Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. apríl 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B1-18C/224/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109231124
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michaela Janečková

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:1109231124.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV pred sudkyňou Mgr. Michaelou Janečkovou v spore žalobcu: Z.. J.. H. Y., Q..

XX.XX.XXXX, U. S. X, XXX XX S., zastúpeného: JUDr. Emília Korčeková, advokátka, so sídlom Malacká
2/B,90201Pezinokprotižalovanému:Slovenskárepublika,zastúpenáMinisterstvomspravodlivostiSR,
so sídlom Račianska 71, 813 11 Bratislava, IČO: 00 166 073, o náhradu škody spôsobenej pri výkone
verejnej moci, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 21.08.2009 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd

uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 8.298,- EUR a
sumu 705.370,77 EUR s úrokom z omeškania 8,50% p.a. od 06.07.2008 do zaplatenia.

2. Žalobu odôvodnil tým, že podaním na MS SR dňa 16.02.2009 požiadal v súlade splatnými
ustanoveniami zákona č. 514/2003 Z.z. o predbežné prerokovanie nároku na zaplatenie primeraného
finančného zadosťučinenia v sume 8.298,- EUR (250.000,- Sk), a to titulom zákonu odporujúceho
konania - hrubého porušenia práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a

čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a porušenia ustanovenia §-u 50 ods. 2 Exekučného
poriadku zákonným sudcom / nerozhodol v lehote 60 dní a spôsobil prieťahy viac ako 1/2 roka / v
konaní vedenom na Okresnom súde Pezinok sp. zn. 31 Er 2366/08, a to až po sťažnosti podanej
na OS PK dňa 29.01.2009. Okresný súd Pezinok nereagoval na žalobcove upozornenia na hrubú
nezákonnosť konania zo strany súdnej exekútorky, J.. G.. J., vykazujúce známky podvodu, čo odhalila
a zdokumentovala Okresná prokuratúra Q. M.. Napriek tomu si zákonná sudkyňa OS PK nesplnila
jej povinnosť uloženú ustanovením §-u 103 OSP - nesplnila si prieskumnú povinnosť a nezákonne

zlegalizovala zákonu odporujúce konanie súdnej exekútorky, a to vydaním nezákonného uznesenia,
ktorým účelovo nevyhovela žalobcom vzneseným námietkam, pričom aj toto nezákonné uznesenie
vydala až po zákonom stanovenej lehote - pol roku, nerešpektujúc práva povinného na vydanie
zákonného rozhodnutia v stanovenej 60 dňovej lehote, teda narušila stav právnej istoty s cieľom
pripraviťžalobcuomajetok,ikeďbolananezákonnosťkonaniasúdnejexekútorkypísomneupozornená.
V súvislosti s danou vecou uviedol, že je potrebné, aby sa súd oboznámil s exekučným spisom č.
P. XX/XXXX vyžiadaním si ho od súdnej exekútorky, ako aj so spisom č.k. R. XXX/XX vedeným

na Okresnej prokuratúre v Q. M., a to z dôvodu, že súd vedome nekonal v súlade so zákonom
a vydaním nezákonného uznesenia na podklade nesprávneho zistenia skutkového stavu legalizoval
protiústavné a nezákonné konania súdnej exekútorky a šikanu voči jeho osobe - účastníkovi konania
- povinnému s cieľom zakryť „vydanie troch upovedomení o začatí exekúcie na podklade jednéhoexekučného titulu“, z toho dva mu boli doručené a o jednom sa dozvedel až cestou OP Q.. Pritom
mu bolo na podklade poučení zo strany súdneho exekútora umožnené podať 2- krát námietky proti
exekúcii, čo zákonodarca nepripúšťa. Postupom OS R., ako aj súdnej exekútorky teda došlo k hrubému

porušeniu subjektívneho práva účastníka konania - povinného. Napriek tomu súd sa zámerne vydaním
nezákonného uznesenia dňa 02.02.2009 nevyrovnal s návrhom na zastavenie exekúcie podľa §-u 57 EP
- viď. odôvodnenie nezákonného uznesenia, ktorý bol ním podaný súčasne s námietkami proti exekúcii,
ako aj s ustanovením §- u 35, §- u 36 Občianskeho zákonníka, a tak zlegalizoval bez pripustenia
možnosti podania opravného prostriedku šikanózne konanie zo strany súdnej exekútorky J.. G.. J..

Šikanóznyvýkonprávasmerujekpoškodeniudruhéhoúčastníkaalebokohokoľvekiného.Inýmislovami,
šikanóznym výkonom práva je vlastne zneužitie subjektívneho práva, ktoré je z hľadiska dobrých mravov
neprípustný. Za zneužitie práva sa považuje zneužitie výkonu subjektívneho práva, napr. zneužitie
povinností daných právom, pričom nepôjde len o aktívny výkon práva alebo povinností, ale aj o
pasivitu tam, kde mala byť aktivita, o zanedbanie výkonu, jeho obchádzanie, ale tiež o výkon liknavý,
nedostačujúci, i keď sa pohybuje v rámci subjektívneho práva. Až po takto uskutočnenej šikane zo strany

súdu Okresný súd Pezinok na jeho podnet - návrh na zastavenie exekúcie, vyhovel jeho argumentácii v
súlade s domácim a komunitárnym právom EÚ a exekučné konanie zastavil. Bolo preukázané, ako na
slovenských súdoch fungujú prepojenia sudca vs. súdny exekútor a je hrubo potláčané ústavné právo
povinného na rovnosť zbraní, spravodlivé konanie v primeranom čase a zákonnosť konania. Požiadavka
na zaplatenie sumy 8.298,- EUR sa žalobcovi zdala primeraná a spravodlivá, napríklad s poukazom

na rozhodnutie ÚS SR zo dňa 8.12.2008 vo veci sudcu NS SR - priznané finančné zadosťučinenie
vo výške 250.000,- Sk. Žalobca podaním na Ministerstve spravodlivosti SR dňa 24.04.2009 rozšíril
požiadavku o zaplatenie 21.250.000,- Sk s prísl. Z dôvodu, že ak by nedošlo k nezákonnému konaniu
súdnej exekútorky, tak mohol s manželkou predať nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXX, k.ú. J. Q. Ž.. V
príčinnej súvislosti s nezákonným konaním súdnej exekútorky vznikla žalobcovi a jeho manželke, p. U.

Y., škoda zmarením predaja nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX, k. ú. J. Q. Ž. fy Y. Y..N..K.. za cenu
21.250.000,- Sk, a to dňom 06.07.2008.

3. Žalobca prostredníctvom podania zo dňa 21.11.2009 žiadal pripustiť zmenu žaloby spočívajúcu v
presnej identifikácii majetkovej a nemajetkovej ujmy, v rámci ktorého označil sumu 8.298,- EUR za

nemajetkovú ujmu a sumu 705.370,77 EUR s úrokom z omeškania za ušlý zisk.

4. Uznesením zo dňa 20.12.2013, č.k. 18C/224/2009-107, súd pripustil zmenu žaloby v nasledovnom
znení: „Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi nemajetkovú ujmu v sume 8.298 eur a sumu
705.370,77 eura s úrokom z omeškania 8,50% p.a. od 06.07.2008 do zaplatenia, to všetko do troch dní

od právoplatnosti rozsudku.“

5. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca v podanej žalobe
špecifikoval nesprávny úradný postup, ako aj nezákonné rozhodnutie, v súvislosti s ktorými si uplatnil
nárok na náhradu škody. Podľa tvrdenia žalobcu došlo v konaní vedenom na Okresnom súde Pezinok

pod sp. zn. 31Er/2366/2008 k nesprávnemu úradnému postupu, a to tým, že súd nerozhodol o
námietkach povinného (žalobcu) v lehote stanovenej v ustanovení § 50 ods. 2 Exekučného poriadku,
nevysporiadal sa s návrhom povinného (žalobcu) na zastavenie konania. Za nezákonné rozhodnutie
súdu označil žalobca rozhodnutie o zamietnutí námietok proti exekúcii zo dňa 02.02.2009, sp. zn.31Er
2366/2008. Žalobca taktiež namietal nesprávny úradný postup súdnej exekútorky H.. J., ktorá podľa

jeho tvrdenia vydala v rozpore so zákonom 3 upovedomenia o začatí exekúcie, uviedla do omylu
Správu katastra Q. M. a v celom konaní sa dopúšťala voči jeho osobe šikany a podvodu. Čo sa týka
žalobcom namietanej skutočnosti, že exekučný súd nerozhodol o námietkach povinného (žalobcu) v
zákonom stanovenej lehote, je nutné pripustiť, že v tomto prípade došlo zo strany súdu k nedodržaniu
stanovenej lehoty na vydanie rozhodnutia. Nakoľko námietky proti exekúcii boli súdu doručené dňa

