Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. október 2023

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 2C/42/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5121205584
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marcela Karman

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2023:5121205584.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou Mgr. Marcelou Karman v právnom spore žalobcov: 1/ A.

B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., E. F. X, 2/ G. F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., H. XX, žalobcovia
v rade 1/ a 2/ právne zastúpení: JUDr. Magda Poliačiková, advokátka, s.r.o., so sídlom Národná 17,
Žilina, IČO: 36 848 654, proti žalovanému: I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., K. XXXX/XX, právne
zastúpený: Mgr. Lukáš Kysucký, advokát, so sídlom Žilina, Vojtecha Tvrdého 819/1, o zaplatenie 8.380
eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému p r i z n á v avoči žalobcovi 1/ právo na náhradu trov konania v rozsahu 30 % a voči
žalobcovi 2/ právo na náhradu trov konania v rozsahu 70 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 24.06.2021 domáhali, aby súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie sumy 2 514 žalobcovi 1/ a sumy 5 866 eur žalobkyni 2/, spolu s príslušnými
úrokmi z omeškania a na náhradu trov konania.

2. Podanú žalobu odôvodnili tou skutočnosťou, že sú podielovými spoluvlastníkmi v podiele 7/10
(žalobca 2/), resp. 3/10 (žalobca 1/) nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území D., zapísané

na Správe katastra Žilina, list vlastníctva č. XXXX ako KNC parc. č. 1744/2 zastavané plochy a nádvoria
o výmere 329 m2. Žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. D., a to
staviebsúp.č.XXX,ktorájepostavenánaKNCparc.č.1760/1astavbysúp.č.XXXX,ktorájepostavená
na KNC parc. č. 1760/2 zapísané na LV č. XXXX a ďalej na LV č. XXXX dom č. súp. XXXX, ktorý je
postavený na KNC parc. č. 1744/14, stavebné úpravy a nadstavba. Žalovaný využíva nehnuteľnosť
žalobcov, a to parc. KNC 1744/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 320 m2 a to tak, že cez túto
prechádza peši, osobnými a nákladnými motorovými vozidlami spolu s jeho nájomníkmi. Bez možnosti

takéhotoprechodubybolinehnuteľnostižalovanéhopraktickynevyužiteľné,atedavpodstatebezcenné.
Za užívanie tejto parcely patriacej vlastnícky žalobcom do dňa podania žaloby žalovaný neplatí žiadnu
náhradu. Priemerná výška mesačného bezdôvodného obohatenia je vo výške 287,50 eur za mesiac.
Žalobkyňa 2/ požadovala bezdôvodné obohatenie za čas od 1.7.2019 do 30.6.2021 vo výške 70 %, čo
predstavuje sumu 5.866 eur a žalobca 1/ si uplatnil za uvedené obdobie bezdôvodné obohatenie vo
výške 30 %, čo predstavuje sumu 2.514 eur.

3. Na podporu svoju tvrdení predložili žalobcovia súdu Rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp. zn.
3Co/12/2008-316, Rozsudok Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 21C/314/2015-141, snímku z kat.
mapy, Zmluvu o nájme pozemku, Zmluvu o užívaní pozemku zo dňa 23.04.2020, Zmluvu o užívanípozemkuzodňa01.04.2010,UznesenieKrajskéhosúduvBratislave,sp.zn.6Co/79/2016-322,znalecký
posudok č. 1/2020, výzvu, výpisy z LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX.

4. Tunajší súd vydal v predmetnej veci platobný rozkaz (č. l. 92 spisu), proti ktorému podal v zákonom
stanovenej lehote žalovaný odpor.

5. Žalovaný v podanom odpore (č. l. 94 spisu) poprel oprávnenosť nárokov žalobcov čo do právneho
nároku a aj jeho výšky. Je toho názoru, že právny titul dôvodnosti nároku je nutné posudzovať buď

prostredníctvom nákladov na obvyklý nájom alebo prostredníctvom náhrady na zriadenie vecného
bremena a rovnako poukázal na spornosť, či výška nároku má byť v celosti určená voči žalovanému,
alebo má byť rozdelená podľa podielu za užívanie sporných nehnuteľností voči všetkým subjektom,
ktorí ju využívajú. To, že nehnuteľnosť využívajú viacerí, vyplýva zo samotných skutkových tvrdení
žalobcov. Žalovaný v konaní navrhol vypracovať znalecký posudok, ktorým by bola určená všeobecná
hodnota nájmu sporných pozemkov a zároveň v konaní na preukázanie svojich tvrdení navrhol výsluch

účastníkov konania a pripojenie spisu OS Žilina 6C/255/2013.

6. Žalobcovia v reakcii na podaný odpor (č. l. 99 spisu) majú za to, že zo strany žalovaného nedošlo
k riadnemu popretiu skutkových tvrdení. Vo vzťahu k určeniu výšky nároku v celosti vo vzťahu ku
každému subjektu, ktorý nehnuteľnosť využíva, žalobcovia poukázali na stanovisko, ktoré zaujal Krajský

súd v Bratislave, sp. zn. 6Co/79/2016-322.

