Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava IV
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Vladimír Herich
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B5-12C/66/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120326891
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Herich
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2023:6120326891.6
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava IV, sudcom Mgr. Vladimírom Herichom v sporovej veci žalobcu: Centrum
Kramáre, spol. s r.o., so sídlom Limbová 22, 831 01 Bratislava, IČO: 36 842 079, zastúpeným Law &
Trust – advokátska kancelária, spol. s r.o., so sídlom Mlynské nivy 16, 821 09 Bratislava, IČO: 35 821
477, proti žalovanému: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04
Bratislava, IČO: 35 937 874, o zaplatenie 6.133,05 Eur s príslušenstvom a o zaplatenie 16.371,97 Eur
s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov rozhodne
súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica do upomínacieho konania a postúpenou
tunajšiemu súdu dňa 28.10.2020, sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia dlžnej sumy 6.133,05
Eurspríslušenstvom.Obdobnežalobcapodalvočižalovanémuajďalšiužalobuozaplateniedlžnejsumy
16.371,97 Eur s príslušenstvom, taktiež na Okresný súd Banská Bystrica do upomínacieho konania,
ktorá bola postúpená tunajšiemu súdu dňa 05.05.2021 a zapísaná pod sp.zn.: B5-12C/39/2021.
Obe podané žaloby žalobca odôvodnil tým, že je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Od dňa
20.02.2017 poskytuje zdravotnú starostlivosť v špecializovanom odbore otorinolaryngológia v ORL
ambulancii zdravotníckeho zariadenia Pinium, Štúrova ul. 1, Liptovský Mikuláš. V súvislosti so začatím
prevádzkovania ORL ambulancie žalobca požiadal žalovaného o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní
zdravotnej starostlivosti, ale žalovaný tri roky takúto zmluvu so žalobcom odmietal uzatvoriť. Žalobca bol
tri roky povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť aj poistencom žalovaného, ale úhradu za poskytnutú
zdravotnú starostlivosť mu nemal kto uhradiť. Financovanie poskytovania zdravotnej starostlivosti
je zabezpečené prostredníctvom verejného zdravotného poistenia. Subjektom povinným uhrádzať
poskytovateľom poskytnutú zdravotnú starostlivosť je žalovaný. Žalovaný úmyselne zneužíva svoje
práva, odmieta uzatvárať zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti a tým sa vyhýba plneniu svojich
povinností. Žalobca je potom nútený poskytovať zdravotnú starostlivosť na vlastné náklady. Žalovaný
sa takto úmyselne a nedobromyseľne bezdôvodne obohacuje na úkor žalobcu.
Vykonávanie verejného zdravotného poistenia je činnosť vo verejnom záujme, pri ktorej sa hospodári
s verejnými prostriedkami. Platitelia poistného sú zo zákona povinní platiť poistné zdravotným
poisťovniam a tie sú povinné poistné prijímať a prerozdeľovať ako aj uhrádzať poskytovateľom
zdravotnej starostlivosti úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Žalovaný si svoju povinnosť
voči žalobcovi neplnil, napriek tomu, že poistné za svojich poistencov prijal, jeho poistenci zdravotnú
starostlivosť potrebovali a žalobca im ju poskytol. Žalovaný svoj postup odôvodňuje nepotrebnosťou
ďalšieho poskytovateľa pre poistencov v danej špecializácii v regióne, naplnenou verejnou minimálnousieťou poskytovateľov zdravotnej starostlivosti alebo nedostatkom finančných zdrojov na pokrytie
financovania zdravotnej starostlivosti. Žalovaný neberie do úvahy, že na objem poskytnutej zdravotnej
starostlivosti nemá vplyv ani počet poskytovateľov ani žalovaným určené limity pre poskytovateľov
ale len práva, potreby a požiadavky jeho poistencov. Žalobca poukazuje na čl. 40 Ústavy SR.
Ďalej poukazuje na § 4 ods. 3, § 12 ods. 1 a 2 zákona č. 576/2004 Z.z. a uvádza, že v iných
prípadoch poskytovatelia návrh na uzatvorenie dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti nemôžu
odmietnuť a musia ju poskytnúť bez ohľadu na to, či takúto poskytuje zmluvný alebo nezmluvný
poskytovateľ.Zustanovenia§44ods.2zákonač.577/2004anariadeniavládyč.777/2004Z.z.,vyplýva,
že poskytovatelia nesmú požadovať od poistenca úhradu, ani podmieňovať poskytnutie zdravotnej
starostlivosti úhradou nad určenú spoluúčasť podľa tohto zákona a predpisov na jeho vykonanie, ani
iným plnením. Je zrejmé, že žalobca je zo zákona nútený poskytovať zdravotnú starostlivosť na vlastné
náklady, ak žalovaný úmyselne a v rozpore s dobrými mravmi obchádza svoju zákonnú povinnosť podľa
ustanovenia § 6 ods. 1 písm. h) zákona č. 581/2004 Z.z.
Žalovaný odmieta uhrádzať žalobcovi úhradu za zdravotnú starostlivosť poskytnutú poistencom
žalovaného, aj keď dobre vie, že jeho poistenci majú na základe zdravotného poistenia právo na
bezplatnú zdravotnú starostlivosť, že žiadny právny predpis nezaväzuje poistencov žalovaného za
poskytnutú zdravotnú starostlivosť platiť akúkoľvek úhradu, že žalobca je zo zákona povinný zdravotnú
starostlivosť poskytovať každému, a to bez ohľadu na poisťovňu poistenca a či jeho zdravotná poisťovňa
so žalobcom zmluvu uzavrela alebo nie, že žalobca nemôže žiadneho poistenca odmietnuť, že žalobca
nemôže podmieňovať poskytnutie zdravotnej starostlivosti úhradou nad právnymi predpismi určenú
spoluúčasťpoistenca,žeakžalobcovizaposkytnutiezdravotnejstarostlivostineuhradíúhradužalovaný,
tak mu nikto iný nemá povinnosť úhradu zaplatiť, že sa žalovaný na kor žalobcu ako aj svojich poistencov
bezdôvodne obohacuje.
Žalobca poskytoval zdravotnú starostlivosť v ORL ambulancii poistencom žalovaného aj v obdobiach od
01.07.2018 do 31.07.2018 a od 01.02.2019 do 31.03.2019, čo preukazuje vo forme mesačných dávok/
finančných zúčtovaní. Obvyklá splatnosť úhrad je 30 dní od skončenia mesačného obdobia. Žalobca
poskytol poistencom žalovaného v mesiaci júl 2018 zdravotnú starostlivosť v hodnote 6.133,05 Eur,
ktorá by bola splatná 30.08.2018. Tiež poskytol zdravotnú starostlivosť v mesiaci február 2019 v hodnote
9.640,63 Eur, splatná 30.03.2019 a marec 2019 v hodnote 6.731,34 Eur, splatná 30.04.2019. Žalovaný
sa bezdôvodne obohatil o hodnotu poskytnutých zdravotných výkonov, ktorú by žalovaný inému
zmluvnému poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti za rovnaké poskytnutie zdravotnej starostlivosti
uhradil.
