Rozsudok – Ostatné ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. október 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoP/14/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4421201152
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Hadnagyová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:4421201152.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Hadnagyovej a sudkýň

JUDr. Kataríny Slováčekovej a JUDr. Ľubice Bundzelovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka – C. D., nar. XX.XX.XXXX,
trvalým pobytom E. F. XXXX/XX, G., zastúpená splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária Timoranská
& Štofková, s.r.o., so sídlom: Nové Zámky, Pribinova 9, IČO: 36813401, a otec – H. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvalým pobytom G. E. XXX/XX, E., zastúpený splnomocnenkyňou: Nagy & Nagy s.r.o., advokátska
kancelária so sídlom Kukučínova 8, Nové Zámky, IČO: 53582268, o zmenu úpravy výkonu rodičovských

práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky,
č.k. 11P/23/2021-597 zo dňa 4. augusta 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch V. a VI. m e n í
tak, že rozsudok Okresného súdu Nové Zámky, č.k. 11P/139/2017-57 zo dňa 25.09.2017, sa v časti
výživného na maloletú A. mení tak, že zvyšuje sa vyživovacia povinnosť otca k maloletej A. zo sumy 80,-
eur mesačne na sumu 240,- eur mesačne od 25.02.2021 do 31.08.2023 a zo sumy 240,- eur mesačne
na sumu 270,- eur mesačne od 01.09.2023, ktoré je otec povinný zaplatiť do 15. dňa v príslušnom

kalendárnom mesiaci vopred do rúk matky.
Dlh na zročnom výživnom na maloletú A. vzniknutý otcovi za obdobie od 25.02.2021 do 31.10.2024
vo výške 2 182,84 eur súd povoľuje otcovi zaplatiť v splátkach po 500,- eur mesačne splatných
spolu s bežným výživným do 15. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci vopred do rúk matky počnúc
právoplatnosťou tohto rozsudku až do úplného vyrovnania dlhu s tým, že omeškanie s plnením jednej
splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. schválil dohodu rodičov, v zmysle ktorej je
otec oprávnený stýkať sa s maloletým dieťaťom: A. B., nar. X.X.XXXX, každý párny týždeň v roku, v
nedeľu, v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod., výrokom II. určil, že otec je oprávnený maloleté dieťa v
určený čas prevziať v mieste bydliska matky a po ukončení styku v určenom čase je povinný maloleté
dieťa matke v mieste bydliska odovzdať, výrokom III. matke uložil povinnosť maloleté dieťa na tento
styk pripraviť a v určený čas v mieste jej bydliska ho otcovi odovzdať, výrokom IV. nariadil maloletému
dieťaťu: A. B., nar.X.X.XXXX a jeho rodičom: C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom G.. E. F. XXXX/XX a H.

B., nar. XX.X.XXXX, bytom E., G. E. XXX/XX, výchovné opatrenie - povinnosť podrobiť sa odbornému
poradenstvu, ktoré bude zabezpečené v Centre pre deti a rodiny Štúrovo, za účelom zlepšenia
komunikácie medzi rodičmi, elimináciu a odstránenie negatívnych vplyvov, ktoré bránia plnohodnotnej
realizácii styku otca s maloletým dieťaťom, dosiahnutie motivácie rodičov k optimálnemu riešeniurodičovského konfliktu, v rozsahu minimálne 20 hodín s tým, že Centrum pre deti a rodiny Štúrovo je
povinné zaslať súdu správu po skončení výchovného opatrenia, výrokom V. zmenil rozsudok Okresného
súdu Nové Zámky, č.k. 11P/139/2017-57 zo dňa 25.09.2017, v časti o výživnom na maloleté dieťa A.

B., nar. X.X.XXXX tak, že vyživovacia povinnosť otca sa zvyšuje zo sumy 80,- eur mesačne na sumu
200,- eur mesačne, od 25.2.2021, výrokom VI. zročné výživné na maloleté dieťa: A. B., nar. X.X.XXXX,
za obdobie od 25.2.2021 do 31.7.2023 vo výške 3.497,12 eur, zaviazal otca platiť v splátkach po 500,-
eur mesačne spolu s bežným výživným až do vyrovnania, pod stratou výhody splátok, od vykonateľnosti
rozsudku, a výrokom VII. žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Právne svoje

rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 24 ods. 4, § 25 ods. 1, 2, § 26, § 28 ods. 1, 2, § 37 ods. 2, § 62
ods.1,2,4a5,§75ods.1,§78ods.1,3zák.č.36/2005Z.z.orodine(ďalejlen„Zákonorodine“),§221,
§ 232 ods. 1, 2, 3 a 4 z. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ( „ ďalej len „ Civilný sporový poriadok
“ ). Vecne tým, že naposledy o výživnom pre maloletú A. bolo rozhodované rozsudkom Okresného
súdu Nové Zámky, č.k. 11P/139/2017-57 zo dňa 25.09.2017, ktorým bolo manželstvo rodičov rozvedené
a súd schválil dohodu rodičov, v zmysle ktorej zveril maloletú A. na čas po rozvode manželstva do

osobnej starostlivosti matke a otca zaviazal prispievať na jej výživu sumou 80,- eur mesačne. Rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 29.09.2017. V tom čase bola matka zamestnaná v riadnom pracovnom
pomere, jej priemerný mesačný čistý príjem bol 500,25 eur. Od 15.05.2017 bola SZČO, jej zárobok bol
500,- eur mesačne, poberala rodinné prídavky na jedno dieťa vo výške 23,52 eur mesačne. Otec v
tom čase poberal výsluhový dôchodok vo výške 283,41 eur, tiež čiastočný invalidný dôchodok vo výške

