Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. júl 2024

Súd: Mestský súd Bratislava I
Spisová značka: 14T/23/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1124011635
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Škultéty

ECLI: ECLI:SK:MSBA1:2024:1124011635.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava I, samosudcom JUDr. Tomášom Škultétym, na hlavnom pojednávaní konanom

v Bratislave dňa 03. júla 2024

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

obžalovaný:
J. G. Z., Q.. XX. XX. XXXXv P., W. U. G.-X. XX, P., Y., W.. Č.. T. T. T. Ú. Bratislava,

sa uznáva za vinného, že

dňa 13. 11. 2023 v čase okolo 18:30 hod. po prílete leteckej linky A3874 z Atén z Grécka na Letisko
Milana Rastislava Štefánika v Bratislave vystúpil z lietadla s ďalšími tromi osobami vydávajúci sa za
rodinu, ktorým bola následne vykonaná pobytová kontrola príslušníkmi Oddelenia hraničnej kontroly
Policajného zboru Bratislava - letisko, pri ktorej obvinený predložil štyri biometrické cestovné pasy
Bulharskej republiky vydané na mená, E. U. P., Q.. XX. XX. XXXX, Š. R. U., R. U. N. Č. XXXXXXXXX,
N. S. U., Q.. XX. XX. XXXX, Š. R.Q. U., O. R. U. N. Č. XXXXXXXXX, E. G. U., Q.. XX. XX. XXXX, Š. R.

U. R. U. N. Č. XXXXXXXXX G. E. T. U., Q.. XX. XX. XXXX, Š. R. U., O. R. U. N. Č. XXXXXXXXX, pričom
však pri uvedenej kontrole cestovných dokladov vzniklo dôvodné podozrenie, že ide o pozmenené
biometrické cestovné pasy, bolo vykonané odborno-technické skúmanie predložených biometrických
cestovných pasov a po odbornom posúdení zistené, že na vyššie špecifikovaných cestovných pasoch
bola vymenená pravá strana s osobnými údajmi ako aj posledná strana za sporný list vykazujúci rozdiely
v porovnaní s originálnym cestovným pasom Bulharskej republiky, čiže si obvinený od osoby meno Q.
M. Z. T. W., vopred zaobstaral falošný cestovný doklad pre seba ako i ďalšie tri osoby predstierajúc,
že sú rodinou a tým im umožnil prekročenie štátnej hranice Slovenska, pričom po ďalšom preverovaní

týchto osôb bolo zistené, že sa jedná o osoby sýrskeho pôvodu a to konkrétne Z. J., Q.. XX. XX. XXXX,
J. G. K., Q.. XX. XX. XXXX G. G. G. K., Q.. XX. XX. XXXX, ktorí sa nevedeli preukázať príslušnými
povoleniami ani platnými vízami, ktoré by umožňovali osobám zotrvanie na území Slovenskej republiky,
pričom obvinený takto konal na základe predchádzajúcej dohody za finančnú výhodu vo výške najmenej
2.500,- Eur,

teda

v úmysle získať pre seba priamo finančnú výhodu, pre osobu, ktorá nie je štátnym občanom Slovenskej
republiky organizoval nedovolené prekročenie štátnej hranice, na tento účel zaobstaral falošný cestovný
doklad a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách,

čím spáchalzločin prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a), písm. b), ods. 3 písm. d) Trestného zákona Trestného
zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona.

