Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. október 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/93/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3122206797
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Stanislava Kollárová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3122206797.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a členiek

senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcov:
1. A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, r.č.: XXXXXX/XXXX, trvale bytom E., F. G. XXXX/X, 2. D. D., rodený
D., nar. XX.XX.XXXX,
r.č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom H., F. I. XXX/XX, 3. J. K. L., rodená D., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/
XXXX, občianka B. C., trvale bytom G., J. XX, M. N., žalobcovia v 1. - 3. rade zastúpení v konaní JUDr.
Martinom Bartkom, advokátom so sídlom v Trenčíne, ul. Piaristická 6667
a JUDr. Silviou Bartkovou, advokátkou so sídlom v Trenčíne, ul. Piaristická 6667, proti žalovanému: I. D.,

rodený D., nar. XX.XX.XXXX, rodné číslo: XXXXXX/XXX, bytom E., F. I. J. XXXX/XX, zastúpený JUDr.
Igorom Klamárom, advokátom so sídlom v Bratislave, ul. Družstevná 5, IČO: 17 332 672, o vydanie
dedičstva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 17C/59/2022-77, zo dňa
7. septembra 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobcom v 1.- 3. rade p r i z n á v a proti žalovanému spoločne a nerozdielne nárok na náhradu

trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť vydať žalobcom
v 1. až 3. rade každému z nich spoluvlastnícky podiel o veľkosti X/X k celku k nehnuteľnostiam, ktoré
sú zapísané na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie E. E., obec E. E., L. E., a to: k pozemku
parcela registra "C" parcela č. XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, k pozemku parcela
registra "C" parcela č. XXX/X - záhrada o výmere XXX m2, k pozemku parcela registra "C" parcela č.
XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2, k rodinnému domu so súpisným číslom XXX,
postavenom na pozemku parcela č. XXX a ku garáži so súpisným číslom XXXX, postavenej na pozemku

parcelné číslo XXX/X, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Výrokom II. žalobcom v 1.
až 3. rade priznal proti žalovanému spoločne
a nerozdielne náhradu trov konania v plnom rozsahu. Na vec aplikoval ust. § 475 ods. 1, 2,
§ 485 ods.1, Občianskeho zákonníka. V odôvodnení uviedol, že žalobcovia sú dedičmi po I. D., nar.
XX.XX.XXXX, ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX, bez zanechania závetu. Žalobcovia sú deťmi H. O. D.,
ktorý bol bratom poručiteľky I. D.. Otec žalobcov zomrel dňa XX.XX.XXXX a dedičské konanie po ňom
bolo vedené na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 12D/307/2017. Poručiteľka nemala žiadne deti,

ani manžela a ani spolužijúcu osobu. Mala dvoch bratov, a to otca žalobcov a žalovaného. Keďže otec
žalobcov sa smrti poručiteľky nedožil, automaticky sú žalobcovia dedičmi po poručiteľke. Skutočnosť,
že žalobcovia dedičstvo po ich otcovi odmietli, nemá žiadny právny význam na ich postavenie dedičov vtretej dedičskej skupine podľa § 475 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ich dedičský nárok je daný priamo
zákonom, je im daný ako osobám
z príbuzenského pomeru, nie ako dedičom ich otca. Žalobcovia tak dedia priamo zo zákona ako deti ich

otca (ako synovci a netere), nie ako dedičia ich otca. Dedičské konanie po poručiteľke I. D. bolo vedené
na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 12D/544/2022, ktoré bolo ukončené uznesením Okresného
súdu Trenčín č.k. 12D/544/2022 zo dňa 27.09.2022 tak, že celý majetok poručiteľky zdedil ako jediný
dedič žalovaný. Dedičské rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.09.2022. Žalobcovia na portály
katastra zistili, že na liste vlastníctva č. XXX pre k.ú. E. E., kde sú evidované predmetné nehnuteľnosti

vo vlastníctve poručiteľky, je vyznačená plomba pod č.
Z-5985/2022 (Rozhodnutie o dedičstve č.). Dedičské konanie po poručiteľke bolo ukončené
a dedičské rozhodnutie zaslané na kataster k zápisu vlastníckych práv. Na základe zistenia plomby
na katastri žalobcovia kontaktovali ich strýka - žalovaného, ktorý im potvrdil, že Notársky úrad v
Trenčíne notárky A. P. Q. dedičské konanie po I. D. ukončil tak, že dedičstvo prikázal jedinému dedičovi,
žalovanému. Žalobcovia, ako netere a synovec poručiteľky, dedia priamo zo zákona v tretej dedičskej

skupine podľa
§ 475 ods. 2 Obč. zák., a preto boli ukrátení na dedičskom práve. Žalobcovia ako deti brata poručiteľky
I. D., dedia spolu s jej druhým bratom - žalovaným v tretej dedičskej skupine, a to rovným dielom podiel
pripadajúci na otca žalobcov. Tento podiel predstavuje 1/2 celého dedičstva. Keďže z rozhodnutia o
dedičstve Okresného súdu Trenčín

č. k. 12D/544/2022 zo dňa 27.9.2022 vyplýva, že tento podiel v rozpore s ustanovením § 475
ods. 2 Obč. zák. zdedil žalovaný, majú žalobcovia nárok na vydanie tohto dedičstva, resp. jeho
adekvátnej hodnoty proti žalovanému.

2. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že žalovaný je výlučným vlastníkom

nehnuteľností, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie E. E., obec E. E., L.
E., a to: pozemku parcela registra "C" parcela č. XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2,
pozemku parcela registra "C" parcela č. XXX/X - záhrada o výmere XXX m2, pozemku parcela registra
"C" parcela
č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2, rodinného domu so súpisným číslom XXX,

postaveného na pozemku parcela č. XXX a garáže so súpisným číslom XXXX, postavenej na pozemku
parcelné číslo XXX/X. Ako vlastník predmetných nehnuteľností bol zapísaný na základe uznesenia
Okresného súdu Trenčín zo dňa 27.09.2022 sp.zn. 12D/544/2022, vydaného v dedičskom konaní po
poručiteľke I. D., C. D., nar. XX.XX.XXXX, ktorá zomrela XX.XX.XXXX. Podľa predmetného dedičského
rozhodnutia notárka A. P. Q., ktorá bola poverená prejednaním dedičstva po poručiteľke, za dedičov

poručiteľky nepovažovala žalobcov, ktorí sú deti brata poručiteľky, pričom
v odôvodnení predmetného dedičského rozhodnutia tento právny názor (záver) neodôvodnila (text
odôvodnenia medzi odsekmi 2 a 3 odôvodnenia). Poručiteľka nezanechala žiadny závet, ani listinu o
vydedení, zomrela ako slobodná a bezdetná. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že žalobcovia
sú deťmi po bratovi žalovaného a zároveň bratovi poručiteľky, a to

H. O. D., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX. V dedičskom konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín
pod sp.zn. 12D/307/2017 po poručiteľovi H. O. D. (teda otcovi žalobcov) bolo dňa 23.03.2020 vydané
dedičské rozhodnutie, ktorým dedičstvo poručiteľa nadobudla ako jediná dedička A. D., manželka
poručiteľa a matka žalobcov. Žalobcovia ako dedičia poručiteľa (svojho otca) odmietli dedičstvo po
ňom, čo vyplýva aj z oboznámenej zápisnice. Podstatou žaloby je tvrdenie žalobcov, že žalovaný je

čiastočne (teda v časti dedičstva, ktoré zodpovedá 1/2 predmetných nehnuteľností) nepravým dedičom,
a to na úkor žalobcov ako oprávnených dedičov po poručiteľke. V dedičskom konaní vedenom na
tunajšom súde pod sp. zn. 12D/544/2022 mali byť žalobcovia ako oprávnení dedičia nezákonne obídení
a na nich pripadajúcu časť dedičstva po poručiteľke nadobudol ako jediný dedič žalovaný, ich strýko.
Preto sa domáhajú vydania časti dedičstva, a to každý vydania spoluvlastníckeho podielu o veľkosti

1/6 k predmetným nehnuteľnostiam, teda spolu ich podiel predstavuje 1/2 k celku k predmetným
nehnuteľnostiam.

3. Súd prvej inštancie mal na základe vykonaného dokazovania a nesporných skutkových okolností za
preukázané, že žalobcovia sú netere a synovec poručiteľky, po ktorej zdedil celý hnuteľný a nehnuteľný

majetok poručiteľky žalovaný, ako jej brat. Vychádzajúc
z dedičského rozhodnutia je zrejmé, že rozhodnutie sa v jeho odôvodnení nezaoberá skutočnosťou, z
akého dôvodu nededili žalobcovia ako dedičia v tretej dedičskej skupine po poručiteľke. Ako je zrejmé
zo znenia bodu 2. odôvodnenia uznesenia, text tohto odôvodnenia je chybný. Veta druhého odsekutohto bodu odôvodnenia nie je dokončená a nie je preskúmateľný záver súdu o tom, z akého dôvodu
boli žalobcovia ako dedičia podľa tzv. tretej dedičskej skupiny obídení. Súd prvej inštancie sa stotožňuje
s argumentáciou žalobcov, že skutočnosť, že žalobcovia dedičstvo po ich otcovi odmietli, nemá žiadny

právny význam na ich postavenie dedičov v tretej dedičskej skupine podľa § 475 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. V danom prípade nejde o dedičstvo ich otca (ktoré odmietli), ale o dedičstvo iného poručiteľa,
ich tety. Žalobcovia dedičstvo po poručiteľke neodmietli. V prípade dedičstva po poručiteľke nejde ani
o novoobjavený majetok ich zomrelého otca, pretože v čase jeho smrti tento dedičstvo po poručiteľke
zjavne nemohol vlastniť (poručiteľka prežila otca žalobcov).