2. Žalovaný vo svojich vyjadreniach k podaným žalobám (odpor voči platobnému rozkazu) uviedol,
že žalovaný postupuje pri uzatváraní zmlúv podľa legislatívy. So žalobcom sú dlhoroční zmluvní
partneri. Pre ORL ambulanciu bola zmluva uzatvorená od 01.03.2020. Žalovaný poukazuje, že
v rozhodnom období, za ktoré žalobca požaduje zaplatenie dlžnej sumy, bola naplnenosť verejnej
minimálnej siete v odbore ORL v okrese Liptovský Mikuláš 188,17%. V danom okrese tak žalovaný
mal uzatvorené zmluvy s dostatočným počtom špecialistov v odbore a nebol povinný rozšíriť už
uzatvorenú zmluvu so žalobcom. O uvedenom bol žalobca informovaný. Žalovaný popiera tvrdenia
žalobcu. Žalovaný uhrádza plnenia za poskytnutú zdravotnú starostlivosť na základe zmlúv. Ak
poskytovateľ zmluvu uzatvorenú nemá, uhrádza sa neodkladná zdravotná starostlivosť. V rozhodnom
období, keďže žalobca nemal so žalovaným zmluvu, mal nárok len na úhradu neodkladnej zdravotnej
starostlivosti. Žalobca nepreukázal, že by si za dané obdobie vyžiadal od žalovaného potvrdenie, či ide
o neodkladnú zdravotnú starostlivosť. Žalovaný má za to, že žalobca v zúčtovacích obdobiach nemal
nárok na úhradu poskytnutej zdravotnej starostlivosti v ambulancii ORL Liptovský Mikuláš, pretože
neposkytol neodkladnú zdravotnú starostlivosť a zároveň nemal ambulanciu zazmluvnenú. Žalobca
nepredložil žalovanému žiadnu faktúru na úhradu neodkladnej zdravotnej starostlivosti. Žalovaný tvrdí,
že špecializovaná zdravotná starostlivosť uhrádzaná na základe verejného zdravotného poistenia
sa poskytuje na základe písomného odporúčania všeobecného lekára, a nie na základe dohody
o poskytovaní zdravotnej starostlivosti ako tvrdí žalobca. Žalovaný tiež vznáša námietku pasívnej
legitimácie a tvrdí, že nie je subjektom, od ktorého možno požadovať zaplatenie dlžnej sumy. Žalovaný
tiež vznáša námietku premlčania.
3. Žalobca vo svojich ďalších vyjadreniach doručených do obidvoch konaní uvádzal, že poistenci
žalovaného majú práva garantované ústavou a žiadny právny predpis im neukladá, aby si za odkladnú
zdravotnú starostlivosť poskytnutú nezmluvným poskytovateľom museli platiť. Povinnosti v zmysle
ústavy možno ukladať len zákonom a takúto zákonnú povinnosť nemajú. Nemajú žiadny dôvod, abyza takto poskytnutú zdravotnú starostlivosť niekomu platili, najmä ak si platia zdravotné poistenie.
Žalobca poukazuje na § 9 ods. 1 zákona č. 580/2001 Z.z, tiež na § 3 ods. 9, ods. 10, § 44
ods. 2 zákona č. 577/2004 Z.z. a na čl. 2 ods. 3 čl. 13 ods. 1 a 2 Ústavy SR. Žiadne zákonné
obmedzenie práva na bezplatnú zdravotnú starostlivosť za podmienok, ktoré ustanovení zákon, však
v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti u nezmluvného poskytovateľa slovenská právna
úpravaneobsahuje.Zvyjadrenížalovanéhovyplýva,žeobmedzenieprávajehopoistencovnabezplatnú
zdravotnú starostlivosť za podmienok, ktoré ustanoví zákon, je možné len na základe jeho subjektívneho
rozhodnutia, či s poskytovateľom zmluvu uzatvorí alebo odmietne uzatvoriť. A ak si jeho poistenec
v súlade so svojim právom na výber poskytovateľa zdravotnej starostlivosti vyberie nezmluvného
poskytovateľa, prichádza o svoje právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a mal by si ju uhradiť sám.
Uvedené je v zásadnom rozpore so zákonom aj ústavou. Žalobca nebol nezmluvným poskytovateľom
z vlastnej vôle, ale len z dôvodu svojvoľného rozhodnutia žalovaného, a to napriek mnohým žiadostiam
žalobcu. Žalovaný porušuje najmä ustanovenie § 11 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. Ak by žalovaný
rešpektoval práva svojich poistencov, nemal by dôvod zmluvy s poskytovateľmi neuzatvárať. Žalovaný
poukazuje na právo poistencov odmietnuť poskytnutie zdravotnej starostlivosti, ale neuvádza, ako
môže žalobca zodpovedať za to, či si poistenec toto právo uplatní alebo nie. Nie je možné od práva
poistenca odmietnuť poskytnutie zdravotnej starostlivosti odvodzovať, že žalobca nemá nárok na
úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Žalobca nemôže donútiť poistenca žalovaného, aby si
takéto právo uplatnil. Naopak, vzhľadom na ďalšie práva poistenca, ako aj jeho zákonnú povinnosť
poskytnúť zdravotnú starostlivosť a nemožnosť odmietnuť návrh na uzatvorenie dohody o poskytnutí
zdravotnej starostlivosti a nemožnosť podmieniť poskytnutie zdravotnej starostlivosti úhradou nad
rozsahu spoluúčasti v zmysle platných právnych predpisov, žalobca nemôže konať inak, ale zdravotnú
starostlivosť musí bezplatne poskytnúť.
Poskytovanie zdravotnej starostlivosti vzniká na základe dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti,
ktorú uzatvorí osoba s poskytovateľom. Poskytovateľ nemôže odmietnuť návrh na uzatvorenie takejto
dohody so zákonnými výnimkami. Vzťah medzi poskytovateľom a pacientom vzniká na základe dohody
a nie na základe písomného odporúčania všeobecného lekára ako tvrdí žalovaný. Žalobca tvrdí, že
žalovaný je pasívne legitimovaný a námietku premlčania považuje za nedôvodnú.
Predmetom súdneho sporu nie je právna úprava súvisiaca s úhradou zdravotnej starostlivosti v prípade,
že by medzi poisťovňou a poskytovateľom bola uzatvorená zmluva. Predmetom nie je ani poskytovanie
neodkladnej zdravotnej starostlivosti. Podstata sporu je výklad zložitého komplexu viacerých predpisov
upravujúcich poskytovanie zdravotnej starostlivosti a úhradu za túto starostlivosť. Žalovaný je názoru,
že by pacient nemal mať možnosť vybrať si poskytovateľa zdravotnej starostlivosti a tak realizovať
svoje ústavné právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť, ak tento poskytovateľ nemá so zdravotnou
poisťovňou uzatvorenú zmluvu. Tento výklad je podľa žalobcu nesprávny a nemá oporu v zákone. Od
informačných povinností poskytovateľa nemožno odvodzovať povinnosť poistenca a pacienta uhradiť si
poskytnutú zdravotnú starostlivosť na vlastné náklady. Účelom je informovať aj o cenách zdravotných
výkonovprepacientov,ktorísipodľazákonazazdravotnústarostlivosťplatiasami.Napr.poistenec,ktorý
je dlžníkom alebo ktorý nepodal prihlášku ako aj samoplatcu. Neexistuje žiadne zákonné ustanovenie,
podľa ktorého by bol pacient povinný platiť za zdravotnú starostlivosť len z dôvodu, že mu ju poskytuje
nezmluvný poskytovateľ. Z viacerých ustanovení naopak vyplýva zákaz pre poskytovateľa žiadať od
pacienta úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Výklad žalovaného porušuje práva pacienta
a neoprávnene zvýhodňuje zdravotnú poisťovňu.
