Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 2. november 2023

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 1T/35/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3123010590
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Frátrik

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2023:3123010590.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom Mgr. Michalom Frátrikom v trestnej veci obžalovaného A. B.,

narodeného XX. XXXXXXX XXXX na hlavnom pojednávaní konanom 2. novembra 2023 v Trenčíne,
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písmeno a) Trestného poriadku sa obžalovaný A. B., narodený XX. XXXXXXX XXXX
o s l o b o d z u j e spod obžaloby Okresnej prokuratúry Trenčín č. k. 2Pv 211/22/3309-62 zo dňa
12.05.2023 pre skutok právne posúdený ako zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 odsek 1, odsek
2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona, ktorého
sa dopustil na tom skutkovom základe, že

ako nevlastný otec od presne nezistenej doby približne od mesiaca február roku 2012, najneskôr do
dňa 25.12.2012, kedy poškodená dovŕšila vek 15 rokov, v mieste spoločného trvalého bydliska na
adrese C. D. E. XX, pravidelne sexuálne zneužíval svoju nevlastnú dcéru, vtedy maloletú F. F., narodenú
XX.XX.XXXX, a to tým spôsobom, že chodil za ňou do postele, kde si ľahol za ňu, hladkal ju po nahých
prsiach, po nahej vagíne, nahom zadku a konal tak napriek tomu, že vedel, že maloletá v tej dobe
nedovŕšila vek 15 rokov,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Trenčín („prokurátor“) podal na tunajšom súde („súd“) 15.05.2023 na
obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX („obžalovaný“) obžalobu pre podozrenie zo spáchania zločinu
sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm.
c) Tr. zák. na skutkovom základe uvedenom vo výroku tohto rozsudku.

Po prednese obžaloby na hlavnom pojednávaní bol obžalovaný poučený o všetkých jeho procesných

právach podľa § 34, resp. § 121 Tr. por.. Zároveň bol poučený podľa § 257 Tr. por. s tým, že ku skutku
môže urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Tr. por.. Obžalovaný po tomto poučení urobil vyhlásenie
podľa § 257 ods. 1 písm. a) Tr. por., tj. že je nevinný.

Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom
obžalovaného, poškodenej F. F., svedkyne G. H. a znalca A. G. I., A., ako aj čítaním zápisnice o výsluchu
poškodenej (na č. l. 33; postupom podľa § 263 ods. 4 Tr. por.) a svedkyne J. B. (na č. l. 59; postupom

podľa § 263 ods. 1 Tr. por.), čítaním znaleckého posudku znaleckej organizácie z odboru Zdravotníctvo
a farmácia, odvetvia Psychiatria (č. l. 150; postupom podľa § 268 ods. 2 Tr. por.) a oboznámením
(čítaním) listinných dokumentov v spise sa nachádzajúcich, menovite správy na č. l. 178, z prílohovej
obálky na č. l. 223 odpisu z registra trestov a výpisu z evidencie priestupkov, z pripojeného spisu súdu32P/47/2023 vyjadrenia na č. l. 164, správy o procese spolupráce na č. l. 169, čestného prehlásenia
na č. l. 183 a meritórnych rozhodnutí a napokon z pripojeného spisu súdu 35P/25/2023 meritórnych
rozhodnutí (to všetko postupom podľa § 269 Tr. por.).

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že si nie je vedomý spáchania žiadneho trestného činu
na poškodenej. Nevie, čo ju k podaniu trestného oznámenia viedlo. Zrejme bolo jej úmyslom dostať
ho zo spoločnej domácnosti. Poškodená je podľa neho prchkej povahy, nikto nikdy nevie, čo od nej
možno očakávať. Rozhodne spolu nespávali v jednej miestnosti a už vôbec nie v jednej posteli. Takisto

nie je pravda, že ležal vedľa nej, hladkal ju po prsiach a vagíne. Keď začal žiť s matkou poškodenej,
s poškodenou mali najskôr úplne normálny vzťah. Potom ale tá išla na strednú školu, začala byť
sebavedomá, vznikali medzi nimi konflikty, lebo napríklad odmietala domáce práce. Ona reagovala
hystericky,žeonniejejejotcom,atakjejnemáčorozkazovať.Pokiaľideostíhanýskutok,spoškodenou
sa o tom, prečo na neho podala trestné oznámenie nikdy nerozprával. Rozprával sa s jej matkou, tá ale
tiež nevie, prečo to urobila. K ich vzťahu uviedol len toľko, že samotnú poškodenú jej matka vyhodila zo

spoločnej domácnosti, nakoľko keď potrebovala pomoc, ona jej pomôcť odmietla. Opustenie domácnosti
mu ale poškodená nedávala za vinu, v komunikácia nič také nespomenula. Mala aj problémy s drogami a
psychikou, približne 3 až 4 roky dozadu. S prácou na pumpe, kam prišla zrejme nadrogovaná a bolo to na
nej vidieť, musela z tohto dôvodu skončiť. K jej osobe poukázal na to, že nedochodila ani strednú školu,
proste v jednom momente ľahkovážne nešla na záverečné skúšky. Ešte počas štúdia nemala problém

vynadať majstrovi, mať problémy s triednym učiteľom. Aj kvôli tomu sa s matkou často hádavala. Síce
pri hádkach priamo nebol, ale matka mu vždy o nich rozprávala. Aktuálne spolu normálne vychádzajú.
Náhodne sa stretávajú sa, rozprávajú sa. Poškodená príde niekedy normálne aj za ním, akoby sa nič
nestalo. Pár dní pred pojednávaním ho prosila, aby jej cestou kúpil cigarety. Poškodená s ním síce od
podaniatrestnéhooznámeniaakobynekomunikuje,cigaretyaležiadalatak,žetelefonovalamatke,ktorá

bola s ním. Poškodená bola matkou vyhodená zo spoločnej domácnosti asi v roku 2019, keď mala druhá
dcéra 1. sväté prijímanie. On odišiel asi v apríli 2023, lebo manželka chcela, aby opustil domácnosť, mal
totiž súdom uložený zákaz stretávania. Doposiaľ sa nevrátil, aby nevznikol žiaden konflikt. K tomu, že
si mal poškodenú fotiť v kúpeľni cez kľúčovú dierku, to je síce pravda, bolo to asi keď mala 23 rokov,
ale išlo o podozrenie, že berie drogy, mal podozrenie, že v kúpeľni a tak si to preveril fotografiou cez

kľúčovú dierku. Nikdy nesledoval detské porno.

