Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. február 2024

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 21C/82/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8521201510
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexandra Mochnacká

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2024:8521201510.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v konaní pred sudkyňou JUDr. Alexandrou Mochnackou v právnej veci žalobkyne:

A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX B., právne zastúpená: Mgr. Lucia Lorenčíková,
advokátka, so sídlom Murgašova 86/1, 058 01 Poprad, IČO: 50 053 167 proti žalovanému: SR –
MinisterstvospravodlivostiSR,sosídlomRačianska71,81311Bratislava,IČO:00166073,ouplatnenie
nároku na náhradu škody s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanej p r i z n á v a voči žalobkyni náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že súd rozhodne

o trovách konania uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.ŽalobkyňasažaloboudoručenouOkresnémusúduStaráĽubovňadňa15.11.2021domáhalauloženia
povinnosti žalovanej zaplatiť sumu 35.544,19 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od
01.05.2020 do zaplatenia a náhradu trov konania.

2. Svoj nárok odôvodnila na tom skutkovom základe, že je manželkou D. E. B., ktorý bol žalovaný
v súdnom konaní o určenie neplatnosti zmlúv o prevode nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXX
k. ú. B. vedeného pod sp. zn. 10C/244/2002 (následne po zrušení rozsudku sp. zn. 11C/15/2012),

ktoré sa viedlo až do 25.10.2018, kedy Krajský súd v Prešove rozhodnutím č.k. 5Co/134/2018/-638
potvrdil rozsudok súdu prevej inštancie, ktorý žalobu v celom rozsahu zamietol. Rozhodnutie bolo
žalobcovi doručené dňa 15.11.2018. Žalobkyni toto rozhodnutie nebolo doručované, keďže už nebola
procesnou stranou v konaní a do konania už, tak ako bude uvedené, nižšie, nebola nijakým spôsobom
zainteresovaná. Dozvedela sa o ňom od manžela po tom, čo tomuto bolo doručované zo strany jeho
právneho zástupcu (po dátume 19.11.2018). Na základe Notárskej zápisnice N 62/2010, Nz 16762/210,
NCRIs 17002/2010 zo dňa 12.05.2010 nadobudla do svojho výlučného vlastníctva nehnuteľnosti,

rodinný dom súp. č. XXX a prislúchajúce pozemky zapísané na LV č. XXXX, k. ú. B.. Na liste vlastníctva
v danom čase nebola evidovaná žiadna poznámky týkajúca sa zákazu nakladania s nehnuteľnosťou,
vklad bol do katastra nehnuteľností povolený na základe rozhodnutia katastra zo dňa 13.05.2010
pod. č. V 1776/2010. Uznesením č.k. 10C/244/2002-327 zo dňa 02.11.2010 súd jej ako vlastníčke
nehnuteľností zakázal nakladať s dotknutými nehnuteľnosťami až do právoplatného skončenia konania
vedeného na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 10C/244/2002. Rozhodnutie bolo potvrdené odvolacím
súdom uznesením 5Co/159/2010 zo dňa 18.01.2011. Súbežne prebiehalo s vkladovým konaním aj

konanie o prokurátorskej žalobe na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 1S/77/2011. Prokurátor sa
domáhal zrušenia rozhodnutia vtedajšej Správy katastra Poprad, keďže v čase uzavretia darovacej
zmluvy darujúci D. E. B. nebol oprávnený s predmetom zmluvy nakladať, nakoľko mu v tom bránila
obmedzujúca poznámka na základe predbežného opatrenia Okresného súdu v Poprade. Týmtopredbežným opatrením malo byť právo to vydané v konaní sp. zn. 10C/244/2002-30 dňa 15.04.2002.
Keďže správa katastra mala mať znalosť o existencii predbežného opatrenia, po doručení zrušujúceho
rozhodnutia Najvyššie súdu SR týkajúceho sa procesných podmienok, mala zároveň zapísať aj

obmedzujúcu poznámku. Konanie o prokurátorskej žalobe skončilo rozhodnutím Krajského súdu
v Prešove 1S/77/2011 zo dňa 12.01.2012 v spojení s Najvyšším súdom SR 1Sžr/60/2012 zo dňa
29.05.2012 tak, že rozhodnutie príslušnej správy katastra bolo zrušené a vec bola vrátená na ďalšie
konanie, v ktorom správa katastra opätovne zapísala ako vlastníka D. E. B., rovnako zapísala aj
obmedzujúcu poznámku a vkladové konanie prerušila. Spolu s manželom následne podaním zo dňa

05.04.2018 vzala návrh na vklad späť. Je jednoznačne dané, že práve konanie vedené na Okresnom
súde Poprad od roku 2002 a najmä predbežné opatrenie vydané v konaní sp. zn. 10C/244/2002 zo dňa
15.04.2002, ktorým súd na takmer 17 rokov zakázal manželovi nakladať s nehnuteľnosťou, ktorá bola
predmetom konania, sú rozhodnutiami, v príčinnej súvislosti s ktorými bola aj obmedzená vo výkone
svojich vlastníckych práv, keď napriek rozhodnutiu Krajského súdu v Prešove č.k. 5Co/134/2018-638
zo dňa 25.10.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15.11.2018, došlo v konečnom dôsledku

k zamietnutiu žaloby z roku 2002 ako aj k zrušeniu predbežného opatrenia. Z vyššie uvedených
dôvodov si dala vypracovať Znalecký posudok č. 002/2019 zo dňa 17.09.2019, v ktorom znalec, Ing.
Salanciová z odboru ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo, daňovníctvo a kontroling vyčíslila
škodu spôsobenú práve tým, že hoci nadobudla dotknuté nehnuteľnosti na základe darovacej zmluvy,
v dôsledku vedenia 17 ročného konania proti manželovi a v dôsledku obmedzujúcich rozhodnutí

vydaných v tomto konaní, a to či už vo vzťahu k nej, alebo vo vzťahu k manželovi ako strane
konania, bola obmedzená vo výkone svojich vlastníckych práv. Uvedenými skutočnosťami je daná
zodpovednosť štátu, ako nositeľa zodpovednosti za rozhodnutia orgánov verejnej moci. Znaleckým
posudkom č. 002/2019 bola vyčíslená jej majetková ujma ako oprávnenej v celkovej výške 31.577,19
eur, pozostávajúca z ušlého príjmu vo výške 31.544,19 eur a vynaložených finančných nákladov v sume

33,- eur.
Uplatnila si tak náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 4.000,- eur, a táto suma zodpovedá dlhodobo
prežívanejstresovejsituácii,kedybolaprotisvojejvôlivtiahnutádosúdnehokonania,vdôsledkuktorého
žila dlhodobo v právnej neistote vyplývajúcej z možnosti, že príde o svoje obydlie a o nehnuteľnosť, ktorá
je domovom jej a jej rodiny, nemohla vykonávať vlastnícke právo, v tomto bola obmedzená a následne

jej toto bolo aj odňaté. Náhradu škody si uplatnila od zodpovedného orgánu v súlade so zákonom.

3. Uznesením zo dňa 19.11.2021 bola žalobkyňa vyzvaná, aby spresnila žalobu v časti, v ktorej sa
dožaduje od žalovanej zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne, aby z nej bolo zrejmé z akej
sumy a za aké časové obdobie a predložila listinné čitateľné dôkazy.

4. Písomným podaním žalobkyne zo dňa 28.12.2021 došlo k doplneniu žaloby a spresneniu úroku
z omeškania, ktorý si uplatnila od 01.05.2020, keďže jej návrh na predbežné prerokovanie nároku zo
dňa 27.09.2019 bol doručený 08.10.2019, ten jej nároku nevyhovel a listom zo dňa 02.04.2020 jej
túto skutočnosť oznámil. Úrok z omeškania si uplatnila od prvého dňa nasledujúceho mesiaca. Úrok

z omeškania si uplatňuje rovnako aj z náhrady škody vo výške 31.577,19 eur, ako skutočnú škodu,
ktorá vznikla v súvislosti s nezákonnými rozhodnutiami a postupom žalovanej strany i z náhrady škody
spočívajúcej v nemajetkovej ujme vo výške 4.000,- eur.