Žalovaný nepostupuje v súlade so zákonom ani pri uzatváraní zmlúv s poskytovateľmi, keď
neuzatváranie odôvodňuje naplnenosťou verejnej minimálnej siete. Podľa § 7 ods. 4 zákona č. 581/2004
Z.z., je zdravotná poisťovňa povinná uzatvárať zmluvy podľa úspešnosti kritérií na uzatváranie zmlúv
určených zdravotnou poisťovňou, zdravotná poisťovňa má vytvárať poradie poskytovateľov podľa
splnenia týchto kritérií a toto poradie zohľadňovať pri uzatváraní zmlúv. Tieto povinnosti žalovaný
dlhodobo nedodržiava, čo má za následok nevyhovujúci stav ambulantnej siete poskytovateľov. Konanie
žalobcu je zneužívaním jeho práv a je v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca je presvedčený, že to nie sú
zdravotné poisťovne, ktoré by mali regulovať možnosti spoločnosti a udržateľnosť systému zdravotného
poistenia neuzatváraním zmlúv s poskytovateľmi. Uvedené má regulovať vláda SR a Ministerstvo
zdravotníctva SR. Aj keby zákonné ustanovenia neboli jasné, výsledok by mal byť rovnaký vyplývajúc
z princípov všeobecnej spravodlivosti a rozumného usporiadania veci. V opačnom prípade by súd
trestal žalobcu za dodržiavanie zákona. Ak je zmluva uzatvorená, strany postupujú pri úhrade podľa
zmluvy a žalovaný uhrádza poskytnutú zdravotnú starostlivosť na základe uzavretej zmluvy. Právne
predpisy však neupravujú ako má byť uhradená zdravotná starostlivosť v prípade, že zmluva uzatvorení
nie je a poskytovateľ poskytol zdravotnú starostlivosť, ktorá sa nepovažuje za neodkladnú. Žalovanýtúto medzeru v zákone a svoje právo neuzatvárať zmluvy zneužíva, keď zmluvy s poskytovateľmi
neuzatvára a tvrdá, že v takom prípade úhrady za svojich poistencov uhrádzať poskytovateľom nemusí.
Na štátom garantovaný rozsah zdravotnej starostlivosti uhrádzanej z verejného zdravotného poistenia je
vždy potrebné zabezpečiť dostatok finančných prostriedkov. Žalovaný nie je subjektom, ktorý upravuje
garantovaný rozsah zdravotnej starostlivosti a ani subjektom, ktorý zabezpečuje dostatok finančných
zdrojov v systéme. Žalovaný by vydaním bezdôvodného obohatenia o nič neprišiel, lebo existuje
mechanizmus na jeho dofinancovanie.
Žalobca navrhuje, aby súd o základe uplatneného nároku rozhodol medzitýmnym rozsudkom.
4. Žalovaný v ďalších vyjadreniach doručených súdu uviedol, realizácia práva na bezplatnú zdravotnú
starostlivosť je zhmotnená do zákonnej úpravy verejného zdravotného poistenia, cez ktorú štát definuje
rozsah bezplatnosti. Týmto zákonom je zákon č. 577/2004 Z.z. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 581/2004
Z.z., uhrádza zdravotná poisťovňa poskytnutú zdravotnú starostlivosť na základe zmlúv podľa § 7,
v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom. Ak poskytovateľ nemá uzatvorenú zmluvu, má nárok
len na úhradu za poskytnutú neodkladnú zdravotnú starostlivosť. Uvedené je jediná výnimka, kedy na
základe verejného zdravotného poistenia zdravotná poisťovňa uhradí poskytovateľovi bez uzatvorenej
zmluvy poskytnutú zdravotnú starostlivosť. V zmysle platnej právnej úpravy sú poskytovatelia zdravotnej
starostlivosti zmluvní aj nezmluvní a zdravotná starostlivosť je hradená buď na základe verejného
zdravotného poistenia alebo si ju hradí pacient sám. Žalovaný by bol povinný rozšíriť rozsah zmluvy
so žalobcom o ambulanciu ORL v Liptovskom Mikuláši iba vtedy, ak by nebol naplnený rozsah verejnej
minimálnej siete takých poskytovateľov. Žalovaný tvrdí, že ak si pacient na základe slobodného výberu
poskytovateľa vybral žalobcovu ORL ambulanciu a predložil písomné odporúčanie od všeobecného
lekára, vznikli žalobcovi zákonné povinnosti, pretože zdravotnú starostlivosť je žalobca povinný
poskytovať za podmienok podľa zákona č. 578/2004 Z.z. Žalobca ale mal aj povinnosť umiestniť na
viditeľnom mieste zoznam zdravotných poisťovní, s ktorými má uzatvorenú zmluvu, zverejniť cenník
všetkých zdravotných výkonov, informovať osobu o rozsahu a podmienkach poskytovanej zdravotnej
starostlivosti, o tom, či má uzatvorenú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti so zdravotnou
poisťovňou a predpisovať lieky a pomôcky v súlade s osobitným predpisom. Po splnení týchto povinností
má pacient právo sa rozhodnúť či si poskytnutú odkladnú zdravotnú starostlivosť uhradí sám alebo si
vyberie iného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, s ktorým má jeho zdravotná poisťovňa uzatvorenú
zmluvu.
Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nepredložil žiadne dôkazy o tom, aká zdravotná starostlivosť bola
poskytnutá a či ide o neodkladnú zdravotnú starostlivosť. Nie sú naplnené podmienky bezdôvodného
obohatenia. Žalovaný bol povinný uhradiť len neodkladnú zdravotnú starostlivosť, ktorú žalobca
riadne nevykázal ani nepredložil žiadosť o potvrdenie skutočnosti, či ide v celkovej žalovanej sume
o neodkladnú zdravotnú starostlivosť.
Žalobca predložil súdu dôkaz za účtovacie obdobie júl 20018, február a marec 2019 pod názvom
„sprievodný protokol k zúčtovacím dokladom na disketách“, kde v spodnej časti je uvedený text
„poskytovateľ zdravotnej starostlivosti prehlasuje, že na disketách sa nachádzajú len dávky určené
k zaúčtovaniu v zmluvne dohodnutom zúčtovacom období“ a dátum vyhotovenia 29.06.2020, resp.
31.07.2020. Uvedené je zmätočné a nepoužiteľné, keďže žalobca a žalovaný v uvedených obdobiach
nemali uzatvorenú zmluvu pre ORL ambulanciu. Žalobca však ani nemusí predkladať zdravotné
záznamy pacientov súdu. Stačilo ak by si sám splnil svoje povinnosti a požiadal žalovaného o potvrdenie
skutočnosti, či ide o poskytnutie neodkladnej zdravotnej starostlivosti poistencom žalovaného. Úhrada
odkladnej zdravotnej starostlivosti je možná iba na základe uzatvorenej zmluvy, súd preto nemusí
skúmať akú odkladnú zdravotnú starostlivosť žalobca údajne poskytoval, a preto súd nepotrebuje
zdravotné záznamy pacientov.
Nie je pravdou, že žalobca ako nezmluvný poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť
aj poistencom žalovaného. Žalobca je povinný poskytnúť len neodkladnú zdravotnú starostlivosť.
Túto však neposkytoval. Žalobca argumentuje, že podľa § 44 ods. 2 zákona č. 577/2004 Z.z., ako
poskytovateľ nesmie podmieňovať poskytnutie zdravotnej starostlivosti úhradou nad určenú spoluúčasť
poistenca podľa tohto zákona a predpisov vydaných na jeho vykonanie, ani iným plnením. Podľa názoru
žalovaného je toto ustanovenie potrebné vnímať v kontexte celého zákona, ktorý hovorí o úhrade
na základe verejného zdravotného poistenia ako vyplýva z účelu v § 1. Žalovaný tvrdí, že platné
právnepredpisyžalovanémuneumožňujúuhradiťodkladnúzdravotnústarostlivosť,aknemáuzatvorenú
zmluvu s konkrétnym poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, v ktorej by bol dohodnutý rozsah
poskytovanej zdravotnej starostlivosti a jej cena. Žalovaný odmieta niesť zodpovednosť za konanie
žalobcu v mesiacoch júl 2018 a február marec 2019 a za jeho zlý manažment pacienta.5. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávania na deň 26.10.2023 a na deň 28.11.2023, na ktoré
predvolal obe sporové strany.