Za to sa

odsudzuje

Podľa § 355 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. j), Trestného zákona

k trestu odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa obžalovaný zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 65 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona súd ukladá obžalovanému trest vyhostenia na dobu 3 (tri)
roky.

o d ô v o d n e n i e :

Obžalovaný J. G. Z. na hlavnom pojednávaní konaním dňa 03. 07. 2024 v zmysle § 257 ods. 1 Trestného
poriadku vyhlásil, že je nevinný zo spáchania skutku. Vo svojej výpovedi uviedol, že prišiel do Atén z
Turecka, pričom mu pomohol prevádzač menom Q., ktorý ho následne spojil s pánom Y., ktorý žije v
Aténach. Nakoľko má dvoch bratov, ktorí majú za manželky Grékyne, tak trochu ovláda grécky jazyk.
Mal záujem ísť do Európy, potom kontaktoval pána Y., s ktorým keď sa stretol, tak bol s ním aj ten starší

chlapec J., a pán Y. ich odfotil. Na druhý deň sa ich mal pokúsiť dostať z Atén. Keď sa stretol s J. bola
s ním ďalšia osoba, ktorú nepoznal, nastúpili spolu do autobusu. On mal rumunský preukaz a J. mal
poľský preukaz a mali sa pokúsiť dostať do Talianska, ale na letisku ich chytili policajti a vyhodili ich z
letiska. Keď vyšli z letiska, tak sa stretli s pani Z., ktorá sa taktiež snažila dostať do Talianska, preto J.
kontaktoval ich prevádzača Y., aby zobral Z. s nimi. Potom sa stretol s pánom Y., G. G. Z., a vtedy mu

Y. povedal, že im pripravuje pasy. V prospech pána Y. vložil v Aténach 1000 Eur s tým, že keď vyjde z
letiska, pánovi Y. nadiktuje kód na základe ktorého môže stiahnuť si tých 1000 Eur. Následne im Y. poslal
fotku všetkých pasov, aby poznali údaje na tých pasoch, boli to pasy bulharské. Na druhý deň sa stretli
všetci na autobusovej zastávke 93 a Z. im doniesla pasy. Nepozná osobu, od ktorej Z. prevzala pasy ale
mala ich ona. Na letisku ich čakal pán Y. a každému dal palubný lístok. Mali letieť do Barcelony ale opäť

ich zadržala polícia. Vtedy sa dozvedel, že aj Z. dala peniaze v prospech pána Y.. On zostal v kontakte so
Y., aby mu oznámil, kedy sa budú snažiť odísť a vtedy musel podstúpiť operáciu chrbtice. Do nemocnice
prišiel ráno o siedmej a tam čakal v rade kým príde špecialista, nemal prístup k telefónu, pán Y. mu volal
asi30krátaY.samuvyhrážal,žekeďnepôjde,budemumusieťzaplatiť3000,-Eur.Išielsním,alenemal
v rukách pasy a nespravil nič z toho, z čoho je obvinený. Mal v rukách iba palubný lístok ale nie pas. Na

Gate 21 v Aténach malo pristáť lietadlo čo smerovalo do Bratislavy a začal ich dirigovať, kto má ku ktorej
zamestnankyni letiska ísť. G. išiel pred nimi, vstúpili do autobusu a potom vstúpil na základe jeho príkazu
a po ňom pán J.. Po príchode do Bratislavy policajtka od nich žiadala dokumenty a Z. zostala ticho. Z.
si zobrala všetky doklady a predložila ich policajtke. Došiel dôstojník polície tak zodvihol svoj telefón, na
ktorom mal kópiu svojho sýrskeho pasu a hovoril mu, že sme zo Sýrie. Bulharské pasy nemal so sebou,

Z. ich predložila policajtom. Komunikoval s tým dôstojníkom a povedal mu, že sú sýrska rodina ale v
skutočnosti nie sú rodina, sú Sýrčania a vtedy ešte volal Y.. Potom ho vzali do nemocnice, keď sa odtiaľ
vrátil, mal pocit, že všetci sa zjednotili proti nemu, písali si navzájom na mobiloch. Celý čas Z. odmietala
podpisovať, a on jej vravel nech to podpíše, že o nič nejde. Dokonca jej policajti dali dokumenty, ktoré
sú v arabčine a ona ich podpísala aj na miesto neho. Všetky dokumenty mala mať pani Z., dokonca keď

