Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Košice
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 68Cos/1/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124200753
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 08. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Filip Kunca
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7124200753.3
Uznesenie
Mestský súd Košice v spore žalobkyne A. B. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D. E. XX, C. proti
žalovaným : X) F. B. C., C. E. X, XXX XX G., X) H. B. F. I., J. K. E. XX, XXX XX G., L.: XX XXX XXX, X)
M., F., F. F. E. E. XXX, XXX XX N. C., L.: XX XXX XXX, O. O. O. B. P. M. B. P. Q. H.
r o z h o d o l :
Konanie z a s t a v u j e.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou na ochranu osobnosti doručenou súdu dňa 15.1.2024 a doplnenou dňa 12.3.2024 sa
žalobkyňa domáhala voči žalovaným v 1. až 3. rade ochrany osobnosti spojenej s náhradou majetkovej
a nemajetkovej ujmy (ospravedlnenie a finančná satisfakcia vo výške 200 000 €). Zároveň si uplatnila
náhradu trov konania.
2. Podaním žaloby vznikla žalobkyni poplatková povinnosť vo výške 6066 € podľa položky č. 7b písm.
b) sadzobníka súdnych poplatkov (príloha zákona č. 71/1992 Zb.) v spojení s § 5 ods. 1 písm. a) a v
spojení s § 6 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
v znení účinnom do 31. marca 2024.
3. Žalobkyňa súdny poplatok vo výške 6066 € pri podaní žaloby neuhradila, preto súd výzvou zo dňa
27.3.2024 vyzval žalobkyňu na jeho úhradu v lehote do 10 dní odo dňa doručenia výzvy. Súd zároveň
v zmysle § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. žalobkyňu poučil, že ak nebude poplatok v určenej dobe
zaplatený, súd konanie zastaví.
4. Výzva na zaplatenie súdneho poplatku zo dňa 27.3.2024 bola žalobkyni doručená dňa 22.4.2024.
5. Dňa 2.5.2024 doručila žalobkyňa súdu neautorizované elektronické podanie doplnené listinným
podaním dňa 9.5.2024, v ktorom žiadala priznať oslobodenie od zaplatenia súdneho poplatku. Na
odôvodnenie žiadosti (návrhu) žalobkyňa predovšetkým uviedla, že konaním žalovaného v 1. rade je
jej bránené vo výkone povolania advokátky, preto nemá zdroje finančných prostriedkov potrebných na
úhradu životných a iných nevyhnutných nákladov. Poukázala na to, že žalovaný v 1. rade zapísal do
registra SAK na základe uznesenia Predsedníctva SAK zo dňa 15.1.2024 sp. zn. 51/2/2021 nepravdivý
údajopozastavenívýkonuadvokáciežalobkyneod16.2.2021adňa7.12.2022zapísaladotohtoregistra
nepravdivý údaj o jej vyčiarknutí zo zoznamu advokátov. Mala za to, že išlo o falošnú verejnú listinu, ktorá
jej nebola ani doručená, preto rozhodnutie SAK nemôže byť právoplatné. Uviedla, že tento údaj prevzal
Štatistický úrad SR a vykonal v registri organizácii SR záznam o zániku podnikateľského subjektu A. B.
C., advokátky. Mala za to, že týmto konaním zasiahli do jej majetkovej a sociálnej situácie. Žalobkyňa
zdôraznila, že od 16.2.2021 nemá žiaden zdroj príjmu, nemá hnuteľný ani nehnuteľný majetok, z ktorého
výťažku by mohla uhradiť súdny poplatok, nie je podnikateľským subjektom, ani poberateľom žiadnych
dávok sociálneho zabezpečenia.6. K žiadosti o priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov predložila žalobkyňa Tlačivo
pre dokladovanie pomerov strany konania, ktorá navrhuje, aby jej bolo priznané oslobodenie od
súdnych poplatkov (ďalej aj „tlačivo“). Z jeho obsahu vyslovene vyplýva, že žalobkyňa nie je vyučená
(vyštudovaná) v žiadnom odbore, nemá žiadneho zamestnávateľa, uviedla príjem vo výške 0 €, pričom
nie je uchádzačom o zamestnanie na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Nedostáva výživné a nemá
príjem. Pokiaľ sa týkalo bytových pomerov, uviedla, že býva na adrese D. XX, XXX XX C. v byte, ktorého
vlastníkom je jej syn, ktorý uhrádza mesačné výdavky súvisiace s bývaním. Pokiaľ sa týkalo iných
nehnuteľností, žalobkyňa deklarovala, že je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností evidovaných
na LV č. XXXXX, kat. úz. G. (X/XX), na LV č. XXXXX, kat. úz. G. (X/XX) a na LV č. XXXXX, kat.