19.06.2008,lehotanarozhodnutieurčenáustanovením§50ods.2Exekučnéhoporiadkuuplynuladňom
19.08.2008. Okresný súd Pezinok o námietkach rozhodol dňa 02.02.2009 tak, že námietky zamietol.
Aj v prípade, ak by súd rozhodol o podaných námietkach v stanovenej lehote, nič by to nezmenilo
na situácii žalobcu. Vzhľadom na zamietavý výrok rozhodnutia je zrejmé, že ani v prípade včasného
rozhodnutia o podaných námietkach by sa nezvrátil stav konania v prospech žalobcu tak, aby mu

to prinieslo s ohľadom na podané námietky proti exekúcii želaný účinok - zastavenie exekučného
konania vedeného proti jeho osobe. Ďalšou žalobcom vytýkanou vadou predmetného konania je údajné
nevysporiadanie sa súdu s návrhom na zastavenie exekučného konania. Je síce pravdou, že žalobca
spolu s námietkami proti exekúcii podal aj návrh na zastavenie konania, doručený súdu dňa 19.06.2008,avšak žalovaný sa nestotožnil s tvrdením, že súd sa s týmto návrhom žalobcu nijakým spôsobom
nevysporiadal. Exekučný poriadok upravuje postup exekučného súd v exekučnom konaní. Námietky
sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie

alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Exekučný súd v
incidenčnom spore vyvolanom námietkami musí rozhodnúť, pričom ak sú námietky opodstatnené, súd je
povinnýnámietkamvyhovieť.Dôvodnosťnámietoksaprejavujevtom,žeexekúciajeneprípustná,ateda
predmetným uznesením súd exekúciu zastaví. V tomto konkrétnom prípade však súd námietky žalobcu
vyhodnotil ako nedôvodné a zamietol ich. Až po riadnom posúdení všetkých skutočností uvedených v

námietkach a rozhodnutí o nich, po tom ako uznesenie nadobudlo právoplatnosť, mohol súd v ďalšom
procesnom postupe pristúpiť k preskúmaniu návrhu žalobcu na zastavenie exekučného konania a
rozhodovaniu o ňom. Súd tak aj urobil a uznesením zo dňa 01.04.2009 sp. zn. 31Er 2366/08 exekučné
konanie zastavil. Pre tento typ rozhodnutia nie je v príslušnom právnom predpise, t.j. Exekučnom
poriadku stanovená žiadna lehota. Tvrdenie žalobcu, že súd sa nevysporiadal s jeho návrhom na
zastavenie exekučného konania je zavádzajúce, nakoľko súd sa s jeho návrhom vysporiadal vydaním

uznesenia dňa 01.04.2009, pričom neporušil žiadnu stanovenú lehotu pre rozhodnutie, nakoľko takáto
lehota nie je príslušným právnym predpisom určená. Žalobca v podanej žalobe namietal nezákonnosť
rozhodnutia Okresného súdu Pezinok o zamietnutí námietok proti exekúcii zo dňa 02.02.2009, sp.
zn. 31Er/2366/08. Rozhodnutie, v súvislosti s nezákonnosťou ktorého mala vzniknúť žalobcovi škoda,
nebolo zrušené ani zmenené pre nezákonnosť. V súlade s prezumpciou správnosti rozhodnutia nie

je súd v konaní o zodpovednosti štátu za škodu oprávnený sám posudzovať zákonnosť rozhodnutia
vydaného v inom konaní a podmienka nezákonnosti rozhodnutia je splnená len vtedy, ak bolo toto
právoplatné rozhodnutie skutočne ako nezákonné zrušené alebo zmenené príslušným orgánom. Zo
zneniazákonač.514/2003Z.z.niejemožnéžiadnymspôsobomvyvodiť,žebyštátzodpovedalzaškodu
spôsobenú rozhodnutím, ktoré nebolo zrušené alebo zmenené. V tejto súvislosti žalovaný poukázal

na judikát NS ČR zo dňa 02.02.2006, sp. zn. 25Cdo 2162/05 „podmienkou zodpovednosti štátu za
škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je, že toto právoplatné rozhodnutie bolo pre nezákonnosť
zrušené alebo zmenené príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhodoval o žalobe o náhrade škodu proti
štátu, nie je oprávnený posudzovať tvrdený nesúlad nezrušeného rozhodnutia so zákonom.“ Nakoľko
rozhodnutie, ktorého nezákonnosť žalobca namieta, nebolo zrušené ani zmenené pre nezákonnosť,

nie je možné stotožniť sa s tvrdením žalobcu, že ide o nezákonné rozhodnutie v zmysle zákona
č. 514/2003 Z.z. Ďalej žalobca namietal zákonnosť postupu súdnej exekútorky, konkrétne namietol
zákonnosť vydania troch upovedomení o začatí exekúcie. Upovedomenie o začatí exekúcie je procesne
svojimi účinkami postavené na roveň uzneseniu súdu, ktorým sa nariaďuje výkon rozhodnutia. Proti
tomuto upovedomeniu ako osobitnej forme rozhodnutia v občianskom procese sú prípustné námietky.

Žalobca podal proti upovedomeniu o začatí exekúcie námietky, ktoré však boli rozhodnutím Okresného
súduPezinokzamietnuté.Predmetnéupovedomenieozačatíexekúcieniejetedamožnésprihliadnutím
na ustanovenie § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. považovať za nezákonné rozhodnutie. Čo sa
týka žalobcom tvrdeného nezákonného vydania troch upovedomení o začatí exekúcie, aj z označenia
predmetných písomností je zrejmé, že nejde o tri samostatné upovedomenia o začatí exekúcie, ale

písomnosti zo dňa 05.06.2008 a dňa 11.07.2008 sú opravnými upovedomeniami, nakoľko v písomnom
vyhotovení upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 05.06.2008 došlo k chybám v písaní. V Exekučnom
poriadku síce absentuje právna úprava postupu pri oprave chýb v písaní, počítaní či iných zrejmých
nesprávnostiach, treba preto v súlade s ustanovením § 251 ods. 4 O.s.p. aplikovať ustanovenie §
164 O.s.p., ktorým je upravený mechanizmus odstránenia nedostatkov rozhodnutia. Nie je teda možné

prisvedčiť argumentácii žalobcu ohľadom nezákonného vydania 3 upovedomení o začatí exekúcie.
Rovnako nie je možné stotožniť sa s tvrdením žalobcu, že súdna exekútorka „uviedla do omylu Správu
katastra Q. M.“. Súdna exekútorka riadne zaslala upovedomenie o začatí zo dňa 05.06.2008 Správe
katastra Q. M., toto bolo doručené dňa 11.06.2008. Následne jej zaslala aj opravné upovedomenie o
začatí exekúcie zo dňa 05.06.2008, ktorým bola opravená chyba v písaní, ku ktorej došlo pri špecifikácii

čísielparciel,naktorýchbolozriadenéexekučnézáložnéprávo,atotak,ženamiestoparc.č.XXX/Xbolo
správne uvedené parc. č. XXX/X. Toto opravné upovedomenie o začatí exekúcie bolo Správe katastra Q.
M.doručenédňa16.06.2008.Zvýpisuzlistuvlastníctvač.XXXSprávykatastraQ.M.zodňa12.06.2008
je zrejmé, že správa katastra obratom vyznačila informatívnu poznámku, ktorou bolo poznamenané
upovedomenie o začatí exekúcie predajom nehnuteľností a zriadením exekučného záložného práva č.

EX XX/XX zo dňa 05.06.2008 o.i. na pozemok parc. č. XXX/X (teda nie XXX/X). Je teda nepochybné,
že spôsobenou chybou v písaní v upovedomení o začatí exekúcie a jej následnou opravou neboli
povinnému (žalobcovi) privodené žiadne iné právne dôsledky, než aké sa vydaným procesným úkonom
sledovali, t.j. nebolo zriadené exekučné záložné právo na iné čísla parciel ako na parc. č. XXX/X, tedabezodkladným vydaním opravného upovedomenia o začatí exekúcie bolo len zabezpečené odstránenie
formálneho nedostatku, pričom reálny stav zodpovedal od počiatku skutočnosti. Chyba v písaní týkajúca
sa nesprávneho označenia exekučného titulu v časti označenia odvolacieho súdu, keď namiesto Krajský

súd v Bratislave bolo uvedené Krajský súd v Banskej Bystrici, bola síce odstránená až opravným
upovedomením o začatí exekúcie zo dňa 11.07.2008, avšak nemala reálne žiaden vplyv na priebeh
exekučného konania a tiež nezakladala neprípustnosť exekúcie. Žalobca si bol vedomý existencie
exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 05.10.2004, č.k. 11C 287/97-199, v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 04.12.2007, č.k. 5C0 242/05-283, na základe

ktorého bola voči jeho osobe vykonávaná exekúcia, pričom namiesto toho, aby zaujal zodpovedný
postoj k uhradeniu dlžnej pohľadávky, svojimi účelovými tvrdeniami vytýkal formálne nedostatky úkonov
vykonaných v exekučnom konaní a dožadoval sa zastavenia exekučného konania. Účelom exekúcie je
nútená realizácia súdneho alebo iného rozhodnutia iba v prípade, ak povinný neplní dobrovoľne to, čo
mu ukladá exekučný titul. Žalobca nielenže nesplnil dobrovoľne svoj záväzok pred začatím exekučného
konania, ale ani v predmetnom exekučnom konaní ako povinný neprejavil vôľu plniť svoj záväzok a

je nepochybné, že exekúcia proti žalobcovi ako povinnému bola vedená od začiatku oprávnene. Túto
skutočnosť potvrdzuje aj fakt, že síce exekučné konanie vedené pod sp. zn. 31Er 2366/2008 bolo na
návrh žalobcu zastavené, avšak následne bolo na podklade toho istého exekučného titulu vedené voči
žalobcovi ako povinnému nové exekučné konanie, pričom v rámci neho bolo zriadené exekučné záložné
právo na identické nehnuteľnosti. Žalobca ďalej uviedol, že opísaným postupom Okresného súdu