ich kontrolovali policajti, tak u nej našli tie dokumenty. Tlmočníkovi povedal, že nie sú rodina. Lebo celý
čas chlapec J. tvrdil, že sú rodina. Z. im tvrdila, že sa zoznámili na letisku. Ďalej uviedol, že ďalšia osoba
ich mala čakať v Rakúsku, ten ich mal následne vziať do Nemecka (obžalovaný poukázal na fotografiu
zo spisu). Najdôležitejšie prečo je pred súdom je dokument, ktorý mu priniesol tlmočník a povedal, že je
to rutina. Keď žiadal, aby bola prítomná právnička, povedal že to rutina nie je (poukázal na uznesenie o

začatí trestného stíhania Č.: I. -XXX/NJ-C.-M.-XXXX M. XX.XX.XXXX). Všetci mu pomohli, len očividne
tlmočník mu veľmi poškodil. Uviedol, že arabské poučenia vôbec nevidel i napriek tomu je to podpísané
ním. Uviedol, že je nevinný a chce byť nápomocný, aby dokázal svoju nevinu.

Priebeh skutkového deja podrobne vyplýva z výpovedí migrantov Z. J., G. G. K. G. J. G. K.

- prevádzaných osôb, ktorých výpovede súd na hlavnom pojednávaní prečítal len so súhlasomprokurátora, ktorý v podanej obžalobe navrhol súdu ich prečítanie. Obžalovaný síce navrhol vypočuť
uvedených svedkov, ale súd podľa § 272 ods. 3 Trestného poriadku odmietol jeho návrh a to z dôvodu,
že osoby Z. J., G. G. K. G. J. G. K. sú na neznámom mieste nedostihnuteľné a preto ich výpovede

z prípravného konania boli prečítané. Súd dopytom na Úrad hraničnej a cudzineckej polície zisťoval,
či je možné uvedené osoby zastihnúť, pričom zistil, že osoba Z. J. sa nenachádza v evidencii pobytu
cudzincov s povoleným pobytom. Osoby G. G. K. G. J. G. K. mali tolerovaný pobyt od 29. 11. 2023 do 26.
05. 2024, pričom boli umiestení v Centre pre deti a rodiny v Medzilaborciach, avšak na základe dopytu
súdu bolo zistené, že tieto osoby dňa 08. 12. 2023 dobrovoľne uvedené zariadenie opustili a nie je

známe miesto ich pobytu. Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že obžalovaný navrhol výsluch uvedených
svedkov až dňa 10. 06. 2024, teda po uplynutí lehoty stanovenej súdom vo výzve na návrh na vykonanie
dôkazov a aj preto bolo možné v zmysle § 240 ods. 3 Trestného poriadku svedecké výpovede týchto
osôb čítať a to aj bez súhlasu obžalovaného.

Súd taktiež podľa § 272 ods. 3 Trestného poriadku odmietol vykonať dôkaz navrhnutý obžalovaným,

ktorý navrhol vykonať výsluch osôb Y. J. G. D. G. Q. G. F., nakoľko mal za to, že výsluch uvedených
svedkov sa týka okolností nepodstatných pre rozhodnutie v tejto veci. Súd uvádza, že obžalovaný
nezabezpečil prítomnosť uvedených svedkov na hlavnom pojednávaní, pričom neoznámil súdu, že
nemôže zabezpečiť ich prítomnosť a nepožiadal o ich predvolanie, v takomto prípade mal však
obžalovaný uviesť údaje o totožnosti svedkov a ich bydlisku, čo však neuviedol a aj z tohto dôvodu súd

odmietol vykonať tento dôkaz. Súd rovnako poukazuje na skutočnosť, že obžalovaný navrhol vykonať
tento dôkaz až dňa 10. 06. 2024, teda po uplynutí lehoty stanovenej súdom vo výzve na návrh na
vykonanie dôkazov a teda súd mohol takýto dôkaz odmietnuť podľa § 240 ods. 3 Trestného poriadku.
Zo svedeckej výpovede G. G. K. vyplýva, že obžalovaného osobne nepozná, nevie kto to je a odkiaľ je,
ale vie, že sa akože vydával za jeho otca, aby ich dostal do Nemecka. Ďalej uviedol, že osoba s menom

