Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. október 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoP/76/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2722201511
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2722201511.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň:
JUDr. Katarína Slováčeková a Mgr. Andrea Hadnagyová, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX, obidve bytom D. E. XX, XXX XX F., zastúpené
kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, deti rodičov: matka G. H. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. E. XX, XXX XX F., práv. zast.: JUDr. Ján Pekar, advokát, Potočná 191/39, 909

01 Skalica, otec I. J. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX F., zastúpená: JUDr. Eliška Kotvanová
Sosnová, advokátka, Sibírska 2, 908 51 Holíč, o zvýšenie výživného na maloleté deti a zmenu úpravy
styku otca s maloletými deťmi, o odvolaní otca maloletých detí proti rozsudku Okresného súdu Senica
zo dňa 23.01.2024, č.k. SI-2P/53/2022-202, v časti dlžného výživného a úpravy styku, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti dlžného výživného (výrok II, III, V. a VI.)
a v závislom výroku IX. p o t v r d z u j e a v napadnutej časti úpravy styku (výrok VII.) m e n í tak,
že otec je oprávnený stýkať sa s maloletými deťmi A. a C. každý párny týždeň v roku vždy v sobotu

od 10.00 hod. do nedele do 14.00 hod., počas vianočných sviatkov každoročne dňa 26.12. od 10.00
hod. do 27.12. do 14.00 hod. a počas letných prázdnin od poslednej soboty v mesiaci júl od 10.00 hod
do nasledujúceho piatku do 14.00 hod a v mesiaci august od tretej soboty v mesiaci od 10.00 hod do
nasledujúceho piatku do 14.00 hod. s tým, že matka je povinná maloleté deti na styk s otcom pripraviť
a v určenom čase odovzdať v mieste svojho bydliska, a otec je povinný maloleté deti matke vrátiť v
určenom čase na rovnakom mieste.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. zvýšil vyživovaciu povinnosť otca
s účinnosťou od 15.11.2022 na mal. A. zo sumy 350,- eur na sumu 500,- eur mesačne, z toho bežné
výživné 400,- eur mesačne a na tvorbu úspor 100,- eur mesačne a s účinnosťou od 01.12.2023 na sumu
450,- eur mesačne, z toho bežné výživné 400,- eur mesačne, a na tvorbu úspor 50,- eur mesačne,
pričom bežné výživné je otec povinný platiť k rukám matky vždy do 15. dňa vopred, a výživné na tvorbu

úspor je otec povinný platiť na osobitný účet maloletej ktorý matka zriadi na meno maloletej do 15 dní
od právoplatnosti rozsudku, a v rovnakej lehote to oznámi otcovi písomne. Výrokom II. rozhodol, že
dlžné bežné výživné na mal. A. za obdobie od 15.11.2022 do 31.01.2024 vo výške 726,72 eur je otec
povinný zaplatiť k rukám matky do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom III. rozhodol, že dlžné
výživné na tvorbu úspor na mal. A. za obdobie od 15.11.2022 do 31.01.2024 vo výške 1 353,28 eur
je otec povinný zaplatiť do 30 od právoplatnosti rozsudku na osobitný účet, ktorý matka zriadi na meno

maloletej do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a v rovnakej lehote to oznámi otcovi písomne. Výrokom
IV. zvýšil vyživovaciu povinnosť otca s účinnosťou od 15.11.2022 na mal. C. zo sumy 230,- eur na sumu
380,- eur mesačne, z toho bežné výživné 280,- eur mesačne a na tvorbu úspor 100,- eur mesačne a súčinnosťou od 01.12.2023 na sumu 330,- eur mesačne, z toho bežné výživné 280,- eur výživné, a na
tvorbu úspor 50,- eur mesačne, pričom bežné výživné je otec povinný platiť k rukám matky vždy do 15.
dňa vopred, a výživné na tvorbu úspor je otec povinný platiť na osobitný účet maloletej ktorý matka zriadi

na meno maloletej do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, a v rovnakej lehote to oznámi otcovi písomne.
Výrokom V. rozhodol, že dlžné bežné výživné na mal. C. za obdobie od 15.11.2022 do 31.01.2024 vo
výške 726,72 eur je otec povinný zaplatiť k rukám matky do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom
VI. rozhodol, že dlžné výživné na tvorbu úspor na mal. C. za obdobie od 15.11.2022 do 31.01.2024
vo výške 1 353,28 eur je otec povinný zaplatiť do 30 od právoplatnosti rozsudku na osobitný účet ktorý

matka zriadi na meno maloletej do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a v rovnakej lehote to oznámi
otcovi písomne. Výrokom VII. rozhodol, že otec je oprávnený stýkať sa s mal. deťmi A. a C. každý párny
týždeň v roku vždy v sobotu od 10.00 hod. do 19.00 hod., a počas vianočných sviatkov dňa 26.12.
každoročne od 10.00 hod. do 19.00 hod. s tým, že matka je povinná mal. deti na styk s otcom pripraviť
a v určenom čase odovzdať v mieste svojho bydliska, a otec je povinný mal. deti matke vrátiť v určenom
čase na rovnakom mieste. Výrokom VIII. uložil rodičom mal. detí a mal. deťom povinnosť podrobiť sa

psychologickémuporadenstvu,ktorésabuderealizovať naÚradeprácesociálnychvecí arodinySenica
v trvaní 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Účelom tohto poradenstva bude vedenie oboch
rodičov k schopnosti vzájomne komunikovať vo veciach mal. detí, posilnenie schopnosti rodičov brať
ohľad na potreby a vývin mal. detí, rešpektovanie úlohy druhého rodiča v živote mal. detí, a zlepšenie
a nápravu vzťahu otca s mal. deťmi. Výrokom IX. týmto zmenil rozsudok Okresného súdu Skalica sp.

zn. 8P/131/2018 - 73 zo dňa 03.04.2019 v časti schválenej dohody rodičov o úprave rodičovských práv
k mal. deťom a výrokom X. rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania.

2. Napadnutý rozsudok po citácii § 28 ods. 1 a 2, § 24 ods. 4, § 25 ods. 1 a 2, § 26 § 62 ods. 1,

2, 4, 5, § 63 ods. 3, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 až 3 č. 36/2005 Z.z. o rodine ( ďalej len
„Zákon o rodine ), vecne v napadnutej časti odôvodnil tým, že na základe zisteného skutkového stavu
súd vyvodil právny záver, že návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté deti je možné vyhovieť.
Od posledného súdneho rozhodnutia do podania návrhu na súd uplynula doba viac ako 3,5 roka, čo
súdna prax považuje za opodstatnenú zmenu pomerov v dôsledku plynutia času. Je zrejmé, že náklady

na starostlivosť o maloleté deti sú v súčasnosti vyššie ako boli v čase posledného rozhodnutia. V čase
ostatného rozhodnutia o výživnom bola mal. A. žiačkou 4. ročníka ZŠ, navštevovala tanečný krúžok s
čím mala zvýšené výdaje, vyčíslené sumou 500 eur mesačne. V súčasnosti sa už mal. A. tancu pre
zdravotné problémy nevenuje, venuje sa inej voľnočasovej aktivite - koníkom s čím sú spojené finančné
náklady, mesačné poplatky ( v šk. roku 2022/2023 v sume 80 eur a v šk. roku 2023/2024 v sume 160

