Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. október 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B3-19C/149/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314211540
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Češko
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:1314211540.22

Uznesenie

Mestský súd Bratislava IV v spore žalobcov: 1/ I.. L. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, 2/ J. R., nar.
XX.XX.XXXX, bytom P. XXX, proti žalovaným: 1/ L.. L. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XX, Bratislava,
zast. JUDr. Peter Vačok, advokát so sídlom Vazovova 9/a, Bratislava, 2/ L. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom
R. XX, Bratislava, zast.: JUDr. Michaela Kajabová, advokátka so sídlom Budovateľská 2, Bratislava, o
určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie z a s t a v u j e.
II. Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov prvoinštančného konania.
III. Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na Okresný súd Bratislava III dňa 16.05.2014 sa pôvodná žalobkyňa J. R.,
nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX domáhala voči žalovaným, aby súd určil, že kúpna zmluva zo

dňa 12.07.2004 uzavretá medzi žalobkyňou a žalovanou 1/ v znení dodatku č. 1 zo dňa 02.06.2005,
predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - bytu č. X na 1. nadzemnom podlaží,
vchod R. XX, bytového domu so súp. č. XXXX, postavenom na pozemkoch parc. č. XXXX/XX, parc.
č. XXXX/XX a parc. č. XXXX/XX, podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a
spoluvlastnícky podiel k pozemkom parc. č. XXXX/XX, parc. č. XXXX/XX a parc. č. XXXX/XX o veľkosti
XXXX/XXXXXX, nachádzajúci sa v katastrálnom území D., obec Bratislava - m.č. D., okres Bratislava

III, zapísaných na LV č. XXXX, vklad povolený dňa 22.09.2005 pod V-XXXX/XX, je neplatná.

2. Uznesením Mestského súdu Bratislava IV č. k. B3-19C/149/2014-639 zo dňa 24. 11.2023 bolo
rozhodnuté, že súd pokračuje v konaní s dedičmi po žalobkyni J. R., a to s 1/ I.. L. T., nar. XX.XX.XXXX
a 2/ J. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX, ako žalobkyňami 1/, 2/. Krajský súd v Bratislave uznesením
č. k. 5Co/35/2024-687 zo dňa 30. mája 2024 rozhodol odvolanie žalobkyne 1/ a odvolanie žalobkyne 2/

odmietol a žalovaným 1/, 2/ nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

3. Podaním zo dňa 09.08.2024, doručenom súdu dňa 13.08.2024, žalobkyňa 1/ uviedla, že berie žalobu
v celom rozsahu späť. Dôvodila tým, že Mestský súd Bratislava IV a aj Krajský súd v Bratislave jej
odmietnutie vstúpiť do súdneho sporu na stranu žalobcu posúdil za nedôvodné, čo je podľa žalobkyne
1/ v rozpore s Ústavou SR, lebo ju núti pokračovať v súdnom spore, ktorý nezačala, nespôsobila,

nedala mu príčinu a pokračovať v súdnom konaní odmieta. Nemám preto inú možnosť riešenia, iba
žalobu zobrať v celom rozsahu späť. Nadobudnutím právoplatnosti dedičského rozhodnutia jej nevzniklo
žiadne vlastnícke právo k spornému bytu, byt nebol predmetom dedičského konania. Podľa žalobkyne,
nakoľko nevzniklo dedičom vlastnícke právo na byt, neexistuje naliehavý právny záujem na určení na
strane dedičov, ani dôvod na strane súdu, pokračovať v súdnom konaní. Ďalej uviedla, že iba dedič,
žalovaný 2/ má oprávnený záujem docieliť vlastníctvo k spornému bytu, pričom svoje vlastnícke právo

si má uplatniť v rámci vyporiadania BSM, nie žalobou o neplatnosť kúpnej zmluvy. Žalobkyňa 1/ nemá
vedomosť, prečo prišlo k predaju bytu, ani o tom, prečo neprišlo k uzatvoreniu darovacej zmluvy.Nebola prítomná pri predaji, ani pri žiadnych rokovaniach o predaji bytu a nemá žiadne dôkazy vo
veci spôsobu uzatvorenia zmluvy, ani vyplácania kúpnej ceny, ani k čerpaniu úveru, a preto nemôže
poskytnúť žiadne informácie, ani dôkazy, ani svedectvo a viesť v tejto veci súdny spor. Žiadala, aby

súd bral do úvahy, že úmrtím žalobkyne jednoznačne zanikol dôvod pokračovania súdneho sporu a
pre vstúpenie dedičov na stranu žalobcu v skutočnosti neexistuje ani právny dôvod, ani oprávnený
ani naliehavý právny záujem. Žalobkyňa 1/ odmieta vypovedať proti nej blízkym osobám. Súhlasila,
aby súd vo veci späťvzatia žaloby v celom rozsahu rozhodoval procesne hospodárne a rozhodol bez
prítomnosti sporových strán. Súčasne žiadala, aby súd stranám konania nepriznal náhradu trov konania.