5. Uznesením zo dňa 24.02.2022 Okresným súdom Stará Ľubovňa bolo odmietnuté podanie žalobkyne.

Na základe sťažnosti žalobkyne bolo Uznesenie zo dňa 16.09.2022 zrušené Uznesením Okresného
súdu Stará Ľubovňa č.k. 5C/70/2021-61 zo dňa 24.02.2022.

6. V písomnom vyjadrení zo dňa 30.11.2022 žalovaná vzniesla námietku miestnej nepríslušnosti
súdu a zároveň sa vyjadrila k veci samej tak, že poukázala na zmätočnosť žaloby a zrejmý nesúlad

žalobného petitu s obsahom žaloby, keď žalobkyňa v súvislosti so spôsobenou majetkovou škodou a jej
rozsahom odkázala na Znalecký posudok, ktorým bola majetková ujma vyčíslená na sumu 31.577,19
eur pozostávajúcej z ušlého príjmu vo výške 31.544,19 eur a vynaložených finančných nákladov v sume
33,- eur. Zároveň žalobkyňa uvádza, že žiada i náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 4.000,- eur.
Spolu tvrdená výška spôsobenej majetkovej škody a nemajetkovej ujmy predstavuje sumu 35.577,19

eur. V žalobnom návrhu však žiada zaplatiť sumu 35.544,19 eur. Z uvedeného nie je zrejmé, či ide
o chybu v písaní, alebo žalobkyňa požaduje náhradu iba časti škody, ktorá jej mala byť spôsobená. Zo
žaloby nie je možné ustáliť a identifikovať dôvod vzniku žalobkyňou tvrdenej škody, teda aká skutočnosť
mala mať za následok vznik škody, prípadne v akom rozsahu. Žalobkyňa totiž uvádza, že UznesenímOkresného súdu Poprad zo dňa 02.11.2010 č.k. 10C/244/2002-327, jej bol uložený zákaz nakladať
s nehnuteľnosťami, avšak v ďalšej časti uvádza, že konanie vedené na Okresnom súde Poprad od
roku 2002 a najmä predbežné opatrenie vydané v konaní č.k. 10C/244/2002-30 dňa 15.04.2002,

ktorým súd na takmer 17 rokov zakázal jej manželovi nakladať s nehnuteľnosťou, ktorá bola predmetom
konania,súrozhodnutiami,vpríčinnejsúvislosti,ktorýmibolaajžalobkyňaobmedzenávovýkonesvojich
vlastníckych práv. Žalobkyňa v žalobe, ako dôvod vzniku škody a nemajetkovej ujmy tej istej uvádza
dve rôzne skutočnosti, resp. dve rôzne rozhodnutia vydané v súdnom konaní sp. zn. 10C/244/2002,
a to naviac s odstupom 8 rokov. Ide o dva rozdielne tituly pre uplatnenie náhrady škody a tieto tituly

ako následky nimi vyvolané, nie je možné zamieňať ani stotožňovať do jedného nároku. Nevyhnutným
predpokladom pre vznik nároku na náhradu škody, je totiž preukázanie príčinnej súvislosti medzi
tvrdeným titulom (nezákonné rozhodnutie/nesprávny úradný postup) a škodou, resp. ujmou, ktorá mala
vzniknúť. Existencia príčinnej súvislosti medzi viacerými titulmi a jednou sumou náhrady (teda jednou
škodou vyjadrenou v peniazoch) je pojmovo vylúčená. Nemôže tá istá suma predstavovať náhradu
škody, alebo nemajetkovú ujmu spôsobenú iným rozhodnutím. V žalobe absentujú akékoľvek skutkové

tvrdenia ohľadom vzniku škody. Len odkaz na Znalecký posudok, ako dôkaz priložený k podanej
žalobe nemožno v tomto smere považovať za splnenie povinnosti žalobkyne vyplývajúcej z § 132
ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP). Na vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú
orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci je potrebné kumulatívne splnenie troch podmienok
– aby nastala udalosť, ktorá môže mať, resp. má za následok vznik škody, ujmy, príčinná súvislosť

medzi skutočnosťou, ktorej následkom má byť utrpená škoda, a škodou. V konaní o náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím je na žalobcovi aby preukázal, že rozhodnutie orgánu verejnej
moci, ktorým mu mala byť spôsobená škoda, spĺňa podmienky nezákonného rozhodnutia v zmysle § 1
a nasl. zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo
jeho nesprávnym úradným postupom (ďalej len „zák. č. 58/1969 Zb.“), resp. § 6 zákona č. 514/2003

Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 514/2003 Z. z.“), že žalobcovi skutočne vznikla škoda,
a tiež, že táto škoda by nebola vznikla, pokiaľ by nedošlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia. Ak
nie je daná príčinná súvislosť, nevzniká zodpovednosť za škodu, pričom nestačí iba pravdepodobnosť
príčinnej súvislosti, ale vždy sa vyžaduje dôkaz o jej existencii. Taktiež v konaní o náhradu škody

spôsobenej nesprávnym úradným postupom, môže byť úspešný len ten žalobca, ktorý preukáže, že
postup orgánu verejnej moci voči jeho osobe napĺňa znaky nesprávneho úradného postupu, a že práve
v dôsledku namietaného postupu, vznikla žalobcovi ujma. Žalovaná má za to, že v danom prípade
nedošlo k naplneniu zákonných podmienok na priznanie nároku. Predovšetkým nie je v zmysle zák. č.
58/1969 Zb., resp. zák. č. 514/2003 Z. z., preukázaná nezákonnosť žiadneho žalobkyňou namietaného

rozhodnutia Okresného súdu Poprad, a to ani uznesenia zo dňa 02.11.2010, č. k. 10C/244/2002-327,
ani uznesenia zo dňa 15.04.2002, č. k. 10C/244/2002-30, o nariadení predbežného opatrenia, a
ani prípadný nesprávny úradný postup súdu v tomto konaní. Žalobkyňa taktiež nepreukázala vznik
tvrdenej škody a nemajetkovej ujmy, ako ani prípadnú priamu príčinnú súvislosť medzi namietanými
rozhodnutiami orgánu verejnej moci a vznikom škody, ktorej náhrady sa domáha. Zároveň žalovaná

zastáva názor, že nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom pre konanie o žalobkyňou uplatnenom
nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej rozhodnutím o nariadení predbežného
opatrenia. Žalovaná preto považuje žalobu za nedôvodnú a žiada ju v celom rozsahu zamietnuť. Zo
žaloby nie je možné ustáliť a identifikovať, ktoré rozhodnutie Okresného súdu Poprad vydané v konaní
sp. zn. 10C/244/2002 žalobkyňa považuje za rozhodnutie, ktoré malo mať za následok vznik škody.

Rozhodnutia boli vydané za účinnosti rôznych právnych predpisov upravujúcich zodpovednosť štátu za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, zák. č. 58/1969 Zb. a zák. č. 514/2003 Z. z.. Na posúdenie
ich tvrdenej nezákonnosti ako prvého a základného predpokladu pre vznik práva na náhradu škody je
nevyhnutné aj aplikovať rozdielne právne predpisy, zák. č. 58/1969 Zb. vo vzťahu k uzneseniu zo dňa
15.04.2002 a zák. č. 514/2003 Z. z. vo vzťahu k uzneseniu zo dňa 02.11.2010.

