Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 25. august 2023

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B1-8C/192/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114229540
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Sedmohradský

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2023:1114229540.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudcom Mgr. Vladimírom Sedmohradským v spore žalobcu: N. G., narodený

XX.XX.XXXX, bytom O. 5, XXX XX X., zastúpený: JUDr. Samuel Baránik, advokát so sídlom
Podjavorinskej 7, 811 03 Bratislava, IČO: 42 175 381, proti žalovanému: Hlavné mesto Slovenskej
republiky Bratislava, so sídlom Primaciálne nám. 1, 814 99 Bratislava, IČO: 00 603 481, o zaplatenie
2.358,46 EUR s príslušenstvom

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu 2.358,46 EUR
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 2.358,46 EUR odo dňa 19.03.2014 do
zaplatenia.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu (predtým Okresný súd Bratislava I) dňa 22.10.2014 sa žalobca
domáhal od žalovaného zaplatenia 2.358,46 EUR s príslušenstvom z titulu náhrady škody, ktorá vznikla
I. X. O. v dôsledku dopravnej nehody dňa 15.02.2013, keď žalobca ako vodič jej motorového vozidla
značky X. rad 3, Q.: X jazdiaci v kolóne na Staromestskej ulici v Bratislave rýchlosťou max. 40 km/
h narazil do neoznačeného výtlku (cestnej nerovnosti) a vážne poškodil motorové vozidlo. Uvedenú
nehodu šetrilo Krajské riaditeľstvo PZ, ktoré dospelo k záveru, že vinníkom dopravnej nehody je

žalovaný ako správca predmetnej komunikácie s poukazom na § 9a ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb.,
cestného zákona. Nehodou bol poškodený tlmič, rameno a prah auta. Následkom nehody bolo vozidlo
nepojazdné, v dôsledku čoho uhradil žalobca sumu vo výške 90,-EUR za odťah auta do autorizovaného
servisu O. H. X. s.r.o., a následne nechal auto v tomto servise opraviť, za čo uhradil sumu 2.268,46 EUR.
Súčasťou opravy boli aj dielce na pravej strane vozidla, ktoré síce neboli nehodou priamo poškodené,
avšak z dôvodu bezpečnosti nebolo možné vymeniť iba jednu z poškodených častí (tlmič) a na
druhej strane ponechať pôvodný, ktorý už nesie známky používania. Vlastníčka vozidla postúpila svoju

pohľadávku voči žalovanému na žalobcu zmluvou o postúpení zo dňa 20.09.2013. Žalobca sa domáhal
voči žalovanému náhrady škody listami zo dňa 23.01.2014 a 28.02.2014, žalovaný však jeho nárok
odmietol uspokojiť K žalobe pripojil žalobca dôkazy preukazujúce jeho nárok. Zároveň sa domáhal
náhrady trov konania.

2. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 24.11.2014, ako aj v neskorších vyjadreniach na pojednávaní
žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že žalobca nepredložil zodpovedajúcu fotodokumentáciu poškodenia

vozidla, nakoľko fotografie predložené žalobcom boli vyhotovené z diaľky, a preto nebolo možné vidieť
poškodenie, ktoré žalobca spomínal. V dôsledku tejto skutočnosti nebola preukázaná škoda na vozidle.
Žalovaný taktiež namietal, že v zmysle § 443 Občianskeho zákonníka sa pri určení výšky škody na
veci vychádza z ceny v čase poškodenia. Výška škody sa musí určiť tak, aby ten, kto zavinil vznikškody mal povinnosť poškodenému nahradiť škodu vo výške zodpovedajúcej cene poškodenej veci v
čase poškodenia. Pri určení tejto ceny sa vychádza z ceny nadobúdacej s prihliadnutím na jej pokles
vyplývajúci okrem iného z jej veku, amortizácie a funkčnosti. Žalovaný zdôraznil, že išlo o auto vyrobené

v roku 2005, pričom nehoda sa stala v roku 2013 a vozidlo malo v čase nehody najazdených 319.670 km.
Na základe týchto skutočností žalovaný namietal náhradu ceny nový dielov ako súčasť výšky náhrady
škody. Taktiež uviedol, že nebolo dôvodné meniť aj dielce na pravej strane vozidla, nakoľko tieto neboli
pri nehode poškodené. Nakoniec namietal duplicitu niektorých položiek uvedených na faktúre za opravu
vozidla, a to najmä dvojmo uvedené a účtované demontovanie a namontovanie ľavého ramena, resp.

dvojmo účtované samotné ľavé predné rameno.

