Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. september 2024

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-8S/108/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7021200447
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Sabadošová

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2024:7021200447.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Sabadošovej a členov

senátu Mgr. Michala Magura a JUDr. Ing. Lenky Figulovej, v právnej veci žalobcu: K- ENERGY, s.r.o.,
IČO: 44 543 140, so sídlom Južná trieda 82, 040 01 Košice, právne zastúpený: Advokátska kancelária
Juristi, s.r.o., so sídlom Krivá 3, 040 01 Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, so sídlom Lazovná 63, 971 01 Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č.
100716818/2021 zo dňa 29. apríla 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovanému nepriznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh a výsledky administratívneho konania

1. Daňový úrad Košice rozhodnutím č. 100098333/2021 zo dňa 21.01.2021 (ďalej aj ako "správca
dane" a "rozhodnutie správcu dane") podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový
poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení (ďalej aj "daňový poriadok") vyrubil
žalobcovi rozdiel dane v sume 2 091,21 € na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) za zdaňovacie

obdobie júl 2019 konštatujúc, že žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a 2
zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v účinnom znení (ďalej aj „zákon o DPH“). Proces
určovania dane bol vykonaný podľa pomôcok v zmysle ustanovenia § 48 daňového poriadku.
2. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 100716818/2021 zo dňa 29.04.2021 (ďalej aj
"napadnuté rozhodnutie") podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
3. Z obsahu administratívneho spisu ako aj z odôvodnenia rozhodnutí daňových orgánov vyplýva, že
správca dane začal dňa 14.08.2020 na základe oznámenia č. 101169632/2020 zo dňa 13.07.2020

u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia júl 2019 až apríl 2020.
Predmetnú písomnosť žalobca neprevzal v odbernej lehote. Následne správca dane žalobcovi zaslal
výzvu na predloženie dokladov č. 101329963/2020 zo dňa 18.08.2020, ktorú si žalobca v odbernej
lehote neprevzal - písomnosť sa v zmysle § 31 ods. 3 daňového poriadku považuje za doručenú dňa
08.09.2020. Správca dane zaslal konateľovi žalobcu pánovi A. B. predvolanie č. 101482356/2020 zo
dňa 24.09.2020 na adresu jeho trvalého pobytu. Konateľ žalobcu si písomnosť neprevzal v odbernej
lehote a na ústne pojednávanie sa nedostavil.

4. Keďže žalobca so správcom dane nekomunikoval a nepreberal si zasielané písomnosti, správca dane
zaslal žalobcovi oznámenie o určovaní dane podľa pomôcok č. 101649151/2020 zo dňa 30.10.2010.
Podľa správcu dane tak došlo k naplneniu podmienok podľa § 48 ods. 1 písm. c) a ods. 2 daňového
poriadku, na základe čoho správca dane pristúpil k určovaniu dane podľa pomôcok.5. Dňa 01.12.2020 správca dane vyhotovil protokol o určení dane podľa pomôcok č. 101875237/2020 zo
dňa 01.12.2020 (ďalej aj „Protokol“), ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie sa k Protokolu zaslal žalobcovi,
pričom zásielka nebola žalobcom prevzatá v odbernej lehote a v zmysle § 31 ods. 3 daňového poriadku

sa považuje za doručenú dňa 19.12.2020. Lehota 15 pracovných dní na vyjadrenie sa k Protokolu
žalobcovi márne uplynula dňa 14.01.2021.
6. Správca dane konštatoval, že pre účely určenia dane podľa pomôcok boli v súlade s § 48 ods. 3
daňového poriadku použité nasledovné pomôcky: daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie júl
2019, výpis z obchodného registra a úradný záznam č. 101858785/2020 zo dňa 27.11.2020.

7. Na základe týchto správca dane zistil základ dane 11 301,23 €, nezistil žiadne okolnosti, z ktorých
by vyplynuli výhody pre žalobcu (§ 48 ods. 5 daňového poriadku) a konštatoval, že žalobcovi nevzniklo
právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH, keď nepreukázal z akých dodaní si
uplatnil odpočítanie dane ani účel ich použitia a nepredložil správcovi dane žiadne faktúry od platiteľa
dane a určil daň vo výške 2 260,25 €.
8. Žalovaný posudzujúc odvolanie žalobcu stručne zrekapituloval zistenia a závery správcu dane

a s týmito sa v plnom rozsahu stotožnil, pričom najmä uviedol, že listové zásielky boli žalobcovi
doručované prostredníctvom poskytovateľa poštových služieb v súlade s daňovým poriadkom a
poštovými podmienkami, boli doručované ako úradné zásielky doporučene, do vlastných rúk, s
opakovaným doručením a s úložnou lehotou 15 dní, čo je vyznačené aj na jednotlivých obálkach, v
ktorých boli písomnosti doručované. Rovnako správca dane správne vyhodnotil deň doručenia týchto

písomností, za ktorý považoval v súlade s § 31 daňového poriadku 15. deň od ich uloženia. Písomnosti
boli doručované na adresu sídla spoločnosti, resp. na adresu trvalého pobytu konateľa žalobcu. Zároveň
z informačného systému finančnej správy je zrejmé, že žalobca nesplnomocnil žiadnu osobu na
preberanie zásielok v rozhodujúcom období. Žalovaný zároveň poukázal na prechodné ustanovenie
§ 165b ods. 3 daňového poriadku, v zmysle ktorého sa podľa ustanovení § 32, § 33 ods. 1 a 3 a §

56 daňového poriadku postupuje najskôr od 01.01.2016 vo vzťahu k jednotlivým druhom daní podľa
oznámenia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky uverejneného na jeho webovom sídle. V čase
výkonu daňovej kontroly Finančné riaditeľstvo SR na svojom webovom sídle neoznámilo verejnosti, že
finančná správa začína oficiálne obojstranne elektronicky komunikovať s daňovými subjektmi v oblasti
DPH, a preto správca dane nebol povinný doručoval písomnosti elektronickými prostriedkami. Zároveň

sa správca dane nepokúsil doručiť písomnosti prostredníctvom zamestnancov a tento postup nebol ani
vzhľadom na pandemickú situáciu a nepreberanie zásielok zo strany žalobcu účelný a možný.
9. Žalovaný sa s poukazom na nespoluprácu žalobcu stotožnil s postupom správcu dane a zároveň
poukázal na tú skutočnosť, že z dôvodu tejto nespolupráce správca dane objektívne nemal k dispozícii
podklady a informácie, na základe ktorých by mohol dokazovaním preveriť pravdivosť údajov uvedených

