolnosťami významnými pre
rozhodnutie, odvolaciemu Krajskému súdu v Trenčíne

navrhujem podľa § 321 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku zrušiť napadnutý rozsudok Okresného
súdu Trenčín spisová značka 1T/35/2023 zo dňa 02.11.2023 vo výroku o oslobodení obžalovaného spod
obžaloby podľa § 285 písmeno a) Trestného poriadku a následne za použitia ustanovenia § 322 odsek
1 Trestného poriadku vrátiť vec súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.“Obhajoba k podanému odvolaniu prokurátora uviedla nasledovne :

„Okresný súd postupoval správne, keď zhodnotiac dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní a tiež
prihliadnuc na zásadu „in dubio pro reo“, teda „v pochybnostiach v prospech obžalovaného“ dospel
k záveru, že obžaloba neuniesla dôkazné bremeno, keď súd nemal jednoznačne (bez pochybností)
dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý som bol obžalovaný stíhaný. Nemožno súhlasiť s argumentáciou
prokuratúry, ktorá v písomnom odôvodnení odvolania súdu I. stupňa vytýka nesprávne hodnotenie

dôkazov, prezentované v napadnutom rozhodnutí, najmä pokiaľ ide o nesprávne sa vysporiadanie súdu
s obsahom psychologického znaleckého posudku, prezentovaného na hlavnom pojednávaní znalcom
PhDr. Michalom Chovancom, PhD..
Naopak, mám zato, že súd I. stupňa postupoval správne, keď skonštatoval, že nepochybný zachovanú.
Znalec súdu nevysvetlil ako je možné, aby osoba s črtami zistenými o osobe poškodenej, vypovedala
s istou mierou nadsadenosti jej vlastnou, ako aj vierohodne súčasne. Okrem toho rovnako ako súd

I. stupňa poukazujem na skutočnosť, že z výsledkov klinicko-psychologického vyšetrenia ani znalec
nezistil, že by poškodenou tvrdená prežitá udalosť zanechala na jej psychike v čase vyšetrenia alebo do
budúcna nejaké následky. Rovnako ako súd I. stupňa som toho názoru, že ak by k stíhanému konaniu
majúcemu znaky stíhaného trestného činu skutočne došlo, zanechalo by to na psychike poškodenej
následky, v dôsledku ktorých by tvrdený normálny vzťah ku mne - k obžalovanému aktuálne zrejme

nebol na mieste.
Na strane 5. odôvodnenie odvolania je uvedené, prečo mohol byť v konaní použitý aj výsluch z
pred vznesenia obvinenia, na ktorý sa poškodená odvolala. Dôvodom je, že poškodená v konaní
vystupuje v pozícii zraniteľnej obete. Ak by uvedené bolo pravou, nemala byť poškodená vypočúvaná po
vzneseníobvineniavôbecajezvláštne,ženahlavnompojednávaníbolvýsluchpoškodenejnavrhovaný.

Poškodená využila svoje právo a odmietla vypovedať.
Taktiež nemožno súhlasiť s tvrdením prokuratúry, ktorá vo svojom odôvodnení odvolania skonštatovala,
že súd si mal údajne osvojiť len moju obhajobu. Súd I. stupňa postupoval správne, keď pri svojom
rozhodnutí prihliadol na skutočnosti, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní. Súd I. inštancie v
napadnutom rozhodnutí správne poukázal na to, že na hlavnom pojednávaní nebol vykonaný žiadny

priamy dôkaz a ani také nepriame dôkazy, na základe ktorých by bolo možné dospieť k nepochybnému
záveru, že stíhaný skutok sa vôbec stal s odvolaním sa na konkrétne a riadne na hlavnom pojednávaní
vykonané dôkazy a tieto sú v odôvodnení rozhodnutia citované na strane 9. a 10. rozsudku (skutková
veta rozsudku, konštantnosť tvrdení poškodenej, hodnotenie vykonaných dôkazov znalcom-ktorý mimo
iného uviedol, že veril čo poškodená uvádza ........................ )

S poukazom na vyššie uvedené navrhujem, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok ako vecne
správny potvrdil.“

Ku dňu rozhodnutia o podaných odvolaniach krajský súd neobdŕžal odôvodenie odvolania zo strany
poškodenej.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaniach, prokurátor navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec
vrátiť okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie. Obhajoba navrhla odvolanie prokurátora ako
nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovaného
podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr.
por., na podklade podaného odvolania prokurátora a poškodenej podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu

predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné
chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1
Tr. por. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených zákonných medziach odvolací
súd dospel k záveru, že odvolanie poškodenej je dôvodné a odvolanie prokurátora je nedôvodné.