184,- eur mesačne a bol zamestnaný v riadnom pracovnom pomere so zárobkom 480,- eur mesačne.
Obajarodičiabolibezďalšíchvyživovacíchpovinností.Rodičianapojednávanídňa04.08.2023uzatvorili
dohodu rodičov o úprave styku otca s maloletým dieťaťom, ktorú súd prvej inštancie schválil, pretože
je v súčasnej dobe v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. Súčasne sa vzdali práva na podanie
odvolania voči výroku IV. o nariadení výchovného opatrenia. Súd prvej inštancie preto v zmysle §

221 Civilného sporového poriadku túto časť rozsudku neodôvodňoval. V časti zvýšenia výživného súd
prvej inštancie vykonal dokazovanie, z ktorého mal preukázané, že prišlo k zmene pomerov na strane
maloletého dieťaťa i na strane rodičov. Zmena pomerov na strane maloletého dieťaťa je v tom, že od
posledného rozhodovania o výživnom, ktoré bolo v roku 2017, sa potreby maloletého dieťaťa zvýšili
hlavne v súvislosti so školskou dochádzkou, tiež na mimoškolskú činnosť maloletej, ktorá navštevuje

základnú umeleckú školu. Zvýšili sa potreby na oblečenie, obuv, stravu, hygienické potreby. Maloleté
dieťa bude od septembra 2023 navštevovať 5. ročník základnej školy. Pokiaľ ide o pomery na strane
matky, matka je zamestnaná v riadnom pracovnom pomere, jej priemerný mesačný čistý príjem za
obdobie od februára 2021 do januára 2022 bol 892,65 eur. Priemerný mesačný čistý príjem matky
za obdobie od januára do marca 2023 bol 1 155,37 eur. Okrem toho matka poberá rodinné prídavky

na jedno dieťa vo výške 60,- eur mesačne. Nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Matka je v súčasnej
dobe práceneschopná. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Nové Zámky zo dňa 14.06.2023
mal súd prvej inštancie preukázané, že matka má nárok na nemocenské z nemocenského poistenia
zamestnanca od 08.06.2023 vo výške 23,041 eur za deň. Býva v spoločnej domácnosti s manželom a
maloletým dieťaťom v byte, v podnájme. Manžel matky je SZČO, jeho priemerný príjem podľa uvedenia

matky je 500,- eur mesačne. Vykázal príjmy zo živnosti vo výške 7 238,55 eur, výdavky zo živnosti vo
výške 4 391,10 eur, základ dane vo výške 2 847,45 eur, okrem toho poberá čiastočný invalidný dôchodok
vo výške 217,50 eur. Manželovi matky bola obnovená výplata peňažného príspevku na kompenzáciu
zvýšených výdavkov vo výške 16,7 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. Súd
prvej inštancie mal za preukázané, že príjem matky sa od posledného rozhodovania o výživnom zvýšil,

matke nepribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Pokiaľ ide o pomery na strane otca, otec je zamestnaný
v riadnom pracovnom pomere, jeho priemerný mesačný čistý príjem za obdobie 12 mesiacov v roku
2021 bol 692,50 eur, za obdobie od 01.04.2022 do 31.03.2023 vo výške 664,70 eur. Okrem toho poberá
výsluhový dôchodok vo výške 328,45 eura mesačne a čiastočný invalidný dôchodok vo výške 230,90
eur mesačne. Otec býva sám v byte, ktorý vlastní. Okrem toho vlastní garáž, ornú pôdu 2,5 ára v

katastrálnom území I. J. a motorové vozidlo, ktoré má 14 rokov. Nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Súd
prvej inštancie mal preukázané, že príjem otca sa od posledného rozhodovania o výživnom zvýšil, otcovi
nepribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Súd prvej inštancie skúmal odôvodnené potreby maloletého
dieťaťa, ako aj osobné a zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomerov rodičov a dospel k
záveru, že návrh matky je čo do základu dôvodný, preto zvýšil výživné na maloleté dieťa na 200,- eur

mesačne od podania návrhu matky, teda od 25.02.2021. Odôvodnené potreby maloletého dieťaťa sa
od roku 2017 zvýšili hlavne so školskou dochádzkou a výživné v doteraz určenej výške nepostačuje
na výživu maloletého dieťaťa. Matka vyčíslila mesačné výdavky na maloleté dieťa vo výške 80,- eur
oblečenie obuv, strava 150,- eur, hygienické potreby 20,- eur, lieky 10,- eur, základná umelecká škola10,- eur, školské potreby 10,- eur, zdravotná starostlivosť 10,- eur. Okrem toho náklady na letné tábory
v celkovej sume 458,- eur. Otec namietal výšku výdavkov na oblečenie, ktoré by malo stáť 40,- eur a
výdavky na stravu, ktorá by mala stáť 80,- eur. Súd prvej inštancie za odôvodnené potreby maloletého

dieťaťa, primerané jeho veku považoval mesačné výdavky na stravu 150,- eur, čo je 5,- eur na deň, na
oblečenie a obuv v priemere 50,- eur mesačne, školské potreby 10,- eur, základná umelecká škola 10,-
eur, hygienické potreby 20,- eur, náklady na zdravotnú starostlivosť 10,- eur, náklady na lieky 10,- eur,
voľný čas 40,- eur. Čiastka pripadajúca na bývanie pre maloletú je 176,- eur mesačne. Celkové náklady
na maloleté dieťa sú vo výške 476,- eur mesačne. Samozrejme pri rozhodovaní o výživnom súd prvej