žalobcom v daňovom priznaní. Správca dane tak na určenie dane použil pomôcky, ktoré mal k dispozícii,
a ktoré si zaobstaral aj bez súčinnosti so žalobcom. Zároveň žalovaný zdôraznil, že žalobca ani v
odvolaní neuvádza, na aké konkrétne výhody vyplývajúce pre žalobcu správca dane neprihliadol.
10. Žalovaný ďalej uviedol, že správca dane je pri získavaní pomôcok oprávnený riadiť sa vlastným
uvážením, pričom daňový subjekt nemá právomoc namietať, ktoré pomôcky správca dane má a ktoré

nemá použiť pri zisťovaní základu dane a určení daňovej povinnosti. V takomto prípade správcovi dane
konanie daňového subjektu neumožňuje uplatniť zásadu úzkej súčinnosti s daňovým subjektom. Tým
však nie je vylúčené, aby daňový subjekt správcovi dane predložil napríklad faktúry alebo listiny, ktoré
má k dispozícii. To však žalobca počas daňovej kontroly a ani počas procesu určovania dane podľa
pomôcok neurobil.

II.
Správna žaloba, stanoviská,
konanie pred správnym súdom

A. Správna žaloba
11. Žalobca podal proti rozhodnutiu žalovaného č. 100716818/2021 zo dňa 29.04.2021 správnu žalobu
podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v účinnom znení (ďalej aj „S.s.p.“).
Navrhol, aby správny súd rozhodnutia daňových orgánov zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie
konanie.

12. V správnej žalobe žalobca namieta absenciu argumentácie žalovaného k podstatným odvolacím
námietkam, z ktorého dôvodu je napadnuté rozhodnutie vydané v rozpore s § 74 ods. 2 a §
63 ods. 5 daňového poriadku. Zároveň namieta porušenie § 30 ods. 1, ods. 2 a § 32 ods. 3
daňového poriadku, keďže správca dane bezdôvodne zasielal písomnosti žalobcovi prostredníctvomposkytovateľa poštových služieb a nie elektronicky. Uviedol, že ustanovenie § 165b ods. 3 daňového
poriadku je v súčasnom znení účinné už od 01.01.2016, pričom spustenie elektronického doručovania,
závisí výhradne od vôle samotného žalovaného, čo sa neudialo ani za vyše 5 rokov (od 01.01.2016).

Žalobca má súčasne za to, že v predmetnom prípade bolo rovnako možné a aj účelné doručiť mu,
resp. jeho konateľovi listiny aj prostredníctvom zamestnancov správcu dane, o čo sa správca dane
ani nepokúsil. Žalobca zároveň poukazuje aj na to, že jeho jediný konateľ – p. A. B. je otcom štyroch
nezaopatrených detí, ktorých starostlivosť musí zabezpečovať sám, nakoľko sa v krátkom čase pred
začatím predmetnej daňovej kontroly stal vdovcom. Aj takáto nepriaznivá životná situácia jediného

konateľa žalobcu spôsobila jeho nadmernú vyťaženosť, ktorá prispela k tomu, že mu predmetné poštové
zásielky neboli doručené, a to najmä s ohľadom na tú skutočnosť, že sa v dôsledku toho v sídle žalobcu
vyskytoval zriedka.
13. Ďalej žalobca namieta porušenie povinnosti správcu dane podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku
dbať na to, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy dane boli zistené čo najúplnejšie a tiež
porušenie § 48 ods. 5 daňového poriadku pri určovaní dane podľa pomôcok. Zdôraznil, že ak má

správca dane pochybnosti o určitej skutočnosti, táto situácia neznamená, že jeho závery zodpovedajú
skutkovémustavuatoaždočasu,kedysújednoznačnepreukázané.Správcadanevrámciodôvodnenia
prvostupňového rozhodnutia neuviedol, na základe akých skutočností dospel k záveru o nezistení
žiadnych výhod vyplývajúcich pre žalobcu a ani to, ako došlo k preskúmaniu okolností, z ktorých
vyplývajú výhody pre žalobcu, aj keď ním neboli uplatnené v zmysle § 48 ods. 5 daňového poriadku.

V zmysle uvedeného je záver správcu dane v prvostupňovom rozhodnutí o nezistení žiadnych výhod
vyplývajúcich pre daňový subjekt nepreskúmateľný. Uvedený záver je v prudkom rozpore s podstatou
podnikania a absolútne sa prieči reálnemu usporiadaniu obchodných vzťahov. Podstatou podnikania, a
teda aj podnikateľskej činnosti uskutočňovanej žalobcom je dosiahnutie zisku. Záver správcu dane, ktorý
sumu odpočítanej dane určil vo výške 0,00 EUR, znamená záver správcu dane, že vstupy u žalobcu

sú totožné výstupom, teda, že žalobca nedosiahol žiadny zisk. To sa prieči samotnej podstate činnosti
žalobcu. Záverom určenia dane podľa pomôcok by malo byť čo najreálnejšie vyobrazenie činnosti
daňového subjektu, a takým zaiste nie je stav, kedy daňový subjekt dosiahne nulový zisk.
14. Správca dane pri určovaní dane podľa pomôcok nevyvinul žiadnu činnosť na to, aby určenie dane
predstavovalo čo najreálnejší odhad skutočnej daňovej povinnosti žalobcu. O tom svedčí aj charakter a

rozsah použitých pomôcok správcom dane na tieto účely. Správca dane tak nevyužil dostupné procesné
možnosti, aby určil daň podľa pomôcok čo najpresnejšie a najreálnejšie.
15. Žalovaný sa s argumentáciou ohľadne porušenia § 48 ods. 5 daňového poriadku riadnym a
zákonným spôsobom v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal a bez ďalšieho iba konštatoval, že
správcovi dane sa nepodarilo nájsť pomôcky, ktoré by svedčili v prospech žalobcu a že žalobca k výkonu

daňovej kontroly nepredložil žiadne dôkazy ani neuviedol, aké výhody by mu mali byť pričítané. Uvedená
argumentácia žalovaného je však nezákonná, keďže to, že zo strany žalobcu nedošlo k predloženiu
žiadnychdôkazovdodaňovejkontroly,jesamoosebedôvodomnato,žesprávcadaneuplatníurčovanie
dane podľa pomôcok, ako to vyplýva aj z § 48 ods. 1 písm. b) daňového poriadku – v opačnom prípade
by sa jednalo o duplicitné pričítanie totožnej skutočnosti žalobcovi v jeho neprospech, čo je vo verejnom

práve neprípustné. Navyše žalobca v odvolaní uviedol racionálne a logické skutočnosti, ktoré sú v
prospech záveru, že daň určená podľa pomôcok nemôže byť nulová a správca dane má tieto skutočnosti
zistiť bez toho, aby ich žalobca musel uvádzať.