Poškodená na hlavnom pojednávaní využila svoje právo podľa § 130 ods. 2 Tr. por. a odmietla vo veci
vypovedať s odôvodnením, že obžalovaný je jej otčim a jeho ujmu by pociťovala ako ujmu vlastnú.
V nadväznosti na to súd postupom podľa § 263 ods. 4 Tr. por. prečítal zápisnicu o jej výsluchu

z prípravného konania, kedy po príslušnom poučení toto právo nevyužila. Ako procesne spôsobilú
súd však vyhodnotil len zápisnicu o výsluchu poškodenej z 02.02.2023, keďže obžalovanému bolo
vznesené obvinenie uznesením z 28.11.2022, a tak až po tomto uznesení boli procesné úkony vykonané
plne rešpektujúc právo obvineného na obhajobu. Poškodená vtedy vypovedala, že všetko, čo uviedla
vo svojej výpovedi 13.05.2022 (procesne nespôsobilej), je pravda, nič si nevymyslela, tohto sa plne

pridržiavala, ale nechcela to celé znova opakovať. Odpovedala len na otázky. Obžalovaný si v posteli
mal ľahnúť za ňu a malo dochádzať ku kontaktu so začiatkom na základnej škole. Terezka mohla mať
asi rok, alebo dva. Už chodila. Ona bola vtedy deviatačka. Potom išla na strednú a potom, keď bola
druháčka, si ju začal nahrávať. Dohromady sa to stalo tak 8- až 10-krát, 2-krát u babky na dome, 3-
krát u nich v spálni a asi 3-krát v jej detskej izbe. Nikdy mu ale nepózovala na umelecké fotky, fotil si

ju cez kľúčovú dierku, keď sa sprchovala. Toto sa stalo viackrát. Ona sa sprchovala a on si tam akože
umýval zuby a mobil mal nasmerovaný na ňu a fotil ju. Toto sa stalo veľakrát. Psychiatra navštevovala,
pretože mala problémy v škole a má diagnostikovanú laktačnú psychózu. Nič iné. Intímne začala žiť
v 17-tich rokoch. Z jej rodiny vedela o tom, že ju obžalovaný mal sledovať cez okno, len prababka, ktorá
to ale nikomu nepovedala a už zomrela. Obžalovanému išla do telefónu a hľadala tam dôkaz, že ju

natáčal, našla ho, ale už ho nemá. Lebo niekto jej záhadne vymazal správy. Z domu odišla normálne
za priateľom, nikto ju nevyhodil. Dovtedy sa s obžalovaným povedzme „tolerovali“. S drogami problémy
nemala, skúšala len marihuanu, nič iné. S obžalovaným sa o drogách nikdy nerozprávali, či on vedel,
že skúšala marihuanu, to nevie. Nikým iným, ako obžalovaným zneužitá nebola. S obžalovaným nemá
zlý vzťah, netvrdí, že ho neznáša. Toleruje ho ako matkinho nového muža. Či sa rozvedú, to je na nich,

sú dospelí. Ale to ako sa správa k matke, tak si myslí, že by asi mali ísť od seba.Svedkyňa H. na hlavnom pojednávaní využila svoje právo podľa § 130 ods. 2 Tr. por. a odmietla vo veci
vypovedať s odôvodnením, že je svokrou obžalovaného a jeho ujmu by pociťovala ako ujmu vlastnú.
V prípravnom konaní vypočutá nebola.

Svedkyňa B. ešte v prípravnom konaní vypovedala, že všetko, čo uviedla v jej výpovedi 03.11.2022
(procesne nespôsobilej) je pravda, nič si nevymyslela, neklamala, ani nič nezatajila a nechcela to
celé znova opakovať. V období, keď mala byť poškodená zneužívaná, alebo aj potom sa jej s ničím
nezdôverila. Obžalovaného už nemá rada. Rešpektovala ho ako otca jej dieťaťa, ale už ani to nerobí.

On stále na nich vyvíja tlak. Už ho nepozná. Deň pred výsluchom sa jej mal vyhrážať, že čo bude po
súde a podobne. Povedal jej, že ich život nemá zmysel, že sa rozídu a pôjdu svojou cestou. Pritom
predtým jej povedal, že ich miluje. Stojí si za tým, čo povedala vo svojej výpovedi. Predstavovala by si
to tak, aby išli od seba, nie je potreba sa rozvádzať. Obžalovaný podľa nej pije každý deň a keď vypije
aj len jedno pivo, je zlý. Reálne opitého ho videla dvakrát. Poškodená s drogami nejaký veľký problém
nemala, drogy len skúšala. Najskôr o tom nevedela, dozvedela sa to až s odstupom času. Riešila to

vtedy s jej otcom. Že to vedel aj obžalovaný, jej povedal asi až pred rokom, sledoval ich, keď brali
drogy. Poškodenú vyhodila z domácnosti kvôli tomu, že sa s obžalovaným stále hádali. Bola pod tlakom,
boli tam výchovné problémy, preto to takto riešila. Poškodená má sklony byť hysterická, či má sklony
zveličovať, to nevie. Bála sa o syna jej matky a obžalovaného. Nepamätá si, či sa v domácnosti riešilo,
že by poškodenú mal obžalovaný sledovať cez okno, v rodine sa vždy všetko dozvedela ako posledná.

