Uznesenie – Ostatné ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. október 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/89/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1424205594
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Posluchová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1424205594.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a
členov senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Romana Huszára v spore žalobkyne: R.. X.
Š., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom R.. O. XXX/X, W. Y. W. U., v konaní zastúpená JUDr. Katarínou
Barlovou,advokátkou,sosídlomNámestieSlobody397/2,BanskáBystrica,protižalovanému:Y.H.,nar.
X.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXX/XX, F., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie

žalobkyne proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV č.k. 1C/36/2024-46 zo dňa 28.júna 2024 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie mení tak, že nariaďuje neodkladné opatrenie
nasledujúceho znenia :

Žalovaný je povinný odstrániť zvukovoobrazový záznam uverejnený dňa 18.03.2023 na stránke O..P..Z.,
na kanáli Y. H. / GINN s názvom „Exekútorka X. Š. je vinná! Rozhodol Najvyšší správny súd. Ginn v

pohotovosti“ Q.:/..P..Z.?U. vrátane slovného popisku „Boli sme sa pozrieť na disciplinárnom súde s X.
Š.. Je vinná, že nezákonne prerušila exekúciu. Ďakujeme za podporu Q.:/..J..T. Súdna exekútorka R..
X. Š. mala len za posledné dva roky tri disciplinárne konania. Patrí do rodiny, kde brat aj matka sú tiež
exekútori a patria tak medzi najväčšie exekútroské rodiny na Slovensku, ktoré sa netaja ani väzbami
na OČTK“

Žalovaný je povinný odstrániť zo sociálnej siete:
- facebook z profilu Y. H. post týkajúci sa žalobkyne zo dňa 18.03.2023 uverejnený na Q.:/..S..Z..H.;
- S. z profilu Y. H.Ň. -- Y. H. post týkajúci sa žalobkyne zo dňa 18.03.2023 uverejnený na
Q.:/..S..Z..H..XXXX;
- VK z profilu Y. H. post týkajúci sa žalobkyne zo dňa 18.03.2023 uverejnený na Q.:/..Z..H..“

II. Žalobkyňa má nárok voči žalovanému na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v
rozsahu 100 %.

III. Žalovaný môže podľa § 337 ods. 2 C.s.p. podať proti žalobkyni žalobu vo veci samej, týkajúcu
sa aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu, alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy

spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia s tým, že podľa § 337 ods. 1 C.s.p. jej podaním je povinný
znášať právne následky vyplývajúce z C.s.p..

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
ktorým sa žalobkyňa domáhala odstrániť zvukovoobrazový záznam na stránke O..P..Z. a odstrániť zo
sociálnej siete: S. z profilu Y. H. post týkajúci sa žalobkyne. Zároveň rozhodol, že žalobkyni nepriznal
nárok na náhradu trov konania.1.1. S poukazom na ustanovenia § 11 a § 13 Občianskeho zákonníka mala žalobkyňa za to, že
dôvodnosť jej nároku je daný preto, že nedala súhlas k vyhotoveniu a k následnému zverejneniu
záznamov, že obsah zvukovoobrazových záznamov je nepravdivý a škodlivý, a teda v konečnom

dôsledku protiprávny.

1.2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami §
324 ods. 1,3, § 325 ods. 1 , ods. 2 písm. d), § 326 ods. 1 , § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 a § 336
ods. 1 C.s.p.. Vychádzal z osvedčených skutočnosti získaných zvukovoobrazovým záznamom, ktorý

zachytáva komentár žalovaného o novom disciplinárnom súde a o disciplinárnom prípade, ktorý sa bude
prejednávať na Najvyššom správnom súde, príchod žalovaného do budovy súdu pred disciplinárnym
konaním žalobkyne, rozhovor žalovaného s hovorcom súdu ohľadne akreditácie na disciplinárne
pojednávania a účasti na pojednávaniach, opakovanú snahu žalovaného o rozhovor so žalobkyňou
a vyzvedanie údajov o možnom rodinnom prepojení žalobkyne s inými exekútorskými úradmi a na
polícii, ako aj ďalšie komentáre žalovaného o jeho skúsenostiach s exekútormi a prácou novinára, na

ktoré poukázala aj žalobkyňa. Na niektorých častiach záznamu je zachytená aj samotná žalobkyňa.
Zo zvukovoobrazového záznamu však nevyplynulo, že by sa žalovaný žalobkyni vyhrážal slovami
„dostanem ťa do basy, si mafia, ja môžem povedať, že si mafia, odteraz ťa budem sledovať“, tak ako ich
žalobkyňa citovala vo svojom návrhu. Žalovaný tieto slová žalobkyni nepovedal, resp. v inom kontexte,
povedal žalobkyni len to, že on by išiel do basy, ak by žalobkyni ako verejnému činiteľovi niečo spravil,