B. Vyjadrenie žalovaného

16. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 10.03.2022 navrhol túto zamietnuť, nežiadal o nariadenie
pojednávania,zotrvalnazáverochvyjadrenýchvpreskúmavanomrozhodnutíaporekapituláciiužvyššie
uvedených zistení správcu dane najmä uviedol, že
- žalovaný preskúmal prvostupňové rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní a k všetkým
námietkam sa vyjadril na stranách 7. až 10. napadnutého rozhodnutia;

- žalovaný sa riadil v tom čase platnou a účinnou právnou úpravou, pričom v zmysle ustanovenia §
165b ods. 3 daňového poriadku sa podľa ustanovení § 32, § 33 ods. 1 a 3 a § 56 cit. zákona postupuje
najskôr od 01.01.2016 vo vzťahu k jednotlivým druhom daní podľa oznámenia Finančného riaditeľstva
SR uverejneného na jeho webovom sídle;
- Finančné riaditeľstvo SR na svojom webovom sídle (www.financnasprava.sk) oznámilo verejnosti,

že finančná správa začína oficiálne obojstranne elektronicky komunikovať s daňovými subjektmi v
daňovej oblasti (t. j. aj v oblasti DPH) od 01.01.2022, a preto keď správca dane doručoval písomnosti
prostredníctvom poskytovateľa poštových služieb v období pred uvedeným dátumom, konal v súlade s
daňovým poriadkom;- poskytovateľ poštových služieb (Slovenská pošta, a. s.) doručoval zásielky v zmysle ustanovenia §
31 ods. 1 a 2 daňového poriadku, avšak žalobca zásielky neprevzal - z uvedeného dôvodu sa javí
ako neúčelné a nelogické, aby zamestnanci správcu dane osobne doručovali písomnosti žalobcovi na

miestach, na ktorých ich opakovane nepreberá, navyše v čase šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej
choroby COVID-19;
- tiež zásielka doručovaná konateľovi žalobcu na adresu trvalého pobytu bola vrátená správcovi dane
z dôvodu jej neprevzatia v odbernej lehote (Predvolanie na ústne pojednávanie č. 101482356/2020 zo
dňa 24.09.2020);

- žalobca v podanom daňovom priznaní za preverované zdaňovacie obdobie síce deklaroval odpočítanie
dane vo výške 2 091,21 €, avšak uvedenie tejto skutočnosti v daňovom priznaní neznamená, že
platiteľovi automaticky vzniklo právo na odpočítanie uvedenej dane;
- keďže žalobca k daňovej kontrole nepredložil žiadne doklady a správcovi dane sa nepodarilo získať
pomôcky, ktoré by preukázali opodstatnenosť odpočítania dane z tovarov a služieb vo výške 2 091,21
€, správca dane neuznal právo na odpočítanie dane v uvedenej výške;

- správca dane nemôže uznať právo na odpočítanie dane len na základe toho, že uvedené deklaruje
žalobca v podanom daňovom priznaní (1. pomôcka), a z dôvodu, že správca dane počas miestneho
zisťovania zistil, že sa na poštovej schránke na adrese sídla žalobcu nachádza označenie jeho
obchodného mena (2. pomôcka);
- žalobca sa svojou argumentáciou snaží preniesť dôkazné bremeno na správcu dane, resp. na

žalovaného, avšak žalobca nemôže očakávať, že mu bude uznané právo na odpočítanie dane len z
dôvodu jeho uvedenia v daňovom priznaní;
- jednotlivé pomôcky obstaráva správca dane bez súčinnosti s daňovým subjektom, pričom posúdenie
pomôcok je ponechané taktiež na úvahe správcu dane. Použitie pomôcok predstavuje náhradný spôsob
určenia dane v tých prípadoch, keď nemožno stanoviť daň v rámci riadneho dokazovania. Ak teda na

základe pomôcok, ktoré mal správca dane k dispozícii, nebolo možné uznať právo na odpočítanie dane,
nebolopovinnosťousprávcudanevrámciprocesuurčovaniadanepodľapomôcokvykonaťdokazovanie
na jeho preukázanie;
- žalobca nie je oprávnený namietať, ktoré pomôcky správca dane má a ktoré nemá použiť v rámci
procesu určovania dane podľa pomôcok, môže sa vyjadriť len k dodržaniu zákonných podmienok na

použitie tohto spôsobu určenia dane a k dodržaniu postupu podľa § 48 ods. 5 daňového poriadku.

C. Ostatné stanoviská a ďalší priebeh konania pred správnym súdom
17.Stanoviskožalovanéhozodňa10.03.2022boložalobcovidoručenédňa18.05.2022,pričomktomuto
sa žalobca nevyjadril.

18. Podľa § 3 odsek 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov prešiel výkon súdnictva od 1.6.2023 z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu
v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 1.6.2023 daná právomoc
správnychsúdov(t.j.ajvaktuálnesúdenejveci).PrejednávanávecbolapôvodnepredloženáKrajskému
súdu v Košiciach a bola jej pridelená sp. zn. 8S/108/2021. Od 1. júna 2023 je na konanie v tejto veci

príslušný Správny súd v Košiciach, vec bola náhodným výberom pridelená senátu 3S a je vedená pod
sp. zn. KE-8S/108/2021.
19. Správny súd vo veci vzhľadom na vyjadrenia účastníkov konania nenariadil pojednávanie. Rozsudok
verejne vyhlásil dňa 30.09.2024 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli
súdu a na internetovej stránke Správneho súdu v Košiciach najmenej päť dní vopred (§ 107 ods. 1 a 2

a 137 ods. 4 S.s.p.).