Obžalovaný si mal poškodenú fotiť vždy nahú, ona o tom nevedela, spala alebo sa sprchovala a on si ju
fotil cez kľúčovú dierku. Toto malo byť asi keď chodila na strednú školu. S dcérou sa o tom nerozprávali,
ona sa o tom hanbí hovoriť. Odmieta jej to povedať. Chápe to, aj ona bola v minulosti zneužitá farárom
a tiež to povedala až po 30-tich rokoch. Poškodená navštevovala psychológa, lebo má sociofóbiu a
nezvládala nápory ľudí. Obžalovaného mala predtým rada, bol dobrý, staral sa. Ako sa narodila Terezka,

tak sa úplne zmenil a stal sa z neho tyran a také zviera, aké je teraz. Jej deti potom bral ako prekážku,
že ho nemá rada a zamerala sa na svoje deti. Už raz v lete 2022 ho vyhodila, ale on toto nerešpektoval,
prišiel každý večer k nim a stále sa to opakovalo. Kvôli dcére ho už nevyhodila nikdy, je to jej otec. O tom,
že by obžalovaný sledoval detské porno, o ničom takom sa nerozprávali, nevidela ho, ale vyskakovalo
jej to v telke ako reklamy, samé porná. Obžalovaný všetko robí v noci. Pokiaľ sa mala vyjadriť, či verí

poškodenej odpovedala, že obžalovaného nepozná. Po tom, čo im robí od minulého roku, ako sa toto
dozvedel, už začína tomu aj veriť, že to spravil. Vie, že ju fotil, že komunikoval s inými ženami, že si
s nimi posielal holé fotky.

Znalec A. I., A. na hlavnom pojednávaní zotrval na záveroch jeho písomne podaného znaleckého

posudku z odboru Psychiatria, odvetvia Klinická psychológia dospelých na osobu poškodenej. Osobnosť
poškodenej definoval subnormným až hraničným (s miernou duševnou zaostalosťou) intelektovým
výkonom, extrovertnou orientáciou, nezrelosťou, jednoduchšou štruktúrou, sklonom k úzkostiam,
starostiam, náladovosti, egocentrizmu, nadmerným a neprimeraným presadzovaním sa, prehnanou
emotivitou, priamočiarym videním, ťažko meniteľným názorom, nízkymi vnútornými zvládacími zdrojmi,

nízkou toleranciou zvládania záťaže a frustrácie, zhoršeným vyrovnávaním sa s novými životnými
situáciami, vyššou zraniteľnosťou a pravdepodobnosťou dezorganizácie vplyvom životných návykov.
Bola zistená tiež jej subjektívna pasivita, túžba po úspechu a obdive, ktoré však nie sú reálne. Je
presvedčená o vlastnej výnimočnosti s nereálnymi, velikášskymi predstavami o vlastných schopnostiach
či hodnote. Jej interpersonálna sféra je nezrelá, jednoduchá, limitovaná, neobratná, s povrchnými a

ťažšie udržateľnými interakciami, bez autentickej hĺbky, s nízkou úzkosťou v nej (nekontrolovateľná
otvorenosť až familiárnosť), s prehliadaním jemných sociálnych a interpersonálnych signálov, pričom
o druhých sa zaujíma primerane a úsudok o ľuďoch je zakotvený v realite. Komunikatívnosť v
nej dostatočne rozvinutá, s túžbou po získaní obdivu, ocenenia, ale nízkou kompetitívnosťou a
s impulzívnym a nezodpovedným správaním. V rámci interpersonálnej výmeny očakáva pozitívnu

interakciu a cíti sa v nej pohodlne. Sebaobraz s prehnaným zaujatím o seba. Ak takýto obraz okolie
nepotvrdzuje, dochádza k nedorozumeniam s ním. Sebaobraz je založený na identifikácii s reálnymi
ľuďmi a na prežívanej skúsenosti. Aj jej emocionalita je nezrelá, jednoduchá, s ľahkou reaktabilitou
a podráždením. Z hľadiska afektivity je labilná, impulzívna, ľahšie podrážditeľná. Jej emócie celkovo
ovplyvňujú prispôsobivosť, čo vedie k rigidným až iracionálnym spôsobom správania. Spracovávanie

informácií je u nej veľmi ekonomické, bez globálneho pohľadu, čo môže viesť k problémom v adjustácii.
Nerealistická percepcia (vnímanie) je spojená s adjustačnými problémami. Jej nízke sebavedomie a
sebahodnotenie sú umelo navyšované zvyšovaním vlastnej sebahodnoty. Má nižšiu schopnosť učiť sa
nové a ponaučiť sa zo spätnej väzby. Podnetové pole pozoruje náhodne, rýchlo, čím prehliada dôležitédetaily, a to môže viesť k menej efektívnym vzorcom správania. Kvalitu spracovávania informácií má
neadekvátnu, čo sa ešte viac zhoršuje v komplexnejších situáciách. Ciele si volí neprimerane svojim
možnostiam čo frustruje a zvyšuje adjustačné problémy. Jej celkový mnestický výkon je podpriemerný

vzhľadom k populačnej norme, ale vzhľadom k intelektu je primeraný, krátkodobá a dlhodobá pamäť sú
zachované. Pamäť na udalosti schopnosť uchovávania nových informácií sú znížené, pričom uvedené
zistenie nie je forenzne významné. Klinicko-psychologickým vyšetrením u nej neboli zistené patologické
rysy osobností. Poškodená je schopná primerane vnímať, zapamätať si a následne reprodukovať
udalosti, ktoré prežila či už priamo, alebo nepriamo. Stupeň jej psychického vývinu je znížený vzhľadom