úz. G. (1/3), ktoré podľa žalobkyne majú nepatrnú hodnotu a sú toho času zaťažené v exekučnom
konaní. Žalobkyňa tiež uviedla, že nemá žiadne motorové vozidlá, vklady ani úspory, žiadne peniaze,
žiadne stavebné sporenie, ani pohľadávky voči tretím osobám. Nemá žiadne cestovné výdavky do
zamestnania, nemá žiadne výdavky na lieky a nemá súdom určenú vyživovaciu povinnosť. Žalobkyňa
tiež uviedla, že nemá žiadne dlhy, pričom pokiaľ sa týkalo iných mesačných výdavkov, deklarovala 500
€ za stravu. Žalobkyňa je rozvedená, má jedno zaopatrené dieťa a nestará sa o iné osoby. Ďalej dala
do pozornosti, že podala 8 žalôb na ochranu osobnosti, zopakovala, že nemá príjem výkonom svojej
profesie z dôvodu protiprávneho konania žalovaných (najmä žalovaného v 1. rade) a poukázala na
to, že povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu žalujúcej strany sporu. Žalobkyňa svojim
podpisom čestne vyhlásila, že všetky skutočnosti, ktoré uviedla, sú pravdivé a úplné. Je si vedomá, že v
prípade zistenia nepravdivých skutočností jej oslobodenie od súdnych poplatkov nebude priznané, resp.
môže jej byť odňaté a môže jej byť uložená poriadková pokuta.
7. Vo veci konajúca sudkyňa uznesením č.k. 68Cos/1/2024-87 zo dňa 14. mája 2024 žalobkyni
oslobodenie od platenia súdnych poplatkov nepriznala. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa
8.6.2024. Z odôvodnenia predmetného uznesenia vyplýva, že žalobkyňa dostatočne neosvedčila svoje
nepriaznivé majetkové pomery, v predloženom tlačive neuvádzala vierohodné tvrdenia najmä pokiaľ
sa týkalo jej príjmov a výdavkov, neuchádza sa o iné zamestnanie, ktorého výkonom by dosahovala
príjem a vytvárala si finančné rezervy a zároveň nemá žiadne dlhy, ani nepoberá dávku v hmotnej
núdzi. Žalobkyňa sa nestará o nezaopatrené deti, ani iné osoby. Vzhľadom na uvedené, a vzhľadom na
skutočnosť, že počet ďalších súdnych konaní (8 žalôb) a tvrdenia žalobkyne o neoprávnenom postupe
žalovaného v 1. rade, kvôli ktorému mala prísť o prácu, nie je dôvodom pre priznanie oslobodenia
od súdnych poplatkov, dospel súd k záveru, že žalobkyni oslobodenie od súdnych poplatkov priznať
nemožno.
8. Uznesenie č.k. 68Cos/1/2024-87 zo dňa 14. mája 2024 bolo žalobkyni doručené dňa 8.6.2024 spolu
s dodatočnou výzvou na úhradu súdneho poplatku za podanú žalobu vo výške 6066 €. V dodatočnej
výzve na úhradu súdneho poplatku súd žalobkyňu poučil, že ak nebude poplatok v určenej dobe 10
dní od doručenia tejto výzvy zaplatený, súd zastaví konanie podľa § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o
súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.
9. Žalobkyňa v dodatočnej lehote 10 dní na úhradu súdneho poplatku tento nezaplatila.
