Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. október 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2To/8/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8319010181
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivo Maruščák
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8319010181.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Iva Maruščáka a sudcov JUDr. Moniky
Halkociovej a JUDr. Mariána Sninského na neverejnom zasadnutí konanom dňa 23.10.2024, v trestnej
veci proti obžalovanému A. B. C., pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Tr. zákona
č. 140/1961 Zb. s odkazom na § 2 ods. 1 Tr. zákona č. 300/2005 Z.z., v znení účinnom do 31.12.2005,
o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 2T/34/2019 zo dňa

22.06.2023 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 320 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu

a s použitím § 281 ods. 1 Tr. poriadku, v spojení s § 9 ods. 1 písm. a) Tr. poriadku a § 87 ods. 1 písm.
d) Tr. zákona z a s t a v u j e trestné stíhanie

obž. A. B. C., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C., D. E. XXXX/XX,

vedené pre skutok právne kvalifikovaný ako trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 písm. b) Tr.
zákona č. 140/1961 Zb. s poukázaním na § 2 ods. 1 Tr. zákona č. 300/2005 Z.z. účinného do 31.12.2005,
ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

- dňa 11.08.2005 cestou splnomocnenca A. C. podali na Správe katastra Snina návrh na záznam
vlastníckeho práva do katastra potom, čo toho istého dňa na notárskom úrade F. G. H. D. pred notárkou
B. I. J. do notárskej zápisnice pod číslom F. XXX/XXXX, F. XXXXX/XXXX, F. XXXXX/XXXX v úmysle
dosiahnuť zapísanie vlastníctva nehnuteľností v ich prospech v katastri nehnuteľností, nepravdivo
vyhlásili, že sú vlastníkmi nehnuteľností, a to neb. K., že je vlastníkom pozemkov zapísaných na LV

č. XXX, k. ú. H. L., okr. D. pod A riadky čísla 1-6, podiel pod B1 v pomere 1/1 k celku, a podielovým
spoluvlastníkom pozemkov zapísaných na LV č. XXX, k. Ú. H. L., okr. D. pod A riadky čísla 1-22, podiel
pod B1, v podiele 1/2 v pomere k celku, a obžalovaný A. B. C., že je vlastníkom pozemkov zapísaných
na LV č. XXX, k. ú. H. L., okr. D. pod A riadky čísla 1-11, podiely pod 81, 82, čo predstavuje spolu
podiel 1/1 v pomere k celku, a podielovým spoluvlastníkom pozemkov zapísaných na LV č. XXX, k. Ú.
H. L., okr. D. pod A riadky čísla 1-22, podiel pod 81, v podiele 1/2 v pomere k celku, obaja predstierajúc,

že predmetné nehnuteľnosti nadobudli právni predchodcovia dedením a následne im ich v rokoch 90-
tych ústne darovali a od 90-tych rokov uvedené nehnuteľnosti užívajú ako svoje vlastné, v držbe nie sú
nikým rušení a v obci sú považovaní za ich výlučných vlastníkov, čo sa nezakladalo na pravde, pričom
na základe takto spísanej notárskej zápisnice o osvedčení vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva
boli do katastra nehnuteľností zapísaní ako vlastníci uvedených podielov nehnuteľností, aj keď nimi
v skutočnosti neboli, čím nezisteným vlastníkom a Slovenskej republike zastúpenými M. A. N., štátny

podnik a D. L. O. spôsobil neb. K. škodu v sume 65.919,62 eur a A. B. C. škodu v sume 69.056,07 eur,

lebo trestné stíhanie je premlčané. o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 285 písm. c/ Tr. poriadku obžalovaného A. B. C., nar.
XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C., D. E. XXXX/XX, oslobodil spod obžaloby Okresného prokurátora

v Humennom sp. zn. 2 Pv 4/2017 z 12.03.2019, pre skutok kvalifikovaný ako trestný čin podvodu podľa §
250 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Tr. zákona č. 140/1961 Zb. s poukazom na § 2 ods. 1 Tr. zákona č. 300/2005
Z.z. účinného do 31.12.2005, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