k jej subnormnému až hraničnému intelektovému výkonu. To sa odráža v zníženom praktickom
úsudku, zmysle pre realitu, nekonzistentnom rozhodovaní, zúženom testovaní reality (nie psychoticky),
čo spôsobuje rôzne skreslenia, spracovávanie informácií bez globálneho pohľadu, čo môže viesť k
problémomnapríkladvadjustácií.Nemátovšakforenznývýznam.Vzhľadomkjednoduchémumysleniu,
ktoré je veľmi redukcionalistické, menej konvenčné a sofistikované, viac individualistické, s prehliadaním
sociálnych konvencii a uprednostňovaním individuálnych záujmov, bohatá obrazotvornosť a fantázia

u poškodenej nie je predpokladaná, resp. nie natoľko, aby si celý skutok vymyslela, premyslela do
detailovavyšlasním.Psychologickýmvyšetrenímnebolizistenéporuchymyslenia,zktorýchbyvyplýval
prešetrovaný skutok. Vzťah poškodenej k okoliu je povrchný s ťažšie udržateľnými interakciami, bez
autentickej hĺbky a intimity, s nízkou úzkosťou v nej (nekontrolovateľná otvorenosť až familiárnosť), s
prehliadaním jemných sociálnych a interpersonálnych signálov, pričom o druhých sa zaujíma primerane

a úsudok o ľuďoch je zakotvený v realite. Komunikatívnosť v nej dostatočne rozvinutá, s túžbou po
získaní obdivu, ocenenia, ale nízkou kompetitívnosťoy a s impulzívnym a nezodpovedným správaním.
V rámci interpersonálnej výmeny očakáva pozitívnu interakciu a cíti sa v nej pohodlne. Subnormný až
hraničný (s ľahkou duševnou zaostalosťou) intelektový výkon sa u poškodenej prejavuje v zníženej
potrebe poznávať, problémom s nadobúdaním teoretických poznatkov a ich využívaním v praktikom

živote, nereálnym sebahodnotením, s nerovnováhou medzi ašpiráciami a výkonom, plytkými záujmami,
nezrelosťou v sociálnych interakciách, problémom so správnym pochopením sociálneho správania.
Z výsledkov klinicko-psychologického vyšetrenia nebolo možné preukázať, že by prežitá udalosť
zanechala na psychike poškodenej v súčasnosti alebo s presahom do budúcnosti nejaké následky.
Na druhú stranu poškodená chce uchrániť mladších súrodencov od možných budúcich takýchto

skutkov. Všeobecnú vierohodnosť výpovede poškodenej vzhľadom k veku, intelektovým schopnostiam,
štruktúre a integrite osobnosti považoval u poškodenej za mierne zníženú, teda poškodená je schopná
vierohodne vypovedať, aj keď s istou mierou nadnesenosti jej vlastnou, pričom špecifickú vierohodnosť
výpovede poškodenej vyhodnotil ako zachovanú, teda poškodená vypovedá z psychologického pohľadu
vierohodne. Klinicko-psychologickým vyšetrením nebola u poškodenej nezistená snaha konfabulatórne

skresľovať alebo spracovávať realitu. Tiež sa nezistili fabulácie ako osobnostné črty. Tendencia javiť sa
v lepšom svetle je ako osobnostná črta u poškodenej prítomná, ale v tomto konkrétnom trestnom stíhaní
nie je forenzne významná. Na týchto záveroch znalec na hlavnom pojednávaní zotrval napriek viacerým
otázkam. Nad rámec týchto záverov ešte priblížil, že pri vypracovaní znaleckého posudku síce mal
k dispozícii výpovede dovtedy tvoriace obsah vyšetrovacieho spisu, pri svojich záveroch však vychádza

z vecí, ktoré on považuje za relevantné na zodpovedanie zadaných otázok, predovšetkým z klinického
rozhovoru. Pri vyšetrení poškodenej použil metódy – testy podrobne uvedené v znaleckom posudku.

Znalecká organizácia Centrum duševného zdravia, s. r. o. vypracovala v prípravnom konaní znalecký
posudok z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvia Psychiatria na osobu (sexuálnu deviáciu)

obžalovaného. V zmysle záverov znaleckého posudku obžalovaný sexuálnou deviáciou netrpí. Jeho
preferovaným erotickým objektom je dospelá žena, jeho preferovanou sexuálnou aktivitou je koitus -
súlož. Konzultantka G. K. I. vykonala u obžalovaného kompletné sexodiagnostické vyšetrenie, ktorého
súčasťou bolo aj PPG vyšetrenie, analýzou jeho sexuality a analýzou záznamugrafu PPG vyšetrenia
konštatuje, že obžalovaný sexuálnou deviáciou netrpí a netrpel ňou ani tempore criminis. Preto

považujú rozpoznávacie a ovládacie schopnosti obžalovaného tempore criminis z psychiatrického a
sexuologického hľadiska za plne zachované. Nie je preto ani potrebné, aby obžalovaný absolvoval
ochranné sexuologické liečenie, jeho pobyt na slobode nie je z psychiatrického a sexuologického
hľadiska nebezpečný pre spoločnosť.

Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie podalo 09.03.2020 správu, podľa
ktorej je poškodená v centre evidovaná od novembra 2014. S poškodenou dlhodobo psychoterapeuticky
pracovali. V októbri 2015 do terapie vniesla problém nevhodného správania nevlastného otca voči nej.
Uvádzala, že ju otčim sleduje pri prezliekaní spoza okna alebo chodieva do kúpeľne v čase, keď je onav sprche. Ako ďalej uviedla, jedenkrát sa jej pri inej príležitosti (v noci spal vedľa nej) dotkol na intímnych
miestach. Okamžite kontaktovali matku a dohodli sa na krokoch, ktoré by zamedzili obžalovanému v
prístupe k poškodenej, keďže sa napr. ukázalo, že poškodená nemá možnosť sa v kúpeľni zamknúť.