Vo vzťahu k uzneseniu č. k. 10C/244/2002-30, je potrebné uviesť, že žalobkyňa nie je aktívne vecne
legitimovaná na uplatnenie náhrady škody, ktorá mala/mohla byť spôsobená týmto rozhodnutím.
V tejto súvislosti poukazuje na § 2 zák. č. 58/1969 Zb. a na skutočnosť, že žalobkyňa nebola
účastníčkou konania sp. zn. 10C/244/2002 o neplatnosť darovacej zmluvy a predmetné uznesenie
o nariadení predbežného opatrenia sa žalobkyne ani žiadnym spôsobom nedotýkalo, preto nemohla

byť obmedzená s nakladaním nehnuteľnosťami, preto sa nemôže úspešne domáhať náhrady škody v
zmyslezákona,ktoréjejmalo/mohlobyťspôsobenétýmtorozhodnutím.Vzmyslecitovanýchustanovení
zák. č. 58/1969 Zb. predpokladom naplnenia podmienky nezákonnosti rozhodnutia podľa § 4 toho
zákona, je zrušenie namietaného rozhodnutia príslušným orgánom, buď po nadobudnutí právoplatnostirozhodnutia, na základe mimoriadneho opravného prostriedku (§ 4 ods. 1 zákona), alebo, v prípade
rozhodnutí predbežne vykonateľných, postačuje zrušenie rozhodnutia i na základe riadneho opravného
prostriedku (§ 4 ods. 2 zákona). Všeobecný súd v konaní o náhradu škody nemôže zasahovať do

rozhodovacej činnosti súdov Slovenskej republiky, resp. iných orgánov verejnej moci oprávnených v
rámci výkonu ich právomoci na vydávanie rozhodnutí, nie je oprávnený posudzovať správnosť alebo
nesprávnosť rozhodnutí súdov ani akýchkoľvek iných orgánov verejnej moci vydaných v konaniach
vedených týmito orgánmi pri výkone ich právomocí, a pokiaľ takéto ich rozhodnutie nie je zrušené
orgánom na to príslušným v konaní o riadnom/mimoriadnom opravnom prostriedku, je súd konajúci o

žalobe o náhradu škody v zmysle § 4 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb. posledná veta, týmto rozhodnutím
viazaný a nemá právomoc sám posudzovať jeho zákonnosť, ako ani postup predchádzajúci vydaniu
takéhoto rozhodnutia, ako prípadnú predbežnú otázku. Žalobkyňou namietané rozhodnutie - uznesenie
Okresného súdu Poprad zo dňa 15.04.2002, č. k. 10C/244/2002-30, o nariadení predbežného opatrenia,
nebolo zrušené na základe riadneho alebo mimoriadneho opravného prostriedku podaného proti tomuto
uzneseniu. Predmetné uznesenie bolo, naopak, na podané odvolanie potvrdené, uznesením Krajského

súdu v Prešove zo dňa 08.07.2003, č. k. 3Co/518/2002-55, ako to vyplýva o. i. aj z odôvodnenia
uznesenia Okresného súdu Poprad zo dňa 02.11.2010, č. k. 10C/244/2002-327, na str. 2 tohto
uznesenia.
Uznesenie Okresného súdu Poprad, č. k. 10C/244/2002-30, o nariadení predbežného opatrenia síce
neskôr bolo, ako uvádza aj žalobkyňa v žalobe, zrušené, a to výrokom II. rozsudku Okresného súdu

Poprad zo dňa 17.04.2018, č. k. 11C/15/2012-584, právoplatného v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Prešove zo dňa 25.10.2018, č. k. 5Co/134/2018-638. Dôvodom zrušenia uznesenia o nariadení
predbežného opatrenia nebola jeho nezákonnosť, ale skutočnosť, že súd vydal vo veci samej (o určenie
neplatnostizmlúvoprevodenehnuteľností)meritórnerozhodnutie,nadobudnutímprávoplatnostiktorého
zanikli účinky samotného predbežného opatrenia, ktorého účinnosť bola už pri jeho vydaní ohraničená

„do právoplatného rozhodnutia vo veci samej“. Je tak zrejmé, že rozhodnutie orgánu verejnej moci,
uznesenie Okresného súdu Poprad zo dňa 15.04.2002, č. k. 10C/244/2002-30, nenapĺňa predpoklady
nezákonného rozhodnutia v zmysle § 4 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb., pričom zároveň nie sú splnené
podmienky ani pre prípadnú aplikáciu § 4 ods. 2 zák. č. 58/1969 Zb., a teda nie je možné zo strany
žalobkyne domáhať sa úspešne v súvislosti s predmetným rozhodnutím ani náhrady prípadnej škody

ako škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím podľa tohto zákona.
Rovnaký záver o nenaplnení predpokladov nezákonného rozhodnutia možno konštatovať aj vo vzťahu
k uzneseniu Okresného súdu Poprad o nariadení predbežného opatrenia zo dňa 02.11.2010, č. k.
10C/244/2002-327, ktorým bolo tentoraz už priamo žalobkyni zakázané „nehnuteľnosti zapísané na LV
č. XXXX, k. u. B. rodinný dom č. XXX, parc. č. 505/1 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 562 m2,

parc. č. 505/2 orná pôda vo výmere 700 m2 scudziť, zameniť, stavebne alebo inak zmeniť, prenajať
až do právoplatného skončenia konania o neplatnosť darovacej zmluvy vedeného na Okresnom súde
Poprad pod sp. zn. 10C 244/2002“.
Žalovaná už uviedla, že posúdenie predpokladov nezákonnosti rozhodnutia je v prípade tohto uznesenia
vydaného po 01.07.2004 potrebné vykonať podľa príslušných ustanovení zák. č. 514/2003 Z. z. Aj v

zmysle tohto zákona však nevyhnutným predpokladom naplnenia podmienky nezákonnosti rozhodnutia
je v prvom rade zrušenie namietaného rozhodnutia príslušným orgánom, buď po nadobudnutí
právoplatnosti tohto rozhodnutia, teda na základe mimoriadneho opravného prostriedku (§ 6 ods. 2
zákona), alebo, v prípade rozhodnutí predbežne vykonateľných postačuje zrušenie rozhodnutia i na
základe riadneho opravného prostriedku (§ 6 ods. 3 zákona). Ani zák. č. 514/2003 Z. z. teda neumožňuje

súdu v konaní o náhradu škody zasahovať do rozhodovacej činnosti a právomoci všeobecných
súdov Slovenskej republiky alebo iných orgánov oprávnených vydávať rozhodnutia podľa osobitných
predpisov, a pokiaľ vydané rozhodnutie nie je ako právoplatné zrušené orgánom na to príslušným v
konaní o riadnom/mimoriadnom opravnom prostriedku podanom proti tomuto rozhodnutiu, je súd v
zmysle § 6 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. týmto rozhodnutím viazaný a nemá právomoc posudzovať

zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ako ani postup predchádzajúci vydaniu takéhoto rozhodnutia, ako
prípadnú predbežnú otázku.
Ani uznesenie Okresného súdu Poprad zo dňa 02.11.2010, č. k. 10C/244/2002-327, o nariadení
predbežného opatrenia, nebolo zrušené na základe riadneho alebo mimoriadneho opravného
prostriedku podaného proti tomuto uzneseniu. Predmetné uznesenie bolo na podané odvolanie taktiež

potvrdené, uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 18.01.2011, č. k. 5Co/159/2010. Táto
skutočnosť nie je medzi stranami sporná, nakoľko uvedené potvrdzuje i žalobkyňa v žalobe.
Aj toto uznesenie Okresného súdu Poprad zo dňa 02.11.2010, č. k. 10C/244/2002-327, o nariadení
predbežného opatrenia síce bolo neskôr zrušené, a to uznesením Okresného súdu Poprad zo dňa12.05.2014, č. k. 11C/15/2012-245, avšak dôvodom zrušenia uznesenia nebola jeho nezákonnosť, ale
skutočnosť, že pominuli dôvody, pre ktoré bolo nariadené, teda dôvod podľa § 77 ods. 2 zákona č.
99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).

Ako vyplýva z odôvodnenia uznesenia č. k. 11C/15/2012-245, predbežným opatrením zo dňa
02.11.2010, č. k. 10C/244/2002-327, bolo žalobkyni zakázané nakladať s nehnuteľnosťami z dôvodu,
že v konaní sp. zn. 10C/244/2002 sa viedol spor o neplatnosť darovacej zmluvy týkajúcej sa týchto
nehnuteľností,ktoréhosícežalobkyňanebolaúčastníčkou,avšakvčasevydaniapredbežnéhoopatrenia
bola zapísaná v katastri nehnuteľností na príslušnom liste vlastníctva, ako vlastníčka nehnuteľností.

Následne však bolo v konaní o správnej žalobe vedenom na Krajskom súde v Prešove pod sp.
zn. 1S/77/2011 zrušené rozhodnutie Správy katastra Poprad o povolení vkladu vlastníckeho práva v
prospech žalobkyne a na liste vlastníctva bol znova zapísaný predchádzajúci vlastník nehnuteľností,
vzhľadom k čomu došlo v čase po vydaní predbežného opatrenia k podstatnej zmene rozhodujúcich
pomerov a nariadené predbežné opatrenie stratilo význam, preto ho súd zrušil.
Je tak zrejmé, že aj toto žalobkyňou namietané rozhodnutie orgánu verejnej moci, uznesenie Okresného

súdu Poprad zo dňa 02.11.2010, č. k. 10C/244/2002-327, nenapĺňa predpoklady nezákonného
rozhodnutia v zmysle § 6 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z., pričom zároveň nie sú splnené podmienky ani pre
prípadnú aplikáciu § 6 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z. z., a teda nie je možné zo strany žalobkyne domáhať
sa úspešne v súvislosti s predmetným rozhodnutím ani náhrady prípadnej škody ako škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím podľa tohto zákona.