4. Žaloba žalobcov je celkom dôvodná, nakoľko sa domáhajú vydania časti dedičstva, ktoré na žalobcov
podľa Občianskeho zákonníka pripadá. Každý zo žalobcov žaluje o vydanie 1/6 k celku k predmetným
nehnuteľnostiam. Súd prvej inštancie nevykonal dôkaz vypočutím svedkyne notárky A. P. Q., ktorú
navrhoval žalovaný, nakoľko súd prvej inštancie dokazovaním zisťuje skutkový stav relevantný pre
rozhodnutie súdu. Výsluchom notárky ku skutočnosti, prečo nezahrnula ako dedičov žalobcov, je

otázka zisťovania jej právneho názoru, ktorý je pre rozhodnutie súdu irelevantný. Súd od svedkyne
nemôže zisťovať právny názor, ktorý má sám prijať. Výsluch notárky by bol nehospodárny a došlo
by k navyšovaniu trov konania. Súd prvej inštancie nevykonal oboznámenie listinných dôkazov
predložených žalovaným na pojednávaní, a to výpismi z bankového účtu poručiteľky
z obdobia rokov 2020 a 2022, keď tieto sú pre rozhodnutie súdu irelevantné a nepreukazujú žiadnu

právne významnú skutočnosť. Argumentácia sporových strán ohľadne platieb medzi žalovaným a
žalobkyňou v 1. rade je pre toto konanie bezvýznamná, a to vzhľadom na predmet konania a relevantnú
právnu úpravu. Rovnako tak aj neformálna komunikácia notárky so žalobcami. Právne významným pre
toto konanie je dedičské rozhodnutie. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods.
1 a § 262 ods. 1, 2 CSP tak, že žalobcom v 1.- 3. rade vzhľadom na ich úspech v konaní priznal voči

žalovanému plnú náhradu trov konania. Ak by žalovaný návrh žalobcov na mimosúdne vyporiadanie
sporu akceptoval, konanie by nemuselo prebehnúť a žalobcovia by neboli odkázaní na podanie žaloby,
resp. na pokračovanie v spore. Objektívne nebolo zo strany žalobcov možné dosiahnuť so žalovaným
mimosúdnu dohodu. Argumentácia žalovaného tým, že žiadny zákon neporušil, nič si neprivlastnil,
nikoho neokradol, nijakým spôsobom neovplyvnil rozhodovanie súdu, resp. notára pri prejednávaní

dedičstva a len akceptoval rozhodnutie súdu, je síce pravdivá, avšak nie je relevantná. Je pravdou,
že žalovaný za dedičské rozhodnutie nemôže niesť zodpovednosť a toto ani nemohol ovplyvniť, avšak
mohol ovplyvniť začatie
a vedenie sporu, teda aj vznik trov na strane žalobcov. Minimálne na prvom pojednávaní, kedy vec bolo
možné vyriešiť zmierom, resp. mimosúdne, nakoľko žalovaný mohol poznať

a aj poznal predbežný právny názor súdu, túto možnosť nevyužil. Bolo by nespravodlivé, aby žalobcovia,
ktorých právo bolo porušené, museli znášať náklady tým, že sa domáhali nápravy porušenia práve
podaním žaloby na súd. Podľa názoru súdu prvej inštancie vzniku povinnosti žalovaného na náhradu
trov konania sa dalo predísť, a to aj s poukazom na skutočnosť, že
v spore sa jednalo o vyriešenie v zásade jednoduchej právnej otázky a zároveň žalovaný neprodukoval

žiadnu relevantnú argumentáciu. Procesná obrana žalovaného spočívala
v tvrdení, že notárka poverená prejednaním dedičstva rozhodla správne, za situácie, že odôvodnenie jej
postupuvrozhodnutínieježiadneazároveňžalovanýtvrdil,ženotárkasabolaporadiťsinoukolegyňou,
ktorá sídli v rovnakej budove a o správnosti jej postupu ho ústne ubezpečila. Za tohto stavu je náležité
uplatniť základnú zásadu platnú pre rozhodnutie

o trovách sporového konania, a to zásadu úspechu vo veci (t.j. zásadu zodpovednosti za výsledok
sporu). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

5. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov uvedených v §

365 ods. 1, písm. e) a h) CSP (súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci). Poukázal na odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, bod 13.1- 13.3 s tým,
že namietal postup súdu prvej inštancie, ktorý považoval za nespravodlivý a nezákonný. Súd prvej
inštancie po tom, čo zistil, že žalobný petit je zmätočný a nevykonateľný, z vlastnej iniciatívy, bez návrhu

žalobcov, petit upravil tak, že žalovaného zaviazal k vydaniu príslušných spoluvlastníckych podielov
k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom dedičstva po poručiteľke. Týmto konaním súd prvej inštancie
porušil zásadu nestrannosti súdu vyplývajúcu z čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 141
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných práva slobôd a čl. 1 CSP. Odôvodnenie súdu prvej inštancie uvedené v bode 13.3 rozsudku nie je možné
akceptovať, nakoľko sa jedná o vážny formálny nedostatok podanej žaloby, ktorý mal byť dôvodom pre
jej zamietnutie. Žalobcovia boli zastúpení advokátskou kanceláriou, preto súd v zmysle § 160 ods. 3