7. Žalovaný v reakcii na vyjadrenie žalobcov (č. l. 158 spisu) vo vzťahu k hodnote vecného bremena
stanovenej znaleckým posudkom predloženým žalobcami navrhol, aby súd pripojil spis Okresného
súdu Bratislava II, č. k. 58C/60/2017. Zároveň uviedol, že právo prechodu realizuje viacero subjektov

a suma finančnej kvantifikovanej hodnoty obmedzenia bremena žalobcov musí byť v celosti uhradená
len jedenkrát, nie každým panujúcim pozemkom v celosti, kedy tento právny názor bol vyslovený aj
Krajským súdom v Žiline, sp. zn. 10Co/26/2018. Ďalej uviedol, že čo sa týka panujúcich pozemkov, tak
sú užívané jednak žalovaným a ďalej SPT s.r.o., COOP PRODUKT SLOVENSKO, L. F., TABAČIK –
PRIEMTO.

8. Žalobcovia v reakcii na vyjadrenie žalovaného (č. l. 170 spisu) uviedli, že jediným neoprávneným
užívateľom pozemkov žalobcov je žalovaný a spoločnosť TABAČIK PRIEMTO s.r.o., v ktorej je žalovaný
konateľom.

9. Tunajší súd vydal v predmetnej veci dňa 09.05.2023 rozsudok, sp. zn. 2C/42/2021-194, ktorým
rozhodol tak, že žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 2 514 eur žalobcovi 1/ a sumy 5 866 eur
žalobcovi 2/, na zaplatenie úrokov z omeškania a náhradu trov konania.

10. Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa 09.11.2022, sp. zn. 7Co/150/2022-253 odvolaním napadnutý

rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Z odôvodnenia uznesenia
vyplýva, že záver súdu prvej inštancie, že žalovaný je pasívne vecne legitimovaný na základe tvrdení
žalobcov v žalobe o vlastníctve a užívaní parcely žalobcov, skutkovým zisteniam na základe výsledkov
vykonaného dokazovania nezodpovedá, keďže v tomto smere súd prvej inštancie nevykonal žiadne
dokazovanie (s. 5 uznesenia, č. l. 257 spisu). Krajský súd v Žiline ďalej uviedol, že odvolací súd

považoval za nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, keď nepovažoval za dôvodné námietky
žalovaného tak vo vzťahu k základu uplatneného nároku žalobcov ako aj následnému určeniu výšky
požadovaného plnenia (s. 6 uznesenia, č. l. 258 spisu).

11. Žalobcovia v reakcii na uznesenie odvolacieho súdu vo vyjadrení (č. l. 263 spisu) vo vzťahu

k pasívnej legitimácii žalovaného poukázali na rozsudok Okresného súdu Žilina, sp. zn. 7C/45/2017
zo dňa 16.01.2019, kde voči žalovanému uplatňovali finančnú náhradu za bezdôvodné obohatenie
v období od 01.07.2015 do 30.06.2017, ktorý rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu
v Žiline. Vo vzťahu k výške bezdôvodného obohatenia poukázali na rozsudok Okresného súdu Žilina, sp.
zn. 6C/255/2013, potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Žiline 10Co/268/2018, kde sa súdy vyjadrili

k otázke odplaty za užívanie pozemku. Ďalej žalobcovia v podanom vyjadrení poukazovali na užívanie
nehnuteľnosti žalovaným v období od 01.07.2017 do 30.06.2019, čím odôvodňujú rovnako užívanie
spornej nehnuteľnosti v tomto konaní. Žalobcovia sú toho názoru, že žalovaný v tomto konaní netvrdí,
že by v spornom období predmetnú nehnuteľnosť neužíval, považoval len výšku uplatneného nárokuza spornú a či výška nároku má byť v celosti určená voči žalovanému alebo má byť rozdelená podľa
podielu za užívanie sporných nehnuteľností. Žalobcovia ďalej poukázali na tú skutočnosť, že žalovaný
je podnikateľom a z výpisu Z OR vyplýva, že predmetom jeho podnikania je aj maloobchod v rozsahu

voľných živností, ktorý vykonáva k nehnuteľnosti stavbe súp. Č. XXXX/XX, ktorá je postavená na
parcele KN-C č. 1760/2. Žalobcovia poukázali na stavebné povolenie zo dňa 2.6.20250 pre žalovaného
s názvom „Stavebné úpravy a nadstavba domu č. XXXX/XX ul. M.“ a z ktorého bodu 9 vyplýva, že
v predmetnej nehnuteľnosti predajné priestory majú vstup jednak z Národnej ulice, ako aj z druhej strany
objektu, ulice M..

12. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 27.07.2023 (č. l. 303 spisu) uviedol, že on spornú nehnuteľnosť
neužíva a nezásobuje obrovskú predajňu železiarstva, nevykonáva žiadnu obchodnú činnosť už viac
ako 6 rokov. Zo žiadneho dôkazného prostriedku nevyplýva, že by užíval spornú nehnuteľnosť. Nevlastní
žiadny veľkoobchod železiarstva. Uvedená skutočnosť v spornom období bola preukázaná aj v konaní
49C/58/2020. Žalovaný nie je vlastníkom žiadneho motorového vozidla a ani nemá žiadne v držbe.

Žalovaný má za to, že v danom prípade nie je daná pasívna vecná legitimácia jeho osoby, nevyužíval
spornú nehnuteľnosť, čo bolo preukázané v konaní 49C/58/2020, v ktorom konaní sa posudzovalo
rovnaké obdobie ako to, ktoré je predmetom tohto konania.