Žalobkyňou namietané rozhodnutia - uznesenia Okresného súdu Poprad zo dňa 15.04.2002, č. k.
10C/244/2002-30, a zo dňa 02.11.2010, č. k. 10C/244/2002-327, o nariadení predbežného opatrenia,
teda nielenže nespĺňajú predpoklady nezákonného rozhodnutia v zmysle zák. č. 58/1969 Zb., resp. zák.
č. 514/2003 Z. z., ale v danej veci je naviac nositeľom zodpovednosti za prípadnú škodu spôsobenú
týmito rozhodnutiami výlučne navrhovateľ v konaní sp. zn. 10C/244/2002, nie žalovaná.

7. Dňa 12.12.2022 bola predmetná vec postúpená na tunajší súd.

8. Právna zástupkyňa žalobkyne podaním zo dňa 06.03.2023 uviedla, že nie je namieste
prenášať zodpovednosť štátu na osobu, ktorá navrhovala opatrenie týkajúce sa zákazu nakladať

s nehnuteľnosťou (v roku 2002 rovnako ako v roku 2011). Dôležité je nazerať aj na ďalšie súvislosti, keď
oba tieto opatrenia vydané súdom spôsobili že žalobkyňa v konečnom dôsledku ani jej manžel nemohli
nakladať so svojím vlastníctvom. Poukázanie na § 340 ods. 1 CSP a tak isto § 77 ods. 3 OSP a teda na
skutočnosť, že táto zodpovednosť prináleží navrhovateľovi nedôkladného opatrenia, resp. predbežného
opatrenia za starej právnej úpravy, by mohla obstáť za situácie, že konanie vo veci samej netrvá takmer

17 rokov. Tam je príčinná súvislosť s nariadením predbežného opatrenia (jeho trvaním, nezrušením)
a škodou, ktorá žalobkyni vznikla. Ďalej uviedla, že rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo potvrdené.

9. Žalovaná podaním zo dňa 20.03.2023 sa pridŕžala predchádzajúcich vyjadrení.

10.Napojednávanídňa07.02.2024právnazástupkyňažalobkyneuviedla,ženapodanejžalobevcelom
rozsahu trvá. K meritu veci uviedla, že v roku 2010 na základe notárskych zápisníc nadobudla žalobkyňa
rodinný dom s priľahlými nehnuteľnosťami do svojho výlučného vlastníctva. V čase, kedy sa tento
prevod uskutočnil, neboli na LV evidované žiadne ťarchy a ani obmedzujúce poznámky. Až následne
uznesením z 02.11.2010 súd žalobkyni zakázal akýmkoľvek spôsobom nakladať s nehnuteľnosťami

až do právoplatného skončenia konania. Uvedené predbežné opatrenie obmedzovalo žalobkyňu
v nakladaní s nehnuteľnosťou až do 25.10.2018, kedy súd pôvodne podanú žalobu žalobkyne p. F.,
ktorá bola opatrovníkom matky p. B. zamietol a vtedy došlo aj k zrušeniu predbežného opatrenia.
Uviedla, že žalobkyňa ako aj jej manžel p. B. v priebehu celého konania opakovane navrhovali, aby súd
neodkladné opatrenie zrušil. K tomu došlo až ex lege, zamietnutím žaloby. Žalobkyňa tak napriek tomu,

že nehnuteľnosti nadobudla v dobrej viere, bola dlhodobo v právnej neistote týkajúcej sa jej vlastníckeho
práva, nemohla ho žiadnym spôsobom napĺňať a ani vykonávať. Má za to, že bez ohľadu na to, že
sa jednalo o v tom čase vydané zákonné opatrenie, dĺžka trvania sporu a aj obmedzenia nakladania
s jej vlastníckym právom bola neprimeraná a práve v tej súvislosti došlo k ujme na jej vlastníckych
právach. V tej súvislosti si dala žalobkyňa vypracovať Znalecký posudok č. 2/2019, ktorým znalkyňa

vyčíslila majetkovú ujmu žalobkyne vo výške 31.577,19 eur. Okrem toho si žalobkyňa práve v dôsledku
dlhodobo prežívanej stresovej situácii vzniknutej v dôsledku vydaného neodkladného opatrenia uplatnila
aj nemajetkovú ujmu vo výške 4.000,- eur. Vo vzťahu k návrhom na vykonanie dokazovania uviedla,
že okrem výsluchu samotnej žalobkyne, ktorá sa dnešného pojednávania nemohla zúčastniť z dôvodupráceneschopnosti a okrem pripojenia spisu 10C/244/2002, v ktorom sú obsiahnuté kompletné nie len
procesné návrhy ale aj rozhodnutia súdov počas takmer 20 ročného konania vrátane konania o správnej
žalobe. Výsluch žalobkyne považovala za dôležitý z hľadiska preukázania psychického stavu v priebehu

20 ročného súdneho konania, ako aj preukázania okolností vzniku majetkovej ujmy. K prednesu
žalovanej strane uviedla, že bez ohľadu na to, že neodkladné opatrenie vo vzťahu k žalobkyni bolo
zrušené. Stalo sa tak preto, že na LV bol opätovne zapísaný jej manžel ako vlastník po skončení
správneho konania, ktoré inicioval prokurátor v rámci svojich prokurátorských oprávnení. Nič to nemení
na tom, že žalobkyňa v roku 2010 nadobudla nehnuteľnosti, ktoré v priebehu celého obdobia až do roku

2018 nemohla užívať, ako riadny vlastník. S poukazom na ďalšiu námietku žalovanej strany podľa §
139 CSP zmenila žalobný petit tak, že: „Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 35.577,19 eur“,
kedy vo výroku nebola nedopatrením započítaná suma 33,- eur, ako vynaložené náklady. Mala za to,
že zmena je prípustná vzhľadom k tomu, že výsledky doterajšieho konania môžu byť podkladom na
zmenený žalobný návrh, jeho rozšírením.

11. Právna zástupkyňa žalobkyne žiadala rozšíriť žalobu o sumu 33,- eur. Súd uznesením na
pojednávaní pripustil zmenu petitu žaloby v znení: „Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu
35.577,19 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 01.05.2020 do zaplatenia a to všetko do troch dní
od právoplatnosti tohto uznesenia.“

12. Zástupca žalovanej na pojednávaní uviedol, že ani prednesom žaloby nebola odstránená vada,
na ktorú poukázali, keď suma v petite žaloby sa nezhoduje so súčtom nárokov špecifikovanými
v obsahu žaloby, avšak ako uviedli, predovšetkým, pokiaľ žalobkyňa poukazuje na obmedzenie jej
vlastníckych práv vydaním predbežného opatrenia o zákaze nakladania s majetkom, žiadne ňou
špecifikovaných predbežných opatrení nebolo zrušené ako nezákonné a súčasne za škodu spôsobenú

predbežným opatrením nesie v zmysle tak OSP ako aj následne CSP zodpovednosť navrhovateľ
predbežných opatrení. Vo vzťahu k samotnej škode mal za to, že táto nie je preukázaná, ani
Znaleckým posudkom. Predovšetkým poukázal na to, že v čase darovania a nadobudnutia žalobkyňou
tvrdeného vlastníctva k nehnuteľnosti darca, manžel žalobkyne mal predbežným opatrením nakladať
s týmito nehnuteľnosťami a žalobkyňa ako jeho manželka o tomto mala vedomosť, preto nie je vôbec

dôvodné poukazovať na dobrú vieru žalobkyne, pri ich nadobudnutí. To je preukázané aj neskoršími
rozhodnutiami správnych súdov o zrušení zavkladovania darovacej zmluvy, práve z dôvodu existencie
predbežného opatrenia voči darcovi, manželovi žalobkyne. Namietal spôsob určenia tvrdenej škody
v zmysle Znaleckého posudku, keď tento nie je v posudku žiadnym spôsobom zdôvodnený, teda postup
znalca pri určení výšky škody a Znalecký posudok ako taký nie je možné vyhodnotiť ako relevantne

a riadne spracovaný, na ktorého závery by súd mal prihliadať. Pokiaľ ide o tvrdenú nemajetkovú
ujmu aj s poukazom na to, že žalobkyňa nemohla nadobudnúť jej domnelé vlastníctvo v dobrej viere,
nemôžme hovoriť ani o neoprávnenom alebo nezákonnom zásahu do takéhoto vlastníckeho práva.
K prednesu právnej zástupkyne žalobkyne uviedol, že nie je pravdou, že by účinky predbežného
opatrenia vydaného voči žalobkyni trvali až do právoplatného skončenia konania, nakoľko predmetné

predbežné opatrenie zo dňa 02.11.2010 bolo zrušené uznesením Okresným súdom Poprad zo dňa
12.05.2014 č.k. 11C/15/2012-245. Žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť bez potreby vykonania
dokazovania výsluchom žalobkyne a pripojením spisu, nakoľko podstatné listiny už sú súčasťou spisu.