Pezinok, ako i súdnej exekútorky H.. J. došlo k zásahu do jeho ústavou garantovaného práva na súdnu
ochranu (čl. 46 ods. 1 Ústavy) a práva vlastniť majetok (čl. 20 ods. 1 Ústavy). Podľa názoru žalovaného
žalobca nepreukázal taký postup orgánu verejnej moci v predmetnom konaní, ktorým by bolo zasiahnuté
do ústavou zaručeného práva žalobcu na súdnu ochranu. K zásahu do vlastníckych práv žalobcu došlo
podľa platných zákonných ustanovení. V časti žaloby namietajúcej porušenie práva na súdnu ochranu

podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva na vlastnenie
majetku podľa čl. 20 ods. 1 ústavy nie je na rozhodovanie daná právomoc všeobecného súdu, ale iba
Ústavného súdu SR. Z podania žalobcu vyplýva, že náhradu nemajetkovej ujmy si uplatňuje v súvislosti
s porušením ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu a práva vlastniť majetok, pričom podľa názoru
žalovanej nepreukázal, že reálne došlo k takýmto zásahom do jeho chránených osobnostných práv. Ak

by si žalobca uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v súvislosti s nesprávnym úradným postupom alebo
nezákonným rozhodnutím (ktorých existenciu však podľa názoru žalovanej nepreukázal), má žalovaná
za to, že nakoľko nemajetková ujmy predstavuje zásah do inej ako majetkovej sféry poškodeného,
nevyplývajú zo žaloby podanej žalobcom žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodzovať
negatívne dopady na osobnostnú integritu žalobcu v takej intenzite, že by bolo dôvodné považovať za

opodstatnenú peňažnú kompenzáciu. Táto je len subsidiárnym spôsobom náhrady nemajetkovej ujmy
pre prípad, ak by dostačujúcim prostriedkom nápravy nebolo samotné konštatovanie porušenia práva.
V podanej žalobe však nie sú v súvislosti s namietaným postupom a rozhodnutím uvádzané žiadne
skutočnosti, ktoré by poukazovali na spôsobenie následkov v osobnostnej sfére žalobcu. Nie je teda
možné špecifikovať, akú nemajetkovú ujmu má žalobca na mysli a prečo si ju uplatnil práve vo výške

8.298,- EUR. Žalobca uviedol, že k škode došlo zmarením predaja nehnuteľností patriacich žalobcovi
a jeho manželke spol. Y. Y..N..K... Túto skutočnosť preukázal priložením Zmluvy o budúcej zmluve zo
dňa 24.09.2007 a jej dodatkov, z ktorej vyplýva, že medzi žalobcom, jeho manželkou a spoločnosťou Y.
Y..N..K.. došlo k dohode o predaji nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX Správy katastra Q. M., kat.
územieJ.Q.pare.č.XXX/XovýmereXXXm2-zastavanéplochyanádvoria,rodinnéhodomusúp.č.XX

postaveného na pare. č. XXX/X, a to za kúpnu cenu 25.000.000,- Sk. K uzatvoreniu kúpnej zmluvy malo
dôjsť na výzvu budúceho kupujúceho, ktorú mal tento urobiť do 05.10.2007, pričom budúci predávajúci
mal reagovať do 10 dní najneskôr do 15.10.2007. Zároveň je v čl. ods. 3 tejto zmluvy uvedené, že
„záväzokbudúcehopredávajúcehouzatvoriťbudúcuzmluvuzanikne,akkupujúcivlehotedo05.10.2007
nevyzve budúceho predávajúceho Uzatvoriť Kúpnu zmluvu podľa čl. II tejto zmluvy“. Samotná zmluva

o budúcej zmluve zakladá medzi subjektmi kontraktačnú povinnosť, pričom obligatórnou náležitosťou je
určenie doby, v ktorej má byť budúca zmluva uzatvorená. Zo zmluvy o budúcej zmluve uzatvorenej dňa
24.09.2007 je zrejmé, že mala byť uzatvorená na výzvu budúceho kupujúceho najneskôr do 15.10.2007.
V tejto dobe na predmetných nehnuteľnostiach nebola iná ťarcha okrem zriadeného záložného práva
v prospech Y. Y., G..Y.. na základe zmluvy o zriadení záložného práva č. i zo dňa 24.03.2006, ktorá je

riadne spomenutá v zmluve. K zablokovaniu nehnuteľností v dôsledku doručenia upovedomenia o začatí
exekúcie správe katastra došlo až dňom 05.06.2008. v dobe určenej v zmluve o budúcej zmluve zo
dňa 24.09.2007 t.j. do 15.10.2007 ani viac ako 7 mesiacov po nej nedošlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy,
hoci tomu nebránili žiadne skutočnosti týkajúce sa žalobcom namietaného postupu súdu či súdnejexekútorky. Žalobca v tejto súvislosti predložil dodatok č. X k predmetnej zmluve o budúcej zmluve,
ktorým datuje dohodnutý okamih uzatvorenia kúpnej zmluvy do obdobia od 25.06.2008 do 30.06.2008.
Týmto dodatkom zo dňa 05.01.2008 sa zásadne menia základné náležitosti predmetnej zmluvy o.i. i

kúpna cena, pričom okrem toho, že zásadne mení zmluvu o budúcej zmluve v čase, kedy už malo byť na
základe nej plnené, tento dodatok nie je opatrený overeným notárskym podpisom, preto na neho nie je
možné podľa názoru žalovanej prihliadať. Žalobca predmetnou zmluvou o budúcej zmluve nepreukázal
existenciu reálneho predpokladu uzatvorenia kúpnej zmluvy na predmetné nehnuteľnosti, ktorý by
bol zmarený konaním súdnej exekútorky. Je možné označiť za neracionálne očakávanie odporcu,

ktorý vedel o svojom záväzku z exekučného titulu najneskôr od dátumu právoplatnosti predmetného
rozhodnutia dňom 20.03.2008, avšak ho dobrovoľne nesplnil, že nedôjde k obmedzeniu jeho voľnosti
v nakladaní s nehnuteľnosťami, nakoľko v tom čase prebiehalo voči žalobcovi aj iné exekučné konanie
a teda si mohol byť plne vedomý následkov svojho vlastného rozhodnutia neuhradiť dobrovoľne svoju
pohľadávku a mohol zvážiť, že zodpovedným postojom k svojmu záväzku im predíde. Ak by sa žalobca
domáhal náhrady nemajetkovej ujmy v súvislosti s nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným

rozhodnutím, nie je možné považovať za preukázanú ani samotnú existenciu škody (nemajetkovej
ujmy), a preto nie je možné posúdiť, či existuje priama príčinná súvislosť medzi údajne nesprávnym
úradným postupom, resp. nezákonným rozhodnutím a vznikom škody (ujmy), pričom preukázanie tohto
vzťahu príčinnej súvislosti je zákonnou podmienkou pre určenie zodpovednosti štátu za škodu podľa
zákona č. 514/2003 Z.z. Žalobca si tiež uplatnil nárok na náhradu škody titulom ušlého zisku, pričom

uviedol, že táto mu vznikla v príčinnej súvislosti s nezákonným konaním súdnej exekútorky v exekučnom
konaní vedenom pod Ex XX/XX. Podľa názoru žalovaného neexistuje ani v hypotetickej rovine príčinná
súvislosťmedzizmarenímpredajanehnuteľnostíapostupomexekútorkyvexekučnomkonaní.Žalovaný
poukázal na judikát NS ČR zo dňa 28.01.2003 sp. zn. 25Cdo 1501/2002, podľa ktorého „príčinou škody
spočívajúcej v ušlom zisku nie je okolnosť, na základe ktorej bolo možné dôvodne očakávať majetkový

prínos, ale len tá okolnosť, ktorá stratu predpokladaného prínosu spôsobila“. K uzatvoreniu kúpnej
zmluvy na základe zmluvy o budúcej zmluve nedošlo v určenom termíne nie v dôsledku blokovania
nehnuteľností vyznačením poznámky v katastri o zriadení exekučného záložného práva, keďže takáto
ťarcha na predmetných nehnuteľnostiach v období rozhodujúcom pre uzatvorenie dohodnutej kúpnej
zmluvy neexistovala, ale v dôsledku iných príčin. Nič na tom nemení existencia dodatku č. 2 k zmluve