13. Žalobcovia súdu predložili vyjadrenie (č. l. 308 spisu), v ktorom predložili fotografiu vstupu do

železiarstva z Národnej 15 a poukázali na výpis zo Živnostenského registra, z ktorého vyplýva, že
žalovaný ako fyzická osoba – živnostník vykonáva živosť a to v prevádzkarni v D., M. XXXX/XX
C. vchodom z N. XX.

14. Tunajší súd po zmene zákonného sudcu nariadil dňa 22.09.2023 pojednávanie, ktoré vykonal za

účasti žalobcov, ich právnej zástupkyne a právneho zástupcu žalobcu.

15. Právna zástupkyňa žalobcov na konanom pojednávaní vo vzťahu k užívaniu sporných nehnuteľností
zo strany žalovaného bez právneho titulu opakovane poukázala na tvrdenia v konaní už uvádzané,
keď v konaní už nemala žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania smerujúce k preukázaniu

svojho nároku. Zároveň však uviedla, že zodpovednosť žalovaného ju nutné vidieť aj v tom zmysle,
že ak predmetnú nehnuteľnosť užíva aj jeho nájomník, aj v tomto prípade je žalovaný ako vlastník
zodpovedný za bezdôvodné obohatenie, a to z tohto dôvodu - podľa § 664 Obč. zákonníka prenajímateľ
je povinný prenechať prenajatú vec nájomcovi v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie, alebo ak sa
spôsob užívania nedohodol, obvyklé užívanie, a v tomto stave ju na svoje náklady udržiavať. Z toho teda

vyplýva, že ak by prenajal nebytové priestory v budove 3496/60 nejakému nájomcovi, tak je povinný mu
zabezpečiť tieto priestory v takom stave, aby boli užívania schopné na účel, na ktorý boli prenajaté, t. z.,
že prenajímateľ je povinný zabezpečiť prístup k predmetu nájmu, a to na vlastné náklady. To znamená,
že pokiaľ žalovaný prenajal ako vlastník nebytové priestory v budove 3496/60 a bol povinný zabezpečiť
prístup, musel na zabezpečenie tohto prístupu vynaložiť finančné prostriedky, za čo sa v danom mieste

a v danom čase za prechod a prejazd cudzej parcely platí odplata, a to je tá výška bezdôvodného
obohatenia. Príčinná súvislosť je tá, že on porušil zákon a mal v zmysle zákona zabezpečiť nájomcovi
prístup. To znamená, že aj z tohto dôvodu je prenajímateľ zodpovedný.

16. Právny zástupca žalovaného na nariadenom pojednávaní poukázal na už uvedené skutkové

aj právne vyjadrenia, ktoré boli prezentované v rámci doterajšieho konania, kedy poukázal na tú
skutočnosť, že v rámci vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že by žalovaný využíval spornú
nehnuteľnosť v spornom období. Toto žalovaný aj účinným spôsobom poprel, pričom súdne konanie je
založené na negatívnej dôkaznej teórii, teda protistrana musí preukázať opak, teda, že žalovaný túto
spornú nehnuteľnosť užíval, čo v danom konaní nebolo preukázané ani jedným dôkazom. K vyjadreniu

právneho zástupcu žalobcu uviedol, že žalovaný ani nemá vo vlastníctve ani v držbe žiadne motorové
vozidlo, teda nemá ani akým motorovým vozidlom prechádzať cez spornú nehnuteľnosť. Čo sa týka
poukazovania žalobcov na nejaký nájomný vzťah, tak uviedol, že nie je ani tvrdené, že nájomca má
prechádzať cez spornú nehnuteľnosť v tomto konaní a nevyplýva to ani z vykonaného dokazovania.

17. Súd vo veci vykonal dokazovanie, zistil nasledovný skutkový stav, na ktorý aplikoval nižšie zmienené
právne ustanovenia.18. Podľa § 451 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník (ďalej aj ako „občiansky zákonník“), kto sa
na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

19. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

20. Podľa § 454 Občianskeho zákonníka, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa

práva mal plniť sám.

21. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

22. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v

omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

23. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

24. Súd sa prednostne zaoberal vecnou legitimáciu strán sporu, ktorou sa rozumie hmotnoprávny vzťah

strany sporu k prejednávanej veci, pričom aktívnu legitimáciu má žalobca a pasívnu má žalovaný.
Vecnou legitimáciou sa rozumie stav podľa hmotného práva, podľa ktorého strana sporu je subjektom
práv alebo povinností, ktoré sú predmetom sporu. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej,
t. j. existencie tvrdeného práva na strane žalobcu, alebo pasívnej, t. j. existencie tvrdenej povinnosti
na strane žalovaného, je imanentnou súčasťou súdneho konania (viď rozsudok Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky, sp. zn. 2Cdo/205/2009). Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v
prípade, ak ju žiadna zo strán sporu nenamieta. Zistenie nedostatku vecnej legitimácie má za následok
zamietnutie žaloby. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník
občianskehosúdnehokonania(navrhovateľ)jesubjektomhmotnoprávnehooprávnenia,oktorévkonaní
ide (je aktívne vecne legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (odporca) je subjektom

hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný) (z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej
republiky, č. k. III. ÚS 517/2011-9 zo dňa 22.11.2011). Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp.
zn. 3Cdo 192/2004 vyslovil, že na to, aby sa niekto stal účastníkom konania netreba, aby bol účastníkom
hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takomto prípade sa stáva
žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však

bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého
vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je
jeden účastník subjektom práva, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom práve používa pojem
vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa
určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom hmotno-právneho vzťahu, ale

vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že
ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľnom hmotno-
právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy,
ak ten, o ktorom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom
hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Aj po prijatí nového procesného predpisu sú vyššie

citované závery plne aplikovateľné.