CSP nemal voči žalobcom poučovaciu povinnosť. Rovnako nie je možné akceptovať svojvoľnú úpravu
petitu súdom prvej inštancie. Namietal, že súd prvej inštancie sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s
rozpormi v tvrdeniach žalobcov
a žalovaného, týkajúcich sa okolností a priebehu dedičského konania, ako aj úkonov
a vyjadrení notára a sporových strán, ktoré predchádzali prejednaniu dedičstva. Žalobcovia boli notárom

bezprostredne po predbežnom prejednaní dedičstva informovaní, že notár ich nepovažuje za dedičov
po poručiteľke z dôvodu odmietnutia dedičstva po ich otcovi. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť,
že súd prvej inštancie nevykonal žalovaným navrhnutý dôkaz – výsluch notárky A. P. Q., ktorá mohla
tieto skutočnosti potvrdiť alebo vyvrátiť. V časti výroku II. rozsudku, ktorým súd žalobcom v 1. – 3. rade
priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, mal za to, že v prípade plného
úspechu žalobcov vo veci mal súd v zmysle ust. § 257 CSP nepriznať žalobcom nárok na náhradu trov

konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Za takýto dôvod považujem skutočnosť, že žalobcovia
podali žalobu ako dôsledok rozhodnutia súdom povereného notára v dedičskom konaní po neb. I. D.,
pričom notár zvážil všetky relevantné skutočnosti. Žalovaný do rozhodovania notára nezasahoval a len
akceptoval skutočnosti vyplývajúce z právoplatného uznesenia o dedičstve sp. zn. 12D/544/2022-30,
Dnot 107/2022 zo dňa 27.9.2022 vydaného Okresným súdom Trenčín prostredníctvom notára A. P. Q..

Navrhol, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu zmenil tak, že žalobu
v celom rozsahu zamietol a žalovanému priznal plnú náhradu trov prvostupňového
a odvolacieho konania, príp. v časti výroku II. rozsudku zmenil tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu
trov konania neprizná. V doplnení odvolania žalovaný uviedol, že v rámci konania pred súdom prvej
inštancie žiadal, aby žalobcovia preukázali, že po odmietnutí dedičstva prešiel novoobjavený majetok

na jeho potomkov. Ide o majetok otca žalobcov po sestre v riadneho právneho nástupníctva v tretej
rade. Žalobcovia dedičstvo po otcovi odmietli, napriek tomu sa domáhajú vydania dedičstva. Stotožnil
sa s rozhodnutím notárky, ktorá akceptovala zákon. Notárka akceptovala skutočnosť, že novoobjavené
patriaceichotcovinemôžeprejsťnajehopotomkov.PoukázalnarozhodnutieÚstavnéhosúduSRsp.zn.
PL.ÚS 12/2019 zo dňa 6.2.2019 k postaveniu notára v civilnom procese. Záverom poukázal na citový

vzťah k miestu, kde sa žalovaný narodil, kde ho vychovali rodičia s dôrazom na zachovanie kultúrneho
dedičstva.

6. Žalobcovia v písomne podanom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedli, že súd prvej inštancie
správne uzavrel, že sú splnené všetky zákonné podmienky, aby žalobcovia 1/ - 3/ dedili po tete. Súd

mal za preukázané, že žalobcovia sú netere a synovec poručiteľky, po ktorej zdedil celý jej hnuteľný
a nehnuteľný majetok žalovaný, ako jej brat. Poukázali na ust. § 475 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Žalobcovia v 1. - 3. rade uviedli, že žalovaný v podanom odvolaní neuviedol žiadnu právne relevantnú
námietku, ktorá by mohla spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Všetky žalovaným
uvedené námietky súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku riadne vyargumentoval a skutočnosť, že

žalovaný sa s touto argumentáciou nestotožňuje, ešte neznamená, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
je nesprávne. Námietka žalovaného, že súd prvej inštancie nevykonal dôkaz výsluchom notárky A. P.
Q., nie je dôvodná. Súd prvej inštancie postupoval správne keď tento dôkaz nevykonal, nakoľko právne
posúdenie veci je právomocou súdu, ktorý danú vec rozhoduje a v tomto smere nie je súd viazaný ani
výkladom svedka (hoci práva znalého) a ani právnymi názormi účastníkov konania. Súd je oprávnený

a povinný posúdiť vec právne a rozhodnúť. Ani ďalšia odvolacia námietka žalovaného, že žalobcovia
neboli dedičia po otcovi, keďže dedičstvo po ňom odmietli, nie je dôvodná. Poručiteľka, teta žalobcov
I. D., nemala žiadne deti ani manžela a ani spolužijúcu osobu. Mala dvoch bratov, a to otca žalobcov
H. O. D. a žalovaného. Keďže otec žalobcov sa smrti poručiteľky nedožil, žalobcovia sú dedičmi po
poručiteľke. Skutočnosť, že žalobcovia dedičstvo po otcovi odmietli, nemá žiadny právny význam na ich

postavenie ako dedičov
v tretej dedičskej skupine podľa § 475 ods. 2 Obč. zák. Dedičský nárok žalobcov je daný priamo
zákonom.Poukazžalovanéhonanesprávnypetitniejedôvodný.Petitžalobykopírujeustanovenie§475
Obč. zák., ktoré jasne hovorí o povinnosti žalovaného vydať dedičstvo. Čo sa týka priznaného nároku
na náhradu trov konania, tak daný nárok je plne dôvodný