13. Vykonaným dokazovaním, najmä listinnými dôkazmi: Znalecký posudok č. 002/2019, Návrh na

predbežné prejednanie nároku, Stanovisko k žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody, Uznesenie OS PP č.k. 11C/15/2012-245, Uznesenie OS PP č. k. 10C/244/2002-30, Uznesenie
OS PP č.k. 10C/244/2002-327, Rozsudok OS PP č.k. 11C/15/2012-584, žaloba D. E. B., súd zistil
nasledovný skutkový stav vo veci:

14. Na tunajšom súde bolo vedené konanie pod pôvodnou sp. zn. 10C/244/2002, na základe podanej
žaloby dňa 20.3.2002 žalobkyňou G. B., nar. XX.X.XXXX, zastúpenej opatrovníčkou proti žalovanému F.
E.B.,nar.XX.XX.XXXX,ktorejpredmetombolourčenieneplatnostidarovacejzmluvyzodňa18.11.1997.

15. Dňa 15.4.2002 na základe návrhu žalobkyne G. B. na vydanie predbežného opatrenia zo dňa

20.03.2002, tunajší súd vydal uznesenie pod č.k. 10C 244/2002 – 30 : „Nariaďuje predbežné opatrenie
v tomto znení: Zakazuje odporcovi nehnuteľnosti zapísané v liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. B. a to súp.
č. XXX – rodinný dom, parc. č. 505/1, zastavaná plocha o výmere 562 m2, parc. č. 505/2 – orná pôda
o výmere 700 m2 scudziť, zaťažiť, zameniť, stavebne alebo inak zmeniť, prenajať až do právoplatnéhorozhodnutia vo veci samej.“ Na základe uvedeného boli obmedzené práva manžela žalobkyne (č.l. 92
súdneho spisu).

16. Z Notárskej zápisnice N 62/2010, Nz 16762/210, NCRIs 17002/2010 spísanej dňa 12.05.2010 u
notára JUDr. Stanislava Dugasa, ktorá obsahovala právny úkon darovacej zmluvy medzi F. E. B. ako
darujúcim a obdarovanou A. B., ktorou boli prevedené darujúcim F. E. B., ako výlučným vlastníkom
nehnuteľností v k. ú. B., rodinný dom súp. č. XXX, postavený na prac. č. 505/1, s pozemkami „C“
KN parc. č. 505/1, 505/2 zapísané na LV č. XXXX pre obec a k. ú. B. s podielom B1 v celosti a tieto

nehnuteľnosti nadobúda do svojho výlučného vlastníctva v celosti a dar s vďakou prijíma žalobkyňa (č.l.
8 rub súdneho spisu).

17. Dňa 02.11.2010 na základe návrhu žalobkyne G. B. na vydanie predbežného opatrenia Okresný
súd Poprad vydal uznesenie pod č.k. 10C/244/2002-327: „Zakazuje A. B., H. F., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XXX/XX nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, k. ú. B. rodinný dom súp. č. XXX, parc.

č. 505/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 562 m2, parc. č. 505/2 orná pôda o výmere 700
m2 scudziť, zaťažiť, zameniť, stavebne alebo inak zmeniť, prenajať až do právoplatného skončenia
konaniaoneplatnosťdarovacejzmluvyvedenéhonaOkresnomsúdePopradpodsp.zn.10C/244/2007.“
V odôvodnení súd uviedol, že žalobkyňa návrh podala z dôvodu, že dňa 13.05.2010 Správa katastra
Poprad povolila vklad vlastníckeho práva V 1776/2010 v prospech A. B. a zároveň bolo zavkladované

záložné právo na nehnuteľnosti v prospech Prvej stavebnej sporiteľne a.s.. Žalovaný zneužil výsledky
dovolacieho konania, ktorým bol zrušený rozsudok Krajského súdu Prešov č.k. 5Co/63/2006-158 zo
dňa 13.09.2007, k tomu aby mohol s nehnuteľnosťami, ktoré sú predmetom sporu ľubovoľne nakladať.
Okresný súd Poprad rozsudkom č.k. 10C/244/2002-97 zo dňa 04.03.2005 určil, že darovacia zmluva
azmluvaozriadenívecnéhobremenasúneplatné.KrajskýsúdPrešovrozsudkomč.k.5Co/63/2006-158

zo dňa 13.09.2007 potvrdil rozsudok. Na základe dovolania žalovaného Najvyšší súd SR uznesením č.k.
5Cdo/301/2008-313 zo dňa 02.12.2009, právoplatné dňa 24.02.2010, zrušil rozsudok Krajského súdu
Prešov z 13.09.2007 sp.zn. 5Co/63/2006 a vec mu vrátil na ďalšie konanie(č.l. 93 súdneho spisu).

18. Z Uznesenia č.k. 11C/15/2012-245 zo dňa 12.05.2014 vyplýva, že Okresný súd Poprad v právnej

veci navrhovateľky G. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenej opatrovníčkou E. F. proti odporcovi F. E.
B., vo veci určenia neplatnosti darovacej zmluvy, o návrhu na zrušenie predbežného opatrenia č.k.
10C/244/2002-327 zo dňa 02.11.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.06.2014, rozhodol tak:
„Súd zrušuje vydané predbežné opatrenie Okresného súdu Poprad č.k. 10C/244/2002-327 zo dňa
02.11.2010.“ Okresný súd v odôvodnení uznesenia uviedol:

„Súd mal za preukázané, že dôvody, ktoré existovali ku dňu nariadenia predbežného opatrenia už
zanikli. Krajský súd v Prešove rozsudkom č.k. 1S/77/2011-42 zo dňa 12.01.2012 rozhodol tak, že
zrušil rozhodnutie Správy katastra Poprad o povolení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam č. vkladu
V 1776/2010 zapísané na LV č. XXXX k. ú. B., na základe darovacej zmluvy uzavretej medzi F. E. B.,
C., B. a A. B., C., B., a to ako darcom a obdarovaným. Krajský súd rozhodnutie o povolení vkladu zrušil

Správy katastra Poprad, tzv. že na liste vlastníctva je pôvodne zapísaný pôvodný vlastník, a to F. E. B.
v celosti tak, ako je uvedené vo výpise z Katastra nehnuteľností zo dňa 31.03.2014 na č.l. 232 spisu.
Najvyšší súd SR potvrdil rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 1S/77/2011-42 zo dňa 12.01.2012
dňa 29.05.2012. Na základe uvedených skutočností bolo preukázané, že predbežné opatrenie tak,
ako je uvedené v uznesení č.k. 10C/244/2002-327 zo dňa 02.11.2010, a to tak, že súd zakázal A. B.,

bytom C., B. scudziť, zaťažiť, zameniť stavebné alebo inak zmeniť, prenajať pozemky až do skončenia
konania o neplatnosť darovacej zmluvy vedenom na Okresnom súde v Poprade č.k. 10C/244/2002,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.06.2011. Nie je opodstatnené, nakoľko došlo k zmene právnych
pomerov v uvedenej časti, nakoľko A. B., bytom C., B. nie je vlastníčkou nehnuteľností, výlučným
vlastníkom nehnuteľností je F. E. B., bytom C. XXX/XX, B.. Z tohto dôvodu uvedené uznesenie –

opatrenie nespĺňa dôvod, aby naďalej takto zostali upravené pomery.“ (č.l. 11 rub, č.l. 39 súdneho spisu).