H. im poslal doklady dvoch osôb, aby sa naučili ich mená a údaje, nakoľko ich budú potrebovať. Dva
dni pred odletom sa stretli s týmito osobami a muž menom G. im povedal, že doklady sú u neho a že
či sa naučili naspamäť všetky údaje, pričom od tej doby sú oni dvaja (obžalovaný a Z. J.) ich rodičia. V
ten istý deň išli na letisko ale niečo sa skomplikovalo a nemohli odletieť. G. povedal, že to skúsia o 1 -
2 dni neskôr. Na druhý deň sa opäť stretli na zastávke autobusu spolu s bratom, potom prišla tá žena

(Z. J.) a posledný prišiel G. a takto všetci spolu išli na letisko. Na letisku čakali príkaz od G., kedy môžu
nastúpiť. G. im povedal, že ak ich chytia policajti a budú sa ich pýtať na prevádzača, tak majú povedať
meno J. Y. alebo si majú niečo vymyslieť. V lietadle ich ešte odfotil a poslal niekomu fotku. Na letisku v
Bratislave ich kontrolovali policajti a všetkých štyroch zadržali. Nevedel, že mali letieť do Bratislavy ale
mal vedomosť o tom, že pôjdu do Barcelony a potom do Nemecka. Ich odklady mal pri sebe stále G.,

nikto iný, nikomu ich nedal a všetko s nimi vybavoval on, čo sa týka cesty. Nevie povedať jeho skutočné
meno, ale je to presne tá osoba, ktorá tu je s nimi a taktiež uviedol, že nepozná tú ženu, ale ona nič
neriešila, jej pas mal tiež G..

J. G. K. vo svojej svedeckej výpovedi z prípravného konania uviedol, že obžalovaného pozná len z tejto

situácie, ale inak nie, nevie kto to je, vie len to, že im pomohol dostať sa sem. Nie je s ním v rodinnom ani
inom príbuzenskom vzťahu. Ďalej uviedol, že otec chcel, aby sa s bratom dostali do Nemecka a našiel
prevádzača G. H., ktorému zaplatil 11000,- Eur za nich oboch. Nevie presne kedy, ale po pár dňoch ako
boli v Aténach, im zavolal G. H., aby sa išli odfotiť, pričom fotky nedostali. Následne im asi o dva dni
vola G. H., aby išli na autobusovú zastávku a tam za nimi prišla nejaká osoba, mladý Sýrčan, ktorý im

odovzdal falošné ID karty Talianska. Pri kontrole na letisku im zistili falošné doklady a následne odišli
z letiska. Asi za dva dni im volal G. H., aby išli na tú istú zastávku a zoznámili sa s ľuďmi, ktorí budú
akože ich rodičia. Na zastávke sa stretli s dvoma osobami a to s tými, ktoré boli spolu s nimi na letisku
zadržané. Predstavili sa mi ako G. G. Q.. G. im povedal, že budú ako ich rodičia a po ceste nemajú s
nikým komunikovať, že on ich prevedie až do Nemecka, ale musia ho poslúchať na slovo. Po celý čas

mal doklady pri sebe G. a vystupoval ako ich otec. V lietadle im povedal, že nejdú priamo do Nemecka
ale musia prestúpiť. V lietadle ich ďalej poučoval, že ak ich chytia policajti, nemajú nič hovoriť a že majú
žiadať, aby pri všetkom bol ich otec. On s bratom doklady nikdy nevideli a on sa mal volať T. U.. V
lietadle ich G. ešte odfotil a niekam to poslal. Po pristátí na Slovensku ich zdržala polícia, potom G. s
niekým telefonoval, nič mu však nerozumel, ale ho upokojoval, aby sa ničoho nebáli. G. im povedal, že