10. Dňa 18.6.2024 predložila žalobkyňa súdu opätovný návrh na priznanie oslobodenia od súdnych
poplatkov a podanie s námietkou zaujatosti voči konajúcej sudkyni. Okrem iného namietala, že
o pôvodnom návrhu na priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov mal rozhodovať poverený
vyšší súdny úradník pridelený v zmysle platného rozvrhu práce súdu na rok 2024. Poukázala na to,
že Civilný sporový poriadok zakotvuje právo žiadateľa o oslobodenie od súdnych poplatkov podať
proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka sťažnosť, o ktorej rozhoduje sudca, čím je zakotvená
dvojinštančnosť konania zákonom a zaručená podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Mala za to, že ak o žiadosti
o oslobodenie od súdnych poplatkov rozhodovala sudkyňa, a nie vyšší súdny úradník, prekročila tým
svoju právomoc a rozhodnutie je nulitné. Okrem iného tiež poukázala na to, že ak mal súd za to,
že skutočnosti odôvodňujúce oslobodenie od platenia súdnych poplatkov neboli preukázané, mal súd
povinnosť vyzvať stranu konania na doplnenie dokladov. Mala za to, že konanie sudkyne bolo svojvoľné,
arbitrárne, majúce znaky dehumanizačného charakteru, vyhotovila uznesenie súdu ako falošnú verejnú
listinu. Žalobkyňa trvala na tom, že v pôvodnom návrhu na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov
a v tlačive boli uvedené pravdivé skutočnosti. Zopakovala, že je vyradená zo zoznamu advokátov bez
rozhodnutia Predsedníctva Slovenskej advokátskej komory o vyčiarknutí, čím je jej bránené vo výkone
jej činnosti a čo je v príčinnej súvislosti s jej insolventnosťou, nemá hnuteľný a nehnuteľný majetok,býva v byte syna, ktorý uhrádza všetky náklady, pričom mala za to, že súd nemal žiadne skutočnosti za
neosvedčené, pretože žiadne nežiadal doplniť predložením dokladov, a vzhľadom na okolnosti prípadu
nie je objektívne o čom predložiť doklady.
11. V opätovnom návrhu na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov žalobkyňa okrem iného tiež
uviedla, že konaním žalovaného v 1. rade je jej bránené vo výkone povolania advokátky, preto nemá
zdroje finančných prostriedkov potrebných na úhradu životných a iných nevyhnutných nákladov, tým
ani na súdny poplatok, zároveň iný majetok, z ktorého výťažku by mohla poplatok uhradiť, nemá.
Poukázala na to, že žalovaný v 1. rade dňa 15.1.2021 vyhotovil – falšoval verejnú listinu ako Uznesenie
Predsedníctva Slovenskej advokátskej komory sp. zn. 51/2/2021 o pozastavení výkonu advokácie
žalobkyne, na tejto vyznačila pečiatku právoplatnosti ku dňu 16.2.2021, táto listina žalobkyni nebola
nikdy doručená, takto žalovaný v 1. rade zapísal do registra SAK nepravdivý údaj o pozastavení výkonu
advokácie žalobkyne od 16.2.2021. Podľa údajov na obálke zásielky č. OA272187495SK s označením
„ROZH. P SAK 51/2/2021 Sk“, listina bola žalobkyni doručovaná poštovým podnikom Slovenská pošta
a.s., nebola však dodaná, ale bola vrátená odosielateľovi Slovenskej advokátskej komore. Na zásielke
nie je uvedený dôvod nedodania. Žalobkyňa mala za to, že ju žalovaný v 1. rade vyradil zo zoznamu
advokátov bez rozhodnutia predsedníctva SAK o vyčiarknutí zo zoznamu advokátov, preto sa toho
času žalobkyňa nenachádza v zozname advokátov na stránke komory. Uviedla, že tento údaj prevzal
Štatistický úrad SR a vykonal v registri organizácii SR záznam o zániku podnikateľského subjektu A.
B. C., advokátky. Mala za to, že týmto konaním zasiahli do jej majetkovej a sociálnej situácie, čo je
v príčinnej súvislosti s jej insolventnosťou a trvala na tom, že o jej vyčiarknutí zo zoznamu advokátov
nebolo vydané žiadne rozhodnutie Predsedníctva SAK, preto je nepretržite advokátkou.