19. Okresný súd Poprad rozsudkom č.k. 11C/15/2012-584 zo dňa 17.4.2018 rozhodol tak , že
žalobu zamietol a výrokom II. Súd zrušuje uznesenie č.k. 10C/244/2002-30 zo dňa 15.4.2002 dňom
právoplatnosti rozsudku.,,. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.11.2018.

20. Z LV č. XXXX vyhotoveného 10.11.2010 vyplýva k parcelám č. 505/1, 505/2 a rodinnému domu
súp. č. XXX postavený na prac. č. 505/1 vlastníctvo žalobkyne v podiele 1/1 s ťarchou Prvá stavebnásporiteľňa, a s. – Zmluva o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok podľa V 2519/2010, vklad
povolený dňa 26.07.2010 (č.l. 9 rub súdneho spisu).

21. Z listinného dôkazu Zmluva o budúcej nájomnej zmluve zo dňa 01.10.2010 vyplýva, že budúca
prenajímateľka A. B. a budúci nájomca F. E. B. sa dohodli v Čl. I v bode 2: „Budúca prenajímateľka
prehlasuje, že budúcemu nájomcovi, ktorý si podal žiadosť o vymenovanie za súdneho exekútora,
prenajme priestory na prízemí rodinného domu, ktoré je potrebné zrekonštruovať, prípadne byt na 1.
poschodí rodinného domu, ktorý sa práve zrekonštruoval podľa potrieb budúceho nájomcu, kde si po

vymenovaní zriadi sídlo Exekútorského úradu vo B..“ V bode 4 sa dohodli: „Budúca prenajímateľka
prehlasuje, že je oprávnená prenechať nájomcovi do dočasného užívania byt na prízemí, prípadne
na 1. poschodí, a to na výkon jeho exekučnej činnosti, ktoré budúca prenajímateľka ako vlastníčka
nehnuteľnosti zrekonštruuje do 31.12.2010 tak, aby budúci nájomca si vybral priestory, ktorú mu budú
najlepšie vyhovovať na výkon jeho budúcej exekučnej činnosti.“ V čl. III Budúce nájomné a úhrady
za plnenia spojené s užívaním prenajímaných priestorov si v bude 1 dohodli: „Budúce nájomné za

užívanie priestorov je budúcimi zmluvnými stranami dohodnuté vo výške 250,- eur mesačne a po dobu
nájmu sa meniť nebude.“ V bode 2. si dohodli: „Budúci nájomca bude povinný uhrádzať budúcemu
prenajímateľovi okrem nájomného aj úhrady za plnenia spojené s užívaním predmetných priestorov,
ktorébudúšpecifikovanévnájomnejzmluve.“ Vbode3sizmluvnéstranydohodli,že:„Výškapaušálnych
úhrad za plnenia spojené s budúcim užívaním priestorov je zmluvnými stranami dohodnuté za elektrickú

energiu vo výške 30,- eur a za zemný plyn vo výške 53,- eur mesačne, spolu 83,- eur.“. V čl. V Práva
a povinnosti budúcej prenajímateľky v bode 1 si dohodli: „Budúce prenajímateľka sa zaväzuje odovzdať
priestory nájomcovi do užívania v stave spôsobilom na budúce užívanie, t.j. na budúci výkon exekučnej
činnosti.“(č.l. 10 súdneho spisu).

22. Z Rozhodnutia Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky číslo: 24646/2010-41 o vymenovaní
za súdneho exekútora F. E. B. vyplýva, že bol s účinnosťou 15.12.2010 bol vymenovaný za súdneho
exekútora do exekútorského úradu so sídlom vo B., C. I. XX (č.l. 11 súdneho spisu).

23. D. E. B., A. B. ako účastníci vkladového katastrálneho konania dňa 5.4.2018 adresovali Okresnému

úradu Poprad, katastrálnemu odboru „Späťvzatie návrhu na vklad evidovaný pod V 1776/2010“,
ktorým netrvali na povolení vkladu a predmetný vklad pod č. V 1776/2010 zobrali späť, z dôvodu
uplatnenej žiadosti o poskytnutie poukážky na poskytnutie štátnej dotácie vo výške 3.250,- eur na
fotovoltaický systém v programe „Zelená energia domácnostiam“, ktorého posledné kolo sa uskutoční
dňa 10.04.2018. Zároveň požiadali, aby bola vymazaná plomba pod číslom V 1776/2010 z LV č. XXXX

v k. ú. B.. (č.l. 13 súdneho spisu).

24. Z písomnej objednávky žalobkyne adresovanej Ing. Darine Salaciovej zo dňa 15.08.2019 vyplýva
žiadosť o vypracovanie Znaleckého posudku týkajúceho sa náhrady škody, ktorá jej vznikla v súvislosti
s obmedzením výkonu vlastníckych práv nehnuteľnosti – rodinného domu, zapísaného na LV č. XXXX

v k. ú. B., ktorej bola vlastníkom v čase od 10.11.2010 do 05.04.2018 (č.l. 8 súdneho spisu).

25. Zo Znaleckého posudku č. 002/2019 vypracovaného znalkyňou Ing. Darinou Salanciovou,
účtovníctvo a daňovníctvo na základe zadávateľa A. B., objednávka zo dňa 15.08.2019 vo veci náhrady
škody vyplýva, že hodnota ušlého príjmu za jednotlivé obdobia po zohľadnení inflácie predstavuje

nasledujúcu sumu: za rok 2010 sumu 171,87 eur, za rok 2011sumu 4.151,84 eur, za rok 2012 sumu
4.301,31 eur, za rok 2013 sumu 4.361,53, za rok 2014 sumu 4.357,17 eur, za rok 2015 sumu 4.344,10
eur, za rok 2016 sumu 4.322,38 eur, za rok 2017 sumu 4.378,57 eur, za rok 2018 sumu 1.155,42 eur.
Spolu za obdobie od 15.12.2010 do 05.04.2018 suma 31.544,19 eur, a teda za obdobie od 15.12.2010
do 04.04.2018 A. B. vznikla škoda v súvislosti so stratou príjmu vo výške 31.544,19 eur a majetková ujma

aj tým, že zaplatila súdny poplatok vo výške 33,- eur ako navrhovateľ súdneho konania, aby príslušný
súd predmetné predbežné opatrenie, ktoré jej bránilo vo výkone vlastníckych práv zrušil. Teda celkovo
31.577,19 eur (č.l. 4-7 súdneho spisu).

26. Na základe zisteného skutkového stavu súd aplikoval uvedenú právnu úpravu:

27. Podľa § 1 ods. 1, 2 zákona č. 58/1969 Zb., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom
konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde orozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie (ďalej len „štátny
orgán“). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej
organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli.

Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

28. Podľa § 4 ods. 1, 2 cit. zákona, nárok na náhradu škody nemožno uplatniť, dokiaľ právoplatné
rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, pre nezákonnosť nezrušil príslušný orgán. Rozhodnutím
tohto orgánu je súd rozhodujúci o náhrade škody viazaný.

Ako výnimku z ustanovenia odseku 1 možno uplatniť nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím vykonateľným bez ohľadu na jeho právoplatnosť, ak toto rozhodnutie bolo na základe
opravného prostriedku zrušené alebo zmenené.

29. Podľa § 6 ods. 1, 2, 3 zákona č. 514/2003 Z. z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie,

ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom.
Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu
riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide
o prípady hodné osobitného zreteľa.

Ak bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím, ktoré je vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť,
možnonároknanáhraduškodyuplatniťajvtedy,aknezákonnérozhodnutiebolozrušenéalebozmenené
na základe riadneho opravného prostriedku. Ak bolo vykonateľné rozhodnutie vydané v konaní, na
ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, možno nárok uplatniť aj vtedy, ak bolo zrušené pre
nezákonnosť príslušným orgánom.

30. Podľa § 27 ods. 1, 2 cit. zákona, zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje na škodu
spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a na škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
Zodpovednosťzaškoduspôsobenúrozhodnutiami,ktorébolivydanéprednadobudnutímúčinnostitohto

zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto
zákona, sa spravuje doterajšími predpismi.