Na prvom pojednávaní súd stranám uviedol, že vo veci bude hospodárnejšie rozhodnúť o spojení vecí
sp.zn.: 12C/39/2021 a 12C/66/2020 a uviedol stranám svoje predbežné právne posúdenie.
Právny zástupca žalobcu uviedol, že vo veci je potrebné vyriešiť právnu otázku, či poistenci žalovaného
majú nárok na plnenie z verejného zdravotného poistenia, aj keď im zdravotnú starostlivosť poskytuje
nezmluvný poskytovateľ. Otázka je významná pre posúdenie bezdôvodného obohatenia. Žalobca si je
vedomí, že v rozhodnom čase nemal uzatvorenú zmluvu so žalovaným ako poskytovateľ si však plnil
svoje zákonné povinnosti. Ak výnimky nevyplývajú zo zákona, pacienti by nárok na úhradu mali mať.
V zozname chorôb nariadenia vlády je rozlíšené, ktoré úkony sú plne hradené a ktoré nie, je tiež určená
spoluúčasť.Žiadnyposkytovateľnemôžepodmieňovaťposkytnutiezdravotnejstarostlivostipodúhradou
mimo tohto predpisu.
Žalovaný uviedol, že žalovaný nemohol hradiť zdravotnú starostlivosť, keďže ju žalobca nevykázal ako
neodkladnú. Nie je však sporné, že nejaká zdravotná starostlivosť poskytnutá bola.
Na pojednávaní dňa 28.11.2023 obe strany sporu zhodne odkázali na svoje predchádzajúce písomné
vyjadrenia.
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah súdnych
spisov vedených pod sp.zn.: 12C/66/2020 aj 12C/39/2021 a zistil nasledovné skutočnosti:
Dňa 28.06.2011 uzatvoril žalovaný ako poisťovňa so žalobcom ako poskytovateľom Zmluvu č.
61SSAS028211, o poskytovaní a úhrade zdravotnej starostlivosti, lekárenskej starostlivosti a služieb
súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti.
Podľa čl. 2 bod 1 zmluvy, predmetom zmluvy je zabezpečenie poskytovania a úhrada zdravotnej
starostlivosti v cenách, rozsahu a za podmienok stanovených v zmluve a všeobecných zmluvných
podmienkach.
Podľa čl. 3 bod 1 zmluvy, poisťovňa sa zaväzuje v súlade s touto zmluvou, VZP a príslušnými právnymi
predpismi uhradiť poskytovateľovi zdravotnú starostlivosť uhrádzanú na základe verejného zdravotného
poistenia v cene a rozsahu dohodnutom v zmluve.
Podľa čl. 5 bod 1 a 2 zmluvy, zmluvné strany sa dohodli na rozsahu zdravotnej starostlivosti, ktorý je
uvedený v prílohe č. 2 tejto zmluvy. Rozsah poskytovanej zdravotnej starostlivosti sa dohoduje v členení
a štruktúre uvedenej v prílohe č. 2 zmluvy.
K uvedenej zmluve strany uzatvorili celkovo 41 dodatkov. Dodatkom č. 38, zo dńa 14.02.2020,
s účinnosťou od 01.03.2020, zmenili prílohu č. 2 Rozsah zdravotnej starostlivosti tak, že sa nahrádza
novým znením, ktoré tvorí prílohu č. 1 dodatku. Uvedeným dodatkom strany rozšírili predmet zmluvy
o ORL ambulanciu v Liptovskom Mikuláši.
Rozhodnutím Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky zo dňa 14.02.2017, č. S10224-OP-2016,
boložalobcovipovolenéprevádzkovaťzdravotníckezariadenieambulantnejzdravotnejstarostlivostivA.
B. C. D. E. F. G. H. 1.
Dňa 10.11.2017 žalobca žalovanému adresoval list so žiadosťou o prehodnotenie odpovede na žiadosti
zo dňa 16.05.2017 a 24.07.2017 o rozšírenie zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Uvedený
list sa týkal aj ORL ambulancie v Liptovskom Mikuláši.
Listom zo dňa 29.11.2017 požiadal žalobca žalovaného o zaradenie do poradia poskytovateľov a doplnil
žiadosť o rozšírenie zmluvy pre ambulanciu ORL v Liptovskom Mikuláši.
Mailmi zo dňa 06.03.2018, 14.05.2018 aj 20.06.2018 sa na žalovaného so žiadosťou o prehodnotenie
zamietavej odpovede obrátil aj právny zástupca žalobcu.Dňa 07.08.2018 sa uskutočnilo stretnutie zástupcov žalovaného a žalobcu. Zo zápisu zo stretnutia
vyplýva, že predmetom stretnutia bola žiadosť žalobcu o rozšírenie zmluvy uzatvorenej so žalovaným
o ORL ambulanciu v Liptovskom Mikuláši. Žalovaný na stretnutí žalobcovi uviedol, že v danom odbore
ďalšieho poskytovateľa nepotrebuje, lebo má sieť pokrytú dostatočne. Žalobcovi bolo uvedené, že
poskytovatelia sú povinní poskytnúť zdravotnú starostlivosť len v prípade neodkladnej zdravotnej
starostlivosti, ktorú žalovaný preplatí aj nezmluvným partnerom. Žalovaný na stretnutí predbežne
súhlasil s uzatvorením zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti v odboroch interná medicína,
kardiológia, detská urológia. V odbore ORL mal poskytovateľ predložiť prehľad a odhad počtu pacientov
a výkonov pre poistencov žalovaného od začiatku roka 2018 a žalovaný opätovne posúdi jeho žiadosť.
Z predložených zúčtovacích dokladoch na disketách za obdobie 07/2018, 02/2019 a 03/2019 vyplýva
sumár výkonov v celkovej hodnote žalovanej istiny 6.133,05 Eur a 16.371,97 Eur. Žalobca k uvedenému
predložil zoznam pacientov, ktorých na ORL ambulancii v Liptovskom Mikuláši v danom období ošetril.
Výzvami zo dňa 10.09.2018 a 02.10.2018 vyzval žalobca žalovaného na vydanie bezdôvodného
obohatenia. K uvedeným výzvam reagoval žalovaný odpoveďami formou listu z 18.09.2018
a 18.10.2018. Nárok žalobcu poprel.
Žalovaný predložil tiež Všeobecné zmluvné podmienky účinné od 01.10.2016 a Informácie k postupu
pri potvrdzovaní neodkladnej zdravotnej starostlivosti spolu s formulárom, zverejnené na internetovej
stránke žalovaného.
Žalobca obdobne z internetovej stránky žalovaného predložil informáciu k poskytovaniu príspevkov na
úhradu ZS a úhradu spoluúčasti poistencovi spolu s formulárom o poskytnutie príspevku.
7. Súd nevykonal dokazovanie Listom MUDr. Renáty Kučerovej adresovanej riaditeľovi pobočky
žalovaného v Bratislave, zo dňa 15.06.2007, nakoľko uvedený dôkaz nemal súvis s prejednávanou
vecou a ani sa netýkal ORL ambulancie v Liptovskom Mikuláši.
Súd tiež zamietol návrhy žalobcu na vykonanie dokazovania predložením zdravotných záznamov
pacientovakoajvýsluchomlekáraazdravotnejsestryzambulancieORLvLiptovskomMikuláši,nakoľko
tietodôkazysúdnevzhliadolakorelevantnéanihospodárnepreustálenieskutkovéhostavuveci.Navyše
návrh v časti predloženia zdravotnej dokumentácie žalobca formuloval len ako hypotetický, podmienený
návrh, „ak by predložený dôkaz súdu nepostačoval.“ Žalobca je však povinný predložiť alebo označiť
všetky dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a to z vlastnej iniciatívy a v záujme unesenia dôkazného
bremena. Dôkazy v civilnom sporovom konaní nemožno predkladať na vyžiadanie nestranného súdu,
ktorý s výnimkou stanovenou v ustanovení § 185 ods. 2 a 3 CSP, nemá v konaniach podľa CSP
vyhľadávaciu povinnosť.