eur) a náklady matky na pohonné látky v súvislosti s dopravou maloletej do K.. U maloletej A. prišlo k
zhoršeniu jej zdravotného stavu, keď v čase posledného rozhodnutia o výživnom jej zdravotný stav bol
dobrý. Navštevuje viaceré odborné ambulancie a to aj mimo miesta svojho bydliska, kde ju vozí matka
osobným motorovým vozidlom s čím jej vznikajú ďalšie finančné náklady. Matka jej dopláca za lieky,
krémy, najmä v súvislosti s návštevou kožnej ambulancie, dopláca za vyšetrenia v ambulanciách, nosí

okuliare. RovnakoajnastranemaloletejC.prišlokpodstatnejzmenepomerov,keďvšk.roku2022/2023
nastúpila do 1. ročníka ZŠ s čím matke vznikli finančné náklady v súvislosti so zakúpením školských
pomôcok, keď otec prispel len čiastočne. Na začiatku šk. roka matka hradila deťom ďalšie poplatky
súvisiace so ZRPŠ, obedy, školské výlety. Otec platí výživné maloletým deťom na základe súdneho
rozhodnutia riadne, na požiadanie matky čiastočne prispieva na ich zvýšené potreby. Iným spôsobom

sa už na starostlivosti o maloleté deti nepodieľa, stýka sa s nimi len obmedzene, nie v zmysle súdom
stanovenej úpravy, preto sa nepodieľa finančne na ich strave, prípadne ďalších výdajoch, v prípade ak
by ich mal vo svojej osobnej starostlivosti v rámci určeného rozsahu styku. Nechodí s nimi na výlety,
dovolenky čo by sa rovnako odzrkadlilo aj v jeho finančných nákladoch v súvislosti s výkonom osobnej
starostlivosti o maloleté deti. Príjem otca je omnoho vyšší ako príjem matky. Vychádzajúc zo zásady

rovnakej životnej úrovne rodičov a detí, keď dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, súd
dospel k záveru, že výživné na maloleté deti je potrebné zvýšiť, pričom je odôvodnené toto zvýšenie od
podania návrhu na súd, t.j. od 15.11.2022.

3. Súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca s účinnosťou od 15.11.2022 na mal. A. zo sumy 350 eur

mesačne na sumu 500 eur mesačne, z toho bežné výživné je 400 eur a na tvorbu úspor 100 eur a s
účinnosťou od 01.12.2023 na sumu 450 eur mesačne, z toho bežné výživné 400 eur a na tvorbu úspor
50 eur mesačne. Súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca od 15.11.2022 na mal. C. zo sumy 230 eur na
sumu 380 eur mesačne, z toho bežné výživné 280 eur mesačne a na tvorbu úspor 100 eur mesačne as účinnosťou od 1.12.2023 na sumu 330 eur mesačne, z toho bežné výživné 280 eur a na tvorbu úspor
50 eur mesačne. Súd má za to, že takto zvýšené (bežné) výživné zodpovedá odôvodneným potrebám
maloletých detí, ich veku a zároveň zodpovedá možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom

povinného rodiča - otca. Bežné výživné súd zvýšil na každé z maloletých detí o 50 eur mesačne, keď
má za to, že takto určené výživné, spolu s výživným zo strany matky a prídavkami na deti, pokryje celé
náklady na potreby maloletých detí.

4. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že určenie sumy výživného určenej na tvorbu úspor

prichádza do úvahy v situácii, keď aktuálne odôvodnené potreby dieťaťa nevyžadujú výživné v takej
výške, v akej by ho mohol povinný rodič vzhľadom k svojim schopnostiam, možnostiam a majetkovým
pomerom platiť. Jedná sa o delené výživné, keď jedna časť výživného - primeraná jeho odôvodneným
potrebám je určená na spotrebu dieťaťa a druhá časť výživného je určená na tvorbu úspor, ktoré v
budúcnosti budú slúžiť na platby mimoriadnych aj nadštandardných výdavkov na dieťa, napr. súvisiacich
s rozvojom talentu dieťaťa, jeho štúdiom, zadovážením si bývania a pod.. Otec pracuje v spoločnosti

F. F., F.. F., kde v roku 2022 dosiahol priem. mes. netto príjem 4.149,90 eur a v roku 2023 4.705 eur.
Okrem toho otec ako futbalový tréner poberá odmenu trénera, ktorú v roku 2022 poberal v sume 3.662
Kč mesačne a v roku 2023 v sume 3.995 Kč mesačne. Otec býva v rodinnom, ktorý má vo svojom
osobnomvlastníctve.Súdnemoholprihliadnuťnatvrdenieotca,žemávysokémesačnénáklady,pretože
spláca hypotéku na dom 500 eur mesačne a spláca ďalšiu pôžičku, ktorú si zobral na zariadenie

domu v sume 500 eur mesačne, pretože podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine výživné má prednosť pred
inými výdavkami rodičov. Otec si musel byť vedomý, že má dve vyživovacie povinnosti ( v súčasnosti už
tri ), jeho prvoradou povinnosťou preto musí byť snaha zabezpečovať finančné prostriedky na úhradu
výživného pre deti. Deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni svojho rodiča. Ak si povinný rodič,
musí po rozvode manželstva, zabezpečiť svoje bývanie, musí na túto skutočnosť, že má maloleté

deti, ktoré nemá v osobnej starostlivosti a preto musí platiť druhému rodičovi výživné vo vyššej miere,
prihliadať a zabezpečiť si bývanie, ktoré ho nebude nad mieru zaťažovať, teda také, aby bol schopný v
prvom rade platiť výživné, ktoré je prioritné. Súd mal taktiež v konaní preukázané, že otec každoročne
chodí na dovolenky, napr. do Chorvátska, Ománu, Dubaja. Vzhľadom na majetkové pomery otca, jeho
príjem v zamestnaní, odmenu za trénerskú činnosť, jeho životnú úroveň, ktorá je vyššia ako životná

úroveň matky, súd dospel k záveru, že je v súlade s ustanovením § 63 ods. 3 zákona o rodine aby
sa maloletým deťom tvorili aj úspory, s čím vo svojej podstate otec súhlasil, v prípade ak súd pristúpi
k zvýšeniu jeho vyživovacej povinnosti na maloleté deti. Súd postupoval v zmysle vyššie uvedeného
zákonného ustanovenia a uložil matke povinnosť zriadiť maloletým deťom osobitný účet, na ktorý bude
otec maloletých toto výživné poukazovať.

5. So zvýšením bežného výživného na maloletú A. zo sumy 350 eur na sumu 400 eur mesačne a
na maloletú C. zo sumy 230 eur na sumu 280 eur mesačne so spätným účinkom od 15.11.2022 do
31.01.2024 vznikol otcovi dlh vo výške 726,72 eur na každú z maloletých detí (za mesiac 11/2022 v
sume 26,72 eur, 12/2022 v sume 50 eur, 1/2023 - 12/2023 v sume 600 eur, 1/2024 v sume 50 eur).