inštancie zohľadnil aj príjem matky, ktorý je vyšší od posledného rozhodnutia, ale v tejto súvislosti je
potrebné uviesť, že matka okrem pravidelného financovania potrieb maloletej sa na jej výžive podieľa aj
osobnoustarostlivosťou.Súdprvejinštancieprihliadolnaskutočnosť,žeotecmaloletémudieťaťuprispel
na narodeniny a letný tábor. Otec môže prispievať na výživu svojej maloletej dcéry sumou 200,- eur
mesačne zo svojho priemerného čistého mesačného príjmu 1 224,- eur bez ohrozenia svojho životného
minima a dotknutia svojej životnej úrovne. Životné minimum na jednu plnoletú fyzickú osobu je 268,88

eur mesačne podľa zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v platnom znení. Preto ak otec zaplatí
výživné vo výške 200,- eur zo svojho priemerného čistého mesačného príjmu 1 224,- eur, zostane mu
ešte 1 024,- eur, čo je o 755,12 eur viac, ako je jeho životné minimum podľa zákona ( 1 224,- eur
- 200,- eur = 1 024,- eur - 268,88 = 755,12 eur). Otcovi zostane ešte dostatočne vysoká suma na
pokrytie svojej výživy, na reprodukciu svojej pracovnej sily, pokrytie svojich výdavkov a nebude dotknutá

jeho životná úroveň. Zvýšené výživné je primerané veku a potrebám maloletej. Takto určené výživné
spolu s rodinnými prídavkami ako aj vyživovacou povinnosťou zo strany matky bude primerane pokrývať
všetky odôvodnené potreby maloletého dieťaťa tak, aby životná úroveň rodičov a maloletého dieťaťa
bola približne rovnaká a tiež zohľadňuje schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov maloletého
dieťaťa, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Súd prvej inštancie zvýšil výživné od

25.02.2021, od podania návrhu matky, a vzhľadom na to, vznikol otcovi za obdobie od 25.02.2021 do
31.07.2023 nedoplatok vo výške 3 497,12 eur ( 17,12 eur za mesiac február 2021 + 29 mesiacov x
120,- eur, otec platil výživné 80,- eur mesačne ). Nedoplatok na výživnom súd prvej inštancie povolil
otcovi splácať v splátkach po 500,- eur mesačne spolu s bežným výživným až do vyrovnania, pretože
príjem otca, ani jeho majetkové pomery podľa názoru súdu prvej inštancie neumožňujú otcovi zročné

výživné zaplatiť naraz. Výška splátok na jednej strane zabezpečí dostatok finančných prostriedkov na
pokrytie potrieb maloletého dieťaťa a na druhej strane nezaťaží výdavky otca neprimeraným spôsobom.
O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa
ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie proti výroku V. a VI. v časti výživného a zročného výživného podala
odvolanie matka maloletej z dôvodov podľa § § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ Civilného sporového poriadku.
Navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok Okresného súdu Nové Zámky, č.k. 11P/139/2017-57 zo
dňa 25.9.2017, v časti o výživnom na maloletú A. tak, že vyživovacia povinnosť otca sa zvyšuje zo
sumy 80,- eur mesačne na sumu 250,- eur mesačne počnúc dňom od 25.02.2021, zročné výživné

na maloletú za obdobie od 25.02.2021 do 31.07.2023 vo výške 4 930,- eur je otec povinný zaplatiť k
rukám matky jednou sumou naraz do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vecne dôvodila, že súd prvej
inštancie pri svojom rozhodovaní nesprávne vyhodnotil majetkové a zárobkové možnosti otca, čo viedlo
k určeniu výživného v neprospech maloletej, nezohľadnil všetky relevantné skutočnosti a dôkazy, ktoré
preukazovaliskutočnémožnostiotcaprispievaťvyššousumounavýživné.Odposlednéhorozhodovania

o výživnom v roku 2017 sa podstatne zvýšili náklady na maloletú prirodzeným dospievaním, čo so
sebou prináša vyššie náklady na stravu, ošatenie, hygienu a ďalšie bežné potreby. Zvýšenie nákladov
sa týka aj výdavkov spojených so školskými a voľnočasovými aktivitami, ktoré sú neoddeliteľnou
súčasťou vývoja a výchovy maloletej. Súd prvej inštancie síce uznal jej náklady na maloleté dieťa vo
výške 476,- eur mesačne, s čím sa stotožňuje, avšak táto suma podľa nej nepokrýva všetky bežné a

nepredvídateľné výdavky spojené s potrebami dieťaťa, napríklad náklady na pohonné hmoty, ktoré sú
potrebné na zabezpečenie lekárskych kontrol, a ďalšie nepredvídateľné výdavky. Požadované výživné
vo výške 250,- eur mesačne považuje za primerané, zohľadňujúce výdavky na maloletú. Všetku osobnú
starostlivosť o maloletú zabezpečuje výlučne ona, matka, pričom otec nad rámec určeného výživného
prispel len v ojedinelých prípadoch, ako napríklad na letný tábor. Matka tiež zdôrazňuje, že momentálne