8. Po právnej stránke posúdil súd vec nasledovne:
Podľa čl. 40 Ústavy SR, každý má právo na ochranu zdravia. Na základe zdravotného poistenia majú
občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré
ustanoví zákon.
Podľa § 2 ods. 3 zákona 576/2004 Z.z. O zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním
zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, neodkladná zdravotná starostlivosť
(ďalej len „neodkladná starostlivosť“) je zdravotná starostlivosť, ktorá sa poskytuje osobe pri náhlej
zmene jej zdravotného stavu, ktorá bezprostredne ohrozuje jej život alebo niektorú z jej základných
životných funkcií, bez rýchleho poskytnutia zdravotnej starostlivosti môže vážne ohroziť jej zdravie,
spôsobuje jej náhlu a neznesiteľnú bolesť, ktorej bezprostredné neliečenie by mohlo viesť k ohrozeniu
jej života alebo zdravia, alebo spôsobuje náhle zmeny správania a konania, pod ktorých vplyvom
osoba bezprostredne ohrozuje seba alebo svoje okolie. Neodkladná starostlivosť je aj taká zdravotná
starostlivosť, ktorá sa poskytuje pri pôrode a pri vyšetrení, diagnostike a liečbe rýchlo sa šíriacej a
život ohrozujúcej nákazy, ak existuje dôvodné podozrenie, že osoba môže byť zdrojom takejto rýchlo sa
šíriacej a život ohrozujúcej nákazy. Súčasťou neodkladnej starostlivosti je neodkladná preprava osoby
do zdravotníckeho zariadenia, ak si zdravotný stav tejto osoby vyžaduje poskytovanie neodkladnej
starostlivosti počas prepravy do zdravotníckeho zariadenia alebo medzi zdravotníckymi zariadeniami,
neodkladná preprava darcu ľudského orgánu alebo príjemcu ľudského orgánu, ak si ich zdravotný stavvyžaduje poskytovanie neodkladnej starostlivosti počas prepravy, neodkladná preprava zdravotníckych
pracovníkov, ktorí vykonávajú činnosti súvisiace s odberom ľudského orgánu, ak by odklad ich prepravy
mohol ohroziť život alebo zdravie príjemcu ľudského orgánu alebo by mohol viesť k nezvratnému
poškodeniu ľudského orgánu určeného na transplantáciu, a neodkladná preprava ľudského orgánu
určeného na transplantáciu, ak by odklad prepravy tohto ľudského orgánu mohol ohroziť život alebo
zdravie príjemcu ľudského orgánu alebo by mohol viesť k nezvratnému poškodeniu tohto ľudského
orgánu. Neodkladnú prepravu vykonávajú poskytovatelia záchrannej zdravotnej služby; neodkladnú
prepravu vykonáva v rámci poskytovania špecifickej zdravotnej starostlivosti1 aj vojenské zdravotníctvo,
ak sú splnené požiadavky na materiálno-technické vybavenie a personálne zabezpečenie ambulancie
záchrannej zdravotnej služby ustanovené osobitným predpisom.
Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona, zdravotnú starostlivosť a služby súvisiace s poskytovaním
zdravotnej starostlivosti poskytuje poskytovateľ a zdravotnícki pracovníci za podmienok ustanovených
osobitným predpisom. Poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení ambulantnej
zdravotnej starostlivosti a v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti je služba vo
všeobecnom hospodárskom záujme. Poskytovanie zdravotnej starostlivosti v subjektoch hospodárskej
mobilizácie v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva sa počas trvania mimoriadnej situácie, núdzového
stavu v zdravotníctve alebo výnimočného stavu nepovažuje za hospodársku činnosť.
Podľa § 8 ods. 4 citovaného zákona, špecializovanú ambulantnú starostlivosť poskytuje poskytovateľom
určený lekár so špecializáciou v inom špecializačnom odbore ako všeobecné lekárstvo, zubný lekár
(ďalej len „lekár špecialista“) alebo zdravotnícky pracovník s príslušnou odbornou spôsobilosťou.
Špecializovaná ambulantná starostlivosť podľa § 7 ods. 1 písm. a) tretieho bodu uhrádzaná
na základe verejného zdravotného poistenia sa poskytuje na základe písomného odporúčania
všeobecného lekára; v odporúčaní všeobecný lekár uvedie údaje uvedené v § 19 ods. 2 písm.
a), h) a i), stručný opis aktuálneho zdravotného stavu, predbežné stanovenie choroby vrátane jej
kódu, špecializačný odbor, rozsah a cieľ odporúčaného vyšetrenia a odôvodnenie odporúčania. Ak
všeobecnýlekárodporúčapacientoviposkytnutiešpecializovanejambulantnejstarostlivostipodľadruhej
vety, je povinný bezodkladne vytvoriť elektronický záznam o odporúčaní lekára na špecializovanú
ambulantnú starostlivosť v elektronickej zdravotnej knižke. Odporúčanie obsahuje identifikátor záznamu
o odporúčaní všeobecného lekára na špecializovanú ambulantnú starostlivosť v elektronickej zdravotnej
knižke okrem odporúčania vystaveného ručne z dôvodu nefunkčnosti technických zariadení alebo
vystaveného ručne pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti formou návštevnej služby v domácom
prostredí alebo v inom prirodzenom prostredí osoby, ktorej sa ambulantná starostlivosť poskytuje. Na
základe dohody s pacientom ošetrujúci lekár po vytvorení elektronického záznamu o odporúčaní lekára
na špecializovanú ambulantnú starostlivosť v elektronickej zdravotnej knižke odporúčanie lekára na
špecializovanú ambulantnú starostlivosť v listinnej podobe nevyhotoví; o tejto možnosti je ošetrujúci
lekár povinný informovať pacienta. Špecializovanú ambulantnú zdravotnú starostlivosť v špecializačnom
odbore detská psychiatria poskytuje ošetrujúci lekár aj na základe rozhodnutia súdu podľa osobitného
predpisu.
Podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona, každý má právo na poskytovanie zdravotnej starostlivosti.
Podľa § 11 ods. 6 citovaného zákona, každý má právo na výber poskytovateľa. Toto právo sa nevzťahuje
na a) osobu, ktorá je vo väzbe, vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo výkone detencie, b) žiadateľa o
azyl, c) osobu, ktorej sa poskytuje zdravotná starostlivosť na základe rozhodnutia súdu podľa osobitného
predpisu.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 577/2004 Z.z. O rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe
verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej
starostlivosti (ďalej len „zákon č. 577/2004 Z.z.“), na základe verejného zdravotného poistenia sa plne
uhrádza neodkladná zdravotná starostlivosť.
Podľa § 44 ods. 1 a 2 zákona č. 577/2004 Z.z., poskytovateľ, s ktorým má zdravotná poisťovňa poistenca
uzatvorenú zmluvu podľa osobitného predpisu, nesmie požadovať od poistenca úhradu za zdravotnú
starostlivosť, ktorá sa plne uhrádza na základe verejného zdravotného poistenia podľa tohto zákona, ak
tento zákon neustanovuje inak. Poskytovateľ nesmie podmieňovať poskytnutie zdravotnej starostlivostiúhradou nad určenú spoluúčasť poistenca podľa tohto zákona a predpisov vydaných na jeho vykonanie,
ani iným plnením.
Podľa § 4 písm. a) bod 1. zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti,
zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 578/2004 Z.z.“), poskytovateľ je fyzická osoba-podnikateľ alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje zdravotnú starostlivosť na základe povolenia alebo povolenia na
poskytovanie lekárenskej starostlivosti podľa osobitného predpisu.
Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z.z., verejná minimálna sieť poskytovateľov (ďalej len „minimálna
sieť“) je usporiadanie najmenšieho možného počtu verejne dostupných poskytovateľov na území
Slovenskej republiky alebo na území príslušného samosprávneho kraja alebo na území príslušného
okresu (ďalej len „príslušné územie“) v takom počte a zložení, aby sa zabezpečila efektívne dostupná,
plynulá, sústavná a odborná zdravotná starostlivosť s prihliadnutím na a) počet poistencov príslušného
územia vrátane možnej odchýlky vo vzťahu ku geografickým a demografickým podmienkam príslušného
územia, b) chorobnosť a úmrtnosť obyvateľov príslušného územia, c) vnútroštátnu migráciu a migráciu
cudzincov a osôb bez štátnej príslušnosti na príslušnom území, d) bezpečnosť štátu.
Podľa § 5 ods. 5 zákona č. 578/2004 Z.z., minimálnu sieť podľa odsekov 1 a 3 a § 5a ustanoví
nariadenie vlády Slovenskej republiky, okrem minimálnej siete poskytovateľov všeobecnej ambulantnej
starostlivosti podľa § 5b ods. 3.
Podľa § 79a ods. 1 zákona č. 578/2004 Z.z., poskytovateľ, ktorý je držiteľom povolenia alebo držiteľom
licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, je povinný, ak v odseku 3 nie je ustanovené inak,
vyžiadať si od zdravotnej poisťovne potvrdenie skutočnosti, či ide o neodkladnú zdravotnú starostlivosť
pri poskytnutí neodkladnej zdravotnej starostlivosti 1. osobe, ktorá nemá podanú prihlášku, a 2.
osobe, s ktorej príslušnou zdravotnou poisťovňou nemá uzatvorenú zmluvu o poskytovaní zdravotnej
starostlivosti,
Podľa § 79a ods. 2 zákona č. 578/2004 Z.z., žiadosť podľa odseku 1 písm. a) musí byť písomná; za jej
doručenie sa považuje aj doručenie faxom alebo elektronickou formou.
Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona
č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 580/2004
Z.z.“), zdravotné poistenie je povinné verejné zdravotné poistenie, na základe ktorého sa poskytuje
poistencom verejného zdravotného poistenia (ďalej len „poistenec“) za podmienok ustanovených týmto
zákonom zdravotná starostlivosť a služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti (ďalej len
„zdravotná starostlivosť“) v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom.
Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z.z., poistenec má právo na úhradu zdravotnej starostlivosti v
rozsahu ustanovenom osobitným predpisom, ak ďalej nie je ustanovené inak.
Podľa § 22 ods. 1 písm. a) b) c) a d) zákona č. 580/2004 Z.z., poistenec má právo na výber zdravotnej
poisťovne za podmienok ustanovených týmto zákonom (§ 7) a osobitným predpisom, na úhradu
zdravotnej starostlivosti za podmienok ustanovených týmto zákonom (§ 9 a 10), na informáciu, s
ktorými poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti má príslušná zdravotná poisťovňa uzatvorenú zmluvu
o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, na poskytnutie neodkladnej starostlivosti poskytovateľom
zdravotnej starostlivosti aj vtedy, ak príslušná zdravotná poisťovňa s ním nemá uzatvorenú zmluvu o
poskytovaní zdravotnej starostlivosti.
Podľa§25ods.2písm.a)zákonač.580/2004Z.z.,príslušnázdravotnápoisťovňajepovinnázabezpečiť
poistencovi zdravotnú starostlivosť v rozsahu ustanovenom v osobitnom predpise.
Podľa § 6 ods. 1 písm. g) a h) zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad
zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zdravotná poisťovňa uzatvára
zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Uhrádza poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a
zariadeniam sociálnych služieb a zariadeniam sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (ďalejlen „zariadenie sociálnej pomoci“) úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť v súlade s vykonávacím
predpisom vydaným podľa § 15 ods. 8.
Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z.z., zdravotná poisťovňa je povinná uzatvárať zmluvy o
poskytovaní zdravotnej starostlivosti s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti najmenej v rozsahu
verejnej minimálnej siete poskytovateľov; ak je verejná sieť poskytovateľov na príslušnom území menšia
ako verejná minimálna sieť poskytovateľov, je povinná uzatvárať zmluvy o poskytovaní zdravotnej
starostlivosti s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti v rozsahu verejnej siete poskytovateľov.
Podľa § 8 ods. 1 a 3 zákona č. 581/2004 Z.z., zdravotná poisťovňa uhrádza na základe zmlúv
uzatvorených podľa § 7 poskytnutú zdravotnú starostlivosť v rozsahu ustanovenom osobitným
predpisom podľa dohodnutej ceny [§ 7 ods. 9 písm. c) alebo písm. e)], ak tento zákon neustanovuje
inak. Podkladom na úhradu zdravotnej starostlivosti je finančné zúčtovanie podľa § 8aa, ak sa zdravotná
poisťovňa s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v zmluve o poskytovaní zdravotnej starostlivosti (§
7 a 7a) nedohodnú inak. Ak poskytovateľ zdravotnej starostlivosti nemá uzatvorenú zmluvu s príslušnou
zdravotnou poisťovňou poistenca, ktorému sa poskytla neodkladná zdravotná starostlivosť, má nárok
na úhradu za poskytnutú neodkladnú zdravotnú starostlivosť vo výške ceny obvyklej v mieste a v čase
jej poskytnutia. Skutočnosť, či ide o neodkladnú zdravotnú starostlivosť, potvrdzuje príslušná zdravotná
poisťovňa poistenca.
Podľa § 15 ods. 1 a) d) a f) zákona č. 581/2004 Z.z., zdravotná poisťovňa je povinná vykonávať
svoju činnosť tak, aby zabezpečila poistencom dostupnosť zdravotnej starostlivosti a nepretržitú
dostupnosť všeobecnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti, ambulantnej zdravotnej starostlivosti v
špecializačnom odbore zubné lekárstvo a ústavnej zdravotnej starostlivosti v nemocnici v rozsahu
verejnej minimálnej siete poskytovateľov, dodržiavať podmienky ustanovené týmto zákonom na
uzatváranie zmlúv o poskytovaní zdravotnej starostlivosti (§ 7), potvrdiť najneskôr do 24 hodín od
doručenia žiadosti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti skutočnosť, či ide o neodkladnú zdravotnú
starostlivosť; potvrdenie žiadosti musí mať písomnú formu; za jeho doručenie sa považuje aj doručenie
faxom alebo elektronickou poštou.
Podľa § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 454 Občianskeho zákonníka, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva
mal plniť sám.
Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.
Podľa § 166 ods. 1 CSP, v záujme hospodárnosti konania súd spojí na spoločné konanie také konania,
ktoré sa pred ním začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých strán. Ak boli také konania
pridelené viacerým sudcom toho istého súdu, rozhodne o spojení konaní ten sudca, u ktorého sa začalo
konanie skôr.
9. Ako súd uviedol vyššie, v konaniach vedených pod sp.zn.: B5-12C/66/2020 a B5-12C/39/2021,
dospel k záveru, že efektívnejšie aj hospodárnejšie pre ďalšie konanie bude spojiť uvedené konania do
spoločného konania, nakoľko tieto konania spolu skutkovo aj vecne súvisia a týkajú sa tých istých strán.
Vzhľadom na uvedené, Uznesením zo dňa 26.10.2023, č.k.: B5-12C/66/2020-323, súd spojil
na spoločné konanie konania vedené na tunajšom súde pod sp.zn.: B5-12C/66/2020 a sp.zn.:
B5-12C/39/2021 tak, že ďalej boli vedené v spoločnom konaní pod sp.zn.: B5-12C/66/2020.10. V predmetnej veci sa žalobca voči žalovanému domáhal vydania bezdôvodného obohatenia
v sumách 6.133,05 Eur a 16.371,97 Eur spolu s príslušnými úrokmi z omeškania z titulu, že žalobca
plnil za žalovaného to, čo podľa práva mal plniť sám.