Otcovi vznikol dlh na výživnom na tvorbu úspor za obdobie od 15.11.2022 do 31.01.2024 na každé z
maloletých detí vo výške 1.353,28 eur ( za mesiac 11/2022 v sume 53,28 eur, 12/2022 v sume 100 eur,
1/2023 - 11/2023 v sume 1.100 eur, 12/2023 v sume 50 eur, 1/2024 v sume 50 eur). Dlžné výživné súd
umožnil, v súlade s ustanovením § 232 ods. 2 druhá veta CSP, vzhľadom na jeho výšku, otcovi zaplatiť
v dlhšej lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

6. Matka sa počas konania domáha zmeny úpravy styku otca s maloletými deťmi. Uviedla, že napriek
rozhodnutiu súdu deti u otca nikdy nestrávili celý víkend, po rozvode vraj na to nemal podmienky, hoci
malužvlastnýdomakeďsinanezačalnárokovaťaonyodmietli,vyhrážalsaprednimipolíciouasúdom,
takže potom mávali pred víkendmi, kedy ich mal mať, neurózy a plakávali. U mladšej C. to spôsobilo

nechutenstvo, žalúdočné problémy a strach. Otec mával v piatky futbalové tréningy, v nedeľu zápasy,
takže na deti má čas niektoré soboty, keď nemá vlastný program, čo spôsobilo, že deťom stačí s otcom
tráviť každú druhú sobotu. Ide o dlhodobý stav. C. mávala amok po návrate domov, A. dlhodobo k otcovi
chodiť nechce, má k nemu len formálny vzťah, vraj sa tam nudí, chce sa po náročnom týždni v škole
venovať kamarátom a vlastným záľubám. Matka pred súdom uviedla, že deti nemajú záujem stretávať

sa s otcom, pretože otec si pre nich nechodí a to aj keď sú pripravené. A. po tom ako sa dozvedela, že
otec bude mať ďalšie dieťa povedala, že s otcom úplne končí. Maloletá C. vyrastá od svojich dvoch rokov
bez otca, nemá s ním vytvorený citový vzťah. Uviedla, že vždy deťom povie, aby sa nachytali, že si pre
nich otec príde, avšak A. povedala, že nikam nepôjde, deti vtedy bývajú nepríjemné. Otec s návrhommatky na zmenu úpravy jeho styku s maloletými deťmi nesúhlasil, uviedol, že na takéto obmedzenie
jeho rodičovských práv ako aj práv detí, nie je daný žiadny dôvod. Uviedol, že sa chce s deťmi naďalej
stretávať. Matka sa snaží otca od jeho dcér oddeliť, a to tým, že od rozvodu manželstva deti neprimerane

zaťažuje informáciami ohľadom správania sa otca a snaží sa aby sa otec so svojim dcérami stretával
čo najmenej. Uviedol, že opakovane žiadal matku, aby umožnila, aby deti u otca prespávali celý víkend.
Pôsobí ako futbalový tréner, avšak je vždy schopný zabezpečiť starostlivosť o deti aj počas jeho výkonu
funkcie trénera, kedy môžu byť deti dve hodiny s jeho priateľkou, so starou matkou a chce aby sa deti
mohli plnohodnotne stretávať aj so svojim ďalším súrodencom (maloletou A. nar. XX.XX.XXXX).

7. Súd v konaní vypočul aj maloleté deti, keď staršia A. sa vyjadrila, že k otcovi chodievali, ale teraz
už dlhšiu dobu neboli. Chodievali k nemu väčšinou cez víkendy, párkrát u neho prespali. Uviedla, že k
otcovi nechce chodiť, ale dôvod nevedela vysvetliť. U otca majú aj svoju izbu, ale nechcú tam spávať.
Povedala, že sa u otca necíti komfortne, s otcom si nerozumie. Niekedy si otec pre nich neprišiel,
nepovedal dôvod. Počas výpovede, ktorú súd zrealizoval mimo pojednávacej miestnosti, v kancelárii

sudkyne, za prítomnosti kolíznej opatrovníčky, bola maloletá A. rozcitlivená, tiekli jej slzy, súd preto
výsluch maloletých detí zbytočne nepredlžoval. Maloletá C. vzhľadom na svoj nízky vek odpovedala len
stroho, jedným slovom, prípadne súhlasne prikývla.

8. Súd ďalej skúmal, či prišlo k zmene pomerov na strane maloletých detí a ich rodičov ohľadom úpravy

stykuotcasmaloletýmideťmi.Súdmápreukázanézvykonanéhodokazovania,žestykotcasmaloletými
deťmi sa nerealizuje v zmysle súdneho rozhodnutia z 03.04.2019. Napriek tomu, že sa rodičia počas
v čase ostatného rozhodnutia o rozsahu styku otca s maloletými deťmi dohodli a súd túto rodičovskú
dohodu schválil, otec styk s deťmi ani raz v stanovenom rozsahu nerealizoval. Otec uviedol, že v
piatok máva futbalové tréningy, preto s deťmi býval v sobotu a v nedeľu väčšinou do odpoludňajšieho

zápasu. Chcel sa s matkou dohodnúť, ale jeho návrhy zo strany matky neboli vypočuté. V danom
prípade súd prihliadal aj na vyjadrenie matky, ktorá uvádzala, že otec si pre deti aj napriek tomu, že
ho čakali nepreberal v zmysle súdneho rozhodnutia, deti potom už neverili, že si otec pre nich príde,
nechceli k nemu ísť a nútiť ich nechcela. Pre dlhodobé odcudzenie deti s otcom čas tráviť nechcú, nie
sú na neho zvyknuté, najmä maloletá C., ktorá vyrastá bez otca od svojich dvoch rokov. Súd nemohol

prihliadnuť na argumenty otca, že sa s deťmi nestretával, v zmysle rozhodnutia súdu, z dôvodu na
jeho strane, ale z dôvodu, že si to matka neželala, keď súd má za to, že v prípade ak by mal otec
opravdivý záujem stretávať sa s deťmi v rozsahu, ktorý bol stanovený v zmysle ich súdom schválenej
rodičovskej dohody, nič mu nebránilo v tom, aby sa svojich práv domáhal súdnym výkonom rozhodnutia,
avšak on takýto návrh na súd nepodal. Od posledného súdneho rozhodnutia uplynula doba už skoro

päť rokov, s prihliadnutím aj na v súčasnosti reálne vykonávaný styk otca s maloletými deťmi, ktorý sa
buď nerealizuje vôbec alebo maximálne 1x do mesiaca, súd v tejto časti vyhovel návrhu matky, zúžil
styk otca s maloletými deťmi, a to tak., že tento sa bude realizovať každý párny týždeň v roku vždy v
sobotu od 10.00 hod. do 19.00 hod a počas vianočných sviatkov dňa 26.12. od 10.00 hod. do 19.00
hod. každoročne. Miesto preberania a odovzdávania maloletých detí súd ponechal v mieste bydliska

matky, ako tomu bolo aj doposiaľ a zároveň matku zaviazal maloleté deti na styk s otcom pripraviť a
otcovi povinnosť maloleté deti po zrealizovaní styku vrátiť matke v určenom čase a na rovnakom mieste.
V danom prípade, pri zúžení styku otca s maloletými deťmi, súd prihliadal na reálne vykonávaný styk
otca s maloletými deťmi od posledného súdneho rozhodnutia vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletým deťom, ako aj na vyjadrenie maloletej A., ktorá vzhľadom na svoj vek ( 14 rokov)

je schopná vyjadriť samostatne svoj názor (§ 38 ods. 1 CMP), keď ju do styku s otcom nemožno donútiť,
pokiaľ o to záujem nemá. Maloletá C. svoj názor pred súdom, vzhľadom na nízky vek, nepovedala,
avšak súd prihliadol na skutočnosť, že je naviazaná na svoju staršiu sestru a s otcom od svojich dvoch
rokov nevyrastá, stretáva sa s ním, avšak len zriedka. Pri samotnej úprave rozsahu styku súd prihliadal
na strane maloletých detí na ich vek, denný režim, plnenie si školských, mimoškolských povinností a

na strane otca na plnenie si jeho pracovných povinností a povinností futbalového trénera, keď v piatok
poobede máva tréningy a v nedeľu poobede futbalové zápasy a má za to, že je v možnostiach otca
realizovaťstyksmaloletýmideťmipravidelne,aspoň2xdomesiaca,pričomtentostyk,vprípadeakpríde
k nadviazaniu a spevneniu citových väzieb medzi otcom a maloletými deťmi, bude možné následne
rozšíriť. Súd má za to, že je potrebné, aby deti mali pravidelný kontakt so svojim otcom, tento aby sa