čelí nepriaznivým pomerom v dôsledku práceneschopnosti, čo ovplyvňuje jej príjem a celkovú životnú
úroveň. Tvrdí, že jej životná úroveň je nižšia ako úroveň otca, a súd prvej inštancie mal túto skutočnosť
zohľadniť. Otec je zamestnaný v riadnom pracovnom pomere a jeho priemerný mesačný čistý príjem za
posledných 12 mesiacov predstavuje sumu 1 224,- eur. Tento príjem zahŕňa mzdu, výsluhový dôchodokačiastočnýinvalidnýdôchodok.Podľarozhodovacejpraxesúdovbyvýškavýživnéhomalapredstavovať
20 až 30 % príjmu povinného rodiča, čo v prípade otca znamená minimálne 240,- eur. Otec v roku
2021 prevzal úver so splátkou vo výške 384,- eur mesačne. Otec si mal byť vedomý toho, že jeho

vyživovacia povinnosť voči maloletej je prednostná, a mal pri prijímaní finančných záväzkov zohľadniť
svoje povinnosti. Súdom prvej inštancie výživné určené vo výške 200,- eur mesačne nezodpovedá ani
polovici nákladov na maloleté dieťa, ktoré sama vyčíslila, a ktoré súd prvej inštancie uznal. Otec mal
do 15.08.2023 zaplatiť zvýšené výživné a prvú splátku zročného výživného vo výške 500,- eur, čo však
neurobil, a preto navrhuje, aby odvolací súd neschválil splátky a zročné výživné bolo otcom zaplatené

jednorazovo v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Tento krok považuje za nevyhnutný, pretože otec
už stratil výhodu splátok tým, že nesplnil svoju povinnosť.

3. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že s odvolaním matky voči rozsudku absolútne
nesúhlasí, navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Súd prvej
inštancie pri rozhodovaní o výške výživného vyhodnotil jeho majetkové a zárobkové možnosti podľa

predložených dôkazov a tvrdenie matky, že súd prvej inštancie nevychádzal z vykonaného dokazovania,
sú zavádzajúce. Jeho príjmy boli vyhodnotené vysoko v prospech maloletej, čo tvrdí napriek tomu,
že súd prvej inštancie nebral ohľad na jeho pripomienky ohľadne dohody o výške výživného pri
rozvodovom konaní a záväzku o hradení polovice všetkých preukázaných výdavkov bez ohľadu na
ich zvyšovanie počas rokov. Dohoda znela o výživnom vo výške 80,- eur, nakoľko prevzal na seba

úver, kde matka maloletej vystupovala ako spoludlžník z toho dôvodu, že ona si chcela zobrať pôžičku.
Túto dohodu akceptoval aj súd a bez problémov fungovala štyri roky. Počas toho obdobia maloletú
pravidelne každý týždeň brával k sebe, zo začiatku bola počas týždňa viac u neho ako u matky,
maloletej kupoval aj veci osobnej potreby, či to bola obuv alebo oblečenie, pričom prispieval aj na
iné výdavky. Matka dosiahla výlučnú osobnú starostlivosť o maloletú tým, že mu zabránila v styku s

maloletou prostredníctvom podvodného trestného oznámenia, na základe ktorého súd vydal neodkladné
opatrenie. To viedlo k strate kontaktu s dcérou na viac ako 18 mesiacov. Následne bolo vyšetrovanie
uzavreté s tým, že skutok sa nestal, ale medzičasom bola dcéra negatívne ovplyvnená. Po zrušení
zákazu styku sa s ním maloletá odmietala stretávať a komunikovať, čo bolo dokázané znaleckými
posudkami. Matka neplní svoju povinnosť pripravovať dcéru na styk s ním, ako je uvedené v rozhodnutí

súdu. Matka vo svojom odvolaní nepravdivo uvádza jeho úspory z predaja nehnuteľnosti, ktoré už
neexistujú. Jeho príjmy sú po zvýšení výživného ledva postačujúce na obživu a splácanie výživného,
pričom si musí požičiavať na krytie výdavkov. Zvýšenie výživného na 200,- eur výrazne ovplyvnilo jeho
životnú úroveň. Považuje túto sumu za dostatočnú na potreby dcéry a tvrdí, že akékoľvek zvýšenie by
slúžilo na financovanie výdavkov matky. Otec spochybňuje tvrdenia matky o jej nepriaznivých pomeroch

spôsobených práceneschopnosťou, pričom poukazuje na to, že jej nemocenská dávka je vyššia ako
jeho čistý príjem zo zamestnania. Okrem toho za ňu spláca úver. Matka nepravdivo tvrdí, že zmeškal
platbu prvej splátky zročného výživného. Rozsudok nadobudol účinnosť až 31.08.2023 a prvú splátku
poslal ešte pred týmto dátumom, 28.08.2023.

4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že sa naďalej pridržiava svojich vyjadrení
na pojednávaní vo veci samej dňa 04.08.2023.