III.
Aplikované ustanovenia právnych predpisov

20. Podľa § 24 ods. 2, 3 a 4 daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby
skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba
návrhmi daňových subjektov.
Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú
rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo

známe správcovi dane z jeho činnosti.
Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich
pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a
evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
21. Podľa § 30 ods. 1 daňového poriadku, správca dane doručuje písomnosť elektronickými

prostriedkami. Ak je to účelné a možné, písomnosti doručujú zamestnanci správcu dane.
22. Podľa § 30 ods. 2 daňového poriadku, ak písomnosť nie je možné doručiť spôsobom podľa odseku 1,
správca dane doručuje písomnosť prostredníctvom a) poskytovateľa poštových služieb, b) iného orgánu,
ak to ustanovuje osobitný predpis, 28) c) verejnej vyhlášky.
23. Podľa § 32 ods. 1 daňového poriadku, na písomnosti správcu dane doručované elektronickými

prostriedkami (ďalej len "elektronický dokument") sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona a osobitného
predpisu. 29)
24. Podľa § 32 ods. 3 daňového poriadku, správca dane doručuje elektronický dokument osobe
podľa § 14 a daňovému subjektu, ktorý má sprístupnené služby na podávanie podaní elektronickými
prostriedkami podľa § 13 ods. 5.
25. Podľa § 48 ods. 1 daňového poriadku, správca dane zistí základ dane a určí daň podľa pomôcok,

ak daňový subjekt a) nepodá daňové priznanie ani na výzvu správcu dane, b) nesplní pri preukazovaní
ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho nemožno daň
správne zistiť, alebo c) neumožní vykonať daňovú kontrolu; to neplatí, ak ide o daňovú kontrolu podľa
§ 46 ods. 2.
26. Podľa § 48 ods. 2 daňového poriadku, správca dane oznámi daňovému subjektu určovanie dane

podľa pomôcok, ak nastanú skutočnosti uvedené v odseku 1, pričom dňom začatia určovania dane
podľa pomôcok je deň po doručení oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok. Určovanie dane podľa
pomôcok vykoná správca dane, ktorý doručil daňovému subjektu oznámenie podľa prvej vety.
27. Podľa § 48 ods. 3 daňového poriadku, správca dane je pri určení dane oprávnený použiť pomôcky,
ktorémákdispozíciialeboktorésizaobstarábezsúčinnostisdaňovýmsubjektom.Pomôckamimôžubyť

najmä listiny, daňové priznania, výpisy z verejných zoznamov, daňové spisy iných daňových subjektov,
znalecké posudky, výpovede objasňujúce skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, správy a
vyjadreniainýchsprávcovdane,štátnychorgánovaobcí,záujmovýchzdružení,výpisyzúčtovvedených
u poskytovateľov platobných služieb a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého
daňového subjektu, alebo podobných daňových subjektov.

28. Podľa § 48 ods. 4 daňového poriadku, ak daňový subjekt v priebehu určenia dane správcom dane
podľa pomôcok predloží účtovné doklady a iné doklady, správca dane ich môže využiť ako pomôcky. Na
prevzatie a vrátenie zapožičaných dokladov sa primerane vzťahuje § 46 ods. 6 a 7.
29. Podľa § 48 ods. 5 daňového poriadku, pri určení dane podľa pomôcok je správca dane povinný
prihliadnuť tiež na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt, aj keď ním neboli

uplatnené.
30. Podľa § 165b ods. 3 daňového poriadku, podľa § 14 sa postupuje od 1. januára 2014 a podľa § 32,
§ 33 ods. 1 a 3 a § 56 sa postupuje najskôr od 1. januára 2016 vo vzťahu k jednotlivým druhom daní
podľa oznámenia finančného riaditeľstva uverejneného na jeho webovom sídle.
31. Podľa § 19 ods. 1 a 2 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom

dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode
alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento
deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní
stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby.
Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.
32. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
33.Podľa§49ods.2písm.a)zákonaoDPH,platiteľmôžeodpočítaťoddane,ktorújepovinnýplatiť,daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3

a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
34. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

IV.
Dôvody rozhodnutia správneho súdu35. Správny súd v Košiciach konajúc primárne podľa ust. § 177 a nasl. S.s.p., po zistení, že správna
žaloba bola podaná oprávnenou osobou a včas, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie ako aj
postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu a dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná.

36. Právny základ odpočtu DPH je ustanovený v smernici Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o
spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej aj len „smernica 2006/112“). V zmysle uvedenej
smernice 2006/112 musí zdaniteľná osoba spĺňať nasledovné formálne a materiálne podmienky, aby si
mohlauplatniťprávonaodpočítanieDPHsplatnejalebozaplatenejvtomtočlenskomštátezatovar,ktorý
jej bol alebo bude dodaný, a za služby, ktoré jej boli alebo budú poskytnuté, inou zdaniteľnou osobou:

- musí disponovať faktúrou vyhotovenou v súlade s článkami 220 až 236 a článkami 238, 239 a 240
smernice 2006/112 (formálna podmienka) a
- materiálne, resp. hmotnoprávne podmienky:
a) poskytovateľom plnenia je iná osoba registrovaná pre DPH (t. j. status osoby dodávateľa),
b) predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie
(t. j. materiálna existencia plnenia),

c) prijaté plnenie je príjemcom použité v rámci jeho ekonomickej činnosti.
37. Vyššie uvedené podmienky stanovené smernicou 2006/112 preberá aj slovenská vnútroštátna
právna úprava. Platiteľ dane si môže v zmysle zákona o DPH odpočítať daň:
a. dňom vzniku daňovej povinnosti (§ 49 ods. 1 zákona o DPH),
b. daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru, pričom za deň dodania tovaru sa považuje deň, keď

kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník, alebo dňom dodania služby (§ 19 ods. 1
a 2 zákona o DPH),
c. daň, ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje musí byť voči nemu uplatnená iným platiteľom dane
z tovarov alebo služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (§ 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH),
d. zároveň musí disponovať faktúrou od platiteľa dane, od ktorého mu bol tovar dodaný (§ 51 ods. 1