Tiež matka tieto skutočnosti prebrala s obžalovaným. Po týchto intervenciách od oboch (od matky i od
poškodenej) mali informácie, že sa ihneď nevhodnému správaniu obžalovaného zamedzilo, aj neskôr v
terapii poškodená zneužívajúce správanie voči nej zo strany obžalovaného poprela. Až aktuálne, keď
ich kontaktovala s požiadavkou o správu, vyjadrila, že tomu tak nebolo, len nechceli, aby to ďalej riešila
trestným oznámením.

Z pripojeného spisu súdu 32P/47/2023 (vec starostlivosti o maloletú L.) bola oboznámená predbežná
správa o procese spolupráce počas vykonávania opatrení Centrom pre deti a rodiny Trenčín („CDR
TN“) z 22.02.2023 vo veci maloletých A. M. F. a L. B. na č. l. 164, podľa ktorej správy vo vzťahu
k stíhanej trestnej činnosti je významné, že CDR TN začalo prvotnú spoluprácu s rodinou maloletých
09.09.2022, kedy sa uskutočnilo úvodné stretnutie s rodinou. Uvedená prípadová konferencia sa konala

v domácnosti rodiny, za prítomnosti pracovníkov CDR TN, OSPODaSK a matky detí, J. B.. V závere
konferencie bola uzatvorená Dohoda o vykonávaní opatrení SPODaSK ambulantnou a/alebo terénnou
formou /ďalej len Dohoda/ pre mal. A. M. F. a mal. L. B. a ich rodinu, na obdobie 3 mesiacov v rozsahu 15
hodín. Za dané obdobie boli v rodine vykonané opatrenia SPODaSK v celkovom rozsahu cca 7 hodín.
Cieľom bolo vytváranie bezpečného a podnetného prostredia pre maloleté deti. Nakoľko počas tejto

spolupráce s rodinou nedošlo k naplneniu cieľa predovšetkým z dôvodu krátkeho časového obdobia,
ako aj nízkej frekvencie stretnutí, či neistoty vo veci pokračovania NP DEJ MI, bolo v záverečnej
správe navrhnuté predĺženie spolupráce rodiny s CDR TN na ďalšie obdobie za účelom poskytovania
pomoci a podpory matke maloletých detí. Na základe záujmu rodiny bola 15.12.2022 s matkou detí
uzatvorená nová Dohoda o vykonávaní opatrení SPODaSK ambulantnou a/alebo terénnou formou

pre maloleté deti a ich rodinu. Táto dohoda bola uzatvorená opätovne na obdobie 3 mesiacov v
rovnakom rozsahu 15 hodín za účelom vytvárania bezpečného a podnetného prostredia pre maloleté
deti. Ku dňu podania správy boli v rodine vykonané opatrenia SPODaSK v rozsahu cca 7 hodín. Matka
detí sa pri zahájení pokračovania v spolupráci s CDR TN opakovane vyjadrila, že jej manžel o ich
spolupráci aj naďalej nevie a nemá v pláne ho o nej informovať. Stretnutia boli zamerané najmä na

podporu prežívania matky detí formou uvoľňovania emócii, pocitov a napätia, ako aj na spracovávanie
traumatizujúcich udalostí a vyrovnávanie sa so záťažovou situáciou podmienenou narušenými vzťahmi
v rodine, predovšetkým pokračovaním neprimeraného správania zo strany obžalovaného. Podľa slov
matky detí išlo predovšetkým o opätovné zastrašovanie všetkých členov rodiny a psychický nátlak zo
strany obžalovaného. Maloleté deti i matka veľmi citlivo prežívajú nezhody medzi pánom obžalovaným

a maloletým M., či jeho matkou, opakovane boli svedkom ich vzájomných hádok, čo negatívne pôsobí
na ich psychické prežívanie a ohrozuje ich zdravotný stav. Obe maloleté deti sa v čase vypracovania
správy vyhýbali spolupráci s CDR TN. Už počas prvotnej spolupráce s rodinou u matky detí, ako u
možnej obete, pozorovali predovšetkým zmätok z celej situácie, nemohla uveriť podozreniam týkajúcim
sa jej manžela, bola šokovaná, či je vôbec možné, že by sa niečo také týkalo jej detí, manžela,

rodiny. Vyjadrila obavy v prípade, že sa obvinenie obžalovaného v obci „prevalí“, aby deťom niekto
neublížil svojím vyjadrením, nevhodným komentárom a pod.. Z jej vyjadrení bolo možné zachytiť, že
v správaní maloletej L. sa vyskytli najnápadnejšie symptómy skúseností so sexuálnym zneužívaním,
ako nespavosť, či nočné mory, odmietanie komunikácie zo strany dieťaťa pri témach týkajúcich sa
rodiny, problémy s prejavovaním emócií, uzatváranie sa voči okoliu, opúšťanie domácnosti k plnoletej

sestre F. v čase, keď matka pracovala na nočnej zmene. V čase vypracovania správy mali od matky
maloletých detí informáciu, že u dcéry L. postupne dochádza ku zmene správania sa k obžalovanému,
zmena jeho oslovenia, je k nemu viac odmeraná, začína sa mu vedome vyhýbať. Predpokladali, že jej
ambivalentný postoj k obžalovanému bol podmienený aj jeho stálou prítomnosťou v domácnosti, čo pre
maloleté dieťa môže pôsobiť zmätočne a negatívne vplývať na jeho psychické prežívanie a možnosť

spracovať traumatizujúce skutočnosti týkajúce sa rodiny. V čase vypracovania správy bol podľa slov
matky maloletých detí kontakt oboch detí s obžalovaným obmedzený, avšak nebolo možné sa mu úplne
vyhnúť, nakoľko naďalej žije v spoločnej domácnosti s rodinou. Vzťahy v rodine považovali v čase
vypracovania správy za vážne narušené, stupňovala sa frekvencia konfliktných situácii, aj keď v období
posledného týždňa matka údajne zaznamenala zmenu v správaní obžalovaného (bol menej útočný,