- dňa 11.08.2005 cestou splnomocnenca A. C. podali na Správe katastra Snina návrh na záznam
vlastníckeho práva do katastra potom, čo toho istého dňa na notárskom úrade F. G. H. D. pred notárkou

B. I. J. do notárskej zápisnice pod číslom F. XXX/XXXX, F. XXXXX/XXXX, F. XXXXX/XXXX v úmysle
dosiahnuť zapísanie vlastníctva nehnuteľností v ich prospech v katastri nehnuteľností, nepravdivo
vyhlásili, že sú vlastníkmi nehnuteľností, a to neb. K., že je vlastníkom pozemkov zapísaných na LV
č. XXX, k. ú. H. L., okr. D. pod A riadky čísla 1-6, podiel pod B1 v pomere 1/1 k celku, a podielovým
spoluvlastníkom pozemkov zapísaných na LV č. XXX, k. Ú. H. L., okr. D. pod A riadky čísla 1-22, podiel

pod B1, v podiele 1/2 v pomere k celku, a obžalovaný A. B. C., že je vlastníkom pozemkov zapísaných
na LV č. XXX, k. ú. H. L., okr. D. pod A riadky čísla 1-11, podiely pod 81, 82, čo predstavuje spolu
podiel 1/1 v pomere k celku, a podielovým spoluvlastníkom pozemkov zapísaných na LV č. XXX, k. Ú.
H. L., okr. D. pod A riadky čísla 1-22, podiel pod 81, v podiele 1/2 v pomere k celku, obaja predstierajúc,
že predmetné nehnuteľnosti nadobudli právni predchodcovia dedením a následne im ich v rokoch 90-

tych ústne darovali a od 90-tych rokov uvedené nehnuteľnosti užívajú ako svoje vlastné, v držbe nie sú
nikým rušení a v obci sú považovaní za ich výlučných vlastníkov, čo sa nezakladalo na pravde, pričom
na základe takto spísanej notárskej zápisnice o osvedčení vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva
boli do katastra nehnuteľností zapísaní ako vlastníci uvedených podielov nehnuteľností, aj keď nimi
v skutočnosti neboli, čím nezisteným vlastníkom a Slovenskej republike zastúpenými M. A. N., štátny

podnik a D. L. O. spôsobil neb. K. škodu v sume 65.919,62 € a A. B. C. škodu v sume 69.056,07 €,

lebo nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku súd poškodeného Slovenskú republiku, zastúpenú M. N., štátny podnik

N. s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote podal okresný prokurátor odvolanie, ktoré následne
podaním zo dňa 07.02.2024 písomne odôvodnil. Oslobodzujúci rozsudok považuje za nezákonný
z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu a nesprávneho vyhodnotenia skutočností

vyplývajúcich z vykonaného dokazovania.

Poukázal na to, že okolnosti spáchania skutku A. B. C. a A. K. C. boli v prípravnom konaní
preukázané predložením nepravdivého čestného vyhlásenia notárke B. J., na podklade ktorého bolo
osvedčené nadobudnutie vlastníckeho práva k dotknutým pozemkom v prospech týchto osôb. Proti

A. K. C. a A. B. C. bolo vznesené obvinenie podľa § 206 ods. 1 uznesením zo dňa 16.08.2012.
Prokurátor poukázal na obvinenie vznesené proti A. C., ktorý disponoval plnomocenstvom na vykonanie
osvedčenia vlastníckeho práva vydržaním pozemkov, na koordinovaný postup týchto osôb vo vzťahu
k predloženému osvedčeniu na notárskom úrade, ktorý bol klasifikovaný ako trestný čin podvodu podľa
§ 250 Tr. zákona č. 140/1961 Zb. spáchaný v spolupáchateľstve.