5. Matka v odvolacej replike k vyjadreniu otca a kolízneho opatrovníka k odvolaniu matky uviedla,
že naďalej zotrváva na svojom odvolaní, zvýšenie výživného na 250,- eur mesačne je opodstatnené,

pretože zodpovedá skutočným potrebám maloletej a zárobkovým možnostiam otca. Navrhuje, aby
odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s jej návrhom. Stanovisko kolízneho
opatrovníka neobsahuje žiadne skutkové alebo právne tvrdenia, ktoré by sa týkali jej podaného
odvolania, a nemá vplyv na posúdenie jej odvolania. K vyjadreniu otca uvádza, že odvolanie je jej
zákonným právom, ktoré využila, pretože sa nestotožnila s rozhodnutím súdu prvej inštancie a domáha

sa ním primeraného výživného vo výške 250,- eur pre maloletú dcéru, čo považuje za oprávnené
vzhľadom na jej potreby a možnosti otca. Výživné v sume 80,- eur mesačne bolo určené v roku 2017.
Táto suma dlhodobo nepokrýva potreby maloletej, a preto považuje za prirodzené, že požiadala o
zvýšenie výživného. Od posledného rozhodnutia o výživnom niesla väčšinu nákladov na starostlivosť
o dieťa sama, a návrh na zvýšenie mal byť podaný už skôr. Otec vo svojom vyjadrení tvrdí, že matka

dosiahla výlučnú starostlivosť o dcéru podaním trestného oznámenia, ktoré bolo podľa neho podvodné,
pretože sa skutok nepotvrdil. Jej obavy o bezpečnosť maloletej boli oprávnené, najmä vzhľadom na to,
že otec bol uznaný vinným zo zločinov sexuálneho zneužívania a sexuálneho násilia voči staršej dcére.
Toto potvrdzuje, že mala dôvod na ochranu dcéry a obmedzenie kontaktu s otcom. Otec má príjemna úrovni 1 220,- eur mesačne, čo vyplýva z vykonaného dokazovania a nie je sporné. Je primerané,
aby z tohto príjmu otec prispieval sumou 250,- eur mesačne na výživné, čo predstavuje približne 20
až 30 % jeho príjmu. Aj po odpočítaní tejto sumy otec stále disponuje dostatočnými prostriedkami na

pokrytie svojich osobných potrieb. K tvrdeniu otca, že sa nedostal do omeškania so zaplatením zročného
výživného, uvádza, že očakávala, že rozsudok doručený obom rodičom naraz bude platiť okamžite, a
že otec mal začať platiť v stanovenom čase.

6. Otec v odvolacej duplike k odvolacej replike matky uviedol, že je toho názoru, že kolízny opatrovník

v zmysle hore uvedeného vyjadrenia súhlasí s rozsudkom súdu prvej inštancie a to aj v časti výroku V.
a VI. rozsudku. Opätovne poukazuje na svoje písomné vyjadrenie k odvolaniu matky a navrhuje, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

7. Matka vo vyjadrení zo dňa 12.07.2024 uviedla, že podaním zo dňa 27.05.2024 oznamovala, že otec
maloletej nastúpil na výkon trestu odňatia slobody. V súvislosti s tým zistila nové skutočnosti, ktoré žiada

zohľadniť pri určení výšky výživného. Možnosti a schopnosti otca platiť výživné v požadovanej výške
ostali aj napriek uvedenému zachované, pretože otec maloletej kúpnou zmluvou zo dňa 28.05.2024
predal svoj nehnuteľný majetok tretím osobám, a to byt v kat. úz. E. zapísaný na LV č. XXXX a garáž v
kat.úz. E. evidovanú na LV č. XXXX ako to vyplýva z priložených výpisov z listov vlastníctva. Rovnako
predal svoje motorové vozidlo Ford Focus ev.č. K. XXX L. tretej osobe. Napriek skutočnosti, že otec

maloletej je vo výkone trestu odňatia slobody, má finančné prostriedky na platenie výživného.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( § 3 ods. 5 písm. b/ Civilného mimosporového poriadku )
po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonnej lehote ( § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku )
oprávnenou osobou - matkou maloletého ( § 359 Civilného sporového poriadku a § 7 ods. 1 Civilného

mimosporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( §
355 ods. 1 Civilného sporového poriadku ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné
náležitosti ( § 363 Civilného sporového poriadku), a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie
dôvody ( § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku ), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie bez
viazanosti rozsahom ( § 65 Civilného mimosporového poriadku ) a dôvodmi odvolania ( § 66 Civilného

mimosporového poriadku ), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil ( § 67 Civilného mimosporového poriadku ), bez potreby
zopakovania alebo doplnenia dokazovania ( § 68 Civilného mimosporového poriadku ), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario ), keď
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke

odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku )
a dospel k záveru, že odvolanie matky je dôvodné a napadnutý rozsudok je z dôvodu nesprávneho
právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie potrebné zmeniť ( § 388 Civilného sporového poriadku ).

9. Predmetom konania vedeného pred súdom prvej inštancie bola zmena úpravy výkonu rodičovských

práv a povinností k maloletej A., keď súd prvej inštancie schválil rodičovskú dohodu o úprave styku otca
s maloletou, nariadil výchovné opatrenie maloletej a rodičom. Súčasne zvýšil otcovi výživné na maloletú
zo sumy 80,- eur mesačne na sumu 200,- eur mesačne od 25.02.2021 a zaviazal otca na splatenie
dlhu na zročnom výživnom vo výške 3 497,12 eur mesačným splátkami po 500,- eur spolu s bežným
výživným až do vyrovnania, pod stratou výhody splátok, od vykonateľnosti rozsudku.

10. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je bez ohľadu na rozsah a odvolacie dôvody posúdenie
správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie vo výroku V., ktorým bol zmenený rozsudok
Okresného súdu Nové Zámky, č.k. 11P/139/2017-57 zo dňa 25.09.2017, v časti výživného na maloletú
A. tak, že otcovi bola zvýšená vyživovacia povinnosť k maloletej zo sumy 80,- eur mesačne na sumu

200,- eur mesačne od 25.02.2021, a vo výroku VI., ktorým súd prvej inštancie zaviazal otca na splatenie
dlhu na zročnom výživnom pre maloletú vo výške 3 497,12 eur mesačným splátkami po 500,- eur spolu
s bežným výživným až do vyrovnania, pod stratou výhody splátok, od vykonateľnosti rozsudku.

11. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o

výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

12.Podľa§62ods.1až5Zákonaorodineplnenievyživovacejpovinnostirodičovkdeťomjeichzákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživusvojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na
životnej úrovni rodičov.(2) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného

minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (3)
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.(4) Výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.(5)

13. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

14. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

15. Podľa § 121 Civilného mimosporového poriadku rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv
a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a
povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia
pomery.

16. Zmenu pomerov podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine možno definovať ako stav odlišný od stavu,
ktorý bol rozhodujúci pri predchádzajúcom rozhodovaní. Zásadne musí ísť o zmenu závažnejšieho
charakteru, teda o zmenu podstatnú a trvalú. Ak je pred súdom takáto zmena pomerov preukázaná,
či na strane oprávneného dieťaťa alebo povinných rodičov, je opodstatnený záver súdu pre zvýšenie
výživného, resp. zníženie výživného.

17. Podstatná zmena pomerov musí byť v súdnom konaní dostatočne preukázaná, takže súd musí preto
podrobne skúmať pomery na strane účastníkov v čase pôvodného rozhodnutia o výživnom a porovnať
ichsaktuálnymipomermi.Povinnosťousúdujepredovšetkýmpodrobneporovnaťzmenuodôvodnených
potrieb na strane dieťaťa vo vzťahu k primeranosti určeného výživného, životnej úrovne rodičov s

poukazom na vek, zdravotný stav, pravidelné, ako aj náhodné výdavky dieťaťa v súvislosti so školskou
dochádzkou, zdravotnou starostlivosťou, ako aj jeho kultúrnymi, športovými a inými voľnočasovými
aktivitami. Rovnako na strane povinných osôb súd musí preukazovať ich aktuálne schopnosti, možnosti
a majetkové pomery za účelom ich porovnania s pomermi v čase ostatného rozhodovania. Taktiež
zisťuje, či došlo k zmene pomerov v súvislosti s počtom vyživovacích povinností, osobných pomerov,

zdravotného stavu.

18. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že na strane účastníkov konania
došlo od poslednej úpravy výživného rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky, č.k. 11P/139/2017-57
zo dňa 25.9.2017, ktorým bolo manželstvo rodičov maloletej rozvedené, bola schválená dohoda rodičov,

v zmysle ktorej bola maloletá zverená na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matke
a otec sa zaviazal prispievať na jej výživu sumou 80,- eur mesačne. Matka zamestnaná s priemerným
čistým mesačným príjmom vo výške 500,25 eur, od 15.05.2017 bola SZČO s príjmom vo výške 500,-
eur mesačne, poberala rodinné prídavky na jedno dieťa vo výške 23,52 eur mesačne. Otec poberal
výsluhový dôchodok vo výške 283,41 eur, tiež čiastočný invalidný dôchodok vo výške 184,- eur mesačne

a bol zamestnaný s príjmom vo výške 480,- eur mesačne. Obaja rodičia boli bez ďalších vyživovacích
povinností. Zmena pomerov na strane maloletej nastala z dôvodu, že od posledného rozhodovania
o výživnom v r. 2017, sa potreby maloletej zvýšili hlavne v súvislosti so školskou dochádzkou, tiež na
mimoškolskú činnosť maloletej, ktorá navštevuje základnú umeleckú školu, ako aj základné potreby na
oblečenie, obuv, stravu, hygienické potreby. Maloletá od septembra 2023 navštevuje 5. ročník základnej

školy. Odôvodnené potreby maloletej činia 476,- eur mesačne, z toho výdavky na stravu 150,- eur, na
oblečenie a obuv v priemere 50,- eur mesačne, školské potreby 10,- eur, základná umelecká škola 10,-
eur, hygienické potreby 20,- eur, náklady na zdravotnú starostlivosť 10,- eur, náklady na lieky 10,- eur,
voľný čas 40,- eur, bývanie 176,- eur mesačne. Zmenili sa aj pomery na strane matky, ktorej priemernýmesačný čistý príjem za obdobie od februára 2021 do januára 2022 činil 892,65 eur, od januára do
marca 2023 vo výške 1 155,37 eur mesačne. Okrem toho matka poberá rodinné prídavky na jedno dieťa
vo výške 60,- eur mesačne. Nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Matka býva v spoločnej domácnosti

s manželom a maloletou v podnájme. Manžel matky je SZČO a dosahuje priemerný príjem vo výške
500,- eur mesačne; poberá aj čiastočný invalidný dôchodok vo výške 217,50 eur. Zvýšil sa aj príjem
otca, ktorý v roku 2021 činil 692,50 eur, za obdobie od 01.04.2022 do 31.03.2023 vo výške 664,70 eur.
Okrem toho poberá výsluhový dôchodok vo výške 328,45 eur mesačne a čiastočný invalidný dôchodok
vo výške 230,90 eur mesačne. Nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť.

19. Vychádzajúc z uvedeného skutočného stavu, ktorý nebol účastníkmi konania spochybnený, odvolací
súd po posúdení správnosti napadnutého rozsudku v časti zvýšenia výživného otcovi na maloletú
( výrok V. ) a po preskúmaní spisového materiálu zistil, že súd prvej inštancie vykonal vo veci
dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o zvýšení vyživovacej povinnosti na maloletú A..
Odvolací súd tak v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutočný stav. V otázke

výšky vyživovacej povinnosti otca na maloletú sa však nezhoduje s právnymi závermi, ku ktorým súd
prvej inštancie dospel, keď výsledky vykonaného dokazovania nesprávne vyhodnotil a dopustil sa
nesprávneho právneho posúdenia.