3. Súd vykonal dokazovanie Výpisom z knihy dopravných nehôd č. W.-P-XX/BA-KDIXX-XXXX (č.l. 7),
technickýmpreukazomvozidla(č.l.9),dokladomozaplatenísumy90,-EURzaodťahzodňa15.02.2013
(č.l. 10), faktúrou spoločnosti O. H. X. s.r.o. zo dňa 06.03.2013 na sumu 2.268,46 EUR (č.l. 11 až
12), zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 20.09.2013 (č.l. 13), komunikáciou medzi žalobcom a

žalovaným zo dňa 23.01.2014, 12.02.2014, 28.02.2014 a 15.04.2014 (č.l. 14 až 17), informáciou od
Krajského riaditeľstva PZ adresovanou žalovanému zo dňa 27.03.2014 spolu s fotodokumentáciou z
miesta nehody (č.l. 25 až 26), výsluchom žalobcu na pojednávaní dňa 12.04.2016 (č.l. 44), Vyjadrením
znalca N.. L. Y. č. X/XXXX zo dňa 28.02.2019 (č.l. 64 až 71) a odpoveďou Krajského riaditeľstva
Policajného zboru zo dňa 28.04.2020 spolu s prílohami - záznamami z dopravných nehôd W.-P-XX/BA-

KDIXX-XXXX a W.-P-XX/BA-KDIXX-2013 (č.l. 118 až 120).

4. Na pojednávaní dňa 12.04.2016 súd rozhodol o nariadení znaleckého dokazovania na preukázanie
rozsahu poškodenia vozidla, resp. ustálenia výšky ceny za opravu poškodeného vozidla. Následne
uznesením č.k. XC/XXX/XXXX-XX zo dňa 23.06.2016 nariadil znalecké dokazovanie znalcom N.. L. Y.,

ktorý mal odpovedať na osem otázok položených súdom a stranami. Znalec do spisu zaslal Vyjadrenie
č. X/XXXX zo dňa 28.02.2019, v ktorom skonštatoval, že znalecký posudok na určenie poškodenia
motorového vozidla, ak aj oprávnenosti ceny opravy nie je možné vypracovať, nakoľko mu nebola
ani po opakovaných žiadostiach adresovaných žalobcovi poskytnutá dostatočná a zodpovedajúca
fotodokumentácia poškodenia vozidla. Znalec teda vrátil súdu spis bez vypracovania znaleckého

posudku.

5. Na pojednávaní dňa 12.04.2016 bol žalobca zo strany žalovaného vyzvaný, aby predložil servisnú
knižku vozidla. V podaní zo dňa 03.06.2016 žalobca oznámil, že napriek enormnej snahe nájsť servisnú
knižku vozidla túto nenašiel a pripojil len kópiu jednej strany dokladu o emisnej kontrole vozidla, platnej

do 17.10.2016.

6. Na pojednávaní dňa 25.08.2023 žalobca predložil ako dôkaz vytlačený článok z internetu zo dňa
04.12.2020 s názvom „Opotrebované tlmiče: Kedy je najvyšší čas na ich výmenu?“. Súd tento dôkaz
v konaní nevykonal, nakoľko išlo o dôkaz, ktorý mohol žalobca predložiť kedykoľvek skôr v konaní,

najneskôr však v dostatočnej lehote pred posledným pojednávaním, a teda nebol zo strany žalobcu
predložený včas v zmysle § 153 ods. 1 CSP.

7. V konaní nebolo sporné, že žalobca poškodil vozidlo tretej osoby pri jazde na komunikácii spravovanej
žalovaným, pričom toto poškodenie bolo zdokumentované Krajským riaditeľstvom Policajného zboru.

Taktiež nebolo sporné, že vozidlo bolo odtiahnuté do autorizovaného servisu, za čo zaplatil žalobca 90,-
EUR a následne v tomto servise opravené, za čo žalobca zaplatil sumu 2.268,46 EUR. Nakoniec nebolo
sporné ani to, že pohľadávka vlastníčky vozidla bola postúpená na žalobcu.

8. Súd následne pristúpil k skúmaniu podmienok zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 ods. 1

Občianskeho zákonníka, ktorými sú porušenie právnej povinnosti, vznik škody, príčinná súvislosť medzi
porušením právnej povinnosti a vznikom škody a zavinenie.