o budúcej zmluve, pretože tento dokument postráda formálne náležitosti nevyhnutné pre záver o
dôveryhodnosti tejto písomnosti. Napriek tomu, že došlo na základe návrhu žalobcu k zastaveniu
exekučného konania, toto prebiehalo opätovne na základe toho istého exekučného titulu tým istým
spôsobom - zriadením exekučného záložného práva na identických nehnuteľnostiach. V danom prípade
nie je daná príčinná súvislosť medzi žalobcom označeným konaním súdnej exekútorky a škodou titulom

ušlého zisku, ktorej náhrady sa žalobca v tomto konaní domáha. Uznesením Okresného súdu Bratislava
I zo dňa 15.4.2009 sp. zn. 36CbR/149/2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27.05.2009, súd zrušil
obchodnú spoločnosť Y. Y.. Y. N..K.., so sídlom Radlinského 13, 811 07 Bratislava, IČO: 35 692511
bez likvidácie, vymazaná z obchodného registra bola dňom 09.09.2009. Otáznou zostáva platobná
schopnosť spoločnosti v rozhodujúcom období, ktorej preukázanie by bolo nevyhnutné pri posudzovaní

žalobcom uplatneného nároku na náhradu škody titulom ušlého zisku. V súvislosti s uplatneným
nárokom na úroky z omeškania zastával žalovaný názor, že žalobca nemá právo na zaplatenie úroku z
omeškania odo dňa 06.07.2008, pretože v tom čase neexistoval žiadny dlh žalovaného voči žalobcovi,
ktorý by bol splatný. Žalovaný sa nemôže dostať do omeškania s plnením peňažného záväzku skôr než
je známa výška náhrady škody.

6. V doplňujúcom vyjadrení zo dňa 28.05.2018 žalovaný uviedol, že pri posudzovaní prípadnej výšky
ušlého zisku nestačí určenie výšky ušlého zisku odkazom na kúpnu cenu v zmluve o budúcej kúpnej
zmluve, ale je potrebné preukázať, že v rozhodnom období by žalobca skutočne dosiahol zisk v tejto
výške.PoukázalnauznesenieNajvyššiehosúduSRz25.02.2010,sp.zn.2Cdo210/2008,podľaktorého

„výška odplaty pri predaji nehnuteľnosti, t.j. cena nehnuteľností, ktorá navrhovateľovi nebola zaplatená
následkomneuzavretiakúpnejzmluvy,niejezisk.Ušlýziskjeujmaspočívajúcavtom,žeupoškodeného
nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt.“ Účelom inštitútu ušlého zisku
je nahradiť poškodenému stratu vzniknutú tým, že v dôsledku škodnej udalosti bol pripravený o zisk,
ktorý by inak dosiahol. Vzhľadom ku skutočnosti, že nehnuteľnosti tvoriace predmet exekúcie č. EX

53/08 boli zaťažené záložným právom zriadeným v prospech Y. Y., G..Y.., prípadný prevod predmetných
nehnuteľností na spoločnosť SLOVMONTAN s.r.o. by podliehal súhlasu zo strany záložného veriteľa,
ktorého existenciu žalobca nepreukázal. K nútenému výkonu súdom uloženej povinnosti voči žalobcovi
došlo výlučne z dôvodu, že žalobca si dobrovoľne nesplnil svoju povinnosť. Nemožno súhlasiť sožalobcom, že uplatnená suma majetkovej škody v podobe ušlého zisku, ako aj suma nemajetkovej ujmy
je škodou, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s namietaným nesprávnym úradným postupom Okresného
súdu Pezinok a súdnej exekútorky. V prejednávanej veci nemožno dospieť ani k záveru o existencii

príčinnej súvislosti medzi namietaným nesprávnym úradným postupom a nezákonným rozhodnutím a
škodou.

7. Pôvodne Okresný súd Bratislava I rozsudkom, č.k. 18C/224/2009-311, zo dňa 04.12.2018 žalobu
zamietol a žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania. Proti rozsudku podal žalobca

odvolanie, ktoré najprv Krajský súd v Bratislave uznesením, č.k. 8Co/263/2019-383, zo dňa 11.06.2020
odmietol ako oneskorene podané. Uznesením Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 9Cdo/155/2021, zo dňa
24.05.2023 bolo zrušené uznesenie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 8Co/263/2019 a vec mu
bola vrátená na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave následne uznesením, č.k. 8Co/122/2023-448,
zo dňa 18.12.2023 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V rámci
odôvodnenia uznesenia odvolací súd uviedol, že žalobca v konaní na súde prvej inštancie založil

do spisu plnomocenstvo, ktorým žalobca splnomocnil advokátku H.. P. X. na zastupovanie vo veci
vypracovania a podania návrhu na zastavenie konania o uloženie povinnosti zložiť preddavok na trovy
konania podľa § 141a O.s.p. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní konal priamo s osobou žalobcu,
ktorému doručoval písomnosti a predvolával ho na pojednávania. Plnomocenstvo udelené advokátke
na určité úkony malo však vady, pretože ho nebolo možné obmedziť a mohlo byť tak udelené len na

celé konanie. Nedostatok preukázania plnomocenstva sa považuje za nedostatok podmienky konania,
ktorý je možné odstrániť. Súd prvej inštancie však nepostupoval správne, pokiaľ neodstraňoval vady
plnomocenstva za účelom ustálenia skutočnosti, či je žalobca v konaní zastúpený advokátom. Túto vadu
odstránil až odvolací súd, ktorý vyzval advokátku H.. P. X. na oznámenie, či zastupuje žalobcu v súdnom
konaní a vyzval ju na založenie riadnej plnej moci - na celé konanie. Žalobca, ako aj splnomocnená

zástupkyňa na výzvu reagovali a oznámili súdu, že advokátka zastupuje žalobcu v celom konaní,
pričom odvolaciemu súdu doručili plnomocenstvo udelené na zastupovanie na celé konanie. V ďalšom
konaní mal súd prvej inštancie vec opätovne prejednať tak, že v konaní bude pokračovať so žalobcom
zastúpeným advokátkou H.. P. X. ako právnou zástupkyňou s plnou mocou udelenou jej žalobcom na
celé konanie.

8. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to: predbežné prejednanie nároku žalobcu zo dňa
16.02.2009, sťažnosť žalobcu na prieťahy v konaní zo dňa 28.01.2009, uznesenie o zamietnutí námietok
v exekučnom konaní, sp. zn. 31Er 2366/2008, uznesenie o zastavení exekučného konania, sp. zn. 31Er
2366/2008 zo dňa 01.04.2009, výzva na náhradu škody adresovaná exekútorke zo dňa 27.04.2009,

žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 23.04.2009, oznámenie Okresnej
prokuratúry Nové Zámky ohľadom postupu správy katastra zo dňa 27.10.2008, oznámenie adresované
spoločnosti SLOVMONTAN s.r.o. zo dňa 19.06.2008, odpoveď Okresného súdu Pezinok na sťažnosť
na prieťahy v exekučnom konaní zo dňa 24.02.2009, odstúpenie od zmluvy zo dňa 30.06.2008, zmluva
o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 24.09.2007 s dodatkom č. X a dodatkom č. X, kúpna zmluva

s predávajúcim Obec J. Q. Ž. zo dňa 29.11.2005 s dodatkami č. X a X, znalecký posudok č. XX/XXXX,
spisom Okresného súdu Pezinok, sp. zn. 31Er/2366/2008, výsluchom svedkyne U. Y. a zistil nasledovný
skutkový stav:

9. Z obsahu spisu Okresného súdu Pezinok, sp. zn. 31Er/2366/2008 (ktorého účastníkom bol žalobca

ako povinný a žalovaný bol s jeho obsahom tiež oboznámený, keďže mal spis pripojený za účelom tohto
súdneho konania, č.l. 190 exekučného spisu) súd zistil, že na základe poverenia zo dňa 21.05.2008
Okresný súd Pezinok poveril súdnu exekútorku, J.. G. J., vykonaním exekúcie, podkladom ktorej bolo
vykonateľné rozhodnutie Okresného súdu Bratislava V, č.k. 11C 287/97-199, zo dňa 05.10.2004 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č.k. 5Co 242/05-283, zo dňa 04.12.2007.