12. K opätovnému návrhu na priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov predložila žalobkyňa
Tlačivo pre dokladovanie pomerov strany konania, ktorá navrhuje, aby jej bolo priznané oslobodenie
od súdnych poplatkov („tlačivo“). Z jeho obsahu vyplýva, že žalobkyňa má vysokoškolské právnické
vzdelanie, nemá žiadne zamestnávateľa, ani zamestnanie, uviedla príjem vo výške 0 €, pričom nie
je uchádzačom o zamestnanie na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Nedostáva výživné a nemá
príjem. Pokiaľ sa týkalo bytových pomerov, uviedla, že býva na adrese D. XX, XXX XX C. v byte, ktorého
vlastníkom je jej syn, ktorý uhrádza mesačné výdavky súvisiace s bývaním. Pokiaľ sa týkalo iných
nehnuteľností, žalobkyňa deklarovala, že je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností evidovaných na
LV č. XXXXX, kat. úz. G. (X/XX), na LV č. XXXXX, kat. úz. G. (X/XX) a na LV č. XXXXX, kat. úz. G.
(1/3), ktoré podľa žalobkyne majú nepatrnú hodnotu a sú toho času zaťažené v exekučnom konaní.
Žalobkyňa tiež uviedla, že nemá žiadne motorové vozidlá, vklady ani úspory, žiadne peniaze, žiadne
stavebnésporenie,anipohľadávkyvočitretímosobám.Nemážiadnecestovnévýdavkydozamestnania,
nemá žiadne výdavky na lieky a nemá súdom určenú vyživovaciu povinnosť. Žalobkyňa tiež uviedla,
že nemá žiadne dlhy, pričom pokiaľ sa týkalo iných mesačných výdavkov, deklarovala 500 € za stravu,
ktoré uhrádza syn, rodina, blízke osoby. Žalobkyňa je rozvedená, má jedno zaopatrené dieťa a nestará
sa o iné osoby. Ďalej dala do pozornosti, že podala 8 žalôb na ochranu osobnosti, zopakovala, že nemá
príjem výkonom svojej profesie z dôvodu protiprávneho konania žalovaných (najmä žalovaného v 1.
rade)apoukázalanato,žepovahaprejednávanejvecivyžadujezvýšenúochranužalujúcejstranysporu.
Žalobkyňa svojim podpisom čestne vyhlásila, že všetky skutočnosti, ktoré uviedla, sú pravdivé a úplné.
Je si vedomá, že v prípade zistenia nepravdivých skutočností jej oslobodenie od súdnych poplatkov
nebude priznané, resp. môže jej byť odňaté a môže jej byť uložená poriadková pokuta.
13.Akodôkazpredložilažalobkyňavýpisyzlistovvlastníctvanehnuteľností(LVč.XXXXX,kat.úz.G.,LV
č. XXXXX, kat. úz. G. a LV č. XXXXX, kat. úz. G.), z obsahu ktorých vyplýva podielové spoluvlastníctvo
žalobkyne na nehnuteľnostiach a LV č. XXXXX (kat. úz. F. M., okres Košice), z ktorého vyplýva výlučné
vlastníctvo bytu syna žalobkyne na adrese D. XX, C..
14. Z Listu Slovenskej pošty, a.s. zo dňa 15.3.2023 vyplýva, že dňa 17.2.2021 bola zásielka č. O. vrátená
odosielateľovi z dôvodu neprevzatia v odbernej lehote, pričom zásielka bola vrátená bez uvedenia
dôvodu a dátumu vrátenia.
15. Z uznesenia SAK zo dňa 15.01.2021 č. 51/2/2021 vyplýva, že žalobkyni bol pozastavený
výkon advokácie do právoplatného skončenia disciplinárnych konaní. Toto rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 16.2.2021. Súčasťou listiny bola aj obálka - zásielka č. O. vrátená odosielateľovi bez
uvedenia dôvodu a dátumu vrátenia.16. Podľa § 14 ods. 4 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z
registratrestov,vkonanípodľatohtozákonakonáarozhodujevyššísúdnyúradníkvrátanerozhodovania
o zastavení konania.
17. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov,
ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie vo veciach poplatkov sa primerane použijú ustanovenia
Civilného sporového poriadku okrem § 357 písm. a).
18. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov, ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, dovolania alebo
kasačnej sťažnosti, súd podľa § 9 vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí, spravidla
v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd
konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený.