Priznanie náhrady trov konania a právneho zastúpenia by bolo totiž s ohľadom na okolnosti prípadu, aj
úmrtie žalobkyne, v rozpore s dobrými mravmi a príkro nespravodlivé. V prípade, ak súd prizná náhradu
trov konania a právneho zastúpenia odporcom žiadal, aby im boli priznané iba preukázateľné a účelne
vynaložené náklady len počas súdnych pojednávaní, a to v minimálnom rozsahu. Súd by mal zohľadniť,
že súdny spor bol vyvolaný žalovanými, ktorí nezabránili ani nevykonali žiadne opatrenia, aby neprišlo
k súdnemu sporu. Svojim konaním sa k žalobkyni správali nedôstojne a v rozpore s dobrými mravmi.

Späťvzatám žaloby žalovaný 2/ nepríde o nárok na vlastníctvo bytu, nakoľko tento si môže uplatniť v
rámci vyporiadania BSM. Súd by mal zvážiť príbuzenské vzťahy medzi účastníkmi konania. Žalobkyňa
bolavprejednávanomspore2krátúspešnoustranou.Podľanázoružalobkyne1/súdnyprocesprebiehal
nehospodárne.

4. Podaním zo dňa 06.08.2024 doručenom súdu dňa 14.08.2024 zobrala žalobu spät v celom rozsahu aj
žalobkyňa 2/. Argumentácia a odôvodnenie žalobkyne 2/ je identické s argumentáciou a odôvodnením
späťvzatia žaloby žalobkyňou 1/.

5. K späťvzatiam žaloby žalobkyňami 1/, 2/ sa vyjadril žalovaný 2/, a to podaním zo dňa 20.08.2024

a podaním zo dňa 14.10.2024 s identickým obsahom. Uviedol, že so späťvzatím žaloby nesúhlasí
a navrhuje, aby súd v konaní pokračoval. Nesúhlas so späťvzatím žaloby odôvodňoval nasledovne:
Poukázal na to, čo je predmetom konania. Pôvodná žalobkyňa v priebehu konania tvrdila a
preukazovala, že je vlastníčkou nehnuteľnosti a že kúpna zmluva uzatvorená medzi jej osobou a
žalovanou 1/ je neplatná. Podľa žalovaného 2/ je rozhodnutie vo veci samej nevyhnutné pre posúdenie

otázky, či vlastnícke právo k nehnuteľnosti svedčilo v prospech žalovanej 1/ alebo ku dňu úmrtia
v prospech pôvodnej žalobkyne, a teda, či nehnuteľnosť má byť následne predmetom dedenia po
pôvodnej žalobkyni. V prípade úspechu žalobkýň v spore by mala byť nehnuteľnosť predmetom
dodatočného dedičského konania po pôvodnej žalobkyni. V zmysle dohody dedičov, žalovaný 2/
prichádza do úvahy ako dedič nehnuteľnosti, a tak na rozhodnutí vo veci samej má ako žalovaný 2/

osobitný majetkový záujem. Keďže k späťvzatiu žaloby došlo v priebehu konania, dňa 09.08.2024 a
rozhodnutie vo veci samej je nevyhnutné pre určenie vlastníka nehnuteľnosti, ako aj pre dodatočné
dedičské konanie, v prípade ktorého by sa mal stať v zmysle dohody dedičov vlastníkom nehnuteľnosti,
navrhuje, aby súd v konaní ďalej pokračoval.

6. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) žalobca môže vziať
žalobu späť.

7. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

8. Podľa § 146 ods. 1, 2 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Súhlas
žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného
predpisu.