10. Súdna exekútorka vydala dňa 05.06.2008 upovedomenie o začatí exekúcie predajom nehnuteľností
zapísaných na LV č. XXX, KÚ Q., Správa katastra Q. M., k.ú. J. Q. Ž., obec J. Q. Ž., t.j. pozemky
parc.č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, a stavby na nich stojace, v ktorom nesprávne označila číslo parcely
- nehnuteľnosti, tvoriacej predmet exekúcie. Správa katastra Q. M. vyznačila informatívnu poznámku,

ktorou bolo poznamenané upovedomenie o začatí exekúcie predajom nehnuteľností a zriadením
exekučného záložného práva č. EX 53/08 zo dňa 05.06.2008 o.i. na pozemok parc. č. XXX/X (teda
nie XXX/X). Upovedomením o začatí exekúcie bol (povinný) žalobca vyzvaný k úhrade pohľadávky
oprávneného v lehote do 14 dní pod následkom vydania exekučného príkazu na vykonanie exekúcie asúčasne mu bol uložený zákaz disponovať s nehnuteľnosťami tvoriacimi predmet exekučného konania,
špecifikovanými v upovedomení.

11. Žalobca ako povinný podal voči upovedomeniu námietky, v ktorých rozporoval existenciu rozsudku
Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 04.12.2007 pod č. k. 5Co 242/05-283 vo vzťahu k svojej
osobe a žiadal, aby súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. V súvislosti s námietkou žalobcu
ako povinného týkajúcej sa nesprávneho označenia odvolacieho súdu, exekútorka vydala opravné
upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 11.07.2008, v ktorom uviedla správne označenie odvolacieho

súdu (Krajský súd v Bratislave).

12. Podaním zo dňa 28.07.2008 žalobca vzniesol námietky proti exekúcii a súčasne žiadal exekúciu
zastaviť z dôvodu neprípustnosti.

13. Dňa 29.01.2009 bola na Okresný súd v Pezinku doručená sťažnosť žalobcu (povinného) zo

dňa 28.01.2009, doplnená podaním zo dňa 16.02.2009, na prieťahy v exekučnom konaní vedenom
pod sp. zn. 31 Er/2366/2008 z dôvodu, že v zákonnej lehote exekučný súd nerozhodol o jeho
námietkach voči exekučnému konaniu a návrhu na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Listom
zo dňa 24.02.2009 predsedníčka súdu vybavila sťažnosť s tým, že konštatovala existenciu prieťahov
spôsobených objektívnymi okolnosťami, za ktoré sa sťažovateľovi ospravedlnila.

14. Okresný súd Pezinok uznesením zo dňa 02.02.2009 sp. zn. 31Er/2366/2008 námietky
povinného zamietol. Proti uzneseniu nebol prípustný riadny opravný prostriedok, uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 06.02.2009.

15. Uznesením Okresného súdu Pezinok zo dňa 01.04.2009 sp. zn. 31Er/2366/2008 bola exekúcia
zastavená z dôvodu, že exekúcia bola vedená nad rámec exekučného titulu a udelenia poverenia
na vykonanie exekúcie, keďže exekútor v súvislosti s exekučným konaním vydal dve upovedomenia,
čo je neprípustné, keďže upovedomenie je neopakovateľný úkon, na ktorý sú viazané ďalšie právne
skutočnosti. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.04.2009.

16. V súvislosti s vedeným exekučným konaním, dôsledkom ktorého mala byť žalobcovi spôsobená
škoda zmarením predaja nehnuteľností, žalobca súdu za účelom preukázania vlastníctva k
nehnuteľnostiam, predložil kópiu kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom jeho manželkou a obcou
J. Q. Ž. zo dňa 29.11.2005 a dodatok č.X,X k zmluve, z obsahu ktorých súd zistil, že predmetom kúpy

boli pozemky parc. č. XXX/X a XXX/X a stavby na nich stojace evidované na č.LV X, k. ú. J. Q. Ž., obec
J. Q. Ž., okres Q. M.. Vklad vlastníckeho práva v prospech kupujúcich bol povolený rozhodnutím Správy
katastra katastrálneho úradu Q. v Q. M. dňa 04.09.2006 č. T. XXXX/XX.

17. Predmetné nehnuteľnosti boli aj predmetom Zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy (ďalej

len Zmluvy), ktorú žalobca spolu s manželkou uzatvorili so spoločnosťou SLOVMONTAN s.r.o. dňa
24.09.2007. V čl. I. bod 1. Zmluvy sa jej účastníci dohodli na tom, že budúci kupujúci vyzvú
predávajúceho k uzavretiu zmluvy do 05.10.2007 a budúci predávajúci najneskôr do 15.10.2007 zmluvu
uzavrie. Záväzok budúceho predávajúceho zaniká, ak budúci kupujúci ho k jeho uzavretiu nevyzve
v lehote do 05.10.2007. V Dodatku č.1 k Zmluve zo dňa 25.09.2007 účastníci zmluvy riešili zmenu

platobných podmienok. V Dodatku č.2 k zmluve zo dňa 05.01.2008 účastníci zmluvy riešili otázku kúpnej
ceny a platobných podmienok, pričom sa dohodli na tom, že kúpnu zmluvu a návrh na vklad doručí
budúci predávajúci budúcemu kupujúcemu do 23.06.2008.

18. Podľa znaleckého posudku č. XX/XXXX všeobecná hodnota nehnuteľností predstavovala

2.000.000,- Sk.

19. Písomným oznámením zo dňa 30.06.2008 spoločnosť SLOVMONTAN s.r.o. odstúpila od Zmluvy o
uzavretí budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 24.09.2007 a jej dodatkov č.1. a 2. z dôvodu vedenia exekučného
konania súdnou exekútorkou J.. G.. J. na nehnuteľnosti tvoriace predmet budúcej kúpnej zmluvy.

20. Žalobca doručil žalovanému žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody dňa
16.02.2009, ktorým žiadal zaplatenie sumy 8.298,- EUR ako primeraného finančného zadosťučinenia.Žalobca ďalej podaním doručeným žalovanému dňa 23.04.2009 požiadal o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody, ktorým rozšíril svoj nárok o sumu 705.370,77 EUR.

21.Žalobcavpriebehukonaniapredsúdomuviedol,žesúsplnenépodmienkynapriznanieodškodnenia
a nemajetkovej ujmy, ktorá mu vznikla v priamej príčinnej súvislosti s namietaným a deklarovaným
nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Pezinok, ako aj súdnej exekútorky. V predmetnom
exekučnom konaní došlo k porušeniu zásady špeciality a to tým, že súd nekonal s urýchlením a v súlade
spríslušnýmustanovenímzákonanerozhodolv60dňovejlehoteonámietkachprotiexekúcii.Súdpritom

vedel z obsahu námietok, že je blokovaný majetok, resp. je zákaz na nakladanie s majetkom, kedy
exekútorka zakázala nakladať s nehnuteľnosťami a o týchto námietkach nerozhodol s urýchlením, čo
malo za následok nie len majetkovú škodu, pretože nemohlo dôjsť k realizácii predaja predmetných
nehnuteľností a jednak došlo k poškodeniu nie len jeho, ale aj manželkinho dobrého mena. Keby došlo k
speňaženiu nehnuteľností za obvyklého chodu veci, tak by to prispelo k zvýšeniu životnej úrovne nie len
ich, ale aj ich maloletých detí. Pokiaľ ide o právny základ nároku, žalobca uviedol, že svoj nárok opiera o

nesprávny úradný postup súdu a exekútora. Majetková ujma mu bola spôsobená nesprávnym úradnom
postupom, v dôsledku ktorého bol znemožnený predaj nehnuteľnosti. Pokiaľ ide o majetkovú ujmu, tak
bola uzatvorená zmluva o budúcej zmluve so záujemcom, ktorý poznal skutkový stav veci, pretože
konateľ spoločnosti SLOVMONTAN, s. r. o. poznal tieto nehnuteľnosti aj ich bonitu, pretože vykonával
stavebný dozor aj na rekonštrukcii priľahlej budovy kaštieľa a vedel o tom, že je tam vykonaný geologický

prieskum s tým, že tam bol zámer vybudovať možnosť liečebného domu s účinkami termálnych vôd, čiže
sa jednalo o lukratívne nehnuteľnosti, ktoré nadobudli od obce J. Q. Ž. na podklade kúpnej zmluvy za
cenu 1.600.000 Sk,-. K charakteru zásahu do jeho osobnostnej integrity exekučným konaním žalobca
uviedol, že išlo predovšetkým o právnu neistotu a obavu z výsledku exekučného konania, ktoré sa
ukázalo ako nezákonné, pričom nakoniec Okresný súd Pezinok dospel k právnemu záveru, že zo strany

súdnej exekútorky došlo ku konaniu nad rámec zákona. Konaním exekútorky bolo poškodené dobré
meno žalobcu. Nehnuteľnosť tvoriaca predmet exekúcie bola zaťažená záložným právom Slovenskej
sporiteľne, u ktorej žalobca čerpal a splácal úver, predbežne bolo dohodnuté, že Slovenská sporiteľňa
bude súhlasiť s predajom nehnuteľností za predpokladu, že dôjde k predčasnému splateniu zostatku
úveru vo výške 1.581.225,80 Sk, o čom predložil súdu originál žiadosti o predčasné splatenie úveru,

a to celého jeho zostatku s tým, že Slovenská Y.Ň. žiadosť žalobcu odsúhlasila. V rozhodnom čase
mal vedomosť o tom, že spoločnosť SLOVMONTAN s.r.o. vykonávala obchodnú činnosť a mala aktivity
hlavne čo sa týka stavebnej činnosti a iných projektových vecí v W., kde sa zúčastňovala aktívne na
budovaní pobreží, ako rezortov spolu s jednou anglickou firmou. Nebol dôvod pochybovať o tom, že by
spoločnosťSLOVMONTANs.r.o.splnilazáväzok,vyplateniekúpnejzmluvyvprípade,žebysauzatvorila

kúpna zmluva.