písm. a) zákona o DPH).
38. Subjekt, ktorý si chce odpočítať DPH má dve povinnosti a to povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje
tvrdenie dokázať. Povinnosť tvrdiť spočíva v samotnom uplatnení práva na odpočet DPH za splnenia
zákonnom stanovených podmienok a následne povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje dôkazné
bremeno daňového subjektu. Úlohou správcu dane je následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový

subjekt dokladuje. Výsledok verifikácie však musí byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane.
To znamená, že nepostačuje len odôvodnenie správcu dane, že daňový subjekt neuniesol dôkazné
bremeno pokiaľ zmysluplne a logicky nespochybní predložené tvrdenia a dôkazy. V tomto kontexte
správca dane tiež nesie dôkazné bremeno, ktoré unesie len v prípade, že dokáže vážny a dôvodný
nesúlad skutočnosti s účtovníctvom daňového subjektu. Aby správca dane svoje dôkazné bremeno

uniesol je nutné, aby identifikoval konkrétne skutočnosti, ktoré vzbudzujú jeho pochybnosti o tvrdeniach
daňového subjektu. V prípade, že správny orgán unesie svoje dôkazné bremeno, tak je opäť povinnosť
preukazovať svoje tvrdenia (resp. ich korigovať) na strane daňového subjektu, pričom spravidla využíva
iné dôkazy než tie, ktoré už správca dane vierohodne spochybnil (v tejto súvislosti viď napríklad
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 377/2018-53 zo dňa 14. novembra 2018,

bod 21). Zároveň je tiež potrebné pripomenúť, že daňový subjekt je povinný preukazovať len skutočnosti,
ktoré sám tvrdí a deklaruje. Dôkazné bremeno sa teda prerozdeľuje, resp. prelieva v závislosti od
faktického a dôkazného stavu konania.
39. Žalobca namietal porušenie § 30 ods. 1, ods. 2 a § 32 ods. 3 daňového poriadku, keďže správca
dane zasielal písomnosti žalobcovi prostredníctvom poskytovateľa poštových služieb a nie elektronicky.

Z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane zaslal žalobcovi oznámenie č. 101169632/2020
zo dňa 13.07.2020 o začatí daňovej kontroly a výzvu č. 101329963/2020 zo dňa 18.08.2020 na
predloženie dokladov. Predmetné písomnosti boli žalobcovi doručované prostredníctvom poskytovateľa
poštových služieb, na adresu jeho sídla, do vlastných rúk a s opakovaným doručením. Písomnosti boli
po neúspešnom opakovanom pokuse o doručenie uložené na pošte, pričom žalobca si tieto v odbernej

lehote neprevzal. Následne správca dane prostredníctvom poskytovateľa poštových služieb zaslal
konateľovi žalobcu pánovi A. B. predvolanie č. 101482356/2020 zo dňa 24.09.2020 na adresu jeho
trvalého pobytu, do vlastných rúk a s opakovaným doručením. Konateľ žalobcu si písomnosť neprevzal
v odbernej lehote a na ústne pojednávanie sa nedostavil.
40. Keďže žalobca so správcom dane nekomunikoval a nepreberal si zasielané písomnosti, správca

dane zaslal žalobcovi oznámenie o určovaní dane podľa pomôcok č. 101649151/2020 zo dňa
30.10.2010. Podľa správcu dane tak došlo k naplneniu podmienok podľa § 48 ods. 1 písm. c) a ods. 2
daňového poriadku, na základe čoho správca dane pristúpil k určovaniu dane podľa pomôcok. Následnedňa 01.12.2020 správca dane vyhotovil Protokol, ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie sa k Protokolu
zaslal žalobcovi, pričom zásielka nebola žalobcom prevzatá v odbernej lehote.
41. Možno konštatovať, že správca dane pri doručovaní postupoval v súlade s ustanoveniami

daňového poriadku. Neobstojí argumentácia žalobcu, o povinnosti doručovania zásielok elektronickými
prostriedkami. Je nepochybné, že daňový poriadok v § 30 ods. 1 stanovuje správcovi dane povinnosť
doručovať elektronickými prostriedkami. Podľa § 165b ods. 3 daňového poriadku sa podľa § 32
(upravujúceho doručovanie elektronickými prostriedkami) postupuje najskôr od 01.01.2016 vo vzťahu k
jednotlivýmdruhomdanípodľaoznámeniafinančnéhoriaditeľstvauverejnenéhonajehowebovomsídle.

Z ustanovenia § 165b ods. 3 daňového poriadku vyplýva, že doručovanie elektronickými prostriedkami
bolo možné najskôr od 01.01.2016, avšak vo vzťahu k jednotlivým druhom daní bolo dané finančnému
riaditeľstvu zmocnenie upresniť neskorší termín, od ktorého bude tento spôsob doručovania možné
uplatňovať, a to v oznámení zverejnenom na jeho webovom sídle. Na webovom sídle Finančnej správy
SR je od 28.12.2021 dostupné oznámenie, z obsahu ktorého je zrejmé, že od 01.01.2022 bude finančná
správa postupovať vo vzťahu ku všetkým druhom daní elektronicky. Pri správe DPH, na rozdiel od správy

spotrebných daní, kde výkon správy daní elektronickým doručovaním fungoval už predtým, sa takýto
postup do 31.12.2021 neuplatňoval. Preto je nepochybné, že žalobcovi nebolo možné doručiť vyššie
zmienené písomnosti - vyhotovené a doručované pred 01.01.2022, podľa § 30 ods. 1 daňového poriadku
elektronicky.
42. Žalobca ďalej namietal, že ak mu nebolo možné písomnosť doručiť elektronicky, táto mu mala

byť doručovaná podľa druhej vety § 30 ods. 1 daňového poriadku zamestnancom správcu dane. Ani
túto námietku žalobcu správny súd nevyhodnotil ako dôvodnú. Z ustanovenia § 30 ods. 1 daňového
poriadku nemožno vyvodiť povinnosť správcu dane doručovať žalobcovi písomnosti prostredníctvom
svojich zamestnancov. Z tohto ustanovenia je zrejmé, že umožňuje doručovať písomnosti priamo
zamestnancami správcu dane v prípade, ak je to účelné a možné. Žalobca v prejednávanej veci