im zabezpečí cestu až do Nemecka. Taktiež povaedal, že G. je tá osoba, ktorá bola s nimi na polícii, ten
vysoký, štíhly, jeho skutočné meno však nevedel uviesť.Z. J. vo svojej svedeckej výpovedi z prípravného konania uviedla, že obžalovaného nepozná, okrem
tohto prípadu, kedy im zabezpečoval doklady, s ktorými leteli v lietadle. V Aténach sa zoznámila s
nejakými ženami, ktoré je odporučili jedného prevádzača na cestu do Nemecka. Dali jej telefónne čísla,

ktoré mali byť na prevádzača menom G.. Keď ho kontaktovala, povedal jej, aby mu poslala svoju
fotografiu a následne jej dal vyhotoviť cestovný pas, s ktorým by mohla cestovať do Európy. Mala mu
za to zaplatiť sumu vo výške 2500,- Eur, ktoré jej priateľ uložil do úschovne a mali byť uvoľnené v
prospech G., ak ju dostane do Nemecka. G. jej povedal, že sa stretnú na autobusovej zastávke, odkiaľ
išiel autobus na aténske letisko. Ďalej uviedla, že osoba prevádzača menom G. je tá osoba, ktorá je

spolu s ňou a dvoma deťmi zaistený. Jeho skutočné meno nevedela uviesť, ale povedal jej, že jej vyrobí
nejaký doklad a môže letieť priamo do Európy. Na zastávke autobusu ju čakal G. s dvoma mladými
chlapcami, spolu nastúpili do autobusu, ktorý išiel na letisko. G. im dal inštrukcie, čo majú hovoriť a že
sú rodina. Utvrdzoval ich, že sa nemajú báť a všetko bude v poriadku, ich doklady mal po celý čas pri
sebe G. spolu s letenkami. Keď nastúpili do lietadla, G. urobil fotografiu a niekomu ju poslal. Vtedy zistila
od G., že nepôjdu priamo do Nemecka a teda pristáli v Bratislave, kde ich začali policajti kontrolovať.

G. predložil ich doklady policajtke, ktorá sa spýtala odkiaľ sú, na čo jej povedal, že zo Sýrie a videla
na G., že znervóznel a potom kričal celý čas, s niekým telefonoval a bol rozčúlený. G. ich upozorňoval,
aby stále tvrdili, že sú rodina, aby ich policajti pustili. Čo sa týka G. tak jeho meno nevie, pred nimi stále
vystupoval ako G., on im všetko vravel ako a a čo budu robiť, že budú vystupovať ako rodina. Deti videla
prýv raz, nevie kto sú, kto sú ich rodičia, ona sa riadila len podľa inšrukcií, všetko vybavoval G. a plnila

len jeho pokyny. Ešte dodala, že G. asi nie je organizátorom, ale on len plnil pokyny niekoho, ale je
pravda, že on mal pri sebe všetky ich doklady, on mal na starosti ich prevoz do Nemecka. Riadne meno
G. nepozná, a až na polícii zistila, že sa volá J., ale priezvisko nepozná a vie, že je zo Sýrie, keďže
rozpráva sýrskym dialektom.

Vyššie uvedení svedkovia - migranti v podstatných častiach zhodne popísali, ako prebiehal ich prevoz
z Grécka na územie Slovenskej republiky. Obžalovaný koordinoval ich prechod cez hranice, pričom
predtým zabezpečil falošné pasy, vyhotovoval foto dokumentáciu z ich cesty a bol neustále s niekým v
telefonickom spojení a cestovné pasy držal pri sebe a predložil ich kontrole. Z týchto výpovedí taktiež
vyplýva, že cesta týchto troch osôb bola vopred naplánovaná, koordinovaná a minimálne v jednom