že si pozrie, či má vzťahy na polícii a že keď povie, že exekútori sú mafia, nie je to trestný čin.
1.3. Súd prvej inštancie nemal za spoľahlivo osvedčené, že ide o nepravdivé skutkové tvrdenia, resp.
o také skutkové tvrdenia, ktoré zjavne skresľujú skutočnosť. Podľa názoru súdu zverejnený záznam
a súvisiace tzv. popisky o disciplinárnom odsúdení žalobkyne sa zakladajú na pravdivom skutkovom
základe. Jedná sa len o neúplné skutkové tvrdenie, neaktualizované o následné rozhodnutie toho istého

súdu o oslobodení žalobkyne spod disciplinárneho obvinenia. Súd prvej inštancie dospel k záveru,
že zverejnené záznamy majú spravodajský, informačný charakter, preto pre posúdenie základného
argumentu žalobkyne pre nariadenie neodkladného opatrenia (protiprávny zásah) je vhodné a potrebné
vykonať test proporcionality. V danej veci dochádza ku kolízii dvoch základných práv, a to slobody
prejavu žalovaného a ochrany osobnostných práv žalobkyne, jej dobrého mena a povesti. V danej

veci súd prvej inštancie nemal dostatočne osvedčené, že právo žalovaného na slobodu prejavu musí
ustúpiť právu žalobkyne na ochranu osobnosti. Podľa súdu až po náležitom dokazovaní bude možné
dať odpovede na vyššie uvedené otázky, a tiež na otázky, aký závažný je zásah, do akej miery ide
o záležitosť verejného záujmu, či bol potrebný súhlas žalobkyne na zverejnenie záznamu, resp. len
niektorých častí záznamu, aké úsilie vyvinul žalovaný k overeniu si pravdivosti alebo úplnosti použitých

informácii, ako bola zverejnená záležitosť naliehavá, či a akým spôsobom bola žalobkyňa požiadaná o
komentár a aký bol jej postoj, aký bol tón a kontext zverejnených oznámení o žalobkyni, a pod.

1.4. Žalobkyňa teda dostatočne neosvedčila zodpovednostný právny vzťah medzi stranami, od ktorého
vzťahu následne odvodzovala potrebu dočasne upraviť pomery medzi stranami. V konaní nebola

požadovaným spôsobom osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov spočívajúca vo vymazaní
celého zvukovoobrazového záznamu, keď žalobkyňa neosvedčila základné podmienky na vyhovenie
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p., t. j. uloženia povinnosti
niečo vykonať alebo niečoho sa zdržať. Žalobkyňa neosvedčila potrebu nevyhnutnosti a naliehavosti
navrhovaného neodkladného opatrenia, teda skutočnosť, že bez okamžitého zásahu súdu do pomerov

medzi stranami vo forme vydania navrhovaného neodkladného opatrenia by bolo konkrétne právo
žalobkyne porušené alebo aspoň ohrozené.

1.5. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol vzhľadom na celkový neúspech žalobkyne v konaní
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, tak, že nebol žalobkyni priznaný nárok na náhradu

trov konania.

2. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa vytýkajúc súdu
prvej inštancie, že ignoroval tú skutočnosť, že žalovaný nevyhotovil zvukovoobrazový a zvukový záznam
o žalobkyni ako novinár, pričom táto okolnosť je kľúčová. Z hľadiska tejto argumentácie je preto aj test

proporcionality vykonaný súdom z pohľadu žalobkyne bez právnej relevancie, keďže test proporcionality
je potrebné vykonať len v prípade vyhotovenia alebo použitia zvukovoobrazového záznamu na základe
zákonného titulu. Nepochybne sa pred žalobkyňou ako novinár žalovaný neprezentoval, žalobkyňa
nemala žiadnu vedomosť o tom, že je novinár a že o žalobkyni žalovaný vyhotovuje zvukovoobrazovýzáznam a zvukový záznam (z približne 12 minúty a 30 sekundy zvukovoobrazového záznamu je zrejmé,
že žalovaný mal pravdepodobne technické zariadenie skryté pod vrchným oblečením, nakoľko vidno
časť zipsu vrchného oblečenia žalovaného a ďalej je zrejmé, že v jednej ruke drží žalovaný telefón