20. O nesprávne právne posúdenie ide vtedy, keď súd aplikuje na zistený skutkový stav nesprávny

právny predpis, a tiež vtedy, keď síce aplikuje správny právny predpis, avšak tento nesprávne
interpretuje, pričom v prejednávanej veci súd prvej inštancie nie celkom správne aplikoval § 75 ods. 1
Zákona o rodine.

21. Súd prvej inštancie zvýšil otcovi výživné na maloletú zo sumy 80,- eur mesačne na sumu 200,- eur

mesačne považujúc uvedenú zvýšenú sumu výživného za primeranú vzhľadom priemerné mesačné
výdavky matky na maloletú ustálené vo výške 476,- eur. Predmetnú sumu súd prvej inštancie vyhodnotil
ako objektívnu a v ďalšom vychádzal z toho, že otec je zo svojho celkového príjmu vo výške 1 224,- eur
mesačne schopný prispievať na výživu maloletej aj s prihliadnutím na skutočnosť, že životné minimum
na jednu plnoletú fyzickú osobu podľa zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v platnom znení činí

268,88 eur mesačne. Otcovi tak po zaplatení výživného zostane ešte dostatok finančných prostriedkov
na reprodukciu svojej pracovnej sily, pokrytie svojich výdavkov a nebude dotknutá jeho životná úroveň.
Súčasne takto súd prvej inštancie prihliadol aj na skutočnosť, že uvedená výška výživného je primeraná
veku a potrebám maloletej a spolu s vyživovacou povinnosťou zo strany matky a rodinnými prídavkami
bude primerane pokrývať odôvodnené potreby maloletej. Odvolací súd však tento názor nezdieľa.

22. Tu odvolací súd uvádza, že v zmysle doteraz obvyklej rozhodovacej praxe odvolacích súdov
( minimálne tunajšieho odvolacieho súdu ) vo veciach rozhodovania o výživnom na deti sa vychádza
z toho, že pokiaľ sa dieťa nachádza vo výlučnej osobnej starostlivosti jedného rodiča, je povinnosťou
druhého rodiča kompenzovať nedostatok vlastnej osobnej starostlivosti o dieťa platením určeného

výživného, ktorého výška ( akou sa rodič podieľa na plnení všetkých jeho vyživovacích povinností ) sa
pohybuje obvykle v rozmedzí 20% až 30% čistého mesačného príjmu povinného rodiča s prihliadnutím
ku konkrétnym okolnostiam prípadu, na ktorú prax v odvolaní poukázala i matka. Odvolací súd potom
vychádzajúc z príjmu otca ustáleného súdom prvej inštancie vo výške 1 224 eur v čistom ( ktorého
výšku matka a otec nespochybnili ), sa do úvahy prichádzajúce výživné pohybuje v rozmedzí od 244,-

eur mesačne do 367,- eur mesačne. Konkrétnu výšku zvýšeného výživného bolo potom potrebné
stanoviť vychádzajúc z ďalších zistených okolností tohto prípadu, predovšetkým veku maloletej, stupňa
vzdelávania a celkových jej odôvodnených potrieb s prihliadnutím k tomu, v akej miere sa matka podieľa
na osobnej starostlivosti o maloletú, a tiež, či otec maloletej poskytuje aj iné plnenia ( napr. vreckové,
vecné plnenia formou nákupu potrebných vecí, úhrady niektorých aktivít a pod.). Odvolací súd považoval

ustálené a otcom nespochybnené priemerné mesačné výdavky vynakladané matkou na maloletú vo
výške 467,- eur za primerané vzhľadom na vek maloletej a jeho pomery. Vzhľadom na rozhodovaciu
prax súdov a výšku príjmu otca, však matka v odvolaní dôvodne namietala, že výživné určené súdom
prvej inštancie nezodpovedá potrebám maloletej a možnostiam a schopnostiam otca. Vychádzajúc zo
zisteného skutočného stavu odvolací súd dospel k záveru, že prevažnú časť výživy maloletej by mal

preto hradiť otec, keďže matka časť svojej vyživovacej povinnosti na maloletú kompenzuje osobnou
starostlivosťou,aktorúotecmusínahrádzaťplatenímvyššiehovýživného(§62ods.4Zákonaorodine).
Na uvedenom nič nemení skutočnosť, že otec nad rámec výživného prispel na narodeniny maloletej a jej
letný tábor, keďže sa jedná o ojedinelý, nie pravidelný príspevok.23. Vedený týmito úvahami odvolací súd preto za primeranú sumu výživného na maloletú zo strany
otca považoval 240,- eur mesačne za obdobie od 25.02.2021 do 31.08.2023 ( počas ktorého maloletá

navštevovala 1. stupeň základnej školy ) a vo výške 270,- eur mesačne od 01.09.2023 ( odkedy maloletá
navštevuje2.stupeňzákladnejškoly),všetkostým,žečasťpotriebmaloletej budepokrytáajprídavkami
na dieťa, ktorý matka poberá. Uvedená suma výživného je adekvátna odôvodneným potrebám maloletej
pri zohľadnení jej veku a stupňa vzdelávania, možnostiam a schopnostiam rodičov a ich životnej úrovni.
Na zdôraznenie správnosti takto určenej výšky výživného sa žiada napokon poznamenať, že i keď