Obžalovaný vo vyjadrení k podanému odvolaniu, v podaní zo dňa 19.02.2024 uviedol, že k spáchaniu
žiadneho trestného činu z jeho strany, či zo strany jeho príbuzných nedošlo, že jeho otec predmetné
pozemkyužívaldobromyseľneod roku1942,žeodvysídleniaoblastiprevýstavbunádržeD.vroku1982
sa nikto z ich rodiny v oblasti nenachádzal, nikomu nebola nikdy predmetným osvedčením spôsobená

žiadna škoda. Navrhol odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť.

Na základe riadne a včas podaného odvolania oprávneným subjektom krajský súd v zmysle § 317 ods.
1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré rozhodnutiu predchádzalo, prihliadajúc tiež na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané,ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku, pričom dospel k záveru, že
napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť a vec nanovo rozhodnúť.

Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že v konaní sú splnené zákonné podmienky pre
zastavenie trestného stíhania obžalovaného, s odkazom na novelizované znenie Trestného poriadku
a Trestného zákona, s účinnosťou od 06.08.2024, kedy došlo k zmenám definovania hraníc (výšky)
majetkovej škody spôsobenej trestným činom, s následnou zmenou právnej kvalifikácie skutku, ktorý
bol predmetom obžaloby vo veci, s dôsledkom na posudzovanie plynutia premlčacích lehôt v zmysle §

87 Tr. zákona, ako bude neskôr vysvetlené.

Podľa § 250 ods. 1 Tr. zákona č. 140/1961 Zb., kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí
tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl a spôsobí tak na cudzom majetku škodu nie
nepatrnú, potresce sa odňatím slobody až na dva roky alebo zákazom činnosti alebo peňažným trestom
alebo prepadnutím veci.

Podľa § 250 ods. 4 písm. b/ Tr. zákona č. 140/1961 Zb., odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa
páchateľ potresce, ak spôsobí takým činom značnú škodu alebo iný obzvlášť závažný následok.

Podľa § 89 ods. 13 Tr. zákona č. 140/1961 Zb., škodou nie nepatrnou sa rozumie škoda dosahujúca

najmenej výšku minimálnej mesačnej mzdy, škodou nie malou sa rozumie suma dosahujúca najmenej
šesťnásobok takej mzdy, väčšou škodou sa rozumie suma dosahujúca najmenej dvadsaťnásobok takej
mzdy, značnou škodou suma dosahujúca najmenej stonásobok takej mzdy a škodou veľkého rozsahu
suma dosahujúca najmenej päťstonásobok takej mzdy. Tieto hľadiská sa použijú obdobne na určenie
výšky prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu.

Podľa § 125 Tr. zákona č. 300/2005 Z.z, účinného od 06.08.2024, škodou malou sa rozumie škoda
prevyšujúca sumu 700 eur. Škodou väčšou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 20 000 eur. Značnou
škodou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 250 000 eur. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie škoda
prevyšujúca sumu 650 000 eur. Tieto hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky prospechu, hodnoty

veci a rozsahu činu.

Podľa § 87 ods. 1 písm. d/ Tr. zákona č. 300/2005 Z.z., účinného od 06.08.2024, trestnosť činu zaniká
uplynutím premlčacej doby, ktorá je päť rokov, ak ide o prečin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti
dovoľuje uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou tri roky.

V zmysle obžaloby bol obžalovaný stíhaný pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 písm.
b/ Tr. zákona č. 140/1961 Zb., nakoľko mal podľa pôvodnej právnej úpravy pred novelou Tr. zákona,
spôsobiť takým činom značnú škodu vo výške 69 056,07 eur.

Tento skutok je v zmysle aktuálnej právnej úpravy, novelizovaného Trestného zákona č. 300/2005 Z.z.
účinného od 06.08.2024, s odkazom na § 2 ods. 1 Tr. zákona je správne právne kvalifikovať, s odkazom
na § 221 ods. 1 Tr. zákona, v zmysle ktorého kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí
tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu,
potrestá sa odňatím slobody až na dva roky a s odkazom na ods. 2, podľa ktorého odňatím slobody až

na štyri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním väčšiu škodu; podľa
§ 125 Tr. zákona, s žalovanou výškou škody v tejto veci ako škody väčšej, t.j. v rozpätí od 20.000,- eur
do sumy 250.000,- eur, keďže obžalovaný A. B. C. mal podľa obžalobného návrhu spôsobiť svojím
konaním škodu vo výške 69.056,07 eur.