prípade (Z. J.) aj zaplatená. Z ich výpovedí je nepochybne zrejmé, že všetci spoločne cestovali lietadlom
na územie Slovenskej republiky, mali falošné cestovné pasy, ktoré mal u seba obžalovaný a vystupovali
ako rodina. K námietkam obžalovaného, že nevedel čo podpisuje a že podpis na jeho poučení nie je
jeho súd uvádza, že obžalovaný mohol túto námietku vzniesť počas celého prípravného konania, avšak
tak neurobil a to ani pri záverečnom preštudovaní spisu, pri ktorom bola prítomná aj jeho obhajkyňa. Z

tohto dôvodu túto námietku súd vyhodnotil ako účelovú a ničím nepodloženú. Taktiež je potrebné uviesť,
že pri výpovedi zo dňa 15. 11. 2023 v procesnom postavení obvineného, bol obžalovaný vyšetrovateľom
upozornený na to, že má právo zúčastniť sa výsluchov svedkov, pričom obžalovaný toto právo nevyužil a
uviedol, že sa nechce zúčastniť týchto výsluchov, že sa ich nemá na čo spýtať (č. l. 83). Ak by obžalovaný
bol skutočne nevinný, nezainteresovaný do trestnej činnosti, logicky by chcel konfrontovať svedkov, ktorí

ho z trestnej činnosti usvedčujú. Rovnako tak by v priebehu prípravného konania namietal, že došlo k
porušeniu jeho procesných práv, kedy tvrdí, že poučenie z č. l. 9 nepodpísal, navyše ak bol už v tom
čase zastúpený advokátom. K námietke obhajoby uvedenej v záverečnej reči, že nebolo dostatočne
preukázané prečo cestovné pasy všetkých 4 osôb mala svedkyňa Z. J. súd uvádza, že z vykonaného
dokazovania má za preukázané, že pasy mal po celý čas u seba obžalovaný, pričom svedkyňa mala pri

sebe identifikačné karty Rumunska, ktoré jej odovzdal obžalovaný za účelom, aby ich skryla.

Súd so súhlasom strán čítal závery odborných posúdení k cestovným dokladom na č. l. 19 - 40, z ktorých
záverov vyplynulo, že predložené cestovné pasy boli pozmenené tým, že bola vymenená pravá strana
s osobnými údajmi ako aj posledná strana za sporný list vykazujúci rozdiely v porovnaní s originálnym

cestovným pasom Bulharskej republiky.

V súvislosti s predmetom dokazovania súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie čítaním a
oboznámením spisového materiálu: zápisnice o výsluchu svedkov Z. J. č.l. 97-101, výpoveď svedka G.
G. K. č.l. 94-96, výpoveď svedka J. G. K. č.l. 91-93, odborné vyjadrenia z č. l. 19 - 40, znalecký posudok

č. 114/2024 z č. l. 108-144, výpis z Európskeho informačného systému registrov trestov - ECRIS č. l.
172, odpis registra trestov obžalovaného GP SR č. l. 187.Ztaktovykonanéhodokazovaniamalsúdbezakýchkoľvekpochybnostízapreukázané,žeskutoksastal
tak, ako je uvedený v skutkovej vete tohto rozsudku. Vykonané dôkazy zároveň bezpečne preukázali,
že skutok spáchal obžalovaný a že tento svojím konaním naplnil znaky skutkovej podstaty zločinu

prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a), písm. b), ods. 3 písm. d) s poukazom na § 138 písm. j)
Trestného zákona. Podľa súdu bolo preukázané, že obžalovaný si vopred zaobstaral falošný cestovný
dokladpresebaaďalšietriosobysýrskehopôvodu,ktorésanevedelipreukázaťpríslušnýmipovoleniami
aniplatnýmivízami,ktorébyumožňovaliosobámzotrvanienaúzemíSlovenskejrepubliky,predstierajúc,
že sú rodinou a tým im umožnil dňa 13. 11. 2023 prekročenie štátnej hranice Slovenskej republiky.