právne predpisy SR neurčujú tabuľkovú úpravu výživného a určenie výživného je v zmysle zákona nutné
posudzovať individuálne s ohľadom na všetky okolnosti prípadu, možno dať do pozornosti Metodiku pre
výpočet výživného zverejnenú Ministerstvom spravodlivosti SR, ktorá je síce materiálom odporúčacieho
charakteru, jeho zámerom je však práve zjednocovanie procesných postupov a rozhodovacej praxe
súdov v rodinnoprávnej agende, pričom z tejto metodiky vyplýva, že v prípade existencie jednej
vyživovacej povinnosti k dieťaťu vo veku 6 - 9 rokov, navštevujúceho prvý stupeň základnej školy,

predstavuje primerané výživné cca 20% z priemerného čistého mesačného príjmu povinného rodiča, čo
v danej veci vzhľadom k preukázanému príjmu otca vo výške 1 224,- eur mesačne predstavuje sumu
cca 244,- eur a vo vzťahu k dieťaťu vo veku 10 - 14 rokov, navštevujúceho druhý stupeň základnej školy,
predstavuje primerané výživné cca. 22% z priemerného čistého mesačného príjmu povinného rodiča, t.j.
269,- eur mesačne. Z uvedeného je teda zrejmé, že pokiaľ aj odvolací súd berie do úvahy ako pomocné

kritérium uvedenú metodiku, je treba považovať vyššie zvýšené výživné za primerané a zohľadňujúce
zároveň výšku príjmu oboch rodičov.

24. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výživného zmenil podľa § 388
Civilného sporového poriadku tak, že výživné otcovi na maloletú zvýšil zo sumy 80,- eur mesačne na

sumu 240,- eur mesačne od 25.02.2021 do 31.08.2023 a zo sumy 240,- eur mesačne na sumu 270,-
eur mesačne od 01.09.2023.

25. Adekvátne k vyššie uvedenému odvolací súd vypočítal aj výšku dlhu na zročnom výživnom za
obdobie od 25.02.2021 do 31. októbra 2024 pre maloletú. Otec mal zaplatiť výživné vo výške 240,- eur

mesačne v období od 25.02.2021 do 31.08.2023:
- 25.02.2021 – 28.02.2021, t.j. 4 dni x 8,57 eur – výživné 240,- eur : 28 dní v mesiaci február 2021,
spolu 34,28,- eur,
- 10 mesiacov v r. 2021 - 10 x 240,- eur, spolu 2 400,- eur,
- 12 mesiacov v r. 2022 – 12 x 240,- eur, spolu 2 880,- eur,

- 8 mesiacov v r. 2023 – 8 x 240,- eur, spolu 1 920,- eur, spolu 7 234,28 eur.
Otec mal zaplatiť výživné vo výške 270,- eur mesačne v období od 01.09.2023 do 31.10.2024:
- 4 mesiace v r. 2023 – 4 x 270,- eur, spolu 1 080,- eur,
- 10 mesiacov v r. 2024 - 10 x 270,- eur, spolu 2 700,- eur, spolu 3 780,- eur.
Spolu mal otec za obdobie od 25.02.2021 do 31.10.2024 zaplatiť výživné na maloletú vo výške 11 014,28

eur.

Otec uhradil výživné vo výške 80,- eur mesačne od 25.02.2021 do 30.07.2023:
- 25.02.2021 – 28.02.2021, t.j. 4 dni x 2,86 eur – výživné 80,- eur : 28 dní v mesiaci február 2021, spolu
11,44 eur,

- 29 mesiacov x 80,- eur, spolu 2 320,- eur.
Následne otec uhrádzal výživné vo výške 200,- eur mesačne od 15.08.2023 do 15.10.2024:
- 15 mesiacov x 200,- eur, spolu 3 000,- eur.
Súčasne uhradil dlh na zročnom výživnom vo výške 3 497,12 eur siedmimi mesačnými splátkami po
500,- eur – 7 x 500,- eur, spolu 3 500,- eur. Otec celkom uhradil spolu 8 831,44 eur. Rozdiel, ktorý je

otec povinný zaplatiť, tak činí 2 182,84 eur, ktorý odvolací súd otcovi povolil uhradiť aj s prihliadnutím na
jeho aktuálne pomery za použitia § 232 ods. 3, 4 Civilného sporového poriadku do rúk matky mesačnými
splátkami po 500,- eur až do úplného vyrovnania dlhu splatných spolu s bežným výživným počnúc
právoplatnosťou tohto rozsudku

26. O nároku na náhradu trov tohto ( prvoinštančného a odvolacieho ) konania odvolací súd rozhodol
podľa § 396 ods. 2 Civilného sporového poriadku a § 52 Civilného sporového poriadku tak, že žiaden
z účastníkov nemá na ich náhradu nárok, keďže nezistil žiaden z dôvodov pre pripustenie výnimiek z
jeho aplikácie.27. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne ( § 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného
sporového poriadku).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového
poriadku).
Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,
ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu

záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového
poriadku).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového
poriadku).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
Civilného sporového poriadku).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa
na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie a iné podania
dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Žiadateľ, uktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o
predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného
sporového poriadku).
Dovolanieprípustnépodľa§421Civilnéhosporovéhoporiadkumožnoodôvodniťibatým,žerozhodnutie
spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného
sporového poriadku).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
Civilného sporového poriadku).