a zákonný a jednoznačne daný ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Žalobcovia sa snažili pred podaním
žaloby so žalovaným dohodnúť, a dokonca sa vo veci uskutočnilo aj mimosúdne rokovanie. Žalovaný
mimosúdnu dohodu odmietol a zotrval na svojom postoji, že je výlučným dedičom. Danú možnosťdohody odmietol aj v konaní pred súdom v rámci tzv. prétorského zmieru pred otvorením súdneho
konania, kedy sa súd prvej inštancie pokúsil
o zmierenie účastníkov konania. Na základe uvedeného je dôvodné a v súlade so zákonom, že súd

prvej inštancie žalobcom priznal voči žalovanému plnú náhradu trov konania podľa
§ 255 ods. 1 CSP. Odmietavý postoj žalovaného je vyjadrený aj v podanom odvolaní. Súd prvej inštancie
svoje rozhodnutie vo veci samej riadne a presvedčivo odôvodnil. Skutočnosť, že rozhodnutie nie je podľa
predstáv žalovaného ešte neznamená, že je nesprávne alebo, že by došlo k porušeniu práv žalovaného
akoúčastníkakonania.Súdprvejinštanciesariadnevysporiadalsovšetkýmirozhodnýmiskutočnosťami

ako z pohľadu argumentácie žalobcov tak aj žalovaného. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí
zohľadnil všetky podstatné tvrdenia účastníkov a tieto zhodnotil v zmysle vykonaného dokazovania so
záverom, že žalobcovia v 1. – 3. rade sú dedičmi po I. D.. Žalobcovia v 1.- 3. rade navrhli, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle ust. § 387 CSP ako vecne správny potvrdil
a žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobcom v 1. -3. rade náhradu trov odvolacieho konania vo
výške 100 %. Súd prvej inštancie mal na základe vykonaného dokazovania a nesporných skutkových

okolností za dostatočne preukázané to, že žalobcovia sú netere a synovec poručiteľky, po ktorej zdedil
celýjejhnuteľnýanehnuteľnýmajetokžalovaný,akojejbrat.Poukázalinaust.§475ods.2Občianskeho
zákonníka, v zmysle ktorého ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský
podiel rovnakým dielom jeho deti. Žalovaný neuvádza vo svojom odvolaní právne relevantné námietky,
ktoré by mohli spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

7. Ďalšie vyjadrenia strany sporu nepodali.

8. Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379
a § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebný ako

vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (a contrario), keďže v danej veci nebolo potrebné zopakovať,
alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.
9. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy
všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul

rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo,
výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191
CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný
skutkovýstavhoajsprávneaplikoval.Odvolacísúdsapretostotožňujesoskutkovýmiiprávnymizávermi
súduprvejinštancieaztohtodôvodusiodvolacísúdajosvojildôvodynapadnutéhorozhodnutia,vcelom

rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím námietkam žalovaného dodáva
nasledovné:

10. Odvolateľ (žalovaný) namietal vecnú nesprávnosť rozhodnutia uplatňujúc výslovne dôvody na
odvolanie uvedené v ust. § 365 ods. 1, písm. e/ a h/ CSP (súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci).

11. Podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e/ CSP, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností. V tomto prípade ide o vadu skutkovú, keď strana navrhla dôkaz,

ktorý je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale súd prvej inštancie takýto dôkaz nevykonal.

12. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP vychádza z právneho posúdenia veci, ktorým je
aplikácia práva na zistený skutkový stav. Jedná sa o činnosť súdu spočívajúca
v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru

o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio
iuris). Ich riešeniu predchádza riešenie skutkových otázok (questio facti), teda zistenie skutkového stavu.
Právne posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil
vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo správne určenú právnu normu
nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

13. V predmetnej veci sa žalobcovia v 1. - 3. rade podanou žalobou domáhali vydania dedičstva po
poručiteľke I. D. ako oprávnení dedičia v tretej zákonnej dedičskej skupine podľa ust. § 475 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Žalobcovia v 1. - 3. rade neboli účastníkmi dedičského konania po poručiteľke,pričom zmenu rozhodnutia notárky ako súdnej komisárky bolo možné dosiahnuť žalobou o vydanie
dedičstva podľa § 485 Občianskeho zákonníka. K dedeniu v tretej skupine dochádza vtedy, ak nededí
manžel, rodičia poručiteľky, dedia súrodenci poručiteľky a ak niektorý zo súrodencov poručiteľky nededí,

dedia jeho deti rovnakým dielom /§ 475 ods. 1 Občianskeho zákonníka/.

14. Podľa § 475 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, dedia v tretej
skupine rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného
roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť

alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú
jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti.

15. Podľa § 485 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak sa po prejednaní dedičstva zistí, že oprávneným
dedičom je niekto iný, je povinný ten, kto dedičstvo nadobudol, vydať oprávnenému dedičovi majetok,
ktorý z dedičstva má, podľa zásad o bezdôvodnom obohatení tak, aby nemal majetkový prospech na

ujmu pravého dediča. Nepravý dedič má právo, aby mu oprávnený dedič nahradil náklady, ktoré na
majetok z dedičstva vynaložil; takisto mu patria úžitky z dedičstva. Ak však vedel alebo mohol vedieť,
že oprávneným dedičom je niekto iný, má právo len na náhradu nevyhnutných nákladov a je povinný
oprávnenému dedičovi okrem dedičstva vydať i jeho úžitky.