tichší), čo sama odôvodnila práve svojou účasťou na spomínanom výsluchu. Ďalej bolo oboznámené
aj čestné prehlásenie G. H. na č. l. 183 podľa ktorého menovaná žije v spoločnej domácnosti s dcérou,
vnučkou (mal. Terézia), vnukom (mal. A. M.) a obžalovaným. Nikdy nenadobudla ani len podozrenie, že
by mal zneužívať poškodenú. Má na to všetko vlastný názor, ale pre kľud v rodine ho nebude rozpisovať.Keď obžalovaný zistil, že by vnúčatá mohli byť umiestnené mimo domov, sám povedal, že to on radšej
pôjde preč. Býva v nehnuteľnosti jeho matky, kde vlastní podiel. K nim príde len vtedy, keď ho požiadajú
o pomoc, nakoľko jej dcéra je po operácii chrbtice. Je pravda, že si dá príležitostne pivo, nikdy ho ale

nevidela opitého, nemyslí si, že by mal problém s alkoholom. Tvrdý alkohol nepije vôbec. Napokon boli
oboznámené aj meritórne rozhodnutia. Súd najskôr uznesením 32P/47/2023 z 06.04.2023 („uznesenie
32P/47/2023“) návrh ÚPSVaR Trenčín na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (výrok I.) v časti,
v ktorej bolo navrhované odňatie maloletej jej rodičom a jej umiestnenie do zariadenia za účelom
odbornej diagnostiky a súčasne (výrok II.) obžalovanému uložil zákaz vstupovať do obydlia matky

maloletej na 5 mesiacov a výchovné opatrenie spočívajúce v povinnosti podrobiť sa psychologickému
a sociálnemu odbornému poradenstvu za účelom získania náhľadu na požívanie alkoholických nápojov,
rešpektovanie druhého rodiča a jeho potrieb, k vedeniu slušnej komunikácie s inými členmi rodiny
a k vedeniu otca k vhodným výchovným metódam. Z odôvodnenia predmetného uznesenia vyplýva, že
ÚPSVaR argumentoval aj prebiehajúcim trestným stíhaním v tejto trestnej veci. Uznesením Krajského
súdu v Trenčíne 5Cop/24/2023, resp. 5CoPno/2/2023 z 13.06.2023 bolo uznesenie 32P/47/2023 vo

výroku I. potvrdené a vo výroku II. a súvisiacich výrokoch III. a IV. zrušené a návrh ÚPSVaR Trenčín
na nariadenie neodkladného opatrenia bol zamietnutý (v celom rozsahu). Z odôvodnenia uznesenia
odvolacieho súdu vyplýva, že napriek vedomosti o tom, že obžalovaný je priestupkovo riešený za
správanie sa voči maloletému A. M. a bolo mu vznesené obvinenie v tejto trestnej veci bolo záverované,
že z obsahu spisu nevyplývajú žiadne také skutočnosti, ktoré by boli podložené relevantnými dôkazmi,

že správanie obžalovaného voči maloletej L. by malo, alebo dobudúcna mohlo mať negatívny dopad na
jej psychický stav, prípadne bolo priamo voči nej násilnícke, nevhodné, pričom ani vo veci podaného
trestného oznámenia na neho pre podozrenie zo spáchania zločinu sexuálneho zneužívania vo vzťahu
k nej sa vykonaným znaleckým dokazovaním nepodarilo preukázať takýto skutok.

Z pripojeného spisu súdu 35P/25/2023 (vec starostlivosti o maloletého M. A.) boli oboznámené aj
meritórne rozhodnutia. Súd najskôr uznesením 35P/25/2023 z 24.03.2023 („uznesenie 35P/25/2023“)
návrhÚPSVaRTrenčínnanariadenieneodkladnéhoopatrenia,ktorýmbyodňalmaloletéhojehorodičom
a umiestnil ho do zariadenia za účelom odbornej diagnostiky zamietol. Uznesením Krajského súdu
v Trenčíne 27Cop/30/2023 z 18.05.2023 bolo odvolanie proti uzneseniu 35P/25/2023 odmietnuté.

Z odpisu z registra trestov vyplýva, že obžalovaný nebol doteraz odsúdený za trestný čin. Podľa výpisu
z evidencie priestupkov spáchal celkom 4 priestupky, a to 3 na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky a 1 proti občianskemu spolunažívaniu, keď od presne nezistenej doby do 21.12.2022 ako
nevlastný otec bil svojho nevlastného syna maloletého M. A. F. rukami po celom tele, šticoval ho,

v dôsledku čoho u maloletého vznikli niekedy modriny, vulgárne mu nadával, že je obyčajný pankhart,
gay, buzerant, debil, retard, hajzel a iné, čím mu svojim protiprávnym konaním spôsoboval fyzické
a psychické utrpenie.