31.Podľa§77ods.3OSP,akpredbežnéopatreniezanikloalebobolozrušenézinéhodôvodu,nežpreto,
že sa návrhu vo veci samej vyhovelo alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené, navrhovateľ

je povinný nahradiť ujmy tomu, komu predbežným opatrením vznikli. Rozhodne o tom na návrh súd,
ktorý nariadil predbežné opatrenie.

32. Podľa § 340 ods. 1 CSP, ak neodkladné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu
než preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo, alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené,

navrhovateľ je povinný nahradiť škodu a inú ujmu tomu, komu neodkladným opatrením vznikli.

33. V danej veci žalobkyňa v žalobe ako dôvod vzniku škody a nemajetkovej ujmy (tej istej) uvádza dve
rôzne skutočnosti resp. dve rôzne rozhodnutia - uznesenia o vydaní predbežného opatrenia v zmysle
Občianskeho súdneho poriadku, vydané Okresným súdom Poprad v súdnom konaní vedenom pod

sp. zn. 10C/244/2002, obe naviac s odstupom 8 rokov (uznesenie Okresného súdu Poprad, č. k.
10C/244/2002-30, č. k. 10C/244/2002-327).

34. V súvislosti s týmito uzneseniami o nariadení predbežného opatrenia je potrebné poukázať na
ustanovenie § 77 ods. 3 OSP ( účinného v čase vydania uznesení), podľa ktorého ak predbežné

opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu, než preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo
alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené, navrhovateľ je povinný nahradiť ujmy tomu, komu
predbežným opatrením vznikli. Rozhodne o tom na návrh súd, ktorý nariadil predbežné opatrenie.
Citované zákonné ustanovenie vylučuje, za splnenia tam špecifikovaných predpokladov, zodpovednosť
štátu za rozhodnutie súdu o predbežnom opatrení, pretože zodpovednosť za prípadnú škodu spôsobenú

predbežným opatrením v zmysle citovaného ustanovenia nesie výlučne ten, kto podal návrh na
nariadenie predbežného opatrenia. V danom prípade žalobkyňa a v prípade smrti jej právni nástupcovia.
Obdobná právna úprava je zahrnutá aj v § 340 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
s účinnosťou od 01.07.2016.35. Koncepcia tohto procesného inštitútu odôvodňuje kreovanie osobitného druhu zodpovednosti
navrhovateľa za prípadné následky, ktoré vzniknú v príčinnej súvislosti s účinkami nedôvodne

nariadeného neodkladného opatrenia. Ide o zákonnú zodpovednosť sui generis, a to jednak z tohto
dôvodu, že vyplýva z procesného predpisu, ale najmä preto, že vo svojej podstate vytvára
zodpovednostný vzťah na základe súdneho rozhodnutia ako individuálneho aktu aplikácie práva.
Navrhovateľ v konečnom dôsledku zodpovedá za to, že súd jeho návrhu vyhovel resp. jeho
zodpovednosť by nebola daná, pokiaľ by súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Na

vznik zodpovednosti sa nevyžaduje porušenie konkrétnej povinnosti. Vzhľadom na špecifický procesný
postup pri nariadení neodkladného opatrenia, ktorý do značnej miery zvýhodňuje navrhovateľa, je na
jeho osobu zákonom prenesená aj zodpovednosť za neodkladným opatrením spôsobenú škodu a inú
ujmu. Táto zodpovednosť sa uplatní iba v prípade, ak neodkladné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené
z iného dôvodu než preto, že sa žalobe vo veci samej vyhovelo alebo že právo navrhovateľa bolo
uspokojené. Uvedené sa vzťahuje príkladne na daný spor. Túto špecifickú procesnú situáciu zákon

kompenzuje práve osobitným záväzkom navrhovateľa, prípadne jeho nástupcami na náhradu škody
a inej ujmy v zmysle § 77 OSP, 340 CSP.

36. Uznesenie zo dňa 15.04.2010, č. k. 10C/244/2002-30, o nariadení predbežného opatrenia bolo
zrušené výrokom II. rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 17.04.2018, č. k. 11C/15/2012-584,

pričom dôvodom zrušenia uznesenia o nariadení predbežného opatrenia bola skutočnosť, že súd vydal
vo veci samej (o určenie neplatnosti zmlúv o prevode nehnuteľností) meritórne rozhodnutie, ktorým
žalobu zamietol.

37. Taktiež uznesenie zo dňa 02.11.2010, č. k. 10C/244/2002-327, o nariadení predbežného opatrenia

bolo zrušené uznesením Okresného súdu Poprad zo dňa 12.05.2014, č. k. 11C/15/2012-245, pričom
dôvodom zrušenia uznesenia o nariadení predbežného opatrenia bola skutočnosť, že pominuli dôvody,
pre ktoré bolo nariadené. Teda v konaní, v ktorom bolo na návrh navrhovateľa vydané predbežné
opatrenie, súd návrh vo veci samej zamietol, a nedošlo ani k uspokojeniu práva, ktorého sa navrhovateľ
v konaní domáhal, čím bezpochyby došlo k naplneniu predpokladov pre zodpovednosť navrhovateľa

predbežného opatrenia za škodu v zmysle § 77 ods. 3 OSP, resp. § 340 ods. 1 CSP.

38. V zmysle ustanovení OSP, ale aj v súčasnosti platného a účinného CSP, teda za ujmu, ktorá vznikla v
dôsledku nariadenia predbežného opatrenia, ktoré zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu než preto,
že sa návrhu vo veci samej vyhovelo alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené, zodpovedá

primárne a v celom rozsahu ten, kto tento návrh podal. Zákon zodpovednosť za výsledok takejto činnosti
výslovnepripisujetomu,ktoknejdalpodnet,bezzreteľaktomu,čivýsledok(rozhodnutie)boldosiahnutý
vsúladesozákonom(čiišloorozhodnutie„správne“)alebovrozporesním.Pokiaľsatedamoholamôže
poškodenýdomáhaťnáhradyujmyodpodávateľanávrhunanariadeniepredbežnéhoopatrenia,nemôže
sa z toho istého dôvodu (predbežného opatrenia) domáhať náhrady od štátu podľa zák. č. 58/1969 Zb.

(ale aj zák. č. 514/2003 Z. z.). Znamená to, že štát nenesie zodpovednosť za škodu vzniknutú činnosťou,
ktorá je spojená s výkonom štátnej správy, tam, kde príslušný zákon výslovne zodpovednosť za výsledok
takejto činnosti pripisuje tomu, kto k nej dal podnet (rozsudok NS SR zo dňa 30.10.2012, sp. zn. 1Cdo
150/2010 a naň nadväzujúce uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 05.11.2013, sp. zn. II. ÚS 570/2013,
ale tiež rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 23.09.2007, sp. zn. 29Cdo 3137/2007).

39. Na základe vyššie uvedeného je súd toho názoru, že je vylúčená zodpovednosť žalovanej za takúto
škodu v zmysle zák. č. 58/1969 Zb. alebo aj zák. č. 514/2003 Z. z., čo samotné zakladá dôvod pre
zamietnutie žaloby v celom rozsahu, z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovanej pre
konanie o žalobkyňou uplatnených nárokoch. Nebola tak splnená procesná podmienka pre rozhodnutie

súdu vo veci samej.

40.Vneposlednomradevšaksúdpoukazuje,žejedanýajďalšídôvodnazamietnutiepredmetnejžaloby
pokiaľ by súd pripustil zodpovednosť v zmysle cit.zákonov, čo nepripúšťa, ale dodáva: predpokladom
úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody a inej ujmy je kumulatívne splnenie podmienok

predpokladaných zákonom č. 58/1969 Zb. a č. 514/2003 Z.z., ktorými sú existencia nezákonného
rozhodnutia (nesprávneho úradného postupu, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nimi). Žalobkyňa
ako titul označila nezákonné rozhodnutie súdu. Do konania predložila ako listinný dôkaz iba jedno
rozhodnutie tunajšieho súdu č. k. 10C 244/2002-327, ktorým jej mala byť spôsobená škoda.41. Vo vzťahu k uzneseniu č. k. 10C/244/2002-30, je potrebné uviesť, že žalobkyňa nie je aktívne
vecne legitimovaná na uplatnenie náhrady škody, ktorá mala/mohla byť spôsobená týmto rozhodnutím.