25. V predmetnom prípade bola podaná žaloba, v ktorej žalobcovia oprávnenosť svojho nároku
odvodzovali od užívania nehnuteľností v ich vlastníctve žalovaným, a to bez právneho titulu.

26. V zmysle § 151 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z., civilný sporový poriadok (ďalej aj ako „CSP“),
skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.27. V zmysle § 151 ods. 2 CSP, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo
vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

28. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. území D., napísanej na LV č. XXXX a to pozemky KN-C, parc.
č. 1744/2 – zastavané plochy a nádvorie o výmere 392 m2 (žalobca 1/ v podiele 1/3-tina a žalobca 2/
v podiele 1/7-ina). Ďalej mal súd preukázané, že žalovaný je vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich
sa v katastrálnom území D. a to stavby, súp. č. XXX postavenej na parcele KN-C č. 1760/1, a stavby

súp. č. XXXX, postavenej na parcele č. KN-C č. 1744/14. Uvedené skutočnosti strany v konaní neučinili
spornými a preto ich súd v zmysle § 151 CSP považoval za nesporné.

29. V prvom rade k žalobcami opakovane v konaní uvádzanej skutočnosti, že súd nemá vykonávať
dokazovanie k preukázaniu nároku zo strany žalobcov, keď má považovať tvrdenia žalobcov čo do
bezdôvodného užívania sporných nehnuteľnosti žalobcov žalovaným za nesporné súd uvádza, že sa

s takýmito tvrdeniami žalobcov nestotožňuje. Žalobca už v podanom odpore učinil celý nárok žalobcov
sporným, keď poprel oprávnenosť nárokov žalobcov čo do právneho nároku a aj jeho výšky. Potom
platí, že pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho - ktorého účastníka treba rešpektovať tzv.
negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne
nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej

právnej skutočnosti (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. mája 2010, sp. zn. 6 Cdo 81/2010). Žalovaný
poprel skutkové tvrdenia žalobcov a ďalej sa zaoberal výškou bezdôvodného obohatenia, keď nemohol
v konaní preukazovať neexistenciu určitej právnej skutočnosti, a teda, že neužíva sporné nehnuteľnosti.
Žalovaný aj neskôr, v priebehu konania, vrátane nariadených pojednávaní, rozporoval nárok žalobcov,
keď súd uvádza, že Civilný sporový poriadok je síce založený aj na zásade hospodárnosti konania;

prostriedky procesnej obrany a procesného útoku, ktoré nie sú uplatnené v bezprostrednej reakcii na
skutkové tvrdenie protistrany však nesankcionuje tým, že na ne nie je možné prihliadať. Uvedené platí
iba v prípade zákonnej koncentrácie konania, podľa ktorej prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
A o takýto prípad v prejednávanej veci nejde. S poukazom na uvedené skutočnosti má súd za to, že

bolo povinnosťou žalobcov v konaní preukázať, že na strane žalovaného došlo k vzniku bezdôvodného
obohatenia titulom užívania nehnuteľností vo vlastníctve žalobcov, keď predmetné tvrdenia boli v konaní
sporné.

30. Žalobcovia v konaní tvrdili, že žalovaný je užívateľom žalobcom patriacich nehnuteľností, keď

ich využíva na prejazd peši, osobnými a nákladnými motorovými vozidlami (spolu s nájomníkmi)
a to v období od 01.07.2019 – 30.06.2021. Vo vzťahu k týmto skutočnostiam však neprodukovali
žiadne relevantné dôkazy. Z kontextu podanej žaloby a tvrdení žalobcov vyplýva, že uvedené tvrdenie
vyvodzujú zo skutočnosti, že žalovaný je vlastníkom stavieb nachádzajúcich sa v „susedstve“, keď
bez prechodu cez nehnuteľnosti žalobcov by boli nehnuteľnosti žalovaného prakticky nevyužiteľné,

a teda v podstate bezcenné (č. l. 2 spisu). Ďalším dôvodom, od ktorého žalobcovia odvodzovali
užívanie nehnuteľností žalobcov zo strany žalovaného bola skutočnosť, že žalobca je fyzická osoba –
podnikateľ a bolo mu udelené živnostenské oprávnenie, ktorým disponoval aj v spornom období (keď
aj v súčasnosti nie je vymazaný zo živnostenského registra, ako ani nemá pozastavené živnostenské
oprávnenie), tzn. podniká pod obchodným menom: I. J. C. F. B. XXXXX D., N. XX (č. l. 217 spisu).

V priebehu konania ďalej užívanie nehnuteľností zo strany žalovaných žalobcovia odôvodňovali s
poukazom na iné konania vedené pred tunajším súdom, v ktorých konaniach malo byť preukázané,
že žalovaný užíva nehnuteľnosť žalobcov bez právneho dôvodu. Na pojednávaní konanom dňa
22.09.2023 žalobcovia ďalej odvodzovali svoj nárok od tej skutočnosti, že žalobca ako prenajímateľ
nehnuteľností je zodpovedný za užívanie nehnuteľnosti žalobcov nájomcami žalovaných, keď im

nezabezpečilprístupuzatvorenouzmluvoumedzižalobcami(akovlastníkminehnuteľností)ažalovaným
(ako prenajímateľom).