postupne prehlboval a taktiež aby nadviazali vzťah so svojou sestrou, ktorá žije s otcom v spoločnej
domácnosti, ktorú zatiaľ ešte nepoznajú a možno aj vzhľadom na narušené vzťahy s otcom odmietajú.9. K výchovnému opatreniu uviedol, že keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo, že rodičia v
súčasnosti rozpory, ktoré majú medzi sebou, sami nedokážu odstrániť a vzťah medzi maloletými deťmi
a ich otcom je narušený, maloleté deti, najmä maloletá A., kontakt s otcom odmietajú (dôvod súd

nemal v konaní preukázaný), komunikácia rodičov nie je konštruktívna, má súd za to, že v konaní je
potrebné nariadiť maloletým deťom a ich rodičom odborné poradenstvo, ktoré sa bude realizovať na
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica (Referát poradensko-psychologických služieb) v zmysle
§ 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine. Účelom nariadeného výchovného opatrenia je predovšetkým
postupnými krokmi obnoviť dôveru maloletých detí k otcovi tak, aby maloleté deti pociťovali u otca

pocit dôvery, bezpečia, neodmietali kontakt s ním, čo je podľa názoru súdu potrebné urobiť postupne
aj za prispenia odbornej psychologickej intervencie vzhľadom na aktuálne citlivé vývojové obdobie u
maloletých detí. Súd zastáva názor, že v danom prípade narušenie vzťahu medzi otcom a maloletými
deťmi nie je až tak veľké, tento vzťah je potrebné opätovne napraviť, nakoľko úloha otca ako mužského
vzoru je dôležitá v živote každého dieťaťa. Je potrebné, aby sa obaja rodičia v záujme spoločných detí
snažili spolupracovať a situáciu vzniknutú citovým odcudzením detí od svojho otca vylepšiť, taktiež aby

rešpektovaliúlohydruhéhorodičavživoteichmaloletýchdetí.Ztýchtodôvodovpovažuje súdnariadenie
výchovného opatrenia v rozsahu určenom súdom za súladné s najlepším záujmom maloletých detí.

10. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na ich
náhradu. Dôvody pre iné rozhodnutie o trovách konania súd v danom prípade nezistil.

11. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie výlučne voči výroku II, III. V. a VI. v časti dlžného bežného
výživného a dlžného výživného na tvorbu úspor a voči výroku VII. v časti úpravy styku podal odvolanie
otec. Poukazuje na skutočnosť, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o úprave práv a povinností k
maloletým deťom postupoval nesprávne a to najmä vzhľadom na to, že pri rozhodovaní o výške dlžného

výživného nezohľadnil už uhradené sumy, ktoré otec maloletých detí poukázal k rukám matky nad
rámec bežného výživného za obdobie od 15.11.2022 a to v celkovej sume 1.149,- eur (dňa 17.11.2022
sumu 200,- eur, dňa 26.1.2023 sumu 162,- eur, dňa 15.2.2023 sumu 100,- eur, dňa 16.3.2023 sumu
187,- eur, dňa 25.4.2023 sumu 290,- eur, dňa 28.4.2023 sumu 20,- eur, dňa 18.6.2023 sumu 120,-
eur, dňa 22.6.2023 sumu 70,- eur); pričom matka v konaní nepoprela, že jej otec zasielal aj sumy nad

rámec bežného výživného. Súd v konaní nevykonal navrhovaný dôležitý dôkaz, potrebný na zistenie
rozhodujúcich skutočností. Napriek návrhu otca nenariadil znalecký posudok k otázkam významným
pre rozhodovanie o úprave práv a povinností k maloletým deťom, z výsledku ktorého by súd mohol pri
rozhodovaní vychádzať. Potreba znaleckého dokazovania vyplynula aj z výsluchu maloletých detí, z
ktorého je zrejmé, že maloleté deti majú s otcom vytvorený dobrý vzťah, maloletá A. sama uviedla, že

s otcom hrá spoločenské hry, že ju otec naučil hrať šachy, že to s nimi niekedy hrá aj priateľka otca.
Obidve maloleté deti uviedli, že s otcom chodievali na výlety a podobne, no napriek tomu sa matka
snažila súd presvedčiť, že maloleté deti u otca prespávať nechcú a zjavne už sa jej podarilo o tom
presvedčiť aj maloletú A.. Pri rozhodovaní o zmene úpravy styku otca s maloletými deťmi nezohľadnil
najlepší záujem maloletých detí. Súčasne svojím rozhodnutím závažným spôsobom a bez akéhokoľvek

dôvodu obmedzil a ukrátil zákonné rodičovské práva otca, keď podstatným spôsobom zúžil rozsah
styku otca s deťmi (pod všeobecne uznávaný minimalistický víkendový styk, kedy namiesto doteraz
priznaného práva na styk každý druhý týždeň od piatku do nedele otcovi priznal právo na styk len
každú druhú sobotu), pričom na takéto zúženie nebol (okrem priania matky) žiadny dôvod, pretože
maloletá C. vôbec neuviedla, že u otca nechce spávať a maloletá A. uviedla, že u otca prespávali, ale

teraz už nechce a nevedela uviesť prečo, pričom otec zdôrazňuje, že ak by aj aktuálne odmietanie
prespávania nebolo výsledkom negatívneho ovplyvňovania matkou a bolo by to skutočne prianím
dieťaťa, tak ani potom nebol dôvod na také zúženie styku (a už vôbec nie u obidvoch detí), ale bolo
by možné uvažovať v prípade A. nanajvýš o styku bez prespávania. K vhodnosti úpravy alebo zúženia
styku však nebolo v konaní vykonané žiadne relevantné dokazovanie. Takéto zúženie styku v konaní

nenavrhoval ani kolízny opatrovník, ktorý uviedol, „že by bolo vhodné nariadiť rodičom a mal. deťom
výchovné poradenstvo na dobu aspoň pol roka a „následne potom riešiť prípadné obmedzenia styku“.
Súd pri rozhodovaní o zmene úpravy styku otcovi maloletých detí a tiež deťom bezdôvodne odňal právo
na styk počas vianočných sviatkov a letmých prázdnin, tak ako to je upravené doterajším rozhodnutím
súdu. Súdom nariadená úprava styku je nespravodlivá a diskriminačná voči otcovi maloletých detí a

tým je súčasne v rozpore aj so záujmami maloletých detí a s ich zákonným právom na zachovanie
vzťahu k obidvom rodičom. Súd svojím rozhodnutím o úprave styku s maloletými deťmi znemožňuje
otcovi tráviť s nimi víkendy, ísť s deťmi na dovolenku, tráviť s nimi prázdniny a neumožňuje mu ani styk
počas vianočných a veľkonočných sviatkov. Nekriticky si osvojil nepravdivé alebo zavádzajúce tvrdenianavrhovateľky ako matky a v odôvodnení svojho rozhodnutia sa nijako nevysporiadal so žiadnymi
skutkovými tvrdeniami otca maloletých detí. Súd pri rozhodovaní o úprave styku otca s maloletými deťmi
nezohľadnilskutočnosť,žeotecmázáujemnastykusmaloletýmideťmiaúplneignorovalskutočnosť,že

matka dlhodobo negatívne ovplyvňuje maloleté deti proti otcovi. Súd rozhodoval arbitrárne, keďže svoje
rozhodnutie presvedčivým spôsobom neodôvodnil a nevysporiadal sa s argumentmi, ktoré na podporu
svojich návrhov a tvrdení uvádzal otec maloletých. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej
inštanciejenedostatočneodôvodnenéacelkovévyznenieodôvodneniajenepresvedčivé.Vodôvodnení
napadnutého rozhodnutia sa nevysporiadal s návrhom na vykonanie znaleckého dokazovania. A to

napriek tomu, že sám súd v odôvodnení napadnutého skonštatoval, že vzťah medzi maloletými deťmi a
ich otcom je narušený. Napadnuté rozhodnutie je teda nepreskúmateľné. Vzhľadom na vyššie uvedené
žiada otec maloletých detí, aby odvolací súd tomuto odvolaniu vyhovel a aby napadnuté výroky II., III.,
V., VI. a VII. sám zmenil alebo aby odvolací súd napadnuté výroky II., III., V., VI. a VII. zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

12. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka maloletých detí. Uviedla, že otec maloletých detí A. a C. vo
svojom odvolaní uvádza, že súd nezohľadnil už uhradené sumy, ktoré otec maloletých detí poukázal k
rukám matky nad rámec bežného výživného za obdobie od 15.11.2022 v celkovej sume 1.149,- eur, kde
pripojil rozpis týchto súm a tiež účtovné doklady k týmto platbám otca. Z pripojených účtovných dokladov
a označení, na aký účel bola platba použitá, vyplýva, že išlo o platby na potreby detí, a to:

- 17.11.2022 – 200,00 eur – deti – výdavky
- 26.01.2023 – 162,00 eur – elektronika – L. M. N. O. – O.
- 15.02.2023 – 100,00 eur – deti – topánky
- 16.03.2023 – 187,00 eur – A. – rehabilitácia
- 25.04.2023 – 290,00 eur – výlet do Budapešti

- 28.04.2023 – 20,00 eur – A. – koníky
- 18.06.2023 – 120,00 eur – A. – koníkový tábor
- 22.06.2023 – 70,00 eur A. – family park + učiteľky

13. Zo zoznamu jednotlivých platieb otca je preukázané, že z hore uvedených údajov o platbách otca

vyplýva, že nešlo o platenie jednotlivých súm, ako výživné, ale o platby na potreby detí (elektronika,
darčeky, koníky, výlet do Budapešti, rehabilitácia, topánky).

14. Je teda nepochybne preukázané, že súd prvej inštancie správne vyčíslil nedoplatky otca na bežnom
výživnom u obidvoch detí, a tiež správne vyčíslil nedoplatok k tvorbe úspor u obidvoch detí (body II.,

III., V., VI. rozsudku).

15. Má za to, že aj v časti týkajúcej sa úpravy styku otca s maloletými deťmi A. a C. súd správne
vyhodnotil vzťah detí k otcovi, a rozhodol o úprave styku otca s deťmi v súlade so záujmami detí a
zároveň súdom upravený styk s maloletými umožňuje otcovi podieľať sa na výchove detí. Ďalej možno

konštatovať, že tak, ako je rozsudkom súdu prvej inštancie zo dňa 23.01.2024 upravený styk otca s
deťmi, rešpektuje voľnočasové aktivity detí počas týždňa. Z vykonaného dokazovania – výsluchom
obidvoch rodičov, bolo preukázané, že deti po rozvode manželstva svojich rodičov nikdy nestrávili celý
víkend u otca. Otec maloletých detí namietal vo svojom odvolaní proti rozsudku prvej inštancie, že vo
veci nebol nariadený znalecký posudok k otázkam významným pre rozhodovanie súdu o úprave práv a

povinností k maloletým deťom. Má za to, že pre rozhodnutie súdu prvej inštancie k úprave styku otca s
deťmi A. a C. nebolo znalecký posudok potrebné vykonať. Na narušený vzťah detí k otcovi mala vplyv
nepochybne tá skutočnosť, že sa v minulosti stalo, že im otec prisľúbil, že za nimi príde, ale neprišiel.
Maloletá C. v čase rozvodu manželstva svojich rodičov ešte nemala ani vek troch rokov. Vzhľadom k
nerealizovaným stretnutiam s otcom, k tomuto si nevytvorila primeraný citový vzťah. Je navyše citovo

viazaná k sestre A.. Od rozvodu manželstva s matkou maloletých detí nikdy nestrávil s deťmi vianočné
sviatky, a ani letné prázdniny. Je teda zrejmé, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí iba bral do
úvahy stav, aký bol v čase jeho rozhodovania. Otec maloletých detí v odôvodnení svojho odvolania ďalej
uviedol, že súd rozhodol arbitrárne, t. j., že súd svoje rozhodnutie presvedčivým spôsobom neodôvodnil
a nevysporiadal sa s argumentami, ktoré na podporu svojich návrhov a tvrdení uvádzal otec maloletých

detí. Uvedené tvrdenie otca nezodpovedá skutočnosti. Súd prvej inštancie v bode 59 odôvodnenia
svojho rozsudku podrobne uviedol, aké skutočnosti boli podkladom pre jeho rozhodnutie v časti úpravy
styku otca s maloletými deťmi A. a C.. Súd jednoznačne bral do úvahy reálne vykonávaný, resp.
nevykonávaný styk otca s deťmi od posledného rozhodnutia súdu, t. j. od 03.04.2019. Zavádzajúceje tvrdenie otca v odôvodnení jeho odvolania, že ona dlhodobo negatívne ovplyvňuje obidve maloleté
deti proti nemu. Pred deťmi nikdy negatívne o ich otcovi nevyjadrovala. Nikdy deťom nehovorila, že
sa nemajú s otcom stretávať. Vzťah obidvoch detí k otcovi sa od rozvodu ich manželstva tvoril týmto

spôsobom, že otec takmer nikdy v určenom čase pre deti neprišiel. Od piatku do nedele bol pre otca
detí hlavným programom tréning mužstva a v nedeľu futbalový zápas. Ak hrá futbalové mužstvo zápas,
ktoré trénuje otec na ihrisku súpera, je otec detí mimo domácnosť celé poobedie. Aj takéto konanie otca
potvrdzuje, že z jeho strany sa jedná iba o formálne prezentovaný záujem o jeho stretávanie sa s deťmi
A. a C.. Zo všetkých hore uvedených dôvodov navrhuje, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu

Senica zo dňa 23.01.2024 ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil.
16. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané
včas, oprávnenou osobou - otcom maloletých (§ 359, § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP), proti
rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu
predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody podaného odvolania (§ 65 a § 66 CMP), keď miesto a

čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu
minimálne päť dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie otca je
čiastočne dôvodné v napadnutej časti úpravy styky, preto bolo dôvodné rozsudok súdu prvej inštancie
v tejto časti zmeniť, avšak v napadnutej časti dlžného bežného výživného a dlžného výživného na tvorbu
úspor je vecne správne.

17. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie bola zmena vyživovacej povinnosti zo strany
otca a aj zmena úpravy styku otca s maloletými deťmi.

18. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je posúdenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie

v časti dlžného bežného výživného, dlžného výživného na tvorbu úspor a v časti úpravy styku otca
s maloletými deťmi.

19. Odvolací súd predovšetkým uvádza, že v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený
skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom pre posúdenie dôvodnosti

návrhu matky na zmenu vyživovacej povinnosti a dlžného výživného (bežného aj na tvorbu úspor) ako
aj úpravy styku otca s maloletými deťmi. Berúc však do úvahy jednak dôkazy vykonané súdom prvej
inštancie, ako aj argumentáciu otca v podanom odvolaní, dospel odvolací súd k čiastočne odlišným
záverom v otázke úpravy styku otca s maloletými, ktoré však spočívajú v nesprávnom právnom
posúdení.

20. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

21.Podľa čl.24ods.2ChartyzákladnýchprávEurópskejúnieprivšetkýchopatreniachprijatýchorgánmi
verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy
najlepšie záujmy dieťaťa.

22. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môže sa kedykoľvek

dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.

23. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností

alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie

pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

24. Pri rozhodovaní o rozsahu styku je dôležité zvážiť okolnosti tak na strane maloletého dieťaťa ako
jeho vek, zdravotný stav, vzťah k rodičovi, ktorý ho nemá v starostlivosti, doterajší spôsob a rozsahstyku, denný režim; ako aj okolnosti na strane rodičov ako ich vzájomný vzťah, ich časové a ekonomické
možnosti, rodinné pomery, vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa a rodiča, spoje a podobne. Prvoradý je
tu predovšetkým záujem dieťaťa, ktorý pritom treba chápať čo najextenzívnejšie. V záujme dieťaťa je

predovšetkým to, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie,
aby jeho vývoj a výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania a rozumových a
fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované jeho
práva.

25. Je nepochybne v záujme dieťaťa, aby udržovalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a preto pokiaľ
súdvkonanízistí,žemedzidieťaťomatakýmtorodičomsúdobrécitovéväzby,malby(akajniejemožné
zabezpečiť rovnocenný styk) dostatočne širokou úpravou styku vytvoriť adekvátny priestor jednak na
utužovanie a prehlbovanie ich vzťahu a súčasne i na uplatňovanie výchovného pôsobenia rodiča na
svoje dieťa.

26. Pri úprave styku je treba vychádzať z toho, že právom oboch rodičov je v zásade rovnakou mierou
o dieťa sa starať a podieľať sa na jeho výchove, s čím korešponduje i právo samotného dieťaťa
na starostlivosť oboch rodičov a pokiaľ je rozhodnutím súdu dieťa zverené do starostlivosti jedného
z rodičov, potom by mu malo byť umožnené stýkať sa s druhým rodičov v takej miere, aby bol postulát
rovnakej rodičovskej starostlivosti čo najviac naplnený. Pre oboch rodičov totiž platí rovnako čl. 32 ods.

4 Listiny, podľa ktorej je starostlivosť o deti a ich výchova právom rodičov a deti majú právo na rovnakú
rodičovskú výchovu a starostlivosť. Také čo najrovnomernejšie usporiadanie z hľadiska starostlivosti
o dieťa a jeho výchovy je rovnako spravidla v najlepšom záujme dieťaťa. Odchýlky od takéhoto
usporiadania, teda výrazná disbalancia medzi obomi rodičmi v starostlivosti o dieťa a styku s ním, musí
byť vždy odôvodnená ochranou nejakého iného, dostatočne silného legitímneho záujmu, najčastejšie

opäť najlepšieho záujmu dieťaťa; pričom v konaní musia byť preukázané konkrétne skutočnosti, o ktoré
sa tento záujem opiera. (viď nález Ústavného súdu ČR zo dňa 17.05.2019, sp. zn. II. ÚS 4247/18)

27. Za predpokladu, že je dieťa dostatočne rozumovo a emocionálne vyspelé, je nutné jeho prianie
považovať za zásadné vodítko pri hľadaní jeho najlepšieho záujmu. Súčasne však nie je možné, aby

všeobecné súdy postoj dieťaťa bez ďalšieho prevzali a aby svoje rozhodnutie založili iba na jeho prianí
a nie na starostlivom a komplexnom posudzovaní jeho záujmov. Názor dieťaťa je treba zohľadňovať
veľmi citlivo, pretože dieťa samo nemusí byť ani vo vyššom veku schopné plne odhadnúť dopad
svojho postoja. (Uznesenie Ústavného súdu ČR zo dňa 10.01.2023, sp. zn. II. ÚS 2628/22) Dieťa
má teda zákonom garantované právo byť vychovávané oboma rodičmi, a to aj v prípade, ak rodičia

spolu nežijú. Aj rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti musí mať preto zabezpečenú
možnosť v primeranom rozsahu podieľať sa na výchove dieťaťa, osobne sa o dieťa starať a budovať
citové a rodinné väzby s ním, nakoľko stále zostáva rodičom so všetkými právami a povinnosťami z
tohto vzťahu vyplývajúcimi. Svoje právo vychovávať dieťa realizuje rodič predovšetkým prostredníctvom
stretnutísdieťaťom.Zuvedenéhodôvodusúdrozhodujúcivoveciúpravyrodičovskýchprávapovinností

k maloletým deťom musí vždy dôsledne rešpektovať právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany
obidvoch rodičov a jeho právo na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného
styku s obidvomi rodičmi ako je zakotvené v § 24 ods. 5 Zákona o rodine. Pri rozhodovaní súd musí teda
vždy dbať na zachovanie vzťahu dieťaťa k obidvom rodičom a vždy prihliadať na jeho záujem, najmä na
jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča

dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Je pritom treba mať na zreteli, že
akákoľvek deformácia vzťahu medzi rodičom a dieťaťom v dôsledku odcudzenia sa neskôr len ťažko
napráva.

28. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým

deťom bola upravená rozsudkom Okresný súd Skalica rozsudkom sp. zn. 8P/131/2018-73 zo dňa
03.04.2019, ktorým súd manželstvo rodičov maloletých detí rozviedol. Súd schválil rodičovskú dohodu o
úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom tak, že maloleté deti A. a C. zveril na čas po
rozvode do osobnej starostlivosti matky, pričom obaja rodičia sú oprávnení maloleté deti zastupovať a
spravovať ich majetok v bežných veciach. Otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletej A. sumou 350

eur mesačne a na výživu maloletej C. sumou 230 eur mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca
vopred k rukám matky. Otec je oprávnený stýkať sa s maloletými deťmi každý nepárny týždeň v roku od
piatka od 16.00 hod. do nedele do 19.00 hod, počas vianočných sviatkov každoročne od 26.12. od 9.00
hod. do 27. 12. do 19.00 hod., počas letných prázdnin od poslednej soboty v mesiaci júl od 9.00 hod.do nasledujúcej soboty do 19.00 hod. a od tretej soboty v mesiaci august od 9.00 hod. do nasledujúcej
soboty do 19.00 hod. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 08.04.2019.

29. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom upravil styk otca každý párny
týždeň v roku vždy v sobotu od 10.00 hod. do 19.00 hod., a počas vianočných sviatkov dňa 26.12.
každoročne od 10.00 hod. do 19.00 hod. Odvolací súd má za to, že odvolacie námietky otca, ktorými
namietal skutočnosť, že súdom nariadená úprava styku je nespravodlivá a diskriminačná voči otcovi
maloletých detí a tým je súčasne v rozpore aj so záujmami maloletých detí a s ich zákonným právom na

zachovanie vzťahu k obidvom rodičom, sú oprávnené. Ako vyplýva už z vyššie citovaných rozhodnutí,
právomobochrodičovjevzásaderovnakoumierouodieťasastaraťapodieľaťsanajehovýchove,sčím
korešponduje i právo samotného dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov a pokiaľ je rozhodnutím súdu
dieťa zverené do starostlivosti jedného z rodičov, potom by mu malo byť umožnené stýkať sa s druhým
rodičov v takej miere, aby bol postulát rovnakej rodičovskej starostlivosti čo najviac naplnený. Súd prvej
inštancie pri svojom rozhodovaní vychádzal z toho, že styk, ktorý bol upravený ostatných rozhodnutím