9. Porušenie právnej povinnosti a zavinenie nebolo v konaní sporné, resp. zo strany žalovaného
namietané. Žalovaný uznal, že na ním spravovanej ceste bol výtlk (cestná nerovnosť), pričom táto

okolnosť bola zdokumentovaná aj policajnou správou o nehode, ktorá konštatovala tak existenciu výtlku
na ceste, ako aj zavinenie a zodpovednosť žalovaného ako správcu komunikácie v zmysle § 9a ods. 2
zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon). V zmysle uvedeného ustanovenia
správca cesty zodpovedá za škody, ktoré vznikli užívateľom týchto komunikácii a ktorých príčinou bolizávady v zjazdnosti, okrem prípade, že preukážu, že nebolo v medziach možností tieto závady odstrániť,
ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť.

10. Pre úplnosť súd uvádza, že na pojednávaní konanom dňa 25.08.2023 (č.l. 226 až 229) žalovaný
argumentoval spoluzodpovednosťou poškodeného z dôvodu porušenia jeho povinnosti v zmysle §
3 ods. 2 písm. a) zákona č. 8/2009 Z.z., a to povinnosti správať sa disciplinovane a ohľaduplne
tak, aby neohrozil bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky, pritom je povinný prispôsobiť
svoje správanie najmä stavebnému, dopravno-technickému stavu cesty, situácii v cestnej premávke,

poveternostným podmienkam a svojim schopnostiam. Súd na túto procesnú obranu žalovaného
neprihliadal, nakoľko bola v konaní prvý raz použitá až na uvedenom pojednávaní, čo je rovnako ako
v prípade dôkazu predloženého zo strany žalobcu postup v rozpore s § 153 ods. 1 CSP (viď odsek 6
tohto uznesenia vyššie). Táto procesná obrana bola uvedená v odpovedi žalovaného na výzvu žalobcu
zo dňa 15.04.2014 pred začatím konania, v samotnom konaní ju však žalovaný až do záverečného
pojednávania neuplatnil. Bez ohľadu na to súd na okraj uvádza, že túto procesnú obranu žalovaného

by na základe vykonaného dokazovania nepokladal za relevantnú, nakoľko aj pri vynaložení primeranej
opatrnosti nie je často možné zabrániť nájazdu na výtlk, od vodičov vo všeobecnosti nemožno očakávať
prispôsobenie jazdy neočakávaným a neoznačeným výtlkom väčších rozmerov, a v danom úseku sa
približne 40 minút po nehode žalobcu stala na rovnakom úseku obdobná nehoda, kde iný vodič rovnako
poškodil vozidlo na tom istom výtlku (č.l. 120).

11. Súd sa ďalej zaoberal vznikom škody a dospel k záveru, že táto je v plnom rozsahu preukázaná.
Súd v konaní vykonal pokus objektivizovať rozsah poškodenia vozidla resp. výšku škody nariadením
znaleckého dokazovania. Tento pokus však nebol úspešný, nakoľko znalec znalecký posudok odmietol
vypracovať s odôvodnením, že poskytnuté fotografie na to nevytvárajú dostatočný podklad. Táto

skutočnosť je nepochybne na ťarchu poškodeného, ktorý síce vyhotovil fotografie poškodeného vozidla,
tieto však nie sú dostatočné a rozsah poškodenia z nich nemožno určiť. Rovnako žalobca napriek
svojím pôvodným tvrdeniam a žiadosti žalovaného nepredložil servisnú knižku vozidla. Napriek týmto
skutočnostiam dospel súd k záveru, že pokladá výšku škody za dostatočne preukázanú. Vychádzal
pritom z predložených dôkazov a z časových súvislostí. O dopravnej nehode bol vyhotovený záznam

príslušníkmi policajného zboru (č.l. 119), ktorý potvrdil poškodenie spodnej časti vozidla a riadenie
vozidla, v dôsledku čoho bolo vozidlo nepojazdné a následne bolo odtiahnuté do autorizovaného
servisu vozidiel BMW. V tomto servise bolo aj opravené, čo žalobca preukázal faktúrou, ktorej obsah
zodpovedá deklarovanému poškodeniu (č.l. 11 až 12). Vzhľadom na túto časovú os, preukázateľnú (a
v konaní nespochybnenú) škodu na riadení a spodnej časti vozidla, ako aj vzhľadom na predpokladanú

odbornosť autorizovaného servisu pri posudzovaní rozsahu potrebnej opravy súd aj pri absencii lepšej
fotodokumentácie poškodenia vozidla pokladal škodu a jej výšku za dostatočne preukázanú.

12. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že vozidlo bolo vyrobené v roku 2005 a malo v čase nehody
najazdenýchtakmer320.000km,atedavzhľadomnajehovekatechnickýstavnebolžalobcaoprávnený

priopravepoužiťnovédiely,resp.cenanovýchdielovbynemalapredstavovaťvýškunáhradyškody.Súd
sa s touto argumentáciou nestotožnil. V zmysle § 443 Občianskeho zákonníka je pri určení výšky škody
na veci potrebné vychádzať z ceny v čase poškodenia, to ale neznamená, že pri oprave staršieho auta
nemožno použiť nové diely. Naopak, zmyslom náhrady škody je v tomto prípade uvedenie vozidla do
stavu pred vznikom škody. V danom prípade to znamená návrat k jazdným vlastnostiam pred nehodou,

čo nemožno dosiahnuť inak, ako výmenou poškodených dielov. V takom prípade je možné a dôvodné
použiť aj nové diely, a nedochádza pritom k bezdôvodnému obohateniu poškodeného. Tento právny
názor bol akceptovaný aj slovenskou judikatúrou, napr. rozsudkom Najvyššieho súdu SR č.k. XObdo
XX/XXXX (č.l. 57 až 62), v ktorom NS SR uviedol: „V konečnom dôsledku poškodenie vozidla dopravnou
nehodou a následne vykonaná oprava v použití nových náhradných dielov vozidlo nezhodnocuje,

pretože každou dopravnou nehodou, ktorou je vozidlo poškodené, sa vo všeobecnosti jeho technická
hodnota znižuje. Správanie žalobcu ako poškodeného len viedlo k tomu, aby obnovil stav vozidla, ktorý
tubolpredškodovouudalosťou(dopravnounehodou),akvynaloženiunákladovnavykonanúopravubol
žalobcadonútenýdopravnounehodou.Žalobcovimusíbyťkompenzovanáujma,ktorámuvzniklaztitulu
dopravnej nehody“. Súd sa s touto argumentáciou plne stotožnil, pričom dodáva, že pri posudzovaní

oprávnenej náhrady škody treba vždy vychádzať z konkrétnych okolností. Ak by napr. cena vozidla
ako celku pred nehodou bola výrazne (násobne) nižšia, ako náklady na nové diely a vykonanú opravu,
bolo by možné hovoriť o bezdôvodnom obohatení na strane poškodeného. V danom prípade ale takáto
situácia nenastala, a žalobca si dal opraviť len časť poškodeného vozidla v potrebnom rozsahu.13. Žalovaný v konaní opakovane spochybnil potrebu výmeny dielov na pravej strane vozidla, nakoľko
tvrdil, že dopravnou nehodou bola poškodená výlučne ľavá strana vozidla. Podľa žalovaného sám

žalobca tvrdil, že dôvodom na výmenu dielov na pravej strane bola skutočnosť, že podľa vyjadrenia
servisného technika bolo nutné vymeniť diely aj na pravej strane, nakoľko niesli známky používania.
Túto skutočnosť dal žalovaný do súvisu s tým, že vozidlo malo v čase nehody približne 8 rokov
a veľké množstvo najazdených kilometrov. Súd sa však v tejto otázke priklonil na stranu žalobcu,
nakoľko pokladá za všeobecne známu skutočnosť, že náhradné diely na nápravách, vrátane tlmičov,

je nevyhnutné podobne ako pneumatiky vždy meniť na oboch stranách nápravy, nakoľko to vyžaduje
bezpečnosť prevádzky vozidla. Ak bol teda v dôsledku nehody nefunkčný ľavý tlmič, a pravý tlmič bol
síce funkčný, ale nebol nový, resp. bol opotrebovaný, bolo potrebné vymeniť aj pravý tlmič, a v takom
prípade je výmena pravého tlmiča (resp. súvisiacich náhradných dielov) priamym dôsledkom nehody
na vozidle. Náklady na takúto opravu teda tvoria škodu, ktorú je škodca (žalovaný) povinný nahradiť. V
takom prípade zároveň aj prípadne výraznejšie opotrebovanie pravého tlmiča nie je na ťarchu žalobcu,

nakoľko čím výraznejší by bol rozdiel medzi novým ľavým a opotrebovaným pravým tlmičom, o to viac
je potrebné vymeniť v dôsledku nehody aj pravý tlmič.