31. Zo zmluvy o užívaní pozemku (č. l. 24 a násl. spisu) mal súd za preukázané, že I. J. – Priemto,
tzn. žalovaný ako fyzická osoba – podnikateľ uzatvoril so žalobcami zmluvu, na základe ktorej bol

oprávnenýod01.04.2010užívaťpočasrealizáciestavby„PrestavbyanadstavbyželeziarstvaPRIEMTO,
Žilina, Hviezdoslavova ulica“ nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov. V konaní nebolo sporné, že v čase
rozhodnom, t.j. od 01.07.2019 do 30.06.2021 nebola medzi stranami uzatvorená zmluva, na základe
ktorej by žalovaný oprávnene užíval pozemky vo vlastníctve žalobcov.32. Z dikcie ustanovenia § 451 ods. 2 OZ, ktorá definuje bezdôvodné obohatenie jednoznačne vyplýva,
že bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením

z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov. V posudzovanej veci súd konštatuje, že žalobcovia si uplatňujú
majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu. Žalovaný mal v rozhodnom čase užívať
nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcov.

33. Bezdôvodné obohatenie je právny inštitút, ktorý vznik obohatenia viaže na to, že na takéto
obohatenie nie je právny dôvod, žiadna zmluva resp. dohoda alebo zákonné ustanovenie, čiže ide
o obohatenie neoprávnené, v minulosti sa tiež nazývalo neoprávnený majetkový prospech. Pre vznik
zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie nie je nevyhnutné, aby k tomuto obohateniu došlo úmyselne
alebo nejakým protiprávnym úkonom (napríklad trestným činom krádeže alebo sprenevery), aj keď to
nie je vylúčené. Samotné zákony však predpokladajú určité situácie, kedy konaním, ktoré je práveže

v súlade s právom, vzniká bezdôvodné obohatenie. K vzniku bezdôvodného obohatenia môže dôjsť
aj úplne bez vôle zúčastnených subjektov (napríklad v dôsledku zmeny právnej úpravy, v dôsledku
nepredvídanej udalosti nezávislej na vôli účastníkov a i.). Je neprípustné, aby sa niekto obohacoval
na úkor druhého bez toho, aby na to mal nejaký právny dôvod, preto je nevyhnutné, aby ten, kto sa
na úkor iného bezdôvodne obohatil, musel obohatenie vydať. Predmet bezdôvodného obohatenia sa

musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa
vydať štátu. Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre
možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch (napríklad vo vykonaní určitých prác), teda
ak plnenie malo nehmotný charakter, prípadne ak sa predmet obohatenia zničil, musí sa poskytnúť
relutárna, teda peňažná náhrada. Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je objektívneho charakteru

a predpokladom jeho vzniku nie je protiprávny úkon obohateného ani jeho zavinenie, podstatné je iba
to, že stav obohatenia vznikol (nález Ústavného súdu SR z 26. apríla 2013, č. k. IV. ÚS 554/2012-35).

34. Predpokladom zaviazania žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia je preukázanie, že sa
žalovaný na úkor žalobcov skutočne bezdôvodne obohatil. K bezdôvodnému obohateniu malo podľa

žalobcov dôjsť takým spôsobom, že žalovaný bez právneho titulu užíval nehnuteľnosti žalovaných, keď
cez ne prechádzal peši, osobnými a nákladnými motorovými vozidlami. Na preukázanie svojich tvrdení
však žalobcovia v tomto konaní neprodukovali relevantné dôkazy, z ktorých by bolo možné konštatovať
opodstatnenosť tvrdení žalobcov o prechode žalovaného cez pozemky žalobcov a to už akýmkoľvek
spôsobom. Pokiaľ žalobcovia svoj nárok odôvodňujú vlastníctvom stavieb žalovaného nachádzajúcej

sa v blízkosti nehnuteľnosti žalobcov, keď prístup k nim vedie iba cez pozemky žalobcov je nutné
zmieniť, že súd nemôže nárok priznať iba na základe hypotetických rovín, či dedukcií, keď žalobcovia
v konaní neprodukovali dôkaz o tom, že žalovaný by skutočne tieto svoje stavby využíval (on sám,
nie prostredníctvom iným subjektov, napr. nájomcov) a pri ich využití by prechádzal cez pozemky
žalobcov a to neoprávnene. Vlastníctvo stavby nie je titul, s ktorým by bol automaticky spájaný prechod

k tejto stavbe (súd nevylučuje, že tomu tak je, ale je povinnosťou žalobcov takéto svoje tvrdenia
v konaní preukázať). Pokiaľ žalobcovia poukazujú na tú skutočnosť, že žalovaný využíva stavby tým
spôsobom, že v nich má svoju prevádzkareň a túto skutočnosť odvodzujú z udeleného živnostenského
oprávnenia a fotografie o umiestnení prevádzkarne súd uvádza, že žalobcovia neprodukovali žiadny
dôkaz, z ktorého by bolo možné konštatovať, že žalovaný skutočne podniká prostredníctvom udelenej