22. Poverený zástupca žalovaného v konaní pred súdom nad rámec písomných podaní uviedol, že
zo žalobcom predloženého znaleckého posudku je zrejmé, že cena nehnuteľností bola stanovená na
sumu 2.000.000,- Sk, čo je zhruba 66.387,84 EUR, avšak žalobca v tomto konaní požaduje náhradu

domnelého ušlého zisku (v podobe kúpnej ceny) totožných nehnuteľnosti v sume 705.370,77 EUR s
príslušenstvom. Žalobca nepreukázal ani existenciu príčinnej súvislosti, nakoľko k nútenému výkonu
rozhodnutia došlo výlučne z dôvodu, že žalobca si dobrovoľne nesplnil uloženú povinnosť. Po zrušení
prvotného rozsudku odvolacím súdom uviedol, že rozsudok vo veci samej bol zrušený výlučne z
procesných dôvodov. Po vecnej stránke neboli závery súdu prvej inštancie tak odvolacím súdom, ako

aj dovolacím súdom spochybnené. Vzhľadom na to zastával názor, že súd by mal po vecnej stránke
rozhodnúť rovnako ako v prvotnom rozhodnutí a žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

23. Svedkyňa U. Y., manželka žalobcu, vo svojej výpovedi uviedla, že išlo o predaj nehnuteľnosti,
ktorú nadobudli ako manželia na základe úveru poskytnutého Slovenskou sporiteľňou koncom roka

2005. Následne sa na pozemku robili veľké termálne prieskumy, nakoľko vyskytlo, že na pozemku majú
možno liečivé pramene a na základe týchto zistení sa ohlásili záujemcovia o predmetnú nehnuteľnosť
ako celok aj s kaštieľom, ktorý sa na pozemku nachádzal. Aj sa pristúpilo k podpísaniu predbežnej
zmluvy prostredníctvom firmy SLOVMONTAN, ktorá mala kontakt na záujemcu z Rakúska, mala sa tam
stavať ozdravovňa, bol to zaujímavý podnikateľský plán. Prebehli nejaké rokovania medzi manželom a

záujemcom, aj bol stanovený riadny termín podpisu zmluvy nejak na jar v roku 2008. Medzitým do toho
vstúpila exekútorka J., ktorá vlastne celý tento proces zmarila. Bola upovedomená o našom zámere s
pozemkom, ale nejak na to nereagovala, nepamätala si, či sa k tomu vyjadrila a nakoniec potenciálny
zmluvný partner odstúpil od záujmu kúpiť nehnuteľnosti, nakoľko bol celý majetok zablokovaný. Celá tázáležitosť s exekútorkou trvala dlhšie, ako bolo konanie smerujúce k podpisu zmluvy. Exekučné konanie
bolo zastavené súdom. Na nehnuteľnosti mala zriadené záložné právo banka, ktorá im poskytla úver.
Na otázku, či disponovali s písomným súhlasom banky k zamýšľanému predaju nehnuteľnosti, uviedla,

že navštívili banku aj so sprostredkovateľom, čo bola spoločnosť SLOVMONTAN a zo strany banky bol
daný prísľub, či prísľub mal písomný charakter, sa vyjadriť nevedela.

24. Podľa § 3 ods. 1 písm. a), d) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto

zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím; nesprávnym úradným postupom.

25. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) cit. zákona, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej
moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje

inak,
2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,
3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu

26. Podľa § 6 ods. 1, 2 cit. zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd,
ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Právo podľa odseku 1 možno
priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa

osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného
zreteľa.

27. Podľa § 9 ods. 1, 2 cit. zákona (v znení účinnom od 01.07.2004 do 31.08.2007), štát zodpovedá
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj

porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo
iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo
na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom
spôsobená škoda.

28. Podľa § 15 ods. 1 cit. zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti

poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

29. Podľa § 17 ods. 1, 2 cit. zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. V prípade, ak iba samotné
konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú

nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v
peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

30. Prvotný rozsudok súdu prvej inštancie bol uznesením odvolacieho súdu zrušený a vec bola vrátená
na ďalšie konanie. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP).
Súd prvej inštancie v intenciách odôvodnenia zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu vec znova
prejednal na pojednávaní dňa 30.04.2024, na ktoré doručil predvolanie právnej zástupkyni žalobcu.
Právna zástupkyňa sa na pojednávanie nedostavila, dostavil sa iba žalobca. Právna zástupkyňa vopred
svoju neúčasť neospravedlnila, žalobca ani právna zástupkyňa nepožiadali o odročenie pojednávania a

žalobca neuvádzal, že by trval na osobnom zastúpení advokátkou.

31. Predmetom konania bola náhrada škody spôsobená pri výkone verejnej moci podľa zákona č.
514/2003 Z.z. Žalobca považoval za nezákonné rozhodnutie - uznesenie Okresného súdu Pezinok, sp.zn. 31Er/2366/2008, zo dňa 02.02.2009, ktorým boli zamietnuté námietky žalobcu ako povinného proti
exekúcii. Žalobca ďalej považoval za nesprávny úradný postup, keď Okresný súd Pezinok nerozhodol
o jeho námietkach v zákonnej 60-dňovej lehote, nevysporiadal sa s návrhom na zastavenie exekúcie

a zároveň postup súdnej exekútorky, J.. G. J., keď mala vydať tri upovedomenia o začatí exekúcie na
podklade jedného exekučného titulu, z toho dva mu boli doručené a o jednom sa dozvedel až cestou OP
Q.. Žalobca doručil žalovanému žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v rozsahu
8.298,- EUR dňa 16.02.2009 a podaním doručeným žalovanému dňa 24.04.2009 požadovaný nárok
na náhradu škody rozšíril o sumu 705.370,77 EUR. Vzhľadom na to, že žalovaný v zákonnej lehote

od doručenia žiadosti neuspokojil nárok žalobcu, žalobca svoj nárok uplatnil na súde. Keďže k vydaniu
nezákonného rozhodnutia, resp. k nesprávnemu úradnému postupu malo dôjsť zo strany Okresného
súdu Pezinok a súdnej exekútorky, orgánom, ktorý v tomto konaní konal v mene štátu, bolo Ministerstvo
spravodlivosti SR.

32. Predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, resp.

nesprávnym úradným postupom, ako zodpovednosti objektívnej, je kumulatívne splnenie podmienok,
ktorými sú existencia nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávneho úradného postupu, existencia škody
a príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím (nesprávnym úradným postupom). V
zmysle súdnej praxe zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu môže
byť daná len vo vzťahu k takému rozhodnutiu, ktoré bolo zrušené alebo zmenené až po nadobudnutí

právoplatnosti. Zákon č. 514/2003 Z.z. stanovuje tri základné podmienky, pri splnení ktorých možno
uplatniť nárok na náhradu škody spôsobenej protiprávnym, resp. nezákonným rozhodnutím, a to
protiprávnosť rozhodnutia, právoplatnosť rozhodnutia a vyčerpanie riadnych opravných prostriedkov.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca považoval za nezákonné rozhodnutie - uznesenie
Okresného súdu Pezinok, sp. zn. 31Er/2366/2008, zo dňa 02.02.2009, ktorým boli zamietnuté námietky

žalobcu ako povinného proti exekúcii. Proti tomuto rozhodnutiu nebolo prípustné odvolanie. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 06.02.2009. Keďže rozhodnutie, ktoré žalobca považoval za nezákonné,
nebolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom, nebol naplnený základný
predpoklad vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, a to existencia
nezákonného rozhodnutia.