19. V danom prípade súd postupom podľa cit. ust. § 14 ods. 4 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb. zistil, že
žalobkyňa neuhradila súdny poplatok za podanú žalobu vo výške 6066 €. Súd výzvou zo dňa 27.3.2024
vyzval žalobkyňu na jeho úhradu v lehote do 10 dní odo dňa doručenia tejto výzvy. Súd v priebehu
konania žalobkyni nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov. Pre prípad nepriznania oslobodenia
od súdnych poplatkov musí byť účastníkovi konania, za účelom možnosti uplatnenia práva na súdnu
ochranu, poskytnutý reálny časový priestor pre úhradu súdneho poplatku a pre pokračovanie v konaní
vo veci samej (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. 8. 2010, sp. zn. 5 Cdo 164/2010).
20. Po tom, čo súd uznesením č.k. 68Cos/1/2024-87 zo dňa 14. mája 2024 nepriznal žalobkyni
oslobodenie od súdnych poplatkov, táto neuhradila súdny poplatok za žalobu ani v dodatočnej lehote na
jeho úhradu 10 dní odo dňa doručenia výzvy zo dňa 14.5.2024, ktorá jej bola doručená dňa 8.6.2024.
Žalobkyňa vo výzve zo dňa 14.5.2024 bola náležite poučená, že ak nebude súdny poplatok za žalobu
v určenej dobe zaplatený, súd konanie zastaví.
21. Nakoľko súdny poplatok za podanú žalobu nebol ani v dodatočne stanovenej lehote uhradený po
tom, čo žalobkyni oslobodenie od súdnych poplatkov nebolo priznané, súd podľa cit. ust. § 10 ods. 1
zákona č. 71/1992 Zb. toto konanie zastavil.
22. Výrok o náhrade trov konania nie je potrebný, ak sa konanie zastavilo pre nezaplatenie súdneho
poplatku, pretože k zastaveniu konania dochádza na základe zákona č. 71/1992 Zb. v znení neskorších
predpisov ako lex specialis, pričom ide iba o vzťah štátu a poplatníka; uznesenie o zastavení konania
(ani žaloba) pre nezaplatenie súdneho poplatku sa nedoručuje protistrane (predtým iným účastníkom
konania), a preto ani nie je potrebné rozhodovať o vzájomnom vzťahu sporových strán, pokiaľ ide o
náhradu trov konania. Aj z tohto dôvodu zákonodarca vylúčil primerané použitie ustanovenia § 357
písm. a) Civilného sporového poriadku, ktoré pripúšťa odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie
o zastavení konania.
23. Nad rámec vyššie uvedeného považuje súd za potrebné obiter dictum vysporiadať sa s vznesenými
námietkami žalobkyne a jej opätovným návrhom na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, a to aj
napriek tomu, že na prevažnú časť námietok dostala žalobkyňa odpoveď v odôvodnení uznesenia č.k.
68Cos/1/2024-87 zo dňa 14. mája 2024.
24. Žalobkyňa vo svojom návrhu najskôr predostrela svoj nesúhlas s postupom konajúcej sudkyne, ktorá
rozhodla o jej návrhu na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov uznesením č.k. 68Cos/1/2024-87
zo dňa 14. mája 2024. Žalobkyňa mala za to, že o jej žiadosti mal rozhodovať poverený vyšší súdny
úradník, čím sa mala zachovať dvojinštančnosť konania. V tomto kontexte súd upriamuje pozornosť
žalobkyne na ust. § 45 ods. 2 Civilného sporového poriadku a komentár k tomuto ustanoveniu od
sudcu Ústavného súdu SR JUDr. Róberta Šorla, PhD., ktorý okrem iného konštatoval, že ...„Možnosť
vyššieho súdneho úradníka spočívajúca v tom, že môže vydať rozhodnutie, však nevylučuje to, že
všetky tieto rozhodnutia priamo vydá sudca, ktorý vydaním poverenia pre vyššieho súdneho úradníka
nestráca svoju právomoc rozhodnúť i v týchto vymedzených konaniach a druhovo vymedzených
rozhodnutiach.“ (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová,S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a
kol.: Civilný sporový poriadok. Komentár. 2. vydanie. Bratislava: C. H.Beck, 2022, online, str. 210-213).