živnosti a pri podnikaní využíva pozemky vo vlastníctve žalobcov. Totiž pokiaľ aj žalovanému bolo
udelené živnostenské oprávnenie, nie je možné bez ďalšieho z toho dovodzovať, že konkrétne žalovaný
prechádza cez sporné pozemky žalobcov, o to viac, keď žalovaný tieto tvrdenia jednoznačne rozporuje.
Súd uvádza, že podnikanie aj fyzickej osoby – podnikateľa je možné preukazovať rôznymi dôkaznými
prostriedkami, žalobcovia však v konaní nenavrhli žiadne dokazovanie v tomto smere. K tomu súd však

zdôrazňuje, že pre priznanie nároku je potrebné v konaní preukázanie nie skutočnosti, či žalovaný
podniká, ale či napríklad aj pri svojej podnikateľskej činnosti využíva nehnuteľnosti vo vlastníctve
žalobcov.

35. Žalobcovia svoj nárok ďalej opierajú o zistenia súdov v iných konaniach, kde bolo ustálené, že

žalovaný užíva nehnuteľnosť žalobcov bez právneho dôvodu, k čomu súd uvádza, že z konania
vedeného pred tunajším súdom, sp. zn. 6C/255/2013, na ktoré žalobcovia poukázali vyplýva, že
žalovaný užíval nehnuteľnosti žalobcov v období od 01.07.2011 – 30.06.2013 (rozsudok na č. l. 109
a násl. spisu), keď uvedený rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Žiline, sp. zn.10Co/268/2018, ktorý rozsudok bol zrušený rozhodnutím Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Cdo/26/2020.
Z konania vedeného pred tunajším súdom sp. zn. 13C/52/2012 zo dňa 20.06.2019, ktorým súd na
základe vzájomnej žaloby zakázal žalobcovi prejazd cez nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného (v

tomto konaní žalobcov) vyplýva, že súd rozhodoval podľa dokazovania v čase ku dňu vyhlásenia
rozsudku, ktorý rozsudok bol vyhlásený dňa 20.06.2019. I napriek tomu, že predmetný rozsudok bol
potvrdený rozhodnutím Krajského súdu v Žiline je nutné uviesť, že v predmetnom konaní odvolací
súd už opätovne nevykonával dokazovanie a preskúmaval napadnutý rozsudok s ním vykonaným
dokazovaním. Preto súd ustálil, že ani toto konanie, v ktorom súd rozhodoval pred rozhodným obdobím

nemôže byť podkladom pre ustálenie, že žalovaný užíval sporné nehnuteľnosti v čase od 01.07.2019
do 30.06.2021. Žalobcovia ďalej poukázali na rozsudok tunajšieho súdu v konaní sp. zn. 7C/45/2017 (č.
l. 263 rub spisu), kde sami uvádzajú, že bolo preukázané, že žalovaný užíval nehnuteľnosti žalobcov
v období od 01.07.2015 – 30.06.2017. V žiadnom z vyššie uvedených poukázaných konaní nebolo
posudzované obdobie od 01.07.2019 – 30.06.2021, čo je sporné obdobie v tomto konaní. Totiž nie
je možné, aby súd bez ďalšieho usudzoval a prijal záver, že pokiaľ žalovaný neoprávnene užíval

nehnuteľnosti žalobcov v minulosti, tak je tomu tak aj v tomto spore posudzovanom období, o to viac,
keď takéto skutočnosti zo žiadneho dôkazného prostriedku vykonávaného v tomto konaní nevyplývajú.
Naopak súd poukazuje na konanie vedené pred tunajším súdom pod sp. zn. 49C/58/2020 (č. l. 330
spisu), na ktoré poukázal aj žalovaný, z ktorého neprávoplatného rozhodnutia vyplýva, že súd aj po
vykonaní obhliadky (č. l. 344 spisu) na mieste samom (ktoré miesto samé je totožné so spornými

nehnuteľnosťami v tomto konaní) vyplýva, že súd rozsudkom zo dňa 04.10.2022 zamietol návrh
žalobcov proti žalovanému 1/ – I. J. (rovnako ako žalovaný v tomto konaní), v ktorom žalobcovia
na základe žaloby zo dňa 14.07.2020 žiadali, aby súd rozhodol o povinnosti žalovaných zdržať sa
prechodu osobnými a nákladnými motorovými vozidlami a to pokiaľ sa týka aj nehnuteľností, ktoré
sú predmetom tohto konania. Dokazovanie v predmetnom konaní bolo vykonávané vo vzťahu k času

od podania návrhu 14.07.2020 do vydania rozsudku dňa 04.10.2022. Súd v predmetnom konaní
ustálil, že nebolo preukázané, že by žalovaný 1/ (pozn. súdu: žalovaný v tomto konaní) zasahoval
do vlastníckych práv žalobcov a teda prechádzal osobnými a nákladnými vozidlami cez pozemok vo
vlastníctve žalobcov (s. 17 rozsudku). V predmetnom prípade pri obhliadke na mieste samom (č. l.
344 spisu) bolo zistené, že vozidlá využívané nájomcom žalovaného parkujú pred stavbou žalovaného

(ktorá má byť v nájme iného subjektu tak, ako to vyplýva z rozsudku na s. 15, 16, č.k. 49C/58/2020-373,
ktorý bol v konaní oboznámený). Súdom preskúmavané obdobie v konaní 49C/58/2020 teda ako jediné
obdobie preskúmavané v iných konaniach pred tunajším súdom aspoň sčasti korešponduje s obdobím
preskúmavaným v tomto konaní.