vo forme rodičovskej dohody sa nerealizuje tak ako bola uzatvorená, maloleté deti súd vypočul a staršia
A. sa vyjadrila, že k otcovi chodievali, ale teraz už dlhšiu dobu neboli. Chodievali k nemu väčšinou cez
víkendy, párkrát u neho prespali. Uviedla, že k otcovi nechce chodiť, ale dôvod nevedela vysvetliť. U
otca majú aj svoju izbu, ale nechcú tam spávať. Povedala, že sa u otca necíti komfortne, s otcom si
nerozumie. Niekedy si otec pre nich neprišiel, nepovedal dôvod. Maloletá C. vzhľadom na svoj nízky

vek odpovedala len stroho, jedným slovom, prípadne súhlasne prikývla. Súd neprihliadol na argumenty
otca, že sa s deťmi nestretával, v zmysle rozhodnutia súdu, z dôvodu na jeho strane, ale z dôvodu, že si
to matka neželala, keď mal za to, že v prípade ak by mal otec opravdivý záujem stretávať sa s deťmi v
rozsahu, ktorý bol stanovený v zmysle ich súdom schválenej rodičovskej dohody, nič mu nebránilo v tom,
aby sa svojich práv domáhal súdnym výkonom rozhodnutia, avšak on takýto návrh na súd nepodal. Pri

zúžení styku otca s maloletými deťmi, súd prihliadal na reálne vykonávaný styk otca s maloletými deťmi
od posledného súdneho rozhodnutia vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým
deťom, ako aj na vyjadrenie maloletej A., ktorá vzhľadom na svoj vek ( 14 rokov) je schopná vyjadriť
samostatne svoj názor (§ 38 ods. 1 CMP), keď ju do styku s otcom nemožno donútiť, pokiaľ o to záujem
nemá. Maloletá C. svoj názor pred súdom, vzhľadom na nízky vek, nepovedala, avšak súd prihliadol na

skutočnosť, že je naviazaná na svoju staršiu sestru a s otcom od svojich dvoch rokov nevyrastá, stretáva
sa s ním, avšak len zriedka. Pri samotnej úprave rozsahu styku súd prihliadal na strane maloletých detí
na ich vek, denný režim, plnenie si školských, mimoškolských povinností a na strane otca na plnenie si
jeho pracovných povinností a povinností futbalového trénera, keď v piatok poobede máva tréningy a v
nedeľu poobede futbalové zápasy a má za to, že je v možnostiach otca realizovať styk s maloletými

deťmi pravidelne, aspoň 2x do mesiaca, pričom tento styk, v prípade ak príde k nadviazaniu a spevneniu
citových väzieb medzi otcom a maloletými deťmi, bude možné následne rozšíriť. Súd mal za to, že je
potrebné, aby deti mali pravidelný kontakt so svojim otcom, tento aby sa postupne prehlboval a taktiež,
aby nadviazali vzťah so svojou sestrou, ktorá žije s otcom v spoločnej domácnosti, ktorú zatiaľ ešte
nepoznajú a možno aj vzhľadom na narušené vzťahy s otcom odmietajú.

30. Odvolací súd pri rozhodovaní o úprave styku zhodne so závermi svojej skoršej rozhodovacej praxe
v obdobných veciach považuje za potrebné zdôrazniť, že rodičovské práva a povinnosti k maloletému
dieťaťu súd upravuje ako komplex oprávnení a povinností oboch rodičov s cieľom zabezpečenia
riadneho a bezproblémového vývoja dieťaťa napriek okolnosti rozpadu vzťahu rodičov dieťaťa a to

tak, aby každý z rodičov mal v rámci stanovenej úpravy priestor nielen na utužovanie a prehlbovanie
svojho vzťahu k dieťaťu, ale i na uplatňovanie svojho výchovného pôsobenia na dieťa a tiež na čo
najširšie rozhodovanie o otázkach z tohto pohľadu významných. Styk rodiča s maloletým dieťaťom
sa uskutočňuje predovšetkým v záujme dieťaťa a jeho účelom je najvhodnejším spôsobom a čo v
najväčšej miere zmenšovať nepriaznivé dôsledky narušených vzťahov medzi rodičmi, ktoré často majú

mimoriadne nepriaznivý dopad na celkový psychický stav dieťaťa a jeho citovú výchovu. Styk rodiča s
maloletým dieťaťom má zaistiť vytváranie a udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citového
puta k obom rodičom tak, aby dieťa pokiaľ možno v minimálnej miere pociťovalo výchovu v neúplnej
rodine. K splneniu tohto cieľa by mali obaja rodičia prispievať a snažiť sa o vytvorenie priaznivých
podmienokbezohľadunaexistenciurozporovmedzinimi.Vtejtosúvislostinemožnoopomenúťanito,že

záujem na vytvorení dobrých citových vzťahov medzi dieťaťom a rodičom, ktorému nebolo dieťa zverené
do výchovy, je daný aj tým, že tento citový vzťah v prípade neočakávaných životných udalostí umožní
nahradiť výchovu týmto rodičom. Keďže možnosti rodiča nemajúceho dieťa v osobnej starostlivosti
sú limitované práve časovými úsekmi vyhradenými styku dieťaťa s takýmto rodičom a majú spravidlacharakter len doplnkového pôsobenia na dieťa vo vzťahu k výchove realizovanej tým rodičom, ktorý
má dieťa v osobnej starostlivosti, žiadúcou je taká úprava, ktorá sa čo najviac priblíži požiadavke
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi a zároveň ktorá bude

rešpektovať konkrétne okolnosti prípadu a potreby dieťaťa.

31. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu,
alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu
síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (rozhodnutie Najvyššieho súdu

SR sp. zn. 2MCdo 4/2009).

32.Odvolacísúdmázato,žerozsahstykuupravenýostatnýmrozhodnutímnebolnadpriemernýapokiaľ
tento súd prvej inštancie zúžil iba na dva dni v mesiaci, bez letných prázdnin a so zúžením styku aj počas
vianočnýchsviatkov,ajnapriekvšetkýmskutočnostiam,ktorézvykonanéhodokazovaniavyplynuli,takto
upravený styk nie je v najlepšom záujme maloletých detí. Matka maloletých detí, ale ani maloleté deti

neuviedli žiadnu relevantnú skutočnosť, ktorá by bránila v styku s otcom v širšom rozsahu než rozhodol
súd prvej inštancie. Aj v súdenej veci je preto nepochybne v záujme maloletých detí, aby udržiavali
rodinné zväzky s odlúčeným rodičom, teda otcom. V súvislosti s uložením výchovného opatrenia, súd
prvej inštancie sám uviedol, že zastáva názor, že v danom prípade narušenie vzťahu medzi otcom
a maloletými deťmi nie je až tak veľké, tento vzťah je potrebné opätovne napraviť, nakoľko úloha otca

ako mužského vzoru je dôležitá v živote každého dieťaťa. Preto, bolo potrebné (pokiaľ už nie je možné
zabezpečiť rovnocenný styk) vytvoriť dostatočne širokou úpravou styku adekvátny priestor jednak na
utužovanie a prehlbovanie ich vzťahu a súčasne i na uplatňovanie výchovného pôsobenia otca na svoje
dcéry. Kontakt rodiča s jeho maloletým dieťaťom je takým významným činiteľom ovplyvňujúcim zdravý
vývoj dieťaťa, že je potrebné, aby mu ustúpili niektoré iné záujmy, prípadne oprávnenia dotknutých