Medzi stranami nebolo sporné, že v rozhodnom období, teda od 01.07.2018 do 31.07.2018 a od
01.02.2019 do 31.03.2019 žalobca poskytoval vo svojej špecializovanej ORL ambulancii v Liptovskom
Mikuláši zdravotnú starostlivosť aj pacientom poisteným u žalovaného, pričom v danom období nemal
žalobca so žalovaným uzatvorenú zmluvu o poskytovaní a úhrade zdravotnej starostlivosti, ktorá by
sa vzťahovala aj na dané pracovisko. Strany sporu mali takúto zmluvu uzatvorenú už od 28.06.2011,
avšak na toto pracovisko sa nevzťahovala. Sporné nebolo tiež, že zmluvu pre toto pracovisko rozšírili
s účinnosťou až od 01.03.2020.
11. Sporné medzi stranami zostalo, či by mal mať žalobca nárok na úhradu od žalovaného
z verejného zdravotného poistenia za poskytovanie odkladnej zdravotnej starostlivosti v ORL ambulancii
v Liptovskom Mikuláši, poskytnutej pacientom poisteným u žalovaného v rozhodnom (žalovanom)
období aj napriek tomu, že so žalovaným nemal uzatvorenú zmluvu pre túto ambulanciu. Žalobca sa voči
žalovanémudomáhalvydaniabezdôvodnéhoobohatenia,ktorémalopozostávaťzúhrad,ktoréžalovaný
v prospech žalobcu za dané obdobie nevykonal za ošetrenie pacientov poistených u žalovaného v sume
6.133,05 Eur od 01.07.2018 do 31.07.2018 a v sume 16.371,97 Eur od 01.02.2019 do 31.03.2019.
Sporné tiež zostalo, či bol nárok žalobcu premlčaný a či je daná pasívna vecná legitimácia žalovaného.
12. Predovšetkým súd považoval za potrebné vysporiadať sa so vznesenými námietkami premlčania
zo strany žalovaného, nakoľko už konštatovanie o prípadnom premlčaní uplatneného nároku vedie bez
ďalšieho k zamietnutiu žaloby vo veci samej.
Žalobca sa voči žalovanému v konaní domáhal vydania bezdôvodného obohatenia. Vychádzajúc zo
skutočností vyplývajúcich zo súdneho spisu súd dospel k záveru, že nárok žalobcu uplatnený v konaní
nie je premlčaný. Na uplatnený nárok z hľadiska premlčania bolo preto potrebné nahliadať cez vyššie
citované ustanovenie § 107 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o dvojročnú subjektívnu premlčaciu
dobu, nakoľko žalobca poskytnutím zdravotnej starostlivosti poistencom žalovaného v mesiaci júl 2018
ako aj februári a marci 2019, mal najneskôr v posledný deň daných mesiacov vedomosť, komu
bola zdravotná starostlivosť poskytnutá a rovnako mal vedomosť o subjekte, ktorý sa mal na jeho
úkor bezdôvodne obohatiť a tiež disponoval vedomosťou o výške bezdôvodného obohatenia. Od
nasledujúceho dňa si preto mohol najskôr uplatniť svoje práva podaním žaloby na súde. Keďže žalobu
vo veci 12C/66/2020 žalobca podal dňa 01.07.2020 a žalobu vo veci 12C/39/2021 žalobca podal dňa
01.03.2021, nárok žalobcu uplatnený v spojenom konaní premlčaný nebol.
13. Pokiaľ však išlo o dôvodnosť uplatneného nároku v jeho podstate, na základe vykonaného
dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná a preto bolo potrebné ju zamietnuť.
14. Súd mal v konaní preukázané, že procesné strany uzatvorili Zmluvu o poskytovaní a úhrade
zdravotnej starostlivosti, ktorej predmetom bolo poskytovanie a úhrada zdravotnej starostlivosti.
Uvedená zmluva sa však v čase uzatvorenia nevzťahovala na ORL ambulanciu v Liptovskom Mikuláši,
čo bolo medzi stranami aj nesporné. Zmluvný vzťah k tejto ambulancii bol medzi stranami uzavretý až
s účinnosťou od 1.3.2020, a to príslušným dodatkom k danej zmluve.
V rozhodnom čase, teda júl 2018 a február a marec 2019, poskytovanie zdravotnej starostlivosti
pacientom žalovaného v predmetnej špecializovanej ORL ambulancii zazmluvnené nebolo, a to
predovšetkým z dôvodu naplnenia minimálnej verejnej siete poskytovateľov ORL v okrese Liptovský
Mikuláš na 188,17%, teda vysokého pokrytia siete, znamenajúce dostatočné pokrytie zdravotnej
starostlivosti v tomto špecializovanom odbore v uvedenom okrese. Podľa §7 zákona č. 581/2004
Z.z. zdravotná poisťovňa je povinná uzatvárať zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti s
poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti najmenej v rozsahu verejnej minimálnej siete poskytovateľov.
Z uvedeného je zrejmé, že v prípade naplnenia alebo výrazného prekročenia verejnej minimálnej
siete, zdravotná poisťovňa túto povinnosť nemá a povinnosť uzavrieť zmluvný vzťah s poskytovateľom
zdravotnej starostlivosti za takýchto okolností poisťovni ani zo zákona nevyplýva.
15. Žalobca si bol vedomý, že v rozhodnom čase poskytoval pacientom poisteným u žalovaného
špecializovanú zdravotnú starostlivosť bez uzavretej zmluvy so žalovaným. Ako dlhoročný podnikateľ
v danom a prísne regulovanom odvetí musel mať znalosť, že takáto starostlivosť nie je hradená zverejného zdravotného poistenia. O uvedených skutočnostiach mal žalobca navyše povinnosť pacientov
informovať. Zákon č. 578/2004 Z.z., ukladá žalobcovi ako poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti
povinnosť umiestniť na viditeľnom mieste zoznam zdravotných poisťovní, s ktorými má uzatvorenú
zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti a informačnú povinnosť osoby verejne zdravotne
poistenej o tom, či má uzatvorenú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti s jeho zdravotnou
poisťovňou, tiež informačnú povinnosť o tom, že osoba verejne zdravotne poistená si bude poskytnutú
zdravotnú starostlivosť musieť zaplatiť, nakoľko nie je hradená z verejného zdravotného poistenia pre
absenciu zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Po splnení menovaných povinností žalobcu má
pacient poistený v poisťovni, s ktorou poskytovateľ zdravotnej starostlivosti nemá uzatvorenú Zmluvu,
možnosť výberu - zvoliť si poskytnutie zdravotnej starostlivosti v nezazmluvnenej ambulancii žalobcu s
tým, že si náklady, vynímajúc náklady na neodkladnú zdravotnú starostlivosť, bude musieť hradiť sám
alebo využije poskytnutie zdravotnej starostlivosti v inej špecializovanej ambulancii, ktorá má na danú
špecializáciu so žalovaným uzavretý zmluvný vzťah. Pacient tak má vždy možnosť výberu rozhodnúť
sa kto a za akých podmienok mu poskytne zdravotnú starostlivosť, ktorú potrebuje. Či mu ju poskytne
poskytovateľ, ktorý je zazmluvnený aj u zdravotnej poisťovne pacienta a tým pádom ošetrenie pacienta
bude kryté úhradami z verejného zdravotného poistenia podľa podmienok dohodnutých v zmluve
medzi poskytovateľom a zdravotnou poisťovňou, alebo mu ju poskytne poskytovateľ, ktorý zazmluvnený
v poisťovni pacienta nie je, o čom poskytovateľ musí pacienta vopred informovať, a za takých okolností si
pacient hradí náklady poskytnutých zdravotných výkonov sám, s výnimkou, ako bolo už vyššie uvedené,
neodkladnej zdravotnej starostlivosti.