Trestná sadzba pri tejto právnej kvalifikácii konania obžalovaného podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona
je do štyroch rokov; ide tak o prečin (§ 10 ods. 1 písm. b/ Tr. zákona).

S odkazom na § 87 ods. 1 písm. d/ Tr. zákona, trestnosť stíhaného skutku zaniká uplynutím premlčacej
doby, ktorá je v tomto prípade päť rokov.

Skutok bol dokonaný v auguste 2005. Vo vzťahu k obžalovanému bolo pre tento skutok vznesené
obvinenie uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru, odbor kriminálnej polície, Humenné
č. K./K. zo dňa 16.08.2012.Súd v súvislosti s posudzovaním podmienok konania vo vzťahu k premlčaniu trestného stíhania tiež
skúmal, keďže pôvodné označené uznesenie o vznesení obvinenia nebolo následne zrušené (§ 87

ods. 3 písm. a/ Tr. zákona), či u obžalovaného nedošlo k prerušeniu premlčania trestného stíhania
z dôvodov uvedených v § 87 ods. 3 písm. a/, b/ Tr. zákona (premlčanie trestného stíhania sa prerušuje,
ak páchateľ spáchal v premlčacej dobe nový trestný čin, za ktorý tento zákon ustanovuje trest rovnaký
alebo prísnejší), za tým účelom vyžiadal odpis registra trestov, z obsahu ktorého zistil, že v registri trestov
obžalovaný nemá záznam o tom, že by spáchal v premlčacej dobe nový trestný čin, za ktorý tento zákon

ustanovuje trest rovnaký, alebo prísnejší.

S odkazom na § 87 ods. 1 písm. d/ Tr. zákona tak trestnosť stíhaného skutku zanikla uplynutím piatich
rokov, pričom do tejto doby nedošlo ani k prerušeniu trestného stíhania, ani k vzneseniu obvinenia.

V súvislosti s posudzovaním otázky, či sa premlčanie ako zložka trestnosti činu vzťahuje aj na vzťahy

predschválenímnovejpriaznivejšejprávnejúpravy,považujekrajskýsúdzapotrebnépoukázaťnanález
pléna Ústavného súdu Slovenskej republiky č. PL ÚS 3/2024 zo dňa 03.07.2024, kde ten v bode 391.
a 417. uviedol:

„391 Premlčanie ako zložka trestnosti činu v prípade, že dôjde k jej zmierneniu, čo je spravidla pretavené

do skrátenia premlčacích dôb, pôsobí aj na vzťahy pred schválením novej priaznivejšej úpravy. Popri
explicitnom zakotvení pravidla podľa čl. 50 ods. 6 druhej vety Ústavy o spätnom pôsobení neskoršej
priaznivejšej úpravy Ústavný súd považuje za vhodné upozorniť aj na rozsudok ESĽP Scoppola proti
Taliansku (č. 2) zo 17.09.2009, č. 10249/03, ktorý sa v oblasti nielen zákazu retroaktivity nepriaznivej
pre páchateľa, ale aj v oblasti príkazu retroaktivity pre páchateľa priaznivej priklonil pri aplikácií čl. 7 ods.

1 Dohovoru k našej ústavnej koncepcii, aj keď by aj opačné riešenie bolo v tomto konaní Ústavného
súdu vzhľadom na čl. 50 ods. 6 a čl. 154c ods. 1 Ústavy nepodstatné (podobne ESĽP rozhodol vo veci
Jidic proti Rumunsku - rozsudok č. 45776/16 z 18.02.2020)“,