osôb. Súdom prvej inštancie upravený styk otca s maloletými nedostatočne rešpektuje záujem detí
na udržiavaní a prehlbovaní rodinných zväzkov s odlúčeným rodičom. Odvolací súd berie do úvahy
všetky uvedené hľadiská i to, že maloletá A. vyslovila svoj názor, avšak najmä pokiaľ ide o mladšiu
dcéru, táto je vo veku, kedy vzťah s otcom je potrebné rozvíjať a upevňovať intenzívnejšie, keďže
s ním nemala možnosť vyrastať ako staršia dcéra A.. Je povinnosťou súdu vytvoriť preto svojim

rozhodnutím možnosť upevňovania a rozvíjania takýchto vzťahov medzi nimi, čo je možné jedine
prostredníctvom dostatočného priestoru na spoločné trávenie času formou osobných stretnutí. Hoci otec
nerešpektoval súdom určené rozhodnutie ohľadom styku, jeho výrazné zúženie, je odobratie mu tejto
možnosti upevňovania a rozvíjania takýchto vzťahov medzi nimi, a bolo by to popretie jeho rodičovských
práv. Ako bolo preukázané otec si riadne plní vyživovaciu povinnosť, rešpektuje aj názor maloletých

a nenúti ich, aby s ním trávili čas, pokiaľ sami nechcú, avšak výrazné oklieštenie styku nedáva otcovi
možnosť tráviť s dcérami spoločné chvíle ani pokiaľ by mal záujem a nevytvára priestor na prehĺbenie
ich vzťahu. Odvolací súd preto posúdil odvolanie v uvedenej časti ako dôvodné a otcovi v otázke
úpravy styku s maloletými vyhovel spôsobom uvedeným vo výrokovej časti rozsudku. Je dôležité, aby
otec rešpektoval súdom upravený styk a mal snahu rozvíjať svoje vzťahy s dcérami aj tým, že bude sa

dostavovať na styk, tak ako bolo určené rozhodnutím, resp. aj po vzájomnej dohode, pretože aj tým,
že sa dcéry môžu spoľahnúť na neho aj to, keď vidia jeho snahu o styk, môže upevňovať ich vzťahy. Je
dôležité rešpektovať nezastupiteľnú úlohu i druhého rodiča v živote dieťaťa, pričom rodič, majúci dieťa
v osobnej starostlivosti, je povinný podporovať pravidelný kontakt dieťaťa s druhým rodičom a nie brániť
mu.

33. Pokiaľ ide o nevykonanie znaleckého dokazovania, odvolací súd poukazuje na to, že sám otec na
takomto návrhu netrval, ponechal ho na zvážení súdu, avšak odvolací súd poukazuje na judikatúru,
podľa ktorej súčasťou základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nie je povinnosť vykonať dôkazy
označené účastníkom konania (I. ÚS 75/96, II. ÚS 153/03, IV. ÚS 178/2012). Procesný princíp voľného

hodnotenia dôkazov v spojení so zásadou procesnej ekonomiky dovoľuje súdu vykonať len tie dôkazy,
ktoré podľa jeho uváženia vedú k rozhodnutiu vo veci samej (napr. II. ÚS 218/00, IV. ÚS 182/04,
IV. ÚS 178/2012). Európsky súd pre ľudské práva tiež uvádza, že čl. 6 ods. 1 dohovoru zaručuje
síce právo na spravodlivý proces, neupravuje však prípustnosť dôkazov alebo ich hodnotenie (A. B. v
Slovenská republika, rozsudok zo 4. 3. 2003 a v ňom odkaz na ďalšiu judikatúru). Vykonanie znaleckého

dokazovaniaajodvolacísúdpovažovalzanadbytočné,nehospodárne(súdvkonanímalnáležitezistené
všetky skutkové okolnosti potrebné pre rozhodnutie) a časovo zaťažujúce celé konanie.34. Pokiaľ ide o určenie nedoplatku na bežnom výživnom a tvorbe úspor, tu odvolací súd má za to,
že súd prvej inštancie rozhodol vecne správne. Ako vyplýva z výpovede matky, táto uviedla, že otec
platí výživné maloletým deťom na základe súdneho rozhodnutia riadne, na požiadanie matky čiastočne

prispieva na ich zvýšené potreby. Iným spôsobom sa už na starostlivosti o maloleté deti nepodieľa. Súd
prvej inštancie uviedol, že súd pri rozhodovaní o výške dlžného výživného nezohľadnil už uhradené
sumy, ktoré otec maloletých detí poukázal k rukám matky nad rámec bežného výživného za obdobie od
15.11.2022 a to v celkovej sume 1.149,- eur (dňa 17.11.2022 sumu 200,- eur, dňa 26.1.2023 sumu 162,-
eur, dňa 15.2.2023 sumu 100,- eur, dňa 16.3.2023 sumu 187,- eur, dňa 25.4.2023 sumu 290,- eur, dňa

28.4.2023 sumu 20,- eur, dňa 18.6.2023 sumu 120,- eur, dňa 22.6.2023 sumu 70,- eur); pričom matka v
konaní nepoprela, že jej otec zasielal aj sumy nad rámec bežného výživného. Ako vyplýva aj z právnej
vety z rozhodnutia R44/1966: “Jestliže je určována vyživovací povinnost za dobu minulou, pak nesmí
být opomenuto zjištění, jaké částky byly rodičem na výživném již poskytnuty, zda tyto částky odpovídaly
hlediskům uvedeným v § 96 odst. 1 zák. o rod., zda rodič nepřispíval případně na výživu nezletilých dětí
i jinak, např. naturálně, což by bylo nutno též zhodnotit. Přitom by ovšem bylo nutno uvážit, zda nešlo

pouze o příležitostná plnění v době styku otce s dětmi, která by svou povahou nepřekračovala výdaje,
jež nelze na výživné započítat proto, že šlo o běžné dárky, či jiná podobná plnění, která nesměřovala k
uspokojování ůvodněných potřeb nezletilých dětí....“ Odvolací súd má za to, že pokiaľ otec maloletých
prispel nad rámec bežného výživného, keď išlo o platby na konkrétne rôzne účely a nešlo o pravidelné
platby napr. na školné, nie je možné ich brať ako platby titulom výživného. Otec mal vedomosť, že má

povinnosťprispievaťnavýživumaloletýchdetívýživným,pokiaľhomatka,resp.maloletédieťapožiadalo
o určitú čiastku na konkrétny účel, bez bližších podmienok, je možné to považovať aj za formu daru
pre maloleté dieťa, preto má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie rozhodol správne, hoci sa
bližšie s uvedeným nevysporiadal a nezdôvodnil, avšak nejde o takú procesnú vadu, pre ktorú by mal
rozhodnutie v uvedenej časti zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie, keď odvolací súd sám doplnil dôvod,

pre ktorý súd prvej inštancie rozhodol vecne správne.

35. Odvolací súd vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutom výroku VII. v časti úpravy styku otca zmenil podľa § 388 Civilného sporového konania
z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia a styk otca s maloletými deťmi upravil tak, ako je to uvedené

vo výroku tohto rozsudku, a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach vo výroku II., III., V.
a VI. v závislom výroku IX ako vecne správne v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

36. O náhrade trov prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 Civilného
mimosporového poriadku tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania,

pretože ide o konanie, v ktorom si každý z účastníkov platí trovy konania sám (§ 49 Civilného
mimosporového poriadku) a žiaden z nich nemá ani nárok na ich náhradu od iného účastníka, keďže nie
sú splnené podmienky pre aplikáciu výnimiek podľa § 53 alebo podľa § 55 Civilného mimosporového
poriadku.

37. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 10 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).