Prechod týchto troch osôb cez štátnu hranicu umožnil, pričom im vydával pokyny ako majú postupovať
a ako sa majú správať, zabezpečil im falošné cestovné doklady, ktoré po celý čas držal u seba, pričom
obžalovaný takto konal na základe predchádzajúcej dohody za finančnú výhodu vo výške najmenej
2.500,- Eur, čím naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty žalovaného zločinu prevádzačastva.

Z hľadiska subjektívnej stránky skutkovej podstaty stíhaného trestného činu obžalovaný konal formou

priameho úmyslu v zmysle § 15 a) Trestného zákona, lebo chcel spôsobom uvedeným v Trestnom
zákone porušiť záujem chránený týmto zákonom, ktorým je v tomto prípade ochrana štátnej hranice
pred neoprávneným vstupom na územie Slovenskej republiky.

V súvislosti s výrokom o treste súd poznamenáva, že pri ukladaní trestu vychádzal z účelu trestu

vyjadreného v § 34 ods. 1 Trestného zákona, v zmysle ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti
pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho
výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest
zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, pričom súčasne prihliadal aj na ostatné
Trestným zákonom upravené zásady pre ukladanie trestov.

Pri ukladaní trestu je potrebné vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu, ktorá je určená
trestnou sadzbou ustanovenou pri jednotlivých skutkových podstatách trestných činov. Súd pri ukladaní
trestu u obžalovaného vychádzal zo závažnosti zločinu, z ktorého bol obžalovaný uznaný za vinného, a
ktorú určuje zákonodarca stanovením rozpätia trestnej sadzby v rozmedzí 7 až 10 rokov.

K osobe obžalovaného súd na hlavnom pojednávaní oboznámil odpis registra trestov, podľa ktorého
obžalovaný nebol súdmi SR (ani súdmi iného členského štátu EÚ) dosiaľ súdne trestaný. Súd
postupom podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona u obžalovaného prihliadol na pomer a mieru závažnosti
poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností, pričom zistil jednu poľahčujúcu okolnosť a to, že

obžalovaný pred spáchaní skutku viedol riadny život (§ 36 písm. j) Trestného zákona) a nevzhliadol
žiadnu priťažujúcu okolnosť, teda prevládal pomer poľahčujúcich okolností. V zmysle uvedeného súd
upravil trestnú sadzbu podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona a ukladal trest odňatia slobody v rozmedzí
7 až 9 rokov.

Pri ukladaní trestu súd dôsledne vychádzal z účelu trestu vyjadreného v 34 ods. 1 Trestného zákona,
ktorý okrem iného vychádza z jednoty represie a prevencie, ako aj zo všetkých relevantných kritérií
upravených v § 34 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, z ktorých je súd povinný vychádzať pri určovaní
druhu trestu a jeho výmery. V súvislosti s rozhodovaním o treste súd vzal do úvahy skutočnosť, že horná
hranica trestnej sadzby za stíhaný zločin ustanovená v osobitnej časti Trestného zákona prevyšuje 5

rokov. S poukazom na § 34 ods. 6 Trestného zákona preto musel súd uložiť obžalovanému trest odňatia
slobody. Pri úvahách o výmere trestu súd bral na zreteľ, že uložený trest z pohľadu individuálnej a
generálnej prevencie plní funkciu na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa a zároveň uložený trest
zodpovedá závažnosti stíhaného trestného činu, spôsobu jeho spáchania, následku, ako aj zavineniu
a priťažujúcim a poľahčujúcim okolnostiam a zároveň vyjadruje morálne odsúdenie osoby obžalovanej

spoločnosťou.