9.Späťvzatiežalobyjedispozitívnymoprávnenímžalobcu,pričomzákonzaurčitýchokolnostíumožňuje,
aby súd späťzvatie žaloby nepripustil. Takýmito sú vážne dôvody nesúhlasu žalovaného so späťvzatím
žaloby. Súd pri posudzovaní závažnosti dôvodov berie na zreteľ jednotlivé skutkové okolnosti prípadu a
povahu uplatňovaného nároku, a hodnotí predovšetkým možné dôsledky zastavenia konania z hľadiska

právneho a faktického stavu vzťahov medzi účastníkmi a dopad na postavenie účastníkov, najmä
žalovaného, s prihliadnutím na mieru ohrozenia jeho práv a právom chránených záujmov. (Uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 22.09.2010, sp. zn. 4Cdo 136/2010). Žalovaný vo svojom nesúhlase so
späťvzatím žaloby argumentoval práve tým, čo je predmetom konania, keď podľa žalovaného, v prípadeúspechu žalobkýň v spore by mala byť nehnuteľnosť predmetom dodatočného dedičského konania po
pôvodnej žalobkyni a žalovaný 2/ prichádza do úvahy ako dedič nehnuteľnosti, pričom na rozhodnutí vo
veci samej má ako žalovaný 2/ osobitný majetkový záujem.

10. Súd preskúmal skutkové okolnosti prípadu a povahu uplatneného nároku. Pôvodná žalobkyňa
sa domáhala určenia, že kúpna zmluva zo dňa 12.07.2004 uzatvorená medzi ňou a žalovanou 1/ je
neplatná. Podľa záverov Krajského súdu v Bratislave vyslovených v uznesení č. k. 15Co 318/2017-468
zo dňa 27. marca 2019, ktorými je súd viazaný, pôvodná žalobkyňa mala na požadovanom určení

naliehavý právny záujem. Počas konania však žalobkyňa zomrela a súd rozhodol, že sa v konaní
pokračuje s jej dedičkami ako so žalobkyňou 1/ a 2/. Tieto do začiatku ich vstupu do konania prejavovali,
ženemajúzáujemvkonaníďalejpokračovať,nakoľkoneboliúčastnépredmetnéhoúkonukúpnejzmluvy
a o tejto nemali ani žiadne relevantné informácie, pričom toto vyjadrili aj v späťvzatí žaloby. V priebehu
konaniadedičkami-žalobkyňami1/a2/,sktorýmisúdpokračovalvkonaníposmrtipôvodnejžalobkyne,
nedošlo k zmene žaloby. Predmetom tohto konania tak nie je určenie, že vec patrí do dedičstva po

pôvodnej žalobkyne, ale stále určenie, že kúpna zmluva je neplatná. Toto má osobitný význam v konaní,
nakoľko súd v takomto konaní neposudzuje vlastnícke právo pôvodnej žalobkyne v čase jej smrti, ale
len platnosť právneho úkonu. Zároveň v konaní o určenie neplatnosti právneho úkonu vzhľadom na
procesnú situáciu, ktorá nastala smrťou pôvodnej žalobkyne, napriek tomu, že súd je viazaný názorom
odvolacieho súdu o naliehavom právnom záujme pôvodnej žalobkyne, v zmysle judikatúry (NS SR sp.

zn. 2 Cdo 252/09, sp. zn. 4 Cdo 56/09) súd musí vždy naliehavý právny záujem posudzovať podľa stavu
(právneho), aký tu je v čase vyhlásenia rozsudku, teda vzhľadom na smrť pôvodnej žalobkyne, vo vzťahu
k novým žalobkyniam 1/, 2/ s ktorými súd pokračoval v konaní. Súd tu poznamenáva, že ani prípadným
určením neplatnosti kúpnej zmluvy sa žalobkyne 1/, 2/ a ani žalovaný 2/ nestanú vlastníkmi predmetu
kúpy (akoby to bolo v prípade pôvodnej žalobkyne vzhľadom na § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z.).

Podľa názoru súdu tak nemožno určovacou žalobou o neplatnosť právneho úkonu obchádzať žalobu
o určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľke, ktorá má mať prednosť, keďže tú súd skúma iné
okolnosti, najmä vlastnícke právo žalobkyne v čase jej smrti a nie teda iba otázku neplatnosti kúpnej
zmluvy.