16. Uznesením o dedičstve v zmysle ust. § 203 ods. 1 a § 204 ods. 1 CMP, ktorým sa dedičské
konanie končí, súd deklaruje právne vzťahy k majetku zanechanému poručiteľom. Uvedené však
nebráni, aby subjekt, ktorý nebol účastníkom dedičského konania a tvrdí, že je skutočným dedičom,
si uplatnil svoje nároky z dedičstva proti tomu, kto nadobudol dedičstvo podľa výsledkov dedičského
konania. Tomu nebráni ani zápis v katastri nehnuteľností vykonaný na základe rozhodnutia súdu v

dedičskom konaní. Právnym prostriedkom k ochrane oprávneného dediča proti nepravému dedičovi je
žaloba podaná v zmysle ust. § 485 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak sa po prejednaní
dedičstva zistí, že oprávneným dedičom je niekto iný, je povinný ten, kto dedičstvo nadobudol, vydať
oprávnenému dedičovi majetok, ktorý z dedičstva má, podľa zásad o bezdôvodnom obohatení tak,
aby nemal majetkový prospech na ujmu pravého dediča. Žaloba oprávneného dediča podľa ust. §

485 Občianskeho zákonníka ako právny inštitút je jediným právnym prostriedkom, ktorým sa môže
dedič domôcť ochrany svojho dedičstva, pričom jeho žaloba bude úspešná iba vtedy, ak sa mu pri
splnení zákonných predpokladov podarí vyvrátiť právnu domnienku subjektívneho dedičského práva
žalovaného ako nepravého dediča tým, že preukáže svoje dedičského práva a tak vylúči, aby nepravý
dedič nadobudol dedičstvo úplne alebo len sčasti.

17. Súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že žalobcovia v 1.- 3. rade splnili
podmienky dedenia v tretej zákonnej dedičskej skupine, nakoľko sú deti súrodenca poručiteľky.

18. Z obsahu dedičského spisu vedeného na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 12D/544/2022 vyplýva,

že žalovaný je na základe uznesenia notárky I. P. Q. zo dňa 27.09.2022, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 27.9.2022, dedičom po poručiteľke I. D., zomr. dňa X.X.XXXX z dôvodu, že poručiteľka závet ani
listinu o vydedení nezanechala a ako dedič v tretej dedičskej skupine prichádza do úvahy žalovaný -
brat poručiteľky. Z obsahu uznesenia vyplýva, že žalovaný ako brat poručiteľky je jediným dedičom po
poručiteľke. V odôvodnení svojho rozhodnutia, odsek 2 notárka skonštatovala, že: „ vzhľadom k tomu,

že neb. brat poručiteľky H. O. D., zomr. dňa XX.X.XXXX, konanie na Okresnom súde Trenčín pod sp.zn.
12D/307/2017 a jeho zákonní dedičia dedičstvo odmietli: D. D., A. B., C. D. a J. K. L., rod. D. a dedila
len pozostalá manželka A. D.. Podľa § 475
ods. 2 Občianskeho zákonníka prechádza dedičský podiel nebohého súrodenca poručiteľa na jeho
deti, t.j. pozostalá manželka neprichádza do úvahy.“ Súd prvej inštancie správne skonštatoval, že

odôvodnenie nie je dokončené a nie je preskúmateľný záver súdu o tom, z akého dôvodu boli žalobcovia
ako dedičia tretej dedičskej skupiny obídení. Skutočnosť, že žalobcovia dedičstvo po ich otcovi odmietli,
nemá žiadny právny význam na postavenie dedičov v tretej dedičskej skupine.

19. Žalobcovia v 1. - 3. rade odmietli dedičstvo po svojom otcovi, H. O. D., zomr. dňa XX.X.XXXX, pričom

dedičské konanie po poručiteľke I. D. zomr. dňa XX.XX.XXXX prebehlo bez účasti žalobcov 1. - 3. rade.
Odmietnutie dedičstva žalobcami po svojom otcovi, ktorý zomrel skôr ako jeho sestra, nemá vplyv na
ustálenie okruhu zákonných dedičov po poručiteľke, ktorá zomrela neskôr. Podanou žalobou
si žalobcovia v 1.-3. rade uplatnili právo na vydanie dedičstva podľa ust. § 485ods. 1 Občianskeho zákonníka ako oprávnení dedičia podľa ust. § 475 ods. 2 Občianskeho zákonníka z
dôvodu,žesúdetisúrodencaporučiteľky.Vdanomprípadeniejemožnéuzavrieť,žeideonovoobjavený
majetok po otcovi žalobcov tak, ako na túto skutkovú okolnosť poukazoval žalovaný, nakoľko ku

dňu smrti otca žalobcov poručiteľka žila. A naviac, novoobjavený majetok sa posudzuje ku dňu smrti
poručiteľa, ktorého bol poručiteľ vlastníkom, pričom nejde o ďalší majetok poručiteľa.