Neexistuje hranica konania a rozhodovania, ktorá by obmedzovala sudcu pri výkone súdnictva priprejednaní a rozhodovaní veci, pretože konkrétny postup vyššieho súdneho úradníka závisí v konaní
a rozhodovaní od pokynov sudcu. V prejednávanej veci si sudkyňa vymienila rozhodnutie o návrhu
na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, čo nie je v rozpore so zákonom. Iba pre úplnosť je
potrebné dodať, že konanie o návrhu na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov je upravené v §
254 Civilného sporového poriadku, a nie v zákone č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za
výpis z registra trestov, ktorý v kontexte posudzovaného prípadu upravuje vecné a osobné oslobodenie
od súdnych poplatkov ex lege a nie oslobodenie na základe návrhu strany sporu. Preto ust. § 14 ods.
4 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov sa
na konanie o návrhu strany sporu na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov nemusí výhradne
aplikovať v tom zmysle, že o tomto musí rozhodovať iba vyšší súdny úradník. V danom prípade nemožno
ani prevziať závery prezentované žalobkyňou v náleze Ústavného súdu SR zo dňa 12.11.2021 sp. zn.
III. ÚS 415/2021, pretože ide o odlišný prípad, navyše v súvislosti s postupom prokurátora v trestnom
konaní.
25. Žalobkyňa taktiež namietala, že ju súd nevyzval na predloženie dôkazov ohľadom jej nepriaznivých
pomerov a mala za to, že súd nemal žiadne skutočnosti za neosvedčené. Takáto argumentačná
konštrukcia nemôže obstáť, pretože na základe konštantnej a pomerne dlhodobo ustálenej judikatúry
(zmienenej aj v uznesení č.k. 68Cos/1/2024-87 zo dňa 14. mája 2024, pozn.) je zrejmé, že konanie
o oslobodenie od súdneho poplatku nie je konaním, v ktorom by zákon ukladal súdu vyhľadávaciu
povinnosť vo vzťahu k dôkazom potrebným na zistenie skutkového stavu (uznesenie Najvyššieho súdu
SR z 30. apríla 2014, sp. zn. 6Sžf/19/2014). Je na žalobcovi – t.j. žiadateľovi o oslobodenie od súdnych
poplatkov doložiť ako konkrétne pokrýva svoje životné potreby a že tieto jeho pomery oslobodenie
od súdneho poplatku opodstatňujú. Súd (spravidla) nie je nijako bližšie informovaný o osobných a
majetkových pomeroch žiadateľa. Je to žiadateľ, ktorý o svojich pomeroch má súd informovať (povinnosť
tvrdenia) a predložiť dostatočné doklady, resp. označiť dôkazy, že jeho pomery oslobodenie od súdnych
poplatkov opodstatňujú (dôkazná povinnosť); súd iba posúdi, či doklady (dôkazy) sú úplné (z hľadiska
objasnenia pomerov žiadateľa), či v tomto smere nevyvolávajú pochybnosť a pod. V tomto smere
žiadateľ má teda nielen povinnosť tvrdenia, ale i dôkaznú povinnosť – predložiť dostatočné doklady,
resp. označiť dôkazy, že jeho pomery oslobodenie od súdneho poplatku opodstatňujú (por. uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 21. 9. 2011, sp. zn. 5 Cdo 138/2011). Súd taktiež dáva do pozornosti osvojený
názor Ústavného súdu SR, podľa ktorého je nemysliteľné, aby sa o priznaní oslobodenia od súdnych
poplatkov rozhodovalo iba na základe údajov uvedených žiadateľom na predpísanom tlačive. Samotná
skutočnosť, že podľa názoru sťažovateľa toto tlačivo má charakter miestoprísažného, resp. čestného
vyhlásenia (s hrozbou trestnoprávnej sankcie pre prípad uvedenia nepravdivých údajov) nemôže
znamenať, že súd je povinný touto formou uvádzané tvrdenia žiadateľa bez ďalšieho akceptovať
(uznesenie Ústavného súdu SR z 12. 9. 2017, sp. zn. II. ÚS 546/2017). V sporovom konaní, akým je
aj tento konkrétny prípad, má strana sporu jednak povinnosť tvrdenia, a jednak dôkaznú povinnosť,
a to aj pokiaľ sa týka otázky dôvodnosti priznania oslobodenia od platenia súdnych poplatkov. Následky
spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá
túto povinnosť nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie
tvrdení je vzájomná väzba. Súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli
strany sporu (princíp formálnej pravdy). Zákon, pokiaľ vyžaduje naplnenie zákonných kritérií pre
priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov podľa ustanovenia § 254 ods. 1 Civilného sporového
poriadku, predpokladá u strany sporu objektívne preukázané a spravidla subjektívne nezavinené
nepriaznivé sociálne a majetkové pomery. Je preto v záujme účastníka konania - žiadateľa, aby svoje
osobné, majetkové a zárobkové pomery riadne preukázal. Pri nepreukázaní osobných, majetkových a
zárobkových pomerov súd nemôže rozhodnúť inak, ako oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznať.