a druhú ruku má žalovaný prázdnu, čiže žalovaný nemal v ruke žiadne technické zriadenia, ktoré by
ovládal). Žalovaný nedal žiaden priestor žalobkyni, aby sa mohla k danej veci vyjadriť, a to ani dodatočne
ani po vyhotovení a ani po zverejnení zvukovoobrazového záznamu, a teda v žiadnom prípade nemožno
hovoriťoobjektívnosti.Zvukovoobrazovýzáznamjepodľažalobkynenaúrovniblogerascieľomzískania
finančného prospechu a nie novinárska práca, ktorá sleduje verejný záujem na informovaní verejnosti.

Z uvedených dôvodov navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovie.

3. Žalovaný sa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a k odvolaniu ktoré mu bolo doručované
v zmysle § 329 ods. 1 C.s.p. nevyjadril.
4. Odvolací súd preskúmal a prejednal napadnuté uznesenie v rozsahu podaného odvolania v zmysle

§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie
žalobkyne je dôvodné.
5. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
5.1. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
5.2. Podľa § 325 ods. 2 písm. c/, d/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nenakladala s určitými vecami alebo právami, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo
znášala.
5.3. Podľa § 326 ods. 1, 2 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach

žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva.

6. Žalobkyňa si ako účinný prostriedok ochrany svojho porušeného práva zvolila inštitút neodkladného
opatrenia, ktorým napriek jeho dočasnosti, sleduje trvalú úpravu pomerov. K tomu, aby súd mal možnosť
posúdiť splnenie podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia sledujúc trvalú úpravu musí zvážiť
povahu porušeného /ohrozeného / práva žalobkyne. Porušeným právom v danej veci je ochrana

osobnosti s poukazom na ustanovenia § 11 až § 13 zákona Občianskeho zákonníka vychádzajúc
z tvrdenia žalobkyne, že nedala súhlas k vyhotoveniu, a k následnému zverejneniu zvukovoobrazových
záznamov týkajúcich sa jej osoby. Tvrdenie obsiahnuté v návrhu podložila listinnými dôkazmi -
menovací dekrét, rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky zo dňa 7.3.2023, nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 21.11.2023, odpoveď zo dňa 12.12.2023, rozhodnutie

Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky zo dňa 6.2.2024, emailovú komunikáciu zo dňa
13.5.2024 a 11.4.2024, printscreeny, žiadosť o odstránenie zvukovoobrazových a iných záznamov zo
dňa 12.4.2024 spolu s dokladom o doručení, výtlačok z O..P..Z. zo dňa 18.5.2024 a USB kľúč so
zvukovým záznamom z pojednávania a zvukovoobrazovým záznamom.

7. Pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je potrebné rozhodujúce skutočnosti preukázať spôsobom
vylučujúcim akúkoľvek pochybnosť, ako v konaní vo veci samej, ale postačuje len osvedčenie
rozhodujúcich skutočností. Odvolací súd vychádzajúc z týchto kritérií podrobil prieskumu predložené
dôkazy špecifikované v predchádzajúcom odseku a prijal záver, že zásah do práv žalobkyne ktoré sú
chránené ustanoveniami § 11 a 12 Občianskeho zákonníka je dostatočne osvedčený. Z predložených

dôkazov vyplýva, že žalovaný sa prezentoval na ústnom pojednávaní dňa 7.3.2023 ako verejnosť.
Z emailovej správy Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13.5.2024 vyplýva, že
ústneho pojednávania dňa 7.3.2023 sa zúčastnila len verejnosť, t. j. aj žalovaný len ako verejnosť.
Žalovaný síce vo vyjadrení zo dňa 3.6.2024 k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol, že
video bolo robené pri riadnej novinárskej činnosti, avšak toto zostalo len v rovine nepodložených tvrdení.