Následne uložil obžalovanému za skutok uvedený v obžalobe trest odňatia slobody vo výmere 7
rokov (na spodnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby), keďže takýto trest považuje na
nápravu obžalovaného za dostatočný. Takto uložený trest považuje súd za primeraný, nie neprimerane

prísny, nakoľko bol uložený sa spodnej hranici upravenej trestnej sadzby (súčasne nebolo možné
aplikovať ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu podľa § 39 Trestného zákona), zabezpečujúci
ochranu spoločnosti pred páchaním ďalšej trestnej činnosti zo strany obžalovaného ako aj dostatočne
odstrašujúci, aby odradil potenciálnych páchateľov od páchania trestnej činnosti. Súdom uložený trestodňatia slobody súčasne zodpovedá účelu trestu vyjadrenému v § 34 ods. 1 Trestného zákona tak
z pohľadu potreby ochrany spoločnosti pred konaním, ktoré aktuálne predstavuje veľký spoločenský
problém, ako aj z hľadiska individuálnej prevencie v záujme prevýchovy obžalovaného a tiež aj z

pohľadugenerálnejprevencie,ktoráslúžinaodradenieostatnýchpotenciálnychpáchateľovodmožného
páchania obdobných trestných činov. Výmera uloženého trestu zohľadňuje všetky vyššie uvedené
zásady pre ukladanie trestov, pričom v prípade obžalovaného je vzhľadom na povahu spáchaného
skutku, ktorý je zločinom, potrebné dôsledne uplatňovať aj represívnu funkciu trestného práva,
rešpektujúcpritomzásadujednotyprevenciearepresie.Inakpovedané,naobžalovanéhojenevyhnutné

pôsobiť nielen preventívne a výchovne, ale aj s uplatnením zodpovedajúcej represie. Uloženie
nepodmienečného trestu odňatia slobody je dané závažnosťou a rozsahom jeho konania a spôsobených
následkov. Konanie obžalovaného, ktorý spáchanie skutku popieral, bolo závažného charakteru, akou
„tzv.“ prevádzanie migrantov bez pochyby je. Každý štát musí svoju štátnu hranicu chrániť pred
neoprávneným vstupom osôb na jeho územie, pričom týmto zároveň chráni celospoločenský ale aj
celoeurópsky záujem na ochrane pred nelegálnou migráciou. Preto je nutné voči páchateľom takýchto

trestných činov použiť prostriedky trestného práva a aj oni musia niesť zodpovednosť za svoje
nezákonné aktivity a to aj vo forme podrobenia sa výkonu niekoľkoročného nepodmienečného trestu
odňatia slobody.

Pri zaradení obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody súd postupoval podľa § 48 ods.

2 písm. a) Trestného zákona a zaradil obžalovaného do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia, nakoľko obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo
výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Súd zároveň obžalovanému, ktorý je občanom Sýrie, ktorému nebol poskytnutý na území Slovenskej

republiky azyl ani doplnková ochrana, uložil trest vyhostenia v trvaní 3 rokov, ktorý spočíva v tom,
že osobe, ktorá nie je občanom Slovenskej republiky ani osobou, ktorej bol poskytnutý azyl alebo
poskytnutá doplnková ochrana, sa zakáže zdržiavať sa na území Slovenskej republiky. Účelom trestu
vyhostenia je odňať právo páchateľovi trestného činu zdržiavať sa na území SR a tým mu zabrániť aj
v ďalšom páchaní trestnej činnosti na jej území. Trest vyhostenia z územia SR môže byť uložený ak to

vyžaduje bezpečnosť osôb alebo majetku alebo iný všeobecný záujem, pričom v danom prípade súd
poukazuje na všeobecný záujem, ktorým je ochrana spoločnosti pred ďalším páchaním trestnej činnosti.

Poučenie:

Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Mestský
súd Bratislava I. Odvolanie nemôže podať obžalovaný voči výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd

prijal jeho vyhlásenie, že je vinný. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť
okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ,
osvojenec, manžel a druh. Poškodený môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku o
náhrade škody.

Odvolanie má odkladný účinok okrem prípadu, že rozsudok nadobudol právoplatnosť spôsobom
predpokladaným v § 183 odsek 1 Trestného poriadku. Právne účinne ho nemôžu podať osoby, ktoré
sa tohto práva výslovne vzdali.

V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje a či smeruje aj proti

konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.