20. Odvolateľ v podanom odvolaní namietal, že súd prvej inštancie bez návrhu, z vlastnej iniciatívy
upravil petit žaloby, čím došlo k porušeniu zásady nestrannosti súdu.

21. Odvolací súd poukazom na námietku žalovaného skonštatoval, že v danom prípade nedošlo
k porušeniu zásady nestrannosti súdu z nasledujúcich dôvodov:

22. Najdôležitejšou obsahovou náležitosťou žaloby je petit, v ktorom žalobca uvádza, ako by podľa jeho
želania mal súd rozhodnúť, resp. ako by mal znieť výrok jeho rozsudku. Ním zároveň stanovuje rozsah

požadovanej súdnej ochrany a určuje súdu medze toho, o čom a ako má rozhodnúť, a keďže ide v
podstate o návrh súdneho výroku, kladie Civilný sporový poriadok na formuláciu petitu určité požiadavky,
rešpektovaním ktorých sa zabezpečuje presnosť a určitosť (teda aj vykonateľnosť) výrokov rozsudkov.
Žalobný petit (návrh na výrok rozsudku súdu) musí byť presný, určitý a zrozumiteľný. Je to nutné z toho
dôvodu, že súd musí celkom presne vedieť, o čom má konať a rozhodnúť, lebo súd nemôže účastníkom

priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti, než sú navrhované. Pokiaľ je žalobný petit nesprávny, t.j.
vymedzenie práv a im zodpovedajúcich povinností v ňom obsiahnutých je nepresné, neurčité alebo
nezrozumiteľné, prevzatie takéhoto petitu do výroku súdneho rozhodnutia by malo za následok, že by
rozhodnutie bolo nevykonateľné. Uvedené požiadavky nie sú formálne, ale nevyhnutné pre výsledok
konania, teda pre to, aby rozhodnutie bolo vykonateľné a aby mohli nastať účinky žalobcom zamýšľané.

23.Pokiaľmádôjsťkzmenezápisuvecnýchprávknehnuteľnostiamzapísanýchvkatastrinehnuteľnosti,
ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli rozhodnutím štátneho orgánu, t. j. aj rozhodnutím súdu vyžaduje sa,
aby návrh žalobného petitu bol žalobcom formulovaný tak, aby rozhodnutie súdu mohlo byť podkladom
pre vykonanie záznamu postupom katastrálneho odboru okresného úradu podľa ust. § 34 ods. 1 zákona

č. 162/1995 Z. z. katastrálneho zákona, teda z výroku súdneho rozhodnutia musí vyplývať zmena
vecného práva k nehnuteľnosti, ktorú je možné dosiahnuť iba určením vecného práva k nehnuteľnosti.

24. V predmetnej veci bol postup súdu prvej inštancie správny, keď žalobe žalobcov vyhovel
s odôvodnením, že formulácia petitu žalobcov v znení, že :“ súd určuje povinnosť žalovanému vydať

spoluvlastnícky podiel X/X z hodnoty dedičstva je určovacou žalobou so žalobou o splnenie povinnosti
a smeruje k vydaniu dedičstva. I keď formulácia petitu nie je presná, žalobcovia sa domáhajú vydania
dedičstva, ktorá skutočnosť v konaní nebola sporná, preto závery súdu prvej inštancie, že žalobcovia
sa ako oprávnení dedičia v zmysle § 485
ods. 1 OZ domáhajú splnenia zákonnej povinnosti - vydania dedičstva, sú správne. Postupom súdu

došlo k formulačnému spresneniu znenia petitu, ktorá skutočnosť nemala vplyv na podstatu žalobcami
uplatňovaného nároku. V tomto smere odvolací súd poukazuje na rozhodnutia najvyšších súdnych
autorít s odôvodnením zachovania účinkov podanej žaloby v prípade spresňovania petitu /uznesenie
Najvyššieho súdu SR zo dňa 29. apríla 2020, sp. zn. 4Cdo/198/2019, /uznesenie Najvyššieho súdu SR
zodňa26.apríla2018,sp.zn.3Cdo/81/2016,rozhodnutieNajvyššiehosúduSRsp.zn.1Cdo/166/2021/.

Všeobecne platí, že to, čo žalobca žaluje, sa nevyjadruje výlučne len tzv. petitom ako formálne
oddeleným návrhom výroku súdneho rozhodnutia, ale je potrebné zo žaloby ako celku zisťovať, čo
žalobca žiada. A naviac, prehnaný formalizmus súdov tu nemá miesto.

25. Žalovaný v podanom odvolaní namietal porušenie ust. § 365 ods. 1 písm. e/ CSP, keď súd prvej

inštancie nevykonal výsluch notárky. Odvolací súd poukazuje na správne odôvodnenie rozhodnutia
súdom prvej inštancie, odsek 13.8, keď výsluch notárky je v danom prípade irelevantný, vypočutie by
bolo nehospodárne a navyšovalo by trovy konania a v konečnom dôsledku by nemal vplyv na vecnú
správnosť rozhodnutia.