Zhodnotiac dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní v súlade s § 2 ods. 12 Tr. por. (podľa svojho

vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo i
v ich súhrne, bez ohľadu na to, ktorá z procesných strán dôkazy zabezpečila či navrhla vykonať) a tiež
prihliadnuc na skutočnosti prebraté na hlavnom pojednávaní, súd aj so zreteľom na všetky Trestným
poriadkom stanovené zásady trestného konania, okrem iných aj zásadu „v pochybnostiach v prospech
obžalovaného“ („in dubio pro reo“), dospel k záveru, že obžaloba neuniesla dôkazné bremeno, keď súd

nemal jednoznačne, teda bez akýchkoľvek rozumných (i logických) pochybností dokázané, že sa stal
skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Tiež súd zdôrazňuje, že pri svojom rozhodnutí môže prihliadať len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na
hlavnom pojednávaní, a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané (§ 278 ods. 2

Tr. por.). V súlade so zásadou kontradiktórnosti konania boli na hlavnom pojednávaní vykonané všetky
dôkazy,ktoréprocesnéstranynavrhovalivykonať,pričomsúdprisvojomrozhodnutítiežzohľadnilvšetky
rozhodné skutočnosti, ktoré boli na hlavnom pojednávaní prebraté. V podstate možno uzavrieť, že boli
vykonané dve hlavné skupiny dôkazov. Na jednej strane stojí skupina dôkazov, ktorá mala dokázať,
že stíhaný skutok sa stal tak, ako sa obžalovanému kládlo za vinu, že sa jedná o trestný čin a že ho

spáchal obžalovaný. Sem treba zaradiť najmä výpoveď poškodenej v spojení so znaleckým posudkom
na jej osobu (vierohodnosť) a výpoveď svedkyne B.. Na druhej strane potom stojí skupina dôkazov,
ktorá mala svedčiť v prospech neviny obžalovaného, teda mala podanú obžalobu vyvrátiť, zoslabiť.
Sempatriapredovšetkýmvýpoveďsamotnéhoobžalovaného,ktorýspáchaniestíhanéhoskutkuvcelomrozsahu poprel a v priebehu hlavného pojednávania prezentoval rozsiahlu obhajobnú argumentáciu,
ktorá výpoveď bola podporená znaleckým posudkom na jeho osobu a paradoxne aj obsahom tzv.
poručenských spisov súdu, ktoré pripojiť a vykonať navrhla strana poškodenej.

Riadiac sa vyššie uvedenými východiskami súd uzatvára, že na hlavnom pojednávaní nielenže nebol
vykonaný žiaden priamy dôkaz, ale súčasne neboli vykonané ani také nepriame dôkazy, na základe
ktorých by bolo možné dospieť k nepochybnému záveru, že stíhaný skutok sa vôbec stal. Ťažiskovým
dôkazom, na základe ktorého to mohlo byť ustálené, mohli byť len výpoveď obžalovaného a výpoveď

poškodenej ako jediných osôb, ktoré na stíhanom konaní mali byť priamo účastné, podporne potom
aj znalecký posudok na osobu (vierohodnosť) poškodenej a osobu (sexuálnu poruchu) obžalovaného.
Obžalovaný však spáchanie stíhaného skutku v celom rozsahu poprel. Poškodená na hlavnom
pojednávaní využila jej zákonné právo a odmietla vo veci vypovedať. Postupom podľa § 263 ods. 4 Tr.
por.bolaprečítanázápisnicaojejvýsluchuzprípravnéhokonania,kedyalehneďvúvodeodkázalanajej
výpoveď z 13.05.2022, ktorú ale súd vyhodnotil ako procesne nespôsobilú s tým, že všetko, čo uviedla,

je pravda, nič si nevymyslela, plne sa toho pridržiava. Priamo k stíhanému konaniu na otázky doplnila asi
toľko, že kontakt medzi obžalovaným a ňou mal začať na základnej škole, keď bola deviatačka a potom
na strednej škole, keď bola druháčka a obžalovaný si ju začal nahrávať. Dohromady sa to stalo tak 8-
až 10-krát, 2-krát u babky na dome, 3-krát u nich v spálni a asi 3-krát v jej detskej izbe. Paradoxne ale
potom uviedla, že s obžalovaným nemá zlý vzťah, netvrdí, že ho neznáša, toleruje ho ako matkinho

nového muža. Pokiaľ sa obžalovanému podanou obžalobou kládlo za vinu, že od presne nezistenej
doby približne od mesiaca február 2012, najneskôr do 25.12.2012, kedy poškodená dovŕšila vek 15
rokov, v mieste spoločného trvalého bydliska na adrese C. D. E. XX, pravidelne sexuálne zneužíval
svoju nevlastnú dcéru, vtedy maloletú poškodenú, a to tým spôsobom, že chodil za ňou do postele,
kde si ľahol za ňu, hladkal ju po nahých prsiach, po nahej vagíne, nahom zadku a konal tak napriek

tomu, že vedel, že maloletá v tej dobe nedovŕšila vek 15 rokov, snáď aj laikovi bez príslušného právneho
vzdelania je zrejmé, že táto skutková veta nemá oporu v tom, čo k stíhanému skutku uviedla poškodená.
Ak v prvom rade k obdobiu poškodená uviedla, že sa to prvýkrát malo stať keď bola deviatačka (teda nie,
ako sa obžalovanému kládlo za vinu, od mesiaca február 2012) a podľa podanej obžaloby to malo trvať
do dovŕšenia veku 15 rokov poškodenou, čo bolo 25.12.2015 (po tomto veku sa už nejedná o stíhaný

trestný čin), tak jediným obdobím, kedy k spáchaniu stíhaného skutku mohlo dôjsť, bolo od začiatku
školského roka, v ktorom bola poškodená žiačkou deviateho ročníka, čo bolo v septembri 2012, keďže
poškodenej „zle vychádzajú roky“, do 25.12.2015. Ak by súd aj takto ustálil obdobie, kedy ku stíhanému
konaniu predstavujúcemu stíhaný trestný čin malo dôjsť, ďalej je zrejmé, že poškodená v jej výpovedi
vo vzťahu k tomuto obdobiu nepopisuje konkrétne ani jedno konanie, ktoré by bolo subsumovateľné

pod objektívnu stránku skutkovej podstaty stíhaného trestného činu a ktoré by navyše bolo vymedzené
takým spôsobom, ktorý by bol dostatočne určitý a nezameniteľný s iným konaním. Obžalovanému sa
totiž kládlo za vinu, že mal sexuálne zneužívať poškodenú tak, že chodil za ňou do postele, kde si ľahol
za ňu, hladkal ju po nahých prsiach, po nahej vagíne, nahom zadku, takéto skutkové závery z výpovede
poškodenej ale nemožno vyvodiť, keďže nič také sama neuviedla. Ani zo žiadnych iných na hlavnom