26.Pokiaľsatýkaloďalšejnámietkyžalobkynespočívajúcejvtom,žejevyradenázozoznamuadvokátov
bezrozhodnutiaPredsedníctvaSAK,čímjejejbránenévovýkonejejčinnosti,ačojevpríčinnejsúvislosti
s jej insolventnosťou, uvedené nemôže obstáť, pretože táto skutočnosť sama o sebe nebráni žalobkyni
vykonávať inú zárobkovú činnosť, prípadne sa uchádzať o zamestnanie a to bez ohľadu na to, že
žalobkyňa považuje okolnosti, ktoré viedli k jej vyškrtnutiu zo zoznamu advokátov SAK, za neoprávnené.
27.Kotázkeposudzovaniaopätovnéhonávrhunapriznanieoslobodeniaodsúdnychpoplatkov,vktorom
žalobkyňa opakovane (po uplynutí 10 dní odo dňa doručenia uznesenia č.k. 68Cos/1/2024-87 zo dňa
14. mája 2024, pozn.) požiadala priznať jej oslobodenie od súdnych poplatkov, dáva súd vzhľadom na
takmer identickú právnu úpravu (§ 254 Civilného sporového poriadku a § 138 zákona č. 99/1963 Sb.Občanský soudní řád, pozn.) do pozornosti nález Ústavného súdu ČR z 20. januára 2010, sp. zn. I. ÚS
1439/09 uverejnený pod č. 10/2010 Zbierky nálezov a uznesení Ústavného súdu ČR, a z nadväzujúcej
judikatúry Najvyššieho súdu ČR jeho uznesenie z 13. augusta 2014, sp. zn. 22 Cdo 1939/2014, z
26. októbra 2016, sp. zn. 32 Cdo 2346/2016, z 15. februára 2017, sp. zn. 30 Cdo 5403/2016, či z 2.
októbra 2018, sp. zn. 23 Cdo 3327/2018. Z týchto rovnako vyplýva, že nová žiadosť o oslobodenie od
súdnych poplatkov, podaná po vydaní rozhodnutia, ktorým predchádzajúcej žiadosti nebolo vyhovené,
nesmie zostať opomenutá, rozhodnúť o nej je však súd povinný len v prípade, že táto žiadosť obsahuje
nové, skôr neuplatnené skutočnosti, najmä ak došlo k zmene pomerov účastníka konania. V opačnom
prípade postačí, ak sa s takouto žiadosťou vysporiada v odôvodnení uznesenia o zastavení konania
pre nezaplatenie súdneho poplatku (por. tiež uznesenie Najvyššieho súdu ČR z 22. februára 2019, sp.
zn. 32 Cdo 4665/2018). Uvedený postup má pritom oporu v čl. 17 Civilného sporového poriadku, podľa
ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza
zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu
a iných osôb.
28. Otázku, či opakovaná žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov obsahuje nové, skôr neuplatnené
skutočnosti, musí posúdiť súd rozhodujúci o tejto žiadosti; pritom musí zvažovať, či nejde len o inak
slovne vyjadrené skutočnosti, ktoré už boli uplatnené v predtým neúspešne uplatnenej žiadosti (iný text
vyjadrujúci v podstate to isté). Rovnako je nevýznamné, že v novej žiadosti sú podrobnejšie popísané
dôsledky trvalého majetkového stavu. Inak povedané musí byť doložená zmena majetkových pomerov,
ktorá nastala od rozhodnutia o predošlej žiadosti.