14. Žalovaný taktiež namietal duplicitu niektorých položiek vo faktúre za opravu, konkrétne dvojmo
uvedené a účtované demontovanie a namontovanie ľavého ramena, resp. dvojmo účtované samotné

ľavéprednérameno.Aksúduviedolnapojednávaníkonanomdňa25.08.2023,hocisaktejtoskutočnosti
žalobca nevyjadril, súd si je z vlastnej činnosti vedomý, že v danom prípade nejde o duplicitu, nakoľko
poškodenévozidloBMWmánaprednejnápravedveľavéadvepravéramená;nejdetedaodvojnásobnú
výmenu toho istého ramena, resp. o dvojnásobnú prácu na tom istom ramene. Táto skutočnosť zároveň
vyplýva aj zo samotnej faktúry, kde zdanlivo rovnaká položka „Rameno predné L“ nie je uvedená ako 2 ks

pod jednou položkou, ale je uvedená dvakrát pod samostatnými evidenčnými číslami XXXXXXXXXXX
a XXXXXXXXXXX.

15. Okrem škody na vozidle preukázanej faktúrou vo výške 2.268,46 EUR sa žalobca domáhal ešte
náhrady ceny za odťah vo výške 90,- EUR. Keďže odtiahnutie vozidla bolo priamym dôsledkom

nepojazdnosti vozidla po dopravnej nehode a táto položka nebola v konaní sporná, súd ju žalobcovi v
plnej výške priznal.

16. Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody, táto vyplýva
zo skutočností uvedených vyššie. V dôsledku porušenia povinností žalovaného pri správe komunikácie

došlo k nehode žalobcu, v dôsledku čoho mu priamo vznikla žalovaná škoda.

17. Na základe uvedených skutočností pokladal súd za preukázané, že žalobcovi vznikla škoda v
požadovanej sume 2.358,46 a túto mu prvý výrokom rozsudku priznal.

18. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, žalobca mal v zmysle § 517 ods.
1 a 2 Občianskeho zákonníka nárok domáhať sa proti žalovanému zaplatenia úrokov z omeškania. V
zmysle § 563 Občianskeho zákonníka ak nie je čas splnenia dohodnutý, ustanovený právnym predpisom
alebourčenývrozhodnutí,jedlžníkpovinnýsplniťdlhprvéhodňapotom,čohooplnenieveriteľpožiadal.
Žalobca v žalobe tvrdil, že žalovaného vyzval na plnenie listom doručeným žalovanému dňa 30.01.2014,

pričom v tomto liste ho požiadal o plnenie v lehote 20 dní. Úroky z omeškania teda požadoval od prvého
dňa po uplynutí tejto lehoty, t.j. odo dňa 20.02.2014. Súd úroky z omeškania priznal žalobcovi až od
uplynutia lehoty na plnenie uvedenej v druhom jeho liste zo dňa 28.02.2014, nakoľko až v prílohe
k tomuto listu preukázal svoj nárok, a to tým, že priložil doklad o vlastníctve vozidla. Tento list bol
žalovanému doručený dňa 03.03.2014 (č.l. 16) a bola v ňom uvedené lehota na reakciu 15 dní, súd tak

úroky z omeškania priznal od šestnásteho dňa od doručenia listu, t.j. od 19.03.2014.

19. Výška úrokov z omeškania je v súlade s § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995
Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, o päť percentuálnych bodov
vyššia ako základná sadzba Európskej centrálnej banky pre refinančné obchody platná k prvému dňu

omeškania. Keďže táto sadzba bola ku dňu 19.03.2014 vo výške 0,25%, súd stanovil výšku úrokov z
omeškania v súlade s návrhom žalobcu na 5,25%.20. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods.
1 CSP a žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal druhým výrokom voči žalovanému nárok na
náhradu trov konania v celom rozsahu.

21. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením
vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 CSP), ktoré je možné podať v lehote 15 dní od jeho
doručenia na Mestskom súde Bratislava IV.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich

preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, oprávnený môže podať

návrh na výkon exekúcie podľa osobitného predpisu (zákon č. 233/1995 Z.z., Exekučný poriadok).