Z dôkazov predložených žalobkyňou vyplýva, že opakovane vyjadruje vôľu, aby ju žalovaný neobťažoval
a že sa nebude vyjadrovať k otázkam žalovaného. Žalobkyňa žiadala opakovane žalovaného, aby ju
neobťažoval, explicitne uviedla, že sa nebude vyjadrovať k otázkam žalovaného, ako aj požiadavku,
aby žalovaný nebol v prítomnosti žalobkyne (13 minúta a 20 sekunda; 13 minúta a 45 sekunda;14 minúta; 14 minúta a 25 sekunda; 16 minúta zvukovoobrazového záznamu) a že požiadala o
doprovod Zbor väzenskej a justičnej stráže (od približne 15 minúty a 30 sekundy zvukovoobrazového
záznamu); z čoho expressis verbis vyplýva, že žalobkyňa žalovanému na vyhotovenie a zverejnenie

zvukovoobrazového záznamu ani zvukovému záznamu súhlas nedala. V kontexte uvedeného je potom
nutné v plnom rozsahu prijať odvolaciu námietku, že žalobkyňa nedala súhlas k vyhotoveniu, a k
následnému zverejneniu zvukovoobrazových záznamov týkajúcich sa jej osoby žalovanému.

8. Z prezentácie žalovaného ako verejnosti na ústnom pojednávaní dňa 7.3.2023 ako aj z emailovej

správy Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13.5.2024 je bez pochybností
osvedčené, že žalovaný nevyhotovil záznamy v súlade s ust. § 12 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka
(zákonné licencie), čím neoprávnene zasiahol do práv žalobkyne na ochranu súkromia a osoby.
Šírenie nahrávok prejavov súkromnej osoby vyhotovených a rozširovaných bez jej súhlasu vzhľadom
na okolnosti tohto prípadu je samo osebe dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia, pretože
takýmto spôsobom dochádza k porušeniu zákonných ustanovení týkajúcich sa ochrany osobnosti.

Žalobkyňa obsahom porušeného práva dostatočne osvedčila nielen existenciu porušeného práva
ktorému sa má poskytnúť ochrana v podobe neodkladného opatrenia, ale aj existenciu nebezpečenstva
bezprostredne hroziacej ujmy na jej právach, pretože ak by bol záznam verejne i naďalej dostupný,
reálne hrozí žalobkyni ustavičné rozširovanie jej ujmy a zásahu do jej práv a oprávnených záujmov,
čím osvedčila potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami odstránením zvukovoobrazového

záznamu uverejneného na stránke O..P..Z., na kanáli Y. H. a S. .
9. Uvedené závery v odsekoch 7.,8. potom viedli odvolací súd k záveru, že v danom prípade sú splnené
zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia podľa ust. § 325 ods. 1 a ods. 2 písm.
d) C.s.p. v podobe bezodkladnej úpravy pomerov, čo viedlo odvolací súd ku zmene napadnutého
uznesenia podľa § 388 C.s.p. a k nariadeniu neodkladného opatrenia (výrok I.).

10. V záujme rovnosti sporových strán a zabezpečenia adekvátnej ochrany práv a oprávnených
záujmov žalovaného, proti ktorému smeruje neodkladné opatrenie je súd v zmysle § 337 ods. 1
C.s.p. povinný poskytnúť kvalifikované poučenie. Pri nariadení neodkladného opatrenia pred začatím
konania, ktorým súd žalobkyni neuloží žiadnu žalobnú povinnosť, súčasne osobitným výrokom poučí
protistranu o tom, že môže proti žalobkyni podať samostatnú žalobu vo veci samej. Následkom

úspešnej žaloby je potom zrušenie neodkladného opatrenia podľa § 337 ods. 3 C.s.p., o čom musí
byť protistrana poučená v uznesení o nariadení neodkladného opatrenia. Priamo zo znenia druhej
vety § 337 ods. 2 C.s.p. vyplýva, že následné konanie vo veci samej sa môže týkať aj reštitučných,
reparačných, kompenzačných alebo satisfakčných nárokov, ktoré bezprostredne súvisia s právnymi
účinkami nariadeného neodkladného opatrenia a jeho prípadným výkonom. Odvolací súd preto v súlade

s § 337 C.s.p. vo výroku tohto rozhodnutia poskytol žalovanému zákonné poučenie, ktoré je obligatórnou
súčasťou nariadenia neodkladného opatrenia bez časového obmedzenia, ktoré nahrádza rozhodnutie
vo veci samej (výrok II.).
11. O náhrade trov celého konania (prvoinštančného, odvolacieho) rozhodol odvolací súd podľa § 396
ods. 1,2 , v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. Nakoľko odvolací súd odvolaniu žalobkyne

vyhovel a napadnuté rozhodnutia súdu prvej inštancie zmenil tak, že nariadil navrhované neodkladného
opatrenia, mala žalobkyňa v tomto konaní plný úspech a vznikol jej voči žalovanému nárok na
náhradu trov celého konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods.
2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie do 60 po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (výrok III.).

12.Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 10
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 C.s.p..).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods.2 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).