11. Pokiaľ ide o dôsledky zastavenia konania z hľadiska právneho a faktického vzťahu medzi stranami,
toto sa zastavením konania nijak nezmení. Vo vzťahu k posúdeniu miery ohrozenia práv a právom
chránených záujmov žalovaného 2/ má súd za to, že zastavenie tohto konania nie je prekážkou
rozsúdenej veci pre konanie o určenie, že vec patrí do dedičstva, ktorého sa môže žalovaný 2/ (už v
pozícii žalobcu) domáhať. Z vyššie uvedených dôvodov, podľa súdu nemožno žalobkyne 1/, 2/ nútiť

viesť spor v pozícii žalobkýň, na vedení ktorého má očividný záujem len žalovaný 2/, ktorý v tomto
konaní nemá postavenie žalobcu, hoci argumentačne žalobu podporuje. Z tohto dôvodu aj prípadný
úspech žalobkýň 1/, 2/, ktoré (de facto v ich úspechu žalovaný 2/ podporuje) bude znamenať neúspech
žalovaného 2/ so všetkým s tým spojenými následkami. Aj vzhľadom na ochranu týchto práv žalovaného
2/nemožnojehodôvodynesúhlasuhodnotiťakozávažnédôvody,prektorébysúdmalprotivôližalobkýň

v konaní pokračovať. Zároveň súd prihliadol aj na záujem žalovanej 1/ , ktorá s podanou žalobou
nesúhlasila.

12. Z uvedených dôvodov súd rešpektoval dispozičné oprávnenie žalobkýň a konanie zastavil. (Výrok I.).

13. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

14. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

15. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

16. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

17. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 256
ods. 1, § 257 CSP.18. Zmyslom a účelom náhrady trov v konaní pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnej strane
sporunáhradutýchtrovkonania,ktorévovecnejačasovejsúvislostiskonanímmuselalebobudemusieť
nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusel zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred súdom. Výnimky

z tohto pravidla musí ustanoviť zákon (čl. 46 ods. 4 a čl. 51 ods. 1 Ústavy SR). Aj tieto výnimky sa
musia uplatňovať len za splnenia všetkých zákonom stanovených podmienok a skôr reštriktívne. Takou
výnimkou je nepriznanie náhrady trov konania podľa § 257 CSP. Podľa § 257 CSP súd výnimočne
nepriznánáhradutrovkonaniazdôvodovhodnýchosobitnéhozreteľa.Dôvodyhodnéosobitnéhozreteľa
sú dôvodom pre nepriznanie náhrady trov konania a použitie tohto ustanovenia negatívne dopadá na

stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného
ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný
charakter.

20. V prípade zastavenia konania súd skúma, ktorá zo strán z procesného hľadiska zavinila zastavenie
konania. Súd dospel k záveru, že procesnú zodpovednosť za zastavenie konania nemôžu znášať

žalovaní 1/, 2/. Žalovaní svojim úkonom po podaní žaloby žiadnym spôsobom nezavinili, že došlo k
späťvzatiu žaloby žalobkyňami. Navyše žalovaný 2/ so späťvzatím žaloby nesúhlasil a chcel v konaní
pokračovať. Zároveň má súd za to, že procesnú zodpovednosť za zastavenie konania nemôžu znášať
ani žalobkyne 1/, 2/, a preto je namieste aplikácia § 257 CSP, keď súd dôvody hodné osobitného zreteľa
vzhliadol práve v postavení žalobkýň 1/, 2/, ktoré po smrti pôvodnej žalobkyne nemali záujem v konaní

pokračovať a napriek tomu, že proti uzneseniu o pokračovaní s nimi ako dedičkami pôvodnej žalobkyne
nie je prípustné odvolanie, toto podali a namietali ich účasť v konaní. Žalobkyne 1/, 2/ predmetný spor
neiniciovali, o predmete konania nemali vedomosť a neboli účastné ani namietanej kúpnej zmluve.
Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania, a
preto si každá zo strán musí vznášať trovy konania, ktoré jej vznikli sama.

21. Pokiaľ ide o náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 3 CSP, súd konštatuje, že v
predmetnej veci podala odvolanie pôvodná žalobkyňa. Pôvodná žalobkyňa bola v podanom odvolaní
úspešná v plnom rozsahu, a preto táto má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100%. Vzhľadom na skutočnosť, že pôvodná žalobkyňa počas konania zomrela, súd nemôže náhradu

trov odvolacieho konania priznať pôvodnej žalobkyni. Procesne do práv pôvodnej žalobkyne vstúpili
žalobkyne 1/, 2/, ktoré ale v konaní nechceli pokračovať, žalobu zobrali späť a okrem iného žiadali, aby
súd náhradu trov konania nepriznal žiadnej strane. Súd preto aj tu z rovnakých dôvodov, ako v prípade
náhrady trov prvoinštančného konania vzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP a
dospel k záveru, že aj v prípade náhrady trov odvolacieho konania je potrebné vzhľadom na vzniknutú

procesnú situáciu rozhodnúť tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Mestskom súde Bratislava IV v lehote 15 dní od
jeho doručenia.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.