„417. ... Jednotlivé čiastkové aspekty posudzovania trestnosti činu a ukladania trestu sa totiž nedajú

oddeliť a selektívne v prechodnom ustanovení zmeny Trestného zákona ustanoviť, ktorý z nich bude
konvenovať čl. 50 ods. 6 Ústavy a ktorý nie - dotknuté inštitúty sa vždy posudzujú ako celok, a to pre
konkrétny prípad z hľadiska výslednej priaznivosti pre páchateľa, od čoho je pri vzájomnom porovnaní
závislý výber Trestného zákona v jeho konkrétne účinnom znení. Okolnosti premlčania trestného
stíhania teda nie je možné diferencovať tak, ako to označené prechodné ustanovenie upravuje. Nie

je z toho hľadiska podstatné, či dôvody prerušenia premlčania trestného stíhania nastali po uplynutí
novoustanovenej premlčacej doby prvýkrát alebo v ľubovoľnom ďalšom prípade. Trestné stíhanie
konkrétneho činu buď po nadobudnutí účinnosti zákonnej zmeny premlčané je, alebo nie je, a to sa musí
vyhodnotiť ad hoc bez ohľadu na to, o ktorý posudzovaný „cyklus“ po skoršom prerušení premlčania
ide...“

Relevantné novelizované zákonné ustanovenia zavedením nového kvantitatívneho nastavenia
škodových kvalifikačných pásiem v zmysle § 125 Tr. zákona tak mali za následok zmiernenie právneho
posúdenia stíhaného trestného činu, vo vzťahu k kvalifikácii spôsobenej majetkovej škody, čo priamo
ovplyvnilo kvalifikáciu skutku a otázku premlčania k predmetnému skutku v prospech obžalovaného A.

B. C..

Podľa § 2 ods. 1 Tr. zákona, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase,
keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť
viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa

priaznivejší.

Odvolací súd preto konštatuje, zohľadniac citovanú aktuálnu právnu úpravu, že vo vzťahu k stíhanému
skutku došlo po účinnosti novely Trestných kódexov k premlčaniu stíhaného skutku a k zániku jeho
trestnosti.

Podľa § 290 ods. 1 Tr. poriadku, ak vyjde najavo mimo hlavného pojednávania niektorá z okolností
odôvodňujúcich zastavenie trestného stíhania podľa § 281 ods. 1 alebo 2 alebo prerušenie trestného
stíhania podľa § 283 ods. 1,2 alebo 5, súd trestné stíhanie zastaví alebo preruší.Podľa § 281 ods. 1 Tr. poriadku, súd zastaví trestné stíhanie, ak na hlavnom pojednávaní zistí, že je tu
niektorá z okolností uvedených v § 9 ods. 1.

Podľa § 9 ods. 1 písm. a/ Tr. poriadku, trestné stíhanie nemožno začať, a ak už bolo začaté, nemožno
v ňom pokračovať a musí byť zastavené, ak je trestné stíhanie premlčané.

Zastavenie trestného stíhania podľa § 281 ods. 1 Tr. poriadku, s odkazom na § 9 ods. 1 písm.

a/ Tr. poriadku, podľa ktorého trestné stíhanie nemožno začať, a ak už bolo začaté, nemožno v
ňom pokračovať a musí byť zastavené, je vzhľadom na tu uvedené skutočnosti a citované zákonné
ustanovenia namieste.

Z uvedených dôvodov preto krajský súd zrušil odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
a s odkazom na § 281 ods. 1 Tr. poriadku, v spojení s § 9 ods. 1 písm. a/ Tr. poriadku a § 87 ods. 1

písm. d/ Tr. poriadku trestné stíhanie obžalovaného A. B. C. zastavil z dôvodu premlčania.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.

Zároveň, krajský súd poučuje obžalovaného, že v trestnom stíhaní, ktoré bolo zastavené z dôvodu
premlčania trestného stíhania (§ 9 ods. 1 písm. a/ Tr. poriadku), sa pokračuje, ak vyhlási obvinený do
troch dní odvtedy, čo mu bolo uznesenie o zastavení trestného stíhania oznámené, že na prejednaní

veci trvá (§ 9 ods. 4 Tr. poriadku s odkazom na § 185 ods. 2 Tr. poriadku).