29. V danom prípade žalobkyňa predložila vyplnené tlačivo, ktorého obsah je takmer identický
s pôvodným tlačivom, ktoré tvorilo podklad pre rozhodnutie sudkyne o pôvodnom návrhu žalobkyne
na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov. Jedinou výnimkou bola položka ohľadom vyučenia
v odbore, v ktorom žalobkyňa uviedla, že má vysokoškolské právnické vzdelanie a žiadne zamestnanie
(vpôvodnomuviedla„žiadenodbor“,pozn.)avýdavky500€-strava,uhrádzajúsyn,rodičia,blízkeosoby
(v pôvodnom uviedla „výdavky 500 € - strava“, pozn.). Pokiaľ sa týkalo opätovného návrhu na priznanie
oslobodeniaodsúdnychpoplatkov,vňomžalobkyňauviedlavpodstaterovnakéskutočnosti,akéopísala
vo svojom predchádzajúcom návrhu, a síce, že je nemajetnou kvôli podľa jej názoru neoprávnenému
konaniužalovanéhov1.rade, vdôsledkučohobolavyčiarknutázozoznamuadvokátovSAK.Žalobkyňa
teda uvádzala skutočnosti, ktoré už boli posúdené v predtým (neúspešne) uplatnenej žiadosti, o ktorej
už súd rozhodol. Zároveň uviedla, že na stravu jej prispieva rodina a známy, o čom nepredložila jediný
dôkaz.Súdnazákladeporovnaniapôvodnéhoaopätovnéhonávrhužalobkynenapriznanieoslobodenia
od súdnych poplatkov, a zhodnotiac predložené dôkazy dospel k záveru, že žalobkyňa nepreukázala,
že by u nej došlo k takej zásadnej zmene pomerov, ktorá by nastala od rozhodnutia o jej pôvodnom
návrhu. Žalobkyňa iba predložila listiny (List Slovenskej pošty, a.s. zo dňa 15.3.2023, uznesenie SAK
zo dňa 15.01.2021 č. 51/2/2021 a zásielka E. O.), ktoré však mohla predložiť už skôr. Tieto samé
o sebe neznamenajú podstatnú zmenu jej nepriaznivých pomerov, pretože nimi mali byť preukázané
rozhodujúce skutočnosti, o ktorých však súd v uznesení č.k. 68Cos/1/2024-87 zo dňa 14. mája 2024
konštatoval, že nie sú dostatočné na vyhovenie jej návrhu (por. body 16 – 18 odôvodnenia uznesenia
č.k. 68Cos/1/2024-87 zo dňa 14. mája 2024). Žalobkyňa neuviedla žiadne nové skutočnosti, ktoré
by preukazovali zmenu v jej pomeroch, resp. jej nepriaznivé pomery ako také. Tieto iba odrážali už
skôr uplatnené tvrdenia o nemajetnosti žalobkyne v jej pôvodnom návrhu. Preto súd o takomto návrhu
opätovne nerozhodoval a vysporiadal sa s ním v odôvodnení tohto uznesenia.
30. Na záver súd poznamenáva, že podľa konštantnej judikatúry národných i nadnárodných súdov súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, príp. dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak
nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil.
Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania
(porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 251/04 zo dňa
19.04.2007, sp. zn. III. ÚS 209/04 zo dňa 23.06.2004, sp. zn. II. ÚS 200/09 zo dňa 19.05.2009 a
podobne). Žalobkyňa neuhradila súdny poplatok za podanú žalobu, oslobodenie od súdnych poplatkov
jej nebolo priznané z dôvodu, že neuniesla dôkazné bremeno vo vzťahu k jej majetkovým a ostatným
pomerom, pričom súdny poplatok za žalobu neuhradila ani v dodatočnej lehote na jeho úhradu, a bola
o následkoch neuhradenia súdneho poplatku náležite poučená. Skutočnosť, že súd nerozhodol podľapredstáv a očakávaní sťažovateľa (strany sporu), nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie
jeho práv.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia
na tunajšom súde (§ 239 ods.1, § 242 Civilného sporového poriadku). Podľa § 239 ods. 2 Civilného
sporového poriadku : Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. Podľa § 240 Civilného
sporového poriadku : Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Podľa § 243
Civilného sporového poriadku : V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa
sťažovateľ domáha. Podľa § 244 Civilného sporového poriadku : Rozsah, v akom sa uznesenie napáda,
môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti.
Podľa § 14 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov : V
sťažnosti proti rozhodnutiu o zastavení súdneho konania pre nezaplatenie súdneho poplatku nemožno
namietať skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty na zaplatenie súdneho poplatku.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.