Z odvolania prokurátora vyplýva námietka ohľadom správnosti posúdenia skutkových zistení okresným
súdom a nevysporiadania sa so všetkými skutočnosťami významnými pre rozhodnutie, z ktorých
dôvodov sa prokurátor domáhal zrušenia rozsudku okresného súdu podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por.V súvislosti s odvolaním prokurátora namietanou správnosťou hodnotenia vykonaných dôkazov zo
strany okresného súdu odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že hodnotenie vykonaných
dôkazov v trestnom konaní upravuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. poriadku. Podľa tohto ustanovenia

orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia,
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle
od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Zákon
pritom neustanovuje nijaké pravidlá pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej
skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Voľné hodnotenie dôkazov je dôsledkom zložitej duševnej

činnosti a vytvára sa logickým úsudkom. Orgány činné v trestnom konaní a súd musia vo svojom
rozhodnutí zdôvodniť svoje vnútorné presvedčenie. Vnútorné presvedčenie je odôvodnené objektívnymi
skutočnosťami a je ich logickým dôsledkom. Možno preto teda preskúmať, či postup pri vytváraní
vnútorného presvedčenia bol správny a či vnútorné presvedčenie je dôvodné. Ak teda okresný súd
postupuje pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku, to znamená, že ich hodnotí
podľa vnútorného presvedčenia, ktoré je založené na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu

jednotlivo, ako aj v ich súhrne a urobí logicky odôvodnené úplné skutkové závery, nemôže odvolací
súd podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku zrušiť napadnutý rozsudok ani preto, že by bolo možné
na základe hodnotenia vykonaných dôkazov v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. poriadku dospieť
aj k iným do úvahy prichádzajúcim skutkovým výsledkom. V takom prípade by totiž nebolo možné
napadnutému rozsudku okresného súdu vytknúť žiadnu vadu v zmysle ustanovenia § 321 ods. 1 písm.

b) Tr. poriadku. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť aj to, že ani v prípade,
ak by skutkový stav veci nebol podľa názoru odvolacieho súdu správne zistený, pretože okresný súd
by nehodnotil správne dôkazy vykonané vo veci samej, teda v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr.
poriadku, môže odvolací súd upozorniť okresný súd len na to, v ktorých smeroch sa má konanie doplniť,
alebo čím sa treba znovu zaoberať, nesmie však udeľovať záväzné pokyny o spôsobe hodnotenia

dôkazov.

Na základe preskúmania obsahu trestného spisu a obsahu napadnutého rozsudku, odvolací súd zistil,
že obžaloba voči obžalovanému bola založená na výpovedi poškodenej G. G. z prípravného konania ako
jediného priameho usvedčujúceho dôkazu. V prejednávanej veci prípravné konanie začalo na podklade

trestného oznámenia zo dňa 22.4.2022 vydaním uznesenia o začatí trestného stíhania dňa 4.5.2022.
Hoci už z obsahu trestného oznámenia plynulo podozrenie, že páchateľom mal byť otec poškodenej,
ktorá skutočnosť sa premietla aj do znenia uznesenia o začatí trestného stíhania, v rozpore s § 206
ods. 1 Tr. por. nebolo súčasne so začatím trestného stíhania vznesené obvinenie proti podozrivému
otcovi poškodenej – obžalovanému. V dôsledku uvedeného nesprávneho procesného postupu bolo

podľa názoru odvolacieho súdu obžalovanému odňaté právo v zmysle § 213 Tr. por. zúčastniť sa úkonov
prípravného konania.

Oprávnenosť účasti obžalovaného na úkonoch prípravného konania pritom odôvodňovala skutočnosť,
že obžalovaný v čase začatia trestného stíhania nemal obhajcu a ako poškodená prichádzala do