nepreukázal, že by takáto situácia nastala, že by doručovanie predmetných písomností bolo vo vzťahu
k nemu účelné a možné prostredníctvom zamestnancov správcu dane. Navyše, samotný žalobca
neuvádza a ani správnemu súdu nie je zrejmé, ako by tento (prakticky rovnaký-odlišný len v osobe
doručovateľa) spôsob doručovania mohol prispieť k faktickému doručeniu písomnosti, pretože tak ako
žalobca poukazoval na to, že jeho konateľ sa nezdržiaval v sídle žalobcu, táto situácia by sa rovnako

vzťahovala aj na zamestnancov správcu dane. Navyše ide o taký spôsob doručovania, ktorý je na
zvážení správcu dane pri zohľadnení konkrétnych okolností danej veci a vo všeobecnosti nie je možné
považovať takýto postup, za efektívny a za hospodárny (takýmto je najmä doručovanie písomností
pri úkonoch vykonávaných za prítomnosti daňového subjektu, napr. pri nahliadnutí do spisu, ústnom
pojednávaní alebo miestnej obhliadke). Zároveň, bez významu nie je ani tá skutočnosť, že správca

dane rovnakým spôsobom doručoval predvolanie na ústne pojednávanie konateľovi žalobcu na adrese
jeho trvalého pobytu, kde sa podľa jeho tvrdenia zdržiaval, pričom aj v tomto prípade boli oba pokusy
o doručenie predvolania neúspešné a zásielka nebola prevzatá v odbernej lehote.
43. K rovnakým záverom dospel Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn.
10Sžfk/45/2019 zo dňa 27.10.2021 (body 27. až 35.) Žalobný bod, týkajúci sa doručovania písmností

správny súd vyhodnotil ako nedôvodný.
44.Vostatnejčastisprávnejžalobyžalobcavytýkadaňovýmorgánomnedostatočnézistenieskutkového
stavu, pričom tieto podľa žalobcu nevyužili všetky dostupné prostriedky za účelom správneho určenia
dane a porušenie ust. § 48 ods. 5 daňového poriadku.
45. Zákonodarca v § 48 daňového poriadku zveruje do právomoci správcu dane zistiť základ dane

a určiť daň podľa pomôcok v stanovených prípadoch, po tom, čo správca dane oznámi daňovému
subjektu určovanie dane podľa pomôcok, pričom dňom začatia určovania dane podľa pomôcok je
deň uvedený v oznámení. Zákonodarca ponecháva na správnej úvahe správcu dane pri určení dane
použitie pomôcok, ktoré má k dispozícii, alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom,
pričom príkladmo uvádza pomôcky tak, že nimi môžu byť najmä listiny, daňové priznania, výpisy z

verejných zoznamov, daňové spisy iných daňových subjektov, znalecké posudky, výpovede objasňujúce
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, správy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych
orgánov a obcí, záujmových združení, výpisy z účtov vedených v bankách a vlastné poznatky správcu
dane zo zdaňovania dotknutého daňového subjektu, alebo podobných daňových subjektov. Pokiaľ
daňový subjekt v priebehu určenia dane správcom dane podľa pomôcok predloží účtovné doklady a iné

doklady, správca dane ich môže využiť ako pomôcky. Súčasne zákonodarca správcovi dane pri určení
dane podľa pomôcok ukladá povinnosť prihliadnuť tiež na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody
pre daňový subjekt, aj keď ním neboli uplatnené.46. V § 49 daňového poriadku zákonodarca ustanovuje postup správcu dane tak, že správca dane
o určení dane podľa pomôcok vyhotoví protokol, ktorý doručí daňovému subjektu spolu s výzvou na
vyjadrenie. Na obsah tohto protokolu sa primerane vzťahuje § 47 daňového poriadku, pričom súčasťou

protokolu o určení dane podľa pomôcok je aj súpis pomôcok, na základe ktorých správca dane určil
daň a oprávnenie daňového subjektu sa písomne vyjadriť len k dodržaniu zákonných podmienok
na použitie tohto spôsobu určenia dane a k dodržaniu postupu podľa § 48 ods. 5 najneskôr do 15
pracovných dní odo dňa doručenia výzvy správcu dane na vyjadrenie sa k protokolu o určení dane
podľa pomôcok. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Určenie dane podľa pomôcok je ukončené dňom

doručenia protokolu o určení dane podľa pomôcok podľa odseku 1.
47. Z vyššie popísaného postupu správcu dane je nepochybné, že vytvoril potrebný priestor a možnosť
pre žalobcu na predloženie požadovaných dokladov správcovi dane, teda na poskytnutie súčinnosti
zo strany daňového subjektu vo vzťahu k správcovi dane pri zisťovaní skutočností významných pre
určenie dane, preukázanie ktorých tvorí obsah dôkaznej povinnosti daňového subjektu. Na uvedené
žalobca v dôsledku neprevzatia zásielok v odbernej lehote nereagoval. Pokiaľ žalobca túto skutočnosť

ospravedlňoval dlhodobou neprítomnosťou jeho konateľa v sídle žalobcu, na túto skutočnosť správny
súd nemohol prihliadnuť. Je totiž v záujme žalobcu, resp. zodpovednosťou jeho konateľa zabezpečiť
chod obchodnej spoločnosti v čase svojej neprítomnostiani v sídle. Zároveň správny súd poukazuje aj
na tú skutočnosť, že konateľ žalobcu, ktorý tvrdil, že sa v kritickom období z rodinných dôvodov zdržiaval
na adrese svojho trvalého pobytu, na tomto mieste rovnako nebol kontaktný a predvolanie na ústne

pojednávanie si neprevzal v odbernej lehote.
48. Vo všeobecnej rovine správny súd zdôrazňuje, že správca dane v daňovom konaní nie je stranou
daňového konania, ale subjektom, ktorý dôkazy vykonáva, vedie dokazovanie a vykonané dôkazy
hodnotí všetko podľa § 24 ods. 2, § 3 ods. 3, ods. 5 daňového poriadku. V pomeroch určovania dane
podľa pomôcok, po splnení zákonných podmienok pre takýto krajný spôsob určenia dane na základe