36. Na pojednávaní konanom dňa 22.09.2023 právny zástupca žalobcov odôvodnil nárok žalobcov od
tej skutočnosti, že žalobca ako prenajímateľ nehnuteľností je povinný zabezpečiť svojim nájomcom
prístupovú cestu k prenajímanej nehnuteľnosti a pokiaľ tak neurobí, v súlade s § 664 občianskeho
zákonníka zodpovedá za to, že nájomcovia prechádzajú cez nehnuteľnosti žalobcov bez právneho
titulu. Podaním doručeným súdu po uznesení, ktorým súd vyhlásil dokazovanie za skončené, žalobcovia

poukázali na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 17.06.2019, sp. zn. 8Cdo/186/2018, pričom majú
za to, že je v konaní potrebné jeho analogické použitie.

37. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcov, že žalovaný ako prenajímateľ stavby je zodpovedný za užívanie
prístupovej cesty nájomcami, ak on sám s vlastníkom prístupovej cesty neuzatvoril zmluvu, sa súd

s uvedeným názorom nestotožňuje. Ako súd už vyššie uviedol, bezdôvodne sa obohatí ten, kto
sám užíva cudziu nehnuteľnosť bez právneho titulu. V predmetnom prípade žalobcovia uvádzajú, že
nájomcovia žalovaného (aj keď táto skutočnosť nebola v predmetnom konaní vôbec preukazovaná,
avšak vyplýva z oboznámených dôkazných prostriedkov a nesporných tvrdení v súdnom konaní sp.
zn. 49C/58/2020) užívajú sporné nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov a žalovaný má za to niesť

zodpovednosť. Súd má za to, že právny titul na užívanie nehnuteľnosti musí svedčiť priamo tomu,
kto túto nehnuteľnosť chce užívať a užíva ju (takýmto titulom však môže byť aj uzatvorená zmluva
s iným subjektom v prospech tretích osôb). V konaní potom musí byť preukázaná príčinná súvislosť
medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou (žalovaným alt. nájomcami) a
majetkovou ujmou inej určitej osoby (žalobcami). Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto

tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané. Nesplnenie povinnosti prenajímateľa podľa
§664občianskehozákonníka,podľaktoréhoprenajímateľjepovinnýprenechaťprenajatúvecnájomcovi
v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie, alebo ak sa spôsob užívania nedohodol, obvyklé užívanie,
a v tomto stave ju na svoje náklady udržiavať“ si môže voči svojmu prenajímateľovi vymáhať nájomca,avšak nesmerujú voči ďalším subjektom mimo zmluvného vzťahu prenajímateľ – nájomca. Pokiaľ by mal
nájomca za to, že prenajímateľ mu mal v zmysle predmetného ustanovenia zmluvne zabezpečiť prístup
k nehnuteľnosti prechodom cez cudzie nehnuteľnosti (vo vlastníctve žalobcov), môže si tieto nároky

voči nemu uplatňovať, avšak pokiaľ nemal zabezpečený prechod cez cudzie nehnuteľnosti, pričom tento
prechod bez právneho titulu uskutočňoval (sporné pozemky využíval), je on sám za takéto konanie,
tzn. prechod bez právneho titulu zodpovedný a on sám sa takýmto spôsobom obohacuje. Vo vzťahu
k vyjadreniu žalobcov doručeného súdu po zákonnej koncentrácii konania súd uvádza, že na túto už
neprihliada, keď súd na pojednávaní dňa 22.09.2023 vyhlásil dokazovanie za skončené. Avšak súd

pozná ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR a pokiaľ sa týka rozhodnutia zo dňa 17.06.2019, sp.
zn. 8Cdo/186/2018 je nutné zdôrazniť, že predmetné rozhodnutie rieši situáciu, kedy vlastník stavby má
postavenú stavbu na cudzom pozemku, čo je úplne odlišný prípad, pretože je logické, že vlastník stavby
musí znášať následky v podobe znášania bezdôvodného obohatenia, keď si postavil stavbu na cudzom
pozemku. Súd však má za to, že sa nejedná o prípad, ktorý je možné analogicky použiť v predmetnom
konaní.

38. V zmysle § 151 ods. 1 a 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné (odsek 2).
Vo všeobecnosti sa posúdenie otázok, ktorá strana sporu je povinná tvrdiť a aký je obsah jej povinnosti

tvrdiť, odvíja od hmotného práva. Platí pritom, že strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na
základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. Bremeno tvrdenia je pritom v korelácii s
bremenom popretia tvrdení protistrany. Sporové konanie je konaním kontradiktórnym, čo znamená, že tá
strana sporu, ktorá z určitej skutočnosti vyvodzuje právne následky, musí tvrdiť skutočnosti a k tvrdeným
skutočnostiam predložiť alebo označiť dôkazné prostriedky, inak úspešnou byť nemôže. V tomto smere

súd poukazuje na skutočnosť, že v prejednávanej veci žalobcovia neuniesli bremeno dôkazu, keď na
podporu svojich tvrdení nepredložili súdu žiadne relevantné dôkazy, z ktorých by bolo možné usudzovať
bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného titulom užívania nehnuteľností vo vlastníctve žalobcov
a to bez právneho dôvodu.