16. Samotné preukazovanie povinnosti žalovaného uzatvoriť so žalobcom zmluvu o poskytovaní
zdravotnej starostlivosti nebolo pre rozhodnutie o veci určujúce. Žalobca sa totiž v konaní nedomáhal
vočižalovanémuuzatvoreniatohtotypuzmluvy,aleakonezmluvnýposkytovateľzdravotnejstarostlivosti
si voči nemu uplatňoval peňažný nárok vyplývajúci z bezdôvodného obohatenia. Súd nepovažoval za
správny výklad žalobcu, že zdravotná starostlivosť poskytovaná na základe verejného zdravotného
poistenia by mala byť vždy bezodplatná. Už samotná existencia zdravotného poistenia vylučuje,
aby boli poistené všetky zdravotné riziká (t.j. aby bezplatnosť bola absolútna), a teda, aby
poskytovaná zdravotná starostlivosť na základe poistenia nebola bezhraničná, ale limitovaná zákonom
ustanovenýmipodmienkami,t.j.rozsahomaobsahomzdravotnejstarostlivostispadajúcejpodzdravotné
poistenie. Ustanovenie akéhokoľvek obsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného
zdravotného poistenia, t.j. „nastavenie poistného plnenia“ a určenie jeho obsahu a rozsahu, je
nevyhnutne podmienené možnosťami spoločnosti a udržateľnosťou systému zdravotného poistenia.
Posúdenie tohto obsahu je vo svojej podstate posúdením naplnenia materiálnych podmienok úpravy
medzí základného práva podľa článku 40 Ústavy Slovenskej republiky. Zákonodarca pritom priamo
zákonom upravil medze práva na bezplatnú zdravotnú starostlivosť tým, že ustanovil kritériá a
podmienky, za ktorých poskytovanie toho-ktorého typu zdravotnej starostlivosti môže byť predmetom
spoplatnenia. (pozri aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL ÚS 16/05).
Článok 40 Ústavy Slovenskej republiky síce pojednáva o bezplatnej zdravotnej starostlivosti avšak
v intenciách tzv. zazmluvneného vzťahu medzi poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a poisťovňou.
V opačnom prípade bezplatná starostlivosť neznamená starostlivosť zadarmo. Z uvedeného vyplýva, že
Ústava síce garantuje právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť poskytovanú na základe zdravotného
poistenia, avšak na úpravu podmienok jej poskytovania splnomocňuje zákon, čím vytvára priestor
pre spoplatnenie určitej časti poskytovania zdravotnej starostlivosti, ktorá prekračuje rozsah a obsah
zdravotnej starostlivosti poskytovanej na základe zdravotného poistenia, ako aj úkonov a činností, ktoré
síce so zdravotnou starostlivosťou poskytovanou na základe zdravotného poistenia úzko súvisia, ale
netvoria jej bezprostrednú súčasť.
17. V danom prípade tak nemohlo zo strany žalovaného dôjsť k bezdôvodnému obohateniu na úkor
žalobcu, nakoľko na úhradu vyčíslenej sumy zdravotnej starostlivosti poskytnutej pacientom poisteným
u žalovaného v období, kedy žalobca ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti nemal uzatvorenú
so žalovaným Zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, neexistuje žiadny zákonný dôvod.
Poskytnutím špecializovanej zdravotnej starostlivosti ORL ambulanciou žalobcu v Liptovskom Mikuláši
pacientom žalovaného bez zmluvného vzťahu medzi procesnými stranami nevzniklo bezdôvodné
obohatenie žalovaného na úkor žalobcu, nakoľko žalovaný nezískal majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, z právneho dôvodu ktorý odpadol, ani ako majetkový prospech získaný
z nepoctivých zdrojov a nenastala ani situácia, kedy by sa obohatil tým, že by bol plnil to, čo podľa práva
mal plniť sám. Procesné strany v rozhodnom období neboli v žiadnom zmluvnom ani inom právnomvzťahu a zákon žalovanému povinnosť uzatvoriť zmluvu s poskytovateľom v takej skutkovej situácii
ako bola v tomto prípade ani neukladá. Podľa vyššie citovaného ustanovenia §79a ods. 1 zákona č.
578/2004 Z.z., poskytovateľ je povinný vyžiadať si od zdravotnej poisťovne potvrdenie skutočnosti, či ide
o neodkladnú zdravotnú starostlivosť pri poskytnutí neodkladnej zdravotnej starostlivosti osobe, s ktorej
príslušnou zdravotnou poisťovňou nemá uzatvorenú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti.
Uvedenú povinnosť si však žalobca nesplnil, z čoho možno vyvodiť jednoznačný záver, že v danom
prípade nešlo o poskytnutie neodkladnej zdravotnej starostlivosti ale o poskytnutie špecializovanej
ambulantnej starostlivosti, ktorá v rozhodnom období nemohla byť hradená z verejného zdravotného
poistenia, nakoľko medzi stranami neexistoval zmluvný vzťah.
Žalovaný pri rozhodovaní, s ktorým poskytovateľom zdravotnej starostlivosti uzavrie zmluvný vzťah,
nekoná svojvoľne. Toto rozhodnutie musí vychádzať zo zákonných ale aj ústavných predpokladov
zabezpečiť pacientom dostatočný prístup k zdravotnej starostlivosti v potrebnom rozsahu. Práve
na to slúži určenie minimálnej verejnej siete poskytovateľov príslušnej špecializovanej ambulantnej
starostlivosti v danom regióne, ktorú je žalovaný povinný dodržiavať a s ohľadom na ňu rozhodovať
o potrebe uzatvárať prípadné ďalšie zmluvy s doposiaľ nezmluvnými poskytovateľmi zdravotnej
starostlivosti.
18. Ako súd už uviedol vyššie, žalobca by za dané rozhodné obdobie mohol mať voči žalovanému nárok
len na úhradu za poskytnutú neodkladnú zdravotnú starostlivosť poistencom žalovaného. Len takto
poskytnutá zdravotná starostlivosť by zakladala povinnosť pre žalovaného uhradiť žalobcovi náklady
za jej poskytnutie. Žalobca však ani v tejto súvislosti neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal aký
druh výkonov zdravotnej starostlivosti pacientom poisteným u žalovaného poskytol a kedy boli v danom
období poskytnuté. Keďže ako bolo konštatované už vyššie, v rozhodnom období bola v danom regióne
sieť poskytovateľov pokrytá až na 188,17%, žalovaný nemal žiadnu povinnosť uzatvárať ďalšie zmluvy
s ďalšími poskytovateľmi rovnakej špecializácie. Preto ak žalovaný odmietal v roku 2018 a 2019 so
žalobcom rozšíriť zmluvu aj na dané pracovisko, nekonal v rozpore so zákonom.
19. Na základe uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku a žalobu
žalobcu zamietol. Keďže súd posúdil nárok žalobcu ako nedôvodný a podanú žalobu zamietol,
súd osobitne nerozhodoval o návrhu žalobcu na vydanie medzitýmneho rozsudku vo veci, nakoľko
rozhodnutie súdu rozsudkom o celom uplatnenom nároku konzumuje aj návrh žalobcu na vydanie
medzitýmneho rozsudku v otázke, či tu právo je alebo nie je.
20. Pokiaľ ide o nárok na náhradu trov konania, o nároku na ich náhradu rozhodol súd v súlade s §
255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mal žalovaný v konaní plný úspech, súd priznal žalovanému nárok
na náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu.
21. O výške trov konania súd rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného
predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica. (§ 48 ods. 2 Exekučného poriadku).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.