niektorého zo zákonných dôvodov pre tento postup, správca dane určí základ dane sám, bez súčinnosti
daňového subjektu na základe tých dokladov resp. iných skutočností, ktoré má k dispozícii. Správca
dane teda po skonštatovaní naplnenia niektorého z dôvodov pre určenie dane podľa pomôcok vychádza
podľa § 48 ods. 3 daňového poriadku z pomôcok, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si zaobstará bez
súčinnosti daňového subjektu. Správca dane nemá v tomto procese určenia dane povinnosť sa obracať

na tretie subjekty a vyhľadávať dôkazy, či už v prospech daňového subjektu alebo v jeho neprospech.
49. Skutočnosť, že určenie dane podľa pomôcok je aj v zmysle judikatúry považované za krajný spôsob
určenia dane znamená, že k určeniu dane podľa pomôcok správca dane pristúpi ak nie je možné
stanoviť základ dane a výšku dane v súčinnosti s daňovým subjektom, a teda sa daň nepodarí určiť
za splnenia zásady súčinnosti daňového subjektu podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku. Na základe

týchto záverov nie je ako dôvodná správnym súdom hodnotená námietka žalobcu, podľa ktorej správca
dane pri určení dane podľa pomôcok si mal v súlade s úpravou § 48 ods. 5 daňového poriadku sám
obstarať doklady preukazujúce oprávnenosť uplatneného odpočtu DPH. Správny súd poukazuje na
primárnu zákonnú povinnosť daňového subjektu, ktorý podľa § 24 ods. 1 písm. b) daňového poriadku má
dôkaznú povinnosť vo vzťahu ku skutočnostiam, na preukázanie ktorých bol správcom dane vyzvaný.

Vzhľadom na absentujúce reakcie žalobcu, ktoré pochopiteľne k predloženiu žiadaných dokladov
neviedli je potom nevyhnutné skonštatovať, že správca dane k určeniu dane podľa pomôcok na základe
zákonného dôvodu takéhoto postupu podľa § 48 ods. 1 písm. c) daňového poriadku pristúpil v súlade so
zákonom. Správny súd na tomto mieste odôvodnenia považuje za dôležité zdôrazniť, že správca dane
v nadväznosti na neposkytnutie potrebnej súčinnosti zo strany daňového subjektu, zameral svoje úkony

na kontrolované zdaňovacie obdobie a preveroval doklady, ktoré mal k dispozícii. Existencia potrebných
dokladov však na základe týchto úkonov správcu dane zistená nebola.
50. Postup určenia dane podľa pomôcok na základe naplnenia zákonného dôvodu podľa § 48 ods.
1 písm. c) daňového poriadku predpokladá nesplnenie zákonnej povinnosti daňového subjektu, teda
jeho povinnosti, ktorá mu vyplýva zo zákona, konkrétne z úpravy § 24 ods. 1 daňového poriadku, ktorá

vymedzuje predmet tejto zákonnej povinnosti žalobcu, a teda vymedzuje skutočnosti, ktoré je povinný
preukázať daňový subjekt. Dôsledkom nesplnenia tejto povinnosti žalobcu je nemožnosť správneho
určenia dane. Tieto predpoklady postupu správcu dane podľa § 48 ods. 1 písm. c) daňového poriadku
správny súd v predmetnom administratívnom konaní hodnotí ako naplnené, a tiež správne právne
posúdené.

51. Skutočnosť, že daňový subjekt neumožnil správcovi dane daňovú kontrolu vykonať tým, že mu
nepredložil žiadané doklady skonštatoval v súlade s úpravou § 74 ods. 5 daňového poriadku v rámci
odvolacieho konania správne a zákonne i žalovaný.52. Žalobca poukazoval na úpravu podľa § 48 ods. 5 daňového poriadku a zdôrazňoval, že správca dane
má k dispozícii celú škálu pomôcok, ktorými sa môže čo najviac priblížiť k realite, a tiež v nadväznosti
na uvedenú právnu úpravu má uloženú povinnosť prihliadnuť na okolnosti zistené pomôckami, z ktorých

vyplývajú výhody pre daňový subjekt, aj keď ním uplatnené neboli. V nadväznosti na to žalobca namietal,
že správca dane nepostupoval v súlade s vyššie uvedeným.
53. Správny súd uvedené námietky žalobcu hodnotí ako nedôvodné. Primárne považuje za potrebné
poukázať na úpravu podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku, ktorá vymedzuje dôkaznú povinnosť
daňovéhosubjektuvdaňovomkonaní, atiežpostaveniesprávcudanevdaňovomkonaní,ktorýnemázo

zákona mu vyplývajúcu dôkaznú povinnosť. Správca dane teda nie je povinný preukazovať skutočnosti,
ktoré by svedčili v prospech alebo v neprospech daňového subjektu. Osobitne pri určovaní dane podľa
pomôcok má správca dane podľa úpravy vyplývajúcej z § 48 ods. 5 daňového poriadku pri určení dane
podľa pomôcok prihliadnuť tiež na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt, aj
keďnímneboliuplatnené.Uvedenúzákonnúpovinnosťsprávcudaneniejemožnévnímaťakopovinnosť
správcu dane skutočnosti, z ktorých by vyplývali výhody pre daňový subjekt dokazovať.

54. Správca dane má v zmysle úpravy podľa § 48 ods. 5 daňového poriadku povinnosť, na zistené
okolnosti z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt prihliadnuť. Na tomto mieste odôvodnenia
pokiaľ ide o inštitút pomôcky poukazuje správny súd na závery podľa bodu 32. odôvodnenia rozsudku
NSS SR sp. zn. 10 Sžfk/68/2019 zo dňa 27.10.2021, podľa ktorých: „ ... „pomôcky“ v zmysle § 48
ods. 1 a nasl. Daňového poriadku nemožno považovať za plnohodnotné dôkazy. Pri určovaní dane

podľa pomôcok totiž nedochádza k dokazovaniu v zmysle čo najúplnejšieho zisťovania a preverovania
rozhodujúcich skutočností pre správne určenie dane. Začatie tohto procesu je skutočne následkom
pasivity daňového subjektu a jeho nespolupráce so správcom dane pri zisťovaní podkladov pre správne
rozhodnutieodaňovejpovinnosti.Vtomtopostupesprávcadaneurčujedaňnazákladejemudostupných
informácií získaných z rôznych listín, obsahu výpovedí fyzických osôb v iných konaniach, zo stanovísk