39. Súd zároveň poukazuje na tú skutočnosť, že v priebehu konania žalobcovia opakovane nerozlišujú
medzi dvoma odlišnými právnymi subjektmi – obchodná spoločnosť TABAČIK - PRIEMTO s.r.o.
(spoločnosť s ručením obmedzeným, nájomca žalovaného) a Ladislav Tabačik-PRIEMTO (fyzická
osoba, podnikateľ), keď využívanie nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov zo strany obchodnej
spoločnosti pripisujú rovnako žalovanému (ktorý vystupuje v obchodnej spoločnosti TABAČIK -

PRIEMTO s.r.o. ako konateľ) a to bez konkrétneho reálneho využitia sporných nehnuteľností zo strany
žalovaného. Z podanej žaloby potom zároveň vyplýva, že využívanie sporných nehnuteľností aj zo
strany iných subjektov (napr. nájomníci žalovaného) žalobcovia pripisujú bez oprávnenia žalobcovi.
Právny zástupca žalobcov na pojednávaní dňa 09.05.2022 dokonca sám zdôraznil, že si je vedomý
tej skutočnosti, že žalovaný predajňu (pozn. súdu železiarstvo) dal do nájmu spoločnosti TABAČIK

- PRIEMTO, s.r.o., a teda jeho nájomník využíva spornú parcelu, prechádza tadiaľ. Podľa žalobcov
„táto spoločnosť (pozn. súdu TABAČIK - PRIEMTO s.r.o.) užíva v mene žalovaného predmetnú
nehnuteľnosť“(č.l.190a191spisu).Jetedazrejmé,žežalobcoviamajúvedomosťovyužívanísporných
nehnuteľností zo strany nájomcu žalovaného, ktorých využitie tretími osobami pripisujú žalovanému.
Predmetné skutočnosti boli rovnako zistené v konaní vedenom pred tunajším súdom pod sp. zn.

49C/58/2020, v ktorom súd v období, ktoré v časti korešponduje spornému obdobiu v tomto konaní
vykonaným dokazovaním zistil, že nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov užíva neoprávnene nájomca
žalovaného, spoločnosť TABAČIK - PRIEMTO s.r.o..

40. Súd na záver ešte poukazuje na tú skutočnosť, že ani po vrátení veci odvolacím súdom, kedy

odvolací súd jednoznačne konštatoval, že záver súdu prvej inštancie, v ktorom v zrušenom rozhodnutí
tunajší súd priznal žalobou uplatnený nárok, že žalovaný je pasívne vecne legitimovaný na základe
tvrdení žalobcov v žalobe o vlastníctve a užívaní parcely žalobcov, skutkovým zisteniam na základe
výsledkov vykonaného dokazovania nezodpovedá, nepredložili žalobcovia žiadne nové dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení o užívaní nehnuteľnosti v ich vlastníctve zo strany žalovaného.

41. Podľa čl. 17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,
predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania
strán sporu a iných osôb.42. Vzhľadom na nepreukázanie základu nároku zo strany žalobcov, s poukazom na princíp
hospodárnosti konania, súd následne nevykonával dokazovanie smerujúce k výške bezdôvodného

obohatenia, pričom nerozhodol o zamietnutí návrhov na doplnenie dokazovania, ktoré návrhy žalovaný
v konaní pôvodne uskutočnil, keď žalovaný po predbežnom právnom posúdení netrval na pôvodne
uskutočnených návrhoch na doplnenie dokazovania smerujúcich v preukázaniu nesprávne žalovanej
výšky bezdôvodného obohatenia.

43. S poukazom aj na vyššie zmienené skutočnosti, súd rozhodol tak, že žalobu žalobcov v celom
rozsahu zamietol.

44. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

45. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

46.Podľa§262ods.2CSP, ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

47. Súd žalobu žalobcov v celom rozsahu zamietol, tzn. žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu.
Z podanej žaloby vyplýva, že žalobca 1/ si uplatnil nárok v pomere k celému žalovanému nároku
v rozsahu 30 % a žalobca 2/ si uplatnil nárok v pomere k celému žalovanému nároku v rozsahu 70 %,
preto je nutné konštatovať, že ich podiel na povinnosti zaplatiť trovy konania zodpovedajú rozsahom
ich uplatnených častí. V celom rozsahu predmetné podiely potom zodpovedajú právu žalovanému

na náhradu trov konania voči žalobcom spolu v rozsahu 100 %. Súd nemohol zaviazať žalobcov
na náhradu trov konania v rozsahu 100 % spoločne a nerozdielne, keď sa nejedná o nerozlučné
spoločenstvo, ani nemohol bez ďalšieho priznať náhradu trov konania v rozsahu 100 %, keď v takom
prípade priznania práva by vznikol žalovanému nárok na náhradu trov konania (v súlade s § 511 ods.
2 občianskeho zákonníka) od každého v rozsahu 50 % (rovnakého podielu). Z uvedeného dôvodu

súd priznal žalovanému právo na náhradu trov konania voči každému zo žalobcov v rozsahu nimi
uplatneného nároku. O samotnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd podľa ustanovenia
§ 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti výroku o náhrade trov konania možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde v Žiline.

Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie
možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).