úvahy jeho nevlastná dcéra, ktorej podľa zákona č. 274/2017 Z.z. prináležalo postavenie obzvlášť
zraniteľnej obete. Pritom v zmysle § 134 ods. 1 Tr. por. účinného v čase začatia trestného stíhania
a vznesenia obvinenia sa výsluch takéhoto svedka považoval za neopakovateľný úkon podľa § 10 ods.
17 Tr. por., čomu nasvedčuje aj spôsob akým mal byť výsluch obzvlášť zraniteľnej obete realizovaný,
t.j. na technické zariadenie určené na záznam zvuku a obrazu a za prítomnosti psychológa alebo

znalca, aby ho nebolo treba v budúcnosti opakovať. Uvedené skutočnosti preto plne odôvodňovali
účasť obžalovaného na úkonoch prípravného konania podľa § 213 ods. 1 Tr. por. Preto ak orgány
činné v trestnom konaní nepostupovali uvedeným spôsobom, dopustili sa procesného pochybenia,
ktoré malo za následok zásadné porušenia práva obžalovaného na obhajobu. S poukazom na uvedené
podstatné procesné pochybenia, ktoré sprevádzali prvotný výsluch poškodenej zo dňa 13.5.2022

vykonaný v rozpore s § 134 ods. 4 a § 213 ods. 1 Tr. por. účinného v čase tohto úkonu, odvolací
súd považuje právny záver okresného súdu o nepoužiteľnosti tohto výsluchu poškodenej pri zisťovaní
skutkového stavu za správny.

Pokiaľ ide o ďalší výsluch poškodenej G. G. zo dňa 2.2.2023, t. j. po vznesení obvinenia obžalovanému,

na jeho začiatku poškodená urobila len všeobecný odkaz na svoju nepoužiteľnú výpoveď zo dňa
13.5.2022, a v jeho ďalšom priebehu už neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by čo i len sčasti
preukazovali skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba. Čiže v zhode s názorom okresného súdu ani táto
výpoveď podľa odvolacieho súd neposkytuje žiadne usvedčujúce skutočnosti proti obžalovanému.Ak následne poškodená na hlavnom pojednávaní využila svoje právo odmietnuť vypovedať, odvolací
súd sa stotožnil so skutkovým záverom okresného súdu, že na hlavnom pojednávaní nebol produkovaný

žiaden či už priamy alebo nepriamy dôkaz, ktorý by preukazoval, že sa mal stať skutok, ktorý sa
obžalovanému kladie za vinu. Okresný súd sa tak podľa názoru odvolacieho súdu nemohol dopustiť
prokurátorom namietaného pochybenia v zmysle § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por., keďže neexistoval žiaden
usvedčujúci dôkaz, ktorý by mal okresný súd hodnotiť podľa § 2 ods. 12 Tr. por.

Pokiaľ prokurátor namietal správnosť hodnotenia znaleckého posudku z odboru psychológia ohľadom
posúdenia vierohodnosti poškodenej zo strany okresného súdu, odvolací súd túto námietku vyhodnotil
ako nedôvodnú. Vzhľadom na okolnosť, že ani jedna z výpovedí poškodenej nie je dôkazom o vine
obžalovaného, sú závery znaleckého skúmania pre rozhodnutie o prípadnej vine obžalovaného z tohto
dôvodu irelevantné.

Odvolacísúdpovažujezapotrebnéuviesť,žeokresnýsúdvodôvodnenínapadnutéhorozsudkusprávne
poukázal aj na také dôkazy, ktoré vyvolávajú dôvodné pochybnosti o vine obžalovaného. Za dôkaz
v prospech obžalovaného treba považovať správu Centra pedagogicko-psychologického poradenstva
aprevenciezodňa9.3.2020,podľaktorejsapoškodenávoktóbri2015zmienilalenosledovanízostrany
obžalovaného, ktorý sa jej mal len jedenkrát pri inej príležitosti bližšie nezisteným spôsobom dotknúť

na intímnych miestach. Dôvodnosť podanej obžaloby zoslabujú aj závery znaleckého skúmania, podľa
ktorých obžalovaný netrpí žiadnou sexuálnou deviáciou, na ktorú skutočnosť okresný súd tiež poukázal
v odôvodnení svojho rozsudku.

Na základe preskúmania veci preto odvolací súd dospel k záveru, že skutkové zistenia okresného súdu

majú úplnú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania a nevykazujú vady, ktoré by mali základ
v nesprávnej aplikácii ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. poriadku, ako aj v nesprávnej aplikácii jednej zo
základných zásad trestného konania, a to zásady „v pochybnostiach v prospech obvineného“. Z obsahu
odôvodnenia odvolania prokurátora vyplýva, že sa len domáha vyvodenia iných záverov hodnotenia
dôkazov s tým, aby odvolací súd nariadil okresnému súdu, k akým skutkovým záverom má dospieť.