V tejto súvislosti súd poukazuje na § 2 zák. č. 58/1969 Zb. a na skutočnosť, že žalobkyňa nebola
účastníčkou konania sp. zn. 10C/244/2002 o neplatnosť darovacej zmluvy a predmetné uznesenie
o nariadení predbežného opatrenia sa žalobkyne ani žiadnym spôsobom nedotýkalo, preto nemohla
byť obmedzená s nakladaním nehnuteľnosťami, preto sa nemôže úspešne domáhať náhrady škody v
zmyslezákona,ktoréjejmalo/mohlobyťspôsobenétýmtorozhodnutím.Vzmyslecitovanýchustanovení

zák. č. 58/1969 Zb. predpokladom naplnenia podmienky nezákonnosti rozhodnutia podľa § 4 toho
zákona, je zrušenie namietaného rozhodnutia príslušným orgánom, buď po nadobudnutí právoplatnosti
rozhodnutia, na základe mimoriadneho opravného prostriedku (§ 4 ods. 1 zákona), alebo, v prípade
rozhodnutí predbežne vykonateľných, postačuje zrušenie rozhodnutia i na základe riadneho opravného
prostriedku (§ 4 ods. 2 zákona).

42. Žalobkyňou namietané rozhodnutie - uznesenie Okresného súdu Poprad zo dňa 15.04.2002, č.
k. 10C 244/2002-30, o nariadení predbežného opatrenia, nebolo zrušené na základe riadneho alebo
mimoriadneho opravného prostriedku podaného proti tomuto uzneseniu. Predmetné uznesenie bolo,
naopak, na podané odvolanie potvrdené, uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 08.07.2003,
č. k. 3Co/518/2002-55, ako to vyplýva o. i. aj z odôvodnenia uznesenia Okresného súdu Poprad

zo dňa 02.11.2010, č. k. 10C/244/2002-327, na str. 2 tohto uznesenia. Uznesenie Okresného
súdu Poprad, č. k. 10C/244/2002-30, o nariadení predbežného opatrenia síce neskôr bolo, ako
uvádza aj žalobkyňa v žalobe, zrušené, a to výrokom II. rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa
17.04.2018, č. k. 11C/15/2012-584, právoplatného v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove
zo dňa 25.10.2018, č. k. 5Co/134/2018-638. Dôvodom zrušenia uznesenia o nariadení predbežného

opatrenia nebola jeho nezákonnosť, ale skutočnosť, že súd vydal vo veci samej (o určenie neplatnosti
zmlúv o prevode nehnuteľností) meritórne rozhodnutie, nadobudnutím právoplatnosti ktorého zanikli
účinky samotného predbežného opatrenia, ktorého účinnosť bola už pri jeho vydaní ohraničená „do
právoplatného rozhodnutia vo veci samej“. Je tak zrejmé, že rozhodnutie orgánu verejnej moci,
uznesenie Okresného súdu Poprad zo dňa 15.04.2002, č. k. 10C/244/2002-30, nenapĺňa predpoklady

nezákonného rozhodnutia v zmysle § 4 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb., pričom zároveň nie sú splnené
podmienky ani pre prípadnú aplikáciu § 4 ods. 2 zák. č. 58/1969 Zb., a teda nie je možné zo strany
žalobkyne domáhať sa úspešne v súvislosti s predmetným rozhodnutím ani náhrady prípadnej škody
ako škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím podľa tohto zákona.

43. Rovnaký záver o nenaplnení predpokladov nezákonného rozhodnutia možno konštatovať aj vo
vzťahu k uzneseniu Okresného súdu Poprad o nariadení predbežného opatrenia zo dňa 02.11.2010, č.
k. 10C/244/2002-327, ktorým bolo tentoraz už priamo žalobkyni zakázané „nehnuteľnosti zapísané na
LV č. XXXX, k. u. B. rodinný dom č. XXX, parc. č. 505/1 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 562
m2, parc. č. 505/2 orná pôda vo výmere 700 m2 scudziť, zameniť, stavebne alebo inak zmeniť, prenajať

až do právoplatného skončenia konania o neplatnosť darovacej zmluvy vedeného na Okresnom súde
Poprad pod sp. zn. 10C/244/2002“.

44. Posúdenie predpokladov nezákonnosti rozhodnutia je v prípade tohto uznesenia vydaného po
01.07.2004 potrebné vykonať podľa príslušných ustanovení zák. č. 514/2003 Z. z. Aj v zmysle tohto

zákona však nevyhnutným predpokladom naplnenia podmienky nezákonnosti rozhodnutia je v prvom
rade zrušenie namietaného rozhodnutia príslušným orgánom, buď po nadobudnutí právoplatnosti tohto
rozhodnutia, teda na základe mimoriadneho opravného prostriedku (§ 6 ods. 2 zákona), alebo, v
prípade rozhodnutí predbežne vykonateľných postačuje zrušenie rozhodnutia i na základe riadneho
opravného prostriedku (§ 6 ods. 3 zákona). Ani zák. č. 514/2003 Z. z. teda neumožňuje súdu v konaní

o náhradu škody zasahovať do rozhodovacej činnosti a právomoci všeobecných súdov Slovenskej
republiky alebo iných orgánov oprávnených vydávať rozhodnutia podľa osobitných predpisov, a pokiaľ
vydané rozhodnutie nie je ako právoplatné zrušené orgánom na to príslušným v konaní o riadnom/
mimoriadnom opravnom prostriedku podanom proti tomuto rozhodnutiu, je súd v zmysle § 6 ods. 1
zák. č. 514/2003 Z. z. týmto rozhodnutím viazaný a nemá právomoc posudzovať zákonnosť takéhoto

rozhodnutia, ako ani postup predchádzajúci vydaniu takéhoto rozhodnutia, ako prípadnú predbežnú
otázku.45. Ani uznesenie Okresného súdu Poprad zo dňa 02.11.2010, č. k. 10C/244/2002-327, o nariadení
predbežného opatrenia, nebolo zrušené na základe riadneho alebo mimoriadneho opravného
prostriedku podaného proti tomuto uzneseniu. Predmetné uznesenie bolo na podané odvolanie taktiež

potvrdené, uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 18.01.2011, č. k. 5Co/159/2010. Táto
skutočnosť nie je medzi stranami sporná, nakoľko uvedené potvrdzuje i žalobkyňa v žalobe. Aj
toto uznesenie Okresného súdu Poprad zo dňa 02.11.2010, č. k. 10C/244/2002-327, o nariadení
predbežného opatrenia síce bolo neskôr zrušené, uznesením Okresného súdu Poprad zo dňa
12.05.2014, č. k. 11C/15/2012-245, avšak dôvodom zrušenia uznesenia nebola jeho nezákonnosť, ale

skutočnosť, že pominuli dôvody, pre ktoré bolo nariadené, teda dôvod podľa § 77 ods. 2 zákona č.
99/1963 Zb. OSP.

46. Súd z vyššie uvedených dôvodov žalobu zamietol ako nedôvodnú, pretože týmito rozhodnutiami nie
je založený nárok žalobkyne na náhradu akejkoľvek majetkovej alebo nemajetkovej ujmy.

47. Čo sa týka nevykonania ďalšieho dokazovania súdom, súd po prijatí právneho záveru o nedostatku
pasívnej vecnej legitimácie, nemal dôvod vykonávať ďalšie dôkazy z dôvodu hospodárnosti.

48. Na základe druhého dôvodu pre zamietnutie žaloby, po prijatí právneho záveru súdom o nesplnení
prvej hmotnoprávnej podmienka na uplatnenie nároku zo zákona č. 58/1969 Zb. a zák. č. 514/2003 Z.z.,

mal súd za to, že pripojením a oboznámením celého spisového materiálu sa nepreukážu žiadne iné
alebo podstatné skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na rozhodnutie súdu vo veci. Zároveň vzhľadom
na neexistujúci základ nároku, nebol daný dôvod ani na výsluch žalobkyne vo vzťahu k tvrdenej
nemajetkovej ujme. Žalobkyňa k svojmu tvrdenému stavu nepredložila žiadne lekárske správy, ktoré
však pre posúdenie záveru ani neboli potrebné.

49. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

50. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

51. V konaní bola úspešná žalovaná v celom rozsahu, preto jej vzniklo právo na náhradu trov konania.

52. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležistostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnost vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.