pojednávaní vykonaných dôkazov v neprospech obžalovaného takéto skutkové závery nevyplývajú. To
isté platí aj k stíhanej pravidelnosti konania obžalovaného, ktorá z ničoho nie je zrejmá. Už len z týchto
dôvodov je na mieste záver, že nebolo bez akýchkoľvek pochybností dokázané, že sa stíhaný skutok
vôbec stal. Nemohlo ale zostať zo strany súdu nepovšimnutým, čo jeho závery podľa predošlej vety
ešte viac umocňuje, že sú aj zásadné nezrovnalosti týkajúce sa výpovede poškodenej a jej osoby,

v ktorých dôsledku ani na podklade znaleckého posudok na jej vierohodnosť nemožno ustáliť, že by
vypovedala konštantne, teda aj dôveryhodne. V prvom rade, ak poškodená v tomto konaní tvrdila,
že sa stíhané konanie malo stať tak 8- až 10-krát, 2-krát u babky na dome, 3-krát u nich v spálni a
asi 3-krát v jej detskej izbe, Centru pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie, s ktorým
dlhodobo psychoterapeuticky pracovala, sa sťažovala v októbri 2015 hlavne na to, že ju obžalovaný

sleduje pri prezliekaní spoza okna alebo chodieva do kúpeľne v čase, keď je ona v sprche, pričom
k stíhanému konaniu malo dôjsť len jedenkrát, keď mal obžalovaný v noci spať vedľa nej a dotknúť sa jej
na intímnych miestach. Ďalej, je prinajmenšom zvláštne, čo tvrdil na hlavnom pojednávaní obžalovaný
a vo svojej výpovedi potvrdila poškodená, že aktuálne spolu prakticky normálne vychádzajú, poškodená
obžalovaného aj príde navštíviť a niekedy ho dokonca vie požiadať aj o pomoc. Nemusí byť súd ani

znalcom, aby mohol zaujať názor, že ak by k stíhanému konaniu majúcemu znaky stíhaného trestného
činu skutočne došlo, zanechalo by to na psychike poškodenej následky, v dôsledku ktorých by tvrdený
normálny vzťah k obžalovanému aktuálne zrejme nebol na mieste. Tiež je málo pravdepodobné, že
osoba žijúca v rozhodnom období v spoločnej domácnosti s obžalovaným a poškodenou a tak s nimiprichádzajúca do pravidelného kontaktu, svokra obžalovaného svedkyňa H., by nikdy nenadobudla
ani len podozrenie na nevhodné správanie sa obžalovaného voči poškodenej. Napokon, nepochybný
záver o vierohodnosti poškodenej nevyplýva ani zo znaleckého posudku na jej osobu. Znalec v ňom

totiž na jednej strane všeobecnú vierohodnosť výpovede poškodenej vzhľadom k veku, intelektovým
schopnostiam, štruktúre a integrite osobnosti považoval za mierne zníženú, kde zdôraznil, že poškodená
je schopná vierohodne vypovedať ale s istou mierou nadnesenosti jej vlastnou, súčasne na druhej
strane špecifickú vierohodnosť výpovede poškodenej považoval za plne zachovanú, teda poškodená
vypovedá z psychologického pohľadu vierohodne. Ani na otázky nevysvetlil, ako je možné, aby osoba

s črtami zistenými o osobe poškodenej, vypovedala tak s istou mierou nadnesenosti jej vlastnou, ako aj
vierohodne súčasne. Z výsledkov klinicko-psychologického vyšetrenia ani on nezistil, že by poškodenou
tvrdená prežitá udalosť zanechala na jej psychike v čase vyšetrenia alebo dobudúcna nejaké následky.
Odhliadnucodtýchtonejasnostítrebanavyšeprisvedčiťobhajobnejargumentácii,žeznalecvniektorých
častiach znaleckého posudku hodnotil vykonané dokazovanie, čo je úlohou súdu a otázkou právnou.
Pokiaľ ide o osobu poškodenej, z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní tiež vyplynuli ďalšie

skutočnosti majúce význam pre možný záver o motívoch jej konania voči obžalovanému. Ako vyplynulo,
obžalovaný je otčim poškodenej, ktorý nesúhlasil s akousi benevolenciou jej matky vo výchove, chcel,
aby poškodená doma pomáhala, vytýkal jej nedostatky v škole a tiež mal vedomosť o tom, že poškodená
skúšala drogy. Poškodená ale nechcela, aby jej zasahoval do života, keďže nie je jej biologickým otcom.
Z toho vznikali konflikty. Vyvrcholením bolo, že poškodená musela opustiť spoločnú domácnosť, jej

matka ju vyhodila, ako zhodne uviedla ona a obžalovaný (poškodená sa to snažila zamlčať s tým, že
odišla bývať s priateľom). Záverom nie je tiež možné prehliadať ani širší rozmer tejto trestnej veci, zrejme
majúci následok v podobe rozsiahlejších rodinno-právnych konaní, kde však príslušné súdy ani napriek
vedomosti o tejto prebiehajúcej trestnej veci založenej v podstate na totožných okolnostiach, nevzhliadli
dôvody na vydanie neodkladných opatrení, nakoľko skutočnosti v príslušných návrhoch uvádzané,

vykonaným dokazovaním neboli potvrdené.

Prihliadnuc na všetko vyššie uvádzané súd aplikujúc zásadu „in dubio pro reo“ obžalovaného spod
obžaloby oslobodil podľa § 285 písm. a) Tr. por..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom Okresného
súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku. Odvolanie nemôže podať ten, kto sa ho výslovne vzdal.