Takejto požiadavke však odvolací súd v zmysle vyššie uvedených úvah o oprávnení odvolacieho súdu
preskúmavať správnosť postupu okresného súdu pri hodnotení dôkazov nemôže v žiadnom prípade
vyhovieť, keďže odvolací súd nemá právomoc udeľovať okresnému súdu záväzné pokyny o spôsobe
hodnotenia dôkazov (nemá právo prikazovať, o ktoré konkrétne dôkazy má oprieť skutkový stav veci
a aké konkrétne závery má z vykonaných dôkazov vyvodiť). Odvolací súd môže upozorniť okresný súd

len na to, v ktorých smeroch sa má konanie doplniť, alebo čím sa treba znovu zaoberať, čoho sa však
prokurátor vo svojom odvolaní nedomáhal a odvolací súd na takýto postup ani nezistil žiaden zákonný
dôvod.

S poukazom na obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku a na základe preskúmania obsahu

spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd sa v odôvodnení napadnutého
rozsudku riadne vyporiadal so všetkými okolnosťami, významnými pre rozhodnutie vo veci a dal riadne
odpovede, prečo nedospel k záverom, vyvodenia ktorých sa domáhal prokurátor v dôvodoch svojho
odvolania. Odvolací súd tak dospel k záveru, že argumentácia okresného súdu, o ktorú oprel svoj záver
o nepreukázaní skutku, pre ktorý je obžalovaný trestne stíhaný, má úplnú oporu v obsahu vykonaného

dokazovania.

V neposlednom rade odvolací súd uvádza, že okresný súd tým, že oslobodil obžalovaného s pod
obžaloby, nepovedal, že sa skutok nestal, len vyslovil záver, že sa nepodarilo preukázať, že sa skutky
stali, t. j. že obžaloba neuniesla dôkazné bremeno vo vzťahu k jej skutkovým tvrdeniam v obžalobe.

Z týchto dôvodov sa odvolací súd nestotožnil s námietkou prokurátora o porušení § 2 ods. 12 Tr. por. v
súvislosti s hodnotením vykonaných dôkazov, pretože neexistuje dôkaz o vine obžalovaného.

Na podklade odvolania prokurátora odvolací súd skúmal aj správnosť napadnutej výrokovej časti

rozsudku okresného súdu z hľadiska existencie prípadných ďalších vád, v odvolaní prokurátora
nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku.Z tohto hľadiska odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku
dovolanie možno podať, ak
a) vo veci rozhodol nepríslušný súd,

b) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu,
d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na
to neboli splnené zákonné podmienky,
e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť

vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania,
f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje,
g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom,
h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý
zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa,
i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom

použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd
nemôže skúmať a meniť,
j) bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky,
k) proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné,
l) odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo

zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2 napriek tomu,
že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania,
m) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po lehote
uvedenej v § 364 ods. 3,
n) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné

prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.

Na základe preskúmania napadnutého rozsudku okresného súdu z uvedených dôvodov na podklade
odvolania prokurátora odvolací súd v prejednávanom prípade nezistil existenciu vád napadnutého
rozsudku, uvedených v ustanovení § 371 ods. 1 Tr. poriadku.

V súvislosti s odvolaním poškodenej, odvolací súd z obsahu trestného spisu zistil, že poškodená si
v prípravnom konaní riadne a včas uplatnila nárok na náhradu škody. Preto s poukazom na § 307
ods. 1 písm. c) a ods. 2 Tr. por., podľa ktorého môže poškodený podať odvolanie len pre nesprávnosť
výroku o náhrade škody alebo preto, že taký výrok chýba, sa možno rozumne domnievať, že odvolanie

poškodenej, ktoré nebolo odôvodnené, smerovalo proti tomu, že okresný súd opomenul o jej nároku
rozhodnúť.

V prípade oslobodzujúceho rozsudku súdna prax ustálila, že výrok o odkázaní poškodeného na civilný
proces podľa § 288 ods. 3 Tr. por. je jediným možným (obligatórnym) výrokom o náhrade škody.

Vzhľadom na oslobodzujúci výrok rozsudku okresného súdu v prejednávanom prípade odvolací súd
postupom podľa § 322 ods. 2 a ods. 3 Tr. por. sám doplnil chýbajúci výrok, ktorým obligatórne odkázal
poškodenú s nárokom na náhradu škody na civilné konanie.

Keďže s poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že dôvodné je len odvolanie

poškodenej rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný

prostriedok.