33. Zákonodarca podáva iba demonštratívny výpočet toho, čo sa považuje na účely zákona č. 514/2003
Z.z. za nesprávny úradný postup orgánu štátu, a to napr. v ustanovení § 9 zákona. Tento pojem
teda nie je výslovne definovaný v snahe pokryť čo najširší okruh pochybení pri výkone verejnej moci.
Za výkon verejnej moci je však nutné považovať rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej

moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických
osôb. Žalobca považoval za nesprávny úradný postup nedodržanie 60-dňovej lehoty na rozhodnutie o
námietkach proti exekúcii zo strany Okresného súdu Pezinok. Ako vyplýva z odpovede predsedníčky
Okresného súdu Pezinok (Spr. 2012/2009) zo dňa 24.02.2009, dňa 29.01.2009 bola na súd doručená
sťažnosť žalobcu na prieťahy v konaní, sp. zn. 31Er/2366/2008, keďže nebolo rozhodnuté o podaných

námietkach proti exekúcii v zákonnej lehote. Námietky proti exekúcii boli žalobcom doručené na Okresný
súd Pezinok dňa 16.06.2008 a dňa 19.06.2008 boli námietky doručené na súd súdnou exekútorkou.
Predsedníčka súdu konštatovala, že konanie o námietkach bolo postihnuté nedostatkom plynulosti
konania. Prieťahy v konaní boli spôsobené objektívnou situáciou v období od 01.01.2008 do októbra
2008, kedy bol súd personálne poddimenzovaný, počet vecí v oddeleniach sudcov boli neprimerane

vysoké, takže objektívne nemohli vo všetkých veciach konať plynulo a bez prieťahov. Predsedníčka
súdu sa za objektívne spôsobený prieťah ospravedlnila a ubezpečila žalobcu, že na plynulosť konania
bude intenzívne dohliadať v rámci výkonu jej pôsobnosti. V danom prípade skutočne nebola dodržaná
zákonná lehota na rozhodnutie o námietkach proti exekúcii, čo konštatovala predsedníčka Okresného
súdu Pezinok a túto skutočnosť žalovaný ani nerozporoval. V tejto súvislosti si žalobca uplatnil nárok

na náhradu nemajetkovej ujmy. Priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch prichádza do
úvahy len vtedy, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením
vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom.
Nedodržanie zákonnej lehoty automaticky nezakladá nárok na náhradu nemajetkovej ujmy. Aj tu
platí povinnosť preukázania nemajetkovej ujmy, pretože okolnosť nedodržania zákonnej lehoty, bez

osvedčenia skutočností preukazujúcich dopad nesprávneho úradného postupu, jeho vplyvu, následkov
na žalobcu v rôznych oblastiach pôsobenia, nemá za následok automatický vznik nároku na náhradu
nemajetkovej ujmy. Konanie o náhradu škody a nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je
totiž súdnym konaním, v ktorom platí zásada kontradiktórnosti a unesenia dôkazného bremena stranousporu. K charakteru zásahu do osobnostnej integrity exekučným konaním žalobca uviedol, že išlo
predovšetkým o právnu neistotu a obavu z výsledku exekučného konania. Ako vyplýva z odôvodnenia
uznesenia Okresného súdu Pezinok zo dňa 02.02.2009, sp. zn. 31Er/2366/2008, ktorým rozhodol

o námietkach žalobcu proti exekúcii, žalobca vo svojich námietkach uvádzal, že mu nie je známa
skutočnosť o existencii rozsudku, č.k. 5Co/242/05-283, ktorý vydal Krajský súd v Banskej Bystrici dňa
04.12.2007 a ktorý sa stal právoplatný a vykonateľný dňa 20.03.2008. V upovedomení o začatí exekúcie
zo dňa 05.06.2008 je exekučný titul označený ako rozsudok č.k. 11C/287/97-199, ktorý vydal Okresný
súd Bratislava V dňa 05.10.2004 a ktorý sa stal právoplatným dňa 20.03.2008 a vykonateľným dňa

25.03.2008 a rozsudok č.k. 5Co/242/05-283, ktorý vydal Krajský súd v Banskej Bystrici dňa 04.12.2007
a ktorý sa stal právoplatným a vykonateľným dňa 20.03.2008, ktorým sa ukladá povinnému, t.j. žalobcovi
zaplatiť pohľadávku v sume 69.870,- Sk (trovy konania v prvostupňovom konaní) a v sume 53.270,50 Sk
(trovy konania v odvolacom konaní) oprávnenému: R., G..Y.., W. O. XX/A, XXX XX U., Z.: XXXXXXXX.
Pokiaľ je v upovedomení o začatí exekúcie označený exekučný titul s uvedením čísla konania, dátumu
vydania, dátumu právoplatnosti a vykonateľnosti prvostupňového aj odvolacie rozhodnutia, pričom

sa ďalej uvádza označenie súdu, ktorý vydal prvostupňové rozhodnutie (Okresný súd Bratislava V),
označenie povinného aj oprávneného a vymáhanej peňažnej pohľadávky, potom bol exekučný titul
dostatočným spôsobom identifikovaný tak, aby nebol zameniteľný s iným exekučným titulom. Pokiaľ
bol odvolací súd, ktorý rozhodol o odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, označený
nesprávne ako Krajský súd v Banskej Bystrici namiesto Krajského súdu v Bratislave, potom vzhľadom

na ďalšie identifikačné údaje exekučného titulu muselo byť zrejmé, že ide len o formálnu chybu v písaní.
Rovnako tak pokiaľ žalobca v podaní zo dňa 28.07.2008 namietal, že nie je vlastníkom pozemku s parc.
č. XXX/X v k.ú. J. Q. Ž., v upovedomení o začatí exekúcie sa okrem parcelného čísla pozemku uvádza aj
označenie čísla listu vlastníctva, katastrálneho územia, výmery, druhu pozemku, preto žalobcovi muselo
byť zrejmé, že išlo o formálnu chybu v písaní. Vo vzťahu k samotnej vymáhanej pohľadávke žalobca

neuvádzal, že by po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného
nároku a podobne. Pokiaľ aj Okresný súd Pezinok nerozhodol o námietkach žalobcu ako povinného v
zákonnej lehote, vzhľadom na uvedené skutočnosti tento nesprávny úradný postup nebol podľa názoru
súdu spôsobilý vyvolať vo vzťahu k psychickej integrite žalobcu také následky a stav právnej neistoty,
že by bolo dôvodné mu priznať náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Žalobca nepreukázal, že by

v dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Pezinok došlo k ohrozeniu jeho dobrého
mena, vážnosti v spoločnosti, prípadne iným závažným následkom v takej miere, aby bolo dôvodné
mu priznať náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Žalobcovi sa dostalo morálnej satisfakcie, keď
predsedníčka Okresného súdu Pezinok v nadväznosti na sťažnosť žalobcu konštatovala nedodržanie
lehoty na rozhodnutie o námietkach proti exekúcii, za čo sa mu následne aj ospravedlnila. Súd dospel k

názoru, že samotné konštatovanie porušenia práva je dostatočným zadosťučinením, a preto uplatnený
nárok na náhradu nemajetkovej ujmy považoval za nedôvodný.

34. Žalobca sa ďalej domáhal náhrady škody v sume 705.370,77 EUR ako ušlého zisku. V žiadosti
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 23.04.2009 aj v žalobe žalobca uvádzal,

že k vzniku škody v uvedenom rozsahu došlo v príčinnej súvislosti s konaním súdnej exekútorky J..
G. J., keď mala nezákonne vydať tri upovedomenia o začatí exekúcie. Konaním súdnej exekútorky
mala žalobcovi vzniknúť škoda zmarením predaja nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX, k. ú. J. Q.
Ž. spoločnosti SLOVMONTAN s.r.o. za cenu 21.250.000,- Sk, t.j. 705.370,77 EUR. Súdna exekútorka
vydala dňa 05.06.2008 upovedomenie o začatí exekúcie, v ktorom bol nesprávne označený odvolací

súd, ktorý vydal rozsudok, č.k. 5Co/242/05-283 predstavujúci exekučný titul (Krajský súd v Banskej
Bystrici namiesto Krajského súdu v Bratislave). Exekúcia mala byť vykonaná predajom nehnuteľností
a zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnostiach povinného zapísaných na LV č. XXX,
k. ú. J. Q. Ž.. V tejto časti došlo taktiež k chybe v písaní, keď bolo nesprávne uvedené parcelné číslo
jedného z pozemkov, a to XXX/X namiesto správneho XXX/X. Súdna exekútorka následne Správe

katastra Q. M. doručila upovedomenie o exekúcii zo dňa 05.06.2008, v ktorom sa uvádzalo správne
označenie pozemku s parc. č. XXX/X. Súdna exekútorka následne dňa 11.07.2008 vydala opravné
upovedomenie o začatí exekúcie, v ktorom sa uvádza správne označenie odvolacieho súdu (Krajský súd
v Bratislave) aj parcelného čísla pozemku (XXX/X). Nešlo tak o tri upovedomenia o začatí exekúcie, ale o
jedno upovedomenie a následne dve opravné, ktorým došlo k oprave chýb v písaní. Exekučný poriadok

v rozhodnom čase neobsahoval osobitné ustanovenie ohľadom postupu pri oprave chýb v písaní a
počítaní, ale zo samotného § 251 ods. 4 v tom čase účinného Občianskeho súdneho poriadku vyplýva,
že Exekučný poriadok je vo vzťahu k O.s.p. špeciálnym právnym predpisom, pričom ustanovenia O.s.p.
sa použijú vtedy, ak chýba špeciálna právna úprava. Inými slovami na výkon rozhodnutia a exekučnéhokonania podľa Exekučného poriadku sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí O.s.p., ak osobitný
zákon (Exekučný poriadok) neustanovuje inak (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 14. 7. 2010, 5Cdo
236/2009).Nazákladeuvedenéhojetedamožnéuzavrieť,žeopravaupovedomeniabolauskutočnenáv