správcov daní či bankových subjektov alebo i z vlastných poznatkov zo zdaňovania dotknutého subjektu
či podobných daňových subjektov, pričom takéto pomôcky zhromažďuje aj bez súčinnosti s dotknutým
daňovým subjektom. Ten môže do procesu určovania dane kedykoľvek vstúpiť a ponúknuť správcovi
dane vlastné informácie a dôkazy, ktoré sa v následnom konaní použijú ako pomôcky. Účelom pomôcky
teda nie je preukázať určitú právne významnú skutočnosť, ale pomôcť správcovi dane vytvoriť si čo

najpravdepodobnejšiu predstavu o predmete dane a jej výške.“
55. Zo skutočnosti, že žalobca je podnikateľským subjektom vyplýva, že pokiaľ mal žalobca výstupy
zo svojej podnikateľskej činnosti mal by mať aj vstupy a uvedené správca dane nespochybňoval ani
nevylučoval. Akýkoľvek nárok v súvislosti s daňou z priadnej hodnoty sa viaže na splnenie konkrétnych
zákonných podmienok uvedených v zákone o DPH. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že Daňový

poriadok aj v prípade aplikácie postupu určenia dane podľa pomôcok pripúšťa predloženie účtovných
a iných dokladov daňovým subjektom (§ 48 ods. 4), pričom tieto správca dane môže využiť ako pomôcky.
Preto sa daňové orgány v prípade konštatovania o nezistení výhod podľa § 48 ods. 5 Daňového poriadku
mohli odvolať, okrem iného (zo získaných pomôcok žiadne výhody nevyplynuli), aj na nepredloženie
takýchto dokladov daňovým subjektom (žalobcom- ktorý nepochybne stále mohol mať na ich predložení

a zohľadnení záujem). Ak teda žalobca tvrdí, že právo na odpočítanie dane mu malo byť priznané bolo
nevyhnutné pre účely určenia dane predložiť účtovné doklady, resp. iné doklady ktoré v zmysle § 48
ods. 4 daňového poriadku mohol správca dane využiť ako pomôcky a posúdiť ich vplyv na posúdenie
dane. Keďže žalobca k výkonu daňovej kontroly nepredložil žiadne faktúry a záznamy pre daň z pridanej
hodnoty nebolo možné posúdiť, či ide o faktúry spôsobilé na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, ktoré

musia byť vyhotovené platiteľom dane. Navyše, práve predloženie takýchto dokladov otvára správcovi
dane možnosť efektívne využiť dostupné procesné prostriedky na zabezpečenie ďalších pomôcok.
56. Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa nedôsledného postupu pri aplikácii § 48 ods. 5 Daňového poriadku
je potrebné zdôrazniť, že v konkrétnom prípade sa podľa pomôcok určila daň z pridanej hodnoty a
uvedené zákonné ustanovenie (§ 48 ods. 5) ukladá správcovi dane prihliadať iba na také okolnosti, z

ktorých vyplývali pre žalobcu výhody, a ktoré boli v procese určenia dane zistené a práve na absenciu
takýchto okolností sa správca dane, resp. žalovaný odvolával.
57. Správca dane teda správne a v súlade so zákonom, konkrétne s úpravou podľa § 48 ods. 5
daňového poriadku skonštatoval, že žiadne okolnosti, z ktorých by plynuli výhody pre daňový subjekt
zistené neboli. V nadväznosti na uvedené nie je možné súhlasiť s námietkou žalobcu, podľa ktorej

správca dane nevykonal dokazovanie smerujúce k zisteniu daňovej výhody. Správca dane i žalovaný vo
svojich rozhodnutiach postup podľa § 48 ods. 5 daňového poriadku dostatočne, zrozumiteľne a zákonne
odôvodnili vrátane uvedenia úvah, ktorými boli vedení pri určení základu a výšky daňovej povinnosti
určenej postupom podľa pomôcok.58. Vychádzajúc z uvedených záverov správny súd konštatuje nedôvodnosť všeobecných námietok
žalobcu uvedených v úvode správnej žaloby, v zmysle ktorých vychádzalo rozhodnutie správcu dane a
napadnuté rozhodnutie z nesprávneho právneho posúdenia, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť

a nedostatok dôvodov a skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia
nemá oporu v administratívnom spise. Osobitne pokiaľ ide o námietku nepreskúmateľnosti pre
nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov správny súd konštatuje, že existencia takéhoto nedostatku
rozhodnutia správcu dane alebo žalovaného v zásade tvorí prekážku pre jeho vecný prieskum. Pokiaľ
teda žalobca v obsahu žalobných bodov vznášal voči rozhodnutiu správcu dane a žalovaného, ako aj

postupom, ktoré predchádzali ich vydaniu aj konkrétne vecné námietky, je zároveň vznesená námietka
ich nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov v logickom rozpore s týmito ďalšími
vecnými námietkami v zmysle žalobných bodov. Rozhodnutie správcu dane, ani rozhodnutie žalovaného
nezrozumiteľnosť pre nedostatok dôvodov nevykazujú. Daňové orgány vo svojich rozhodnutiach svoje
závery zrozumiteľne, dostatočne, a teda v súlade so zákonom odôvodnili, vrátane zachytenia podstaty
úvah, ktorými boli vedené a z ktorých vychádzali pri svojich rozhodnutiach.

V.
Záver

59. Správny súd dospel s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti k záveru, že správna žaloba je

nedôvodná a preto ju podľa § 190 S.s.p. zamietol.
60.Podľa§168S.s.p.žalovanémupriznásprávnysúdpodľapomerujehoúspechuvovecivočižalobcovi
právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu
štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.
61. Podľa § 175 ods. 1 S.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
62. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 S.s.p., pretože žalobca nemal v konaní ani len
čiastočný úspech a keďže v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, ktoré
by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, správny súd mu nárok na ich náhradu voči žalobcovi
nepriznal.

63. Senát Správneho súdu v Košiciach prijal tento rozsudok pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 S.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od doručenia
rozhodnutia správneho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Správneho
súdu v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku
to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich

skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
„sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že
správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.