26. Odvolací súd záverom uvádza, že vyzval strany sporu a to v súlade s ust. 382 CSP k možnému
použitiu ust. § 44 ods. 1 a § 47 ods. 5 zákona o konkurze a reštrukturalizácii vo vzťahu k posúdeniu
nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu 2/. Odvolací súd v priebehu odvolacieho konania zistil,
že uznesením Okresného súdu Trenčín,č.k. 40OdK/435/2021 zo dňa 10.12.2021 bol na majetok žalobcu 2/, ako dlžníka vyhlásený konkurz.
Z úradnej činnosti odvolací súd, cestou Okresného súdu Trenčín zistil, že konkurzné konanie bolo
skončené zverejnením oznámenia správcu konkurznej podstaty o zrušení konkurzu z dôvodu, že

konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu, v Obchodnom vestníku č. 134/2022 dňa 13.7.2022,
súčinkamizrušeniakudňu14.7.2022.Akovyplývazobsahupodanejžalobyzodňa20.10.2022,žalobca
2/ bol v čase podania žaloby aktívne vecne legitimovaný, preto odvolací súd ust. § 44 ods. 1 a § 47 ods.
5 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v danej veci neaplikoval.

27. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu
vo veci (§ 255 CSP) a zásadou zodpovednosti za zavinenie (§ 256
ods. 1 CSP). Len výnimočne nemusí súd úspešnému účastníkovi priznať náhradu trov konania (§ 257
CSP).

28. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok konania /§

255 CSP/ a od zásady zodpovednosti za zavinenie /§ 256 ods. 1 CSP/. To znamená, že súd nemusí
zaviazaťneúspešnústranusporunanáhradutrovkonania,resp.nemusízaviazaťstranu,ktoráspôsobila
vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Dôvody hodné osobitného zreteľa sú
generálnym dôvodom pre nepriznanie náhrady trov konania, pričom § 257 CSP vytvára väčší priestor
na voľnú úvahu súdu. Je potrebné poukázať na to, že použitie § 257 CSP negatívne dopadá na stranu

sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného
ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný
charakter /napr. R 34/1982/. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP
vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok a to dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné
okolnosti, pričom dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti CSP bližšie nešpecifikuje.

Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax. Podľa ustálenej judikatúry /napr. uznesenie NS SR
2MCdo/17/2009, 5Cdo/67/2010, 3MCdo/46/2012/ nemožno ust. § 257 CSP považovať za ustanovenie,
ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie, ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať,
či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri
stanovenípovinnostinahradiťtrovykonaniavýnimočneprihliadať.Tútonormuniejemožnéinterpretovať

tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania.

29. Žalovaný považoval za dôvody hodné osobitného zreteľa okolnosť, že žalobcovia podali žalobu
ako dôsledok rozhodnutia súdom povereného notára, pričom notár zvážil všetky relevantné skutočnosti.
Iné námietky k možnej aplikácii ust. § 257 CSP nevzniesol. V prejednávanej veci má odvolací súd

za to, že na strane žalovaného nie sú dané zákonné predpoklady na aplikáciu ust. § 257 CSP, ktoré
by predstavovali dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v postupe notára. Súd prvej inštancie
správne uzavrel, keď žalobcom ako úspešným v konaní priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov
konania v celom rozsahu s odôvodnením, že žalovaný neakceptoval návrh žalobcov na mimosúdnu
dohodu, napriek predbežnému právnemu názoru súdu prvej inštancie vec neskončila súdnym zmierom.

Žalovaný v konaní pokračoval, so žalobou nesúhlasil, predkladal nedôvodné návrhy na doplnenie
dokazovania, ktoré by právne závery súdu prvej inštancie nezmenili a akceptoval rozhodnutie notárky
ako jediný oprávnený dedič. Žalovaný v podanom odvolaní vo vzťahu k aplikácii ust. § 257 CSP
neprodukoval také skutkové okolnosti, ktoré by pre odvolateľa priniesli priaznivejšie rozhodnutie vo
veci za situácie, že žalovaný dedičské práva žalobcov v 1. - 3. rade neuznával, počas celého konania

zotrvával na svojom postoji. Žalobcovia
v 1. - 3. rade, za účelom ochrany svojich práv, keď bolo spochybňované ich vlastnícke právo, nemali inú
možnosť, ako podať predmetnej žaloby, čo im nie je možné pričítať na ťarchu.

30. Odvolací súd uvádza, že v odvolacom konaní nezistil žiadne dôvody na iné posúdenie skutkových

a právnych záverov súdu prvej inštancie, ktoré vychádzajú z obsahu súdneho spisu a dávajú dostatočný
podklad vo výroku jeho rozsudku o veci samej. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a táto
vecná správnosť predstavuje správnu aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne
zisteného skutkového stavu. Za aplikácie § 387 ods. 2 CSP odvolací súd poukazuje na odôvodnenie
rozsudku súdu prvej inštancie,

s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje. Práve z titulu aplikácie § 387 ods. 2 CSP nie je žiaduce,
aby odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tie skutkové a právne závery, ktoré
sú obsiahnuté v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie a s ktorými sa stotožňuje. Vzhľadom nauvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako aj súvisiaci výrok o trovách konania, podľa §
387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

31. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

32. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

33. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1, § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešným žalobcom v 1. - 3. rade odvolací súd priznal proti žalovanému
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

34. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom

hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).