súlade s § 164 O.s.p., ktorý upravoval postup pri odstraňovaní chýb v písaní a počítaní v rozhodnutiach.
Inštitút opravného upovedomenia o začatí exekúcie bol využívaný aj v súdnej praxi (porovnaj napr.
odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 2CoE/106/2013 zo dňa 23. 08.
2013). Ďalej Okresný súd Ružomberok v uznesení, sp. zn. 3Er/169/2004 zo dňa 05.08.2013 uviedol,
že „ani v prípade chýbajúcich zákonných náležitostí upovedomenia nemožno hovoriť o neprípustnosti

exekúcie, nakoľko sa jedná o nedostatok, ktorý možno odstrániť vydaním opravného upovedomenia o
začatí exekúcie.“ Krajský súd v Nitre v uznesení, sp. zn. 26CoE/140/2015 zo dňa 10.09.2015 uviedol,
že „súdny exekútor v rozpore so zákonom nevydal opravné upovedomenie o začatí exekúcie v zmysle
opravného uznesenia k povereniu a zaťažil majetok povinnej ako fyzickej osoby.“ Tieto rozhodnutia súd
uviedol na ilustráciu, že inštitút opravného upovedomenia o začatí exekúcie bol súdnymi exekútormi
využívaný, a teda zo strany J.. G. J. nešlo o postup v rozpore so zákonom alebo ustálenou praxou.

Postupom súdnej exekútorky nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, nakoľko exekútorka pri
vydávaníopravnýchupovedomenínepostupovalavrozporesprávnyminormamiupravujúcimiexekučné
konanie. Spôsobenou chybou v písaní v upovedomení o začatí exekúcie a jej následnou opravou neboli
žalobcovi privodené žiadne iné právne dôsledky, než aké sa vydaným procesným úkonom sledovali.
Hoci následne Okresný súd Pezinok exekúciu zastavil uznesením, č.k. 31Er/2366/2008-131, zo dňa

01.04.2009 z dôvodu vydania ďalších upovedomení o začatí exekúcie, odôvodnením tohto uznesenia
nie je tunajší súd viazaný. Napokon podľa vyjadrenia žalovaného následne na podklade totožného
exekučného titulu bolo opätovne začaté exekučné konanie, pričom došlo k zriadeniu exekučného
záložného práva na identických nehnuteľnostiach. Tieto skutočnosti žalobca nepoprel. Vzhľadom na
uvedenénebolsplnenýužprvýpredpokladvznikunárokunanáhraduškody,atoexistencianesprávneho

úradného postupu zo strany súdnej exekútorky.

35. Pre úplnosť súd uvádza, že k vzniku škody na strane žalobcu v rozsahu 705.370,77 EUR nemohlo
dôjsť ani nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Pezinok z dôvodu nedodržania zákonnej
lehoty na rozhodnutie o námietkach proti exekúcii. K odstúpeniu od zmluvy o budúcej kúpnej zmluve

zo strany budúceho kupujúceho (spoločnosti SLOVMONTAN s.r.o.) došlo na základe písomného
oznámenia zo dňa 30.06.2008. Aj keď na základe sťažnosti žalobcu boli zo strany súdu konštatované
prieťahy v konaní, v čase odstúpenia od zmluvy konanie súdu nebolo poznačené prieťahmi, keďže
od podania námietok zo strany žalobcu na súd dňa 16.06.2008 do dňa, kedy došlo k odstúpeniu
od zmluvy, neuplynula zákonná 60-dňová lehota na rozhodnutie. Pokiaľ žalobca namietal, že spolu s

vydaním uznesenia dňa 02.02.2009 sa súd nevyrovnal s návrhom na zastavenie exekúcie podľa § 57
Exekučného poriadku, s týmto tvrdením sa súd nestotožňuje, keďže súd sa s jeho návrhom vysporiadal
vydaním uznesenia dňa 01.04.2009, pričom nebola stanovená lehota na vydanie rozhodnutia o tomto
návrhu. Preto nie je možné spájať postup súdu v exekučnom konaní so žalobcom tvrdenou škodou,
nakoľko tu absentuje príčinná súvislosť. Budúci kupujúci uvádzal ako dôvod odstúpenia od zmluvy

vedenie exekučného konania, avšak nie z dôvodu dlhotrvajúceho neefektívneho exekučného konania
poznačeného prieťahmi, ale na základe samotného faktu, že vo vzťahu k nehnuteľnostiam, o ktoré mal
záujem, sa vedie exekučné konanie.

36. Ako už súd uviedol vyššie, hoci v konaní sp. zn. 31Er/2366/2008 došlo k zastaveniu exekúcie, na

podklade toho istého exekučného titulu bolo začaté nové exekučné konanie, v ktorom bolo opätovne
zriadené exekučné záložné právo k totožným nehnuteľnostiam. K zmareniu potenciálneho predaja
nehnuteľností tak nedošlo v dôsledku nezákonného postupu súdu a súdnej exekútorky, prípadne
vydanímnezákonnéhorozhodnutia.Vprvomradebolopochybenímžalobcu,ževzmyslevykonateľného
exekučného titulu neplnil v prospech oprávneného, ktorý bol nútený pristúpiť k podaniu návrhu na

vykonanie exekúcie. Pokiaľ spoločnosť SLOVMONTAN s.r.o. odstúpila od zmluvy o budúcej kúpnej
zmluve z dôvodu vedenia exekučného konania, k zmareniu predaja nehnuteľností, za ktorý bola
dohodnutá kúpna cena v sume 705.370,77 EUR, nedošlo v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným
postupom súdnej exekútorky, prípadne súdu.

37. Záverom súd uvádza, že nevykonal dokazovanie výsluchom Z.. A. J.. Žalobca nezabezpečil účasť
svedka, pričom súdu sa označeného svedka nepodarilo stotožniť v Registri obyvateľov, a preto ho
nebolo možné predvolať na pojednávanie. Žalobca navrhol, aby sa súd oboznámil s obsahom spisu
Okresnej prokuratúry Q.É. M., R. XXX/XX. Žiadosti súdu o zapožičanie spisu nebolo vyhovené v zmysle§ 55 zákona o prokuratúre, podľa ktorého nazerať do spisu, ktorý vedie prokurátor, môže iba jeho
nadriadený prokurátor alebo so súhlasom nadriadeného prokurátora iný prokurátor. Súd je názoru,
že dokazovanie vykonané v konaní tohto súdu tvorilo dostatočný podklad pre náležité posúdenie

všetkých relevantných skutočností potrebných pre rozhodnutie súdu. Žalobca tiež vo svojich písomných
podaniach (odvolaní proti prvému rozsudku súdu prvej inštancie) uvádzal, že súd nerozhodol o dvoch
návrhoch na zastavenie konania doručených jeho advokátkou dňa 08.09.2016. Súd síce na pojednávaní
dňa05.04.2018rozhodol,ženávrhnazastaveniekonaniaozloženípreddavkunatrovykonaniazamieta,
avšak neuviedol, ktorý z dvoch návrhov tým mal na mysli. Pre úplnosť súd uvádza, že v priebehu konania

žalovaný podal návrh, aby súd uložil žalobcovi povinnosť zložiť preddavok na trovy konania. O tomto
návrhu bolo rozhodnuté uznesením zo dňa 04.05.2017 tak, že návrh žalovaného súd zamietol. Proti
uzneseniu nebolo prípustné odvolanie. Uznesenie bolo riadne doručené obidvom procesným stranám.
Výsledkom tak bolo, že žalobca s konečnou platnosťou nebol povinný zložiť preddavok na trovy konania,
a preto nie je dôvodné skúmať, o ktorom z dvoch návrhov na zastavenie konania o povinnosti zložiť
preddavok doručených v jeden deň bolo rozhodnuté na pojednávaní dňa 05.04.2018 a vydávať ďalšie

osobitné rozhodnutie v tejto otázke.

38. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, vykonané dokazovanie a citované zákonné
ustanovenia súd dospel k záveru, že zo strany žalobcu nebol preukázaný právny základ uplatneného
nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy spôsobených pri výkone verejnej moci, keďže neboli

splneného základné predpoklady pre úspech v konaní, a to existencia nezákonného rozhodnutia alebo
nesprávneho úradného postupu. V prípade nedodržania zákonnej lehoty na rozhodnutie o námietkach
proti exekúcii nebol splnený predpoklad priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, keďže
samotné konštatovanie porušenia práva súd považoval za dostatočné zadosťučinenie. Na základe
uvedeného súd vyhodnotil žalobu ako nedôvodnú, a preto ju v celom rozsahu zamietol.

39. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

40. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný mal v konaní plný úspech, a

preto by mu prislúchal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Keďže žalovanému žiadne trovy
nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.